SLOVENSKÁ SPOLOČNOSŤ PRE POVRCHOVÉ ÚPRAVY, člen ZSVTS Radlinského 9, Bratislava. Informačný Spravodaj č. 2/2010

Transkript

1 SLOVENSKÁ SPOLOČNOSŤ PRE POVRCHOVÉ ÚPRAVY, člen ZSVTS Radlinského 9, Bratislava Informačný Spravodaj č. 2/2010 December 2010

2 Obsah Spravodaja 2/2010 Aktuálne trendy v legislatíve chemických rizík chrómovanie, čistenie a odmasťovanie (Š. Svetský, A. Pauliková)... 1 ASCONA projekt. Průběžná bilance po 25 letech (J. Ramisch)... 8 Studium vlastností antikorózních ochranných povlakůs obsahem přírodních plniv na bázi diatomitu a kalcinovaného kaolínu (A. Kalendová, D. Veselý) Výber z časopisu Galvanotechnik Kalendár odborných podujatí Prehľad významných medzinárodných podujatí v roku Kontaktné adresy Výkonného výboru SSPÚ Oznamy... 28

3 AKTUÁLNE TRENDY V LEGISLATÍVE CHEMICKÝCH RIZÍK - CHRÓMOVANIE, ČISTENIE A ODMASŤOVANIE ACTUAL TRENDS IN THE LEGISLATION OF CHEMICAL RISKS CHROMIUM PLATING, CLEANING AND DEGREASING ŠTEFAN SVETSKÝ a, ALENA PAULIKOVÁ b a Ing., PhD. Materiálovotechnologická fakulta STU v Trnave, Paulínska 16, stefan.svetsky@stuba.sk b doc., Ing., PhD. Strojnícka fakulta TUKE Košice, Katedra environmentalistiky a riadenia procesov, Park Komenského 5, alena.paulikova@tuke.sk ABSTRAKT V príspevku sa podáva informácia o novom Chemickom zákone, súvisiacom systéme legislatívy chemických rizík a charakterizujú sa jej aktuálne trendy z hľadiska dopadu na technológie chrómovania, čistenia a odmasťovania. ABSTRACT In this paper, the new Chemical law is mentioned in connection with the chemical risks legislation. The impact of the actual trends concerned the chromium plating and cleaning and degreasing technology is discussed. ÚVOD V súčasnom období finišujú rôzne svetové a európske legislatívne aktivity súvisiace s používaním chemických látok, ktoré v životnom prostredí predstavujú chemické riziká s väčším alebo menším potenciálnym dopadom na zdravie človeka, pracovné prostredie. a techniku zariadení. Legislatíva týkajúca sa ochrany environmentu a zdravia vytvára nepretržitý tlak aj na oblasť galvanotechniky, obzvlášť na technológie chrómovania a čistenia a odmasťovania. Novinkou je aj zriadenie Európskej chemickej agentúry sídliacej v Helsinkách, ktorá bude riadiť registráciu, hodnotenie, autorizáciu a obmedzovanie chemických látok na zabezpečenie súladu v rámci celej EÚ a to aj vo väzbe na zaistenie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu ( NOVÝ CHEMICKÝ ZÁKON Aktuálne trendy v legislatíve chemických rizík u nás vyústili do prijatia tzv. Chemického zákona č. 67/2010 z 2.februára Zákon sa týka podmienok uvádzania chemických látok a chemických zmesí a doplnení niektorých zákonov (až na niektoré výnimky). Má teda aj dopad na oblasť galvanotechniky, kde sa používajú rôzne kvalifikované chemické prípravky. Chemický zákon má 7 článkov, 49 paragrafov, 24 strán, vrátane jednej prílohy (súvisiaca legislatíva EU) a ustanovuje klasifikáciu, označovanie, balenie chemických látok a chemických zmesí, testovanie látok, kartu bezpečnostných údajov, zásady správnej laboratórnej praxe, podmienky uvedenia látok a zmesí na trh, podmienky uvedenia detergentov na trh, podmienky vývozu a dovozu vybraných nebezpečných látok a vybraných nebezpečných zmesí. Taktiež práva a povinnosti výrobcov, dovozcov, následných užívateľov a dodávateľov látok a zmesí, pôsobnosť orgánov štátnej správy vrátane kontroly, dohľad nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona a osobitných predpisov a ukladanie a vymáhanie sankcií za porušenie tohto zákona a osobitných predpisov. Uvedený chemický zákon vlastne zavádza do slovenskej legislatívy nariadenie EU CLP 1272/2008 (Classification, Labeling and Packaging), ktoré zase zaviedlo do európskej legislatívy tzv. Svetový globálny harmonizačný systém (GHS) a mení a doplňuje predchádzajúce naradenie REACH (Registrácia, evaluácia a autorizácia chemikálií). Časť zákona týkajúca sa klasifikácie, označovania, balenia chemických látok a chemických zmesí sa teda vždy odvoláva na nariadenie CLP, ktoré sa musí aplikovať do decembra Takisto KBU (Karta bezpečnostných údajov) sa musí aktualizovať a dodávať v štátnom jazyku príjemcovi, resp. užívateľovi (karta sa však v podstate nemení). Nový chemický zákon, resp. aj KBU ako jeden zo základných prvkov posudzovania a hodnotenia chemických rizík v praxi, tak logicky zapadajú do súčasnej slovenskej legislatívy bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorú systémovo zastrešujú Zákon 124/2006 o BOZP (napr. 6 vyžaduje posudzovanie rizika zamestnávateľom) a Zákon 355/2007 o verejnom zdraví, ktorý vymedzuje štyri základné kategórie práce ( 31 - hodnotenie zdravotných rizík a kategorizácia prác), do ktorých sa pracoviská v priemysle zaraďujú podľa kritérií stanovených v Zákone 448/2007 a podľa minimálnych požiadaviek na chemické látky stanovených v

