SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA 2124485 VPLYV ČERPANIA FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV ZO ŠTRUKTURÁLNYCH FONDOV EÚ A Z NÁRODNÝCH ZDROJOV NA ROZVOJ KRAJA, REGIÓNU A PODNIKATEĽSKÝCH SUBJEKTOV 2011 Mária Vidová, Bc.

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA VPLYV ČERPANIA FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV ZO ŠTRUKTURÁLNYCH FONDOV EÚ A Z NÁRODNÝCH ZDROJOV NA ROZVOJ KRAJA, REGIÓNU A PODNIKATEĽSKÝCH SUBJEKTOV Diplomová práca Študijný program: Študijný odbor: Školiace pracovisko: Školiteľ: Verejná správa a regionálny rozvoj 6218800 Verejná správa a regionálny rozvoj Katedra európskych politík doc. Ing. Ján Bitter, PhD. Nitra 2011 Mária Vidová, Bc.

Čestné vyhlásenie Podpísaná Mária Vidová vyhlasujem, ţe som záverečnú prácu na tému Vplyv čerpania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ a z národných zdrojov na rozvoj kraja, regiónu a podnikateľských subjektov vypracovala samostatne s pouţitím uvedenej literatúry. Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé. V Nitre 29. apríl 2011... Mária Vidová

Poďakovanie Touto cestou vyslovujem poďakovanie, doc. Ing. Jánovi Bitterovi, PhD., za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej práce. Zároveň ďakujem starostom obcí Maňa, Trávnica a Radava, za poskytnutie informácií o ich obciach.

Abstrakt Práca,,Vplyv čerpania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ a z národných zdrojov na rozvoj kraja, regiónu a podnikateľských subjektov si za svoj hlavný cieľ stanovila analyzovať vplyv čerpaných finančných prostriedkov v prebiehajúcom programovom období 2007 2013 zo štrukturálnych fondov EÚ a z národných zdrojov v rámci Regionálneho operačného programu a Programu rozvoja vidieka na rozvoj mikroregiónu Termál. Práca vo svojom obsahu popisuje Regionálnu politiku a Politiku rozvoja vidieka v rámci Slovenska, ako i programové dokumenty uvedených politík nevyhnutné pre moţnosť čerpania zdrojov z fondov EÚ, podáva rozsiahlu charakteristiku Mikroregiónu Termál a analyzuje vybrané projekty realizované v rámci 3 obcí mikroregiónu. Výsledky, ku ktorým sme na základe analyzovania úspešných projektov dospeli, hovoria, ţe na základe zrealizovaných aktivít sa zvýšil počet obyvateľov, ktorí ţijú v konkurencieschopnejšom prostredí. Obyvateľom sú k dispozícií kvalitnejšie sluţby, čoho následkom by malo byť zamedzenie negatívneho javu emigrácie mladých ľudí z Mikroregiónu Termál. Kľúčové slová: Politika rozvoja vidieka, Regionálna politika, štrukturálne fondy, národné zdroje, Mikroregión Termál

Abstract Diplom Arbeit "Einfluss der Geldschöpfung der Finanzmitteln aus der EU- Strukturfonds und der nationalen Ressourcen für die Entwicklung der Kreis, der Region und Unternehmenssubjekte" hat wie Hauptziel Analyse des Einfluss der Finanzmitteln, die in der laufenden Förderperiode 2007 2013 aus der aus der EU-Strukturfonds und der nationalen Ressourcen im Regional operativ Programm und Programm der Landentwicklung für den Mikro-Region Termál geschöpft sind. Die Arbeit charakterisiert in seinem Inhalt die Regionalpolitik und die Politik der Landentwicklung in der Slowakei, sowie auch Programmdokumente, die für die Geldschöpfung aus der EU - Fonds nötig sind. Sie charakterisiert Mikro-Region Termál und analysiert ausgewählte Projekte der 3 Gemeinden der Mikroregion. Die Ergebnisse auf der Grundlage der Analyse der erfolgreichen Projekte sagen, dass die realisierten Aktivitäten, die Zahl der Menschen, die in einem wettbewerbsorientierten Umfeld leben erhöht. Einwohner haben höhere Qualität der Dienstleistungen verfügbar und so sollte die negative Phänomen der Abwanderung junger Menschen aus der Mikro-Region zu verhindern. Stichwörter: Politik der Landentwicklung, Regionalpolitik, Strukturfonds, nationale Ressourcen, Mikro-Region Termál

Obsah Obsah... 6 Zoznam skratiek a značiek... 8 Úvod... 10 1 Súčasný stav riešenej problematiky doma a v zahraničí... 11 1.1 Európska únia... 11 1.2 Regionálna politika... 14 1.2.1 Ciele regionálnej politiky... 17 1.2.2 Nástroje regionálnej politiky... 19 1.2.2.1 Štrukturálne fondy... 19 1.2.2.2 Národné zdroje... 22 1.3 Spoločná poľnohospodárska politika... 23 1.3.1 Politika rozvoja vidieka... 24 1.4 Región a regionálny rozvoj... 26 1.4.1 Mikroregión... 34 2 Cieľ práce... 37 3 Metodika práce a materiál... 38 4 Výsledky práce... 40 4.1 Slovensko a Regionálna politika EÚ 2007-2013... 40 4.1.1 Národný strategický referenčný rámec... 42 4.1.1.1 Regionálny operačný program... 44 4.2 Slovensko a Politika rozvoja vidieka EÚ 2007-2013... 45 4.2.1 Národný strategický plán rozvoja vidieka... 46 4.2.1.1 Program rozvoja vidieka... 48 4.3 Charakteristika Mikroregiónu Termál... 49 4.3.1 Vymedzenie územia... 49 4.3.2 Prírodné podmienky... 51 4.3.3 Demografická štruktúra... 51

4.3.4 Trh práce... 55 4.3.5 Infraštruktúra... 58 4.3.5.1 Technická Infraštruktúra... 58 4.3.5.2 Sociálna infraštruktúra... 59 4.3.6 SWOT analýza mikroregiónu... 61 4.3.7 Obec Maňa... 62 4.3.8 Obec Trávnica... 63 4.3.9 Obec Radava... 64 4.4 Analýza projektov... 65 4.4.1 Revitalizácia centra obce Maňa... 65 4.4.2 Revitalizácia centra obce Trávnica... 67 4.4.3 RADAVA rekonštrukcia obecných pozemných komunikácií... 69 Záver... 71 Zoznam pouţitej literatúry... 74 P R Í L O H Y... 81

Zoznam skratiek a značiek atď. CR ČOV DSS a tak ďalej cestovný ruch Čistička odpadových vôd Domov sociálnych sluţieb EAO Čistička ekonomicky odpadových aktívne vôd obyvateľstvo Európska komisia EFRR Európsky rópsky fond regionálneho fond regionálneho rozvoja rozvoja EHS Európske hospodárske spoločenstvo EK Európska komisia EPFRV Európsky Európske poľnohospodársky hospodárske spoločenstvo fond pre rozvoj vidieka ES Európske spoločenstvo ESF Európsky sociálny fond ESUO Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ Mena euro Euratom Európske spoločenstvo pre pre atómovú energiu EÚ Európska únia Európska euro únia HDP Hrubý domáci produkt km kilometer km 2 kilometer štvorcový m meter mil. milión mld. miliarda mm milimeter MOŠ milión mestská a obecná štatistika MP SR Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej a rozvoja vidieka republiky Slovenskej republiky MSP malé a stredné podnikanie NFP Nenávratný finančný príspevok NRP Národný rozvojový plán NSRR Národný strategický referenčný rámec 8

NUTS obyv. OP PD PHSR PRV r. resp. ROP RR SAŢP SHR SPP SR s.z.š. ŠF ŠÚ SR tis. TUR tzn. v.z.d. VÚC VŠ ZŠ ŢP Územná nomenklatúrna jednotka obyvateľstvo Operačný program Poľnohospodárske druţstvo Program hospodárskeho a a sociálneho rozvoja Program rozvoja vidieka rok respektíve Regionálny operačný program Regionálny rozvoj Slovenská agentúra ţivotného prostredia samostatne hospodáriaci roľník Spoločná poľnohospodárska politika Slovenská republika severná zemepisná šírka Štrukturálne fondy Štatistický úrad Slovenskej republiky tisíc trvalo udrţateľný rozvoj to znamená východná zemepisná dĺţka Vyšší územný celok vysoká škola základná škola ţivotné prostredie 9

Úvod Slovenská republika sa po svojom vstupe do Európskej únie v máji 2004 stala plnohodnotným členom Spoločenstva, ktorý sa aktívne zapája do diania v Únií. Zaradila sa do systému fungovania európskych štruktúr a politík a ich princípy prenáša i do národnej, regionálnej a miestnej úrovne v rámci štátu. Toto členstvo sa prejavilo takisto v oblasti Regionálnej politiky a Politiky rozvoja vidieka, kedy sa Slovensko v rámci procesu pribliţovania sa k európskym štandardom, zaradilo k aktívnym uchádzačom, príjemcom a uţívateľom finančných zdrojov z fondov EÚ. Poverené riadiace orgány, zodpovedali za vypracovanie základných programových dokumentov, ktoré museli byť v súlade a podliehať dokumentom Spoločenstva, a ktoré zároveň boli jedným zo základných predpokladov uchádzania sa o finančnú pomoc Únie. Na poli riadenia politík došlo k procesu decentralizácie a v rámci inštitucionálneho aparátu k úprave a vytvoreniu nových orgánov. Vďaka tomuto kroku sa i regionálne a miestne štruktúry stali aktívnymi účastníkmi v procese čerpania financií. Toto sa ukázalo ako pozitívny krok, keďţe problémy regiónov najlepšie poznajú a chápu regióny samé a práve ony majú i najväčšiu snahu o ich vyriešenie a vlastný rozvoj, ponúknutie vyššieho štandardu pre svojich obyvateľov, a tým prinesenie vyššej kvality do ich ţivota. Predkladaná práca opisuje vplyv stratégií politík EÚ na Regionálnu politiku Slovenska a Politiku rozvoja vidieka ovplyvňovanie a určovanie ich smerovania ako tých politík, ktorých právomoc bola prenesená na európske Spoločenstvo. Na druhej strane práca vyzdvihuje prvok decentralizácie moci, kedy sa financie z európskych fondov dostávajú aţ do tých najzákladnejších samosprávnych jednotiek obcí, ktoré sa týmto krokom musia aktívne podieľať na ich čerpaní. Základným cieľom práce je analyzovať vplyv, ktorý so sebou zdroje investované zo štrukturálnych fondov EÚ v súčinnosti s národnými zdrojmi do rozvoja regiónov prinášajú. Ako príklad slúţi Mikroregión Termál, skladajúci sa z 12 obcí Nitrianskeho kraja. Financie, ktoré získali obce mikroregiónu v rámci zmieňovaných politík, vplývajú nielen na rozvoj ich samých, ale majú vplyv i na väčšie zoskupenia, ktorých súčasťou obce sú. 10

1 Súčasný stav riešenej problematiky doma a v zahraničí 1.1 Európska únia Vznik myšlienky vzájomnej spolupráce krajín Európy siaha do polovice 20. storočia, kedy sa táto myšlienka začína meniť na reálne kroky štátnych predstaviteľov, vedúce k jej naplneniu. Náročný a dlhodobý proces formovania prebiehal počas niekoľkých desaťročí a bol sprevádzaný viacerými podstatnými medzníkmi, ktorými boli najmä vznik 3 európskych spoločenstiev (ESUO, EHS, Euroatom), integrácia nových členov do Spoločenstva, rozširovanie oblastí spolupráce a jej posilnenie, reformy a nové pravidlá fungovania. Toto všetko bolo obsahom zmlúv, ktoré členské štáty prijali a podpísali a ktoré viedli k dnešnej podobe Európskej únie, skladajúcej sa z 27 európskych krajín. 1. november 1993 predstavoval rozhodujúci míľnik pre Európske spoločenstvá. Týmto dátumom nadobudla účinnosť Zmluva o Európskej únií alebo tzv. Maastrichtska zmluva, ktorá zavádza dnešný pojem Európska únia. Jej vznik znamenal prehĺbenie dovtedajšieho spojenectva a spolupráce troch Európskych spoločenstiev do oblasti hospodárstva, justície, politiky a ďalších sektorov s ohľadom na súdrţnosť a spojenectvo. O význame tejto zmluvy pre vznik Únie sa vyjadrujú Michník - Šesták (1997), ktorí ju označujú ako výrazný pokrok v procese zjednotenia krajín Európskeho spoločenstva, dôkazom prehĺbenia ich vzájomnej závislosti. Členské štáty sa vzdávajú podstatnej časti svojej suverenity, na druhej strane si zabezpečujú zmluvné predpoklady na dosahovanie vyšších efektov všetkého druhu, vrátane dynamiky rozvoja. Maastrichtské zmluvy, ktoré znamenajú dovŕšenie úsilia o urýchlenie a prehĺbenie integrácie v západnej Európe, sú začiatkom ďalších európskych integračných procesov. Toto tvrdenie potvrdzuje i Kočíková (1998) svojím konštatovaním: EÚ je vyšším typom európskej organizácie, ako ten, ktorý predstavovali jednotlivé európske spoločenstvá. Únia má jednotný inštitucionálny systém, ktorý zaistí spojitosť 11

a kontinuitu činnosti uskutočňovaných k dosiahnutiu ich cieľov. Zaisťuje spojitosť všetkých vnútorných činností. K pojmu Európska únia sa vyjadruje Maňák (2000), ktorý EÚ vidí ako spoločenstvo demokratických štátov spojených zásadami slobody, právneho štátu a úcty k ľudským právam, ktoré sa rozhodli vzájomne spolupracovať a postupne sa integrovať v nadnárodnú inštitúciu, ktorá je výhodná pre všetky súčasné zeme. Balko (2004) definuje pojem Európska únia ako asociáciu štátov, ktorá má vlastný inštitucionálny systém a právny poriadok, ale nie je subjektom medzinárodného práva. Tento systém zabezpečuje spojitosť a kontinuitu činností so zámerom dosiahnutia cieľov. Figeľ - Adamiš (2004) uvádzajú: Európska únia je inštitucionálnym vyjadrením integrácie členských krajín do spoločenstva, ktorého prvotným cieľom bolo a zostalo zabezpečenie mierovej spolupráce členských štátov. Do súčasnosti sa EÚ rozrástla počas viacerých integračných procesov, ktoré prebiehali postupne od začleňovania štátov západnej, severnej a juţnej Európy. Princípy, štruktúra a ideológia týchto krajín bola blízka zakladateľom Spoločenstva. Neskôr sa pristúpilo i k začleneniu krajín bývalého sovietskeho bloku, ktoré si vyţadovalo mnoţstvo rokovaní a kompromisov z oboch strán. K integrácií východných a stredoeurópskych štátov, medzi ktoré sa zaraďuje aj Slovensko, došlo v máji 2004 a podľa Malová Láštič Rybář (2005) bolo kvalitatívne novou situáciou. Bývalé komunistické krajiny viac ako štyri desaťročia boli izolované od západnej civilizácie, jej základných hodnôt, mali rozdielny politický a právny poriadok a tieţ zlikvidovali súkromné vlastníctvo a spolu s trhovou ekonomikou. Navyše sa medzi sebou navzájom líšili, pokiaľ išlo o hospodársky vývoj pred nástupom komunizmu a taktieţ o spôsob postkomunistickej transformácie. Počas štyridsiatich rokoch sa komplexne zmenila ekonomická a sociálna štruktúra týchto spoločností. Také civilizačné hodnoty ako sloboda jednotlivca, právo na informácie, slobodné zdruţovanie, zhromaţďovanie alebo na ochranu súkromia a súkromné vlastníctvo sa stali ideologicky neprijateľnými, a preto aj neznámymi koncepciami. 12

Dalo sa teda očakávať, ţe integračný proces smerom na východ bude mať iné pravidlá, nástroje metódy ako predošlé rozšírenia únie. O začlenení sa Slovenskej republiky do európskych štruktúr hovorí hlavný vyjednávač SR pre vstup do EÚ, Ján Figeľ, (Bilčík - Bruncko, 2001) nie ako o alternatíve, ale ako o nevyhnutnosti. Perspektíva bezpečného, stabilného a prosperujúceho Slovenska a Európy je potrebná i moţná. Je moţná, ak Slovensko a Európa budú stavať svoj ďalší vývoj na osvedčených princípoch a hodnotách. Proces európskej integrácie dnes ovplyvňuje celý kontinent, ktorý je zase súčasťou rýchlo a radikálne sa meniaceho sveta, ktorý potrebuje nájsť novú stabilitu. Európa je ovplyvnená udalosťami na iných kontinentoch, či sú to vzťahy s islamským svetom, choroby a hlad v Afrike, pokusy o unilateralizmus v Severnej Amerike dynamický ekonomický rast v Ázii alebo globálne premiestnenie priemyslu a pracovných príleţitostí. Európa sa musí nielen sústrediť na vlastný vývoj, ale musí sa aj naplno zúčastňovať na procesoch globalizácie. Európska únia musí prejsť ešte dlhú cestu, kým bude hovoriť jedným hlasom, alebo sa stane dôveryhodným hráčom na scéne svetovej politiky (Fontaine, 2007). Stráţnická (2009) píše: rozširovanie členskej základne EÚ vyvoláva celý rad otázok o budúcnosti európskeho integračného zoskupenia medzi pôvodnými aj novými členskými štátmi EÚ.... V členských štátoch pretrvávajú diferencované názory na kandidátov na členstvo v Únií a obava z problémov, ktoré kvalite integračného procesu prinesie členstvo ďalších kandidátskych krajín, najmä Turecka.... Súčasná realita sa vyznačuje fenoménom rastúceho euroskeptizmu. Členské štáty v praktickej politike a aj na rôznych úrovniach rozhodovacích procesov v inštitúciách Únie uprednostňujú z rôznych dôvodov štátne alebo národné záujmy podriadené vnútroštátnym ekonomickým cieľom a vlastným často krátkodobým a účelových zahraničnopolitickým prioritám. A občania Únie vnímajú dynamiku integrácie stále intenzívnejšie cez ekonomické a sociálne výsledky politiky Európskej únie vo vlastnom štáte. Terajšia Únia sa nachádza v neľahkej situácií. Hlavné problémy posledných rokov boli späté s prijatím Lisabonskej zmluvy, ktorá mala Únií priniesť zmeny v oblasti jej fungovania. Ďalší problém nastal v dôsledku globálnej hospodárskej krízy 13

a nezodpovedného hospodárenia niektorých štátov ako Grécko, Írsko a Portugalsko, čo viedlo k výrazným ekonomickým problémom eurozóny, ktoré sa dotýkajú celej Únie a ktorých riešenie spočíva i na jej pleciach. Podľa Schneider (2011): V súčasnej dobe máme Európsku úniu v podobe, ţe suverénne štáty vytvorili spolu hospodársku úniu. Podstatou Európskej únie je, ţe členské štáty si zachovali svoju plnú politickú suverenitu, hospodársky sa ale Únia predstavuje pod jednotnou menou. Avšak vzniká zámer, pripodobniť právne predpisy jednotlivých členských štátoch tak, aby všetky ekonomiky mali rovnaké podmienky v rámci EÚ. Táto unifikácia však napreduje pomaly. Je to dôsledkom toho, ţe právny stav v jednotlivých otázkach v rámci členských krajín je často veľmi vzdialený. Rýchle zjednotenie by viedlo k preťaţeniu štátneho vedia. Preto je vhodným spôsobom pomalý prístup. Rok 2011 vidí Grandt (2011) v histórii Európskej Únie ako rozhodujúci: Euro bojuje o svoje preţitie a menová únia o svoje ďalšiu existenciu. Hrozí transformácia Únie alebo jej rozpad.... Ţiadne rozhodnutie, ktoré EÚ doteraz uskutočnila rastúcu priepasť medzi výkonnostne silnými štátmi ako Nemecko a hospodársky konkurenčne slabými krajinami ako Portugalsko alebo Grécko neprekonalo. Vedúca Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Andrea Elsheková- Matisová (2011) sa o budúcnosti vyjadruje: Kríza priniesla to, ţe sme si uvedomili, ţe sme spolu v dobrom aj v zlom a ţe ak sa dostaneme do búrky musíme spolu plávať a nie skákať cez palubu. 1.2 Regionálna politika Postupné prijímanie nových členských štátov a rozširovanie Únie o štáty, ktorých hospodárska úroveň nedosahovala úrovne prvých členov a princíp solidarity, na ktorom Spoločenstvo stavia, sa stali hlavnými podnetmi na vznik regionálnej politiky. Európska únia kladie na RP veľký dôraz, čo sa odzrkadľuje aj mnoţstvom vyčlenených finančných prostriedkov. Počas doby fungovania tejto politiky boli vykonané viaceré reformy, ktoré sa prispôsobovali poţiadavkám zo strany členských štátov a rozširovaniu Únie o nové krajiny. 14

