EKONOMICKÁ INFORMÁCIA O TERITÓRIU. Nemecká spolková republika

Transkript

1 EKONOMICKÁ INFORMÁCIA O TERITÓRIU Nemecká spolková republika Počet obyvateľov: (tis. celkom/ tis. hlavné mesto): / Hlavné mesto: Berlín Úradný jazyk / rokovací jazyk: nemecký / anglický Mena/ výmenný kurz: EUR/1:1 Zloženie obyvateľstva: 91% Nemcov; 3,36% Turkov; 0,9% občanov bývalej Juhoslávie; 0,74% Talianov; 0,39% Grékov; 0,35% občanov bývalého ZSSR; 0,26% Poliakov Príslušnosť k náboženstvám: 33% evanjelikov; 33% katolíkov; 3% moslimov; 0,1% židov. Územné členenie: Spolkový štát, pozostáva zo 16 spolkových krajín Politický systém: parlamentárny spolkový demokratický štát s dvojkomorovým parlamentom Spolkový snem (Bundestag) a Spolková rada (Bundesrat) Spolkový prezident: Joachim Gauck Predseda Spolkového snemu: Norbert Lammert (CDU) Predseda Spolkovej rady: Stephan WEIL (SPD)predseda krajinskej vlády spolkovej krajiny Dolné Sasko Spolková vláda: koaličná vláda politických strán CDU/CSU a SPD (ostatné voľby sa uskutočnili dňa ) Spolková kancelárka: Angela Merkel Vicekancelár a minister hospodárstva a technológií: Sigmar Gabriel (SPD) Minister zahraničných vecí: Frank-Walter Steinmeier (SPD) Minister financií: Wolfgang Schäuble (CDU)

2 I. ZÁKLADNÉ EKONOMICKÉ INFORMÁCIE a) Základná charakteristika hospodárstva Hospodársky rast Nemeckej spolkovej republiky (DE) v roku 2013 potvrdil klesajúci trend rastu voči predchádzajúcemu obdobiu. Podľa revidovaných údajov Spolkového štatistického úradu HDP najväčšej európskej ekonomiky v roku 2013 v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástol len o 0,4 %. Konjunktúru nemeckého hospodárstva tradične zachraňoval rast importu expandujúcich krajín. Po optimistických výhľadoch zo začiatku 2014, kedy sa rast HDP predpokladal v 2014 na úrovni 1,8 % a v 2015 na úrovni 2 %, sa nemecké hospodárstvo dostalo do situácie, kedy významne znižovalo svoje výhľady na rast HDP. V 2014 sa reálne odhaduje rast HDP vo výške 1,2 % a v 2015 vo výške 1,3 %. Keďže sú to údaje z októbra 2014, ostatné parametre hospodárstva neboli zatiaľ z časového hľadiska zmenené. Základné makroekonomické ukazovatele Ukazovateľ * 2015* Reálny rast HDP 0,7 0,4 1,2 1,3 HDP v bežných cenách 2 644, , , ,46 (mld. EUR) HDP per capita (EUR) ,70 Vývoz (%) 4,1 3,1 3,5 * 5,0 Dovoz (%) 3,2-1,08 3,6 4,9 Miera inflácie (%) 2,0 1,5 1,0 1,4 Miera nezamestnanosti (%) 6,7 6,9 6,7 6,7 Dlh verejných financií (% HDP) 81,9 78,4 74,5 72,4 *aktuálna prognóza spolkovej vlády Spolková vláda a konzorcium významných nemeckých hospodárskych inštitútov vo svojej nedávno zverejnenej prognóze znížili odhad rastu nemeckej ekonomiky v tomto roku na úroveň 1,2 %. Korekcia projektovaného scenára vývoja HDP súvisí s neistotou a rizikami vyplývajúcimi z európskej dlhovej krízy a nestabilnej konjunktúre expandujúcich krajín, ktorá sa môže postupne prejaviť v reálnej ekonomike. Indikátory dominantných priemyselných odvetví a ekonomické výsledky nemeckých spoločností pôsobiacich na Slovensku však zatiaľ nesignalizujú výrazné zhoršenie hospodárskej situácie. Z analýzy Nemeckej spolkovej banky je zrejmé, že medzinárodný finančný systém je relatívne stabilný a pretrvávajúce riziká na forexovom trhu, v oblasti fiškálnej politiky krajín eurozóny a potenciálne investičné riziká v rozvojových krajinách zásadne negatívne neovplyvnia hospodársky rozvoj DE. Analytici centrálnej banky sa zhodujú, že katalyzátorom hospodárskej expanzie DE bude v najbližších rokoch aj naďalej zahraničný dopyt stimulovaný nárastom objednávok z tretích krajín a čiastočnou revitalizáciou európskych trhov. Nezanedbateľný bude tiež podiel verejnej resp. súkromnej spotreby na hospodárskom raste DE. Rizikom projektovaného scenára je však európska dlhová kríza, vývoj cien energií, vysoká volatilita menových kurzov a pokles objemu zahraničného obchodu. Na zníženie rastu hospodárstva pôsobí aj geopolitická situácia v Európe a vo svete ( konflikt UA, RU, sankčné opatrenia proti RU, nestabilná situácia n Blízkom východe).

3 Celosvetová hospodárska a finančná kríza výrazne negatívne ovplyvnila vývoj verejných financií DE. V roku 2014 však vďaka rastu príjmov štátneho rozpočtu (spôsobeného zvýšením výberom príjmov z daní) a obmedzeniu štátnych subvencií a transferov (a nižšími nákladmi na obstarávanie dlhu) deficit štátneho rozpočtu vyjadrený v percentách HDP klesol. Dlh verejných financií sa v roku 2014 zníži na 74,5 % HDP. Spolková vláda v rozpočte na rok 2014 plánovala investovať väčší objem finančných prostriedkov do výstavby infraštruktúry, aplikácie energetickej koncepcie a oblasti výskumu a vývoja, čo sa aj podarilo. Zvýšené nároky rezortov však neboli upokojené z dôvodu, že vláda predpokladá, že štátny rozpočet v 2014 bude vyrovnaný, tz. že nebude rast verejného dlhu. V roku 2015 sa dokonca predpokladá prebytok štátneho rozpočtu, ktorý by umožnil umorovanie predchádzajúcich dlhov. Stav verejných financií Ukazovateľ * Príjmy (mld. EUR) , ,13 598,7 Výdavky (mld. EUR) , ,39 617,0 Deficit (mld. EUR) - 12,2-2,26-0,26-18,2 Deficit (v % HDP) 0,5 0,08 0,02 3,04 Dlh (mld. EUR) 2 025, , ,0 nn Dlh (v % HDP) 80,5 81,9 78,4 74,5 * odhad štatist.úradu NSR sa v súčasnosti považuje za vzor v oblasti politiky trhu práce, dokazuje to aj štatistika spolkového štatistického úradu, ktorý v 11/2014 evidoval celkom 2,7 milióna nezamestnaných. Miera nezamestnanosti tak dosiahla úroveň 6,5 %. Spolková vláda neočakáva negatívny vplyv spomalenia hospodárskeho rastu na vývoj zamestnanosti, naopak v nasledujúcich rokoch počíta s ďalším poklesom miery nezamestnanosti. Pesimistická je perspektíva pracovného trhu v súvislosti s demografickým vývojom, ktorý sa spolková vláda snaží zmierniť podporou migrácie kvalifikovanej pracovnej sily. Pracovný trh Ukazovateľ Počet zamestnaných mil. 40,84 41,5 41,93 *43,0 Počet nezamestnaných mil. 2,98 2,9 2,95 *2,7 Miera nezamestnanosti % 7,1 6,8 6,9 *6,5 Priemerná výška mzdy v EUR *3 449 * Odhad b) Hlavné odvetvia hospodárstva Najväčší podiel na tvorbe HDP Nemecka v roku 2014 zaznamená sektor služieb, konkrétne financovanie, prenájom a podnikateľské služby, bude nasledovať výrobný priemysel, obchod, pohostinstvo, doprava, stavebníctvo, poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybárstvo. Najvyšší reálny rast zaznamenal výrobný priemysel. Pozitívne sa vyvíjala situácia aj v odvetví poľnohospodárstva, obchodu, stavebníctva a dopravy. Automobilový priemysel Automobilový sektor je rozhodujúcim priemyselným odvetvím a hybnou silou rozvoja nemeckého hospodárstva. Spolu so subdodávateľským sektorom zásadne prispieva k

