slovenskej advokácie advokácie bulletin 1-2 PRISPEJTE Nadácii slovenskej Dobré mravy a súčasná slovenská právna prax

Transkript

1 ročník XVI PRISPEJTE Nadácii slovenskej advokácie Dobré mravy a súčasná slovenská právna prax bulletin slovenskej advokácie Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom Právo výstavby energetických zariadení na cudzích pozemkoch K problematike prerokovania podľa 74 Zák. práce a niektorých súvisiacich právnych úkonov

2

3 Obsah AKTUÁLNE 2 Rakúsko: K zriadeniu justičného ministerstva pre Európu Dr. Gerhard Benn-Ibler 2 Vacuum iuris? JUDr. Juraj Ďurovčík 3 Výsledky publikačnej súťaže za rok Majú advokáti vzťah k humanite? JUDr. Anton Blaha 4 Bulletin advokacie prináša JUDr. Juraj Ďurovčík 7 Oznámenie Slovenskej advokátskej komory o povinných platbách advokátov ODBORNÉ PRÍSPEVKY 8 Dobré mravy a súčasná slovenská právna prax JUDr. Stanislav Irsák 16 Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby) JUDr. Tibor Timár 29 Právo výstavby energetických zariadení na cudzích pozemkoch JUDr. Radomír Jakab 35 K problematike prerokovania podľa 74 Zákonníka práce a niektorých súvisiacich právnych úkonov ( de lege ferenda) JUDr. Vladimír Gembický SAK & SPRÁVY 40 Zo zasadnutia Predsedníctva SAK 40 Pýta(j)te sa predsedníctva 41 Jarné semináre advokátskych koncipientov 42 Jesenné valné zhromaždenie CCBE a zasadnutia výborov 43 Kolokvium o advokátskej mlčanlivosti a zasadnutie Stáleho výboru CCBE v Bruseli 45 Novoročné stretnutie právnikov Zmeny v zozname advokátov za obdobie od16. novembra 2009 do 15. januára Zmeny v zozname advokátskych koncipientov za obdobie od 16. novembra do 15. januára 2010 ZAUJÍMAVOSTI 55 Štyri generácie advokátov z rodu Daxnerovcov JUDr. Peter Kerecman 61 Prečo blahoželáme Ing. arch. J. Struhařovi? JUDr. Anton Blaha Milé kolegyne, vážení kolegovia, na úvod mi dovoľte poďakovať Vám všetkým za úsilie, námahu, ktorú ste v uplynulom roku vynaložili a obetovali výkonu nášho povolania. Predchádzajúci rok uplynul veľmi rýchlo, mám pocit, že je to rýchlou dobou, v ktorej žijeme. Hodnotenie minulého roka, vytýčených cieľov, dosiahnutých výsledkov je osobným problémom každého z nás a zrejme sme sa a s ním už vysporiadali. Rok 2010 je rokom plným očakávaní či už z osobného, celospoločenského alebo advokátskeho pohľadu. Očakávame, že bude úspešnejší ako predchádzajúce roky, sme zvedaví na výsledky volieb, vrátane našich advokátskych. V tomto roku si pripomenieme dvadsiate výročie nezávislosti advokátskeho povolania, pri zrode ktorej stáli mnohí z Vás a prispeli v hojnej miere k jej znovunadobudnutiu bez ohľadu na to, na akých postoch ste stáli. Vážime si Váš vklad do tohto významného počinu, či ste tak konali ako advokáti, vtedajší poslanci, štátni predstavitelia alebo ako verejnosť, ktorá nás podporovala v našom snažení. Vďaka spoločnému úsiliu sa stala advokácia nezávislou a jedným z pilierov ochrany demokratických práv a možno raz aj právneho štátu na Slovensku. Za Vás všetkých dúfam, že sme do roku 2010 vstúpili správnym krokom, že všetko, s čím sme neboli spokojní zostalo za bránami roka starého a že nový rok bude plný pozitívnych udalostí a výsledkov našich očakávaní. Ako som v úvode spomenul, aj advokáciu čakajú voľby do orgánov advokátskej komory, ktoré sa budú konať na konferencii Slovenskej advokátskej komory v dňoch júna. Upriamujem Vašu pozornosť na výber kandidátov v nádeji, že zodpovedným prístupom si zvolíme do nových orgánov komory zástupcov, ktorí povedú advokáciu najbližšie tri roky tak, aby sme boli všetci spokojní a nezávislosť advokácie zostala zachovaná. Zvažujte a oslovujte kolegov, ktorí budú zodpovedne pristupovať k odovzdanej dôvere, ktorí budú spĺňať osobnostné kritériá a ktorí znesú akúkoľvek kritiku či už z radov našich alebo aj verejnosti. Dovoľte mi do nového roka zaželať Vám najmä zdravie, šťastie a spokojnosť v rodinách, veľa síl a úspechov pri výkone povolania a veľa radosti zo života. Želám blížiacej sa konferencii veľa úspechov a všetkým Vám šťastnú ruku pri voľbe nových zástupcov do orgánov advokátskej komory. Štefan Detvai predseda Slovenskej advokátskej komory

4 AKTUÁLNE Rakúsko: pre Európu P R E Č Í TA L I S M E K zriadeniu justičného ministerstva Časopis Rakúskeho advokátskeho snemu Österreichisches Anwaltsblatt č. 11/2009 uverejnil úvodník prezidenta snemu Dr. Gerharda Benn-Iblera Ein Justizministerium für Europa. Vzhľadom na aktuálnosť témy uverejňujeme preklad príspevku. Už dlhší čas požaduje advokácia od Európskej komisie vlastný justičný rezort, ktorý sa má starať o to, že štátoprávne záruky budú na vysokej úrovni celoeurópsky dodržiavané, strážené a podporované. Fungujúci justičný systém a právna istota sú základné predpoklady každého fungujúceho spoločenstva. V posledných rokoch sme však svedkami toho, ako základné práva a štátoprávne záruky ustúpili kvôli bezpečnostným ohľadom do úzadia. V tejto súvislosti sa napríklad zvykne poukazovať na smernicu o praní špinavých peňazí, smernicu o uchovávaní dát a pod., ako aj na chýbajúci európsky minimálny štandard práv obvineného na obhajobu v trestných konaniach. Európske advokátske organizácie preto viackrát požadovali, aby sa justičnému úseku vytvorilo na európskej úrovni primerané hodnotové postavenie. Stalo sa tak napríklad pri príležitosti 34. Európskej prezidentskej konferencie, viedenských advokátskych rozhovorov vo februári 2006 a viackrát na Rade európskych advokácii (CCBE), naposledy v jej dokumente z , Manifest 2009 publikovaný pri 1 2 príležitosti volieb do Európskeho parlamentu. S veľkým zadosťučinením bolo preto prijaté vyhlásenie prezidenta európskej komisie Barosa o tom, že máv úmysle ustanoviť osobitného komisára pre justíciu, základné práva, občianske slobody a menšinové práva. Európsky minister justície s jemu zverenými právami a hodnotami, ich zabezpečovaním a ďalším rozvojom sa však ocitne čo možno predpokladať v konfliktom vzťahu k úlohám komisára pre vnútorné záležitosti, migráciu a bezpečnosť. Činnosť komisára môže byť úspešná len vtedy, ak sa bude opierať o spolupracovníkov, ktorí sú mu a ním zastupovanými hodnotami, spravodlivosťou, základnými právami a občianskymi slobodami, zaviazaní. Spoločný riadiaci orgán komisára pre justíciu a komisára pre vnútro by teda nebol, vzhľadom na často protichodné úlohy, v stave ich riadne zabezpečovať. 1 The case for a DG Justice at the European Commission 2 The right kind of Justice for Europe Vymenovanie len komisára pre justíciu by však znamenalo zostať stáť na pol ceste. Ak má justičný komisár účinne plniť svoje úlohy, potrebuje na to vlastný výkonný orgán (aparát), ktorý je zodpovedný iba jemu. Rozdelenie justičného rezortu a rezortu vnútra je v podmienkach európskych štátov štandardom. Prevažný počet týchto štátov, takisto Rakúsko, oddeľujú, z dobrých dôvodov, záležitosti justície od záležitostí vnútra. Rakúske ministerstvo justície by napríklad mohlo byť modelom pre organizáciu a výstavbu takéhoto ústredného orgánu, pretože práve toto ministerstvo svojou štruktúrou je príkladom a preto by mohlo, ak nie malo, slúžiť ako vzor aj pre Európu. Spracoval: JUDr. Juraj Ďurovčík kancelária SAK DISKUSIA Vacuum iuris? Dňa 1. decembra 2009 bol v Zbierke zákonov SR uverejnený zákon č. 493 o niektorých opatreniach týkajúcich sa strategických spoločností a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súlade s úvodným ustanovením je predmetom zákona úprava opatrení týkajúcich sa významných obchodných spoločností s cieľom zmierniť ich krízovú ekonomickú situáciu a oslabiť negatívne dopady globálnej finančnej a hospodárskej krízy na podnikateľskú činnosť týchto organizácií. Podľa Článku IV. nadobúda zákon účinnosť 1. decembra 2009 s tým, že jeho meritórna I. časť ( 1 6) stráca účinnosť 31. decembra V Čl. I ( 1 6) sa ustanovujú podrobnejšie podmienky a postup na realizáciu opatrení týkajúcich sa organizácií vkonkurze.podľa 4jesprávcakonkurznejpodstaty pred uskutočnením predaja majetku strategickej spoločnosti povinný ponúknuť tento majetok na odkúpenie Fondu národného majetku SR ako orgánu štátu. V prípade akceptovania ponuky sa uzavretie kúpnej zmluvy a majetkovo-právne vysporiadanie máuskutočniť do 60 dní. Na prijatie ponuky ustanovuje zákon 120-dňovú lehotu od jej doručenia, pod sankciou zániku prednostného práva oprávneného. Zákon o strategických podnikoch vyvolal, ako je známe, intenzívnu aj protichodnú diskusiu a polemiku. Predmetom kritiky bol predovšetkým spôsob riešenia finančnej a hospodárskej krízy, jej dopadov na podniky s možnosťou prechodu majetku do vlastníctva štátu. Cieľom tohto príspevku nie je rozoberať otázky vecnej povahy úpravy, ale poukázať na jeden, podľa môjho názoru, zo závažných legislatívnych aspektov predpisu. Problémom sa javí skutočnosť, že beh procesných lehôt podľa 4(120, 60 dní) začatý počas III. a IV. kvartálu 2010, môže presiahnuť dátum účinnosti zákona, t. j. 31. december 2010 a skon- 2

5 AKTUÁLNE čiť v roku 2011, teda v čase, keď v súlade s Čl. IV. ustanovenia 1 6 stratili účinnosť a zákon v tomto rozsahu prestal existovať a pôsobiť ako nástroj regulácie. Opatrenia vykonávané po 1. januári 2011 nebudú mať preto potrebný právny základ a ich podkladom bude len fikcia. Aj keď s určitým zveličením sa zvykne hovoriť, že zákon môže všetko, sotva sa dáakceptovať skutočnosť, že to všetko by mohlo zahŕňať aj úpravu právnych aktivít po zániku účinnosti normy. Išlo by o evidentný rozpor s formálnou logikou. Mechanizmus lehôt a právnych úkonov spojených s majetkovým prevodom mal byť preto nastavený tak, aby nedochádzalo k prekročeniu dňa skončenia účinnosti zákona a k strate právnej opory realizovaných opatrení. V tejto súvislosti treba osobitne poukázať na zásadu, že právne vzťahy sa môžu spravovať len tými predpismi, ktoré sú účinné v čase ich vzniku (výnimkou je nepraváa praváretroaktivita v prípadoch stanovených zákonom, napr. 2Trestného zákonníka). Vzhľadom na to, že v konkrétnom prípade nedošlo k uplatneniu tejto zásady, bude sa prijatie príslušných opatrení po skončení účinnosti zákona ( 4) spájať s absenciou legálneho dôvodu, nulitou a právnou neistotou, čo rozhodne nemožno považovať za konformné s ekonomickými a politickými zámermi normy. Názor vyslovený v tejto glose má diskusný charakter. JUDr. Juraj Ďurovčík kancelária SAK Výsledky publikačnej súťaže za rok 2009 Do ôsmeho ročníka Publikačnej súťaže Bulletinu slovenskej advokácie, ktoráje každoročne vypisovanápre autorov do 35 rokov, bolo zaradených 20 príspevkov, ktoré sa v roku 2009 postupne objavili na stránkach bulletinu. Slávnostné odovzdávanie cien je už tradične súčasťou každoročného Novoročného stretnutia právnikov, ktoré organizuje Slovenskáadvokátska komora. Tohtoročné sa uskutočnilo 14. januára v budove komory na Kolárskej ulici v Bratislave. Ceny odovzdali predseda SAK JUDr. Štefan Detvai a predseda Redakčnej rady BSA JUDr. Jozef Brázdil. Tretiu cenu získal JUDr. Milan Deset za príspevok K objektu skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu (BSA č. 11) Druhú cenu získali JUDr. Branislav Jablonka, PhD. za článok Obžalovacia väzba (BSA č. 4) a JUDr. Lucia Baňacká za článok Prevoditeľnosť obchodného podielu (BSA č. 1-2) Prvú cenu získal JUDr. Milan Jančo za príspevok Význam dobrej viery v súkromnom práve. NADÁCIA SLOVENSKEJ ADVOKÁCIE Majú advokáti vzťah k humanite? Otázka, ktorú som si týmto nadpisom položil by mohla znieť aj ináč. Napríklad, ako je to možné, že je nás stále viac, teda advokátov, ale príspevkov na činnosť našej advokátskej nadácie zo strany advokátov je stále menej. Napríklad v roku 2008 naše kolegyne a kolegovia poslali našej nadácii v rámci2%zozaplatenej dane z príjmov len sumu 2 368,68 eura. Málo na náš počet a aj naše sociálne cítenie a naše potreby pre odkázaných ľudí. Viem, viem, čo mi na to odpoviete. Máme každý veľa záväzkov a iných povinností. Ale predsa ide o našu nadáciu, naše aktivity a aj našu prezentáciu tým, ktorí to potrebujú, ale aj pred širšou verejnosťou. Chcel by som preto najskôr zo srdca poďakovať tým, ktorí uprednostnili našu nadáciu a svoj 2% príspevok zaslali na konto našej nadácie. Dúfame, že zotrváte vo svojej priazni a pridajú sa k vám aj ďalší. Ľutujeme, že nemôžeme každému kolegovi, každej kolegyni poďakovať zvlášť, ale daňové úrady nám posielajú len anonymný výpis, ktorý znie, z toho a z toho daňového úradu vám posielame toľko a toľko. Tak teda, prepáčte. Nadácia bude prechádzať rekonštrukciou vo všetkých oblastiach. Keď sme chceli zachovať jej činnosť, pomohla nám Slovenská advokátska komora významnou pôžičkou, ktorú musíme vrátiť. Sme zaviazaní dať ešte skromné ceny študentom vysokých škôl, ktorí spracovali advokátske témy v rámci svojich diplomových prác, atď., atď. Podporujeme, hoci skromne, slovenský protirakovinový projekt a pod. Je toho dosť, čo robíme popri našej práci a držte nám palce, aby sme to zvládli aj v tomto roku. Kto by chcel pomôcť v činnosti nadácie a prácou v nej, príďte! Budeme radi. Prihláste sa na moje telefónne číslo do kancelárie 02/ alebo do kancelárie tajomníka Slovenskej advokátskej komory 02/ Potešíme sa novej krvi. A tak na otázku, ktorú som si položil v nadpise článku o vzťahu advokátov k humanite môžem odpovedať, že je určite v nás. Ináč by sme nemohli robiť naše povolanie, ani obhajovať. Bolo by rozumné prejaviť ju aj teraz, pri činnosti v nadácii i 2% príspevkoch. Pre úplnosť treba povedať, že kancelária notárskej komory nadáciu nezaradila do zoznamu príjemcov 2% príspevku z daní, lebo obchodný vestník nemal od nás úplné informácie určené na uverejnenie. Po dohode s kolegami môžete však posielať príspevky na Kultúrny spolok Kysúc, č. účtu /7500 (ČSOB), ktoré budú použité výlučne pre naše humanitárne podujatie. Takže všetkým darcom a priaznivcom prajný rok JUDr. Anton Blaha 3

6 AKTUÁLNE Bulletin advokacie prináša Vyberáme z čísla 11/2009 českého Bulletinu advokácie Úvodník JUDr. V. Jirouska, advokáta, bývalého predsedu ČAK Odchodník je príspevkom na rozlúčku. Stručne, s emotívnym podfarbením spomína na minulé vo svojom funkčnom období a s uspokojením konštatuje splnenie väčšiny predsavzatí; štafetu odovzdáva s pocitom úľavy a vo viere, že to, čo sa tu kedysi splodilo bude dobrým základom pre časy budúce. Rubrika aktualít informuje o priebehu a výsledkoch piateho Snemu ČAK a prináša krátky rozhovor s novým predsedom ČAK JUDr. M. Vychopeňom. Za prioritné úlohy označil dátové schránky, ich uvedenie do prevádzky a dokončenie prác na advokátskom talári a identifikačných kartách, vrátane potrebných právnych úprav. Uverejňuje sa upozornenie Exekútorskej komory ČR na novinky v exekučnom konaní (zákon č. 286/2009 Sb), rozhovor s profesorom JUDr. D. Hendrychom, vedúcim autorského kolektívu tretieho vydania Beckovho právnického slovníka a pokyny komory o povinných platbách advokátov vroku2010. K aktuálnym témam patrí tiež informácia o galavečere Právnik roka 2009, ktorý sa uskutočnl v Bobycentre v Brne 22. januára Číslo ďalej uverejňuje judikát Európskeho súdneho dvora, prehľad odbornej literatúry na knižnom trhu, publicistický stĺpček JUDr. K. Čermáka Komunizmus a konzumizmus, informáciu o predsnemovom rokovaní Predstavenstva ČAK a disciplinárne rozhodnutie komory. Z oblasti európskeho práva informuje o vývoji v medzinárodnom súkromnom práve (zmluvné a mimozmluvné záväzkové vzťahy) a seminári obchodno-mediačných centier, ktorý sa konal vo Florencii v októbri Na programe bola otázka budúceho vývoja mediácie a ďalšie aspekty tohto inštitútu (zakladanie mediačných centier pri advokátskych komorách a pod). Obsahovú náplň čísla tvoria aj ďalšie informácie a zaujímavosti o profesijných, spoločenských, športových a pod. aktivitách komory. Z právnej teórie a praxe poukazujeme na tieto články: JUDr. Ladislav Jouza expert na pracovnoprávnu problematiku Nový antidiskriminačný zákon Zákaz diskriminácie a dodržiavanie rovnosti v pracovnoprávnych vzťahoch upravuje zák. č. 262/2006 Sb. (Zákonník práce) a zákon o zamestnanosti č. 435/2004 Sb. Nový zákon o rovnakom zaobchádzaní a o právnych prostriedkoch ochrany pred diskrimináciou (antidiskriminačný zákon) č. 198/2009 Sb, ktorý nadväzuje na obidva predpisy, nadobudol účinnosť V príspevku sa autor zaoberá výkladom základných pojmov zákona (formy diskriminácie) a nových pojmov (navádzanie alebo pokyny na diskrimináciu, sexuálne obťažovanie a pod). Ozrejmuje prípady pozitívnej diskriminácie a prípady, keď nejde o diskrimináciu; napríklad osoba nemôže pracovať v určitej profesii vzhľadom na svoj zdravotný stav alebo osobitné podmienky stanovené právnymi predpismi (vodič z povolania, pokrývač a pod). Predmetom rozboru je tiež otázka presunu dôkazného bremena na zamestnávateľa a dôkazných povinností žalobcu (diskriminovaného pracovníka), ktoré sú súčasťou súdneho dokazovania. JUDr. Ing. Václav Pátek, daňový špecialista Komentár k článku Ústavné limity správy daní Článok reaguje na príspevok J. Jiráska a T. Kocourka k ústavnoprávnym aspektom správy daní uverejnený v Bulletine advokacie č. 7-8/2009. Spornými sú tieto okruhy správy daní: povinnosť prihliadať na preklúziu ex offo, dĺžka prekluzívnej lehoty, dôvody na začatie daňovej kontroly. Autor polemizuje so stanoviskom vyjadreným v publikovanom príspevku a uvádza dôvody na podporu záverov Ústavného súdu ČR. Zároveň upozorňuje na nový daňový poriadok (zákon č. 280/2009 Sb), ktorý s účinnosťou od mení pravidláurčovania prekluzívnej lehoty. V dôsledku toho by niektoré doterajšie spory na úseku správy daní mali odpadnúť. JUDr. Karel Svoboda podpredseda Okresného súdu Plzeň mesto Niekoľko poznámok k novému režimu koncentrácie civilného sporu Súhrnnánovela OSP č. 7/2009 Sb zaviedla od nový režim civilného sporu. S úpravou sa však spájajú mnohé interpretačné nejasnosti. Polemiky sa týkajú najmä problému, ako riešiť situáciu, keď súd pri prípravnom pojednávaní ( 114c OSP) alebo pri prvom pojednávaní vo veci ( 118b OSP) si nestihne ujasniť a s účastníkmi prebrať všetky hmotnoprávne fakty, ktoré sú pre rozhodnutie veci dôležité. Autor uvádza viaceré postupy odporúčané renomovanými právnikmi, upozorňuje na ich nedostatky a z pozície sudcu ponúka niektoré zákonné a plauzibilné riešenia. JUDr. Václav Vlk advokát, predseda výboru pre vonkajšie vzťahy ČAK Niekoľko poznámok a jedna úvaha nad109. pokusom o opravu OSP Autor reaguje na článok JUDr. J. Jirsu uverejnený v Bulletine advokacie č. 6/2009 k problematike civilného procesu s tým, že meritum príspevku zameriava na rozbor základného problému, t. j. zásadu koncentrácie civilného konania vo 4

7 AKTUÁLNE svetle súhrnnej novely OSP č. 7/2009 Sb. Spochybňuje jej pozitívne účinky, predvídateľnosť a spravodlivosť súdnych rozhodnutí, čo spája s neprehľadnosťou a nejednotnosťou právneho poriadku. Autor kriticky posudzuje aj ďalšie otázky novej koncentrácie napríklad vykonávanie dôkazov, ktoré účastníci nenavrhli, doručovanie, dátové schránky, zmeny systému opravných prostriedkov a pod. Súčasný OSP považuje za skostnatený a natoľko zložitý a neprehľadný, že jeho používanie je veľkým problémom aj pre skúsených právnikov. Pripája niektoré praktické a teoretické námety na skvalitňovanie legislatívneho procesu a právneho poriadku. Poukazuje pri tom aj na vývody právneho filozofa Liona L. Fullnera v diele Morálka práva. Mgr. Jiří Gregůrek, advokát Zjednodušenie pravidiel stanovenia a náhrady trov za právne zastúpenie pri mimosúdnom vybavení nárokov poškodeného Dohoda o náhrade trov právneho zastúpenia pri mimosúdnom vyrovnaní nárokov poškodeného z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla bola uzavretámedzi ČAK a Českou kanceláriou poistiteľov s účinnosťou od Jej cieľom je riešiť najčastejšie konfliktné situácie a prispieť k celkovému zjednodušeniu uplatňovania a likvidácie nárokov poškodených na náhradu nákladov spojených s právnym zastúpením. Autor charakterizuje predpoklady využitia dohody v advokátskej praxi a porovnáva jej prednosti s predchádzajúcimi dojednaniami. Vyslovuje názor, že bude účinným nástrojom na zefektívnenie spolupráce advokácie a poisťovníctva pri likvidácii poistných prípadov. Dohoda je publikovanávo Vestníku ČAK, čiastka 2/2009. Vyberáme z čísla 12/2009 českého Bulletinu advokácie V úvodníku Po sneme... nový predseda ČAK JUDr. M. Vychopeň z pohľadu na výsledky skončeného snemu poukazuje na budúce úlohy, ktoré českú advokáciu čakajú. Ide najmä o dokončenie prác na zavedení advokátskych talárov a identifikačných kariet, účasť na ďalšom vývoji elektronickej justície, problematiku dátových schránok advokátov, činnosť odvolacej disciplinárnej komisie, bezplatnú právnu pomoc, zdokonalenie systému vzdelávania koncipientov a pod. V úspešnom zabezpečovaní posnemových úloh sa vidí príspevok k tomu, aby advokácia bola dôstojnou súčasťou justičného systému a prispievala k rozvoju právneho štátu. Časť bulletinu venovaná aktualitám o. i. prináša informáciu o konferencii takmer 200 právničiek všetkých právnic- INZERCIA sa v elektronickej verzii nezobrazuje

8 AKTUÁLNE kých profesií Femina Iuris, ktorása konala v novembri 2009 v Prahe, oboznamuje s výsledkami súťaže o najlepšiu právnickú firmu roka 2009 (advokátska kancelária Havel & Holásek) a uverejňuje niektoré interné pokyny pre advokátov a koncipientov (povinné platby na rok 2010, seminárne a vstupné školenia koncipientov). Číslo uvádza prehľad judikatúry, odbornej literatúry na knižnom trhu a prehľad vybraných článkov Bulletinu slovenskej advokácie č. 7-8, 9, 10/2009. Publikuje stĺpček JUDr. K. Čermáka Upgrade degradace, správu o rokovaní Predstavenstva ČAK a rozhodnutie disciplinárneho senátu komory. Z oblasti európskeho práva uvádza informáciu o Česko- -nemeckom advokátskom fóre, ktoré sa konalo v októbri 2009 v Mariánskych Lázňach. Rokovanie bolo zamerané na vybrané témy komunitárneho práva. Pripomína sa tiež 50. rokov založenia Spolkovej advokátskej komory (Bundesrechtsanwaltskammer). Časť Informácie a zaujímavosti okrem iných prináša príspevok o politických procesoch v Československu v rokoch , správu o šiestej konferencii o histórii advokácie, ochrane dátových schránok a smútočné oznámenie o úmrtí profesora Vojtecha Cepla (november 2009) a spomienku na zosnulého Jiřího Klouzu, bývalého tajomníka ČAK (2004). Z právnej teórie a praxe poukazujeme tieto príspevky: JUDr. Jaroslav Bureš podpredseda Vrchného súdu v Prahe Úprava koncentrácie konania v občianskom súdnom poriadku účinná od Koncentrácia konania je jednou z najvýznamnejších zmien, ktorú priniesla tzv. súhrnnánovela OSP (zák. č. 7/2009 Sb) s účinnosťou od Autor porovnáva novú úpravu s obdobným inštitútom, ktorý upravoval zák. č. 20/2000 Sb. Ťažiskom pozornosti autora je rozbor novej úpravy koncentrácie konania, ako vyplýva zo zákona č. 7/2009 Sb. Článok sa ďalej zaoberá vzťahom medzi koncentráciou konania a bremenom trvania a dôkazným bremenom, poučovacou povinnosťou súdu, možnosťou súdu pri vykonávaní nenavrhnutých dôkazov, možnosťou zmeny žaloby, zmeny v osobe účastníkov, otázkou uplatňovania hmotnoprávnych námietok v systéme koncentrácie konania a pod. Mgr. Michal Žíla, advokát Doručovanie rozhodcovských nálezov po novele OSP, náhradné doručenie a posúdenie neúčinnosti doručenia rozhodcovského nálezu Článok reaguje na problematiku doručovania rozhodcovských nálezov v kontexte s novelou OSP (zák. č. 7/2009 Sb) a poukazom na judikatúru NS ČR. Posudzuje otázku náhradného doručenia a neúčinnosti doručenia z hľadiska OSP, vrátane otázky, ktorý orgán je oprávnený o neúčinnosti rozhodnúť. Pri ozrejmovaní súvisiacich právnych dôsledkov vychádza z rozhodnutí NS ČR. Ak majú nastať účinky právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodcovských nálezov ako v prípade súdnych rozhodnutí, je nevyhnutné trvať na dodržiavaní pravidiel platných pre doručovanie rozhodnutí vydaných v občianskom súdnom konaní. Podľa názoru autora by nová procesná úprava účinná od mala doručovanie rozhodcovských nálezov skvalitniť. JUDr. Zdeněk Jankovský, advokát Čo urobiť s neprimeranou dĺžkou trestného konania Neprimerane dlhé trestné konanie ohrozuje právnu istotu účastníkov, právo na spravodlivý proces a podrýva autoritu orgánov, ktoré sa na prejednávaní veci podieľajú. Táto skutočnosť donútila zákonodarcu, aby v zákone č. 82/1998 Sb. 31a umožnil osobám dotknutým zdĺhavým konaním dosiahnuť proti štátu primerané zadosťučinenie za ujmu, ktorú utrpeli procesným právom. Tým sa však neodstránili príčiny častých zásahov do práva obvineného na spravodlivý proces, vrátane práva na rozhodnutie v primeranej lehote. Vzhľadom na to, že po rekodifikácii trestného zákona má v krátkom čase dôjsť aj ku komplexnej novelizácii trestného poriadku je vhodné oživiť diskusiu o neprimeranej dĺžke trestného konania. Podľa názoru autora by zákonodarca pri riešení problému zdĺhavej procedúry mal postupovať dôslednejšie avurčitých prípadoch pripustiť možnosť zastavenia trestného stíhania. Malo by sa tak stať napriek tomu, že platnáprávna úprava sa tomuto prístupu k obvinenému a jeho trestnej zodpovednosti doposiaľ vždy bránila. Mgr. Ing. Jiří Prošek exekútor a viceprezident Exekútorskej komory ČR, Mgr. Pavla Bělohlávková a JUDr. Vladimíra Medková exekútorské koncipientky Metodika k strednodobej novele exekučného poriadku Metodika ozrejmuje novú úpravu exekúcie s dôrazom na zmeny v exekučnom konaní, ktoré vyplývajú zo zákona č. 286/2009 Sb účinného od , ktorým sa novelizoval exekučný poriadok (zákon č. 120/2001 Sb). Nová koncepcia exekúcie smeruje k urýchleniu postupu súdneho exekútora a k zamedzeniu ohrozenia či porušenia práv povinného v dôsledku neprimeranosti exekúcie. Autori analyzujú zmeny v spôsobe nariaďovania exekúcie ako aj niektoré významnejšie zmeny počas exekúcie ustanovené novelou. Poukazujú na nové postupy pri rozhodovaní o zastavení či odklade exekúcie. Exekučné konanie v nových podmienkach možno začať iba podaním návrhu súdnemu exekútorovi, teda už nie súdu ako predtým. Spracoval: JUDr. Juraj Ďurovčík kancelária SAK 6

9 Oznámenie Slovenskej advokátskej komory o povinných platbách advokátov Upozornenie k všetkým platbám Dovoľujeme si požiadať advokátov o dodržanie účtovných údajov uvedených pri jednotlivých platbách z dôvodu ich presnej identifikácie. Upozorňujeme, že každáz nižšie uvedených platieb sa vykonáva na iné číslo účtu. Ako variabilný symbol sa požaduje registračné číslo advokáta, myslí sa tým číslo, pod ktorým je advokát fyzická osoba zapísaný v zozname vedenom komorou. Advokáti spoločníci obchodnej spoločnosti založenej na poskytovanie právnych služieb podľa zákona o advokácii používajú pri platbách uvedených pod bodom I. a II. ako variabilný symbol tiež registračné číslo, pod ktorým sú ako advokáti fyzické osoby zapísaní v zozname vedenom komorou. Upozorňujeme, že číslo uvedené na preukaze spoločníka konateľa obchodnej spoločnosti sa pri platbách nesmie používať. V prípade pochybností o registračnom čísle je možné informáciu si overiť na telefónnom čísle 02/ , prípadne na ových adresách slopovska@sak.sk alebo rothmeierova@sak.sk. I. Príspevok na činnosť SAK za rok 2010 výška činný advokát: 216 eur pozastavený výkon advokácie počas celého roka 2010: 108 eur splatnosť: do 30. apríla 2010 účet: /0900 variabilný symbol: registračné číslo advokáta špecifický symbol: 2010 II. Príspevok do sociálneho fondu SAK za rok 2010 výška: 16,60 eur splatnosť: do 30. apríla 2010 účet: /0900 variabilný symbol: registračné číslo advokáta špecifický symbol: 2010 III. Príspevok na vzdelávanie a výchovu koncipienta za rok 2009 výška: 1,66 eur za každého zamestnaného koncipienta za každý začatý kalendárny mesiac, v ktorom advokát koncipienta zamestnával v roku 2009 splatnosť: do 31. januára 2010 účet: /0200 (35 je predčíslo účtu) variabilný symbol: registračné číslo advokáta alebo IČO obchodnej spoločnosti, ak zamestnávala koncipienta IV. Poistenie výkonu povolania za rok 2010 Slovenskáadvokátska komora uzavrela dňa s poisťovňou KOOPERATÍVA, a. s. Vienna Insurance Group hromadnú poistnú zmluvu č na poistenie zodpovednosti za škodu vzniknutú pri výkone advokátskej činnosti v znení neskorších dodatkov č.1ač.2. výška Pre advokátov fyzické osoby je minimálna poistná suma určenána výšku ,02 eur, ktorej zodpovedáročné poistné 56 eur. Pre spoločnosti s r. o. je minimálna poistnásuma vo výške eur na jedného spoločníka, čomu zodpovedáročné poistné eur na jedného spoločníka. Slovenskáadvokátska komora zahrnie do hromadného poistenia advokáta, resp. obchodnú spoločnosť po doručení písomnej žiadosti s uvedením poistnej sumy, na ktorú žiadajú byť poistení, na adresu sídla SAK alebo na ovú adresu makovska@sak.sk a úhrade poistného zodpovedajúceho poistnej sume. Výšky poistných súm iných ako minimálnych a zodpovedajúce poistné budú uverejnené na internetovej stránke a budú advokátom oznámené aj listom na začiatku roku splatnosť: do 31. januára 2010 účet: /0900 variabilný symbol: registračné číslo advokáta alebo IČO obchodnej spoločnosti, ak žiada o poistenie spoločnosť špecifický symbol: 2010 V prípade uzatvorenia poistnej zmluvy na rok 2010 v inej poisťovni treba predložiť Komore kópiu platnej poistnej zmluvy do 31. januára Poistenie správcu konkurznej podstaty za rok 2010 V prípade potreby poistenia správcu konkurznej podstaty treba písomne požiadať o poistenie, tlačivo bude tvoriť prílohu všeobecného listu advokátom, ktorý bude rozposielaný začiatkom roku výška: Minimálna poistná suma je určenána výšku 99 81,76 eur, ktorej zodpovedáročné poistné 49,79 eur splatnosť: do 31. januára 2010 účet: /0900 variabilný symbol: registračné číslo advokáta špecifický symbol:

10 ODBORNÉ PRÍSPEVKY Dobré mravy a súčasná slovenská právna prax JUDr. Stanislav Irsák 1 Úvod význam dobrých mravov v pozitívnom práve Dobré mravy, vzhľadom na ich zapracovanie v civilnom kódexe do základných princípov ( 3 OZ), ako aj v časti týkajúcej sa platnosti právnych úkonov ( 39 OZ), predstavujú, popri kogentných zákonných ustanoveniach jeden z limitov, teda ohraničení autonómie právnych subjektov v súkromnom práve. V dôsledku toho, že rozpornosť s dobrými mravmi máza následok tak závažnú ujmu, akou je absolútna neplatnosť právneho úkonu, má skúmanie a ujasnenie problematiky dobrých mravov rovnaký význam, ako skúmanie pozitívneho práva. JUDr. Stanislav Irsák advokát, člen Slovenskej advokátskej komory a Českej advokátskej komory. Bývalý člen Predsedníctva SAK. V advokátskej praxi pôsobí od absolvovania Právnickej fakulty Univerzity Komenského, t.j. od roku 1994, advokátom je od roku Absolvoval odbornú právnickú stáž v nemeckom Bonne a Hamburgu, organizovanú SAK, Deutsche Stiftung für Internationale Rechtliche Zusammenarbiet a Deutscher Anwaltsverein a kurz právneho systému USA organizovaný ČAK v spolupráci s John Marshall Law School, Chicago. Vzhľadom na to, že ide o pozitívno-právnu kategóriu so závažnými právnymi dôsledkami, nie je na mieste nihilistický postoj k pojmu dobrých mravov ako k niečomu, čo nemožno dobre definovať a s takýmto lacným, pohodlným a, žiaľ, často používaným odôvodnením sa stavať k tomuto pojmu chrbtom, či obrazne povedané strkať hlavu do piesku, ako to robí naša právna prax. Naopak, posledný vývoj v legislatíve týkajúcej sa niektorých druhov záväzkových vzťahov, najmä v oblasti ochrany spotrebiteľa a naposledy v oblasti nakladania s nehnuteľnosťami, kedy je zodpovednosť za posúdenie právnych úkonov aj z hľadiska ich súladu s dobrými mravmi prenášaná v rámci tzv. autorizácie zmlúv o prevodoch nehnuteľností na advokátov ukazuje, že je nevyhnutné sa aj z výsostne praktických, pre advokátov priam existenčných dôvodov (keďže pri autorizácii zmlúv ručia celým svojím majetkom), otázkou a chápaním dobrých mravov v slovenskom pozitívnom práve zaoberať. Táto pragmatická nevyhnutnosť nakoniec môže spôsobiť aj jednu veľmi pozitívnu zmenu v právnom chápaní v našom práve obrat od normativistického výkladu a chápania práva, ktorý má pôvod ešte v komunistickom, autoritatívnom režime, a ktorý napriek tomu, že v Slovenskej republike komunistický režim už 20 rokov oficiálne neexistuje, prevažuje u väčšiny sudcov a prokurátorov (ako to vyplýva z ich rozhodovacej činnosti), k prirodzenoprávnej doktríne. Tá jedináje schopnázohľadniť princíp spravodlivosti v každom osobitom prípade, bez potreby neustálych legislatívnych zmien, teda bez potreby používania v súčasnosti na Ministerstve spravodlivosti SR, ale aj na iných ustanovizniach, zaužívaného spôsobu riešenia problémov s každodennou vynaliezavosťou rôznych záujemcov o obchádzanie zákona viď nespočet drobných noviel Občianskeho zákonníka za účelom postihnutia poškodzovateľov spotrebiteľských práv. Týmto konštatovaním však nesmie a nemábyť spochybnenáúprimnáa aj mnohokrát efektívna snaha dotknutých kolegov o riešenie daných právnych problémov. Systémovo však ide o postup, ktorý v okolitých skutočne právnych štátoch, kde sa prirodzenoprávna doktrína už dávno usídlila, nie je nevyhnutný vzhľadom na to, že súdy aj prokuratúra plnia svoju funkciu. Pochopenie pojmu a obsahu dobrých mravov môže byť pomyselnou bránou našej právnej praxe do prirodzenoprávnej doktríny, na ktorej by sa naši sudcovia, prokurátori a v neposlednom rade aj advokáti, mohli naučiť používať a vykladať právo cez prizmu spravodlivého, vyváženého, vzájomne ekvivalentného. 2 Pôvod pojmu dobré mravy a jeho definície 2.1 Historické ponímanie dobrých mravov Pojem dobré mravy mápôvod v rímskoprávnej tradícii, kde sa pod názvom boni mores označujú mimoprávne štandardy správania. 8

