RÓMOVIA V ABOVSKEJ, ŠARIŠSKEJ A TURNIANSKEJ STOLICI V DRUHEJ POLOVICI 18. STOROČIA. Mgr. ANNA TKÁČOVÁ, PhD.

Transkript

1

2 RÓMOVIA V ABOVSKEJ, ŠARIŠSKEJ A TURNIANSKEJ STOLICI V DRUHEJ POLOVICI 18. STOROČIA Mgr. ANNA TKÁČOVÁ, PhD. KOŠICE 2016

3 RÓMOVIA V ABOVSKEJ, ŠARIŠSKEJ A TURNIANSKEJ STOLICI V DRUHEJ POLOVICI 18. STOROČIA 2016 Anna Tkáčová Univerzitná knižnica UPJŠ v Košiciach Recenzenti: prof. PhDr. Jozef Baďurík, CSc. Univerzita Komenského Bratislava Filozofická fakulta, Katedra slovenských dejín doc. Ján Adam PhD. Prešovská univerzita v Prešove Filozofická fakulta, Inštitút histórie Všetky práva vyhradené. Toto dielo ani žiadnu jeho časť nemožno reprodukovať, ukladať do informačných systémov alebo inak rozširovať bez súhlasu majiteľov práv. Za odbornú a jazykovú stránku tejto publikácie zodpovedá autor. Rukopis neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou. Vydavateľ: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Umiestnenie: Dostupné od: jún 2016 ISBN

4 Obsah Predhovor... 6 Úvod Príchod Rómov do Uhorska a ich postavenie v Uhorsku do prvej polovice 18. storočia 1.1 Pôvod, sociálna príslušnosť, migrácia a pomenovania Rómov Prvé správy o Rómoch v Uhorsku a na území dnešného východného Slovenska Postavenie Rómov v Uhorsku do prvej polovice 18. storočia Rómovia v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici v druhej polovici 18. storočia 2.1 Administratívno-správne členenie stolíc Život Rómov v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici vo svetle archívnych materiálov Nariadenia Márie Terézie a Jozefa II. týkajúce sa Rómov v Uhorsku 3.1 Politická situácia a riešenie sociálno-ekonomických otázok v Uhorsku v druhej polovici 18. storočia Reformy a nariadenia Márie Terézie a Jozefa II. a ich cieľ Súpisy Rómov v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici počas vlády Márie Terézie a Jozefa II. 4.1 Cieľ a charakteristika súpisov Rómov a metodika číselného a grafického spracovania súpisných údajov Súpisy Rómov v Abovskej stolici Súpisy Rómov v Šarišskej stolici Súpisy Rómov v Turnianskej stolici Vyhodnotenie súpisov Rómov v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici 5.1 Porovnanie grafických priebehov niektorých súpisných údajov Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolice Migrácia Rómov Celkové vyhodnotenie súpisných údajov Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolice Záver

5 Prílohy Príl. 1 Záznam o richtárovi Jánovi Kuinschovi v Mestskej knihe S.N.Vsi. 166 Príl. 2 Záznam o richtárovi Jánovi Kuinschovi v kronike obce Smižany Príl. 3 Sprievodná listina kráľa Žigmunda Luxemburského z 18. apríla Príl. 4 Prehľad existujúcich súpisov za jednotlivé stolice ležiace na území dnešného Slovenska Príl. 5 Vzor súpisného tlačiva pre roky 1773 až Príl. 6 Vzor časti súpisného tlačiva pre roky 1784 až Zoznam prameňov a použitej literatúry Zoznam tabuliek, grafov a obrázkov Zoznam skratiek a symbolov Slovník termínov

6 Predhovor Základom tejto publikácie je moja dizertačná práca s rovnomenným názvom, ktorú som v roku 2007 úspešne obhájila na Historickom ústave SAV v Bratislave, resp. na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vzhľadom na životné okolnosti som sa k uverejneniu výsledkov môjho bádania dostala až teraz. Napriek časovému odstupu takmer desať rokov tieto výsledky výskumu nestratili nič na svojej aktuálnosti. Podnetom na vznik práce s touto témou bola skutočnosť, že problematika Rómov v Uhorsku v druhej polovici 18. storočia, teda v období, ktoré bolo v spôsobe jej riešenia v dejinách Rómov prelomovým, nie je spracovaná v dostatočnej miere. Môj doterajší výskum v archívoch v Berehove (na Ukrajine), Budapešti, Košiciach, Prešove a vo Viedni odkryl existenciu množstva (najmä čo do počtu) ešte nespracovaného materiálu z tohto obdobia. Sú to rôzne policajné a súdne záznamy, hlásenia stolíc, žiadosti a prosbopisy, ale najmä súpisy Rómov, ktoré sú cenným prameňom pre poznanie vtedajšieho života Rómov. Časová náročnosť na spracovanie tohto množstva pramenného materiálu ma donútila venovať sa v práci iba trom stoliciam. Kvôli úplnosti som sa rozhodla v tejto práci stručne uviesť údaje o pôvode Rómov, ich sociálnej príslušnosti, o ich migrácii po odchode z Indie až po príchod do Uhorska, o pomenovaniach Rómov, ktoré dostali od okolitého sveta, o prvých správach o Rómoch v Uhorsku a na území dnešného východného Slovenska, ako aj o postavení Rómov v Uhorsku do prvej polovice 18. storočia. Pre priblíženie skúmaného obdobia a okolností, ktoré mali vplyv tak na rozhodnutia osvietenských panovníkov, ako aj na postoje uhorskej šľachty voči nim, i na postavenie a správanie sa poddaných, najmä Rómov, bola nutná krátka zmienka o politickej situácii a riešení sociálno-ekonomických otázok v druhej polovici 18. storočia v Uhorsku, ale tiež aj o reformách a nariadeniach Márie Terézie a Jozefa II., ktoré sa týkali Rómov, a o cieľoch týchto nariadení. Pri používaní termínu Róm, Rómovia, rómsky v práci striktne vychádzam z bežne zaužívanej praxe, podľa ktorej takmer všetky skupiny (Sinti, Manuš, Romaničel i Kale) prijali označenie Róm (IRU už od roku 1971). Používanie tohto pomenovania vyžadujú aj rôzne rómske organizácie, ako napríklad Rada nordických Rómov, Sa- 6

7 Roma, Inc. a Rómsky národný kongres. 1 Termín Cigán, cigánsky sa v práci vyskytuje len v súvislosti s citovaním rôznych dobových a archívnych materiálov. Pri písaní historických názvov, pomenovaní a dobových mien používam tvar podľa platných pravidiel slovenského pravopisu, pri prepise dobových textov som sa pridržiavala pravidiel uverejnených v Archivním časopise z roku Pôvodný tvar z historických materiálov uvádzam v zátvorke. V úvodnej kapitole je kladený dôraz najmä na tých autorov 18. až 21. storočia, ktorí sa zaoberali alebo sa aspoň okrajovo dotkli rómskej problematiky skúmaného obdobia a územia, t.j. Rómov v Uhorsku v 18. storočí. Moje osobitné poďakovanie patrí v prvom rade mojim rodičom za ich podporu a prof. PhDr. Jozefovi Šimončičovi CSc. za vzácne rady, usmernenia a pripomienky. Poďakovanie za vecné pripomienky pôvodne k mojej dizertačnej práci patrí aj mojej niekdajšej školiteľke PhDr. Eve Kowalskej, DrSc., ako aj ďalším mojim bývalým kolegom, z ktorých menovite uvediem Mgr. Alexandra Mušinku, PhD. a PhDr. Milana Podrimavského, CSc. V neposlednom rade moje veľké poďakovanie patrí tiež pracovníkom štátnych archívov v Košiciach, v Prešove, v Budapešti, vo Viedni a v Berehove, ďalej pracovníkom Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, Szechényi könyvtár v Budapešti a Österreichische Nationalbibliothek vo Viedni za ústretovosť pri poskytovaní potrebných materiálov. Autorka 1 Prax používania výrazu Róm na označenie všetkých skupín schválil v roku 2000 aj Kongres USA. Pozri HANCOCK, I.: My rómsky národ / Ame sam e promane džene. Bratislava : Petrus, 2005, s MARSINA, R. - ŽUDEL, J.: Vývoj novodobého písma vo fotografických ukázkach. II. Archivní časopis, 1958, 4, Príloha, s

8 Úvod V priebehu 18. a najmä v 19. storočí vznikalo množstvo dobových prác o Rómoch žijúcich na území habsburskej monarchie (na území Uhorska, českých a rakúskych krajín). V týchto monografiách sa analyzovali prevažne otázky pomenovania Rómov, hľadania a určenia ich pravlasti na základe rozboru rómskeho jazyka, ich príchodu do Európy, celkového počtu, spôsobu života, religiozity, zamestnania, výchovy detí atď. 3 Postupom času sa rôzne teórie a predpoklady (najmä 3 Napríklad THOMASIUS, J.: Gründliche historische Nachricht von denen Ziegeunern, Darinnen nebst andern Merckwürdigkeiten dieses Volcks in sonderheit desselben Ursprung und erstes Vaterland, Ankunfft, Fortpflantzung und Ausbreitung in Teutschland und andern Europäischen Ländern aus bewährten Geschicht-Schreibern kürtzlich gezeiget und erwiesen wird. Franckfurt und Leipzig 1748, 63 s.; AUGUSTINI ab HORTIS, S.: Cigáni v Uhorsku / Zigeuner in Ungarn Bratislava : Štúdio -dd-, 1995, 203 s.; RÜDIGER, J. Ch. Ch.: Von der Sprache und Herkunft der Zigeuner aus Indien. Leipzig : Kummer, 1782, s ; GRELLMANN, H. M. G.: Historischer Versuch über die Zigeuner betreffend die Lebensart und Verfassung Sitten und Schicksale dieses Volks seit seiner Erscheinung in Europa und dessen Ursprung. Göttingen : Johann Christian Dieterich, 1787, 358 s.; HASSE, J. G.: Die Zigeuner im Herodot oder neue Aufschlüsse über die ältere Zigeuner-Geschichte, aus griechischen Schriftstellern. Königsberg : Göbbels und Unzer, 1803, 46 s.; KINDLER, J. P.: Interessante Mittheilungen über die Zigeuner. Nürnberg : Raw, 1831, 35 s.; TETZNER, Th.: Geschichte der Zigeuner, ihre Herkunft, Natur und Art. Weimar und Ilmenau : B. F. Voigt, 1835, 142 s.; HEISTER, C. von: Ethnographische und geschichtliche Notizen über die Zigeuner. Königsberg : Gräfe und Unzer, 1842, 160 s.; POTT, A. F.: Die Zigeuner in Europa und Asien. Ethnographisch-linguistische Untersuchung, vornehmlich ihrer Herkunft und Sprache, nach gedruckten und ungedruckten Quellen Halle : Druck und Verlag von Eduard HeyneMANN, ; NEWBOLD: The Gypsies of Egypt. In: Journal of the Royal Asiatic Society of Great Britain and Ireland. London : Royal Asiatic Society of Great Britain & Ireland, 1856; NÖGGERATH: Über die Eigenthümlichkeiten und Geschichte der Zigeuner. Köln 1857; REINBECK, E.: Die Zigeuner. Eine wissenschaftliche Monographie nach historischen Quellen bearbeitet: Herkommen, Geschichte und eigenthümliche Lebensweise dieses räthselhaften Wandervolkes, von seinem ersten Auftreten im fünfzehnten Jahrhundert bis auf die neueste Zeit. Salzkotten und Leipzig : Eugen von Sobbe, 1861, 94 s.; LISZT, F.: Die Zigeuner und ihre Musik in Ungarn. Leipzig : Breitkopf und Härtel, 1883, 400 s.; LIEBICH, R.: Die Zigeuner in ihrem Wesen und in ihrer Sprache. Leipzig : F. A. Brockhaus, 1863, 272 s.; SIMSON, W.: A History of the Gipsies. With Specimens of the Gipsy Language. London - Edinburgh : Sampson Low, Son and Marston, 1865, 575 s.; MITROWIC, R. W. von: Versuch einer Darstellung der Lebensweise, Herkunft und Sprache der Zigeuner im Allgemeinen und der in Oesterreich lebenden Zigeuner insbesondere. Prag : Heinrich Mercy, 1868, 168 s.; HOPF, C.: Die Einwanderung der Zigeuner in Europa. Gotha : Friedrich Andreas Perthes, 1870, 47 s.; HRAŠE, J. K.: Persekuce cikánův zemích koruny České v XVIII. století. Světozor, 5, 1871, 2-4, s ; MIKLOSICH, F. X.: Ueber die Mundarten und die Wanderungen der Zigeuner Europas. Wien : Gerold s Sohn, ; SCHWICKER, J. H.: Die Zigeuner in Ungarn und Siebenbürgen. Wien und Teschen : Verlag von Karl Prochaska, 1883, 187 s.; KITTLITZ, R. von: Die Zigeuner. Vortrag gehalten im Winter 1884/85 in der naturforschenden und in der Oberlausitzer Gesellschaft der Wissenschaften. Sammlung von Vorträgen für das deutsche Volk, XIV, 9. Heidelberg : Winter 1885, s ; WLISLOCKI, H. von: Vom wandernden Zigeunervolke. Bilder aus dem Leben der Siebenbürger Zigeuner. Geschichtliches, Ethnologisches, Sprache und Poesie. Hamburg : Verlagsanstalt und Druckerei Actien-Gesellschaft, 1890, 390 s. O Rómoch sa vo svojich dielach zmieňujú tiež Matej Bel ( ) a Ján Čaplovič ( ): BEL, M.: Notitia Hungariae novae historico geographica, divisa in partes quatuor,... Tomus secundus. Viennae Austriae : Johannis Petri van Ghelen, 1736, 587 s.; BEL, M.: Compendium Hungariae geographicum, ad exemplar notitiae Hungariae novae historico-geographicae, Matthiae Bel, in partes IV. ut pote, Hungariam, Cis-Danubianam, Trans-Danubianam, Cis-Tibiscanam, Trans-Tibiscanam, et comitatus, divisum. Posonii et Pestini : Joannes Michaelis Landerer de Füskut, 1792, [12], 318, [52] s.; 8

9 o ich pôvode a príchode do Európy, o ich pomenovaní a pod.) buď vyvracali, alebo, naopak, upresňovali. Postupným spoznávaním života Rómov sa čiastočne menil aj pohľad majority na Rómov. Počiatočným impulzom pre významný objav jazykovedcov J. Ch. Ch. Rüdigera, H. M. G. Grellmanna a W. Marsdena, ktorí položili vedecké základy romistiky, bola v roku 1776 vo Viedenských novinách 4 uverejnená informácia spišského vzdelanca S. Augustina ab Hortisa o podobnosti rómskeho jazyka s indickým. Významným romistom z územia dnešného Slovenska bol tiež Juraj Jozef Ihnátko ( ) z Michaloviec, ktorému v roku 1877 vyšlo dielo Cigány nyelvtan (Cigánska gramatika) na 105 stranách vreckového formátu. Toto dielo rozoberá dovtedajšie i novšie poznatky o morfológii rómčiny. Ďalším romistom slovenského pôvodu bol Pavol Lichner ( ) z Modry - profesor klasickej filológie, u ktorého sa v pozostalosti našli rukou písané Wissenschaftliche Notizen IV. Heft (Vedecké poznámky - IV. zošit), kde Lichner zachytil na 34 stranách slová patriace k západoslovenskému rómskemu dialektu. 5 Po vzniku prvej Československej republiky sa rómskou problematikou zaoberal František Štampach, ktorému v roku 1929 vyšla v Prahe monografia Cikáni v Československé republice 6 a významný jazykovedec Vincenc Lesný 7. Potom nastala v oblasti výskumu rómskej problematiky stagnácia. Až v 50. rokoch 20. storočia dochádza k oživeniu záujmu o odborný rómsky výskum. Na Slovensku to boli odborné príspevky Emílie Horváthovej 8 a v Čechách monografia Zdeňky Jamnickej-Šmerglovej 9 CSAPLOVICS, J.: Gemälde von Ungern. Erster Theil I. Ungern ist Europa im Kleinen. II. Eintheilung, Comitate, Bezirke, Städte, Märkte, Dörfer, Prädien. III. Bewohner. IV. Religionen. V. Literatur. Wissenschaftliche Aufklärung. Künste. Pesth : Verlag von C. A. Hartleben, 1829, 345 s.; CSAPLOVICS, J.: Gemälde von Ungern. Zweiter Theil. VI. Industrie. VII. Ungern als Staat. VIII. National-Gebräuche. Feste. Lebensweise. Pesth : Verlag von C. A. Hartleben, 1829, 334 s. 4 Viedenské noviny boli založené v roku 1703 ako Wiennerisches Diarium, od roku 1780 sa volajú Wiener Zeitung a sú vydávané dodnes. Ide o najstaršie vydávané noviny na svete. 5 KUTLÍK-GARUDO, I. E.: O začiatkoch romistiky na Slovensku. Slovenský národopis, 36, 1988, 1, s ŠTAMPACH, F.: Cikáni v Československé republice. Praha : Česká akademie věd a umění, 1929, 52 s. Pozri tiež ŠTAMPACH, F.: Základy národopisů Cikánů v Československé republice. Národopisný věstník Československa, 23, 1930, 4, s ; ŠTAMPACH, F.: Cikáni v ČSR. In: Československá vlastivěda. II. Praha : SFINX, Bohumil Janda, 1933, s LESNÝ, V.: Duch Indie. Praha: Orientální ústav 1927; LESNÝ, V.: Jazyk Cikánů v ČSR. In: Československá vlastivěda. III. Jazyk. Praha : SFINX, Bohumil Janda, 1934, s a ďalšie práce. 8 ČAJÁNKOVÁ-HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni z hľadiska historicko-etnografického. Naša veda, 1, 1954, 4, s ; HORVÁTHOVÁ, E.: Život a kultúra rožkovianskych Cigáňov. Slovenský národopis, 2, 1954, 1-2 a 3-4, s , ; HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni pred príchodom do Európy. Slovenský národopis, 9, 1961, 1, s. 3-24; HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni po príchode do Európy. Slovenský národopis, 10, 1962, 2, s JAMNICKÁ-ŠMERGLOVÁ, Z.: Dějiny našich cikánů. Praha : Orbis, 1955, 111 s. 9

10 (tiež krátky príspevok Anny Hyskovej 10 ). V 60. rokoch 20. storočia vyšli v Československu dve významné diela k dejinám Rómov na našom území, ktorých autormi boli už spomínaná Emília Horváthová 11 (slovenská historička a etnografka) a Eva Davidová 12 (česká etnografka). Zatiaľ čo v Čechách začatý progres vo výskume rómskej problematiky postupoval ďalej a v oblasti romistiky sa formovali ďalšie osobnosti ako Milena Hübschmannová a Ctibor Nečas, na Slovensku dochádza k opačnému procesu, ktorý pretrvával až do deväťdesiatych rokov, kedy sa v ďalšom výskume problematiky, či v prípadnom overovaní prameňov a ich interpretácie v práci Emílie Horváthovej, predovšetkým z politických a ideologických príčin nepokračovalo (výskum na Slovensku sa utlmil a vedecká sféra sa až do roku 1989 stotožnila so štátnou politikou asimilácie Rómov) 13. K obdobiu 18. storočia vyšli na Slovensku len ojedinelé práce či články týkajúce sa slovenských Rómov. 14 Na prelome druhého tisícročia začal na Slovensku pomaly, ale isto vzrastať záujem o nové prístupy v riešení rómskej problematiky, podnietený najmä zvonku ( etnoturistika, príprava krajiny na jej prijatie do európskych štruktúr, vstup krajiny do Európskej únie a podobne). Hlavná pozornosť sa obrátila na oblasť východného Slovenska, kde je najvyššia koncentrácia Rómov v rámci celého Slovenska (aj v rámci bývalého Československa). V tejto súvislosti sa začali vynárať v spoločnosti otázky, prečo je koncentrácia Rómov najvyššia práve na východnom Slovensku, sú alebo nie sú 10 HYSKOVÁ, A.: Momentky z cigánskej histórie. Predvoj, 2, 1958, 29, s HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku. Historicko-etnografický náčrt. Bratislava : SAV, 1964, 397 s. 12 DAVIDOVÁ, E.: Bez kolíb a šiatrov. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1965, 195 s. 13 JUROVÁ, A.: Dejiny rómskeho národa po roku 1945 na Slovensku. In: ANTALOVÁ, I. - KUHNOVÁ, D. (Eds.): Kaj džas (Kam kráčaš). Súbor textov zo seminárneho cyklu S Rómami žiť budeme. Ide o to ako... Bratislava : Nadácia Milana Šimečku, 2001, s MERTUŠ, J.: Zo života gemerských Cigánov. Obzor Gemera, 1, 1970, 4, s ; HORVÁTHOVÁ, E.: K otázke etnokultúrneho vývoja a etnickej klasifikácie Cigánov. Slovenský národopis, 22, 1974, 1, s. 3-16; DANIHEL, V.: Manuš znamená človek. Bratislava : Politickoorganizačné oddelenie SÚV SZM vo vydavateľstve Smena, 1986, 90 s. Tu pre porovnanie uvádzame práce a odborné články, ktoré vyšli k skúmanému obdobiu v Čechách, týkali sa však prevažne Rómov žijúcich na českom území: NOVÁČEK, J.: Cikáni včera, dnes, zítra. Praha : Socialistická akademie, 1968, 96 s.; HÜBSCHMANNOVÁ, M.: What can Sociology suggest about the Origin of Roms. Archiv orientální, 40, 1972, 1, s ; MÁLEK, J.: Periodizace dějin Cikánů v českých zemích v letech Praha 1977, strojopis, 68 s.; HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Romská rodina. In: Etnické procesy. Referáty z pracovní konference. Praha Zpravodaj, Příloha 6, 1978, s ; MÁLEK, J.: Přehled historie Cikánů v českých zemích do roku In: Cikáni v průmyslovém měste. Část 2. Praha : Oddelení etnických procesů, Ústav pro etnografii a folkloristiku ČSAV, 1986, s ; ŠISLER, S.: Přehled normativních opatřeních proti potulným cikánům v Čechách v době od osvícenského absolutizmu do konce monarchie. In: Cikáni v průmyslovém měste. Část 2. Praha : Oddelení etnických procesů, Ústav pro etnografii a folkloristiku ČSAV, 1986, s

