TELESNÁ VÝCHOVA PROSTRIEDOK VYTVÁRANIA VZŤAHU MLADEJ GENERÁCIE K POHYBU A ŠPORTU

Transkript

1 TECHNICKÁ UNIVERZITA VO ZVOLENE, ÚSTAV TELESNEJ VÝCHOVY A ŠPORTU Univerzitné centrum Zvolen TELESNÁ VÝCHOVA PROSTRIEDOK VYTVÁRANIA VZŤAHU MLADEJ GENERÁCIE K POHYBU A ŠPORTU 1. ročník vedeckej konferencie SEPTEMBER 2010 ZVOLEN

2 RECENZOVALI Doc. PaedDr. Jiří Michal, PhD., KTVŠ FHV UMB, Banská Bystrica Doc. PaedDr. Štefan Adamčák, PhD., KTVŠ FHV UMB, Banská Bystrica Zostavili: Mgr. Karin Baisová, PhD. PaedDr. Martin Kružliak, PhD. Neprešlo jazykovou úpravou. Za gramatickú a obsahovú stránku príspevkov zodpovedajú jednotliví autori. ISBN

3 PREDSLOV Vážené kolegyne, kolegovia. Ústav telesnej výchovy a športu Technickej univerzity vo Zvolene Vám predkladá v elektronickej podobe zborník z odbornej konferencie uskutočnenej vo Zvolene na tému: Telesná výchova prostriedok vytvárania vzťahu mladej generácie k pohybu a športu. Je to prvý štartovací ročník odbornej konferencie, v ktorej by sme veľmi radi pokračovali aj naďalej. Plánujeme však v budúcnosti organizovať a realizovať vedeckú konferenciu so široko tematickým záberom, pretože by sme chceli osloviť nielen učiteľov základných, stredných a vysokých škôl, ale aj trénerov, inštruktorov, učiteľky materských škôl a pod. Cieľom konferencie bola prezentácia poznatkov, skúseností, názorov a výsledkov výskumu z oblasti telesnej výchovy a športu na všetkých typoch škôl, u rôznych vekových kategórií. Dúfame, že publikované a prezentované príspevky v zborníku prispejú k obohateniu a rozšíreniu poznatkov a budú prospešné nielen pre účastníkov konferencie. Konferencia sa konala pod záštitou prof. Ing. Ľubomíra Scheera, CSc., prorektora pre pedagogickú prácu Technickej univerzity vo Zvolene. Garantom konferencie bol doc.paeddr. Jiří Michal, PhD. z Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. V mene organizátorov konferencie ďakujeme pracovníkom Univerzitného centra za pomoc a zároveň všetkým prispievateľom a aktívnym účastníkom, ktorí sa podieľali na úspešnom priebehu konferencie. Mgr. Karin Baisová, PhD. Člen organizačného výboru 3

4 OBSAH Baisová Karin - POHYBOVÉ HRY A ICH VÝZNAM PRE DETI PREDŠKOLSKÉHO VEKU V MATERSKEJ ŠKOLE...6 Bendíková Elena - MIESTO TELESNEJ A ŠPORTOVEJ VÝCHOVY V ZÁUJMOCH ADOLESCENTOV...15 Jurkechová Martina - TELESNÁ VÝCHOVA NA 1. STUPNI ZŠ Z POHĽADU UČITEĽOV A ŽIAKOV...26 Kollár Rastislav - HODNOTENIE V ŠKOLSKEJ TELESNEJ VÝCHOVE NA 2. STUPNI ZÁKLADNÝCH ŠKÔL V LIPTOVSKOM MIKULÁŠI...40 Končoková Silvia Novotná Naďa - OVERENIE KVALITY NÁCVIKU PRESKOKU PODĽA NOVÉHO PROGRAMU...50 Krafčík Ján - ZÁUJMY ŠTUDENTOV GYMNÁZIÍ STREDOSLOVENSKÉHO REGIÓNU A ICH VZŤAH K ŠPORTOM V PRÍRODE...58 Kružliak Martin - NETRADIČNÁ POHYBOVÁ AKTIVITA IN-LINE KORČUĽOVANIE NA HODINÁCH TELESNEJ VÝCHOVY NA PRIMÁRNOM STUPNI VZDELÁVANIA...68 Kružliak Martin Baisová Karin - INDIVIDUÁLNE A PÁLKOVACIE ŠPORTY V HODINÁCH VŠEOBECNEJ TELESNEJ VÝCHOVY NA TECHNICKEJ UNIVERZITE VO ZVOLENE...77 Lehocký Dušan - NEGATÍVNY VÝVOJ VZŤAHU MLADEJ GENERÁCIE K POHYBU A ŠPORTU PO REFORMÁCH V ŠKOLSTVE...84 Michal Jiří - SNOWBOARDING AKO SÚČASŤ TELESNEJ VÝCHOVY...89 Michal Jiří - ZMENY VÝKONNOSTI U PRETEKÁROK ZARADENÝCH DO ŠPORTOVEJ PRÍPRAVY V ZJAZDOVOM LYŽOVANÍ Mokošák Martin - POROVNANIE ÚROVNE KOORDINAČNÝCH SCHOPNOSTÍ A HERNÝCH ZRUČNOSTÍ MLADÝCH FUTBALISTOV 1. FC BRNO A MŠK NÁMESTOVO Sedláčková Miriam - MENŠINOVÉ SOKOLSKÉ JEDNOTY V GEMERI V OBDOBÍ PRVEJ ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY Selecký Erik PRÍNOSY MLÁDEŽNÍCKEHO VOLEJBALU Šimonová Barbora Vladovičová Nadežda POHYBOVÁ AKTIVITA DETÍ VO VOĽNOM ČASE

5 Škařupová Zuzana Vladovičová Nadežda - MOTIVÁCIA DETÍ MLADŠIEHO ŠKOLSKÉHO VEKU K TVORIVÝM POHYBOVÝM AKTIVITÁM

6 POHYBOVÉ HRY A ICH VÝZNAM PRE DETI PREDŠKOLSKÉHO VEKU V MATERSKEJ ŠKOLE Karin Baisová Ústav telesnej výchovy a športu, Technická univerzita vo Zvolene Súhrn Obsah príspevku tvorí zaradenie a význam pohybových hier detí predškolského veku, ich vplyv na osobnosť dieťaťa z hľadiska telesnej, rozumovej, pracovnej, mravnej a estetickej stránky. Venujeme sa tiež rôznym druhom rozdelenia hier podľa rôznych autorov, zaradením hier do denného režimu detí v materskej škole, podmienkami a pravidlami; bezpečnosťou a úrazovosťou pri ich realizácii. Kľúčové slová Pohybové hry, význam pohybovej hry, systematika a delenie pohybových hier, vekuprimeranosť, organizácia hry, priestorové a materiálne podmienky. Úvod Rôznorodá pohybová činnosť sprevádza deti predškolského veku po celý deň bez rozdielu, či sa jedná o organizovanú alebo spontánnu činnosť. U tejto vekovej kategórie smeruje pohybová činnosť k uspokojeniu prirodzenej potreby pohybu a k zlepšeniu koordinácie pohybov v súčinnosti s ich zdravým psychosomatickým vývojom. Preto akýkoľvek pohyb, ktorý spĺňa atribúty vekuprimeranosti, vhodnosti a bezpečnosti je pre deti veľkým prínosom nielen pri osvojovaní a zdokonaľovaní pohybových zručností spolu s rozvojom telesnej zdatnosti a pohybovej výkonnosti ale zároveň aj pri osvojovaní si sociálnych zručností (fair-play, kooperácia, adaptácia, zodpovednosť, sebakontrola atď.) Antala Labudová (2006) - a na vytvárenie pozitívneho vzťahu k pohybovej činnosti prostredníctvom prirodzenej radosti z pohybu. Pohybové hry sú neodmysliteľnou súčasťou každodenného života detí v materskej škole ale aj mimo nej. Mazal (1990) ich charakterizuje ako výchovne zamerané, organizované a kolektívne súťaživé činnosti, prejavujúce sa súvislým herným dejom s dohodnutým námetom a pravidlami a najmenej dvomi súperiacimi skupinami. Typickými znakmi sú veselosť, radosť, dávka napätia a spontánnosť hrajúcich sa. Mali by zodpovedať ich potrebám, výchovným zámerom a podmienkam. 6