11 ODBORNÉ PRÍSPEVKY Papinián definuje, že v rozpore s dobrými mravmi sú úkony, ktoré sa priečia pietatem existimationem verecundiam nostram, teda hodnoty, ktoré stmeľujú a udržujú v súdržnosti spoločenstvo ľudí, najmä zmysel pre povinnosť a prirodzená úcta k bohom, rodičom, príbuzným, prirodzený rešpekt k človeku ako súčasti spoločnosti. 1 Autori Zweigert, K. Kötz, H. v práci Einführung in die Rechtsvergleichung, uvádzajú, že rozpor s dobrými mravmi daný aj vtedy, ak medzi plnením jednej strany a protiplnením druhej strany je daný výnimočný a neprimeraný nepomer. 2.2 Súčasné ponímanie dobrých mravov v právnej praxi iných štátov V kontinentálnom práve je pojem dobrých mravov rozpracovaný a definovaný najmä z nášho pohľadu vo veľmi významných právnych kultúrach, a to v nemeckom, rakúskom a švajčiarskom práve, ďalej v českom práve, ako aj vo francúzskom práve, ktoré síce nepoužíva termín dobrých mravov, ale širší termín verejného poriadku. Podľa nálezu Ústavního soudu ČR zo dňa , sp. zn. II. ÚS 249/97, uverejneného pod č. 14 v Sbírce nálezů a usnesení Ústavního soudu, roč. 1998, sa za dobré mravy považuje souhrn etických, obecně zachovávaných a uznávaných zásad, jejichž dodržování je mnohdy zajišťováno i právními normami tak, aby každé jednání bylo v souladu s obecnými morálními zásadami demokratické společnosti. 2 V literatúre aj v judikatúre najvyšších súdov ďalších nám právnou kultúrou blízkych európskych krajín je možno nájsť viacero definícií dobrých mravov. Viac k tejto problematike viď autorov článok Dobré mravy v záväzkoch na poskytnutie peňažného plnenia a pri ich zabezpečení, Bulletin slovenskej advokácie č. 7-8/ Stanovenie všeobecných charakteristických znakov dobrých mravov 3.1 Zákonnosť Je nepochybné, že dobré mravy ako normy správania sa musia spĺňať podmienku, že ide o normy, ktoré sú v súlade so zákonom, resp. neodporujú zákonu. Za dobré mravy preto nikdy nebude možné považovať normy správania a za konanie v súlade s dobrými mravmi nebude možné považovať konania, vrátane uzatvorenia právnych úkonov, ktoré sú v rozpore s akýmkoľvek platným všeobecne záväzným právnym predpisom. 3.2 Charakter normy Na to, aby mohlo ísť o rozpor s dobrými mravmi treba, aby bol konkrétny spoločenský vzťah sformulovateľný do normy správania sa, teda jasne a zrozumiteľne formulovaného pravidla správania sa, ktoré má obvykle povahu zákazu alebo príkazu. Pochopenie pojmu a obsahu dobrých mravov môže byť pomyselnou bránou našej právnej praxe do prirodzenoprávnej doktríny, na ktorej by sa naši sudcovia, prokurátori a (...) advokáti mohli naučiť používať a vykladať právo cez prizmu spravodlivého, vyváženého, vzájomne ekvivalentného. Dobré mravy ako norma správania sa určitej spoločenskej skupiny nemajú za sebou, na rozdiel napríklad od zákon- Pre mnohorakosť spoločenských vzťahov bude často takéto stanovenie morálnej normy náročné. Na to, aby sme boli schopní posúdiť súlad s dobrými mravmi, na rozdiel od zákonných noriem, nie je potrebné subsumovanie daného správania pod istú, konkrétnu všeobecnú normu správania. V takomto prípade, kedy nie sme schopní takúto sformulovateľnú a známu normu správania sa stanoviť alebo identifikovať, je možné vytvoriť normu správania sa sui generis, tak povediac ušitú na mieru danej situácie. Tento názor potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR uvedené v rozhodnutí č. 21 Cdo 1484/ , v ktorom ako dovolací súd dospel k záveru, že ustanovení 3 odst. 1 občanského zákoníku (o tom, že výkon práv a povinností vyplývajících z občanskoprávních vztahů nesmí být v rozporu s dobrými mravy) patří k právním normám s relativně neurčitou (abstraktní) hypotézou, tedy k takovým právním normám, jejichž hypotéza není stanovena přímo právním předpisem a které přenechávají soudu, aby podle svého uvážení v každém jednotlivém případě vymezil sám hypotézu právní normy ze širokého, předem neomezeného okruhu okolností Subjektívna stránka akceptácia 1 Salač, J.: Rozpor s dobrými mravy a jeho následky v civilním právu. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2000, s. 11,

12 ODBORNÉ PRÍSPEVKY ných noriem, priame formálne nástroje vynútiteľnosti a vykonateľnosti. Na rozdiel od zákonných a iných všeobecne záväzných právnych noriem je pre vykonateľnosť takýchto noriem potrebné, aby ich skutočne a dobrovoľne akceptovala väčšina príslušníkov dotknutej spoločenskej skupiny, ktorou môže byť tak celá spoločnosť v rámci daného právneho poriadku, resp. národ, ako aj určitá spoločenská skupina v špecializovanom odvetví. Slovami definície dobrých mravov Ríšskeho súdneho dvora (medzivojnového najvyššieho nemeckého súdu) je daný rozpor s dobrými mravmi,akje obsah zmluvy v rozpore s citom pre slušnosť a s pravidlami slušnosti, ako ich uznávajú všetci slušní a spravodlivo zmýšľajúci ľudia. 4 To, čo je slušné, resp. u nás ľudovo povedané, to, čo sa patrí, je jednoznačne a bez pochyby konaním v súlade s dobrými mravmi.... vyváženosť práv a povinností (...) konkrétneho účastníka právneho vzťahu a primeranosť rozsahu práv konkrétneho účastníka k právam ostatných účastníkov... Naopak, ak možno konštatovať o nejakom správaní, že to sa nepatrí, resp. je neslušné, resp. je v rozpore s pravidlami slušnosti, ide zrejme o konanie v rozpore s dobrými mravmi. Názor na konkrétne správanie z hľadiska morálky sa mení v čase, preto pre zistenie súladu konkrétneho správania s dobrými mravmi treba skúmať subjektívnu stránku v časovom, resp. historicko-kultúrnom kontexte Zdroje zistenia subjektívnej stránky Na účely zodpovedania otázky, či je naplnená subjektívna stránka, teda či to, či ono je akceptované ako konanie v súlade, či v rozpore s dobrými mravmi, je podstatnáodpoveď na otázku, kto je kvalifikovaným subjektom na konštatovanie, či to, či ono je v súlade či rozpore s dobrými mravmi. Takýmito kvalifikovanými subjektami sú predovšetkým sudcovia, resp. súdy a pomocne, ako podklad pre ich rozhodnutie, príslušníci dotknutej spoločenskej skupiny, resp. obvyklí účastníci dotknutých spoločenských vzťahov a v konečnom dôsledku sudcovia, rozhodujúci v konkrétnych právnych veciach o súlade, či rozpore s dobrými mravmi. S ohľadom na uvedené kvalifikované subjekty schopné určiť súlad, či nesúlad s dobrými mravmi, je možné určiť aj spôsob zistenia súladu, či nesúladu s dobrými mravmi, ktorými môžu byť: i) sudcovské právo V konečnom dôsledku z hľadiska práva a dôsledkov, ktoré právny poriadok spája so súladom, či nesúladom s dobrými mravmi, je podstatný názor súdu, rozhodujúceho v konkrétnej právnej veci, najmä právne vety vyslovené v príslušných rozhodnutiach vyšších súdov, teda u nás by to mali byť najmä rozhodnutia krajských súdov rozhodujúcich vo veciach v druhej inštancii a najmä rozhodnutia a zjednocovacie stanoviskánajvyššieho súdu SR. Povahu a pôvod dobrých mravov v tzv. sudcovskom práve potvrdzuje citát: Preto nás právnikov nazývajú kazateľmi, pretože pestujeme spravodlivosť a usilujeme sa poznať dobré a spravodlivé. My určujeme rozdiel medzi poctivým a nepoctivým a určujeme čo je zákonné a protiprávne. (Justinian, Digesta (533 A. D.) Ulpian v Prvej Knihe Inštitúcií (cca. 230 A. D.) Z tohto hľadiska je možné považovať klauzulu o dobrých mravov za významnú bránu do prirodzenoprávneho ponímania práva v rámci nášho, doteraz takmer výlučne formálnoprávne ponímaného právneho systému. Aký veľký význam sudcovské právo má, je vidno u nás práve v oblasti dobrých mravov, keď v dôsledku nedostatku príslušných rozhodnutí sa ustanovenie 3a 39OZvčasti ohľadne dobrých mravov stáva viac-menej obsolétnym a neplní svoju funkciu. Popri hlavnom zdroji zistenia súladu s dobrými mravmi v právnom ponímaní, pomocnými zdrojmi, ktoré majú skôr povahu dôkazného materiálu pre konečné rozhodnutie súdu možno za zdroje zistenia akceptácie konkrétneho správania považovať: ii) anketu, empirické zisťovania Významným spôsobom zistenia akceptácie konkrétnej normy dobrých mravov môže byť anketa, alebo iný druh odpovede reprezentatívnej vzorky dotknutej spoločenskej skupiny, v ktorej sa dané posudzované spoločenské vzťahy vyskytujú, na otázku druhu: a) je podľa Vášho názoru dané konanie v súlade /v rozpore s dobrými mravmi alebo b) patrí sa, resp. je slušné/nepatrí sa, resp. je neslušné podľa vášho názoru. iii) vyjadrenie relevantných subjektov v danej oblasti vzťahov Takýto spôsob zistenia akceptácie pripadá do úvahy napríklad v oblasti záväzkov na poskytnutie peňažného plnenia, kde meradlom rozporu, či súladu s dobrými mravmi sú obvyklé podmienky, ktoré požadujú v danom čase miestne banky. 4 Salač, J.: Rozpor s dobrými mravy a jeho následky v civilním právu. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2000, s

13 ODBORNÉ PRÍSPEVKY Obdobný spôsob zisťovania dobrých mravov v danej oblasti by však pripadal do úvahy aj v iných oblastiach právnych vzťahov, najmä v oblasti spadajúcej do nekalosúťažného konania v konkrétnom druhu podnikania, ako osobitného druhu konaní v rozpore s dobrými mravmi, upraveného aj priamo v Obchodnom zákonníku. iv) písomné kódexy dobrých mravov Ešte jednoduchšia identifikácia akceptácie istého správania ako dobrých mravov je v oblasti špeciálnych druhov vzťahov, ako sú obchodné vzťahy, pri ktorých existujú písomné všeobecné zvyklosti alebo obdobné písomné kódexy noriem. V takýchto prípadoch sa pri hodnotení, či ide o konanie v súlade alebo rozpore s dobrými mravmi, či ich podskupinou, obchodnými zvyklosťami, či zásadami poctivého obchodného styku, sa možno oprieť aj o existujúcu písomnú normu, ktorú vzhľadom na to, že vôbec existuje, zrejme demokratickým spôsobom odobrila väčšina účastníkov spoločenských vzťahov, organizovaných v rámci subjektu, ktorý takéto všeobecné zvyklosti vydal. Aj tu je však potrebné skúmať, aký podiel účastníkov daných spoločenských vzťahov organizácia, ktorá všeobecné zvyklosti kodifikovala, zastupuje, pretože môže ísť iba o menšinovú skupinu. 3.4 Objektívna stránka princíp equity Popri subjektívnej stránke, ktorou je akceptácia, treba, aby konkrétna zistenánorma sui generis dobrých mravov spĺňala aj objektívnu požiadavku vyváženosti, alebo aj spravodlivého usporiadania vzťahov, teda, aby zodpovedala princípu equity, z ktorého samotný pojem dobré mravy vychádza. Požiadavku spravodlivého usporiadania vzťahov v zmluvných vzťahoch je možné konkretizovať najmä v požiadavke: a) vyváženosti práv a povinností (zodpovednosti/resp. záväzkov) konkrétneho účastníka právneho vzťahu, b) primeranosti rozsahu práv konkrétneho účastníka k právam ostatných účastníkov tak, aby rozsah práv jedného z účastníkov nebol na úkor iného účastníka, teda požiadavke vyváženosti práv a povinností medzi účastníkmi právneho vzťahu navzájom. Bez zohľadnenia objektívnej stránky, čisto na základe konštatovania subjektívnej akceptácie určitej spoločenskej normy relevantnou časťou účastníkov dotknutých spoločenských vzťahov by sme totiž mohli dospieť k záveru, že k dobrým mravom môžu patriť napríklad aj konania, schvaľované, uznávané a vykonávané organizovanou skupinou za účelom svojho obohatenia, ktoré inak možno charakterizovať ako konania, ktoré nevykazujú bezprostredný a zjavný rozpor so zákonom, ako tomu donedávna bolo napríklad v prípade prepadnej klauzuly pri zabezpečovacích prevodoch práva, vrátane vlastníckeho práva k nehnuteľ- nostiam, veriteľmi v prípade najmä tzv. rýchlych pôžičiek od tzv. požičovní, či bankových domov, záložní, tzv. nebankových subjektov, a podobne. Takáto organizovaná skupina osôb účastníkov daných spoločenských vzťahov na strane veriteľa je bezpochyby presvedčenáo tom, že spôsob, akým pôžičky poskytuje a zabezpečuje, vrátane ponechania si predmetu alebo veci slúžiacej na zabezpečenie, bez ohľadu na príkry rozdiel v hodnote zabezpečenej pohľadávky a v hodnote takéhoto predmetu, je úplne v poriadku, teda, že je súlade s dobrými mravmi Podstata porušenia dobrých mravov v zmluvnom práve neprimeranosť hrubý nepomer Podstata rozporu s dobrými mravmi v záväzkových vzťahoch spočíva práve v nesplnení objektívnej stránky dobrých mravov, t.j. v nerešpektovaní požiadavky vyváženosti, resp. spravodlivého usporiadania príslušných vzťahov. Porušenie rovnováhy, rakúskym OGH nazývanej aj ekvivalencie sa prejavuje najmä ako neprimeranosť konkrétneho dojednania, či celého právneho úkonu. Obvykle táto nerovnováha či neprimeranosť spočíva najmä: v hrubom nepomere, či už vzájomných plnení zmluvných strán navzájom alebo práv a povinností jednej zmluvnej strany, alebo v tom, že sú podstatným spôsobom prekročené (alebo inak na úkor jednej zo strán prelomené) obvyklé podmienky v danej oblasti vzťahov. Napr. v oblasti pôžičiek a úverov sa za obvyklé podmienky berú podmienky požadované bankami. K otázke kvalifikácie hrubého nepomeru ako dôvodu rozporu s dobrými mravmi sa vyjadruje česká, rakúska aj nemecká judikatúra viď autorov článok Dobré mravy v záväzkoch na poskytnutie peňažného plnenia a pri ich zabezpečení, Bulletin slovenskej advokácie č. 7-8/ Konkrétne okruhy spoločenských vzťahov Z kauzistiky rôznych štátov vyplýva, že k posudzovaniu z hľadiska dobrých mravov dochádza obvykle v určitom konkrétnom okruhu spoločenských vzťahov, teda určité normy dobrých mravov sa spravidla vzťahujú na konkrétny a do značnej miery určitý okruh spoločenských vzťahov. Vyspelánemeckájudikatúra a právna prax dosiahla značný stupeň kategorizácie všeobecných negatívnych faktorov, ktoré spôsobujú rozpor s dobrými mravmi a nazýva ich skutkové podstaty dobrých mravov, pričom ide najmä 6 o nasledovné skutkové podstaty : 1. v oblasti zabezpečenia uznávaných hodnotových poriadkov do tejto skupiny patrí: i) rešpektovanie základných práv a slobôd a ďalších ústavných zásad, ii) úcta k zásadám rodinného a manželského života, 6 Salač, J.: Rozpor s dobrými mravy a jeho následky v civilním právu. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2000, s

14 ODBORNÉ PRÍSPEVKY iii) eliminácia stavovských protiprávnych aktov a aktov in fraudem legis; 2. v oblasti ochrany proti obmedzeniu sféry osobnej slobody do tejto skupiny patrí: i) neprimerane dlhé záväzkové vzťahy, ii) ďalekosiahla strata, resp. vzdanie sa hospodárskej samostatnosti, iii) v minulosti tzv. nevoľnícke zmluvy a zmluvy o dodávkach piva, iv) v súčasnosti najmä prípady tzv. konkurenčných doložiek v pracovných a obchodných zmluvách, v) akceptácia neprimeraných čestných prehlásení a rôznych obmedzení rozvoja osobnosti; 3. ochrana proti zneužívaniu mocenského postavenia: i) sankcionovanie situácií, ktoré vyplývajú z neúmernej prevahy jednej strany (napr. zneužitie monopolu, opatrenia zneužívajúce postavenia prenajímateľa, či zamestnávateľa), ii) alebo naopak z neúmernej slabosti druhej strany (zmluvy, v rámci ktorých sa získavajú výhody na úkor cudzej tiesne a núdze); 4. ochrana proti poškodzovaniu tretích osôb, najmä zmluvy za účelom alebo s dôsledkom poškodenia veriteľa; 5. ochrana proti neprimeraným poruchám pomeru plnení a protiplnení zo záväzku; 6. zavrhnutiahodná pohnútka k právnemu úkonu tento faktor je relevantný iba pri spolupôsobení s iným faktorom (napr. faktorom 5); 7. ochrana prednevhodnou komercionalizáciou či účelnosťou určitých transakcií úkony, ktorých účel právny poriadok nedovoľuje alebo neuznáva (krátenie daní, pašovanie, niektoré hry a tipovanie). Obdobnú kategorizáciu skutkových podstát, resp. oblastí porušení dobrých mravov je možné konštatovať aj v rakúskom práve a ostatných príbuzných právnych poriadkoch. Skutkovými podstatami rozporu s dobrými mravmi pri zabezpečení záväzkov sa osobitne zaoberal autorov článok Dobré mravy v záväzkoch na poskytnutie peňažného plnenia a pri ich zabezpečení (vo svetle českej, rakúskej a nemeckej judikatúry) publikovaný Bulletine slovenskej advokácie č. 7-8/ Vymedzenie pojmu dobré mravy Na základe vyššie uvedenej charakteristiky dobrých mravov a kategorizácie skutkových podstát je možné konštatovať nasledovné charakteristické pojmotvorné znaky dobrých mravov v oblasti zmluvného práva: a) súlad so zákonom, teda zákonnosť, b) norma správania sa, c) písomnáaj nepísomnáforma teda forma normy nie je rozhodujúca, d) subjektívna stránka akceptácia, e) objektívna stránka naplnenie požiadavky equity, teda vyváženosti. Na základe takto stanovených a odôvodnených definičných znakov je možné vymedziť pojem dobré mravy v zmluvnom práve nasledovne: Dobré mravy sú zákonu neodporujúce mimoprávne spoločenské normy správania sa akceptované v danom čase v rámci určitej spoločenskej skupiny, ktoré zodpovedajú požiadavke spravodlivého, teda vyváženého usporiadania vzájomných práv a povinností účastníkov spoločenských vzťahov, ktoré takéto normy správania upravujú. Takejto definícii zodpovedádefinícia rozporu s dobrými mravmi v zmysle rakúskej judikatúry: Rozpors dobrými mravmi predstavuje také konanie, ktoré je zjavne právne neprijateľné, pretože je z hľadiska oprávnených záujmov strán 7 a spoločnosti hrubo nevyvážené. Pokiaľ by sme vzali do úvahy ešte ďalší charakteristický znak, ktorý vyplýva napríklad z vyššie uvedenej kauzistiky rozvinutej v iných štátoch, ako ďalší definičný znak by mohol pribudnúť konkrétny okruh spoločenských vzťahov, napr. okruh pôžičiek, okruh medzimanželských vzťahov, atď., ktoré napr. nemeckáprávna teória nazýva skutkové podstaty dobrých mravov. V takom prípade by vyššie uvedené vymedzenie pojmu dobré mravy znelo nasledovne: Dobré mravy sú zákonu neodporujúce mimoprávne spoločenské normy správania sa akceptované v danom čase v rámci určitej spoločenskej skupiny ohľadne konkrétneho druhu spoločenských vzťahov, ktoré zodpovedajú požiadavke spravodlivého, teda vyváženého usporiadania vzájomných práv a povinností účastníkov takýchto spoločenských vzťahov. 5 Definícia dobrých mravov podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa Definícia dobrých mravov, hoci pre špecifické účely ochrany spotrebiteľa, je súčasťou aj pozitívneho práva. Na účely ochrany spotrebiteľa bola prijatá v rámci Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. V zmysle 4 ods. 5. Zákona o ochrane spotrebiteľa: Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a pra- 7 Salač, J.: Rozpor s dobrými mravy a jeho následky v civilním právu. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2000, s

15 ODBORNÉ PRÍSPEVKY xe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť 8 zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Táto zákonná definícia je zrejme vytvorená na účely ochrany spotrebiteľa, a preto používa aj termíny, ktoré Zákon o ochrane spotrebiteľa definuje. Ako je však zrejmé z jej znenia, táto definícia zodpovedá aj všeobecným definičným znakom a charakteristike uvedenej v časti 4.1 a súčasne je viditeľnáznačnápreviazanosť a konformnosť tejto definície napr. s vyššie uvádzanou nemeckou judikatúrou v oblasti dobrých mravov. Vzhľadom na množstvo požiadaviek na splnenie takejto definície, bude zrejme v praxi veľmi náročné preukázať rozpornosť s dobrými mravmi subsumáciou konkrétneho konania pod takúto definíciu, ktoráobsahuje subjektívny prvok na strane konajúceho poškodzujúceho subjektu, a to preukázanie využitia omylu, ľsti a pod. 6 Vzťah dobrých mravov a právnych noriem Postavenie alebo vzťah dobrých mravov ako druhu spoločenských noriem k iným normám správania je otázkou skúmania a predmetom mnohých rozdielnych názorov, kedy sú dobré mravy uvádzané buď ako podmnožina alebo nadmnožina iných spoločenských noriem alebo ako nezávisle stojaci normatívny systém. Autor zastáva názor, že normy dobrých mravov nemožno ani podradiť ani nadradiť inej skupine vzťahov. Podľa niektorých autorov sú normy dobrých mravov súčasťou trojdielneho systému ochrany právom chránených všeobecných záujmov, ktorý pozostáva z: a) zo zákonných ustanovení zákazov a príkazov, b) nepísaných právnych noriem, označovaných ako verejný poriadok, ktoráje stanovenásudcovským výkladom právnych noriem, c) nepísanýchmimoprávnychnoriem dobrýchmravov. Prechod z kategórie nepísaného verejného poriadku do sféry dobrých mravov je plynulý, normy v jednej z týchto sfér sa súčasne môžu vyskytovať aj vo sfére susednej. Dobré mravy sú pojmom inherentným s právnym poriadkom, nakoľko doplňujú písané normy pozitívneho práva o vyvážený a spravodlivý širší rámec založený na analýze oprávnených záujmov. Stoja na úrovni nepísaného práva, ktorého hlavné zložky predstavujú všeobecné právne zásady a všeobecne uznávané normy morálky. Systém pozitívneho práva 9 je tak zabezpečený (všeobecnou) dimenziou spravodlivosti. Existujú normy dobrých mravov, ktoré boli v dostatočnej miere sformulovateľné do všeobecnej normy a ktorým význam spoločnosť prisúdila v takom rozsahu, že ich prostredníctvom zákonodarcu akceptovala ako zákonné normy: a) civilného práva, b) verejného práva, najmä trestného práva. Nemožno však z tejto skutočnosti vyvodzovať, že všetky zákonné normy pochádzajú z dobrých mravov. Dôkazom toho je, že mnohé normy a ustanovenia vznikajú priamo pri schvaľovacom procese v zákonodarnom orgáne (ako dôsledok rokovaní a kompromisov), a preto nedisponujú nevyhnutnou požiadavkou pôvodu dobrých mravov ako noriem, a to je dlhodobáprax. Takisto nemožno konštatovať, že dobré mravy sú v dôsledku 3 Občianskeho zákonníka, alebo iných ustanovení, podmnožinou alebo podradené normám zákonným. Dobré mravy majú tak rozdielny pôvod, spôsob vzniku, ako aj v značnej miere rozdielny donucovací systém vykonávania takýchto noriem.... medzi množinou noriem zákonných a noriem dobrých mravov (...) existuje prienik, ktorého veľkosť je priamo úmerná (...) stupňu uplatňovania prirodzeného práva v danom právnom poriadku... Možno teda konštatovať, že medzi množinou noriem zákonných a noriem dobrých mravov môže existovať a existuje prienik, ktorého veľkosť je priamo úmernástupňu realizácie princípu vyrovnávacej spravodlivosti, teda stupňu uplatňovania prirodzeného práva v danom právnom poriadku a v rámci neho najmä v súdnom systéme. 7 Konanie v rozpore s dobrými mravmi v kontexte iných druhov protispoločenského správania Z vyššie (v časti 6) konštatovanej skutočnosti, že medzi normami dobrých mravov a zákonnými normami existuje prienik možno vyvodiť, že konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ im zákonodarca prisúdil vyšší stupeň významu, v dôsledku uzákonenia takýchto noriem, môže nadobudnúť taký význam, že ich porušenie môže predstavovať tak závažný druh protispoločenského správania, že sa takéto správanie stáva trestným činom alebo priestupkom, alebo je inak zákonne sankcionované. Vzhľadom na to, že väčšina hmotno-právnych trestných noriem slúži na ochranu spoločnosti a potieranie protispoločenského správania, ktoré pôsobí proti určovateľovi dob- 8 Zbierka zákonov 9 Salač, J.: Rozpor s dobrými mravy a jeho následky v civilním právu. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2000, s

16 ODBORNÉ PRÍSPEVKY rých mravov, spoločnosti, je možné konštatovať, že do prieniku dobrých mravov a zákonných noriem môžu spadať najmä hmotnoprávne normy trestného práva, ktoré popisujú jednotlivé skutkové podstaty trestných činov či priestupkov. Pokiaľ možno niektoré konanie subsumovať pod skutkovú podstatu trestného činu podľa všeobecného Trestného zákonníka, alebo osobitného hmotnoprávneho predpisu v oblasti trestného práva, ako napríklad zákona o boji proti organizovanému zločinu, je takéto konanie, opísané v právnej norme ako inak trestné, zrejme možné súčasne označiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi platnými v danej spoločnosti. Na rozdiel od noriem trestného práva, kedy je potrebný preukázaný úmysel, rozpor s dobrými mravmi je preukázaný už samotnou subsumovateľnosťou pod takúto normu trestného práva, pretože v prípade rozporu s dobrými mravmi otázka zavinenia osôb, ktoré stav rozporu s dobrými mravmi vyvolávajú, nie je podstatná.... spoločenská sankcia infamie (...) nastáva v dôsledku publicity, teda verejnej známosti takéhoto konania osoby, konajúcej v rozpore s dobrými mravmi. Ak by úmysel či už priamy alebo nepriamy, konať protispoločensky u konajúcich osôb preukázaný nebol, samotná subsumovateľnosť konkrétneho správania a jeho výsledku (teda aj právneho úkonu) pod správanie, ktoré porušuje zákonom chránený spoločenský záujem, vyjadrený v trestnoprávnej norme, mázádôsledok, že takéto konanie je v rozpore s dobrými mravmi. Tomuto vzťahu noriem trestného práva a noriem dobrých mravov v oblasti poskytovania pôžičiek zodpovedáaj právny názor Najvyššieho súdu ČR 21 Cdo 1484/ , podľa ktorého ujednání (dohoda), kterým byly při peněžité půjčce sjednány nepřiměřeně vysoké úroky, je neplatné, a to buď pro rozpor se zákonem (představuje-li současně naplnění skutkové podstaty trestného činu lichvy podle ustanovení 253 trestního zákona, popřípadě jiného trestného činu) nebo pro rozpor s dobrými mravy (v ostatních případech) Možné dôsledky konania v rozpore s dobrými mravmi 8.1 Civilnoprávne sankcie Civilnoprávnou sankciou rozporu s dobrými mravmi je: a) skutočnosť, že príslušný právny vzťah nepožíva právnu ochranu v zmysle 3 Občianskeho zákonníka, b) právny úkon je v zmysle 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. Dôsledkom vyššie uvedených sankcií je potom: a) nárok na náhradu škody v zmysle 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, a/alebo, b) nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, najmä nárok na vrátenie veci, c) nárok na uvedenie do pôvodného stavu a pod. 8.2 Trestnoprávne a správne sankcie Pokiaľ ide o konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré zákon charakterizuje ako protispoločenské správanie a ktoré je obsiahnuté v definícii určitej skutkovej podstaty zločinu či prečinu alebo priestupku uvedeného v príslušnom materiálno-právnom predpise v oblasti trestného práva, najmä v Trestnom zákonníku, či v predpise správneho, najmä priestupkového práva, je takéto konanie, popri vyššie uvedených civilnoprávnych sankciách, súčasne postihnuteľné sankciou uvedenou v príslušnom trestnoprávnom predpise. 8.3 Iné dôsledky V rímskom práve spôsobovalo konanie v rozpore s dobrými mravmi nielen možnosť odsúdenia, či vyslovenia neplatnosti právneho úkonu, ale aj možnosť vyhlásenia o tzv. infamii, teda o strate občianskej cti a spoločenskej dôstojnosti dotknutej konajúcej osoby. Obdobný, hoci nie formálne inštitucionalizovaný dôsledok môže mať konanie v rozpore s dobrými mravmi aj v súčasnosti, pretože popri právnych sankciách samozrejme rozpor s dobrými mravmi mádôsledky na úrovni morálnej, keďže takéto správanie je možné charakterizovať ako zavrhnutiahodné, či neslušné, či nemorálne správanie, dôsledkom rozporu s dobrými mravmi na tejto úrovni je teda morálne odsúdenie takéhoto správania. Samotnáspoločenskásankcia infamie potom nastáva v dôsledku publicity, teda verejnej známosti takéhoto konania osoby, konajúcej v rozpore s dobrými mravmi. V súčasnosti túto úlohu publicity plnia najmä komunikačné médiá. 14

17 ODBORNÉ PRÍSPEVKY RESUMÉ Dobré mravy a súčasná slovenská právna prax Článok je pokračovaním autorových odborných článkov s tématikou dobrých mravov, publikovaných v Bulletine slovenskej advokácie č. 7-8/2008 a v Justičnej revue č. 1/2009. Článok je zamyslením sa nad chápaním dobrých mravov v slovenskej právnej praxi všeobecne, nad ich funkciou v práve, nad potrebou razantného prechodu od normativistického chápania práva, ktoré má pôvod v autoritatívnom režime bližšie k prirodzenoprávnemu výkladu právnych noriemavrámcineho k výraznejšej aplikácii pojmu dobrých mravov a príslušných civilno právnych zákonných ustanovení v právnej praxi. S týmto zámerom autor v skratke sumarizuje najznámejšie koncepcie dobrých mravov z okolitých štátov, ktorých právna kultúra je nám blízka, pričom ponúka i vlastnú charakteristiku dobrých mravov, založenú na podrobnej logickej analýze dotknutých spoločenských vzťahov. SUMMARY Bonos Mores andcurrent Legal Practice in Slovakia This article is a follow-up to other author's articles dealing with good morals (bonos mores) published in Bulletin of Slovak Advocacy No. 7-8/08 and in Justičná revue No. 1/09. This article focuses on the interpretation and understanding of bonos mores in the Slovak legal practice in general, on their role in law, on the need of a rapid shift from the normative and doctrinal interpretation and understanding of law originating in the authoritarian regime closer to natural interpretation of legal norms, and as a consequence of such rapid shift to a more consistent application of the concept of bonos mores and relevant civil law provisions in legal practice. In order to achieve this goal, the author briefly summarizes schemes of bonos mores as they exist in neighbouring countries sharing the similar legal tradition, and provides his own definition of bonos mores based on a detailed logical analysis of social relations affected by them. ZUSAMMENFASSUNG Gute Sitten unddie gegenwärtige slowakische Rechtspraxis Mit diesem Artikel werden die Fachartikel des Autors zum Thema gute Sitten, die im Bulletin derslowakischen Rechtsanwaltschaft Nr. 7-8/2008 und in der Justizrevue Justičná revue 1/2009 veröffentlicht wurden, fortgesetzt. Im Artikel geht es um die Frage, wie gute Sitten in der slowakischen Rechtspraxis überhaupt betrachtet werden, über ihre Aufgabe in der Rechtspraxis, über den Bedarf eines rasanten Übergangs von der normativistischen Rechtsauffassung, die ihren Ursprung im autoritativen Regime hat, näher zur logischen rechtlichen Auslegung von Rechtsnormen und im Rahmen deren zur deutlicheren Anwendung des Begriffs gute Sitten und betreffender zivilrechtlicher gesetzlicher Bestimmungen in der Rechtspraxis. Mit diesem Vorhaben summiert der Autor die bekanntesten Konzepte guter Sitten in den benachbarten Staaten, deren Rechtskultur uns nahe steht, wobei er auch eigene Charakteristik guter Sitten, die auf einer ausführlichen logischen Analyse betroffener gesellschaftlicher Beziehungen gegründet ist, anbietet. 15

18 ODBORNÉ PRÍSPEVKY Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby) JUDr. Tibor Timár V našej spoločnosti je už niekoľko rokov prítomný fenomén omamných a psychotropných látok. Vysoký stav kriminality na tomto úseku, v spojení s drogovou trestnou činnosťou núti orgány činné v trestnom konaní siahať pri objasňovaní týchto trestných činov po čoraz sofistikovanejších a operatívnejších metódach s využitím dostupných operatívno-pátracích prostriedkov a v nemalej miere sa využíva aj tzv. kriminálne spravodajstvo. K tomuto vývoju je nutné poznamenať, že v priamej úmere reflektuje kvantitu a kvalitu páchanej trestnej činnosti s drogovým prvkom. Tento kriminálny prvok, t. j. priamo alebo nepriamo súvisiaca prítomnosť drog pri páchaní trestných činov sa odráža vo veľkej miere vo výbere, vyhľadávaní, preverovaní, dokumentovaní a tzv. procesnom identifikovaní prameňov dôkazov, nositeľov dôkazov a v poslednom rade aj samotných dôkazných prostriedkov a dôkazov vo svojej podstate. JUDr. Tibor Timár absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a rigoróznu skúšku vo vednom odbore trestné právo vykonal v roku V rokoch 2004 až 2006 pôsobil ako vyšetrovateľ Policajného zboru SR, v súčasnosti je advokátskym koncipientom. Z hľadiska postavenia obhajcu a práva obvineného, resp. zadržaného podozrivého na aktívnu a/alebo pasívnu obhajobu treba konštatovať, že v žiadnom prípade obhajoba nesmie pripustiť čo i len v určitom štádiu a stupni dokazova- nia výkon dôkazu, ktorý by vykazoval znaky nezákonnosti. Orgány činné v trestnom konaní aj napriek tomu, že prípravné konanie nie je ešte zahrnuté celým komplexom kontradiktórnosti a obhajca v tomto štádiu konania nepredstavuje samostatný subjekt trestného konania z hľadiska odstupňovaného práva obhajoby, sa budú stále snažiť o silnú ochrannú funkciu štátu a autority jeho orgánov tak, aby boli trestné činy náležite zistené a ich páchatelia spravodlivo potrestaní. Obhajoba musí zasahovať v samotnom jadre skutku, ktorý tieto orgány považujú za trestný čin, pričom musí nutne plávať v štruktúrach jednoty skutku, ktorý vznesením obvinenia konkrétnej osobe zakladájej podstatuavrámciskutkov s drogovou problematikou musí venovať náležitú pozornosť systému dokazovania najmä z hľadiska ich zákonnosti. Zásada pomeru špeciality v dokazovaní V zmysle ustanovenia 119 ods. 2 Trestného poriadku (zákon č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, ďalej len Trestný poriadok ) ako dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť náležitému objasneniu veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa Trestného poriadku alebo podľa osobitného zákona. Ust. 119 ods. 1 Trestného poriadku predstavuje základnú kostru dokazovaných prvkov 1 a na ne priamo nadväzujú jednotlivé rozhodnutia v trestnom konaní z hľadiska najmä ich dôvodnosti a potrebnej 2 kvantity dôkaznej sily, napr. ust. ods. 1 Trestného poriadku, 1 Podľa ustanovenia 119 ods. 1 Trestného poriadku v trestnom konaní treba dokazovať najmä: a) či sa skutok stal a či máznaky trestného činu, b) kto tento skutok spáchal a z akých pohnútok, c) závažnosť činu vrátane príčin a podmienok jeho spáchania, d) osobné pomery páchateľa v rozsahu potrebného na určenie druhu a výmery trestu a uloženia ochranného opatrenia a iné rozhodnutia, e) následok a výšku škody spôsobenú trestným činom, f) príjmy z trestnej činnosti a prostriedky na jej spáchanie, ich umiestnenie, povahu, stav a cenu. 2 Podľa ustanovenia 206 ods. 1 Trestného poriadku ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt bez meškania vydáuznesenie o vznesení obvinenia. 16