11 rómske osady legálne a kedy a prečo vznikli. Odpoveď na tieto a mnoho ďalších otázok nám môže, okrem iného, dať aj spoznanie minulosti, najmä obdobia druhej polovice 18. storočia (obdobia vlády osvietenských panovníkov Márie Terézie a jej syna Jozefa II.), ktoré bolo výrazným medzníkom v dejinnom vývoji Rómov. V nedávnom období bolo k Rómskej problematike uskutočnených niekoľko čiastkových regionálnych archívnych výskumov (Pavol Šalamon, Zuzana Kollárová, Arne B. Mann, Melánia Kadlečíková) 15, ako aj bol pokus o komplexnejšie spracovanie danej témy (Arne B. Mann) 16. Aj tu vo väčšine prípadov sa však v začatom výskume ďalej nepokračovalo. Keďže v posledných uvedených prácach sa väčšinou nešlo do 15 ŠALAMON, P.: Cigáni z Abovskej a Turnianskej stolice v období osvietenstva. In: MANN, A. B. (Ed.): Neznámi Rómovia. Zo života a kultúry Cigánov-Rómov na Slovensku. Bratislava : Ister Science Press, 1992, s ; KOLLÁROVÁ, Z.: K vývoju rómskej society na Spiši do roku In: MANN, A. B. (Ed.): Neznámi Rómovia. Zo života a kultúry Cigánov-Rómov na Slovensku. Bratislava : Ister Science Press, 1992, s ; ŠALAMON, P.: K dejinám Cigánov v bývalej Turnianskej stolici. Historica Carpatica, 29, 1998, s ; MANN, A. B.: Rómovia. In: GAJDIČIAR, I. - GACÍK, M. - PASTRNÁK, L. - PODPROCKÝ, J.: Turzovka Turzovka : Nadácia 400 rokov Turzovky, 1998, s ; NOVÁKOVÁ, V.: Výsadné listiny pre Rómov na Esterházyovskom panstve. In: NOVÁKOVÁ, V. (Ed.): Migrácia. Dunajská Streda : Lilium Aurum, 2001, s ; MANN, A. B.: Rómovia na Spiši (na základe súpisov z 18. storočia). Etnologické rozpravy, 8, 2001, 2, s ; MANN, A. B.: Z dejín Rómov v regióne Žitného ostrova. In: NOVÁKOVÁ, V. (Ed.): Migrácia. Dunajská Streda : Lilium Aurum, 2001, s ; KOLLÁROVÁ, Z.: Život spišských Rómov do roku 1918 v historickej literatúre. Človek a spoločnosť, 4, 2001, 1, KADLEČÍKOVÁ, M.: Z histórie cigánskych obyvateľov v Nových Zámkoch Etnologické rozpravy, 8, 2001, 2, s MANN, A. B.: Rómsky dejepis. Bratislava : Kalligram, 2000, 54 s. Opäť na porovnanie uvádzame práce, respektíve autorov z Českej republiky a Maďarska, ktorí sa touto problematikou a v prevažnej miere aj obdobím 18. storočia zaoberali. V Českej republike to boli napríklad: HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Poselství z Indie. Lačho lav, 1, 1990, 1, s ; HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Poselství z Indie. Savore manušenge / Slova všem lidem. Lačho lav, 1, 1990, 2, s ; DANIEL, B.: Dějiny Romů. Vybrané kapitoly z dějin Romů v západní Evropě, v Českých zemích a na Slovensku. Olomouc : Pedagogická fakulta Univerzity Palackého, 1994, 199 s.; BALVÍN, J. a kol.: Romové a historie. Sborník z 6. setkání Hnutí R ve Zvláštní škole v Rakovníku, října Ústí nad Labem : Hnutí R, 1996, 160 s.; NEČAS, C.: Historický kalendář. Dějiny českých Romů v datech. 1. vydanie. Olomouc : Univerzita Palackého, 1997, 123 s.; HORVÁTHOVÁ, J.: Základní informace o dějinách a kultuře Romů. Praha : MŠMT, 1998, 51 s.; KOL. AUT.: Romové. Tradice a současnost. / O Roma. Angoder the akának. Brno : Moravské zemské muzeum - SVAN - Muzeum romské kultury, 1999, 90 s.; HANZAL, J.: Cikáni na Moravě v 15. až 18. století. Dějiny etnika na okraji společnosti. Praha : NLN, 2004, 204 s. V Maďarsku to boli najmä Peter Tóth a jeho práce zahrňujúce výskum Rómov v 18. a 19. st. v Boršodskej stolici, v meste Miskolc a v Karpatskej oblasti vôbec (napríklad: Cigányok Miskolcon a 18. század közepén. A Herman Ottó múzeum évkönyve, 30-31, 1993, s ; Kóborlás és letelepedés (A magyarországi cigányok feudális kori történetéhez). Levéltári évkönyv, 7, 1994, s. 7-17); István Soós (z prác napríklad: József főherceg és a romák. História, 19, 1997, 2, s ; Cigánygyerekek sorsa a 18. században. História, 19, 1997, 5-6, s ); Pál Nagy a jeho práca A magyarországi cigányok története a rendi társadalom korában (vydaná v Kaposvári : Csokonai Vitéz Mihály tanítóképző főiskola, Társadalomtudományi tanszék - v roku 1998, 500 strán); HEGEDÜS, S.: Cigány kronológia. Piliscsaba : Konsept-H Kiadó, 2000, 144 s.; KARDOS, F.: Adatok a Zala megyei cigányok történetéhez a XVIII. századból. Pannon Tükör: kulturális folyóirat, 2, 1997, 5, s ; KOLLÁR, J. - LÁZÁR, T.: A jászsági cigányok. Regio kisebbségi szemle, 4, 1993, 1, s ; VEKERDI, J.: Zigeunerforschung im Karpatenbecken. Ethnographica et folkloristica Carpathica, 3, 1983, s ; MEZEY, B. (Ed.): A magyarországi cigánykérdés dokumentumokban Budapest : Kossuth könyvkiadó, 1986, 323 s.; a mnohí ďalší. 11

12 hĺbky problematiky, nedá sa v dostatočnej miere posúdiť odlišnosť vývoja v jednotlivých regiónoch Slovenska a postavenie Rómov v nich. Preto s cieľom výskumu zistiť mieru usadzovania sa Rómov pod vplyvom regulácie Márie Terézie a Jozefa II. najmä v stoliciach na území dnešného východného Slovenska a zodpovedania otázky domovskej príslušnosti a príčin vysokej či, naopak, nízkej koncentrácie Rómov v týchto stoliciach, ako aj iných otázok, som prebádala materiály týkajúce sa Rómov (súpisy, správy, hlásenia, nariadenia) v Štátnom archíve v Košiciach vo fondoch Turnianskej stolice (kompletne), Abovskej a Abovsko- Turnianskej stolice (z dvoch tretín) a uskutočnila som tiež dlhodobejší výskum v budapeštianskom štátnom archíve 17 a čiastočne v berehovskom Štátnom archíve Zakarpatskej oblasti (Užská stolica), ako aj v Štátnom archíve v Prešove (Šarišská stolica) a v Štátnom archíve vo Viedni. V prevažnej miere ide o súpisné materiály, rôzne hlásenia (korešpondencia medzi Uhorskou kráľovskou miestodržiteľskou radou - KMR - a jednotlivými stolicami) a konkrétne nariadenia panovníkov a KMR týkajúce sa regulácie Rómov. Postupne tieto archívne materiály spracovávam, aby som z nich mohla vytvoriť ucelený obraz o živote Rómov v tej-ktorej oblasti nielen východného Slovenska, ale aj v rámci celého územia Slovenska, o ich koncentrácii v jednotlivých stoliciach a obciach, o zaobchádzaní s nimi zo strany štátnej správy i vnímaní a prístupe miestnych obyvateľov k nim. 18 Tu je potrebné podotknúť, že vzhľadom na množstvo a rozsiahlosť archívneho materiálu pôjde o dlhodobejší výskum. V tejto dizertačnej práci zverejňujem výsledky z prvých troch stolíc, a to Abovskej, Šarišskej a Turnianskej. Spracované sú v nej archívne materiály týkajúce sa týchto stolíc v druhej polovici 18. storočia, ale najmä sú v nej podrobne rozobrané súpisy Rómov vykonávané v týchto stoliciach v rokoch , hlavne z hľadiska 17 MOL - najmä fondy Departamentum Zingarorum (C 56), Acta miscellanea (C 42) a Departamentum publico-politicum (C53). 18 TKÁČOVÁ, A.: Súpisy Cigánov z 18. a 19. storočia v Štátnom oblastnom archíve v Košiciach. Človek a spoločnosť, 3, 2000, 4, TKÁČOVÁ, A.: K problematike potulných Rómov v päťdesiatych rokoch 19. storočia v Abovsko-Turnianskej župe. Človek a spoločnosť, 4, 2001, 1, TKÁČOVÁ, A.: Rómovia v Uhorsku v období od vlády Márie Terézie po vznik I. ČSR. In: VAŠEČKA, M. (Ed.): Čačipen pal o Roma. Súhrnná správa o Rómoch na Slovensku. Bratislava : Inštitút pre verejné otázky, 2002, s ; TKÁČOVÁ, A.: Rómovia v Turnianskej stolici v 18. storočí. Človek a spoločnosť, 5, 2002, 4, TKÁČOVÁ, A.: The Roma from the Reign of Empress Mária Terézia until the first Czechoslovak Republic. In: VAŠEČKA, M. - JURÁSKOVÁ, M. - NICHOLSON, T. (Eds.): Čačipen pal o Roma. A Global Report on Roma in Slovakia. Bratislava : Institute for Public Affairs, 2003, s

13 počtu Rómov a ich rozloženia v jednotlivých uvedených stoliciach, spôsobu ich obživy, výchovy ich detí, ale aj ich veku, bývania, podriadenosti, obliekania atď. 13

14 1 Príchod Rómov do Uhorska a ich postavenie v Uhorsku do prvej polovice 18. storočia 1.1 Pôvod, sociálna príslušnosť, migrácia a pomenovania Rómov Pôvod Rómov Krátko po objavení sa Rómov v Uhorsku, ako aj v ďalších európskych krajinách, začali sa šíriť rôzne teórie a domnienky o ich pôvode, ako aj o príčinách ich odchodu z pravlasti. Takmer všetci súdobí kronikári (až na kroniku mesta Forli, ktorá v roku 1422 uvádza ako miesto pôvodu Rómov Indiu) uvádzali ako miesto pôvodu Egypt, respektíve Malý Egypt (zemepisný pojem Malý Egypt nie je ale v príslušných odborných prácach lokalizovaný jednoznačne, v niektorých bol neskôr dokonca zavrhnutý ako neexistujúci 19 ). Túto najstaršiu teóriu o egyptskom pôvode Rómov udržiavali pri živote povesťami aj samotní Rómovia. 20 Neskôr to boli teórie, podľa ktorých Rómovia mali pochádzať z africkej provincie zvanej Zeugitana, či z oblasti Mezopotámie z mesta Singara. Rómovia boli tiež označovaní za potomkov kaukazských Zochorov alebo za Saracénov (skomolením 19 Johann Heinrich Schwicker uvádza, že napríklad Bonaventura Bulcanus, ktorý písal v roku 1597 o jazyku Rómov, stotožňoval Malý Egypt s Núbiou (podľa toho ich tiež nazýval Núbijčanmi). Podľa iných v Európe sa objaviaci Rómovia tak pravdepodobne nazývali Peloponéz, kde mali v 14. storočí početné rómske usadlosti, tzv. Gyphtokastra, alebo ostrov Korfu (vtedy benátska kolónia), kde okolo roku 1340 založila Katarína z Valois Cigánske grófstvo ( feudum acinganorum ). Podľa Mileny Hübschmannovej bolo Malým Egyptom nazývané okolie (s pahorkom zvaným Gyppe) mesta Modon (dnes Methoné) na západnom pobreží Peloponézskeho polostrova, ktoré patrilo medzi benátske kolónie a kde od 14. storočia existovala pomerne veľká rómska štvrť (na tomto pahorku a jeho okolí bývalo v chatrných šiatroch do 300 rómskych rodín, ktoré sa živili prevažne kováčstvom, ale aj obuvníctvom, kožkárstvom atď.). Neexistenciu skutočného Malého Egypta zdôvodňuje tým, že termínom Malý alebo Malá sa nazývali etnické kraje, ktoré ležali na byzantskom území (napr. Malá Arménia bola v Byzantskej ríši oblasť, respektíve časť územia obývaná Arménmi), pre štáty a zeme mimo Byzantskej ríše sa používalo označenie Veľký alebo Veľká (napr. Veľká Morava). SCHWICKER, J. H.: c. d., s. 8. Porovnaj KARPATIOVÁ, M.: História Rómov v Taliansku. Romano džaniben, 2, 1995, 4, s ; ARNOLD, H.: Die Zigeuner. Herkunft und Leben der Stämme im deutschen Sprachgebiet. Olten - Freiburg im Breisgau : Walter-Verlag, 1965, s. 23; HORVÁTHOVÁ, E.: K etnografickej a migračnej dynamike Cigánov. Slovenský národopis, 36, 1988, 1, s. 15; HANZAL, J.: c. d., s. 15; HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Odkud jsou? ptají se ne-romové, když v 15. století poprvé vidí ve střední Evropě Romy , HORVÁTHOVÁ, J.: Historické osudy Romů od jejich odchodu z Indie do 19. století. In: KOL. AUT.: Romové. Tradice a současnost. / O Roma. Angoder the akának. Brno : Moravské zemské muzeum - SVAN - Muzeum romské kultury, 1999, s Napríklad o tom, že kedysi spolu so Židmi tvorili v Egypte jeden štát a po jednej veľkej prehranej bitke sa tí, ktorí prežili, rozišli do celého sveta; alebo o tom, že kedysi dali Rómovia v Egypte Židom peniaze a zlato, aby im nakúpili majetky, ale viac majetky ani zlato neuvideli, a tak sa pobrali do sveta). Povesti o egyptskom pôvode boli u slovenských, maďarských, poľských, bulharských či ruských Rómov zaznamenané ešte aj v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Bližšie HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s

15 ich mena na Zigarener). Za miesto pôvodu bolo tiež označované Bulharsko, Rumunsko či dokonca Trácia a Núbia. Podľa spôsobu života ich považovali za Torlakov alebo za potomkov Attilových Hunov, za Avarov, Peržanov 21, Chaldejcov, či sýrsku náboženskú sektu. Pôvod Rómov sa hľadal aj podľa oblečenia, ktoré pripomínalo rímsku tógu. Taktiež sa objavila teória, podľa ktorej boli Rómovia potomkami nemeckých Židov 22, ktorí boli v 14. storočí v Nemecku drasticky prenasledovaní a tiež chodili po celej Európe, alebo sa v Nemecku ukrývali v lesoch, jaskyniach a pod. V 18. storočí sa objavila teória, že Rómovia sú tatárske hordy, ktoré sa odtrhli od vojska, s ktorým Timur roku 1401 napadol východnú Áziu a rozdrobení prešli celým svetom. Pri tomto tvrdení sa dôvodilo tým, že tak Mongoli, ako aj Rómovia žijú nomádnym spôsobom života a že rómsky kráľ, ktorého spomína Aventinus pod menom Zundel alebo Zindelo, mohol byť mongolským chánom-čingízom atď. 23 Postupne však boli všetky tieto teórie vyhlásené za chybné, a tak Rómov začali vyhlasovať za tulákov pozbieraných z najnižších vrstiev rozličných národov, zo zbehov, utečencov, zločincov a podobne, pretože na požiadanie prijímali medzi seba príslušníkov iných etnických skupín. 24 Tieto názory a dohady boli vyvrátené až koncom 18. storočia, keď Nemeckí indológovia Johann Christian Christoph Rüdiger (v roku 1782) a Heinrich Moritz Gottlieb Grellmann (1783), ako aj Angličan William Marsden (1785) pomocou komparatívnej jazykovedy potvrdili indický pôvod Rómov. 25 Bezprostredným iniciátorom ich významného objavu bol spišský vzdelanec a evanjelický farár Samuel Augustini ab Hortis 26 (1729 Veľká Lomnica Spišská Sobota). 21 Pozri legendu o indických hudobníkoch z 5. storočia, ktorých Peržania nazývali Džati alebo Zotti a arabský historik Tálibi (1037) ich nazýval Lúrmi. Bližšie HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Proč Romové opustili svou dávnou zemi - Indii? , a HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Kdo byli Džátové? , Porovnaj tiež HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s GRELLMANN, H. M. G.: c. d., s AUGUSTINI ab HORTIS, S.: c. d., s HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 9-10, 14-15; pozri tiež AUGUSTINI ab HORTIS, S.: c. d., s Bližšie KUTLÍK-GARUDO, I. E.: c. d., s Agustini ab Hortis v roku 1776 sprostredkoval vo svojej vedeckej práci informáciu od svojho priateľa kapitána Samuela Székelyho von Dobó (žil v Prešove). Dotyčný priateľ mu napísal, ako ho 6. novembra 1763 navštívil Štefan Pap (rodák zo Szatmár Némethi), tlačiar v Karlovci, a povedal mu o svojom rozhovore s kalvínskym farárom Štefanom Vályim pôsobiacim v Almáši (Komárňanská stolica). Spomínaný Štefan Vályi mu porozprával, ako sa počas štúdií v Leydene spriatelil s troma mladými študentmi z ostrova Malabar a zapísal si vyše tisíc ich slov spolu s ich významami, a potom ich konfrontoval doma u jágerských Rómov, ktorí mu povedali ich význam bez väčších problémov. 15

16 Z ďalších neskorších priekopníkov teórie o indickom pôvode Rómov to boli: Graffunder (1835), A. F. Pott ( ) 27, A. Paspati - grécky romológ (1870), F. X. Miklosich ( ) 28, A. C. Woolner 29 (1915), R. L. Turner (1927), Bataillard (zhrnul výsledky lingvistických bádaní), V. Lesný - český orientalista a akademik (1934) 30, M. Block (1936) a ďalší. 31 Jazykovedný a neskôr aj antropologický 32 a etnologický výskum tiež upresnil, že predkovia dnešných Rómov pochádzajú z Rádžastánu, zo štátu ležiaceho v strednej Indii pri západných hraniciach s Pakistanom, odkiaľ sa postupne rozptýlili po centrálnych a neskôr severovýchodných a čiastočne aj severozápadných oblastiach Indie. 33 Pre úplnosť tu je potrebné poznamenať, že Malabar nebol ostrovom, ale zemou v juhozápadnej Indii na brehu Indického oceánu a v súčasnosti patrí do indického spolkového štátu Kerala, kde úradným jazykom je malajálamčina. Uhorskí Rómovia vedeli identifikovať slová malabarských Indov iba vďaka tomu, že títo študenti na štúdiách nehovorili svojím materinským jazykom, ale používali sanskrt, literárnu reč vzdelaných Indov. AUGUSTINI ab HORTIS, S.: c. d., s. 3, 52-56, Táto vedecká monografia vyšla pôvodne po jednotlivých častiach (úvod + 39 pokračovaní) v rokoch 1775 až 1776 v časopise Kaiserlich Königliche allergnädigste privilegierte Anzeigen aus sämtlichen kaiserl. königl. Erbländer pod názvom Von den heutigen Zustande, sonderbaren Sitten und Lebensart, wie auch von den übrigen Eigenschaften und Umständen der Zigeuner in Ungarn, čo v preklade znamená O dnešnom stave, zvláštnych mravoch a spôsobe života, ako aj o ostatných vlastnostiach a danostiach Cigánov v Uhorsku. HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Romština nás zavedla do Indie , tiež pozri bližšie HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Stefan Vali a malabárská řeč tří indických mladíků. Romano džaniben, jevend 2003, s August Friedrich Pott najpresvedčivejšie dokázal indický pôvod Rómov v diele Die Zigeuner in Europa und Asien. Ethnographisch-linguistische Untersuchung, vornehmlich ihrer Herkunft und Sprache, nach gedruckten und ungedruckten Quellen Halle : Druck und Verlag von Eduard Heynemann, Franz Xaverion Miklosich bol slovanský učenec, ktorý vo svojom diele Ueber die Mundarten und die Wanderungen der Zigeuner Europas. Wien : Gerold s Sohn, (pozostávajúcom z 12 častí) označil rómsky jazyk ako jazyk v sesterskom a nie v dcérskom pomere k neoindickým dialektom. 29 Woolner zhromaždil množstvo materiálu, ktorým ukázal, že sa nesmie obchádzať ani stredná India. 30 LESNÝ, V.: Jazyk Cikánů v ČSR..., s Bližšie pozri in BENÍŠEK, M.: Indolog Vincenc Lesný a romistika. Romano džaniben, jevend 2005, s Pozri ďalej in HORVÁTHOVÁ, E.: c. d., s Indický pôvod Rómov potvrdil antropologický výskum genetických informácií, ktorý uskutočnila Ľuba Kalavdjievová z Univerzity Západnej Austrálie so svojim tímom, a to na vzorke 1100 európskych Rómov. Bližšie REJŽKOVÁ, J.: Genetická studie potvrdila indický původ Romů. Romský informačný servis, , Antropologickým výskumom Rómov sa na Slovensku v súčasnosti zaoberá najmä prof. RNDr. Ivan Bernasovský, DrSc. z Prešovskej univerzity. Pozri napríklad monografiu BERNASOVSKÝ, I. - BERNASOVSKÁ, J.: Anthropology of Romanies (Gypsies). Auxological and anthropogenetical study. Brno : Vydavateľstvo Nauma a Masarykova univerzita, 1999, 234 s. 33 HANZAL, J.: c. d., s