7 Iný pohľad na hru ponúka Cejpeková (2001). Podľa autorky okrem už spomínaných funkcií hry si dieťa pomocou hry formuje vzťah k sebe samému, k ostatným deťom a ľudom, k umeniu, prírode, k práci. Hra napĺňa dieťa radosťou, aktivizuje jeho kladné city a pozvoľne potláča nežiaduce stránky jeho osobnosti, rozvíja jeho tvorivosť a fantáziu. Dieťa plní určitý a určený cieľ a ten potom prináša uspokojenie, zvyšovanie sebavedomia. Formuje prosociálne správanie a empatie. Vedie dieťa k sebapoznaniu. Hra je prostriedkom učenia sa a všestranného rozvoja dieťaťa. V oblasti telesnej výchovy sa jedná o rozvoj rýchlosti, obratnosti, sily, vytrvalosti, ohybnosti; rozvíja pohybové schopnosti a zručnosti, zdokonaľuje a upevňuje pohybové návyky. Zlepšuje nervovo svalovú koordináciu a svalová činnosť by mala byť príjemnou zábavou. Nemenej závažný je ich pozitívny vplyv na rozvoj charakterových vlastností a vôle, taktického myslenia, húževnatosti, odvahy. Je tiež výborným diagnostickým prostriedkom (Vladovičová, 1998). Borová (1998) vidí ešte ďalší význam aj vo vzájomnej spolupráci detí, súťažení, modelovaní sociálnych situácií, prispieva k utváraniu rolí a pomáha regulovať vlastné city sebaovládanie, uvoľňuje napätie a preťaženie. Tiež rozvíjajú postreh, pozornosť pohotovosť, reakciu a komunikáciu. Neuman (2001) hovorí, že mnohým pohybovým hrám vo výchovnom procese chýba aktivita a zaujatie - motivácia detí, hľadanie, objavovanie a určitá dávka rizika. Preto nové nápady a námety by mali vychádzať z aktivít z prírody. To znamená využiť fantáziu a tvorivosť detí a meniť cvičenie na problém, ktorý budú riešiť pomocou vzájomnej kooperácie v skupine, alebo na základe odvahy a zdravej riskantnosti jednotlivca. Prioritné je teda splnenie úlohy s využitím všetkého úsilia a podstúpenia rizika pri hľadaní správneho riešenia, spojeného so spoluprácou a kompromismi medzi deťmi tak, aby každý zo zúčastnených mal svoj podiel na konečnom výsledku dobrodružnej činnosti. Určitú nadväznosť vidí Mazal (2000) v pokračovaní využívania pohybových hier aj na základnej škole, hlavne v prvom ročníku, kde plnia úlohu pomôcť deťom žiakom čo najľahšie zvládnuť prechod z materskej školy na školskú pôdu. Význam a nenahraditeľnosť pohybových hier odôvodňujú Adamčák (2004) v prvom rade tým, že sú významným pedagogickým prostriedkom a v druhom rade ich nie menej dôležitým vplyvom na rozvoj všetkých stránok detskej osobnosti: telesná stránka (rozvoj pohybových schopností nenásilnou a hravou formou vedie k upevňovaniu zdravia, odolnosti a zvyšuje telesnú zdatnosť a pohybovú výkonnosť), 7

8 rozumová stránka (upevňovanie a získavanie nových poznatkov na základe rozvoja intelektu, pozornosti, pamäti a myslenia), mravná stránka (rozvoj sebavedomia a sebahodnotenia pri dodržiavaní pravidiel, kooperácie v kolektíve, rešpektovaní hráčov a protihráčov, fair play), pracovná stránka (rozvoj usilovnosti, svedomitosti, vytrvalosti pri realizácii hry ale aj pri jej príprave), estetická stránka (utvorenie a rozvoj estetického cítenia a vzťahu ku kráse, umeniu v pohybe a v hre). Jednotlivé komplexy, či súbory pohybových hier sú rôznorodo rozdelené. Vychádzajúc z určitých častí hodiny telesnej výchovy a tiež jej obsahu by sme mohli hry deliť podľa Zdenka (1985) na: 1. hry na rozcvičenie, 3. hry na rozvoj sily a obratnosti, 2. hry na rozvoj rýchlosti a vytrvalosti, 4. hry na ukľudnenie. Rovný (1986) navrhol iné delenie, ktoré uvádza ako vhodné pre potreby praxe v materskej škole: 1. Chodecké hry 10. Prihrávačky 2. Lezecké hry 11. Odrážačky 3. Naháňačky 12. Triafačky 4. Vyzývačky 13. Pasovačky 5. Predbiehačky 14. Prekážkové hry 6. Skákačky 15. Hry na snehu a ľade Z iného hľadiska sa na pohybové hry pozerá Fosterová a kol.(1997), ktorá vlastný zásobník hier delí na základe typu vykonávanej činnosti na cvičenia zamerané na rozohriatie, krátke cvičenia a hlavné cvičenia. Súčasne ich rozlišuje ešte podľa základnej zložky fyzickej kondície rozvíjanej v tej ktorej činnosti na hry zamerané na kardiorespiračný systém, svalovú silu, svalovú vytrvalosť, ohybnosť. Jednoduchšie delenie ponúka Borová (1998), konkrétne pohybové hry so zameraním na: 1. Lezenie 4. Skok 2. Chôdza 5. Kombinácia pohybových činností 3. Beh 6. Manipulácia a hry s predmetmi Pre Argaja (1997) pri delení pohybových hier bola rozhodujúca schopnosť, ktorá sa danou hrou rozvíja. Vzniklo ďalšie delenie : 1. pohybové hry zamerané na rozvoj rýchlosti, 8

9 2. pohybové hry zamerané na rozvoj sily, 3. pohybové hry zamerané na rozvoj obratnosti, 4. pohybové hry zamerané na rozvoj vytrvalosti. Zdeněk (1985) svoju už existujúcu systematiku delenia dopracoval nasledovne: 1. pohybové hry pre úvodnú časť hodiny, 2. pohybové hry pre hlavnú časť hodiny: a) hry rozvíjajúce silu a obratnosť, b) hry rozvíjajúce rýchlosť a vytrvalosť. 3. pohybové hry pre ukľudnenie v záverečnej časti hodiny. Pohybové hry sú súčasťou denného programu detí v materskej škole. Zaraďujeme ich do ranného cvičenia, ale hlavne do zamestnania z telesnej výchovy. Rovný a kol. (1986) odporúča začať hodinu dynamickou hrou akou je napríklad naháňačka, najlepšie ak je pre deti známa a nimi zvládnutá, pretože len vtedy splní úlohu dostatočného zahriatia organizmu. Do hlavnej časti zaraďujeme spravidla jednu novú hru, ktorá nadväzuje na už zvládnutú jednoduchšiu hru. Môžeme použiť aj aktivity slúžiace na zdokonalenie zručnosti alebo telesnej kondície, čiže opäť pohybová hra známa pre deti formou súťaže. Na záver zvolíme hru relaxačnú oddychovú na upokojenie, spojenú s riekankou a spevom, prípadne dýchacie cvičenia. Vyhýbame sa jednotvárnemu výberu hier, prednosť majú hry s množstvom podnetov a vhodnou motiváciou. Východiskom pri správnej voľbe pohybovej hry je hlavne duševná, telesná a sociálna vyspelosť dieťaťa a cieľ hodiny telesnej výchovy. Hra musí byť vhodná pre vekovú kategóriu detí (Ďurič Kačáni 1992), s ktorými ju realizujeme a musíme vedieť, ktorú pohybovú zručnosť ideme touto hrou nacvičovať, zdokonaľovať alebo akú pohybovú schopnosť rozvíjať. Neprimerané požiadavky na deti vplývajú negatívne a to aj z hľadiska podceňovania alebo preceňovania ich možností. Neprimerane náročnú hru deti nezvládajú, a to vedie k narušeniu priebehu hry. A podobne nízke požiadavky deti neuspokojujú, nevedú k rozvoju pohybových schopností (Vladovičová, 1998). Hra pritom musí mať jasné a stručné pravidlá a mala by zapájať všetkých žiakov do činnosti, čo je súčasť organizačného zabezpečenia, ktoré má svoje opodstatnenie, pretože sa týka aj dokonalej prípravy na hru zo strany učiteľky od výberu prostredia a plochy, obsahu a cieľa hodiny, cez východiskové postavenie detí od začatia hry až po koniec, presuny detí, prípravy náčinia alebo náradia, jeho kontrola a tiež vhodnej obmeny hry. Na konci hry nesmie chýbať vyhodnotenie hry a učiteľka si urobí jej analýzu poznatky a postrehy z priebehu hry, ohlas hry u detí a ich záujem aké asociácie u detí vzbudzujú, či vyvolávajú a ako sa prejavujú v hre. 9