19 ODBORNÉ PRÍSPEVKY 3 ustanovenie 215 Trestného poriadku, ustanovenie Trestného poriadku a iné. Ustanovenie 119 ods. 2 Trestného poriadku zahŕňa inštitút použiteľnosti dôkazov, ktorý vo svojej podstate pracuje s dvomi základnými prvkami. Predovšetkým musí byť dôkaz získaný z dôkazných prostriedkov podľa Trestného poriadku alebo osobitného zákona a následne musí byť pre dané konanie použiteľný z hľadiska náležitého objasnenia veci najmä vo vzťahu k prvkom uvedeným v 119 ods. 1 Trestného poriadku. Toto ustanovenie dáva do rúk subjektom ingerujúcim v procese dokazovania do rúk možnosť použiť ako dôkazy aj tie, ktoré získali z dôkazných prostriedkov podľa osobitného zákona. V tomto smere je z hľadiska reflexie pri skutkoch vykazujúcich spáchanie niektorého z drogových trestných činov najbežnejším a najrozšírenejším dôkazným prostriedkom niektorý z tzv. zaisťujúcich úkonov podľa zákona č. 171/1993 Zb. o Policajnom zbore v znení neskorších právnych predpisov (ďalej v texte len ako zákon o policajnom zbore ). Dôkazy je možné zistiť a zaistiť aj podľa iného zákona, ako je primárny kódex procesnej povahy, a to Trestný poriadok. Ustanoveniu 119 ods. 2 Trestného poriadku korešponduje napr. ust. 92 Trestného 5 poriadku, ktorý v rámci inštitútu zaistenia veci na účely trestného konania prezumuje tomu predchádzajúce zais- tenie podľa osobitného zákona a následné prevzatie orgánom činným v trestnom konaní (policajt v zmysle ust ods. 8 Trestného poriadku alebo prokurátor). Z tejto premisy možno konštatovať záver, že ak je dôkaz získaný z dôkazného prostriedku podľa osobitného zákona, nemôže byť sprvoti a apriori odmietnutý ako rovnocenný dôkaz v trestnom konaní len z dôvodu, že jeho existencia nepochádza z dôkazných prostriedkov podľa Trestného poriadku.... možnosť použiť ako dôkazy aj tie, ktoré získali z dôkazných prostriedkov podľa osobitného zákona. V rámci procesu dokazovania je potrebné vysporiadať sa, najmä z hľadiska postavenia obhajcu, so vzájomným vzťahom Trestného poriadku a konkrétneho osobitného zákona. Platí všeobecná a nedotknuteľná zásada, ktorú nie 3 Podľa ust. 215 ods. 1 Trestného poriadku prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak: a) je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie, b) nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci, c) je nepochybné, že skutok nespáchal obvinený, d) je trestné stíhanie neprípustné podľa 9, e) obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný, f) sa schváli zmier medzi obvineným a poškodeným, alebo g) zanikla trestnosť činu. 4 Podľa ustanovenia 285 Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak: a) nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, b) skutok nie je trestným činom, c) nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný, d) obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný, e) trestnosť činu zanikla, alebo f) prokurátor na hlavnom pojednávaní ustúpil od obžaloby podľa 239 ods Podľa ustanovenia 92 Trestného poriadku ak treba vec, ktorábola zaistenápodľa osobitného zákona, zaistiť na účely trestného konania, prevezme ju prokurátor alebo policajt. 6 Podľa ustanovenia 10 ods. 8 Trestného poriadku policajtom sa na účely tohto zákona rozumie: a) vyšetrovateľ policajného zboru, b) vyšetrovateľ colnej správy, ak ide o trestné činy spáchané v súvislosti s porušením colných predpisov alebo daňových predpisov v pôsobnosti colnej správy, c) poverený príslušník Policajného zboru, d) poverený príslušník vojenskej polície v konaní o trestných činoch príslušníkov ozbrojených síl, e) poverený príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže v konaní o trestných činoch príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej strážeavobjektoch Zboru väzenskej a justičnej stráže aj jeho zamestnancov a o trestných činoch osôb vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe, f) poverený príslušník Železničnej polície v konaní o trestných činoch príslušníkov Železničnej polície a o trestných činoch spáchaných v obvode železničných dráh, g) poverené colné orgány, ak ide o trestné činy spáchané v súvislosti s porušením colných predpisov alebo daňových predpisov v pôsobnosti colnej správy, h) veliteľ námornej lode v konaní o trestných činoch spáchaných na tejto lodi. 17

20 ODBORNÉ PRÍSPEVKY je možné vykladať extenzívne, ale len v kontextoch pomeru špeciality. To znamená, že Trestný poriadok je a vždy bude a nikdy tomu nemôže byť inak, v pomere špeciality (lex specialis) k zákonu o policajnom zbore, ale len pokiaľ ide o konkrétne podozrenie zo spáchania skutku, ktorý je trestným činom, pričom tieto podozrenia musia byť aspoň v základných štruktúrach a črtách spojené s možnými zásahmi do základných práv a slobôd v zmysle Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších právnych predpisov), ako aj v Európskych dohovoroch o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Táto garancia všeobecnej zásady má dosah na zákonnosť získaných dôkazov v trestnom konaní a obhajca s ňou musí od začiatku pracovať a reflektovať ju, pretože je nutné už v samom začiatku skúmať konkrétne podozrenia, ich existenciu, reálnosť pro futuro z hľadiska zásahu do základných ľudských práv a slobôd, a z toho vyvodiť záver, podľa ktorého systém procesu je nutné podradiť pod zákonnosť a postup dokazovania. U drogových trestných činov ide vo veľkej miere o zásahy do základných ľudských práv a slobôd fyzických osôb, ako prehliadka dopravného prostriedku, osobnáprehliadka, bezpečnostnáprehliadka a pod. Podstatné prvky podozrenia a ich spojitosť so zásahmi do ľudských práv a slobôd zakladajú v tomto smere spomenutú zásadu pomeru špeciality, z ktorej je nutné vyvodiť pre zákonnosť dôkazu a tomu predchádzajúcu zákonnosť samotného dôkazného prostriedku veľmi dôležitú a podstatnú zásadu o obchádzaní a odporovaní zákona. Ako príklad je možné spomenúť, že ak bola omamnáalebo psychotropnálátka získanáz dôkazného prostriedku podľa osobitného zákona a spĺňa všetky atribúty zákonnosti získania takéhoto dôkazu, ešte stále je nutné skúmať jeho automatickú použiteľnosť v samotnom trestnom konaní a ako je vyššie uvedené, obhajoba takýto dôkaz musí podrobiť zákonnosti z hľadiska toho, či jeho získanie podľa osobitného zákona, síce zákonným spôsob, neodporuje alebo neobchádza príslušné ustanovenia Trestného poriadku. Napríklad zákon o policajnom zbore a Trestný poriadok majú odlišné účelové zamerania, a preto obhajoba musí každý, aj keď podľa osobitného zákona zákonný dôkaz z hľadiska jeho zákonnosti ako dôkazu v trestnom konaní, posúdiť v intenciách zásady pomeru špeciality. Z praxe je nepochybné, že orgány činné v trestnom konaní zámerne túto zásadu obchádzajú a v tomto štádiu vývoja trestného procesu a jeho smerovania k tzv. totálnej kontradiktórnosti s prvkami silnej oportunity, uprednostňujú samotnú existenciu dôkazu a jej automatický prenos aj s prvkami zákonnosti do dôkaznej sily v trestnom konaní. Tieto orgány nevenujú potrebnú a z praxe výkonu obhajoby je viac ako nepochybné, že niekedy žiadnu, pozornosť na posúdenie tejto stránky zákonnosti dôkazu. Po počiatočných, v tomto čase judikovaných rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pretrváva prax orgánov činných v trestnom konaní v naznačenom smere s tým rozdielom, že v rámci dokazovania sa snažia preklenúť použitie zásady pomeru špeciality a jej skúmanie z hľadiska podrobenia zákonnosti dôkazu z pohľadu jeho obchádzania Trestného poriadku tak, že navádzajú situačné modely vo vzťahu operatívno-pátracej činnosti k počiatočným podozreniam o prechovávaní omamných a psychotropných látok aj vrámci výkonu služobných činností poriadkových zložiek policajného zboru. Obhajoba preto musí veľmi prezieravo, sofistikovane a konštruktívne posudzovať existenciu samotného podozrenia, následne skúmať z daného pohľadu zásah do základných ľudských práv a slobôd, a potom hodnotiť, či poväčšine poriadkové zložky policajného zboru pri výkone úkonov, ktorými zasahujú do základných ľudských práv a slobôd, najmä v čase ich výkonu disponovali konkrétnym podozrením smerujúcim napr. k prechovávaniu drog u osoby, ktorej do základných ľudských práv a slobôd najčastejšie zaisťovacím úkonom, zasahujú. Ak existuje podozrenie, v žiadnom prípade nesmú byť úkony vykonané inak ako pri rešpektovaní všetkých práv obhajoby,čoza- ručuje len Trestný poriadok. Nie je možné takýto úkon predstierať podľa osobitného právneho predpisu a takto získať zastieraný dôkaz. Takto získaný dôkaz musí byť vyhodnotený ako dôkaz nezákonný, na čo obhajoba musí v celom štádiu trestného konania poukazovať. V naznačenom smere pre lepšiu orientáciu použijem konkrétny príklad, ktorý sa veľmi často pri drogových trestných činoch vyskytuje. V zmysle ustanovenia 23 ods. 2 7 písm. b Zákona o policajnom zbore umožňuje policajtovi (oprávnenie) vykonať prehliadku dopravného prostriedku pri pátraní po omamných a psychotropných látkach. Treba poukázať na ust. 9 ods. 1 zákona o policajnom zbore, podľa ktorého policajt v službe je povinný v medziach zákona vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z jeho spáchania. Tieto ustanovenia zakladajú záver o dôvodnosti vykonania služobného zákroku, pričom v žiadnom prípade tak nemôže urobiť policajt v zmysle zákona o policajnom zbore len z navodenia prevenčných dôvodov. Zákon o policajnom zbore nedefinuje, čo sa rozumie slovným spojením pri pátraní, preto tento pojem treba vysvetliť s použitím v našom právnom poriadku dovolenými výkladmi (gramatický, logický, slovný, teleologický a pod.). Je jednoznačné, že výkladom dospejeme k skutočnosti, že pátrať po osobách, veciach, ako aj omamných a psychotropných látkach je možné len vtedy, ak o nich disponujeme predchádzajúcou zna- 7 Podľa ustanovenia 23 Zákona o policajnom zbore policajt je oprávnený vykonať prehliadku dopravného prostriedku, a) ak je podozrenie, že používaním dopravného prostriedku, na dopravnom prostriedku alebo v súvislosti s dopravným prostriedkom bol spáchaný trestný čin, b) pri pátraní po hľadaných osobách, zbraniach, strelive, výbušninách, omamných a psychotropných látkach a jedoch a veciach pochádzajúcich z trestnej činnosti alebo súvisiacich s trestnou činnosťou. 18

21 ODBORNÉ PRÍSPEVKY losťou. Je rovnako zrejmé, že nemôžeme pátrať po osobách, veciach a omamných a psychotropných látkach, ktorých identifikáciu pred začatím pátrania nepoznáme aspoň v širších identifikačných kruhoch. Ešte treba uviesť, že pojepátranie bližšie definuje príslušné nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky, ktoré za pátranie považuje prehliadku pri služobnom zákroku, ak nejde o podozrenie zo spáchania trestného činu, a to iba prehliadku vizuálnu. Vyriešenie otázky, či a podľa akého právneho predpisu mápríslušný policajt vykonať prehliadku dopravného prostriedku, kedy podľa zákona o policajnom zbore a kedy podľa Trestného poriadku, nemôže preto spôsobovať výkladový problém. Trestný poriadok umožňuje vykonať prehliadku dopravného prostriedku pri zachovaní rigidných zákonných zásad a spôsobov len na základe príkazu na prehliadku 8 iných priestorov v zmysle ust. 101 Trestného poriadku. Uvedený príkaz je odôvodnený dôvodným podozrením, že v takýchto priestoroch, ktoré neslúžia na bývanie, je vec dôležitá pre trestné konanie. Trestný poriadok poskytuje väčšiu garanciu ochrany základných práv a slobôd fyzickým osobám, než zákon o policajnom zbore. V prípade, že je konkrétne podozrenie zo spáchania trestného činu, v tomto prípade drogového charakteru, najmä podľa ust alebo 172 Trestného zákona (zákon číslo 300/2005 Z. z. v znení neskorších právnych predpisov), musí policajt postupovať pri prehliadke dopravného prostriedku podľa ustanovenia 101 Trestného poriadku, ktorý je v pomere špeciality k ustanoveniu 23 ods. 2 písm. b zákona o policajnom zbore. Ak policajt disponuje informáciou, že v konkrétnom dopravnom prostriedku sa majú nachádzať omamné a psychotropné látky a vykoná prehliadku tohto dopravného prostriedku podľa ustanovení zákona o policajnom zbore, takýto dôkaz bude v celom rozsahu nezákonným dôkazom, pretože prehliadku mal vykonať príslušný policajt v zmysle ustanovenia 101 Trestného poriadku. Takýto absolútne neúčinný dôkaz vykazuje stupeň nulity a hľadí sa naň, ako keby neexistoval. Obhajca na podklade takto získaného dôkazu a vzneseného obvinenia musí promptne reagovať sťažnosťou voči takémuto uzneseniu o vznesení obvinenia a namietať zá- konnosť dôkazu. Rovnako, ak osobu, ktoráje vlastníkom dopravného prostriedku, resp. ktorása nachádzala v dopravnom prostriedku, kde sa drogy našli, zadržali ako podozrivú, musí obhajca už v rámci prvotných úkonov namietať zákonnosť, avšak nesmie pripustiť, aby sa konšpiratívne zmenil dôvod prehliadky. Musí v rámci výkonu dokazovania dbať na to, aby bolo preukázané, že policajti podozrením disponovali, a preto, ak nepostupovali podľa Trestného poriadku, je takto získaný dôkaz nezákonný.... musí obhajca už v rámci prvotných úkonov namietať zákonnosť, avšak nesmie pripustiť, aby sa konšpiratívne zmenil dôvod prehliadky. Táto skutočnosť je nesmierne dôležitá, pretože ide o primárny dôkaz, ktorý zakladá u drogových trestných činov samotnú trestnosť skutku a jeho jednotu. Ak sa obhajobe podarí preukázať nezákonnosť takto získaného dôkazu a vyvodiť z neho nepochybný záver nulity a neexistencie, nezostáva prokuratúre nič iné, len trestné stíhanie voči konkrétnej osobe podľa ust. 215 ods. 1 písm. a Trestného 10 poriadku zastaviť. Je však možné, že tento cieľ obhajoby zbaviť obvineného viny v celom rozsahu sa môže podariť už na základe sťažnosti voči uzneseniu o vznesení obvinenia. Členov hliadok, ktorí prehliadku dopravného prostriedku vykonali v zmysle zákona o policajnom zbore v rámci tzv. výjazdových skupín totiž vyšetrovateľ, resp. poverený príslušník v skrátenom vyšetrovaní vypočuje v procesnom postavení svedkov. V rámci výsluchu môžu a často tak aj robia, sami svoju nezákonnosť konania čo do získania dôkazu prítomnosti drogy odhaliť tým, že v tomto výsluchu konkretizujú podozrenie, ktoré založilo potrebu konať podľa ustanovenia 101 Trestného poriadku. 8 Podľa ustanovenia 101 Trestného poriadku prehliadku iných priestorov alebo prehliadku pozemku je oprávnený nariadiť predseda senátu, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor alebo s jeho súhlasom policajt. Príkaz musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. Doručí sa vlastníkovi alebo užívateľovi priestorov alebo pozemku, alebo jeho zamestnancovi pri prehliadke, a ak to nie je možné, najneskôr do 24 hodín po odpadnutí prekážky, ktorábránila doručeniu. 9 Podľa ustanovenia 171 ods. 1 Trestného zákona kto neoprávnene prechováva pre vlastnú potrebu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. V zmysle ustanovenia 172 ods. 1 Trestného zákona kto neoprávnene: a) vyrobí, b) dovezie, vyvezie, prevezie alebo dáprepraviť, c) kúpi, predá, vymení, zadováži, alebo d) prechováva po akúkoľvek dobu, omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto takú činnosť sprostredkuje, potrestása odňatím slobody na štyri roky až desať rokov. 10 Podľa ustanovenia 215 ods. 1 písm. a Trestného poriadku prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie. 19

22 ODBORNÉ PRÍSPEVKY Záver o absolútnej neúčinnosti dôkazu sa však niekedy prenáša až do konania pred súdom, kde po takomto zistení a hodnotení dôkazu súd obžalovaného spod obžaloby v zmysle ustanovenia 285 písm. a Trestného poriadku oslobodí. V naznačenom smere je na záver nutné poznamenať, že ustanovenie 23 ods. 2 písm. b zákona o policajnom zbore je nutné vždy vykladať v prospech Trestného poriadku a reštriktívne. Takémuto výkladu je nutné podrobiť aj ustanovenie 22 ods. 1 zákona o policajnom zbore s poukazom na ustanovene 102 Trestného poriadku a iné, ktorým sa budem venovať nižšie v tomto článku, pretože sa v praxi v rámci výkonu dokazovania veľmi často objavujú a je veľmi častáaj ich nezákonnosť.... ustanovenie 23 ods. 2 písm. b zákona o policajnom zbore je nutné vždy vykladať v prospech Trestného poriadku a reštriktívne. Triáda zákonnosti dôkazu Vyššie spomenutázásada pomeru špeciality však nepredstavuje v rámci výkonu dokazovania v trestnom konaní a posudzovania zákonnosti jediný problém, na ktorý musí obhajoba reagovať. Dôvody nezákonnosti úkonov smerujúcich k zisteniu prítomnosti omamných a psychotropných látok vo vzťahu k ich prechovávaniu alebo ich zaobstarávaniu, sú okrem naznačenej zásady pomeru špeciality aj v iných prameňoch. Prvý, podstatný prameň zákonnosti dôkazu, na ktorý je nutné poukázať je, že dôkaz musí byť vždy získaný zákonným spôsobom. V našom prípade omamná alebo psychotropná látka musí byť získaná zákonným spôsobom. Ak je takáto látka získaná podľa zákona o policajnom zbore, potom musí predovšetkým podliehať zákonnosti samotného dôkazného prostriedku, ktorý tento zákon o policajnom zbore výslovne upravuje a súčasne ho považuje za prípustný. Ako príklad môže slúžiť už spomenuté ustanovenie 23 ods. 2 písm. b zákona o policajnom zbore, a to prehliadka dopravného prostriedku. Ďalším prameňom zákonnosti je, že dôkaz musí byť zároveň získaný z dôkazného prostriedku spôsobom, ktorý neodporuje zákonu o policajnom zbore, ale ani iným zákonom ako všeobecne záväzným právnym predpisom. Posledným prameňom zá- konnosti, takýto dôkaz musí súčasne spĺňať, že ho získal oprávnený subjekt ako poverený policajt vždy len za účelom plnenia úloh policajného zboru, ak sa pohybujeme v medziach zákona o policajnom zbore. Tu poukazujem na 13 ustanovenie 2 ods. 1 písm. c zákona o policajnom zbore. Ad1) Dôkazné prostriedky, ktoré osobitný zákon v našom komparatívnom prístupe, t. j. zákon o policajnom zbore výslovne upravuje a považuje za prípustné, je okrem samotnej zákonnej existencie a prípustnosti nutné spájať s výkonom služobného zákroku podľa zákona o policajnom zbore. Použitie takéhoto dôkazného prostriedku musí byť vždy spojené s vykonaním služobného zákroku. Bezvýhradná spojitosť týchto prvkov musí byť danáa existentná. Ako príklad je možné uviesť prehliadku osoby podľa ust. 22 ods. 1 zákona o policajnom zbore, ktorý ako dôkazný prostriedok pre prípad zaistenia pri takejto prehliadke omamných a psychotropných látok môže slúžiť ako dôkazný prostriedok a v následnom trestnom konaní ako dôkaz len vtedy, ak takáto prehliadka osoby podľa zákona o policajnom zbore bola vykonanáv súvislosti so služobným zákrokom. V žiadnom prípade policajt nemôže urobiť túto bezpečnostnú prehliadku bez vykonania služobného zákroku, ktorému musí predchádzať zákonný dôvod na jej výkon. Táto skutočnosť môže byť pre obhajcu kľúčovou v prípade, ak všetky ostatné už spomenuté zložky vykazujú stupeň zákonnosti. Obhajoba sa potom musí zamerať na samotnú dôvodnosť vykonania služobného zákroku, napr. zastavenie dopravného prostriedku (vozidla) z dôvodu spáchania dopravného priestupku a pod. Veľmi často príslušní policajti už v tomto prvotnom kroku pochybia a prekračujú svoju zákonnú povinnosť. Správnym vedením obhajoby, najmä kladením otázok svedkom, vyžiadaním listinných podkladov o tomto zákroku, konfrontáciami alebo prepisom hovorov s operačným strediskom je možné dospieť k záveru, že nebola prítomná dôvodnosť na vykonanie služobného zákroku. Táto neexistencia dôvodnosti spôsobí, že použitý dôkazný prostriedok, napr. bezpečnostnáprehliadka osoby alebo prehliadka dopravného prostriedku, ktorej predchádzal služobný zákrok formou zastavenia vozidla väčšinou z úplne iného dôvodu ako je vyššie uvedené pre spáchanie dopravného priestupku, nezahŕňa existenciu dôvodnosti na vykonanie takéhoto služobného zákroku, a preto sú takéto dôkazné prostriedky použité nezákonne. Musí platiť vždy priama úmera, že ak niet dôvodu na vykonanie služobného zákroku, niet zákonnosti dôkazného prostriedku. V tejto súvislosti je však potrebné ešte skúmať, že ak je dôvodnosť použitia služobného zákroku prítomná, či je potom aj oprávnenosť zásahu do základných ľudských práv a slobôd z hľadiska takto použitého zásahu formou dôkazných 11 Podľa ustanovenia 22 ods. 1 zákona o policajnom zbore policajt je oprávnený presvedčiť sa, či predvádzaná, zaistená, zadržanáalebo zatknutáosoba nemápri sebe zbraň, a ak ju má, odňať mu ju. 12 Podľa ustanovenia 102 ods. 1 Trestného poriadku osobnú prehliadku je oprávnený nariadiť predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor alebo s jeho súhlasom policajt. 13 Podľa ustanovenia 2 ods. 1 písm. c zákona o policajnom zbore policajný zbor odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov. 20

23 ODBORNÉ PRÍSPEVKY prostriedkov, zákonná. Tu je nutné viesť dokazovanie, či bolo potrebné vykonať napríklad u riadne zastaveného motorového vozidla, ktorého vodič spáchal dopravný priestupok aj bezpečnostnú prehliadku takejto osoby alebo prehliadku dopravného prostriedku. Treba dávať do súvisu dôvody služobného zákroku s následnými dôvodmi vykonania bezpečnostnej prehliadky a prehliadky vozidla. Len v prípade, ak tieto dôvody splývajú, resp. sú v inej vzájomnej konštalácii a súvislosti, môže byť použitie dôkazného prostriedku považované za zákonný dôkazný prostriedok a následne v trestnom konaní za zákonný dôkaz. Tu azda najlepšie zodpovedá jednoduchá právna argumentácia, že z bezprávia nikdy nemôže vzniknúť právo. Vykonať služobný zákrok ako dôkazný prostriedok len z dôvodu prevencie alebo len za účelom pátrania po veciach, napr. po omamných a psychotropných látkach, v žiadnom prípade nie je možné. Tento názor zdieľa aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý porovnateľnú právnu vec rozhodol pod č. k. 3Toš 7/2008. Ad2) Dôkaz musí byť získaný z dôkazného prostriedku spôsobom výlučne zákonným, a preto napríklad nemôžu byť za dôkaz považované fyzické násilie policajtov, ani psychické násilie pri prehliadke dopravného prostriedku, resp. bezpečnostnej prehliadke. Rovnako nemôže byť prehliadka dopravného prostriedku dôvodom na navádzanie osoby, aby vydala dobrovoľne omamnú alebo psychotropnú látku. Takto získané dôkazy sú v zmysle ust. 119 ods. 4 Trestného poriadku dôkazmi nepoužiteľnými v trestnom 14 konaní. Prehliadky dopravných prostriedkov podľa zákona o policajnom zbore je možné vykonávať výlučne vizuálne a nesmú byť pri nich použité postupy obmedzujúcich spôsobov. Napríklad, pri prehliadke vozidla podľa zákona o policajnom zbore môže policajt len vizuálne prezrieť interiér vozidla bez prehľadávania batožín vo vozidle a odkladacích priestorov a nesmie byť takáto prehliadka vykonávanáako časovo náročnákontrola s narúšaním celistvosti jednoty dopravného prostriedku. Takýto postup musí byť vždy v súlade s ust. 8 ods. 1 zákona o policajnom zbore. Obhajoba musí zákonnosti spôsobu venovať pri dokazovaní náležitú pozornosť. V praxi sa veľmi často stáva, že oprávnenie policajta podľa ustanovenia 22 ods. 1 zákona o policajnom zbore sleduje iný záujem, než vykonanie samotnej bezpečnostnej prehliadky zameranej na tam v zákone určený účel. Toto oprávnenie sa zneužíva predovšetkým tým, že k jej výkonu príde preto, lebo impulzom na vyvolanie podozrenia je, že sa policajtovi zdala osoba podozrivá, nervózna. Vo výsluchoch svedkov sa často uvádza, že mala podozrivú chôdzu, nervózne si žmolila ruky a pod. Už takýto impulz, resp. podozrenie nie je podozrením, a preto služobný zákrok k ustanoveniu 22 ods. 1 zákona o policajnom zbore nie je možné vykonať. Z praxe v iných prípadoch viem, že toto oprávnenie sa v skutočnosti vykonávalo na účel nájdenia iných veci, napríklad omamné a psychotropné látky. Pri bezpečnostnej prehliadke sa napríklad v jednom konkrétnom prípade našla zatavenástriekačka rozmeru 1 cm a s priemerom 0,5 cm, pričom s posúdením takéhoto dôkazu a dôkazného prostriedku musí byť všeobecne známe a zrejmé, že len samotným hmatom a ohmataním osoby pri vykonaní bezpečnostnej prehliadky sa takýto predmet nemohol nájsť. Preto je nepochybné, že tento predmet bol nájdený spôsobom, ktorý odporuje uvedenému oprávneniu. Takáto náhrada je však v celom rozsahu nezákonná a dôkaz na jej základe získaný je absolútne nezákonný a neúčinný. Samotné oprávnenie podľa zákona o policajnom zbore bolo takto zneužité na hľadanie omamných a psychotropných látok u osoby. Trestný poriadok pozná spôsob, ako zákonne takúto prehliadku urobiť spôsobom v zmysle ustanovenia 102 ods. 1 Trestného poriadku, avšak na to by bolo potrebné, aby boli dodržané všetky zákonné postupy, ktoré Trestný poriadok od začiatku na takýto postup vyžaduje. Keďže polícia vo väčšine prípadov v čase vykonania bezpečnostnej prehliadky nespĺňa predpoklady a zákonné prvky na postup v zmysle ustanovenia 102 Trestného poriadku, snaží sa použitím zastieraného dôkazného prostriedku formou postupu podľa zákona o policajnom zbore tento postup nahradiť. Takáto náhrada je však v celom rozsahu nezákonná a dôkaz na jej základe získaný je absolútne nezákonný a neúčinný. V naznačenom smere je znova povinnosťou obhajoby lavírovať s prostriedkami obhajovacích práv a zvážiť, v akej temporalite tieto prostriedky použije. Vzhľadom na to, že pri drogových trestných činnostiach je najkľúčovejším dôkazom zistenáprítomnosť omamnej a psychotropnej látky, potom je preukázanie nezákonnosti jej získania ako dôkazu veľmi závažná procesná stránka, ktorá vždy musí zbaviť obvineného (obžalovaného) viny. Tento moment je hnacím motorom výkonu a práce obhajoby v takejto trestnej veci a príslušné prostriedky práv obhajoby, ak sú správne nastavené a v konaní použité, môžu a z praxe mám vedomosť a skúsenosti, že vedú k úspechu výkonu obhajoby, ktorý nie je nezanedbateľný, práve naopak, pre obhajobu je najväčším úspechom, a tým je zbavenie viny obvineného (obžalovaného). 14 Podľa ustanovenia 119 ods. 4 Trestného poriadku dôkaz získaný nezákonným donútením alebo hrozbou takého donútenia sa nesmie použiť v konaní okrem prípadu, keď sa použije ako dôkaz proti osobe, ktorátaké donútenie alebo hrozbu donútenia použila. 21

24 ODBORNÉ PRÍSPEVKY Ad3) Oprávnenosť subjektu vychádza z princípu vecnej príslušnosti a v niektorých prípadoch aj miestnej príslušnosti týchto subjektov na vykonanie a získavanie dôkazov z takýchto dôkazných prostriedkov. Policajt zo svojej pozície nemôže sám svojvoľne určovať, že teraz pátra po omamných a psychotropných látkach, vyhodnocovať podnety, že keď sa osoba pri služobnom zákroku správa nervózne je to dôvod na osobnú prehliadku a pod. Policajné zložky sa v súdnych konaniach snažia tieto prvky nezákonnosti zakrývať konšpiratívnymi písomnými inštruktážami svojich subordinačne nadriadených subjektov, v ktorých sa uvádza a definujú sa v nich najčastejšie určité vymedzené oblasti výskytu drogovej trestnej činnosti. Týmito písomnosťami sa snažia Týmito písomnosťami sa snažia pokrývať zastieranú pretvárku získaného dôkazu a samotnú oprávnenosť k ich získaniu podľa osobitného zákona. pokrývať zastieranú pretvárku získaného dôkazu a samotnú oprávnenosť k ich získaniu podľa osobitného zákona. Neuvedomujú si však, že aj keď sa dodatočne snažia zakryť nezákonnosť získania dôkazu a podradiť ju pod zákonné prvky uvedené v ad 1 až ad 3, podkopú si zákonnosť v najzákladnejšej podstate, a to v pomere špeciality, ktorú som už spomínal. Z uvedeného je úplne zrejmé, že obhajoba musí používať všetky metódy, aby obvineného viny zbavila a nemusí v rámci dokazovania trpieť núdzou čo do skutočností, ktoré je možné použiť na posúdenie zákonnosti dôkazu. V rámci bodu ad 3 je nutné skonštatovať, že oprávnenosť subjektu na úkony, ktoré je možné považovať za dôkazné prostriedky sa prelína aj so zásadou pomeru špeciality. V tomto smere treba diferencovať policajta oprávneného na vykonanie úkonov v zmysle Trestného poriadku, t. j. policajt legálne definovaný v ustanovení 10 ods. 8 Trestného poriadku a policajta ako príslušníka policajného zboru v zmysle zákona o policajnom zbore. Samotný výber použitia dôkazného prostriedku v zmysle Trestného poriadku na základe spomenutej zásady je preto z pohľadu obhajoby ešte nutné podrobiť zákonnosti jeho výkonu z hľadiska subjektu, ktorý ho vykonal. Ako dôkaz je neprípustné, aby vykonal napríklad príslušník policajného zboru ako člen hliadky pohotovostnej motorizovanej jednotky (PMJ), ktoré pôsobia ako poriadkové zložky v krajských mestách úkon podľa Trestného poriadku, t. j. aby použil niektorý z dôkazných prostriedkov na zaistenie osôb alebo vecí podľa Trestného poriadku s výnimkou, ak to Trestný poriadok pripúšťa napr. 15 ustanovenie 85 ods. 2 Trestného poriadku. Absencia právnej úpravy právneho postavenia subjektu podozrivého v Trestnom poriadku V rámci tohto článku som sa rozhodol rozpracovať aj problematiku podozrivého ako vybraného a jedinečného subjektu. Práve tento subjekt je v počiatočnom štádiu trestného stíhania, najmä u trestných činov s drogovým prvkom, nositeľom možného trestného stíhania, pretože je možným nositeľom drogy (prechovávanie a zadovažovanie) a kumulatívne jeho objektom. Práca orgánov činných v trestnom konaní s osobou podozrivou vykazuje veľké problémy v ich aplikačnej praxi, a preto predstavuje pre obhajobu priestor na jej kvalitné využitie. Podozrivý je subjekt trestného konania, s ktorým sa v rámci úpravy de lege lata v Trestnom poriadku stretávame v podstate len pri inštitúte zadržania a obmedzenia osobnej slobody podozrivej osoby v zmysle 85 Trestného poriadku. Trestno-procesnáteória však poznádve roviny subjektov, ktoré môžeme nazývať podozrivým. Prvým sú už spomenuté osoby podľa 85 Trestného poriadku a druhou sú subjekty, ktoré vykazujú dôvodné podozrenie, že spáchali konkrétny trestný čin, ktorý sa vyšetruje, a je v ňom napríklad aj začaté trestné stíhanie vo veci, ale tieto subjekty neboli zadržané podľa 85 Trestného poriadku. Tieto výrazné rozdiely sa premietajú do procesných úkonov s týmito osobami, pretože sa odlišujú a v praxi spôsobujú aplikačné problémy orgánom činným v trestnom konaní. Povinnosťou obhajoby je poznať ichavprvommomente úkony napadnúť z hľadiska zákonnosti dôkazného prostriedku a na ich podklade získaného dôkazu. Pokúsim sa ich načrtnúť na niektorých príkladoch z praxe obhajoby. Krajskáprokuratúra v Bratislave napríklad zaujala stanovisko a uložila vyšetrovateľom a povereným príslušníkom PZ po začatí trestného stíhania vo veci vypočuť podozrivého, (resp. prepočuť podozrivého, ktorý v predprípravnom konaní podal nevyhnutné vysvetlenie napr. podľa 17a zákona o policajnom zbore v tom čase účinnom) procesne na zápisnicu o výsluchu svedka, a po takomto vypočutí, ak bude dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchal podozrivý, následne mu vzniesť obvinenie. Odôvodňované to bolo tým, že Trestný poriadok neupravuje formu výsluchu podozrivého a jeho výpoveď z predprípravného konania 15 Podľa ustanovenia 85 ods. 2 Trestného poriadku osobnú slobodu osoby, ktorábola pristihnutápri trestnom čine alebo bezprostredne po ňom, môže obmedziť ktokoľvek, ak je to potrebné na zistenie jej totožnosti, zabránenie úteku, zabezpečenie dôkazov alebo na zabránenie ďalšiemu páchaniu trestnej činnosti. Je však povinný takú osobu bezodkladne odovzdať útvaru Policajného zboru, útvaru Železničnej polície, útvaru Vojenskej polície alebo útvaru Colnej správy. 22

25 ODBORNÉ PRÍSPEVKY alebo prípravného konania nebolo možné použiť v štádiu po začatí trestného stíhania (to sa týka výsluchov na zápisnicu o výsluchu svedka) a nebolo možné aplikovať iné ustanovenia na výsluch podozrivého, ktorý sa zistí až v štádiu po začatí trestného stíhania a súčasne nebol zadržaný. Aplikačnáprax teda na to, aby bolo vznesené obvinenie zaujala stanovisko, že postačuje podozrivého (ktorý nebol zadržaný) vypočuť v prípravnom konaní ako svedka, a keď sa prizná, potom ho obviniť a prepočuť znovu v procesnom postavení obvineného. Výsluch svedka je v tomto prípade len na to, aby sme vzniesli obvinenie, je to istý podklad na takéto konanie, a keď sa obviní a prepočuje ako obvinený, tento výsluch ako svedka sa zo spisu jednoducho vyberie. Takýto postup je nielen nezákonný, lebo porušuje základné zásady Trestného poriadku v časti obhajoby, ale aj z hľadiska kriminalistickej taktiky nesprávny a obhajoba ho musí namietať a využívať voči prípadnému vzneseniu obvinenia sťažnosti a napadnúť konanie, ktoré takémuto rozhodnutiu viedlo. Okrem toho treba poukázať na to, že v zmysle 17a zákona o policajnom zbore je policajt oprávnený požadovať 16 potrebné informácie od osoby, ktorá môže prispieť k objasneniu skutočnosti dôležitej na odhalenie trestného činu a na zistenie jeho páchateľa. V predchádzajúcej právnej úprave tohto ustanovenia bolo toto oprávnenie viazané aj na objasňovanie trestných činov a jeho páchateľov. Odhaľovanie sa viaže k latentnej kriminalite, čo znamená, že ak policajt disponuje informáciou, že sa stal skutok, ktorý je trestným činom, nie je možné postupovať podľa tohto ustanovenia. Podľa tohto ustanovenia zákona o policajnom zbore je možné postupovať len do štádia zistenia skutku, ktorý vykazuje znaky trestného činu. Druhý príklad je napr. ak poverený príslušník na základe svojej činnosti, či už na základe postupu podľa Trestného poriadku alebo podľa osobitného právneho predpisu zistí skutočnosti, na podklade ktorých vznikne dôvodné podozrenie, že osoba mápri sebe napr. skladačku s omamnou látkou. Poverený príslušník vykonázaisťovací úkon, vydá uznesenie o začatí trestného stíhania, vypočuje túto osobu ako svedka na zápisnicu o výsluchu svedka, vyžiada znalecké skúmanie zaistenej látky. V prípade, ak výsledkom znaleckého skúmania bude zistené, že zaistenálátka je omamnou látkou, vznesie obvinenie. S takýmto postupom výsluchu podozrivého ako svedka sa tiež nemožno stotožniť. V teórii i praxi sa jednoznačne uznáva, že ak existuje voči určitej osobe podozrenie, nemožno ju vypočuť ako svedka. Podľa môjho názoru, ak už je potrebné vypočuť podozrivého v štádiu trestného stíhania vzhľadom na nové formy a spôsoby páchania trestnej činnosti, kde už nestačí na ich objasňovanie využívať doterajšie metódy, prostriedky a postupy, a aj to len v prípade, ak na podklade zistených skutočností nie je ešte dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchal tento podozrivý, treba použiť ako základnú procesnú formu každého úkonu zápisnicu s formálnymi a obsahovými náležitosťami tak, ako to uvádza Trestný poriadok. V žiadnom prípade nie je možné na tento postup zneužívať postup podľa zákona o policajnom zbore tzv. vyťažovaním osôb. Ak je dôvodné podozrenie, znova prichádza na scénu zásada pomeru špeciality, ktorú som rozvinul vyššie, a preto je postup podľa iného zákona ako Trestného poriadku neprípustný a nezákonný. Otázne ale ostáva, aké postavenie v zmysle Trestného poriadku by mala mať takáto osoba podozrivá v konaní a aké sú jej práva a povinnosti. Aplikujúc na takúto osobu ustanovenia o výsluchu svedka by sme ju zbavovali práva na obhajobu, ak by sa rozhodla vypovedať. Tomu zodpovedáaj nález Ústavného súdu SR zverejnený pod 1 ÚS 248/2007, podľa ktorého máaj svedok právo, aby sa na výsluchu zúčastnil jeho právny zástupca, pričom toto právo reflektuje právo vo vzťahu k využitiu resp. nevyužitiu 17 práva v zmysle 130 Trestného poriadku. Postavenie takejto osoby by malo byť obdobné postaveniu osoby zadržanej alebo na slobode obmedzenej podozrivej osoby, a pri úkonoch a výsluchu takejto osoby by sa primerane mali aplikovať obdobné ustanovenia tak, ako to ustanovuje 85 ods. 1 až ods. 6 Trestného poriadku. Tento nedostatok sa však premieta aj do iných úkonov, ako napr. rekognícia s podozrivým. Aké procesné postavenie bude mať v takomto prípade podozrivý? Na túto otázku v Trestnom poriadku nenájdeme jednoznačnú odpoveď, čo je zrejme dôsledkom nesystémových zmien a úprav Trestného poriadku. Postup vyšetrovateľov vo veľkej miere v tomto smere procesnými úkonmi ako so svedkom nie je správny a je nezákonný. Rovnako nie je zákonné vypočúvať tieto osoby ako svedkov, a ak je už dôvodné podozrenie, podľa môjho názoru je potom jej vyťaženie na 17a zákona o policajnom zbore jednoznačne nezákonné. Mám za to, že úradný záznam podľa 17a zákona o policajnom zbore je možné využiť len k 197 ods. 1 písm. d Trestného poriadku, pretože toto rozhodnutie nezakladázásadu res 18 judicata. Predpokladmi na obmedzenie osobnej slobody podozrivého sú pristihnutie pri trestnom čine alebo bezprostredne po ňom a nevyhnutnosť zistiť jej totožnosť, zabrániť jeho 16 Podľa ustanovenia 17a zákona o policajnom zbore policajt je oprávnený požadovať potrebné informácie od osoby, ktorá môže prispieť k objasneniu skutočnosti dôležitej na odhalenie trestného činu a na zistenie jeho páchateľa. 17 Podľa ustanovenia 130 ods. 1 Trestného poriadku právo odoprieť výpoveď ako svedok má príbuzný obvineného v priamom rade, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Ak je obvinených viac a svedok je v uvedenom pomere len k niektorému z nich, máprávo odoprieť výpoveď ohľadne iných obvinených len vtedy, keď nemožno oddeliť výpoveď, ktorása ich týka, od výpovede týkajúcej sa obvineného, s ktorým je svedok v tomto pomere. 18 Podľa ustanovenia 197 ods. 1 písm. d Trestného poriadku: Ak nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa odseku 2, prokurátor alebo policajt uznesením vec odmietne. 23