17 Sociálna príslušnosť rómskych predkov V Indii sa približne na prelome 2. a 1. tisícročia pred Kr. sformoval systém štyroch spoločenských tried, tzv. várn (v rôznych formách pretrváva do súčasnosti), a to: brahmani (tvorili najvyššiu triedu a zastavali vedúce politicko-správne funkcie), kšatrijovia (ich doménou boli vojenské záležitosti), vaišijovia (delili sa na roľníkov, chovateľov dobytka, remeselníkov a obchodníkov) a šúdrovia (vykonávali rôzne služby a pomocné práce pre prvé tri triedy). Medzi triedou šúdrov a ostatnými tromi triedami bol priepastný rozdiel. Šúdrom bolo odoprené vzdelanie, nesmeli čítať a ani len počúvať texty indických posvätných kníh tzv. véd 34, nemohli sa zúčastňovať náboženských slávností, vykonávať významnejšie obrady. Trieda šúdrov vznikla až v období, keď si noví dobyvatelia, indoeurópski Árijci, zotročili pôvodných obyvateľov Indie - ádivásiov (drávidské a mundské rody). 35 V rámci týchto tried sa rozvinul systém kást (džátí = rod, zrodený) a podkást. Tieto kasty boli prísne endogamné, to znamená, v ktorej kaste sa človek narodil, do tej patril po celý život on i celé jeho potomstvo. Príslušníci šúdrov boli považovaní za nedotknuteľných, to znamená, že sa nesmeli dotknúť príslušníkov vyšších kást a v strednej a južnej Indii sa k príslušníkom prvých troch tried nesmeli ani priblížiť. K nedotknuteľným patrili zametači (vrátane odpratávania rôznych nečistôt), práči, nádenníci, ľudia pripravujúci drevo na spaľovanie zomrelých, ľudia pomáhajúci pri poľovačkách (nosili a naťahovali siete), rybári, ľudia sťahujúci a spracúvajúci kože zvierat, paholci pri koňoch, šarhovia a kati, polonomádni kováči, muzikanti, tanečníci, ľudia predvádzajúci hadov, opice, ale aj profesionálni zlodeji. 36 Kasty nedotknuteľných boli indickými národmi súhrnne označované rôzne, napríklad parajan 37 (Tamilovia), či dum alebo dom (v Kašmíre). Kašmírske etnické pomenovanie rómskych predkov dom sa pri presunoch do sýrskeho jazykového prostredia zmenilo na lom (napríklad v Arménsku sa nazývajú Lomovia) a neskôr v Európe na rom (Rómovia). Hláska d zostala zachovaná v arabskom jazykovom prostredí (sýrski Rómovia sa nazývajú Dómovia). Práve táto zmena indickej cerebrálnej 34 Védy, teda Knihy poznania boli spísané na základe ústnej tradície. Bližšie HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Nejstarší Indové , 35 HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Nejstarší Indové..., 36 HORVÁTHOVÁ, E.: K etnografickej a migračnej dynamike Cigánov..., s Z pomenovania parajan pochádza v Európe známa forma pária. HORVÁTHOVÁ, E.: K etnografickej a migračnej dynamike Cigánov..., s

18 hlásky d na r priviedla jazykovedcov na myšlienku príbuznosti Rómov s indickou kastou Dómov. 38 Aj keď sa Dómovia po obsadení Indie árijcami stali postupne súčasťou najnižšej kasty, ich predkovia patrili k pôvodným obyvateľom Indie nazývaným ádivásiovia. Týmto ádivásiom sa pripisuje vytvorenie protoindickej alebo mohendžodárskej civilizácie, ktorá trvala v rokoch pred Kr. a zaradila sa medzi najstaršie a vôbec najrozsiahlejšie civilizácie sveta. 39 V odbornej verejnosti zatiaľ prevažuje názor, ktorý stotožňuje Rómov s indickými Dómami, teda s kastou patriacou do najnižšej triedy v rámci indického kastového systému. 40 Avšak začínajú sa objavovať už práce, ktoré tento nižší, respektíve najnižší kastový pôvod odmietajú a spochybňujú aj samotný etymologický základ slova Róm. Poukazuje sa pritom na nové výskumy pôvodu Rómov a rómskeho jazyka, ktoré rómsky pôvod hľadajú skôr vo vyšších spoločenských vrstvách, ku ktorým patria napríklad Pandžábovia či Rádžputovia. Aj genetické výskumy z deväťdesiatych rokov 20. storočia vraj porovnaním krvných typov Rómov a Indov podporili teóriu, že Rómovia sú geneticky najbližšie k rádžputovským populáciám (boli to bojovníci) než k Dómom. 41 Odchod Rómov z Indie a ich migrácia Rómovia opúšťali Indiu postupne v priebehu niekoľkých storočí a ako horná hranica sa udáva 11. storočie, pričom niektoré skupiny migrovali z Indie aj neskôr (napríklad skupiny na Cejlóne a v oblastiach Strednej Ázie). 42 Ich pohyb nebol súvislý a organizovaný, ale prebiehal v jednotlivých vlnách po menších skupinách, ktoré však udržiavali medzi sebou kontakt. Poslednými oblasťami pobytu Rómov v Indii pred ich odchodom z indického kontinentu boli Rádžasthán, Pandžáb, Uttarpradéš a Sindh HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Romština naznačuje původ Romů. Romština a indické jazyky. In: KOL. AUT.: Romové. Tradice a současnost. / O Roma. Angoder the akának. Brno : Moravské zemské muzeum - SVAN - Muzeum romské kultury, 1999, s. 10; HORVÁTHOVÁ, J.: Historické osudy Romů..., s Bližšie HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Kdo byli předkové Romů? , a HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Nejstarší Indové..., 40 Tento názor prezentovala aj známa česká indologička Milena Hübschmannová, či z nedávneho obdobia slovenská etnologička a historička Emília Horváthová. 41 Bilžšie HANCOCK, I.: c. d., s HORVÁTHOVÁ, E.: K etnografickej a migračnej dynamike Cigánov..., s. 12; Historie a původ Romů , 43 HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Šaj pes dovakeras / Můžeme se domluvit. Olomouc : Pedagogická fakulta Univerzity Palackého, 1993, s. 22; HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s

19 Rómovia z Indie postupovali cez Mezopotámiu na Blízky východ až do ázijskej časti Turecka (bolo súčasťou Byzantskej ríše), kde sa veľká časť Rómov zastavila a zotrvala tu niekoľko storočí. Čas príchodu rómskych skupín do Byzantskej ríše sa datuje okolo 10. storočia. 44 Prvé odchody Rómov z tejto oblasti v 12. a 13. storočí boli iba sporadické, no v súvislosti s mongolskou a tureckou expanziou začínali už presuny, ktoré sa diali ako malé a veľké migrácie. V rámci malých migrácií išlo o hľadanie existenčných možností v teritoriálne blízkej oblasti. Pri pomalšom postupe si Rómovia lepšie osvojovali aj jazyk etnika, na území ktorého sa nachádzali, alebo s ktorého enklávou prichádzali do každodenného kontaktu. Etapovitý postup skupín, ktorý možno zaradiť k prvej migračnej vlne, sa spočiatku obmedzoval na balkánske krajiny a Uhorsko, neskôr sa rozšíril na Poľsko a východné časti Európy. Veľká migračná vlna nastala začiatkom 15. storočia a smerovala z juhovýchodnej Európy do západných krajín. Najväčšia z týchto rómskych skupín sa objavila pod vedením kráľa Sindela a jeho vojvodov Michala, Ondreja a Panuela v roku 1417 v Budíne (niekoľko sto osôb) a so sprievodným listom uhorského palatína Mikuláša Garu ďalej smerovala cez Polgár a iné maďarské mestá do Košíc, kde sa potom obrátila na západ a cez Levice a ďalšie bohaté oblasti južného Slovenska postupovala k Bratislave 45. V 15. storočí sa Rómovia postupne rozptýlili po celej Európe. 46 Na rozdiel od prvých skupín Rómov, ktoré do nových krajov prenikali nenápadne a snažili sa rôznym spôsobom okoliu prispôsobiť, príslušníci spomínanej veľkej migračnej vlny si naopak počínali veľmi okázalo a náčelníci týchto skupín sa vyhlasovali za princov, kniežatá a vojvodov. Prezentovať svojich náčelníkov názvami vládcov alebo predstaviteľov krajiny, v ktorej sa práve nachádzali, bolo súčasťou taktiky Rómov. Takto sa zo sedmohradského názvu vojvoda neskôr vyvinul názov 44 HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Romové opouštějí Byzantskou říši (15. století) , 45 Za Bratislavou sa skupina rozčlenila na dve časti a postupovala do západoeurópskych krajín: prvá časť Rómov pokračovala cez české zeme do Nemecka (Hamburgu), druhá cez rakúske územie do Švajčiarska, kde sa táto druhá skupina v roku 1422 ďalej rozdeľuje - časť Rómov pokračuje ďalej cez Savojsko a južné Francúzsko do Španielska (Barcelony ) a časť do Talianska, potom po stredomorskom pobreží do Marseille a odtiaľ do Paríža (1427). 46 HORVÁTHOVÁ, E.: K etnografickej a migračnej dynamike Cigánov..., s ; HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 12, 37-38; NEČAS, C.: Romové v České republice včera a dnes. Olomouc : Pedagogická fakulta Univerzity Palackého, 1993, s

20 vajda, ktorým označovali svojich staršinov a náčelníkov v celom Uhorsku i v ďalších krajinách. Pomenovania Rómov Pri svojom migrovaní po Uhorsku a jednotlivých európskych krajinách sa Rómovia predstavovali vlastným pomenovaním, ale pomenovania dostávali aj od okolitého obyvateľstva na základe pozorovania ich spôsobu života, zamestnania a podobne. Najrozšírenejším ľudovým pomenovaním bolo označenie Cigán, ktoré pochádza pravdepodobne z gréckeho slova Atsinganos alebo Atsinkanos, čo bolo ľudové znenie slova Athinganoi. Pôvodne to bol názov manichejskej sekty, známej z 8. storočia, ktorá prišla z Frýgie cez Tráciu do Byzancie. Manichejské učenie, v tom čase veľmi rozšírené, spájalo v sebe prvky budhizmu, gnosticizmu, kresťanstva a zarathuštrizmu. 47 Nie je celkom jasné, ako sa tento názov preniesol na predkov Rómov, ktorí do Byzancie prišli okolo 10. storočia. Z viacerých možností ako najpravdepodobnejšia sa javí skutočnosť, že tak pôvodní Atsingani, ako aj ich neskorší menovci boli oboznámení s mágiou, čarodejníctvom, krotením hadov a pod. 48 Sekta pravých Atsiganov v pomerne krátkom čase zanikla (asi v 9. storočí), avšak ich meno sprevádzalo potomkov indických Dómov v rôznych obmenách a variáciách vo väčšine európskych krajín naďalej. 49 Boli to nasledovné podoby: Acigan, Acingani, Acinganus, Atsinkanoi, Cigáni, Ciganos, Cygányok, Cigónas, Cykán, Cinganus, Cingarus, Cingeneler, Cynghenes, Chinghianés, Sigynnen, Tigani, Tinkers, Ţsigani, Tsiganes, Tšinghiané, Tzigane, Zeginer, Zigenare, Zigeuner, Ziginer, Zincali, Zingani, Zingarus atď. 47 Jeho stúpenci radikálne delili svet na dobro a zlo. Temné sily boli doslova všadeprítomné a úlohou človeka bolo oslobodiť sa z ich zajatia. Cieľom mala byť podpora konečného víťazstva svetla. KOVÁČ, M. - MANN, A. B. (Eds.): Boh všetko vidí. Duchovný svet Rómov na Slovensku. / O Del sa dikhel. Romano paťaviben pre Slovensko. Bratislava : Chronos, 2003, s Domáce, teda grécke obyvateľstvo nevidelo rozdiel medzi týmito dvoma skupinami, ktoré zrejme krátko po sebe prišli z východu, a okrem toho mali ešte príbuzné prvky, ako to vidieť napr. zo zamestnania. 49 HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 16, 27, 61; HASENBERGER, M.: Die Zigeuner in Europa mit besonderer Berücksichtigung des Mittel- und Südosteuropäischen Raumes. Ein historischer Abriß über die Reaktionen zwischen Wirtsvölkern und Zigeunern. Diplomarbeit. Wien 1983, s. 2-3; SCHWICKER, J. H.: c. d., s. 4-5, 10; HORVÁTHOVÁ, J.: Historické osudy Romů..., s

21 Ďalšie pomenovania dostávali Rómovia podľa krajiny ich údajného pôvodu. z Egypta, respektíve z Malého Egypta, preto ich nazývali Egypťanmi 50 : gens Aegiptica, Aegyptiacus, Egyptenarin, Egyptener, Egyptians, Egyptianos, Egiptius, Ejiftos, Evgit, Farahúni, Faraoner, Pháraó népe, Gipsy (Gypsies), Gipten, Gitano, Gjupzi, Gypthoi, Jiftu, Jipenessen, gens Pharaoni atď. Tiež pomenovania dostávali podľa iných národov a národností, či podľa svojho zamestnania alebo spôsobu života 51 : Behmische Leit 52, Bemische Leit, Bohemes, Bohemiano, Bohemische Leute, Bohémiens, Bohémieus, Boimes, Caird (v preklade vagabund, tulák), Cäracos, Filištínci, Griegos 53, Heydenen (pohania), Heydens, Heydeus, Katsivelori, Katzibelos (malý drobnoobchodník), Kiaeltring, Kieltring (zlodejská zberba, zloduch), Kjeldring, Natmaendsfolk (noční ľudia, šarhovia), Rabouins (rabíni), Saracéni, Spakäring (kúzelník alebo veštec), Tatári, Tätern, Tattare, Tattern, Tinkler, Tinker (kotlár), Wlosi atď. V druhej polovici 18. storočia, v období panovania osvietenských panovníkov, sa pomenovania Cigán či Gitanos mali nahradiť pomenovaniami Novosedliak (latinsky Neocolonorum, nemecky Neubauer, maďarsky Ujparasztok), Novomaďar (nemecky Neuungarn, maďarsky Ujmagyarok), Novoobyvateľ (nemecky Neubürger, maďarsky Ujlakosok, Ujpolgár), Novobanát (nemecky Neu-Banater) či Novokastílčan (španielsky Castellanos Nuevos) Rómsky profesor na Texaskej univerzite Ian Hancock uvádza ako ďalšie formy odvodené od egyptského pôvodu pomenovania Sipsiwn, Ijito, Gjupci a Yiftos, avšak bez ich lokalizácie. Porovnaj HANCOCK, I.: c. d., s. 30. Ďalej AUGUSTINI ab HORTIS, S.: c. d., s. 15; SCHWICKER, J. H.: c. d., s. 5-6; HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 16, 102; HORVÁTHOVÁ, J.: Historické osudy Romů..., s. 16; HANZAL, J.: c. d., s. 16; PAJDUŠÁK, M.: Smižany, Iľašovce, Sans-Souci. Nástin dejepisný. Spišská Nová Ves : Kníhtlačiareň D. Ferenca, 1925, s. 27; ŠA Levoča: Pamätná kniha obce Smižany. II. zv. Kronikár Matúš Pajdušák. Smižany 1938, s HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 16; HASENBERGER, M.: c. d., s Toto pomenovanie svedčí o tom, že Rómovia prišli do nemeckých krajín z Čiech. Pozri HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s Pomenovanie Griegos dostali preto, že Rómovia hovorili aj po grécky a v ich jazyku sa nachádzalo veľa slov gréckeho pôvodu. 54 Bližšie pozri tu v kapitole 3.2; tiež HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 53; HASENBERGER, M.: c. d., s

22 1.2 Prvé správy o Rómoch v Uhorsku a na území dnešného východného Slovenska V niektorých starších prácach (napríklad Franz Liszt) 55 sa uvádza, že Ondrej II. doviedol skupinu Rómov do Uhorska už v roku 1219 z križiackej výpravy do Jeruzalema. Nemohol ich však doviezť zo Svätej zeme, lebo tam sa ani nedostal 56, ale ich zrejme doviedol z Byzantskej ríše. Aj ďalšie dokumenty svedčia, že Rómovia sa dostali do Uhorska skutočne už začiatkom 13. storočia. Napríklad svedčia o tom správy z rokov 1250 a 1260, ktoré hovoria o Rómoch slúžiacich vo vojsku uhorského kráľa Belu IV. Údaj z roku 1260 je však otázny. Keď v roku 1260 Přemysl Otakar II. porazil pri Kressenbrune uhorského kráľa Belu IV., v liste pápežovi o tomto svojom víťazstve okrem iného napísal, že zajal Gingary, ktorých rumunské pramene považujú za Bulharov, a nie za Rómov, ako to interpretuje staršia historiografia. 57 O prítomnosti Rómov v Uhorsku za vlády Ladislava IV. ( ) sa zmieňuje aj Franz Liszt, avšak bez ich presnej lokalizácie. 58 V roku 1329 sa Rómovia spomínajú v Sabolčskej stolici (na severe hraničila so Zemplínskou stolicou) a v rokoch 1377 a 1381 aj v Zemplínskej stolici. 59 V roku 1377 sa v listinných záznamoch Rómovia spomínajú v súvislosti s Leleským konventom 60, v záznamoch z roku 1381 sa konkrétne neuvádza v ktorej časti Zemplínskej stolice sa Rómovia nachádzali. V Encyklopédii Slovenska 61 je ako prvá zmienka o Rómoch na území dnešného Slovenska uvedený rok 1322, a to v súvislosti so spišskonovoveským richtárom Jánom 55 LISZT, F.: c. d., s. 322; SCHWICKER, J. H.: c. d., s. 20; HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s Ondrej II. bol jediným uhorským kráľom, ktorý (pôvodne s cieľom získať trón Latinského cisárstva) sa zúčastnil na jednej z mnohých križiackych výprav do Svätej zeme, za čo si vyslúžil prímenie Jeruzalemský. Pritom sa však do samotného Jeruzalema nielenže vôbec nedostal, ale sa ani nepokúsil posvätné pútnické miesto Kristovho skonu, ovládané moslimami, čo i len ohroziť. V polovici októbra 1217 sa s uhorským vojskom vylodil v Akkone, vtedajšej metropole Jeruzalemského kráľovstva. Z troch bezvýznamných šarvátok s menšími moslimskými oddielmi sa Ondrej II. zúčastnil iba na prvej. Začiatkom decembra 1217 totiž odovzdal velenie nad uhorským vojskom svojmu taverníkovi a odplával do Tripolského grófstva na návštevu ku svojmu bratrancovi. V januári 1218 sa Ondrej II. vrátil do Akkonu a rozhodol sa križiacku výpravu ukončiť. SEGEŠ, V.: Uhorsko za Ondreja II. Zlatá bula kráľa bez lesku. História on line, 2, 2002, 1, 57 Uvádza to NEČAS, C.: Romové v České republice..., s LISZT, F.: c. d., s. 322; SCHWICKER, J. H.: c. d., s. 20; HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s SZALAY, B.: Czigánytörténeti adatok. Ethnographia a magyar néprajzi társaság értesítője, 25, 1914, 2, s Podľa DANIEL, B.: c. d., s. 46; ŠTAMPACH, F.: Základy národopisů Cikánů..., s Encyklopédia Slovenska. I. zv. A-D. Bratislava : Veda, Vydavateľstvo SAV, 1977, s

