Kompenzácia vplyvov sťaženého a zdraviu škodlivého pracovného prostredia

Transkript

1 Inštitút pre výskum práce a rodiny Institute for Labour and Family Research Kompenzácia vplyvov sťaženého a zdraviu škodlivého pracovného prostredia Záverečná správa č Autor - gestor: Ing. Slávka Matulová Spoluriešitelia: Ing. Teodor Hatina RNDr. Miroslava Kordošová Zadávateľ: MPSVR SR Odbor pracovnoprávnych vzťahov a ochrany práce Bratislava, október 2006

2 Inštitút pre výskum práce a rodiny, Bratislava 2006

3 Výskumná úloha Kompenzácia vplyvov sťaženého a zdraviu škodlivého pracovného prostredia VÚ č Zadávateľ úlohy: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR Odbor pracovnoprávnych vzťahov a ochrany práce Autori: Gestor: Ing. Slávka Matulová Spoluriešitelia: Ing. Teodor Hatina RNDr. Miroslava Kordošová Uloženie výstupu: Inštitút pre výskum práce a rodiny, Župné námestie 5-6, Bratislava Forma archivácie: printová Počet výtlačkov: 5 Anotácia Predmetom riešenej výskumnej úlohy je problematika práce vykonávanej v škodlivom pracovnom prostredí, (tzn. v prostredí, v ktorom pôsobia zdraviu škodlivé faktory), riziková práca a s takouto prácou súvisiace aspekty, najmä v oblasti kompenzácií pre zamestnancov. Cieľom je stanoviť adekvátnu kompenzáciu zamestnancom vykonávajúcich pracovnú činnosť v prostredí s neodstrániteľnými škodlivými faktormi, aj s ohľadom na riešenie tohto problému v štátoch EÚ. Kľúčové slová Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, škodlivé pracovné prostredie, škodlivé faktory pracovného prostredia, riziková práca, rizikový príplatok, mzdové zvýhodnenie za prácu v sťaženom a škodlivom pracovnom prostredí, kompenzácia vplyvov neodstrániteľných škodlivých faktorov Summary The focus of this research is the issue of work in harmful/unhealthy working environment, (that means in environment, in which there are harmful factors), risky workplace and contextual aspects, above all, aspects of employee compensations. The aim is to specify an adequate compensation for employees working in an environment with irremovable harmful factors, in consideration of solutions usual in EU. Key words Occupational safety and health, harmful/unhealthy working environment, harmful factors of working environment, risk workplace/hazardous job, danger money/hazard pay, wage benefit for work in hindered and harmful/unhealthy working environment, compensation of influences of irremovable harmful factors

4 Obsah Úvod Pracovná činnosť a jej vplyv na zdravie Analýza faktorov a podmienok práce Sťažené a škodlivé pracovné prostredie Riziková práca Historický prehľad Zhodnotenie právnej úpravy rizikovej práce a súvisiace aspekty Kompenzácie za rizikovú prácu Zhrnutie problematiky Štatistické údaje Problém kompenzácií vplyvov sťaženého a zdraviu škodlivého pracovného prostredia z pohľadu vyspelých štátoch EÚ Inštitút mzdového zvýhodnenia za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí Stanovisko MOP a EÚ Situácia v Slovenskej republike Legislatívne východiská Mzdové otázky Kolektívne vyjednávanie Úrazové poistenie Závery a odporúčania Literatúra... 58

5 Úvod Pracovná činnosť ako cieľovo zameraná aktivita na produkciu materiálnych i nemateriálnych statkov a služieb slúžiacich na uspokojovanie potrieb človeka, prináša vo všeobecnosti popri očakávaných výsledkoch a pozitívnych prínosoch taktiež negatívne aspekty, v podobe nepriaznivého vplyvu na zdravie a ohrozenia života. Pracovná činnosť je spojená s faktormi, ktoré môžu byť zdrojom rizika pre zdravie a život jednotlivca bezprostredne vykonávajúceho danú činnosť, ale môžu ohrozovať aj okolité pracovné a životné prostredie, môžu byť hrozbou pre celú ľudskú spoločnosť. Riziká pre zdravie a život človeka, spojené s jeho činnosťou, sa vyskytovali už pri prvých pracovných aktivitách našich predkov a s vývojom ľudskej spoločnosti sa menil len ich charakter a veľkosť. Úlohou vyspelej spoločnosti je tieto riziká identifikovať a odstraňovať, alebo aspoň znižovať ich veľkosť, minimalizovať ich na takú úroveň, aby riziko bolo prijateľné tak pre celú spoločnosť ako aj pre jednotlivca. Ochrana človeka pri pracovnej činnosti, najmä jeho zdravia a života, je nevyhnutnou súčasťou sociálnej politiky moderného demokratického štátu a zabezpečuje sa sústavou právnych noriem a príslušných inštitúcií. Základom pre štátnu politiku v tejto oblasti v Slovenskej republike je deklarovanie práv zamestnancov Ústavou SR (zák. č.460/1992 Z.z. v znení neskorších predpisov), ktorej článok 36 znie : Zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä: a) právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň, b) ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii v zamestnaní, c) ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci, d) najvyššiu prípustnú dĺžku pracovného času, e) primeraný odpočinok po práci, f) najkratšiu prípustnú dĺžku platenej dovolenky na zotavenie, g) právo na kolektívne vyjednávanie. V pracovnoprávnej oblasti základným predpisom je zákon č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov Zákonník práce, ktorého článok 3 hovorí: 5

6 Zamestnanci majú právo na mzdu za vykonanú prácu, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na odpočinok a zotavenie pri práci. Zamestnávatelia sú povinní poskytovať zamestnancom mzdu a utvárať pracovné podmienky, ktoré zamestnancom umožňujú čo najlepší výkon práce podľa ich schopností a vedomostí, rozvoj tvorivej iniciatívy a prehlbovania kvalifikácie. Šiesta časť Zákonníka práce pod názvom Ochrana práce je venovaná výlučne bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (ďalej BOZP), ktorú stanovuje ako stav pracovných podmienok vylučujúcich alebo minimalizujúcich pôsobenie nebezpečných a škodlivých činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnanca. Táto časť Zákonníka práce uvádza, že starostlivosť o bezpečnosť a zdravie zamestnancov pri práci a o zlepšovanie pracovných podmienok ako základných súčastí ochrany práce je rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou plánovania a plnenia pracovných úloh. Zamestnávateľ je v rozsahu svojej pôsobnosti povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a na ten účel vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a prispôsobovať úroveň ochrany práce meniacim sa skutočnostiam. Konkrétnejšie sú povinnosti zamestnávateľa, ale aj zamestnanca v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti na pracovisku vymedzené predovšetkým zákonom č.124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákonom č.126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na tieto dva zákony nadväzuje súbor vykonávacích predpisov (nariadení vlády a vyhlášok), ktoré ešte upresňujú a podrobnejšie rozpracovávajú príslušné požiadavky zákonov. Nevyhnutnou súčasťou štátnej politiky v oblasti zaisťovania zdravých a bezpečných pracovných podmienok je zabezpečenie kontroly plnenia povinností stanovených právnymi predpismi. Touto úlohou je poverená predovšetkým inšpekcia práce, úlohy a oprávnenia ktorej sú v SR určené zákonom č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č.82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, dozor vykonávajú aj orgány verejného zdravotníctva (štátny zdravotný dozor ) v zmysle zákona č. 126/2006 Z.z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, resp. ďalšie dozorné orgány v rámci rezortov. Slovenská republika je v oblasti BOZP viazaná medzinárodnými zmluvami, dohovormi Medzinárodnej organizácie práce, najmä Dohovorom MOP o bezpečnosti a zdraví 6