4 nariadeniach vlády 355/2006 (expozícia chemickými faktormi) a 356/2006 (karcingénne a mutagénne faktory). Do nich spadajú napr. aj zlúčeniny 6-mocného chrómu, trichlóretylén a perchlóretylén, t.j. látky dlhé roky používané a osvedčené v galvanotechnike. Uvedené veci nemusia nezainteresovanému nič hovoriť, avšak neustále zmeny v legislatíve môžu prinášať so sebou aj sekundárne negatívne dopady v prípade, že sa preformulovávajú doterajšie normalizované termíny. V poslednom období sa takýto prípad týka napr. aj tvrdého chrómovania, kde môže mať negatívny dopad otázka preformulovávania termínu intermediate, kde hrozí, že do tejto kategórie má byť zaradený aj oxid chrómový. Na stránke ECHA je najnovšie oxid chrómový nahlásený Nemeckom do kategórie Current Intentions for proposals for Substances of Very High Concern. TVRDÉ CHRÓMOVANIE Technológia tvrdého chrómovania patrí medzi klasické a osvedčené technológie povrchových úprav. Bez funkčných povlakov tvrdého chrómu si dnes ťažko možno predstaviť napr. povrchovú úpravu rôznych piestníc, valcov a tyčí používaných v hydraulike, tlačiarenstve, mobilnej technike, pre hlbinné tyčové čerpadlá a pod. V technickej praxi je však veľkým problémom skutočnosť, že kým samotné povlaky chrómu nie sú zdraviu škodlivé, tieto sa vylučujú z vodného roztoku kyseliny chrómovej, a táto je už toxickou zlúčeninou 6- mocného chrómu a patrí podľa nariadenia vlády č. 356/2006 medzi karcinogénne a mutagénne látky kategórie 2, t.j. hodnotí sa ako pravdepodobný karcinogén alebo mutagén. Predpísaná technická smerná hodnota je v danom prípade pre ostatné zlúčeniny 6-mocného chrómu 0,05 mg/m 3. Obdobne by sa dali zmieniť prísne limity pre odpadové vody z chrómovania (pre vodné organizmy je napr. toxická koncentrácia 0,01-3,5 mg/l). V minulosti, kedy legislatíva bola relatívne voľná, sa v podstate všetky odpadové koncentráty a vody likvidovali v centrálnej podnikovej neutralizačnej stanici. Dnes takýto postup nie je možný. Súčasné chrómovacie zariadenia si treba predstaviť ako sériu odsávaných procesných vaní s integrovanou ekotechnikou (akoby zabudovanou vlastnou čističkou), pričom oplachové vody a koncentráty neustále cirkulujú v uzatvorenom okruhu. V porovnaní s minulosťou je výsledkom máloodpadový, resp. takmer bezodpadový systém. Z technického hľadiska je kľúčom k riešeniu, že sa musí kontinuálne udržiavať koncentrácia 3-mocného chrómu a cudzích nečistôt v kúpeli na stabilnej úrovni. Preto sa využívajú ionexy, transfér iónov cez membrány, membránová elektrolýza, vákuové odparky, viacstupňová protiprúdna oplachová technika, deionizovaná voda, rôzne špecifické filtračné zariadenia, a pod; ktoré sú súčasťou materiálovo uzatvoreného okruhu. Technologické firmy, ktoré sa zaoberajú tvrdým chrómovaním, odpovedajú na tlak legislatívy tým, že nasadzujú v týchto technológiách BAT-techniku, t.j. najlepšiu dostupnú techniku. Výsledkom je, že konečné technologické riešenie nielenže spĺňa, ale aj prevyšuje stanovené limity a požiadavky. Ako príklad možno uviesť firmu Thoma Metallveredelung, ktorá aplikovala BAT-koncepciu pri rozširovaní kapacity chrómovania vychádzajúc z poznatkov štúdie Bavorského zemského úradu pre životné prostredie a výskumného projektu "Racionálne využitie energie v galvanotechnickom priemysle". Tento stredne veľký podnik vyvinul s finančnou podporou DBU (Deutsche Bundesstiftung Umwelt) 110 tis. EUR nový postup tvrdého chrómovania, ktorý súčasne prináša spojené ekologické aj ekonomické výhody. Výskumným partnerom bol Fraunhofer Institut IPA. Úspora energie sa dosahuje zvýšením prúdového výťažku chrómovania z 20% na 24% (zavedením vhodne formovaných elektród) a využitím tepla procesných kúpeľov prostredníctvom zavedeného samostatného sekundárneho okruhu, v ktorom je zaradené tepelné čerpadlo. To umožnilo zdvihnúť teplotu recirkulovaných roztokov na C a ich využitie na ohrev ďalších elektrochemických kúpeľov alebo na vykurovanie prevádzkových priestorov. Investičné riešenie prináša firme ročnú úsporu cca 150 tisíc litrov vykurovacieho oleja, ako aj zníženie potreby dodatočného obrábania vylúčených chrómových povlakov (dosahuje sa rovnomernejšia hrúbka povlaku) pri predpokladanej návratnosti okolo štyroch rokov (Galvanotechnik 4/2010). Uvedený príklad bol ilustráciou toho, že galvanotechnický priemysel je schopný vyrovnať sa aj s náročnými požiadavkami technickej a environmentálnej politiky. Žiaľ táto oblasť dopláca na chyby z minulosti, kedy sa s materiálmi, surovinami a energiami relatívne plytvalo. S tým súvisí aj viacero ekologických havárií, pri ktorých došlo k zamoreniu spodných vôd alebo vzniku chorôb z povolania. Dá sa povedať, že výsledkom je určitá averzia voči osvedčeným technológiám, ako sú tvrdé chrómovanie alebo odmasťovanie v chlórovaných uhľovodíkoch (dnešné technológie produkujú do pracovného prostredia emisie rádovo iba v ppm). V prípade chrómovania (tvrdého aj dekoratívneho) možno spomenúť situáciu v USA, týkajúcu sa najnovších expozičných limitov pre obsah 6-mocného chrómu v pracovnom ovzduší. Tvorca legislatívy OSHA zredukoval expozičný limit z 52 µg/ m 3 na 5 µg/m 3 a niekoľko rokov prebiehali spory s galvanotechnickou komunitou aj zaangažovanou verejnosťou, ktorá dokonca požadovala zníženie limitu pre 6-mocný chróm na min. 1 µg/m 3. Tento spor vyriešilo až rozhodnutie súdu, ktoré potvrdilo hodnotu 5 µg/m 3 ako technicky hraničnú, pretože nižšia úroveň by bola pre americký galvanotechnický priemysel likvidačná, zvlášť keď ide o technológiu pre ktorú neexistujú alternatívy (ako alternatíva sa ujali iba termicky striekané povlaky WC-Co a WC-CoCr v severoamerickom leteckom priemysle).