23 Kuinschom 62 (uvedeným v Mestskej knihe Spišskej Novej Vsi 63 ). V spojitosti s tým istým richtárom sa v kronike obce Smižany uvádza rok Avšak ani rok , ani rok 1383 nie je pravdivý, pretože záznam o richtárovi Jánovi Kuinschovi (alebo Kw e nschovi 66 ) nie je v mestskej knihe Spišskej Novej Vsi spojený so žiadnym konkrétnym rokom. Isté je len to, že tento záznam bol urobený niekedy po roku 1300 a niekedy pred rokom (kópie záznamov sú v Prílohe 1 a 2). Otázny je tiež samotný záznam kronikára Pajdušáka o konederoch pohybujúcich sa v smižianskych lesoch, pretože po porovnaní skutočného záznamu v mestskej knihe šlo zo strany kronikára s najväčšou pravdepodobnosťou o mylnú interpretáciu daného záznamu. 68 Z toho dôvodu za najstaršiu správu o Rómoch na území dnešného východného Slovenska možno považovať údaj z roku 1328 o človekovi menom Michal, nazývaného Cigán, ktorý slúžil u Filipa, syna Petra z Krásnej nad Hornádom, a ktorý na podnet svojho pána olúpil mlynára zemanov zo šarišských Bertotoviec. 69 Prítomnosť Rómov v Uhorsku v 14. a na začiatku 15. storočia nám dokladujú aj ďalšie výskyty názvu Cigán v osobných a miestnych menách. Napríklad v roku 1388 vystupuje obec Ciganvaja na rieke Tisa v Szolnockej stolici. V roku 1389 sa spomína 62 V zázname Mestskej knihy S. N. Vsi sa nachádza podoba mena Kuinsch, ale tu mohlo dôjsť k chybe pri písaní a pravdepodobne má byť správne Kunisch. Pajdušák vo svojich prácach nesprávne používa podobu mena Kunch a Kunsch, ktorú ďalej prebrala do svojej práce aj Emília Horváthová a následne sa táto podoba mena Kunch objavila aj v Encyklopédii Slovenska. Porovnaj ŠA Spišská Nová Ves: Mestská kniha Spišskej Novej Vsi z rokov (1300) , s. 4; PAJDUŠÁK, M.: Markušovce. Zprávy z minulosti Spišskej župy, 13, 1923, 21, s. 80; PAJDUŠÁK, M.: Smižany, Iľašovce, Sans-Souci..., s. 27; ŠA Levoča: Pamätná kniha obce Smižany. II. zv. Kronikár Matúš Pajdušák. Smižany 1938, s. 204; HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 36 a 96; Encyklopédia Slovenska..., s Meno richtára Jána Kuinscha je síce v Mestskej knihe S. N. Vsi uvedené, ale v súvislosti s popisom majerov na strane 4, kde Ján Kuinsch spomína kadenerov, nie je údaj o žiadnom roku. Zápisy v mestskej knihe začínajú v roku 1300, na prvých štyroch stranách nie je uvedený žiadny rok a až na strane 5 je rok 1383 v zápise úplne inej udalosti (zapísanej iným rukopisom), ktorá nesúvisí so zápisom Jána Kuinscha. Pozri fotokópiu strany 4 tu v Prílohe 1 alebo zápis v ŠA Spišská Nová Ves: Mestská kniha Spišskej Novej Vsi z rokov (1300) , s. 1 až V kronike obce Smižany je záznam o tom, že spišskonovoveský richtár Ján Kunsch spomína Rómov - konederov (konidráčov) v popise majerov r (pozri tiež poznámku 62), ktorí sa túlali po mestských a smižianskych lesoch. Pozri xerokópiu tu v Prílohe 2 alebo zápis v ŠA Levoča: Pamätná kniha obce Smižany. II. zv. Kronikár Matúš Pajdušák. Smižany 1938, s Uvedenú kroniku obce Smižany viedol rímskokatolícky kňaz a učiteľ Matúš Pajdušák ( ) pôsobiaci tam na fare od roku 1923 až do svojej smrti. O osobnosti Matúša Pajdušáka pozri bližšie in ZMÁTLO, P.: Matúš Pajdušák ( ). Z minulosti Spiša, 3-4, 1995/1996, s K tomuto roku sa viaže listina, ktorá dokazuje prítomnosť Rómov na Kréte. Pozri ŠTAMPACH, F.: Cikáni v Československé republice..., s Prepis mena podľa Miloša Mareka. Porovnaj MAREK, M.: Cudzie etniká na stredovekom Slovensku. Martin : Matica Slovenská, 2006, s Pozri ŠA Spišská Nová Ves: Mestská kniha Spišskej Novej Vsi z rokov (1300) , s Porovnaj záznam z mestskej knihy v Prílohe 1 tejto publikácie Item aber vorbas dem [Weyzen] Zeytlin nach bey den Kadenern ist gezessin Zeyler. ŠA Spišská Nová Ves: Mestská kniha Spišskej Novej Vsi z rokov (1300) , s. 4. Pozri tiež MAREK, M.: c. d., s MAREK, M.: c. d., s

24 v Šomodskej stolici (na juhozápade Uhorska) poddaný menom Georgius Cigany. V roku 1398 v Komárňanskej stolici je zmienka o istom človekovi, ktorý nebol ani poddaný, ani šľachtic, ale ktorého ľudovo nazývali Czigan (v tomto prípade išlo podľa všetkého skutočne o Róma, najpravdepodobnejšie o zmluvného remeselníka, ktorý pracoval pre vrchnosť). V roku 1400 sa v Hontianskej stolici v dedine Hidvég (Ipeľské Predmostie) vyskytuje poddaný menom Petrus Cygan. V roku 1406 je v Biharskej stolici doložená obec menom Cziganfalva a pod. 70 Skutočnosť, že prvou oblasťou v rámci Uhorska, kde sa začali Rómovia usadzovať, je práve Spiš, nie je náhoda. Rómovia sa totiž usadzovali v prvom rade v bohatých oblastiach a Spiš v tom čase patril k jedným z najbohatších krajov v rámci celého vtedajšieho územia Uhorska. 71 Od začiatku 15. storočia už nie sú správy o Rómoch v Uhorsku ničím výnimočným, o čo sa pričinila najmä spomínaná mnohopočetná skupina Rómov. 1.3 Postavenie Rómov v Uhorsku do prvej polovice 18. storočia Početné rómske skupiny, ktoré sa objavili v Uhorsku na začiatku 15. storočia a postupne sa rozširovali do celej Európy, vystupovali pred okolitým svetom v pozícii pútnikov, ktorí si putovaním odpykávajú trest za svoje hriechy. Svoje potulovanie odôvodňovali najmä tým, že musia znášať trest za to, že odmietli pomôcť Svätej rodine utekajúcej s dieťaťom pred Herodesom, alebo tým, že za sedemročné zapretie kresťanstva a prijatie pohanského náboženstva musia za pokutu putovať sedem rokov. 72 V období po križiackych výpravách sa putovanie hriešnikov stalo v strednej a najmä v západnej Európe akousi módnou záležitosťou, pozeralo sa na nich ako na svätých ľudí. Verilo sa, že kto by pútnikom akýmkoľvek spôsobom ublížil, nebude mať v živote šťastie. Preto sa aj Rómom spočiatku dostávalo materiálnej pomoci, bol im umožnený potulný spôsob života a do istej miery sa im tolerovali aj krádeže a rozličné podvody 73, ktoré takýto spôsob života sprevádzali SCHWICKER, J. H.: c. d., s. 110; HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 36; NEČAS, C.: Romové v České republice..., s HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s AUGUSTINI ab HORTIS, S.: c. d., s Pozri napríklad správu z roku 1470 o potulných rómskych skupinách žijúcich z veštenia, magického liečenia, čarovania, krádeží (väčšinou hydiny, poľných plodín a pod.) a podvodov, alebo list z roku 1495 o profesionálnych lúpežníkoch z bardejovského okolia, medzi ktorými sa spomína aj Vasko czigan, socius Holovathy. Z roku 1500 pochádza záznam v knihe počtov mesta Bardejov, podľa ktorého viacero 24

25 Nerušený a bezproblémový pohyb smerom do západoeurópskych krajín im zabezpečovali aj ochranné sprievodné listiny, ktoré ich chránili pred stíhaním a trestami za priestupky, ktorých sa dopúšťali a ktoré im umožňovali prechádzať z jedného miesta na druhé, z krajiny do krajiny, zabezpečovali im vľúdne prijatie a miestami aj dary. Začiatkom 15. storočia to bola napríklad listina uhorského palatína Mikuláša Garu (preukazovali sa ňou v roku 1417), alebo sprievodný list nemeckého cisára a uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského (vystavený v Lindave v roku 1417), tiež ochranná listina pápeža Martina V. (z roku 1422), ďalšia listina kráľa Žigmunda Luxemburského (vystavená 18. apríla 1423 na Spišskom hrade; pozri Prílohu 3) a iné ochranné listiny rôznych šľachticov. Z týchto listín si Rómovia robili odpisy a je možné, že niektoré z nich aj sfalšovali. 75 Pravdepodobne ako odmenu za vojenskú pomoc proti Turkom ešte priaznivý postoj voči Rómom vyjadrujú koncom 15. storočia aj listiny kráľa Mateja Korvína z rokov 1476 a 1487 a kráľa Vladislava II. Jagelovského z rokov 1492 a Postupne sa však tvrdenia Rómov o úlohe pútnikov ukázali ako nepravdivé a dokonca kvôli praktizovaniu mágie a vešteniu, ktoré boli v stredoveku trestané, ich domorodí obyvatelia začali nebezpečne nazývať pohanmi a kacírmi. Krádeže poľných plodín, hydiny a iné krádeže a podvody vzbudzovali nevôľu najmä u vidieckeho obyvateľstva. 77 Pohľad okolitého sveta na Rómov sa začal rapídne meniť v ich neprospech (začali ich podozrievať z tureckého vyzvedačstva a podpaľačstva) a tento nepriateľský postoj v 16. a 17. storočí postupne prerástol (najmä v západnej časti habsburskej monarchie) do ich krutého prenasledovania a vyvražďovania. Nemalú úlohu tu zohrala aj sociálna infámia, ktorá bola umelo šírená o Rómoch nielen obyvateľstvom, ale aj samotnou vrchnosťou. Kočujúce osoby bez stáleho bydliska, ktorými boli prevažne Rómovia (muzikanti, medvediari, kúzelníci, veštci, zariekavači a vyháňači diabla, potulní kotlári, ránhojiči a mastičkári, hazardní hráči, brusiči nožov, prostitútky, štvanci, zločinci na úteku, ociachované osoby, podomoví obchodníci, žobráci) a ktoré v ranonovovekej spoločnosti predstavovali početnú sociálnu vrstvu, spoločnosť netolerovala a vrchnosť ich často ako povaľačov rómskych skupín napáchalo mnoho krádeží a škôd a ľuďom, ktorých Cigáni poškodili, bolo vyplatené 1200 denárov. In HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s GRELLMANN, H. M. G.: c. d., s GRELLMANN, H. M. G.: c. d., s Az osztrák-magyar Monarchia irásban és képben. Budapest : A magyar királyi államnyomda kiadása, 1888, s HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s

26 a potencionálnych kriminálnikov prehlásila za bezprávnych a opakovane vykazovala z krajiny. Trvale zlú povesť mali najmä podomoví rómski obchodníci (ponúkajúci drobné železné predmety, galantériu, korenie, ovocie, rôzne mastičky a nástroje) a potulní rómski remeselníci (kotlári, drotári, brusiči nožov, mastičkári a podobne), ktorých pôvod bol taktiež väčšinou neznámy. Títo boli vrchnosťou naviac označovaní za bezbožníkov, zlodejov, tmárov, záškodníkov a prefíkancov vyhýbajúcich sa poriadnej práci a neštítiacich sa ani vraždy, čo taktiež nezostávalo bez vplyvu na obyčajných ľudí. Rómovia ako háveď nemajúca pána museli často čeliť podozrievaniu a boli permanentne vystavení nebezpečenstvu zatknutia. Ak došlo ku krádeži, nemali takmer žiadnu šancu sa obhájiť. Diskriminácia a izolácia podomových obchodníkov a kočovných remeselníkov koncom 17. a začiatkom 18. storočia sa stala programovou záležitosťou sekularizujúcej sa uhorskej štátnej správy. Prvé protirómske mandáty vydal v rokoch 1545, 1549 (6. júna a 15. decembra) a 1556 (20. januára) 78 pre západnú časť monarchie (konkrétne pre české krajiny) Ferdinand I. ( ). Habsburského panovníka k tomu podnietil požiar, ktorý vypukol v roku 1541 v Prahe a bol pripisovaný práve Rómom. 79 Ďalšie opatrenia proti Rómom, vydávané pre západnú časť monarchie, boli ešte prísnejšie a krutejšie. Podľa jeho dekrétu z 15. októbra 1674 Rómovia nesmeli byť trpení v žiadnej z cisárskych zemí a po ich dolapení mali byť vyháňaní za hranice. Dekréty podobného znenia boli vydané aj 21. augusta 1680, 21. apríla 1688 a 24. mája Protirómsky dekrét z 11. júla 1697 však už Rómov vyhlásil za štvancov a postavil ich mimo zákon, a to tým, že Rómov vyhlásil za vogelfrei (voľné vtáctvo). 80 Uvedený dekrét bol opätovne zopakovaný 20. septembra Kruté nariadenia len s menšími doplnkami 78 Mandát z roku 1545 zakazoval trpieť rómske skupiny v Českom kráľovstve a pri ich pristihnutí im mali byť odňaté všetky zbrane a skupiny mali byť hnané od dediny k dedine, až by celkom opustili zem. Mandáty zo 6. júna a 15. decembra 1549 pripomínali platnosť predchádzajúcich vysťahovacích nariadení, a to, že Rómovia nemajú byť trpení na žiadnom mieste, ale bez ujmy na zdraví hnaní za hranice kráľovstva a kto by vlastnil zbraň, mala sa mu odobrať. Mandát z 20. januára 1556 opäť zakazoval pobyt Rómom v Českom kráľovstve a pristihnutí rómski muži mali byť už trestaní mučením a smrťou, zatiaľ čo ich ženy a deti nemali byť, ako to bolo dovtedy, topení vo vodách, ale využívaní na rôzne práce. WINTER, Z.: Kulturní obraz českých měst. Život veřejný v XV. a XVI. věku. II. Praha : Matice česká, 1892, s. 132; NEČAS, C.: Historický kalendář..., s. 4, 10-11; NEČAS, C.: Romové v České republice..., s WINTER, Z.: c. d., s To znamená rómskeho muža mohol ktokoľvek pri prenasledovaní zastreliť ako vtáka či škodnú zver. Pri dolapení rómskych skupín mali byť muži obesení a ženy a starší chlapci po odrezaní ucha následne vyhnaní za hranice mesta či zeme. Pri opakovanom zadržaní sa trest smrti vzťahoval tiež na ženy. NEČAS, C.: Historický kalendář..., s NEČAS, C.: Historický kalendář..., s ; SCHWICKER, J. H.: c. d., s

27 a spresneniami zopakovali vo svojich dekrétoch aj Jozef I. a Karol VI.. 82 Karol VI. svojím dekrétom zo 7. októbra 1717 zopakoval ustanovenia všetkých už skorších protirómskych nariadení svojich predchodcov a spresnil postihy za poskytnutie úkrytu, pomoci a potravy prenasledovaným Rómom. 83 Dekrétom z 22. januára 1726 panovník zjednotil tresty pre Rómov za potulovanie vo všetkých historických zemiach (v Českom kráľovstve, Moravskom markgrófstve, Sliezskom kniežatstve a v Kladskom vojvodstve). 84 Patentom z 8. marca 1726 sa riešil jednotný postup pri trestaní rómskeho potulovania sa a tiež sa stanovili pokuty a tresty pre tých, ktorí by poskytli Rómom akúkoľvek pomoc. 85 V západnej Európe boli protirómske edikty a nariadenia prijímané od konca 15. storočia zhruba do druhej polovice 18. storočia. Na území nemeckej ríše v období rokov 1497 až 1774 bolo vydaných najmenej 146 protirómskych ediktov. 86 Podobne boli Rómovia prenasledovaní aj vo Francúzsku, Španielsku, Taliansku, Švajčiarsku a v ďalších krajinách Európy. V Anglicku protirómske nariadenia boli vydávané od roku 1531 (za Henricha VIII.) a hromadné prenasledovanie Rómov sa tam skončilo až v 19. storočí. 87 Aj keď v západnej časti monarchie a v západnej Európe vôbec prebiehali v 16., 17. a na začiatku 18. storočia vyhladzovacie akcie proti Rómom, v Uhorsku 82 Dekrét Jozefa I. z 20. mája 1706 opakoval ustanovenia protirómskych opatrení z obdobia vlády cisára Leopolda I. a súčasne nariaďoval na českozemských hraniciach a pozdĺž ciest vedúcich k významným mestám vztyčovať tabule (v Moravskom markgrófstve boli tabule vyvesované od roku 1708, v Sliezskom kniežatstve od roku 1721) s českými a nemeckými nápismi proti vstupu Rómov s vyobrazenými exekúciami za tento priestupok, to znamená muž obesený na šibenici a žena a chlapec pri odrezávaní uší a bití metlami. NEČAS, C.: Historický kalendář..., s To znamená, vrchnosť, úradníci, správcovia a obecné predstavenstvo mali byť potrestaní peňažnou pokutou vo výške 100 dukátov, zatiaľ čo krčmári, mlynári a poddaní polročnou prácou na obecných dieloch. Ďalším dekrétom z 20. mája 1721 nariadil pri opätovnom dolapení Rómov sťatie žien mečom a nedospelým a zároveň dostatočne silným chlapcom odrezanie aj druhého ucha, deti mali byť popraveným matkám odnímané a umiestňované do rodín alebo do špitálov, kde mali byť vedené k pracovným návykom a vychovávané v katolíckej viere. NEČAS, C.: Historický kalendář..., s A to tak, že v prípade dolapenia Rómov na Morave mali byť dospelí muži odsúdení na smrť obesením, chlapcom pod 18 rokov ako aj všetkým dospelým ženám v Čechách malo byť odrezané pravé, na Morave a Sliezsku ľavé ucho, ďalej mali byť títo spalicovaní, a potom na súdny hrdelný reverz navždy vypovedaní z dedičných zemí. Ak sa vrátili, bolo im odrezané tiež druhé ucho, a dospelí boli naproti tomu sťatí mečom. SCHWICKER, J. H.: c. d., s Bližšie SCHWICKER, J. H.: c. d., s. 31; NEČAS, C.: Historický kalendář..., s ; NEČAS, C.: Romové v České republice..., s Bližšie SOEST, G. von: Zigeuner zwischen Verfolgung und Integration. Geschichte, Lebensbedingungen und Eingliederungsversuche. Weinheim - Basel : Beltz Verlag, 1979, s. 26; KAISER, H.: Das Leben der Roma und Sinti im deutschsprachigen Raum von der Zeit der Zuwanderung bis in die Gegenwart, unter besonderer Berücksichtigung administrativer und legislativer Maßnahmen. Politische Entwicklung von der nationalen zur internationalen Dimension. Dissertationsarbeit. Wien 1993, s. 24 a n.; TANDL, N.: Die Bekämpfung der vermeintlichen Zigeunerplage in Österreich ( ). Diplomarbeit. Graz 1999, s Pozri HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s ,

28 a Sedmohradsku bolo ich postavenie podstatne lepšie, i keď nie idylické. Udomácnené rómske skupiny (či už usadlé alebo kočovné) vykonávali rôzne práce pre domáce obyvateľstvo 88 (aj podradné) a v nepokojných časoch 16. a 17. storočia neraz poslúžili aj ako vojaci 89 a žoldnieri či už počas rôznych odbojov uhorskej šľachty alebo počas stavovských povstaní, no neraz boli zneužití aj na mocenské účely 90. V rámci domácich rómskych skupín prevládali v Uhorsku kočovní Rómovia, ktorých pohyb obmedzovali rôzne nariadenia zo 17. storočia, ktoré okrem iného zakazovali prechod Rómov z jednej stolice do druhej, čo postupne viedlo k vytváraniu mohutnejších rómskych skupín pohybujúcich sa pod vedením vajdu v rámci jednej stolice, prípadne iba okresu alebo niektorého väčšieho panstva. 91 Nežiaducimi sa však stávali viac-menej cudzí kočovní Rómovia, ktorí do Uhorska prichádzali, aby sa vyhli krutému prenasledovaniu prebiehajúcemu v západných krajinách. Čím boli nariadenia v západnej časti monarchie prísnejšie a krutejšie, tým častejšie sa v uhorských stoliciach objavovali neznáme skupiny kočovných Rómov, ktoré nepodliehali žiadnej právomoci a ktoré svojvoľne prechádzali nielen stoličné, ale aj zemské hranice. Páchali pritom rôzne krádeže a iné škody, ktorými trpeli najmä poddaní roľníci (krádeže plodín, hydiny a dobytka). Uhorské stolice a mestá sa v zložitom období 16. a 17. storočia (v období protitureckých, náboženských a stavovských vojen) usilovali tento problém riešiť v podstate dvojakým spôsobom. Buď tieto skupiny vyhnali a následne im zakázali vstup na územie stolíc a miest, čo bolo spojené s represiami (zhabanie majetku), alebo im povolili usadiť sa na ich územiach (k čomu však stolice a mestá pristupovali neradi). V priebehu celého 17. storočia sa niektoré stolice (napríklad Spišská, Hontianska, Tekovská, Liptovská a iné) a niektoré mestá (napríklad Komárno, Trnava, 88 Napríklad Rómovia usadení v okolí Spišského hradu prevzali v 15. storočí funkciu beharov, ktorú dovtedy vykonávali obyvatelia Behároviec. VENCKO, J.: Z dejín okolia Spišského Hradu. Spišské Podhradie : Edmund Schustek, 1941, s V roku 1557 pomáhali pri obrane veľkoidanského hradu. Bližšie pozri GRELLMANN, H. M. G.: c. d., s V roku 1514 Ján Zápoľský poveril skupinu rómskych kováčov (ako katových pomocníkov) zhotovením železného trónu, koruny a žezla pre tzv. sedliackeho kráľa Juraja Dóžu a v roku 1534 zneužil zase skupinu Rómov, ktorí na jeho príkaz založili požiare v mestách Košice, Levoča, Bardejov a Sabinov (pôvodne mali podpáliť až trinásť miest). Zápoľský sa tak chcel spomínaným mestám pomstiť za to, že nepodporili jeho nástup na uhorský trón. K založeniu požiaru v roku 1676 v Potoku siedmich Rómov zrejme podnietil francúzsky inžinier Pierre Durois, ktorý robil plány všetkých dôležitých pevností monarchie a žil medzi Rómami deväť rokov. GRELLMANN, H. M. G.: c. d., s. 91, ; SCHWICKER, J. H.: c. d., s HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s

