EKONOMICKÁ INFORMÁCIA O TERITÓRIU. Rakúska republika. Všeobecné informácie o krajine

Transkript

1 EKONOMICKÁ INFORMÁCIA O TERITÓRIU Rakúska republika Všeobecné informácie o krajine

2 I. ZÁKLADNÉ EKONOMICKÉ INFORMÁCIE a) Základná charakteristika hospodárstva Ekonomika a financie jednotka HDP, v bežných cenách mld. EUR 213,2 253,0 294,6 330,4 339,9 349,5 HDP na obyv. EUR Zmena reálneho HDP % 3,4 2,1 1,9 0,6 1,0 1,5 Rozpočtové saldo % HDP -2,0-2,5-4,4-2,7-1,1-1,6 Štátny dlh % HDP 65,9 68,3 82,3 84,4 85,5 84,6 Miera inflácie (HVPI) % 2,0 2,1 1,7 1,5 0,8 1,0 Tvorba HDP v poľnohospodárstve % HDP 1,8 1,4 1,4 1,4 1,3 1,3 Tvorba HDP vo výrobných odvetviach % HDP 31,6 30,4 28,6 28,3 28,3 28,0 Tvorba HDP v službách % HDP 66,5 68,2 70,0 70,3 70,4 70,7 Miera nezamestnanosti % 3,5 5,6 5,2 5,6 5,7 6,0 Zdroj: Statistik Austria, 2017 Rakúsko patrí medzi desať najvyspelejších a najbohatších krajín sveta. Jeho hrubý domáci produkt dosiahol v r hodnotu temer 350 mld., čo v prepočte na jedného obyvateľa predstavuje temer 40 tis.. Ako u väčšiny vyspelých ekonomík rozhodujúci podiel v národnom hospodárstve predstavuje sektor služieb (70,7 %). Podiel výrobného sektora (28 %) je možné považovať za nadpriemerný a dlhodobo stabilný. Rakúsky ekonomický systém možno označiť ako sociálne trhové hospodárstvo, s vysokými daňami a štátnymi výdavkami. Hospodársky život je organizovaný, v krajine existuje povinné členstvo živnostníkov a firiem v Hospodárskej komore Rakúska (Wirtschaftskammer Österreich) a zamestnancov v Komore zamestnancov (Arbeiterkammer). Rakúsko je jednou z krajín, ktoré najviac profitovali z rozšírenia EÚ. Pád železnej opony a otvorenie nových trhov po roku 1989 urýchlil rakúsku ekonomiku o 0,5 % ročne. Rakúsko sa postupne stalo významným zahraničným investorom v krajinách strednej a juhovýchodnej Európy, v rade krajín (najmä na Balkáne) vôbec najväčším. Rozšírenie EÚ v roku 2004 znamenalo ročný nárast ekonomiky o ďalších 0,4 % a podobne i vstup krajiny do eurozóny. Rozhodujúci význam má pre krajinu zahraničný obchod. Podiel vývozu tovarov a služieb na HDP dosahuje temer 60%. Export je široko diverzifikovaný a preto menej náchylný na ekonomické krízy. Dominantným obchodným a investičným partnerom je Nemecko. VÝVOJ HOSPODÁRSTVA ZA ROKY , PROGNÓZA na V roku 2014 hospodársky rast Rakúska brzdili pretrvávajúce štrukturálne problémy eurozóny, HDP stúpol medziročne pozvoľne iba o 0,6 %. Dôvodom bol nízky objem investícií firiem, stagnujúca spotreba obyvateľov, ako aj chýbajúce zahraničnoobchodné impulzy. V roku 2015 sa rast HDP Rakúska mierne zvýšil o 1,0 %. Rakúske hospodárstvo sa vyvíjalo pomerne stabilne, avšak pod priemerom eurozóny (1,7 1,6 %). V roku 2016 sa rast HDP Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Rakúsku: emb.vieden@mzv.sk 2

3 silnejšie zvýšil o 1,5 %. Rakúske hospodárstvo sa nachádzalo v jednoznačnej rastovej fáze, s oživenou domácou spotrebou a vysokou zamestnanosťou. Zahraničný obchod ťahal export, podporovaný zahraničným dopytom najmä v eurozóne, ako aj rastom cien ropy. Prognózy pre roky 2017 a 2018 predpovedajú rast na úrovni 2,0 resp. 1,8 %. Rast zahraničného obchodu prispeje k rastu HDP a ten povedie k zvýšenej domácej spotrebe a investíciám. S tým bude úzko súvisieť rast zamestnanosti. Predpokladaný vývoj jednotka Zmena reálneho HDP % +2,0 +1, Miera nezamestnanosti 1 % 6,3 6,3 6,2 - - Miera inflácie % 2,1 1,8 2,0 2,2 2,2 Celkové príjmy štátu % HDP 49,8 50,0 49, Celkové výdavky štáty % HDP 52,2 52,0 51, Zdroj: WIFO HDP, INFLÁCIA, NEZAMESTNANOSŤ Rakúsko vytvorilo v roku 2016 HDP vo výške 349,5 mld. Eur, čo ho zaraďuje na 10. miesto v rámci krajín EÚ. V prepočte na obyvateľa je to eur, čo znamená 7. miesto v EÚ a 15. miesto na svete. Rast HDP vo výške 1,5 % bol síce v spodnej tretine v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ, ale pozitívne je, že bol o 0,5 % vyšší ako v roku Miera inflácie v Rakúsku v roku 2016 dosiahla 1,0% a medziročne stúpla o 0,2%. Životné náklady sú relatívne vysoké. Cenová úroveň je cca 5 % nad priemerom krajín EÚ a vyššia ako v susednom Nemecku a Taliansku. Inflácia by sa mala zvýšiť v na 2,1%. Miera nezamestnanosti v Rakúsku v roku 2016 dosiahla 6% a oproti roku 2015 mierne vzrástla. V porovnaní s ostatnými krajinami EÚ je Rakúsko v prvej tretine. Na rozdiel od nich však počet nezamestnaných v Rakúsku stúpa. V roku 2016 dosiahol cca 270 tisíc, z toho dlhodobo nezamestnaných je 31 %. Mladí ľudia do 25 rokov predstavujú 13 % všetkých nezamestnaných. Na rekordne vysokej úrovni 4,2 mil. je však počet zamestnaných. V rokoch sa očakáva pokračujúca tvorba nových pracovných miest, zvýšenie miery zamestnanosti starších pracovných síl (predĺženiu veku odchodu do dôchodku) a zvýšenie podielu zamestnaných žien. Okrem toho bude pokračovať prílev pracovnej sily zo zahraničia (tradičná migrácia). Zo strany uchádzačov o azyl sa neočakáva podstatné ovplyvnenie zamestnanosti. ŠTÁTNY ROZPOČET, HLAVNÉ ČRTY, PROGNÓZY VÝVOJA Deficit štátneho rozpočtu (maastrichtský) v súčasnosti dosahuje 1,6 % (5,4 mld. Eur), štrukturálny deficit (bez jednorazových efektov) v r i 2016 bol nulový. Záchrana banky Hypo Alpe Adria za 4,5 mld. eur sa prejavila v r skokovitým zvýšením štátneho dlhu na 84,5 % HDP, ktorý ďalej rástol a v roku 2015 dosiahol hodnotu 85,5 % HDP. V r malo Rakúsko štátny dlh vo výške 295,7 mld. Eur, čo znamená 84,6 % HDP. Štátny dlh v absolútnej výške dosiahol doteraz najvyššiu hodnotu, ale vzrástol aj HDP a tým sa kvóta medziročne znížila. V európskom porovnaní patrí Rakúsko čo sa týka dlhu medzi priemer eurozóny, ale je nad priemerom krajín EÚ. Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Rakúsku: emb.vieden@mzv.sk 3

