SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE 123162 FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU ANALÝZA FINANČNÉHO ZDRAVIA PODNIKU 2011 Lukáš Svorad, Bc
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU ANALÝZA FINANČNÉHO ZDRAVIA PODNIKU (Diplomová práca) Študijný program: Ekonomika podniku Študijný odbor: 6284800 Ekonomika a manažment podniku Školiace pracovisko: Katedra ekonomiky Školiteľ: Ing. Daniela Hupková, PhD 2011 Lukáš Svorad, Bc
Čestné vyhlásenie Podpísaný Lukáš Svorad vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému Analýza finančného zdravia podniku vypracoval samostatne s použitím uvedenej literatúry. Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé. V Partizánskom 10. apríla 2011 Lukáš Svorad
Poďakovanie Týmto chcem vysloviť poďakovanie Ing. Daniele Hupkovej, PhD. za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní diplomovej práce.
Abstrakt Téma diplomovej práce je analýza finančného zdravia podniku. Jej cieľom je komplexné zhodnotenie finančnej situácie podniku HADES-TRADE, s.r.o. prostredníctvom ukazovateľov a metód finančnej analýzy za obdobie rokov 2004-2009. Práca je prakticky rozdelená do 3 častí. V prvej analyzujeme aktíva, pasíva, náklady a výnosy, teda ich vývoj a štruktúru. Druhá časť je zameraná na analýzu ex post, kde prostredníctvom pomerových finančných ukazovateľov odhaľujeme príčiny problémov v oblasti finančného zdravia, ktorého hodnotenie je predmetom tretej časti vlastnej práce. Záver obsahuje zhrnutie dosiahnutých výsledkov s dôrazom na najzávažnejšie problémy, ktoré vystúpili do popredia pri analyze finančného zdravia podniku. Jeho súčasťou sú aj návrhy na opatrenia, ktoré by mali podniku pomôcť dostať sa zo zistených problémov. Kľúčové slová: finančné zdravie, finančná analýza, analýza ex post, analýza ex ante Zusammenfassung Das Thema einer Diplomarbeit ist es, die finanzielle Gesundheit des Unternehmens zu analysieren. Sein Ziel ist eine umfassende Beurteilung der finanziellen Situation des Unternehmens HADES-TRADE, s.r.o.mit der Hilfe von Indikatoren und Methoden der Finanzanalyse für den Zeitraum 2004-2009. Kann man sagen, die Arbeit ist in 3 Teilen aufgeteilt. Im ersten Teil analysieren wir die Vermögens-, Kosten und Erträge, hauptsächlich ihre Entwicklung und Struktur. Der zweite Teil ist auf einer Ex-post-Analyse orientiert, die uns Ursachen der Problemen in der finanziellen Gesundheit erkennen hilft. Bewertung der finanziellen Gesundheit können Sie im dritten Teil finden. Schlüsselwörter: die Finanzgesundheit, die Finanzanalyse, Ex-post-Analyse, Ex-Ante-Analyse
Obsah Zoznam skratiek... 7 Úvod... 8 1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky... 10 1.1 Situácia v obuvníckom priemysle... 23 2 Cieľ práce...25 3 Metodika práce...26 3.1 Analýza súvahy... 26 3.2 Analýza výkazu ziskov a strát... 27 3.3 Metodika analýzy ex post... 27 3.3.1 Ukazovatele likvidity... 27 3.3.2 Ukazovatele aktivity... 28 3.3.3 Ukazovatele zadĺženosti... 30 3.3.4 Ukazovatele rentability... 31 3.4 Metodika analýzy ex ante... 33 3.4.1 Altmanov model... 33 3.4.2 Tafflerov model...34 3.4.3 Springate model...35 3.4.4 Fulmerov model... 35 3.4.5 Index bonity... 36 3.4.6 Rýchly test... 37 4 Vlastná práca... 38 4.1 Stručná charakteristika podniku... 38 4.2 Analýza súvahy... 38 4.3 Analýza výkazu ziskov a strát... 44
4.4 Analýza ex post... 50 4.4.1 Analýza ukazovateľov likvidity... 50 4.4.2 Analýza ukazovateľov aktivity... 53 4.4.3 Analýza ukazovateľov zadĺženosti... 56 4.4.4 Analýza ukazovateľov rentability... 58 4.5 Analýza ex ante... 62 4.5.1 Modely založené na metóde viacrozmernej diskriminač.analýzy...62 4.5.1.1 Altmanov model... 62 4.5.1.2 Tafflerov model... 64 4.5.1.3 Springate model... 66 4.5.1.4 Fulmerov model... 69 4.5.1.5 Index bonity... 70 4.5.2 Modely založené na metóde bodového hodnotenia... 71 4.5.2.1 Rýchly test... 71 Záver a návrhy na riešenie problémov... 74 Použitá literatúra... 77 Zoznam príloh... 80
Zoznam skratiek DCK dlhodobý cudzí kapitál DFM dlhodobý finančný majetok DHM dlhodobý hmotný majetok DNM dlhodobý nehmotný majetok FČ finančná činnosť HČ hospodárska činnosť KCK krátkodobý cudzí kapitál NM neobežný majetok OM obežný majetok VK vlastný kapitál 7
Úvod Súčasné turbulentné trhové prostredie, kedy dochádza neustále k jeho zmenám, je mnohými považované za negatívny jav. Plánovanie budúceho vývoja podniku v dlhšom časovom horizonte bez ďalšieho sledovania informácii a korigovania plánu je nepredstaviteľné. Na druhej strane, stále sa meniace podmienky znamenajú príležitosť pre podnik byť lepší ako konkurencia. Schopnosť získať včas dostatočné množstvo kvalitných informácii, vedieť tieto informácie spracovať a na základe nich podniknúť správne kroky odlišuje úspešné podniky od neúspešných. Analýzou finančného zdravia podniku sa snažíme na základe symptómov stanoviť správnu diagnózu a určiť opatrenia, prostriedky, ktorými možno dosiahnúť zlepšenie finančnej situácie v podniku. Dôležitou podmienkou je pravidelnosť vykonávania tejto analýzy, čím možno včas rozpoznať príznaky vážnejšieho ochorenia podniku a vyhnúť sa tým pádom zhoršeniu finančnej situácie čo by mohlo viesť až k jeho bankrotu. Význam finančnej analýzy narastá hlavne v období recesie v ktorej sa svetové hospodárstvo nachádzalo od roku 2007. Výrazné oslabenie dopytu firmy nemôžu ignorovať a záleží na manažmente podniku k akým opatreniam pristúpi aby sa podnik nedostal na pokraj bankrotu. Cieľom práce je komplexné zhodnotenie finančnej situácie v konkrétnom podniku prostredníctvom ukazovateľov a metód finančnej analýzy. Treba poznamenať, že v súčasnosti väčšina podnikov vedie nezdravý finančný život. Predstavte si situáciu, že firma vykazuje na papieri zisk, ale nemá dostatok peňažných prostriedkov v pokladnici, či na bankovom účte. Otázka znie, prečo sa podnik do takej situácie dostal? Odpoveďou môže byť ignorovanie finančného riadenia. Manažment nevykonáva pravidelnú finančnú analyzu, nemonitoruje stav finančného zdravia podniku, nedokáže teda včas zakročiť a správnymi opatreniami sa vyhnúť závažnej chorobe, ktorá by ho mohla priviesť k bankrotu. Táto práca sa zaoberá práve uvedenými problémami. Zhodnotiť finančné zdravie určitého konkrétneho podniku a navrhnúť riešenie, ktorými odstránime problém vôbec nie je jednoduché. Nemôžeme na podnik iba priložiť šablónu a prečítať si výsledok. Každý podnik je jedinečný svojimi špecifickými internými faktormi ale aj jeho vzťahom k okolitému prostrediu. Ide tu o proces, v ktorom hľadáme vzájomné súvislosti medzi veličinami ovplyvňujúcimi finančnú situáciu v podniku. Nestačí iba vypočítať rôzne 8