26 ODBORNÉ PRÍSPEVKY úteku alebo zaistiť dôkazy. Platný Trestný poriadok nevymedzuje pojem pristihnutie pri trestnom čine alebo bezprostredne po ňom. V tomto zmysle je pri vymedzovaní jeho hraníc vhodné využiť výklad, ktorý vychádza z definícií tohto pojmu obsiahnutých už v uhorskom Trestnom poriadku zroku1896avtrestných poriadkoch z roku 1950 i Osoba je pristihnutápri čine nielen vtedy, keď vykonáva trestný čin, ale tiež aj vtedy, keď bola podozriváosoba hneď po čine prenasledovanáa dostihnutá, alebo keď bola pristihnutáza okolností, ktoré svedčia o jej účasti na čine, najmä s vecami, ktorými bol trestný čin spáchaný alebo ktoré 19 z neho pochádzajú.... za podozrivého sa považuje každý, kto má určitý aj vzdialený vzťah k deliktu, napríklad preto, že proti nemu svedčia niektoré indície. Z ustanovenia 85 ods. 5 Trestného poriadku vyplýva, že podľa týchto ustanovení nemožno vypočúvať podozrivého, ktorý nebol v zmysle 85 ods. 1 a ods. 2 Trestného poriadku zadržaný. Z tohto hľadiska tak, ako som už vyššie naznačil, treba odlišovať podozrivého, ktorý nie je zadržaný podľa 85 Trestného poriadku, vtedy ide o osobu, podávajúcu len vysvetlenie, o ktorom orgán činný v trestnom konaní spíše úradný záznam slúžiaci stranám v trestnom konaní na ich zváženie, či podajú návrh, aby takáto osoba bola v ďalších štádiách vypočúvaná formou niektorého dôkazného prostriedku na zabezpečenie dôkazu. Na postavenie podozrivého je najširší kriminalistický nadhľad, podľa ktorého sa za podozrivého považuje každý, kto máurčitý aj vzdialený vzťah k deliktu, napríklad preto, že proti nemu svedčia niektoré indície. Uvedené postavenie podozrivého Trestný poriadok neakceptuje, pretože podľa neho je podozrivý ten, koho podľa 85 Trestného poriadku zadržali. Výsluch zadržanej podozrivej osoby podľa 85 ods. 3 a ods. 5 Trestného poriadku, kde sa primerane využije ustanovenie o výsluchu obvineného, sa na rozdiel od vysvetlenia spisuje zápisnica spolu so zápisnicou o zadržaní, kde príslušný orgán označí miesto, čas a bližšie okolnosti zadržania, ako aj prítomnosť ďalších osôb, napríklad nezúčastnenej osoby, obhajcu a uvedie veci, ktoré zadržanému odňali. Výsluch podozrivého, ktorý bol podľa 85 Trestného poriadku zadržaný, nie je možné pred súdom využiť ako dôkaz proti obžalovanému. Na záver treba povedať, že rozpor nie je len v tom, či vypočuť alebo nevypočuť podozrivého, ale v rozsahu výsluchu zadržaného. Preto výsluch podozrivého, ktorý sa vyko- náva pred vznesením obvinenia, by mal mať len vstupnú informačnú povahu, jeho obsah by mal slúžiť len na zdôvodnenie zadržania, začatie trestného stíhania a vznesenia obvinenia a väzby. Účelom výsluchu podozrivého by malo byť čo najrýchlejšie zistenie zákonných dôvodov na ďalší postup, aby zásah do osobnej slobody nebol vykonaný nad nevyhnutnú mieru. Orgány činné v trestnom konaní často poukazujú na širšie vymedzenie osoby podozrivej z trestného činu a na možnosť výsluchu takejto osoby hneď po zadržaní formou neodkladného alebo neopakovateľného úkonu, pretože nemožnosť využitia zápisnice o vykonaní tohto úkonu v ďalších štádiách trestného konania značne oslabuje dôkaznú hodnotu neskoršie vykonaného výsluchu. Niektorí procesualisti poukazujú, že zadržaný podozrivý preukazuje určitý stupeň protiprávnosti svojho konania, z ktorého je možné usudzovať aj o určitom stupni obvinenia ešte pred vznesením obvinenia podľa 206 Trestného poriadku. Ďalší autori sa dožadujú, aby výsluch bolo možné využiť aj v ďalších štádiách trestného konania na objektivizáciu výsluchu a odstránenie rozporov pri výpovedi obvineného, alebo v tých prípadoch, ak odmietol vypovedať v konaní pred súdom. V praxi vznikajú určité problémy okolo výsluchu podozrivého, ktorý bol podľa 85 Trestného poriadku zadržaný alebo mu bola obmedzenáosobnásloboda, najmä v otázke, prečo dôkaz získaný výsluchom podozrivej osoby podľa 85 ods. 3 a ods. 4 Trestného poriadku riadne zachytený v zápisnici sa nevyužíva v konaní predsúdom, keď podľa 119 ods. 2 Trestného poriadku môže prispieť k objasneniu veci aj preto, že bol získaný zákonným procesným postupom podobne ako dôkaz získaný následným výsluchom tej istej osoby po vznesení obvinenia. V prípadoch pristihnutia osoby pri čine možno výsluch podozrivého považovať za neodkladný procesný úkon. V takom prípade po vznesení obvinenia na podozrivého nič nebráni, aby dôkaz mohol byť využitý v ďalšom trestnom konaní. Podozrivý, ktorý bol zadržaný, je osobou, proti ktorej sa vedie trestné konanie, preto sa jej prisudzuje určitý stupeň obvinenia aj keď to nie je celkom v súlade so zásadou prezumpcie neviny, podobne ako u obvineného. Právo podozrivej zadržanej osoby sa uplatňuje v modifikovanej forme, podobne ako u obvineného, napríklad podľa 85 ods. 6 Trestného poriadku podozrivý máprávo zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním už počas zadržania alebo požadovať, aby obhajca bol prítomný pri jeho výsluchu. Dôkaz získaný výsluchom podozrivého vzhľadom na uvedené argumenty by mal byť z hľadiska zákonnosti vierohodným a v ďalšom konaní absolútne účinným. Keďže zadržanápodozriváosoba mápodobné postavenie ako obvinený po vznesení obvinenia, nie je ho možné vypočuť ako svedka, a to ani formou neodkladného procesného úkonu. Vyššie uvedené skutočnosti majú svoj dosah na dôvody vznesenia obvinenia voči určitej osobe, a sú skutočnosťami, 19 Ivor, J.: Zaistenie osôb v trestnom konaní. Bratislava : IURA Edition, 1997, s

27 ODBORNÉ PRÍSPEVKY ktoré dostatočne odôvodňujú záver, že trestný čin spáchala určitáosoba. Výraz dostatočne nasvedčuje, že sa nevyžaduje istota, ale stačí dostatočne odôvodnená pravdepodobnosť. Na rozdiel od začatia trestného stíhania, kde postačuje nižší stupeň určitosti, na vznesenie obvinenia sa vyžaduje vyšší stupeň pravdepodobnosti záveru, že trestný čin spáchala určitá osoba. K problematike posudzovania skutočností dostatočne odôvodňujúcich záver,žetrest- ný čin spáchala určitá osoba, poukazujem na názor V. Matherna, ktorý vo svojej štúdii prezentovanej na vedeckom seminári zo dňa na Právnickej fakulte UPJŠ rozoberal procesné postavenie obvineného. Pripomenul, že nie je našim cieľom v tejto súvislosti skúmať, do akej miery, akákvantita a kvalita skutočností a dôkazov sa mázhromaždiť, aby odôvodnila začatie stíhania a vznesenie obvinenia. Názory na túto odôvodnenosť sa rôznia tak, ako v máloktorej procesnej otázke. Vyskytujú sa názory, ktoré na začatie stíhania a najmä vznesenia obvinenia vyžadujú absolútne subjektívne presvedčenie o vine osoby, proti ktorej sa vznáša obvinenie, podložené objektívnymi dôkazmi až po názory, pre ktoré postačuje pravdepodobnosť, či dokonca možnosť. Ak totiž na vznesenie obvinenia vyžadujeme istotu, presvedčenie o vine, nútime vyšetrovateľa a (povereného príslušníka pozn. autora) zisťovať skutočnosti, t. j. vykonávať dôkazy, alebo predbežne zisťovať a zaisťovať tieto dôkazy pred vznesením obvinenia bez toho, aby sme obvinenému poskytovali akúkoľvek ingerenciu a možnosť zasahovať do procesu vykonávania dôkazov, ktoré inak po vznesení obvinenia tvorí podstatu jeho práva na obhajobu. Pri rozhodovaní, či vedome pripustiť väčšiu možnosť stíhania osôb, z ktorých sa neskôr zistí, že boli stíhané neprávom, keď sa znížia nároky na začatie stíhania a vznesenie obvinenia, sa prikláňame k názoru, že je tak v celospoločenskom záujme boja s kriminalitou, ako aj v záujme obvineného, aby sa dokazovanie konalo za jeho aktívnej účasti, teda pri znížených nárokoch na odôvodnenosť vznesenia obvinenia. Obvinenie občana, o ktorom sa neskôr počas stíhania zistí, že nie je vinný a trestné stíhanie sa zastaví, považujeme totiž za menší nedostatok, ako skutočnosť, že sa budú proti nemu vyhľadávať skutočnosti a dôkazy, ku ktorým sa nemôže vyjadriť, ktorých vykonanie nemôže ovplyvniť. 20 Považujem v súlade s vyššie uvedeným za nedostatok právnej úpravy, že nerieši komplexne problematiku osoby podozrivej z trestného činu. Zákonnosť dokazovania v intenciách Štrasburskej judikatúry V tejto súvislosti treba povedať, že Slovenskú republiku už v rámci predvstupového obdobia do Európskej únie kritizovali experti na prípravné konanie trestné v rámci európskej komisie za úpravu trestného konania v jeho prípravnej zóne a priamej nadväznosti na konanie pred súdom, pričom v dňoch 24. až 28. novembra 1997 sa uskutočnila misia expertov Európskej únie, Európskej komisie do Slovenskej republiky v oblasti súdnictva a vnútorných vecí. Vo výslednej správe bola jednou z kritizovaných oblastí problematika prípravného konania trestného. Európska únia napáda predovšetkým zdĺhavosť, neoperatívnosť a neúčinnosť celého prípravného konania. Najviac napádanou oblasťou bol inštitút vyšetrovania ako medzičlánok medzi pôsobnosťou polície a činnosťou prokuratúry pri odhaľovaní, objasňovaní a dokumentovaní trestnej činnosti. Komisia expertov nevedela pochopiť, prečo výsadné právo na činnosť zhromažďovania dôkazov relevantných pre súd majú vyšetrovatelia. Súčasné trestné 21 konanie sa konávo viacerých fázach. Ďalej sa im javilo ako nedostatok právnej úpravy absencia podmienok relatívnej a absolútnej neplatnosti dôkazov, resp. právny následok prítomnosti podstatných a nepodstatných vád pri zabezpečovaní a vykonávaní dôkazov a odstránenie rôznorodosti pohľadov jednotlivých orgánov činných v trestnom konaní na účinnosť a neúčinnosť dôkazov. Podľa 89 ods. 4 vtedy platného Trestného poriadku iba dôkaz získaný nezákonným donútením alebo hrozbou takého donútenia sa nesmie použiť v konaní s výnimkou prípadu, keď sa použije ako dôkaz proti osobe, ktorátaké donútenie alebo hrozbu donútenia použila. V ostatných prípadoch zákon ponecháva hodnotenie na orgány činné v trestnom konaní, či získavanie a vykonanie dôkazu je zákonné, t. j., či bolo získané zo zákonných zdrojov alebo nositeľov, či postup ich získania je zákonný, ďalej či spôsob ich sprocesnenia je zákonný, ako aj či spôsob ich použitia v rámci štádií trestného procesu je zákonný. V komplexe snahy o zrýchlenie trestného konania si však treba uvedomiť, že v zmysle čl. 6 Listiny základných práv a slobôd a na ňu nadväzujúcej judikatúry ako súdny dôkaz možno využiť len výsledky takého úkonu, ktorý bol prevedený za kontradiktórnych podmienok, to znamená, že bol prítomný obvinený, resp. jeho obhajca. Jedinou možnou cestou pri zohľadnení týchto cieľov je odstránenie stále silného postavenia prípravného konania, odstránenie prežúvacieho efektu a prenesenie dokazovania a jeho podstaty a jadra na konanie pred súdom. Obvinený ako subjekt (strana) musí mať možnosť počas takého úkonu uplatniť svoje námietky k úkonu, klásť otázky vypočúvaným osobám, ako aj rôznymi formami preverovať vierohodnosť dôkazov. Zásadne stačí, aby tieto podmienky kontradiktórnosti procesu, ktoré štrasburskájudikatúra vyžaduje ako základnú garanciu spravodlivého procesu ( fair trial ) v zmysle čl. 6 Listiny základných práv a slobôd, boli poskytnuté obvinenému aspoň raz v priebehu procesu, predovšetkým pri hlavnom pojednávaní. Z naznačeného je zrejmé, že niektoré štáty sa v rámci zrýchlenia svojho 20 Mathern, V.: Dokazovanie v československom trestnom procese. Bratislava : Obzor, 1984, s Mikus, P.: Potreba zrýchlenia procesu aproximácie vlastného prípravného systému k právu EÚ. In: Trestní právo 2/2002, s

28 ODBORNÉ PRÍSPEVKY trestného procesu vybrali cestou vyššie uvedenou, pričom kontradiktórnosť v plnom znení tak, ako to vyžaduje vyššie spomenutáštrasburskájudikatúra plne uplatňujú až pred súdom. Ide u nich o menej závažné trestné činy, t. j. naše skrátené vyšetrovanie, trestné činy so sadzbou do troch rokov odňatia slobody. Chcel by som tiež spomenúť nebezpečenstvo tejto úpravy, pretože ani táto nie je svätá. Môže sa totiž stať, že v takomto zrýchlenom neformálnom procese, kde nie je zabezpečenákontradiktórnosť konania sa vykonávajú procesné (neformálne) úkony, pričom jeden alebo možno aj viac takýchto úkonov nemôže byť prevedené na hlavnom pojednávaní tak, aby sa odstránila neformálnosť z prípravného konania. Na tom základe nemôže súd takýto dôkaz neformálne vykonaný brať do úvahy pri rozhodovaní o vine a treste obžalovaného. Mohlo by to byť napr. keby bol svedok spáchania trestného činu vypočutý na záznam a pokiaľ by bolo nariadené hlavné pojednávanie, tento svedok by zomrel. Bolo by preto potrebné hľadať taký variant neformálnych úkonov, kde by bolo taxatívne vypočítané, ktoré úkony treba procesne v skrátenom vyšetrovaní vykonať a ktoré nie.... v zásade majú byť všetky dôkazy vykonané v prítomnosti obžalovaného vo verejnom konaní s prihliadnutím na kontradiktórnosť argumentácií. Slovenskárepublika ešte ako súčasť ČSFR podpísala dňa európsku Zmluvu o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorápo ratifikácii vstúpila na našom území do platnosti dňa V zmysle ustanovenia 2 ústavného zákona č. 23/1991 Zb. má zmluva prednosť pred zákonom. Pre dokazovanie v trestnom konaní má najväčší význam čl. 6 Zmluvy o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Práve na tomto prameni sa vybudovala vývojom judikatúra štrasburského súdu. Ako príklady spomeniem prípady Delta proti Francúzsku, Isgro proti Taliansku, Unterpertinger proti Rakúsku, Windisch proti Rakúsku, Asch proti Rakúsku a najmä prípad Kostovski proti Holandsku. Zpremís rozhodnutí štrasburského súdu je možné urobiť určitú schému záverečných argumentov, ktoré majú vzťah k prípravnému konaniu a jeho vzťahu k súdnemu konaniu z hľadiska dokazovania v nich. Treba si uvedomiť, že štrasburský súd vychádza výlučne z ustanovení Zmluvy o ochrane ľudských práv a základných slobôd a môže sa preto stať, že v posudzovanom prípade nebol porušený žiadny vnútroštátny predpis a aj napriek tomu súd vysloví porušenie európskej Zmluvy. Z rakúskych prípadov je zaujímavé napríklad ustanovenie 252 ods. 2 rak. Trestného priadku. Toto ustanovenie prikazuje prečítať pri hlavnom pojednávaní bez obmedzení všetky listiny obsiahnuté v spise, pokiaľ majú význam pre trestnú vec skutok. Ustálená rakúska súdna prax a judikatúra vykladátoto ustanovenie tak, že treba napr. prečítať pri hlavnom pojednávaní všetky záznamy o informatívnych policajných výsluchoch, aj keď pri nich neboli dodržané procesné ustanovenia o výsluchu. Obdobne je to aj pri iných operatívnych úkonoch vo vzťahu k procesným ustanoveniam o dôkazoch v rámci dokazovania. Takýto postup justičných orgánov umožňuje obchádzať zákonný procesný postup a bol v minulosti podrobený ostrej kritike časti právnickej obce v Rakúsku. Európsky súd riešil tento problém vzťahu prípravného konania resp. predprípravného konania a súdneho konania v rámci prípadu Unterpertinger a konštatoval porušenie čl. 6 Zmluvy o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom porušenie videl v tom smere, že prečítaním takýchto operatívnych výsluchov nebol dodržaný minimálny štandard výkonu dôkazu kontradiktórnym postupom a bolo obmedzené právo obhajoby osoby, voči ktorej sa viedlo trestné stíhanie. Štrasburskájudikatúra jednoznačne pertraktuje, že najzákonnejšie sú vykonané dôkazy v súlade s čl. 6 Zmluvy o ochrane ľudských práv a základných slobôd pri zachovaní plnej zásady kontradiktórnosti, rovnosti strán a zbraní, zaručení práva obhajoby a iných základných procesných práv v súdnom konaní. Vychádza sa z toho, že v zásade majú byť všetky dôkazy vykonané v prítomnosti obžalovaného vo verejnom konaní s prihliadnutím na kontradiktórnosť argumentácií. To však neznamená, že ako výnimka nemôžu byť pripustené aj dôkazy, ktoré boli vykonané len v prípravnom konaní. Štrasburskájudikatúra rešpektuje v trestnom konaní tú skutočnosť, že jednoducho niektoré dôkazy nie je možné z objektívnych dôvodov pred súdom vykonať. V takom prípade sa pripúšťa použitie vykonaného dôkazu z prípravného konania, ale takýto dôkaz musel byť vykonaný plne v zhode so základnými zásadami trestného procesu so zaručeným právom obhajoby. Právo obhajoby sa však viaže výlučne na aktívne právo tak, aby pri výkone dôkazu mohol obvinený vystaviť dôkaz kritike v intenciách kontradiktórnosti. Táto premisa sa týka všetkých dôkazov. Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že v trestnom konaní aspoň pri výkone dôkazu musí byť minimálne aspoň raz zaručená kontradiktórnosť a obvinený musí byť prítomný pri výkone dôkazu, resp. musí mu byť poskytnutáaspoň možnosť sa zúčastniť výkonu tohto dôkazu. V štrasburskej judikatúre je veľmi zaujímavý aj princíp rovnosti zbraní. Vychádza sa z tohto, že žalobca (prokurátor) a obvinený musia mať rovnaké postavenie v procese. To znamená, že dôkazy sa majú vykonávať za súčasnej prítomnosti prokurátora a obvineného (obhajcu). Z uvedeného vyplýva aj pre naše podmienky skutočnosť, či by nepovažoval súd za porušenie princípu rovnosti zbraní t. j. čl. 6 Zmluvy o ochrane ľudských práv a základných slobôd postup podľa nášho Trestného poriadku, keď prokurátor má 26

29 ODBORNÉ PRÍSPEVKY právo byť prítomný pri vykonávaní dôkazov v prípravnom konaní vždy, dokonca ich môže vykonať aj sám, a pritom obhajca alebo obvinený mátakúto možnosť obmedzenú. V danom smere naša rekodifikácia priniesla výrazný posun ust. 213 Trestného poriadku, aj keď de lege ferenda, by podľa mňa mala byť poskytnutáobligatórna možnosť 22 účasti na vyšetrovacích úkonoch aj obvinenému, ktorý sa obhajuje sám tzv. aktívnou obhajobou. Uvedené by sa upravilo v ustanovení 213 ods. 1 Trestného poriadku legislatívne policajt musí a nie ako je tomu doteraz môže. Táto premisa je založená na tom, že obvinená alebo zadržanáosoba, ktorási nezvolí obhajcu a nejde o prípad povinnej obhajoby je tým v nerovnakom postavení ako obvinený, ktorý máobhajcu zvoleného. Ide podľa môjho názoru o porušenie práva obhajoby ako zásady trestného konania a aj čl. 6 Zmluvy o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Záver Na záver mi nedá nepoukázať na de lege ferenda inštitúty pre zefektívnenie dokazovania najmä v prípravnom konaní, kde by pomohlo zavedenie protokolárnych a neprotokolár- nych úkonov a zúženie rozsahu dokazovania v prípravnom konaní a komplexný posun dokazovania v rámci kontradiktórnosti pred súd, čo by znamenalo najväčšie oslabenie prípravného konania v našej histórii trestného procesu. Okrem toho, ako je v samotnom článku uvedené, je nutné rekodifikovať niektoré osobitné predpisy, najmä zákon o policajnom zbore. Od poslednej rekodifikácie trestného procesu uplynul už určitý čas a teraz nadišiel čas absolutizácie v trestnom procese a uvoľnenia bariéry v dokazovaní v prípravnom konaní. Na tomto základe by obhajoba mala samostatné postavenie, ako to viacerí procesualisti z radov Slovenskej advokátskej komory už pred rekodifikáciou navrhovali. Zatiaľ sa na takéto odvážne kroky nenašla u zákonodarcu vôľa, ktoráje možno ovplyvnenálobingom orgánov činných v trestnom konaní, pretože silné prípravné konanie je najlepšie ovládateľný mechanizmus. Na záver vyvstáva otázka, bojí sa prokuratúra alebo zákonodarca uvoľniť ľady? Bojí sa azda obhajoby a totálnej kontradiktórnosti? Obhajoba sa v tomto vývoji nesmie zľaknúť a prvky a inštitúty oportunity nesmú byť zbraňou v rukách prokuratúry na zabránenie kontradiktórnosti. 22 Podľa ustanovenia 213 ods. 1 Trestného poriadku policajt môže povoliť účasť obvineného na vyšetrovacích úkonoch a umožniť mu klásť vypočúvaným svedkom otázky. Postupuje tak najmä vtedy, ak obvinený nemá obhajcu a úkon spočíva vo výsluchu svedka, pri ktorom je dôvodný predpoklad, že ho nebude možné vykonať v konaní pred súdom, iba ak by zabezpečovanie jeho prítomnosti alebo jeho prítomnosť mohli ohroziť vykonanie tohto úkon. Podľa ustanovenia 213 ods. 2 Trestného poriadku: Obhajca máprávo od vznesenia obvinenia zúčastniť sa úkonov, ktorých výsledok môže byť použitý ako dôkaz v konaní pred súdom, iba ak vykonanie úkonu nemožno odložiť a obhajcu o ňom vyrozumieť. Obvinenému a iným vypočúvaným osobám môže obhajca klásť otázky potom, keď policajt výsluch skončí. RESUMÉ Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby) Cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených (obžalovaných) z trestných činov najmä s drogovým prvkom. Vychádzal som zo základnej premisy váhy dôkazov, ktorá často stavia pred obhajobu neľahkú úlohu, nakoľko predmetná trestnáčinnosť nepatrí medzi latentné. Orgány činné v trestnom konaní majú pomerne široké pole použitia jednotlivých prameňov dôkazov a jednotlivých zaisťovacích úkonov, ktoré im poskytujú možnosť zabezpečenia dôkazov na ťarchu viny obvineného. Ich využitie a prítomnosť som sa snažil vysvetliť z pohľadu obhajoby, najmä z pozície ich zákonnosti a ich zaradenia do zákonnosti samotného procesu dokazovania. Načrtol som základnú zákonnú triádu znakov zákonnosti jednotlivých dôkazov. Hlbšie som sa venoval zásade špeciality v dokazovaní. Článok vychádza aj praxeologických skúsenosti pri výkone obhajoby a názory na zákonnosti obhajoby boli v minulosti preverené najmä formou rozhodnutí súdov a v tomto čase už aj prokuratúr. Sekundárnym atribútom článku je poukázať na rozhranie zásad kontradiktórnosti a prvkov oportunity v Trestnom poriadku pri zachovaní silného modelu prípravného konania, ktoré bolo a je podrobené opakovane kritike odbornej verejnosti. V rámci návrhov som načrtol potrebu legislatívnych úprav, najmä Zákona o policajnom zbore SR. Na tento článok budú štrukturálne nadväzovať ďalšie články s podobnou právnou tematikou, najmä z oblasti trestného práva, ktorých konečným cieľom bude poukázať ne potrebu zmeny systému trestného procesu a postavenia prípravného konania z hľadiska zásad kontradiktórnosti a zásad dokazovania. SUMMARY Legality of Evidence and of the Process of Proving Drug-RelatedCrimes (From the Defence Counsels' View) The author aims to point to the limits within which defence counsels may manoeuvre when defending persons accused (charged with) drug-related crimes. He started from 27

30 ODBORNÉ PRÍSPEVKY the basic premise concerning the weight of evidence, in the light of which defences counsels often have the difficult task, because drug-related crimes are not latent. Law enforcement agencies have a relatively wide discretion to use individual sources of evidence, and they may exercise wide powers and follow a number of available procedures to collect evidence against the accused. The author tried to explain the use of such sources and procedures from the defence counsels' point of view, mainly in terms of their legality and the legality of the evidence-taking process. He outlined the basic triad of the attributes of legality of individual evidence. He dealt in a greater detail with the rule of specialty in the process of taking and reporting evidence. The article also aims to point to the interface between the adversary system principles and principle of opportunity in the Criminal Procedure Code in the context of preserving the strong pre-trial model; such interface has been repeatedly criticized by professionals. The author also proposed necessary amendments to some legal rules, mainly to the Slovak Police Act. Other articles focused on the same or similar topic will follow, mainly in the field of criminal law, with a view to emphasising the need for a change in the criminal justice procedures and in the status of the pre-trial stage in the context of the adversary system principles and principles of evidence taking and reporting. ZUSAMMENFASSUNG Gesetzmäßigkeit der Beweisführung bei Straftaten mit Drogenelement (vom Sichtpunkt der Verteidigung) Der vorliegende Artikel bezweckt, auf den Manövrierraum des Verteidigers bei Verteidigung von Angeschuldigten (Angeklagten) hinzuweisen, die der strafbaren Handlung mit einem Drogenelement beschuldigt sind. Ich bin von der grundlegenden Prämisse des Beweisgewichtes ausgegangen, durch die die Verteidigung oft vor eine nicht einfache Aufgabe gestellt wird, inwiefern diese Straftätigkeit nicht zu den latenten zählt. Die Strafverfolgungsbehörden haben einen ziemlich breiten Raum für die Anwendung einzelner Beweisquellen und einzelner Sicherungshandlungen, die ihnen die Beweissicherung zu Lasten des Angeschuldigten ermöglichen. Ich möchte hier deren Anwendung und Anwesenheit vom Sichtpunkt der Verteidigung, insbesondere mit Bezugnahme auf ihre Gesetzmäßigkeit und ihre Einschaltung in die Gesetzmäßigkeit der Beweisführung als solcher, zu erklären. Ich habe grundlegende gesetzliche Triade der Gesetzmäßigkeitsmerkmale einzelner Beweise umrissen. Näher habe ich mich im Artikel dem Grundsatz der Spezialität bei Beweisführung gewidmet. Der Artikel gründet sich auf praktischen Erfahrungen in der Verteidigung und die Anschauungen auf die Gesetzmäßigkeit der Verteidigung sind längst, insbesondere durch gerichtliche Urteilsprüche und derzeit auch die der Staatsanwaltschaften, geprüft worden. Das sekundäre Attribut des Artikels liegt darin, auf die Schnittstelle der Grundsätze der Kontradiktorität und der Merkmale der Oportunität in der Strafgerichtsordnung bei Beibehaltung des starken Models des Ermittlungsverfahrens, das erneut in der Fachöffentlichkeit kritisiert wurde und weiter kritisiert wird, hinzuweisen. Im Rahmen der Entwürfe habe ich angedeutet, dass legislative Regelungen erforderlich sind, insbesondere im Gesetz über den Polizeikorps der SR. Auch diesem Artikel werden strukturell weitere Artikel mit ähnlicher oder analoger Rechtsthematik folgen, insbesondere aus dem Strafrechtbereich mit dem Ziel, auf die Notwendigkeit der Änderungen im Strafprozessessystem und auf die Stellung des Ermittlungsverfahrens vom Sichtpunkt der Kontradiktorität und der Beweisführungsgründsätze, hinzuweisen. 28

31 ODBORNÉ PRÍSPEVKY Právo výstavby energetických zariadení na cudzích pozemkoch JUDr. Radomír Jakab Na základe všeobecne uznávaných definícií vlastníckeho práva je možné vymedziť ako právom priznanú možnosť vlastníka vec držať, užívať a disponovať ňou na základe vlastnej úvahy a rozhodnutia, a to svojou mocou uznanou a chránenou zákonom, ktorá je nezávislá od súčasnej existencie moci kohokoľvek iného k tej istej veci. Z tohto vymedzenia je možno vyabstrahovať jednu z vlastností vlastníckeho práva jeho výlučnosť. Tá spočíva v tom, že vlastník nehnuteľností je oprávnený vylúčiť kohokoľvek iného z pôsobenia na vec, ktoráje v jeho vlastníctve, t. j. vlastník je jediným pánom veci. Zároveň treba uviesť, že toto právo vlastníka nie je neobmedzené, másvoje limity a výnimky, ktoré majú charakter tzv. obmedzení vlastníckeho práva. Obmedzenia vlastníckeho práva môžu mať tak súkromnoprávnu, ako aj verejnoprávnu povahu. Do prvej kategórie patria napríklad obmedzenia vlastníka v súvislosti so susedskými právami podľa ust. 127 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník ), v súvislosti so záložným právom podľa ust. 151a a nasl. Občianskeho zákonníka, vecnými bremenami podľa ust. 151n a nasl. Občianskeho zákonníka, či so zádržným právom podľa ust. 151s a nasl. Občianskeho zákonníka. Verejnoprávne obmedzenia vlastníckeho práva majú svoj základ v potrebe ochrany verejného záujmu, pričom majú svoje právne zakotvenie najmä v normách verejného práva (ale aj v Občianskom zákonníku, v jeho ust. 128). Medzi normy verejného práva obmedzujúce vlastníka veci patria, okrem iného, aj zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon ) upravujúci dôvody, podmienky a spôsob vyvlastňovania nehnuteľností, resp. obmedzovanie vlastníckeho práva k nim. Zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov obsahuje obmedzenia vlastníka kultúrnej pamiatky pri nakladaní s ňou (pri prevode, obnove, rekonštrukcii a pod.). Do širokej škály obmedzení vlastníckeho práva týkajúcich sa ochrany verejného záujmu patria aj obmedzenia súvisiace s realizáciou a existenciou energetických zariadení v oblasti elektroenergetiky a plynárenstva, najmä elektrických vedení, elektrických staníc, plynových potrubí, podzemných zásobníkov, či plynových staníc. V súčasnosti túto problematiku upravuje ust. 10 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o energetike ). V dôsledku existencie prechodného ustanovenia v 69 ods. 10 tohto zákona uplatnenie v tejto sfére nachádzajú aj predchádzajúce, už zrušené právne úpravy. Totiž v zmysle zmieneného ustanovenia oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona (pred ), zostávajú nedotknuté. Z toho vyplýva, že obmedzenia vlastníckeho práva, ktoré vznikli podľa predchádzajúcich právnych úprav sa aj naďalej riadia JUDr. Radomír Jakab pôsobil päť rokov v rámci koncernu RWE vykonávajúceho činnosť v oblasti energetiky. V súčasnosti je advokátskym koncipientom a zároveň finalizuje doktorandské štúdium na Právnickej fakulte UPJŠ v Košiciach vo vednom odbore správne právo. týmito právnymi predpismi, podľa ktorých vznikli. Medzi takéto právne predpisy patrí zák. č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 70/1998 Z. z. ), ktorý bol predchodcom súčasne účinného zákona o energetike. Svoju relevanciu majú ešte aj skoršie právne úpravy, a to zák. č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len elektrizačný zákon ) a zák. č. 67/1960 Zb. o výrobe, rozvode a využití vyhrievacích plynov (plynárenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len plynárenský zákon ). Lustrovanie ešte starších právnych predpisov regulujúcich túto problematiku už nemá právny význam, pretože tak elektrizačný zákon (ust. 34 ods. 1), ako aj plynárenský zákon (ust. 25 ods. 1) zaviedli rovnaké obmedzenia vlastníckeho práva aj pre energetické zariadenia, ktoré boli realizované pred dňom nadobudnutia ich účinnosti. Obmedzenia vlastníckeho práva v oblasti energetiky, a ním zodpovedajúce oprávnenia energetických podnikov držiteľov povolenia v energetike vo vzťahu k cudzím ve- 29

32 ODBORNÉ PRÍSPEVKY ciam možno zhruba kategorizovať do troch základných skupín. Prvou sú obmedzenia vlastníckeho práva v súvislosti s oprávnením energetického podniku vstupovať na cudzie nehnuteľnosti (pozemky, objekty, zariadenia). Druhákategória obmedzení mávzťah k oprávneniu energetického podniku odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty z cudzích pozemkov. Tretia skupina obmedzení sa týka oprávnenia energetického podniku stavať na cudzích nehnuteľnostiach energetické zariadenia potrebné na výkon jeho činnosti. V tomto článku zameriavam svoju pozornosť predovšetkým na obmedzenia vlastníckeho práva pri výstavbe energetických zariadení na cudzích pozemkoch. Právny stav do V oblasti elektroenergetiky bolo oprávnenie energetických podnikov stavať energetické zariadenia na cudzích nehnuteľnostiach upravené v elektrizačnom zákone (zákon č. 79/1957 Zb.). Podľa ust. 22 ods. 1 písm. a tohto zákona energetickým podnikom prislúchalo oprávnenie stavať a prevádzkovať na cudzích nehnuteľnostiach v rozsahu vyplývajúcom z povolenej stavby elektrické vedenia, ako Energetické zariadenia v období do bolo možné stavať na cudzích nehnuteľnostiach bez súhlasu vlastníka tejto nehnuteľnosti, a dokonca aj bez nároku vlastníka na náhradu. 2 i malé stanice do rozlohy 30 m s príslušenstvom, najmä zriaďovať na nehnuteľnostiach podperné body, prepnúť nehnuteľnosti vodičmi a umiestňovať v nich vedenie. Z toho vyplýva, že v období do boli energetické podniky oprávnené, aj bez súhlasu vlastníka nehnuteľnosti, stavať na cudzích pozemkoch elektrické vedenia a malé elektrické stanice. Jedinou podmienkou bolo, že na výstavbu daného zariadenia bolo vydané povolenie (stavebné povolenie vydané podľa stavebného zákona; pred jeho účinnosťou povolenie vydané podľa vtedy platných právnych predpisov upravujúcich povoľovanie elektroenergetických stavieb). Obdobný právny stav sa uplatňoval v danom období aj v oblasti plynárenstva vychádzajúc z plynárenského zákona (zákon č. 67/1960 Zb.). V zmysle ust. 22 ods. 1 písm. a, b tohto zákona plynárenským podnikom prislúchalo oprávnenie zriaďovať a prevádzať na cudzích pozemkoch v rozsahu vyplývajúcom z rozhodnutia o prípustnosti stavby plynovodné siete, ako aj zriaďovať a prevádzať zariadenia na uskladnenie vyhrievacích plynov v prírodných štruktúrach pod cudzími pozemkami (tzv. podzemné zásobníky). Ani v tomto prípade na realizáciu takýchto plynárenských stavieb nebol potrebný súhlas vlastníka pozemku. Aj tentoraz bolo potrebné príslušné povolenie na realizáciu tejto stavby plynárenskej siete v zmysle vtedy platných právnych predpisov. Uvedené oprávnenia energetických podnikov a tomu zodpovedajúce obmedzenia vlastníckeho práva boli tzv. zákonnými vecnými bremenami, ktoré sa nezapisovali do pozemkových kníh, či katastra nehnuteľností. Pôsobili automatickex offo od momentu právoplatnosti príslušného povolenia, ktorým sa stavba povolila až do faktického zrušenia zariadenia. Energetické zariadenia v období do bolo možné stavať na cudzích nehnuteľnostiach bez súhlasu vlastníka tejto nehnuteľnosti, a dokonca aj bez nároku vlastníka na náhradu. Ak však bol vlastník pozemku (resp. jeho užívateľ) zriadením energetického zariadenia na jeho pozemku podstatne obmedzený v užívaní svojej nehnuteľnosti, mohol žiadať poskytnutie primeranej jednorazovej náhrady. Tento nárok sa uplatňoval u orgánu, ktorý povoľoval výstavbu zariadenia (napr. stavebný úrad), pričom ju vyplácal energetický podnik. Žiadosť o náhradu musela byť podanána danom orgáne v lehote do troch mesiacov odo dňa uvedenia zariadenia do trvalej prevádzky (kolaudácie), inak sa tento nárok prekludoval, zanikol. Tento právny režim je aplikovateľný na všetky energetické zariadenia, ktorých výstavba bola povolenáv období do , a ktoré realizoval energetický podnik, resp. výstavbou sa stali súčasťou jeho správy. Rovnako sa tento právny režim vzťahoval aj na iné organizácie štátneho socialistického sektora než energetické podniky, pokiaľ zriaďovali alebo prevádzkovali na cudzích nehnuteľnostiach energetické zariadenia pre svoje vlastné prevádzky alebo zariadenie pre verejné elektrické osvetlenie (ust. 32 ods. 1 elektrizačného zákona, ust. 22 ods. 5 plynárenského zákona). Z toho vyplýva, že aj prípadné požiadavky na finančnú kompenzáciu za zriadenie energetického zariadenia na cudzom pozemku podliehajú tomuto režimu, t. j. pokiaľ neboli vznesené do troch mesiacov od uvedenia zariadenia do trvalej prevádzky, sú prekludované. Na takéto požiadavky nie je možné aplikovať neskoršiu právnu úpravu, napr. súčasný zákon o energetike, pretože v zmysle ust. 69 ods. 10 zákona o energetike v týchto prípadoch sa bude aplikovať pôvodnáprávna úprava. Ak však výstavba energetických zariadení nebola realizovanápod záštitou energetického podniku alebo inej organizácie štátneho socialistického sektora pre potreby vlastnej prevádzky alebo verejného osvetlenia, potom nie je možné aplikovať vyššie uvedené oprávnenia vrátane možnosti preklúzie nároku na finančnú kompenzáciu (napr. v prípade výstavby energetického zariadenia v rámci komplexnej bytovej výstavby za predpokladu, že vlastníkom, resp. správcom sa stali iné subjekty ako vyššie zmienené). V takom prípade ostáva zachované právo vlastníka pozemku požadovať vy- 30