5 V tejto súvislosti je tvrdé chrómovanie aj sekundárne pod extrémnym tlakom environmentálnej a zdravotnej legislatívy, pretože aby sa dosiahli uvedené expozičné limity, musia sa v procesných kúpeľoch používať ako zmáčadlá perfluórované tenzidy. Ich úlohou je vytvárať na povrchu hladiny vrstvu peny, ktorá zabraňuje unikaniu aerosólu kyseliny chrómovej do okolitého prostredia. V danom prípade sa osvedčil perfluóroktánsulfonát, ktorý má vysokú stabilitu aj v agresívnom prostredí chrómovacieho elektrolytu. Vysoká chemická stabilita perfluórovaných tenzidov súčasne so sebou prináša ale aj negatíva, akou sú ich toxicita, perzistentnosť a bioakumulovateľnosť v životnom prostredí. Z toho dôvodu sa ich používanie v súčasnosti legislatívne zakazuje a je povolených len niekoľko výnimiek, kedy stav techniky neumožňuje ich náhradu. To je aj prípad tvrdého chrómovania. Je to však podmienené tým, že sa môžu používať jedine vtedy, ak sa aplikuje spomínaná BAT-technika. Podľa názoru galvanotechnickej branže v Nemecku sú legislatívne tlaky na tvrdé chrómovanie aj dôsledkom konkurenčného boja, resp. ide o politickú otázku, pretože pri nových konkurenčných technológiách sa otázka ich vplyvu na zdravie alebo environment menej zdôrazňuje (Galvanotechnik 1/2010). V prípade chrómovania sa proces vedie v uzatvorenom systéme a zdravotné riziko by sa nemalo špekulatívne preháňať, zvlášť aj keď sa v praxi eviduje len malé množstvo pracovných ochorení.. Treba zdôrazniť, že alternatívne riešenia sa ťažko presadzujú aj z toho dôvodu, že povlaky tvrdého chrómu zlepšujú znášateľnosť so životným prostredím, zvyšujú koróznu odolnosť, chemickú stálosť, odolnosť voči opotrebeniu, rozširujú tribologické vlastnosti a dobre sú zvládnuté položky, ako sú zabezpečovanie kvality, úspora nákladov, vedenie procesu, spätná sledovateľnosť, optimálna technika zariadení a ich riadenie. Tým, že povlaky tvrdého chrómu predlžujú technickú životnosť výrobkov, naopak pozitívne prispievajú k životnému prostrediu. To sa týka aj spomínanej bioinertnosti k životnému prostrediu, zdravotnej nezávadnosti chrómu (aj 3-mocného) a známych postupov na spätné získavanie z roztokov. Všetky tieto faktory znižujú výber alternatívy ku chrómovaniu. ČISTENIE A ODMASŤOVANIE S TRI- A PERCHLÓRETYLÉNOM Trichlóretylén a perchlóretylénom sú dodnes prakticky nenahraditeľné technologické prostriedky predovšetkým v tých prípadoch, keď sa čistia a odmasťujú zložité technické súčiastky pre potreby high-tech priemyslu. Sprísnenie legislatívy na prelome minulého storočia a ich zaradenie do kategórie látok, ktorých použitie súvisí, resp. môže súvisieť s karcinogénnym účinkom, viedlo však k tomu, že sa ich spotreba radikálne znížila. Firmám vyrábajúcim čistiace a odmasťovacie zariadenia určitý čas trvalo, kým tranformovali bežnú techniku zariadení na BAT techniku. Dnešné zariadenia sú pritom na takej úrovni, že v porovnaní s nedávnou minulosťou sa znížili ich emisie až o 90 % [1]. Vhodnejšie je teda hovoriť skôr o technických systémoch než o zariadeniach. Nemeckí výrobcovia udávajú, že spĺňajú požiadavky európskej aj ich nemeckej legislatívy (BImSchV), ktorá vyžaduje, aby sa technológia prevádzkovala v uzatvorených kabínach, t.j. hermetizovaných, kde sú prípustné len otvory pre odsávanie plynov, pričom v priestore odkiaľ sa dielce vyťahujú po vyčistení, môže byť max. koncentrácia chlórovaných uhľovodíkov 1 g /m 3 Ak by bola koncentrácia vyššia, je otváranie dverí zariadenia automaticky zablokované. Súčasne sa predpisuje, že pod zariadeniami musí byť zachytávacia vaňa, optimálne zdvojená, aby sa zabránilo prieniku do pôdy a potenciálnemu znečisteniu spodných vôd. Okrem toho musí byť všetko neustále kontrolované, merané a priebežne skúšané na tesnosť. Pokiaľ nie sú k dispozícii automatické zapisovače hodnôt koncentrácií, tak zariadenia podliehajú kontrole inšpekčných orgánov. Za týchto podmienok sa považuje za reálnu technickú životnosť čistiacich a odmasťovacích zariadení rokov [1]. Ako ukázali merania koncentrácie perchlóretylénu v 9 firmách a 52 zariadeniach pohybovali sa zistené hodnoty v rozsahu 0,1 3,9 ppm, čo je nižšie než je hodnota MAK 30 ppm (165 mg/ m 3 ). V [1] sa tu zdôrazňuje skutočnosť, že treba rozlišovať medzi nebezpečenstvom a ohrozením, kde nebezpečenstvo súvisí s inherentným toxickým a ekotoxikologickým pôsobením látky, ktorá môže škodiť človeku alebo environmentu., kým riziko vyjadruje skutočnú expozíciu voči tomuto nebezpečenstvu.. Čiže aj vysoko nebezpečná látka, ak sa používa v uzatvorenom systéme (BAT-technika) a nepôsobí teda ani na človeka ani na environment, nepredstavuje bezprostredné riziko. Problematika ekotoxicity a ochrany zdravia pre oblasť chlórovaných rozpúšťadiel je veľmi široká a komplikovaná (pozri napr. Obecne sú trichlóretylén aj perchlóretylén látky zdraviu škodlivé a nebezpečné pre životné prostredie. V environmente sú rozptýlené prakticky všade, t.j. vo vode, pôde, ovzduší, predovšetkým v dôsledku enormnej spotreby v priemysle, neodbornej manipulácie a kontaminácie pôdy a spodných vôd najmä v 70-tych až 80-tych rokov minulého storočia. Niektoré údaje týkajúce sa ekotoxicity a ochrany zdravia vybrané z nemeckých zdrojov sú uvedené v tabuľkách 1 a 2. Ako vidieť, trichlóretylén sa v porovnaní s perchlóretylénom trochu rýchlejšie odbúrava v ovzduší, vode aj pôde, čo je dané tým, že obsahuje vodík, takže aj produkty odbúravania sú čiastočne odlišné (za určitých okolností môže vzniknúť karcinogénny vinylchlorid). V tabuľke 2 je trichlóretylén zaradený ako látka spôsobujúca rakovinu a perchlóretylén ako látka s potenciálnym karcinogénnym účinkom. Podľa údajov firmy GEISS k zaradeniu trichlóretylénu ako karcinogánnej látky pristúpili v Európe v roku , kým v danom čase USA pristúpili k opačnému kroku, čím sa európske firmy konkurenčne znevýhodňujú oproti americkým [2]. Pre technológov

6 alebo menej zainteresovaných je tu aj určitý problém s terminológiou, pretože napr. IARC (International Agency for Research on Cancer) vedie v kategórii 2 v pracovnom prostredí pod 2A látky pravdepodobne karcinogénne a pod 2B možno karcinogénne pre ľudí. Kategória 1 znamená, že sú karcinogénne pre ľudí a kategória 3, že nie sú klasifikované ako karcinogénne, resp. kategória 4 nie sú pravdepodobne karcinogénne. Informatívny prehľad o problematike možno nájsť v [3]. Tabuľka 1: Environmentálne vlastnosti chlórovaných rozpúšťadiel [1] ODP GWP Fotochemický Príspevok ku smog kyslým dažďom Metylénchlorid prakticky nula prakticky nula 0,008 zanedbateľný Trichlóretylén prakticky nula prakticky nula 0,066 zanedbateľný Perchlóretylén prakticky nula prakticky nula 0,005 zanedbateľný Uhľovodíky Nula ca. 0,5 ODP potenciál poškodzovania ozónovej vrstvy GWP globálny potenciál otepľovania Životnosť v atmosfére 5-6 mesiacov 6-8 dní 5-6 mesiacov Hodiny Tabuľka 2: Niektoré vybrané údaje pre trichlóretylén a perchlóretylén z nemeckých zdrojov MAK/NPK/NPEL ppm mg/m 3 Biologický limit (mg/l krvi) TRI * 100 ** WGK*** (potenciál ohrozenia vody) R - vety 3 R45,R36/38, R52/53,R67 GHS Karcinogenita H350, kategória 1B PER R40,R51/53 H351, kategória 2 Odsávané plyny (mg/ m 3 ) 1 (alebo 2,5 g/hod.) Teplota vznietenia 410 C 1 nemá * trichlóretanol ** kyselina trichlóroctová *** Bayerischer Landesamt für Umweltschutz (Bavorský zemský úrad pre ochranu životného prostredia) udáva pre obe rozpúšťadlá smernú hodnotu vo vodách 10 µg /liter. POZNÁMKA: V Nariadení vlády SR 355/2006 (expozícia chemickými faktormi pri práci) je pre PER perchlóretylén NPEL = 50 ml/m 3 (345 mg/m 3 ) a BMH (Biologická medzná hodnota v krvi) = 1 mg/l (6 µmol/l), t.j. rovnaká ako v tabuľke 2, a pre trichlóretylén 5 mg/l, aj s limitom 200 mg/l vzťahovaným na stanovenie v moči, v ktorom sa stanovuje aj obsah kyseliny trichlóroctovej. Pre trichlóretylén sa udáva technická smerná hodnota TSH=50 ml/m3 v NV 356/2006 (expozícia karcinogénnymi a mutagénnymi faktormi), kde je zaradený do kategórie karcinogénov 2, t.j ako podozrivý karcinogén - 50 ml/m 3 (275 mg/m 3 ). Z prieskumu súčasnej situácie vyplýva, že rôzne prístupy súvisia podľa toho, z akého hľadiska sa problematika hodnotí, t.j. či sa berie do úvahy karcinogenita obecne, t.j. ako potenciálne nebezpečenstvo, alebo či sa hodnotí reálna technologická koncentrácia pri použití súčasnej BAT techniky, t.j. ako reálne, resp. zostatkové riziko, ktoré môže byť prijateľné bez akýchkoľvek problémov. Inštitúcie ovplyvňujúce legislatívu (napr. v USA EPA a NIOSH) majú kvôli tejto rôznorodosti prístupov aj veľmi silnú opozíciu vo výrobcoch vyrábajúcich chlórované rozpúšťadlá ako aj v samotných priemyselných užívateľoch, ako sú obranný priemysel, strojárstvo, resp. high-tech priemysel, kde neexistujú rovnocenné technologické alternatívy k perchlóretylénu a trichlóretylénu. Tieto vedú desiatky rokov odborný boj s uvedenými inštitúciami a financujú rozsiahle štúdie hodnotenia rizika, kde berú do úvahy akceptovateľné aj zostatkové riziko. Veľké množstvo relevantných odborných dát možno nájsť v materiáloch ECSA - Európskej asociácie chlórovaných rozpúšťadiel, ktorá je členom európskej federácie EUROCHLOR (eurochlor.org). Podľa výsledkov štúdie Euro Chlor risk assessment for the marine environment voľne dostupnej na ich online stránke je napr. aj pri trichlóretyléne environmentálne riziko nízke, a preto asociácia nesúhlasí s takým výkladom európskej legislatívy, ktorá ho zaraďuje medzi karcinogénne látky. Argumentácia ECSA je podložená s dvomi case study o obrovskom a neprimeranom dopade a konkurenčnom znevýhodnení európskych výrobcov, navyše aj so širokým sociálnym dopadom. Aktuálny stav v hodnotení rizík súvisiacich s trichlóretylénom sa v USA v súčasnosti prehodnocuje. Na stránke EPA bol v 12/2009 zverejnený vyše tisícstránkový dokument za účelom verejného prehodnotenia [6]