4 LOKÁLNA MENA, VÝMENNÝ KURZ, HISTÓRIA Rakúsko k prešlo na spoločnú menu euro. Pred jeho zavedením bol od roku 1924 do roku 1999 používaný rakúsky šiling /100 grošov (s výnimkou pripojenia k nemeckej ríši, keď bola menou ríšska marka). Výmenný kurz šilingu k euru bol stanovený na 1S=0, Za zavedenie eura sa vyjadrilo 76 % občanov Rakúska. Za posledné obdobie dôvera v euro poklesla, v roku 2010 malo veľkú až veľmi veľkú dôveru 70 % Rakúšanov, dnes to je 66 %. HDP NA OBYVATEĽA v r dosiahol /ob. Regionálne disparity sú výrazné: v najbohatšej a najproduktívnejšej spolkovej krajine Viedeň je to /ob., kým v najchudobnejšom poľnohospodárskom Burgenlande iba /ob. Výška HDP na obyvateľa zaraďuje Rakúsko na siedme miesto v EÚ. Na tvorbe HDP sa poľnohospodárstvo v roku 2016 podieľalo 1,3 %, priemysel a stavebníctvo 28,0 % a služby 70,7%. ŠTRUKTÚRA ZAMESTNANOSTI, POČET OBYVATEĽOV POD HRANICOU CHUDOBY Poľnohospodárstvo zamestnáva 4,9 % obyvateľstva, priemysel 26,2 % a služby 68,9 % (rok 2016). Chudobou a sociálnym vylúčením bolo ohrozených 1,609 mil. osôb, z čoho reálne chudobných bolo 1,185 mil., aj keď definícia chudoby v rakúskych podmienkach dáva široké možnosti interpretácie. V Rakúsku sú chudobou ohrození tí, ktorí majú mesačne k dispozícii menej ako NÁKLADOVOSŤ PRACOVNEJ SILY Priemerný hrubý ročný príjem (medián) cca 4 miliónov zamestnancov v Rakúsku v roku 2015 dosiahol , čistý príjem ,1 milióna v Rakúsku žijúcich dôchodcov malo priemerný hrubý ročný dôchodok (medián) v roku 2015 vo výške , čistý dôchodok Hodina práce (údaje r. 2014) stojí 31,50, z toho 26,2% sú vedľajšie mzdové náklady. Ženy v priemere zarobili 61,6% toho, čo muži. b) Hlavné odvetvia hospodárstva CHARAKTERISTIKA HOSPODÁRSTVA Hodnotiac podľa odvetví je najviac firiem v odvetví obchodu, nasledujú slobodné povolania, cestovný ruch a gastronómia, stavebníctvo, výroba tovarov, realitné služby, IKT, doprava, ostatné služby a finančníctvo a bankovníctvo. Štyri pätiny firiem podnikajú v oblasti služieb, jedna pätina vo výrobe, vrátane obchodu. Pri členení národného hospodárstva na poľnohospodárstvo, priemyselnú výrobu a služby sa naskytá v Rakúsku tento obraz: V poľnohospodárstve je zamestnaných 1% a vyprodukuje cca 2% hrubého sociálneho produktu. V priemysle je zamestnaných cca 27 % a vytvorí sa cca 33% HSP. V sektore služieb je zamestnaných cca 68% a vytvorí sa v ňom cca 65 % HSP. Rakúsko je post industriálnou krajinou, s dominantným postavením tretieho sektora. Rakúskou zvláštnosťou je delenie hospodárskej činnosti na priemysel (Industrie) a remeslá (Gewerbe). Pod pojmom priemysel sa chápu veľké podniky, ktoré spracovávajú v mechanizovanom procese suroviny a polotovary (vrátane baníctva). Medzi remeslá sa počítajú menšie podniky spracovávajúce základné materiály ako drevo, železo, a pod. Oba druhy hospodárskych činností možno súhrnne označiť ako výrobný a spracovateľský priemysel. Sem patrí i ťažobný priemysel, energetika a vodohospodárstvo a stavebníctvo. Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Rakúsku: emb.vieden@mzv.sk 4

5 Najmä po 2. svetovej vojne, na začiatku Druhej republiky bola veľká časť ťažkého priemyslu a mnohé kľúčové podniky zoštátnené. Dva hlavné dôvody boli nedostatok súkromného kapitálu a riešenie otázky nemeckého majetku v prospech Rakúska. Niekoľko desaťročí bol vplyv štátu veľký, čo malo výhody aj nevýhody. V posledných dvoch dekádach predchádzajúceho storočia boli mnohé štátne podniky čiastočne alebo úplne sprivatizované a v súčasnosti nie je vplyv štátu na rozhodovanie firiem väčší ako v ostatných európskych krajinách. POĽNOHOSPODÁRSTVO V rakúskom poľnohospodárstve (primárny sektor) prevažujú malé rodinné farmy a kladie sa veľký dôraz na ekologickú formu hospodárenia. Veľká pozornosť sa venuje propagácii domácich regionálnych výrobkov. Tak podielom na tvorbe HDP ako aj v počte poľnohospodárskych a lesníckych podnikov a v počte zamestnaných zaznamenáva poľnohospodárstvo od päťdesiatych rokov minulého storočia klesajúci trend. Pokračuje trend zvyšovania priemernej výmery: v r činila priemerná celková plocha obhospodarovanej pôdy 31,5 ha, v roku 2010 už 42,5 ha. V živočíšnej výrobe je najvýznamnejším poľnohospodárskym produktom mlieko, nasleduje hovädzie a bravčové mäso, hydina, vajcia, ostatné zvieratá. V rastlinnej výrobe najviac obilie, strukoviny, zelenina, rastliny a kvety, ovocie, zemiaky. Veľmi významný podiel na produkcii má tiež víno, ktoré sa vyrába najmä vo vinárskych oblastiach v Dolnom Rakúsku a v Burgenlande. Rakúsko zaujíma vo svete popredné miesto v oblasti biologického poľnohospodárstva. Podiel biologicky obhospodarovanej pôdy na celkovej poľnohospodárskej pôde vo výške 13,8% ( prevádzok) je druhý najväčší v Európe po Lichtenštajnsku. PRIEMYSEL Rakúsky priemysel (sekundárny sektor) je z veľkej časti postavený na produkcii malých a stredných podnikov. Viac než 75% všetkých priemyselných podnikov zamestnáva menej než desať zamestnancov a iba 1,0 % priemyslových podnikov má viac než 250 zamestnancov. V priemysle, vrátane ťažobného priemyslu a energetiky, pôsobí približne firiem, ktoré zamestnávajú celkom pracovníkov (bez stavebného priemyslu). Najväčší podiel zamestnaných pripadá na strojárenský a kovospracujúci priemysel. Priemyselná výroba sa koncentruje najmä v mestských oblastiach Viedeň + Schwechat, Linec, Graz, Steyr, Salzburg, menej v západnej časti Innsbruck, Bregenz, Dornbirn. Dolné Rakúsko a východná časť štátu sú prevažne poľnohospodárske, v západnej časti sa nachádza predovšetkým turistický priemysel a lesné hospodárstvo. Rakúsky priemysel je silne závislý na exporte, šesť z desiatich zarába Rakúsko v zahraničí. Najväčší podiel vyvezenej produkcie na objeme domácej výroby pripadá na automobilový a strojárenský priemysel. Najvýznamnejším exportným trhom je Nemecko (28,7%), nasledované Talianskom (6,1%) a USA(5,4%). Najvýznamnejším priemyselným odvetvím je v Rakúsku oblasť výroby tovarov, v rámci nej má najväčší podiel na celkovom obrate tradične strojársky priemysel, nasledovaný potravinárskym priemyslom. Na tretej pozícii je podľa obratu kovovýroba a obrábanie kovov, tesne pred výrobou chemických tovarov. Na ďalších pozíciách je výroba kovových tovarov a výroba motorových vozidiel a ich častí. Ďalšie priemyslové odvetvia s veľkým významom sú stavebníctvo a energetický priemysel. Odvetvie zásobovania vodou a odpadového hospodárstva má pomerne malý podiel, rovnako ako baníctvo. Stavebníctvo. V stavebníctve pôsobia predovšetkým malé a stredné podniky, v stavebných profesiách pôsobí i veľký počet SZČO. Podľa Statistik Austria je počet stavebných podnikov, Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Rakúsku: emb.vieden@mzv.sk 5