K histórií začiatkov regionálnej politiky v Európe sa vyjadruje Holešová (2003), ktorá jej vznik datuje do obdobia po prvej svetovej vojne a veľkej hospodárskej krízy v 30-tych rokoch dvadsiateho storočia, ktoré vyvolali nutnosť zamerať hospodársku politiku štátu i na zniţovanie regionálnych disparít. Obnova vojnou zničeného hospodárstva po druhej svetovej vojne bola ďalším kľúčovým okamihom, ktorý prispel k tomu, ţe regionálna politika sa stala neoddeliteľnou súčasťou hospodárskych politík štátov v Európe. Charakteristiku regionálnej politiky podáva Rumpel (2003), ktorý tvrdí: Regionálna politika Európskej únie (EÚ) sa dá povaţovať za špecifický fenomén, ktorý nemá mimo EÚ obdoby. Je to jediná politika, ktorej hlavným poslaním je zniţovanie medziregionálnych nerovností. Podľa Lacina Kala (2003) sa regionálna politika usiluje v záujme celkovej stability jednotného európskeho trhu o zniţovanie hospodárskych a sociálnych rozdielov medzi rôznymi oblasťami zeme, o podporu hospodárskeho a sociálneho rozvoje regiónov - a to s dôrazom na aktivovanie ich nedostatočne vyuţívaného hospodárskeho a sociálneho potenciálu. Ţítek (2004) vidí regionálnu politik ako koncepčnú činnosť štátu, regionálnych a miestnych orgánov, zameraná na podporu rozvojových aktivít v jednotlivých regiónoch, predchádzanie či zmierňovanie negatívnych dôsledkov územne nerovnomerného rozvoja. Minarovič (2005) uvádza: Všeobecne sa regionálna politika interpretuje ako koncepčná a cieľavedomá činnosť usilujúca o elimináciu negatívnych dôsledkov teritoriálne nerovnomerného rozvoja a nerovnomerne prebiehajúcich štrukturálnych zmien. Vývoj regionálnej politiky a jej zmeny popisujú Belajová Fáziková (2005). Uvádzajú, ţe regionálna politika EÚ prechádzala vývojom, v ktorom sa v zmysle účelu a potrieb menili aj jej ciele, programové dokumenty, finančné nástroje a podmienky pre získanie finančnej podpory. Menili sa aj nariadenia, prostredníctvom ktorých sa implementuje regionálna politika. Výsledkom týchto zmien bola i nasledovná zmena 15

terminológie súvisiacej s regionálnou politikou. Tento pojem sa pouţíval od 30. rokov 19. storočia do roku 1988, pojem štrukturálna politika sa pouţíval od roku 1988 do roku 2006. Od plánovacieho obdobia 2007 bola opäť zmena terminológie a začal sa pouţívať pojem kohézna politika. Účelom regionálnej / štrukturálnej / kohéznej politiky bolo a naďalej zostalo predovšetkým zniţovanie disparít v hospodárskom a sociálnom rozvoji medzi regiónmi v krajinách EÚ. Reformou regionálnej politiky EÚ pre roky 2007 2013 sa zaoberal Kohút (2006): Navrhovaná reforma nanovo načrtáva priestor európskej solidarity v rozšírenej Únií a v kontexte ekonomickej globalizácie a nástupu ekonomiky zaloţenej na vedomostiach. Podstatnou črtou reformy je, ţe hoci najväčšia pomoc bude smerovať do menej rozvinutých krajín a sledovať cieľ konvergencie, nezanedbateľné prostriedky budú pouţité aj v regiónoch vyspelejších krajín s cieľom podpory ich reštrukturalizácie a konkurencieschopnosti. Tkvie to vo fakte, ţe bohatšie časti EÚ sa stávajú ekonomicky menej konkurencieschopné v oblastiach, ktoré doteraz tvorili jadro ich hospodárstiev a mnohé výroby ako aj kapitál sa presúva pre východ Európy (alebo úplne inam), kde je to pre ekonomické subjekty istého typu, resp. odvetvia výhodnejšie. To síce pomáha zaostalejším krajinám ku priblíţeniu s vyspelejšími ale ohrozuje udrţanie ţivotnej úrovne a rastu týchto. Takýto vývoj bez podpory vyspelejších krajín v zlepšovaní ich konkurencieschopnosti a etablovaní alternatív (tie sa nachádzajú v znalostnej ekonomike, vývoji nových technológií, výskume a pod.) ohrozuje Úniu ako celok a jej pozíciu voči najväčším ekonomickým konkurentom (USA a Východná Ázia) na globálnej scéne. V tejto línií sa EÚ rozhodla znovu oţiviť Lisabonskú stratégiu a podporiť jej napĺňanie aktivitami reformovanej Kohéznej politiky. Nad RP a nutnosť jej fungovania aj v budúcnosti uvádza Koţiak (2008), ktorý píše: Regionálna politika, implementácia jej nástrojov a opatrení, špecifikácia regiónov, ktoré budú objektom jej realizácie, ciele ktoré sa snaţí dosiahnuť, boli, sú a s vysokou pravdepodobnosťou i budú neodmysliteľnou súčasťou hospodárskej politiky Európskej únie, jej členských štátov ako a iných krajín vo svete. Pokiaľ budú existovať nadmerné, neopodstatnené regionálne rozdiely, bude existovať a bude sa implementovať regionálna politika. 16

Z pohľadu novších teórií by sa regionálna politika mala zamerať na podporu vzniku a rozvoja nových malých a stredných firiem, podporu inovatívnosti firiem, iniciovať spoluprácu medzi firmami navzájom a firmami a univerzitami, vzdelanosť a kreativitu pracovnej sily a zamerať sa na podporu progresívnych odvetví v regióne prostredníctvom podpory klastrových iniciatív. Rozhodujúcim cieľom by sa teda nemala stať selektívna podpora len problémových regiónov prostredníctvom vysokej miery prerozdelenia, ale, naopak, cieľom by malo byť zvýšenie konkurencieschopnosti všetkých regiónov intervenciami šitými na mieru potrebám jednotlivých regiónov (Buček Rehák Tvrdoň, 2010). 1.2.1 Ciele regionálnej politiky Cieľom európskej regionálnej politiky je preukázať solidaritu Únie prostredníctvom hospodárskej a sociálnej kohézie, zniţujúc rozdiel v úrovni rozvoja jednotlivých regiónov. Vďaka špeciálnemu prístupu prináša európska regionálna politika pridanú hodnotu opatreniam realizovaným priamo v teréne. Pomáha financovať konkrétne projekty v prospech regiónov, miest a ich obyvateľov. Ústrednou myšlienkou je dosiahnuť, aby regióny nadobudli schopnosť plne zohrávať svoju úlohu v úsilí o rast a konkurencieschopnosť a vymieňať si nápady a osvedčené postupy. To je napokon cieľom novej iniciatívy s názvom Regióny pre ekonomickú zmenu. Celá regionálna politika je zameraná na priority Európskej únie v oblasti rastu a zamestnanosti (lisabonská stratégia) (Európska komisia, 2009). Zúbková (2010) uvádza, ţe fondy vyčlenené v rozpočte na roky 2007 2013 na regionálne aktivity sú zamerané na tri ciele: Konvergencia- logika cieľa Konvergencia je zaloţená na podpore podmienok zvyšujúcich hospodársky rast v najmenej rozvinutých členských štátoch a regiónoch, čím sa docieli skutočná konvergencia, teda ich pribliţovanie k priemeru EÚ. V rámci EÚ- 27 sa dotýka tento cieľ 84 regiónov v 17 členských krajinách, kde ţije 154 miliónov ľudí. Ich HDP na obyvateľa dosahuje menej ako 75% priemeru Spoločenstva. V tzv. prechodnej fáze sa dotýka ďalších 16 regiónov (16,4 mil. obyvateľov), ktorých HDP vďaka štatistickému spriemerovaniu po 17

rozširovaní len nepatrne presiahlo túto úroveň. Pre cieľ Konvergencia je k dispozícii 282,8 mld. eur. Viac ako tretina rozpočtu EÚ sa vyuţíva na zmiernenie rozdielov medzi jednotlivými regiónmi a nerovností v postavení ich občanov. Cieľom tejto politiky je prispievať hlavne k rozvoju zaostávajúcich regiónov, k reštrukturalizácii upadajúcich priemyselných oblastí, či revitalizácii zanedbaných mestských štvrtí, s dôrazom na tvorbu pracovných miest. Prioritné oblasti, ktorých sa dotýka podpora z EFRR je sústredená na modernizáciu a diverzifikáciu hospodárskych štruktúr a tieţ na zabezpečenie a vytváranie trvalo udrţateľných pracovných miest. Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť- programy majú podporiť regióny pri realizácii hospodárskych zmien prostredníctvom inovácií a podporou spoločnosti zaloţenej na poznatkoch, podnikateľských iniciatív, ochrany ţivotného prostredia a prístupu k nemu. Tvorba väčšieho počtu a viacej kvalitných pracovných miest bude realizovaná adaptovaním pracovníkov a investíciami do ľudských zdrojov. Priority v rámci cieľa Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť sa sústreďujú na tieto tri oblasti: - inovácie a hospodárstvo zaloţené na vedomostiach: posilňovanie regionálnych kapacít výskumu a technologického rozvoja, stimulácia inovácií a súkromného podnikania a posilňovanie finančného inţinierstva, najmä v podnikoch zameraných na hospodárstvo zaloţené na vedomostiach - ţivotné prostredie a prevencia rizík: obnova kontaminovaných pôd, stimulácia energetickej efektívnosti, podpora vlastnej mestskej verejnej dopravy a príprava plánov na prevenciu a riadenie prírodných a technologických rizík - prístup k dopravným a telekomunikačným sluţbám vo všeobecnom hospodárskom záujme Európska územná spolupráca v rámci tretieho cieľa Európska územná spolupráca sa má dosiahnuť: - rozvoj cezhraničných hospodárskych a sociálnych činností 18

- vytvorenie a rozvoj nadnárodnej spolupráce vrátane bilaterálnej spolupráce medzi prímorskými regiónmi - posilnenie účinnosti regionálnej politiky podporou medziregionálnej spolupráce, prepojením výmenou skúseností medzi regionálnymi a miestnymi orgánmi 1.2.2 Nástroje regionálnej politiky Regionálna politika si vyţaduje sústavu nástrojov, ktoré umoţnia jej účinnú realizáciu na jednotlivých úrovniach pri rešpektovaní a akcelerácií vlastných vnútorných zdrojov v kombinácií s externými faktormi (Rajčáková, 2005). Na členenie nástrojov RP je rozdielnosť názorov autorov, a preto moţno v literatúre nájsť ich rôzne rozdelenia do rôzneho počtu skupín. Matoušková a i. (2000) rozlišujú tri skupiny nástrojov RP: makroekonomické, medzi ktoré zaraďujú nástroje fiškálnej politiky, nástroje monetárnej politiky, protekcionizmus, mikroekonomické nástroje, tzn. nástroje realokácie pracovných síl, nástroje realokácie kapitálu a ostatné nástroje regionálnej politiky, administratívne nástroje, inštitucionálne nástroje. Wokoun (2003) vymedzuje päť rozsiahlych kategórií regionálnych stimulov: kapitálové granty, ktoré pokrývajú určité percento rozpočtových nákladov projektu, dotácie, vzťahujúce sa na úroky alebo pôţičky, daňové úľavy, zvýhodnené odpisové sadzby a dotácie aplikované na pracovnú silu. Ţítek (2004) hovorí o dvoch skupinách nástrojov RP: finančné prostriedky alokované na realizáciu regionálnej politiky štátu a odvetvové (sektorové) politiky vrátane ich koordinácie pri zabezpečovaní regionálnej politiky. 1.2.2.1 Štrukturálne fondy Podľa Ekonomického slovníka (2011) je definícia štrukturálnych fondov nasledovná: Štrukturálne fondy sú nástroje štrukturálnej politiky EÚ. Sú spravované 19

Európskou komisiou, slúţia na finančnú podporu menej rozvinutých oblastí a ich cieľom je posilnenie ekonomickej a sociálnej kohézie (súdrţnosti) týchto oblastí. ŠF sú zamerané najmä na štrukturálny rozvoj zaostávajúcich regiónov. Balko a i. (2004) upresňuje oprávnenosť čerpania zo ŠF: Nárok na vyuţívanie štrukturálnych fondov majú iba členské krajiny EÚ a programujú sa na sedemročné obdobia. Základným poslaním fondov je podporovať ekonomický rozvoj a sociálnu súdrţnosť v zaostávajúcich regiónoch a ochranu ţivotného prostredia. Sú teda zároveň príleţitosťou aj rizikom: ak sa pouţijú vhodne, môţu sa stať kľúčovým impulzom vyrovnávania regionálnych rozdielov, zmysluplného rozvíjania spoločenského aj prírodného potenciálu jednotlivých území a ich efektívneho vyuţívania, ale aj zvyšovania kvality ţivota spoločnosti ako celku. Na druhej strane ich netransparentné a nevhodné pouţitie môţe dnešné problémy ešte väčšmi prehĺbiť (Zamkovský, 2004). V programovom období 2007 2013 uţ Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EAFRD) a Európsky fond pre rybné hospodárstvo (EFF) nie sú súčasťou ŠF. Politika rozvoja vidieka by mala sprevádzať a dopĺňať politiky podpory trhu a príjmov spoločnej poľnohospodárskej politiky. Politika rybného hospodárstva definuje rámec podpory Spoločenstva pre trvalo udrţateľný rozvoj rybného hospodárstva a oblastí rybného hospodárstva. Koordinovaná podpora vidieckych oblastí sa bude spolufinancovať na základe dohodnutých demarkačných línií medzi podporou zo ŠF a z EAFRD (NSRR, 2007). O situácii v rámci štrukturálnych fontov v čase hospodárskej krízy píše Ivanička Barič (2010): S nástupom svetovej hospodárskej krízy stúpol pre EÚ a tým aj pre jej krajiny význam štrukturálnych fondov. Stali sa ako finančný zdroj jedným z hlavných nástrojov na prekonanie krízy. Prerastanie finančnej krízy do hospodárskej ma totiţ výrazný dopad na zdroje rozpočtov krajín. Zásadnou otázkou sa preto stáva objem a rýchlosť prístupu ku zdrojom na prekonanie dôsledkov krízy a vytvorenie podmienok pre oţivenie hospodárskeho sektora. Najrýchlejším zdrojom sú práve fondy Európskej únie, ktoré svojou veľkosťou majú najväčší potenciál pozitívne ovplyvniť ekonomický rast. Pri ich rýchlom vyuţívaní rozhodujúcu úlohu by mali zohrávať 20

investície do vzdelávania, vedy a výskumu a inovácii. Takýto trend nastúpili v minulosti severské krajiny z čoho teraz získavajú. Riešenie týchto otázok je v globálnom svete, zvlášť v európskom priestore v centre pozornosti. Portál EuroInfo (2011) hovorí, ţe pomoc zo štrukturálnych fondov sa poskytuje na základe oficiálnych dokumentov - operačných programov a ich doplnkov. O pomoc z EÚ sa ţiada na základe výziev. Príslušné ministerstvo alebo implementačná agentúra oznámi, kto, kedy, kde, na aké aktivity a ako môţe ţiadosť predloţiť. Záujemcovia o pomoc z EÚ nepotrebujú hľadať konkrétny štrukturálny fond, z ktorého chcú čerpať. Prostriedky zo štrukturálnych fondov poskytujú implementačné agentúry zriadené slovenskými ministerstvami. Pre obdobie rokov 2007-2013 bude regionálna politika realizovaná prostredníctvom týchto štrukturálnych fondov: Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) je najdôleţitejší a objemom finančných prostriedkov aj najväčší fond, zameraný na rozvoj najmenej rozvinutých regiónov EÚ. Financuje infraštruktúru, investície do tvorby pracovných príleţitostí, miestne rozvojové projekty a pomoc malým firmám. Európsky sociálny fond (ESF) má za cieľ pomáhať najmä v oblasti aktívnej politiky zamestnanosti a voľného pohybu pracovných síl. Podporuje návrat nezamestnaných a znevýhodnených skupín obyvateľstva do pracovného ţivota, a to predovšetkým financovaním odbornej prípravy a systému podpory zamestnávania týchto skupín. Mihók (2009) o EFRR píše: Tvorcovia konceptu modernej regionálnej politiky vo Veľkej Británii pôvodne zákonom stanovili obmedzený počet regiónov, ktoré hrozbám spôsobeným rastúcou mobilitou kapitálu, tovarov a pracovnej sily nemohli čeliť vlastnými silami, a preto boli oprávnené na obmedzenú dodatočnú finančnú pomoc z centrálnej úrovne. V tomto duchu bol pod ich vplyvom v roku 1975 zaloţený aj Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) ako nástroj politiky solidarity s ohrozenými, najmä periférnymi vidieckymi regiónmi. Jeho opodstatnenie spočívalo v správne očakávaných budúcich dôsledkoch, ktoré regiónom zaloţeným na tradičnom poľnohospodárstve v pristupujúcich členských štátoch (Veľká Británia, Írsko a Dánsko) 21