4 hospodárskemu rastu, pozitívnej obchodnej a investičnej bilancii a rastu zamestnanosti. Automobilový priemysel je katalyzátorom inovácií a výskumno-vývojových aktivít. Automobily a ich časti sú podobne ako na Slovensku najdôležitejšou exportnou komoditou zahraničného obchodu Nemecka. Význam automobilového priemyslu sa prostredníctvom mulitiplikatívneho efektu prejavuje aj v ostatných odvetviach hospodárstva a tak výrazným podielom prispieva k celkovej produkcii nemeckej ekonomiky. Automobilový priemysel zamestnával v 2014 do pracovníkov, čo znamenalo nárast zamestnanosti oproti 2013 o cca. 2 %. Obrat automobilového priemyslu v 2013 dosiahol hodnotu 361,6 mld. EUR, čo bol nárast oproti 2012 o 1 %. Po JP, CN a US zostáva DE 4. najväčším producentom automobilov na svete. Podiel na HDP dosahuje 13,23 %. Negatívom vývoja v Európe je trend deindustrializácie a znižovania konkurencieschopnosti (prezamestnanosť, subvenčná politika), ktoré v kombinácií s dlhovou krízou a protekcionizmom (expandujúcich ekonomík) spôsobili, že automobilová výroba sa postupne presúva mimo starého kontinentu. Realitou súčasnosti je saturovaný európsky trh, rastúce náklady na výrobu, pokles kvalifikovanej pracovnej sily a silný protekcionizmus expandujúcich krajín. Spomínané okolnosti spôsobili, že viacerí automobiloví producenti sú nútení konsolidovať. Nemeckým spoločnostiam sa však vďaka expanzii v rozvíjajúcich sa regiónoch (VW, Audi, BMW - Brazília, Mexiko, Čína) darí vyrovnávať straty v Európe napriek znižujúcim sa profitom. Strojárstvo Je vôbec najdôležitejším priemyselným odvetvím Nemeckej spolkovej republiky z pohľadu zamestnanosti a obratu. V roku 2013 strojársky priemysel zaznamenal rast produkcie na úrovni 12% a vyprodukoval komodity v hodnote 211 mld. EUR (zamestnával pracovníkov vo viac ako podnikoch). Strojárstvo patrí ku klasickým exportným artiklom, temer ¾ produkcie ide na export a pozitívna bilancia v 2013 dosiahla 149,0 mld. EUR. Najvyšší nárast objemu exportu zaznamenalo teritórium Latinskej Ameriky a Číny. Nemecký strojárensky priemysel sa na svetovom exporte podieľa 16,8% (20% na celkovom vývoze Nemecka). V roku 2014 počíta Nemecký zväz strojárskeho priemyslu (VDMA) s ďalším rastom produkcie a objemu vývozu. Podiel na HDP DE dosahuje 7,7 %. Chemický priemysel Nemecký chemický priemysel sa z odbytovej krízy zotavil relatívne rýchlo, vzhľadom na fakt, že výrobky chemického priemyslu sa okrem iného používajú ako polotovar na ďalšie spracovanie v ostatných priemyselných odvetviach. Nárast objednávok a produkcie za posledné obdobie je pozitívnym signálom vývoja tohto priemyselného odvetvia do budúcna. Motorom rastu bol predovšetkým nárast zahraničného dopytu. S 9,7 % podielom na celkovom vývoze NSR (105,6 mld. EUR) si chemický priemysel v roku 2013 získal tretie najdôležitejšie miesto v nemeckom vývoze. Odvetvie zamestnáva 438 tis. pracovníkov. Podobne ako ostatné priemyselné odvetvia aj chemický priemysel očakáva v nasledujúcom období miernejší rast produkcie. Prognóza zväzu chemického priemyslu je vyjadrením obáv z ďalšieho vývoja v Európe a potenciálnych rizík volatility v rozvojových krajinách. Nemenej vážnym faktorom je aj rast cien energie, ktoré patria k najvyšším vo svete.

5 Elektrotechnický priemysel Elektrotechnický priemysel je v Nemeckej spolkovej republike tretím najväčším priemyselným odvetvím a piatym najväčším trhom s elektrotechnikou na svete. Až 12 % celkového obratu nemeckého spracovateľského priemyslu má pôvod práve v elektrotechnickom priemysle. Za ostatné obdobie sa odvetvie výrazne poznačené svetovou hospodárskou krízou vďaka rastu domácej spotreby konsolidovalo. V roku 2013 dosiahol obrat 166 mld. EUR (z toho 158 mld. EUR export), do 09/2014 zaznamenal obrat z produkcie nárast o 2,4 % a dosiahol objem 126,5 mld. Eur (zamestnáva pracovníkov). Do vedy a výskumu odvetvie v 2013 investovalo 23 mld. EUR. V roku 2015 počítajú experti s ďalším rastom exportu a domácej spotreby, ktorá je pre elektrotechnický priemysel rozhodujúca. Stavebníctvo Odvetvie stavebníctva sa na celkovej produkcii hospodárstva podieľa 9,5%. Obrat v roku 2014 v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrastie o 3,3 % vo všetkých troch priemyselných segmentoch (výstavba verejných, komerčných budov a budov určených na bývanie), čo je viac ako predpokladaný rast HDP. Celková produkcia v roku 2014 dosiahne 97 mld. EUR (odhad, zamestnávala pracovníkov). Impulzom rastu boli podobne ako v ostatných rokoch, občianske stavby, hospodárske a priemyselné budovy. Podľa prognózy Zväzu nemeckého stavebného priemyslu by mal obrat v stavebníctve v roku 2015 najviac rásť v segmente výstavby komerčných a priemyselných budov a mal by dosiahnuť rast o 2,1 %. c) Členstvo v medzinárodných organizáciách a účasť v integračných procesoch Nemecká spolková republika je členom najvýznamnejších medzinárodných organizácií, integračných a vojenských zoskupení: OSN, WTO, OECD, EÚ, MMF, NATO, G8, G20 a iných. II. PODPORA OBCHODU A PODNIKANIA a) Podnikateľská legislatíva Hlavnú kompetenciu v oblasti riadenia zahraničného obchodu a tvorby podnikateľskej legislatívy v Nemecku má Spolkové ministerstvo hospodárstva a energetiky resp. krajinské ministerstvá hospodárstva. Elementárny základ legislatívy v oblasti obchodných vzťahov je v Nemeckej spolkovej republike upravený Obchodným zákonníkom. Zákon okrem iného stanovuje zásadu rovnosti medzi zahraničnými a tuzemskými podnikateľskými subjektmi. Nemecká spolková republika je členskou krajinou Európskej únie, preto je povinná riadiť sa pravidlami spoločnej obchodnej politiky EÚ podobne ako Slovenská republika. Spomínané predpisy sú v Nemecku rovnako ako na Slovensku záväzné v plnom rozsahu. Informácie ohľadne spoločnej obchodnej politiky EU je možné získať na stránke resp. na odbore obchodnej politiky Ministerstva hospodárstva SR. Daňový systém Daňový systém v Nemecku je progresívny a má tri národné úrovne (spolkovú, krajinskú a obecnú), detailné informácie k daňovému systému sú dostupné na internetovej stránke