7 pracovníkov a o pracovnom prostredí č.155 z roku 1981, ako aj acquis communautaire Európskej únie, kde základom pre oblasť BOZP je tzv. rámcová smernica Rady 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci a na ňu nadväzujúci súbor individuálnych smerníc. Naše zákony a ďalšie právne predpisy upravujúce oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú transpozíciou spomenutých medzinárodných noriem, pričom ich súčasná aktuálna podoba vznikala procesom úprav za ostatné roky z pôvodného znenia z minulých rokov, rešpektujúc pritom pripomienky a odporúčania Medzinárodnej organizácie práce, ako aj Európskej komisie. Zadanie témy tejto úlohy, ktorou je kompenzácia vplyvov sťaženého a zdraviu škodlivého pracovného prostredia, bolo motivované tým, že Slovenská republika bola od roku 1992 zo strany MOP aj EÚ viackrát podrobené kritike, (i keď kritika sa vzťahovala nielen na Slovensko, ale aj na ostatné postkomunistické štáty) za existenciu mzdových príplatkov za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí (tzv. rizikových príplatkov) a očakáva sa, že tieto príplatky budú zrušené. V správe je analyzovaný vzťah práce a zdravia, problematika rizikovej práce a kompenzácií zamestnancom, na čo nadväzuje návrh riešenia problému finančnej kompenzácie zamestnancom pracujúcim v prostredí s neodstrániteľnými škodlivými faktormi. 7

8 1. Pracovná činnosť a jej vplyv na zdravie 1.1 Analýza faktorov a podmienok práce Práca je cieľavedomá činnosť na dosiahnutie stanovených cieľov, pri ktorej človek vynakladá telesné alebo duševné úsilie. Z tohto pohľadu vychádza aj jej základné rozdelenie na prácu fyzickú a duševnú, i keď pri reálnej práci sa často duševná a fyzická zložka prelínajú, zvyčajne však jedna prevažuje. Pritom možno konštatovať, že v súčasnosti sú najťažšie fyzické činnosti postupne odstraňované a v celkovom objeme narastá podiel duševnej práce. Práca sa vykonáva v určitom konkrétnom prostredí, na určitom pracovisku, za určitých pracovných podmienok, v určitom pracovnom režime, pomocou určitých pracovných prostriedkov. Väčšinou sa pri práci, najmä fyzickej, vyskytuje ešte ďalšia zložka a tou je pracovný predmet, ktorým je určitý materiál či surovina, alebo polotovar, ktoré sa môžu ťažiť, prepravovať, spracovávať, upravovať, pretvárať, atď., s cieľom získania stanoveného produktu. Človek je pri práci súčasťou systému človek - pracovný prostriedok pracovné prostredie, v ktorom jednotlivé zložky, ako podsystémy obsahujúce celý komplex faktorov, vzájomne na seba pôsobia a ovplyvňujú sa: Pracovné prostredie je súhrnom všetkých okolností a ľudí obklopujúcich človeka pri práci. Možno ho definovať ako súbor materiálnych podmienok (priestorových, fyzikálnych, chemických) a psychosociálnych aspektov, v ktorých sa vykonáva práca. Stav pracovného prostredia je určený najmä stavebným, objemovým a dispozičným riešením objektov a pracovísk, akustickými, svetelnými a mikroklimatickými podmienkami a napokon bezpečnostnou úrovňou technológií, strojov a zariadení, použitým druhom materiálov a látok. V súvislosti so psychosociálnymi aspektami sa hovorí skôr o úrovni prostredia. Pracovné prostredie ako súčasť životného prostredia patrí k základným determinantom zdravia človeka Pracovné podmienky v najširšom zmysle možno označiť ako komplex materiálnych a spoločenských podmienok, v ktorých človek vykonáva prácu. Rozlišujú sa všeobecné, vychádzajúce z ekonomického a politického charakteru spoločnosti a konkrétne, na danom pracovisku zamestnanca. Z pohľadu BOZP sú zaujímavé predovšetkým podmienky determinované obsahom a spôsobom výkonu práce, pracovným režimom 8

9 a miestom výkonu práce. Obsah práce úzko súvisí s druhom použitého zariadenia, tzn. s pracovným prostriedkom a jeho úrovňou (technickou a bezpečnostnou), s druhom a charakterom pracovného predmetu, s technologickým a pracovným postupom, ale aj s ďalšími faktormi, ako je podiel ručnej práce, namáhavosť práce, príp. monotónnosť, apod. Špecifickú skupinu pracovných podmienok tvoria sociálno-psychologické podmienky, kde z pohľadu BOZP sú zaujímavé najmä typ riadenia, organizácia práce, interpersonálne vzťahy. Preventívne pracovné lekárstvo charakterizuje pracovné podmienky stavom pracovného prostredia a spôsobom výkonu práce, pričom zohľadňuje aj pracovné technológie a organizáciu práce. Definuje ich ako fyzikálne, chemické, biologické, fyziologické, psychologické a sociologické faktory pôsobiace na zdravie a pracovnú výkonnosť človeka v pracovnom procese, ktoré sú ovplyvňované režimom práce a odpočinku a technickým stavom pracovného prostredia. Ako vidno z uvedeného vymedzenia, pracovné prostredie a pracovné podmienky sa vzájomne prelínajú a aj v predmetnej oblasti BOZP sa niekedy používajú v podobnom význame resp. sa zamieňajú. Napr. v anglickej terminológii štátov EÚ je frekventovanejší výraz pracovné podmienky (working conditions), pod ktorým rozumejú aj pracovné prostredie. Pracovisko je priestor, v ktorom pracovník, alebo skupina pracovníkov vykonáva prácu. Je podmnožinou /podsystémom pracovného prostredia. Pracovný prostriedok je stroj, zariadenie, prístroj alebo nástroj, ktorý sa používa pri práci. Na človeka teda pri výkone pracovnej činnosti vplýva a pôsobí viacero rôznorodých faktorov. Pri analýze možných negatívnych vplyvov na človeka pri práci, možného/pravdepodobného ohrozenia jeho zdravia, možno stanoviť nasledujúce zdroje týchto vplyvov : pracovná látka, (spracovávaný alebo obrábaný materiál, používaná surovina, atď...) - menovite jej stav a fyzikálno-chemické vlastnosti; pracovný prostriedok (nástroj, stroj, ľubovoľné technické zariadenie) a použité zdroje energie - jeho konštrukčné riešenie, menovite jeho bezpečnostná úroveň a spoľahlivosť relevantných prvkov; 9