mal spôsobiť vstup na spoločný európsky trh s poľnohospodárskymi produktmi. Nešlo o ţiadne maľovanie čerta na stenu Francúzsko a krajiny Beneluxu v tom čase uţ totiţ štedro dotovali tzv. priemyselné poľnohospodárstvo zaloţené na intenzívnom vyuţívaní agrochemikálií. Netrhovými zásahmi spolufinancovanými z EFRR sa mali riešiť dôsledky iného, dnes uţ moţno povedať škodlivého zásahu do sektora poľnohospodárstva. Časom sa do EFRR vyčleňovalo čoraz viac financií, ktoré boli určené na rýchlo rastúce spektrum zásahov do trhovej ekonomiky. Zavŕšením tohto dlhého procesu bolo politické stanovenie tzv. tretieho cieľa regionálnej politiky. Špidla (Hale, 2007) hovorí o ESF ako o fonde, ktorý sa stal trvalou súčasťou stratégie zamestnávania Európskej únie, pričom jeho rozpočet stúpol v priebehu rokov z pribliţne 1% celkového rozpočtu Spoločenstva aţ na dnešných 10%. Nielenţe odolal skúške času a preukázal svoju schopnosť prispôsobiť sa premenlivým sociálnym podmienkam a poţiadavkám zamestnávania, no často ich dokonca predstihol. V súčasnosti Európsky sociálny fond umoţňuje členským štátom implementovať aktívne politiky trhu práce, ktoré umoţňujú získať úţitok ľudom všetkých profesií. 1.2.2.2 Národné zdroje Finančné prostriedky štrukturálnych fondov budú dopĺňať národné zdroje, ale nesmú ich nahrádzať. Nemôţu sa zniţovať verejné výdavky smerujúce do regiónov cez jednotlivé oblasti hospodárskej politiky a nahrádzať ich prostriedkami zo štrukturálnych fondov. Prostredníctvom týchto fondov sa tak realizujú projekty, ktoré by za iných okolností nemohli byť realizované vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov (EuroInfo, 2003). Podľa Belajová Fáziková (2005) obmedzenosť zdrojov v štátnom rozpočte neumoţňovala významnejšiu priamu podporu cieľov regionálnej politiky. Uplatňovaný systém regionálnej politiky v EÚ a kofinancovanie predvstupovej pomoci a štrukturálnej politiky vytvoril tlak na vyčlenenie väčšieho objemu zdrojov aj zo štátneho rozpočtu pre moţnosť čerpania prostriedkov z predvstupových nástrojov a zo štrukturálnych fondov. Tým sa priama podpora regionálnej politiky vládou zvýšila. 22

Na zabezpečenie podpory boli pouţité prostriedky: štátneho rozpočtu štátnych fondov prostriedky fyzických osôb úvery rozpočet samosprávnych krajov rozpočet obcí prostriedky právnických osôb Poskytovanie štátnej pomoci sa vo všeobecnosti riadi najmä právom Európskej únie, ktoré vytvára základný právny rámec aj pre slovenské orgány. Platí, ţe domáca, slovenská, právna úprava môţe byť v tomto prípade prísnejšia a detailnejšia neţ európska, nie však benevolentnejšia (SARIO, 2011). 1.3 Spoločná poľnohospodárska politika Spoločná poľnohospodárska politika vznikla v začiatkoch samotnej Únie a postupom času sa tak ako i Únia sama prostredníctvom viacerých reforiem prispôsobuje poţiadavkám a nárokom súčasnosti. Názory na túto politiku sú rozdielne. Odporcovia kritizujú silnú dotačný charakter politiky ktorý zasahuje do konkurenčného prostredia. Farmári naopak odmietajú odstúpiť od nárokovania si dotácií a poskytnutých výhod. SPP je významná súčasti hospodárskej politiky EÚ, ktorej zmyslom je regulovať pomocou súboru rôznych opatrení a nástrojov integrovaný trh agrárnych produktov EÚ a pozitívne ovplyvňovať vývoj poľnohospodárstva členských štátov Únie (Keřkovský - Keřkovská, 1999). K politike sa vyjadruje Ţaja (2002), ktorý ju vidí ako výrazne ochranársku politiku vyspelých krajín s mimoriadne veľkým podielom opatrení priamo ovplyvňujúcich trh a príjmy poľnohospodárov z realizácie produkcie komoditných výstupov. 23

Lipková (2004) píše o SPP ako o najrozsiahlejšej, najspochybňovanejšej a zároveň najnákladnejšej politike uplatňovanej EÚ, a to nielen kvôli svojej váhe v spoločnom rozpočte, rozsahu populácie a teritória, na ktorom sa uplatňuje, ale i vďaka svojej tradičnej hodnote a rozsahu právomocí prenesených z národnej úroveň na úroveň komunitárnu. Medzi kritikov SPP Pokrivčák (2008), čo potvrdzuje svojím vyjadrením: SPP EÚ sa stala veľmi neefektívnym nástrojom. Spôsobuje rozsiahle rozpočtové problémy v EÚ deformuje domáce a svetové trhy na škodu spotrebiteľov a daňových poplatníkov v EÚ a svetových poľnohospodárskych výrobcov. Zároveň spôsobuje zlú alokáciu zdrojov, ktorá ohrozuje ďalší ekonomický rast v EÚ. Okrem toho, rozsiahlej kritike bola podrobená finančná solidarita. Niektoré relatívne bohaté krajiny sa dokonca stali čistými odberateľmi finančnej pomoci kvôli ich vysokému čistému exportu. Tieto problémy sa začali prejavovať v rozsiahlejšej miere uţ v 70-tych rokoch a viedli k celému radu pokusov o reformu SPP. Podľa názoru verejnej mienky občanov EU- 27 poľnohospodárstvo a vidiecke oblasti naďalej zohrávajú ţivotne dôleţitú úlohu v rámci Spoločenstva. Prieskum, ktorý uskutočnila spoločnosť TNS Opinion v mene Generálneho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Európskej komisie (2008) jasne vypovedá: Takmer 9 z kaţdých 10 opýtaných (89 %) tvrdí, ţe ide o kľúčovú problematiku pre budúcnosť Európy. Tento pohľad sa prejavuje aj v názoroch na rozpočet EÚ pre poľnohospodárstvo. Pribliţne 6 z 10 opýtaných (58 %) má pocit, ţe tento rozpočet by mal buď ostať rovnaký, alebo by sa mal v nasledujúcich rokoch zvýšiť, zatiaľ čo 18 % opýtaných si myslí, ţe by sa mal zníţiť. Okrem toho vzrástol aj podiel respondentov (o +3 body), ktorí si myslia, ţe rozpočet by sa mal zvýšiť. 1.3.1 Politika rozvoja vidieka Moravčíková Kučírková (2004) prikladajú vidieku veľký dôraz, čo potvrdzujú svojím vyjadrením: Udrţateľnosť a podpora vidieka je veľmi dôleţitá, pretoţe vidiek spĺňa funkcie, ktoré nedokáţe nahradiť mesto. Je miestom pre rozvoj poľnohospodárskej výroby, zohráva socio- kultúrnu funkciu a plní rekreačnú a liečebnú funkciu, keďţe vidiek sa zdôrazňuje z hľadiska ŢP. 24

Kaţdý členský štát EÚ môţe teoreticky jednotlivo prijať a uplatňovať úplne nezávislé politiky rozvoja vidieka. Tento prístup by mal však v praxi slabé uplatnenie. Nie všetky krajiny EÚ by si mohli dovoliť politiku, ktorú skutočne potrebujú. Okrem toho veľa otázok, na ktoré odpovedá politika rozvoja vidieka, presne neohraničujú vnútroštátne alebo regionálne hranice, ale majú dosah aj na ľudí za týmito hranicami (napríklad znečistenie prechádza cez hranice príliš ľahko; a navyše udrţateľnosť ţivotného prostredia sa stala európskou a medzinárodnou záleţitosťou). Politika rozvoja vidieka je takisto prepojená s veľkým počtom ďalších politík, ktoré sa určujú na úrovni EÚ. Toto sú dôvody pre spoločnú politiku rozvoja vidieka na úrovni EÚ, ktorá aj tak zveruje významný podiel kontroly do rúk jednotlivých členských štátov a regiónov (Európska komisia, 2008). Politika rozvoja vidieka sa v období rokov 2007 aţ 2013 zameriava na tieto tri témy (známe ako tematické osi ): zlepšovanie konkurencieschopnosti odvetvia poľnohospodárstva a lesného hospodárstva; zlepšovanie ţivotného prostredia a prírodnej krajiny; zlepšovanie kvality ţivota vo vidieckych oblastiach a podpora diverzifikácie vidieckeho hospodárstva. Sarvašová (2010) uvádza, ţe pre aktuálne programovacie obdobie EÚ 2007-2013 je politika rozvoja vidieka presadzovaná prostredníctvom Nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. Septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, ktoré ustanovuje všeobecné pravidlá upravujúce podporu Spoločenstva pre rozvoj vidieka. Vymedzuje ciele, ku ktorým má politika rozvoja vidieka prispievať, priority a opatrenia na rozvoj vidieka, strategický kontext pre politiku rozvoja vidieka vrátane metódy na stanovenie strategických usmernení Spoločenstva pre politiku rozvoja vidieka, ako aj pravidlá pre partnerstvo, programovanie, hodnotenie, finančné hospodárenie, monitorovanie a kontrolu na základe zodpovednosti, o ktorú sa delia členské štáty a Komisia. 25

1.4 Región a regionálny rozvoj Pojem región v sebe ukrýva rozsiahlu a zloţitú problematiku, ktorá je predmetom štúdia viacerých vedných disciplín. Pre pojem existuje rôzne členenie na základe kritérií ako veľkosť, špecializácia, kvalita ţivota atď. Preto, ak popisujeme určitý región, je podstatné vedieť, z pohľadu akej vedy a na základe akého kritéria sme zvolený región vymedzili. Tvrdoň Hamalová Ţárska (1995) definujú región ako dynamický prvok väčšieho celku (napr. národného hospodárstva), ktorého skutočné rozmery nie sú vţdy dané a skutočná veľkosť je daná intenzitou pôsobenia ekonomických síl. Je priestorovo uzavretý systém, pričom systém znamená mnoţstvo premenných, ktoré sú medzi sebou v silnejšej interdependencií ako iné premenné. Maier - Tödtling (1998) uvádzajú: Pojem región predovšetkým môţe opisovať tri veľmi odlišné druhy priestorových útvarov, a to subnacionálne, supranacionálne a transnacionálne územia. Pri subnacionálnych územiach sa uvaţuje s čiastkovými územiami jedného štátu, ako sú napr. krajiny v Spolkovej republike Nemecko alebo kantóny vo Švajčiarsku. Regióny v zmysle supranacionálnych území predstavujú zoskupenia štátov, ako je napr. Stredná Amerika a Pobaltie. Transnacionálne územia obsahujú čiastkové územia dvoch alebo viacerých štátov, presahujú teda štátne hranice. Príkladom je,,európsky región Tirolsko, ktorý zaberá časti Rakúska a Talianska. Podľa Matouškovej (2000) sa za región v najvšeobecnejšom ponímaní povaţuje akýkoľvek územný celok, ktorý je podľa jedného alebo viacerých kritérií resp. znakov vyčlenený zo širšieho územia. Vyznačuje sa vnútornými a vonkajšími hospodárskymi vzťahmi, ekonomickou základňou, vnútroregionálnymi hospodárskymi, sociálnymi, kultúrnymi, politickými alebo inými záujmami. Región ako časť geografického priestoru, ktorý charakterizuje komplex prírodných a socioekonomických prvkov, väzieb a procesov popisuje Skokan (2004). Ich špecifickým rozmiestnením, usporiadaním a mierou integrácie sa vytvára priestorová štruktúra s vnútornými zákonitosťami, ktorými sa odlišuje od okolitých priestorových jednotiek (regiónov). 26

Balko (2004) uvádza: Región je územne vymedzený priestor na tvorbu a uskutočňovanie regionálnej a štrukturálnej politiky na úrovni druhého stupňa alebo tretieho stupňa podľa klasifikácie územných jednotiek. Charakteristiku regiónu ako územia, ktoré sa vlastnosťami, vzťahmi medzi prvkami v ňom jestvujúcimi a štruktúrou odlišuje od svojho okolia a moţno ho vymedziť hranicami podáva Rajčáková (2005). Charakteristiku regiónu z pohľadu regionálnej ekonomiky nájdeme u Belajová Fáziková (2005): Región je priestorovým podsystémom krajiny, ktorý charakterizuje určitá priestorová štruktúra a úroveň ekonomického a sociálneho rozvoja. Je teda nielen priestorovou ale aj ekonomickou a sociálnou jednotkou. Pauličková (2005) píše: Vymedzenie regiónu je variabilnou koncepciou, ktorá sa musí prispôsobovať a definovať v súlade s konkrétnymi poţiadavkami. Napriek tomu, či moţno práve preto, ţe pojem región má svoje miesto v rôznych disciplínach, nemôţeme stanoviť jeden model regiónu a nemôţeme ho i jednotne definovať (Fáziková, 2005). Oreský (2006) uvádza, ţe základom vymedzenia regiónu je územie a relatívna komplexnosť funkcií, resp. moţnosť realizácie aktivít zahrňujúcich široké spektrum uspokojovania potrieb a záujmov jeho sociálnych, hospodárskych a sídelných subjektov. Urbanizmus chápe región ako sídelnú sústavu alebo aglomeráciu. V sociológii sa región zvyčajne vymedzuje ako teritoriálne spoločenstvo. Typológia regiónov klasifikuje a opisuje regióny podľa zvolených typických znakov a charakteristík, ktoré povaţujeme za podstatné pri určitom postupe hodnotenia. Vyuţíva sa celý rad rôznych znakov pre typológiu regiónov. Pre účely regionálneho rozvoja sa dá región chápať ako akékoľvek ohraničené územie s vnútornou organizáciou (správou) (Ponikelský - Koštejnová, 2008). Koţiak (2008) píše, ţe v rámci najvšeobecnejšieho a najjednoduchšieho vymedzenia chápeme región ako súčasť určitého väčšieho celku (napr. národného hospodárstva), ktorej rozvoj má zmysel iba v kontexte rozvoja toho väčšieho celku. 27

Regiónom je územný celok, ktorého geografický komplex v oblasti neţivej prírody, ţivej prírody a kultúrne zloţky sa navzájom podmieňujú a tvoria vyšší systém, nadriadený niţším menej zloţitým systémom. Čadil (2010) sa o regióne zmieňuje ako o pojme, ktorý nie je jednotne definovaný. Všeobecne sa jedná o geografickú oblasť vytvorenú určitým procesom regionalizácie. Tento proces môţe byť dvojaký, a síce vytvorenie regiónu na základe jedného či viacerých spoločných znakov (homogénny región), alebo vytvorenie regiónu na základe intenzity väzieb medzi agendy v priestore (funkčný región). V kaţdom prípade by ale vytvorenie regiónu malo zodpovedať účelu, pre ktorý je región vytváraný. V praxi sa zvyčajne zaoberáme administratívne vytvorenými regiónmi (NUTS). Pojem, ktorý sa s regiónom v poslednej dobe nevyhnutne spája a hovorí o napredovaní a raste úrovne regiónov a skvalitňovaní ţivota jeho obyvateľov, je regionálny rozvoj. V hľadaní predpokladov regiónov z hľadiska úspešnosti ich rozvoja v podmienkach globalizácie sa väčšina odborníkov zhodne v tom, ţe prioritným predpokladom úspešnosti je kvalitný ľudský potenciál. Významnými predpokladmi sú taktieţ dobrá vybavenosť infraštruktúrou, ako i napojenie regiónu na dopravné koridory a tieţ disponibility v oblasti flexibilnej hospodárskej základne, ako i prítomnosť inovačného potenciálu.... Celkove sa ukazuje, ţe predpoklady úspešnosti regiónov závisia aj od jej východiskovej situácie, s ktorou vstúpili do transformačného procesu (Gajdoš, 2004). Moravanská (2004) tvrdením, ţe dispozície regiónov z hľadiska ich schopnosti adaptovať sa na nové rozvojové trendy a výzvy, ako i aktivovať a efektívne vyuţívať svoje potenciály a zabezpečovať komplexnosť regionálneho rozvoja, sú však značne odlišné, dáva váhu predchádzajúcemu tvrdeniu o vplyve predpokladov regiónu na jeho rozvoj. Hovorí tieţ o výrazných disproporciách, ktoré ovplyvňujú moţnosti reagovania a adaptovania sa na nové rozvojové trendy a moţnosti. 28