7 ZÁVER V príspevku sa prezentujú aktuálne trendy v legislatíve chemických rizík, ktoré závažným spôsobom dopadajú na oblasť galvanotechniky, na tvrdé chrómovanie a čistenie a odmasťovanie trichlóretylénom a perchlóretylénom. Zdôrazňuje sa skutočnosť, že galvanotechnický priemysel je schopný vyrovnať sa so sprísnenou legislatívou prostredníctvom nasadenia BAT-techniky, t.j. na úrovni požadovaných technických smerných hodnôt, kedy je zostatkové riziko prijateľné. Určitým negatívom, čo súvisí s politikou aj konkurenčným bojom, je však skutočnosť, že tvorcovia legislatívy a rôzne výskumné inštitúcie sa prednostne sústreďujú na chemické prostriedky dlhodobo známe a používané. Vzniká tak situácia, že napr. z hľadiska ekotoxicity trichlóretylénu, tento patrí medzi najsledovanejšie látky na svete, kým u konkurenčných výrobkov sú údaje často úplne nedostatočné (pozri aj v [5]). Obdobne je to v prípade kyseliny chrómovej, kedy je snaha preradiť ju z hľadiska klasifikácie do kategórie intermediates v rámci REACH, čo v podstate znamená, že vylúčený chrómový povlak na povrchu výrobku by sa bral do úvahy ako nová surovina, ktorá sa dáva na trh, hoci zostáva na povrchu výrobku. Odborné organizácie a spoločnosti v EU sa snažia tieto trendy eliminovať konzultáciami s tvorcami legislatívy a lobovať v prospech branže, obdobne v USA, pretože tlak legislatívy môže byť v danom prípade likvidačný, t.j. tých, ktorých sa snažia ochraňovať, v konečnom dôsledku pripravia o prácu. V tejto súvislosti môžu byť užitočné v medzinárodnom meradle aj menšie spoločnosti, akou je napr. SSPU, na ktorú sa obracajú partnerské organizácie, napr. CETS, s cieľom lobovať a vyjednávať s národnými tvorcami legislatívy. Na Slovensku je však špecifickým problémom, že dodávatelia chemikálií a zariadení pre povrchové úpravy, ale hlavne priemyselné podniky, ktoré chrómujú, odmasťujú, resp. realizujú povrchové úpravy nenanášajú na SSPU žiadne požiadavky. Výsledkom teda je, že niet koho osloviť a niet za koho bojovať. Článok vznikol ako súčasť dokumentácie k predmetu inžinierskeho štúdia: Legislatívne aspekty výrob a Environmentálna bezpečnosť pracovísk v študijnom programe Technika ochrany životného prostredia a k predmetu bakalárskeho štúdia: Environmentálna legislatíva v študijnom programe Environmentálne manažérstvo. ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY [1] JELINEK, T. W., et al. Reinigen und Entfetten in der Metallindustrie. 1. Auflage. Saulgau/Württ.: Eugen G. Leuze Verlag, s. ISBN [2] LEHMAN, L., FUHR, O. Argumente für den Einsatz von CKW-Lösemittel in der metalbearbeitenden Industrie. [online] GEISS GmBH,2005 [cit ] Dostupné na internete: < [3] HETTYCHOVÁ,Ľ. Zdravotné riziká pri práci s karcinogénnymi, mutagénnymi a látkami poškodzujúcimi reprodukciu /CMR/. Chémia Liptovský Ján [online] [cit ] Dostupné na internete: < [4] Euro Chlor risk assessment for the marine environment [online] Eurochlor online [cit ] Dostupné na internete: < [5] Environmental health criteria for trichloroethylene [online]. INCHEM. [cit ]. Dostupné na internete:< [6] IRIS Toxicological Review of Trichloroethylene (External Review Draft) [online]. EPA [cit ]. Dostupné na internete: <