6 ktoré zamestnávajú menej než desať zamestnancov, približne , kým počet stavebných podnikov s viac ako 250 zamestnancami je iba 71. K najväčším stavebným firmám patria: STRABAG, Porr, Swietelsky Bau, Habau a Wolf Holding. Krach Alpine Bau v roku 2013 so záväzkami vo výške 3,5 mld. bol najväčším bankrotom v rakúskej histórii a vyčistil preplnený rakúsky stavebný trh. SLUŽBY Sektor služieb (terciárny sektor) má podielom 70,7% na HDP významnú úlohu v rakúskom hospodárstve, a to z hľadiska konkurencieschopnosti a pre celý sektor výroby (priemysel, remeslá). Pôsobí v ňom približne firiem (bez finančných služieb, firiem spravujúcich nehnuteľnosti a verejných služieb). Obchod je významnou časťou rakúskeho sektoru služieb, kde tiež prevažujú malé a stredné podniky. Celkovo má mierne rastúcu tendenciu. Automobilový sektor (predaj, opravy, čerpacie stanice) naproti tomu dlhodobo klesá. Potravinársky obchod stagnuje. Cestovný ruch a priemysel trávenia voľného času hrajú v rakúskom hospodárstve dôležitú úlohu a majú rozhodujúci vplyv na tvorbu HDP, zamestnanosť a regionálny rozvoj. Cestovný ruch vytvoril v r až 16,1 % HDP (satelitné konto) a zamestnal 20 % celkovej pracovnej sily. V r zaznamenal rekordných 140,9 miliónov prenocovaní, hostia nechali v Rakúsku 40 miliárd eur. V medzinárodnom rebríčku najkonkurencieschopnejších turistických destinácii World Economic Forum 2015 bolo Rakúsko na 12. mieste. Doprava. Cestnú sieť v dĺžke 2112 km tvorí 1696 km diaľnic a 416 km rýchlostných ciest. Od roku 2004 sa uplatňuje elektronické mýto pre nákladné autá, pojazdné pracovné stroje nad 3,5 t a pre autobusy, ktoré využívajú rýchlostné cesty a diaľnice. Celkový objem prepraveného tovaru rakúskymi dopravnými firmami na ceste dosiahol v roku ,7 mil. ton. V cezhraničnej doprave pripadá asi polovica na dopravu medzi Rakúskom a Nemeckom, s Talianskom to je asi štvrtina. Autobusová doprava prepravila v r. 2014/15 celkom 675,5 mil. cestujúcich. Železničnú sieť tvorí km rakúskych železníc (5.703 km spravuje štátna ÖBB a 568 km súkromné spoločnosti), v roku 2015 prepravila celkom 90,1 mil. ton tovarov. Osobná železničná doprava v roku 2015 prepravila celkom 238 mil. cestujúcich. V roku 2015 po rakúskej časti Dunaja bolo prepravených celkom 8,6 mil. ton tovarov. Medzi najväčšie prístavy na Dunaji patrí Viedeň (350 ha), Enns (303 ha), Linec (150 ha) a Krems (25 ha). Rýchlym tempom rastie osobná letecká doprava, z nej sú cca 90% linkové lety a 10% chartery. V Rakúsku je 6 významnejších letísk, ktoré v roku 2015 využilo približne 27,3 mil. cestujúcich (vrátane tranzitu). Najväčšie letisko vo Viedni (Schwechat) odbavilo v roku 2015 cca 22,0 mil. cestujúcich (vrátane tranzitu), letisko v Salzburgu odbavilo cca 1,7 mil. cestujúcich. Ostatné letiská v Grazi, v Innsbrucku, v Linci a v Klagenfurte zaznamenali pokles počtu cestujúcich. Rakúsko je významná tranzitná krajina v potrubnej doprave plynu a ropy. Import ropy prebieha ropovodom Transalpine Ölleitung (TAL) z Terstu do rakúskej stanice Würmlach, kde sa vetví do Viedne na Adria-Wien-Pipeline (AWP) a do Nemecka. Časť prepravovanej ropy smeruje do rafinérií v Nemecku (Ingolstadt, Vohburg, Neustadt a Burghausen) a do rafinérie v nemeckom Karlsruhe, časť sa spracuje v rafinérii vo Schwechate (AT) a zvyšok je vedený ďalej stredoeurópskym ropovodom do Českej republiky. Väčšina plynu mieri do Rakúska cez sieťový plynovodný uzol v Baumgartene, kde sa plynovod ďalej delí na plynovody HAG (Hungaria-Austria-Gasleitung), ktorý vede pozdĺž slovenskej hranice do Maďarska, TAG (Trans- Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Rakúsku: emb.vieden@mzv.sk 6

7 Austria-Gasleitung), ktorý prebieha Rakúskom smerom na juhozápad a zásobuje Taliansko, SOL (Süd-Ost-Gasleitung), ktorý odbočuje z TAG do Slovinska a Chorvátska, WAG (West- Austria-Gasleitung), ktorý sa napojuje na nemeckú sieť v bode Oberkappel v blízkosti Passau a PENTA West, čo je odbočka z WAG, ktorá sa v Burghausene napája na nemeckú sieť. V roku 2015 bolo v Rakúsku prepravených 71,6 mil. ton ropy a zemného plynu. Telekomunikačná infraštruktúra je na vysokej úrovni a široké používanie telekomunikačnej techniky súvisí s veľmi priaznivou cenovou dostupnosťou i nízkymi prevádzkovými nákladmi. Miera penetrácie mobilných zariadení dosiahla v r cca 160% (14 miliónov aktívnych SIM-kariet). 85 % domácností používalo v r širokopásmový internet. V oblasti telekomunikácií pôsobilo 483 firiem, ktoré zamestnávali vyše zamestnancov a dosiahli celkový obrat vo výške 6,6 miliárd. Všetky mobilné siete v Rakúsku sú súkromné: A1 Telekom Austria, T-Mobile Austria, Hutchison 3G Austria, ako aj viaceré menšie. c) Členstvo v medzinárodných organizáciách a účasť v integračných procesoch Rakúsko je stalo členská krajina Európskej únie a od je členom Európskej hospodárskej a menovej únie; je súčasťou Európskeho systému centrálnych bánk. Rakúsko nie je členom NATO a zachováva si štatút neutrálnej krajiny. Po vstupe do EÚ získalo pozorovateľský štatút v ZEU. V roku 1995 sa podpisom rámcovej dohody pripojilo k programu Partnerstvo za mier (ťažiskom rakúskej účasti sú peace-keeping misie, humanitárne akcie a pomoc pri katastrofách). Aktívnu úlohu hrá Rakúsko aj v rámci OBSE. Rakúsko sa pripojilo k Schengenskej dohode 27. októbra Rakúsko má eminentný záujem na zachovaní Viedne ako jedného zo sídel OSN. Vo Viedni sídli IAAE (Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu), UNIDO (Organizácia OSN pre priemyslový rozvoj), UNDCCP (Program OSN pre kontrolu drog a prevenciu kriminality), UN Office for Outer Space (Úrad OSN pre kozmické záležitosti) a regionálne úradovne ďalších organizácií (UNHCR, UNDP). Prehľad medzinárodných organizácií, v ktorých je Rakúsko členom Európa OSN iné Medzinárodné súdne dvory Finančné org. EU, RE, OBSE/ODIHR, PfP-NATO, EAPC, CERN, CLRTAP, Dunajská komisia, EUREKA, EUROPOL, ESA, EUMESAT, EUTELSAT, IKSD, IKSR CTBTO-PREPCOM, ECE, FAO, IAEO, ICAO, ILO, IMO, ITSO, ITU, OCHA, OMT/WTO, OPCW, PIC, UNCDF, UNCTAD, UNODC, UNDP, UNEP, UNESCO, UNFPA, UN-Habitat, UNHCHR, UNHCR, UNICEF, UNIDO, UNIFEM, UNODC, UNRWA, UNV, UPU, VFTC, WHO, WIPO, WMO IEA, IIASA, IKRK, INTELSAT, IOM, JPO, OECD, NAM, Unidroit, Wassenaar Arrangement, WTO ICTR, ICTY, IStGH, ICC, ITLOS IBRD, ADB, AfDB, AfDF, CFC, EBRD, EDF, EIB, GEF, IDB, IFAD, IFC, IIC, IMF, MIGA, CGIAR Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Rakúsku: emb.vieden@mzv.sk 7