10 pracovný, resp. technologický postup (od spôsobu vykonávania jednoduchšej práce, používanej pracovnej metódy, až po zložitejší technologický proces); okolité prostredie, v zmysle vytvorených podmienok na pracovisku, najmä stavebno- dispozičného a ergonomického riešenia ako aj mikroklímy, svetelných a hlukových podmienok; psychosociálne aspekty/vplyvy, do ktorých sa premieta organizácia práce, typ riadenia na danom pracovisku, medziľudské vzťahy. V konkrétnom pracovnom systéme sa na výslednej skutočnosti, tzn., či sa hore uvedené faktory prejavia ako negatívne - či sa uvoľní/iniciuje ich potenciál nebezpečenstva a či dôjde alebo nedôjde k poškodeniu zdravia spolupodieľa aj samotný pracovník, jeho činnosť, jeho postup pri práci, jeho správanie a jeho reakcie. Zamestnávateľ by však mal vytvárať také pracovné podmienky a pracovné prostredie, aby sa vplyv samotného pracovníka na možnosť alebo pravdepodobnosť vzniku poškodenia zdravia minimalizoval. Z uvedeného vidieť, že negatívne pôsobiace faktory môžu byť rôzneho charakteru, s rôznym spôsobom pôsobenia, ako aj s rôznym dopadom na zdravie, v závislosti na ich podstate a na podmienkach ich pôsobenia. Výsledné poškodenie zdravia môže mať charakter úrazu alebo ochorenia, choroby: Pracovný úraz je akékoľvek poškodenie zdravia alebo smrť, ktoré bolo spôsobené pracovníkovi nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri plnení pracovných úloh. Choroba z povolania je choroba, ktorá vznikla pracovníkovi v príčinnej súvislosti s pracovnou činnosťou a je zaradená do zoznamu chorôb z povolania. Koncom 80-tych rokoch minulého storočia sa v štátoch západnej Európy ako základný prístup k úspešnému zvládnutiu problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia na pracoviskách začala presadzovať myšlienka uplatňovať riadenie rizika, na čo neskôr nadviazali systémy riadenia rizika. Riadenie rizika (Risk management) možno jednoducho charakterizovať ako aktívny proces zvládania rizika, obsahujúci dve základné etapy v časovom aj vecnom zmysle: posudzovanie rizika a návrh a realizáciu optimálnych opatrení na zníženie rizika na prijateľnú úroveň. Ako základ, východisko celého procesu sa zdôrazňuje posudzovanie rizika (Risk Assessment), ktoré v prvej fáze obsahuje systematické preskúmavanie všetkých aspektov práce s cieľom odhaliť a zistiť možné zdroje a príčiny zranenia alebo iného poškodenia 10

11 zdravia (resp. škôd na majetku a pracovnom či životnom prostredí) a v ďalšej nadväzujúcej fáze ohodnotenie, čiže stanovenie veľkosti možného rizika, vyplývajúceho z odhalených zdrojov. Ohodnotenie rizika obsahuje určenie pravdepodobnosti vzniku a závažnosti možnej nežiaducej udalosti a napokon posúdenie stanovenej veľkosti rizika, s ohľadom na jeho závažnosť a prijateľnosť. Posudzovanie rizika ako povinnosť zamestnávateľa sa dostalo aj do právnych noriem a v súčasnosti je táto požiadavka zahrnutá aj v našom zákone o BOZP. V súvislosti s posudzovaním rizika bolo dôležité vymedziť nasledujúce pojmy: Nebezpečenstvo - znamená zdroj ohrozenia, resp. zdroj rizika. Je to vlastnosť, alebo schopnosť určitého objektu, predmetu alebo procesu, vyplývajúca z jeho podstaty, ktorá môže spôsobiť vznik úrazu, choroby z povolania iného poškodenia zdravia pri práci, ale aj poškodenia životného prostredia alebo materiálnej škody. Nebezpečenstvo môže predstavovať určitá látka, stroj, technologický proces, určitá činnosť, resp. ich vlastnosti. Ohrozenie - je aktívna vlastnosť objektu, predmetu alebo procesu, ktorá pri pôsobení na človeka zapríčiní poškodenie jeho zdravia (úraz, chorobu alebo iné poškodenie) alebo smrť, resp. zapríčiní poškodenie životného prostredia alebo materiálnych objektov. Ohrozenie človeka vzniká v časovom a priestorovom priblížení sa osôb a objektov resp. faktorov, ktoré sú nositeľmi nebezpečenstva. Riziko - je definované ako kombinácia pravdepodobnosti vzniku nežiaducej udalosti (úrazu, choroby, resp. iného poškodenia) a závažnosti následkov nežiaducej udalosti. S ohľadom na uplatňovanie procesu posudzovania rizika začal sa v ostatnom období častejšie používať pojem rizikové faktory, hoci pôvodne boli u nás cca v 80-tych rokoch zavedené pojmy nebezpečný faktor a škodlivý faktor pracovného procesu. Tieto pojmy boli zadefinované a používané v československých štátnych normách ČSN (v tom čase záväzných a v tomto prípade vychádzajúcich z noriem RVHP) nasledovne : Nebezpečný faktor pracovného procesu - faktor pracovného procesu, pôsobenie ktorého na pracujúcich môže v určitých podmienkach viesť k úrazu alebo inému náhlemu závažnému zhoršeniu zdravotného stavu. Škodlivý faktor pracovného procesu - faktor pracovného procesu, ktorého pôsobenie na pracujúcich vedie v určitých podmienkach k ochoreniu alebo ku zníženiu pracovnej schopnosti. Podľa úrovne a času pôsobenia sa škodlivý faktor pracovného procesu môže stať nebezpečným. Podľa charakteru ich pôsobenia sa nebezpečné a škodlivé faktory pracovného procesu rozčleňovali na štyri základné skupiny: 11

12 fyzikálne chemické biologické psychosociálne, pričom každá skupina obsahovala podrobnejšie delenie na jednotlivé vyskytujúce sa zdroje ohrozenia. Ako nebezpečné faktory boli teda označované tie, ktoré mohli náhlym krátkodobým násilným spôsobom spôsobiť úraz, čiže poranenie ľudského organizmu, ktoré mohlo viesť až k smrti a ako škodlivé tie faktory, negatívny dopad ktorých nebol navonok tak rýchlo, okamžite zjavný, ktoré poškodzovali zdravie skôr dlhodobejším (časovo vymedzeným) pôsobením. V tomto označení a delení negatívnych faktorov na dve skupiny sa prejavuje určitý vplyv dvoch významových oblastí obsiahnutých v samotnom pojme bezpečnosť a zdravie pri práci a súčasne je v ňom indikované aj určité delenie kompetencií na oblasť bezpečnosti (technických zariadení, ale aj človeka) a na oblasť zdravia človeka a ochrany jeho zdravia. Označenie niektorých negatívnych faktorov pracovného procesu ako škodlivé faktory súvisí zjavne aj s pojmom škodlivé pracovné prostredie, ktoré síce nebolo definované, ale z kontextu možno usudzovať, že je to prostredie, v ktorom pôsobia škodlivé faktory, čiže faktory ktorých pôsobenie na človeka môže viesť k ochoreniu alebo ku zníženiu pracovnej schopnosti, faktory, ktorých negatívny vplyv na zdravie človeka sa neprejavuje okamžite zjavným účinkom, ale skôr po dlhšom časovom (vymedzenom) pôsobení. 1.2 Sťažené a zdraviu škodlivé pracovné prostredie Pojem sťažené a zdraviu škodlivé pracovné prostredie sa vyskytuje v Zákonníku práce a ďalších zákonoch v súvislosti so mzdovým zvýhodnením resp. príplatkom za takéto prostredie. Definícia tohto pojmu sa však ani v odbornej literatúre, ani v zákonoch týkajúcich sa ochrany zdravia pri práci nevyskytuje. Podľa preventívneho pracovného lekárstva za zdraviu škodlivé faktory pracovného prostredia sa pokladajú tie fyzikálne, chemické a biologické faktory, ktoré podľa súčasných poznatkov vedy dokázateľne poškodzujú alebo môžu poškodiť zdravie, ako aj faktory, ktoré zaťažujú ľudský organizmus a negatívne ovplyvňujú jeho fyziologické a psychické funkcie. 12