ukazovatele, modely finančnej analýzy. Najpodstatnejšie je rozumieť týmto číslam, pretože iba tak možno podniku predpísať ten správny liek. 9
1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky V tejto časti rozoberieme definície a charakteristiky pojmov, ktoré úzko súvisia s problematikou analýzy finančného zdravia podniku. Pochopiť postavenie analýzy finančného zdravia ako pojmu, v rade veľkého množstva ekonomických veličín a charakteristík, si žiada preštudovanie širšieho záberu, ako len oblasť úzko súvisiacu so zdravím podniku. Za určitý syntetický pojem, od ktorého je potrebné začať riešiť problematiku diplomovej práce, považujem podnikanie. Podľa 2 OBCHODNÉHO ZÁKONNÍKA sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Definície podnikania jednotlivých autorov v podstate vychádzajú z definície uvedenej v obchodnom zákonníku. MIŽIČKOVÁ, Ľ. ŠAJBIDOROVÁ, M. UBREŽIOVÁ, I. (2007) za podnikanie považujú sústavnú, cieľavedomú činnosť ľudí, vykonávanú za účelom dosahovania podnikateľskej úspešnosti, zisku. Aby boli organizácie ziskové, musia manažéri využívať všetky dostupné poznatky a informácie. Podnikanie je realizáciou podnikavosti. Podnikavosť ako ľudská vlastnosť, sa rozlišuje ako vonkajšia podnikavosť a vnútorná podnikavosť. Vonkajšia podnikavosť sa prejavuje v schopnostiach manažéra voči vonkajšiemu prostrediu, vnútorná podnikavosť je zameraná na využívanie vnútropodnikových zdrojov. Ich prepojením možno dosiahnúť synergický efekt úspešnej podnikateľskej činnosti. PRIDE, W. - HUGHES, R. - KAPOOR, J. (2010) charakterizujú podnikanie ako organizované úsilie jednotlivcov vyrábať a predávať, z dôvodu dosiahnutia zisku, produkty a služby, ktoré uspokojujú spoločenské potreby. Byť úspešný znamená, že podnikanie musí zabezpečovať tri činnosti. Podnikanie musí byť organizované, musí uspokojovať potreby a musí vytvárať zisk. 10
Uvedené definície podnikania sa v zásade zhodujú. Ako hlavný motivátor pre ľudí, ktorí vykonávajú podnikateľskú činnosť sa v nich uvádza dosahovanie zisku. To nie je možné bez dôkladnej analýzy podnikovej činnosti. Z hľadiska posúdenia finančnej situácie podniku je veľmi dôležité, analyzovať na jednej strane majetok podniku, ako aj zdroje krytia majetku na strane druhej. Prostredníctvom tejto analýzy dokážeme pochopiť jednotlivé väzby medzi položkami súvahy a objaviť tak možné problémy vznikajúce v oblasti finančnej situácie podniku. Aktíva a pasíva popisuje ŽURKOVÁ, H. (2007). Aktíva (majetok) sú podľa nej všetko, čo vlastníme buď fyzicky (peniaze v pokladni, účty v bankách, majetok) alebo hypoteticky (finančné čiastky, ktoré sú uvedená na faktúrach za tovar či služby, ktoré prevzali naši zákazníci a ktoré predpokladáme, že budeme vlastniť v okamihu ich zaplatenia). Pasíva (kapitál) sú všetko čo dlžíme, teda záväzky voči dodávateľom, záväzky voči našim zamestnancom (nevyplatené mzdy), úvery a pôžičky a podobne. BIELIK, P. (2006) charakterizuje majetkovú a kapitálovú štruktúru podniku. Majetkovou štruktúrou podniku sa rozumie podiel jednotlivých položiek majetku na celkovom majetku, kapitálovou štruktúrou podiel vlastného a cudzieho, dlhodobého a krátkodobého kapitálu na celkovom kapitáli. ZALAI, K. (2004) uvádza pojmy horizontálna a vertikálna analýza súvahy. Analýza vedená po horizontále skúma vzťahy medzi majetkom a zdrojmi jeho krytia. Najznámejším pravidlom, ktorého rešpektovanie hodnotí je zlaté bilančné pravidlo. Pri vertikálne analýze izolovane (nemožno to však absolutizovať) skúmame zloženie majetku a kapitálu. Bližšie sa majetkovej a kapitálovej štruktúre venuje SERENČÉŠ, P. (2006). V rámci majetkovej štruktúry podniku charakterizuje štruktúru skupiny aktív v súvahe podnikateľov: 1. Pohľadávky za upísané vlastné imanie zachytávajú upísané, ale zatiaľ nesplatené vklady vlastníkov. 2. Neobežný majetok, ktorý je v podniku viazaný trvale, resp. dlhodobo. Patria k nemu: 11
- Dlhodobý nehmotný majetok zahrňujúci predovšetkým práva priemyselného vlastníctva, autorské práva, licencie... - Dlhodobý hmotný majetok obsahuje budovy, stavby, samostatne hnuteľné veci a ich súbory, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie. - Dlhodobý finančný majetok, ku ktorému patria podielové cenné papiere a vklady v iných podnikoch s dobou držania viac ako 1 rok. Pôžičky, ktoré podnik poskytol iným subjektom s dobou platnosti dlhšou ako 1 rok. 3. Obežný majetok je tou časťou podnikového majetku, ktorý má krátku dobu použitia, doba jeho obratu resp. doba splatnosti nepresahuje 1 rok. Patria sem: - Zásoby - Pohľadávky - Krátkodobý finančný majetok 4. Časové rozlíšenie obsahuje položky, ako sú zostatky nákladov budúcich období a príjmy budúcich období. Kapitálová štruktúra sa charakterizuje ako štruktúra dlhodobého kapitálu, ktorý finančne kryje rozhodujúcu časť majetku podniku. Ide teda o kapitál, ktorý ma podnik trvalo alebo dlhodobo k dispozícii. Zahŕňa vlastný kapitál podniku (t.j. základné imanie, kapitálové fondy, fondy zo zisku výsledok hospodárenia minulých rokov a za účtovné obdobie a cudzí kapitál záväzky; rezervy, dlhodobé a krátkodobé záväzky, bankové úvery a výpomoci). KOŠČO, T. - SZOVICS, P. (2004) uvádzajú, že analýza podnikovej činnosti je rôznorodá a mnohotvárna, zahrňuje poznávanie zložitých javov a procesov, ktoré sa odohrávajú v transformačnom procese. Analýza tvorí nástroj skúmania a hodnotenia týchto procesov, najmä podmienok, za akých prebiehajú, ako i skúmanie vplyvov a príčinných súvislostí, ktoré tu pôsobia. Uplatnenie analýzy v podniku zahrňuje oblasť technickú i ekonomickú, ktoré tvoria kompaktný celok. Účinný spôsob analýzy činnosti preto predpokladá iniciatívny a diferencovaný prístup, vychádzajúci z konkrétnych podmienok a sledovaných cieľov. Zložitosť transformačného procesu, otázky finančného hospodárenia a dosahovaných výsledkov podniku vyžadujú hlboké poznanie uskutočňovaných operácií. To nemožno dosiahnúť jednou analýzou a preto sa vypracúvajú viaceré druhy analýzy. ZALAI, K (2004) charakterizuje finančno-ekonomickú analýzu ako materiál, ktorý rekapituluje a hodnotí výsledky podniku za analyzované obdobie, identifikuje 12