33 ODBORNÉ PRÍSPEVKY danie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku bez právneho dôvodu, resp. právo na vysporiadanie vlastnícko- -užívacieho vzťahu do budúcna (napríklad uzavretím nájomného vzťahu, odkúpením relevantnej časti pozemku alebo zriadením vecného bremena). Právny stav od do Dňa nadobudol účinnosť zák. č. 70/1998 Zb., ktorý reguloval do tak vzťahy v rámci elektroenergetiky, ako aj plynárenstva; zároveň zrušil oba predošlé zákony elektrizačný zákon a plynárenský zákon. No v zmysle jeho prechodného ustanovenia 42 ods. 2 nedotkol sa oprávnení k cudzím nehnuteľnostiam a obmedzení ich užívania, ktoré vznikli podľa vyššie uvedených zrušených predpisov. To znamená, pôsobil ohľadne obmedzení vlastníckych práv pri výstavbe energetických zariadení iba do budúcna, na zariadenia povolené (zriadené) po Táto nová právna úprava, okrem iného, napravovala deformácie ohľadne rešpektovania vlastníckych práv pri výstavbe energetických zariadení. To spočívalo v tom, že už nevyplývalo priamo zo zákona právo energetických podnikov stavať na cudzích nehnuteľnostiach takéto zariadenia, t. j. nebolo to už upravené ako zákonné vecné bremeno. V prípade výstavby takýchto zariadení po , energetické podniky sa museli vopred dohodnúť s vlastníkmi dotknutých pozemkov na umiestnení zariadenia na ich pozemku, najčastejšie formou zmluvy o zriadení vecného bremena (do úvahy prichádzala aj kúpna zmluva, nájomná zmluva). Ak však k dohode nedošlo, energetické podniky mali oprávnenie požiadať o vyvlastnenie pozemku, resp. nútené zriadenie vecného bremena k pozemku. Takéto vyvlastnenie z dôvodu výstavby energetického zariadenia bolo možné do , keďže súčasný zákon o energetike s možnosťou vyvlastnenia pre tento dôvod nepočíta. Samozrejme, nie je vylúčené vyvlastnenie z iných dôvodov uvedených v ust. 108 ods. 2 stavebného zákona (nie však podľa písm. g tohto ustanovenia). Predmetom zmluvnej úpravy obmedzenia vlastníckeho práva formou zriadenia zmluvného vecného bremena je jednak zakotvenie obsahu zriaďovaného vecného bremena, a to zriadenie energetického zariadenia na cudzom pozemku v rámci určitej plochy. Najväčšie komplikácie spôsobuje vymedzenie rozsahu dotknutej plochy pri líniových stavbách elektrických vedení a plynových potrubí. Vychádzajúc z toho, že súčasťou vlastníctva pozemku je aj priestor nad ním a pod ním, potom dotknutáplocha je vymedzenápriemetom prvkov daného zariadenia na pozemok. Súčasťou obsahu zmluvného vecného bremena môže byť aj právo prístupu k vedeniu, resp. aj obmedzenia súvisiace s ochranným pásmom vedenia, či okliesňovanie a odstraňovanie stromov a porastov. Ak však tieto ďalšie náležitosti nie sú obsahom zmluvného vecného bremena, potom sa budú uplatňovať ako zákonné vecné bremená, pretože tieto ostali v zák. č. 70/1998 Z. z. zachované. Zároveň súčasťou zmluvného dojednania ohľadne výstavby energetického zariadenia je obvykle aj odplata za zriadenie vecného bremena, ktorej výška závisí výlučne od dohody strán vlastníka nehnuteľnosti a energetického podniku. V prípade, ak súčasťou zmluvného vzťahu sú aj ďalšie obsahové prvky vecného bremena (právo prístupu, obmedzenia v ochrannom pásme a pod.), odplata za zriadenie vecného bremena ich rovnako zahŕňa. Ak však nie sú súčasťou zmluvného vecného bremena, budú sa uplatňovať ako zákonné vecné bremena s tým, že vlastník nehnuteľnosti mánárok na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Nie však z titulu zriadenia energetického zariadenia, ale z dôvodu prístupu k nemu, či zriadenia ochranného pásma zariadenia a pod. Túto náhradu si vlastník musel uplatniť u energetického podniku v lehote do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa o tom dozvedel, najneskôr však do jedného roka od vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti, inak toto právo zaniklo prekludovalo sa. Ak však energetický podnik postavil na cudzej nehnuteľnosti energetické zariadenie bez zmluvného vysporiadania vzťahov k nehnuteľnosti, resp. bez vyvlastnenia vlastníckeho práva, či vecného bremena, potom ide o neoprávnenú stavbu v zmysle súkromnoprávnych predpisov. Vlastník nehnuteľnosti máprávo požadovať od energetického podniku vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie jeho nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Okrem toho, vlastník pozemku sa môže domáhať súdnou cestou práv vyplývajúcich z ust. 135c Občianskeho zákonníka vysporiadanie vzťahov k pozemku zastavaného stavbou. Samozrejme, týchto nárokov je možné sa domáhať aj po skončení účinnosti zákona č. 70/1998 Zb., no prihliadajúc na premlčacie lehoty (najmä pri bezdôvodnom obohatení). Oprávnenie domáhať sa práv vyplývajúcich z ust. 135c Občianskeho zákonníka súdnou cestou má jedine vlastník pozemku. To znamená, návrh vlastníka energetického zariadenia v tejto veci by nemohol byť úspešným. Vlastník pozemku môže požadovať vysporiadanie vzťahu k pozemku jedným z nasledujúcich spôsobov odstránenie stavby, odplatné prikázanie stavby do vlastníctva vlastníka pozemku alebo odplatného zriadenia vecného bremena. Odstránenie stavby súdnou cestou prichádza do úvahy v zriedkavých prípadoch, a to najmä vtedy, ak samostatnástavba energetického zariadenia je aj v rozpore s verejnými záujmami (napríklad hrozí škoda na majetku, zdraví, životnom prostredí a pod.). Ani druhý zo spôsobov odplatné prikázanie stavby do vlastníctva vlastníka pozemku nie je veľmi pravdepodobný. Jednak z dôvodu vysokej kompenzácie, ktorú by musel vlastník pozemku uhradiť vlastníkovi stavby, ako aj z dôvodu potreby obstarania povolenia na prevádzkovanie distribučnej alebo prenosovej sústavy alebo distribučnej alebo prepravnej siete vydávaného Úradom pre reguláciu sieťových odvetví po splnení náročných predpokladov. Najpravdepodobnejším spôsobom je potom vysporiadanie vzťahu k pozemku odplatným zriadením vecného bremena. Treba ešte uviesť, že v prípade uplatňovania si práv vy- 31

34 ODBORNÉ PRÍSPEVKY plývajúcich z ust. 135c Občianskeho zákonníka súd nie je viazaný návrhom navrhovateľa o spôsobe vysporiadania. To znamená, aj keď vlastník pozemku v petite uvedie odstránenie stavby, súd môže v konečnom dôsledku rozhodnúť o odplatnom zriadení vecného bremena. Z vyššie uvedeného je možné vyvodiť, že v čase od 1. júla 1998 do 31. decembra 2004 zriaďovanie energetických (elektroenergetických a plynárenských) zariadení na cudzích nehnuteľnostiach bolo možné až po zmluvnom vysporiadaní vzťahov s vlastníkom nehnuteľností, resp. po vyvlastnení práva k ním. Právo zriaďovať energetické zariadenie nebolo upravené ako zákonné vecné bremeno. Ako zákonné vecné bremená však boli naďalej upravené právo prístupu k zriaďovanému alebo k už zriadenému energetickému zariadeniu, právo okliesňovania a odstraňovania stromov a iných porastov, či obmedzenia v rámci ochranného pásma.... v čase od do zriaďovanie energetických (...) zariadení na cudzích nehnuteľnostiach bolo možné až po zmluvnom vysporiadaní vzťahov s vlastníkom nehnuteľností... Právny stav od Nadobudnutím účinnosti ( ) súčasného zákona o energetike (zákon č. 656/2004 Z. z.) došlo k sprísneniu podmienok vzniku oprávnení k cudzím nehnuteľnostiam, resp. zákonných vecných bremien v prospech energetických podnikov. V mnohých prípadoch na realizáciu týchto oprávnení bol potrebný predchádzajúci súhlas vlastníka nehnuteľností za podmienky, že nešlo o mimoriadny prípad (stav núdze, havária, porucha a pod.). Vo vzťahu k výstavbe nových energetických zariadení sa po uplatňoval rovnaký právny režim, aký bol predtým, za účinnosti zákona č. 70/1998 Z. z. To znamená, energetické podniky boli oprávnené umiestňovať nové energetické zariadenia na cudzích pozemkoch len po vysporiadaní vlastnícko-užívacích vzťahov s vlastníkom relevantného pozemku. A to buď na zmluvnom podklade alebo nútenou cestou cez vyvlastnenie, ak na to boli splnené zákonné dôvody podľa ust. 108 ods. 2 stavebného zákona. Opätovne podotýkam, že vyvlastňovací dôvod uvedený v písm. g tohto ustanovenia od nebolo možné aplikovať. Ak energetický podnik realizoval výstavbu energetického zariadenia bez vysporiadania vzťahov k nehnuteľnosti, jej vlastník mal (a aj má) ná- rok domáhať sa voči energetickému podniku vydania bezdôvodného obohatenia a uplatňovať si nároky podľa ustanovenia 135c Občianskeho zákonníka. Nováprávna úprava potvrdila tendenciu odklonu obmedzení vlastníckeho práva od jeho socialistického modelu uplatňovaného počas éry elektrizačného a plynárenského zákona. A tým aj garantovala širšiu ochranu vlastníckeho práva v intenciách ust. čl. 20 Ústavy SR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších zmien obmedzujúc vlastníka iba v nevyhnutnom rozsahu za účelom dosiahnutia verejného záujmu. No počas roka 2009 nadobudli účinnosť viaceré novely zákona o energetike, ktoré právny stav v tejto oblasti posunuli o niekoľko rokov späť. Jednak na výkon niektorých oprávnení energetického podniku nie je už potrebný predchádzajúci súhlas vlastníka pozemku, no postačuje iba predchádzajúce oznámenie o ich výkone (napr. právo vstupu na cudzí pozemok, odstraňovanie a okliesňovanie stromov). Dokonca v mimoriadnych situáciách nie je potrebné ani takéto oznámenie. Asi najvýznamnejšiu zmenu predstavovalo právne zakotvenie práva výstavby energetických zariadení na cudzích pozemkoch v zmysle ust. 10 ods. 1 písm. e zákona o energetike. V zmysle daného ustanovenia energetický podnik môže vo verejnom záujme zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie prenosovej sústavy a distribučnej sústavy a plynovody a plynárenské zariadenia prepravnej siete, distribučnej siete, zásobníka a zariadení určených na ich ochranu alebo zabránenie ich porúch alebo havárií alebo na zmiernenie dôsledkov porúch alebo havárií na ochranu života, zdravia a majetku osôb. Inak povedané, na zriadenie energetických zariadení v extraviláne obce nie je potrebný súhlas vlastníka dotknutej nehnuteľnosti. O tomto obmedzení vlastníckeho práva rozhoduje príslušný stavebný úrad v rámci stavebného konania na stavbu daného energetického zariadenia, pričom nadobudnutím právoplatnosti stavebného povolenia vznikátoto oprávnenie energetického podniku a obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka nehnuteľnosti, t. j. vznikázákonné vecné bremeno, ktoré je spôsobilé zápisu do katastra nehnuteľností na základe návrhu na záznam vykonaného zo strany energetického podniku. Ak teda dôjde k zriadeniu zákonného vecného bremena, ktoré spočíva v oprávnení energetického podniku stavať energetické zariadenia na cudzích pozemkoch v extraviláne obce, vlastník dotknutého pozemku má právo domáhať sa poskytnutia primeranej jednorazovej náhrady v zmysle ust. 10 ods. 5 zákona o energetike. Náhrada sa poskytne za výmeru, v ktorej je vlastník obmedzený pri užívaní nehnuteľnosti v dôsledku uplatnenia zákonného vecného bremena energetickým podnikom. Ak sa však energetický podnik a vlastník nehnuteľnosti nedohodnú na výške tejto náhrady, určí sa znaleckým posudkom, ktorý zabezpečí energetický podnik. No poskytnutie tejto náhrady je viazané na jej včasné uplatnenie u energetického podniku. Ak tento nárok nebude uplatnený včas, prekluduje sa zanikne. 32

35 ODBORNÉ PRÍSPEVKY Nárok na primeranú jednorazovú náhradu treba uplatniť v lehote šiestich mesiacov odo dňa, keď sa vlastník nehnuteľnosti dozvedel o zriadení zákonného vecného bremena, no najneskôr do jedného roka od jeho vzniku. V tejto súvislosti je otázne, čo je možné považovať za moment vzniku zákonného vecného bremena. Súčasný zákon o energetike (na rozdiel od elektrizačného a plynárenského zákona) totiž jednoznačne tento moment neupravuje. Do úvahy prichádza buď moment nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia na stavbu energetického zariadenia (obdobne to bolo v elektrizačnom a plynárenskom zákone) alebo moment faktického osadenia energetického zariadenia na pozemku, resp. až moment právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na danú stavbu. Domnievam sa, že už momentom právoplatnosti stavebného povolenia na stavbu energetického zariadenia je vlastník pozemku obmedzený v užívaní tohto pozemku doterajším spôsobom; musí prispôsobiť svoje aktivity vzniknutému oprávneniu energetického podniku realizovať stavbu na danom pozemku. Tento záver utvrdzuje aj analógia z predchádzajúcou právnou úpravou obsiahnutou v elektrizačnom, resp. plynárenskom zákone. Ak však energetický podnik nezačne stavať danú stavbu v lehote stanovenej v stavebnom povolení (ust. 67 ods. 2 stavebného zákona), toto stráca platnosť a tým aj zanikajú obmedzenia k cudziemu pozemku. Samozrejme, keďže moment vzniku tohto zákonného vecného bremena nie je explicitne upravený v zákone o energetike, nemožno absolútne vylúčiť iný názor na túto problematiku. Domnievam sa teda, že nárok na primeranú jednorazovú náhradu treba uplatniť u energetického podniku najneskôr do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia na stavbu energetického zariadenia. V prípadoch výstavby najmä líniových energetických zariadení nie je ničím neobvyklým, že vlastník nehnuteľnosti sa nedozvie o prebiehajúcom stavebnom konaní týkajúcom sa aj jeho nehnuteľnosti v extraviláne. Stavebné úrady totiž v takýchto záležitostiach väčšinou vykonávajú doručovanie verejnou vyhláškou. Z toho dôvodu sa informácia o realizácii výstavby nemusí dostať k jej vlastníkovi. No po uplynutí jednoročnej lehoty od správoplatnenia stavebného povolenia takúto náhradu nie je možné vlastníkovi nehnuteľnosti priznať bez ohľadu na to, že kedy sa o tom fakticky dozvedel. V súvislosti s výstavbou energetických zariadení na cudzích nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v intraviláne obce nedošlo k zmene. Aj v tejto súvislosti platí, čo bolo uvedené o právnej úprave podľa zák. č. 70/1998 Z. z. v predchádzajúcej časti tohto článku. Z toho vyplýva, že realizácia energetických stavieb v intraviláne je možná najskôr po vysporiadaní vlastnícko-užívacích vzťahov s vlastníkom danej nehnuteľnosti zmluvou alebo vyvlastnením (ak je možné). Táto skutočnosť sa preveruje už v rámci územného konania, resp. stavebného konania. Bez toho nemôže byť vydané stavebné povolenie. Územné rozhodnutie môže byť vydané aj bez vysporiadania vzťahov k pozemkom za predpokladu, že na ten účel je možné relevantné nehnuteľnosti vyvlastniť. Záver Jednou z vlastností vlastníckeho práva je jeho výlučnosť. Spočíva v tom, že vlastník veci je jej jediným pánom s právom rozhodovania o jej faktickom a právnom osude nezávisle od iných osôb. No táto vlastnosť je relatívna. Existujú viaceré inštitúty, ktoré ju oslabujú. Takýmito inštitútmi sú aj obmedzenia vlastníckeho práva súkromnoprávnej, ale i verejnoprávnej povahy. Predmetom tohto článku je právne posúdenie uplatňovania jedného z obmedzení vlastníctva v súvislosti s oprávnením energetických podnikov stavať energetické zariadenia na cudzích pozemkoch. Existencia daného oprávnenia je v súčasnosti právne zakotvená v zákone o energetike (zákon č. 656/2004 Z. z.). No vzhľadom na existenciu prechodného ustanovenia 69 ods. 10 tohto zákona, právnu relevanciu v súvislosti s touto problematikou majú aj naďalej legislatívni predchodcovia súčasného zákona o energetike, a to zák. č. 70/1998 Z. z., či elektrizačný a plynárenský zákon z čias predchádzajúceho politického režimu majúceho inú predstavu o vlastníckom práve. Na obmedzenia vlastníckeho práva z dôvodu zriadenia energetického zariadenia na cudzom pozemku treba aplikovať tú právnu úpravu, ktorá bola účinná v čase, kedy toto obmedzenie vzniklo. S tým súvisí aj odlišný rozsah tohto obmedzenia, ako aj odlišné práva vlastníka nehnuteľnosti s tým súvisiace. Právne totiž bolo zakotvené oprávnenie energetických podnikov stavať energetické zariadenia na cudzích pozemkoch v extraviláne obce aj bez súhlasu vlastníka nehnuteľnosti. Za účinnosti elektrizačného a plynárenského zákona bolo možné realizovať výstavbu energetických zariadení na cudzích pozemkoch aj bez súhlasu vlastníka dotknutej nehnuteľnosti s limitovanou možnosťou vlastníka dosiahnuť kompenzáciu. Zákon č. 70/1998 Z. z. účinný od zaviedol nový trend, že realizácia energetických stavieb na cudzích pozemkoch je možnáaž na základe vysporiadania vzťahov s vlastníkom nehnuteľnosti či už zmluvnou cestou alebo vyvlastnením. Súčasný zákon o energetike účinný od pokračoval v regulácii tejto problematiky v rovnakých intenciách ako jeho bezprostredný predchodca. No v roku 2009 nadobudli účinnosť novely zákona o energetike, ktoré čiastočne zmenili predchádzajúci trend. Právne totiž bolo zakotvené oprávnenie energetických podnikov stavať energetické zariadenia na cudzích pozem- 33

36 ODBORNÉ PRÍSPEVKY koch v extraviláne obce aj bez súhlasu vlastníka nehnuteľnosti. Takto vyvlastnení vlastníci nehnuteľností majú právo domáhať sa tzv. primeranej jednorazovej náhrady, no v krátkej prekluzívnej lehote, počas ktorej sa ani nemusia dozvedieť, že k tejto skutočnosti došlo. Stavby energetických zariadení v intraviláne obce naďalej podliehajú vysporiadavaniu s dotknutým vlastníkom. Domnievam sa, že zmeny právnej úpravy v tejto oblasti, ku ktorým došlo počas roka 2009, majú negatívny vplyv na inštitút vlastníckeho práva. Zároveň je možné polemizovať aj o ich súlade s čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. Uvedomujem si, že realizácia verejnoprospešných energetických stavieb je v súčasnej dobe náročná, a to s prihliadnutím na zložité a spletité vzťahy k pozemkom najmä v extraviláne obcí, ako aj na často nadsadené požiadavky vlastníkov pri vysporiadavaní. Som však presvedčený, že tento problém bolo možné vyriešiť znovuvzkriesením možnosti vyvlastňovania na účely výstavby energetických diel zakotvením možnosti vyvlastnenia do zákona o energetike. Tým by bolo možné využiť vyvlastňovací dôvod uvedený v ust. 108 ods. 2 písm. g stavebného zákona, ktorý je momentálne neaplikovateľný, pretože osobitný predpis, na ktorý odkazuje toto ustanovenie, tak nestanovuje. Samozrejme, vyvlastňovanie by prichádzalo do úvahy iba vtedy, ak by nedošlo k dohode medzi vlastníkom pozemku a energetickým podnikom. Tým by sa dosiahol rovnaký režim, ako napríklad pri výstavbe diaľnic. Znásilňovanie práva zavádzaním prvkov z minulej éry je skôr kontraproduktívne. RESUMÉ Právo výstavby energetických zariadení na cudzích pozemkoch V článku sa autor zaoberá jedným z obmedzení vlastníckeho práva, ktoré spočíva v oprávnení energetických podnikov stavať na cudzích nehnuteľnostiach energetické zariadenia. Aplikácia právnych noriem v danej oblasti je vzhľadom na existujúce prechodné ustanovenia pomerne komplikovaná. V mnohých prípadoch sa aplikujú predpisy z čias rozkvetu socializmu, ktorý mal nie príliš priateľský vzťah k inštitútu vlastníckeho práva. Nasledujúce právne úpravy odstraňovali vzniknuté deformácie v tejto oblasti. No posledné novely súčasne účinného právneho predpisu regulujúceho túto sféru opätovne zavádzajú prvky pripomínajúce tie z pred niekoľkých rokov. SUMMARY Right to Construct Energy Infrastructures on Third-Party Lands The author deals with a limitation on the ownership of property, being the right of energy companies to construct energy infrastructures on third-party lands. The application of legal norms in this area is with regard to the existing transitory provisions rather complicated. In many cases, rules and regulations, which used to apply during the boom of socialism, are still applied, even though the then-socialist legislation did not favour the private ownership of property. Legislation adopted after the collapse of socialism aimed to eliminate existing deformations, but latest amendments to currently effective legal rules somehow prove the contrary, as they re-introduce concepts known from the past. ZUSAMMENFASSUNG Das Recht auf Aufbau von Energieanlagen auf fremden Grundstücken Der Gegenstand des Artikels sind Eigentumsrechteinschränkungen, die auf die Berechtigung der Energiebetriebe zum Aufbau von Energieanlagen auf fremden Grundstücken zurückzuführen sind. Die Anwendung von Rechtsnormen im gegebenen Bereich ist angesichts bestehender Übergangsbestimmungen ziemlich kompliziert. Bei vielen Fällen werden Vorschriften noch aus den Zeiten des florierenden Sozialismus angewendet, dessen Verhältnis zum Instrument des Eigentumsrechtes bekanntlich nicht sehr entgegenkommend war. Die darauf folgenden Rechtsregelungen haben die in diesem Bereich entstandenen Deformitäten abgeschafft. Durch die letzte Novellierung der gegenwärtig gültigen und diesen Bereich regelnden Rechtsvorschrift werden Elemente eingeführt, die an diejenigen vor einigen Jahren erinnern. 34

37 ODBORNÉ PRÍSPEVKY K problematike prerokovania podľa 74 Zákonníka práce a niektorých súvisiacich právnych úkonov (de lege ferenda) JUDr. Vladimír Gembický Pracovnoprávne vzťahy patria k najcitlivejším a najfrekventovanejším právnym vzťahom v spoločnosti. Individuálne pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikajú výkonom závislej práce fyzických osôb, pre právnické alebo fyzické osoby upravuje Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) Ak tento zákon vo svojej prvej časti ( 1 až 40) neustanovuje inak, vzťahujú sa na tieto právne vzťahy od 1. januára 2009 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb.), obsiahnuté v ustanoveniach 1 až 122. Do konca roku 2008 sa na tieto Zákonníkom práce neupravené vzťahy vzťahoval celý Občiansky zákonník. Niektoré ustanovenia Zákonníka práce ako lex specialis a to aj použitím všeobecného právneho predpisu, ktorým je v tomto prípade Občiansky zákonník resp. jeho všeobecné ustanovenia, vyvolávajú určité pochybnosti o skutočnom zámere zákonodarcu. Podľa 1 ods. 5 Zákonníka práce pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Pracovný pomer možno skončiť podľa 59 ods. 1 Zákonníka práce dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením a skončením v skúšobnej dobe. Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Podľa 74prvá veta Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopredprerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Podľa ďalšej vety tohto ustanovenia zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo. V praxi ako aj v judikatúre súdov sa prevažne ustálil názor, že cit.: Z ustanovenia 74 ods. 1 Zákonníka práce vyplýva, že výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopredprerokovať s príslušným odborovým orgánom, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. (NS SR 1 Cdo 72/2006). Zo samotného textu zákona však takýto výklad ustanovenia 74 až tak jednoznačne zrejmý nie je. Dása predpokladať, že pôvodným zámerom zákonodarcu mohlo byť sankcionovať neplatnosťou takú výpoveď alebo/aj okamžité zrušenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, ktoré neboli vopred prerokované so zástupcami zamestnancov. V skutočnosti však toto ustanovenie neplatnosťou sankcionuje nespochybniteľne len výpoveď zo strany zamestnávateľa, ak nebola vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov. Svedčí o tom fakt, že citované ustanovenie 74 Zákonníka práce uvádza na konci prvej vety slovné spojenie cit:... inak je neplatná. Ak by sa mala neplatnosť JUDr. Vladimír Gembický Právnickú fakultu UPJŠ v Košiciach absolvoval v roku 1978, rigoróznu skúšku v roku 1980 na PF UK Bratislava, postgraduálne štúdium hospodárskeho práva na PF UK Bratislava v roku Pôsobí ako advokát. Venuje sa prevažne problematike obchodného a občianskeho práva. V odborných časopisoch publikoval niekoľko príspevkov z týchto oblastí práva. týkať aj okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, text by musel byť napr.... inak sú neplatné. Rozdiel týchto pojmov je zrejmý z gramatického výkladu a teda z toho, že zákonná úprava používa jednotné číslo (je) a ženský rod (neplatná). Tento záver podporuje aj znenie 17 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami je neplatný len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. Zákonník práce výslovne ustanovuje, že inak je neplatná len výpoveď. Je preto povinnosťou zamestnávateľa aj okamžité skončenie pracovného pomeru vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, ale nesplnenie tejto povinnosti nemáza následok jeho neplatnosť. V prípade, že súdy v takýchto prípadoch budú postupovať tak, že sankciu neplatnosti budú vzťahovať rozšíreným výkladom aj na okamžité skončenie pracovného pomeru, ich postup možno považovať za rozporný so zákonom (Zákon- 35

38 ODBORNÉ PRÍSPEVKY níkom práce) i Ústavou SR, pretože nepôjde len výklad zákona, ale jeho zmena, ktorá však v právnom štáte súdu neprislúcha a je v kompetencii moci zákonodarnej. Domnievam sa, že zákonnú úpravu inak je neplatná v tomto prípade nie je možné bez ďalšieho vyložiť ako inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Uvedený problém však nie je jediným, ktorý aplikácia tohto ustanovenia v praxi prináša. Problematické, ak nie nemožné je skončiť pracovný pomer zamestnávateľom výpoveďou alebo okamžitým skončením, ak u zamestnávateľa nepôsobí žiadny zástupca zamestnancov. To sa stáva najmä u malých zamestnávateľov, u ktorých nepôsobia odbory a ani počet zamestnancov nevyžaduje zriadenie funkcie dôverníka. Pri podrobnejšej analýze zmieneného ustanovenia Zákonníka práce si musíme nevyhnutne položiť viacero otázok týkajúcich sa tak jeho obsahu ako i použitých termínov. K tým základným patria predovšetkým: 1. Čo treba pre potreby tohto ustanovenia, ale i vo všeobecnosti považovať za výpoveď... zo strany zamestnávateľa Predpokladám, že v tomto prípade ide o jeden zo spôsobov skončenia pracovného pomeru a to podľa 61 a 63Zákonníka práce, t. j. že pojem Výpoveď zo strany zamestnávateľa je totožný s pojmom Výpoveď daná zamestnávateľom. Je to teda jednostranný právny úkon (prejav vôle) zamestnávateľa, ktorý smeruje k zániku práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú, smeruje voči zamestnancovi a v prípade perfektnosti mámať za následok skončenie pracovného pomeru ( 59 ods. 1 písm. b Zákonníka práce). Ide práve o tento právny úkon, ktorý je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov. Okrem všeobecných náležitostí právneho úkonu, špeciálne náležitosti výpovede, ako právneho úkonu (a inštitútu pracovného práva) určuje 61 Zákonníka práce v ods. 1a2vspojení s 63. Absenciu týchto náležitostí priamo a výslovne Zákonník práce v týchto ustanoveniach sankcionuje neplatnosťou a to v ods. 1 textom:... inak je neplatná. (poz. ide o rovnaký text akov 74ods. 1 prvá veta) a v ods inak je výpoveď neplatná. Náležitosti, ktoré musí podľa uvedených ustanovení preto takáto výpoveď spĺňať sú aj: 1. písomnáforma, 2. doručenie, 3. skutkovo vymedzený dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Zákon neuvádza, komu má byť výpoveď doručená, ale zrejme tomu zamestnancovi, ktorého sa týka podľa 38 ods. 1 Zákonníka práce do vlastných rúk. Okrem týchto špeciálnych náležitostí musí výpoveď, tak ako každý právny úkon, spĺňať aj všeobecné náležitosti, predovšetkým musí byť urobenáslobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatná( 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Musí ju tiež podpísať konajúca osoba, bez jej podpisu je rovnako neplatná. Ak budeme dôsledne aplikovať ustanovenie 34 Občianskeho zákonníka, najmä, že výpoveď (právny úkon) je prejav vôle smerujúci k zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú, musíme konštatovať, že tento právny úkon musí byť platný. S neplatnou (pracovnoprávnou) výpoveďou právne predpisy nespájajú zánik tých práv a povinností, ku ktorým smeruje platnávýpoveď ako prejav vôle zamestnávateľa. Z uvedených argumentov vyplýva, že zamestnávateľ je v zmysle 74 prváveta povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnávateľov zrejme len platnú výpoveď. Najvyšší súd SR v už citovanom rozhodnutí 1 Cdo 72/2006 vyslovil odlišný názor cit. Účinky splnenia tejto povinnosti zamestnávateľa nastanú len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru alebo priložený návrh výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru k žiadosti o prerokovanie adresovanej príslušnému odborovému orgánu obsahuje náležitosti výpovede určené ustanovením 61 ods. 2 Zákonníka práce (u okamžitého skončenia pracovného pomeru 70 Zákonníka práce), to znamená, že dôvod výpovede musí byť vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, keďže tento nemožno dodatočne meniť. Podľa tohto názoru by mal byť so zástupcami zamestnávateľov prerokovaný len návrh výpovede pracovného pomeru, pričom však musí obsahovať náležitosti výpovede určenév 61ods. 2 ale už nie ods. 1. Zdôrazňuje však fakt, že 74 Zákonníka práce požaduje prerokovať so zástupcami zamestnancov jednoznačne priamo výpoveď a nie len jej návrh alebo dokonca len zámer obsiahnutý v žiadosti o prerokovanie. Zákonník práce a ani iný zákon tiež nepozná pojem návrh výpovede t. j. návrh jednostranného právneho úkonu. Takýto inštitút by bol novým aj v teórii práva. Nemožno nič iné, ako sa stotožniť napríklad s názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v Uznesení sp. zn. 5 Cdo 255/2008, že za prerokovanie výpovede podľa 74 Zákonníka práce nemožno považovať len predloženie menného zoznamu zamestnancov, ktorým bude daná výpoveď podľa 63 ods. 1 písm. b Zákonníka práce, takéto konanie zamestnávateľa možno považovať len za jeho oznámenie o úmysle skončiť pracovný pomer s viacerými zamestnancami. Za takéto oznámenie o úmysle skončiť pracovný pomer však bude zrejme potrebné považovať akúkoľvek žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie, ak jej prílohou nebude platnávýpoveď. 2. Čo treba považovať za splnenie podmienky vopred prerokovať Z už uvedených súvislostí sa priamo vynára otázka, čo je možné považovať za splnenie povinnosti zamestnávateľa... vopred... prerokovať výpoveď so zástupcami zamestnancov. Zákonník práce a ani Občiansky zákonník tento po- 36

39 úkonom pracovnou zmluvou. Vznik tohto pracovnoprávneho pomeru určuje Zákonník práce v 46tak,ževzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce. Z tejto definície je preto zrejmé, že Zákonník práce rozlišuje platnosť pracovnej zmluvy od jej účinnosti. Pracovnázmluva je preto platnáak spĺňa a obsahuje všetky zákonné náležitosti a účinná je odo dňa vzniku pracovného pomeru, t. j. odo dňa, ktorý bol v pracovnej zmluve dohodnutý ako deň nástupu. Nedodržanie písomnej formy pracovnej zmluvy však Zákonník práce nesankcionuje výslovne ( 17 ods. 2) jej neplatnosťou, čo znamená, že aj iná forma pracovnej zmluvy je platná. Zákonník práce tiež určuje obsah pracovnej zmluvy, resp. čo v nej musí, ale tiež môže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť. Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene a zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne. Z jednotlivých ustanovení Zákonníka práce vyplýva, že pracovná zmluva je základným a najdôležitejším právnym úkonom každého pracovnoprávneho vzťahu a v zmysle 18 je uzavretálen čo sa účastníci dohodli na jej obsahu. Od takto uzavretej pracovnej zmluvy môžu účastníci odstúpiť len kým zamestnanec nenastúpi do práce v dohodnutý deň bez toho, že by mu v tom bránila prekážka v práci, alebo do týždňa neupovedomí zamestnávateľa o tejto prekážke. Vzhľadom na to, že Zákonník práce neustanovuje inak, podľa 49 Občianskeho zákonníka odstúpením sa v tomto prípade pracovnázmluva zrušuje od začiatku. Účastníci sa však môžu dohodnúť aj inak. V ustanoveniach 59 a nasledujúcich Zákonník práce taxatívne upravuje spôsoby skončenia pracovného pomeru, založeného pracovnou zmluvou. Podľa 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohoda a teda aj pracovná zmluva, sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Treba tu preto poukázať na to, že Zákonník práce upravuje skončenie pracovného pomeru v ustanovení 59, ale nerieši, akým úkonom resp. spôsobom sa v týchto prípadoch zruší platne uzavretápracovnázmluva. Občiansky zákonník vo všeobecnosti rieši zánik právneho vzťahu založeného zmluvou zrušením tejto zmluvy samostatným právnym úkonom napríklad výpoveďou ( 582 ods. 1, alebo i 677ods. 1 zrušenie nájomnej zmluvy). Je nepochybné, že zrušením pracovnej zmluvy zanikajú vzťahy, ktoré táto zmluva zakladá a upravuje, ale vyvodiť zo zániku vzťahu (pracovného pomeru) aj zánik zmluvy nie je až tak jednoznačné. Použitím interpretačných pravidiel obsiahnutých v 15 Zákonníka práce môžeme tiež vysloviť domnienku, že napríklad vo výpovedi pracovného pomeru treba vidieť aj výpoveď pracovnej zmluvy. Domnievam sa však, že z hľadiska právnej čistoty (i istoty) by sa mal pracovný pomer skončiť zrušením pracovnej zmluvy a to v zásade spôsobmi zhodnými s ustanovením 59 ods. 1 Zákonníka práce, t. j. napr. dohodou o zrušení pracovnej zmluvy, výpoveďou pracovnej zmluvy, okamžitým zrušením pracovnej zmluvy, resp. odstúpením od nej, a tiež oznámením o zrušení pracovnej zmluvy v skúšobnej dobe. Je možné tiež samostatným ustanovením zábulletin slovenskej advokácie 1-2/2010 ODBORNÉ PRÍSPEVKY jem nedefinuje. Zákonník práce upravuje v ustanovení 36 s názvom Lehoty a doby len prekluziu a premlčanie práva av 37počítanie času, a to tiež len tak, že doba, na ktorú boli obmedzené práva alebo povinnosti, a doba, ktorej uplynutím je podmienený vznik práva alebo povinnosti, sa začína prvým dňom a končí sa uplynutím posledného dňa určenej alebo dohodnutej doby. Občiansky zákonník upravuje počítanie času v ustanovení 122 tak, že lehoty určené podľa dní začínajú plynúť dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktoráje rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadána deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Z citovaných ustanovení však nie je možné s určitosťou vyvodiť, ako v uvedených súvislostiach chápať termín vopred. Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka vydaného vo vydavateľstve Veda v roku 1987, s. 504, vopred znamená v časovom význame: skôr, dopredu, popredku. Výpoveď mábyť zrejme prerokovanápred konkrétnym právnym úkonom alebo právnou skutočnosťou. Skôr, dopredu či popredku pred akým právnym úkonom alebo akou právnou skutočnosťou ( 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka) treba však výpoveď prerokovať? Pred rozhodnutím zamestnávateľa skončiť pracovný pomer so zamestnancom výpoveďou? Pred odoslaním písomného vyhotovenia alebo podpísaním výpovede zamestnávateľom? Či pred jej doručením zamestnancovi? Ale môže to byť aj pred uplynutím výpovednej lehoty, t. j. pred skončením pracovného pomeru. V tomto prípade by bolo možné splniť aj podmienku vopred prerokovať platnú výpoveď. Tento záver je tiež v súlade s tvrdením, že ustanovenie 74 Zákonníka práce nesankcionuje okamžité skončenie pracovného pomeru neplatnosťou ak nebolo vopred prerokované so zástupcami zamestnancov, pretože v tomto prípade pracovný pomer zaniká v zásade súčasne s platnosťou samotného právneho úkonu, t. j. doručením. Nie je ho preto možné prerokovať vopred, pred nadobudnutím platnosti a skončením pracovného pomeru. V nadväznosti na naznačenú problematiku sa ešte vrátim k samotnému charakteru výpovede, ako jednému zo spôsobov skončenia pracovného pomeru. Podľa už v úvode spomínaného ustanovenia 1 ods. 5 Zákonníka práce, pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa 42 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer sa zakladápísomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Pracovný pomer je teda individuálny pracovnoprávny vzťah ( 1 ods. 1 Zákonníka práce) medzi dvoma účastníkmi (zamestnávateľom a zamestnancom) založený dvojstranným písomným právnym 37