13 Možno iba dedukovať, že ak v pracovnom prostredí objektívne jestvujú (pôsobia) škodlivé faktory, ktorých existencia je preukázateľná objektivizačnými metódami preventívneho pracovného lekárstva (meraním prístrojmi, odberom vzoriek, vyšetrovaním záťaže), možno takéto prostredie (minimálne takéto prostredie) považovať za škodlivé pracovné prostredie. Obsah pojmu sťažené pracovné prostredie nie je jednoznačne jasný. V zákone č.124/2006 Z.z. o BOZP sa objavuje pojem sťažené pracovné podmienky v súvislosti s rekondičnými pobytmi. Podľa tohto zákona je zamestnávateľ v záujme prechádzania vzniku chorôb z povolania povinný zabezpečovať rekondičné pobyty zamestnancom, ktorí vykonávajú vybrané povolania. Na účely poskytovania rekondičných pobytov sú vybranými povolaniami tie, ktoré spĺňajú kritériá sťažených pracovných podmienok a súčasne spĺňajú podmienky účelnosti rekondičného pobytu z hľadiska prevencie profesijného poškodenia zdravia. Vybrané povolania, čiže tie, ktoré spĺňajú kritériá sťažených pracovných podmienok, určí záväzným vyjadrením príslušný orgán štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva na základe návrhu zamestnávateľa vypracovaného v spolupráci s príslušným lekárom zabezpečujúcim preventívnu zdravotnú starostlivosť o zamestnancov. Orgány verejného zdravotníctva postupujú pri určovaní vybraných povolaní podľa odborného usmernenia hlavného hygienika SR č. SOZO-1287/97.06Oj zo dňa o rekondičných pobytoch, ktoré obsahuje kritériá pracovných podmienok indikujúcich vhodnosť a účelnosť rekondičných pobytov. Z charakteristiky pracovných podmienok vyplýva, že sú to najmä práce určované ako rizikové pre jednotlivé škodlivé faktory (okrem hluku, dermatotropných látok, UV žiarenia, elektromagnetického poľa a niektorých ďalších, ktoré nespĺňajú podmienky účelnosti rekondičného pobytu), avšak nielen takéto práce. V Zákonníku práce v 124 s názvom Mzdové zvýhodnenie za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí sa uvádza : (1) Zamestnancovi patrí mzdové zvýhodnenie za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí, pri ktorej je ohrozený život alebo zdravie zamestnanca v prípade, ak je riziko prekročenia najvyššie prípustných hodnôt alebo expozície zamestnanca škodlivým faktorom práce alebo pracovného prostredia, ktoré sú ustanovené osobitnými predpismi. Riziko tohto prekročenia na základe žiadosti zamestnávateľa, zástupcu zamestnancov alebo zamestnanca posudzuje príslušný orgán na ochranu zdravia. (2) Pracovné činnosti, pri ktorých je ohrozený život alebo zdravie v pracovnom prostredí, sú činnosti s rizikom škodlivého pôsobenia 13

14 a) profesionálnej infekcie, b) ionizujúceho žiarenia alebo neionizujúceho žiarenia, c) chemických karcinogénov, chemických škodlivín alebo d) fyzikálnych vplyvov (napríklad prachu, teploty, hluku, vibrácií, zvýšeného tlaku vzduchu). Poznámka: Podobná formulácia sa používa v zákone č.553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme ( 11 Príplatok za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí), ako aj v zákone č.312/2001 Z. z. o štátnej službe ( 89 Príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí), resp. v ďalších zákonoch vzťahujúcich sa na Hasičský a záchranný zbor, štátnu službu príslušníkov Policajného zboru a ďalších, so špecifickým výkonom štátnej služby. Okrem Zákonníka práce však ostatné zákony uvádzajú aj prílohu so zoznamom pracovných činností, pri vykonávaní ktorých patrí zamestnancovi tento príplatok Zo znenia 124 vyplýva, že sťažené a zdraviu škodlivé pracovné prostredie je také prostredie, v ktorom je riziko prekročenia najvyššie prípustných hodnôt alebo expozície zamestnanca škodlivým faktorom. K tomu možno poznamenať: a) Pod rizikom prekročenia treba zjavne chápať pravdepodobnosť prekročenia, resp. v duchu bežného chápania rizika ešte výstižnejšie - vysokú pravdepodobnosť prekročenia; b) Z podmienok nároku na mzdové zvýhodnenie zadefinovaných v 124 vyplýva, že zamestnanec má zo zákona nárok na finančnú odmenu za to, že pracuje v prostredí, v ktorom je vysoká pravdepodobnosť prekročenia, tzn. v ktorom zrejme budú prekročené prípustné hodnoty faktorov pracovného prostredia, alebo dokonca v ktorom zrejme bude prekročená expozícia škodlivým faktorom. Z takéhoto znenia 124 pokiaľ by sa ono posudzovalo bez ďalších súvislostí, by vyplývalo, že zamestnanec má zaplatené za to, že sa mu poškodzuje zdravie, nakoľko pod expozíciou treba chápať kontakt fyzikálneho, chemického alebo biologického faktora životného a pracovného prostredia s vonkajším povrchom organizmu s kožou a so sliznicami očí, dýchacích ciest a tráviaceho systému čiže bezprostredné priame pôsobenie faktora na ľudský organizmus; c) Nutnosť posudzovania pravdepodobnosti prekročenia najvyššie prípustných hodnôt alebo expozície škodlivým faktorom na základe osobitných predpisov orgánmi na ochranu zdravia navodzuje priamu súvislosť s tzv. rizikovou prácou. 14

15 V SR sa v súlade s platnou legislatívou vykonáva kategorizácia pracovných činností z hľadiska zdravotných rizík pre zamestnancov vykonávajúcich dané činnosti. Sú stanovené 4 kategórie, pričom tretia a štvrtá kategória pracovných činností sa považujú za rizikové práce. Ďalšia časť správy je venovaná problematike rizikovej práce, vzhľadom na to, že ako vyplýva z kontextu riziková práca je práca, ktorá sa vykonáva v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí. 2. Riziková práca 2.1 Historický prehľad Bežne laicky sa pod pojmom riziková práca rozumie práca, ktorá je spojená s určitým ohrozením zdravia alebo života. V odbornej terminológii a pre potreby predpisov nadviazal pojem riziková práca na pojem rizikové pracovisko, ktorý sa v bývalom Československu začal používať v 60-tych rokoch z podnetu hygienikov, predovšetkým v súvislosti so zdravotnými prehliadkami pracovníkov. Rizikové pracovisko bolo definované ako pracovisko, na ktorom je zvýšené nebezpečenstvo pracovných úrazov, chorôb z povolania, priemyslových otráv, ohrozenia duševného zdravia alebo iných poškodení zdravia. Vývoj a zmeny v terminológii ako aj v právnej úprave tejto oblasti možno dokumentovať nasledovne: V roku 1968 bol zákonom č.174/1968 Zb. zriadený štátny odborný dozor nad bezpečnosťou práce, ktorý sa v ďalšom svojom vývoji zaoberal výhradne pracovnými úrazmi a prevádzkou technických zariadení, takže hygienická služba sa prestala postupne problematikou pracovných úrazov zaoberať. V jej terminológii sa objavil nový pojem riziková práca, ktorá bola definovaná ako práca, pri ktorej je nebezpečenstvo vzniku chorôb z povolania alebo iných chorôb súvisiacich s prácou. Z tejto definície už vypadol údaj o pracovisku so zvýšeným nebezpečenstvom pracovných úrazov a hovorí sa v nej len o chorobách, ktorých vznik súvisí s prácou. Aj v tomto prípade určenie rizikovej práce orgánmi hygienickej služby znamenalo pre organizáciu povinnosti predovšetkým súvisiace s lekárskymi prehliadkami (preventívnymi vstupnými, periodickými, výstupnými). V roku 1970 schválilo Ministerstvo zdravotníctva SSR Smernice č.17/1970 Vest. MZ SSR o posudzovaní zdravotnej spôsobilosti na prácu. Týmito smernicami sa upravuje okrem 15