a kvantifikuje okolnosti (činitele), ktoré ich determinovali, doterajší vývoj a dosiahnuté výsledky prolonguje do budúcnosti a všetko to komprimuje do návrhu opatrení, ktorých realizácia má zabezpečiť dosiahnutie podnikových cieľov. Finančná analýza zameraná na poznanie činiteľov pôsobiacich na finančnú situáciu podniku umožňuje odhaliť jeho silné a slabé miesta, píše VLACHYNSKÝ, K. (2006). Tvrdí, že finančná analýza sa tak stáva veľmi užitočným a účinným diagnostickým prostriedkom umožňujúcim posudzovať zdravie podniku. Tým je vymedzený význam a úloha finančnej analýzy v rozhodovacom procese. Zmyslom rozhodovacieho procesu je obrazne povedané prijať opatrenia vedúce k zlepšeniu či upevneniu zdravia v budúcnosti. To samozrejme predpokladá, že dokonale poznáme súčasný stav a vieme lokalizovať choré miesta. Finančná analýza je tak východiskovou fázou rozhodovacieho procesu. SEDLÁK, M. a kol (2010) zdôrazňuje potrebu odlíšiť pojem finančná analýza od pojmu finančná kontrola (revízia). Náplňou finančnej kontroly je hodnotenie dodržiavania právnych noriem, predpisov a smerníc upravujúcih finančné hodpodárnie podnikov. Vykonávajú ju najmä externé subjekty, predovšetkým daňové orgány, s cieľom presadzovať rešpektovanie daňových zákonov a zamedzovať daňovým únikom. Vo väčších podnikoch sa uskutočňuje aj vnútorná finančná kontrola vnútorný audit (t.j. kontrola vykonávaná orgánmi samotného podniku). BIELIK, P (2006) obsahovo rozdeľuje finančno-ekonomickú analýzu na: finančnú analýzu ako rozbor údajov z účtovníctva, resp. z finančných výkazov, tiež označovanú ako analýzu finančných výkazov, finančnú analýzu rozšírenú o hodnotiaci proces k finančnému rozhodovaniu o podniku, finančnú analýzu chápanú ako proces opierajúci sa o informačné zdroje, nie len z údajov účtovníctva, ale i ďalších zdrojov, a to z finančných i nefinančných, interných a externých. ZALAI, K (2004) zdôrazňuje časovú orientáciu finančnej analýzy, ktorá môže byť dvojaká. 1. Analýza ex post sa usiluje vysvetliť súčasnú finančno - ekonomickú situáciu podniku 13
pohľadom do minulosti, retrospektívy, kde hľadáme jej príčiny. Tieto umožňujú súčasnosť pochopiť a môžeme tiež pre budúcnosť formulovať rôzne opatrenia. 2. Analýza ex ante má za úlohu vývoj podnikových financií predikovať, prognózovať budúcu finančnú spôsobilosť podniku, prirodzene s presnosťou líšiacou sa podľa vzdialenosti cieľovej budúcnosti od súčasnosti. Hlavný zdroj informácii pre vypracovanie finančnej analýzy a tým posúdenie finančného zdravia podniku sú účtovné výkazy. RUČKOVÁ, P. (2008) poukazuje na skutočnosť, že všeobecným cieľom finančnej analýzy je predovšetkým posúdenie finančného zdravia podniku v nasledovných 4 krokoch: 1. rámcové posúdenie situácie na základe vybraných ukazovateľov, 2. podrobný rozbor, ktorého cieľom je posúdenie orientačných poznatkov z kroku 1, 3. analýza negatívnych javov, ku ktorým sme dospeli v predchádzajúcich krokoch, 4. návrhy opatrení a zhodnotenie možných rizík. LESÁKOVÁ, Ľ. (2007) charakterizuje cieľ finančnej analýzy podniku, ktorým je zhodnotiť finančnú situáciu (finančné zdravie) podniku a určiť, ktoré činitele a s akou intenzitou sa na formovaní finančnej situácie podniku podieľali. To si vyžaduje systematizáciu činiteľov a poznanie charakteru ich pôsobenia. Relevantné činitele možno s ohľadom na charakter ich pôsobenia rozdeliť do dvoch skupín. Prvú skupinu predstavujú externé činiteľe pôsobobiace na podnik z jeho okolia. Mnohé majú podobu štátnych opatrení či zásahov (daňová, menová, colná a iné politiky štátu) a ich pôsobenie či účinky nemôže podnik zásadným spôsobom ovplyvniť, majú objektívny charakter. Druhú skupinu predstavujú interné činitele. Ich prostredníctvom dovádzame finančnú analýzu do vnútropodnikových a ekonomických oblastí. Možno ich rozdeliť na kvantitatívne a kvalitatívne činitele. Postup samotnej finančnej analýzy je podľa GURČÍKA, Ľ (2004) nasledovný: 1. Výpočet pomerových finančných ukazovateľov. 2. Porovnávanie vypočítaných podnikových ukazovateľov s plánovanými. 3. Porovnávanie podnikových ukazovateľov s priemernými hodnotami ukazovateľov za príslušné odvetvie (prípadne s externými hodnotami). 14
4. Analýza podnikových ukazovateľov v čase. 5. Porovnanie podnikových ukazovateľov v priestore. 6. Analýza vzájomných vzťahov medzi finančnými ukazovateľmi. 7. Návrh opatrení. KOTULIČ, R. KIRÁLY, P. RAJČÁNIOVÁ, M. (2010) popisujú, že postup samotnej finančnej analýzy je skutočne diskutabilný, vyplýva z množstva požiadaviek a rôznych podmienok daného podniku. Napriek tomu, odporúčaný postup finančnej analýzy je takýto: 1. Výpočet ukazovateľov finančnej analýzy. 2. Porovnávanie ukazovateľov v čase (tzv. trendová analýza), priestore (napr. s priemernými hodnotami v danom odvetví tzv. sektorová analýza, medzi dvoma či viacerými podnikmi medzipodnikové porovnávanie), porovnávanie s plánom. 3. Analýza vzájomných vzťahov medzi ukazovateľmi, tzv. kauzálna analýza (posúdenie zlatého bilančného pravidla, tvorba a kvantifikácia sústav ukazovateľov a iné). 4. Určenie finačnej situácie podniku v súvislosti s budúcim vývojom prostredníctvom bonitných a bankrotných modelov. 5. Určenie trhovej hodnoty podniku pomocou ukazovateľov EVA, INEVA. RONA a pod. Vyhodnotenie výsledkov a návrh opatrení je záverečnou a pritom najdôležitejšou fázou každej finančnej analýzy, tvrdí SEDLÁK, M. a kol (2010). Prvé tri fázy (sústredenie podkladov,vytvorenie sústavy hodnotiacich ukazovateľov, porovnanie výsledkov s porovnávacou základňou) možno v podniku do značnej miery štandardizovať a vykonávať ich rutinne, prípadne s využitím príslušného softvéru na počítači. V tejto fáze to nie je možné. Jej úlohou je totiž odhaliť aké sú príčiny rozborom konštatovaného stavu, aké kladné a záporné vplyvy pôsobili, do akej miery sa v jednotlivých ukazovateľoch kompenzujú a ako ich možno využiť v ďalšom vývoji. Riešenie tejto úlohy vyžaduje nie len teoretickú prípravu, ale a konkrétnu znalosť procesov prebiehajúcich v danom podniku. V rámci vyhodnotenia výsledkov finančnej analýzy je nutné sa zamerať podľa KNÁPKOVEJ, A. PAVELKOVEJ, D. (2010) na : 15
