STRATÉGIA BOZP Semestrálny projekt

Transkript

1 SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ FAKULTA V TRNAVE Ústav priemyselného inžinierstva, manažmentu a kvality Katedra manažmentu STRATÉGIA BOZP Semestrálny projekt ŠKOLSKÝ ROK : 2006 / 2007 Bc. BAJCAR RICHARD Bc. SÁDECKÝ MIROSLAV Bc. SADLO MIROSLAV Bc. KUBICOVÁ MARTINA Bc. KORTIŠ MARIAN

2 estné prehlásenie Prehlasujeme, že sme semestrálny projekt vypracovali samostatne s využitím uvedenej odbornej literatúry. alej vyhlasujeme, že nemáme námietky proti zapožianiu alebo zverejneniu semestrálneho projektu so súhlasom katedry. V Trnave da Bc. Bajcar Richard... Bc. Sádecký Miroslav... Bc. Sadlo Miroslav... Bc. Kubicová Martina... Bc. Kortiš Marian... vlastnoruný podpis 2

3 OBSAH ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ ÚVOD BEZPENOS A OCHRANA ZDRAVIA PRI PRÁCI Základné dokumenty BOZP Základné princípy bezpenosti a ochrany zdravia pri práci Normatívne opatrenia Povinnosti zamestnávateov Povinnosti zamestnancov Organizané opatrenia Technické opatrenia Výchovné opatrenia Zdravotné a hygienické opatrenia Súinnos všetkých opatrení Prevencia BOZP Úlohy BOZP STRATEGICKÝ MANAŽMENT Vývoj teórie a praxe strategického manažmentu Prístupy k strategickému riadeniu podniku Hierarchické vzahy v strategickom manažmente Proces strategického riadenia Štruktúra prostredia podniku Podnikateské stratégie Funkné stratégie a ich vzájomné vzahy Marketingová stratégia Výrobná stratégia Inovaná stratégia Personálna stratégia Finanná stratégia Environmentálna stratégia podniku Stratégia BOZP Strategické ciele podniku Zásady strategického plánovania

4 2.10 Implementácia stratégie a kontrola STRATÉGIA BOZP Systém riadenia BOZP Vytvorenie systému BOZP Právny rámec pre uplatnenie systémového riadenia BOZP Systémy riadenia BOZP používané v zahranií a na Slovensku Program Bezpený podnik Politika BOZP Podniková politika BOZP Úas zamestnancov Plánovanie BOZP Posudzovanie rizík Program realizácie politiky BOZP Havarijná pripravenos Organizácia BOZP Povinnosti a zodpovednosti pri organizácií BOZP Bezpenostno - technická služba Závodná zdravotná služba Školenia, vzdelávanie, spôsobilos a budovanie povedomia BOZP Riadenie zmien Kontrola BOZP Previerky BOZP Kontroly špecialistov BOZP Kontroly požitia alkoholu a iných omamných prostriedkov na pracovisku Kontroly štátnych orgánov Druhy bezpenostného auditu a ich charakteristika Ciele bezpenostného auditu Druhy bezpenostného auditu ažisko innosti poas prehliadok Realizácia auditu Vyhodnotenie bezpenostného auditu Praktická realizácia Demingových téz v realizácii BOZP Nové trendy v úrazovej prevencii Informácie a úas všetkých zamestnancov

5 3.8.2 Meranie úinnosti prevencie Celoživotné uenie Podporovanie bezpenosti práce BOZP ako kritérium na nákup Kontrolný zoznam dodávateov Marketingová stratégia BOZP STRATÉGIA BOZP V AVC ZTS, a.s Analýza BOZP a riadenia v AVC ZTS, a.s Ciele riadenia bezpenosti a ochrany zdravia pri práci Vymedzenie povinnosti a zodpovednosti na strane vedenia podniku a na strane zamestnancov vzahu k efektívnemu zabezpeeniu BOZP Posúdenie rizík Program realizácie stratégie BOZP Organizané zabezpeenie organizaná štruktúra zodpovednosti Vzdelávanie a motivácia Kontrola a hodnotenie Kontrolná innos Opatrenia na zlepšenie ZÁVER ZOZNAM LITERATÚRY

6 ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ Obr..1: Základné fázy procesu strategického manažmentu...28 Obr..2: Jednotlivé úrovne stratégie podniku pri napaní strategických cieov...32 Obr..3: Vízia, poslanie a ciele podniku v procese strategického riadenia. [14]...33 Obr..4: Štruktúra prostredia podniku [9]...35 Obr..5: Hierarchia stratégií podniku [8]...36 Obr..6: Systém riadenia BOZP...42 Obr..7: Vzahy medzi implementáciou stratégie a formuláciou...45 Obr..8: Demingov model riadenia...46 Obr..9: Vplyv medzinárodného rámca na systém riadenia BOZP v podniku...47 Obr..10: Štruktúra systému riadenia BOZP [15]...48 Obr..11: Organizaná štruktúra AVC ZTS, a.s Tab..1: Pracovná neschopnos pre chorobu a úraz [20]...10 Tab..2: Pracovná neschopnos pre chorobu a úraz [20]...11 Tab..3: Výskyt úrazov v rokoch

7 ÚVOD EÚ je v celosvetovej súaži makroregiónov USA, Japonska od polovice devädesiatych rokov konfrontovaná z hadiska ekonomickej výkonnosti, adaptability na globálnu ekonomiku a schopnosti transformova sa na spolonos založenú na poznatkoch. Vnútorné regionálne bariéry, ako aj rozdielna ekonomická výkonnos regiónov EÚ, spomaujú hospodársky a sociálny rast EÚ ako celku. Na túto skutonos reagovala Európska rada prijatím politického a strategického dokumentu v Lisabone. V om stanovila základný cie pre nasledujúce obdobie: vybudova konkurencieschopnú a dynamickú ekonomiku, ktorá využíva vedomosti, je schopná udrža ekonomický rast, ponúknu viac a lepších pracovných príležitostí a väšiu sociálnu súdržnos. Svet práce sa mení globalizácia, zmenšovanie podnikov, snahy o rozširovanie služieb, práca na skrátený úväzok, doasná práca, subdodávatelia, starnúci pracovníci. Aké to má dôsledky na úrazovú prevenciu? Môžu staré stratégie a štruktúry zvládnu novovznikajúce riziká? Ako možno prispôsobi osvedené stratégie prevencie a dosiahnu výsledky? Nová stratégia EÚ vyzýva na zlepšovanie pracovných podmienok, BOZP a dôstojnos práce. Zdôrazuje pritom zásadu, opierajúcu sa o vzdelanie. Výzvy stratégie sú zamerané na najrizikovejšie odvetvia (ponohospodárstvo, stavebníctvo, rybárstvo, zdravotníctvo a sociálne služby). Zameriava sa na rôzne skupiny udí (starnúca populácia), formy zamestnania (smennos, krátkodobé kontrakty, práca doma), ako aj na poradu rizík, záaže, stresu, alkoholu a drog). Dôležité je, aby udia dokázali rozpozna a predvída riziká. Posilnenie kultúry prevencie vychádza zo vzdelávania a tréningov bdelostí. Nová stratégia EÚ vytyuje úlohy Európskej komisie v budúcom období. Zdôrazuje nutnos prepojenia zdravia a bezpenosti v praxi jednotlivých štátov. Podporuje potrebu medzinárodnej spolupráce, hlavne v aktívnom zapojení kandidátskych krajín. Informácie sú dôležitým prvkom manažmentu a najmä pri zmenách manažmentu. Informané a komunikané kampane môžu pomôc vemi úinne zvládnu problémy, prispieva k zlepšeniu spokojnosti s prácou a zabráni rizikám. Globálny prístup k posudzovaniu rizík a prevencii za úasti všetkých pracovníkov má asto priaznivý vplyv na pokles úrazovosti. Úas na analýze rizík a na školeniach kladne ovplyvuje postoj zamestnancov, ktorý je asto kúom k úrazovej prevencii. Pracovníci si osvoja nový pohad 7