8 ASCONA PROJEKT. PRŮBĚŽNÁ BILANCE PO 25 LETECH ASCONA PROJECT. REAL TIME FIELD CORROSION TEST OF A CAR JOACHIM RAMISCH Riesmetall GmbH, Nördlingen, Nemecko, Tyto novinové titulky se naštěstí nikdy neobjevily: Prorezivělé šrouby: auto ztratilo blatník, motorkář mrtvý. ADAC vyhlašuje poplach: stále více automobilů se po zimě prostě rozpadne. Je koroze automobilů silnější? Ochranná doba zinkových vrstev se dramaticky snižuje. I přesto se přibližně před 15 lety množily na setkáních galvanických svazů přednášky, které si stěžovaly na nedostatečnou odolnost korozní ochrany ocelových dílů pomocí nelegovaných zinkových vrstev a požadovaly zlepšení galvanického pozinkovaní spoluvylučováním niklu, kobaltu a železa. Pro ilustraci tohoto hrozného stavu byly udivenému publiku předkládány působící obrázky zcela zkorodovaných nelegovaně pozinkovaných šroubů, které byly v solné mlze testovány společně s legovaně pozinkovanými šrouby, které naopak solnou sprchu přestály skoro bez dotčení. Zkoušky v praxi s v reálnem čase montovanými legovaně pozinkovanými šrouby na sériové vozy vypadaly, že tyto výsledky potvrzují. Tyto výjevy ale stály v protikladu s pozorováními, které autor této přednášky mohl sledovat na svém služebním voze Opel Ascona r.v. 1984, který byl v té době asi 10 let starý. V tomto voze zabudované nelegované pozinkované díly vykazovaly pouze lehkou, funkčnost nijak neohrožující, korozi. V žádném případě nebyla zjistitelná dramatičnost průběhu koroze popisovaná v těch přednáškách. Vzniká podezření Trvající negativní zprávy o galvanickém zinkování začínaly být hrozbou pro autorovou zakázkovou galvanizovnou, jehož provoz se specializoval na galvanické zinkování. Zvyšoval se na něj tlak uskutečnit vysoké investice do zinkoslitinového vylučování, tedy technologie o jejímž smyslu nebyl přesvědčen. Některé rozhovory a diskuse na mnohých odborných akcích na toto téma nechaly vzklíčit podezření: byla to celé snad pouze hra s předem rozdělenými rolemi, aby se upravily poslední dobou a dlouholetou konkurencí trochu povadlé výnosy dodavatelských firem v oblasti nelegovaného zinkování? Měl se znehodnocením staré, ale osvědčené technologie navodit přechod k výnosnější obnově? Začíná dlouhý pochod Co dělat? Pomocí odlišných znaleckých posudků zaujmout pozice? Proti celému automobilovému průmyslu? Již náklady na takový plán by byly pro malou zakázkovou galvanizovnu neúnosné a také po odborné stránce by nebyl úspěch zaručen. S důkazy přijatelnými u soudu se nedalo počítat. Zůstal tedy pouze dlouhý pochod, důkladné a vytrvalé sledování a pozorování zinkové koroze na definovaném objektu po velmi dlouhé časové období. Bylo přirozené vzít si ku pomoci jako sledovaný objekt zmiňovaný Opel Ascona a autor se rozhodl: bude ten služební vůz používat tak dlouho, dokud nebude a důvodu všeobecně, technicky a hospodářsky neopravitelného selhání galvanicky pozinkovaných dílů nepojízdný. Vůz byl jako doposud celoročně využíván především v jižním Německu, ale také na dálkové cesty po celé Evropě. Jako řidič sloužil prakticky výlučně autor, v neposledním řadě proto, že jiné osoby nechtěly převzít zodpovědnost za stále více svatou plechovku. Náklady explodují Roky přecházely a zub času hlodal na Asconě. Dostavily se neočekávané a bolestivě drahé výpadky: Zadní osa: Při přibližně km byla celá struktura zadní osy zkorodovaná tak, že představovala bezpečnostní riziko a byla vyměněna za lépe zachovalou použitou osu.

9 Blatníky a dveře: Silné prorezavění si vyžádalo kompletní výměnu předních blatníku a čtyř dvěří. U náhradních dílů se ale před lakováním doplnilo to, co výrobce nepovažoval za důležité: pozinkování. Zadní blatníky nejsou bohužel demontovatelné a musí se v pravidelných časových intervalech náročně sanovat. Přístrojová deska: Ta sestává z jediného pěnového dílů a byla stále popraskanější, až na několika místech praskla docela. Nevyměňuje se, protože je to velmi drahé a jedná se pouze o kosmetickou vadu. Sedadla a bezpečnostní pásy: Sedadla jsou dovnitř proseděna, pěnové polstrování z nich čiší jako žlutý prach. Tento stav stále trvá. Umělohmotná tlačítka na uzávěrách bezpečnostních pásů se pod náporem potu uživatele rozpadla, následně zlomila a musela vyměnit. Čelní sklo: Pod stálým odstřelováním jemnými prachovými částečkami během jízdy se sklo tak zdrsnilo, že v noci a za deště představovalo stále větší bezpečnostní riziko kvůli špatné průhlednosti. Po cca ujetých kilometrů se vyměnilo. V roce 2009 je Asconě 25 let a má s originálním motorem najeto km. Samozřejmě jsou nyní i galvanicky pozinkované díly silně napadené, ale o celkovém selhání ještě nemůže být řeč. Jednotlivé spojovací elementy se při běžných opravách vyměňovali, v poměru k celkovým nákladům všech oprav se ale jedná o to známe nic. Konec je otevřený Zatím není zřejmé jestli a kdy nastane selhání galvanicky pozinkovaných dílů vedoucí ke sešrotování Opelu Ascony. I přesto je jeden výsledek jasný: bylo zbytečné vypudit z automobilového průmyslu nelegované galvanické zinkování, nákladově výhodnou a k životnímu prostředí šetrnou technologii, která neprávem získala špatnou pověst.

10 STUDIUM VLASTNOSTÍ ANTIKOROZNÍCH OCHRANNÝCH POVLAKŮ S OBSAHEM PŘÍRODNÍCH PLNIV NA BÁZI DIATOMITU A KALCINOVANÉHO KAOLÍNU A STUDY OF ANTICORROSIVE PROTECTIVE COATINGS WITH MINERAL FILLERS BASED ON DIATOMITE AN CALCINED KAOLINE ANDREA KALENDOVÁ, DAVID VESELÝ Institute of Chemistry and Technology of Macromolecular Compounds, Faculty of Chemical Technology, University of Pardubice,Studentská 573, , Pardubice, Czech Republic, andrea.kalendova@upce.cz ABSTRAKT Byly zjišťovány a porovnávány vlastnosti přírodního kalcinovaného kaolínu a diatomitu v organických povlacích v na morfologii částic a objemové koncentraci (OKP). Byly formulovány modelové nátěrové hmoty na bázi epoxidového a epoxyesterového pojiva s obsahem plniva při OKP = 5%, 10%, 20%, 30% a při kritické objemové koncentraci pigmentu (KOKP). Antikorozní účinnost nátěrových hmot byla testována pomocí korozních testů v prostředí neutrální solné mlhy a v prostředí kondenzované vlhkosti. Bylo zjištěno, že kalcinovaný kaolín jako perspektivní plnivo lze aplikovat do účinných antikorozních ochranných nátěrů. ABSTRACT Comparison of properties of diatomite and calcined kaoline in paints were studied in dependence on morphology of pigment particles and pigment volume concentration (PVC). Model paints based on epoxide and epoxy-ester binders were formulated containing increasing filler contents, PVC = 5 %. up to the critical volume concentration of the pigment (CPVC). The properties of the prepared coatings were tested by laboratory corrosion tests in both the neutral salt mist and the condensation moisture environments. It was established that calcined kaoline can be used as a prospective filler in anticorrosion protective coatings. TEORETICKÁ ČÁST Mechanismus protikorozní ochrany pomocí nátěrových hmot lze rozdělit do tří skupin: na ochranu bariérového typu [1-3], ochranu inhibičního typu [4] a na ochranu elektrochemického typu [5, 6]. Na bariérovém efektu se mohou podílet také v nátěru přítomné inertní pigmenty. Příznivý účinek na ochrannou účinnost je dosažen zejména při použití lamelárních částic pigmentů (spekularit, muscovit, lístkový hliník) nebo vláknitých částic (wollastonit). Mezi perspektivní plniva patří i další sloučeniny na bázi silikátů [7-9]. Částicemi, které zlepšují při vhodné objemové koncentraci (OKP) bariérové vlastnosti filmu, jsou lamelární částice kaolínu. Dalším zajímavým plnivem pro organické povlaky může být diatomit, což je cristoballit [10]. EXPERIMENTÁLNÍ ČÁST Formulace modelových nátěrových hmot s testovanými plnivy Byly testovány a porovnávány plniva bázi diatomitu a na bázi kalcinovaného kaolínu, která se lišila tvarem částic, obsahem strukturních fází a chemickým složením. Testován byl diatomit Clarcell (výrobce: Ceca, Arkema Group, Francie), který vykazuje rozmanité tvary částic. Jako druhý pigment byl testován kalcinovaný kaolín, obsahující metakaolín, (výrobce: České lupkové závody a.s.). Pro zjištění vlastností v nátěrových hmotách byly plniva aplikovány do roztoku epoxidové středněmolekulární pryskyřice vodouředitelného typu a do roztoku epoxyesterové pryskyřice (60 % epoxid, 40 % mastné kyseliny tungového oleje. Vlastnosti plniv v nátěrových hmotách byly zjišťovány v závislosti na hodnotách OKP, v řadě rostoucích hodnot od OKP = 5 % do 40 %, až po hodnotu OKP = KOKP. Vlastnosti testovaných nátěrů jsou ovlivněny zejména chemickým složením, strukturou a tvarem primárních částic použitých plniv. Příprava modelových nátěrových hmot Dispergace pigmentů do pojiv nátěrových hmot byla provedena v perlovém mlýnu Dispermat CV (WMA Getzmann GmbH, Verfahrenstechnik, Germany) s náplní skleněných kuliček o průměru 2 mm. Stanovení korozně-inhibiční účinnosti nátěrů obsahujících diatomit a kaolín