6 Spolkového ministerstva financií resp. Nemecko-slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Daň z pridanej hodnoty je v súčasnosti 19 % (od ). Množstvo tovarov a služieb (potraviny, knihy, časopisy, atď.) podlieha len 7 % zdaneniu. Daň z príjmu právnických osôb sa odvádza výlučne z kapitálových spoločností (GmbH, AG). Dňa nadobudla účinnosť novela zákona o dani z príjmov právnických osôb. Cieľom daňovej reformy je zvýšiť atraktivitu nemeckého daňového systému a prispieť k internacionalizácii nemeckého hospodárstva. Daňové zaťaženie kapitálových spoločností vo väzbe na zisk (daň z príjmu právnických osôb a živnostenská daň) klesla znížením sadzby dane z príjmu právnických osôb z 25 % na 15 %. Celkové daňové zaťaženie je teda nižšie ako 30%. Reálne daňové zaťaženie je v Nemecku v rozpätí od 29,83 % do 31 %. Živnostenská daň, sa odvádza mestskému alebo obecnému daňovému úradu, výnimku tvoria slobodné povolania a odvetvie poľnohospodárstva. Výška dane závisí od zisku a lokality, v ktorej sa podnik nachádza. Podľa údajov Nemeckej obchodnej komory priemerná sadzba živnostenskej dane predstavuje 14 %. Spotrebné dane v Nemecku sa uplatňujú na nasledovné komodity: lieh a alkoholické nápoje, minerálne oleje a palivá, tabak a tabakové výrobky, pivo, šumivé víno, víno a vínne medziprodukty, tabak a káva. Za výber daní zodpovedá Spolková colná správa aj pri dovoze z krajín, ktoré sú členmi EÚ. Daň z príjmu fyzických osôb: progresívny systém zdaňovania v rozpätí od 15 % - 42 %. Solidárna daň slúži na financovanie kohéznej politiky krajiny. Sadzba predstavuje 5,5 % vymeriavacieho základu dane, ktorým je daň z príjmov. Daň z dedičstva a darovania: výška dane je závislá od daňovej triedy (tri triedy) a výšky hodnoty predmetu zdanenia. Sadzby sa pohybujú v rozpätí od 0%-50%. Daň z kapitálových výnosov v Nemecku predstavuje 20 % (z dividend) resp. 30 % (zrážka z úrokov). b) Programy podpory zahraničného obchodu, technickej a finančnej pomoci, projekty regionálnej spolupráce Proexportnú politiku nemeckej spolkovej vlády v praxi vykonávajú štátne úrady, štátom zriadené agentúry, štátom spolufinancované inštitúcie, podnikateľské zväzy a jednotlivé spolkové krajiny. a) Spolkové ministerstvo hospodárstva a energetiky (BMWE) Spolkové ministerstvo hospodárstva a energetiky (MH DE) je hlavným koordinátorom proexportnej politiky. V snahe zabezpečiť prehľadnosť v oblasti podpory zahraničného obchodu MH DE zriadilo internetový portál Na internetovej stránke sú prezentované všetky inštitúcie, ktoré sa podieľajú na podpore zahraničného obchodu. Pravidelne aktualizované sú pripravované podujatia, ponuky a služby týchto organizácií. Portál je ideálnou platformou pre získanie informácie z oblasti zahraničného obchodu, spoločnosti tu môžu nájsť informácie o veľtrhoch, príležitostiach na zahraničných trhoch, formách podpory na spolkovej a krajinskej úrovni, ako aj podpory EÚ. Obchodné kontakty je možné získať z on-line databázy kooperačnej burzy b) Delegáti nemeckého hospodárstva, zahraničné zastúpenia obchodných komôr (AHK) Zahraničné zastúpenia obchodných komôr ( propagačné aktivity koncentrujú na podporu obchodu a poskytovanie informačného servisu pre podnikateľov. Nemecko má

7 v zahraničí zriadených približne 120 zahraničných obchodných komôr a kancelárií delegátov nemeckého hospodárstva vo vyše 80 krajinách (v SR bola zriadená Nemecko-slovenská obchodná a priemyselná komora ). Služby delegatúr zodpovedajú potrebám nemeckých podnikateľov a sú do značnej miery spoplatnené. Delegatúry vypracovávajú trhové analýzy, poskytujú právne a colné poradenstvo, vyhľadávajú potenciálnych obchodných partnerov a sprostredkúvajú kontakty. Z teritoriálneho hľadiska sú pre vytváranie delegatúr ťažiskové regióny: Ázia, Latinská Amerika, stredná a východná Európa. c) Nemecká agentúra pre rozvoj zahraničného obchodu a investícii (GTAI) Germany trade and invest ( sa zameriava na poskytovanie informačného servisu o zahraničných trhoch. Experti agentúry pripravujú trhové analýzy, poskytujú právne a colné poradenstvo a zverejňujú informácie o obchodných a investičných príležitostiach. Agentúra umožňuje spoločnostiam prezentovať svoje produkty na informačnom portáli a zároveň tieto informácie distribuuje veľkému počtu nemeckých podnikateľov prostredníctvom tlače. Konkrétne želania podnikov uverejní GTAI v týždenníku Geschäftskontakte a na internetovej burze E-Trade-Center d) Zahraničné zastúpenia (zastupiteľské úrady a konzuláty) Úlohou Ministerstva zahraničných vecí (Auswärtiges Amt ) a siete viac ako 220 veľvyslanectiev a konzulátov na celom svete je podporovať nemecké hospodárske záujmy v zahraničí. Ministerstvo patrí ku kľúčovým nositeľom podpory zahraničného obchodu nemeckej spolkovej vlády v zahraničí. Zastupiteľské úrady v zahraničí podporujú konkrétne podnikateľské záujmy najmä vo vzťahu k štátnym orgánom a poskytujú podnikateľom relevantné informácie z teritórií. Programy podpory zahraničného obchodu a) Oficiálna účasť štátu na zahraničných veľtrhoch a výstavách Oficiálna účasť štátu na veľtrhoch a výstavách v zahraničí je jedna z najdôležitejších a najefektívnejších exportných marketingových nástrojov nemeckého hospodárstva. Tri pätiny nemeckých priemyselných firiem sa pravidelne zúčastňujú na veľtrhoch, z toho dve tretiny vystavujú v zahraničí. Oficiálne účasti štátu otvárajú trhy predovšetkým malým a stredným podnikateľom. Výber veľtrhov, na ktorých sa zúčastňuje aj štát, sa uskutočňuje na základe dohody s kľúčovými hospodárskymi zväzmi. b) Poisťovanie rizika a podpora financovania Spolková vláda vytvára stabilné rámcové podmienky pre nemecké investície v zahraničí uzatváraním bilaterálnych zmlúv s rizikovými krajinami o ochrane a podpore investícií. Vytvára sa tak základ pre prevzatie záruk nemeckých investícií v zahraničí proti politickým rizikám. Poskytovaním záruk exportných úverov posilňuje vláda globálnu konkurencieschopnosť malých a stredných podnikov. c) Programy financovania pre zahraničnú angažovanosť Vláda podporuje nemecké hospodárstvo pri financovaní investičných zámerov v zahraničí, obzvlášť v rozvojových krajinách, preberá ručenie za neviazané finančné úvery. Napríklad KfW - Mittelstandsprogramm-Ausland ( ponúka výhodné úvery pre investície do zahraničia. d) Fondy na financovanie nákladov projektových štúdií Týmto programom je podporovaná účasť nemeckých podnikateľov na zahraničných projektoch v počiatočnej fáze, predovšetkým feasibility štúdie, od ktorých závisia investičné rozhodnutia. e) Podpora kooperačných podujatí (kooperačné burzy a podnikateľské misie)