8 na svoju prácu, z hadiska jej bezpenosti. Môže to vies k zisteniu rizík v zaiatonej fáze, o zasa pomôže predvída nové riziká pri rýchlej zmene pracovných podmienok. Denne sa z médií dozvedáme o vážnych haváriách a úrazoch. Pri väšine z nich bolo zistené menšie i väšie porušenie bezpenostných predpisov. Aké katastrofálne dôsledky môže ma zanedbanie bezpenosti práce sme videli da , ke séria výbuchov vo vojenskom opravárenskom podniku v Novákoch usmrtila 8 osôb. ažko zranených bolo 5, ahšie zranenia utrpelo 30udí. Explózia spôsobila aj obrovské materiálne škody. V delaboranom sklade explodovali výbušniny, urené na likvidáciu. Hala v ktorej sa nachádzali, mala vekos 100x100 m. Dva výbuchy doslova zrovnali celý podnik so zemou. Otrasy po výbuchoch vo VOP v Novákoch bolo cíti až vo vzdialenej Prievidzi. Tlaková vlna po výbuchoch rozbila okná a výklady obchodov nielen v meste, ale aj v 11 kilometrov vzdialenej Prievidzi a Bojniciach. Žiara z explózií bola vo výške až 50 metrov. V podniku likvidovali zastaraný sovietsky raketový systém SS 23, ktorý Slovensko vyradilo z výzbroje pred vstupom do NATO. Aj napriek tomu, že ešte nie je vyšetrovanie uzavreté, je nepochybné, že tu došlo k závažným porušeniam bezpenosti práce s alekosiahlymi dôsledkami. Na bezpenos práce teda nesmie zabúda manažment, vedúci pracovníci i radoví zamestnanci. Znané úsilie treba venova zvýšeniu schopnosti udí zvládnu riziká. Celoživotné uenie sa stáva dôležitým initeom, ktorý nadobúda oraz väší význam, ak si chce zamestnanec udrža spôsobilos pracova, by zamestnaný, a aj zaisti svoje zdravie a bezpenos. Doasní pracovníci aj pracovníci na skrátený úväzok majú sažený prístup ku školeniam a asto vykonávajú prácu, pri ktorej majú menej príležitostí na dôkladnejšie oboznamovanie sa so svojou pracovnou náplou. Menej sú informovaní aj o rizikách svojej práce. Vytvára to problém pre manažment BOZP a pre pracovníkov udských zdrojov. Celoživotné uenie pomôže predvída zmeny. V našej práci zdôrazujeme dôležitos BOZP pre zamestnancov, ale aj pre majiteov firiem a venujeme sa okrem iného systému riadenia, plánovania, organizácie a kontroly BOZP. 8

9 1 BEZPENOS A OCHRANA ZDRAVIA PRI PRÁCI Jedno zo základných udských práv, ktoré sú zakotvené v charte udských práv, je právo na ochranu života a zdravia pri práci. Konkrétnym výrazom záruky tohto práva je náš právny poriadok, ktorý mnohými právnymi normami zaruuje zúastneným osobám práva a uruje povinnosti pri zaisovaní bezpenosti práce a pri vytváraní podmienok pre bezpenú a zdraviu neškodnú prácu. Napriek tomu dochádza na pracoviskách k mnohým úrazom a iným poškodeniam zdravia, ktoré porušujú nielen telesnú integritu postihnutých, ale oderpávajú znané finanné prostriedky, ktoré sa musia Vynaklada na odstraovanie alebo zmierovanie vzniknutých nežiaducich následkov. Príin, ktoré vedú k týmto udalostiam, je viac. Aj ke niektoré tkvejú v samotnom charaktere práce a preto im nemožno v pracovnom procese úplne zabráni, zväša ich spôsobuje udský inite a jeho konanie, resp. jeho neinnos. Preto sa musí v proti úrazovej a v proti havarijnej prevencii pri všetkých innostiach loveka venova ustaviná pozornos výchove pracovníkov k bezpenej práci, ale najmä osvojovaniu si zásad bezpenej práce. Táto požiadavka vyplýva i zo zákonníka práce a príslušného nariadenia vlády, ktorým sa vykonáva zákonník práce, ktorých sa pre všetkých pracovníkov urujú povinnosti dodržiava predpisy na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) a ukladá sa zamestnávateom sústavne oboznamova s týmito predpismi vedúcich a ostatných pracovníkov, pravidelne overova ich vedomosti a ustavine kontrolova ich dodržiavanie pri plnení pracovných úloh. Pre nedostatky v starostlivosti o bezpenos a ochranu zdravia pri práci vyskytuje sa rone v SR približne 13 tisíc pracovných úrazov (tab..1). Tu treba ma na pamäti, že absenciou, ktorá je spôsobená pracovnými úrazmi, sa stráca rone asi vymeškaných kalendárnych dní. Súasne sa za rok zaznamená približne 80 pracovných úrazov so smrtelnými následkami. Z prostriedkov štátneho rozpotu sa v dôsledku toho vyplácajú stovky miliónov Sk na nemocenské dávky, na dávky invalidné, vdovské a sirotské dôchodky. Okrem odškodnenia pracovných úrazov a chorôb z povolania každorone vyplácajú podniky a organizácie, i už štátne alebo súkromné, vo forme regresných náhrad asi 100 miliónov Sk. 9

10 V doteraz uvedenom je skrytý možný zdroj úspor nemalých finanných iastok, ak všetci budú kona a správa sa tak, ako to vyžadujú príslušné právne normy a predpisy. Podniky v súasnosti šetria finanné prostriedky a investície, ktoré sú urené na zachovanie alebo zlepšenie úrovne bezpenosti a ochrany zdravia, priom zo známych d6vodov (dane, inflácia a pod.) by mali tieto prostriedky každý rok narasta, ak by sa mala zachova aspo vždy rovnaká úrove bezpenosti a ochrany zdravia na pracoviskách. Tab..1:Pracovná neschopnos pre chorobu a úraz [20] Poet prípadov pracovných úrazov Smrtené pracovné úrazy Choroby z povolania Kalendárne dni pracovnej neschopnosti pre pracovné úrazy (tis.) Priemerná doba pracovnej neschopnosti pre pracovné úrazy (dni) 42,74 44,25 48,01 Ešte si všetci dostatone neuvedomujeme ekonomický prínos tvorby primeraných pracovných podmienok a pracovného prostredia, ktoré prispievajú k plneniu pracovných povinností a k spokojnosti zamestnancov s prácou, o sa nevyhnutne musí prejavi v kvalite ich práce, na ich zdravotnom stave a i na spokojnosti v osobnom živote. Životnú úrove nemožno zvyšova bez toho, aby sa súasne nezlepšovala úrove pracovných podmienok. Teda investície na zlepšovanie pracovných podmienok sa v žiadnom prípade nemôžu považova za investície bez návratnosti. 10