11 Korozní zkouška v kondenzační komoře s kondenzací vody Zkouška byla provedena v kondenzační komoře o objemu 200 dm 3 (Kovofiniš, Česká republika). Vzorky byly vyhodnoceny po expozici trvající 672 hodin. Cyklická korozní zkouška v komoře se solnou mlhou Při této zkoušce byly vzorky nátěrových filmů vystaveny působení 5 % roztoku NaCl při teplotě 35 C v solné komoře Liebisch SKB 400 ATR o objemu 400 dm 3 (Liebisch GmbH, Německo). Vzorky byly podrobeny 12 hodinovým cyklům skládajících se ze tří na sebe navazujících kroků: 10 hodin expozice mlze rozprašovaného 5% neutrálního roztoku NaCl (1 krok), 1 hodina expozice kondenzované vlhkosti při teplotě 40 C (2.krok) a 1 hodina osychání vzorků v proudícím vzduchu při teplotě 23 C (3.krok). Vzorky byly vyhodnoceny po expozici trvající 480 hodin (40 cyklů) Vyhodnocování korozních projevů na zkušebních panelech po expozici korozním zkouškám bylo provedeno podle norem ASTM D , ASTM D a ASTM D Antikorozní účinnost (Ae) pro vykonané korozní testy byla vypočtena jako aritmetický průměr bodového hodnocení stupně koroze podkladu, ze stupně puchýřkovatění nátěrového filmu a stupně koroze kovového podkladu VÝSLEDKY A DISKUZE V obrázku 1 je zobrazena morfologie primárních částic testovaného diatomitu a kaolínu. Částice kaolínu jsou výrazně lamelární struktury. Částice diatomitu mají podobu rozmanitých schránek rozsivek. Diatomitové plnivo je amorfní forma SiO 2 cristobalit obsahující příměsi sodíku, hliníku a železa. Plnivo na bázi kalcinovaného kaolínu obsahuje amorfní fázi metakaolín, krystalický podíl je směsí křemene a mullitu. Celková ochranná účinnost kaolínu a diatomitu v nátěrových hmotách Zásaditý vodný výluh pozitivně ovlivňuje ochranné antikorozní působení nátěru naneseném na kovový substrát. Plnivo diatomit vykazuje daleko více zásaditý charakter vodného výluhu (ph = 8.30) než vodný výluh kalcinovaného kaolínu (ph = 6.8). Odolnost vůči působení alkalických a kyselým látek je u diatomitu výrazně vyšší. To předurčuje použití diatomitu do chemicky odolných nátěrových hmot. Výhodou diatomitu je jeho vyšší měrná vodivost 409 µs.cm, která má za následek pasivaci kovového podkladu při korozních dějích. ZÁVĚR Ze získaných výsledků vyplývá, že obě plniva - kalcinovaný kaolin i diatomit - působí v antikorozních nátěrových hmotách pozitivně z hlediska antikorozní ochranné účinnosti nátěrů. Se zvyšující se hodnotou OKP se také zvyšuje ochranná antikorozní funkce nátěrů. Z hlediska pojiva je vliv chemického složení polymerní matrice na antikorozní ochrannou účinnost nátěrů méně významné. Fyzikálně-mechanické vlastnosti nátěrů pigmentovaných kalcinovaným kaolinem i diatomitem se zhoršují s rostoucím množstvím plniva v nátěru. Po přihlédnutí k antikorozním vlastnostem ve vztahu k fyzikálně-mechanickým vlastnostem pigmentovaných nátěrů, lze optimalizovat obsah obou plniv na hodnotu OKP = obj.%. PODĚKOVÁNÍ Práce byla provedena za podpory projektu MPO (2A-1TP1/014). LITERATURA 1. R. Naderi, M. M. Tatar, Electrochim. Acta 53 (18) 5692 (2008). 2. G. Bierwagen, D. Battocchi, A. Simões, A. Stamness, D. Galoman, Prog. Org. Coat. 59 (3) 172 (2007). 3. B. del Amo, G. Blustein, M. Pérez, M. García, M. Deyá, M. Stupak, R. Romagnoli, Colloids Surfaces A: Physicochem. Eng. Aspects 324 (1-3) 58 (2008). 4. G. Blustein, A. R. Di Sarli, J. A. Jaén, R. Romagnoli, B. del Amo, Corros. Sci. 49 (11) 4202 (2007). 5. M. R. Tohidifar, E. Taheri-Nassaj, P. Alizadeh, Mater. Chem. Phys. 109 (1) 137 (2008). 6. D. Veselý, A. Kalendova, Prog. Org. Coat. 62 (1) 5 (2008). 7. K. Rissa, T. Lepistö, K. Yrjölä, Prog. Org. Coat. 55 (2) (2006) H. H. Murray, J. E. Kogel, Appl. Clay Sci. 29 (3-4) (2005) M. J. Ribeiro, D. U. Tulyagavov, J. M. Ferreira, J. A. Labrincha, J. Europ. Ceram. Soc. 25 (5) 703 (2005). 10. H. H. Murray, Appl. Clay Sci. 17 (5-6) 207 (2000).

12 (a) (b) (c) (d) Obrázek 1. Morfologie částic diatomitu (a,b) a kalcinovaného kaolínu (c,d). Tabulka 1. Antikorozní účinnost epoxidových a epoxyesterových nátěrových hmot s obsahem diatomitu a kaolinu. OKP plniva v Antikorozní účinnost povlaku Epoxidový nátěr Epoxyesterový nátěr (%) Ae (H2O)* Ae (NaCl)** Ae (H2O)* Ae (NaCl)** kalcinovaný kaolin diatomit *Ae (H2O) Antikorozní účinnost z korozní zkoušky v kondenzační komoře s kondenzací vody **Ae (NaCl) - Antikorozní účinnost z cyklické korozní zkoušky v komoře se solnou mlhou