Nastolenie rovnocenných ţivotných podmienok tvorí predpoklad pre dosiahnutie cieľa udrţateľného rozvoja. Odbúranie regionálnych disparít nesmie byť vo svojom význame ohraničené koncepciou udrţateľného rozvoja. Regionálne disparity nesmú byť chápané len vo väzbe na ekonomický rozvoj. Oveľa viac je potrebné ponímať odbúravanie disparít v kontexte so zachovaním rovnocenných podmienok pre ţivot aj pre budúce generácie v parciálnych priestoroch.... V transformujúcich sa štátoch by mali byť v kontexte naplneného financovania viac aplikované flexibilné formy územnoplánovacích aktivít s cieľom aktivizácie endogénnych potenciálov parciálnych priestorov. Nadväzujúc na uţ existujúce regionálne rozvojové koncepcie mala by sa zvýšiť ich miera realizovanosti nasadením regionálneho manaţmentu a mobilizáciou regionálnych aktérov. Tieţ by malo byť zintenzívnené vytváranie vnútroregionálnych a medziregionálnych sietí, ako aj účasť aktérov v oblasti hospodárstva a kultúry (Falťan Pašiak, 2004). Pri voľbe a napĺňaní cieľov regionálneho rozvoja je dôleţitá voľba priorít. Zvolené priority sa nadväzne musia premietnuť napríklad do jednotlivých projektov. Filo Lipianska (2005) uvádzajú: Kaţdý cieľ projektu musí korešpondovať s definovanými prioritami, ktoré vyplývajú z analýzy prostredia alebo podľa záujmov dotknutých skupín. Ak je v obci, regióne prioritou rozvoj cestovného ruchu, kaţdý pripravovaný projekt by mal prispievať na podporu tejto priority. Samospráva by teda mala podporiť projekty, ktorých ciele sú zamerané napr. na obnovu architektonických a kultúrnych pamiatok, rozvoj ubytovacej kapacity (penzióny, ubytovanie na súkromí), rozvoj sluţieb (stravovanie, zábava), organizáciu podujatí, atď. Stanovisko z pohľadu aktuálnej situácie problémov súvisiacich s RR a vyţadujúce prioritné riešenia predstavuje Oreský (2006). Dominancia polohy v smere západ východ - Dôleţitosť polohy regiónu v tomto smere bude pretrvávať aj v budúcnosti. Moţno však očakávať zmenu v intenzite pôsobenia tohto rozloţenia v závislosti od budúceho vývoja SR. Západná poloha bude pre regióny stále výhodou i po vstupe Slovenska do Európskej únie. Východné regióny Slovenska sa stali hraničnými regiónmi Únie. Aj v tomto prípade existuje riziko, ţe ich existujúca periferialita sa ešte zväčší. 29

Rozdielna sociálno-ekonomická úroveň, adaptabilita regiónov - Pri budúcom vývoji jednotlivých regiónov zohráva významnú úlohu ich sociálno-ekonomická úroveň a ich schopnosť reštrukturalizácie vlastnej regionálnej ekonomiky. Za štartovaciu pozíciu regiónov povaţujeme relatívne krátke obdobie prechodu ekonomiky a spoločnosti z centrálne plánovaného systému na podmienky trhovej ekonomiky. Regióny, ktoré sa úspešne adaptovali na nové podmienky pôsobenia trhu a spoločnosti majú oveľa priaznivejšiu východiskovú situáciu do budúcnosti z hľadiska ich schopnosti reagovať na globálne zmeny (ekonomiky, spoločnosti). Naproti tomu regióny, ktoré neboli aţ také úspešné, budú i naďalej zaostávať. Ich adaptačný potenciál je nízky a jeho zvýšenie si bude vyţadovať obrovské úsilie a určite aj impulzy zvonku. Osobitne je dôleţité precíznejšie definovať čo rozumieme pod adaptačným potenciálom regiónov. K niektorým súvislostiam adaptačného potenciálu regiónov sa vyjadríme i v nasledujúcich častiach článku. Nedostatočne rozvinutá veľká dopravná infraštruktúra - (Ne)existencia rýchlostných dopravných komunikácií, či uţ cestných, alebo ţelezničných, ovplyvňuje a bude i v budúcnosti ovplyvňovať moţnosti regiónu na prienik investícií a s nimi spojeným ekonomickým rozvojom. Kvalitná dopravná infraštruktúra ovplyvňuje rozhodovanie o mobilite obyvateľstva v rámci hľadania zamestnania, o podnikateľských aktivitách i o trávení voľného času a teda aj o prínosoch z cestovného ruchu, ktorý zohráva v mnohých regiónoch Slovenska veľmi významnú rozvojovú úlohu. Tieto problémy sú uţ v súčasnosti dostatočne ekonomicky i spoločensky diskutované a začínajú prevaţovať otázky súvisiace s realizáciou projektov na celoštátnej i regionálnej úrovni. Nedostatočná geografická mobilita obyvateľstva - Charakteristickou črtou obyvateľov Slovenska bolo, ţe menia svoje bydlisko len veľmi neradi a sú naň príliš naviazaní. Dnes to uţ neplatí pre mladšie generácie (čiastočne i strednú generáciu), i absolventov škôl. Ekonomická realita v ostatných rokoch, vstup Slovenska do Európskej únie, vyvolali a stimulovali zmeny v tejto oblasti. Nastáva čiastočne obava z úniku mozgov a zručných remeselníkov, čím sa zniţuje potenciál adaptability 30

a inovačnosti regiónov. Pruţný trh s bývaním sa zatiaľ len formuje i to s regionálnymi odlišnosťami. Zníţená/nevyuţitá schopnosť aktivizovať vnútorný potenciál územia - Regióny, ktoré dokáţu aktivizovať svoje vlastné zdroje a nečakajú na paternalistický zásah štátu, si tým zvyšujú svoj adaptačný potenciál a teda aj svoj potenciál sociálno-ekonomického rozvoja. V podmienkach Slovenska by akýmisi nositeľmi aktivizácie mali byť územné samosprávy, či uţ na úrovni obcí, alebo samosprávnych regiónov. V prípade regionálnej samosprávy sa vedú diskusie, ţe súčasná teritoriálna podoba regionálnej samosprávy zrejme nie je udrţateľná a bude musieť dôjsť k jej zmene na prirodzené regióny. Túto tézu moţno podloţiť argumentom, ţe v priebehu 20. storočia sa často menilo usporiadanie regionálnej úrovne verejnej správy. Často sú uvádzané názory, ţe vytvorené územné jednotky nezodpovedali rozloţeniu prirodzených regiónov, s ktorými sú spojené niektoré faktory ako vnútroregionálne väzby, prirodzená identifikácia sa s územím alebo lokálpatriotizmus. Potvrdzuje sa dôleţitosť územnej samosprávy a jej kvalít, pretoţe tieto prvky verejnej správy majú a aj budú mať kompetencie v oblasti regionálneho rozvoja. Okrem dôleţitosti územnej samosprávy a najmä jej úrovne manaţmentu je nutné formovať a udrţiavať adaptačný a inovačný potenciál regiónu (technická, informačná, dopravná i vzdelanostná infraštruktúra, aplikácia princípov znalostnej spoločnosti v podmienkach a prostredí regiónu). Súčasnosť potvrdzuje ţe i keď sa z makropohľadu pokročilo v riešení niektorých problémov, je oprávnenosť identifikovaných cieľov s dosahom na regionálny rozvoj a ich platnosť pre budúcnosť. Ako základné predpoklady dlhodobo úspešného regionálneho rozvoja Oreský vidí: Inštitucionálna vybudovanosť (samosprávy, hospodárske i sociálne inštitúcie), ich manaţérska úroveň Vybudovanosť informačných sietí Infraštruktúrna vybudovanosť technická i dopravná 31

Formovanie inovačných/vzdelávacích centier a ich inovačná disponibilita Stabilizácia a vyuţitie ľudských zdrojoch samosprávnosti sídiel a vyšších územných celkov Vyuţitie potenciálu kultúrneho dedičstva v regiónoch Charakteristikou regionálneho rozvoja sa zaoberá aj Liptáková (2007) a hovorí o ňom ako o procese, ktorý smeruje k vytvoreniu ţivotaschopného a produktívneho regiónu. Jedným z jeho cieľov je naštartovať dlhodobý proces budovania konkurencieschopnosti regiónu za pomoci plného vyuţitia miestneho potenciálu a priestorových osobitostí. Pri regionálnom rozvoji je dôleţité podporovať rozvoj čiastkových aktivít, ktoré spolu tvoria ekonomický základ regiónu. Ide predovšetkým o zavádzanie nových technológií, o zlepšovanie kvalifikácie pracovnej sily, vyuţívanie nových zdrojov energie a nových surovín a pod. Regionálny rozvoj ako výsledok efektívneho pôsobenia regionálnej politiky má zabezpečovať aj finančnú a metodickú pomoc v územiach, ktoré túto pomoc potrebujú. Ponikelský - Koštejnová (2008) sa zaoberajú charakteristikou a vymedzením priestoru pre realizáciu regionálneho rozvoja. RR charakterizuje ako pozitívny (ţiaduci) vývoj kľúčových socioekonomických zloţiek regiónu, ktorý môţe byť realizovaný na: národnej úrovni regionálnej úrovni miestnej úrovni Hudec (2009) sa venuje rozdielom medzi regiónmi, ktoré poďla neho vznikajú náhodne či z prirodzených výhod pôsobením rastúcich výnosov z rozsahu, nedokonalej konkurencie, výhodnej polohy, externých úspor, aglomeračných výhod (šírenie technológií, rozsiahly trh), či klesajúcich dopravných nákladov. Za hlavnú úlohou regionálneho rozvoja označuje Oremusová (2009) dosiahnutie harmonického rozvoja územia tak, aby sa odstránili rozpory medzi potenciálom územia a jeho optimálnym vyuţívaním pri uplatnení zásad trvalo udrţateľného rozvoja. Popri ekonomických koncepciách, v ktorých je regionálny rozvoj 32

spájaný predovšetkým s hospodárskym rozvojom, resp. hospodárskym rastom, sa do popredia dostávajú i geografické koncepcie zdôrazňujúce špecifické črty jednotlivých regiónov. Praktický význam geografického prístupu v hodnotení regionálneho rozvoja je nezanedbateľný. Umoţňuje skúmať ekonomicko - sociálne procesy, pričom kladie dôraz na vyuţívanie a rešpektovanie podmienok a zvláštností prírodno - spoločenského prostredia regiónu. Takto aplikovaný prístup má objektívny charakter, pretoţe berie do úvahy komplexným a zároveň selektívnym spôsobom tie javy a vzťahy vo vnútri i mimo regiónu, ktoré sú rozhodujúce. V záujme sledovaného cieľa či uţ výskumnej alebo praktickej povahy realizuje zároveň generalizáciu, na základe ktorej je schopný zhodnotiť význam, polohu a funkciu regiónu, ako aj jeho postavenie v regionálnom systéme. Podľa portálu EurActiv (2011) súčasná situácia v rámci EÚ pozostáva dnes z 271 regiónov, ktoré sa medzi sebou výrazne líšia bohatstvom, ktoré sa meria priemerným HDP na obyvateľa. Podľa posledných oficiálnych štatistík, ktoré minulý týţdeň zverejnil Eurostat 18 regiónov má HDP o polovicu vyšší ako európsky priemer. Ide o regióny okolo hlavných centier hospodárskej aktivity akým je Londýn, Brusel, Hamburg, Praha, Paríţ, Štokholm, Bratislava a Viedeň. Na druhej strane 24 regiónov má HDP na osobu pod polovicou európskeho priemeru. Moţno ich nájsť v Bulharsku, Maďarsku, Poľsku a v Rumunsku. Všetky regióny, kde HDP na osobu je pod 75 % európskeho priemeru, majú nárok na dodatočnú finančnú podporu od EÚ v rámci konvergenčného cieľa kohéznej politiky. Zo štúdie tímu sociálnych vedcov vyplýva, ţe faktory spojené s konceptom ľudského kapitálu môţu za 70 % rozdielov v bohatstve medzi regiónmi. Tieto odlišnosti moţno pritom zmerať vyuţitím pár indikátorov, ktoré povaţujú za osobitne relevantné pre tri dimenzie ľudského kapitálu. Prvú dimenziu moţno merať podľa percentuálneho vyjadrenia pracovných pozícií v regióne či uţ ide o manaţérov, podnikateľov, doktorov, inţinierov, právnikov a iné vysokokvalifikované profesie. Druhá dimenzia sa zameriava na mieru, akou je ľudský kapitál v kaţdom regióne vyuţívaný. Za najuţitočnejší indikátor identifikovali nezamestnanosť mladých vo veku 15 aţ 24 rokov a percento ľudí, ktorí 33

hľadajú prácu dlhšie ako 12 mesiacov, inými slovami sú dlhodobo nezamestnaní. Tretia dimenzia sa týka produktivity a inovácií. Meria sa podľa dvoch vecí objemu verejných a súkromných investícií do výskumu a technologického rozvoja a podľa počtu patentových prihlášok v kaţdom regióne. 1.4.1 Mikroregión Spájanie obcí do mikroregiónu sa v posledných rokoch stáva novou moţnosťou, kedy najmä malé obce majú šancu predísť negatívam pri čerpaní finančnej podpory ako je administratívna náročnosť, nevhodné nastavenie garantových schém, veľkostné kritéria projektov atď. Barát a i. (2000) hovoria o tom, ţe zdruţovanie obcí, či iných subjektov v takýchto celkoch je zaloţené výlučne na partnerskej báze a rovnocennom postavení kaţdého subjektu v oblasti plánovania, rozhodovania, financovania, kontroly a ďalších manaţérskych funkcií. Medzi zástupcami obcí dochádza primárne ku kooperácií v prípade niektorých menej formálnych aktivít, pričom nevzniká ţiadne riziko konkurenčného napätia z pohľadu financovania a manaţmentu. Práve z týchto neformálnych aktivít sa postupne buduje dôvera manaţmentu obcí a spoločne postupujú cez rozvojové programy k formálnej registrácii zdruţenia. O dôvodoch vzniku mikroregiónov píše Labounková (2004): V minulosti vznikali predovšetkým monotematicky zamerané mikroregióny, ktoré väčšinou po splnení účelu, pre ktorý bol mikroregión vytvorený, nepokračovali v ďalšej spolupráci. Naopak niektoré mikroregióny na základoch spolupráce zaloţenej na jednorazovej úlohe postavili ďalšiu spoluprácu a komplexný rozvoj mikroregiónu. Tvrdoňová (2006) charakterizuje mikroregión ako skupinu dedín, alebo malý vidiecky obvod je územie, ktoré nemusí byť definované štátnymi alebo regionálnymi orgánmi. Môţe to byť oblasť, ktorá sa určí samostatne na základe spoločných ekonomických cieľov, geografických alebo prírodných čŕt. Pre rozvoj ako taký je 34

dôleţité, aby skupiny a jednotlivci z takto definovaného územia sa dohodli na rozvojovom procese, ktorý bude realizovaný na partnerskej báze. Falťan (2006) podáva definíciu mikroregiónu ako dobrovoľného sídelno - priestorového zoskupenia obcí, ktoré sa zdruţujú do určitých kooperačných celkov, pre spoločné zabezpečovanie určitých funkcií či potrieb. Sídelno - priestorové zoskupovanie obcí je dominantným znakom, aj keď to nevylučuje, ţe členmi takéhoto zdruţenia môţu byť aj iné subjekty, ktoré nie sú nositeľmi sídelno-správnych funkcií. Problematika mikroregiónov zasluhuje pozornosť jednak v rovine verejno-správnej, ako nový fenomén samospravovania problémov vystupujúcich na lokálnej úrovni, ako aj v rovine analytickej, ktorá by viedla k poznaniu tohto fenoménu. Mikroregión ako inštitúciu s vlastnou organizačnou štruktúrou, v ktorej je zdruţených niekoľko obcí spojených ekonomicky a geograficky, aby spoločne riešili nadobecné problémy, alebo plánovali svoj rozvoj vidí Krnáč (2007). SAŢP (2008) uvádza: Doteraz nebol termín mikroregión, resp. mikroregionálne zdruţenie obcí jednoznačne definovaný. Pod mikroregiónom sa dá chápať geograficky ohraničené územie, ktoré má nejaké spoločné charakteristiky (prírodné, demografické, historické, kultúrne a pod.) Pod mikroregiónom sa môţe rozumieť aj dobrovoľné zdruţenie obcí a miest za účelom riešenia spoločných problémov a za účelom hľadania spoločných ciest rozvoja príslušného územia. Často slovo mikroregión figuruje v názve tohto zdruţenia, čím chcú zdruţené obce zvýrazniť svoju príslušnosť k danému geograficky vymedzenému územiu, V zmysle zákona je predmetom činnosti takéhoto zdruţenia zvyčajne oblasť sociálnych vecí, starostlivosti o ţivotné prostredie (predovšetkým zhromaţďovanie, odvoz a spracúvanie komunálneho odpadu, odvádzanie a čistenie odpadových vôd), miestna doprava, oblasť školstva, kultúry a miestny cestovný ruch; svojou činnosťou zdruţenie obcí napomáha vytvárať podmienky na plnenie úloh obcí, ako aj úloh vyššieho územného celku. Vidiecke mikroregionálne zdruţenia vznikajú aj preto, aby mohli efektívne pripraviť rozvojové programy za účelom zvýšenia kvality ţivota na vidieku. Aby sa odlíšili takéto zdruţenia obcí od zdruţení (občianskych, záujmových), kde členmi môţe byť fyzické, či iné právnické osoby, resp. od regionálnych zdruţení (väčší záber územia regiónu), 35

pouţíva sa pre ich označenie pojem mikroregionálne zdruţenia obcí, resp. skrátene mikroregióny 36

2 Cieľ práce Cieľom diplomovej práce na tému,,vplyv čerpania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ a z národných zdrojov na rozvoj kraja, regiónu a podnikateľských subjektov je analyzovať vplyv čerpaných finančných prostriedkov v prebiehajúcom programovom období 2007 2013 zo štrukturálnych fondov EÚ a z národných zdrojov v rámci Regionálneho operačného programu a Programu rozvoja vidieka na rozvoj Mikroregiónu Termál. K čiastkovým cieľom, ktoré prispievajú k dosiahnutiu hlavného cieľa práce, sa zaraďuje rozbor a analýza vybraných projektov a teda: vyhodnotenie regenerácie centra obce Maňa a zvýšenia jej vybavenosti za účelom zvýšenia konkurencieschopnosti regiónu a zlepšenia kvality ţivota obyvateľov i návštevníkov obce vyhodnotenie regenerácie verejných priestranstiev obce Trávnica a zvýšenia vybavenosti územia za účelom zvýšenia kvality ţivota jej obyvateľov vyhodnotenie zvýšenia atraktivity obce modernizáciou a rekonštrukciou technickej infraštruktúry miestneho významu v obci Radava 37