16 iných prípadov posudzovania zdravotnej spôsobilosti aj posudzovanie v súvislosti s výkonom práce, v rámci ktorého je aj zameranie na pracujúcich na pracoviskách, kde sú vystavení osobitne nepriaznivým vplyvom pracovného prostredia (rizikové pracoviská). Ako prílohu obsahujú Smernice Vzorový zoznam pracovísk, na ktorých sú pracovníci vystavení osobitne nepriaznivým vplyvom pracovného prostredia. Jednotlivé pracoviská sú určené kvalitatívne charakteristikou činností súvisiacich s určitou chemickou látkou, alebo činností, pri ktorých sa vyskytuje vysoká hladina hluku, vibrácií, vysoká teplota a pod. Nie sú stanovené žiadne kvantitatívne údaje. Za účelom jednotného postupu pri vyhlasovaní pracovísk a prác podľa Smerníc č.17/1970 vydal v r.1977 hlavný hygienik SSR Metodické pokyny č. 31/1977 Vestník MZ SSR o vyhlasovaní a evidencii pracovísk a prác, pri ktorých je zvýšené nebezpečenstvo chorôb z povolania, profesionálnych otráv alebo iného poškodenia zdravia. Za rizikovú prácu sa podľa týchto pokynov považovala práca, pri ktorej sa môže ohroziť zdravie faktormi súvisiacimi s vykonávanou prácou alebo podmienkami, za akých sa práca vykonáva. Pri vyhlasovaní rizikových prác sa mala brať do úvahy závažnosť ohrozenia zdravia, t.j. veľkosť rizika v závislosti od prekročenia prípustných hodnôt jednotlivých pôsobiacich faktorov, dodržiavania technologickej disciplíny, úrovne opatrení na kolektívnu a individuálnu ochranu zdravia pracovníkov, hygienickej úrovne pracovísk a prítomnosti ďalších faktorov, ktoré môžu ovplyvniť veľkosť rizika. Príloha uvádzala kritériá na zaraďovanie pracovísk a prác do kategórií podľa veľkosti rizika. Účelom zaradenia pracovísk a prác do jednotlivých kategórií podľa veľkosti rizika (tzn. podľa stupňa ohrozenia zdravia pracovníkov) podľa týchto pokynov, bolo vytvoriť objektívne podložené podklady na zameranie preventívnych opatrení na ochranu zdravia najviac ohrozených skupín pracovníkov. V oblasti zdravotníckej prevencie sa podľa kategórie určovala frekvencia lekárskych preventívnych prehliadok, rozsah a formy dozoru. Avšak kategorizácia mala slúžiť aj ako indikátor pre organizácie na vykonávanie opatrení (technických, organizačných a iných) na zamedzenie alebo aspoň na obmedzenie pôsobenia zdraviu škodlivých faktorov pracovného prostredia na pracovníkov, s prednostným zameraním na najvyššie kategórie rizika. Hoci aj podľa vtedy platného Zákonníka práce a zákona o starostlivosti o zdravie ľudu (zákon č.20/1966 Zb.) mali organizácie stanovenú povinnosť zaisťovať BOZP a vytvárať a chrániť zdravé pracovné podmienky, tieto všeobecné formulácie nevytvárali dostatočný tlak na odstraňovanie rizikových prác. 16

17 Začiatkom 80-tych rokov sa pri úvahách o možných zdrojoch poškodenia zdravia a najmä v súvislosti s bezpečnosťou výrobných zariadení začali v našej terminológii používať pojmy nebezpečné faktory pracovného procesu a škodlivé faktory pracovného procesu, (ako to už bolo uvedené v predchádzajúcej časti), pričom práve pojem škodlivé faktory je zaujímavý z pohľadu vymedzenia pojmu riziková práca, nakoľko škodlivé faktory sa spájajú so vznikom chorôb a vlastne so škodlivým pracovným prostredím, zatiaľ čo nebezpečné faktory so vznikom úrazov. Odborníci z oblasti hygieny práce a preventívneho lekárstva však pri spracovávaní ďalšieho dokumentu - predpisu v tejto oblasti použili iné pojmy a síce špecifický faktor a nešpecifický faktor. Od 1.januára 1987 nadobudli účinnosť Pokyny MZ SSR č.13/ Pokyny pre vykonávanie hygienického dozoru na pracoviskách a vyhlasovanie rizikových prác. V týchto pokynoch je uvedené : Pre účely plánovania práce hygienickej služby, zvýšenia účinnosti hygienického dozoru a usmerňovania lekárskej prevencie sa pracoviská v priemysle, poľnohospodárstve a inde posudzujú diferencovane podľa miery pôsobenia pracovného prostredia a práce na zdravotný stav a pracovnú pohodu pracovníkov. Pri diferencovanom posudzovaní pracovísk sa vychádza z kategorizácie prác, ktoré sa na týchto pracoviskách vykonávajú. Pri zaraďovaní do niektorej zo 4 kategórií práce sa malo vychádzať z hodnotenia závažnosti: - pracovných podmienok, - fyziologickej a psychickej odozvy organizmu pracovníkov na pracovné podmienky, - zdravotného stavu pracovníkov. Ako pracovné podmienky bol definovaný súbor fyzikálnych, chemických, biologických a organizačných faktorov pracovného prostredia a faktorov vyplývajúcich z výkonu práce (fyzická, neuropsychická a iná záťaž). Súčasne boli zadefinované tzv. špecifické a nešpecifické faktory v spojitosti s prácou: Špecifický faktor objektívne jestvujúci faktor, ktorý pre svoju fyzikálnu, chemickú alebo biologickú povahu môže spôsobiť chorobu z povolania, priemyslovú otravu alebo iné poškodenie pri práci. Takými sú: prach, hluk, vibrácie, chemické látky, chemické karcinogény a pracovné procesy s rizikom chemickej karcinogenity, škodliviny spôsobujúce vznik profesionálnych kožných ochorení, ionizujúce žiarenie, elektromagnetické žiarenie v pásme vysokých a veľmi vysokých frekvencií, lasery, 17