13 Výber z časopisu Galvanotechnik z čísiel 5-7 / 2010 Ing. Štefan Svetský, PhD., Materiálovotechnologická fakulta MTF STU v Trnave V Spravodaji SSPU sa podáva pravidelný výber z najstaršieho odborného časopisu pre galvanotechniku v Nemecku (108 rokov). Časopis má v súčasnosti niekoľko rubrík: galvanotechniku - fotovoltaiku - techniku tenkých vrstiev a plazmy - techniku mikrosystémov - techniku životného prostredia - Galvano - referáty. Výber pre SSPU sa sústreďuje hlavne na galvanotechniku a techniku životného prostredia s ťažiskom na niektoré pôvodné články a trendy, resp. zaujímavosti v danej oblasti. Na podporu odbornej nemčiny sa uvádzajú vždy aj nemecké názvy vedľa slovenských. GALVANOTECHNIK 5/2010 [1] Redaktioneller Teil GALVANOTECHNIK :: Redakčná časť GALVANOTECHNIK Aufsätze - Články * Tribologische Untersuchungen von Zinnoberflächen an Kontakten für die elektrische Verbindungstechnik (Ostendorf, F.; Wielsch, Th.; Reiniger, M.) :: Tribologický výskum cínových povrchov na elektrických kontaktoch spojovacej techniky. * Cyanidbildung bei der Abscheidung von Zink-Nickel (Sonntag, B.; Dingwerth, B.; Vogel, R.; Scheller, B.) :: Tvorba kyanidov pri vylučovaní zliatiny Zinok - Nikel * Schichtdickenmessung dünner Gold- und Palladiumschichten auf Leiterplatten mit Röntgenfluoreszenz (Dill, S.; Rößiger, V.) :: Meranie hrúbky tenkých vrstiev zlato, paládium na plošných spojoch pomocou röntgenovej fluorescencie. * Galvanotechnik und Automobil: Bedeutung - Schichtsysteme - Zukunft (Dahlhaus, M.) :: Galvanotechnika a automobil: Význam - Systém vrstiev - Budúcnosť. * Gravitationsgestützte galvanische Abscheidung zur Erzeugung dreidimensional kristallin strukturierter Oberflächen (Schmidt, R.; Zwanzig, M.; Moritz, H.) :: Gravitačne podporované galvanické vylučovanie pre výrobu trojrozmerných krištalicky štruktúrovaných vrstiev. * Weiterentwicklung bei funktioneller Beschichtung mit sauren Zinksystemen auf Chloridbasis (Lanksweirt, U.; Barz, M.) :: Ďalší vývoj funkčného pokovenia v systémoch kyslého zinku na báze chloridov. Berichte - Správy Táto rubrika obsahuje pravidelné správy z Anglicka (Kuhn), Indie (Rao) a správy z výstav a podujatí (Marktplatz für Highend-Oberflächen, 17. lipský odborný seminár, DGO, podujatie Chennai, 4. koloqium povrchovej techniky Aachen). Taktiež je tam príspevok k sledovaniu koncentrácie čistiacich kúpeľov pri čistení automobilových súčiastok a polotovarov, o antifrikčných povlakoch, funkčnom pokovení ušľachtilými kovmi. Rubriken - Rubriky * Ein Blick auf den deutschen Markt für industrielle Reinigung aus amerikanischer Sicht - Teil 3 :: Pohľad na nemecký trh priemyselného čistenia z americkej perspektívy. V tretej časti J. B. Durkee pokračuje v porovnávaní situácie v Nemecku a USA, pričom sa sústreďuje na porovnávanie prevádzkových nákladov a investícií. Zásadný rozdiel vidí v tom, že kým v Nemecku je tendencia investovať do zariadení, ktoré "dokážu všetko", v USA sa kladie dôraz na chemikálie pre čistenie a odmasťovanie a pracovnú silu. Zariadenia sú potom veľmi lacné. Tiež sa zamýšľa nad rozdielmi v technike zariadenia, napr. v Nemecku dominuje automatické čistenie v košoch, v USA sa používajú rotujúce bubny. Vyjadruje prekvapenie nad tým, že v Nemecku sú ochotné firmy investovať do zariadení na čistenie odpadových vôd, napr. odparky vykurované parou alebo prúdom, kým u nich sa používajú rôzne chemikálie na koaguláciu,

14 V rubrike Aus der Praxis - für die Praxis :: Z praxe pre prax sa popisuje možnosť zníženie citlivosti mosadzných výrobkov voči výsledku testu na koróziu pod napätím podľa ISO Z praxe je známa úprava roztokom na báze 6-mocného chrómu, ktorý pravdepodobne povrch pasivuje. V rubrike novinky sa popisuje komplexná skúška povrchov s VisionPro Surface - vizualizačný softvér využívajúci štatistickú techniku (ww.cognex.com). [2] Redaktioneller Teil Umwelttechnik :: Redakčná časť Ochrana životného prostredia Aufsätze - Články * Chromexposition und Galvanikbetriebe (Mesitschek, D.; Fent, K.) :: Expozícia chrómom a galvanotechnické podniky. Veľmi podrobný a kvalitný článok zároveň z pohľadu technológiw chrómovania a expozícii zlúčeninami 6- mocného chrómu v súvislosti so súčasnou legislatívou. Pojednáva o vplyve na vodu, pôdu, ovzdušie a udávajú sa aj legislatívne limity platné v USA aj Nemecku. Berichte - Správy Umicore Galvanotechnik: Ganzheitliches Management verknüpft Qualität, Umwelt und Arbeitssicherheit :: Umicore Galvanotechnik: Manažment životného cyklu spájajúci kvalitu, životné prostredie a bezpečnosť práce. Standard für Bestimmung des CO2-Ausstoßes :: Štandard pri stanovení únikov oxidu uhličitého. GALVANOTECHNIK 6/2010 [1] Redaktioneller Teil GALVANOTECHNIK :: Redakčná časť GALVANOTECHNIK Aufsätze - Články * Simulation der galvanischen Abscheidung von Funktionsschichten (Paatsch, W.; Mollath, G.) :: Simulovanie galvanického vylučovania funkčných vrstiev. * Enthaftungsprozesse an Polymer/Metall-Grenzflächen - vom molekularen Verständnis zu Selbstheilungsprozessen (Grundmeier, G.; Posner, R.) :: Procesy "odlupovania" na hraničných plochách - od porozumenia molekulárneho hľadiska po samohojivý efekt. * Substratvorbehandlung für Beschichtungen und Überzüge (Nakhosteen, C. B.) :: Príprava substrátu pre nanášanie povlakov a náterov :: Predúprava substrátu pre povlaky a nátery. * Zur Abscheidung von metallischen Chromschichten aus Chrom(III) elektrolyten Teil IV: Theoretische Ansätze zur Entwicklung eines funktionsfähigen Chrom(III) elektrolyts zur technischen Verchromung (Bohnet, J.) :: K vylučovaniu kovových vrstiev chrómu z elektrolytov Cr-III. Teoretické podklady k technickému pochrómovaniu * Gold-Kobalt-Hochleistungselektrolyt zur Erzeugung von Hartgoldschichten (Kurtz, O.; Barthelmes, J.; Rüther, R.; Danker, M.; Lagorce-Broc, F.; Bozsa, F.; Brookes, D.) :: Vysokovýkonné elektrolyty Au-Co na výrobu tvrdých povlakov zlata. Berichte - Správy Táto časť obsahuje pravidelné správy z Anglicka (Kuhn), Indie (Rao) a správy z výstav a podujatí (Atotech - 2. POP Summit, Enthone GmbH - Stuttgart, DFO-Tagung). Taktiež sa venuje otázke kooperácie v oblasti normovania dielcov z titanu, koróznym požiadavkam pre high-tech výrobu, predstavuje novú technológiu Dürr na efektívne využitie energie a zdrojov, chemickému lízingu, diamantu a keramike, ale aj napr. motivácii pracovníkov ako potenciálu úspechu. Rubriken - Rubriky