11 TAb..2: Pracovná neschopnos pre chorobu a úraz[20] Priemerný poet nemocensky poistených (zárobkovo inné osoby) Poet prípadov ochorení Poet prípadov pracovných úrazov Poet prípadov ostatných úrazov Smrtené pracovné úrazy Choroby z povolania (novohlásené) Kalendárne dni pracovnej neschopnosti pre chorobu (tis.) Kalendárne dni pracovnej neschopnosti pre pracovné úrazy (tis.) Kalendárne dni pracovnej neschopnosti pre ostatné úrazy (tis.) Priemerná doba pracovnej neschopnosti pre chorobu (dni) Priemerná doba pracovnej neschopnosti pre pracovné úrazy (dni) Priemerná doba pracovnej neschopnosti pre ostatné úrazy (dni) ,12 27,07 26,76 33,35 31,22 40,02 41,16 42,74 44,25 48,01 35,51 36,59 38,19 43,25 47,39 Priemerné percento pracovnej neschopnosti spolu (%) 4,905 4,690 4,520 2,876 2,760 Priemerný denný stav práceneschopných (osoby) Organizácia nemôže robi kompromisy, ak ide o bezpenos a zdravie zamestnancov. Tento zásadný postoj vyplýva aj zo všeobecných etických princípov zodpovednosti spolonosti pri podnikaní. Poda všeobecného názoru je etický kódex podnikania dobrovoný a pre každú organizáciu rôzny. Jeho obsah však musí zretene charakterizova, aké hodnoty spolonos zastáva v tom zmysle, aby sa tieto hodnoty zhodovali s pravidlami, ktoré zástupcovia organizácie a jej vedúce osobnosti v skutonosti uplatujú. Kúovým je 11

12 vlenenie etických a morálnych princípov do osobných a profesionálnych vzahov a pritom predovšetkým nezabudnú, okrem iného na to, že: o bezpenos a zdravie zamestnancov sú prvoradé, o vnútorné predpisy organizácie spolu so zákonmi a inými právnymi predpismi Slovenskej republiky sa uplatujú s cieom ochráni bezpenos a zdravie zamestnancov, o nebezpené, alebo nechránené pracovné podmienky sú ihne nahlásené zodpovednému manažérovi, o zamestnávate zabezpeuje, aby zamestnanci boli informovaní o predpisoch a absolvovali školenia týkajúce sa požiadaviek ochrany bezpenosti a zdravia, o každý zamestnanec je zodpovedný vo svoj vlastný prospech i v prospech ostatných zamestnancov za znalos a dodržiavanie všetkých platných bezpenostných predpisov a predpisov týkajúcich sa ochrany a zdravia, o je potrebné zabezpeova efektívne systémy konzultácii so zamestnancami ohadne podmienok zamestnávania, najmä prevencie a ochrany bezpenosti a zdravia pri práci a iných záležitostí, ktoré sa týkajú zamestnancov.[22] 1.1 Základné dokumenty BOZP Spoloné zákonodarstvo EÚ zah a legislatívu : v oblasti bezpenosti a ochrany zdravia pri práci v oblasti bezpenosti technických zariadení Rok podpísanie Rímskej dohody (RD) - vznik EHS (európske hospodárske spoloenstvo) Rok podpísaná dohoda medzi EHS a EVZO ( voný obchod na priemyslové výrobky a postup pri odstraovaní prekážok) Rok prijatý prvý sociálny program Rady Európy (RE) následne - vytvorenie poradného výboru pre BOZP, hygienu práce ( každý lenský štát mal dvoch zástupcov - 2 za zamestnávatea, 2 za zamestnancov) Poradný orgán inicioval : Akné programy (1978, 1988) Akné programy - ustanovili Chartu, ktorá stanovila vydanie celého komplexu smerníc (BOZP). 12

13 Rok prijatie,, Nového prístupu "- stanovenie všeob. požiadaviek s ktorými sa musia výrobky zhodova, aby sa zabezpeila bezpenos a ochrana zdravia na pracovisku, ochrana osôb, zvierat a majetku Pri zavádzaní systému,, Nového prístupu" bol vypracovaný asový plán postupov a krokov, stanovený postup na odstránenie vecných, technických a daových prekážok. Tento proces bol zapracovaný v Bielej knihe. Rok dohoda o sociálnej politike - zmluva o Európskej únii - MAASTRICHT nastúpený proces na rozvoj práva EU v oblasti všeobecných pracovných podmienok. Smernice sú tvorené poda princípov: A: Poda princípov lánku 100a Rímskej dohody, lánok 100a RD - definuje (minimálne) technické požiadavky. Ak sú splnené lenský štát nesmie bráni uvádza výrobky na trh) B: Poda princípov lánku 118a Rímskej dohody, lánok 118a RD - stanovujú sa (minimálne) požiadavky bezpenosti a ochrany zdravia pri práci, pracovných podmienok a pracovného prostredia Smernice sú pre lenské štáty záväzné a musia ich aplikova do národných predpisov. Smernice EU s oblasti BOZP delíme vzhadom na veký poet týchto smerníc na: o Bezpenos a ochrana zdravia na pracovisku o Nebezpené pracovné materiály o Sociálna a pracovná ochrana Legislatíva SR v oblasti BOZP: Vydanie nových zákonov, a Nariadenia vlády SR, ktoré nadobudnú úinnos v roku Zákon NR SR. 124/2006 Z.z.o bezpenosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov Zákon NR SR.125/2006 o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov Zákon NR SR.126/2006 Z.z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov NV SR.115/2006 Z.z. o minimálnych zdravotných a bezpenostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku NV SR.247/2006 Z.z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záažou teplom a chladom pri práci 13

14 NV SR.253/2006 Z.z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou azbestu pri práci NV SR.269/2006 Z.z. o podrobnostiach o požiadavkách na osvetlenie pri práci NV SR.276/2006 Z.z. o minimálnych zdravotných a bezpenostných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami NV SR.281/2006 Z.z. o minimálnych zdravotných a bezpenostných požiadavkách pri runej manipulácii s bremenami NV SR.298/2006 Z.z. o podrobnostiach a požiadavkách na zariadenia spoloného stravovania NV SR.329/2006 Z.z. o minimálnych zdravotných a bezpenostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou elektromagnetického poa NV SR.338/2006 Z.z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou biologickým faktorom pri práci NV SR.339/2006 Z.z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií NV SR.345/2006 Z.z. o základných bezpenostných požiadavkách na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateov pred ionizujúcim žiarením NV SR.355/2006 Z.z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci NV SR.356/2006 Z.z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnym a mutagénnym faktorom pri práci NV SR.357/2006 Z.z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzahu ku kategorizácii pracovných inností a o náležitostiach návrhu na zaradenie pracovných inností do kategórií z hadiska zdravotných rizík NV SR.359/2006 Z.z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred nepriaznivými úinkami nadmernej fyzickej, psychickej a senzorickej záaže pri práci NV SR.387/2006 Z.z. o požiadavkách na zaistenie bezpenostného a zdravotného oznaenia pri práci NV SR.391/2006 Z.z. o minimálnych bezpenostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko NV SR.392/2006 Z.z. o minimálnych bezpenostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov NV SR.393/2006 Z.z. o minimálnych bezpenostných a zdravotných požiadavkách na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri práci vo výbušnom prostredí 14