29 banské mestá) bránili prítomnosti týchto skupín na svojich územiach. Povolenia stolíc a miest na usadenie sa kočovných Rómov boli vydávané iba sporadicky. 92 Istá časť uhorských Rómov už bola začiatkom 18. storočia trvale usadená a patrila pod právomoc zemepánov alebo miest. Neusadení (kočujúci) uhorskí Rómovia pohybujúci sa iba v rámci feudálnych panstiev žili pod správou svojich vajdov (niekedy aj viacerých) a podliehali pod právomoc hlavného župana 93. Kočovné skupiny, ktoré prechádzali z jednej časti krajiny do druhej, boli iba pod právomocou svojich vajdov. Organizačný a správny systém Rómov bol na začiatku 18. storočia rešpektovaný aj zemepanskou a stoličnou vrchnosťou, ktorá si chcela pomocou vajdov zabezpečiť kontrolu nad Rómami, najmä ich hospodárske využitie. K tomu mali slúžiť aj nimi vydávané ochranné listiny. Kočovným skupinám tieto listiny na jednej strane zabezpečovali slobodný pohyb v rámci panstva alebo stolice, na strane druhej ich zaväzovali k vykonávaniu rôznych remeselníckych, najmä kováčskych prác. 94 Paralelne s ochrannými listinami sa jednotlivé stolice v prvej polovici 18. storočia snažili najmä cudzích potulných Rómov usadiť na určených miestach. Na dosiahnutie tohto cieľa mali uhorským stoliciam a mestám poslúžiť prijaté prísnejšie nariadenia najmä voči cudzím potulným rómskym skupinám. Napríklad v roku 1725 nechala Bratislavská stolica vyhotoviť názornú výstrahu pre neustále sa potulujúcich Rómov - výstražné tabule znázorňujúce popravu túlavých Rómov, ak sa do stanovenej doby troch týždňov neusadia. Tabule mali byť rozvešané v každom okrese stolice na verejných miestach a umiestnené na vysokých stĺpoch. 92 Napríklad v roku 1563 bolo vydané povolenie pre cudzích Rómov zdržiavajúcich sa v Liptovskom Hrádku kovať pre gazdov a nočných strážnikov potrebné náradia (klince, motyky, sekery, vidlice, halapartne), v roku 1580 povolenie pre troch Rómov - kováčov usadiť sa v Nemeckej Ľupči, v roku 1691 vydala Novohradská stolica viacerým Rómom nelegálne usadeným oficiálne povolenie usadiť sa na jej území a iné. GRELLMANN, H. M. G.: c. d., s. 180; KOLOSVÁRI, S. - ÓVÁRI, K.: Corpus statutorum hungariae municipalium / A magyar törvényhatóságok jogszabályainak gyüjteménye. II / 1. Budapest : MTA, 1885, s. 203 a n. 93 Porovnaj HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s Takým bol napríklad sprievodný list grófa Juraja Thurzu vystavený v roku 1616 v Bytči pre kočovných Rómov (vystavený bol viac-menej zo súcitu). Ochranné listy vystavili tiež Ján Esterházy z Galanty v roku 1675 a František Esterházy v rokoch 1697 a 1698 pre rómskeho vajdu Michala Vöröša (Vörösa) a jeho ľudí, ktorí žili na ich majetkoch. Podobné ochranné listiny Esterházyovcov boli vydané aj v rokoch 1711, 1717, 1719, 1720, 1723, 1740, 1751 a Takéto ochranné listiny poznáme aj z iných stolíc, napríklad ochranný list z roku 1712, ktorý vydal správca majetkov Mikuláša Ilešháziho (Illésházyho) (dedičného župana Trenčianskej a Liptovskej stolice) v Beckove rómskemu vajdovi Pavlovi Rácovi (Ráczovi), alebo ochranný list podžupana Ladislava Benického z roku 1714 pre skupinu Rómov žijúcu vo Zvolenskej stolici pod vedením vajdu Pavla (list dostali na žiadosť a prosbu samotného vajdu). Bližšie SCHWICKER, J. H.: c. d., s. 50; GRELLMANN, H. M. G.: c. d., s. 349; NOVÁKOVÁ, V.: c. d., s ; HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s

30 V tomto období sa stretávame s úsilím stoličných úradov zdaniť aj kočovných Rómov. Gemerská stolica v roku 1731 vykonala s týmto cieľom v okrese Sirk súpis Rómov a určila spôsob ich zdanenia podľa majetku (Róm vlastniaci šiator, voz a kone mal povinnosť odviesť stoličnú daň dva zlaté, Róm bez voza a koňa - jeden zlatý). V roku 1738 v tomto okrese zaplatilo 16 rómskych rodín, ktoré vlastnili šiatre a dva kone, stoličnú daň 32 zlatých a 12 rodín bez šiatrov 11 zlatých. 95 Faktom zostáva, že ani kruté prenasledovanie Rómov v západnej časti monarchie ani sprísnené opatrenia stolíc a miest v Uhorsku snažiace sa o ich usadenie nezabránili uhorským kočovným Rómom v pohybe. Dokladá to správa z roku 1725 a ďalšie tri správy z roku 1737, ktoré hovoria o uhorských Rómoch dolapených v českých krajinách HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s Konkrétne pozri HANZAL, J.: c. d., s. 51; tiež NEČAS, C.: Historický kalendář..., s

31 2 Rómovia v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici v druhej polovici 18. storočia 2.1 Administratívno-správne členenie stolíc Abovská stolica Územie Abovskej stolice bolo do roku 1785 rozdelené na štyri okresy: Cserehát (Processus Cserehatiensis), Füzér (Processus Füzériensis), Košice (Processus Cassoviensis) a Szikszó (Processus Szikszoviensis). 97 K pôvodným štyrom okresom pribudol v roku 1787 okres Gönc (Processus Gönczensis). 98 Obr. 1 Abovská stolica v roku 1848 (1 - sídla Vižoľskej stolice, 2 - v druhej polovici 13. st. obsahovala výsadné územie nemeckých hostí uvádzané ako Vižoľská stolica) Tieto pomenovania štyroch okresov Abovskej stolice sa začali používať až v 18. storočí, dovtedy sa označovali ako Prvý, Druhý, Tretí a Štvrtý okres, neskôr aj podľa mien slúžnych. Pozri ŽUDEL, J.: Stolice na Slovensku. 1. vydanie. Bratislava : Obzor, 1984, s Abovská župa, správne písomnosti Čiastkový inventár. Košice : Štátny archív v Košiciach, 1973, s ŽUDEL, J.: c. d., s

32 Všetky slovenské obce v rámci Abovskej stolice boli súčasťou okresu Košice, Füzér Cserehát a Gönc. Do okresu Szikszó patrili obce ležiace na území dnešného Maďarska. V rokoch 1785 až 1790, keď v rámci územnej reformy Jozefa II. bola k Abovskej stolici pripojená Turnianska stolica, pribudol k nej ešte ďalší okres Turňa. Administratívnym centrom Abovskej (Abovsko-Turnianskej) stolice boli Košice 100. Abovská stolica susedila so Zemplínskou, Šarišskou, Spišskou, Turnianskou a Boršodskou stolicou (pozri Obr. 1). Abovsko-Turnianska stolica susedila so Zemplínskou, Šarišskou, Spišskou, Gemersko-Malohontskou a Boršodskou stolicou. Koncom osemdesiatych rokov 18. storočia patrili do jednotlivých okresov Abovskej stolice nasledujúce obce 101 (v obciach vyznačených kurzívou Rómovia počas súpisných rokov 1768 až 1787 nežili): do okresu Cserehát (spolu 56 obcí, Rómovia žili v 51 obciach) Abaújdevecser (MR), Abaújlak (MR), Abaújszolnok (MR), Alsógagy (MR), Alsónovaj (MR), Alsószend (MR), Bakta (MR), Beret (MR), Büttös (MR), Buzica, Csenyéte (MR), Debraď, Detek (MR), Drienovec, Fáj (MR), Fancsal (MR), Felsőgagy (MR), Felsőnovaj (MR), Felsőszend (MR), Felsővadász (MR), Fulókércs (MR), Gadna (MR), Gagyapáti (MR), Gagybátor (MR), Gagyvendégi (MR), Garadna (MR), Hernádpetri (MR), Hernádvécse (MR), Janík, Jasov, Jasovský Podzámok, Kány (MR), Keresztéte (MR), Kéty (MR), Krasznokvajda (MR), Kupa (MR), Litka (MR), Malý Budulov 102, Moldava nad Bodvou, Nižný Medzev, Novajidrány (MR), Nyésta (MR), Pamlény (MR), Peder, Perecse (MR), Poproč, Rešica, Rudník, Selyeb (MR), Szala (MR), Szászfa (MR), Szemere (MR), Szőled (MR), Tengerfalva (MR), Tomor (MR), Vyšný Medzev. 100 Administratívne centrum Abovskej stolice sa do polovice 17. storočia menilo (spočiatku na hrade Abaujvár, od roku 1262 vo Forró, potom sa často menilo, v druhej polovici 16. storočia sa ustálilo v Gönci), od polovice 17. storočia sa jej definitívnym sídlom stali Košice. ŽUDEL, J.: c. d., s ŠA Košice: AŽ-1: inv. č. 957/M 1767/1-1779/52, č. kr. 278, č. sp. 16. MOL: C 42: 37. csomó, 1773 II.: F. 5. N. 36; 40. csomó, 1774 III.: F. 5. N. 36; 45. csomó, 1776 II.: F. 5. N. 36. MOL: C 56: 5. csomó, 1775: Balogh N. 4; 9. csomó, 1777: Balogh F. 2. N ; 13. csomó, 1778: Balogh F. 1. N ; 21. csomó, 1780: Balogh F. 1. N ; 24. csomó, 1781: Balogh F. 7. N. 1-75; 27. csomó, 1782: Bacsák F. 14. N ; 31. csomó, 1783: Mednyánszky F. 5. N. 1-32; 37. csomó, 1784: F. 1. N ; 46. csomó, 1785: F. 1. N ŠA Košice: ATŽ-katalóg: inv. č Tiež Abovská župa, správne písomnosti , s Obec Malý Budulov bola spolu s obcou Veľký Budulov zlúčená po roku 1873 do jednej obce s názvom Budulov. MAJTÁN, M.: Názvy obcí Slovenskej republiky. (Vývin v rokoch ). Bratislava : VEDA, 1998, s

33 do okresu Füzér (spolu 68 obcí, Rómovia žili v 63 obciach) Abaújvár (MR), Alsóregmec (MR), Bačkovík, Beniakovce, Bidovce, Blažice, Bohdanovce, Byster, Byšta, Čakanovce, Ďurďošík, Ďurkov, Felsőregmec (MR), Filkeháza (MR), Füzér (MR), Füzérkajata (MR), Füzérkomlós (MR), Füzérradvány (MR), Hrašovík, Chrastné, Kalša, Kéked (MR), Kisbózsva (MR), Košická Nová Ves, Košická Polianka, Košický Klečenov, Kovácsvágás (MR), Kráľovce, Krásna nad Hornádom, Malý Kazimír, Mátyásháza (MR), Mikóháza (MR), Nagybózsva (MR), Nižná Hutka, Nižná Kamenica, Nižná Myšľa, Nižný Čaj, Nižný Olčvar, Nový Salaš, Nyíri (MR), Olšovany, Pálháza (MR), Pányok (MR), Pusztafalu (MR), Rákoš, Rankovce, Rozhanovce, Ruskov, Skároš, Slanec, Slančík, Slanské Nové Mesto, Svinica, Telkibánya (MR), Trsťany, Trstené pri Hornáde, Vajkovce, Vily (MR), Vyšná Hutka, Vyšná Kamenica, Vyšná Myšľa, Vyšné Opátske, Vyšný Čaj, Vyšný Olčvar, Zdoba, Zsujta (MR), Ždaňa, Žírovce. do okresu Košice (spolu 47 obcí, Rómovia žili v 46 obciach) Barca, Baška, Belža 103, Bernátovce, Bočiar, Bukovec, Buzice, Buzinka, Cestice, Čaňa, Čečejovce, Geča, Gyňov, Haniska, Hernádszurdok (MR), Hidasnémeti (MR), Hodkovce, Hýľov, Chym, Kechnec, Kokšov-Bakša, Komárovce, Košická Belá, Košické Hámre, Košťany, Malá Ida, Milhosť, Mokrance, Myslava, Nižný Klátov, Nižný Lánec, Nováčany, Paňovce, Perín, Poľov, Seňa, Sokoľany, Šaca, Šebastovce, Šemša, Tornyosnémeti (MR), Veľká Ida, Veľký Budulov 104, Všechsvätých, Vyšný Klátov, Vyšný Lánec, Zlatá Idka. do okresu Szikszó (spolu 56 obcí - všetky v MR, Rómovia žili v 54 obciach) Abaújalpár, Abaújkér, Abaújsáp, Abaújszántó, Alsócéce, Alsófügöd, Alsókázsmárk, Alsóméra, Alsóvadász, Arka, Baskó, Belsőbőcs, Boldogkőújfalu, Boldogkőváralja, Cekeháza, Csobád, Dicháza, Encs, Erdőhorváti, Felsőcéce, Felsődobsza, Felsőfügöd, Felsőgolop, Felsőkázsmárk, Felsőméra, Fony, Forró, Gibárt, Gönc, Göncruszka, Halmaj, Háromhuta, Hejce, Hernádbűd, Hernádkércs, Hernádszentandrás, Homrogd, Ináncs, Jánosd, Kisfalu, Kiskinizs, Komlóska, Korlát, Léh, Mogyoróska, Nagykinizs, Onga, Pere, Prépost, Rásony, Rásonysápberencs, Regéc, Szentistvánbaksa, Szikszó, Vilmány, Vizsoly. 103 V tomto období sa rozlišovali tri Belže, a to Stredná Belža (Sziget-Bölse), Šándorova Belža (Sándor- Bölse) a Vyšná Belža (Kapolna-Bölse). Vzhľadom na to, že zo súpisov bolo niekedy obtiažne identifikovať, ktorá Belža je ktorá, rozhodla som sa všetky súpisne údaje k jednotlivým Belžiam spojiť a uvádzam ich pod jednou obcou Belža, ktorá vznikla zlúčením spomínaných troch Belží po roku MAJTÁN, M.: c. d., s Obec Veľký Budulov bola spolu s obcou Malý Budulov zlúčená po roku 1873 do jednej obce s názvom Budulov, ktorá je od roku 1986 pričlenená k mestečku Moldava nad Bodvou. MAJTÁN, M.: c. d., s

34 Pre úplnosť uvádzam aj zadelenie obcí do okresu Gönc vytvoreného v roku 1787 (v čase vyhotovenia súpisu Rómov v Abovskej stolici v roku 1787 bola Abovská stolica ešte stále rozdelená do štyroch okresov). Do okresu Gönc boli zadelené obce najmä z okresu Szikszó a čiastočne z okresu Füzér, spolu 47 obcí 105 : Abaújalpár, Abaújkér, Abaújszántó, Alsócéce, Alsóregmec, Arka, Baskó, Boldogkőújfalu, Boldogkőváralja, Byšta (SR), Cekeháza, Erdőhorváti, Felsőcéce, Felsődobsza, Felsőgolop, Felsőregmec, Filkeháza, Fony, Füzérradvány, Gibárt, Gönc, Göncruszka, Háromhuta, Hejce, Hernádbűd, Hernádkércs, Kisbózsva, Kisfalu, Komlóska, Korlát, Kovácsvágás, Malý Kazimír (SR), Mátyásháza, Mikóháza, Mogyoróska, Nagybózsva, Nagykinizs, Nyíri, Pálháza, Pere, Prépost, Regéc, Szentistvánbaksa, Telkibánya, Vilmány, Vily, Vizsoly. Šarišská stolica V rokoch 1607 až 1775 sa Šarišská stolica delila na štyri slúžnovské okresy a na Panstvo Makovica (Dominium Makovicza). 106 Spomínané štyri slúžnovské okresy sa spočiatku označovali ako Prvý (Processus Primus), Druhý (Processus Secundus), Tretí (Processus Tertius) a Štvrtý (Processus Quartus) 107, alebo sa nazývali podľa slúžnych (Processus Keczerianus = neskorší Dolnotoryský okres, Processus Desseőffianus = neskorší Hornotoryský okres, Processus Zomborianus = neskorší Sekčovský okres a Processus Semseianus = neskorší Topľanský okres), ale tiež podľa riek, ktoré pretekali územím okresov (Dolnotoryský, Hornotoryský, Strednotoryský a Topľanský okres). Od roku sa územie Šarišskej stolice členilo na šesť okresov: Nižný alebo Dolnotoryský (Processus Inferioris alebo Processus inferioris Tarczensis), Vyšný alebo Hornotoryský (Processus Superioris alebo Processus superioris Tarczensis), Stredný alebo Strednotoryský alebo tiež Sekčovský (Processus Medio alebo Processus medii Tarczensis, Processus medii Szekcsovienis alebo tiež Processus Szekcsoviensis), Širocký (Processus Sirokiensis), Topľanský alebo Dolnotopľanský (Processus Taplyensis alebo Processus inferioris Taplyensis) a Panstvo Makovica alebo Makovický 105 Abovská župa, správne písomnosti , s ULIČNÝ, F. a kol.: Štátny archív v Prešove. Sprievodca po archívnych fondoch. Zv. 3. Prešov : Slovenská archívna správa Povereníctva vnútra Bratislava, s ŽUDEL, J.: c. d., s ULIČNÝ, F. a kol.: c. d., s

35 slúžnovský okres (Dominio Makovicza alebo Processus Makoviczensis). 109 Všetky obce Šarišskej stolice ležali na území dnešného východného Slovenska. Administratívnym centrom Šarišskej stolice bol Prešov 110. Šarišská stolica susedila so Zemplínskou, Abovskou a Spišskou stolicou, na severe susedila s Poľskom (pozri Obr. 2). Obr. 2 Šarišská stolica v roku 1848 (1 - stoličná príslušnosť Nižného Slavkova a Ťahanoviec nebola v stredoveku ustálená, Vyšný Slavkov ležiaci na Spiši niekedy prináležal Šarišskej stolici) 111 Koncom osemdesiatych rokov 18. storočia prináležali do jednotlivých okresov Šarišskej stolice tieto obce 112 (v obciach vyznačených kurzívou Rómovia počas súpisných rokov 1768 až 1787 nežili): 109 ŠA Prešov: ŠŽ-2: 737, Perc. 1/1760; 738, Perc. 4/1761; 739, Perc. 5/1761; 740, Perc. 6/1761; 741, Perc. 7/1761; 742, Perc. 8/1761; 743, Perc. 4/1765; 744, Perc. 1/1769; 745, Perc. 1/1770; 746, Perc. 2/1770; 746 a), Urk. 1771/26; 746 b), Urk. 1771/27; 746 c), Urk. 1771/28; 747, Perc. 3/1776; 748, Perc. 1/1781; 749, Perc. 2/1781; 750, Perc. 3/1781; 751, Perc. 4/1781; 753, Perc. 6/1781; 754, Perc. 1/1782; 755, Perc. 2/1782; 756, Perc. 3/1782; 757, Perc. 4/1782; 758, Perc. 5/1782; 759, Perc. 2/1783; 760, Perc. 3/1783; 761, Perc. 1/1783; 762, Perc. 1/1784; 763, Perc. 3/1784; 764, Perc. 2/1784; 765, Perc. 4/1784; 766, Perc. 4/1784; 767, Perc. 5/1784; 768, Perc. 6/1784; 770, Perc. 1/1785; 771, Perc. 8/1785; 772, Perc. 9/1785. ŠA Prešov: ŠŽ-1: a. p. 1775/4-9; 41 L. C. 1781/81-87; L. C. 1782/41-47; a. p. 1785/8-14; a. p. 1787/392. MOL: C 56: 5. csomó, 1775: Balogh N. 4; 6. csomó, 1776: Balogh F. 2. N ; 25. csomó, 1781: Balogh F. 7. N ; 27. csomó, 1782: Bacsák F. 14. N ; 38. csomó, 1784: F. 1. N ; 46. csomó, 1785: F. 1. N Administratívne centrum Šarišskej stolice bolo spočiatku na Šarišskom hrade, potom sa menilo podľa sídla župana, prípadne podžupana, v roku 1647 sa jej definitívnym sídlom stal Prešov. ŽUDEL, J.: c. d., s ŽUDEL, J.: c. d., s