a) Racionálne posúdenie dosiahnutej výšky hodnoty ukazovateľov s možnosťou využitia nástrojov benchmarkingu, b) Vzťahy medzi jednotlivými skupinami ukazovateľov (rentability, likvidity, zadĺženosti, riadenia aktív atď.), Zhodnotenie celkovej finančnej situácie podniku a návrhy doporučení pre jej zlepšenie. KOTULIČ, R. KIRÁLY, P. RAJČÁNIOVÁ, M. (2010) popisujú, že informácie, ktoré sa týkajú finančného stavu podniku sú predmetom viacerých subjektov. Používateľov finančných analýz môžeme rozdeliť podľa prostredia, v ktorom sa nachádzajú na: a) externých používateľov napr. banky a iní veritelia, štát a jeho orgány, obchodní partneri podniku, konkurencia a podobne. b) Interných používateľov manažéri, odborári, zamestnanci. Investori (akcionári a ostatní), ktorí sú pre podnik poskytovateľmi kapitálu, sledujú informácie o finančnej výkonnosti z dvoch dôvodov. Prvým je získanie dostatočného množstva informácií na rozhodovanie o potenciálnych investíciach v podniku. Druhým dôvodom je získanie informácii o tom, ako podnik využíva zdroje, ktoré mu už investori poskytli, ako aj informácie o výnosnosti týchto poskytnutých prostriedkov. Banky a iní veritelia využívajú informácie z finančnej analýzy predovšetkým pre závery o finančnom stave daného podniku ako potenciálneho alebo už existujúceho dlžníka. Veritelia totiž príjmajú rozhodnutia o tom, komu a za akých pdomienok poskytnú úver. Pravidelný reporting podniku banke o vývoji finančnej situácie zväčša tvorí súčasť úverových zmlúv. Štát a jeho orgány využívajú informácie o podnikoch nie len na kontrolu správnosti vykázaných daní, ale aj na rôzne štatistické zisťovania, na kontrolu podnikov so štátnou majetkovou účasťou, ako aj na rozdeľovanie finančných výpomocí (dotácie, subvencie, garancie úverov a pod.). Štát informácie o finančnom stave podniku využíva aj v prípade podnikov, ktorým boli v rámci verejnej obchodnej súťaže zverené štátne zákazky. Manažéri využívajú výstupy finančnej analýzy na operatívne a strategické finančné riadenie podniku. Z hľadiska prístupu k informáciam majú manažéri podniku tie najlepšie predpoklady na spracovanie finančnej analýzy, pretože disponujú informáciami, ktoré nie sú bežne dostupné externým záujemcom. 16
Zamestnanci podniku majú prirodzený záujem na prosperite, hospodárskej a finančnej stabilite vlastného podniku. Zamestnancom ide predovšetkým o ich perspektívu a istotu v zamestnaní, kariérny postup, profesijný rast, ako aj o zlepšovanie sociálnej a mzdovej oblasti. Východisková báza pre finančnú analýzu je účtovná závierka podniku tvrdí ALEXY, J. (2005). Tvorí súčasť finančného účtovníctva, ktoré ako časť celého informačného systému poskytuje retrospektívne informácie o finančnom stave podniku a výsledkoch jeho hospodárenia. Tieto informácie sú dôležitým základom podnikovej finančnej analýzy s cieľom získať ucelený prehľad o finančnej situácii podniku. Informačné zobrazenie hodnotového hľadiska hospodárskej činnosti podniku poskytujú predovšetkým nasledovné účtovné výkazy: bilancia- súvaha, výsledovka výkaz ziskov a strát, pehľad o peňažných tokoch výkaz CF. Spoločne vytvárajú tzv. trojbilančný systém výkazníctva, vzájomne sa dopĺňajú a preto je potrebné analyzovať ich súčasne. Treba uviesť, že tieto výkazy tvoria účtovnú závierku v podnikoch účtujúcich v podvojnom účtovníctve. ČECHOVÁ, A. (2006) rozdeľuje účtovné výkazy podniku do dvoch základných skupín a to: 1. výkazy finančného účtovníctva patria sem známe povinné výkazy, teda súvaha a výkaz ziskov a strát, mnohé užitočné informácie nám však poskytujú aj v SR nepovinné výkazy a to prehľad o peňažných tokoch a výkaz o zmenách vlastného kapitálu. Účtovná závierka povinne obsahuje tiež prílohu, ktorá sama o sebe nemá formu výkazu, ale obsahuje (alebo by mala obsahovať) ďalšie užitočné informácie, nie len pre potreby informovanosti, ale tiež pre účely hodnotenia niektorých ukazovateľov. 2. Výkazy manažérskeho účtovníctva môžu byť rôzne, nemajú jednotnú metodiku a vychádzajú z potrieb daného podniku. Môžu to byť: výkazy hospodárskych stredísk, analýzy vývoja nákladov podniku, 17
náklady konkrétnych aktivít atď. VLACHYNSKÝ, K. (1996) popisuje jednotlivé pramene (zdroje) údajov pre finančnú analýzu. Súvaha (bilancia) je účtovný výkaz synteticky vyjadrujúci stav podnikového majetku a finančných zdrojov jeho krytia v analyzovanom období. Pri finančnej analyze je veľmi dôležité si uvedomiť, že súvaha obsahuje stavové veličiny. Významné je to najmä v prípadoch, keď porovnávame výsledky za rôzne dlhé časové obdobia a použité ukazovatele sú kombináciou ukazovateľov prevzatých z bilancie a výkazu ziskov a strát, napr. zisk (aktíva a tržby), zásoby a pod. Bez zodpovedajúceho spracovania by takéto ukazovatele neboli porovnateľné v čase. Súvaha je usporiadaná klasicky horizontálne, pričom konfrontuje majetok so zdrojmi krytia. Výkaz ziskov a strát predstavuje účtovný výkaz synteticky vyjadrujúci objem podnikových výnosov, nákladov a hospodársky výsledok. Tento výkaz umožňuje poznať činitele, ktoré viedli k tvorbe hospodárskeho výsledku, čo má pre finančnú analýzu veľký význam. Vo výsledovke sú údaje tokové, čo je potrebné rešpektovať pri tvorbe a interpretácii pomerových ukazovateľov. Výkaz ziskov a strát sa člení vertikálne a tvoria ju tri bloky. Výnosy, náklady a výsledok hospodárenia sa vykazujú za prevádzkovú, finančnú a mimoriadnu oblasť. Prehľad o peňažných tokoch (výkaz cash flow), ktorého vznik si vynútili rastúce problémy s finačným riadením podnikov. Umožňuje analyzovať tvorbu finančných prostriedkov. Podstatou výkazu CF je zachytenie kladných a záporných tokov hotovosti, ktoré môžu mať rôzne javové formy. Vplyv mnohých možno zovšeobecnene vyjadriť takto: vývoj hotovosti kladne ovplyvňujú náklady, ktoré nie sú výdavkami (napr. odpisy), vývoj hotovosti záporne ovplyvňujú výdavky, ktoré nie sú nákladmi (splátky úverov), záporne ho ovplyvňujú aj výnosy, ktoré nie sú príjmami (napr. zvýšenie stavu zásob nedokončenej výroby, výrobkov, aktivácia material a pod.), kladne naň pôsobia príjmy, ktoré nie sú výnosmi (napr. poskytnutý úver). 18