18 infračervené žiarenie, jednostranné, nadmerné a dlhodobé zaťaženie, alergény, zvýšený tlak na lakťový nerv, zvýšený tlak vzduchu. Nešpecifický faktor objektívne jestvujúce faktory, ktoré spravidla nevyvolávajú choroby z povolania, ale podieľajú sa na vzniku a rozvoji nešpecifických ochorení a ovplyvňujú pracovnú pohodu pracovníkov. Takými sú: fyzická záťaž, neuropsychická záťaž, pracovná poloha, mikroklíma, denné osvetlenie, umelé osvetlenie. Jednotlivé kategórie mali v prevažnej väčšine stanovené kvantitatívne hodnoty úrovne faktorov, resp. odvolávky na NPK. Za rizikové práce sa podľa týchto pokynov vyhlasovali predovšetkým práce, pri ktorých sú pracovníci exponovaní špecifickým faktorom, ak sú hodnotené v kategórii 3 alebo 4. Avšak ako rizikové bolo možné vyhlásiť aj práce, pri ktorých boli pracovníci exponovaní dvom alebo viacerým faktorom hodnoteným v kategórii 2, ak sa dalo preukázať synergické pôsobenie týchto faktorov, ako aj práce, pri ktorých zdravotný stav pracovníkov zodpovedal kritériám stanoveným pre kategóriu 3 alebo 4 a napokon i práce s nešpecifickými faktormi podľa pokynov hlavného hygienika. Pokyny č.13/1986 Vestník MZ SSR - ako napovedá aj ich názov boli určené predovšetkým na účely hygienického dozoru, na kontrolu expozície pracovníkov jednotlivým faktorom a nebola v nich zmienka o povinnostiach organizácií v súvislosti s rizikovou prácou. V 90-tych rokoch nastali výraznejšie zmeny aj v právnej úprave oblasti BOZP, nakoľko vznikali nové zákony a nadväzujúce vykonávacie predpisy, obsah a znenie ktorých bolo určované snahou SR zaradiť sa medzi štáty EÚ a získať členstvo v EÚ. V oblasti rizikovej práce však nastala podstatnejšia legislatívna zmena až v r. 2001, kedy bola kategorizácia prác stanovená zákonom. Bol to zákon č.514/2001 Z.z. ktorým sa novelizoval pôvodný zákon o ochrane zdravia ľudí č. 272/1994 Z.z. a o.i. vložil doňho novú samostatnú časť s názvom Zdravé životné podmienky a pracovné podmienky. V tejto časti boli novým spôsobom uplatnené základné požiadavky na jednotlivé zložky životného a pracovného prostredia a v rámci nej tretia hlava s názvom Ochrana zdravia pri práci uvádza: Podľa miery výskytu faktorov, ktoré môžu ovplyvniť zdravie zamestnancov a podľa hodnotenia zdravotných rizík sa práce zaraďujú do štyroch kategórií. Kritériá na zaradenie prác do kategórií ustanoví nariadenie vlády SR. ( 13p odsek) 18

19 Rizikovou prácou sa rozumie práca spojená so zvýšeným ohrozením zdravia, pri ktorej je nebezpečie vzniku choroby z povolania alebo iného ochorenia podmieneného prácou; je to práca zaradená do tretej a štvrtej kategórie. ( 13r odsek l) V súvislosti so zákonom č.514/2001 Z.z. je však tiež dôležité spomenúť, že zákon stanovuje nielen kategorizáciu prác, ale vytvára aj predpoklady pre účinnú prevenciu na pracoviskách, tým že určuje povinnosť vypracovať posudok o riziku pre jednotlivé rizikové faktory a v nadväznosti na posudok vykonať opatrenia na obmedzenie ich pôsobenia, s dôrazom na technické a organizačné opatrenia. V nadväznosti na zákon č.514/2001 Z.z. vyšlo nariadenie vlády č.511/2004 Z.z. o kritériách na zaraďovanie prác do kategórií z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií. V porovnaní s Pokynmi č.13/1986 Vestník MZ SSR, ktoré iba charakterizovali podmienky na zaradenie práce do určitej kategórie a určovali frekvenciu hygienického dozoru sa NV č.511/2004 Z.z. vyznačuje tým, že : - nariaďuje, že do kategórie 4 možno zaradiť práce len výnimočne a na časovo obmedzené obdobie, - v súvislosti so zaraďovaním práce do kategórie 3 a 4 (tzn. rizikové práce) sa uvádza v kontexte aj povinnosť pre zamestnávateľa znížiť expozíciu zamestnancov jednotlivým faktorom technickými a organizačnými, resp. inými ochrannými opatreniami vrátane použitia osobných ochranných pracovných prostriedkov, - kritériá (prevažne kvantitatívne) na zaraďovanie prác do kategórií sú spracované nanovo. Faktory, ktoré sú uvedené v kritériách a ktoré sa na tento účel na pracovisku sledujú, sú nasledujúce: prach, hluk, vibrácie, chemické faktory, karcinogénne a mutagénne faktory, faktory spôsobujúce vznik profesionálnych kožných ochorení, ionizujúce žiarenie, neionizujúce žiarenie (elektromagnetické žiarenie, lasery, infračervené žiarenie, ultrafialové žiarenie), biologické faktory, faktory spôsobujúce profesionálne alergické ochorenia dýchacích ciest alebo očných spojoviek, atmosférický pretlak alebo podtlak, fyzická záťaž, psychická pracovná záťaž, záťaž teplom a chladom. Aktuálna právna úprava tejto oblasti je však už určovaná inými, novšími právnymi predpismi a to predovšetkým ustanoveniami zákona č.126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Nariadením vlády SR č. 357/2006 Z.z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu 19

20 ku kategorizácii pracovných činností a o náležitostiach návrhu na zaradenie pracovných činností do kategórií z hľadiska zdravotných rizík. Zákon č. 126/2006 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 1. júna 2006, uvádza na svoje účely medzi základnými pojmami aj nasledujúce : Zdravie je stav telesnej a duševnej pohody; je výsledkom vzťahov medzi ľudským organizmom a determinantmi zdravia. Verejné zdravie je úroveň zdravia spoločnosti, ktorá zodpovedá úrovni poskytovanej zdravotnej starostlivosti a ekonomickej úrovni spoločnosti. Determinanty zdravia sú faktory určujúce zdravie, ktorými sú prostredie, genetické faktory, zdravotná starostlivosť a spôsob života. Prostredie tvoria fyzikálne, chemické, biologické, ekonomické a iné faktory životného prostredia a pracovného prostredia, ktoré majú vzťah k verejnému zdraviu. Nedefinuje termín škodlivé faktory pracovného prostredia, ako tomu bolo v predošlom zákone o ochrane zdravia ľudí (zákon č. 272/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov), v ktorom bolo uvedené, že zdraviu škodlivé faktory životného prostredia a pracovného prostredia sú fyzikálne, chemické a biologické faktory, ktoré podľa súčasných poznatkov vedy spôsobujú alebo môžu spôsobiť poruchy zdravia, a ľudský organizmus zaťažujúce faktory vyplývajúce zo životných podmienok a pracovných podmienok, ktoré ovplyvňujú fyziologické a psychické funkcie ľudí. Napriek tomu sa slovné spojenie škodlivé faktory v zákone používa, napríklad, keď v 35 stanovujúcom povinnosti fyzickým osobám podnikateľom a právnickým osobám, sa o.i. hovorí, že majú povinnosť zabezpečiť kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie zdraviu škodlivých faktorov životného prostredia a pracovného prostredia, ktoré používajú pri svojej činnosti, alebo ktoré pri ich činnosti vznikajú a ktorých výskyt a prípustné hodnoty sú upravené osobitnými predpismi. V rámci tretej časti zákona s názvom Determinanty zdravia sa nachádza 20 Rizikové práce : (1) Podľa miery výskytu a hodnotenia zdravotných rizík, faktorov práce a pracovného prostredia a na základe zmien zdravotného stavu zamestnancov sa pracovné činnosti zaraďujú do štyroch kategórií. (2) Do prvej kategórie sa zaraďujú pracovné činnosti, v ktorých nie je riziko poškodenia zdravia zamestnanca vplyvom práce a pracovného prostredia. (3) Do druhej kategórie sa zaraďujú pracovné činnosti, pri ktorých faktory práce a pracovného prostredia neprekračujú limity ustanovené osobitnými predpismi a úroveň zdravotných rizík nepoškodí zdravie. 20