36 do Dolnotoryského okresu (spolu 56 obcí, Rómovia žili v 53 obciach) Abranovce, Bohdanovce, Boliarov, Brestov, Bretejovce, Budimír, Bunetice, Červenica, Čižatice, Drienov, Drienovská Nová Ves, Dúbrava 113, Dulova Ves, Fintice 114, Haniska, Chabžany, Janovík, Kavečany, Kecerovské Kostoľany, Kecerovské Pekľany, Kecerovský Lipovec, Kendice, Kokošovce, Kostoľany nad Hornádom, Kysak, Lemešany, Lesíček, Ličartovce, Ľubotice, Malá Vieska, Mirkovce, Močarmany, Mudrovce, Nižná Šebastová, Obišovce, Okružná, Opiná, Petrovany, Ploské, Podhradík, Ruská Nová Ves, Seniakovce, Sokoľ, Solivar, Šalgovík, Tepličany, Teriakovce, Trebejov, Tuhrina, Ťahanovce, Varhaňovce, Vtáčkovce, Vyšná Šebastová, Záborské, Zlatá Baňa 115, Žehňa. do Hornotoryského okresu (spolu 51 obcí, Rómovia žili v 39 obciach) Andrejovka 116, Bajerovce, Blažov, Brezovica, Brezovička, Červenica pri Sabinove, Čirč, Drienica 117, Dubovica, Ďačov, Ďurková, Hajtovka, Hanigovce 118, Hromoš, Jakovany 119, Jakubova Voľa, Kamenica, Kozelec 120, Krásna Lúka, Krivany, Kyjov, Legnava, Lipany, Lipník, Lúčka, Ľubotín, Ľutina 121, Malý Sulín, Matysová, Nižný Slavkov, Obručné, Olejníkov 122, Oľšov, Orlov, Petrovenec 123, Plaveč, Plavnica, Poloma, Renčišov, Rožkovany, Ruská Voľa nad 112 ŠA Prešov: ŠŽ-2: 737, Perc. 1/1760; 738, Perc. 4/1761; 739, Perc. 5/1761; 740, Perc. 6/1761; 741, Perc. 7/1761; 742, Perc. 8/1761; 743, Perc. 4/1765; 744, Perc. 1/1769; 745, Perc. 1/1770; 746, Perc. 2/1770; 746 a), Urk. 1771/26; 746 b), Urk. 1771/27; 746 c), Urk. 1771/28; 747, Perc. 3/1776; 748, Perc. 1/1781; 749, Perc. 2/1781; 750, Perc. 3/1781; 751, Perc. 4/1781; 753, Perc. 6/1781; 754, Perc. 1/1782; 755, Perc. 2/1782; 756, Perc. 3/1782; 757, Perc. 4/1782; 758, Perc. 5/1782; 759, Perc. 2/1783; 760, Perc. 3/1783; 761, Perc. 1/1783; 762, Perc. 1/1784; 763, Perc. 3/1784; 764, Perc. 2/1784; 765, Perc. 4/1784; 766, Perc. 4/1784; 767, Perc. 5/1784; 768, Perc. 6/1784; 770, Perc. 1/1785; 771, Perc. 8/1785; 772, Perc. 9/1785. ŠA Prešov: ŠŽ-1: a. p. 1775/4-9; 41 L. C. 1781/81-87; L. C. 1782/41-47; a. p. 1785/8-14; a. p. 1787/392. MOL: C 56: 5. csomó, 1775: Balogh N. 4; 6. csomó, 1776: Balogh F. 2. N ; 25. csomó, 1781: Balogh F. 7. N ; 27. csomó, 1782: Bacsák F. 14. N ; 38. csomó, 1784: F. 1. N ; 46. csomó, 1785: F. 1. N V roku 1770 patrila do Sekčovského okresu. 114 Do roku 1776 obec patrila do Sekčovského okresu. 115 Do Dolnotoryského okresu obec patrila od roku Obec Andrejovka bola po roku 1873 pričlenená k obci Orlov. MAJTÁN, M.: c. d., s Obec predtým patrila do Sekčovského okresu, pravdepodobne od roku 1776 (a určite od roku 1781) bola pričlenená do Hornotoryského okresu. 118 Obec predtým patrila do Sekčovského okresu, pravdepodobne od roku 1776 (a určite od roku 1780) bola pričlenená do Hornotoryského okresu. 119 Obec predtým patrila do Sekčovského okresu, pravdepodobne od roku 1776 (a určite od roku 1781) bola pričlenená do Hornotoryského okresu. 120 Obec Kozelec bola po roku 1786 pričlenená k obci Hromoš. MAJTÁN, M.: c. d., s Obec predtým patrila do Sekčovského okresu, pravdepodobne od roku 1776 (a určite od roku 1781) bola pričlenená do Hornotoryského okresu. 122 Obec predtým patrila do Sekčovského okresu, pravdepodobne od roku 1776 (a určite od roku 1781) bola pričlenená do Hornotoryského okresu. 123 Po roku 1877 bol Petrovenec pričlenený k obci Dubovica. MAJTÁN, M.: c. d., s

37 Popradom, Starina, Šambron, Šarišské Dravce, Šarišské Jastrabie, Tichý Potok, Torysa, Údol, Vislanka, Vysoká, Závada 124. do Makovického okresu (spolu 98 obcí, Rómovia žili v 65 obciach) Andrejová, Becherov 125, Belejovce, Beňadikovce, Bodružal, Brezovka, Bystré, Cernina 126, Cigeľka, Cigla, Dlhá Lúka, Dlhoňa, Dobroslava, Dubinné, Dubová, Fijaš 127, Frička, Gaboltov, Gribov, Havranec, Hažlín, Hrabovčík, Hrabovec, Hunkovce, Chmeľová, Jedlinka, Jurkova Voľa, Kapišová, Kečkovce, Korejovce, Kožuchovce, Krajná Poľana, Krajná Porúbka, Krajné Čierno, Krušinec, Kružlová, Kurima, Kurimka, Kurov, Ladomirová, Lipová, Livovská Huta, Medvedie, Mestisko 128, Mikulášová, Miroľa 129, Mlynárovce, Nižná Jedľová, Nižná Pisaná, Nižná Polianka, Nižný Komárnik, Nižný Mirošov, Nižný Orlík, Nižný Svidník, Nižný Tvarožec, Nová Polianka 130, Okrúhle, Oľšavka, Ondavka, Ortuťová, Petrová, Poliakovce, Príkra, Pstriná, Radoma 131, Rakovčík, Regetovka, Rovné, Roztoky, Smilno, Soboš 132, Staškovce, Stebník, Stročín, Suchá, Svidnička, Šapinec 133, Šarbov, Šarišské Čierne, Šarišský Štiavnik, Šemetkovce, Tisinec, Vagrinec, Vápeník, Varadka, Veľká Driečna, Veľké Bukovce, Výškovce, Vyšná Jedľová, Vyšná Pisaná, Vyšná Polianka, Vyšná Vladiča, Vyšný Komárnik, Vyšný Mirošov, Vyšný Orlík, Vyšný Svidník, Vyšný Tvarožec, Zborov. do Sekčovského okresu (spolu 39 obcí, Rómovia žili v 27 obciach) Babin Potok, Bartošovce, Bogliarka, Fričkovce, Gerlachov, Gregorovce, Hertník, Hervartov, Hrabské, Hubošovce, Janovce 134, Kľušov, Kobyly, Krivé, Kríže, Kružlov, Lenartov, Livov, Lukov, Malcov, Mokroluh, Mošurov, Osikov, Pečovská Nová Ves, Ratvaj, Richvald, Rokytov, 124 Po roku 1808 bola Závada pričlenená k obci Plaveč. MAJTÁN, M.: c. d., s Obec predtým patrila do Topľanského okresu, minimálne od roku 1769 bola pričlenená do Makovického okresu. 126 Obec predtým patrila do Topľanského okresu, minimálne od roku 1769 bola pričlenená do Makovického okresu. 127 Obec predtým patrila do Topľanského okresu, minimálne od roku 1769 bola pričlenená do Makovického okresu. 128 Obec do roku 1771 patrila do Topľanského okresu, od roku 1771 bola pričlenená do Makovického okresu. 129 Obec predtým patrila do Topľanského okresu, minimálne od roku 1769 bola pričlenená do Makovického okresu. 130 Obec predtým patrila do Topľanského okresu, minimálne od roku 1769 bola pričlenená do Makovického okresu. 131 Obec predtým patrila do Topľanského okresu, minimálne od roku 1769 bola pričlenená do Makovického okresu. 132 Obec predtým patrila do Topľanského okresu, minimálne od roku 1769 bola pričlenená do Makovického okresu. 133 Obec predtým patrila do Topľanského okresu, minimálne od roku 1769 bola pričlenená do Makovického okresu. 134 Obec ešte v roku 1776 patrila do Topľanského okresu, minimálne od roku 1780 bola pričlenená do Sekčovského okresu. 37

38 Snakov, Svätý Ďur, Sveržov, Šarišské Sokolovce, Šiba, Tarnov, Terňa, Vaniškovce 135, Venecia, Závadka, Zlaté, Žatkovce. do Širockého okresu (spolu 60 obcí, Rómovia žili v 53 obciach) 136 Bajerov, Bertotovce, Bodovce 137, Brežany, Bzenov, Čipkeš 138, Daletice, Fričovce, Geraltov 139, Hendrichovce, Hermanovce, Hrabkov, Hradisko 140, Chminianska Nová Ves, Chminianske Jakubovany, Chmiňany, Jakubovany 141, Janov, Jarovnice, Klenov, Kojatice, Krížovany, Kvačany, Lačnov, Lažany, Lipovce, Ľubovec, Malá Lodina 142, Malý Slivník 143, Malý Šariš, Medzany, Meretice, Miklušovce, Močidľany, Ondrašovce, Orkucany 144, Ostrovany, Ovčie, Radačov, Ražňany, Rokycany, Ruské Pekľany, Ružín 145, Sedlice, Suchá Dolina, Svinia, Šarišské Michaľany 146, Šindliar, Široké, Štefanovce, Uzovce 147, Uzovské Pekľany 148, Uzovský Šalgov 149, Veľká Lodina 150, Veľký Slivník 151, Veľký Šariš, Víťaz, Záhradné 152, Žipov, Župčany. 135 Obec ešte v roku 1776 patrila do Topľanského okresu, minimálne od roku 1781 bola pričlenená do Sekčovského okresu. 136 Širocký okres bol vytvorený v roku Do novovytvoreného Širockého okresu boli v roku 1776 pričlenené obce z Dolnotoryského, Hornotoryského a Sekčovského okresu. Z Dolnotoryského okresu boli vyčlenené obce: Bajerov, Brežany, Bzenov, Janov, Klenov, Kojatice, Kvačany, Ľubovec, Meretice, Miklušovce, Ondrašovce, Radačov, Rokycany, Ruské Pekľany, Sedlice, Suchá Dolina a Žipov. Z Hornotoryského okresu boli vyčlenené obce: Bertotovce, Daletice, Fričovce, Hendrichovce, Hermanovce, Hrabkov, Chminianska Nová Ves, Chminianske Jakubovany, Chmiňany, Jarovnice, Krížovany, Lačnov, Lažany, Lipovce, Ovčie, Svinia, Šindliar, Široké, Štefanovce a Víťaz. Zo Sekčovského okresu sa vyčlenili obce: Malý Šariš, Medzany, Močidľany, Ostrovany, Ražňany, Veľký Šariš, Župčany. 137 Obec do roku 1785 patrila do Sekčovského okresu, pravdepodobne od roku 1785 (v rámci územnosprávnej reorganizácie Jozefa II.) a v roku 1787 patrila už do Širockého okresu. 138 Obec do roku 1785 patrila do Sekčovského okresu, pravdepodobne od roku 1785 (v rámci územnosprávnej reorganizácie Jozefa II.) a v roku 1787 patrila už do Širockého okresu. 139 Obec do roku 1785 patrila do Sekčovského okresu, pravdepodobne od roku 1785 (v rámci územnosprávnej reorganizácie Jozefa II.) a v roku 1787 patrila už do Širockého okresu. 140 Obec do roku 1785 patrila do Sekčovského okresu, pravdepodobne od roku 1785 (v rámci územnosprávnej reorganizácie Jozefa II.) a v roku 1787 patrila už do Širockého okresu. 141 Obec do roku 1785 patrila do Sekčovského okresu, pravdepodobne od roku 1785 (v rámci územnosprávnej reorganizácie Jozefa II.) a v roku 1787 patrila už do Širockého okresu. 142 Obec do roku 1786 patrila do Dolnotoryského okresu, v roku 1787 už patrila do Širockého okresu. 143 Obec do roku 1785 patrila do Sekčovského okresu, pravdepodobne od roku 1785 (v rámci územnosprávnej reorganizácie Jozefa II.) a v roku 1787 patrila už do Širockého okresu. 144 Obec do roku 1785 patrila do Sekčovského okresu, pravdepodobne od roku 1785 (v rámci územnosprávnej reorganizácie Jozefa II.) a v roku 1787 patrila už do Širockého okresu. 145 Obec do roku 1786 patrila do Dolnotoryského okresu, v roku 1787 už patrila do Širockého okresu. 146 Obec do roku 1785 patrila do Sekčovského okresu, pravdepodobne od roku 1785 (v rámci územnosprávnej reorganizácie Jozefa II.) a v roku 1787 patrila už do Širockého okresu. 147 Obec do roku 1785 patrila do Sekčovského okresu, pravdepodobne od roku 1785 (v rámci územnosprávnej reorganizácie Jozefa II.) a v roku 1787 patrila už do Širockého okresu. 148 Obec predtým patrila do Sekčovského okresu, pravdepodobne od roku 1776 (a určite od roku 1781 až do roku 1786) bola pričlenená do Hornotoryského okresu, v roku 1787 už bola súčasťou Širockého okresu. 149 Obec predtým patrila do Sekčovského okresu, pravdepodobne od roku 1776 (a určite od roku 1780 až do roku 1786) bola pričlenená do Hornotoryského okresu, v roku 1787 už bola súčasťou Širockého okresu. 150 Obec do roku 1786 patrila do Dolnotoryského okresu, v roku 1787 už patrila do Širockého okresu. 38

39 do Topľanského okresu (spolu 70 obcí, Rómovia žili v 56 obciach) Abrahámovce, Babie, Bardejovská Nová Ves, Beloveža, Bokša, Brezov, Buclovany, Bystré, Čelovce, Demjata, Dukovce, Duplín, Fulianka, Giraltovce, Hankovce, Hanušovce nad Topľou, Harhaj, Hermanovce 153, Chmeľov, Chmeľovec, Kalnište, Kapušany, Kecerovské Pavlovce, Kochanovce, Komárov, Koprivnica, Kožany, Kračúnovce, Kučín, Kuková, Lada, Lascov, Lopúchov, Lúčka, Lukavica, Lužany pri Topli, Marhaň, Matovce, Medzianky, Nemcovce 154, Nemcovce 155, Nižná Voľa, Nižné Raslavice, Oľšavce, Pavlovce, Petrovce, Podhorany, Porúbka, Potoky, Proč, Pušovce, Radvanovce, Rešov, Stuľany, Šandal, Šarišská Poruba, Šarišská Trstená, Šašová, Štefurov, Trnkov, Tročany, Tulčík, Valkovce, Vislava, Vlača, Vyšná Voľa, Vyšné Raslavice, Vyšný Kručov, Železník, Želmanovce. Turnianska stolica Územie Turnianskej stolice sa delilo na dva okresy - Vyšný (Processus Superioris) a Nižný (Processus Inferioris). Prevažná časť obcí Vyšného okresu ležala na území dnešného Slovenska a takmer všetky obce Nižného okresu zase na území dnešného Maďarska. V rámci územno-správnej reorganizácie bola v rokoch spojená s Abovskou stolicou do Abovsko-Turnianskej stolice, kde figurovala ako jeden samostatný okres Turňa (Processus Tornensis). Administratívnym centrom Turnianskej stolice bola Turňa nad Bodvou 156. Turnianska stolica susedila so Spišskou, Abovskou, Boršodskou a Gemersko-Malohontskou stolicou (pozri Obr. 3). 151 Obec do roku 1785 patrila do Sekčovského okresu, pravdepodobne od roku 1785 (v rámci územnosprávnej reorganizácie Jozefa II.) a v roku 1787 patrila už do Širockého okresu. 152 Obec do roku 1785 patrila do Sekčovského okresu, pravdepodobne od roku 1785 (v rámci územnosprávnej reorganizácie Jozefa II.) a v roku 1787 patrila už do Širockého okresu. 153 Po roku 1882 boli šarišské Hermanovce a zemplínske Hermanovce zlúčené do jednej obce s názvom Hermanovce nad Topľou. MAJTÁN, M.: c. d., s Nemcovce pri Kapušanoch. 155 Nemcovce pri Kurime. 156 Administratívnym centrom Turnianskej stolice bol spočiatku hrad Turňa. ŽUDEL, J.: c. d., s

40 Obr. 3 Turnianska stolica v roku Koncom osemdesiatych rokov 18. storočia prináležali do jednotlivých okresov Turnianskej stolice tieto obce 158 (v obciach vyznačených kurzívou Rómovia počas súpisných rokov 1768 až 1787 nežili): do Nižného okresu (spolu 20 obcí, Rómovia žili v 20 obciach) Becskeháza, Bódvalenke, Bódvarákó, Bódvaszilas, Dobódél, Égerszög, Jósvafő, Komjáti, Perkupa, Silica (SR), Silická Brezová (SR), Szin, Szinpetri, Szögliget, Szőlősardó, Teresztenye, Tornabarakony, Tornakápolna, Tornaszentandrás, Varbóc. 157 ŽUDEL, J.: c. d., s MOL: C 42: 43. csomó, 1775 III.; 44. csomó, 1776 I.: F. 5. N. 36. MOL: C 56: 9. csomó, 1777: Balogh F. 2. N ; 17. csomó, 1779: Bacsák, Balogh F. 6. N ; 20. csomó, 1780: Balogh F. 1. N ; 22. csomó, 1780: Balogh F. 1. N ; 25. csomó, 1781: Balogh F. 7. N ; 3. csomó, 1781: Bacsák N rész; 26. csomó, 1782: Bacsák F. 14. N. 1-30; 29. csomó, 1782: Emer. Csáky F. 12. N ; 31. csomó, 1783: Mednyánszky F. 5. N. 1-32; 33. csomó, 1783: Mednyánszky F. 5. N ; 36. csomó, : Mednyánszky F. 5. N ; 41. csomó, 1784: F. 1. N ; 44. csomó, 1785: F. 1. N ŠA Košice: ATŽ-katalóg: inv. č

41 do Vyšného okresu (spolu 21 obcí, Rómovia žili v 21 obciach) Bôrka, Derenk (MR), Drnava, Dvorníky, Hačava, Háj, Hidvégardó (MR), Hosťovce, Hrhov, Hrušov, Chorváty, Jablonov nad Turňou, Kováčová, Lipovník, Lúčka, Silická Jablonica, Turnianska Nová Ves, Turňa nad Bodvou, Včeláre, Zádiel, Žarnov. 2.2 Život Rómov v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici vo svetle archívnych materiálov Len málo autorov sa usiluje odkrývať a skúmať minulosť Rómov, ktorej hlbšie poznanie by mohlo ozrejmiť a pomohlo by pochopiť súčasné postavenie Rómov na Slovensku. Zatiaľ čo v okolitých krajinách, ktoré boli v minulosti súčasťou niekdajšej Habsburskej monarchie, či už sa to týka Maďarska, Rakúska alebo Česka, u ich historikov nie je núdza o bohatý archívny výskum rómskej problematiky orientovaný na minulé storočia, na Slovensku sa žiaľ od vydania známej práce Emílie Horváthovej Cigáni na Slovensku v roku 1964 žiaden väčší systematický archívny výskum rómskej problematiky nerealizoval. Skutočnosť, že súčasný stav bádania v archívoch ohľadne Rómov je nedostatočný, ma podnietila zamerať svoju pozornosť práve na realizovanie systematického archívneho výskumu. Svoj výskum som v prvom rade zamerala na stolice, ktoré ležali na území terajšieho východného Slovenska, kde v minulosti bola a aj v súčasnosti je najväčšia koncentrácia Rómov v rámci celého Slovenska. Archívny výskum V období od roku 2000 do 2005 som uskutočnila archívny výskum v piatich štátnych archívoch: v Štátnom archíve v Košiciach, v Štátnom archíve v Prešove, v Maďarskom štátnom archíve 159 v Budapešti, v Rakúskom štátnom archíve 160 vo Viedni a v Štátnom archíve Zakarpatskej oblasti 161 v Berehove na Ukrajine. V Štátnom archíve v Košiciach som preskúmala fond Abovskej župy v rokoch ; fond Abovskej župy, Súdne písomnosti (1261) , čiastkový inventár; fond Turnianskej župy v rokoch , čiastkový inventár; fond Abovsko- Turnianskej župy, Katalóg všeobecnosprávnych spisov ; fond Abovsko- 159 Magyar Országos Levéltár (MOL) 160 Österreichisches Staatsarchiv (ÖSA) 161 Deržavnyj archiv Zakarpatskoj oblasti (DAZO) 41

42 Turnianskej župy, Katalóg podžupanských a všeobecnosprávnych spisov V Štátnom archíve v Prešove som čiastočne preskúmala fond Šarišskej župy v rokoch V Maďarskom štátnom archíve v Budapešti sa nachádza množstvo archívneho materiálu, ktorý sa týka územia Slovenska a celého vtedajšieho Uhorska. K rómskej problematike som preštudovala fondy Departamentum Zingarorum, Acta miscellanea, Departamentum publico-politicum, K. k. Statthalterei Abtheilung Kaschau a K. k. Statthalterei für Ungarn. V Rakúskom štátnom archíve vo Viedni som sa zamerala v rámci skúmanej problematiky a obdobia na materiály týkajúce sa územia Uhorska. Čiastočne som preskúmala fondy dvorskej kancelárie, ministerstva vnútra a policajné záležitosti. V Štátnom archíve Zakarpatskej oblasti v Berehove na Ukrajine bol preskúmaný fond Nadžupan Užanskoj župy (roky ). Charakter a skladba archívnych dokumentov V Štátnom archíve v Košiciach sa nachádzajú bohaté materiály rôzneho druhu týkajúce sa Rómov žijúcich v 18. storočí v Abovskej, Turnianskej a v Abovsko- Turnianskej stolici. Okrem súpisov Rómov sú tam rôzne žiadosti, sťažnosti, hlásenia, opatrenia, nariadenia KMR, prípisy z iných stolíc, rôzne zákazy a trestno-právne písomnosti. Z trestno-právnych písomností prevládajú správy, hlásenia a zápisnice z vyšetrovania rôznych krádeží a iných škôd (napr. podvody, travičstvo, prepad poštového voza, dlžoba za kúpené kone) spáchaných najmä potulujúcimi sa Rómami, vypočúvanie svedkov o napadnutí a zranení obyvateľa Rómom, žiadosť o prešetrenie rómskej skupiny podozrivej z vraždy, ďalej vyšetrovanie Rómov používajúcich falošné mince, správy a hlásenia ohľadne zaistenia rôznych kočovných skupín Rómov či jednotlivcov pochádzajúcich z iných stolíc, pátranie po ušlých Rómoch a postrky celých rómskych skupín či jednotlivcov do ich domovských stolíc a obcí, hlásenia o potrestaní a väznení Rómov (za hudbu bez povolenia, za potulovanie, krádeže). Ďalšiu skupinu archívnych materiálov tvoria správy o zraneniach rómskych detí spôsobených cudzím zavinením či úmrtí rómskych detí, ale najmä žiadosti v súvislosti s regulačnými zákazmi, ktoré sa na Rómov v tom období vzťahovali. Prevažujú žiadosti Rómov o povolenie hrať na husliach a uzatváranie sobášov rómskeho mládenca s rómskym dievčaťom, vyskytujú sa tu tiež žiadosti Rómov o ponechanie detí v rodine, či žiadosť Rómov o ochranu pred tamojšími obyvateľmi, ďalej hlásenie o vyšetrovaní sťažnosti 42