Podľa autorov KÁDÁROVÁ, J. KÁDÁR, G. VIDA, M. (2008), finančná situácia podniku je súhrným vyjadrením výsledkov, ktoré podnik dosiahol v jednotlivých oblastiach svojej činnosti. Do finančnej situácie podniku sa premieta kvalita jeho výroby, úroveň obchodnej činnosti a poznanie trhu, inovačná aktivita a ostatné činnosti. Doterajšie skúsenosti potvrdzujú, že väčšina problémov v činnosti podniku sa bezprostredne prejaví v jeho zhoršenej finančnej situácii. V podniku je možné definovať štyri kvalitatívne úrovne finančnej situácie, ktoré sa líšia rozsahom finančných problémov, ktoré spôsobujú: finančné zdravie, finančná tieseň, finančná kríza, úpadok podniku. Uvádzajú predpoklady finančného zdravia podniku, ktorými sú: 1. likvidita podniku predstavuje schopnosť premieňať v procese reprodukcie jednotlivé zložky majetku podniku na peňažné prostriedky ako najlikvidnejšie aktívum tak, aby podnik mohol trvalo a načas uhrádzaťsvoje záväzky, aby bol trvalé platobne schopný (solventný). 2. rentabilita podniku ziskovosť, schopnosť prinášať zisk. Rentabilným podnikom alebo rentabilným výrobkom sa rozumie proces, v ktorom podnik alebo výrobok vytvára zisk. Rentabilita je dôležitý kvalitatívny ukazovateľ efektívnosti podniku a významne vplýva na vývoj trhovej hodnoty podniku. 3. stabilita podniku - vyjadruje schopnosť zabezpečovať potrebnú úroveň likvidity a rentability pri stále sa meniacich vonkajších aj vnútorných podmienkach podnikovej činnosti. Je to vlastne súhrnné vyjadrenie výsledkov snahy minimalizovať podnikateľské riziko. MARINIČ, P. (2008) vyjadruje názor, že finančná výkonnosť a finančné zdravie firmy sú ako nevyhnutný predpoklad finančnej kondície dané schopnosťou tvoriť pridanú hodnotu (zisk), teda ziskovosťou celkovej podnikovej činnosti, výnosnosťou vloženého kapitálu a rentabilitou vložených vstupov. VEBER, J. SRPOVÁ, J. (2005) popísali zásady finačného riadenia podniku. Pri riadení podnikových financií by mal podnikateľ brať do úvahy nasledujúce zásady: 19
1. V podmienkach trhovej ekonomiky nemožno riadiť podnik iba z hľadiska výnosov, nákladov a výsledku hospodárenia (to je podmienka nutná, nie však dostačujúca). Existencia podniku je tiež závislá na schopnosti riadiť peňažné toky a hradiť v termínoch svoje záväzky. Pokiaľ podnik vykazuje zisk, ale dlhodobo neplatí svoje záväzky, môže sa dostať do vážnej finančnej krízy. 2. Podnik môže realizovať investičný projekt iba v prípad, kedy čistá súčasná hodnota projektu je rovná alebo je väčšia ako nula, pričom čistou súčasnou hodnotou rozumieme rozdiel medzi diskontovanými peňažnými príjmami a výdajmi projektu. Posudzovanie efektívnosti investícii podľa vyššie uvedených zásad má prednosť pred inými metódami hodnotenia efektívnosti investícii. 3. Vo všetkých finančných úvahách, poprípade rozhodnutiach, je nutné rešpektovať faktor času a faktor rizika, zvlášť pri dlhodobom finančnom rozhodovaní. RAIS, K. (2006) sa bližšie venuje pomerovým finančným ukazovateľom. Vybrané ukazovatele finančnej analýzy slúžia pre základný pohľad na finančné zdravie podniku. Využívajú sa predovšetkým likvidita a rentabilita, ale existujú aj ďalšie ukazovatele. Štandardne sa používajú pomerové ukazovatele využívajúce údaje z finančných výkazov (údaje o majetku jeho krytí, o výnosoch, nákladoch a zisku, zásobách, pohľadávkach a záväzkoch, o pohybe peňažných prostriedkov podniku výkaz CF a pod.), čo nám poskytuje dve výhody: 1. výhodou pomerovej finančnej analýzy je, že prevádza údaje rôznych podnikateľov, líšiacich sa podľa rôznych charakteristík (veľkosť, pozícia na trhu, segment a pod.) na spoločný zrovnateľný základ, 2. na základe časového radu týchto pomerových ukazovateľov môžeme zistiť trendy v hospodárení subjektu a to spolu so signálmi o kritickom stave. ZALAI, K. a kol. (2004) popisuje ukazovatele aktivity, ktoré umožňujú vyjadriť, kvantifikovať a teda i analyzovať, ako účinne podnik využíva svoj majetok. Primerané využitie je podmienkou konsolidovanej finančnej situácie. Nedostatočné využitie je svojím dôsledkom rovnaké ako situácia, keď podnik má majetku priveľa. S tým sú spojené nadpriemerné náklady, pretože majetok treba ochraňovať, udržiavať jeho veľká časť je krytá úverom a vysoký stav majetku si vyžaduje vysoký úver, ktorý plodí vysoký úrok atď. Nie je však dobrý ani stav, keď podnik má majetku primálo. Nedostatočný stav zásob, má napr. za následok nízky objem výroby a podnik prichádza o tržby, ktoré by mohol 20
dosiahnuť. Z uvedeného vyplýva, že na vyjadrenie aktivity slúžia ukazovatele vypovedajúce o obratovosti (viazanosti, náročnosti) mjetku ako celku i jeho jednotlivých častí. LANDA, M. (2007) odpovedá na otázku, kedy je podnik likvidný. Podnik je likvidný vtedy, keď má k určitému dátumu k dispozícii dostatočné množstvo prostriedkov k úhrade svojich splatných záväzkov. Táto zdanlivo jednoduchá odpoveď však v sebe skrýva niekoľko problémov: Prvý problém sa týka časového obdobia, v ktorom sa meranie likvidity uskutočňuje. V praxis a meranie likvidity uskutočňuje buď z retrospektívneho hľadiska (hodnotí sa, či podnik bol alebo je likvidný) alebo z hľadiska perspektívneho (hodnotí sa, či podnik bude v určitom budúcom časovom období likvidný). Druhým problémom je správny výklad pojmu mať k dispozícii určité prostriedky disponibilnosť je pojem relatívny a vždy je nutné si ujasniť jej podmienky (napr. Peňažné prostriedky v pokladni a na bankovom účte je možné použiť k úhrade záväzkov kedykoľvek, ale premena zásob, pohľadávok či termínovaného vkladu na hotové peniaze môže trvať určitú dobu). Tretí problem je spojený s termínom splatnosti záväzkov; záväzky sú všeobecne splatné k určitému dátumu, ktorý je daný zmluvnými podmienkami (v prípade obchodných vzťahov) alebo právnym predpisom (napr. pri daniach a odvodoch) a k tomuto dátumu musí mať podnik pripravenú dostatočnú hotovosť k ich úhrade. Podľa LESÁKOVEJ, Ľ. (2007) metódy prognózovania finančnej situácie podniku musia s primeranou spoľahlivosťou umožniť zaradenie podniku do kategórie prosperujúcich, resp. neprosperujúcich podnikov. To si vyžaduje, aby celková finančnoekonomciká výkonnosť a výsledky podniku pretavené do veľmi hutného, najlepšie jednočíselného vyjadrenia. Na jeho konštrukciu možno použiť rôzne metódy. Prognostické metódy môžno členiť nasledovne: 1. Metódy bodového hodnotenia, 2. Matematicko - štatistické metódy, 3. Metódy multikriteriálneho hodnotenia, 4. Neurónové siete. 21