8 Vláda podporuje organizovanie kooperačných podujatí s cieľom vytvárať nové obchodné a investičné partnerstvá pre nemecké firmy. f) Spolupráca v technologickej oblasti V rámci podporných programov zameraných na výskum a inovácie je vybudovaná sieť medzinárodných technologických kooperácií, ktorú tvorí 15 kontaktných miest v 13 krajinách Európy, Číny a Indii (v SR Ťažiskom je podpora malých a stredných podnikov pri nadväzovaní medzinárodnej spolupráce v oblasti technológií a výskumu. Sieť spravuje AiF (Pracovné spoločenstvo priemyselných výskumných združení, g) Politická podpora projektov Spolková vláda eminentne podporuje činnosť nemeckých firiem v zahraničí najmä formou pravidelných stykových aktivít. h) Štrukturálne fondy a iniciatívy spoločenstva V súčasnosti môže SR ako členská krajina EÚ v spolupráci s Nemeckou spolkovou republikou využívať prostriedky zo štrukturálnych fondov a iniciatív spoločenstva. c) Verejné obstarávanie V zmysle nemeckej legislatívy je synonymom verejného obstarávania verejná objednávka (öffentliche Aufträge). Verejné objednávky sú odplatné zmluvy medzi verejnými zadávateľmi (objednávateľmi) a dodávateľmi, ktorých predmetom je dodávka tovarov a služieb. Spolkové ministerstvo hospodárstva a technológií ( je zodpovedné za reguláciu a princípy v oblasti verejného obstarávania. Podporuje rýchle zavedenie elektronického systému zadávania verejných zákaziek a komunikácie s hospodárskou sférou prostredníctvom platformy Právna úprava verejného obstarávania je obsiahnutá v Zákone proti obmedzovaniu hospodárskej súťaže (Gesetz gegen Wettbewerbsbeschränkung (GWB). Posledná novelizácia zákona (článok 13) nadobudla účinnosť dňa Inštitúcia zaoberajúca sa otázkami hospodárskej súťaže v oblasti verejného obstarávania je Spolkový kartelový úrad (Bundeskartellamt), ktorý je podriadenou organizáciou Spolkového ministerstva hospodárstva a technológií. Jeho úlohou je ochrana hospodárskej súťaže vo všetkých oblastiach. Podrobnejšie informácie o jeho úlohách, pôsobnosti a činnosti je možné získať na adrese III. INVESTÍCIE, ENERGETIKA, VEDA A VÝSKUM a) Priame zahraničné investície Hodnota priamych zahraničných investícii DE vo svete dosiahla v roku 2013 hodnotu mil. EUR. Najväčší objem investícii smeroval do odvetvia spracovateľského priemyslu (strojárstvo a automobilový priemysel) a finančných služieb (bankový sektor). DE masívne investuje predovšetkým v krajinách EÚ presnejšie v krajinách eurozóny (Francúzsko, Holandsko, Luxembursko). Nemecké spoločnosti v roku 2013 vo svete zamestnávali 7,2 mil. ľudí a dosiahli obrat vo výške 3,1 mld.. EUR. V nasledujúcich rokoch sa očakáva zvýšenie objemu PZI z DE do krajín BRICS predovšetkým do Číny ( VW, BMW, Daimler, Siemens), napriek tomu členské krajiny Eurozóny zostávajú najdôležitejšími investičnými partnermi Nemecka. V DE sa otázkou prílevu PZI zaoberá investičná agentúra ( V jednotlivých spolkových krajinách majú propagáciu investičného prostredia v kompetencii organizácie na rozvoj investícii a obchodu. V súvislosti s malým prílivom investícií do nemeckého hospodárstva si vláda uvedomuje, že odliv domáceho kapitálu je nebezpečný, pretože môže spôsobiť rušenie pracovných miest.

9 Pod pojmom,, Standort Deutschland chce nemecká vláda vytvoriť priaznivé podmienky pre investovanie v Nemecku. V rámci tzv. Energiewende je plánované zníženie ceny energie, aby sa v Nemecku udržal ťažký a energeticky náročný priemysel. Ukazovateľ Stav PZI NSR v zahraničí (mld. EUR) 865,6 932, Stav PZI v Nemecku (mld. EUR) DE je podľa údajov Národnej banky Slovenska (stav PZI na Slovensku v roku 2013) tretím najvýznamnejším investorom na Slovensku. Hodnota majetkovej účasti a reinvestovaného zisku nemeckých spoločností v SR dosiahla hodnotu mil. EUR. Za rok 2013 nastal odliv investícií zo Slovenska o 817 mil. EUR. Investície z NSR sú smerované najmä do oblasti automobilového, elektrotechnického priemyslu, energetiky a finančného sektora. Významní nemeckí investori na Slovensku sú predovšetkým spoločnosti: Volkswagen, Deutsche Telekom, Allianz, RWE, EON, Getrag, INA, Fermas, Continental, Getrag Ford, Sachs, Kaufland, Hella, Vacuumschmelze a iní. Ukazovateľ Stav nemeckých PZI v SR (mil. EUR) ,459 4, Stav slovenských PZI v Nemecku (mil. EUR) ,8 11,8 16,4 b) Energetická politika krajiny Energetická politika DE je založená na princípoch bezpečnosti dodávok, ekonomickej udržateľnosti a ochrany životného prostredia. DE je jednou z mála krajín, ktorej sa za posledné obdobie stabilného hospodárskeho rastu darí systematicky znižovať spotrebu energií, diverzifikovať surovinu a trasu konvenčných dodávok. DE, industriálne centrum Európy s obmedzenými zdrojmi energetických surovín, je prirodzene závislá na importe primárnych zdrojov energie. Predovšetkým odvetvie priemyslu a dopravy spotrebúva relatívne veľké množstvo fosílnych palív. Ambíciou DE je v strednodobom horizonte substituovať fosílne palivá (predovšetkým v oblasti dopravy a priemyselnej výroby) alternatívnymi zdrojmi energie (elektrickou energiou z OZE). V snahe o diverzifikáciu dodávateľov fosílnych palív nie je DE vzhľadom na objektívne faktory (geografická poloha) úspešná. Relatívnym pozitívom je dokončenie projektu Nord Stream, ktorý DE umožnil priame dodávky plynu z RU, no z hľadiska energetickej diverzifikácie bude potrebné dobudovať nové trasy, umožňujúce dodávky LNG zo zámoria a plynu zo západnej a severnej Európy. Snaha o energetickú suverenitu, zvýšenie bezpečnosti a ochranu životného prostredia sa v DE pred časom materializovala v schválení reformy energetickej politiky (Energiewende). Strategickým zámerom koncepcie je zvyšovanie energetickej efektívnosti a podielu obnoviteľných zdrojov energie. V strednodobom horizonte (do roku 2022) budú odstavené v DE všetky jadrové elektrárne a práve OZE majú nahradiť tento výpadok. Politický impulz má stimulovať vývoj technológií skladovania, výstavbu elektrických sietí, zvýšiť bezpečnosť, znížiť závislosť a zabezpečiť dominanciu DE na trhu s OZE. Prioritou novej energetickej koncepcie je v súčasnosti jej praktická aplikácia. MH DE v spolupráci s MŽP DE okrem iného založilo Platformu na výstavbu vysoko napäťových elektrických sietí. Významnou je aj zmena podpory využívania slnečnej energie, na ktorej sa zhodla spolková vláda. Ambíciou optimalizácie podpory je stabilná cenová úroveň pre spotrebiteľov (podnikateľov a domácnosti) a vyšší stupeň akceptácie obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Podpora by sa mala v priebehu nasledujúcich rokov postupne znižovať na minimum, aby sa stala trhovo reálnou a udržateľnou alternatívou.