43 Róma na miestneho zemepána pre zbúranie zemnice, žiadosť obyvateľov o zbúranie domu postaveného pre rómsku rodinu v intraviláne obce, alebo sťažnosť obyvateľa proti daňovému zaťaženiu kováča - Róma, ktorý býva v pridelenom dome a nevlastní pozemok. Rozsiahlu skupinu archívnych materiálov tvoria rôzne prípisy, návrhy a opatrenia Abovskej, Turnianskej, Abovsko-Turnianskej a tiež aj iných stolíc v súvislosti so zamedzením kočovania Rómov a ich usadzovaním, opatrenia stolíc proti zamedzeniu krádeží Rómami, proti výčinom Rómov a ich súdení vlastnými pánmi, sprísnenie vydávania cestovných pasov pre kočujúcich Rómov, regulovanie životosprávy Rómov, pokyny stoličnej deputácie pre rómske záležitosti vzťahujúce sa na zlepšenie spôsobu ich života, opatrenia stolice vo výchove rómskych detí, obmedzenie cestovania kočovných Rómov, sprísnenie kontroly cestovných pasov Rómov pri prestupovaní štátnych hraníc, hlásenia stolice o zaslaní výkazov o rómskych deťoch, ich výchove u rodičov a vstupe do služby po dosiahnutí veku osem rokov, pokyny v súvislosti s nariadením o výchove rómskych detí, oznámenie stolice o opatreniach proti prisťahovalcom aj kočovným Rómom z tureckého územia, rozhodnutia iných stolíc o nepovolení vstupu cudzím Rómom na ich územie a ďalšie. Dôležitú súčasť archívnych materiálov týkajúcich sa Rómov tvoria nariadenia KMR o vyšetrení skupiny Rómov prichádzajúcej z Poľska do Uhorska, o zamedzení kočovania Rómov, proti veľkému množstvu krádeží koní, o usadení a civilizovaní Rómov, o premenovaní scivilizovaných Rómov na nových usadlíkov, o regulácii Rómov, o zabezpečení poriadku v stoliciach zvláštnymi vojenskými jednotkami podriadenými hlavnému županovi alebo podžupanovi, o opatreniach na udržanie verejného poriadku v súvislosti s príchodom kočujúcich Rómov do Uhorska a o túlavých Rómoch. Nachádzajú sa tu tiež opakované nariadenie KMR na zaistenie podmienok pre trvalé usadenie a vykonávanie remesla u Rómov a ich postupné splynutie s ostatným obyvateľstvom i poddanými, ďalej záznam o nariadení KMR o sledovaní prisťahovalcov bez pasov, obežník KMR o Rómoch, ktorí ohrozujú verejnú, osobnú a hmotnú bezpečnosť aj v susedných korunných krajinách. K tejto skupine materiálov patria aj intimáty KMR o usadení Rómov a zákaze vydávať im pasy, o ubytovaní Rómov v domoch, zničení stanov a ich oblečení, vyučení za remeselníkov a podriadení richtárom jednotlivých obcí, o zákaze kočovania Rómov a vydávania pasov pre nich, o rómskych hudobníkoch. 43

44 Veľmi zaujímavým a na informácie bohatým pramenným materiálom sú rôzne súpisy a výkazy Rómov, ktoré sa nachádzajú v košickom štátnom archíve. Ide o súpis rómskych vojakov tráviacich dovolenku v stolici, súpisy Rómov v Abovskej stolici, súpisy Rómov v Turnianskej stolici, súpisy Rómov v Abovsko-Turnianskej stolici, výkaz Rómov bývajúcich v Košiciach (deti, školská dochádzka, zamestnanie, spôsob bývania a spôsob života), súpis všetkých Rómov bývajúcich v Košiciach, výkazy Rómov žijúcich na území Abovsko-Turnianskej stolice. V Štátnom archíve v Prešove sa nachádzajú obdobné archívne materiály ako v Košiciach čo sa týka nariadení KMR, intimátov a cirkulárov. Avšak čo sa týka materiálov z tzv. bežného života, nachádza sa tu oveľa rozmanitejší pramenný materiál ohľadne výchovy rómskych detí u sedliakov, najmä žiadosti a sťažnosti v súvislosti s omeškaním vyplácania odmien sedliakom za výchovu rómskych detí. Medzi archívnymi materiálmi sa nachádzajú popisy hľadaných osôb, pri ktorých však nie je jasné, či ide o Róma alebo neróma, ďalej správy Šarišskej stolice o rómskych deťoch, ich výchove u sedliakov a pod. V menšom rozsahu sa tu vyskytujú súpisy Rómov za Šarišskú stolicu a výkazy o počte a výchove rómskych detí. V Štátnom archíve v Budapešti je veľmi obsiahly a rozmanitý pramenný materiál k životu Rómov v Uhorsku z obdobia 18. (aj 19.) storočia. Ide o materiál sústredený zo všetkých uhorských stolíc, teda aj zo stolíc ležiacich na území dnešného Slovenska. Vo väčšine prípadov však nejde o totožný materiál nachádzajúci sa vo vyššie spomínaných slovenských archívoch. V rámci trestno-právnych záležitostí tu nachádzame bohaté záznamy o krádežiach spáchaných Rómami (vzácne predmety, peniaze), taktiež opisy Rómov, ktorí sa dopustili krádeží, hlásenia ohľadne konkubinátu, hlásenia o útekoch Rómov zo stolíc, správy o zadržaní kočujúcich a potulujúcich sa Rómov po krajine, opätovné navrátenie potulujúcich sa Rómov do miest ich pôvodu, hlásenia z jednotlivých stolíc o potulujúcich sa Rómoch, o neudeľovaní pasov pre Rómov, ďalej správy o uväznení Rómov kvôli falošným pasom, hlásenia o hľadaných Rómoch, ktorí porušili nariadenia o zákaze obchodovania s koňmi, o útekoch Rómov zo stoličných väzení, opisy vozov a koní vo vlastníctve Rómov zaslaných na KMR z niektorých stolíc, správy o nebezpečnosti poštovej trasy kvôli rómskej osade v jej blízkosti a iné. Žiadosti a sťažnosti Rómov alebo správy o ich ublížení na zdraví sa tu nachádzajú len ojedinele (povolenie sobáša Róma s Rómkou, nariadenie KMR 44

45 o nebránení Rómom bývať v domoch medzi ostatnými obyvateľmi, zavraždenie Rómky). Bohatá je korešpondencia jednotlivých stolíc a miest s KMR a Uhorskou komorou v súvislosti s reguláciou Rómov. Ide najmä o správy a hlásenia jednotlivých stolíc a miest k súpisom Rómov, alebo správy stolíc a miest ohľadne vykonania alebo nevykonania súpisov Rómov, ďalej správy a hlásenia stolíc ohľadne vykonávania regulácie Rómov, o potulovaní sa a kočovaní Rómov, o vydávaní, resp. nevydávaní pasov pre Rómov, hlásenia stolíc o presune Rómov z danej stolice na iné miesto, správy stolíc a miest ohľadne vyplácania peňažných odmien sedliakom, u ktorých boli alebo sú vychovávané rómske deti, opatrenia proti kočujúcim Rómom a proti cudzím Rómom s pasmi, ohľadne manželského zväzku Rómov, vyšetrovanie vyšších úradov vo veci platenia daní Rómami. V budapeštianskom štátnom archíve v Maďarsku sa nachádzajú kráľovské mandáty z rozmedzia rokov 1724 až 1783, nariadenia osvietenských panovníkov Márie Terézie a Jozefa II. vydané v rokoch 1761 až 1782, intimáty z rokov 1724 až 1775, súhrnný súpis kráľovských nariadení Collectio Normalium Resolutionum 1760 až 1785 a Index Normalium 1770 až 1840 a dvorské dekréty (v súvislosti s periodicitou správ košického komisára, dekréty týkajúce sa sedmohradských Rómov a vagabundov, dekréty týkajúce sa všeobecne Rómov z jednotlivých stolíc, dekréty ohľadne návrhu ako zabrániť lúpežiam a krádežiam majetku). Vyskytujú sa tu tiež cirkuláre adresované stoliciam ohľadne regulácie Rómov (najmä ohľadne potulovania sa Rómov a cirkuláre obsahujúce jednotlivé kráľovské nariadenia). Najrozsiahlejší materiál tvoria však súpisy Rómov Abovskej, Šarišskej, Zemplínskej, Spišskej, Užskej a ďalších stolíc, ako aj súpisy Rómov v jednotlivých uhorských mestách za roky , ktoré boli zaslané stolicami a mestami na KMR. Súpisné údaje za jednotlivé stolice a mestá boli použité pre zostavenie sumárnych súpisov za celé Uhorsko, ktoré boli vyhotovované priamo pre panovníka. Takéto súhrnné súpisy Rómov za všetky uhorské stolice a mestá sú vyhotovené za roky Okrem uvedených súpisov sa tu vyskytujú napríklad aj súpisy rožného statku u Rómov a pod. V Štátnom archíve vo Viedni v rámci vyššie uvedených fondov prevládajú materiály týkajúce sa pasových záležitostí prisťahovalcov, vysťahovalcov, ako aj všeobecné pasové záležitosti pre potulných komediantov, povrazolezcov, akrobatov, 45

46 neudelenia cestovných pasov pre Rómov atď. Ďalšiu skupinu tvoria správy ohľadne vysťahovania a transportu rómskych skupín do ich domovskej krajiny. K zaujímavým dokumentom patrí tereziánsky trestný poriadok z roku Pre územie bývalého Uhorska je zaujímavý materiál Dvorskej kancelárie, ten však bol poškodený požiarom, čo v praxi znamená, že jednotlivé dokumenty sú začmudené, lámu sa na dotyk, mnohé dokumenty sú v dôsledku obhorených okrajov nečitateľné. V Štátnom archíve v Berehove prevládajú trestno-právne spisy, v ktorých sú prípady stíhania Rómov za rôzne krádeže (peňazí, koní, dobytka, šiat, majetku vôbec), zbíjanie, bigamiu, veštenie, nezaplatený dlh, ďalej protokoly zo súdneho pojednávania a vypočúvania Rómov, ktorí sa dopustili krádeží a iných priestupkov. Nechýbajú ani stoličné správy, napríklad správa stoličnej komisie z roku 1773 o prijatých opatreniach na prinútenie kočujúcich Rómov usadiť sa, či list Zemplínskej stolice z roku 1766 adresovaný Užskej stolici o zákaze obchodovať Rómom s koňmi, aby sa tým vyhlo krádežiam koní Rómami. Početnú skupinu materiálov tvoria aj v tomto archíve nariadenia KMR, a to nariadenia o prijatí opatrení k donúteniu Rómov k usadlému spôsobu života, o spôsobe výchovy rómskych detí, o náboženskej výchove rómskych detí, o poskytovaní informácií o prijatých opatreniach na prinútenie Rómov k usadeniu sa, o uskutočnení súpisov Rómov nachádzajúcich sa na území Užskej stolice, o podaní správy o Rómoch podľa priloženej schémy, o odlišnom oblečení Rómov od sedliackeho oblečenia. Súpisný materiál bol v tomto prípade skromnejší, našla som len tri súpisy Rómov žijúcich v Užskej stolici a výkaz o počte mlynárov a Rómov v Sobraneckom okrese. Zaujímavú a veľkú skupinu materiálov uložených v štátnych archívoch, ktoré tiež dotvárajú obraz o Rómoch, tvoria cirkevné matriky, osobné písomnosti jednotlivých členov uhorských rodín a rodov, ale aj záznamy kronikárov z jednotlivých obcí. Súpisy Rómov v archívoch Spomedzi všetkých vyššie uvedených materiálov osobitnú pozornosť si zasluhujú najmä súpisy Rómov. Ide o veľmi rozsiahly materiál, čo do rozsahu i obsahu. Rozsiahlosť materiálu závisí od veľkosti skúmanej stolice a od počtu v nej sa nachádzajúcich Rómov. Preto sa rozsah jednotlivých súpisov pohybuje v rozmedzí 46

47 dvoch (napríklad Turnianska stolica) až po niekoľko desiatok strán (napríklad Šarišská, či Abovská stolica). Čo sa týka obsahovej stránky v týchto súpisných materiáloch sú uvedené konkrétne rómske rodiny, a to podľa jednotlivých obcí. Ďalej zo súpisov sa dá zistiť meno hlavy rodiny a v niektorých prípadoch aj meno jeho manželky a detí, počet Rómov, počet detí, vek detí (ojedinele aj vek ich rodičov), spôsob výchovy rómskych detí, spôsob bývania rómskych rodín, ich právne postavenie (sedliak, želiar, podželiar), spôsob obliekania, spôsob obživy rómskych rodín, či jedli alebo nejedli mäso z uhynutých zvierat, či vlastnili kone a obchodovali s nimi a či platili dane (stoličnú a vojenskú). Súpisy sa mali vykonávať dvakrát do roka (za 1. a 2. polrok), a preto v stoliciach, kde sa toto nariadenie dôsledne plnilo, môžeme detailne sledovať konkrétne rómske rodiny, ich spôsob života, ich presuny z jednej obce do druhej v rámci jedného okresu alebo do iných okresov či dokonca stolíc, alebo, naopak, ich usadenosť. Všetky hore uvedené archívne materiály dotvárajú svojím spôsobom obraz o Rómoch v skúmanom období. Preto je užitočné neustále sa k nim vracať, analyzovať ich a brať z nich poučenie pre budúcnosť. 47

48 3 Nariadenia Márie Terézie a Jozefa II. týkajúce sa Rómov v Uhorsku 3.1 Politická situácia a riešenie sociálno-ekonomických otázok v Uhorsku v druhej polovici 18. storočia Politická situácia v Uhorsku Obdobie vlády Márie Terézie bolo poznačené v prvých rokoch vojnami o habsburské dedičstvo ( ), ktoré prerástli do európskeho konfliktu. Počas tohto zápasu sa ukázala hospodárska zaostalosť, a tým aj mocenská slabosť ríše, ktorú sa dvor usiloval odstrániť centralizáciou a reformami štátnej a daňovej správy v západnej časti ríše. Vzhľadom na vojenskú pomoc, ktorú jej v boji o habsburské dedičstvo v roku 1741 poskytla uhorská šľachta, absolutisticko-centralistické snahy v Uhorsku panovníčka nemohla uplatniť. Prvú fázu reforiem uskutočnila v rokoch , avšak za začiatok veľkej štátnej reformy v Uhorsku sa označuje až rok 1749, kedy Mária Terézia založila centrálny úrad s názvom Directorium in publicis et cameralibus, v ktorom sa sústredili politické a finančné právomoci odňaté dvorskej komore. 162 V roku 1751 bol do Bratislavy zvolaný snem, ktorý, aj napriek výhradám voči panovníčke o nedodržiavaní uhorskej ústavy, odhlasoval kontribúciu 3 milióny zlatých. Aj keď počas tzv. sedemročnej vojny ( ) medzi rakúsko-francúzskou a prusko-britskou koalíciou uhorské vojenské sily opäť zohrávali významnú úlohu, veľké hospodárske rozdiely medzi Uhorskom a západnou časťou ríše nakoniec donútili panovníčku na bratislavskom sneme v roku 1764 nastoliť v Uhorsku otázku hospodárskych reforiem, súčasťou ktorých malo byť aj odvádzanie pravidelného ročného poplatku namiesto insurekčnej povinnosti. 163 Šľachta, ktorá v tom ale videla pokus dvora o svoje zdanenie sa však týmto reformám všemožne bránila. Mária Terézia pre neústupnosť uhorskej šľachty snem v roku 1765 rozpustila a až do konca svojej vlády ho nezvolala. Svoje reformy v ďalšom období sa snažila v Uhorsku uskutočňovať prostredníctvom kráľovských nariadení, ich realizáciu však neúnavne brzdil výkonný aparát závislý od uhorskej 162 VACHA, B. (Ed.): Die Habsburger. Eine europäische Familiengeschichte. Graz - Wien - Köln : Verlag Styria, 1993, s BLACK, J.: Evropa osmnáctého století. 1. vydanie. Praha : Nakladatelství Vyšehrad, spol. s r. o., 2003, s

49 šľachty. Pri prvom delení Poľska panovníčka získala v roku 1772 späť Halič a tiež spišské mestá zálohované Poľsku v roku Na sklonku svojej vlády viedla ešte Mária Terézia v rokoch 1778 až 1779 vojnu proti Prusku o bavorské dedičstvo. Počas svojej vlády Jozef II. pokračoval v reformnej činnosti, ktorú začala už jeho matka. Svoje reformy však presadzoval oveľa razantnejšie, čo vyvolávalo ešte väčší odpor a nespokojnosť uhorskej šľachty. Z tohto dôvodu sa Jozef II. dokonca nedal ani korunovať za uhorského kráľa 164, a preto ho uhorská šľachta nazývala posmešne klobúkovým kráľom. Odpor šľachty v súvislosti s realizáciou jozefínskych reforiem spôsobilo najmä obmedzenie jej právomocí. V roku 1783 panovník nariadil premiestnenie KMR z Bratislavy do Budína a neskôr nechal previesť do Viedne uhorské korunovačné klenoty, čím zvýraznil klesajúci význam Bratislavy. V Bratislave sa však aj naďalej konali korunovácie panovníkov a do roku 1848 tam viedol zasadania aj uhorský snem. V rokoch došlo k veľkému protifeudálnemu povstaniu rumunských roľníkov v Sedmohradsku, ktoré do istej miery urýchlilo vydanie patentu o zrušení nevoľníctva v Uhorsku. Jozef II. sa neúnavne usiloval o obmedzenie moci šľachty a o rýchlu centralizáciu monarchie, k čomu mu mala dopomôcť aj územno-správna reorganizácia v roku Územie Uhorska (spolu s Chorvátskom a Slavónskom) rozdelil na 10 dištriktov (ako nadstoličné správne útvary), do ich čela vymenoval kráľovských komisárov a menšie stolice pospájal do jedného väčšieho celku. Týmto komisárom bola podriadená celá stoličná správa. Táto územno-správna reorganizácia znamenala poštátnenie verejnej správy a likvidáciu šľachtickej samosprávy. 165 Rakúsko ako spojenec Ruska sa v roku 1787 nechalo vtiahnuť do vojny proti Turecku, ktorá trvala až do konca vlády Jozefovho mladšieho brata Leopolda II. v roku Krátko po nástupe Františka I. na trón musela Viedeň v roku 1794 odolávať hrozbe revolučných myšlienok, ktoré šírila radikálne orientovaná inteligencia (tzv. uhorskí jakobíni) sformovaná pod vplyvom Francúzskej revolúcie. Koncom 18. storočia európske mocnosti začínajú čeliť novej dobyvačnej politike Francúzska a v rokoch BLACK, J.: c. d., s Bližšie ŽUDEL, J.: c. d., s. 14; KLIMKO, J.: Vývoj územia Slovenska a utváranie jeho hraníc. Bratislava : Obzor, 1980, s