3 Metodika práce a materiál Charakteristika objektu skúmania Objektom skúmania diplomovej práce je Mikroregión Termál, v rámci ktorého sa analyzuje Vplyv čerpania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ a z národných zdrojov na rozvoj kraja, regiónu a podnikateľských subjektov. Pri skúmaní objektu, sme sa venovali charakteristike mikroregiónu, čerpaniu finančných prostriedkov zo ŠF a národných zdrojov pre vybrané obce mikroregiónu, ako i fungovaniu Regionálnej politiky a Politiky rozvoja vidieka v rámci Európskej únie a Slovenska. Pracovné postupy - zhromaţďovanie materiálov pre vypracovanie prác - štúdium domácej a zahraničnej literatúry - selekcia materiálov - analýza zvolených materiálov - hodnotenie a vyvodzovanie záverov Spôsob získavania údajov a ich zdroje Získavanie údajov pre spracovanie DP bolo výberom publikácií v univerzitných a mestských kniţniciach, zbieraním podkladových materiálov vo zvolených obciach a prehľadávaním internetových stránok relevantných inštitúcií : Zdroje údajov: - odborné publikácie a monografie domácich i zahraničných autorov - zborníky z národných a medzinárodných vedeckých konferencií - odborné časopisy - elektronické dokumenty EK, Ministerstva pôdohospodárstva SR, PPA - dokumentácia obcí 38

Metódy - metóda kompilácie vyuţitie poznatkov iných autorov v kapitole Súčasný stav riešenej problematiky a zosumarizovanie výsledkov v časti Záver - metóda analýzy - moţnosti financovania v rámci ROP a PRV, moţnosti financovania z fondu EFRR, SWOT analýza mikroregiónu - metóda komparácie porovnanie súčasného a východzieho stavu v kapitole Záver - metóda indukcie vyuţitie záverov práce v časti Návrh na vyuţitie výsledkov 39

4 Výsledky práce 4.1 Slovensko a Regionálna politika EÚ 2007-2013 Regionálna politika Európskej únie dbá od svojho vzniku na zachovávanie hlavného princípu svojho fungovania, a tým je finančná solidarita. Solidarita s tými, ktorých hospodárska úroveň v oblasti konkurencieschopnosti, rastu a rozvoja zaostáva za vyspelými oblasťami Únie. Politika rozsiahlymi zdrojmi finančných prostriedkov je moţnosťou pre mnohé regióny, ako vyuţiť pre zlepšenie vlastnej situácie európske fondy. Práve tie sú cestou, ako napomôcť slabým regiónom prispôsobiť sa súčasným trendom a naštartovať rozvoj. Pomoc, ktorá prichádza na Slovensko formou finančných prostriedkov v rámci regionálnej politiky, sa týka celého jeho územia. Rozdiely medzi oblasťami Slovenska sú veľké. Jedná sa o rozdiely ako mesto - vidiek, níţina pohorie, juh sever i západ východ. Zámerom je podporiť priaznivé podmienky pre rast a faktory, ktoré prispejú k priblíţeniu sa najmenej rozvinutých členských štátov a oblastí k vyspelým častiam Únie. Či uţ ide o naštartovanie rozvoja regiónu alebo podporu a udrţanie rozvoja v regióne. Regióny oprávnené na financovanie z eurofondov pre Cieľ Konvergencia sú regióny veľkosti NUTS II, ktorých HDP v parite kúpnej sily (PKS) za posledné tri dostupné roky je menší ako 75% priemeru Spoločenstva. Na Slovensku je priemer niţší ako 60% priemeru EÚ - 25. Finančná podpora zo štrukturálnych fondov bude smerovať pre celé územie Slovenska okrem Bratislavského kraja (tab. 1). Podporených v rámci tohto cieľa bude 7 regiónov: Tab. 1 [Regióny SR podporené v rámci cieľa Konvergencia] Kraj Rozloha/ km² Obyvateľov v tis. Hustota /km² Okresov Banskobystrický kraj 9,454.8 657,119 70 13 Košický kraj 6,751.9 771,947 114 11 Nitriansky kraj 6,343.4 708,498 112 7 40

Prešovský kraj 8,974.5 798,596 89 13 Trenčiansky kraj 4,501.9 600,386 133 9 Trnavský kraj 4,174.2 554,172 133 7 Ţilinský kraj 6,808.4 694,763 102 11 Zdroj: Slovakia Site, 2011 Pre cieľ Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť sú oprávnené oblasti, ktoré nespadajú do cieľa Konvergencia, teda oblasť Bratislavského kraja. Cieľom má byť posilnenie konkurencieschopnosti a zatraktívnenie regiónov ako i podpora zamestnanosti. Bratislavský kraj (tab. 2) má byť podporený formou predvídania hospodárskych a sociálnych zmien a inovácií, spoločnosti zaloţenej na vedomostiach, cestou podnikateľského ducha, ochrany ţivotného prostredia a prevencie pred rizikami, podporou adaptability pracovníkov a podnikov a rozvojom trhov práce, orientovaných na sociálne začleňovanie. Rast zamestnanosti má byť podporený prostredníctvom rozvojových programov a vytváraním kvalitnejších pracovných miest. Tab. 2 [Regióny SR podporené v rámci cieľa Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť] Kraj Rozloha/ km² Obyvateľov Hustota /km² Okresov Bratislavský kraj 2,052.6 603,669 249 8 Zdroj: Slovakia Site, 2011 Cieľ Európska územná spolupráca sa týka hraničných regiónov a oblasti nadnárodnej kooperácie v zmysle opatrení na podporu integrovaného územného rozvoja, podporu medziregionálnej spolupráce a výmenu skúseností. Pomoc bude cielená na rozvoj cezhraničnej, medziregionálnej a medzinárodnej spolupráce v oblasti hospodárskych, sociálnych a environmentálnych činností prostredníctvom spoločných stratégií trvalo udrţateľného územného rozvoja, a predovšetkým prostredníctvom podpory podnikania, najmä rozvoja MSP, cestového 41

ruchu, kultúry a cezhraničného obchodu ako i na vytvorenie a rozvoj nadnárodnej spolupráce. Cieľ sa dotýka všetkých regiónov Slovenska. Ciele regionálnej politiky a fondy, z ktorých bude podpora cieľov prebiehať, ako i suma, ktorá je na jednotlivé ciele z príslušného fondu vyčlenená je uvedená v tab. 3. Tab. 3 [Finančné alokácie pre SR na programové obdobie 2007 2013 podľa cieľov kohéznej politiky EÚ] Zdroj: NSRR, 2010 Základný manuál, ktorý fondy správne naprogramuje a rozplánuje je Národný strategický referenčný rámec. 4.1.1 Národný strategický referenčný rámec NSRR je dokument, ktorý predstavuje referenčný nástroj na prípravu programovania fondov. Stanovuje národné priority, ktoré budú spolufinancované zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v programovom období 2007-2013 42

v nadväznosti na Strategické usmernenia Spoločenstva o súdrţnosti. Zabezpečí, ţe pomoc z fondov bude vyuţitá v súlade so Strategickými usmerneniami Spoločenstva o súdrţnosti a určí prepojenie medzi prioritami Spoločenstva na jednej strane a Národným programom reforiem na druhej strane (NSRR, 2007). Strategický cieľ na roky 2007 2013 je formulovaný nasledovne: Výrazne zvýšiť do roku 2013 konkurencieschopnosť a výkonnosť regiónov a slovenskej ekonomiky a zamestnanosť pri rešpektovaní trvalo udrţateľného rozvoja. Z obsahového hľadiska treba za kľúčové časti NSRR povaţuje: analýzu súčasnej situácie SR víziu a stratégiu vrátane priorít NSRR strategické : Infraštruktúra a regionálna dostupnosť Vedomostná ekonomika Ľudské zdroje horizontálne : Marginalizované rómske komunity Rovnosť príleţitostí Trvalo udrţateľný rozvoj Informačná spoločnosť operačné programy financovanie NSRR V rámci cieľov Regionálnej politiky EÚ 2007 2013 zastrešuje NSRR 2 ciele: Cieľ Konvergencia, kde je zo ŠF moţnosť financovať projekty pre celé územie Slovenska okrem Bratislavského kraja Cieľ Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť, kde spadá Bratislavský kraj Finančné prostriedky vyčlenené zo ŠF pre Slovensko na aktuálne programové obdobie sú vo výške 7,689 mld.. Ráta sa s dofinancovaním zo strany štátu, VÚC či obcí a súkromných zdrojov. Pre dosiahnutie čo najvyššieho efektu alokovaných zdrojov, stratégia NSRR vyuţíva princíp tematickej a územnej koncentrácie. 43

Národné priority ustanovené NSRR sú do praxe implementované prostredníctvom operačných programov - sedem pre cieľ Konvergencia a tri pre cieľ Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť. Tab. 4 [Finančné alokácie 2007 2013 na operačné programy ŠF a KF] Zdroj: NSRR, 2010 Operačný program Príspevok ES (EUR, bežné ceny) 4.1.1.1 Regionálny operačný program Operačný program je dokument predloţený členským štátom a prijatý Komisiou, ktorý určuje stratégiu rozvoja pomocou jednotného súboru priorít, na ktorých dosiahnutie sa bude ţiadať pomoc z niektorého fondu alebo v prípade cieľa Konvergencia z Kohézneho fondu a EFRR (článok 2 všeobecného nariadenia). ROP priamo nadväzuje na ciele a priority identifikované na úrovni Národného strategického a referenčného rámca SR na roky 2007-2013. Riadiacim orgánom Regionálneho operačného programu je Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. 44

Program pozostáva zo 6-tich špecifických cieľov, ktoré majú byť splnené na základe 5-tich prioritných osí. Globálnym cieľom ROP je Zvýšenie dostupnosti a kvality občianskej infraštruktúry a vybavenosti územia v regiónoch. Z pohľadu ROP je pre dosiahnutie cieľa najvhodnejším nástrojom stratégia územnej koncentrácie zdrojov, ktorá vychádza z NSRR. V ňom na základe analýzy štruktúry osídlenia SR boli prioritne špecifikované obce a mestá, identifikované ako tzv. inovačné a kohézne póly rastu a práve do týchto oblastí smeruje podpora. V odôvodnených prípadoch, sú podporené aj oblasti mimo pólov rastu. Z tematického hľadiska sa jedná o podporu pre vybrané typy zariadení občianskej infraštruktúry a prvky vybavenosti územia. Implementácia ROP predpokladá postupnú decentralizáciu, kde zriadené sprostredkovateľské orgány pod riadiacim orgánom na úrovni regiónov NUTS 3, prevezmú zodpovednosť za oblasti regionálnych ciest, regeneráciu sídiel a infraštruktúru cestovného ruchu. Ostatné oblasti budú implementované priamo Riadiacim orgánom pre ROP. 4.2 Slovensko a Politika rozvoja vidieka EÚ 2007-2013 Politika rozvoja vidieka je dôleţitou súčasťou Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie. Potenciál, ktorý vidiecke oblasti vo svojich mimoprodukčných funkciách obsahujú, skrýva veľkú časť zisku pre vidiecke obyvateľstvo prostredníctvom ktorého sa napomôţe k zlepšeniu a skvalitneniu ţivota obyvateľstva vidieka. Uvedomenie si tohto potenciálu, prispieva k tomu, ţe oblasť vidieka sa stáva čoraz viac podporovaná a rozvíjaná. Územia Slovenska okrem Bratislavského kraja je vidieckeho charakteru - najmä okresy Nitrianskeho a Banskobystrického kraja. Preto je pre rozvoj štátu politika rozvoja vidieka veľmi podstatná. Stratégia SR pre rozvoj vidieka vychádza z hlavných priorít EÚ s dôrazom na ekonomický rast, zamestnanosť a trvalú udrţateľnosť. Zodpovednosť za rozvoj vidieka na miestnej a regionálnej úrovni nesú príslušné obce, zdruţenia obcí (mikroregióny) a samosprávne kraje. Na národnej úrovni zodpovednosť nesie Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Jedná sa teda o decentralizáciu právomocí, ktoré politika poskytuje. Rozčlenenie regiónov je podľa cieľa Konvergencia a na región Bratislavského kraja, ktorý je podporovaný v rámci ostatných oblastí. Rozdiel spočíva v tom, ţe na 45

Bratislavský kraj sa nevzťahujú niektoré opatrenia PRV a diferencia podpory aktivít v oblastiach konvergenčného cieľa a v ostatných oblastiach je v o 25% niţšom podiele financovania oprávnených výdavkov z fondu EÚ. Zdroj: Národný strategický plán rozvoja vidieka, 2006 Obr. 1 [Regióny cieľa Konvergencia a cieľa Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť na úrovni NUTS II] Finančné prostriedky sú v rámci Politiky rozvoja vidieka poskytované z jedného nástroja, ktorým je Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV). Rozhodnutia o tom, ktorý štát aké mnoţstvo finančných zdrojov získa, bolo na základe kritérií ako ekonomická vyspelosť, konkrétna situácia a potreby vychádzajúce z objektívnych situácií. 4.2.1 Národný strategický plán rozvoja vidieka Národný strategický plán rozvoja vidieka SR (NSPRV) je vypracovaný v súlade s nariadením Rady č. 1698/2005 a uvádza priority EPFRV a národné priority so zohľadnením strategických usmernení Spoločenstva, ciele rozvoja vidieka, príspevok z 46

EPFRV a iné finančné zdroje. NSPRV zabezpečí koordináciu s ostatnými nástrojmi politiky SR a EÚ, a to vymedzením demarkačných línií, ktoré zabránia prekrývaniu aktivít súvisiacich s vyuţívaním nástrojov ES (NSPRV, 2006). Strategický rámec NSPRRV sa pozostáva zo 4 osí, z ktorých kaţdá os je zameraná na určitý cieľ, ku ktorého naplneniu má prísť na základe priorít. Medzi jednotlivými prioritami v rámci štyroch osí (obr. 2) nie je prekrývanie, a teda nedochádza k rozporom. Je tak predídene riziku, pri ktorom by sa mohla zníţiť efektivita a účinok realizovaných aktivít, stanovených priorít a cieľov osí Politiky rozvoja vidieka. Synergia osí je zaistená obojstrannou previazanosťou pri dosahovaní cieľov konkrétnej osi. Zdroj: Národný strategický plán rozvoja vidieka, 2006 Obr. 2 [Strategický rámec NSPRV] 47

Plán rozvoja vidieka takisto obsahuje stanovenie demarkačných línií medzi jednotlivými osami Politiky rozvoja vidieka a operačnými programami Regionálnej politiky, ktoré zabraňujú tomu, aby sa určitá aktivita bola financovaná z viackrát a z viacerých zdrojov Spoločenstva. 4.2.1.1 Program rozvoja vidieka PRV SR je programovým dokumentom pre čerpanie prostriedkov z fondu EPFRV. Odráţa smerovanie stratégie určenej v Národnom strategickom pláne rozvoja vidieka SR. Vzťahuje na celé územie Slovenska, kde financuje rozvojové projekty v obciach mimo pólov rastu. Jeho riadiacim orgánom je Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. K prioritám programu patrí podpora modernizácie, inovácie a efektivity poľnohospodárskych, potravinárskych a lesníckych podnikov, udrţanie a ochrana environmentálnych hodnôt krajiny, uchovanie kultúrneho dedičstva, vytváranie pracovných príleţitostí, zvyšovanie odbornosti vidieckeho obyvateľstva a zlepšenie kvality ţivota vo vidieckych oblastiach. Rozdelenie osí a príspevkov, ktorými Slovensko v rámci PRV disponuje a ich podiel v rámci fondu EPFRV a verejných rozpočtov je popísaný v tab. 5. Tab. 5 [Rozdelenie finančných zdrojov na úrovni jednotlivých osí pre roky 2007-2013] Zdroj: Národný plán rozvoja vidieka, 2006 48

4.3 Charakteristika Mikroregiónu Termál Zdroj: obec Radava, 2011 Obr. 3 [Zdruţenie obcí] 4.3.1 Vymedzenie územia Zdruţenie obcí Termál vzniklo 4. októbra 1999 ako záujmové zdruţenie 12-tich obcí: Dolný Ohaj, Hul, Maňa, Trávnica, Podhájska, Radava, Veľké Lovce, Čechy, Kolta, Dedinka, Bardoňovo a Pozba. Centrom mikroregiónu je obec Podhájska známa svojím termálnym kúpaliskom s liečivou termálnou vodou. Mikroregión Termál sa rozkladá na území Podunajskej pahorkatiny. Rozlohou zaberá 206,36 km 2. Z tohto územia tvorí najväčšiu časť kataster obce Kolta - 12,5% a najmenšie územie 3,7% mikroregiónu zaberá kataster obce Radava. V administratívnom vymedzení sa mikroregión Termál nachádza v juţnej časti 49

Nitrianskeho kraja, v rámci ktorého tvorí 3,2% rozlohy. Takisto je na severovýchode časťou okresu Nové Zámky, kde vypĺňa 15,3% územia. Kartografická poloha je vymedzená súradnicami najsevernejšieho bodu mikroregiónu 48 11' s.z.š. (kataster obce Maňa), najjuţnejšieho bodu 47 59' s.z.š. (kataster obce Kolta), najzápadnejšieho bodu 18 14' v.z.d (kataster obce Dolný Ohaj) a najvýchodnejšieho bodu 18 28' v.z.d. (kataster obce Bardoňovo). Zdroj: PHSR Zdruţenia obcí Termál, 2007 Obr. 4 [Geografická poloha mikroregiónu Termál ] 50