8 II. PODPORA OBCHODU A PODNIKANIA a) Podnikateľská legislatíva SYSTÉM RIADENIA ZAHRANIČNÉHO OBCHODU, INŠTITÚCIE, LEGISLATÍVNE NORMY Zahraničný obchod v Rakúsku riadi Spolkové ministerstvo vedy, výskumu a hospodárstva BMWFW Do jeho kompetencie spadá koncepcia a legislatíva v oblasti zahraničného obchodu, kontrola exportu, obchodná politika, internacionalizačná iniciatíva, investičná politika, otázky trvalo udržateľného zahraničného obchodu a podnikateľskej zodpovednosti, ako aj Nation Brand Austria. Podpora investícií. Rakúsko podporuje medzinárodný obchod a obchod bez bariér a snaží sa vytvárať priaznivé podmienky pre zahraničných investorov. Pod BMWFW bola založená štátna agentúra na podporu prílevu zahraničných investícií do Rakúska Austrian Business Agency ktorá je pendantom slovenského SARIO. Zamestnanci ABA nie sú štátnymi úradníkmi, ale sú v zamestnaneckom pomere. Hlavným cieľom ABA je podpora zahraničných investorov pri ich etablovaní sa na rakúskom trhu. Služby ABA sú bezplatné a poskytované nielen veľkým, ale aj malým a stredným spoločnostiam. Vychádza sa z predpokladu, že etablovanie sa na rakúskom trhu, napríklad formou odbytovej organizácie, napomôže rozvoju vzájomného obchodu. Približne 25 zamestnancov spracováva projekty z Európy, USA, Kanady a Ázie. ABA má zastúpenie v New Yorku a v Tokiu a regionálne zastúpenia v jednotlivých spolkových krajinách. Poskytuje potenciálnym zahraničným investorom informácie, podporu a poradenstvo, hlavne v oblastiach: - hľadanie a výber vhodného miesta v Rakúsku pre začatie pôsobenia - hľadanie vhodného sídla firmy a nehnuteľností, - poradenstvo pri výbere vhodnej právnej formy spoločnosti - otázky spojené so zakladaním firmy a právne poradenstvo - podpora a možnosti financovania - pracovnoprávne a daňové otázky - v spolupráci so špecializovanými personálnymi firmami personálne poradenstvo pri výbere konateľa, príp. zamestnancov firmy - vyhľadávanie rakúskych partnerov a spoločníkov. DAŇOVÝ SYSTÉM, DANE, ODVODY, SOCIÁLNE ZAŤAŽENIE, MZDY Daňový systém v Rakúsku je dvojpilierový. Hlavným zdrojom zdanenia v prvom pilieri sú príjmy a zisky fyzických a právnických osôb, teda priame dane. Tie majú u fyzických osôb konkrétnu podobu dane z príjmu, u firiem dane zo zisku. Druhým zdrojom zdanenia (druhým pilierom) sú rôzne formy transakčných daní. Najznámejšia daň v tejto skupine je daň z pridanej hodnoty. Ďalej ide napr. o spotrebné dane, ktoré sa vyberajú tak na tovary v tuzemsku vyrobené, ako aj na tovary dovezené (tabakové výrobky, výrobky s obsahom liehu, pivo, šumivé víno, výrobky z ropy a nové automobily, tzv. NOVA - Neuwagen Verbrauchsabgabe). Okrem toho existujú ešte ďalšie daňové tituly ako napr. komunálna daň za pracovníkov a spoločníkov - konateľov, minerálna daň, energetická daň a napr. povinné príspevky hospodárskej komore a celý systém poplatkov. Vzhľadom na zložitosť problematiky daní a odvodov a na to, že zodpovednosť za výpočet, podanie a odvedenie dane má vo väčšine prípadov daňovník, odporúča sa využiť služby daňových poradcov. Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Rakúsku: emb.vieden@mzv.sk 8

9 Rakúsko však naďalej zostáva na špičke EÚ vo výške daňového a odvodového zaťaženia (49,5 %, 2. miesto po Belgicku). Najdôležitejšie dane v Rakúsku Daň z príjmu (Lohnsteuer/Einkommensteuer, ESt) Daň zo zisku / z príjmu právnických osôb (Körperschaftssteuer, KöSt). Daň z výnosu kapitálu (Kapitalertragssteuer, KESt) Skupinové zdanenie (Gruppenbesteuerung) Nadácie (Stiftungen) Daň z obratu / daň z pridanej hodnoty (Mehrwertsteuer/Umsatzsteuer, USt) Daň z tabaku (Tabaksteuer) Daň z minerálnych olejov a palív (Mineralölsteuer) Majetkové dane Zdaňujú sa ňou príjmy fyzických osôb (zamestnancov i SZČO), jej výška je odstupňovaná progresívnou tarifou od 0 po 50 %. Podliehajú jej právnické osoby (akciové spoločnosti, s.r.o., spolky, súkromné inštitúcie, korporácie, združenia osôb s právnou subjektivitou, a i.). Daňová sadzba je 25 % zo zisku. Podliehajú jej tuzemské a v tuzemsku získané zahraničné výnosy z kapitálu, najmä podiely na zisku z akcií a podielov na s.r.o., zisky z typicky tichých spoločností, úroky z výnosov bankových vkladov a cenných papierov. Výška KESt bola od zvýšená na 27,5%. Vyberá sa odpočítaním z kapitálového výnosu. Straty rakúskej dcérskej spoločnosti sa môžu započítať so ziskami materskej spoločnosti v Rakúsku. Redukuje sa tým vymeriavací základ pri určení sadzby dane zo zisku. Vloženie kapitálu (môže byť aj vecné) sa zdaňuje 2,5% sadzbou (tzv. malé daňové zvýhodnenie). Ročné výnosy z úrokov z majetku nadácií sú zdaňované sadzbou 12,5%, teda iba polovičnou sadzbou z KESt (tzv. veľké daňové zvýhodnenie). Určité spôsoby nakladania s majetkom sú dokonca nezdanené. Daň z obratu je to isté ako daň z pridanej hodnoty, v Rakúsku sa používa historický názov Umsatzsteuer. Je obsiahnutá v cenách výrobkov a služieb a spravidla má výšku 20%. Výnimku tvoria napr. potraviny a knihy. Vzťahuje sa na tabakové výrobky a je min. 83 centov na 20 kusové balenie. Zdaňujú sa ňou palivá ako nafta a benzín. Závisí od druhu paliva a tvorí cca 60 % ceny za liter. Dedičská a majetková daň neexistuje. Daň z nehnuteľností patrí medzi najnižšie na svete. Príspevky na sociálne zabezpečenie. Pred zdanením odvádza zamestnanec i zamestnávateľ stanovené percentá hrubej mzdy na rôzne sociálne účely; strop pre poistenie je stanovený pri mesačnom hrubom plate Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Rakúsku: emb.vieden@mzv.sk 9