21 (4) Do tretej kategórie sa zaraďujú pracovné činnosti, pri ktorých: a) nie je expozícia zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia znížená technickými opatreniami na úroveň stanoveného limitu a na zníženie zdravotného rizika je potrebné vykonať organizačné opatrenia a použiť osobné ochranné pracovné prostriedky, b) je expozícia zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia znížená technickými opatreniami na úroveň stanoveného limitu, ale vzájomná kombinácia a pôsobenie faktorov práce a pracovného prostredia môže poškodiť zdravie, c) nie sú stanovené limity, ale expozícia faktorom práce a pracovného prostredia môže u zamestnanca spôsobiť poškodenie zdravia. (5) Do štvrtej kategórie sa zaraďujú pracovné činnosti, pri ktorých nie je možné znížiť technickými opatreniami expozíciu zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia na úroveň stanovenú limitom, expozícia faktorom práce a pracovného prostredia prekračuje limity a je potrebné vykonať organizačné opatrenia a použiť osobné ochranné pracovné prostriedky. Do štvrtej kategórie sa zaraďujú aj pracovné činnosti, ktoré podľa miery expozície jednotlivým faktorom práce a pracovného prostredia patria do tretej kategórie, ale vzájomná kombinácia faktorov zvyšuje riziko poškodenia zdravia. Prácu zaradenú do štvrtej kategórie môže zamestnanec vykonávať len výnimočne a na časovo obmedzené obdobie. (6) Rizikovou prácou je pracovná činnosť tretej a štvrtej kategórie. O zaradení pracovných činností do tretej a štvrtej kategórie rozhoduje regionálny úrad verejného zdravotníctva. (7) Návrhy na zaradenie pracovnej činnosti do rizikových prác predkladá regionálnemu úradu verejného zdravotníctva zamestnávateľ. Rizikové práce môže určiť regionálny úrad verejného zdravotníctva aj z vlastného podnetu. Nariadenie vlády SR č.357/2006 Z.z. stanovuje kritériá na zaraďovanie prác do kategórií podľa úrovne pôsobenia konkrétnych faktorov práce a pracovného prostredia. Kritériá sú stanovené v nadväznosti na aproximačné nariadenia vlády SR, preberajúce Smernice EÚ týkajúce sa expozície chemickým faktorom, biologickým faktorom, karcinogénnym a mutagénnym faktorom, azbestu, hluku, vibráciám, elektromagnetickému poľu, ako aj na ďalšie vykonávacie predpisy týkajúce sa optického žiarenia, záťaže teplom a chladom a nadmernej fyzickej, psychickej a senzorickej záťaže pri práci. 21

22 Stanovenie kritérií na kategorizáciu pracovných činností napomáha vytvoriť podmienky pre účinnú ochranu zdravia zamestnancov, nakoľko umožňuje posúdiť možný dopad predmetných faktorov na zdravie zamestnancov vystavených ich pôsobeniu. 2.2 Zhodnotenie právnej úpravy problému rizikovej práce a súvisiacich aspektov Kategorizácia pracovných činností, tak ako bola uvedená v predchádzajúcej časti, nie je upravená v práve Európskej únie. Tento prístup je špecifický pre Slovenskú a Českú republiku a ako vidieť aj z uvedeného historického prehľadu, má dlhoročnú tradíciu, pričom sa vychádza z hodnotenia pracovnej expozície a zdravotného rizika. Vo svojom vývoji odrážali rizikové práce úroveň technického pokroku a technologických možností podnikov na jednej strane a na druhej strane boli výsledkom permanentného usmerňovania a kontroly v oblasti technickej a zdravotnej prevencie orgánmi štátneho zdravotného a odborného dozoru. V období intenzívneho rozvoja priemyslu a poľnohospodárstva ( roky) malo určovanie rizikových prác obzvlášť svoj význam, nakoľko priemyselná výroba na Slovensku bola zameraná na ťažbu a spracovanie nerastov vrátane uhlia a dreva, železiarstva a oceliarstva, ťažkého strojárenstva a chémie, ktoré predstavovali vysoké zdravotné riziká pre zamestnancov. Išlo o veľké štátne podniky zamestnávajúce tisícky zamestnancov, v ktorých bolo pri plánovanom hospodárstve problematické v krátkom čase zásadnejšie ovplyvňovať prostredie, techniku, technológie a z nich vyplývajúce riziká pri práci. Chýbali zodpovedajúce ekonomické i legislatívne nástroje, ktoré priniesli a ovplyvnili až nové spoločensko - ekonomické zmeny v 90-tych rokoch. Možno povedať, že dovtedy nebola motivácia na zmeny ani u zamestnávateľov ani u zamestnancov, najmä ak sa pozornosť štátu orientovala aj na kompenzáciu negatívnych vplyvov pracovného prostredia a práce na zdravie zamestnancov. Rizikové práce sa tak stali fenoménom, ktorý bol implementovaný do právneho systému v oblasti: a) pracovnoprávnych vzťahov (Zákonníkom práce); b) zdravotnej starostlivosti (preventívne lekárske prehliadky); c) sociálneho zabezpečenia (v minulosti dôchodkové kategórie; v súčasnosti doplnkové dôchodkové poistenie); d) ochrany zdravia pri práci zvýšeným zdravotným dozorom na pracoviskách so zistenými škodlivými faktormi, sankcie; 22