4.3.2 Prírodné podmienky Klimatické podmienky územia sú priaznivé, priemerná ročná teplota vzduchu je 9,9 C. Letá sú teplé a suché s najteplejším mesiacom júlom a zimy mierne s najchladnejším januárom. Úhrn zráţok ročne predstavuje 530 650 mm. Vodstvo mikroregiónu sa vyznačuje hlavne bohatosťou pozemných vôd. Špecifikom sú hlavne termálne vody, ktoré prispeli k tomu, ţe z obce Podhájska sa stalo jedno z najnavštevovanejších miest Slovenska, kde klientelu tvoria nielen domáci, ale v podstatnej miere zahraničný návštevníci. Z povrchových vôd je osou územia rieka Ţitava V zloţení pôdneho fondu prevaţujú, čo sa pôdnych druhov týka hlinité pôdy a najmenší je rozsah ílovitých pôd. Z pôdnych typov dominujú černozeme a hnedozeme a minimálne zastúpené sú pseudogleje. Vegetácia územia súvisí s klimatickými podmienkami. V oblasti preto nájdeme teplomilné a suchomilné rastlinné druhy. Sú tu listnaté lesy (jaseň, brest, dub, dub, hrab, céder)a níţinné lúky, burinné, ruderálne a drevinné spoločenstvá. Zo ţivočíšnych zástupcov sú pre mikroregión typické sviňa divá, líška obyčajná, zajac poľný, hraboš poľný, prepelica poľná, kačica divá, volavka popolavá, hrdlička záhradná, lastovička obyčajná, drozd čierny, jeţ východný a veľa iných. Prírodne najhodnotnejšie územie v rámci mikroregiónu je prírodná rezervácia Ţitavský luh, ako súčasť katastra obce Maňa. Význam rezervácie je ako v oblasti fauny, tak i flóry. K ďalším význačným územiam sa rátajú 3 prírodné pamiatky, niekoľko chránených areálov vtáčích území a stromov. 4.3.3 Demografická štruktúra Ľudské zdroje sú podstatným endogénnym faktorom pri rozvoji regiónov. Ľudia sú jedným zo základných potenciálov, ktoré región v sebe obsahuje a na základe ich aktivít, rozhodnutí a vplyvu môţe dôjsť k rozmachu ako i k zaostávaniu konkrétneho územia. Preto je poznanie demografickej štruktúry dôleţitým bodom pri zisťovaní moţného smerovania regiónu v budúcnosti. Celkový počet obyvateľov mikroregiónu Termál je 13 828 (r. 2009) a hustota obyvateľstva na km 2 je 67. Z podielu obyvateľstva Nitrianskeho kraja tvorí mikroregión 2% a z okresu Nové Zámky je to 9,47% obyvateľstva. 51

Tab. 6 [Vybrané demografické ukazovatele] Zdroj: ŠÚ SR MOŠ, 2009; vlastné výpočty V tab. 6 vidíme veľké rozpätie v hustote osídlenia mikroregiónu, kde najniţšia hranica je pri 25 a najvyššia pri 107 obyv. na km 2. Najhustejšie osídlenie má obec Radava a naopak najmenšia hustota je v obci Čechy. Pomer počtu medzi muţmi (48,7% obyvateľstva) a ţenami (51,3% obyvateľstva) je pribliţne vyrovnaný, rozdiel netvorí ani 3%. Čo sa týka vekovej štruktúry, mikroregión pozostáva z 13,2% predproduktívneho, 60,6% produktívneho a 26,2% poproduktívneho obyvateľstva. Keďţe viac ľudí zomiera, ako sa narodí, resp. sa do regiónu prisťahuje, mikroregión 52

predstavuje regresívny typ vekovej štruktúry. Toto je obdobný prípad ako okresu Nové Zámky, tak i Nitrianskeho kraja a Slovenska, kedy naša populácia starne. 1,5 1 0,5 0-0,5-1 -1,5-2 -2,5-3 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 obce 1 Bardoňovo 2 Čechy 3 Dedinka 4 Dolný Ohaj 5 Hul 6 Kolta 7 Maňa 8 Podhájska 9 Pozba 10 Radava 11 Trávnica 12 Veľké Lovce Zdroj: ŠÚ SR MOŠ, 2009; vlastné výpočty Obr. 5 [Celkový prírastok/úbytok obyvateľstva] Celkový prírastok resp. úbytok obyvateľstva v obciach znázorňuje obr. 5. Viditeľne sa dá konštatovať prevaha na strane úbytku. Konkrétne v roku 2009 došlo k poklesu obyvateľstva mikroregiónu o 6,49. Najviac sa táto skutočnosť prejavila v obci Trávnica, kde úbytok tvoril 2,43. Naopak najvyšší celkový prírastok dosiahla obec Kolta, kde počet obyvateľov vzrástol o 1,1. Úbytok a zároveň aj prírastok pocítili obce v pomere 6 : 6, to čo bolo ale rozdielne, boli hodnoty týchto ukazovateľov. 53

Tab. 7 [Vzdelanostná štruktúra] NAJVYŠŠIE DOSIAHNUT ÉVZDELANI E % ZŠ Učňovské bez maturity Stredné odborné bez maturity Úplné stredné odborné a učňovské s maturitou Úplné stredné všeobecné Vyšši e VŠ Bez vzdelani a Bardoňovo 6,1 7,1 1,0 4,8 5,1 2,7 3,2 - Čechy 2,0 2,0-2,4 3,8 2,7 2,7 4,4 Dedinka 9,1 4,3 14,0 3,0 2,7 2,7 1,3 1,0 Dolný Ohaj 12, 9 10,9 10,0 12,2 15,9-2,1 2,9 Hul 8,9 8,4 10,0 9,1 6,0-5,6 1,0 Kolta 9,4 11,8-11,1 7,4 8,1 9,4 4,9 Maňa 11, 3 14,0 15,0 17,6 17,4 21,6 18, 5 58,7 Podhájska 7,1 7,4-7,1 11,9 13,5 19, 6 4,4 Pozba 4,0 3,0-4,9 6,5-5,4 - Radava 5,1 7,4 2,0 8,2 5,6 5,4 5,9 1,0 Trávnica 9,2 9,8 18,0 6,8 7,4 8,1 9,9 8,3 Veľké Lovce 14, 8 13,9 30,0 12,7 10,3 35,1 16, 4 13,6 Termál 43, 7 29,18 0,85 17,23 3,8 0,32 3,1 8 1,74 Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov, 2001; vlastné výpočty Vzdelanostnú štruktúra mikroregiónu zobrazuje tab. 7. Najvyšší celkový údaj v rámci mikroregiónu predstavuje 43,7% podiel obyvateľov, ktorí dosiahli ako 54

najvyššie ukončené základne vzdelanie. 30,03% tvorí obyvateľstvo s učňovským a stredným odborným vzdelaním bez maturity a stredoškolské vzdelanie s maturitou má 21,35% občanov. Iba 3,18% dosiahlo vysokoškolské vzdelanie. Najvyšší podiel vysokoškolsky vzdelaných je v obciach Podhájska, Maňa a Veľké Lovce. Zároveň sa v obci Maňa z celkového územia Termálu uvádza aj najvyššia čiastka obyvateľov bez vzdelania, ktoré celkovo v rámci mikroregiónu predstavuje 1,74%. V oblasti národnostnej štruktúry územia tvoria občania slovenskej národnosti 90,9%, čo je výrazná prevaha napriek skutočnosti, ţe územie mikroregiónu je súčasť Novozámockého okresu. K maďarskej národnosti sa prihlásilo 7,4% obyvateľov. Obce s najvyšším percentuálnym zastúpením maďarskej národnosti boli Pozba a Bardoňovo, s najniţším obce Hul a Čechy. Česká národnosť tvorila 1,6% a najviac sa k nej hlásili obyvatelia Veľkých Loviec. Najmenej obyvateľstvo Radavy. Rómska národnosť bola zastúpená 0,6% podielom. V 8 obciach nebol evidovaný ani jeden príslušník danej národnosti. Treba podotknúť, ţe ide o celoslovenský trend, kedy sa rómske obyvateľstvo hlási ku slovenskej národnosti, a teda nie je moţné štatisticky vykázať jeho početnosť v rámci oficiálnych štatistík. (r. 2001) V religióznej štruktúre Termálu prevaţuje viac ako 80%-ným podielom rímskokatolícke vierovyznanie, nasleduje reformovaná kresťanská cirkev, občania bez vyznania, evanjelická cirkev augsburského vyznania a ostatné vyznania. (r. 2001) 4.3.4 Trh práce Trh práce predstavuje územie, kde sa stretáva dopyt po práci s ponukou práce, teda budúci zamestnanci a zamestnávatelia. Pod ekonomicky aktívnym obyvateľstvom (EAO) chápeme osoby vo veku od 15 rokov, ktoré patria medzi pracujúcich v civilnom sektore, nezamestnaných alebo príslušníkov ozbrojených zloţiek. 55

Tab. 8 [Podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva] Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov, 2001 V tab. 8 vidíme, ţe v mikroregióne z celkového počtu obyvateľov bolo ekonomicky aktívnych 43,0% obyvateľov. Rozpätie EAO v mikroregióne tvorilo 6,38 EAO. Najniţšiu mieru EAO vykázala obec Bardoňovo 40,52 EAO na 100 obyv. a najvyššiu Veľké Lovce 46,9. Keďţe nie všetci pracujúci našli uplatnenie v mieste svojho bydliska, muselo kvôli zamestnaniu z tohto počtu 45,34% cestovať do okolitých miest. Nimi sú krajské mesto Nitra, okresné mesto Nové Zámky či Levice a blízke Vráble a Šurany. Zdroj: PHSR Zdruţenia obcí Termál, 2007 Obr. 6 [Zastúpenie sektorov v zamestnanosti obyvateľstva] 56

Zastúpenie sektorov v zamestnanosti obyvateľstva predstavuje obr. 6. Mikroregión Termál, ako uţ bolo spomenuté, je orientovaný na oblasť cestovného ruchu, a teda poskytovanie sluţieb pre svojich návštevníkov. Je tak prirodzené, ţe terciálny sektor tvorí v zamestnanosti územia najvyšší podiel predstavujúci 40,53%. K najväčším zamestnávateľom v tomto sektore patrí Termálne kúpalisko, COOP Jednota, Slovenská pošta a Ţelezničná spoločnosť Slovensko. Pribliţne o 10% menej ako sektor sluţby zamestnáva sekundárny sektor. V popredí sektora je oblasť stavebníctva, ktorou je charakteristické centrum mikroregiónu- obec Podhájska, kde i v súčasnosti prebieha stavba wellnes centra, ktoré by malo byť sprístupnené pre verejnosť uţ v tomto roku. Okrem toho sa v obci stavajú nové hotely a penzióny. Primárny sektor prispieva k zamestnanosti v mikroregióne iba 1/10. Hoci územie je priaznivé klímou i úrodnosťou a kvalitou pôd a v pôdnom fonde kaţdej obce výrazne prevyšuje poľnohospodárska pôda, vplyvom technologizácie si v tomto sektore ľudské zdroje nenachádzajú také uplatnenie ako tomu bolo v minulosti. Väčšina zamestnaných v rámci tohto sektora je buď SHR alebo pracujú v PD napr. v Dolnom Ohaji, Kolte,... ktoré prepájajú rastlinnú a ţivočíšnu výrobu. Tab. 7 [Nezamestnanosť] Zdroj: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny, 2007 57

O stave nezamestnanosti v mikroregióne v roku 2006 hovorí tab. 9. Počet nezamestnaných predstavoval číslo 649, čo je 7,7% obyvateľstva v produktívnom veku. Z celkového počtu nezamestnaných bol 41%-ný podiel tých, ktorý boli bez práce viac ako 24 mesiacov. Najhoršia situácia bola v obci Dedinka, v ktorej tento počet prevyšoval priemer mikroregiónu o 16% a v obci Čechy o 15%. Najniţší podiel dlhodobo nezamestnaných mala obec Hul 26% a obce Dolný Ohaj a Podhájska 29%. Nepriaznivá situácia vznikla v dôsledku zániku viacerých väčších podnikov ako Elitex Šurany, Tesla Vráble a Elektrosvit Nové Zámky. Najhoršie pozície na trhu práce majú absolventi škôl, nekvalifikované pracovné sily, osoby nad 50 rokov ako i dlhodobo nezamestnaní. 4.3.5 Infraštruktúra Infraštruktúra zohráva pri regionálnom rozvoji tak ako demografia a prírodné podmienky podstatnú úlohu. Čím kvalitnejšia a vybudovanejšia je sieť infraštruktúry- či uţ technickej alebo sociálnej, tým je región na tom kvalitatívne i kvantitatívne lepšie. Infraštruktúra je tým lákadlom, ktoré dokáţe do regiónu priviesť obyvateľstvo i investora. Kvalitné cesty, elektrifikácia, plynofikácia, vodovod- to všetko sú základy, ktoré hľadá niekto, kto má záujem do regiónu zainvestovať svoje peniaze. Zdravotné sluţby, dostupné moţnosti vzdelávania, kvalitné sluţby sú základy, prečo si zvoliť to ktoré územie pre svoje bývanie. Je jasne dokázaná vzájomná väzba medzi týmito prvkami, ktoré sa ovplyvňujú i spätne. Ide o uzavretý kruh, kde všetko so všetkým súvisí a viaţe sa. Tam, kde je obyvateľstvo a tam, kde sú predpoklady pre budúce investície, vzniká tlak na rozširovanie a skvalitňovanie doterajšej infraštruktúry. Netreba preto podceniť ani jednu zo zloţiek, na ktorých sa úspešný región stavia. 4.3.5.1 Technická Infraštruktúra V tab. 10 môţeme porovnať jednotlivé zloţky technickej infraštruktúry, ktoré sú súčasťou jednotlivých obcí. Ako vidíme, v mikroregióne je samozrejmosťou plynofikácia, verejný vodovod, pošta a internet. Káblová televízia je zriadená iba v 2 obciach- Kolta a Veľké Lovce a verejná kanalizácia a ČOV je vybudovaná iba v jednej obci, ktorou sú Veľké Lovce. 58

Tab. 10 [Vybrané ukazovatele technickej infraštruktúry] Zdroj: vlastné spracovanie, 2011 4.3.5.2 Sociálna infraštruktúra Prehľad vybraných ukazovateľov sociálnej infraštruktúry ponúka tab. 11. Na jej základe vieme povedať, ţe všetky obce v mikroregióne disponujú predajňou potravín a materskou školou. Takisto vo väčšine obcí nechýba základná škola a lekár. Polovica obcí má v prevádzke reštauračné zariadenie. Menej priaznivé je konštatovanie pre 59

lekáreň a hotel či penzión, ktoré sa nachádzajú iba v 3 obciach z 12tich. Súčasťou obce Maňa je DSS. V ţiadnej z obcí sa nenachádza bankomat. Tab. 11 [Vybrané ukazovatele sociálnej infraštruktúry] Zdroj: vlastné spracovanie, 2011 60

4.3.6 SWOT analýza mikroregiónu - prírodne hodnotné územia - poloha a prostredie S - úbytok a starnutie obyvateľstva - nezamestnanosť W - CR - slabé pracovné príleţitosti - kvalifikovaná pracovná sila - slabá propagácia mikroregiónu - podnikateľské aktivity - znečistenie vôd - termálne vody a termálne kúpalisko - bohatá história a tradičné remeslá - vinárstvo - rozvinuté poľnohospodárstvo - sociálne sluţby - neefektivita vo vyuţívaní termálnych vôd -nedostatočná kanalizácia a ČOV - nedostatočná obchodná sieť - dopravná dostupnosť obcí -nedostatok domáceho kapitálu - výstavba bytového fondu - separovaný zber - podpora mladých - vytvorenie pracovných miest O - nízka atraktivita pre mladých - odliv obyvateľstva T - podpora podnikania -nízky prílev financií - podpora CR - rast nezamestnanosti - zviditeľnenie mikroregiónu -nezáujem o veci verejné - zvýšenie vzájomnej spolupráce obci MR - stagnácia rozvoja - rozšírenie zdravotnej a sociálnej starostlivosti Zdroj: vlastné spracovanie, 2011 61

4.3.7 Obec Maňa Vznik obce Maňa sa datuje k roku 1237, kedy je o obci dokladovaná prvá písomná zmienka. Jej poloha je na severe mikroregiónu. Podľa geomorfologického členenia, je obec zaraďovaná do celku Podunajská pahorkatina. Reliéf sledovaného územia je mierne zvlnený, nadmorská výška narastá od rieky Ţitavy smerom na západ a na východ. Priemerná nadmorská výška je 176 m, najniţší bol obce leţí v nadmorskej výške 127 m a nachádza sa v blízkosti rieky Ţitava. Najvyšší bod obce leţí na východnej hranici obce s obcou Trávnica - na Manianskej hore - a jeho výška dosahuje 225 m n. m. (obec Maňa, 2003). Maňa zaberá plochu 21,59 km 2, a svojou rozlohou je štvrtou najväčšou obcou v mikroregióne. Vnútorne sa člení na 3 časti: Veľká Maňa, Malá Maňa a Gedra. Vzdialenosť od okresného mesta Nové Zámky je cca 30 km a od krajského mesta Nitra pribliţne 35 km. Od centra mikroregiónu- obce Podhájska je vzdialenosť 10 km. Z demografického hľadiska, obec patrí k stredne veľkým s počtom obyvateľov 2 110 (r. 2009), z toho 1 159 ţien a 951 muţov. Hustota obyvateľstva na km2 je 98, čo je nad priemerom mikroregiónu. Podiel obyvateľstva v predproduktívnom veku bol 14,5%, v produktívnom veku 63,5% a poproduktívnom veku 22% z celkového počtu obce. Čo sa týka celkového prírastku obyvateľstva, tak obec zaznamenala v roku 2009 nárast o 16 obyvateľov. Technická vybavenosť obce je priemerná. Obci je napojená na verejný vodovod i plynovod. Takisto je v obci sieť autobusových zastávok a 1 km od obce je Ţelezničná stanica. To, čo v obci chýba je verejná kanalizácia s ČOV. V obci funguje pobočka Slovenskej pošty. Sociálna infraštruktúra je podporená v rámci materskej školy, 9-ročnej základnej školy s národopisnou expozíciou a školskou jedálňou, miestnej kniţnice, lekárne a výdajne liekov, samostatnej ambulancie praktického lekára pre dospelých a samostatnej ambulancie praktického lekára pre deti a dorast. Takisto je v obci vybudovaná telocvičňa pre školské a mimoškolské aktivity, viacúčelové ihrisko a futbalové ihrisko. Zo sluţieb je zabezpečená obecná jedáleň, predajňa potravinárskeho tovaru, mäsiarstvo, predajňa nepotravinárskeho tovaru- textil, drogistický tovar a záhradnícke potreby, 2 pohostinstvá, pizzeria, masáţne sluţby, pohrebníctvo, kvetinárstvo, 3 kaderníctva a DSS. V obci sa takisto nachádza moţnosť ubytovacích kapacít pre turistov z neďalekej Podhájskej. 62