10 Typ poistenia zamestnávateľ v % zamestnanec v % celkom v % Zdravotné zabezpečenie 3,78 3,87 7,65 Nezamestnanosť 3,00 3,00 6,00 Dôchodkové zabezpečenie 12,55 10,25 22,80 Úraz a nehoda 1,30 0,00 1,30 Rôzne 4,95 1,7 6,65 Celkom sociálne poistenie a odvody 25,58 18,82 44,40 Zdroj: Viedenská okresná zdravotná poisťovňa,wgkk, 2017 Okrem uvedených poistení platí zamestnávateľ ešte ďalšie poplatky za zamestnancov. Príspevok 4,5% z hrubej mzdy sa odvádza do tzv. Fondu pre vyrovnávanie rodinnej záťaže, vo výške 3% sa platí miestna daň, 0,4% z objemu miezd činí povinný príspevok do Rakúskej hospodárskej komory. Za zamestnancov, ktorí nastúpili do zamestnania po sa platí príspevok 1,53% do zamestnaneckého dôchodkového fondu. Mzdy. V roku 2015 priemerne (medián) ročne brutto , vrátane príplatkov, dovoleniek a vianočných príplatkov, netto (medián) b) Programy podpory zahraničného obchodu, technickej a finančnej pomoci, projekty regionálnej spolupráce INŠTITÚCIE, KTORÉ REALIZUJÚ PODPORU, PROEXPORTNÉ PROGRAMY, HLAVNÉ PROJEKTY Rakúsky hospodársky servis (Austria Wirtschaftsservice GmbH - aws) je federálna banková inštitúcia, ktorá poskytuje zvýhodnené úvery, záruky a garancie, informácie, know-how, poradenské a servisné služby pre MSP od prípravnej fázy pred založením firmy cez založenie firmy až po internacionalizačný zámer. Aws má štyri finančné nástroje: ERP-fond (prostriedky v ňom združené pochádzajú z Marshallovho plánu), Fond aws pre stredne veľké podniky (awsmittelstandsfonds), dotovaný 80 mil., Národnú nadáciu pre výskum, technológie a vývoj (Nationalstiftung für Forschung, Technologie und Entwicklung) a Nadáciu Marshallovho plánu (Marshallplan-Stiftung) Rakúska kontrolná banka (Die Oesterreichische Kontrollbank Aktiengesellschaft, OeKB) je ústredným orgánom poskytujúcim finančné a informačné služby pre zahraničný obchod a kapitálový trh a zároveň Export Credit Agency (ECA). Poskytuje služby pre export a zahraničné investície, akými sú poistenie rizika a refinancovanie vývozu a zahraničných investícií. Bilančná suma OeKB ku koncu r bola 38 mld., pracovalo v nej 393 zamestnancov, poskytla záruky za 37 mld. z celkového záručného rámca 50 mld.. Pre financovanie exportu je rámcovo k dispozícii 45 mld., z toho do roku 2014 bolo využitých 34 mld., najmä pre vývoz do krajín ako Turecko, Rusko a Čína. Rakúsky exportný fond poskytuje rámcové úvery s úročením 1,55 p. a. pre prebiehajúce vývozné operácie a pohľadávky a pre dodatočné zabezpečenie likvidity. Je partnerom pre banku poskytujúcu úver a preberá časť rizík. Jeho vlastníkmi sú Rakúska kontrolná banka OeKB (70%) a Rakúska obchodná komora WKO (30%). Bilančná suma fondu ku koncu roka 2011 bola 828 mil.. Aktuálne eviduje okolo 1600 klientov. Okrem financovania exportu a pohľadávok ho možno využiť aj na financovanie vstupu na trhy mimo EÚ (prieskum trhu, honorár pre poradenské služby, účasť na veľtrhoch, cesty do cieľovej krajiny, preklady, jazykové kurzy, registračné poplatky, posudky, atď.) Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Rakúsku: emb.vieden@mzv.sk 10

11 Aussenwirtschaft Austria (AWO) je zahraničný servis WKÖ. Podľa OSN a WTO patrí AWO k najlepším organizáciám na podporu exportu na svete. Pracuje ako predĺžená ruka rakúskeho hospodárstva na cca 110 miestach v zahraničí, opierajúc sa o 75 delegátov rakúskeho hospodárstva vyslaných ako diplomatov s ekonomickou agendou, ktorí sa operatívne zaoberajú podporou exportu, investícií, inovácií a internacionalizáciou MSP. Internacionalizačná ofenzíva Spolkového ministerstva vedy, výskumu a hospodárstva od r podporuje rakúskych exportérov a investorov v zahraničí. Jej najdôležitejšou časťou je Proexportná iniciatíva go international! v rámci ktorej sa poskytuje poradenstvo, podujatia a dotácie a iné podporné opatrenia, ktoré uľahčujú vstup na nové trhy, prioritne mimo EÚ. Go international pokračuje už piatou tranžou do r (56 mil. eur). Ďalšími dôležitými programami v jej rámci sú vedecko-výskumný program FIW - Forschungsschwerpunkt Internationale Wirtschaft platforma pre Corporate Social Responsibility (CSR) respact a rozvojová iniciatíva corporaid Podpora internacionalizácie na regionálnej úrovni sa poskytuje vo všetkých spolkových krajinách a spravidla znamená príspevok na náklady na vstup na trh - finančný príspevok do výšky na náklady na účasť na medzinárodnom veľtrhu, na vydanie viacjazyčných prospektov a katalógov, alebo na náklady na poradenské služby v zahraničí, na coaching akreditovaným poradcom pre export pre hľadanie obchodných partnerov, vstup do zahraničnej firmy, alebo založenie firmy v zahraničí. REGIONÁLNA SPOLUPRÁCA Program cezhraničnej spolupráce Slovensko Rakúsko Creating the future. Región je výnimočný tým, že zahŕňa v tesnej blízkosti ležiace dve hlavné mestá. Má potenciál, aby bol jedným z najrýchlejšie ekonomicky rozvíjajúcich sa regiónov v EÚ. Program cezhraničnej spolupráce sa zameriava na tri hlavné priority: 1. znalostný región a hospodársku konkurencieschopnosť, 2. dostupnosť a trvalo udržateľný rozvoj, 3. technickú pomoc. Dôležitým prvkom v budovaní cezhraničnej dopravnej infraštruktúry je využívanie prostriedkov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Pre programovacie obdobie je k dispozícii 76 miliónov eur. Regionálne iniciatívy. Slovensko a Rakúsko sú členmi niekoľkých regionálnych iniciatív. Najdôležitejšie z nich sú Stredoeurópska iniciatíva a Stratégia EÚ pre Dunajský región. V rámci určenia koordinátorov pre 11 prioritných oblastí akčného plánu Dunajskej stratégie zo strany Európskej komisie sa Rakúsko profiluje v pridelených troch oblastiach: zlepšenie mobility a multimodality na vnútorných vodných cestách (koordinuje Rakúske spolkové ministerstvo dopravy), investície do ľudí a zručností (koordinuje Rakúske spolkové ministerstvo práce, sociálnych vecí a ochrany spotrebiteľa a Rakúske spolkové ministerstvo pre vyučovanie, vedu a kultúru) a zlepšenie inštitucionálnej kapacity a spolupráce. Slovensko považuje spoluprácu s Rakúskom v rámci Dunajskej stratégie za dôležitú súčasť cezhraničnej spolupráce s možnosťou zlepšenia ochrany životného prostredia a podpory hospodárskeho rozvoja. Spoločné projekty s Rakúskom by mali byť zamerané na rozvoj základnej infraštruktúry. Asociácia dunajských hospodárskych komôr (DCCA) vznikla v júni roku 2010 ako súčasť Dunajskej stratégie - podľa vzoru spolupráce v rámci Baltickej rady. Stratégiou DCCA je stať sa cezhraničnou makroregionálnou inštitúciou na podporu malých a stredných podnikov s lobbingom smerom k národným koordinátorom a k Európskej komisii. Sídli v Budapešti. Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Rakúsku: emb.vieden@mzv.sk 11