10 Vysoký stupeň bezpečnosti dodávok energie, efektívna ochrana životného prostredia a hospodárska udržateľnosť cien energií sú podľa ministra hospodárstva a energetiky Gabriela primárnym predpokladom konkurencieschopnosti DE. V otázke novej energetickej politiky vládne v DE konsenzus naprieč celým politickým spektrom vrátane súkromných energetických koncernov. Viacerí však upozorňujú na riziká vyplývajúce z novej energetickej koncepcie. Zelená energia je perspektívna, čiastočne znižuje závislosť od importu fosílnych palív (zemného plynu) a je motorom hospodárskeho rastu. Zároveň si však treba uvedomiť realitu (minimálne dočasnej) novej závislosti (import elektrickej energie), vysokú volatilitu dodávok, zvýšené náklady pre spotrebiteľov, výrobcov a prevádzkovateľov prenosových sústav. V súčasnosti sa rokuje o riešení/uzavretí konvenčných (uhoľných ako aj plynových) elektrární, ktoré sú potrebné na zabezpečenie stability systému a bezpečnosti dodávok elektrickej energie. Následne treba vybudovať zásobníky elektrickej energie a chýbajúcu infraštruktúru (vysokonapäťové siete). Problémom pritom nie je nedostatok finančných prostriedkov, ale chýbajúce rámcové podmienky. Viacerí zástupcovia súkromného sektora a politický predstavitelia spolkových krajín vyjadrili presvedčenie, že cieľ DE v oblasti energetickej politiky (zníženie primárnej spotrebe energie o 80% a výroba elektrickej energie výlučne z OZE do roku 2050) je príliš ambiciózny a v danom časovom rámci sa ho nepodarí realizovať. Podiel energonosičov na primárnej spotrebe energie v % Energonosič Minerálne oleje 34,5 33,3 34,0 33,0 33,1 Kamenné uhlie 11,1 12,2 12,6 12,9 12,7 Zemný plyn 21,9 21,9 20,4 21,5 22,5 Energia získaná z jadra 11,0 10,9 8,8 7,9 7,6 Hnedé uhlie 11,2 10,8 11,7 12,0 11,6 Obnoviteľné zdroje energie 8,9 9,4 10,9 11,6 11,8 Konečná spotreba energie podľa Energonosičov Energonosič Pohonné látky 28,3 27,3 28,5 28,0 27,6 Plyn 25,4 25,2 23,9 25,1 25,8 Kamenné uhlie 3,3 4,1 4,1 4,4 3,8 Elektrický prúd 20,5 20,5 21,6 21,1 20,8 Hnedé uhlie 0,9 1,0 1,0 1,1 1,0 Čisté importy Energonosič Kamenné uhlie 72,3 77,0 77,0 81,6 80,8 Hnedé uhlie -1,4-1,6-1,6-1,8-1,9 Minerálne oleje 97,6 97,8 97,8 96,6 98,3 Zemný plyn 86,0 81,8 81,8 86,4 85,7 Energia získaná z jadra 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 Priority energetickej politiky NSR - presadzovanie výroby energie z OZE - dosiahnutie cieľov klimatického balíčka reforma európskeho trhu s emisiami - zabezpečenie stabilných dodávok energie (Marktdesign) - stratégia v energetickej efektívnosti - stratégia zatepľovania budov - zabezpečenie prenosu elektrickej energie, energetické siete

11 - dobudovanie distribučnej siete ku konečným užívateľom, nahradenie nevyhovujúcich sietí Existujúca spolupráca SK nemá priame hranice s NSR, napriek tomu problémy vo výkyve dodávok elektrickej energie z OZE zo severného DE spôsobujú poruchu aj v slovenskej energetickej sústave (loop flow), ktoré sa už však rieši s CZ a PL. Komunikácia prebieha na úrovni ministerstiev hospodárstva najmä v Bruseli. V 2014 sa uskutočnili konzultácie na MH DE a MZV DE v rámci krajín V4. Pozície k prioritným projektom v EÚ Plynovod South Stream podľa informácií z MZV DE nie je tento projekt témou, DE nezaujíma k nemu žiadne stanovisko. Severojužné prepojenie DE víta diverzifikáciu ciest energonosičov a považuje prepojenie za potrebné. Klimaticko energetický balíček 2030 DE je hlavným aktérom balíčka 2030, stanovený cieľ 40 % CO2 považuje za minimálny, interne sa vláda dohodla, že cieľ 40 % CO2 splní už v 2020, k čomu v súčasnosti vytvára podmienky. Bridlicový plyn hoci pôvodne bol postoj DE k ťažbe negatívny, súčasná legislatíva už umožňuje začatie skúšobných vrtov za prísnych podmienok, po roku 2018 bude možné ťažiť plyn pre komerčné účely. Jadrová energetika avizovaný výstup z jadra je nemenný a do 2022 budú uzavreté všetky jadrové reaktory v DE. c) Veda, výskum a vývoj, inovácie Oblasť výskumu a vývoja (VaV) je pre Nemecko exportne orientovanú krajinu s obmedzenými surovinovými zdrojmi, ktorej dominantná komparatívna výhoda spočíva v technologickej kompetencii, prioritou. Rozvoj VaV v NSR okrem iného dokumentuje rastúci podiel výdavkov vedomostnej ekonomiky na HDP a zvyšujúca sa inovatívna výkonnosť krajiny (o.i. podľa inovatívneho indexu EÚ). Nemecký systém VaV sa vyznačuje rôznorodosťou štruktúry. Fakt, že Nemecko je najsilnejšou ekonomikou Európy, má federálnu štruktúru a dlhoročnú tradíciu kooperácie verejného, súkromného sektora a občianskej spoločnosti prispeli k tomu, že Nemecko v súčasnosti realizuje široké spektrum verejného a súkromného, základného a aplikované výskumu. Vo väčšine prípadov sa na financovaní VaV rôznou mierou podieľajú práve verejný, súkromný sektor a tretí subjekt (EÚ resp. zahraničné nadácie a fondy). Výdavky na výskum a vývoj NSR (mld. EUR) *2013 Spolu 67,0 69,9 75,501 79,381 80,9 Spolu (% HDP) 2,82 2,80 2,89 2,98 3,0 * údaje ešte nie sú zverejnené, odhad V Nemecku podobne ako v ostatných priemyselne rozvinutých krajinách sveta sa elementárne kompetencie v oblasti politiky VaV orientujú na dva centrálne rezorty. MŠ DE zodpovedné prevažne za verejno-výskumný sektor zohráva významnú úlohu v rozvoji technologických programov a integruje vysoké školy, mimouniverzitný výskum a súkromný sektor. MH sa v Nemecku koncentruje na podporu inovácií a výskumu v súkromnom sektore prevažne v segmente MSP.