10 Popri všetkom ostatnom je prvoradá bezpečnosť detí. Mrázová (2004) uvádza, že podľa štatistických údajov sa najviac úrazov v materských školách stáva na detských ihriskách. Fakt potvrdzuje aj Šutka (2001), ktorý skúmal úrazovosť na hodinách telesnej výchovy na základných školách v Nitre. Opäť išlo o ihriská a telocvične. Nie je dôležitá len atraktívnosť a modernosť prostredia, ale i bezpečnosť. Ak zariadenia majú potrebnú pevnosť a stabilitu, vyhovujúci výrobný materiál, sú dobre udržiavané s vyhovujúcim a zodpovedajúcim technickým stavom, pravidelne kontrolované, riziko úrazu sa znižuje na minimum. Ďalej je nutné vybrať suché, vykúrené, dostatočne osvetlené a podľa možností čo najmenej prašné prostredie, vyhnúť sa mokrým plochám, odstrániť ostré predmety a nefunkčné a poškodené náradie alebo náčinie z hracej plochy, rozmiestniť náradie tak, aby bol dobrý prehľad o pohybe detí a tiež organizovať pohyb detí tak, aby nedošlo k nebezpečným situáciám s následkom zranenia, úrazu. Mali by sme poznať aj zdravotný stav detí, prípadne ich zdravotné problémy a taktiež dbať na oblečenie detí a obuv, ktoré sa môžu stať príčinou zranenia. Nevyhneme sa ani závislosti výberu hry, ale aj akejkoľvek pohybovej aktivity od materiálnych a priestorových podmienok a možností materskej školy. Jedná sa o limitujúci činiteľ výberu. Priestorové možnosti sa týkajú telocvične a hracích plôch v priestoroch budovy alebo mimo nej (dvor, ihrisko a pod.). Dostatočný priestor pre hru, tým neobmedzovanie spontánneho pohybu a podnetné prostredie je základom úspechu hry. Veľkosť a rozmery telocvične sú rôzne. Často sa stretávame s miestnosťou prispôsobenou a prerobenou na účely telesnej výchovy. Materiálne vybavenie predstavuje náradie, náčinie a všetky dostupné pomôcky využiteľné počas hodiny telesnej výchovy alebo počas akejkoľvek pohybovej aktivity. Hovoríme o rôznych druhoch lôpt, rakiet, páliek, švihadiel, obručí, tyčí, mét, terčíkov, plastových diskov alebo kuželí, krúžkov, kolíkov, šatiek, zástaviek. Z náradia spomenieme malé bránky, lavičky, švédske debny, žinenky stojany, preliezačky, prekážky, kladinky, basketbalové minikonštrukcie, stojany, rebrinky, trampolínka, odrazový mostík, malá koza, siete na lezenie, bazénik a pod. Čím viac náradia a náčinia majú k dispozícii učiteľky, tým je väčšia možnosť neustále pohybové cvičenia obmieňať a spestrovať tým činnosť deťom. Celý hrací priestor by mal v konečnom dôsledku zodpovedať pedagogickým, hygienickým, bezpečnostným a estetickým požiadavkám (Vladovičová, 1998). Žiga (1993) vychádzajúc z výskumov tvrdí, že materiálne podmienky nemajú rozhodujúci vplyv na kvalitu telovýchovného procesu, ale ho značne ovplyvňujú. Výskumy potvrdili, že učitelia dosahovali slabšie výsledky pri dobrej materiálnej vybavenosti 10

11 v komparácii s učiteľmi, ktorí nemali k dispozícii telocvičňu. Základným činiteľom je teda prístup a vzťah učiteľa k pohybu a pohybovej činnosti. Metodika Pre doplnenie teoretických poznatkov týkajúcich sa pohybových hier v materskej škole využijeme čiastkové výsledky dotazníka, ktorý sa zaoberal otázkami telesnej výchovy v materských školách v regióne stredného Slovenska. Obsahoval 17 otázok, na ktoré odpovedalo 51 učiteliek materských škôl z Banskej Bystrice a jej okolia, z Martina, Banskej Štiavnice, Žiliny, Čadce, Zvolena, Čierneho Balogu a Brezna. Z dôvodu širšieho záberu výskumu sme rozdelili respondentky na súbor experimentálny a kontrolný a v druhom delení na mestský a vidiecky. Výsledky a diskusia Obsahom jednej z otázok bola najobľúbenejšia športová činnosť, ktorej sa respondentky venujú. Tu sme zistili rozdielne názory medzi experimentálnou a kontrolnou skupinou učiteliek a tiež medzi pedagogičkami v meste a na vidieku. Kvôli prehľadnosti uvádzame poradie disciplín v nasledovnej tabuľke 1. Je zrejmé, že najobľúbenejšími športovými činnosťami sú turistika, plávanie a bicyklovanie vo všetkých súboroch, ale v inom poradí. Športové hry pre ktoré sú pohybové hry základom skončili v priemere na 5-6 mieste. Myslíme si, že výber činností opäť súvisí s vekom respondentiek, kedy si ony samotné vyberajú činnosti, ktoré sú menej náročné, menej namáhavejšie a časovo a finančne prístupnejšie. TABUĽKA 1 Poradie najobľúbenejších športových činností u učiteliek MŠ ŠPORTOVÁ ČINNOSŤ ŠPORTOVÁ ČINNOSŤ poradie Mestský súbor Vidiecky súbor Experimentálny súbor Kontrolný súbor 1. PLÁVANIE BICYKLOVANIE TURISTIKA PLÁVANIE 2. TURISTIKA TURISTIKA PLÁVANIE BICYKLOVANIE 3. BICYKLOVANIE PLÁVANIE BICYKLOVANIE TURISTIKA 4. AEROBIK LYŽOVANIE AEROBIK ŠPORTOVÉ HRY 5. ŠPORTOVÉ HRY ŠPORTOVÉ HRY TANEC LYŽOVANIE 6. LYŽOVANIE TANEC LYŽOVANIE AEROBIK 7. TANEC AEROBIK ŠPORTOVÉ HRY TANEC 8. KORČUĽOVANIE FITNES (POSIĽŇOVANIE) KORČUĽOVANIE FITNES (POSIĽŇOVANIE) 9. FITNES (POSIĽŇOVANIE) KORČUĽOVANIE FITNES (POSIĽŇOVANIE) KORČUĽOVANIE 10. BEŽECKÉ LYŽOVANIE BEŽECKÉ LYŽOVANIE BEŽECKÉ LYŽOVANIE BEH ATL. DISCIPLÍNY 11. BEH ATL. DISCIPLÍNY BEH ATL. DISCIPLÍNY BEH ATL. DISCIPLÍNY BEŽECKÉ LYŽOVANIE 12. INÉ: kalanetika, lezenie,joga INÉ: INÉ: Kalanetika, lezenie INÉ: joga 2x V nasledujúcej otázke sme chceli vedieť, aké objekty môže materská škola využívať na realizáciu telesnej výchovy a teda aj na realizáciu pohybových hier a ktoré z nich najčastejšie 11