12 Euroregióny a ďalšie formy medziregionálnej spolupráce. Dĺžka spoločnej slovensko-rakúskej hranice (107 km) predurčuje aj počet euroregiónov, respektíve ďalších foriem medziregionálnej spolupráce. Za určité špecifikum týchto foriem spolupráce na spoločnej hranici možno považovať ich multilaterálny charakter. Popri iniciatíve Euroregión Weinviertel Jižní Morava Záhorie, ktorá združuje pohraničné regióny Českej republiky, Rakúska a Slovenska, bola po rozšírení EÚ v roku 2004 na báze trojuholníka Bratislava Viedeň Györ vytvorená iniciatíva s názvom CENTROPE, zahŕňajúca takisto český prihraničný región Jižní Morava vrátane Brna. Viedeň zohráva v oblasti zahraničnopolitických aktivít pre Bratislavu zásadný význam. Hoci vzťah Viedne a Bratislavy je do značnej miery asymetrický, čo vyplýva nielen z rozdielnej veľkosti oboch miest, ich geografická blízkosť a v mnohom i podobnosť cieľov vytvára priestor na užšiu vzájomnú spoluprácu. Zosobnením tohto prístupu bolo vytvorenie značky Twin City Viedeň Bratislava. Iniciatívy, ktoré sa pod ňou realizujú (bilaterálne stretnutia zástupcov magistrátov, odborné semináre, spoločné aktivity v oblasti vedy a výskumu, kultúrno-spoločenské podujatia a pod.), majú popri zdôraznení spolupatričnosti oboch miest vyzdvihnúť aj potenciál rozvoja oboch metropolitných regiónov. Vzájomnú spoluprácu rámcujú dohody medzi oboma mestami, konkrétne Dohoda o spolupráci medzi TWIN CITY či Dohoda o spolupráci v oblasti ochrany pred katastrofami a krízového manažmentu. Rozvoju kontaktov medzi oboma mestami pomáha aj priame zastúpenie miesta Viedeň v Bratislave prostredníctvom kancelárie COMPRESS, poskytujúce kompletný informačný servis. Najviditeľnejším projektom prepojenia miest Bratislava a Viedeň je pravidelná linka lodnej dopravy Twin City Liner s miliónom návštevníkov. c) Verejné obstarávanie PODMIENKY, LEGISLATÍVA, ZÁKLADNÉ PRAVIDLÁ, PRAX Rakúsky zákon o verejnom obstarávaní rozlišuje tri oblasti realizácie verejného obstarávania dodávky tovarov, realizácia služieb a stavebníctvo, pričom vypísanie verejnej súťaže je podmienené tzv. hraničnou hodnotou zákazky. Verejná správa (spolok, spolkové krajiny, obce) vystupujú ako verejný zadávateľ, pričom si plnia úlohy vyplývajúce zo zákona, alebo úlohy národohospodárskeho charakteru. V rámci verejného obstarávania ide predovšetkým o zákazky v oblasti: výstavba a údržba ciest, výstavba verejných objektov (školy, administratívne budovy), výstavba alebo rozširovanie telekomunikačných zariadení, dodávky tovarov (napr. príslušenstvo pre školy a administratívne objekty), dodávky techniky do budov (klimatizačná technika, kúrenie, sanitárne príslušenstvo), služby (plánovanie, poradenstvo, finančné služby). Pri stavebných prácach a výstavbe zákon stanovuje zverejnenie zákazky v prípade, že rozsah prác presahuje hodnotu 5 mil., pri dodávkach tovarov a služieb je zákonom určená hodnota 200. tis.. Krajiny Európskej únie sa môžu uchádzať o verejné zákazky vo všetkých troch oblastiach. Ostatné krajiny sa môžu uchádzať len o zákazky vo forme dodávania tovarov, ktoré sú plne liberalizované. V oblasti stavebníctva a služieb je možná len forma subdodávok. Povinnosť vypisovať tendre platí len pre verejný sektor na všetkých stupňoch. Zverejňované sú v Úradnom vestníku Amtsblatt Wiener Zeitung. V súkromnej sfére sa pri väčších zákazkách praktizuje forma nepriameho oslovenia výzva viacerých firiem, ktoré predložia svoje ponuky u ktorých si zadávateľ vyberie najvýhodnejšiu. ANKÖ (Auftragnehmerkataster) spravuje obsiahlu databázu firiem, ktoré majú záujem zúčastňovať sa na verejnom obstarávaní v Rakúsku i v EÚ. Spoločnosti, ktoré sú zalistované v databáze musia spĺňať kritéria podľa smerníc EÚ (zverejňovanie hospodárskych Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Rakúsku: emb.vieden@mzv.sk 12

13 výsledkov, bezúhonnosť, platenie odvodov do jednotlivých fondov, platenie daní, dodržiavanie pracovného práva atď.). Ročný poplatok za zalistovanie je 50. Spoločnosť disponuje základnými údajmi o všetkých aktuálnych verejných súťažiach v rámci krajín EÚ, čím umožňuje firmám informovať sa o možnosti účasti na tendroch. Elektronický systém dokáže vybrať, na základe uvedenia kritérií, tie verejné súťaže, o ktoré má firma konkrétne záujem (dodávka tovarov, služieb, stavebné práce, atď.). V oblasti nad maximálnymi hodnotami musí pred uverejnením v Rakúsku prebehnúť odpovedajúca publikácia na Úrade pre verejnú súťaž v Luxemburgu ( resp. ). Verejné obstarávania v oblastiach pod maximálnymi hodnotami sú uverejňované na webe: - (pokračovať na "Amtsblatt" a "Ausschreibungen") - (prístup za úhradu, testovací prístup zdarma) je možno objednať si službu zasielania aktuálnych tendrov podľa zadaných kritérií nebo použiť vyhľadávač (poplatok ročne) d) Zmluvná základňa ZMLUVA O PRISTÚPENÍ K EÚ A JEDNOTNÝ TRH Slovenská republika sa na základe zmluvy o pristúpení k EÚ stala plnoprávnym členom EÚ. Výmena tovaru medzi Slovenskou republikou a každou z členských krajín EÚ, teda aj s Rakúskom, sa koná v rámci jednotného vnútorného trhu. Riadi sa právnymi predpismi spoločenstva. Tzv. intrakomunitárny obchod je až na malé výnimky plne liberalizovaný, inými slovami, sú zrušené všetky colné a necolné prekážky pohybu tovaru a tovar sa cez vnútorné hranice EÚ prepravuje voľne. Na celom území vnútorného trhu má všetok slovenský tovar bezplatný prístup bez ciel a/alebo poplatkov vyberaných v súvislosti s dovozom alebo vývozom tovaru, bez kvantitatívnych obmedzení, kontrolných systémov a iných administratívnych opatrení vrátane colnej kontroly. Obchodované tovary podliehajú dani z pridanej hodnoty a spotrebným daniam. VYBRANÉ EKONOMICKÉ A HOSPODÁRSKE ZMLUVY MEDZI SR A RAKÚSKOM Pri uplatňovaní medzinárodných zmlúv medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou sa nevyskytujú žiadne problémy. Stav bilaterálnej zmluvnej základne po sukcesii Slovenskej republiky do zmlúv bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky bol potvrdený 25. novembra 1994 nadobudnutím platnosti Zmluvy medzi SR a Rakúskou republikou o sukcesii do dvojstranných medzištátnych zmlúv uzatvorených medzi bývalou ČSFR (ČSSR, ČSR) a Rakúskou republikou, dojednanej výmenou nót v Bratislave 14. januára Úplný zoznam všetkých zmlúv medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou je na webovej stránke Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Rakúsku: emb.vieden@mzv.sk 13