12 V snahe podporiť rozvoj VaV, systemizovať zložitú štruktúru a čeliť globálnym spoločenským výzvam spolková vláda prijala strategický dokument, ktorý definuje nové perspektívy a inštrumentárium. V aktualizovanej stratégii spolkovej vlády do roku 2020 je definovaných 5 kľúčových oblastí, globálnych výziev v ktorých má DE ambíciu stať sa dominantným. Cieľom je len hľadať odpovede na spomínané výzvy a využiť ich potenciál na rozvoj hospodárstva, skvalitnenie existujúcej VaV základne. Prioritnými oblasťami záujmu sú: klíma - energetika, zdravotníctvo - výživa, mobilita, bezpečnosť a komunikácia. Okrem vysokoškolského výskumu sa v Nemecku realizuje široké spektrum mimouniverzitného výskumu s interdisciplinárnym zameraním realizovaného neziskovými organizáciami. Okrem rôznych akadémii, nadácii a zväzov majú v nemeckom prostredí významnú úlohu predovšetkým výskumné organizácie Max-Planck-Gesellschaft, Fraunhofer-Gesellschaft, Helmholtz-Gemeinschaft a Leibniz-Gemeinschaft. Súkromný sektor sa na realizácii výskumno-vývojových aktivít v Nemecku podieľa dvomi tretinami. Prostriedky sú prevažne určené na vlastný výskum a spoločné projekty s partnermi z oblasti výskumu. V poslednom období sa stále viac zvyšuje podiel outsourcingu, ktorý je prirodzene orientovaný na aplikovaný výskum. Najviac sa skúma v oblasti automobilového priemyslu, nasleduje elektrotechnika, chemický priemysel a strojárstvo. Väčšina výdavkov súkromného sektora smerovala do výskumu v DE, len 20 % výdavkov mimo územia Nemecka (predovšetkým z oblasti chemického a farmaceutického priemyslu). Najväčší objem finančných prostriedkov na VaV v Nemecku investovala spoločnosť Volkswagen, ďalej nasledoval koncen Siemens, Daimler, BMW, SAP, BASF a Continental. V krízou poznačenom období nemecké spoločnosti podstatnú časť svojich ziskov anticyklicky reinvestovali do VaV, nemecká ekonomika sa aj vďaka tomu podstatne rýchlejšie rehabilitovala z recesie. Centrálnou komparatívnou výhodou nemeckých podnikateľov v boji so stále silnejúcou ázijskou konkurenciou aj naďalej zostáva značka kvality a technologického pokroku. Každý siedmy patent vo svete pochádza z Nemecka a Nemecko si drží primát vo svete vo výskume a vývoji higtech produktov a podielom 12,1 % predbieha krajiny ako Čína a USA. IV. ZAHRANIČNÝ OBCHOD KRAJINY a) Dovozný a vývozný režim, obchodná prax Slovenská republika sa dňa 1. mája 2004 stala členskou krajinou Európskej únie, preto je povinná riadiť sa pravidlami spoločnej obchodnej politiky EÚ podobne ako Nemecká spolková republika. V oblasti vzájomnej zahranično-obchodnej výmeny s Nemeckom neexistujú žiadne významné tarifné a netarifné prekážky. Všetky protekcionistické opatrenia, ktoré medzi sebou uplatňovali kandidátske krajiny a EÚ, ako aj kandidátske krajiny medzi sebou navzájom, stratili platnosť. Slovenská republika a Nemecko sa zaviazali dodržiavať zákonné predpisy v oblasti colnej politiky EÚ, predovšetkým colný sadzobník EÚ a ďalšie nariadenia Rady Európskej únie. Tieto predpisy sú v Nemecku rovnako ako na Slovensku záväzné v plnom rozsahu. Informácie o spoločnej obchodnej politike EU je možné získať na stránke alebo na odbore obchodnej politiky na Ministerstve hospodárstva SR. V Nemeckej spolkovej republike za agendu kontroly importu zodpovedá Spolkový úrad pre hospodárstvo a kontrolu vývozu (Bundesamt für Wirtschaft und Ausfuhrkontrolle Spomínaný úrad vydáva povolenia na dovoz a potvrdenia o kontrole tovaru z tretích krajín. So zoznamom výrobkov podliehajúcich kontrole sa môžete oboznámiť na internetovej stránke úradu. Problematikou cla sa v Nemecku zaoberá Spolková správa ciel (Bundes-zollverwaltung). Na web stránke spomínaného úradu ( nájdete odpovede na často kladené otázky. V oblasti potravinárskych a poľnohospodárskych komodít je dozorujúcim úradom Spolkový úrad pre poľnohospodárstvo a výživu (Bundesanstalt für Landwirtschaft und Ernährung, )

13 Tovary a služby sa zo Slovenska do Nemecka vyvážajú bez vyrubenia dane z pridanej hodnoty v krajine vývozu, uplatňuje sa na ne daňová sadzba v krajine určenia. Bližšie informácie o uplatňovaní DPH v Nemecku poskytne príslušný daňový úrad (Finanzamt), resp. spolkový daňový úrad ( Certifikácia výrobkov je predpísaná na spolkovej úrovni podľa zásad EÚ, vykonávajú ju spoločnosti TÜV a Dekra. Technické normy vydáva Nemecký Inštitút pre normalizáciu ( b) Základná štatistika zahraničného obchodu Nemecká spolková republika je tretím najväčším exportérom tovarov a služieb na svete, a preto tradične najsilnejším impulzom jej hospodárskeho rastu je zahraničný obchod. Vývoz tovarov a služieb z Nemecka sa v roku 2013 v porovnaní s rokom 2012 znížil o 0,18 %. Dovoz tovarov a služieb do Nemecka za rovnaké obdobie sa taktiež znížil o 1,1 %. Celkový prebytok zahraničného obchodu Nemecka tak za rok 2013 dosiahol hodnotu 197 mld. EUR. Signál zmeny k negatívneho trendu vývoja zahraničného obchodu predznamenal prvý polrok V nasledujúcom období by však mal rast zahraničného obchodu Nemecka vplyvom pozitívneho trendu v oblasti objednávok zo zahraničia zrýchliť. Podľa predbežných výsledkov zahraničného obchodu k sa dá očakávať rekordný prebytok obchodnej bilancie, čo zrejme EÚ neprijme s radosťou. Vývoj zahraničného obchodu NSR v mil. EUR Rok Dovoz Medziročná Vývoz Medziročná Saldo zmena zmena ,3 % ,4 % ,2 % ,5 % ,37 % ,25 % ,1 % ,18 % c) Tovarová štruktúra zahraničného obchodu Pre väčšinu európskych krajín zohráva obchodná výmena s Nemeckou spolkovou republikou (najsilnejšou ekonomikou v Európe) kľúčovú úlohu. Z pohľadu komoditnej štruktúry sa do Nemecka dovážajú prevažne finálne produkty, polotovary a suroviny. K najvýznamnejším obchodným tovarom Nemecka (podľa údajov nemeckého spolkového štatistického úradu) v exporte za obdobie automobily a ich súčasti a stroje. V dovoze ku klasickým položkám patrí ropa a zemný plyn. Tovarová štruktúra zahraničného obchodu Nemecka za (TOP 10) Import Export Komodita mil. EUR Komodita mil. EUR Ropa a zemný plyn Automobily a ich súčasti Automobily a ich súčasti Elektrické stroje, zariadenia a ich súčasti