12 aj využíva. Jednoznačne viac akom 90% opýtaných má k dispozícii dvor, potom nasleduje trieda prerobená na telocvičňu a ihrisko. Tomu zodpovedá aj ďalší zistený fakt, že najčastejšie na realizáciu telesnej výchovy a pohybových hier súčasne učiteľky využívajú jednoznačne triedu, dvor a prírodu. TABUĽKA 2 Náradie na telesnú výchovu v jednotlivých súboroch materských škôl náradie experimentálny kontrolný mestský vidiecky lavičky 100% 100% 100% 100% švédska debna 100% 85,71% 100% 75% laná, tyče 69,57% 78,57% 70,97% 75% rebriny 34,78% 67,86% 67,74% 30% kladinky 17,39% 53,57% 54,84% 10% odrazový mostík 21,74% 10,71% 22,58% 0% trampolínka 30,43% 0% 25,81% 0% žinenky 100% 100% 100% 100% prekážky 100% 85,71% 87,1% 100% detská koza 26,09% 19,05% 19,35% 0% debničky 43,26% 67,86% 43,26% 55% sánky, klzáky 100% 100% 100% 100% lyže 43,47% 21,43% 29,03% 40% malé bask. koše 78,26% 75% 70,97% 75% iné... TABUĽKA 3 Náčinie na telesnú výchovu v jednotlivých súboroch materských škôl náčinie experimentálny kontrolný mestský vidiecky švihadlá 86,96% 100% 100% 100% tyče 91,3% 85,71% 90,32% 85% šatky 100% 100% 100% 100% kužele 86,96% 71,43% 87,1% 75% lopty 86,96% 89,29% 90,32% 80% loptičky 73,91% 85,71% 74,19% 75% obruče 69,57% 82,14% 87,1% 70% lano 100% 100% 100% 100% Orffove hud. nástroje 100% 100% 100% 100% plné lopty 43,48% 67,86% 41,94% 35% iné... zdr. chodník, fit lopty, méty 12

13 V priemere viac ako 85% opýtaných vyslovilo spokojnosť s materiálnym vybavením potrebným na realizáciu nielen pohybových hier ale celej telesnej výchovy. Zistili sme, že všetky materské školy môžu využívať lavičky, žinenky, klzáky a sánky. Vysoké percentuálne zastúpenie sme zistili pri ďalšom náradí, ako sú laná, tyče a malé basketbalové koše. Podľa uvedených výsledkov najlepšie vybavenie materských škôl náradím má mestský súbor (63,69%), po ňom nasledujú experimentálny (61,79%), kontrolný (60,46%) a s dosť veľkým odstupom vidiecky súbor (54,29%) čo dokumentujú aj uvedené tabuľky 2 a 3. Podľa percentuálneho vyjadrenia s najlepším vybavením čo sa týka náčinia sme sa stretli u kontrolného (88,21%) a mestského súboru (87,1%). Horšie je to u experimentálneho (83,91%) a vidieckeho súboru (82%). Pritom medzi prvou a aj druhou dvojicou súborov je minimálny rozdiel. Organizovanej pohybovej činnosti sa všetky materské školy jednotlivých súborov venujú každý deň bez výnimky. Najčastejšie pritom využívajú pohybové hry, rozcvičenie a zdravotné cvičenia. Ďalej nasledujú v poradí hudobno-pohybové a relaxačno-kompenzačné cvičenia. Nižšie zastúpenie majú zimné a letné vychádzky a najmenej sú využívané akrobatické cvičenia, lyžovanie, sánkovanie. Podľa ich ďalších výpovedí najobľúbenejšie sú pre deti všetkých súborov jednoznačne pohybové hry, druhá v poradí je spontánna voľná hra a tretie hudobno-pohybové hry. S určitým odstupom nasleduje rozcvičenie, sánkovanie, prechádzky a zdravotné cvičenia a na konci poradia sú relaxačno-kompenzačné cvičenia, plávanie a lyžovanie. Hlavne analýza posledných dvoch otázok dotazníka svedčí o obľúbenosti, opodstatnenosti a dôležitosti pohybových hier a ich zaraďovania do denného režimu detí nielen počas pobytu v materskej škole, ale aj v rámci ich voľného času stráveného s rodičmi a súrodencami. Je preto dôležité deti podporovať a viesť k pravidelnému športovaniu, venovať sa im aj po tejto stránke a vytvárať tak potrebu pohybu a pohybovej činnosti nielen v období predškolskom, školskom ale po celý život. Záver Myslíme si, že najmä pomocou pohybových hier najbližších a najprirodzenejších pre deti si oni sami postupne vytvárajú vzťah k pohybovej aktivite a našou úlohou je tento vzťah podporovať a upevňovať. Pravidelná pohybová aktivita je predpokladom zdravého vývoja detí a základom prevencie civilizačných chorôb a základným prvkom ľudského bytia, pretože pohyb znamená omnoho viac, pohyb je všade okolo nás, odráža naše záujmy, potreby, city, vôľu, nálady, je komunikačným a aj informačným prostriedkom pre okolie, je neodmysliteľnou súčasťou života každého z nás. 13

14 Literatúra ADAMČÁK, Š Didaktické aspekty pohybových hier u žiakov 1.stupňa ZŠ. In: Telesná výchova a Šport, ročník 14, 2004, č ANTALA, B. LABUDOVÁ, J Školská telesná výchova v (r)evolúcii alebo v ohrození. In: Telesná výchova a Šport, ročník 16, 2006, č. 1. ARGAJ, G Pohybové hry na rozvoj pohybových schopností. Športové hry, ročník II, 1997, č.1. BOROVÁ, B et al Cvičíme s malými dětmi. Praha : Portál, s. ISBN CEJPEKOVÁ, J Pedagogika predškolského veku. Banská Bystrica : PF UMB, s. ISBN ĎURIČ, L. KAČÁNI, V. et al Učiteľská psychológia. Bratislava : SPN, s. FOSTEROVÁ, E. R. et al her pro zlepšení kondice dětí. Praha : Portál, s. ISBN MAZAL, F Sportovní příprava VI. Pohybové hry detí. Olomouc : PF UP, MAZAL, F Pohybové hra a hraní. Olomouc : HANEX, MRÁZOVÁ, V Je vaša materská škola bezpečná? Dieťa, ročník X, 2004, č.5, s.37. NEUMAN, J Dobrodružné hry v tělocvične. Praha : Portál, s. ISBN ROVNÝ, M. et al Pohybové hry detí predškolského veku. Bratislava: SPN, s. ŠUTKA, V Sledovanie zmien telesného rozvoja a pohybovej výkonnosti v experimentálnych triedach pre nadaných žiakov v rokoch In: Medzinárodný vedecký seminár. Ostrava : KTV PF, VLADOVIČOVÁ, N Pohybové hry na 1. stupni ZŠ. Banská Bystrica : PF UMB, s. ZDENĚK, D Pohybové hry. Bratislava : Šport, ŽIGA, L Didaktika školskej telesnej výchovy pre 1. stupeň základnej školy. Košice : UPJŠ, s. ISBN Kontaktná adresa Mgr. Karin Baisová, PhD., ÚTVŠ TU Zvolen, T.G.Masaryka 24, Zvolen baisova@vsld.tuzvo.sk, misisko7@gmail.com 14