Podľa KUPKOVIČA, M. (2003) je z hľadiska platobnej schopnosti podniku dôležitejšie ako sledovanie výnosov, nákladov a zisku plánovanie peňažných príjmov a peňažných výdavkov. Pohyb peňažných tokov, náplňou ktorých sú najrôznejšie peňažné príjmy a výdavk, sa všeobecne označuje pojmom cash-flow. Cash-flow je reálny pohyb (tok) peňazí v podniku. Cash-flow sa zaviedol ako dôležitý ukazovateľ v dôsledku: rozdielu medzi pohybom hmotných prostriedkov a ich peňažným vyjadrením (napr. kúpa stroja na úver), časového nesúladu hospodárskych operácii vyvolávajúcich náklady a ich finančným zachytením (napr. vznik mzdových nákladov a výplata miezd), používania rôznych účtovných metód (napr. rôznych spôsobov odpisovania investičného majetku a rôzneho oceňovania zásob). Vznikajú totiž rozdiely medzi nákladmi a výdavkami, výnosmi a príjmami a v dôsledku toho rozdiely medzi ziskom a cash-flow. KNÁPKOVÁ, A. PAVELKOVÁ, D. (2010) vo svojej práci zdôrazňujú existenciu slabých stránok fiančnej analýzy. Tvrdia, že finančná analýza poskytuje dôležité a užitočné informácie o tom, aké je hospodárenie podniku. Ako analytická metóda má však určité obmedzenia, ktoré vyžadujú väčšiu pozornosť a zdravý úsudok tých, ktorí s výsledkami finančnej analýzy pracujú. K problematickým okruhom tradičnej finančnej analýzy patria predovšetkým: 1. vypovedacia schopnosť účtovných výkazov, z ktorých finančná analýza vychádza, a tiež rozdielnosť účtovných praktík podnikov, 2. vplyv mimoriadných udalostí a sezónnych faktorov na výsledky hospodárenia, 3. veľká závislosť tradičných metód a postupov finančnej analýzy na účtovných údajoch, 4. nutnosť zrovnania výsledkov ukazovateľov tradičnej finančnej analýzy s inými subjektami, 5. zanedbávanie rizika, nákladov obetovaných príležitostí a budúcich prínosov podnikateľských aktivít. SAXUNOVÁ, D. (2008) charakterizuje úskalia finančnej analýzy. Skutočnosť, že údaje finančnej analýzy pochádzajú najmä z finančných výkazov, je zdrojom úskalí. Takzvaný verný obraz o podniku poskytovaný účtovnou závierkou je v skutočnosti nedosiahnuteľným ideálom. Vyplýva to z podstaty zostavovania účtovnej závierky u koncu 22
účtovného obdobia, čo môže tvoriť základ pre zakrývanie prípadných výkyvov v aktivite alebo finančnej situácii počas sledovaného obdobia. Okrem iného finančné výkazy môžu byť bez detailnejšej analýzy klamlivé a často zmanipulované, i keď sú overené aj audítorom. Medzi slabé miesta finančnej analýzy patria: 1. Časová náročnosť, 2. Nedostupnosť niektorých údajov, 3. Nekvantifikovateľnosť niektorých dát, 4. Údaje nezohľadňujú infláciu, 5. Časová neporovnateľnosť, 6. Prierezová neporovnateľnosť, 7. Relativita údajov. 1.1 Situácia v obuvníckom priemysle Odvetvie obuvníckeho priemyslu je poznamenané stratou bývalých východných trhov, kde sa realizovala prevažná časť slovenskej produkcie obuvi. Vstupom Slovenskej republiky do EÚ sa otvoril priestor pre slovenských výrobcov obuvi rozšíriť svoje výrobky na európske trhy, avšak na druhej strane sa na slovenský trh ľahšie dostávajú zahraniční výrobcovia. Slovenským výrobcom usňovej obuvi navyše komplikuje realizáciu produktov aj lacná obuv dovezená z ázie. V súčasnosti dochádza v obuvníckom priemysle k zhoršovaniu situácie. Vplyvom hospodárskej krízy došlo k výraznému oslabeniu dopytu po obuvi. Možno to sledovať aj na prepade tržieb, ktoré sú znázornené v tabuľke 1. Podniky v tomto období obmedzujú výrobu, prípadne ju úplne zastavujú. V podmienkach SR sa začína ukazovať, že nákup obuvi v zahraničí a jej následný predaj je rentabilnejší ako predaj výrobkov vyrobených na Slovensku. 23
20000000 18000000 16000000 14000000 12000000 10000000 8000000 6000000 4000000 2000000 0 Ukazovatele obuvníckeho priemyslu (hodnoty v tis. Sk) tržby za vlastné výkony a tovar produkc ia tržby za vlastné výrobky a z predaja služieb náklady spolu Tabuľka: Ukazovatele obuvníckeho priemyslu (www. statistics.sk) pridaná hodnota výsledo k hospod árenia pred zdanení m pohľadá vky z obchod ného styku záväzky z obchod ného styku 2006 2006 1,5E+07 14 018 13 920 16 250 3 657 1 437 162 2 165 2 3 188 2 2007 2007 15 603 14 590 14 508 17 258 3 657 1 281 505 1 915 3 2 187 3 2008 2008 12 213 12 064 11 730 13 650 3 387 0 389 427 1 112 2 2 018 7 Výsledok hospodárenia v obuvníckom priemysle v roku 2008 vzrástol oproti roku 2007. Príčinu možno vidieť v klesajúcich nákladoch. Pesimistické výhľady do budúcnosti prinútili podniky znižovať stav zamestnancov v podnikoch ako aj znižovať výrobu. Z toho dôvodu išlo hlavne o zníženie mzdových nákladov a nákladov na výrobu, čo sa priaznivejšie prejavilo na výsledku hospodárenia, avšak tento stav možno považovať len za dočasný, keďže so zvyšovaním nezamestnanosti klesá aj kúpsychopnosť obyvateľstva. Napriek tomu môžeme poznamenať, že v priemere dosahujú podniky v tomto odvetví kladné hodnoty jednotlivých ukazovateľov rentability. V oblasti pohľadávok a záväzkov z obchodného styku dochádza k znižovaniu týchto položiek majetku a pasív od roku 2006, pričom hodnota záväzkov z obchodného styku je vyššia ako hodnota pohľadávok z obchodného styku, čo môže mať nepriaznivý dopad na likviditu podniku ako aj jeho zadĺženosť. 24
2 Cieľ práce Predmetom diplomovej práce je analýza finančného zdravia podniku HADES TRADE, s.r.o. za obdobie rokov 2004 2009. Hlavným cieľom je komplexné zhodnotenie finančnej situácie v podniku prostredníctvom ukazovateľov a metód finančnej analýzy. Ďalšími cieľmi sú poznanie príčin vzniku problémov v oblasti finančného zdravia, hľadanie vzájomných súvislostí a prepojení medzi faktormi, ktoré spôsobujú zhoršenie, prípadne zlepšenie finančnej situácie podnikateľského subjektu. Rovnako dôležité ako syntetické zhrnutie výsledkov analýzy, na základe ktorého sme schopní stanoviť príčiny ekonomickej úspešnosti resp. neúspešnosti, je aj stanovenie opatrení, ktoré vedú k zlepšeniu finančného zdravia podniku a ktoré sú uvedené v záverečnej časti diplomovej práce. Nájsť riešenie problému však neznamená, že okamžite dôjde k jeho eliminácii. Dôležitá je jeho implementácia do praxe, ktorá potvrdí, že dané riešenie je skutočne efektívnou a správnou voľbou pre dosiahnutie stanovených cieľov podnikateľským subjektom. 25