40 ODBORNÉ PRÍSPEVKY kona konštatovať, že spolu so skončením pracovného pomeru sa ruší aj pracovnázmluva. Zo súčasnej právnej úpravy je však možné vyvodiť i taký záver, že napriek tomu, že pracovný pomer skončil niektorým zo spôsobov uvedených v 59 Zákonníka práce, pracovná zmluva zostala v platnosti, aj keď účinnosť zrejme stratila. Uvedená problematika Zákonníka práce nastoluje viac otázok ako odpovedí a len zväčša v rovine de lege ferenda poukazuje na skutočnosť, že Zákonník práce, a najmä jeho 74, potrebuje urýchlenú novelizáciu. RESUMÉ K problematike prerokovania podľa 74 Zákonníka práce a niektorých súvisiacich právnych úkonov (de lege ferenda) Problematika skončenia pracovného pomeru je veľmi citlivou témou a zasahuje do práv a povinností veľkej časti fyzických aj právnických osôb, či už v pozícii zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účelom príspevku je poukázať na problematiku, resp. nedostatočnú legislatívnu úpravu spojenú s platným skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa niektorými jednostrannými právnymi úkonmi. Záver príspevku sa zaoberá teoretickými rozdielmi medzi skončením pracovného pomeru a zánikom pracovnej zmluvy. SUMMARY Negotiation under Sec. 74 of the Labour Code andsome Other RelatedLegal Actions (De Lege Ferenda) Termination of employment is rather a sensitive issue, as it significantly affects rights and obligations of a large number of individuals or legal entities, be it either in the capacity of employees or employers. The article aims to point to the existing problems, or to insufficient regulation and legislation applicable to unilateral termination of employment by the employer. The author also deals with theoretical differences between the termination of employment and termination of the employment contract. ZUSAMMENFASSUNG Zur Problematik der Erörterung nach 74 des Arbeitsgesetzbuches undeiniger zusammenhängender Rechtsgeschäfte (de lege ferenda) Die Problematik der Auflösung des Arbeitsverhältnisses ist ein heikles Thema und greift in die Rechte und Pflichten vieler natürlicher sowie juristischer Personen ein, gleich ob sie in der Stellung als Arbeitnehmer oder Arbeitgeber sind. Im Artikel wird auf die Problematik, bzw. mangelnde Rechtsregelung, verbunden mit der rechtskräftigen Auflösung des Arbeitsverhältnisses seitens des Arbeitgebers durch einige einseitige Rechtsgeschäfte, verwiesen. Abschließend wird auf die theoretischen Unterschiede zwischen der Auflösung des Arbeitsverhältnisses und dem Erlöschen des Arbeitsvertrages eingegangen. 38

41 INZERCIA sa v elektronickej verzii nezobrazuje

42 SAK & SPRÁVY Zo zasadnutia Predsedníctva SAK Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory zasadalo 15. januára 2010 v sídle v Bratislave. Zasadnutie viedol predseda SAK JUDr. Detvai, ktorý privítal prítomných a oboznámil ich s programom. Predsedníctvo SAK odsúhlasilo navrhnutý program a za overovateľa zápisnice určilo JUDr. Procházku. JUDr. Detvai na úvod informoval, že 11. januára 2010 sa s JUDr. Popovcom zúčastnili na Konferencii Slovenskej komory exekútorov vo Vyhniach. Do programu pracovnej konferencie boli zaradené správy o činnosti a voľby do orgánov komory. Novým prezidentom sa stal JUDr. Peter Molnár. V minulom roku bolo do zoznamu zapísaných 6 exekútorov, v súčasnosti na Slovensku pôsobí 278 exekútorov. Bol pripravený návrh novely Exekučného zákona podľa francúzskeho vzoru, na základe ktorého by sa prípady prideľovali elektronicky podľa regiónov. Pýta(j)te sa predsedníctva JUDr. Detvai ďalej informoval, že 12. januára 2010 sa s JUDr. Popovcom zúčastnili na zasadnutí legislatívnej rady vlády, do programu ktorého bol zaradený aj návrh zákona o službách na vnútornom trhu. Podľa návrhu SAK mala byť advokácia zaradená medzi služby, pre ktoré jednotným kontaktným miestom (JKM) mala byť Slovenskáadvokátska komora. Podľa aktuálneho návrhu majú úlohu JKM plniť živnostenské úrady. Zmenu zákona by bolo možné dosiahnuť iba prostredníctvom poslaneckého návrhu. Predsedníctvo SAK vzalo na vedomie obe informácie JUDr. Detvaia. JUDr. Kalata uviedol návrh nových predpisov Rozhodcovského súdu SAK na uverejnenie v Obchodnom vestníku. V zmysle Uznesenia P SAK predložil vyjadrenie predsedu rozhodcovského súdu k návrhu interných predpisov. JUDr. Škrinár informoval, že predsedníctvo rozhodcovského súdu prerokovalo Koľko seminárov musí absolvovať koncipient, ktorému Predsedníctvo SAK započítalo inú právnu prax v dĺžke 12 mesiacov, ale neurčilo, na ktorých seminároch je povinný sa zúčastniť? Aké náklady spojené s účasťou na seminároch zodpovedajú tejto uznanej praxi? JUDr. A. D. Uznesenie Konferencie advokátov z 19. júna 2004 o výchove advokátskych koncipientov a ďalšom vzdelávaní advokátov v 3ods. 3 stanovuje povinnosť zúčastniť sa počas výkonu praxe na 6 seminároch. V prípade, že pri rozhodnutí o započítaní inej právnej praxe do praxe advokátskeho koncipienta P SAK nerozhodne o inom počte povinných seminárov, aký stanovuje vyššie citované Uznesenie Konferencie advokátov, stále platí, že advokátsky koncipient je povinný absolvovať 6 seminárov. Pokiaľ sú tieto semináre vykonávané počas pracovného pomeru s advokátom, príp. obchodnou spoločnosťou založenou na účely poskytovania právnych služieb v súlade so zákonom o advokácii, platí pre nich povinnosť podľa 5 ods. 2 Uznesenia Konferencie advokátov z 19. júna 2004 o výchove advokátskych koncipientov a ďalšom vzdelávaní advokátov. návrhy na doplnenie vnútorných predpisov (konkrétne Rokovacieho poriadku, Štatútu a Pravidiel odmeňovania) a do materiálu zapracovalo pripomienky členov predsedníctva rozhodcovského súdu. Navrhované zmeny vyplývajú z novely zákona o rozhodcovskom konaní, týkajú sa úpravy pravidiel odmeňovania v textovej časti, konverzie SKK na euro a stanovenia výšky poplatkov. Niektoré zmeny si vyžiadali aj potrebu úpravy a spresnenia navrhovaných ustanovení v predpisoch. Doplnili sa aj ustanovenia o vrátení poplatkov v prípade námietok proti právomoci Rozhodcovského súdu SAKaovrátenípoplatkov spojených s podaním žaloby alebo vzájomnej žaloby. Predsedníctvo SAK schválilo nové predpisy Rozhodcovského súdu SAK na uverejnenie v Obchodnom vestníku s nasledovnými úpravami: (a) ak rozhodne RS SAK, že nemáprávomoc vo veci rozhodovať, ponechási poplatok vo výške 10 % z poplatku zaplateného žalobcom, najmenej však 250 eur, (b) v Sadzobníku poplatkov rozhodcovského konania sa minimálna suma poplatku pri podaní žaloby stanovuje vo výške 500 eur, (c) suma poplatku z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa stanovuje vo výške 100 eur. JUDr. Havlát vypracoval návrh postupu SAK v prípadoch, kedy sa P SAK nestotožňuje s názvom obchodnej spoločnosti. Vychádzal z porovnania úprav platných vo viacerých krajinách. Dôvodom návrhu regulovať používanie označenia a názvu advokáta, euroadvokáta, spoločného mena združenia a predovšetkým názvu spoločnosti, ktoré v nepostačujúcej miere upravujú stavovské predpisy SAK, je znepokojujúci nárast počtu registrovaných obchodných spoločností založených na účel výkonu advokácie, ktoré sa svojím názvom pohybujú na hrane, alebo sú priamo v rozpore s etikou výkonu advokácie a pravidlami korektnej súťaže medzi advokátmi. Používanie niektorých obchodných mien poškodzuje povesť a dobré meno advokácie. Predsedníctvo SAK poverilo JUDr. Popovca pripraviť návrh novely ustanovení zákona o advokácii, ktorá sa bude týkať názvu obchodných spoločností v zmysle písomného návrhu 40

43 SAK & SPRÁVY JUDr. Havláta, poverilo JUDr. Havláta predložiť na marcové zasadnutie P SAK návrh novely Advokátskeho poriadku, v ktorom bude zapracovaný návrh na úpravu postupu SAK, ak sa nestotožňuje s názvom obchodnej spoločnosti, a to v prípade, ak sa nepodarí presadiť príslušné ustanovenia do zákona o advokácii, a poverilo JUDr. Lehotského predložiť na februárové zasadnutie P SAK návrh novely zákona o advokácii o počte členov P SAK a náhradníkov. JUDr. Havlát vypracoval právnu analýzu, ktorej cieľom je reagovať na zvýšenie nákladov SAK v súvislosti so správou a vymáhaním pohľadávok voči advokátom, ktoré vznikli neuhradením poplatkov za účasť na seminári advokátskych koncipientov. Predsedníctvo SAK doplnilo Uznesenie P SAK, ktorým sa schválil Skúšobný poriadok SAK v platnom znení a poverilo kanceláriu SAK uverejniť toto uznesenie na webovej stránke komory a vo Vestníku SAK (viď Vestník SAK, čiastka 22, ktorý je distribuovaný spoločne s týmto dvojčíslom bulletinu). JUDr. Procházka predložil v troch variantoch návrh na doplnenie vnútorných predpisov SAK, podľa ktorého P SAK bude môcť svojím rozhodnutím pozastaviť výkon koncipientskej praxe na základe žiadosti advokátskeho koncipienta, prípadne z iných dôvodov, ktoré mu bránia vykonávať koncipientsku prax. Predsedníctvo SAK schválilo Variant II, ktorým sa dopĺňa Organizačný poriadok SAK. Variant II. predstavuje zasadenie úpravy do existujúceho vnútorného predpisu. Výhodou z technických aj symbolických hľadísk je priama previazanosť s úpravou vzťahujúcou sa na advokátov. JUDr. Lehotský predložil návrh na doplnenie 34 ods. 2 Advokátskeho poriadku, podľa ktorého by sa do praxe advokátskeho koncipienta započítavala dovolenka. Pri vypracúvaní návrhu vzal do úvahy závery, ktoré odzneli v rámci diskusie na zasadnutí P SAK 4. decembra Predsedníctvo SAK schválilo návrh novely 34 ods. 2 Advokátskeho poriadku v nasledovnom znení: (2) Doba, počas ktorej koncipient z akéhokoľvek dôvodu, okrem čerpania dovolenky za kalendárny rok ( 101 ZP) alebo pomernej časti dovolenky ( 102 ZP), alebo dovolenky za odpracované dni ( 105 ZP), a čerpania materskej dovolenky ženou alebo čerpania rodičovskej dovolenky mužom podľa 166 ods. 1 Zákonníka práce, nevykonával koncipientsku prax dlhšie ako 90 pracovných dní v kalendárnom roku, sa nezapočítava do výkonupraxeadvokátskehokoncipienta. JUDr. Lehotský uviedol návrh novely Uznesenia P SAK o podmienkach započítania inej právnej praxe do praxe advokátskeho koncipienta. Predsedníctvo SAK schválilo novelu Uznesenia P SAK o podmienkach započítania inej právnej praxe do praxe advokátskeho koncipienta, ktorým sa mení a dopĺňa Uznesenie P SAK č. 14/2/2008 z 8. februára 2008 o podmienkach započítania inej právnej praxe do praxe advokátskeho koncipienta v znení neskorších predpisov a poverilo kanceláriu SAK uverejniť na webovej stránke komory a vo Vestníku SAK úplné znenie tohto uznesenia (viď Vestník SAK, čiastka 22). JUDr. Gereg predložil písomný návrh koncepcie Slovenských dní trestného práva spracovaný na základe záverov pracovnej skupiny pre trestné právo. Na podujatí by mali odznieť referáty a ku každému referátu dva koreferáty. O zapojení iných rezortov sa uvažuje najmä v rámci referátov. V dlhšom horizonte mábyť podujatie samofinancovateľné. Pracovnáskupina odporúča na úvodný ročník účastnícky poplatok vo výške 100 eur. Podujatie by sa mohlo konať v Hoteli Devín. Pracovnáskupina navrhuje zamerať prvý ročník na ochranu základných ľudských práv a slobôd občana v trestnom práve v podmienkach demokratického štátu s témou Stav slovenského trestného práva po prijatí nových trestných kódexov v roku 2005 a podtémami ukladanie trestov podľa trestného zákona, kontradiktórnosť trestného konania a rozdiely vo vývoji právnej úpravy trestného práva v ČR. Predsedníctvo SAK stanovilo termín Slovenských dní trestného práva na 29. a 30. apríla 2010 a účastnícky poplatok na 100 eur bez DPH s tým, že rozdiel do skutočných nákladov uhradí SAK zo sociálneho fondu, a poverilo JUDr. Gerega predložiť na februárové zasadnutie P SAK informácie o príprave Slovenských dní trestného práva v stanove- Jarné semináre advokátskych koncipientov Civilné právo III. ročník Tále, Hotel Partizán III. ročník Piešťany, hotel Balnea Esplanade I. ročník Tále, Hotel Partizán I. ročník Tále, Hotel Partizán I. ročník Piešťany, hotel Balnea Esplanade Trestné právo II. ročník Tále, Hotel Partizán II. ročník Piešťany, hotel Balnea Esplanade II. ročník Vyhne, hotel Sitno nom jarnom termíne doplnené o mená prednášateľov a koreferentov a ostatné organizačnotechnické náležitosti. Ekonomické otázky uviedla riaditeľka ekonomického odboru SAK Ing. Vargová. Členovia P SAK prerokovali predložené žiadosti o odklad úhrady nedoplatku na príspevku na činnosť SAK za rok 2009, žiadosti o poskytnutie pôžičky zo sociálneho fondu podľa 6 Uznesenia konferencie advokátov o sociálnom fonde, žiadosť o peňažný dar zo sociálneho fondu a žiadosti o odpustenie pokuty a úroku z omeškania. JUDr. Popovec informoval o žiadostiach o vyplatenie náhrady za stratu času predložených po lehote stanovenej v interných predpisoch SAK. Predsedníctvo SAK poverilo JUDr. Detvaia rozhodnúť o náhrade za 41

44 SAK & SPRÁVY stratu času aj v prípade, ak bude žiadosť predloženápo lehote stanovenej v Článku 3 Uznesenia konferencie advokátov o náhrade za stratu času a hotových výdavkov pri výkone funkcie v orgánoch SAK a zmluvy o výkone funkcie. Členovia P SAK prerokovali žiadosti advokátov o zapísanie advokátskych koncipientov do zoznamu advokátskych koncipientov, o vykonanie zmien v zápisoch koncipientov v dôsledku zmeny zamestnávateľaaovyčiarknutie zo zoznamu advokátskych koncipientov v dôsledku skončenia pracovného pomeru u advokáta, žiadosti advokátskych koncipientov o započítanie inej právnej praxe do praxe advokátskeho koncipienta, žiadosti o zápis do zoznamu advokátov, informácie o pozastavení výkonu advokácie, o zrušení pozastavenia výkonu advokácie, o vyčiarknutí zo zoznamu advokátov, žiadosti advokátov o zápis do zoznamu usadených euroadvokátov, zahraničných advokátov, spoločností s ručením obmedzeným, verejných obchodných spoločností a komanditných spoločností, informácie o zmenách právnej formy obchodných spoločností a o pristúpení spoločníkov a o vyčiarknutí z uvedených zoznamov. JUDr. Kalata predložil žiadosti o zápis do zoznamu koncipientov. Predsedníctvo SAK nezapísalo Mgr. E. Š. do zoznamu advokátskych koncipientov z dôvodu nesplnenia podmienky uvedenej v 62 ods. 1 písm. b zákona o advokácii, Mgr. Š. K. do zoznamu advokátskych koncipientov podľa 62 ods. 1 písm. c, 71 ods. 2 písm. ba 3ods. 4 zákona o advokácii vzhľadom na to, že P SAK má preukázateľne spochybnené, že bude čestne a svedomite plniť povinnosti advokátskeho koncipienta; a JUDr. L. T. do zoznamu advokátov pre nesplnenie podmienky uvedenej v 3ods. 1 písm. e s poukazom na 3 ods. 4 zákona o advokácii. Predsedníctvo SAK ďalej vyčiarklo JUDr. A. P.-R. zo zoznamu advokátov podľa 7 ods. 1 písm. c zákona o advokácii a pozastavilo výkon advokácie JUDr. M. T. podľa 8 ods. 1 písm. a zákona o advokácii. Informácie odboru medzinárodných vzťahov predložila jeho riaditeľka Mgr. Marečková. Informovala o projekte CCBE o právach obvinených, na ktorom SAK ako členskákomora CCBE participuje. Z podkladov predložených CCBE vyplýva, že SAK máokrem tzv. národného experta, ktorým je JUDr. Varinský, vymenovať aj kontaktnú osobu, ktoráby mala zabezpečovať efektívnu komunikáciu medzi národným expertom a SAK na jednej strane a CCBE na strane druhej, príp. zastupovať národného experta v čase jeho neprítomnosti. Malo by ísť o advokáta so znalosťou francúzskeho jazyka vzhľadom na to, že rokovania na úrovni CCBE sa budú konať v dvoch jazykoch. Predsedníctvo SAK súhlasilo s vymenovaním Mgr. Bužeka ako kontaktnej osoby v súvislosti s realizáciou projektu k právam obvinených a poverilo JUDr. Varinského a Mgr. Bužeka zúčastniť sa na prvom stretnutí pracovnej skupiny v Bruseli 26. februára V rámci bodu Rôzne predseda Redakčnej rady Bulletinu slovenskej advokácie (BSA) JUDr. Brázdil požiadal členov P SAK, aby prehodnotili úzus o posudzovaní obsahu reklamy v BSA. Predsedníctvo SAK súhlasilo s návrhom JUDr. Brázdila a ponechalo Redakčnej rade BSA voľnú úvahu pri rozhodovaní o obsahu inzercie uverejňovanej v BSA. Zapísala no Jesenné valné zhromaždenie CCBE a zasadnutia výborov Na začiatku valného zhromaždenia, ktoré sa konalo v Bruseli 26. až 28. novembra 2009, sa pred oficiálnym prerokovávaním jednotlivých bodov programu k zúčastneným delegátom prihovoril minister spravodlivosti Švédskeho kráľovstva, t. č. predsedajúcej krajiny EÚ a oboznámil tzv. Štokholmský program a plán činnosti. Štokholmský program (týkajúci sa justície EÚ) by mala prijať v decembri Komisia EÚ a následne, na jeho základe, by mala EK prijať z neho vyplývajúci plán činnosti na rok Jednou z ťažiskových otázok Štokholmského programu je zavedenie jednotného justičného vzdelávacieho systému, ktorý by bol kompatibilný pre všetky členské štáty EÚ, čím by sa zabezpečila väčšia plynulosť, a najmä rýchlosť spolupráce, porozumenia v procedurálnych postupoch. Politickým mottom Štokholmského programu je Európa ako zóna slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. V zmysle tohto cieľa je dosiahnutie maximálne možnej unifikácie trestného procesu. K uvedenému Štokholmskému programu prijala aj CCBE svoje odporúčania pre EK. Medzi ďalšie body programu patrili príspevky o európskej iniciatíve pre transparentnosť (lobizmus v EP) udele- nie ceny CCBE za ľudské práva, návrh pripomienok CCBE k návrhu Smernice zakladajúcej Európsky úrad pre dozor nad akciovými trhmi (European Securities and Markets Authority) projekt pre poskytovanie cezhraničnej právnej pomoci, otázky súťažného práva EÚ, práva obhajcov, vyhodnotenie účinnosti Smernice EÚ o boji proti praniu špinavých peňazí a ďalšie. Na záver valného zhromaždenia delegáti zvolili nového druhého viceprezidenta/viceprezidentku, ktorou sa stala vedúca rakúskej delegácie Dr. Marcella Prunbauer-Glasser. V predvečer valného zhromaždenia CCBE, dňa 26. novembra 2009, sa uskutočnili zasadnutia viacerých výborov. Výbor PECO pre spoluprácu a pomoc advokátskym komorám v nečlenských krajinách EÚ sa zaoberal žiadosťou dvoch advokátskych komôr Bosny a Hercegoviny na udelenie štatútu po- 42

45 SAK & SPRÁVY zorovateľa v CCBE (valné zhromaždenie žiadosti vyhovelo). Výbor sa ďalej zaoberal situáciou legislatívy o advokácii v Srbsku, na Ukrajine, v Poľsku a Moldavsku. Diskusia sa rozvinula v otázke značného rozšírenia stykov CCBE s právnikmi advokátmi krajín okolo Stredozemného mora: severnáafrika, Blízky východ. Viacerí delegáti poukázali na obmedzené finančné možnosti CCBE, čo nezodpovedá finančnej náročnosti navrhnutého projektu. Z diskusie napokon vyplynul záver, že CCBE bude ad hoc rozvíjať diplomatické kontakty s právnikmi jednotlivých krajín. Jesenné Valné zhromaždenie CCBE v Bruseli sa svojím programom v ničom nelíšilo od štandardných valných zhromaždení v minulosti. Znamenáto, že na programe absentovala nejakádominantnátéma, ktoráby v súčasnosti nadštandardne zaujímala členov CCBE, samotnú administratívu CCBE, ani Európsku komisiu vo vzťahu k advokátom. Jediným z najdôležitejších bodov, ktorý je však štandardný pre každý koniec roka, bola bilancia hospodárenia a schválenie rozpočtu CCBE na rok Oproti minuloročnej, miestami búrlivej, diskusii sa na ostatnom valnom zhromaždení prijal budúcoročný rozpo- čet jednomyseľne, takmer bez komentárov alebo pripomienok. V zmysle prijatého rozpočtu bol príspevok SAK za rok 2010 určený na EUR,čoje oproti minulému roku nárast o 2,5 %. Ďalším dôležitým bodom bola diskusia nadnávrhom pracovnej skupiny poverenou revíziou terajších stanov. Návrh obsahoval niekoľko nových prvkov, ako napr. možnosť rozšírenia Predsedníctva CCBE. Podľa návrhu by malo predsedníctvo pozostávať z jedného prezidenta a troch viceprezidentov. Vzhľadom na neurčitosť volieb jednotlivých viceprezidentov a nejasnosť ich kompetencií bolo pracovnej skupine uložené zohľadniť vyslovené pripomienky v novom návrhu a predložiť ho budúcemu valnému zhromaždeniu. Návrh novo upravoval možnosť elektronického hlasovania, upresňoval postavenie a právomoci generálneho tajomníka, kreáciu finančného výboru, presnejšie vymedzenie postavenia riadnych a asociovaných členov CCBE a pod. Po diskusii dostala pracovnáskupina úlohu zapracovať pripomienky jednotlivých delegácií do nového revidovaného návrhu, ktorý opäť prerokuje valné zhromaždenie. V ďalšom bol prerokovaný návrh programu úloh CCBE na rok Ide o pomerne podrobný dokument, v ktorom sú zhrnuté ťažiskové úlohy pre všetky komisie a pracovné skupiny CCBE. Prijatý program úloh presne vymedzuje a definuje jednotlivé úlohy, a najmä ich vzájomnú prepojenosť a koordinovanosť. Medzi ďalšie body programu patrili nové vyhodnotenie Smernice 98/5 EÚ o práve advokátov na usadenie sa v členských krajinách EÚ. Išlo o súhrn záverov viacerých výborov CCBE, ktoré sa zaoberali touto otázkou. Vo voľnej nadväznosti na predchádzajúcu tému odznela aj téma o možnostiach vzniku európskej advokátskej kancelárie a registrácie jej ochrannej známky. Vzdelávací výbor CCBE,ktorýtak- tiež zasadal dňa 26. novembra 2009, sa zaoberal predovšetkým obsahovou náplňou Štokholmského programu, najmä jednou z jeho ťažiskových oblastí jednotné (kompatibilné) vzdelávanie právnikov EÚ. Podrobnejšie informácie o jednotlivých bodoch programu valného zasadnutia CCBE a o prerokovávaných materiáloch nájdete na internetovej stránke JUDr. Pavol Erben vedúci delegácie SAK Kolokvium o advokátskej mlčanlivosti a zasadnutie Stáleho výboru CCBE v Bruseli V dňoch 21. a 22. januára sa v Bruseli konalo Kolokvium na tému dôvernosti vzťahu medzi advokátom a klientom, ktoré organizovala frankofónna vetva Bruselskej advokátskej komory. Oba pracovné dni boli štruktúrované tak, že po prezentáciách sudcov vnútroštátnych súdov vyššej inštancie a európskych súdov nasledovali diskusné príspevky zahraničných hostí venované skôr legislatívnej úprave ako rozhodovacej činnosti súdov. Exkurzy do zahraničnej a európskej judikatúry boli v mno- hom poučné a inšpirujúce aj pre domácu aplikačnú prax. Na úvod vystúpil predseda belgického ústavného súdu Paul Martens. Začal pripomienkou, že v začiatkoch debaty sa riešila otázka, či právo na ochranu dôvernosti komunikácie klienta s advokátom je právom absolútnym alebo relatívnym, ktoré pripúšťa výnimky. Dnešným konsenzom sa javí byť téza, že toto právo nie je hodnotou samou o sebe, ale nezastupiteľným prostriedkom ochrany dvoch základných práv: práva na súkromie, vo vzťahu ku ktorému vystupuje advokát nielen ako nositeľ povinnosti, ale aj ako nositeľ práva a práva na spravodlivý súd, kde je nositeľom práva klient a advokáta sa týka povinnosť mlčanlivosti. Osobitným príspevkom do debaty sú moderné pokusy chápať povinnosť mlčanlivosti ako nástroj ochrany férovej súťaže na trhu právnych služieb v zmysle zabezpečenia istej rovnosti medzi poskytovateľmi právnych služieb uložením rovnakých povinností týmto poskytovateľom. 43

46 SAK & SPRÁVY Ďalším prvkom, ktorý postupne nadobúda črty ustálenej judikatúry zrejme najmä pod vplyvom rozširovania portfólia advokátskych kancelárií o iné činnosti je rozlišovanie medzi podstatou výkonu profesie, jej hlavnou náplňou a tzv. doplnkovými činnosťami, ktoré s podstatou profesie nesúvisia, a preto ani nemajú priamu súvislosť s právom na spravodlivý súd. V istom zmysle tu teda ide o nahradenie perspektívy ratione personae, čiže posúdenie predmetu ochrany cez prizmu nositeľov nároku na ňu, perspektívou ratione materiae, čiže prizmou činnosti, ktorej dôverná povaha sa máchrániť. Na druhej strane v prospech extenzívneho výkladu privilégia dôvernosti svedčí fakt, že ho treba chápať nielen ako procesné právo, ale aj ako hmotnoprávny nárok. V závere vystúpenia Paul Martens zdôraznil, že privilégium dôvernosti musí zostať základnou hodnotou najmä preto, že v dnešnej spoločnosti si jedinec sám proti moci nepomôže avkon- frontácii so štátom potrebuje efektívnu ochranu. Na kontinentálnu reflexiu Paula Martensa plynulo nadviazal britský sudca Richard Plander, ktorý zdôraznil autonómnu povahu a odlišnosť dvoch konceptov: litigačného privilégia a profesijného tajomstva. Podstatou prvého má byť pôsobenie advokáta ako pomocníka súdu v tom zmysle, že advokát musí od klienta poznať celú pravdu, aby ho vedel efektívne obhajovať a aby vedel súdu pomôcť vo výkone spravodlivosti. Táto kontraintuitívna predstava má v britskom kontexte opodstatnenie a týka sa nie tak zdanlivého konfliktu medzi povinnosťou advokáta k bohyni spravodlivosti na jednej strane a jeho povinnosti ku klientovi na strane druhej, ako skôr potreby vytvoriť reálne podmienky pre úplnú dôveru klienta v jeho advokáta. Druhý režim másúvisieť nie tak s dokazovaním, čo je účel litigačného privilégia, ako skôr s hmotnoprávnym nárokom klienta dať alebo nedať súhlas na zverejnenie čohokoľvek, čo sa týka jeho veci, pričom bez tohto súhlasu nesmie advokát vec zverejniť ani na žiadosť štátneho orgánu. Pre znalcov rozdielov medzi kontinentálnym a angloamerickým právnym prostredím - a rozdielov medzi inštitucionálnymi a kultúrnymi zázemiami, ktoré tieto právne prostredia formujú a ovplyvňujú bolo príznačné a výpovedné najmä dôsledné zdôrazňovanie kontraktuálneho pôvodu profesijného tajomstva v tom zmysle, že ho síce chráni zákon, ale vzniká práve a len na základe zmluvy medzi advokátom a klientom, aj keď zmluvy implicitnej. Uvedené znamená, že advokát sa z dodržania svojej povinnosti mlčanlivosti nezodpovedáštátu, ale priamo klientovi ako súkromnej osobe. Tento dôraz na súkromnoprávnu povahu inštitútov, ktoré sme si v kontinentálnej Európe naopak zvykli chápať ako primárne verejnoprávne, má, samozrejme, dopad aj na spôsoby ich výkladu a aplikácie. Sudca Európskeho súdu pre ľudské práva Dean Spielmann predniesol obsiahly prierez doterajšou judikatúrou štrasburského súdu k téme. Bývalý sudca Súdu 1. stupňa ES Nicholas Forwood ponúkol publiku insiderský exkurz do významných rozhodnutí úniových súdov, ktoré sa veci týkajú a naznačil možné výsledky mimoriadne sledovanej kauzy Akzo Nobel, ktoráje po odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového súdu na Súdnom dvore. O oboch týchto prvkoch, t.j. o vývoji štrasburskej judikatúry aj o kauze Akzo Nobel, vás budeme informovať v osobitnom príspevku v niektorom z budúcich čísiel. Na Kolokvium nadviazalo zasadnutie Stáleho výboru CCBE, ktoré sa konalo 23. januára Zasadnutiu dominovali debaty o zásadných otázkach európskej advokácie. Zástupcovia jednotlivých komôr (predovšetkým francúzskej, gréckej a rakúskej) diskutovali o tom, podľa akých právnych odvetví sa majú advokáti registrovať v celoeurópskej databáze (napr. či je dedičské právo súčasťou rodinného práva, či je športové právo verejnoprávne alebo súkromnoprávne odvetvie a pod.). Databáza je len testovacou verziou a kategórie sa budú priebežne meniť a dopĺňať v závislosti od výsledkovej testovacej prevádzky. Veľký časový priestor bol venovaný rokovaniu o prepojení vnútroštátnych obchodných registrov a reálnej šanci návrhu celoeurópskej úpravy, v zmysle ktorej by advokáti mohli robiť zmeny v obchodnom registri, živnostenskom registri, katastri nehnuteľností a iných podobných registroch priamo on-line. Za návrh, aby údaje vo verejných registroch mohli meniť priamo súkromné osoby, hlasovala iba francúzska delegácia. Prítomní debatovali aj o štúdii týkajúcej sa plánov úniového normotvorcu na liberalizáciu poskytovania právnych služieb z hľadiska vnútorných majetkových a organizačných pomerov právnických firiem. Napriek relatívne pokročilej fáze CCBE ešte nemájasno v tom, či je za to, aby v advokátskych kanceláriách mohli mať majetkové podiely aj iné osoby ako advokáti, alebo za to, aby právnické firmy mohli byť viacodborové, napr. ako spoločenstvás architektmi, účtovníkmi a pod. Pred Komisiou bude CCBE argumentovať štúdiou o dopadoch podobných úprav (prijatých napríklad vo Francúzsku a Španielsku) na kvalitu poskytovania právnych služieb. Predmetná štúdia máslúžiť ako vecný podklad pre lobing CCBE vo vzťahu ku Komisii. Členovia Stáleho výboru diskutovali aj o finančných aspektoch vyhotovenia tejto štúdie v jednotlivých fázach. Z hľadiska praktických potrieb advokátskych komôr mala osobitný význam najmä informácia o nedávnom rozhodnutí Súdneho dvora, týkajúca sa podmienok, za ktorých sú komory členských štátov povinné registrovať ako advokátskych koncipientov osoby, ktoré právnické vzdelanie získali v inom členskom štáte (C-345/08). Súdny dvor vyslovil, že právo Spoločenstva nevyžaduje od členských štátov, aby od zahraničných uchádzačov o zápis do zoznamu advokátskych koncipientov požadovali nižšiu mieru znalostí vnútroštátneho práva daného členského štátu, než akú požadujú od domácich uchádzačov. doc. JUDr. Radoslav Procházka člen Predsedníctva SAK člen delegácie SAK v CCBE 44

47 SAK & SPRÁVY Novoročné stretnutie právnikov 2010 Aj tento rok sa 14. januára v Bratislave v priestoroch budovy Slovenskej advokátskej komory stretli právnici z rôznych oblastí predstavitelia ústavných, štátnych a akademických inštitúcií, sudcovia, prokurátori a advokáti na neformálnom podujatí, ktoré tradične organizuje Slovenskáadvokátska komora. Stretnutie otvoril predseda SAK JUDr. Štefan Detvai. Ako povedal vo svojom úvodnom slove, rok 2009 uplynul veľmi rýchlo. O to viac si človek váži momenty, kedy sa môže 1 zastaviť a stráviť zopár chvíľ s priateľmi a známymi, ktorých v rýchlosti bežných dní nestretáva vôbec alebo stretáva iba okrajovo. Pre slovenskú advokáciu je tento rok veľmi dôležitý, pripomína si 20. výročie svojej nezávislosti a júna sa uskutoční aj konferencia advokátov, ktorá bude voliť nové orgány. Tradičnou súčasťou novoročného stretnutia právnikov je už niekoľko rokov odovzdávanie cien výhercom publikačnej súťaže Bulletinu slovenskej advokácie. (Výsledky prinášame na s. 3.) Predseda SAK sa prihovára hosťom (red) Foto Vladislav Zigo 2 Akademik prof. JUDr. M. Čič, DrSc. (v strede) a fínsky veľvyslanec v SR pán Leino (vpravo) medzi hosťami 3 Hostia započúvaní do operného spevu Filipa Tůmu. V strede prvý námestník generálneho prokurátora SR JUDr. L. Tichý 4 45

48 SAK & SPRÁVY Podpredsedníčka Ústavnoprávneho výboru NR SR prof. JUDr. Tóthová, DrSc. a JUDr. Blaha (vpravo) Poslanec NR SR JUDr. Mišík (vpravo) v živej diskusii so sudkyňou Najvyššieho súdu SR JUDr. Mesiarkinovou a podpredsedom SAK JUDr. Hrežďovičom Advokáti (zľava) JUDr. Kanaba, JUDr. Brázdil, Mgr. Benedik, JUDr. Havlát a JUDr. Jančo Zľava: Predseda RK SAK JUDr. Smetana v spoločnosti verejného ochrancu práv JUDr. Kandráča a sudcu Najvyššieho súdu SR JUDr. Bždocha 46

49 SAK & SPRÁVY Sprava: poslankyňa NR SR JUDr. Cibuľková v spoločnosti kolegov advokátov JUDr. Zelenaya, JUDr. Hromcovej, JUDr. Ondriša a JUDr. Chrenkovej JUDr. Deset pri preberaní ceny za 3. miesto v publikačnej súťaži Bulletinu slovenskej advokácie JUDr. Jablonka preberá cenu za 2. miesto v publikačnej súťaži BSA Víťaz publikačnej súťaže BSA JUDr. Jančo 47

50 SAK & SPRÁVY Zmeny v zozname advokátov za obdobie od 16. novembra 2009 do 15. januára 2010 Do zoznamu advokátov boli zapísaní JUDr. Peter Bacík Skuteckého 12, BanskáBystrica tel. a fax: 048/ tel.: 0903/ pbacik@gmail.com Mgr. Peter Baláž Divadelná17, Martin tel.: 043/ , 0907/ pegobus@gmail.com JUDr. Terézia Baráková Michalskábašta 16/A 94054NovéZámky tel.: 0905/ barakova@stonline.sk JUDr. Samuel Baránik Grösslingová4, Bratislava tel.: 02/ , fax: 02/ samuel.baranik@baraniklaw.com Mgr. Ľubomíra Beňová Jazmínová 2, N. Stráž, Komárno tel.: 035/ , 0905/ fax: 035/ lubka.benova@gmail.com Mgr. Martin Berec Domus Petra, Pod Sokolice 1/B Trenčín martin.berec@gmail.com JUDr. Jaroslava Blaňárová Kamenice 26, Pezinok tel.: 0905/ jaroslava.blanarova@arsiuris.sk JUDr. Jozef Bolješik Radlinského 50, Piešťany tel. a fax: 033/ tel.: 0905/ bojlesik@boljesik.sk JUDr. Alexander Bröstl Watsonova 1, Košice tel.: 0903/ alexanderbrostl@gmail.com JUDr. Eva Bučková Špitálska 25, Bratislava tel.: 02/ , 0905/ fax: 02/ evabuckova@hotmail.com JUDr. Zuzana Celušáková Farská31, Nitra tel.: 037/ , 0907/ fax: 037/ zcelusakova@bozon.sk JUDr. Ján Cili Kalinčiakova 3711/29, Trebišov tel.: 0907/ jan.cili@gmail.com Mgr. Erika Csíziová Rovinka 821 tel.: 0907/ ecsiziova@gmail.com JUDr. Monika Čambáliková Veterná1093, Pata tel.: 0903/ monika.cambalikova@yahoo.com Mgr. Jana Černáková Milana Pišúta 936/ Liptovský Mikuláš tel.: 0908/ fax: 044/ ak.cernakova@gmail.com Mgr. Zoran Draškovič Hlavné námestie 5, Bratislava tel.: 02/ , 0902/ fax: 02/ zdraskovic@whitecase.com JUDr. Jana Drgoncová Klincová37/B, Bratislava tel. a fax: 02/ tel.: 0911/ jana@drgonec.sk JUDr. Slavomír Dubjel Štefánikova 26, Košice tel.: 055/ , 0908/ fax: 055/ pravneporadenstvo@gmail.com JUDr. Roman Dula Horná32, BanskáBystrica tel.: 048/ , 0904/ fax: 048/ dula@advokati-bb.sk JUDr. Andrea Dulová Na troskách 26, Banská Bystrica tel.: 048/ , 0903/ fax: 048/ dulova@aeq.sk Mgr. Martina Ďuriačová Lazaretská8, Bratislava tel.: 02/ fax: 02/ martina.duriacova@roedl.sk JUDr. Marian Dzuroška Mostová2, Bratislava tel.: 0915/ Mgr. Július Ernek Skuteckého BanskáBystrica tel.: 048/ , 0915/ fax: 048/ ernek@akmessinger.sk JUDr. Milan Ficek Niťová3, Bratislava tel.: 0908/ kancelaria@ficek.sk Mgr. Alexandra Gacíková Bakošova 38, Bratislava tel.: 0908/ alexandra.gacikova@gmail.com Mgr. Lucia Gregor Mostová2, Bratislava tel.: 02/ , 0905/ fax: 02/ lgregor@sklegal.sk JUDr. Ján Grman Landererova 1, Bratislava tel.: 02/ , 0905/ grman.jan@gmal.com Mgr. LL.M. Zuzana Gunišová Potôčky Púchov z.gunisova@gmail..com Mgr.Martin Guttmann, MBA Pionierska 15, Bratislava tel.: 02/ , 0910/ fax: 02/ mg@rrg.sk JUDr. Peter Havlík Štúrova 13, Nitra tel.: 037/ , 0911/ fax: 037/ havlik@advocate-s.sk Mgr. Ľubomíra Hlohincová Záporožská 4, Bratislava tel.: 02/ , 0915/ fax: 02/ hlohincoval@asdss.sk Mgr. Róbert Hmira Daniela Dlabača Žilina tel.: 041/ , 0911/ fax: 041/ robert.hmira@karko.sk 48