15 MIESTO TELESNEJ A ŠPORTOVEJ VÝCHOVY V ZÁUJMOCH ADOLESCENTOV PaedDr. Elena Bendíková, PhD. Katedra telesnej výchovy a športu, Fakulta humanitných vied, Univerzita Mateja Bela Banská Bystrica Súhrn: Článok prezentuje čiastkový cieľ a úlohu, ktoré sú súčasťou projektu UGA/2009 Inovácia školskej telesnej výchovy cez Školský vzdelávací program na školách. Poukazujeme na obľúbenosť a miesto telesnej a športovej výchovy v záujmoch adolescentov, ako aj zistenú skutočnosť záujmov adolescentov, ktoré by bolo vhodné zohľadniť pri tvorbe novej koncepcie školskej telesnej a športovej výchovy, pretože obľúbené športové odvetvia a aktivity tvoria predpoklad rozvoja trvalého záujmu školskej populácie o športovanie. Kľúčové slová: adolescent, telesná a športová výchova, záujmy Úvod Záujmy predstavujú dynamické rysy osobnosti, sú neoddeliteľnou súčasťou jej motivačnej štruktúry, teda tých činiteľov, ktoré človeka aktivizujú, podnecujú k činnosti (Končeková, 1996). V hodnotení záujmových preferencií považujeme z hľadiska zdravia za dôležité poznanie a zastúpenie pohybových aktivít, ktoré by mali významne intervenovať do obsahu telesnej a športovej výchovy, ako aj voľného času študentov. Ak vychádzame z faktu hypokinetického spôsobu života ako prejavu aktuálnej podoby záujmov (Bendíková, 2008), potom je poznanie záujmových preferencií predpokladom formovania, regulovania a prognózovania záujmov tak, aby sa stali významnou pozitívnou zložkou voľného času v štruktúre životných hodnôt (Liba, 2000). Obdobie adolescencie je charakterizované dozrievaním organizmu (telesnou výkonnosťou a vytrvalosťou), ktoré determinuje aj ich záujem o šport a rôzne telovýchovné športové aktivity. Adolescenti sa aktívne zapájajú do rôznych druhov športu a záujem prejavujú aj o tzv. adrenalínové športy. Podľa svojich záujmov si vyberajú športové odvetvia, v ktorých už môžu v tomto veku dosahovať aj vrcholné výkony. Záujmy sa začínajú postupne stabilizovať, kde výraznou črtou je ich vyhranenosť a individuálna odlišnosť. Zistené výsledky týkajúce sa štruktúry športových záujmov potvrdili doterajšie výskumné sledovania z tejto oblasti v prácach Frömel et al. (1999), Medeková (1998), Pavlíková (1998), Bebčáková (2000), Majerský (2002), Biela (2005), Paugschová- Jančoková (2008), ktorí konštatujú, že u žiakov ZŠ a študentov SŠ prevládajú záujmy týkajúce sa športových hier, plávania, korčuľovania, 15

16 cyklistiky, tanca a zjazdového lyžovania. Do oblasti záujmov patrí aj turistika. V tejto súvislosti jedným z významných iniciátorov podporujúci záujmy adolescentov patrí aj škole, formou povinných, nepovinných a organizovaných foriem telesnej a športovej výchovy. Súčasný stav v školskej telesnej a športovej výchove na Slovensku je neuspokojivý, kde Bendíková (2009) uvádza, že v súčasnosti výučba školskej telesnej a športovej výchovy zaostáva za ostatnými predmetmi, hlavne na základných, ale aj stredných školách. Šimonek (2003) zároveň poukazuje, že školská telesná a športová výchova v súčasnej situácii neplní a ani nemôže plniť svoje poslanie. Súčasný nový školský zákon č. 245/2008 znížil dotáciu telesnej a športovej výchovy v rámci Štátneho vzdelávacieho programu. Na všetkých stupňoch ZŠ a SŠ bol znížený na dve vyučovacie hodiny týždenne (Antala, 2009). Vzhľadom na súčasné i novo vznikajúce modely vyučovania telesnej a športovej výchovy je a bude charakteristické väčšie rešpektovanie individuality každého žiaka (študenta), a to aj z hľadiska jeho športových záujmov, úrovne samostatnosti, tvorivosti, schopnosti riadenia a pod. Rovnako tak je typické úsilie novej koncepcie o vnútornú aktivitu žiakov a študentov pri pohybovej činnosti a zvýraznení ich podielu na učebnej atmosfére, pohode, radosti, družnosti, kooperatívnosti a emocionalite vyučovacieho procesu (Wurzel, 1994; Grupe, 1995; Shakarian, 1995). Zároveň sa stotožňujeme s Frömelom et al. (1999), že na poznanie športových záujmov žiakov a študentov je potrebná účinná motivácia, optimálna voľba cieľov didaktického procesu, vhodná voľba obsahu a v súhrne efektivita didaktického procesu i celej školskej telesnej a športovej výchovy. Vzhľadom k súčasnej školskej reforme, ktorá sa realizuje v základných a stredných školách, cieľom prieskumu bolo zistiť aktuálny záujem adolescentov o telesnú a športovú výchovu, ako aj zistiť motivačné pohybové aktivity zvyšujúce záujem o uvedený predmet. H1 - predpokladáme, rozdielnosť obľúbenosti telesnej a športovej výchovy u adolescentov, ako aj jej miesto medzi ostatnými predmetmi. H2 predpokladáme, rozdielnosť záujmov (pohybových aktivít) medzi chlapcami a dievčatami v rámci predmetu telesná a športová výchova. Metodika Prieskumu sa zúčastnili študenti 3. ročníka Gymnázia z L. Mikuláša, L. Hrádku a z Ružomberka. Súbor tvorilo 244 študentov stredných škôl s vekovým priemerom 17,3 rokov, z toho 139 dievčat a 105 chlapcov. Prieskum sme zrealizovali v školskom roku 2009/2010, v mesiacoch október/november v stredných školách Liptova, kde študenti vyplnili 16

17 pološtandardizovaný dotazník po verbálnej inštruktáži priamo na hodinách telesnej výchovy, čím sme dosiahli 100 % návratnosť dotazníka. Nami získané kvalitatívno-kvantitatívne údaje sme spracovali v tabuľkách, využili sme metódy logickej analýzy a syntézy, myšlienkové operácie indukciu a dedukciu, percentuálnu frekvenčnú analýzu. Ďalej sme použili Chí kvadrát (na 1 % - p < 0,01 a 5 % - p < 0,05 hladine významnosti), ktorým sme sledovali aj posúdenie významnosti rozdielov odpovedí na jednotlivé otázky dotazníka u študentov stredných škôl. Zároveň získané výsledky porovnávame s dostupnými výsledkami prác iných autorov. Práca prezentuje partitívne rezultáty, vzhľadom k cieľu, ktoré budú predmetom ďalšieho spracovania. Výsledky a diskusia Z údajov charakterizujúcich sledovaný súbor sme vybrali iba tie, ktoré majú význam pre vytýčený čiastkový cieľ. Čoraz viac študentov trpí zlým zdravotným stavom v dôsledku nedostatočného pohybu, čím sa zvyšuje počet mládeže (aj detí) oslobodených od telesnej a športovej výchovy, ako aj s oslabeným zdravím. Medzi najčastejšie zdravotné problémy, ktoré uviedli adolescenti sú rozdielne medzi pohlaviami (tab. 1). Zatiaľ čo u dievčat dominujú zdravotné problémy týkajúce sa bolesti hlavy až v 48 %, tak u chlapcov predstavujú iba 21 %, čo je o viac ako polovicu menej (27 %). Tabuľka 1 Najčastejšie zdravotné problémy adolescentov Druh zdravotného problému / (n = 244) Dievčatá (n = 139 ) chlapci (n = 105 ) Bolesti chrbtice 39 % 19 % Bolesti hlavy 48 % 21 % Respiračné problémy 19 % 9 % Problémy s tlakom 11 % 3 % Alergie 38 % 37 % Bolesti kĺbov 9 % 35 % Iné 32 % 7 % V poradí ďalšie dievčatá uviedli bolesti chrbtice 39 % a alergie 38 %, ktoré v súčasnosti predstavujú prevalenciu rovnako aj u chlapcov (37 %). Dievčatá v 32 % považujú za zdravotný problém aj dysmenoreu. Štatistický významný rozdiel v zdravotných problémoch sme zistili v neprospech dievčat oproti chlapcom (Chí = 7, 634; p < 0,01). 17