V oblasti Ţivotného prostredia je obec zapojená do triedenia, vyuţívania a zneškodňovania komunálneho odpadu, je členom Zdruţenia obcí pre Trvalo udrţateľné nakladanie s odpadmi. 4.3.8 Obec Trávnica História obce siaha do roku 1075. Je susednou obcou s Podhájskou a rozkladá sa na severo - východe mikroregiónu. Územie obce spadá do celku Podunajskej pahorkatiny, ktorá je súčasťou Podunajskej níţiny. Samotná Podunajská pahorkatina je v katastri zastúpená oddielom Hronská pahorkatina, ktorého západná časť zasahujúca na územie je označovaná ako Bešianska pahorkatina. V území prevláda reliéf níţinných pahorkatín, ktoré sa vyznačujú miernou aţ strednou členitosťou. Nadmorské výšky územia sa pohybujú v rozpätí 150-230 m (PHSR obce Trávnica, 2006). Kataster obce Trávnica sa rozkladá na ploche 21,15 km 2 a podľa rozlohy patrí k stredne veľkým obciam Termálu. Dopravná vzdialenosť do Nových Zámkov je pribliţne 35 km a do mesta Nitra je to 40 km. Vzdialenosť Trávnica Podhájska je 5 km. Hustota zaľudnenia obce 53 obyv. na km 2 je pod priemerom mikroregiónu. Počet obyvateľov v obci je 1 113 s pomerne vyrovnaným percentuálnym zastúpením muţov 48% a ţien 52%. Z tohto počtu je 11% obyvateľstva v predproduktívnom veku, 55% obyvateľstva v produktívnom veku, 34% v poproduktívnom veku, čo hovorí o tom, ţe v obci dochádza k rapídnemu úbytku. V roku 2009 došlo v obci k celkovému úbytku obyvateľstva o 2,43%. Z technickej infraštruktúry je v obci zavedený plynovod, vodovod a zriadená pobočka Slovenskej pošty. To čo chýba tak ako v 10 iných obciach Termálu, tak i v obci Trávnica je verejná kanalizácia s ČOV. Obci takisto chýba ţelezničné spojenie. Najbliţšia vlaková zastávka je v susednej Podhájskej. Sociálna infraštruktúra Trávnice je pomerne rozvinutá. V obci je materská a základná škola, praktický lekár pre dospelých a odborný detský liečebný ústav zabezpečujúci komplexnú liečebnú starostlivosť pre deti s atopickým ekzémom a dermorespiračným syndrómom. V obci je viacero predajní potravinárskeho 63

i nepotravinárskeho sortimentu, pohostinstiev a sezónne sú zabezpečené i reštauračné sluţby. Pre športové vyţitie sú v obci k dispozícií futbalové ihrisko a tenisový kurt. Obec sa v ochrane ţivotného prostredia pričiňuje triedením, vyuţívaním a zneškodňovaním komunálneho odpadu obce ako i svojím členstvom v Zdruţení obcí pre Trvalo udrţateľné nakladanie s odpadmi. 4.3.9 Obec Radava V historických prameňoch sa obec spomína prvý krát v roku 1237. Jej poloha je v rámci mikroregiónu centrálna a je susednou obcou Podhájskej. Obec a jej okolie teda leţí na prechode Podunajskej roviny do Podunajskej pahorkatiny. Dominantný je reliéf níţinných pahorkatín, ktoré sú na území mierne aţ stredne členité a ich nadmorské výšky sa pohybujú v rozpätí 130-225 m. Zastúpené sú prevaţne širokými plochými chrbtami, oddelenými úvalinovitými dolinami (obec Radava, 2010). Rozlohou 7,5 km 2 je Radava najmenšou obcou v mikroregióne, z ktorého územne tvorí iba 3,6%. Nové Zámky ako okresné mesto je vzdialené okolo 24 km a krajská Nitra 40 km. Podhájska je dostupná za 5 minút cesty autobusom či vlakom. Demografická štruktúra obyvateľstva je význačná tým, ţe obec má najvyššiu mieru zaľudnenia z obcí Termálu. Z celkového počtu obyvateľov 810 tvoria muţi 58,4%. Podiel produktívneho obyvateľstva je 58%. V poproduktívnom veku je 30,3% a predproduktívnom 11,3%. Podľa poslednej štatistiky z roku 2009 obec ale zaznamenala nepatrný prírastok o 0,25% V oblasti technickej infraštruktúry je v obci vybudovaný vodovod a je splynofikovaná. Takisto sú pre občanov k dispozícií poštové sluţby. Na okraji obce sa nachádza rýchliková ţelezničná trať Nové Zámky Zvolen s vlakovou zástavkou. Pre odbremenenie cestnej premávky v obci bol vybudovaný cestný obchvat. To čo v obci chýba je vybudovaná kanalizácia a ČOV. Obec je zriaďovateľom malotriednej základnej školy a materskej školy so školskou jedálňou. V rámci poskytovania sociálnych sluţieb starším obyvateľom obec prevádzkuje obecnú kuchyňu, spravuje obecný športový klub s kniţnicou. Lekársku starostlivosť v obci poskytujú dvaja lekári a to obvodná detská lekárka a obvodná lekárka pre dospelých. Svoje sluţby v obci ponúkajú dva obchody s potravinami a 64

zmiešaným tovarom, predajňa drogérie, diskont s textilom, pošta, pohostinstvo s občerstvením a hostinec. Pri obecnom úrade je umiestnený verejný telefónny automat. Dva veľké penzióny ponúkajú reštauráciu, soľnú jaskyňu, krytý a nekryté bazény, sauny,, masáţe, krytú športovú halu, tenisový kurt s umelým povrchom, pláţový volejbal, posilňovňu, bowling, biliard, stolný tenis, internet a i. V obci je vybudovaný športový areál a oddychovo- relaxačná zóna s detským ihriskom. Ţivotné prostredie je v obci podporené triedením, vyuţívaním a zneškodňovaním komunálneho odpadu a obec je členom Zdruţenia obcí pre Trvalo udrţateľné nakladanie s odpadmi. 4.4 Analýza projektov Projekty, ktoré sme si vybrali pre analýzu vplyvu čerpaných finančných prostriedkov na rozvoj Mikroregiónu Termál ako i samotných obcí, a teda splnenie cieľa ktorý má práca naplniť, sú najnovšie realizované projekty v daných obciach v Programovom období 2007-2013. Jedná sa o podporu obcí v póloch rastu (Maňa a Trávnica) i mimo pólov rastu (Radava). Získanie finančnej podpory v rámci ţiadosti o NFP bolo podmienené vypracovaným a schváleným Plánom hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce. 4.4.1 Revitalizácia centra obce Maňa Ţiadateľom o NFP pri realizácií projektu je obec Maňa v štatutárnom zastúpení starostom obce: Ing. Igorom Sádovským. Projekt spadá pod Regionálny operačný program, prioritná os: 4 Regenerácia sídel opatrenie: 4.1a Regenerácia sídiel samostatne dopytovo orientované projekty Začiatok realizácie aktivity: 3/2010 Koniec realizácie aktivity: 11/2010 65

Cieľ: Regenerácia centra obce a zvýšenie jej vybavenosti za účelom zvýšenia konkurencieschopnosti regiónu a zlepšenia kvality ţivota obyvateľov i návštevníkov obce. Realizácia projektu: Realizácia projektu je rozdelená na osem stavebných objektov. Projekt rieši výstavbu nových a rekonštrukciu existujúcich chodníkov a vytvorenie troch nových autobusových zastávok, čo prispeje k zvýšeniu dopravnej bezpečnosti v obci. Rekonštrukcia miestnych komunikácií je zameraná na vytvorenie nových parkovísk s kapacitou 32 parkovacích miest, z toho 3 pre imobilné osoby. Výstavba nového verejného osvetlenia zvýši bezpečnosť verejných priestranstiev v obci. Úpravou verejnej zelene doplnenou prvkami drobnej architektúry a vytvorením umelého potoka sa zlepší estetický vzhľad obce. Pri realizácií stavebných úprav sa kladie zvýšený dôraz na zlepšenie bezbariérového prístupu pre obyvateľov a návštevníkov obce. Aktivity projektu boli vybrané na základe reálnych potrieb a priorít obce a s prihliadnutím na ich ekonomickú efektívnosť. Tab. 12 [Zdroje a podiel financovania projektu Revitalizácia centra obce Maňa] Celkové výdavky projektu (v EUR) 699 620,00 Celkové oprávnené výdavky (v EUR) 699 620,00 Celkové neoprávnené výdavky (v EUR) 0,00 Poţadovaná výška nenávratného finančného príspevku (v EUR) 664 639,00 Intenzita pomoci (v %) 95 % Zdroje ţiadateľa celkom (v EUR) 34 981,00 Predpokladaný čistý príjem z projektu (v EUR) 0,00 66

Objem oprávnených výdavkov realizovaných dodávateľmi (v EUR) 699 620,00 Zdroj: Ţiadosť o NFP projektu Revitalizácia centra obce Maňa, 2009 Očakávaný stav: Po realizácii projektu bude zrevitalizované centrum obce spĺňať estetické poţiadavky a poskytne občanom a návštevníkom lepší prístup k verejným priestranstvám a základnej infraštruktúre najmä prostredníctvom chodníkov, vydláţdených plôch, parkovísk. Zvýši sa vyuţitie potenciálu CR. Vznikne stredisko, ktoré bude pripravené na zmeny a novú stratégiu rozvoja. Umelý potok a park vytvoria príjemné prostredie pre relax. V centre pribudnú nové prvky drobnej architektúry a verejné osvetlenie. 4.4.2 Revitalizácia centra obce Trávnica Ţiadateľom o NFP pri realizácií projektu je obec Trávnica v štatutárnom zastúpení starostom obce: Ing. Emilom Ivanom Projekt spadá pod Regionálny operačný program, prioritná os: 4 Regenerácia sídel opatrenie: 4.1a Regenerácia sídiel samostatne dopytovo orientované projekty Začiatok realizácie aktivity: 3/2010 Koniec realizácie aktivity: 11/2010 Cieľ: Regenerácia verejných priestranstiev obce a zvýšenie vybavenosti územia za účelom zvýšenia kvality ţivota jej obyvateľov. Realizácia projektu: Predmetom úprav sú miestne komunikácie a park v ústrednom priestranstve obce. Ťaţiskom centra je park s ihriskami a ulice Veľká Strana a Cintorínska ulica ako 67

rozvojový smer obce. Súbor prvkov drobnej architektúry ako autobusová zastávka, lavičky,... a verejná zeleň dopĺňa vybavenie verejných priestranstiev. Predmetom stavebnej rekonštrukcie je funkčné usporiadanie priečneho profilu ulice, čo znamená pridruţenie nového vydláţdeného pásu k vozovke. Odvod daţďových vôd do vybudovaných priepustov bude zabezpečený zabudovaným rigolom. Technické zabezpečenie miestnych komunikácií bude spĺňať nároky osôb s obmedzeným pohybom. V rámci ústredného priestranstva bude riešené námestíčko s kruhovou lavicou s verejným osvetlením. V rámci realizácie projektu bude zabezpečená aj úprava reţimu povrchových vôd a ich čistenie. Projekt je členený na 9 stavebných opatrení. Aktivity projektu boli vybrané na základe reálnych potrieb a priorít obce a s prihliadnutím na ich ekonomickú efektívnosť. Tab. 13 [Zdroje a podiel financovania projektu Revitalizácia centra obce Trávnica] Celkové výdavky projektu (v EUR) 657 500,00 Celkové oprávnené výdavky (v EUR) 657 500,00 Celkové neoprávnené výdavky (v EUR) 0,00 Poţadovaná výška nenávratného finančného príspevku (v EUR) 624 625,00 Intenzita pomoci (v %) 95 % Zdroje ţiadateľa celkom (v EUR) 32 875,00 Predpokladaný čistý príjem z projektu (v EUR) Objem oprávnených výdavkov realizovaných dodávateľmi (v EUR) 0 657 500,00 Zdroj: Ţiadosť o NFP projektu Revitalizácia centra obce Trávnica, 2009 68

Očakávaný stav: Zlepšením technického stavu miestnych komunikácií, zvýšením bezpečnosti dopravy, novou výsadbou sa zlepší estetická tvár obce. Navrhnuté obytné ulice s prvkami zelene a pozitívnym pôsobením na obyvateľov zabezpečia dosiahnutie vyššej kvality ţivota dediny. Projekt nielen zlepší technický stav, ale má za zámer zmeniť vzťah obyvateľov k svojej obci. Výstup projektu bude regenerovaný stav verejných priestranstiev obce vrátane ich komplexného vybavenia. 4.4.3 RADAVA rekonštrukcia obecných pozemných komunikácií Ţiadateľom o NFP pri realizácií projektu je obec Radava v štatutárnom zastúpení starostom obce: Ing. Mariánom Chrenkom. Projekt spadá pod Program rozvoja vidieka opatrenie: 3.4.2 Obnova a rozvoj obcí Začiatok realizácie aktivity: 01/2010 Koniec realizácie aktivity: 12/2010 Cieľ: Zvýšenie atraktivity obce modernizáciou a rekonštrukciou technickej infraštruktúry miestneho významu v obci Radava v okrese Nové Zámky. Realizácia projektu: Realizácia projektu sa týka 3 stavebných objektov a bude vykonávaná dodávateľsky. Tento spôsob dodávky je vzhľadom na charakter projektu jednoznačne najvýhodnejší. Dodávateľ bude určený vo verejnom obstarávaní. Obec disponuje dostatočnými personálnymi zdrojmi na realizáciu projektu daného rozsahu. V rámci rekonštrukcie sa urobí úprava poškodených miest a následne jednotná povrchová úprava. Priečne odvodnenie povrchu vozovky je riešené do priľahlých zelených pásov a cestných rigolov. Pozdĺţne odvodnenie miestneho charakteru je betónovou ţabkou alebo zvýšeným obrubníkom. Vybuduje sa chodník zo zámkovej dlaţby v kompletnej priečnej skladbe. Zrekonštruuje sa terajší schodový chodník a ku chodníku sa dobuduje jednostranné kovové zábradlie. Projekt zabezpečí poskytovanie nových sluţieb. 69

Odstráni sa havarijný stav miestnej komunikácie, daţďovej vody a rigola. Zároveň sa výrazne zlepší technický stav miestnych komunikácií, chodníkov a povrchového odvodnenia. Tab. 14 [Zdroje a podiel financovania projektu RADAVA rekonštrukcia obecných pozemných komunikácií] Celkové výdavky projektu (v EUR) 195 022,20 Celkové oprávnené výdavky (v EUR) 195 022,20 Celkové neoprávnené výdavky (v EUR) 0,00 Poţadovaná výška nenávratného finančného príspevku (v EUR) 195 022,20 Intenzita pomoci (v %) 100 % Zdroje ţiadateľa celkom (v EUR) 0,00 Predpokladaný čistý príjem z projektu (v EUR) Objem oprávnených výdavkov realizovaných dodávateľmi (v EUR) 0 195 022,20 Zdroj: Ţiadosť o NFP projektu RADAVA rekonštrukcia obecných pozemných komunikácií, 2009 Očakávaný stav: Realizáciou projektu sa prispeje k zníţeniu migrácie z dôvodu kvalitnejšej infraštruktúry a lepšieho prístupu občanov a podnikateľských subjektov k regiónu. Obec bude atraktívnejšia svojím prostredím a bude lákať čoraz viac mladých ľudí, aby si zaloţili svoje rodiny a usadili sa na pokojnom vidieku. Kritérium výberu vhodnej lokality bude aj atraktivita okolia samotnej obce. Zabezpečenie kvalitnejších verejných sluţieb obyvateľstvu v obci, poskytnutie nových sluţieb a zvýšená atraktivita intravilánu obce bude mať v konečnom dôsledku pozitívny efekt na zvýšenie kvality ţivota občanov. 70

Záver Regionálne disparity a problémy v naštartovaní hospodárskeho rozvoja regiónov sa stali základom pre vznik politík, ktoré sa snaţia zniţovať rozdielnosť úrovne medzi regiónmi a pomáhať zaostávajúcim regiónom k tomu, aby sa priblíţili regiónom vyspelým, a tak sa zlepšila kvantitatívna ale predovšetkým kvalitatívna stránka ţivota v nich. K takýmto politikám sa zaraďuje i Regionálna politika a Politika rozvoja vidieka. Práve tieto politiky sa snaţia o to, aby sa prístup k problémom zmenil zo smeru celok časť na časť celok. Uvedomenie si toho, ţe vyriešenie problémov malých území prispeje k vyriešeniu problémov tých veľkých, je základnou črtou spomenutých politík. To, ţe takto zvolený prístup je funkčný a účinný, potvrdzuje i diplomová práca. Hlavným cieľom diplomovej práce bolo analyzovať vplyv čerpaných finančných prostriedkov v prebiehajúcom programovom období 2007 2013 zo štrukturálnych fondov EÚ a z národných zdrojov v rámci Regionálneho operačného programu a Programu rozvoja vidieka na rozvoj Mikroregiónu Termál. Pri zhodnotení tohto vplyvu sme vychádzali z troch čiastkových cieľov. Prvým čiastkovým cieľom bolo vyhodnotenie regenerácie centra obce Maňa a zvýšenia jej vybavenosti za účelom zvýšenia konkurencieschopnosti regiónu a zlepšenia kvality ţivota obyvateľov i návštevníkov obce. V rámci realizácie projektu boli zatraktívnené verejné priestranstvá; prostredníctvom technického riešenia projektu sa zdôraznili existujúce historické pamiatky, a tak sa podporil historický ráz obce; vďaka modernizácií a investícií do infraštruktúry sa zlepšili podmienky kvality ţivota obyvateľov; úpravou miestnych komunikácií sa zvýšila bezpečnosť dopravy v obci a zlepšil sa prístup k zariadeniam občianskej infraštruktúry v centre; vytvorilo sa verejné priestranstvo s multifunkčným vyuţitím pre trávenie voľného času; zabezpečila sa rovnosť príleţitostí pre hendikepovaných občanov na verejných priestranstvách a došlo k úprave zelených plôch a vytvoreniu centra obce zaloţeného na ekologických princípoch ochrany a kultivácie krajiny, ochrany ŢP a pri rešpektovaní princípov TUR. Druhým čiastkovým cieľom bolo vyhodnotenie regenerácie verejných priestranstiev obce Trávnica a zvýšenia vybavenosti územia, za účelom zvýšenia kvality ţivota jej obyvateľov. Realizáciou projektu sa prispelo k zatraktívneniu obce; vytvorili sa podmienky na rozvoj cestovného ruchu; zlepšila sa kultúrna úroveň 71

prostredia; prostredníctvom modernizácie a investícií do infraštruktúry a vybavenia obce sa vytvoril kvalitný ţivotný priestor pre miestnych obyvateľov; vybudovalo sa ústredného priestranstvo zaloţeného na ekologických princípoch a ochrane ŢP s multifunkčným vyuţitím územia, ktoré prispeje k zlepšeniu moţností trávenia voľného času pre všetky vekové skupiny s dôrazom na mládeţ; úprava miestnych komunikácií viedla k dosiahnutiu vyššej bezpečnosti dopravy v obci a zabezpečila lepšie sprístupnenie priestorov parku a prostredníctvom odstránenia bariér pre hendikepovaných občanov na verejných priestranstvách, došlo k zabezpečeniu rovnosti príleţitostí. Tretí čiastkový cieľ spočíval vo vyhodnotení zvýšenia atraktivity obce modernizáciou a rekonštrukciou technickej infraštruktúry miestneho významu v obci Radava. Po zrealizovaní projektu v obci sa zrekonštruovaním a modernizáciou technickej infraštruktúry miestneho významu zvýšila atraktivita obce pre návštevníkov, podnikateľské subjekty a samotných občanov obce; zníţením prašnosti, rizika úrazu pri pohybe po miestnych komunikáciách a estetičnosťou došlo k zlepšeniu ŢP; odstránil sa havarijný stav miestnych komunikácií, chodníkov a povrchového odvodnenia; zabezpečili sa kvalitnejšie sluţby pre obyvateľstvo a zlepšila sa kvalita ţivota občanov. Na základe vyhodnotenia čiastkových cieľov vieme podať zhodnotenie hlavného cieľa práce a posúdiť tak vplyv čerpaných finančných prostriedkov. Na základe úspešne podaných ţiadostí o NFP a následne realizovania projektov v obciach, došlo k regenerácií centra obce Maňa; zregenerovaniu verejných priestranstiev obce Trávnica ako i k zvýšeniu vybavenosti oboch obcí; modernizácií a rekonštrukcií technickej infraštruktúry miestneho významu v obci Radava. Na základe zrealizovaných aktivít sa zvýšil počet obyvateľov, ktorí ţijú v konkurencieschopnejšom prostredí prostredníctvom intervencií regenerácie sídiel. Obyvateľom budú k dispozícií kvalitnejšie sluţby, čoho následkom by malo byť zamedzenie negatívneho javu emigrácie mladých ľudí z mikroregiónu. A ako uţ bolo spomenuté v kapitole 1.4,,V hľadaní predpokladov regiónov z hľadiska úspešnosti ich rozvoja v podmienkach globalizácie sa väčšina odborníkov zhodne v tom, ţe prioritným predpokladom úspešnosti je kvalitný ľudský potenciál (Gajdoš, 2004). Výsledky, ku ktorým sme v práci dospeli, sú potvrdením toho, ţe i zlepšenie v rámci obce vedie k zlepšeniu v rámci väčších celkov, a teda by nemali byť akékoľvek 72

malé projekty podceňované vo svojej dôleţitosti, pretoţe kvalitné základy v obciach sú podstatou k vybudovaniu silných regiónov a štátu. 73