15 Tu figurujú pravidelné rubriky DGO- Z praxe pre prax - Správy odborných zväzov a spoločností - Nové postupy / zariadenia - Udalosti / Vzdelávanie / Odborné trhy - Dôležité v skratke - Novinky z odborného sveta - Z podnikov - Prehľad patentov. DGO-Bezirksgruppen und Veranstaltungstermine - Aus der Praxis für die Praxis - Verbandsnachrichten - Neue Verfahren Neue Einrichtungen - Tagungen, Ausbildung, Fachmessen - Wichtiges in Kürze - Neues aus der Fachwelt - Aus den Unternehmen - Patentschau Medzi novými postupmi figuruje informácia o náhrade kyseliny boritej a boraxu v odmasťovacích kúpeľoch hliníka, pretože nová prísnejšia legislatíva EU ich zaradila medzi toxické látky ( - Nariadenie EU EU Verordnung 790/2009. [2] Redaktioneller Teil Umwelttechnik :: Redakčná časť Ochrana životného prostredia Aufsätze - Články * Umweltsimulation zur Qualitätssicherung bei Photovoltaikanlagen (Bruderreck, L.) :: Simulácia životného prostredia na zabezpečovanie fotovoltaických zariadení. Berichte - Správy * Stoffkreislaufschließung und Regeneration für Phosphorsäure und phosphorsäurehaltige Prozesslösung :: Materiálovouzatvorený okruh a regenerácia kyseliny fosforečnej a procesných roztokov obsahujúcich kyselinu fosforečnú. * 75 % CO2-Einsparung durch Airgenex-Kondensationstrocknung :: 75%-ná úspora CO2 - úspora pomocou sušenia postupom Airgenex. GALVANOTECHNIK 7/2010 [1] Redaktioneller Teil GALVANOTECHNIK :: Redakčná časť GALVANOTECHNIK Aufsätze - Články * Chemische Abscheidung von Nickel-Phosphor-Dispersionsschichten hoher Schichtdicke (Petrova, M.; Noncheva, Z.; Jakob, C.; Mache, Th.) :: Chemické vylučovanie disperzných vrstiev Nikel - Fosfor. * Gold-Kobalt-Hochleistungselektrolyt zur Erzeugung von Hartgoldschichten (Kurtz, O.; Barthelmes, J.; Rüther, R.; Danker, M.; Lagorce-Broc, F.; Bozsa, F.; Brookes, D.) :: Vysokovýkonný elektrolyt na výrobu tvrdých vrstiev chrómu. * FEM-Charakterisierung von Wärmeeinflusszonen in Stahl mit geringem Kohlenstoffgehalt durch Oberflächenbehandlung mit gepulstem Nd:Glas-Laser (Iordanova, I.; Antonov, V.) :: FEM - Charakteristika tepelne ovplyvnených zón nízkouhlíkatých ocelí povrchovou úpravou na báze pulzného lasera Nd:Sklo. * Nanomaterialien auf dem Weg in neue Anwendungen - eine Meta-Roadmap (Krauss, O.) :: Nanomateriály na ceste k novým aplikáciam - "Meta-Cestovná mapa". * Nernst und die wissenschaftlichen Grundlagen der Galvanotechnik - 90 Jahre Nobelpreis für Chemie für Walther Hermann Nernst (Unruh, J.) :: Nernst a vedecké základy galvanotechniky výročie udelenia Nobbelovej ceny za Chémiu pre Walthera Hermanna Nernsta. Pedagogicky veľmi hodnotný článok k pôsobeniu Nernsta v termodynamike a galvanike s opisom významu známej Nersntovej rovnice pre elektrický potenciál elektródy a galvanické články. Berichte - Správy Táto časť obsahuje pravidelné správy z Anglicka (Kuhn), Indie (Rao) a správy z výstav a podujatí (32. rozhovory z Ulmu, míting Zväzu podpory odborných škôl pre galvanotechniku a plošné spoje, korózne podujatie 3. krajín, 9. severonemecký galvanodeň).

16 Rubriken - Rubriky Tu figurujú pravidelné rubriky DGO- Z praxe pre prax - Správy odborných zväzov a spoločností - Nové postupy / zariadenia - Udalosti / Vzdelávanie / Odborné trhy - Dôležité v skratke - Novinky z odborného sveta - Z podnikov - Prehľad patentov. DGO-Bezirksgruppen und Veranstaltungstermine - Aus der Praxis für die Praxis - Verbandsnachrichten - Neue Verfahren Neue Einrichtungen - Tagungen, Ausbildung, Fachmessen - Wichtiges in Kürze - Neues aus der Fachwelt - Aus den Unternehmen - Patentschau [2] Redaktioneller Teil Umwelttechnik :: Redakčná časť Ochrana životného prostredia Aufsätze - Články * Recycling von ammoniakalischer Kupferätzlösung (Vengris, T.; Binkien, R.) :: Recykling leptacieho amoniakálneho mediaceho kúpeľa.

17 Odborné podujatia poriadané v spolupráci so Slovenskou spoločnosťou pre povrchové úpravy v roku FOR SURFACE 6. mezinároní veletrh povrchových úprav a finálních technologií Súbežné veľtrhy: FOR INDUSTRY 2011, FOR WASTE 2011 Termín konania: Miesto konania: Pražský veletržní areál Letňany, Praha Kontakt: ABF, a.s. Václavské náměstí 29, Praha 1 Tel.: , forsurface@abf.cz 2. KORÓZIA ÚLOŽNÝCH ZARIADENÍ medzinárodná konferencia spojená s výstavou techniky, technológií a výrobkov využívaných v protikoróznejochrane Termín konania: máj 2011 Miesto konania: Usporiadateľ: Kontakt: Košice Hutnícka fakulta TU v Košiciach SPP distribúcia, a.s. Slovenský plynárenský a naftový zväz Slovenská spoločnosť pre povrchové úpravy, člen ZSVTS Pobočka Slovenskej hutníckej spoločnosti pri Hutníckej fakulte TU Katedra náuky o materiáloch HF TU KORÓZIA 2011 Letná 9, Košice tel.: 055/ , , , fax: 055/ corrosion.hf@tuke.sk MEDZINÁRODNÁ GALVANICKÁ KONFERENCIA Termín konania: jún 2011 Miesto konania: Kočovce Usporiadateľ: Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave Slovenská spoločnosť pre povrchové úpravy, člen ZSVTS Slovenská spoločnosť priemyselnej chémie, člen ZSVTS Česká společnost pro povrchové úpravy Kontaktná osoba: doc. Ing. Marta Chovancová, PhD., tel.: 02/ , , fax: 02/ marta.chovancova@stuba.sk

18 4. POVRCHOVÉ INŽINIERSTVO 2011 INTERANTIKOR 8. medzinárodná vedecká konferencia Termín konania: november 2011 Miesto konania: Usporiadateľ: Odb. garant: Kontakt: Košice Strojnícka fakulta TU v Košiciach Slovenská spoločnosť pre povrchové úpravy, člen ZSVTS, doc. Ing. Daniel Jankura, PhD. Ing. Dagmar Draganovská, PhD. Katedra technológií a materiálov SjF TU Košice Mäsiarska 74, Košice tel.: +421/55/ , fax: +421/55/ ; povrchy@tuke.sk

19 Prehľad medzinárodných podujatí v roku 2011 Zdroj: März 2011 European Coatings SHOW Datum: März 2011 Ort: Nürnberg Internet: Weitere Informationen siehe European Coatings SHOW April 2011 Hannover Messe 2011 Datum: April 2011 Ort: Internet: Hannover Weitere Informationen siehe Hannover Messe SurfaceTechnology Datum: April 2011 Ort: Hannover Internet: Weitere Informationen siehe SurfaceTechnology WELT DER OBERFLÄCHE Hannover 2011 Datum: April 2011 Ort: Hannover Internet: Weitere Informationen siehe WELT DER OBERFLÄCHE Mai 2011 Material Vision 2011 Datum: Mai 2011 Ort: Frankfurt Internet: Weitere Informationen siehe Material Vision 2011

20 Oktober 2011 MATERIALICA 2011 Datum: Oktober 2011 Ort: München Internet: Weitere Informationen siehe MATERIALICA 2011 parts2clean - Leitmesse für Reinigung in Produktion und Instandhaltung Datum: Oktober 2011 Ort: Internet: Stuttgart Weitere Informationen siehe parts2clean November 2011 Productronica Internationale Fachmesse der Elektronik-Fertigung Datum: November 2011 Ort: München Internet: Weitere Informationen siehe Productronica 2011