3 Metodika práce Metodika práce je vypracovaná podľa KOTULIČ, R. KIRÁLY, P. RAJČÁNIOVÁ, M. (2010). Všetky hodnoty v SK sú prepočítané na EUR kurzom 30,126 SKK / EUR. 3.1 Analýza súvahy Analýza štruktúry aktív a pasív spoločnosti v sledovanom období pozostávala z vlastnej analýzy súvahy, pričom súvahu sme analyzovali jednak po horizontále, ako aj smerom vertikálnym. 1. Verikálna analýza súvahy pozostávala z hodnotenia štruktúry majetku a zdrojov jeho krytia v sledovanom období, kde sme hodnotili podiel jednotlivých položiek aktív a pasív na ich celkovom stave, ako aj na zhodnotenie vývoja aktív a pasív v čase. 2. Predmetom horizontálnej analýzy súvahy bolo posúdenie vzťahov medzi majetkom a zdrojmi jeho krytia, a taktiež dodržiavania zlatého bilančného pravidla pri financovaní majetku podniku. Zlaté bilančné pravidlo vyžaduje, aby sa na obstaranie dlhodobo viazaného neobežného majetku (NM) využili finančné zdroje, ktoré sú dlhodobo k dispozícii. Taký zdroj predstavuje vlastný kapitál (VK) a dlhodobý cudzí kapitál (DCK). Pritom má platiť, že dlhodobých zdrojov je viac, ako je objem neobežného majetku, čo vyjadrujú nerovnosti: NM < VK + DCK resp. NM (VK + DCK) < 0 V tomto prípade hovoríme, že podnik je prekapitalizovaný. NM > VK + DCK resp. NM (VK + DCK) > 0 Táto nerovnosť vyjadruje situáciu, kedy hovoríme, že podnik je podkapitalizovaný. S tým súvisí aj financovanie obežného majetku. V prípade, že podnik je prekapitalizovaný, je tu možnosť použiť časť dlhodobých finančných zdrojov na financovanie obežného majetku. Spravidla ide o časť zodpovedajúcu trvalej potrebe zásob. Primeraným zdrojom 26
financovania ostatného obežného majetku (OM) je krátkodobý cudzí capital (KCK). Zdravý vzťah medzi obežným majetkom a zdrojmi jeho krytia vyjadruje nerovnosť: OM > KCK Rozdiel medzi OM a KCK, ktorý v takomto prípade vzniká, predstavuje čistý prevádzkový kapitál. Jeho existencia je garanciou návratnosti krátkodobého cudzieho kapitálu. V opačnom prípade, ak: OM < KCK Dochádza k nekrytému dlhu, ktorý vznikol tým, že podnik použil časť krátkodobých zdrojov na obstaranie viazaného majetku, čo nie je ekonomicky najvhodnejšie. 3.2 Analýza výkazu ziskov a strát V rámci analýzy výkazu ziskov a strát budeme sledovať výnosy a náklady podniku v časovom období 2004-2009. Horizontálnou analýzou budeme sledovať absolútne rozdiely medzi konkrétnymi položkami výnosov resp. nákladov v sledovanom období, ako aj vyčíslenie zmien prostredníctvom indexov. V rámci vertikálnej analýzy sa zameriame na zhodnotenie štruktúry nákladov a výnosov, na základe čoho možno posúdiť vplyv jednotlivých položiek výkazu ziskov a strát na výsledok hospodárenia. 3.3 Metodika analýzy ex post 3.3.1 Ukazovatele likvidity Veľmi spoľahlivú výpoveď o finančnej situácii podniku možno získať analýzou jeho schopnosti hradiť svoje záväzky. O platobnej schopnosti, t.j. likvidite podniku, informujú ukazovatele likvidity. Na vyjadrenie likvidity sa najčastejšie odporúča použiť súbor pomerových ukazovateľov: 1. Pohotová likvidita vyjadruje stupeň solventnosti podniku, tzn. akú časť krátkodobého cudzieho kapitálu by bol schopný podnik okamžite splatiť z ľahko speňažiteľných prostriedkov. Vzorec na výpočet pohotovej likvidity je nasledovný: 27
Ak by vypočítaná hodnota bola 1, k dispozícii sú platobné prostriedky vo výške zodpovedajúcej hodnote všetkých krátkodobých dlhov. V podmienkach trhovej ekonomiky sú z hľadiska optima akceptovateľné hodnoty z intervalu 0,2 až 0,8. Pre podnik však nemusí byť kritická ani nižšia hodnota v prípade, že využíva niektorú z foriem zabezpečenia likvidity (napr. kontokorentný úver). 2. Bežná likvidita dáva do pomeru s krátkodobým cudzím kapitálom okrem najlikvidnejších prostriedkov krátkodobý majetok bez zásob. Najlepšie hodnoty ukazovateľa sa nachádzajú v intervale 1,0 až 1,5. Vzťah pre výpočet bežnej likvidity vyzerá teda nasledovne: 3. Celková likvidita vypovedá o schopnosti podniku hradiť svoje dlhy vo výške krátkodobého cudzieho kapitálu prostredníctvom krátkodobého majetku, t.j. či má podnik dostatok krátkodobých prostriedkov na riadenie svojej bežnej prevádzky. Vzorec na výpočet je: Interval optima pri celkovej likvidite je 1,5 až 2,5 a oproti bežnej či pohotovej likvidite je zvýšený z dôvodu nižšej likvidnosti zásob. Krátkodobý cudzí kapitál by tak nemal presiahnuť 40 % hodnoty krátkodobého majetku. Jednotlivé intervaly odporúčaných hodnôt sú prebraté od KOTULIČ, R. KIRÁLY, P. RAJČÁNIOVÁ, M. (2010). 3.3.2 Ukazovatele aktivity Ukazovatele aktivity vypovedajú o viazanosti kapitálu v rôznych formách majetku. Snažia sa kvantifikovať efektívnosť hospodárenia podniku so svojim majetkom, inými slovami, ako účinne podnik využíva svoj majetok. Na vyjadrenie aktivity slúžia ukazovatele vypovedajúce o obratovosti majetku ako celku i jeho jednotlivých častí. 28
K prvej skupine ukazovateľov aktivity patria ukazovatele doby obratu. Vyjadrujú koľko dní trvá, kým sa príslušná položka majetku speňaží vo forme tržieb a je tržbami obnovená. Ukazovateľ doby obratu charakterizuje, za akú dobu sa výraz v čitateli pomerného čísla obráti. Doba obratu majetku je ukazovateľ vyjadrujúci, koľkokrát sa majetok obráti za dané obdobie (365 dní). Podobná interpretácia sa dá využiť aj pri ostatných ukazovateľoch aktivity, vyjadrujúcich dobu obratu. Doba obratu zásob vypovedá o tom, koľko dní trvá jedna obrátka zásob (v dňoch). Inak povedané, udáva dobu, ktorá je nutná na prechod peňažných prostriedkov cez výrobnú, tovarovú podobu späť do peňažnej formy. Optimálne je, ak v čase podnik vykazuje klesajúce hodnoty tohto ukazovateľa. V menovateli možno namiesto tržieb použiť aj náklady. Doba inkasa pohľadávok z obchodného styku udáva priemernú dobu, na ktorú podnik poskytuje obchodný úver svojím odberateľom. Vyčísluje, koľko dní v priemere trvá, kým od realizácie dôjde k inkasu. Ak podnik dosahuje vyššie hodnoty, ako je priemer odvetvia, je pravdepodobné, že na zabezpečenie likvidity bude sám potrebovať úver. Doba splácania záväzkov z obchodného styku vyjadruje priemernú dobu od vzniku záväzku (dodanie tovaru alebo služby) po jeho zaplatenie. V tomto prípade (oproti dobe inkasa pohľadávok) ide o obchodný úver poskytnutý zo strany dodávateľa resp. veriteľa. Vyjadruje, koľko dní v priemere trvá, kým od realizácie dôjde k zaplateniu. Vyššie hodnoty môžu naznačovať neschopnosť splácať dlhy, alebo špekulácie v zmysle držby likvidných prostriedkov na získanie dodatočných výnosov, alebo tiež nedisciplinovanosť či neprehľadný manažment pohľadávok a záväzkov. 29