Zoznam pouţitej literatúry Analýza vyuţívania štrukturálnych fondov, ako opatrenia proti hospodárskej kríze. 2010 [online] B. m. : Národné centrum európskych a globálnych štúdií Slovenskej republiky, aktualizované 2010. [cit. 2011-04-03]. Dostupné na: <http://ncegs.euba.sk/projekty/dokumenty/dokumenty.html>. BALKO, L. a i. 2004. Štrukturálne fondy Európskej únie v Slovenskej právnej reflexii. Bratislava : EPOS, 2004. 351 s. ISBN 80-8057-586-X. BARÁT, J a i. 2000. Čítanka pre pokročilé neziskové organizácie. Bratislava : Centrum prevencie a riešenia konfliktov, 2010. 307 s. ISBN 80-968095-3-9. BELAJOVÁ, A. FÁZIKOVÁ, M. 2005. Regionálna ekonomika. 3. Vyd. Nitra : SPU, 2005. 254 s. ISBN 80-8089-513-X. Bohatstvo regiónov záleţí na ľuďoch. 2011 [online] B. m. : EurActiv, aktualizované 2011. [cit. 2011-04-03]. Dostupné na: <http://www.euractiv.sk/regionalnyrozvoj/clanok/bohatstvo-regionov-zalezi-na-ludoch-tvrdia-experti-016738>. BUČEK, M. REHÁK, Š. TVRDOŇ J. 2010. Regionálne ekonómia a politika. Bratislava : Ekonomická univerzita, 2010. 269 s. ISBN 978-80-8078-362-4. Budúcnosť Eurozóny: Je nejaká? 2011 [online] B. m. : EurActiv, aktualizované 2011. [cit. 2011-04-03]. Dostupné na: <http://www.euractiv.sk/ekonomika-aeuro/clanok/buducnost-eurozony-je-nejaka-016944>. Ciele regionálnej politiky. 2011 [online] B. m. : Európska komisia, aktualizované 2009. [cit. 2011-04-03]. Dostupné na: < http://ec.europa.eu/regional_policy/policy/why/index_sk.htm>. ČADIL, J. 2010. Regionálni ekonomie. Teorie a aplikace. Praha : Nakladatelství C. H.Beck, 2010. 152 s. ISBN: 978-80-7400-191-8. 74

Das sind die Risiken fuer die EU im Jahr 2011. 2011 [online] B. m. : KOPP ONLINE, aktualizované 2011. [cit. 2011-04-03]. Dostupné na: <http://info.koppverlag.de/hintergruende/europa/michael-grandt/das-sind-die-risiken-fuer-die-eu-imjahr-2-11.html#>. Der Staat Europa. 2011 [online] B. m. : Das Netzwerk der Autoren, aktualizované DUBCOVÁ, A. KRÁMAREKOVÁ, H OREMUSOVÁ, D. 2007. Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Zdruţenia obcí Termál. Nitra : B. v., 2007. 94 s. 2011. [cit. 2011-04-03]. Dostupné na: <http://www.suite101.de/content/der-staateuropa-a98010>. Eurofondy recesiu nezmiernia, skôr prehĺbia. 2009 [online] B. m. : etrend, aktualizované 2011. [cit. 2011-04-03]. Dostupné na: <http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/eurofondy-recesiu-nezmiernia-skorprehlbia.html>. FALŤAN, Ľ., 2006. Mikroregión ako aktér regionálneho rozvoja : podkladová štúdia. Bratislava : SÚ SAV, 2006. 46 s. FALŤAN, Ľ. PAŠIAK, J. 2004. Regionálny rozvoj Slovenska. Východiská a súčasný stav. Bratislava : SÚ SAV, 2004. 88 s. ISBN 80-85544-35-0. FÁZIKOVÁ, M. a i. 2005. Denne prítomné obyvateľstvo v centrách osídlenia, spracované pre krajské mestá : prípadová štúdia. Nitra : SPU, 2005. 25 s. FIGEĽ, J. 2001. Predslov. In Európska únia dnes. Súčasné trendy a význam pre Slovensko. Bratislava : Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku a Inštitút pre verejné otázky, 2001, s. 7. ISBN 80-88935-23. FIGEĽ, J. ADAMIŠ, M. 2004. Slovensko na ceste do Európskej únie. Kapitoly a súvislosti. 2. vyd. Bratislava : Zastúpenie Európskej komisie v SR, 2004. 176 s. ISBN 80-89102-07-7. 75

FILO, P. LIPIANSKA, J., 2005. Projekty pre regionálny rozvoj. Bratislava : Vydavateľstvo ERA OZ, 2005. 140 s. ISBN 80-969367-0-0. Financie a rozpočet kapitola 29. 2003. [online] Bratislava : EuroInfo, aktualizované 2003. [cit. 2011-04-03]. Dostupné na: <http://www.euroinfo.gov.sk/vdoc/1268/financiea-rozpo-9e.html>. FONTAINE, P. 2007. Európa v 12 lekciách. Luxemburg : Úrad pre vydávanie úradných publikácií Európskych spoločenstiev, 2007. 62 s. ISBN 92-79-02879-0. GAJDOŠ, P. 2004. Vývojové zmeny sociálno- priestorovej situácie Slovenska s prihliadnutím na prihraničné regióny. In Regionálny rozvoj Slovenska v Európskych integračných kontextoch. Bratislava : Interlingua, 2004, s. 24-34. ISBN 80-8554-37-7. HALE, J. 2007. Európsky sociálny fond: 50 rokov investovania do ľudí. Luxemburg : Úrad pre vydávanie úradných publikácií Európskych spoločenstiev, 2007. 60 s. ISBN 92-79-03370-0. HOLEŠOVÁ, H. 2003. Malé a stredné podnikanie. Bratislava : Grafis, s.r.o., 2003. 36 s. ISBN 80-968789-9-9. HUDEC, O. 2009. Teoretické koncepty regionálneho a vidieckeho rozvoja dopad na miestnu úroveň : prezentácia. Košice : Technická univerzita, 2009. 12 s. KEŘKOVSKÝ, M. KEŘKOVSKÁ, A. 1999. Evropská unie: Historie, instituce, ekonomika a politiky. Praha : Computer Press, 1999. 142 s. ISBN 80-7226-196-7. KOČÍKOVÁ, P. 1998. Evropská unie a ţivotní přostredí: politiky, strategie, legislativa. Ostrava : Montanex, 1998. 182 s. ISBN 80-85780-98-4. KOHÚT, M. 2006. O reforme regionálnej politiky EÚ pre roky 2007-2013 [online]. B. m. : b. v., 2005 [cit. 2011-04-03]. 31 s. Dostupné na: <http://www.eac.sk/team/koh%fat,m_o%20reforme%20region%e1lnej%20politiky %20E%DA.pdf>. 76

KOŢIAK, R. 2008. Zmierňovanie regionálnych disparít prostredníctvom regionálnej politiky. Zvolen : Bratia Sabovci, s.r.o., 2008. 138 s. ISBN 978-80-8083-573-6. KRNÁČ, J. 2007. Mikroregión, základ spolupráce a tvorby partnerstiev In: Verejná správa a partnerstvo. [Zborník na CD ROM]. Bratislava : Ekonomická univerzita, 2007. s. 6. ISBN 978-80-225-2425-4. LABOUNKOVÁ, V. 2004. Monitoring mikroregionů a rozvojových dokumentů mikroregionů. In: VII. Mezinárodní kolokvium o regionálních vědách. Brno : Masarykova univerzita, 2004, s. 113-118. ISBN 80-210-3549-8. LACINA, K. - KALA, T. 2003. Regionální a mezinárodní marketing. Hradec Králové : Gaudeamus, 2003. 136 s. ISBN: 80-7041-929-6. LIPKOVÁ, Ľ. a i. 2004. Európska únia. Bratislava : Sprint, 2004. 199 s. ISBN 80-89085-23-7. LIPTÁKOVÁ, K. 2007. Ľudský potenciál ako jeden z faktorov regionálneho rozvoja In: Budování konkurenceschopnosti měst a regionů v teorii a praxi. Plzeň : Západočeská univerzita, 2007. s. 17-21. ISBN 978-80-7043-632-5. MALOVÁ, D. - LÁŠTIC, E. - RYBÁŢ, M. 2005. Slovensko ako nový členský štát Európskej únie: Výzva z periférie? Bratislava : Friedrich Ebert Stiftung, 2005. 184 s. ISBN 80-89149-05-7. MAIER, G. TOEDLING, F. 1998. Regionálna a urbanistická ekonomika 2: Regionálny rozvoj a regionálna politika. Bratislava : Elita, 1998. 320 s. ISBN 80-8044- 049-2. MAŇÁK, M. 2000. 100 otázek a odpovedí o Evropské unii. Praha : Ministerstvo zahraničných věcí České republiky v edičním oddělení Ústavu mezinárodních vztahů, 2000. 84 s. ISBN 80-85864-77-0. 77

MATOUŠKOVÁ, Z. a i. 2000. Regionální a municipální ekonomika. Praha : Vysoká škola ekonomická, 2000. 156 s. ISBN 80-245-0052-3. Medzinárodná ekonomika. 2008 [online] Nitra : SPU, aktualizované 2008. [cit. 2009-02-20]. Dostupné na internete: <http://www.fem.uniag.sk/roman.serences/part6.doc>. MICHNÍK, Ľ. ŠESTÁK J. 1997. Slovensko a Európska únia: obchodná politika a vzájomné vzťahy. Bratislava : Vydavateľstvo SPRINT, 1997. 207 s. ISBN 80-88848- 11-3. MINAROVIČ, M. 2005. Regional policy and public administration reform of the Slovak Republic. In Region Build. Proceeding from the International Seminar of the Visegrad Countries. Bratislava : ŠEVT SŠPG, 2005, s. 30 35. ISBN 80-969345-2-X. Mikroregióny SR. 2008 [online] Bratislava : SAŢP, aktualizované 2011. [cit. 2011-04- 03]. Dostupné na: <http://www.sazp.sk/mikroregiony/>. MORAVANSKÁ, K. 2004. Problémy ľudských potenciálov pohraničných regiónov Slovenska. In Regionálny rozvoj Slovenska v Európskych integračných kontextoch. Bratislava : Interlingua, 2004, s. 35-41. ISBN 80-8554-37-7. Národný strategický plán rozvoja vidieka SR 2007-2013. 2006 [online] Bratislava : Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, aktualizované 2006. [cit. 2011-02-20]. Dostupné na internete: <http://www.mpsr.sk/sk/?navid=1&id=33>. Národný strategický referenčný rámec SR 2007-2013. 2007. [online] Bratislava : MVRR, aktualizované 2007. [cit. 2011-04-20]. Dostupné na internete: <http://www.nsrr.sk/dokumenty/zakladne-dokumenty/>. OREMUSOVÁ, D. 2009. Geografické aspekty regionálneho rozvoja mikroregiónu Termál. Nitra : UKF, 2009. 146 s. ISBN 978-80-8094-559-6. PAULIČKOVÁ, R. 2005. Regionálny a mestský marketing. Bratislava : EUROUNION spol. s.r.o., 2005. 132 s. ISBN 80-88984-72-6. 78

Politika rozvoja vidieka 2007 2013. 2008 [online]. B. m. : b. v., aktualizované 2008. [cit. 2011-02-20]. Dostupné na: <http://ec.europa.eu/agriculture/rurdev/index_sk.htm>. Program rozvoja vidieka SR 2007 2013. 2007 [online]. Bratislava : Ministerstvo pôdohospodárstva SR, aktualizované 2007. [cit. 2011-02-20]. Dostupné na: <http://rozvojvidieka.webnode.sk/program-rozvoja-vidieka/>. Regionálny operačný program. 2007 [online]. Bratislava : Mýstavy a regionálneho rozvoja, aktualizované 2007. [cit. 2011-02-20]. Dostupné na: < http://www.ropka.sk/dokumenty-na-stiahnutie/>. PONIKELSKÝ, P. KOŠTEJNOVÁ, Z. 2008. Úvod do regionalistiky : prezentácia. Praha : Vysoká škola regionálního rozvoje, 2008. 59 s. Predpokladané vplyvy spoločnej agrárnej politiky EÚ na slovenské poľnohospodárstvo. 2002 [online]. B. m. : b. v., aktualizované 2002. [cit. 2010-12-20]. Dostupné na: <http://www2.zf.jcu.cz/public/departments/kre/konference_model_2002/sbornik/prispe vky/doc/31.zaja.doc>. RAJČÁKOVÁ, E. 2005. Regionálny rozvoj a regionálna politika. Bratislava : Univerzita Komenského, 2005. 120 s. ISBN 80-223-2038-2. Regionálna pomoc Investičné stimuly. 2011 [online] Bratislava : SARIO, aktualizované 2011. [cit. 2011-04-03]. Dostupné na: <http://www.sario.sk/userfiles/file/sario/pzi/statna/handout_incentives_sk_2011.pdf>. Regionálny rozvoj, ciele regionálneho rozvoja, typológia regiónov. [online] Bratislava : novaera, aktualizované 2006. [cit. 2011-04-03]. Dostupné na: <http://www.novaera.sk/clanok/334/regionlny-rozvoj-ciele-regionlneho-rozvojatypolgia-reginov/>. RUMPEL, P. 2003. Lokální a regionální rozvoj v kontextu přistoupení České republiky k Evropské unii. Část 1. : výskumná správa. Ostrava : Ostravská univerzita, 2003. 53 s. 79

SARVAŠOVÁ, Z. 2010. Jednotná politika rozvoja vidieka Európskej Únie rôzne lesnícke opatrenia členských štátov? : výskumná správa. Zvolen : NLC-LVÚ, 2010. 6 s. SKOKAN, K. 2004. Konkurenceschopnost, inovace a klastry v regionálním rozvoji. Ostrava : Repronis, 2004. 160 s. ISBN 80-7329-059-6. STRÁŢNICKÁ, V. 2009. Európska integrácia a právo Európskej únie. Bratislava : EUROKÓDEX s.r.o., 2009. 315 s. ISBN: 978-80-89447-00-8. TVRDOŇ, J. HAMALOVÁ, M. ŢÁRSKA, E. 1995. Regionálny rozvoj. Bratislava : Ekonóm, 1995. 180 s. ISNB 80-225-0671-0. TVRDOŇOVÁ, J. 2006. Miestne akčné skupiny typu LEADER a tvorba stratégií sociálno -ekonomického rozvoja vidieka. Banská Bystrica : VOKA, 2006. 112 s. ISBN: 80-89274-00-5. Úvod do regionálnej politiky. 2011 [online] B. m. : EuroInfo, aktualizované 2011. [cit. 2011-04-03]. Dostupné na: <http://www.euroinfo.gov.sk/fondy-eu-2e0.html>. WOKOUN, R. 2003. Česká regionální politika v období vstupu do Evropské unie. Praha : Oeconomica, 2003. 238 s. ISBN 80-245-517-7. ZAMKOVSKÝ, J. 2004. Smerom k udrţateľnej ekonomike: regionálna politika EÚ a štrukturálne fondy po roku 2006. Banská Bystrica : Centrum pre podporu miestneho aktivizmu, 2004. 26 s. ISBN 80-968918-3-9. ZÚBKOVÁ, M. 2010. Európska územná spolupráca a nástroje regionálnej politiky EÚ. In: Nehnuteľnosti a bývanie, roč. 5, 2010, č. 1, s. 77-83. ŢÍTEK, V. 2004. Regionální ekonomie a politika. Brno : Masarykova univerzita, 2004. 170 s. ISBN 80-210-3478-5. 80

P R Í L O H Y 81

Príloha 1 Revitalizácia centra obce Maňa (zdroj: obec Maňa) 82

83

Príloha 2 Revitalizácia centra obce Trávnica (zdroj: obec Trávnica) 84

85

Príloha 3 RADAVA - rekonštrukcia obecných pozemných komunikácií (zdroj: obec Radava) 86

87