15 NV SR.395/2006 Z.z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov NV SR.396/2006 Z.z. o minimálnych bezpenostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko Vyhláška MZ SR.458/2006 Z.z. o podrobnostiach o rozsahu náplni výkonu pracovnej zdravotnej služby, o zložení tímu odborníkov, ktorí ju vykonávajú, a o požiadavkách na ich odbornú spôsobilos Vyhláška MPSVR.500/2006 Z.z., ktorou sa ustanovuje vzor záznamu o registrovanom pracovnom úraze Vyhláška MZ SR.504/2006 Z.z. o spôsobe hlásenia, registrácie a evidencie choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania Vyhláška MDPT SR.578/2006 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o niektorých ustanoveniach zákona 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 1.2 Základné princípy bezpenosti a ochrany zdravia pri práci Pojmom bezpenos a ochrana zdravia pri práci rozumieme syntézu innosti, prostriedkov a opatrení, ktoré vytvárajú a zaruujú bezpené a zdravotne neškodné podmienky pre pracujúcich pri výkone práce, alebo pri tých innostiach, ktoré s výkonom práce súvisia. Obsahom a náplou bezpenosti práce a ochrany zdravia je uvedomelá innos udí, v ich úsilí pri prevencii i pracovných úrazov a ochrane zdravia pracovníkovo Znižovanie úrazovosti a chorôb z povolania môže byt úspešné len vtedy, ak sa splnia tieto základné požiadavky: a) musia sa vytvára a udržiava vhodné pracovné podmienky, ktoré sú organickou súasou celého pracovného procesu od plánovania a prípravy výroby cez jej projekné a konštrukné spracovanie, proces vlastnej výroby až po vyrobenie hotového výrobku, b) bezpenostné a hygienické opatrenia pripravujú a pomáhajú realizova všetci zamestnanci podniku poda svojho postavenia a stupa zodpovednosti (vedúci pracovníci, technickí pracovníci, majstri a robotníci), c) opatrenia, ktoré zaruujú bezpenos a ochranu zdravia pri práci, sú vyjadrené finannými a materiálnymi ukazovatemi a majú rôzny charakter, zameranie a pôsobnos 15

16 a poda charakteru ich možno rozdeli na: - normatívne, - organizané, - technické, - výchovné, - zdravotné a hygienické. [22] 1.3 Normatívne opatrenia Zákony, vládne nariadenia a uznesenia, normy a predpisy, smernice odborových zväzov, výnosy a smernice ministerstiev, podnikové a alšie predpisy, ktoré obsahujú úplné alebo iastoné informácie, pokyny, príkazy a pod. z oblasti bezpenosti a ochrany zdravia vytvárajú normatívne predpoklady pre túto oblas, a to bu všeobecne, alebo so zameraním sa na len na jeden rezort, prípadne len na niektorý druh práce. Zásady predpisov, ktoré sa zaoberajú bezpenosou a ochranou zdravia pri práci a problémami súvisiacimi so starostlivosou o bezpenos a ochranu zdravia pri práci sú rovnocennou a neoddelite1nou súasou prípravy plánovania i plnenia výrobných a prevádzkových úloh. Za tvorbu a dodržiavanie podmienok bezpenej a zdraviu neškodnej práce sú zodpovední vedúci pracovníci na všetkých stupoch riadenia v rozsahu svojich funkcií. Znalos predpisov bezpenosti a ochrany zdravia pri práci je súasou kvalifikaných predpokladov každého zamestnanca a zamestnávatea Povinnosti zamestnávateov Zamestnávatelia sú povinní: o vytvára podmienky pre bezpenú prácu a ochranu zdravia pri práci, zlepšova pracovné prostredie, používa ochranné technické zariadenia, nahrádza fyzicky namáhavé práce novými pracovnými postupmi (s využívaním najmä mechanizácie a automatizácie) a pri týchto innostiach využíva najnovšie poznatky vedy a techniky, o dodržiava bezpenostné predpisy, vyžadova a overova vedomosti z bezpenostných predpisov ( školeniami inštruktážami, skúškami a pod.) a zaraova pracovné miesta (funkcie) so zreteom na ich schopnosti a zdravotný stav, 16

17 o rešpektova požiadavky bezpenosti práce a ochrany zdravia pri práci, pri vývoji a výskume, pri projektovaní nových závodov a podnikov alebo pri rekonštrukcii starých, pri konštrukcii nových strojov a zariadení alebo pri rekonštrukcii starých prebera a uvádza do prevádzky len tie prevádzkové priestory, stroje a zariadenia a technologické postupy, ktoré zodpovedajú požiadavkám, predpisov a zásadám bezpenosti, hygieny a kultúry práce. [22] Zamestnávatelia sú povinní najmenej raz za rok preveri stav bezpenosti a ochrany zdravia pri práci na všetkých pracoviskách. strojoch a zariadeniach. Previerka sa robí v spolupráci s odborovou organizáciou na pracovisku Povinnosti zamestnancov Zamestnanci majú v oblasti bezpenosti a ochrane zdravia pri práci tieto povinnosti: o dodržiava bezpenostné predpisy, pokyny a nariadenia, zúastova sa na školeniach, podrobova sa výcviku a skúškam z bezpenosti práce, o upozorova svojich bezprostredných nadriadených na nedostatky v plnení požiadaviek, predpisov a nariadení a pokynov týkajúcich bezpenosti a ochrany zdravia pri práci, o absolvova predpísané lekárske prehliadky, o používa pri práci bezpenostné technické zariadenia a pridelené osobné ochranné pracovné prostriedky. Ochranné zariadenia a osobné ochranné pracovné prostriedky je zamestnávate povinný poskytova zamestnancom bezplatne. ak si to vyžaduje ochrana ich života a zdravia. To isté platí aj pre poskytovanie istiacich, hygienických a dezinfekných prostriedkov; Dozor nad bezpenosou a ochranou zdravia pri práci a bezpenosou technických zariadení vykonávajú štátne orgány prostredníctvom inšpekcie práce a technickej inšpekcie (Inšpektoráty bezpenosti práce, Technická inšpekcia). 17