14 Nástroje na spracovávanie údajov, elektronické a optické zariadenia Rozličné tovary a ich toky Nástroje na spracovávanie údajov, elektronické a optické zariadenia Pracovné stroje pre zvláštne účely Farmaceutické a lekárske výrobky Cestné stroje a ich vybavenie Stroje, nástroje Rozličné tovary a ich toky plyn Ostatné dopravné prostriedky Odevy a ich príslušenstvo Meracie, skúšobné a kontrolné nástroje, prístroje, zariadenia Cestné stroje a ich vybavenie Výrobky z kovu Rôzne spotrebné tovary Rôzne spracované tovary Celkom Celkom d) Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu Nemecka za (TOP 10) Import Export Krajina mil. EUR Krajina mil. EUR Holandsko Francúzsko Čína USA Francúzsko Veľká Británia USA Čína Taliansko Holandsko Veľká Británia Rakúsko Švajčiarsko Taliansko Belgicko Poľsko Rusko Švajčiarsko Poľsko Belgicko Slovensko (19) Slovensko (20) Pozn.: údaje sú zo štatistických zdrojov DE štatistického úradu STATISTA, môžu sa líšiť od hodnôt štat. úradu SR Najviac tovarov a služieb z Nemecka tradične smeruje do krajín Európskej únie. Najvýznamnejším exportným obchodným partnerom Nemecka je Francúzsko, na druhej priečke sa umiestnilo USA, tretie miesto obsadila Veľká Británia a štvrté miesto Čína. Teritoriálna štruktúra nemeckého importu je do značnej miery eurocentrická, napriek tomu druhým najvýznamnejším importérom Nemecka je Čína. Slovenská republika v zahraničnom obchode Nemecka v roku 2013 zaujala 21. priečku v rámci dovozu (zlepšenie o 1 miesto) a 17. miesto z pohľadu nemeckého vývozu (zlepšenie o 4 miesta). Stredoeurópsky región v zložení Česká republika, Poľsko, Maďarsko a Slovenská republika zohráva v zahraničnom obchode Nemeckej spolkovej republiky aj naďalej významnú úlohu. Krajiny V4 dosiahli vývoz do Nemecka k vo výške 83,435 mld. EUR a predbehli najväčšieho exportéra Holandsko (66,331 mld. EUR). V dovoze z Nemecka dosiahli hodnotu 82,634 mld. EUR a predbehli najväčšieho dovozcu Francúzsko (76,307 mld. EUR).

15 e) Vývoj zahraničného obchodu NSR so SR V oblasti obchodnej spolupráce patrí Nemecko už tradične medzi najvýznamnejších partnerov SR. Nemecká spolková republika sa v roku 1998 stala našim najdôležitejším obchodným partnerom a odvtedy si s výrazným odstupom udržuje svoju vedúcu pozíciu. Našu vzájomnú zahranično-obchodnú výmenu s Nemeckom determinujú predovšetkým aktivity spoločností pôsobiacich v oblasti automobilového priemyslu. V období dosiahol slovenský export 8,349 mld. EUR, čo je sľubným predpokladom pre koncoročné zvýšenie export nad úroveň roku Naopak, v dovoze z NSR sa od 2012 objem znižuje a je predpoklad, že koncom 2014 bude nižší ako v 2013, čo spôsobí možno historický prebytok SK v obchodnej bilancii s NSR. Zahraničný obchod SR-NSR v mil. EUR Vývoz 9291, , , , ,5 Dovoz 7519, , , , ,4 Obrat 16811, , , , ,9 Saldo 1771, , , , ,1 Najväčšími položkami slovenského vývozu do Nemecka boli v roku 2013 elektrické zariadenie, prístroje a spotrebiče, cestné vozidlá, základné kovy a výrobky z nich a kaučuk a výrobky z neho. Položky slovenského dovozu z Nemecka za rok 2013 a v 2014 sú v zásade identické s reláciou vývozu. Najvýznamnejšie komodity slovenského vývozu a dovozu do Nemecka k (mil. EUR) Podiel na Podiel na Vývoz Dovoz Komodita SITC 2 celkovom celkovom exporte importe Stroje a mechanické nástroje 2 842, ,2 33,82 % 28,85 % Cestné vozidlá 2 699, ,5 32,33 % 21,17 % Základné kovy a výrobky z nich 653,0 673,1 7,82 % 13,91 % Kaučuk a výrobky z neho 578,7 402,3 6,93 % 9,38 % Výrobky chemického priemyslu 288,5 97,6 3,45 % 7,78 % Obuv 239,8 75,0 2,87 % 0,02 % Rôzne priemyselné výrobky 235,4 124,1 2,81 % 1,66 % Textil a textilné výrobky 191,0 65,35 2,28 % 2,78 % Nerastné výrobky 103,8 47,7,2 1,24 % 1,79 % Výrobky z kameňa, sadra, cementu, 96,7 70,5 1,16 % keramika 1,36 % Buničina z dreva 87,7 75,3 1,05 % 1,45 % Drevo a výrobky z dreva 79,6 27,4 0,95 % 0,05 % Nástroje a optické prístroje 68,9 148,5 0,82 % 2,82 % V. MARKETINGOVÁ STRATÉGIA a) Obchodné zvyklosti v teritóriu

16 Nemecká spolková republika je členskou krajinou Európskej únie, nemecké firmy sú prevažne spoľahlivé, plnia si svoje záväzky, sú však náročné na dodržiavanie zmluvných podmienok, kvality a dohodnutých termínov. Obchodné zvyklosti v Nemecku sa neodlišujú od obvyklých konvencií vo vyspelých krajinách EÚ. Odporúčame dodržiavať najmä nasledovné zásady: dodržiavať podmienky kontraktov dodržať dohodnutú cenu, bezpodmienečné dodržanie termínu dodania a predovšetkým kvality objednaného tovaru; precíznosť, presnosť, jednoduchosť, efektívnosť a flexibilita pri reakcii na dopyty je považovaná za samozrejmosť; nutnosť písomnej formy kontraktu nerealizovať dodávky na základe ústnej dohody, v zmluve obsiahnuť všetky možné riziká a precízne stanoviť práva a povinnosti oboch zmluvných strán; stanovenie férovej ceny nemecký trh je vysoko konkurenčným; presadiť sa je možné len vysoko konkurenčnými cenami, s minimálnymi maržami, neodporúča sa však na nemecký trh vstupovať s dumpingovými cenami; obchodný kontakt a prezentačné materiály osobný kontakt je preferovanou formou dohadovania kontraktu, odporúča sa oslovovať firmy s kvalitne vypracovanou ponukou s priloženým firemným profilom a sprievodným listom; firemné listy zasielať s firemnou hlavičkou, v počiatkoch je preferovaný kontakt formou u. web stránka spoločnosti táto forma prezentácie je považovaná za samozrejmú. bilingválna verzia je v medzinárodnom obchode takmer nevyhnutnosťou; pri prezentácií produktov odporúčame na stránke informovať aj o získaných certifikátoch, výsledkoch skúšok a testov, ako aj získaných oceneniach a hodnoteniach; odporúča sa uvádzať referencie medzinárodných klientov; obsah web-stránky by sa mal zamerať na prezentáciu výrobného programu s vizuálnou ukážkou produktov a stručným popisom niektorých ekonomických ukazovateľov spoločnosti (obrat, zisk, počet zamestnancov, export). Dôrazne upozorňujem slovenských exportérov si preverovať svojich partnerov, v ostatnom období sa množia prípady podvodov, kedy nemecká firma vyžaduje za exportný tovar zálohu a následne tovar nedodá (najmä ojazdené motorové vozidlá od neznámych firiem). Klasifikácia tovaru a kvalitatívne požiadavky V súlade s predpismi a princípmi fungovania jednotného vnútorného trhu Európskeho spoločenstva môže byť tovar, ktorý je uvedený na trh jedného členského štátu, bez ďalších administratívnych požiadaviek uvedený na trh v ostatných členských štátoch Európskeho spoločenstva. Slovenskí exportéri sa však môžu stretnúť s požiadavkami nemeckých odberateľov na certifikáciu tovarov v nemeckých skúšobniach. Vo všeobecnosti tovary musia spĺňať vysoké kvalitatívne požiadavky (plnenie DIN noriem). Niektoré nemecké spoločnosti v rámci quality managementu vyžadujú aj tzv. podnikové normy pre jednotlivé komponenty, materiály a produkty. Balenie a doprava Balenie tovaru zodpovedá bežným štandardom v medzinárodnom obchode. Sypké a drobné komodity sa dodávajú v rôznych vreciach a hmotnostiach (do 50 kg), väčšie objemy sa dodávajú v big bagoch. Stavebné hmoty sa dodávajú spravidla voľne ložené. Väčšie konštrukcie (napr. oceľové zvárané konštrukcie a komponenty, podvozky, ramená a iné) sa dodávajú na oceľových paletách. Balenie tovaru je v réžii dodávateľa. Odberateľ spravidla vyžaduje stanovenie cien pri parite EXW a s dodaním na miesto určenia DDU, predovšetkým z dôvodu oddelenia netto ceny tovaru a služby od ceny dopravy. Typ dopravy nie je nemeckým odberateľom zvyčajne špecifikovaný, je to otázka ceny a prepravnej kapacity.