23 Po roku 1989 došlo k významným zmenám v štruktúre a charaktere ekonomických odvetí. V dôsledku zmeny vlastníckych vzťahov sa veľké podniky rozpadávajú na menšie spoločnosti, utlmujú alebo menia pôvodný výrobný program, znižuje sa počet zamestnancov v podniku (z tisícok v jednom podniku na stovky alebo desiatky). Objavujú sa nové technologické postupy, nové chemické látky, mení sa skladba rizík, ubúdajú klasické riziká, zvyšuje sa však psychická záťaž, mení sa motivácia zamestnancov. V súvislosti s týmito zmenami sa mení tiež obraz vplyvov pracovnej záťaže na zdravie a pracovnú pohodu. Nové právne predpisy v oblasti bezpečnosti a zdravia pri práci, pracovno - právnych vzťahov a sociálneho poistenia, ktorými sa postupne aproximuje legislatíva EÚ do nášho právneho systému, predstavujú významné legislatívne a ekonomické nástroje v pôsobení na zamestnávateľov. Zodpovednosť za ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci nesie zamestnávateľ, vrátane účasti alebo spoluúčasti na dôsledkoch vyplývajúcich z podmienok práce, charakteru a miery (úrovne) rizík pri práci či výskytu chorôb z povolania alebo pracovných úrazov. Dôsledkami sa rozumie celý rad kompenzácií alebo aj zvýhodnení (benefitov) pre zamestnancov, ktorým zamestnávateľ nevie, nemôže (nedokáže) dočasne alebo dlhodobo zabezpečiť primerané opatrenia na ochranu zdravia. Ide však aj o také podmienky práce, pri ktorých aj pri nasadení dostupných ochranných opatrení, nie je možné vylúčiť poškodenie zdravia z práce (napr. práce v malých a uzavretých priestoroch, monotónne práce, práce z dlhodobého jednostranného zaťaženia, práce pod tlakom, nadmerný hluk, práca s vysoko virulentnými biologickými faktormi, mimoriadne situácie a pod.). Na rozdiel od minulosti, ekonomická zainteresovanosť zamestnávateľov na rizikách pri práci ich motivuje tieto riziká minimalizovať alebo vylúčiť. Skúsenosti potvrdzujú, že ekonomické nástroje sú pre zamestnávateľov účinnejšie ako len samotná legislatíva v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zamestnávatelia sú povinní pred začatím alebo pri zmene prevádzkovania, zisťovať a posudzovať všetky riziká súvisiace s prácou s fyzikálnymi, chemickými biologickými a psychosociálnymi faktormi a určiť práce so zvýšeným rizikom ( 6 zák. č. 124/2006 Z. z.. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri prác; 19 Zák. č.126/2006 Z. z. a príslušné NV upravujúce riziká z fyzikálnych, chemických, biologických a psychosociálnych faktorov v súvislosti s prácou). Posudzovaním rizika zamestnávateľ zisťuje, pri ktorej pracovnej činnosti ide o zvýšené, resp. vysoké riziko a v týchto prípadoch musí podľa legislatívy prijať opatrenia na zníženie rizika. Ak po vyčerpaní opatrení, ktoré je zamestnávateľ v danom čase 23

24 a možnostiach schopný urobiť, nie je možné riziko vylúčiť, vtedy dáva návrh na určenie rizikovej práce orgánom na ochranu zdravia. Ide o opatrenie na dobu určitú, ktoré mu umožňuje naďalej vykonávať práce označené ako rizikové a teda zabezpečovať výrobu s tým, že v záujme ochrany zdravia, musí postupne vykonať ďalšie ochranné a preventívne opatrenia, ktoré znížia expozíciu. Určenie rizikovej práce 3. a 4. kategórie vyhlasuje orgán na ochranu zdravia na ochranu zdravia písomným aktom - rozhodnutím po zhodnotení návrhu zamestnávateľa alebo aj z vlastného podnetu. Súčasne ukladá zamestnávateľovi povinnosť vykonať opatrenia zamerané na obmedzenie emisií zo zdrojov alebo vylúčenie niektorých nebezpečných faktorov, dodržiavanie bezpečnostných pracovných postupov, striedanie zamestnancov, prestávky v práci, zabezpečovanie kontrolných meraní na pracovisku, používanie účinných OOPP a kontrolu zdravotného stavu s cieľom znížiť expozíciu. O vykonaných opatreniach je zamestnávateľ povinný každoročne písomne podať správu orgánom na ochranu zdravia. O určenie alebo zrušenie môže zamestnávateľ požiadať kedykoľvek v priebehu roka, ak vznikli alebo pominuli podmienky pre takého rozhodnutie. Vyhlásenie rizikových prác rozhodnutím znamená teda súčasne povinnosť zamestnávateľa plniť uložené opatrenia a v prípade ich neplnenia možnosť orgánu ukladať sankcie. Opatrenia tak plnia účel nielen preventívny, ale aj represívny. Okrem toho musí za tieto negatívne vplyvy zamestnávateľ platiť a to aj formou rôznych kompenzácií zamestnancovi (na rozdiel od minulosti, kedy platil štát). 2.3 Kompenzácie za rizikovú prácu Súčasná právna úprava povinností pre zamestnávateľa (kompenzácií)v súvislosti s rizikovou prácou zahŕňa : 1. Zabezpečiť pre zamestnancov lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci a) pri pracovnej činnosti 2. kategória 1 x za 3 roky, b) pri pracovnej činnosti 3. a 4. kategória 1 x za rok ( 19 Zák. č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve). 2. Preradenie na inú prácu, ak zamestnanec dosiahol na pracovisku najvyššie prípustnú expozíciu (NPE baníci, 55, ods. 2, písm. a) Zákonníka práce). 3. Pracovný čas zamestnanca, ktorý pracuje s dokázaným chemickým karcinogénom a pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity, je najviac 33,5 hod. týždenne ( 85, ods. 6 Zákonníka práce). 24

25 Pracovný čas štátneho zamestnanca, ktorý vykonáva činnosti vedúce k ožiareniu ako pracovník so zdrojmi ionizujúceho žiarenia kategórie A, a štátneho zamestnanca, ktorý vykonáva štátny zdravotný dozor v kontrolovaných pásmach so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, je 33,5 hod. týždenne ( 67. ods. 3, Zák. č. 231/2006 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zák. č. 312/2006 Z. z. o štátnej službe). 4. Prestávky v práci z dôvodov zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci, ktoré sa započítavajú do pracovného času ( 91, ods. 6 Zákonníka práce), tzn. okrem prestávok na jedlo a odpočinok. 5. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, nemožno nariadiť prácu nadčas ( 97, ods. 11 Zákonníka práce). 6. Pracovný čas u zamestnanca vykonávajúceho ťažkú telesnú alebo ťažkú duševnú prácu, alebo pri ktorej by mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia, nesmie presiahnuť 8 hodín v priebehu 24 hodín ( 98, ods. 9 Zákonníka práce). 7. Dodatková dovolenka. Zamestnanec, ktorý pracuje po celý rok v podzemí pri ťažbe nerastov; razení tunelov a štôlní; vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé, má nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke 1 týždňa (alebo pomerná časť podľa dĺžky odpracovaného času v roku). Za takéto práce sa považujú: práce v zdravotníctve pri ošetrovaní chorých na Tbc, HIV/AIDS, iné práce s infekčným materiálom, práce vo zvýšenom riziku fyzikálnych a chemických vplyvov, práce s dokázanými chemickými karcinogénmi a pri procesoch s rizikom chemickej karcinogenity, práce spojené s expozíciou ionizujúcemu žiareniu, V týchto prípadoch ide väčšinou o rizikové práce ( 106 Zákonníka práce). 8. Mzdové zvýhodnenie za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí patrí zamestnancovi za prácu v prostredí, ktoré ohrozuje život alebo zdravie v prípade, ak je riziko prekročenia najvyššie prípustných hodnôt alebo expozície zamestnanca škodlivým faktorom práce a pracovného prostredia, ktoré sú ustanovené v osobitnom predpise. Riziko tohto prekročenia na základe žiadosti zamestnávateľa, posudzuje príslušný orgán na ochranu zdravia. Ide o rizikové práce v dôsledku škodlivého pôsobenia a) profesionálnej infekcie, b) ionizujúceho žiarenia alebo neionizujúceho žiarenia, c) chemických karcinogénov, d) chemických škodlivín, e) fyzikálnych faktorov ( prach, teplota, hluk, vibrácie, zvýšený tlak vzduchu). (Podrobnejšie pozri v predchádzajúcej časti). 25