18 Uvedené činitele sú aj indikátorom neúčasti adolescentov na hodinách telesnej a športovej výchovy, prípadne ich pasivita absolvovaná sedením,,,nič nerobením, či prípravou na inú vyučovaciu hodinu. Avšak hodnotenie významu pohybovej aktivity ako súčasti zdravého životného štýlu je u adolescentov vysoké, ako u chlapcov (76 %), tak aj u dievčat (71 %). Čo predstavuje v priemere ¾ adolescentov, s 5 % rozdielom v prospech chlapcov. S touto konštatáciou nekorešponduje kvantitatívne zastúpenie pohybových aktivít v dennom režime adolescentov, ktoré prezentuje tab. 2. Tabuľka 2 Priemerný objem pohybovej aktivity adolescentov za týždeň Pohlavie / dni Týždeň x (n = 244) / 7 P U S Š P S N Dievčatá (n = 139) 2 hod : 35 min 45 min 3 hod : 20 min Chlapci (n = 105) 3 hod : 05 min 1 hod : 38 min 4 hod : 43 min Legenda: x aritmetický priemer, P, U, S, Š, P, S, N dni v týždni Dievčatá sa v priemere telovýchovným a športovým aktivitám v priebehu celého týždňa venujú 3 hod : 20 min, z toho počas dní pracovného pokoja 45 min a v priebehu pracovných dní 2 hod : 35 min. V uvedenom obsahu je zahrnutá u dievčat aj telesná a športová výchova. U chlapcov je situácia o niečo lepšia. V priemere sa venujú telovýchovným a športovým aktivitám 4 hod : 43 min, z čoho počas víkendu 1 hod : 38 min a počas pracovných dní 3 hod : 05 min. Uvedené zistenia poukazujú, že chlapci sa v priebehu týždňa venujú telovýchovným a športovým aktivitám o 1 hod a 23 min viac ako dievčatá. Pri zisťovaní frekvencie pohybových aktivít (tab. 3) sme zistili, že dievčatá sa telovýchovným a športovým aktivitám v 46 % venujú nepravidelne, zatiaľ čo chlapci o polovicu menej 22 %. Tabuľka 3 Frekvencia pohybovej aktivity Početnosť Dievčatá (n = 139) Chlapci (n = 105) Nevenuje sa 4 % 2 % Nepravidelne 46 % 22 % 1 x týždenne 21 % 8 % 2 x týždenne 18 % 25 % 3 x týždenne 6 % 28 % Viac ako 3 x týždenne 5 % 15 % 18

19 Jedenkrát týždenne sa pohybovým aktivitám venuje 21 % dievčat a 8 % chlapcov, zatiaľ čo dvakrát týždenne ju vykonáva o 7 % viac chlapcov ako dievčat. Trikrát týždenne vykonávajú telovýchovné a športové aktivity viac ako 4 násobne chlapci (28 %) oproti dievčatám (6 %). Viac ako 3x za týždeň sa venuje 5 % dievčat a trojnásobne viac chlapci. Uvedení študenti vykonávajú rôzne športy na rôznej úrovni. V nami sledovanej skupine adolescentov sa 6 % nevenuje žiadnym telovýchovným a športovým aktivitám, okrem telesnej a športovej výchovy, z ktorej sú čiastočne oslobodení. Zarážajúce je zistenie, že 6 % respondentov sa nevenuje športovým aktivitám vôbec, čo v súčasnosti pri prevalencii civilizačných ochorení, ktoré majú ďalekosiahle následky na zdraví človeka (Urvayová, 2000; Bendíková, 2008). Intenzita telovýchovných a športových aktivít je v priemere v 25 % stredná, v 53 % nízka, a v 22 % vysoká, čo pravdepodobne súvisí s adolescentmi, ktorí sa zúčastňujú aj tréningových procesov. Spôsob vykonávania telovýchovnej a športovej činnosti u dievčat je v neorganizovanom kolektíve a s priateľmi na prvom mieste (52 %). Zatiaľ čo u chlapcov je na prvom mieste v spôsobe vykonávania telovýchovných a športových činností v organizovanom kolektíve (68 %), čo je oproti dievčatám viac ako o polovicu, čo potvrdzuje štatistický významný rozdiel medzi pohlaviami (Chí = 9, 325; p < 0,01). Štatistický významný rozdiel sme zistili v prospech dievčat oproti chlapcom v neorganizovanom spôsobe vykonávania pohybových aktivít (Chí = 8, 914; p < 0,01). Tabuľka 4 Spôsob vykonávania pohybovej aktivity Spôsob vykonávania / (n = 244) Dievčatá (n = 139) Chlapci (n =105) Sám 7 % 5 % V organizovanom kolektíve 25 % 68 % V neorganizovanom kolektíve 52 % 20 % (s priateľmi) Iba na hodine TŠV 4 % 2 % Je to jedno 12 % 5 % Objem telesnej a športovej výchovy v nami sledovaných školách týždenne by mal predstavovať u študentov 3 vyučovacie hodiny, t. j. 135 minút. Nami zistené údaje poukazujú u dievčat oproti chlapcom na zostupné hodnoty 1 hod : 7, 5 min, čo predstavuje 1 a pol vyučovacej hodiny (45 min a 22,5 min). U chlapcov bez 19,5 min to predstavuje necelé 3 vyučovacie jednotky (tab. 5). Objemový rozdiel predstavuje 48 min., čo je bez 3 min 1 19

20 vyučovacia hodina. V tejto súvislosti poukazujeme už spomínanú skutočnosť, že súčasná školská reforma stanovila minimálny počet hodín školskej telesnej a športovej výchovy na dve. Vytvoril sa však priestor rozšíriť počet hodín telesnej a športovej výchovy týždenne prostredníctvom školských vzdelávacích programov. V praxi túto možnosť nami sledované školy zrealizovali, ale záujem zo strany adolescentov, predovšetkým dievčat zámer nesplnil. Tabuľka 5 Objem telesnej a športovej výchovy za týždeň v škole V škole/ Telesná a športová P U S Š P S N x výchova Dievčatá (n = 139) 1 hod : 7,5 min - 67,5 min Chlapci (n = 105) 2 hod : 25, 5 min - 115, 5 min Legenda: x aritmetický priemer, P, U, S, Š, P, S, N dni v týždni Nami zistenú skutočnosť nízkeho objemu pohybových aktivít v spôsobe života adolescentov chápeme ako dôsledok pôsobenia radu objektívnych a subjektívnych faktorov determinujúcich nepriaznivé zmeny v postavení pohybových režimov v životnom štýle populácie. Obsahom telesnej a športovej výchovy sú v poradí, z hľadiska obľúbenosti (loptové) hry, lyžovanie, atletika, plávanie a nakoniec gymnastika. Pri sledovaní záujmov adolescentov o pohybové aktivity v rámci sledovaného predmetu sme zistili, že chlapci preferujú športy s možnosťou priameho stretávania sa so súperom (Chí = 11, 889; p < 0,01). Dievčatá skôr vyhľadávajú telovýchovné aktivity individuálneho charakteru, estetického zamerania, bez priameho kontaktu (Chí = 12, 317; p < 0,01). Uvedené zistenia korešpondujú aj so zisteniami Teplého et al. (1985). Čiastočne korešpondujú s longitudinálnym výskumom Frömela (1999) a potvrdzujú príklon k týmto pohybovým aktivitám, ktoré je možné realizovať aj vo voľnom čase. Ako uvádza Liba (2000) uvedené pohybové aktivity sú predpokladom časových možností v dňoch pracovného pokoja, predĺžených víkendov s posunom záujmov realizovaných aj v prírode. Zároveň hodiny školskej telesnej a športovej výchovy sú pre adolescentov v 32 % nezaujímavé, v 25 % ich označilo za hodiny klasické, pre 12 % sú zaujímavé a pre 8 % adolescentov atraktívne. V 23 % sa hodiny školskej telesnej a športovej výchovy javia ako nudné. Tieto výsledky sú aj odrazom práce učiteľa alebo učiteľky telesnej a športovej výchovy. 20