18 1.4 Organizané opatrenia Do tejto skupiny patria bezpenostné a organizané opatrenia, ktoré sa uplatujú najmä v etape plánovania a pred výrobnej prípravy práce, ale aj niektoré alšie opatrenia, ktoré sú potrebné v priebehu vykonávania prác. V oblasti plánovania je to napr. zaisovanie finanných a materiálnych prostriedkov na bezpenos a ochranu zdravia pri práci (z predvýrobnej prípravy prác sem patrí najmä uplatovanie zásad bezpenosti a ochrany zdravia pri projektovaní nových alebo pri rekonštrukcii starých objektov a pri konštrukcii nových alebo rekonštrukcii starých strojov a zariadení). Medzi alšie organizané opatrenia patrí správna organizácia pracoviska, výber vhodných strojov a zariadení, zaradovanie pracovníkov na pracovné miesta a funkcie poda ich vedomostí, spôsobilosti, fyzických a duševných schopností, zákaz úkolovania nebezpených prác a pod.obne, alej podrobný rozbor organizaných opatrení súvisiacich so zásadami bezpenosti a ochrany zdravia pri jednotlivých pracovných operáciách. 1.5 Technické opatrenia Technické bezpenostné opatrenia rozdeujeme na technickú bezpenos a bezpenostnú techniku. Technická bezpenos je súhrn vlastností výrobných prostriedkov (strojov, zariadení, systémov, nástrojov a pod.), ktoré zaruujú, že pri danom pracovnom zaažení sa ich vlastnosti nemenia v urenom ase. Stupe technickej bezpenosti sa môže uri z miery zaistenia funkcií výrobných prostriedkov, bezpenosti proti jeho havárii alebo znieniu a podobne. Technicky bezpene navrhnuté stroje a zariadenia sú schopné dlhodobo znies bežné prevádzkové zaaženie a krátkodobo aj jeho prekroenie. Vyžadovaná istota (miera bezpenosti) závisí od mnohých faktorov, najmä však na druhu materiálu, zaruenia jeho akosti a jeho fyzikálnych vlastností a od dôležitosti funkcií stroja, zariadenia alebo ich funkných astí vzhadom na celkovú bezpenos prevádzky. Bezpenostná technika to sú technické prostriedky alebo zariadenia (ochranné kryty a zábradlia, pracovné plošiny, obmedzovae nosnosti a sily, zabezpeovacie a signalizané zariadenia a pod.), ktorých cieom je zabráni pracovným úrazom a chorobám z povolania. Tieto technické zariadenia, i už samé osebe alebo spojené s nejakým iným zariadením alebo strojom, chránia životy a zdravie pracovníkov. Bezpenostná technika zabrauje pracovníkom styk so zdrojmi pracovných úrazov alebo ohrozenia zdravia, môžu to byt napr. pohybujúce sa 18

19 asti strojov, elektrický prúd, zdroje žiarenia a nadmerného tepla, chladu, hluku, otrasov, plynných a prašných škodlivín a podobne. V zásade ide o dva spôsoby ochrany bezpenostnou technikou, a to: - o ochranu podmienenú alebo - o ochranu nepodmienenú. [22] Podmienená ochrana je úinná len vtedy, ak je pracovník ochotný "spolupracova" s ochranným zariadením, t.j. vzia ho na vedomie a rešpektova ho. Medzi tieto ochranné zariadenia patria napr. kryty, zábradlia, ohradenia a pod., ktoré možno zo stroja odstráni bez toho, aby sa ovplyvnila jeho funknos (napr. aby sa stroj zastavil a pod.). Je to nižšia forma ochrany a jej úinnos je podmienená tzv. "udským initeom". Nepodmienená ochrana je vyšší stupe technickej ochrany, ktorá nie je závislá od udského initea a chráni pracovníka nezávisle od jeho konania a i proti jeho vôli. Chráni pred úrazom a ohrozením zdravia aj vtedy, ak sa pracovník usiluje kona proti zásadám bezpenosti a ochrany zdravia pri práci. príkladom nepodmienenej ochrany sú všetky ochranné zariadenia, ktoré sú uritým spôsobom viazané na funkciu a chod stroja alebo zariadenia. Tieto ochrany pri nesprávnej obsluhe zastavujú bu celé zariadenie, alebo stroj, alebo je zastavená innos, ktorá by mohla byt príinou pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Takouto ochranou je napr. dvojruné ochranné spúšanie, koncové vypínae žeriava a podobne. 1.6 Výchovné opatrenia Výchovné opatrenia majú za cie výchovne pôsobi na "udského initea" v pracovnom procese, t.j. na loveka, jeho vlastnosti a schopnosti sa prispôsobi pracovným podmienkam, pomerom a podobne. Výchovnými opatreniami musíme dopa opatrenia technické, organizané a iné, najmä vtedy, ak sú na nízkej úrovni. Adaptané schopnosti loveka sú obmedzené jeho biologickými a fyziologickými schopnosami (napr.lovek trvale neznesie vysokú alebo nízku teplotu, i vekú koncentráciu chemických alebo fyzikálnych škodlivín, žiarenia a podobne). Preto treba vymedzi pole pôsobenia výchovných opatrení a presne odhadnú ich dosah a úinnos. Hlavným cieom výchovy k bezpenej a zdraviu neškodnej práci je naui všetkých. zamestnancov chápa bezpenos práce ako logickú súas akejkovek ich innosti. Dá sa poveda, že táto výchova zaína už v detstve, pokrauje pri získavaní všeobecného a odborného vzdelania a sprevádza loveka poas celého obdobia jeho produktívneho veku. 19

20 1.7 Zdravotné a hygienické opatrenia Hygienickými opatreniami zamestnávatelia vytvárajú podmienky pre dodržiavanie základnej osobnej hygieny. Ich rozsah závisí predovšetkým od druhu vykonávanej práce, t.j. od množstva neistôt, ktoré sa vyskytujú v pracovnom prostredí pri vykonávaní pracovného procesu. Zdravotnými opatreniami sa rozumie jednak zdravotná prevencia a jednak poskytovanie prvej pomoci, prípadne ošetrenia vôbec. Preventívne zdravotné opatrenia vo forme vstupných lekárskych prehliadok na rizikových pracoviskách majú za úlohu vopred vyradi z pracovného procesu tých jednotlivcov, ktorí zo zdravotného, biologického alebo fyziologického hadiska nevyhovujú podmienkam predpokladaného pracovného prostredia, a zaradi ich na iné vhodné pracovisko. [22] 1.8 Súinnos všetkých opatrení Jednotlivé opatrenia (organizané, technické, výchovné a iné) sa pri pracovnej innosti navzájom nevyluujú. Naopak, asto jedno opatrenie podmieuje iné tak, že sa navzájom prelínajú a spolupôsobia. precenenie ktoréhokovek opatrenia však podmienky bezpenosti a ochrany zdravia pri práci nezlepšuje, ale skôr zhoršuje. iastonou výnimkou v tomto smere sú technické zariadenia využívajúce nepodmienenú ochranu. Tieto zariadenia však asto pracujú v blízkosti iných strojov a zariadení, ktoré nie sú vybavené nepodmienenou ochranou a preto aj v tomto prípade je namieste spolupôsobenie ostatných opatrení. 1.9 Prevencia BOZP Pre názornos možno uvies prehad všeobecných zásad prevencie: - starostlivos o bezpenos a zdravie zamestnancov pri práci a o zlepšovanie pracovných podmienok je rovnocennou a neoddelitenou súasou plánovania a plnenia pracovných úloh ( 146 ods. 2 Zákonníka práce), - akceptovatená úrove ochrany práce vrátane prijatenej úrovne BOZP sa musí zabezpeova vo všetkých innostiach organizácie a musí sa prispôsobi aktuálnym okolnostiam ( 147 Zákonníka práce), 20