14 III. INVESTÍCIE, ENERGETIKA, VEDA A VÝSKUM a) Priame zahraničné investície (PZI) Rakúsko je významným zahraničným investorom najmä v Nemecku (24,8 mld. ), Holandsku (17,6 mld. ). a Českej republike (10,6 mld. ). Je jedným z hlavných investorov v strednej a východnej Európe, a aj keď tieto investície v dôsledku politického a ekonomického vývoja (ukrajinsko-ruský konflikt, vnútropolitický vývoj v Maďarsku, krajinách západného Balkánu, a ďalšie) prechádzajú zmenami, pozícia Rakúska ako vstupnej brány do CEESE zostáva zachovaná. Podstatná časť rakúskych PZI smerovala do oblasti finančných a poisťovacích služieb. V dcérskych podnikoch rakúskych firiem v zahraničí pracuje 785 tisíc zamestnancov. V krajinách ako Rumunsko, Slovinsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina a Srbsko patria rakúske koncerny k najdôležitejším zamestnávateľom. Stavy priamych zahraničných investícií Rakúska v zahraničí, , v mil Celkovo Európa EÚ Eurozóna Slovensko Zdroj: Rakúska národná banka OeNB, 2017; O niečo nižší je objem PZI v Rakúsku. Najviac zahraničných investícií pochádza z Nemecka (39,4 mld. ), Ruska (22,4 mld. ), Talianska (14,7 mld. ), USA (11,8 mld. ), Švajčiarska (7,1 mld. ), Holandska (6,8 mld. ). Smerovali do oblastí finančných a poisťovacích, ako aj vedeckých a technických služieb a obchodu. Zahraničné firmy zamestnávajú v Rakúsku 252 tisíc ľudí. Rakúsko je sídlom vyše 300 headquatrov a regionálnych centrál. Stav priamych zahraničných investícií v Rakúsku (EÚ a CEE) , v mil Celkovo Európa EÚ Eurozóna Slovensko Zdroj: Rakúska národná banka OeNB, Rakúsko je druhým najväčším investorom v SR (po Holandsku), s podielom na priamych zahraničných investíciách v SR vo výške 16%. Rakúske firmy v svojich dcérach a pobočkách v SR zamestnávajú zamestnancov (OeNB). Podľa údajov Rakúskej národnej banky bol v r stav rakúskych PZI v SR 5,856 miliárd. Národná banka Slovenska registruje do r ,290 mld. priamych zahraničných investícií z Rakúska. Tempo prílevu investícií je podľa Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Rakúsku: emb.vieden@mzv.sk 14

15 obidvoch národných bánk síce trochu slabšie ako pred krízou, ale kontinuálne rastúce. Rakúske firmy na Slovensku nepatria (okrem bánk, ktoré sú na 1. a 3. mieste) medzi tie najväčšie, sú to skôr stredné a malé podniky (s rôznou mierou kapitálovej účasti), ktorých je však na Slovensku vyše 2000 a využívajú svoj náskok v oblasti know-how. Stav PZI v Slovenskej republike , v mil celkovo , , , , , ,92 z toho Holandsko 9 552, , , , , ,73 Rakúsko 6 321, , , , , ,28 Česko 2 186, , , , , ,61 Taliansko 3 221, , , , , ,90 Nemecko 4 559, , , , , ,08 Zdroj: Národná banka Slovenska, 2017 V porovnaní s tým sú slovenské PZI v Rakúsku v objeme 57,33 mil. oveľa menšie. Ide predovšetkým o malé a stredné obchodné, technologické, stavebné, stavebnododávateľské, strojárske a kovospracujúce firmy a firmy z oblasti IT, cestovného ruchu a sociálnych služieb. Stav slovenských priamych investícií v zahraničí , v mil. Zdroj: Národná banka Slovenska, celkovo 2 586, , , , , ,85 z toho: Česko 1 170, , , ,29 777,78 853,92 Poľsko 70,49 102,35 154,86 195,64 182,67 188,06 Cyprus 297,25 299,65 354,15 578,47 605,67 134,99 Ukrajina ,30 Rakúsko 165,28 156,23 204,84 61,01 58, 57 57,33 b) Energetická politika krajiny ENERGETICKÝ MIX Základná informácia: Vývoj v Rakúsku za posledných 10 rokov je charakterizovaný stagnáciou až miernym poklesom spotreby energií, štrukturálnym odklonom od ropy a uhlia, zvyšovaním podielu OZE, ako aj špičkovou pozíciou u OZE v rámci EÚ. Hrubá domáca spotreba v Rakúsku sa pohybuje na úrovni 1400 PJ, koncová spotreba na úrovni 1100 PJ. Závislosť Rakúska na dovoze energií (63 %) je výrazne nad priemerom EÚ (54 %). Iba tretina energie sa vyrobí doma. Rakúsko má iba skromné zásoby fosílnych palív, čo na druhej strane vyvažuje vysoký stupeň využitia OZE (biomasa, voda, vietor, slnko). Temer dve tretiny energie Rakúsko dováža. V rámci dovozu sa tak na trh potichu dostáva aj jadrová energia (napr. z nemeckých JE v rámci spoločného nemecko-rakúskeho trhu). Čo sa týka koncovej spotreby, najviac energie z domácej i dovážanej ropy, plynu a uhlia spotrebuje doprava, priemyselná výroba a energetika (prevádzka elektrární). Vodné a veterné elektrárne Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Rakúsku: emb.vieden@mzv.sk 15

16 produkujú elektrický prúd pre hospodárstvo a domácnosti, biomasa a solárna energia spolu s zemným plynom, ropou a uhlím sa využívajú na výrobu tepla. Zásobovanie energiami v Rakúsku spočíva na dobre vyváženom energetickom mixe. Z celkovej hrubej energetickej spotreby v r (predbežné údaje) energia vyrobená z vody a ostatných OZE tvorila 29,4 % (2005: 20,6 %), kým energia získaná z ropy a ropných produktov 36,4 %, z plynu 21,1 %, teplární a spaľovní odpadu 2,2 % a z uhlia 9,0 %. Mierne výkyvy vo výrobe a spotrebe sú výsledkom externých faktorov: pokles výroby v r o 0,2% bol spôsobený poklesom výroby vodnej energie, súvisiacim s nízkym stavom na vodných tokoch (stupeň účinnosti prietokových elektrární sa dramaticky znížil z 1,03 na 0,92). Poklesla aj domáca ťažba ropy (-10,4%) a plynu (-4,4%). Ostatné OZE zaznamenali nárast (+7,5%), takisto aj vzrástlo aj využitie spáliteľného odpadu (+4,6%). Podobne medziročný rast koncovej spotreby v 2016 o 3% bol dôsledkom dlhej vykurovacej sezóny. Podiel energetických nosičov na spotrebe energií (v %) Energetický nosič Hrubá domáca spotreba (v PJ) 1374,4 = 100% 1409,5 = 100% 1425,3 =100% Zemný plyn 19,6 20,4 21,1 Ropa 37,0 36,1 36,4 Uhlie* 9,1 9,6 9,0 Spaľovne, teplárne 2,1 2,2 2,2 Jadrové zdroje ** nevykazuje nevykazuje nevykazuje Vodná energia 10,7 9,5 10,0 Ostatné obnoviteľné zdroje energie 19,0 19,7 19,4 Netto import EE 2,4 2,6 1,8 Zdroj: Energiebericht 2016, BMWFW; Statistik Austria / Vorläufige Energiebilanz 2016 * ťažba hnedého uhlia v Rakúsku bola v roku 2005 zastavená ** v Rakúsku platí od roku 1999 zákaz výroby elektriny z jadra Výroba elektrickej energie EE (v %) Koncová spotreba EE (v PJ) 220,8 215,9 218,93 Tepelné elektrárne 21,6 22,8 22,3 Jadrové elektrárne Obnoviteľné zdroje energie 78,4 77,2 77,7 Zdroj: Energiestatus Osterreich 2016; Statistik Austria / Vorläufige Energiebilanz 2016 Priority energetickej politiky: Rakúsko je nadpriemerne závislé na dovoze energií, principiálne odmieta využívanie jadrovej energie a je na popredných miestach v Európe v podiele výroby energie z obnoviteľných zdrojov vrátane vody na celkovej domácej produkcii energie. Energetická stratégia a energetická politika Rakúska spočívajú na troch pilieroch: bezpečnosť zásobovania energiami, energetická efektívnosť a využívanie obnoviteľných zdrojov energie. V r bola v Rakúsku prijatá Energetická stratégia 2020, podľa ktorej sa má do r dosiahnuť: - o 20 % vyššia energetická efektívnosť - 34 %-ný podiel OZE na domácej výrobe energie (v r dosiahnuté 32,8 %) Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Rakúsku: emb.vieden@mzv.sk 16