51 SAK & SPRÁVY Mgr. Xénia Hofierková Piaristická9, Trenčín tel. a fax: 032/ tel.: 0903/ xenia.hofierkova@akk.sk JUDr. Elena Chorvátová Kozmonautická1, Bratislava tel.: 0911/ chorvatova.elana@post.sk JUDr. Petra Chudíková Kalinčiakova 2, BanskáBystrica tel.: 0907/ petrachbb@gmail.com JUDr. Miriam Jachymová Gorkého 7, Trebišov tel.: 0915/ miriam.jachymova@gmail.com Mgr. Vladimír Jakubička Údernícka 5, Bratislava tel.: 0903/ v.jakubicka@gmail.com Mgr. Matúš Kanis Zámocká 8, Bratislava tel.: 0908/641111, 0911/ fax: 02/ kanis@kanis.sk Mgr. Florián Karabinoš Pri starej prachárni Bratislava tel.: 0911/ Mgr. Martin Kirica Mostná42, Nitra tel.: 0905/ fax: 037/ kiricamartin@gmail.com JUDr. Barbora Korenecová Tallerova 10, Bratislava tel.: 0905/ bkorenecova@yahoo.com JUDr. Andrej Králik Vlárska 32, Bratislava tel.: 0905/ kralik@barrister.sk JUDr. Veronika Kubriková Odborárska 23, Bratislava tel.: 0905/ veronika.kubrikova@gmail.com JUDr. Marek Kúkelčík Starosaská SpišskáNováVes tel.: 0907/ mkuk@pobox.sk Mgr. Igor Legárd Idanská6, Košice tel.: 055/ , 0905/ legard.igor@mail-t.com.sk Mgr. Jana Lehotská Hviezdoslavovo nám Bratislava tel.: 02/ , 0904/ jana.lehotska@kinstellar.com Mgr. Michaela Lipková Dostojevského rad 17, Bratislava tel.: 0905/ michaela.lipkova@gmail.com JUDr. Martin Machyniak Tobrucká7, Bratislava tel.: 02/ martin.machy@gmail.com JCLic. JUDr. Tomáš Majerčák Južnátrieda 28, Košice tel.: 0949/ tomas.majercak@upjs.sk JUDr. PaedDr. Jozef Malich Mlynské nivy 61, Bratislava tel.: 0903/ jozef.malich@etp-mb.sk Mgr. Petra Marková Lazaretská8, Bratislava tel.: 02/ fax: 02/ petra.markova@roedl.sk JUDr. Ľubica Masárová Púchovská12, Bratislava tel.: 02/ , 0905/ lmasarova@seznam.cz JUDr. RichardMessinger Skuteckého BanskáBystrica tel. a fax: 048/ tel.: 0905/ rmessinger@akmessinger.sk JUDr. Dušan Mikuláš Nejedlého 12, Bratislava tel.: 0903/ judr.dusanmikulas@gmail.com Mgr. Tomáš Mikuš Komenského 1627/5, Púchov tel.: 0918/ tomasmikus@centrum.sk Mgr. Simona Mills Jakubovo nám. 10, Bratislava tel.: 0905/ simona.mills@hotmail.com JUDr. Eva Mišurová Pernikárska 1, Žilina tel.: 0918/ emisurova@gmail.com Mgr. Zuzana Morháčová Turnianska 2, Bratislava tel.: 0948/ zuzana.morhacova@gmail.com JUDr. Baltazár Mucska Vajnorská55, Bratislava tel.: 0903/ mucska@akmisik.eu Mgr. Zuzana Müller Tupého 21C, Bratislava tel.: 0915/ zuzana.muller@gmail.com Mgr. Eva Nemšáková Ventúrska 12, Bratislava tel.: 02/ , 0903/ fax: 02/ eva.nemsakova@gmail.com Mgr. Michal Novotný Hodžovo nám. 1A, Bratislava tel.: 02/ , fax: 02/ michal.novotny@weinholdlegal.com Mgr. Miroslava Obdržálková Šancová108, Bratislava tel.: 02/ , 0739/ fax: 02/ miroslava.obdrzalkova@cliffordchance.com Mgr. Michal Pališin Hlavné nám. 5, Bratislava tel.: 0902/ mpalisin@whitecase.com JUDr. Tomáš Peráček Kominárska 2 4, Bratislava tel. a fax: 02/ tel.: 0907/ tomas.peracek@azet.sk JUDr. Alica Homzová Petrovská Moyzesova 46, Košice tel.: 0915/ fax: 055/ alicahomzova@gmail.com Mgr. Jozef Pirohár Konopná11, Nové Zámky tel.: 0903/ advokacia@gmail.com JUDr. Michal Pohovej Nám. slobody 10, Bratislava tel.: 02/ , 0903/ mpohovej@gmail.com Mgr. Ján Ppríbelský Cukrová14, Bratislava tel.: 02/ , 0903/ jan.pribelsky@pribelsky.sk Mgr. Soňa Princová Zochova 5, Bratislava tel.: 02/ , 0907/ sonaprinc@gmail.com JUDr. Ivana Remšíková Novomeského 7, Pezinok tel.: 033/ , 0911/ ivana.remsikova@post.sk 49

52 SAK & SPRÁVY Mgr. Andrea Riegelová Gajova 21, Bratislava tel.: 0911/ JUDr. Eva Roskošová Turecká2/C, Senec tel.: 0908/ JUDr. Ing. Rastislav Roško, LL.M. Humenské nám. 4, Bratislava tel.: 02/ fax: 02/ JUDr. Dušan Slávik Južnátrieda 2/A, Košice tel. a fax: 055/ tel.: 0918/ slavik@puchala.sk JUDr. Simona Stahovcová Pečnianska 10, Bratislava tel.: 0905/ stahovcova@yahoo.com JUDr. Andrej Struhár Kubíniho 16, Bratislava tel. a fax: 02/ tel.: 0904/ a.struhar@pobox.sk Mgr. Hana Supeková Vysoká2B, Bratislava tel.: 02/ fax: 02/ hana.supekova@rc-cms.sk JUDr. Roman Škerlík Letná49, SpišskáNováVes tel.: 0918/ jedrromanskerlik@gmail.com Mgr. Kornélia Šrámková Šoltésovej 12, Bratislava tel.: 0905/ kornelia.sramkova@gmail.com Mgr. Michal Šula Partizánska 2, Bratislava tel.: 0905/ miso.sula@gmail.com JUDr. Mgr. Ivana Švarcová Horná41, BanskáBystrica tel. a fax: 048/ tel.: 0905/ ivana.svarcova@gmail.com Mgr. Ing. Lucia Tadlánková Palisády 33, Bratislava tel.: 02/ , 0904/ lucia.tadlankova@sp-chsh.sk JUDr. Ivana Tomkówa Pietna 1, Žilina tel.: 0903/ itomkowa@gmail.com JUDr. Diana Treščáková Skladná38, Košice tel.: 0910/ golmicova@yahoo.com Mgr. Michal Trúsik Dolná6A, BanskáBystrica tel.: 048/ , 0905/ fax: 048/ trusik@akmg.sk Mgr. Stanislava Valientová Hlavné námestie 5, Bratislava tel./fax: 02/ valientova@gmail.com JUDr. Vladislav Vašiv Michalovská33, Košice tel.: 0905/ vasiv@vasiv.sk JUDr. Leo Vojčík Rázusova 28, Košice tel.: 055/ , 0905/ fax: 055/ leovojcik@vojcik.sk Mgr. Juraj Wallner Karloveské rameno 6, Bratislava tel.: 0908/ jwallner@centrum.sk JUDr. Milan Žoldoš Vlčkova 8/A, Bratislava tel.: 02/ , 0911/ fax: 02/ zoldos@hkplegal.sk Výkon advokácie majú pozastavený podľa 8ods.1 písm. a, dzákona o advokácii: Mgr. Miroslava Antlová, Bratislava od JUDr. Kristína Čížová, LL. M., Poprad od JUDr. Alžbeta Franková, Košice od JUDr. Eva Madajová, Bratislava od JUDr. Zuzana Nespalová, Bratislava od JUDr. Silvia Novosadová, Bratislava od JUDr. Jaroslava Ondrušová, Košice od JUDr. Roman Spišiak, Bratislava od JUDr. Marta Todeková, Nižná od Mgr. Silvia Vašková, Bratislava od Doc. JUDr. Lucia Žitňanská, Bratislava od Výkon advokácie obnovili v zmysle 10 zákona o advokácii: JUDr. Gabriel Jusko, Košice od Mgr. Lenka Očkaiková, Bratislava od Zo zoznamu advokátov boli vyčiarknutí podľa 7ods.1 písm. a zákona o advokácii: JUDr. Ľubomír Meško, Trenčín od JUDr. Ľubomír Mičko, Partizánske od Zo zoznamu advokátov boli vyčiarknutí podľa 7ods.1 písm. c zákona o advokácii: JUDr. Adrián Bayer, Bratislava od JUDr. Matej Beňa, Bratislava od JUDr. Ján Čačko, Košice od JUDr. Jozef Detko, Prievidza od JUDr. Pavol Drotár, Prešov od JUDr. Marián Eliáš, Piešťany od JUDr. Ján Goga-Ferko, Prešov od JUDr. Tomáš Grajciar, Prešov od JUDr. Miroslav Grexa, Bratislava od JUDr. Štefan Halasi, Šamorín od JUDr. Bohuš Ježík, StaráĽubovňa od JUDr. Jozef Kmeť, Bratislava od Mgr. Sylvia Kohútová, Trenčín od JUDr. Juraj Kostra, Kysucké Nové Mesto od Mgr. Filip Krajčovič, LL. M., Bratislava od prof. JUDr. Peter Mosný, CSc., Košice od

53 SAK & SPRÁVY JUDr. Branislav Murgaš, NováDubnica od JUDr. Božena Pašková, Skalka n. Váhom od JUDr. Rudolf Trella, Bratislava od JUDr. Miroslav Rajnoha, Bratislava od JUDr. Róbert Paulovič, Lučenec od JUDr. Milan Šimora, Bratislava od JUDr. Katarína Škulová, Bratislava od JUDr. Ľudovít Šomšák, Košice od Mgr. Mária Štalmašková, Žilina od JUDr. Mária Šumichrastová, Stupava od doc. JUDr. Marian Posluch, CSc, Bratislava od JUDr. Dušan Uhliar, Bratislava od Spracovala: Vilma Slopovská Administratívna pracovníčka hľadá zamestnanie... Marta Chmelíčková Bieloruská54, Bratislava tel.: 02/ , mobil: 0908/ Má úplné stredné odborné vzdelanie ekonomické s maturitou. Od nástupu do zamestnania od pracovala v justícii. Na Najvyššom súde SR pracovala od do ako štátny zamestnanec, kde bola zaradená do funkcie samostatný odborný referent vedúca kancelárie disciplinárneho súdu. Okrem toho mala v náplni práce aj vybavovanie sťažností pracujúcich v rámci práce sekretariátu predsedu NS SR. Bola administratívne zodpovedná za vydávanie a korektúru Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR, v ktorej bola vedená ako tajomníčka. Príjme prácu aj na zastupovanie počas materskej alebo inej dovolenky. Zmeny v zozname advokátskych koncipientov za obdobie od 16. novembra 2009 do 15. januára 2010 Do zoznamu advokátskych koncipientov boli zapísaní: Mgr. Mário Arbet u JUDr. Aleny Arbetovej, Holíč Mgr. Peter Baraník u JUDr. Petry Baňákovej, Nitra Mgr. Peter Bellás v GARANT PARTNER legal s. r. o., Bratislava, zast. JUDr. Petrom Haňdiakom Mgr. Boris Benkovič v obch. spol. Ružička Csekes s. r. o., Bratislava, zast. JUDr. Erikou Csekes Mgr. Jana Blažeková v Advokátskej kancelárii Melničák a Semančíková, s. r. o., Bratislava, zast. JUDr. Martinou Semančíkovou Mgr. Elena Boháčová u JUDr. Martiny Gombosovej, Košice Mgr. Juraj Bugeľ u JUDr. Ferdinanda Klinovského, Dolný Kubín Mgr. Peter Hrbik v obch. spol. KONEČNÁ & ŠAFÁŘ, s. r. o., Bratislava, zast. Mgr. Dagmar Yoder Mgr. Angelika Čečotková u JUDr. Gabriela Stanislavského, Trnava Mgr. Alexandra Cicuttová u JUDr. Romana Kvasnicu, Piešťany Mgr. Tomáš Čiževský u JUDr. Heleny Knopovej, Košice Mgr. Jozef Dobrovič u JUDr. Alexeja Ivanka, Michalovce Mgr.PeterDráb v obch. spol. ius aegis s. r. o., Bratislava, zast. Mgr. Zuzanou Zigovou JUDr. Jarmila Dudeková u JUDr. Antona Hencovského, Košice JUDr. Veronika Falisová u JUDr. Slavomíra Kučmáša, Michalovce Mgr. Michal Ferjančík v Advokátskej kancelárii ECKER-KÁN & PARTNERS, s. r. o., Bratislava, zast. JUDr. Vladimírom Kánom Mgr. Anna Filipová u JUDr. Irenneusza Piotra Giebela Trnava Mgr. Anna Galová v NH NIEDERHUBER ADVOKÁTI s. r. o., Bratislava, zast. Mgr. Bernhardom Hagerom, LL. M. Mgr. Mária Genzorová u JUDr. Antona Blahu, Bratislava Mgr. Tomáš Hláčik u JUDr. Matúša Boľoša, BanskáBystrica Mgr. Ivana Hauerlandová u JUDr. Milana Fulca, Bratislava Mgr. Skarleta Hodová u JUDr. Renáty Fardousovej, Šaľa Mgr. Dana Chalupková v Advokátskej kancelárii ECKER-KÁN & PARTNERS, s. r. o., Bratislava, zast. JUDr. Vladimírom Kánom Mgr. Daniel Ivančík u JUDr. Svorada Petrušku, Nitra JUDr. Juraj Jánošík u JUDr. Mareka Hroudu, Košice Mgr. Tomáš Jánošík u JUDr. Jozefa Širotníka, Trebišov Mgr. Zuzana Janotová v MAPLE & FISH s. r. o., Bratislava, zast. JUDr. Martinom Javorčekom JUDr. Alexander Kaduc v Advokátskej kancelárii JUDr. Gabriel Almáši s. r. o., Bratislava, zast. JUDr. Gabrielom Almášim JUDr. Ing. Ivan Katona u JUDr. Ivany Starzykovej, Šurany Mgr. Radoslav Kauzal u JUDr. Antónie Kauzalovej, Čadca Mgr. Veronika Kňazovičová u JUDr. Martina Vozára, Bratislava JUDr. Pavol Kontra u JUDr. Ladislava Csákóa, Rožňava Mgr. Igor Koval v obch. spol. KOVAL & spol., advokátska kancelária, s. r. o., Banská Bystrica, zast. JUDr. Jurajom Kovalom JUDr. Michaela Kožíková u JUDr. Soni Pohovejovej, Bratislava Mgr. Michaela Krnčoková v obch. spol. BAKO JANČIAR LEVRINC advokáti s. r. o., Zvolen, zast. JUDr. Milošom Levrincom 51

54 SAK & SPRÁVY Mgr. Hana Kulíšková v obch. spol. ADVOKÁTI s. r. o., Bratislava, zast. Mgr. Jánom Buocikom JUDr. Marek Kundrát v AK JUDr. Radomír Bžán, s. r. o., Bratislava, zast. JUDr. Radomírom Bžánom Mgr. Juraj Langer u JUDr. Ivana Vanka, Košice Mgr. Oto Magda u JUDr. Ivety Majlingovej, Komárno Mgr. Peter Melišek v obch. spol. JUDr. Stanislav Kovár, advokát, s. r. o., Bratislava Mgr. Andrej Mešenec u JUDr. Petra Mešenca, Vrbové Mgr. Michaela Mihalcová u JUDr. Milana Knopa, Košice Mgr. Natália Michalovová u JUDr. Pavla Strnada, PhD., Bratislava Mgr. Juraj Michalus u JUDr. Dušana Pavčíka, Košice Koncipienti hľadajú zamestnanie... Marek Faktor Sadová 9, Bernolákovo tel.: 0903/ mrkfa@post.sk marek.faktor@gmail.com Do úspešného ukončenia PF UK mu zostáva vykonať štátnu záverečnú skúšku z predmetu správne právo. Ovláda aktívne anglický, pasívne nemecký a francúzsky jazyk, prácu s počítačom (Microsoft Office, Word Excel, Power Point, Outlook, internet). Počas vysokoškolského štúdia pracoval ako asistent na právnom oddelení firmy Dell s. r. o. a absolvoval študijný pobyt do USA. Hľadá prácu ako advokátsky koncipient v Bratislave. Mgr. Dominika Veselá Kafendova 4, Bratislava tel.: 0911/ dominika.vesela@yahoo.com Absolventka Bratislavskej vysokej školy práva (2009). Ovláda aktívne anglický, bulharský a pasívne francúzsky jazyk, prácu s počítačom na užívateľskej úrovni (internet, Excel, Outlook, Word) a administratívne práce. Vlastní vodičský preukaz skupiny B. Chcela by pracovať ako advokátska koncipientka v Bratislave. Mgr. Daša Kráľovičová Michalusová v obch. spol. Advokát Pirč s. r. o, Košice, zast. JUDr. Jánom Pirčom Mgr. Peter Mitro u JUDr. Vladimíra Mitra, Bratislava Mgr. Tomáš Packa u Mgr. Toniho Khuriho, Bratislava Mgr. Jozef Pajer u JUDr. Ladislava Ščuryho, Čadca Mgr. Jana Pajtašová u JUDr. Dariny Solárovej, Košice Mgr. Martina Palušková u JUDr. Mariána Černáka, Bratislava Mgr. Martin Paško u Mgr. Milana Paška, Martin Mgr. Veronika Pázmányová v AK Kiselica & Partners, s. r. o., Bratislava, zast. JUDr. Daliborom Kiselicom Mgr. Lucia Pevalová Zukalová Advokátska kancelária s. r. o., Bratislava, zast. JUDr. Dagmar Zukalovou Mgr. Hana Horňáková Fibichova Bratislava tel.: 0904/ hanahornakova@gmail.com Absolventka Právnickej fakulty Trnavskej univerzity (2009). Pracovné skúsenosti počas vysokoškolského štúdia: AK Kubík, Kovár a partneri s. r. o. ako asistentka advokáta, H-mont plus s. r. o. ako asistentka (administratívna prax). Ovláda aktívne anglický jazyk (upperintermediate), základy právnej terminológie a základy nemčiny. Ovláda prácu s PC (internet, Word, Excel, Outlook, Power Point, ASPI), má vodičský preukaz skupiny B. Zaujíma sa o prácu advokátskej koncipientky v Bratislave. Mgr. Denisa Slivová tel.: 0915/ denisa.slivova@post.sk Absolventka Právnickej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci (2009). Ovláda aktívne nemecký jazyk. Má záujem pracovať ako advokátska koncipientka v niektorej advokátskej kancelárii v Slovenskej republike. Mgr. Slavomíra Propperová u Mgr. Adriany Sojkovej, Dubnica nad Váhom Mgr. Katarína Radačovská u Mgr. Mareka Radačovského, Košice Mgr. Martina Rodáková v obch. spol. KAIFER advokátska kancelária s. r. o., Bratislava, zast. JUDr. Jaroslavom Kaiferom Mgr. Jana Róžová v obch. spol. Hagyari, Kubovič & Partners, s. r. o., Bratislava, zast. Mgr. Petrom Kubovičom JUDr. Radoslav Seman u JUDr. Jany Bečkovej, Bratislava JUDr. Ján Skákala v obch. spol. BBH advokátska kancelária, s. r. o., Bratislava, zast. JUDr. Petrom Bakom Mgr. Janka Soláriková u JUDr. Jána Repáňa, Martin JUDr. Mária Šabová v obch. spol. F legal, s. r. o., Bratislava, zast. doc. JUDr. B. Fridrichom, PhD. Mgr. Emília Širotníková u JUDr. Jozefa Širotníka, Trebišov Mgr. Adela Šipulová u JUDr. Martina Fabiána, Košice Mgr. Iveta Števková u JUDr. Anny Hudákovej, Bratislava JUDr. Radovan Szárszoi u JUDr. Martina Kováčika, Ban. Bystrica Mgr. Anna Ťavodová v obch. spol. Ulianko & partners, s. r. o., Zvolen, zast. Mgr. Michalom Holčíkom Mgr. Aneta Tomašková v AK PRESPERINOVA, s. r. o., Ban. Bystrica, zast. JUDr. Petrou Presperínovou Mgr. Anna Townes u Mgr. Lenky Rolníkovej, Trenčín Mgr. Ildikó Uleklová u JUDr. Ernesta Csongu, DunajskáStreda Mgr. Daniela Vidová v AK Kolesár a partneri, s. r. o., Bratislava, zast. JUDr. Jurajom Kolesárom Mgr. Monika Vozáriková v Advokátskej kancelárii Illeš & Šimčák, s. r. o., Košice, zast. JUDr. Tomášom Illešom JUDr. Erika Vrbíková v SKLEGAL s. r. o., Bratislava, zast. JUDr. Milanom Banasom Mgr. Gabriel Závodský u JUDr. Marcela Habrmana, Nové Zámky Mgr. Daniel Zeman u JUDr. Pavla Jureka, Bratislava 52

55 SAK & SPRÁVY Zmeny v zozname advokátskych koncipientov: Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/37/ z 2. decembra 2009 v právnej veci žalobcu JUDr. Juraja Mártona, Košice proti žalovanej SAK bolo rozhodnuté o odklade vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného z 9. januára 2009 č. 1092/2009, ktorým bol menovaný advokát vyčiarknutý zo zoznamu advokátov SAK. Na základe tohto uznesenia KS Košice je advokát JUDr. Juraj Márton naďalej evidovaný od svojho zápisu do komory doposiaľ. Taktiež jeho advokátsky koncipient Mgr. Alexander Parajos, ktorý bol vyčiarknutý zo zoznamu advokátskych koncipientov je naďalej evidovaný v zozname advokátskych koncipientov a prax vykonáva u JUDr. Juraja Mártona nepretržite od svojho zápisu. Mgr. Dominika Bartošová od u JUDr. Milana Červenku, Bratislava Mgr. Eva Bellová od v EL Partners, s. r. o., Bratislava, zast. JUDr. Ing. Michaelom Simanom Mgr. Petra Cipková od v Consultor Legal, s. r. o., Žilina, zast. JUDr. Janou Zlochovou Mgr. Miroslava Dancáková od v Advokátskej kancelárii JUDr. Viera Malinowska, s. r. o., Bratislava, zast. JUDr. Vierou Malinowskou Mgr. Lenka Daňová od u JUDr. Renáty Dolanskej, Košice Mgr. Július Fiľo od v AK B&L, s. r. o., Bratislava, zast. Mgr. Martinou Krišovou Mgr. Ivana Halahijová od u JUDr. Petra Vačoka, Bratislava Mgr. Peter Hrbik od v DEDÁK & Partners s. r. o., Bratislava, zast. JUDr. Pavlom Blahušiakom Mgr. Ing. Miroslav Kadúc od v obch. spol. PROSMAN A PARTNERI advokátska kancelária, s. r. o., Trnava, zast. JUDr. Marošom Prosmanom JUDr. Veronika Keszeliová od u JUDr. Kataríny Čechovej, Bratislava JUDr. Lucia Koloňová od u Mgr. Andreja Šabíka, Bratislava JUDr. Ján Klučka od u Prof. JUDr. Jána Klučku, CSc., Košice Mgr. Jozef Kubík od v Consultor Legal, s. r. o., Žilina, zast. JUDr. Janou Zlochovou Mgr. Veronika Lacková od v alianciaadvokátov ak, s. r. o., Bratislava, zast. JUDr. G. Sámelovou Flassikovou Mgr. Ján Longauer od v obch. spol. PROSMAN A PARTNERI advokátska kancelária, s. r. o., Trnava, zast. JUDr. Marošom Prosmanom Mgr. Bc. Eva Majdúchová od u JUDr. Dušana Repáka, Bratislava Mgr. Karol Margeta od v obch. spol. Šiška & Partners s. r. o., Bratislava, zast. JUDr. Karolom Šiškom Mgr. Andrea Nagyová od u JUDr. Dušana Repáka, Bratislava Mgr. Tomáš Pilko od u JUDr. Michala Mudráka, Bratislava Mgr. Janka Poláková od u JUDr. Ondreja Poláka, Považ. Bystrica JUDr. Marián Slosjár od v obch. spol. ATTORNEYS GROUP s. r. o., BanskáBystrica, zast. JUDr. Ing. Miroslavom Ďurajom Mgr. Ondrej Steiniger od u JUDr. Jána Gajniaka, Bratislava INZERCIA sa v elektronickej verzii nezobrazuje 53

56 SAK & SPRÁVY Zo zoznamu advokátskych koncipientov boli vyčiarknutí v dôsledku skončenia pracovného pomeru u advokáta: JUDr. RichardBauer do u Mgr. Evy Lutterovej, Košice Mgr. Margaréta Bednárová do u Mgr. Ivany Závackej, Bratislava Mgr. Tomáš Blažej do v ERASMUS LEGAL, s. r. o., Bratislava, zast. Mgr. Tomášom Rašovským Mgr. Erika Csíziová do v obch. spol. avocat s. r. o., Bratislava, zast. JUDr. Jurajom Hatvanym Mgr. Lenka Čierniková do v ECKER-KÁN & PARTNERS, s. r. o., Bratislava, zast. JUDr. Vladimírom Kánom Mgr. Viliam Činčala do u JUDr. Milana Malatu, Bratislava Mgr. Andrej Dahamshy do u JUDr. Pavla Strnada, PhD., Bratislava Mgr. Sandra Dudová do u JUDr. Dušana Repáka, Bratislava Mgr. Lenka Ďuríková do u JUDr. Dušana Ďuríka, Bratislava Mgr. Andrea Farkašová do u JUDr. Dagmar Farkašovej, Bratislava Mgr. Júlia Fiorivantiová Shah do v AK Kiselica & partners, s. r. o., Bratislava, zast. JUDr. D. Kiselicom Mgr. Michaela Füzerová do u JUDr. Juraja Füzera, Trebišov Mgr. Denisa Gáborová do u JUDr. Konštantína Vaľa, Prešov Mgr. Zuzana Gumanová do u JUDr. Daniela Gajdoša, Bratislava JUDr. Róbert Gyuri do u Prof. JUDr. Petra Vojčíka, CSc., Košice Mgr. Katarína Gyüszüová do v obch. spol. JANČO, MULARČÍK A PARTNERI, s. r. o., Bratislava, zast. JUDr. Ladislavom Jančom Mgr. Katarína Hanzelová do v GARANT PARTNER LEGAL s. r. o., Bratislava, zast. Mgr. Martinom Dočárom Mgr. Xénia Hofierková do u JUDr. Denisy Kubínyiovej, Trenčín Mgr. Drahomíra Hrončeková do u JUDr. Renáty Endrödyovej, Lučenec Mgr. Bohdan Jakub do u JUDr. Júliusa Brichtu, Bratislava Mgr. Veronika Jurková do u JUDr. Miloslava Pinčáka, Košice JUDr. Mária Klimeková do v obch. spol. JANČO, MULARČÍK A PARTNERI, s. r. o., Bratislava, zast. JUDr. Ladislavom Jančom Mgr. Martin Kníž do u Mgr. Richarda Karkó, Žilina Mgr. Monika Kremeňová do u Mgr. Richarda Karkó, Žilina Mgr. Martina Kočíková do u JUDr. Milana Knopa, Košice JUDr. Natália Kulíková do u JUDr. Jozefa Tuhovčáka, Bratislava Mgr. Peter Lišiak do v obch. spol. avocat s. r. o., Bratislava, zast. JUDr. Jurajom Hatvanym Mgr. Marcel Maďorán do u JUDr. Juraja Uhrinu, Košice Mgr. Katarína Matejčíková do v obch. spol. POHANKA & PARTNERS s. r. o., Dolný Kubín, zast. JUDr. Pavlom Konečným Mgr. Petra Matušková do v G&G IURISCONSULTI s. r. o., Bratislava, zast. Mgr. Katarínou Gallovou Mgr. Renáta Mecková do u JUDr. K. Suchoňovej, BanskáBystrica JUDr. Ing. Jozef Medveď do v ATTORNEYS GROUP s. r. o., B. Bystrica, zast. JUDr. Ing. Miroslavom Ďurajom Mgr. Viera Mertlová do u JUDr. Ladislava Meliša, Bratislava Mgr. Ľubica Mináriková do u JUDr. Gabriely Semančíkovej, LL.M., MBA, Bratislava Mgr. Alexander Molnár do u Mgr. Slavomíra Ilavského, Prešov Mgr. Jakub Ondrejka do u JUDr. Kataríny Čehovej, Bratislava Mgr. Darina Pavlů do u JUDr. Dominika Okenicu, Bratislava JUDr. Daniela Podmaková do v Advokátskej kancelárii Paroulek Zrůstek Lůdl s. r. o., Bratislava, zast. Mgr. Ľubomírom Vdovcom JUDr. Saskia Poláčková do u JUDr. Márie Poláčkovej, Trenč. Teplice Mgr. Slavomíra Propperová do CLServices, s. r. o., Bratislava, zast. JUDr. Petrom Čavojským Mgr. Lucia Prozbíková do v DT LEGAL, s. r. o., Bratislava, zast. Mgr. Ing. Dušanom Tomkom Mgr. Zora Puškáčová do v obch. spol. Zukalová Advokátska kancelária s. r. o., Bratislava, zast. JUDr. Dagmar Zukalovou Mgr. Marek Rákoš do u JUDr. Aleny Rudohradskej, Košice JUDr. Nina Rohutná do u JUDr. Pavla Rohutného, Viničné Mgr. Milan Roman do v Rödl & Partner Advokáti, s. r. o., Bratislava, zast. JUDr. Marošom Tóthom, MBA Mgr. Roman Sekáč do u JUDr. Anny Niku, Bratislava Mgr. Martin Sivko do u JUDr. Barbory Šrutekovej, Trnava JUDr. Jaroslav Stojka do v LawService, s. r. o., Zvolen, zast. JUDr. Stachom Chladným Mgr. Ivana Svítková do u JUDr. Imricha Vasiľa, LL. M., Bratislava Mgr. Petra Šimková do v AK JUDr. Ján Mrázovský & JUDr. Michaela Kojtalová, s. r. o., Žilina JUDr. Katarína Šoltésová do v obch. spol. avocat s. r. o., Bratislava, zast. JUDr. Jurajom Hatvanym Mgr. Michal Šoltýs do u JUDr. Ivety Rajtákovej, Košice Mgr. Henrieta Sükeová do u JUDr. Ladislava Udvarosa, Bratislava Mgr. Petra Štofková do v Advokátskej spoločnosti s. r. o., Nové Zámky, zast. JUDr. Tatianou Timoranskou Mgr. Michaela Tabaková do u JUDr. Ondreja Szilágyiho, Lučenec JUDr. Lívia Trellová do u JUDr. Jozefa Malého, Bratislava Mgr. Jozefína Trnavská do v ARS IURIS Slovakia, spol. s. r. o., Bratislava, zast. Mgr. Pavlom Blaňárom JUDr. Michal Valach do v AK JUDr. Igor Macúch, s. r. o., Bratislava, zast. JUDr. Igorom Macúchom JUDr. Juraj Valášek do u Mgr. Jána Lichnera, Trenčín Mgr. Branislav Vančo do v obch. spol. Balcar Polanský Eversheds s. r. o., Bratislava, zast. Mgr. Petrom Gregušom JUDr. Svätoslav Vaško do u JUDr. Františka Sobeka, Hertník JUDr. Petra Vávrová do v Advokátskej kancelárii SKOVAJSA, s. r. o., Bratislava, zast. Mgr. Rastislavom Skovajsom Mgr. Juraj Zúggó do v Capitol Legal Group s. r. o., Bratislava, zast. Mgr. Michalom Maštenom Spracovala: Danica Ježová 54

57 ZAUJÍMAVOSTI Štyri generácie advokátov z rodu Daxnerovcov JUDr. Peter Kerecman V poradí už piatu Konferenciu o histórii advokácie usporiadal Výbor pre históriu advokácie Českej advokátskej komory. Na konferencii, ktorú vysoko profesionálne moderoval JUDr. Stanislav Balík, sudca Ústavného súdu ČR, sa aktívne zúčastnili i slovenskí advokáti. JUDr. Peter Kerecman pripravil referát o známych slovenských advokátoch z rodu Daxnerovcov a JUDr. Rudolf Maník referoval na tému Advokáti v rámci komunistickej nomenklatúry v rokoch Na stránkach Bulletinu slovenskej advokácie uverejníme postupne oba referáty. Prví Daxnerovci prišli na územie Uhorska ako bojovníci proti Turkom v 14. storočí. Danielovi Daxnerovi ( ) a všetkým jeho synom, dcéram a ich potomkom oboch pohlaví cisár Leopold 17. júna 1665 udelil právo používať šlachtický titul. S titulom však nebolo spojené nadobudnutie žiadneho majetku Daxnerovci boli armalistami. Ich erb tvoril na modrom štíte ležiaci jazvec (dachs jazvec) a prilba s dvoma byvolími rohmi. Potomkovia Daniela Daxnera žili najprv v Brezne a koncom 18. storočia sa Matej Daxner presídlil do Tisovca, mestečka ležiaceho na križovatke ciest z Brezna, Revúcej a Rimavskej Soboty. Z rodu Daxnerovcov pochádzajú štyri generácie advokátov. Generácia prvá: advokát Ján Daxner ( ) Prvým advokátom z tohto rodu bol Ján Daxner ( , Tisovec , Tisovec) syn spomínaného Mateja Daxnera ( ) a Zuzany, rod. Štôsikovej ( ) pôvodom z Brezna. Matej a Zuzana mali svadbu v Lopeji, ako mladomanželia bývali v Brezne a po piatich rokoch manželstva (1765) sa presťahovali do Tisovca. Matej tu postavil drevenú kúriu, bol správcom majetku Gašpara Kubíniho. Vraví sa, že sa pokúšal hľadať a dolovať drahé kovy v štôlňach v Tisoveckom chotári. Matej a Zuzana mali spolu 12 detí. Ján Daxner bol podľa spomienok jeho potomkov umným, dobrosrdečným majetným zemanským statkárom, vo svojich časoch prislúchal k najvýznamnejším mužom stolice. Ján Daxner bojoval proti Napoleonovi (1809), keď tento prenikol do Uhorska. Potom zložil advokátsku skúšku, istý čas pôsobil ako advokát, neskôr ako slúžny v stoličnom úrade a asesor stoličného súdu Gemersko-Malohontskej stolice spolu 30 rokov, zaslúžil sa o vybudovanie hradskej cesty z Tisovca do Brezna a Muráňa. Tento čin bol mimoriadne významný, pretože do tých čias sa dolinou Rimavskou chodilo najčastejšie riečišťami potokov. Prispel k vybudovaniu kostola v Tisovci, ktorý stojí dodnes, na svojich majetkoch zrušil poddanské záväzky ešte pred všeobecným zrušením pod- danstva (1848) a uspokojil sa od svojich bývalých poddaných iba s peňažnými dávkami, ktoré im často aj odpúšťal. Manželkou Jána Daxnera bola Anna Mária, rod. Banková (1790), dcéra evanjelického farára Jána Banku a Kataríny Laučekovej. Ján a Anna Mária mali spolu 6 detí, z ktorých tri zomreli ešte v útlom veku, sedemročný syn Ján Emanuel ( ) zahynul na panstve v Zabare v Novohradskej stolici, kde boli Daxnerovci na návšteve u príbuzných keď s kamarátmi preskakovali obilnú jamu, upadol do nej a uhorel. Dospelého veku sa dožili iba Juraj a Štefan. Spomínaný zabarský majetok dostal neskôr darom Štefan Daxner od tety svojej matky Barbory Sontaghovej, rod. Laučekovej, ktorej manželstvo bolo bezdetné. S týmto majetkom nadobudol Štefan aj prídomok de Tóth Zabar, ktorý používal v tvare Zabarský ako svoj pseudonym. Obaja bratia Štefan a Juraj sa stali advokátmi. Generácia druhá: bratia advokáti Juraj Daxner Štefan Marko Daxner ( ) ( ) Juraj sa narodil v Tisovci ako najstarší syn a Štefan ako najmladší Štefanovi vybrali krstné meno podľa toho, že sa narodil na Štefana. Medzi Štúrovcami dostal Štefan meno Marko, po tom, ako si spolužiak Ján Francisci všimol jeho podobnosť so slávnym srbským kráľom Markom Králevičom. V rodičovskom dome Daxnerovcov bol pomer medzi pánmi a čeľaďou veľmi priateľský. Traduje sa, že istý čeľadník menom Poliak najprv Jurajovi a neskôr i Štefanovi rozprával slovenské povesti, pričom mu sedávali obaja na kolenách. Vo vlastnom životopise si Štefan spomína z detstva i na to, ako raz vyliezol okienkom na veži kostola na jeho strechu a napodobňujúc sovu húkal na čeľaď na susednom dvore kúrie Daxnerovcov. Keď to jeden čeľadník zbadal, išiel to povedať Štefanovmu otcovi. Ten mu nakázal, aby chlapca nevystrašil, vzal lano a spustil mu ho z okienka veže na strechu kostola, aby po ňom vyliezol späť, čo sa nakoniec aj stalo. 55