21 - opatrenia na zaistenie BOZP sa musia priebežne vykonáva s ohadom na všetky súvislosti súvisiace s prácou - efektívne zlepšovanie pracovných podmienok nevyhnutne vyžaduje systematické skúmanie príin i možných nedostatkov v pracovnom procese a vykonávanie preventívnych opatrení, - úinnú prevenciu nemožno dosiahnu len plnením povinností ustanovených predpismi, ale výlune len a len dôsledným a kvalifikovaným posudzovaním pracovných podmienok, odhaovaním nebezpeenstiev, ich odstraovaním, zmierovaním ich úinkov, zabránením prístupu k ním a inými opatreniami, ktorými sa zmenšuje riziko poškodenia zdravia. Použitie prevencie nie je ohraniené asovo, keže ani stav bezpenosti a ochrany zdravia pri práci nie je asovo statická kategória - mení sa poas pracovnej zmeny, mení sa poas pracovného života. Preto sa celý systém posudzovania rizika a riadenia rizika opakuje a kontinuálne nadväzuje na jednotlivé fázy pracovného života aplikuje sa pri: - plánovaní nových stavieb, výbere nových strojov, zavádzaní nových pracovných postupov, nákupe nových materiálov a polotovarov, - používaní jednotlivých prvkov strojov, zariadení, chemikálii a pod., - údržbe a rekonštrukciách objektov a zariadení, - distribúcii polotovarov a výrobkov do alebo z organizácie. V princípe musia projektanti, konštruktéri a tvorcovia technologických a pracovných postupov vykona v ase návrhu, projektovania, konštruovania alebo tvorby šes zásadných krokov : 1) Identifikova všetky možné i predvídatené nebezpeenstvá a ohrozenia a) tie zdroje a situácie, v ktorých k poškodeniu zdravia môže dôjs v urených (definovaných a vymedzených podmienkach, ktoré sú napríklad uvedené v návode na používanie alebo v inej dokumentácii) prevádzkových a užívateských podmienkach (pri preprave, obsluhe, opravách, istení, kontrole a pod.), b) ohrozenia napríklad mechanické, elektrické, hlukom, vibráciami, požiarom, výbuchom, chemické, biologické, žiarením, a pod. Sú identifikované v niektorých právnych predpisoch a ostatných predpisoch na zistenie BOZP, napríklad nariadení vlády SR. 493/2001 Z. z. o minimálnych požiadavkách na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri práci vo výbušnom prostredí, nariadení vlády SR. 503/2001 Z. z. o podmienkach poskytovania osobných ochranných pracovných prostriedkov. 21

22 Urené prevádzkové a užívateské podmienky, ktoré vždy vymedzujú tvorcovia návrhu, ohraniujú možný rozsah užívania predmetu návrhu z rôznych hadísk, jedným z nich je aj zabezpeenie ochrany, života a zdravia osôb, prípadne aj zvierat. 2) Eliminova zaistené nebezpeenstvá a ohrozenia. Vhodným spôsobom integrova o najväšiu mieru bezpenosti už do projektu, návrhu stroja, iného technického zariadenia a do návrhu pracovného postupu. Tu sa odporúa aplikova všeobecné zásady prevencie poda 5 tohto zákona a iných, v om uvádzaných opatrení na ochranu života a zdravia. Musia sa realizova opatrenia poda osobitných predpisov upravujúcich bezpenostné a zdravotné požiadavky na výrobky a osobitné právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie BOZP vrátane Slovenských technických noriem. 3) Vyhodnoti návrhy a identifikova všetky možné i predvídatené neodstránitené nebezpeenstvá a neodstránitené ohrozenia. Ide o tie nebezpeenstvá a ohrozenia, ktoré nie je možné návrhu odstráni. Nie vždy a nie všetky nebezpeenstvá a ohrozenia možno eliminova pri aktuálnom stave poznania a technických realizaných možností a ktoré budú, i môžu existova v rámci nimi predpokladaných prevádzkových užívateských podmienkach po zhotovení diel a pri ich užívaní, a teda je predpoklad poškodenia zdravia. 4 ) Posúdi riziko pre zdravie zamestnanca pri práci Ide o riziko vyplývajúce z existencie neodstránitených nebezpeenstiev a neodstránitených ohrození pri práci, pri údržbe, servise, at. 5 ) Navrhnú doplujúce, resp. náhradné, ochranné opatrenia Pripravi ich tak, aby sa už v pred prevádzkovej etape zabezpeovalo zvýšenie úrovne ochrany života a zdravia zamestnancov. Tieto ochranné opatrenia (môžu by na príklad technického, organizaného a personálneho rázu, zamerané na podmienky inštalovania používania, na postup práce, školenia, kontrolu práce, vybavenie osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami a pod.) bude realizova budúci vlastník diela zamestnávate pred alebo poas prevádzky a užívania predmetu návrhu. 6 ) Poskytnú informácie Sústredi sa na neodstránitené nebezpeenstvá a neodstránitené ohrozenia, na príslušné výstražné informácie o nebezpenom konaní a zákazoch, na informácie o bezpenom spôsobe používania, istení a údržbe, o kontrole diela poas prevádzky a pod. Informácie by mali by súasou technickej dokumentácie, ktorá sprevádza 22

23 dielo až k jeho užívateovi, a ktorá by mala obsahova,okrem iného, aj problematika BOZP. Informácie zamestnávate využije pri príprave opatrení na zaistenie prevádzkovej BOZP, napríklad poda 10 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. 271/2004 Z. z. o ochrane zdravia pred neionizujúcim žiarením, poda 12 nariadenia vlády Slovenskej republiky. 115/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpenostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku a podobne. V záujme dosiahnutia naznaených zámerov je nevyhnutné v organizáciách starostlivo plánova jednotlivé opatrenia a tiež finanné prostriedky potrebné na založenie a zlepšenie preventívnych opatrení a ich pracoviskách, na realizovanie premyslených systémových krokov technického, organizaného a personálneho rázu. Takto dôsledne plánovito a úelovo použité finanné prostriedky, spolu s inovanými nástrojmi z oblasti technológii a techniky, znásobia bezpenostný i finanný prínos pre organizáciu. Základným predpokladom efektívnej prevencie je zisovanie výskytu nebezpeenstiev a ohrození, identifikovanie ich kvantitatívnych a kvalitatívnych charakteristík, následné urenie a hodnotenie rizika. Celý tento proces, nazvaný posudzovanie rizika, spolu s následným urením a vykonaním ochranných opatrení (nazvaným riadenie rizika) smeruje k znižovaniu rizika na najmenšiu možnú mieru. Posudzovaním rizika z hadiska pravdepodobnosti vzniku poškodenia zdravia a možných následkov na zdravie sa nehodnotí zdravotný stav zamestnanca, o prináleží výlune lekárom, ale stav jednotlivých zložiek práce spôsob práce zamestnanca, stav pracovného prostriedku a pracovného prostredia vrátane pracoviska v spojitosti s ich vplyvom na zamestnancov. Posudzovanie rizika zabezpeuje zamestnávate spravidla prostredníctvom príslušných špecialistov a pri zložitých pracovných podmienkach výlune prostredníctvom špecialistov. Špecialistami sú bezpenostní technici, lekári špecializovaní na pracovné lekárstvo, ergonómovia, revízny technici pre vyhradené technické zariadenia a pod. V rámci posudzovania rizika zamestnávate: 1. zisuje innosti a situácie, v ktorých sa nebezpeenstvo vyskytuje alebo môže vyskytova identifikuje nebezpeenstvo a ohrozenie, 2. hodnotí, i ohrozenie v dôsledku nebezpeenstva je alebo nie je nevyhnutné pre zabezpeovanú innos, (i sa bez neho práca dá vykona), aká je jeho úrove, 3. hodnotí i daná situácia a daný stav je v súlade s predpismi na zaistenie BOZP, 4. ak nie je, tak uruje a vykonáva potrebné ochranné opatrenia, 23