17 - o 21 % menej emisií skleníkových plynov pre sektory v systéme obchodovania s emisnými certifikátmi - o16 % menej emisií skleníkových plynov pre sektory mimo emisného obchodu. Ďalší dokument, Energetická stratégia 2030, je v súčasnosti predmetom odbornej diskusie, avšak štúdie ukazujú, že už redukcia skleníkových plynov do roku 2030 o 35 % (nehovoriach o 40 %-nom, resp. 45 %-nom znížení) by mala negatívne účinky na rast HDP, zvýšila by nezamestnanosť, a spôsobila by premiestnenie emitujúcich výrob do zahraničia. Politicky sa deklaruje, že do roku 2050 má Rakúsko ukončiť využívanie všetkých ostatných zdrojov energie okrem OZE. ENERGETICKÁ BEZPEČNOSŤ KRAJINY Závislosť od dovozu sa dlhodobo pohybuje nad 60 %, miera sebestačnosti dosahuje hodnoty cca 36 %. Ťažba ropy v Rakúsku dokáže pokryť iba 7,3 % potreby, prevažnú časť Rakúsko dováža z Ruska, Kazachstanu, Nigérie a Saudskej Arábie. Vlastný zemný plyn pokrýva iba 15,1 % potreby a dováža sa z Ruska a z Nórska. Uhlie, ktorého ťažba bola v r pozastavená, sa dováža najmä z Poľska. U OZE je miera samozásobenia 95,6 %, dováža sa biomasa najmä z krajín juhovýchodnej Európy. Elektrická energia sa dováža z Európy, najmä z Nemecka a Česka. Výroba energie v Rakúsku je sebestačná iba v spaľovanom odpade. Zo závislosti od dovozu rezultujú vysoké negatívne saldo obchodnej bilancie Vlastná produkcia energií versus závislosť od importu Vlastná produkcia (V PJ) Import (v PJ) 1315,9 1199,4 1180,5 1244,0 Uskladnená energia (PJ) Export (PJ) Hrubá domáca spotreba (PJ) Stupeň sebestačnosti * (%) 37,7 36,2 37,0 36,0 Tangenta importnej závislosti ** (%) 64,5 61,5 66,2 60,7 Zdroj: Energiedaten Osterreich 2015 *podiel vlastnej produkcie na hrubej domácej spotrebe **podiel obchodného salda na hrubej domácej spotrebe Podiel/štruktúra dovozu na celkovej spotrebe energií (netto import v %) Import (v PJ) 1315,9 1199,4 1180,5 1244,0 Zemný plyn 37,0 29,6 29,5 32,0 Ropa 43,1 48,1 48,1 47,0 Uhlie 10,6 10,8 10,8 9,0 Jadrové zdroje Nevykazuje sa Nevykazuje sa Nevykazuje sa Nevykazuje sa Obnoviteľné zdroje 3,0 4,1 3,5 4,0 Elektrická energia 6,4 7,4 8,1 9,0 Zdroj: Energiestatus Osterreich 2016, Energiedaten Osterreich Bezpečnosť rozvodných sietí je obzvlášť dôležitá. Rakúsko má tzv. 380 kv okruh. Výpadky elektrického prúdu a plánované prerušenia dodávky, ktorých dĺžka je kritériom spoľahlivosti, v európskom porovnaní patria k najnižším. Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Rakúsku: emb.vieden@mzv.sk 17

18 Energetickú bezpečnosť v rámci dlhodobej stratégie má zaistiť čo najvyššia domáca produkcia a diverzifikácia dodávateľov u dovozu energií. Pre extrémne prípady má Rakúsko zásobníky plynu s kapacitou 8,1 miliardy m 3, ktorá pokrýva ročnú spotrebu. PREHĽAD EXISTUJÚCEJ SPOLUPRÁCE V OBLASTI ENERGETIKY Pri spolupráci k zabezpečeniu energetickej bezpečnosti sú prioritnými najmä projekty prepojenia ropovodných a plynovodných sústav. Reverzný chod plynového prepojenia sa spustil 24. októbra 2010 v Baumgartene. Celý projekt si vyžiadal zhruba 4 milióny eur, pričom polovicu financovala Európska komisia a druhú polovicu rakúska strana (ÖMV). Central European Gas Hub v Baumgartene, obchodujúci s plynom, do ktorého majetkovo (15%) vstúpil v r slovenský Eustream. Ropovod Bratislava Schwechat má za úlohu zásobovať rafinériu Schwechat cez ropovod Družba ruskou ropou a v prípade kríz dodávať do Slovenskej republiky ropu z terminálov pri Jadranskom mori z Terstu cez Trans Alpine Leitung (TAL) a AWP (Alpen-Wien Pipeline) do rafinérie v Bratislave reverzným tokom. Kľúčovou je v súčasnosti na slovenskej strane otázka trasovania cez Bratislavu, ku ktorej zaujala verejnosť, prostredníctvom tretieho sektora i prostredníctvom samosprávy, diferencovaný až zamietavý postoj. Rakúska strana je pripravená začať s výstavbou. POZÍCIE K PRIORITNÝM (Z POHĽADU SR) MEDZINÁRODNÝM ENERGETICKÝM PROJEKTOM Jadrová politika. Národný konsenzus v uplatňovaní aktívnej antiatómovej politiky je východiskom rakúskej štátnej filozofie a z nej sa odvíjajúcej štruktúry energetickej politiky a vnímania fenoménu energetickej bezpečnosti. Rakúšania v roku 1978 v referende odmietli prevádzku už dostavanej jadrovej elektrárne Zwentendorf. Atómová energia a výstavba atómových elektrární predstavuje pre nich mimoriadne citlivú politickú tému so zásadným presahom do európskej agendy. Rakúsko síce priznáva každej krajine právo voľby vlastného energetického mixu, využívanie jadrovej energie však principiálne odmieta. Do roku 2050 má Rakúsko fungovať len na základe obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Z dlhodobého hľadiska zvolilo taktiku obmedzovania akýchkoľvek jadrových aktivít v EÚ. Európska energetická únia (EEÚ). Rakúsko síce formálne uvítalo jej návrh, postoj krajiny k EEÚ sa vo všeobecnosti dá považovať za odmeraný. Na odbornej úrovni sa domnieva, že EEÚ je zatiaľ len sumárom aktuálneho stavu. Angažovanosť Rakúska je pravdepodobne ovplyvnená aj obavou z podpory jadrovej energie prostredníctvom EEÚ, preto v diskusiách vždy podčiarkuje význam OZE. Plynovod Nord Stream 2, Rakúsko považuje za komerčný projekt. Rozhodnutie o 10% účasti čiastočne štátneho koncernu OMV (v ktorom rakúsky štát vlastní 31,5%) na jeho financovaní je považované za čisto firemné rozhodnutie, do ktorého štát nezasahuje a zdôrazňuje, že nemá nástroje, ktorými by mohol rozhodnutiu OMV zabrániť. Rakúsko má zámer v spolupráci s Českom vybudovať Bilateral Austrian-Czech Interconnector prepojenie ich plynárenských sietí, ktorý obchádza existujúce kapacity prepravnej siete SR. Podľa pripravovanej dohody SR-CZ by BACI mal byť na nasledujúce dva roky zmrazený. Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Rakúsku: emb.vieden@mzv.sk 18