17 Dôrazne upozorňujeme slovenské exportné firmy na dodržiavanie podmienok, vyžadovaných pre obalovú technik pre jednotlivé druhy tovarov. Označovanie tovaru Jednotlivé smernice EÚ o označovaní výrobkov aj s odkazom na príslušnú implementačnú normu členskej krajiny možno nájsť na Za základné podmienky označovania tovarov na trhoch EÚ možno považovať: popis tovaru, označenie druhu názov a adresa výrobcu a baliarne, alebo názov predajcu netto váha šarža, dátum výroby minimálna doba trvanlivosti podmienky skladovania, ak si to vyžaduje typ výrobku zloženie výrobku návod na použitie, v prípade, že si to vyžaduje typ výrobku V prípade, že slovenský podnikateľský subjekt dodáva tovar priamo konečným spotrebiteľom v Nemecku, je povinný, ak dodávaný tovar podlieha nariadeniu o obaloch (Verpackungsverordnung- zabezpečiť zber a likvidáciu takto distribuovaných obalov prostredníctvom systému zeleného bodu Grüner Punkt ( V prípade, že dodáva tovar nemeckým distribučným alebo veľkoobchodným firmám, je táto povinnosť spravidla predmetom dohody oboch strán. b) Vyhodnotenie odbytových možností SR Nemecká spolková republika je tretím najväčším exportérom tovarov a služieb na svete ( v 2013 po Číne a USA), a preto tradične najsilnejším impulzom jej hospodárskeho rastu je zahraničný obchod. Vývoz tovarov a služieb z Nemecka sa v roku 2013 v porovnaní s rokom 2012 znížil o 0,18 %. Dovoz tovarov a služieb do Nemecka za rovnaké obdobie taktiež klesol o 1,1 %. Celkový prebytok zahraničného obchodu Nemecka tak za rok 2013 dosiahol hodnotu 197 mld. EUR. Neočakávane vysoký prebytok zahraničného obchodu je tŕňom v oku EÚ, ktorá vyčíta Nemecku malý dovoz. Obdobná situácia sa očakáva aj v 2014, kedy podľa predbežných výsledkov pozitívna obchodná bilancia dosahuje k septembru 2014 hodnotu mil. EUR. SR ako jeden z mála štátov má s Nemeckom dlhodobo pozitívnu bilanciu. Z hľadiska vnútornej teritoriálnej štruktúry zahraničného obchodu sú najvýznamnejšími spolkovými krajinami Severné Porýnie Vestfálsko, Bádensko Württembersko a Bavorsko. Vývoj zahraničného obchodu NSR v mil. EUR Rok Dovoz Medziročná Vývoz Medziročná Saldo zmena zmena ,3 % ,4 % ,2 % ,5 % ,37 % ,25 % ,1 % ,18 % Vzhľadom na štruktúru hospodárstva, komoditnú štruktúru dovozu a fakt, že Nemecká spolková republika je lídrom v oblasti výskumu, vývoja a produkcii tovarov s vyššou pridanou

18 hodnotou najmä v odvetví automobilového priemyslu a energetiky sa slovenským podnikateľom ponúka možnosť obchodnej a investičnej spolupráce s Nemeckom práve v odvetví automobilového priemyslu (špeciálne strojárstvo, elektromobilita), energetiky (obnoviteľných zdrojov energie) a technológie životného prostredia s vyššou pridanou hodnotou. Tovarová štruktúra zahraničného obchodu Nemecka za (TOP 10) Import Export Komodita mil. EUR Komodita mil. EUR Ropa a zemný plyn Automobily a ich súčasti Automobily a ich súčasti Elektrické stroje, zariadenia a ich súčasti Nástroje na spracovávanie údajov, elektronické a optické Nástroje na spracovávanie údajov, elektronické a optické zariadenia zariadenia Rozličné tovary a ich toky Pracovné stroje pre zvláštne účely Farmaceutické a lekárske výrobky Cestné stroje a ich vybavenie Stroje, nástroje Rozličné tovary a ich toky plyn Ostatné dopravné prostriedky Odevy a ich príslušenstvo Meracie, skúšobné a kontrolné nástroje, prístroje, zariadenia Cestné stroje a ich vybavenie Výrobky z kovu Rôzne spotrebné tovary Rôzne spracované tovary Celkom Celkom Pozn.: údaje sú zo štatistických zdrojov DE štatistického úradu STATISTA, môžu sa líšiť od hodnôt štat. úradu SR, údaje sú podľa nomenklatúry SITC (2 miesta). c) Marketingová stratégia pri vývoze do teritória Pri orientácii na nemecký trh sa slovenským exportérom ponúka niekoľko alternatív, ktoré okrem klasického vývozu tovarov služieb zahŕňajú vytváranie nových kooperačných vzťahov, predovšetkým v oblasti subdodávok pre automobilový priemysel, strojársky, elektrotechnický priemysel a IT. Presadiť sa na konkurenčnom nemeckom trhu majú len produkty na kvalitatívne porovnateľnej úrovni, pričom tieto by mali byť cenovo, kvalitatívne lepšie ako konkurenčné výrobky. Vlastné exportné aktivity môžu slovenské firmy praktizovať v NSR viacerými spôsobmi: predajom na báze provízie prostredníctvom výhradného zástupcu alebo sprostredkovateľa predajom priamo konečným odberateľom, veľkoobchodu alebo obchodným reťazcom predajom prostredníctvom vlastnej odbytovej organizácie založenej podľa nemeckého práva Vzhľadom na pomerne vysoké náklady spojené so vstupom na nemecký trh väčšina vývozcov preferuje predaj prostredníctvom importných firiem, veľkoobchodov, obchodných reťazcov alebo sprostredkovateľov obchodu. V prípade záujmu o predaj spotrebných