24 5. odstrauje príiny vzniku nebezpeenstva, 6. vykonáva potrebné preventívne opatrenia, 7. problematiku, poda závažnosti a rozsahu v kontexte s inými potrebami v oblasti BOZP zarauje do svojej koncepcie politiky BOZP a do programu jej realizácie, 8. vykonáva opatrenia a optimalizuje pracovné podmienky, 9. prípadne normuje prácu, ( 133 ods. 1 Zákonníka práce), 10. zabezpeuje posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu a výsledky zohaduje pri zaraovaní na prácu, 11. oboznamuje a informuje zamestnancov a iných, prerokúva s nimi problematiku, zabezpeuje výcvik a pod. Zamestnávate je povinný posudzova riziko, okrem iného, aj v súvislosti s fyzickým a psychickým zaažením zamestnanca, uri a posúdi povahu, stupe a trvanie vystavenia zamestnancov zaaženiu. Pozornos sa musí venova najmä: - usporiadaniu a vybaveniu pracoviska, - charakteru, stupu a dobe vystavenia fyzikálnym, chemickým a biologickým faktorom a látkam a ich vplyvu (najmä, ak ide o súbeh viacerých faktorov alebo ak niektoré z nich majú synergický efekt), - charakteru a rozsah používania pracovných prostriedkov zariadení, strojov, prístrojov, látok a spôsobu práce s nimi, - charakteru pracovného procesu, pracovného postupu a organizácii práce, - znalostiam a úrovni odbornej prípravy zamestnanca, jeho fyzickým a psychickým schopnostiam, zdravotného stavu. Na základe posúdenia rizika, ak je to potrebné, zamestnávate uruje a vykonáva ochranné opatrenia, napríklad: - nahrádza nebezpené zariadenia, pracovné postupy alebo látky bezpenými alebo menej nebezpenými, - organizuje prácu zamestnanca tak znižuje expozíciu zamestnancov na najnižšiu možnú mieru pomocou prestávok zaradených do práce v pravidelných intervaloch alebo zmenou innosti, - zabezpeuje vykonávanie lekárskych prehliadok, - poskytuje zamestnancom potrebné informácie zrozumiteným spôsobom ich oboznamuje s nebezpeenstvami a ich úinkami na zamestnanca, s príslušnými 24

25 predpismi, ako aj zásadami bezpeného a zdravie nepoškodzujúceho spôsobu výkonu práce. Zamestnávate musí v prvom rade vykonáva všetky potrebné bezpenostné a zdravotné opatrenia tak, aby nedošlo k ohrozeniu a už vôbec nie k akémukovek poškodenia zdravia zamestnancov, a to s ohadom na všetky priame i nepriame súvislosti danej pracovnej aktivity. Nevyhnutne sa tak musí vyrovna s nadväznosou pracovných úkonov, úinkami susediacich pracovísk, možnými chybami obsluhujúceho personálu, stresu vyplývajúceho z termínovaných úloh, spôsobu odmeovania pri danej práci, potrebou prestávok na regeneráciu fyzických a psychických schopností i na fyziologické potreby, so senzorickým zaažením a pod. Zásadne vždy zamestnávate musí realizova požiadavky upravené predpismi na zaistenie BOZP Úlohy BOZP Organizácia nemôže robi kompromisy, ak ide o bezpenos a zdravie zamestnancov. Tento zásadný postoj vyplýva aj zo všeobecných etických princípov zodpovednosti spolonosti pri podnikaní. Poda všeobecného názoru je etický kódex podnikania dobrovoný a pre každú organizáciu rôzny. Jeho obsah však musí zretene charakterizova, aké hodnoty spolonos zastáva v tom zmysle, aby sa tieto hodnoty zhodovali s pravidlami, ktoré zástupcovia organizácie a jej vedúce osobnosti v skutonosti uplatujú. Kúovým je vlenenie etických a morálnych princípov do osobných a profesionálnych vzahov a pritom predovšetkým nezabudnú, okrem iného na to, že: bezpenos a zdravie zamestnancov sú prvoradé, vnútorné predpisy organizácie spolu so zákonmi a inými právnymi predpismi Slovenskej republiky sa uplatujú s cieom ochráni bezpenos a zdravie zamestnancov, nebezpené, alebo nechránené pracovné podmienky sú ihne nahlásené zodpovednému manažérovi, zamestnávate zabezpeuje, aby zamestnanci boli informovaní o predpisoch a absolvovali školenia týkajúce sa požiadaviek ochrany bezpenosti a zdravia, 25

26 je potrebné zabezpeova efektívne systémy konzultácii so zamestnancami ohadne podmienok zamestnávania, najmä prevencie a ochrany bezpenosti a zdravia pri práci a iných záležitostí, ktoré sa týkajú zamestnancov. Prispôsobovanie práce potrebám zamestnanca (harmonizovania ich vzájomnej interakcie na rozhraní zariadenie lovek) je východiskovým predpokladom rešpektovania individuálnych schopností a možností konkrétneho udského jedinca. Je tiež preventívnym prvkom nielen v záujme zabezpeenia jeho fyzickej a psychickej integrity, ale aj zvyšovania pracovného výkonu a kvality jeho práce. Všeobecný, paušálny prístup (rovnostársky ku všetkým, resp. k vekej skupine jedincov) k napaniu elementárnej potreby, akou je zaistenie bezpenosti a zdravia, nezaruuje jej skutoné uplatnenie, Potrebami zamestnanca sa rozumejú fyzické a psychické danosti jedinca v spojitosti s uspokojivými pracovnými podmienkami, ktoré zabezpeujú zdravý a bezpený výkon pracovných povinností. Bezpené a zdravie nepoškodzujúce pracovné podmienky možno dosiahnu nielen technickými a organizanými opatreniami, ale aj sociálnymi opatreniami, ktoré sú zamerané na rešpektovanie, zosúaovanie a zlepšovanie sociálnych vzahov existujúcich v prvom rade v rámci organizácie a smerujúcich navonok, i dovnútra organizácie. Predovšetkým ide o opatrenia zamedzujúce obažovaniu, násiliu, znevažovaniu vrátane preažovania zamestnancov pracovnými úlohami nad ich sily a v asovo nezvládnutených termínoch a podobne. Podniky a zamestnávatelia a im nadriadené inštitúcie sú povinné sústavne vytvára podmienky pre bezpenú a zdraviu neškodnú prácu pre svojich zamestnancov. Predovšetkým sú povinné: o zriaova, udržiava a zlepšova potrebné ochranné zariadenia a vykonáva technické a organizané opatrenia poda právnych a ostatných predpisov na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri práci poda najnovších poznatkov vedy a techniky, o sústavne oboznamova vedúcich a všetkých ostatných pracovníkov s právnymi a ostatnými predpismi, ktoré sa vzahujú na bezpenos a ochranu zdravia pri práci a s novými poznatkami bezpenostnej techniky, pravidelne overova vedomosti z týchto predpisov a sústavne vyžadova a kontrolova ich dodržiavanie, o zaraova pracovníkov na prácu a pracoviská so zreteom na ich schopnosti a zdravotný stav a nepripusti, aby pracovník vykonával práce, ktorých výkon by bol v rozpore s právnymi a ostatnými predpismi bezpenosti a ochrany zdravia pri práci alebo s lekárskym posudkom vrátane nadasovej práce a práce v noci, o sústavne kontrolova úrove starostlivosti o bezpenos a ochranu zdravia pri práci a 26