Druhú skupinu ukazovateľov aktivity tvoria ukazovatele obratu. Sú to ukazovatele aktivity vypočítané ako pomer tržieb, resp. výnosov (čitateľ) a vybranej položky majetku (menovateľ). Udávajú, koľkokrát sa príslušný majetok obrátiv ročných tržbách, čiže je tržbami obnovený. Hodnoty ukazovateľov sa líšia v jednotlivých odvetviach, preto neexistujú žiadne odporúčania alebo smerné hodnoty. Základom hodnotenia týchto ukazovateľov je ich porovnávanie, pričom by mali mať stúpajúce hodnoty. Napríklad ak je hodnota obratu zásob podniku nižšia ako v odvetví, podnik má nadbytočné zásoby. Do tejto skupiny ukazovateľov patrí: 1. 2. 3. Pri interpretácii ukazovateľov aktivity treba mať na pamäti tieto špecifiká: Za tržby sa do ukazovateľov aktivity štandardne dosadzujú iba: tržby z predaja tovaru a tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb. Použitie tržieb z predaja dlhodobého majetku a materiálu a tržieb z predaja cenných papierov a vkladov je na zváženie, pretože nejde o typicky sa opakujúce tržby. Podobne treba zvážiť pri nákladoch použitie iných položiek nákladov. Ukazovateľ doby splácania záväzkov nie je v pravom zmysle slova ukazovateľom aktivity. 3.3.3 Ukazovatele zadĺženosti Ukazovatele zadĺženosti slúžia na monitorovanie štruktúry finančných zdrojov podniku, t.j. rozsahu použitia vlastného a cudzieho kapitálu. Podiel vlastných a cudzích zdrojov ovplyvňuje finančnú stabilitu podniku. Vysoký podiel vlastných zdrojov zabezpečuje podniku stabilitu, nezávislosť, pri ich nízkom podiele je podnik labilný, výkyvy na trhu a zneistenie veriteľov môžu mať vážne následky. 30
Medzi ukazovatele zadĺženosti, ktoré sme použili pri výpočte, sme zaradili nasledovné: Celková zadĺženosť vyjadruje rozsah použitia cudzieho kapitálu vo vzťahu k celkovým zdrojom podniku. V prípade rešpektovania zlatého pravidla financovania by odporúčaná hodnota nemala prekročiť 50 %. V rozvinutých trhových ekonomikách sa za krajnú hodnotu považuje 70 až 80 %. Stupeň samofinancovania vyjadruje rozsah použitia vlastného kapitálu vo vzťahu k celkovým zdrojom podniku. Jeho hodnota by nemala klesnúť pod 20 až 30 %. Súčet hodnôt celkovej zadĺženosti a stupňa samofinancovania sa rovná jednej (resp. 100 %). Uvedené dva ukazovatele sú zároveň pomerovými ukazovateľmi štruktúry (štruktúra zdrojov krytia). Úverová zadĺženosť vyjadruje podiel úverov na celkových zdrojoch podniku. Keďže bankové úvery a finančné výpomoci sú súčasťou cudzieho kapitálu táto hodnota by mala byť menšia ako 50 %. Dlh na vlastné imanie by mal nadobúdať hodnotu menšiu ako 1. Za optimálnu sa v krajinách strednej Európy považuje hodnota menšia ako 2, čo v zásade znamená, že cudzí kapitál má dvojtretinový podiel na celkovom kapitáli. Úrokové krytie je jedným z kritérii pri rozhodovaní o čerpaní úveru. Vyjadruje, koľkokrát prevyšuje zisk hodnotu úrokov, ktoré musí podnik splatiť. Podnik musí teda dosahovať úrokové krytie aspoň na úrovni 1, v opačnom prípade nemá dostatok zisku na splácanie úrokov. Odporúčaný interval je 3 až 5. 31
3.3.4 Ukazovatele rentability Ukazovatele rentability vyjadrujú výnosnosť, resp. ziskovosť podnikového úsilia. Hodnotia všeobecnú efektívnosť využitia vloženého kapitálu do podnikateľskej činnosti bez ohľadu na jeho zdroj. Ich úroveň a vývoj ovplyvňujú úroveň a vývoj likvidity, aktivity a zadĺženosti. Ukazovatele rentability teda syntetizujú ukazovatele likvidity, aktivity a zadĺženosti. Pomerové ukazovatele rentability sú konštruované ako pomer výsledku hospodárenia vo vzťahu k určitému základu (napr. majetku, vlastnému kapitálu, nákladom a pod.). Hodnoty ukazovateľov rentability by mali byť v súlade so snahou maximalizovať efektívnosť podnikania pokiaľ možno čo najvyššie, ale v každom prípade kladné. Do skupiny ukazovateľov rentability patrí: Rentabilita celkového kapitálu (Return on Investments ROI) vyjadruje výnosnosť celkového kapitálu vloženého v danom období do podnikateľskej činnosti, inými slovami, koľko eur zisku dokázal podnik vygenerovať z jedného eura vloženého kapitálu, resp. (po vynásobení stomi) mieru zhodnotenia celkového kapitálu podnikaním vyjadrenú v %. EBIT chápeme ako výsledok hospodárenia pred odpočítaním úrokov a daní. Zdroj na výpočet V (r.29+r.52+r.41). Rentabilita vlastného kapitálu vyjadruje výnosnosť vlastného kapitálu vloženého do podniku, čiže o koľko percent sa podnikaním zhodnotil vklad vlastníkov. Napovedá, či je investícia do podniku dobrou voľbou na zhodnotenie kapitálu investora. Úlohou investora je zhodnotiť svoj kapitál lepšie ako na trhu s bezrizikovou úrokovou mierou (napr. investíciou do štátnych dlhopisov). EAT znamená výsledok hospodárenia pred odpočítaním dane z príjmov. Zdroj na výpočet V (r.29 + r.52). Rentabilita tržieb (Return on Sales - ROS) charakterizuje trhovú úspešnosť podniku a odpovedá na otázku, koľko eur zisku prinieslo podniku jedno euro tržieb, alebo tiež, 32
koľko percent z tržieb predstavuje zisk. Tržby sú hlavné príjmy podniku, preto má ich pomer k zisku veľký význam pri sledovaní marketingovej úspešnosti. Rentabilita výnosov charakterizuje tak isto trhovú úspešnosť, ale do pomeru so ziskom zahŕňa okrem tržieb aj ostatné výnosy. Odpovedá na otázku, koľko zisku podnik získal z jedného eura výnosov. Rentabilita nákladov odráža efektívnosť hospodárenia podniku prostredníctvom vyjadrenia hodnoty zisku, ktorý pripadá na jednotku vynaložených nákladov. V podniku by sa mala v čase dosahovať rastúca miera zisku vzhľadom na náklady. Čistý zisk chápeme ako výsledok hospodárenia za účtovné obdobie. Zdroj na výpočet V (r.64). 3.4 Metodika analýzy ex ante 3.4.1 Altmanov model E.I.Altman zdokonalil Beaverovu univariantnú metódu zavedením multivariantného (viacrozmerného) prístupu, ktorý lepšie vypovedá o finančnej situácii podniku. Nazýva sa tiež Altmanov test, Altmanov index dôveryhodnosti, Z-score. Spočiatku tento model vychádzal z analýzy 22 pomerových ukazovateľov (nezávislých premenných), ktorých hodnoty boli sledované v súboroch 33 prosperujúcich a 33 neprosperujúcich podnikov. Postupne sa počet finančných ukazovateľov zredukoval na 5 najdôležitejších, z ktorých sa vytvorila klasifikačná schéma z roku 1968. V našich výpočtoch použijeme aktualizovaný model z roku 1983, ktorý zahŕňa rovnaké pomerové ukazovatele ako pôvodný model, zmenené sú však váhy jednotlivých 33