21 Z hľadiska informatívnej a formatívnej účinnosti telesnej a športovej výchovy sa nám javilo ako zaujímavé hodnotenie (známkovanie) uvedeného predmetu. Dievčatá telesnú a športovú výchovu v najvyššom percentuálnom vyjadrení (43 %) ohodnotili známkou 4. Známkou 3 ju ohodnotilo 38 %, zatiaľ čo známkou 2 ju ohodnotilo 11%. Za povšimnutie stojí aj hodnotenie známkou 5 rovnako u dievčat ako (3 %) aj u chlapcov (1 %). Známkou 1 ju ohodnotilo 5 % dievčat a o 2 % viac chlapcov (7 %). U chlapcov uvedený predmet mal najvyššie percentuálne zastúpenie pri známke 3, ku ktorej sa priklonilo až 59 %, zatiaľ čo k známke 4 sa priklonilo o polovicu menej aj ako u dievčat (23 %). Štatistický významný rozdiel medzi pohlaviami sme zistili u dievčat pri známke 4 (Chí = 7, 632; p < 0,01) a u chlapcov pri známke 3 (Chí = 8, 054; p < 0,01). Hodiny telesnej a športovej výchovy (tab. 6) sú u dievčat menej obľúbené ako u chlapcov (Chí = 8, 760; p < 0,01). Podobne tomu je aj v záujmovej telesnej výchove, ktorú v školách viac obľubujú chlapci ako dievčatá (Chí = 9, 216; p < 0,01). Uvedené zistenia pravdepodobne súvisia s obsahovou stránkou predmetu, kde súčasná generácia mládeže uprednostňuje nové, zábavnejšie a zaujímavejšie formy pohybových aktivít, či už v rámci telesnej a športovej výchovy alebo pohybovej a športovej výchovy. Uvedené zistenie pravdepodobne korešponduje aj s návštevnosťou pohybových aktivít adolescentov mimo školy, ktoré ponúkajú väčšiu variabilnosť a atraktívnosť. Tabuľka 6 Obľúbenosť telesnej a športovej výchovy medzi adolescentmi Predmet / (n = 244) Dievčatá (n = 139) Chlapci (n = 105) áno nie áno nie Telesná a športová výchova 24 % 76 % 82 % 18 % Záujmová telesná výchova 19 % 81 % 76 % 24 % Pri uvádzaní dôvodov obľúbenosti predmetu školská telesná a športová výchova adolescenti najčastejšie uvádzali. U dievčat z dôvodu zábavy a stretnutia s kamarátkami z iných tried (Chí = 7, 511; p < 0,01), ako aj z dôvodu, že sa neučia na hodinách školskej telesnej a športovej výchovy. U chlapcov dominoval záujem o pohyb v 48 % (Chí = 7, 989; p < 0,01). Adolescenti sa vyjadrovali aj k neobľúbenosti predmetu školská telesná a športová výchova. Najviac negatív je z dôvodu, že ich nútia do toho, čo sa im nechce robiť, nebaví ich robiť to, čo chce učiteľ, že nemôžu cvičiť čo ich zaujíma. Predmetom neobľúbenosti školskej telesnej a športovej výchovy je poradie predmetu v rozvrhu (prvá, posledná hodina, hodina uprostred). Ako ďalšie negatíva uviedli, že sa počas vyučovania unavia, majú málo času na prezliekanie, 21

22 že sa spotia na hodinách školskej telesnej a športovej výchovy, čo im vadí, predovšetkým dievčatám. Z hľadiska obľúbenosti telesnej a športovej výchovy sme u dievčat zistili, že telesná v poradí obľúbenosti je z 10 predmetov na 8 mieste a predchádzajú ju aj etická výchova, či náboženstvo. U chlapcov naopak telesná a športová výchova je na druhom mieste po informatike. Zistili sme štatistický významný rozdiel medzi pohlaviami z hľadiska miesta a záujmu o telesnú a športovú výchovu na 1 % hladine významnosti (Chí = 9, 213; p < 0,01). Zapojenosť adolescentov do organizovaných pohybových aktivít v škole predstavuje u chlapcov 59 % a u dievčat iba 19 %, čo považujeme za negatívne (tab. 7). Preto sme zisťovali aj dôvody. Dievčatá uviedli stereotyp a klasiku, ktoré sa opierajú o volejbal a basketbal, oproti ich záujmom akými sú: pilates, zumba, aerolates, spinning, lukostreľba, (step) aerobic. Z uvedeného pravdepodobne vyplýva aj objem telesnej a športovej výchovy, ako aj pohybovej a športovej výchovy opäť v neprospech dievčat oproti chlapcom, ktorí by privítali aj florball, nohejbal, či bedminton, ktorý by privítali aj dievčatá. Tabuľka 7 Objem pohybovej a športovej výchovy za týždeň v škole V škole/ Pohybová a športová P U S Š P S N x výchova Dievčatá (n = 139) 1 hod : 02 min - 62 min Chlapci (n = 105) 1 hod : 30 min - 90 min Legenda: x aritmetický priemer, P, U, S, Š, P, S, N dni v týždni Nami zistené údaje pravdepodobne súvisia aj s neúčasťou adolescentov na hodinách. Medzi najčastejšie dôvody neúčasti dievčat na hodinách TŠV patria (obr. 1): (bolestivá) menštruácia, nedostatočná motivácia zo strany pedagóga, nereflektovanie záujmov, iné zdravotné problémy (rekovalescencia po chrípke, angíne...). Zároveň uviedli nedostatočné hygienické podmienky školy (sprchy, teplá voda) a nedostatok času pre realizovanie hygienických potrieb počas menštruácie, ale aj mimo nej, približne rovnakým percentuálnym zastúpením. Za povšimnutie stojí zistenie, že 19 % opýtaných necvičí na hodinách TV alebo iba zriedkavo pre slabú vôľu a pohodlnosť. U chlapcov k najčastejším dôvodom patria zdravotné problémy (35 %), rekovalescencia po chorobe (21 %), nedostatočný záujem zo strany pedagóga inovovať a sledovať nové záujmy adolescentov (44 %). 22

23 0,5 0,45 0,4 0,35 0,3 0,25 0,2 0,15 0,1 0, % 12% 9% 5% 15% 14% menštruácia nedost. motivácia nerefl. záujmov iné zdravotné problémy hygien. podmienky školy nedostatok času na hygienu Obr. 1 Najčastejšie dôvody neúčasti adolescentiek na hodinách TŠV (n = 139) Frımel et. al. (1999), Majerský (2002) vo svojich výskumoch uvádzajú, že úspešné presadenie nového poňatia školskej telesnej výchovy na základných a stredných školách je do značnej miery závislé na znalostiach štruktúry a charakteru športových záujmov a pohybovej aktivity mládeže. Za najdôležitejšie indikátory športových a pohybových záujmov je považovaná miera vedomostí o určitej pohybovej činnosti, vedomosti zo základov telesnej výchovy a športu, vzťah k pohybovej aktivite a miera uspokojenia zo športovej a pohybovej aktivity (postoje k školskej telesnej výchove a športu). Záver Zmena obsahu vyučovania školskej telesnej výchovy môže podstatne ovplyvniť záujem žiakov o školskú telesnú výchovu, zvýšiť jej účinnosť a skvalitniť realizáciu telovýchovného procesu. Na základe našich predpokladov rozdielnosti obľúbenosti telesnej a športovej výchovy u adolescentov, sme štatisticky na 1 % hladine významnosti zistili, že predmet telesná a športová výchova je dominantnejšie obľúbená u chlapcov ako u dievčat, kde zároveň sme zistili, že dievčatá preferujú iné vyučovacie predmety pred telesnou a športovou výchovou (pohybová a športová výchova) oproti chlapcom. Zároveň sa nám potvrdilo aj rozdielnosť záujmov (pohybových aktivít) medzi chlapcami a dievčatami (na 1 % hladine významnosti) v rámci predmetu telesná a športová výchova. Uvedené zistenia negeneralizujeme, ale poukazujeme na skutočnosť sledovaného javu, ktorý by sa mal stať predmetom širšieho sledovania v rámci Slovenska. 23