27 odstraova zistené nedostatky, ako aj príiny porúch a havárií technických zariadení, o bezodkladne zisova a odstraova príiny pracovných úrazov a chorôb z povolania, vies o nich evidenciu a informova o nich príslušné štátne orgány. [22] Zamestnávatelia sú povinní poskytova pracovníkom pri práci na bezplatné užívanie potrebné osobné ochranné pracovné prostriedky, ak si to vyžaduje ochrana ich zdravia alebo života. poda platných pracovnoprávnych predpisov. Zamestnávatelia majú alej pracovníkom poskytova umývacie, istiace a dezinfekné prostriedky, prípadne aj ochranné nápoje a ochrannú stravu. Pracovníkom pracujúcim v prostredí, v ktorom je jeho pracovný odev alebo pracovná obuv vystavená mimoriadnemu opotrebovaniu alebo zneisteniu poskytne zamestnávate ako osobné ochranné pracovné prostriedky tiež pracovný odev alebo obuv. Zamestnávate je povinný udržiava osobné ochranné pracovné prostriedky v používatenom stave, kontrolova ich používanie. Za plnenie úloh zamestnávatea pri starostlivosti o bezpenos a ochranu zdravia pri práci zodpovedajú vedúci pracovníci na všetkých stupoch riadenia v rozsahu ich funkcií. Tieto úlohy sú rovnocennou a neoddelitenou súasou ich pracovných povinností. Povinnos zamestnávatea všestranne sa stara o bezpenos a ochranu zdravia pri práci sa vzahuje a na všetky osoby. ktoré sa s jeho vedomím zdržujú na jeho pracoviskách. lovek je však v prvom rade sám zodpovedný za ochranu svojho zdravia pri práci. Poškodené zdravie totiž nenahradí žiadne finanné odškodnenie. Je preto vemi dôležité dodržiava pracovné predpisy na obsluhu týchto zariadení, upozorova zamestnávatea na nevyhovujúce pracovné podmienky a podiea sa na zlepšovaní pracovných podmienok. Každý zamestnanec je zodpovedný vo svoj vlastný prospech i v prospech ostatných zamestnancov za znalos a dodržiavanie všetkých platných bezpenostných predpisov a predpisov týkajúcich sa ochrany a zdravia. 27

28 2 STRATEGICKÝ MANAŽMENT Strategický manažment vznikol v prostredí vekých podnikov vyspelých industriálnych krajín ako reakcia na nové, neznáme a prekvapujúce zmeny v podnikateskom prostredí, ktorých rozsah, rozmanitos, hbka a okamih vzniku boli neakané, nezvyajné a asto s fatálnymi dôsledkami. Stratégia a strategické myslenie pritom neboli novinkou. Historické korene siahajú až do staroveku. Strategicky sa uvažovalo vo vojenstve, politike, diplomacii. Potreba rýchleho a úinného ohlasu na zložité externé vplyvy spôsobila, že strategické zrunosti v priebehu 20. storoia postupne zaali prenika aj do sveta podnikania, až sa stali jeho neoddelitenou súasou. Podnik v druhej polovici 20. storoia sa ocitol v prostredí dynamických zmien, ktoré náhle prerastajú do zlomov i hrozivých prepadov. Zvyšuje sa riziko investovania, vzrastá kapitálová náronos, stupuje sa konkurenný boj, strieda sa hranica medzi národným a globálnym hospodárskym priestorom, v dôsledku technického pokroku zanikajú hranice medzi niektorými odvetviami, zámery konkurentov sú nepredvídatené, zákazníci sú stále viac a viac prieberiví. Strategický manažment v novom ponímaní je predovšetkým procesom. Ako proces, ktorého hlavnými atribútmi sú nepretržitos, kompaktnos a vnútorná harmónia. Poda J.Papulu je tento proces zložený zo štyroch základných fáz: skúmanie prostredia, formulácia stratégie, implementácia stratégie, hodnotenie a kontrola. [12] Skúmanie Formulácia Implementác Hodnotenie a prostredia stratégie ia stratégie kontrola Obr..1:Základné fázy procesu strategického manažmentu Slovo stratégia je odvodené od gréckeho slova strategos (generál) a v širšom kontexte pôvodne oznaovalo umenie a vedy, ako riadi vojenské operácie a veli vojskám. Stratégia rieši základné otázky existencie a rozvoja podniku. Strategické rozhodnutia sú mimoriadne dôležité až kritické. Spravidla sú dlhodobé a poskytujú podniku dostatonú oporu a orientáciu v zložitom a premenlivom prostredí. Dlhodobos bola v minulosti zvýrazovaná ako hlavná 28

29 vlastnos stratégie. V dôsledku zrýchovania a prehlbovania prekvapivých zmien sa akcent na dlhodobos zmieruje a do popredia sa dostáva význam, dôležitos a principiálnos dôsledkov strategického rozhodnutia pre prežívanie a prosperitu podniku. Stratégia poskytuje pevné a súasne pružné hranice, v rámci ktorých sa podnik uberá k vytýenému cieu. Do konca 70-tych rokov 20.storoia stratégiu stotožovali s vopred vytvorenou predstavou o tom, kam a akým spôsobom sa chce podnik dosta. Bola to plánovaná a racionálna úvaha o budúcnosti podniku. Stratégiu pokladali za súbor cieov, prostriedkov na ich dosiahnutie a pridelených zdrojov. A. Chandler definuje stratégiu ako urenie základných dlhodobých cieov podniku, spôsoby ich dosiahnutia a alokácia zdrojov nevyhnutných na uskutonenie týchto cieov. Iné definície zvýrazujú ciele ako zložku stratégie. J.B. Quinn pokladá stratégiu za model alebo plán, ktorý integruje hlavné ciele podniku, politiky a aktivity do súdržného celku. Napokon jestvujú definície, ktoré stratégiu považujú za spôsob ako dosiahnu ciele. W. F. Glueck definuje v tomto zmysle stratégiu ako jednotný, súhrnný a integrovaný plán, ktorý je navrhnutý, aby zabezpeil dosiahnutie základných cieov podniku. H. Mintzberg tvrdí, že stratégia je viac ako to o podnik zamýša alebo plánuje vykona, je to aj to o skutone robí. Definuje stratégiu ako zaužívaný model, poda ktorého sa podnik rozhoduje alebo prakticky koná. G. Johnson a K. Scholes zostavili definíciu stratégie, ktorá kombinuje tradiné i novšie predstavy o stratégii do komplexného celku [8]: 1) Stratégia ako prirodzený výber,... 2) Stratégia ako plán,... 3) Stratégia ako postupnos iastkových krokov,... 4) Stratégia ako kultúra,... 5) Stratégia ako politika,... 6) Stratégia ako vízia Vývoj teórie a praxe strategického manažmentu... Uplynulých 50. rokov teórie a praxe strategického riadenia možno identifikova ako štyri vývojové etapy, ktorý vznik spôsobovala rastúca dynamika a zložitos podnikateského prostredia. Prvá fáza sa zaala v 50. rokoch a pokraovala v 60. rokoch. Bolo pre u príznané používanie metód dlhodobého plánovania. Toto obdobie sa vyznaovalo pomerne stabilnými 29