58 ZAUJÍMAVOSTI Juraj Daxner (foto J. Strelisky, Budapešť) Juraj a Štefan študovali najprv v Tisovci, potom na latinskom gymnáziu v Ožďanoch. Štefan pokračoval na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi, kde sa naučil po nemecky, na gymnáziu v Rožňave, kde sa zdokonalil v maďarčine. Už počas štúdia v Rožňave Štefan prejavoval národné cítenie, obľúbil si Kollárovu Slávy dcéru, ktorú keď raz prednášal počas prestávky v triede, maďarskí spolužiaci ho chceli zvaliť z pódia, avšak slovenskí spolužiaci im to prekazili, aby mohol Štefan dorecitovať i verš co z nás Slávů bude o sto roků. Štefan ako 18-ročný odišiel na evanjelické lýceum v Prešporku ( ). Tu sa začal angažovať aj literárne, založil humoristický časopis. Z tých čias pochádza i príhoda, ktorá sa mu stala: keď cestoval cez Prešporok do Viedne evanjelický farár, superintendent Jozeffy (ktorého manželka bola Štefanova krstnámama a inak i príbuznámatky Lajosa Kossutha), nechal v Prešporku Štefanovi svoj záprah štyroch koní, aby sa oň postaral s tým, že si môže aj zajazdiť, kým on bude vo Viedni, kam cestoval loďou. Štefan Daxner pozval svojich priateľov na jazdu, štvoricu koní poháňal po prešporských uliciach, zrazu sa však kone splašili a povybíjali ojom na viacerých obchodoch výklady. Vtedy Štefan duchaprítomne zatočil s povozom rovno ku brehu Dunaja, kone tam zarazene zastali a nikomu sa nič nestalo. K štúdiu práva Štefana viedol otec advokát i brat Juraj, ktorý právnické štúdia už medzičasom ukončil. Štefan nastúpil štúdia práva na kolégiu v Prešove ( ). Dnes už nevedno, kde vykonával Juraj vtedy svoju koncipientskú prax. Isté však je, že Štefan po skončení právnických štúdií bol najprv na praxi u gemerského stoličného fiškála Pavla Csáka, u ktorého praktizovali synovia významnejších gemerských zemanov. Neskôr bol Štefan advokátskym koncipientom v Rimavskej Sobote, Tisovci a u Alexandra Boleslavína Vrchovského ( ) v Pešti. V tejto kancelárii vtedy pracoval aj Janko Kráľ a neskorší velikáni maďarskej literatúry Móric Jókay a Alexander Petőfy. Na Jókaya spomínal Štefan Daxner ako na mladíka seriózneho, pracovitého a charakterného, na rozdiel od Petőfyho, ktorý podľa spomienok Štefana Daxnera hoci ešte len odpisovateľm zavadzal v kancelárii, robil len pletky, písal veršíky, bol vždy bez groša, požičiaval si od každého a nikdy nevrátil. Pri návratoch do Tisovca sa stretával Štefan s najbližšími priateľmi, najmä Jánom Franciscim. Schádzali sa vo veľkej zadnej izbe kúrie s kozubom a ako spomína Štefan po vážnych rozpravách politických, nasledovalo hodovanie, pozostávajúce zo zemiakov pečených v pahrebe. Ján Francisci sa potom stal tajomníkom hnúšťanského zemepána Fáya, s ktorým sa Francisci i Daxner v živote ešte mnoho ráz stretnú. Juraj Daxner v tom čase bol už advokátom. Z jeho advokátskej činnosti sa dochovalo iba málo jeho advokátskych spisov, väčšina navyše nekompletná, pochádzajú najmä z neskoršieho obdobia platnosti rakúskeho práva. Ich predmetom bolo najmä vymáhanie dlžôb a následné návrhy na vykonanie exekúcií, spisy sú vedené v nemčine a podpisované menom Georg Daxner. Štefan Daxner zložil advokátsku skúšku v Pešti v roku 1846, v tom istom roku si otvoril advokátsku kanceláriu v Tisovci. Keď v roku 1847 zomrel ich otec Ján Daxner (matka im zomrela už skôr), bolo potrebné, aby jeden z bratov prevzal spravovanie rodinného majetku. Tejto úlohy sa ujal Juraj, ktorý bol i naďalej advokátom, ale od tých čias už veľmi nepraktizoval. A tak sa Štefan mohol venovať advokácii a mohol si dovoliť prevziať i veci bez nároku na odmenu od klientov, čo aj hojne využíval. Obaja bratia privítali revolučné udalosti roku 1848, iniciovali spolu s Jankom Franciscim zvolanie celonárodného zhromaždenia do Liptovského Mikuláša. Do Žiadostí slovenského národa ( ) sa Štefanovou zásluhou dostali i požiadavky ústavnoprávne obsahujúce základné práva Slovákov. Marcové zákony znamenajúce aspoň formálne deklarovanie základných práv boli verejne vyhlásené pre stolicu gemerskú na námestí v Rimavskej Sobote 1. mája 1848, bol tam i Štefan Daxner a vysvetľoval ich obsah a nedostatky zhromaždeným. Keď sa začala tvoriť národná garda určenána ochranu verejného poriadku, zapojil sa Štefan v Tisovci do jej organizovania vidiac v tom možnosť ozbrojiť Slovákov. Po tom, čo uhorský snem odhlasoval zákon o odvode brancov, ktorí mali utvoriť uhorskú armádu, keď malo dôjsť k odvodu v Tisovci a dostavila sa tam maďarskáregrutačnákomisia, tisoveckánárodnágarda sa vzbúrila. V tom čase kolovala po Gemeri Štúrom, Hurbanom a Hodžom vytvorená proklamácia Bratia Slováci. Jej výtlačky 56

59 ZAUJÍMAVOSTI sa dostali aj k Štefanovi Daxnerovi, ktorý ju ďalej rozširoval. Daxnera prišiel vypočúvať domov slúžny Kubínyi a stoličný fiškál Miklovič, aby zistili, odkiaľ mal proklamáciu a aby vykonali prehliadku s cieľom zistiť, či sa ešte u Daxnera nenachádzajú ďalšie výtlačky, avšak žiadne sa nenašli. Vec sa ututlala s poukazom na to, že údajne v Tisovci a okolí proklamácia nevyvolala žiadne následky, nie však nadlho. Daxner ostal v pozornosti štátnych orgánov. Napriek tomu v národnej činnosti pokračoval. Revolučné udalosti vrcholia. Šíri sa zvesť, že Hurbanove vojskása blížia k Banskej Bystrici, Tisovec sa ozbrojuje a pripravuje sa vytiahnuť im v ústrety. Tisoveckým gardám velí Daxner, hnúštianským Ján Francisci a kokavským učiteľ Michal Bakulíny. Maďarské úrady zatýkajú buričov. Na Tisovec pochoduje vojsko idú zatknúť aj Štefana Daxnera a predviesť ho pred vicišpána stolice Fáya pre prípravu povstania proti maďarskej vláde. Tisoveckí radní bojac sa, že mesto bude zničené, vyzvali vrchnosť, aby nelapala bezdôvodne ich významných občanov, ak sú dôvody na ich obžalobu, nech ich obžalujú a ak nie, nech ich nechajú na pokoji. Fáy odkázal do Tisovca, aby prišli za ním Štefan Daxner i Francisci do Plešivca dobrovoľne dáva čestné slovo, že sa im žiadna nezákonnosť nestane. Francisci cestovať nechce, Štefan Daxner čestnému slovu verí. Keď sadali Daxner a Francisci do koča v Tisovci, nechceli ich obyvatelia pustiť a chytali koňom opraty. Francisci spomínal, že ešte za jazdy chcel z koča vyskočiť a potom pomstiť Daxnera, ak mu niečo spravia. Nakoniec však priateľstvo zvíťazilo a cestovali spolu. Na druhý deň po tom, čo došli do Plešivca, ich oboch aj s Bakulínym zatkli. Začína sa tzv. Plešivecký proces. Pred päťčlenný senát štatariálneho súdu zasadajúci v stoličnom dome, predvádzajú všetkých troch zatknutých. Budovu obkolesili maďarskí obyvatelia Štítnika a žiadajú pre obžalovaných smrť. Štefan Daxner, ktorý mal v tom čase 26 rokov, Francisci i Bakulínyi boli obžalovaní z velezrady, ktorej sa mali dopustiť tým, že šírili proklamáciu Bratia Slováci, poburovali ľud svojimi verejnými vystúpeniami, bezdôvodne kritizovali veľkolepé slobody poskytnuté národnostiam marcovými zákonmi a napomáhali Hurbanovmu rabujúcemu húfu. Ešte pred vyhlásením rozsudku bol privolaný kat a kňaz. Na dvore stoličného domu sa stavia šibenica, z väzenia v zadnej časti stoličného domu predvádzali obžalovaných spútaných reťazami na pojednávania práve cez tento dvor. Je vopred jasné, že všetci budú odsúdení na smrť. Matka Janka Francisciho pricestovala z Hnúšte a doniesla doma utkané biele plátno, do ktorého malo byť zabalené telo jej syna. Márne obžalovaní žiadali, aby boli aspoň zastrelení a nie obesení. Ako spomína Janko Francisci: Keď mal náhly súd zasadnúť, Ďurko Daxner prišiel do Plešivca. Mal so sebou i dve pištole, z ktorých jednou sa strojil zastreliť brata Štefana, ak by ho na obesenie odsúdili a druhou seba. Keď to vojaci zbadali, pištole mu odobrali a jeho zatvorili na čas trvania súdu. Štatariálny súd v Plešivci vyhlásil rozsudok, ktorým uznal všetkých vinnými z velezrady. Rozsudok bol vybudovaný na svedectve niekoľkých svedkov, napr. evanjelického Štefan Marko Daxner (foto F. W. Koutnik a A. J. Malik, Levoča) farára v Nandraži Karola Jakobeia, ktorý údajne počul ako sa Daxner vyjadril, že nadišiel čas pomsty na maďarských pánoch, ktorí napáchali mnoho nespravodlivosti s tým, že ak chytia vládneho komisára Karola Szentiványiho, sám si postaví šibenicu. Všetci, vrátane Štefana Daxnera, boli odsúdení na smrť povrazom. Medzičasom však uhorské vojskáprehrali bitku pri Švechate a z Pešti od Kosutha došlo nariadenie, aby štatariálné súdy nevyrábali martýrov. Štatariálni sudcovia v tejto situácii nemali odvahu ani svoj vlastný rozsudok zmeniť a ani popravu vykonať, a preto sa obrátili na Szentiványiho s otázkou, ako postupovať. Ten odporučil zvolať riadny župný súd, ktorý mal vec znova prejednať aj s poukazom na to, že Daxner bol šľachtic. A tak sa formálne ten istý senát štatariálneho súdu premenoval na sedriu a znova všetkých obžalovaných uznal vinnými z velezrady. Uložil im však miernejší trest tri roky väzenia, z toho rok na samotke, pričom odsúdený smel byť držaný v železách. Plešivecký proces zmenil i advokáta Juraja Daxnera. Ján Francisci o ňom v roku 1898 napísal, že až do štatariálneho procesu v Plešivci, bol ako zemän maďarského, vlastne vlasteneckého, zmýšľania, avšak skrze túto pravotu stal sa úprimným, preniknutým, verejne osvedčeným a uznaným Slovákom. Po vyhlásení rozsudku odsúdených previezli do žalára v Rimavskej Sobote a potom na podnet Szentiványiho Kossuth rozhodol o prevoze väzňov do Pešti. Do Pešti došli , avšak bez toho, aby s nimi doručili akékoľvek doklady o ich totožnosti a dôvode väzenia. V peštianskom väzení nikto nevedel, koho vlastne doviedli a tak sa ich úradník, ktorý ich dostal na starosť, menom Hessenteufel, po tom, čo sa mu nepodarilo nepozorovane vyzvedieť, kto sú a za čo sú tam, priamo spýtal prečo sú vo väzení. Daxner mu odpovedal: Lebo sme boli slabší ako tí, čo nás sem poslali. 57

60 ZAUJÍMAVOSTI Juraj Daxner Keď sa pred postupujúcim rakúskym vojskom začali sťahovať z Pešti maďarské úrady, začali ešte tej noci sťahovať aj väzňov. Francisci sa obával, že odohnaním rozpajedení Maďari vrátia sa do väzenia a všetkých pokolú alebo povešajú a nik nebude vedieť, kam sme sa podeli. Na Daxnera a ostatných sa ale zabudlo. Hessenteufel síce dostal rozkaz zaevidovať nových väzňov prišlých 15. decembra, avšak, keďže nevedel zistiť o koho ide, chcel tak urobiť až ráno nasledujúci deň. V noci Hessenteufel sedel u priateľa, popíjal víno, nikam sa neponáhľal s tým, že ráno zájde na ministerstvo zistiť, čo s týmito väzňami. Ráno sa už ale ministerstvo evakuovalo a sedelo vo vlaku. A Hessenteufel si povedal, keď úrad odcestoval, treba počkať, kým sa vráti, alebo kým príde nový. Väznicu však 8. januára 1849 obsadili rakúske vojská, každého väzňa vypočul rakúsky úradník s cieľom rozhodnúť, či vo väzení ostane, alebo bude prepustený. Daxnera i ostatných po zistení dôvodov väznenia prepustili a oni sa ihneď ( ) pripojili k slovenským dobrovoľníkom pri Leopoldove. Po revolúcii sa začína formovať nové rakúske územnosprávne usporiadanie. Na jar 1850 sa stáva Juraj Daxner hlavným slúžnym v Hornom Malohonte. Na túto funkciu ho nahovoril brat Štefan, pretože v tom videl šancu, ako oddeliť maďarskú časť regiónu od slovenskej a túto spojiť so zvyškom Slovenska, čo malo viesť k vytvoreniu samostatnej slovenskej hornogemerskej stolice. To sa však nikdy nepodarilo, aj vďaka tomu, že Juraja Daxnera po necelých dvoch rokoch zbavili funkcie hlavného slúžneho. Juraj si totiž počínal v tejto funkcii svojsky. Hoci sa v stoliciach začínalo tuhé rakúske úradovanie a nadriadení posielali obežník za obežníkom, Juraj obežníky bez prečítania ukladal na policu v izbe vo svojej kúrii a keď sa nahromadili, vložil ich do debny a tú nechal odniesť do stajne. Ako slúžny chodil po svojom území na koči a nadávajúc perfektne po maďarsky, nemecky i slovensky, riešil spory na mieste. Keď maďarskí úradníci zapísali lazníkov z kokavských lazov pri sčítaní ľudu za Uhrov, Juraj Daxner sa vyslovil, že tak urobili, hoci lazníci po maďarsky ani brechnúť nevedeli, nasrdil sa a prepísal ich za Slovákov. Stoliční páni sa na neho sťažovali u nadriadených v Košiciach, odkiaľ prišiel v novembri 1851 na previerku k Jurajovi Daxnerovi c. k. komisár Fridrich Svěcený, byrokrat a pedant. Keďže v tom čase neexistovali slúžnovské úradné miestnosti a slúžny obvykle úradoval doma, Svěcený prišiel priamo do daxnerovskej kúrie a požiadal Daxnera, aby mu ukázal, kde sú písomnosti slúžnovského úradu. Juraj Daxner otvoril oblok a zakričal na svojho kočiša, aby mu zo stajne priniesol debnu. Keď ju kočiš priniesol, Daxner ju otvoril, vyložil z nej listiny na stôl a pofajčievajúc fajku povedal: Tu majú moju kanceláriu, prehŕňajú sa v nej koľko len chcú. Svěcený sa zhrozil nad osudom svojich obežníkov, hlavný slúžny na všetky jeho výčitky reagoval pokrčením pliec a stále poťahoval z fajky. Na otázku Svěceného, kde sú podacie knihy, z ktorých vyplýva, kedy rozposlal obežníky ďalej, Daxner mu povedal, že podacie knihy nemá, pretože obežníky ďalej nerozposiela, veď sú písané nemecky, aj tak by im nikto nerozumel. Svěcený odpovedal, že v takom prípade tu už nemáčo robiť a pánu slúžnemu sa porúča. Keď Svěcený vyšiel z dverí Daxnerovskej kúrie, pošmykol sa na dvore na ľade, ktorý si tam urobili deti čeľade a vo svojej rakúskej až po golier pozapínanej uniforme, spadol. A Ďurko Daxner vystrčil hlavu z obloka a rehotal sa. To bol koniec jeho slúžnovskej funkcie. Vzápätí ho komisár košického dištriktu gróf Forgách z funkcie slúžneho odvolal. Za úradom však nebanoval a počas svojho života už ani žiaden nezastával. V tom čase pôsobil Štefan Daxner ako advokát. Dochovalo sa niekoľko jeho advokátskych spisov, najmä vecí pozemkových či urbárskych. Po nástupe civilnej správy zmenil slobodné povolanie za povolanie úradnícke v presvedčení, že takto bude užitočný svojmu kraju. Od roku 1850 do novembra 1854 bol Štefan Daxner zástupcom štátneho komisára Gemersko-Malohontskej župy v Rimavskej Sobote. Snažil sa napomôcť rozvoju pošty na Gemeri, budovaniu ciest. Štefan presadzoval slovenčinu v úradnom styku, čím si poštval maďarských úradníkov, na krátky čas ho preložili k štátnemu zastupiteľstvu do Košíc a potom do Nového Mesta pod Šiatrom (dnes je rozdelené hranicou na Slovenské nové mesto a Sátoraljaújhely), sídla Zemplínskej stolice, do čisto maďarského prostredia. Toto miesto sa stalo pre Štefana Daxnera osudovým, pretože tam spoznal svoju manželku a tam sa aj oženil. Július Botto toto manželstvo opísal takto: vstúpil do stavu manželského so zemianskou slečnou Pavlínou Štepán de Nagy Várad ( ) rodom z rumunskej Oradey, vychovanou v maďarsky zmýšlajúcom dome, ktorú ale svojim vplyvom a silou svojho čistého presvedčenia priviedol ta, že jej duša splynula v každom ohľade s jeho dušou Manželstvo bolo veľmi štastné a požehnané až do smrti. Dochované 58

61 ZAUJÍMAVOSTI vykonala polícia domovú prehliadku v jeho byte. Po súdnej reforme ( ) sa Daxner chcel dostať na slovenské územie, mal hodnosť tabulárneho sudcu a tak sa žiadal na sedriu v Rimavskej Sobote alebo na okresný súd do Revúcej. Jeho žiadostiam však nebolo vyhovené. Keď bol debrecínsky zmenkový súd zrušený, bolo mu ponúknuté miesto sudcu na sedrii v Debrecíne, to však odmietol aj za cenu, že prestane byť sudcom. A tak odišiel aj s rodinou do Tisovca a požiadal o penzionovanie. Aj to mu však najprv odmietli napriek poukazu na zhoršený sluch a žalúdočné kŕče. Keď to nakoniec preukázal, priznali mu penziu 750 zlatých. V Tisovci žili od mája 1872 a Štefan sa znova venoval advokácii. Po deľbe majetku s bratom si postavil Štefan nový dom na nižnom konci Tisovca, ku ktorému patrila i ohromná ovocnázáhrada, cez ktorú pretekala rieka Rimava. Brat Juraj žil naďalej v strede Tisovca, kto k nemu šiel, vravel, že ide do vyšných pánov, kto šiel k Štefanovi, šiel do nižných pánov. Štefan sa stal hlavným dozorcom revúckeho gymnázia. V tom čase sa stavala z vyzbieraných peňazí novágymnaziálna budova. Keď sa o zbierke začínalo hovoriť, Daxner si odopol zlaté hodinky na retiazke a vložil ich do zbierky so slovami tu máte odo mňa tento skromný dar, budova bola nakoniec dostavaná. Gymnázium vytrvalo podporoval i Juraj Daxner, počas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z jeho kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. To sa ale už blížil koniec gymnázia. Hlavnú kampaň proti gymnáziu viedol superintendent Štefan Czékus, ktorý obvinil gymnázium z panslavizmu (1874). Členov vyšetrujúcej komisie vrátane Czékusa i Szentiványiho uvítal v gymnáziu Daxner. Komisia odporučila gymnázium zrušiť, dištriktuálfotografie potvrdzujú, že Pavlína bola šarmantnou ženou. Pavlína a Štefan Mali spolu 8 detí, dospelého veku sa ale dožili len dvaja synovia a dve dcéry, nikto z nich sa však už nestal advokátom. V tom čase ( ) sa oženil ako 47-ročný i Juraj Daxner. Jeho manželkou sa stala rodáčka z Tisovca Mária Rosiarova ( , Tisovec , Tisovec). Jurajovmu sobášu predchádzal rozsobáš Márie Rosiarovej a Ladislava Rosiara, za ktorého bola vydatá15 rokov, civilným súdom v Rimavskej Sobote ( ), pretože asi pol roka predtým sa jej narodil syn Samuel, alebo ako ho neskôr aj úradne volali Samo ( ), ktorého otcom bol Juraj Daxner. Aj Samo Daxner sa stane advokátom. Po svadbe sa Juraj naďalej viac než advokácii venoval spoločne s manželkou hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci, sám sa denne zúčastňoval na prácach okolo neho, dozeral na jeho chod. V Tisovci býval naďalej v strede mesta pri kostole, avšak už v novom dome stojacom na pozemku, na ktorom kedysi stála drevenárodičovskákúria. V roku 1859 sa Štefan Daxner stal stoličným sudcom na župnom súde vo Veľkom Kállove, avšak už v máji 1861 v dôsledku reorganizácie bol daný do disponibility. Po vydaní Októbrového diplomu (1860) bol Štefan spoluautorom Memoranda Slovenského národa, prijatého v Martine (6. 7. júna 1861) na rokovaní národovcov pod šírim nebom. Zhromaždenie otváral stojac na stole, aby ho všetci dobre videli a počuli. Andrej Sládkovič v básni Svätomartiniáda to opísal takto: Tu vstane Marko plecitý, hlavatý a začne strmým slovom: Bratia moji! Národ sme V roku 1861 sa Štefan Daxner stal druhým podžupanom Gemerskomalohontskej župy v Rimavskej Sobote, kde pôsobil do roku Bol to vysoký úrad, mal na starosti z titulu funkcie súdne záležitosti a bol aj predsedom župného súdu (sedrie). V roku 1862 vydal pre podriadené stoličné úrady nariadenie, aby konania pred nimi sa čo možno najčastejšie viedli v reči stránok a len pri vnútornej komunikácii medzi úradmi, aby sa používala maďarčina, čo vyvolalo odpor medzi úradníkmi, preto Daxnerovo nariadenie jeho nadriadený zrušil. A tak sa Štefan Daxner venoval vo funkcii najmä výstavbe ciest cez Tisovec. Aj vznik slovenského gymnázia v Revúcej zriadeného patronátom evanjelickej cirkvi je zásluhou Štefana Daxnera, ktorý vydobyl vydanie povolenia na jeho založenie. Daxner píše Hurbanovi: Odhodlanému vystúpeniu nášmu protivníci ustúpili v nádeji, že s holou dlaňou sa nám nepodarí založiť školu. A predsa podarilo sa. Škola je otvorená. Dielo ale nie je skončené. V roku 1865 kandidoval Štefan Daxner do uhorského snemu za rimavskosobotský okres. Protikandidátom mu bol maďarský advokát Dapsy. Do tohto volebného boja ale zasahuje maďarskávláda a prekladádaxnera s okamžitou platnosťou na zmenkový súd do Debrecína ako prísediaceho. Musí tam nastúpiť tri dni pred voľbami, voľby tesne prehráva. V Debrecíne zostane sedem rokov, cíti sa tam ako vo vyhnanstve, navyše je prenasledovaný rovnako ako doma po tom, čo napísal spis K priateľom mojim! v januári 1867 Štefan Marko Daxner (foto Pavol Socháň, Martin) 59

62 ZAUJÍMAVOSTI ny konvent evanjelickej cirkvi rozhodnutie potvrdil. Daxner vypracoval apelátu, o ktorej rozhodoval Generálny konvent v septembri 1874, avšak neuspel, hoci bojoval ľudsky i právne, panovník gymnázium rozpustil. Daxner ešte pred tým píše v liste Sasinkovi ich skutočný cieľ je ten, aby novú budovu gymnaziálnu odpola zdarma mohli pre mesto Revúcu nadobudnúť, mestu odpredať a na maďarskú školu premeniť. Daxnerova manželka spomínala, že od času zrušenia gymnázia sa Štefan Daxner nápadne zmenil, stal sa zádumčivým, nič mu neposkytovalo útechu, bol v hlbokom zármutku, tak ho nezdrvila žiadna rodinnástrata, voči gymnáziu vždy prejavoval otcovskú lásku i starostlivosť. Nasledovala ďalšia krivda všetok majetok, ktorý používalo gymnázium bol odovzdaný, tak ako to Štefan Daxner predpovedal, do rúk gemerskej stolice, a to napriek tomu, že podľa vtedy platných právnych predpisov základiny dané evanjelikom na školy nesmeli byť odobraté. Tak sa začal zápas o záchranu majetku gymnázia, ku ktorému patrila aj nováškolskábudova. Tento majetok dovtedy patril patronátu gymnázia, ktorý bol právnickou osobou. Daxner podal na rimavskosobotskú sedriu žalobu o vrátenie majetku proti župe, ktoráju však zamietla s tým, že evanjelický patronát, ktorý bol zakladateľom gymnázia, bol rozpustený, a preto nemôže byť ani žalobcom. Na Daxnera podal medzičasom zať už hlavného župana Fáya Mariássym návrh, aby pre buričstvo, ktorého sa dopustil podaním takejto žaloby, mu bola odňatápenzia. Daxner povedal, nech si ju majú, a súdil sa ďalej. Hlavný župan Fáy vyzval Daxnera, aby vysvetlil, akým právom prevzal zastupovanie patronátu, pretože v tom čase advokáti smeli prevziať zastupovanie iba vo veciach spravodlivých. Daxner odpovedal, že v rozhodnutí cisára o zrušení gymnázia je vyslovené iba jeho zrušenie, majetok sa mal ponechať zakladateľom, a to, že bol konfiškovaný, nemalo oporu v žiadnom predpise. Zároveň uviedol, že nemal zákonný dôvod odmietnuť prevzatie zastupovania: Ostatne, kto má vlastnícke právo na nejaký zákonite nadobudnutý majetok, toto právo podľa prirodzeného i pozitívneho práva nemôže byt vzaté v pochybnosť. Pod kurátorovu moc postavený školský majetok patronát riadne nadobudol spoločne a tak len sám si môže robiť nárok na neho. Žaloba Daxnerova bola zamietnutá, patronát o svoj majetok prišiel. Na Daxnera bol podaný návrh na disciplinárne stíhanie advokátskej komore, ministerský predseda Koloman Tisza vyzval Daxnera, aby sa ospravedlnil za podanie žaloby, pretože musel vedieť, že patronát bol ministerským nariadením zrušený, a celý spor je preto nespravodlivý. Disciplinárne stíhanie bolo nakoniec zastavené, aj penzia Daxnerovi ostala, avšak tento neúspešný boj Daxner ťažko znášal. Nasledovala reťaz ďalších prehier. Márne bránil Daxner i Daniela Laučeka, syna evanjelického farára v Píle pri Tisovci, ktorého superintendent Czékus nechcel vysvätiť za kňaza. Lauček odišiel do Nemecka študovať a keď sa vrátil, vysvätil ho superintendent Geduly. Keď sa to Czéchus dozvedel, vyhlásil vysviacku pre svoj biskupský obvod za neplatnú a Laučeka, ktorý bol už farárom v Píle namiesto svojho otca, nechal Czékus násilím vyhodiť z fary. Udalosť bola opísanátakto: Dostavili sa dve kompánie vojska rovno do fary. Vojaci ostali pred bránou, do fary vošiel dôstojník a predstavil sa. Daniel Lauček čakal, dôstojník ho vyzval, aby sa poddal. Z fary vynášali veci vojaci, kládli ich na dvor. Ale Lauček neostal dlho samotný. Prišiel vozík od Daxnera z Tisovca. V tom čase ( ) zomiera Juraj Daxner následkom prsných kŕčov. Hornádaxnerovskákúria osirela, žije v nej už iba Jurajov syn Samo so svojou matkou. V roku 1882 sa hnev úradov obrátil aj na syna Štefana Marka Daxnera Štefana Daxnera, ktorého vylúčili pre panslavizmus z evanjelického gymnázia v Prešporku s tým, že nesmie byť prijatý na žiadne gymnázium v Uhorsku. Štefan Marko Daxner spomína: Na druhý sviatok vianočný večer na Štefana sedelo nás asi 20 dobrých priateľov pri stole. Ja som dostal mnohé dary ešte len aj jeho excelencia pán minister Trefort poslal mi dar k meninám mojim a síce môjho najmladšieho syna Štefana zo 6. klasy prešporského lýcea vyhodili a celkom inkopetentne vyniesol nad ním trest v žiackom zákonníku neexistujúci vypovedal ho zo všetkých vzdelávacích ústavov vlasti a svedectvá, ktoré by si v zahraničí nadobudol, vyhlásil popredku za neplatné. Po Jurajovej smrti Štefana zvolila tisoveckácirkev za svojho dozorcu a ostal ním až do , keď ho dištriktuálny konvent tejto funkcie zbavil ako pôvodcu panslavizmu v jeho cirkvi. Bol to trest za to, že údajne nezabránil ako dozorca v Klenovci vzbure. Tamojší učiteľ Karol Salva uverejnil článok Čo Slovák, to človek o pomeroch na Gemeri, ktorým sa stoliční páni cítili dotknutí a odstránili Salvu z učiteľského miesta. Klenovčania sa odmietli podriadiť a vznikla vzbura, ktorú kládli za vinu Daxnerovi, hoci ten vtedy v Klenovci ani len nebol. Postavili ho pred cirkevný súd, odsúdili na stratu úradu inšpektorského, vyhlásili ho za nehodného byť v akomkoľvek cirkevnom úrade a na náhradu trov konania 197 zlatých, ktoré od neho i exekučne vymohli. Poburovania sa mal dopustiť podľa odsudzujúceho rozhodnutia tým, že sa zamiešal medzi ženy pred miestnosťou konventu zhromaždené a povedal im: Ak príde niekto, vojsko, alebo inákomisia, vezmite ohrablá, metly a bite. Aj to bolo dielo Czékusa. Salva napokon s pomocou Štefana a Sama Daxnerovcov, ktorí vystavili zmenku na 4000 zlatých, založil v Ružomberku tlačiareň. Proti nespravodlivému rozsudku Daxner bojoval ďalej, bol to ale už jeho posledný zápas. Svojmu vnukovi, advokátovi Jurajovi Janoškovi, (1891) napísal: Sentencie generálneho konzistória som ešte nedostal, ale rád by som podal protest proti môjmu odsúdeniu a ver mi, že protest ten nebudem už v stave zostaviť. Strašne ma to rozčuľuje. S rozčúlením i môj chorobný stav sa zhoršuje nie len bezsennosťou, ale aj ináč, takže nie som v stave myslieť a myšlienku formulovať Nakoniec ale cez vianočné sviatky 1891 apelátu sám napísal a 5. marca 1892 ju i podal. Jeho zdravotný stav sa zhoršoval, ako sám vravel, vkradla sa do neho choroba ako zlodej: Doktor Schwartz prišiel navštíviť moju chorú ženu a obzrel sa i na mňa, dal mi termometer pod pazuchu a našiel temperatúru 41 stupňov. Kázal 60

63 ZAUJÍMAVOSTI ma do postele uložiť, dal mi 26 kusov pijavíc prilepiť, večer v ten deň prišiel som k sebe Ešte aj teraz badám, že keď pri čítaní alebo práci duchovnej sa rozčúlim, ide mi do plaču. Predtým nebýval som tak útlocitným. Štefan Marko Daxner zomrel o tretej hodine ráno v 70. roku života a v 40. roku šťastného manželstva, ako sa uvádza na úmrtnom oznámení. Na jeho pohreb o štvrtej hodine popoludní prišiel jeho celoživotný priateľ Ján Francisci, Matúš Dula, ale aj Pavel Mudroň z Martina, Ambro Pietor, Svetozár Hurban Vajanský. Národnie noviny písali: Spustili do hrobu rakev a obecenstvo v hlbokom nemom žiali so sklonenými hlavami stálo vôkol, až silnou spŕškou dažďa bolo prinútené k odchodu. Július Botto v nekrológu uvádza: Mali sme muža, ktorý myslel a pracoval za nás všetkých, ktorý zhroziac sa nad strašným úpadkom a položením slovenského ľudu, namáhal sa vytrhnúť ho z toho položenia jasným umom, perom, rukou, ba aj šabľou. Na cintoríne v Tisovci mu vytesali na pomníku veršík: Bojom za pravdu a čestnou prácou silnie národ! Štefan Marko Daxner je dnes pochovaný v Martine. Je po ňom pomenované okrem ulíc v mnohých slovenských mestách i sedlo v juhozápadnom hrebeni vrchu Kriváň. (Dokončenie v budúcom čísle) INZERCIA sa v elektronickej verzii nezobrazuje Miesto uloženia fotografií: Slovenská národná knižnica Archív literatúry a umenia v Martine Prečo blahoželáme Ing. arch. J. Struhařovi? JUDr. Anton Blaha Nebýva zvykom, aby sme v našom stavovskom časopise poskytovali priestor predstaviteľom iných profesií alebo architektom, ako sa o to pokúšam touto črtou. Myslím si však, že táto výnimka má svoje opodstatnenie. Prezídium Spolku architektov Slovenska (SAS) totiž udelilo v roku 2009 Cenu Emila Belluša, významného slovenského architekta, Ing. arch. Josefovi Struhařovi za celoživotné architektonické dielo. Na záver uplynulého roka sa uskutočnila prezentácia k tejto slávnostnej príležitosti a to prierez celoživotnou tvorbou J. Struhařa vo výstavných priestoroch SAS na Panskej ulici 15. Kto mávzťah k architektúre môže navštíviť spomínanú výstavu a určite sa dozvie aj niečo o motíve týchto riadkov. Kto sa veľmi neponáhľa, nech sa obrní trpezlivosťou a dočíta tento text. Ing. arch. J. Struhař je predovšetkým známy ako víťaz viacerých celoslovenských aj československých významných súťaží, napríklad svojho času nového komplexu Televízneho centra v Mlynskej doline (s V. Čurilom) v roku 1965, krátko po tom, ako skončil školu. Mal len tridsať rokov. Výborný štart, nie? Predbehol v tejto súťaži viacerých renomovaných autorov i svojich pedagógov. Zvíťazil aj v súťaži o Televízny vysielač na Strahove a v ďalších významných previerkach svojich odborných schopností. Do dnešných dní úspešne realizuje, prevažne v Bratislave, napr. banky (Dexia), sporiteľne (Wüstenrot), administratívne a telekomunikačné budovy, hotely, zariadenia pre šport, rodinné domy. Je to mimoriadne úspešný výpočet celoživotnej tvorivej práce autora, čím sa môže len málokto z jeho profesie pochváliť. Možno sa len stotožniť s odborným hodnotením, že architekt J. Struhař vo svojej doterajšej tvorbe vytvoril pozoruhodné dielo, ktoré patrí k tomu najlepšiemu v slovenskej architektúre za ostatných päťdesiat rokov, ako v príhovoroch vyjad- 61

64 ZAUJÍMAVOSTI rili prof. Bahna, predseda SAS a prof. Šlachta, hlavný architekt Mesta Bratislavy. Prepáčte mi, že vám napriek tomu stále zostávam dlžný odpoveď prečo píšem o Josefovi Struhařovi. Zoznámil som sa s ním v roku 1986, prostredníctvom Ing. J. Eisenreicha, keď sme začali uvažovať o trvalom stánku pre slovenskú advokáciu v Bratislave. O tom, ako sa to celé konalo som už svojho času čiastočne spomínal. Naozaj len čiastočne. Ako som našiel pozemok, dodávateľa i projektanta pre tento, svojím spôsobom šialený, nápad a skutočne šialený termín ešte nie. V polovici 80. rokov bolo najťažšie získať dodávateľa stavby a rovnako ťažké alebo takmer nemožné bolo dosiahnuť zaradenie stavby do plánu. Pokúšali sme sa s kolegami o všetko. Keď som v polovici roku 1987 poprosil generálneho riaditeľa Pozemných stavieb Nitra p. Kaboša, či by sa nešiel pozrieť na miesto, kde by sme chceli stavať budovu Domu právnych služieb, ako sme nazvali stavbu dnešnej komory, veľmi jednoducho ma postavil pred neriešiteľnú podmienku: Ak mi dáš do konca roka 1987 schválený projekt, môžem ti zaradiť stavbu do plánu. Taký skúsený stavebný manažér vedel, že je to nemožná úloha, lebo na jej splnenie sme potrebovali najskôr zbúranie starej budovy (stredovekého rybárskeho cechu), potrebovali sme získať územné rozhodnutie a k tomu bolo nutné mať do 50 rôznych súhlasov a stanovísk. Až potom sme mohli pristúpiť k projekcii a získaniu stavebného povolenia. Za tých niekoľko mesiacov, ktoré nám zostávali do konca roku 1987 sme mali stihnúť všetky tieto práce a získať ešte stavebné povolenie, čo bola takmer nesplniteľnáa hviezd- na úloha aj pre organizáciu, ktorá mala vybudované kompletné investičné oddelenie. My sme na túto činnosť prijali len jedného nového zamestnanca A. Blanára. To znamená, že sme museli poriadne pridať do kroku. Čelili sme ešte aj sťažnostiam z vlastných radov. Napríklad tej, ktorú podal Dr. Ozimy, bývalý predseda advokátov Slovenska, a predseda advokátov Západoslovenského kraja (J. Horňák), ktorí ma otvorene obvinili z útoku na socializmus, lebo sme žiadali odpustenie dane z obratu, aby sme mali prostriedky na výstavbu. Ale o tom azda inokedy. Spolu s Dr. Smetanom, Dr. Hegedüšom, Dr. Erbenom, Dr. Bušovou, Dr. Brázdilom, Dr. D. Kubovčákom, Dr. Lehotským, Dr. Šafárikom, Dr. Vargicom, Dr. Ježíkom a ďalšími sme si dodávali odvahu, že to zvládneme. Stretli sme sa s Ing. arch. J. Struhařom, ktorý bol jediný odborne schopný a ochotný zvládnuť požadované časovo náročné termíny, kým p. Kaboš si pokojne bafkal svoju typickú fajku mysliac si, že tento termín v žiadnom prípade nestihneme a jeho podmienky nesplníme. Aby sme to dokázali, schádzali sme sa každý týždeň v stredu na vtedajšom Ústredí slovenskej advokácie, ako sa nazývala dnešná komora, v peknej secesnej budove (na dnešnej Laurinskej ulici), kde sme mali v budove súdu prenajaté, či skôr pridelené dve skromné miestnosti. Na týchto pracovných poradách sa zúčastňoval Ing. arch. J. Struhař, aj vtedajší riaditeľ výstavby SAV Ing. J. Eisenreich spolu s kolegami a spolupracovníkmi. V pamätný deň 31. decembra 1987 sme získali potrebný súhlas s prvou časťou projektovej dokumentácie od stavebného úradu a predložili sme ju generálnemu riaditeľovi Pozemných stavieb Nitra pánu Kabošovi. Presvedčili sme sami seba, že sa všetko dá, keď sa chce. Bol to dobrý štart do začatia novostavby budovy našej komory, ktorástále stojí (ešte nepadla) na exkluzívnom mieste v Bratislave. A dobehli sme aj generálneho riaditeľa, ktorý si myslel, že takýmto termínom nás vyradí z hry. Pomoc J. Struhařa, J. Eisenreicha i všetkých, ktorí sa na tom podieľali, bola neoceniteľná. Autorský honorár pre J. Struhařa bol skutočne na vtedajšie i dnešné pomery kamarátsky a zodpovedal skôr situácii v našej prázdnej pokladnici ako jeho zásluhovosti. Ing. Eisenreich odmietol akýkoľvek honorár, okrem poďakovania. Preto dnes píšem o Ing. arch. J. Struhařovi. Preto som mu za všetkých nás advokátov na spomínanej výstave srdečne zablahoželal k udeleniu vysokého ocenenia Ceny Emila Belluša a k celoživotnej architektonickej tvorbe i k jeho blížiacemu sa životnému jubileu. Patrí totiž k tým, bez ktorých by dnešnábudova komory nestála. Citlivo, funkčne vyprojektovanáa osadenáje naša budova aj medzi vystavenými dielami autora a obdivovali ju všetci prítomní profesori, predstavitelia architektov a ďalší odborní návštevníci tejto slávnostnej príležitosti. A obdivujeme a užívame ju aj my advokáti takmer dve desaťročia a chválorečíme aj naše vtedajšie rozhodnutie z roku 1990, že ju nepustíme do privatizácie. Iné naše budovy sme radi rozpredali advokátom. Nakoniec nášmu priateľovi Jožkovi za zásluhy o našu budovu môžeme bez zveličovania pripiť: Gratias agere, alebo slovensky Vzdávame vďaku. 62