24 Literatúra ANTALA, B Vývoj, súčasný stav a nové trendy vo vyučovaní telesnej výchovy v školách. In: Didaktika školskej telesnej výchovy. Bratislava : FTVŠ UK, 2001, s ISBN ANTALA, B Telesná a športová výchova v základných a stredných školách v SR po prvom roku transformácie vzdelávania. In Slovenský školský šport- podmienky -prognózyrozvoj. Národná konferencia o školskom športe. BEBČÁKOVÁ, V Súčasné trendy výučby telesnej výchovy. In: Telesná výchova a šport, roč. 10, 2000, č. 3, s BENDÍKOVÁ, E Zdravotný stav - funkčná a telesná zdatnosť adolescentov. In Exercitatio Corpolis - Motus Salus, [CD ROM], Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, Fakulta humanitných vied, 2008, s BENDÍKOVÁ, E Kritický pohľad na príčiny pohybovej nedostatočnosti slovenských školákov. In: Telesná výchova a šport mládeže. roč.75.č.5, BIELA, D Štruktúra športových záujmov diagnostikovaná u žiakov základnej školy. In: Telesná výchova a šport, roč. 15, 2005, č. 1, s FRÖMEL, K. NOVOSAD, J. SVOZIL, Z Pohybová aktivita a sportovní zájmy mládeže. Olomouc : Univerzita Palackého, 1999, 173 s. GRUPE, O Erfarungen im Sport: Haben Sie eine besondere pedagogische Bedeuting? In: Schaller, H. J. Pache, D. Sport als Bildungschance und Lebensform. KONČEKOVÁ, Ľ Psychológia puberty. UPJŠ v Košiciach, Vysokoškolské učebné texty, Pedagogická fakulta v Prešove, 1996, 113 s. LIBA, J Výchova k zdraviu a pohyb. Prešov : FHPV PU, 2000, s.120. MAJERSKÝ, O Športové záujmy žiakov ZŠ a SŠ západoslovenského regiónu. In Telesná výchova a šport, roč. 14, 2004, č. 1, ISSN , s MEDEKOVÁ, H Niektoré poznatky o telovýchovnej aktivite detí a mládeže. Bratislava, Metodické centrum 1998, 32 s. PAVLÍKOVÁ, A Štruktúra činnosti obyvateľov SR vo voľnom čase. In: Východiská k optimalizácii pohybových programov obyvateľov SR : Zborník výstupov z grantového projektu č. 95/5 195/233. Bratislava : FTVŠ UK, 1998, s ISBN PAUGSCHOVÁ, B. JANČOKOVÁ, Ľ Diagnostika športových záujmov žiakov ZŠ a SŠ v stredoslovenskom regióne. In Telovýchovné a športové záujmy v rámci voľnočasových aktivít žiakov.bratislava

25 SHAKARIAN, D. C Beyond Lecture: Active Learning Strategies That Work. In: Joperd, 66, č. 5/6, s ŠIMONEK, J Inovačné tendencie v školskej telesnej výchove. In Telesná výchova a šport roč. 13. č.1. TEPLÝ, Z. et al Pohybová aktivita detí a mládeže v ČSR. Praha : ČÚV ČSTV, 1985, s URVAYOVÁ, A Pohybová aktivita ako prevencia ochorení. In: Pohybová aktivita a šport v živote dospelých. Šport pre všetkých, Bratislava : SOV, 2000, s WURZEL, B Offenheit und Planung. In: Sportunterricht, 43, č. 3, s Kontaktná adresa pracoviska autora s om: bendikova@fhv.umb.sk; e.ben@centrum.sk 25

26 TELESNÁ VÝCHOVA NA 1. STUPNI ZŠ Z POHĽADU UČITEĽOV A ŽIAKOV Mgr. Martina Jurkechová Katedra elementárnej a predškolskej pedagogiky, Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Súhrn Telesná výchova tvorí neoddeliteľnú súčasť edukácie na všetkých typoch a stupňoch škôl. Príspevok analyzuje telesnú výchovu ako vyučovací predmet z pohľadu učiteľov a žiakov. Bližšie sa zaoberá prostriedkami edukácie, a to hmotnými - najmä priestormi na cvičenie a materiálnym vybavením škôl potrebných na vyučovanie. Rovnako objektom nášho záujmu sú nehmotné prostriedky edukácie s akcentom na obsah vzdelávania telesnej výchovy, ktorý je vymedzený v pedagogických dokumentoch. Bližšie analyzujeme úroveň teoretických vedomostí a postojov žiakov 1. stupňa ZŠ k telesnej výchove a športu. Snažili sme sa nájsť odpovede na otázky: Aká je úroveň teoretických vedomostí a postojov žiakov 4. ročníkov k telesnej výchove? Aké sú názory učiteľov 1. stupňa ZŠ na teoretické vzdelávanie z telesnej výchovy? Aké podmienky sú vytvorené na základných školách pre vyučovanie telesnej výchovy? Kľúčové slová: telesná výchova, zdravie, žiak, učiteľ, edukácia, podmienky edukácie, vedomosti, postoje Úvod S. Freud prehlásil, že existujú tri nemožné povolania: vychovávať, uzdravovať a vládnuť, pretože v každej z nich si človek môže byť istý nedostatočným úspechom (in Prokešová, 2004, str. 85). Čo vlastne výchovou chceme dosiahnuť, kam smerujeme, aké sú naše ciele, má vôbec zmysel? Výrok Immanuela Kanta človek je človekom len výchovou, umožňuje vystihnúť a vymedziť výchovné pôsobenie ako cieľavedomú, integrálnu, zmysluplnú a pozitívnu kultiváciu smerujúcu ku komplexnému, optimálnemu a harmonickému rozvoju človeka k čomu aktívne prispieva práve telesná výchova. Telesnú výchovu radíme k historicky najstarším zložkám výchovy. V minulosti sa telesná výchova nazývala telocvik a stala sa na Slovensku povinným vyučovacím predmetom až v roku 1868 a aj to do roku 1869 len pre chlapcov. V súčasnosti tvorí neoddeliteľnú časť výchovy a vzdelávania. Orientuje sa na pozitívne ovplyvňovanie fyzického a duševného 26

27 zdravia, podieľa sa na správnom telesnom a pohybovom vývine a aktívne formuje morálne, psychické a iné vlastnosti osobnosti žiakov. Telesná výchova sa realizuje v telovýchovnom procese a hovoríme o školskej telesnej výchove. Na 2. svetovom summite telesnej výchovy, ktorý sa konal 2. a 3. decembra 2005 v Magglingene vo Švajčiarsku sa konštatovalo, že kvalitná telesná výchova je najefektívnejší a najkomplexnejší prostriedok na osvojovanie pohybových zručností, rozvoj pohybových schopností, poskytovanie prístupov, hodnôt, vedomostí pre celoživotnú účasť detí a mládeže v pohybových aktivitách a športe. Telesná výchova je jediným vyučovacím predmetom, ktorého základným zameraním je zdokonaľovanie tela, pohybová činnosť, telesný rozvoj a zdravie, teda môžeme tvrdiť, že je to predmet, ktorý komplexne rozvíja myseľ, tela a ducha žiaka (Majerský, Hellebrandtová, 2006). Kvalitu a efektivitu edukačného procesu ovplyvňujú a dôležitú úlohu zohrávajú prostriedky edukácie. Čim lepšie dokáže edukátor využívať edukačne prostriedky, tým intenzívnejšie a efektívnejšie je jeho pedagogické pôsobenie. Výber vhodných prostriedkov edukácie je vrcholom pedagogického majstrovstva. Priraďovanie prostriedkov k cieľu a ciele k prostriedkom tvoria zložitú myšlienkovú činnosť, ktorá je závislá od schopností a všestranných zručností edukátora. Za kvalitnú telesnú výchovu môžeme považovať taký proces, ktorý podľa Antalu, Labudovej (2006) dokáže zabezpečiť: osvojovanie a zdokonaľovanie pohybových zručností, rozvoj telesnej zdatnosti a pohybovej výkonnosti, najmä zdravotne orientovanej zdatnosti, rozumovú vyspelosť, sociálnu adaptáciu žiaka, pozitívny vzťah a postoje k telesnej výchove. Taktiež, aby sa dosiahla primeraná kvalita je nevyhnutný dostatočný rozsah a priestor na pohybovú aktivitu. Telesná výchova ako vyučovací predmet má na rozdiel od ostatných predmetov odlišnú stavbu vyučovacej jednotky, iné materiálne, technické podmienky a inú pracovnú atmosféru. Ak využijeme motiváciu a tvorivosť žiakov, aj ich prirodzenú potrebu spolupráce, je školská telesná výchova výchovným a vzdelávacím predmetom vo všeobecnom i špecifickom zmysle slova (Mazal, 1991). Telesná výchova vo mne vyvoláva pocit, ako by som mohol odletieť preč! (11 ročný žiak). 27