50 sa Rakúsko zapája do vojny spolu s Anglickom, Neapolskom, Ruskom, Portugalskom, Britániou i Tureckom proti Francúzsku, proti Napoleonovi I. 166 Riešenie sociálno-ekonomických otázok v Uhorsku Tak ako každá doba, aj táto prinášala so sebou okrem pokroku aj sprievodné negatívne javy ako chudobu, žobranie, tuláctvo. S týmito javmi sa súčasníci snažili vyrovnať rôznymi spôsobmi. Najčastejšou z nich bola dobročinnosť (cirkevná, súkromná a verejná), ako istá forma sociálnej starostlivosti. 167 V tomto období nastali prvé organizované zásahy štátu do oblasti sociálnej starostlivosti a boli odpoveďou na stále rastúcu pauperizáciu obyvateľstva. Znakom nástupu štátu do oblasti sociálnej starostlivosti bolo poštátňovanie cirkevných a mestských zariadení, respektíve ich štátne subvencovanie. Nová organizácia sociálnej starostlivosti bola súčasťou rozsiahlej zdravotno-sociálnej politiky osvietenského štátu. Osvietenský štát zasiahol najmä v smere skvalitnenia zdravotníctva a hygieny. Podľa nariadenia z roku 1752 museli stolice povinne zamestnávať stoličných lekárov, ktorí boli poverení bezplatne ošetrovať chudobných (medzi ktorých patrili najmä Rómovia). Toto však stolice nenapĺňali dostatočne. 168 Organizovaná štátna sociálna politika bola postavená na nových zásadách, ktoré spočívali na zákaze žobrania, udeľovaní podpôr domácim čestným chudobným, vykazovaní cudzích žobrákov, evidencii a systematizácii financovania. Narastajúci počet žobrákov potulujúcich sa po vidieku a prúdiaci do miest začal byť pre spoločnosť záťažou a potencionálnym nebezpečenstvom (krádeže, drobné priestupky, kriminalita organizovaných skupín). Dovtedajší stereotyp posvätnej chudoby vystriedal nový stereotyp práceschopného tuláka nehodného charity. Žobrák sa zmenil na nepracujúci kriminalizovaný živel, ktorý je potrebné prevychovať prostredníctvom práce k novému spôsobu života. Na strane druhej telesne postihnutému 166 Protinapoleónske vojny trvali až do roku MÜNSTENBERG: Armenpflege. In: CONRAD, J. et alii (Eds.): Handwörterbuch der Staatswissenschaften. 1. zv. (Abbau - Armenwesen), 2. vydanie. Jena : Gustav Fischer, 1898, s BOKESOVÁ-UHEROVÁ, M.: Dejiny zdravotníctva na Slovensku. Martin : Osveta, 1989, s ; SINKULOVÁ, L.: Dějiny československého lékařství. 2. díl. (Od roku 1740 do 1848.) Praha : SPN, 1965, s , ; HAHN, G.: A magyar egészségügy története. Budapest : Medicina, 1960, s

51 objektívne chudobnému, teda morálne čistému žobrákovi mala spoločnosť etickú povinnosť zabezpečiť minimálne podmienky na prežitie. 169 Základným kritériom udeľovania sociálnej pomoci sa stala domovská príslušnosť, čiže rozlišovanie na domácich a cudzích, a morálna kategorizácia na práceschopných a práceneschopných žiadateľov, to znamená rozlišovanie chudobných na hodných a nehodných pomoci. Okrem toho svoju úlohu zohrávala aj konfesionálna príslušnosť, sociálny status, príslušnosť k profesijnej skupine, nacionálna príslušnosť a často sa zohľadňoval aj vek, pohlavie, vzdelanie a pod. 170 Nie všetky ohrozené sociálne skupiny sa však mohli stať adresátmi sociálnej starostlivosti. Domovská príslušnosť mala zaručiť právo na nerušený pobyt v obci a nárok na zaopatrenie v prípade núdze a chudoby, pretože povinnosť postarať sa o chudobného núdzneho bola domovskej obci ako politicko-samosprávnej jednotke prikázaná zákonom. Táto zásada bola potvrdzovaná legislatívnymi opatreniami (v roku 1751 a 1752) 171 a stala sa základným princípom novodobej sociálnej politiky. Získať, respektíve zmeniť domovskú príslušnosť bolo problematické. Spravidla sa udeľovala podľa miesta narodenia. Udeľovanie domovskej príslušnosti síce malo zaručiť právo na sociálnu pomoc, ale v praxi sa stalo zámienkou na dosiahnutie opačného cieľa. Obec sa neraz bránila pred prisťahovalcami neudelením im domovskej príslušnosti, čím sa domovské právo postavilo do protirečenia s oficiálne deklarovanou slobodou sťahovania. Domovské právo sa stalo prostriedkom na vyčleňovanie celých skupín zo systému sociálnej starostlivosti (okrem iných napr. rómskych nádenníkov, nekvalifikovaných pomocných robotníkov a sluhov). 172 Do kategórie hodných chudobných, ktorí mali morálne právo prijímať pomoc, spadali takí, ktorých znakom bola chudoba vyplývajúca z handicapu (podľa možností viditeľného), ktorý spôsoboval ich práceneschopnosť. Patrili sem telesne a duševne postihnutí, starci, siroty a vdovy. Tradičnými objektmi štátneho sociálneho 169 BRUCKMÜLLER, E.: Sozialgeschichte Österreichs. 1. vydanie. Wien - München : Herold Verlag, 1985, s ; MAREŠ, P.: Sociologie nerovnosti a chudoby. 1. vydanie. Praha : Sociologické nakladatelství, 1999, s ; OROSOVÁ, M.: Bratislavskí žobráci v 18. storočí. Slovenská archivistika, 34, 1999, 1, s KILIÁNOVÁ, G.: Žobráci ako spoločenská skupina a jej vzťahy k lokálnemu spoločenstvu. Slovenský národopis, 38, 1990, 1-2, s ; DUDEKOVÁ, G.: Juraj Schulpe a sociálna politika v Uhorsku na prelome 19. a 20. storočia. Dizertačná práca. Bratislava : FF UK, 2001, s CSIZMADIA, A.: A szociális gondoskodás változásai Magyarországon. Budapest : MTA, 1977, s. 139; JANÁK, J.: Příčiny vzniku předlitavské sociální správy. Brno : Univerzita J. E. Purkyně, 1970, s JANÁK, J.: Příčiny vzniku předlitavské..., s. 109; CALL, von: Armengesetzgebung in Österreich. In: CONRAD, J. et alii (Eds.): Handwörterbuch der Staatswissenschaften. 1. zv. (Abbau - Armenwesen), 2. vydanie. Jena : Gustav Fischer, 1898, s

52 zabezpečenia vo forme doživotných penzií boli štátni úradníci (dôstojníci cisárskej armády, úradníci, neskôr policajti, sudcovia, učitelia, železničiari, poštoví zamestnanci). 173 Za hodných podpory boli ďalej uznaní aj tzv. hanbliví alebo zahanbení chudobní, ktorí patrili medzi menej viditeľnú časť núdznych ľudí. Išlo o schudobnených obyvateľov mesta, väčšinou drobných remeselníkov, niekedy i príslušníkov vyšších spoločenských vrstiev, ktorí sa ocitli v núdzi kvôli starobe alebo ekonomickému krachu, či o obete prírodných katastrof. V rámci tzv. skrytej chudoby však zostávala časť hodných núdznych mimo sociálnej starostlivosti, pretože títo sociálne odkázaní ľudia sa o pomoc neuchádzali buď z nedostatku sociálnych zručností, alebo neboli ochotní prijať stigmatizáciu, ktorá prijímanie pomoci sprevádzala. 174 Na druhej strane nárok na podporu nemali cudzí a negatívne morálne hodnotení ľudia, ktorí zostávali úplne mimo záberu sociálnej starostlivosti. Medzi takých patrili slobodné matky s deťmi (považované za ľahké ženy), práceschopní žobráci (považovaní za zaháľačov, klamárov a kriminálnikov) a ľudia previnilí sa voči zákonom (najtypickejším príkladom boli kočovní Rómovia). 175 Štát uplatňoval voči nehodným a cudzím represiu a policajný odsun. Uhorské obecné zákony a ustanovenia trestného poriadku oprávňovali vykonávať policajné vypovedanie, čiže hnanie šupom. Do domovskej obce mal byť odsunutý človek odsúdený pre žobranie a túlanie, to znamená taký, ktorý nemal stále bydlisko, alebo ho opustil a potuloval sa bez zamestnania a práce a navyše nebol schopný preukázať sa prostriedkami na obživu a ani tým, že si ju zaobstaráva čestným spôsobom. Cudzí štátni príslušníci mali byť odšupovaní do vlasti. Policajný odsun sa stal bežným prostriedkom na zbavenie sa nepohodlných ľudí ako boli tuláci a žobráci, medzi ktorých často patrili Rómovia. Táto prax vypovedania nepohodlných tulákov a žobrákov sa však ukázala ako neúčinná, pretože vypovedané osoby sa častokrát 173 DUDEKOVÁ, G.: c. d., s. 52; POTŮČEK, M.: Sociální politika. Praha : Sociologické nakladatelství, 1995, s GEREMEK, B.: Slitování a šibenice. Dějiny chudoby a milosrdenství. 1. vydanie. Praha : Argo, 1999, s. 32, 47, 57, 165; CASTEL, R.: A szociális kérdés alakváltozásai. A bérmunka krónikája. Budapest : Max Weber Alapítvány, 1998, s. 60; WOOLF, S. J.: The Poor in Western Europe in the Eighteenth and Nineteenth Centuries. London - New York : Methuen, 1986, s. 9; MAREŠ, P.: c. d., s GYÁNI, G.: Könyörületség, fegyelmezés, avagy a szociális gondoskodás genealógiája. Történelmi szemle, 41, 1999, 2, s

53 vracali späť. Nehodní žobráci boli neraz potrestaní nútenou prácou alebo vojenskou službou. Z toho obdobia pochádzajú aj prvé pokusy o súpisy žobrákov. 176 Podľa nariadenia Márie Terézie z roku 1754 mesto muselo poskytnúť pomoc iba tým osobám, ktoré sa usadili na jeho území a získali status mešťana. Okrem týchto sa mali podporovať neusadení obyvatelia, ktorí v obci vykonávali remeslo, službu alebo sa tu živili iným čestným spôsobom nepretržite aspoň 10 rokov (napríklad rómski kováči). Všetky ostatné osoby mali byť odsunuté do svojho rodiska, respektíve vlasti. 177 V neskorších právnych predpisoch bola pracovná povinnosť zamenená za podmienku pravidelne platiť obecné dane. Nariadenia Márie Terézie z roku 1775 upresňovali zaobchádzanie s tulákmi a žobrákmi: tuláci a nehodní žobráci mali byť prevychovaní prácou v robotárňach, chorí a starí umiestnení do chudobincov. 178 Robotárne (domy práce) patrili medzi najstaršie prevýchovné zariadenia nútenej práce na prevýchovu a integráciu žobrákov a tulákov do spoločnosti. V habsburskej monarchii sa začali zriaďovať už koncom 17. storočia. Prvou robotárňou v Uhorsku bol Košický Dom založený v roku V chudobincoch boli opatrovaní hodní mestskí chudobní, starci, osoby neschopné vlastnej obživy a siroty. Chudobince boli mestským, nie štátnym zariadením. 180 V niektorých uhorských mestách bolo žobranie povoľované len malej časti miestnych žobrákov, ktorí boli pod prísnou kontrolou a na verejných miestach smeli žobrať len s osobitným povolením mestskej rady. Pritom mali byť špeciálne označení tabuľkou na prsiach. Ostatné žobranie bolo zakázané. 181 V trestnom zákonníku Jozefa II. z roku 1787 dostala kodifikácia postupu proti žobrákom definitívnu podobu. Prísne protižobrácke nariadenia sa však v súdnej praxi často obchádzali a zmierňovali. Legislatívna represia narážala na odpor verejnej mienky a vzbudzovala skôr solidaritu 176 OROSOVÁ, M.: c. d., s ; ŠPIESZ, A.: Slobodné kráľovské mestá na Slovensku v rokoch vydanie. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1983, s. 225; ŠPIESZ, A.: Sociálne problémy a sociálna starostlivosť. In: ŠPIESZ, A.: Bratislava v 18. storočí. Bratislava : Tatran, 1987, s ; ŠIMONČIČ, J.: Súpisy žobrákov v Trnave. In: ŠIMONČIČ, J.: Mojej Trnave. K dejinám Trnavy a okolia. Trnava : B-print, 1998, s CALL, von: c. d., s GYÁNI, G.: c. d., s Bližšie pozri ŠPIESZ, A.: Manufaktúrne obdobie na Slovensku Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1961, s ; DUDEKOVÁ, G.: c. d., s TAKÁČ, A.: K niektorým otázkam sociálnej starostlivosti v Košiciach v období uhorského kapitalizmu. Historica Carpatica, 8, 1977, s ŠPIESZ, A.: Sociálne problémy a sociálna starostlivosť..., s

54 s prenasledovanými žobrákmi. Aj na vidieku sa krádež z núdze posudzovala a trestala benevolentnejšie ako ostatné trestné činy. 182 Jozef II. sa usiloval centralizovať cirkevnú dobročinnosť s obecnou, a to pod štátnou kontrolou. Dvorským dekrétom z roku 1782 odporúčal založiť v každej farnosti organizáciu sociálnej starostlivosti - veľké bratstvo nazývané O činnej láske k blížnemu podľa vzoru inštitúcie, ktorú založil knieža Jan Buquoy na svojom panstve v južných Čechách. 183 Sociálnu starostlivosť chcel Jozef II. skvalitniť prepojením siete chudobinských ústavov s reorganizovanou farskou cirkevnou sústavou. 184 Sieťou tzv. farských chudobinských ústavov sa ako prvý pokúsil o systematizáciu sociálnej starostlivosti v habsburskej monarchii. V týchto ústavoch mala byť v prvom rade zavedená evidencia žobrákov a vykonaná ich kategorizácia na oprávnených a neoprávnených. Oprávneným mali byť prideľované sociálne dávky, neoprávnení žiadatelia a zadržaní tuláci mali byť presunutí do robotární. Ústav mal poskytovať pomoc bez ohľadu na konfesijnú príslušnosť a sociálny pôvod oprávneného žiadateľa. Tieto jozefínske organizácie sociálnej starostlivosti boli plošne zriadené v Predlitavsku v roku 1783 (Viedeň, Graz, Linz) a v roku 1786 boli legislatívne zakotvené aj pre Uhorsko. 185 Finančné zdroje Jozef II. zabezpečil predisponovaním majetku dovtedajších zrušených náboženských bratstiev do inštitúcií nového typu, v ktorých videl kontinuitu zaniknutých bratstiev. 186 Sociálna starostlivosť mala rôzne podoby a v tomto období sa členila na zatvorenú (v ústavoch) a otvorenú sociálnu starostlivosť. Zatvorený systém predstavoval komplexné zabezpečenie životných potrieb, vrátane ubytovania, avšak za cenu obmedzovania osobnej slobody. 187 Najčastejšou formou boli špitály 188, chudobince 189, starobince 190, sirotince, ale aj liečebné ústavy, polepšovne, robotárne, nocľahárne a podobne. 182 DUDEKOVÁ, G.: c. d., s. 35; AMMERER, G.: Aufgeklärtes Recht, Rechtspraxis und Rechtsbrecher - Spurensuche nach einer historischen Kriminologie in Österreich. In: AMMERER, G. - HAAS, H.: Ambivalenz der Aufklärung. Festschrift für Ernst Wangermann. Wien - München : Verlag für Geschichte und Politik Oldenbourg, 1997, s GUTKAS, K.: KAISER Joseph II. Eine Biographie. Wien - Darmstadt : Paul Zsolnay Verlag, 1989, s BRUCKMÜLLER, E.: c. d., s PETRÁŇOVÁ, A.: Venkovská chudina evidovaná v buquoyském zaopatřovacím zřízení v druhé polovině 18. století. Jihočeský sborník historický, 30, 1961, 3-4, s ; GUTKAS, K.: c. d., s. 315; JANÁK, J.: Příčiny vzniku předlitavské..., s BRUCKMÜLLER, E.: c. d., s DUDEKOVÁ, G.: c. d., s Špitály až do 18. storočia plnili sociálnu aj zdravotnú funkciu. Poskytovali zaopatrenie i liečebnú starostlivosť práceneschopným a prestárlym ľuďom. Viaceré špitály boli vlastníkmi rozsiahlych 54

55 Pri otvorenej forme bola podporovaná osoba ponechaná vo svojom miestnom a rodinnom prostredí, pričom pomoc dostávala väčšinou v naturálnej podobe, zriedkavejšie formou finančných príspevkov. Túto starostlivosť organizovala cirkev, dobročinné spolky a miestna samospráva. Dôležitým kritériom zostávalo rozlišovanie na domácich a cudzích chudobných. Miestni žobráci dostávali almužny, respektíve podpory v pravidelne určených cykloch (na sviatky), ako aj pri iných príležitostiach (krstiny, svadby, pohreby, zakáľačky a podobne). Prvou centralizovanou podobou otvorenej sociálnej starostlivosti v Uhorsku bol spomínaný projekt farských chudobinských ústavov z konca 18. storočia. 191 Osvietenský štát sa usiloval zaviesť organizovaný poriadok, sociálnu kontrolu širokých vrstiev spoločnosti, pričom jej základom, podľa novej etiky práce, bola výchova k pracovitosti. Taktiež trestný poriadok a policajné predpisy spolu s ďalšími intervenciami štátu mali zabezpečiť disciplinizáciu a štátnu kontrolu nad každodenným životom človeka. Obsah legislatívnych opatrení habsburského štátu bol ovplyvnený pohľadom na chudobného človeka ako na potencionálny kriminálny živel. Kontrolou a represiou sa štát usiloval dosiahnuť morálnu obrodu a prevýchovu práceschopných zaháľačov. Policajné kontroly, razie, vypovedania ( šupovania do domovských obcí, respektíve vlasti) sa stali každodennou realitou. Zákaz žobrania a policajná represia voči kategórii nezamestnaných a sociálne odkázaných ľudí (akými boli najmä Rómovia), ktorí boli označovaní za nebezpečných tulákov, vagabundov a žobrákov nehodných majetkov, ktoré vzrastali pravidelnými testamentárnymi odkazmi a darmi šľachty a meštianstva. Pravidelné príjmy im zaručoval, okrem vlastnej ekonomickej činnosti, finančný kapitál v podobe nadácií (fundácií, základín). Aj napriek tomu bola ekonomická situácia špitálov rozdielna, v mnohých prípadoch aj nepriaznivá. JUNAS, J. - BOKESOVÁ-UHEROVÁ, M.: Dejiny medicíny a zdravotníctva. Martin : Osveta, 1985, s ; RATZINGER, G.: Geschichte der kirchlichen Armenpflege. Gekrönte Preisschrift. Freiburg im Breisgau : Herder, 1868, s ; KILIÁNOVÁ, G.: c. d., s. 238; ŠPIESZ, A.: Slobodné kráľovské mestá..., s ; HAHN, G.: c. d., s Chudobince ako charitatívne útulky pre chudobných a opustených sa postupne vyvíjali popri špitáloch. Prostriedky na svoju existenciu získavali najmä z nadácií bohatých šľachticov, cirkevných hodnostárov a mešťanov, a to vo forme peňažnej sumy alebo príjmov z poddanskej obce a podobne, od konca 18. storočia aj z verejných nadácií. Nachádzali sa najmä v mestách a mestečkách a tiež v niektorých dedinách. KILIÁNOVÁ, G.: c. d., s Starobince alebo inak meštianske opatrovne boli ústavy poskytujúce trvalú formu starostlivosti. Boli tu opatrovaní schudobnení mešťania, ich vdovy, nevyliečiteľne chorí, mrzáci, v každom prípade osoby, ktoré mali meštianske právo. V starobinci sa stravovali aj takí chudobní, ktorí bývali doma. TAKÁČ, A.: c. d., s BRUCKMÜLLER, E.: c. d., s. 235; DUDEKOVÁ, G.: c. d., s

56 pomoci, spôsobili, že z takto koncipovaného systému sociálnej pomoci zostala táto najproblematickejšia a najpočetnejšia kategória chudobných vylúčená Reformy a nariadenia Márie Terézie a Jozefa II. a ich cieľ Reformy Márie Terézie Mária Terézia počas svojho plodného života presadila do praxe mnohé správne, ekonomické a spoločenské reformy, z ktorých postavenie poddaných najviac ovplyvnil tereziánsky urbár vydaný v roku 1767, ktorý vniesol poriadok do dovtedy nekontrolovateľného právneho vzťahu medzi zemepánom a poddaným (predchádzal mu výnos z roku 1747, ktorý však bol z dôvodu silnej šľachtickej opozície neúčinný) 193. Od päťdesiatych rokov 18. storočia prakticky až do smrti panovníčky prebiehala v Uhorsku úprava pomerov (regulácia) Rómov. V roku 1775 vydala panovníčka nariadenie proti tulákom, podľa ktorého mali tulákov prevychovať prácou a chorých a starých umiestniť do chudobincov. V oblasti súdnictva boli zakázané procesy pre čarodejníctvo a mágiu, zrušili sa telesné tresty (v roku 1776) a vynucovanie si priznania mučením. Významná bola aj reorganizácia školstva, ktorá vyšla v roku 1777 pod názvom Ratio educationis a ktorá zmenila obsah, metódy i ciele výchovno-vzdelávacieho procesu v duchu moderných predstáv a názorov. Postupne vznikali aj prvé štátne školské inštitúcie, reformovalo sa univerzitné štúdium. Štát postupne kontroloval a riadil aj ďalšie sféry života spoločnosti. Zreformovala cechovú organizáciu, zreorganizovala zdravotníctvo, poľnohospodárstvo a cirkev, vydala opatrenia proti požiarom a na ochranu lesov atď. Nariadenia Márie Terézie týkajúce sa Rómov 194 Nástup Márie Terézie na panovnícky trón znamenal najmä pre Rómov v západnej časti monarchie výrazné zmiernenie diskriminačných opatrení a vo všeobecnosti zmenu prístupu k riešeniu problému kočovných Rómov. Vzhľadom na 192 JANÁK, J.: Rakouský protitulácky zákon z roku 1873 jako pokus o řešení společenských důsledků průmyslové revoluce. Sborník prací Filosofické fakulty Brněnské university, C, 18, 1969, s BLACK, J.: c. d., s MOL: C 56, , Elenchus Normalia Actorum

57 tvrdé protirómske opatrenia, ktoré platili v rakúskych a českých zemiach, však k tejto zmene nedošlo ihneď. Ediktom z roku 1744 panovníčka prikázala, aby sa krajina zbavovala Rómov iba vyhnaním za hranice, a nie vyvražďovaním. 195 Avšak nasledujúci cisársky dekrét zo 17. novembra 1749 bol už sprísnený. Podľa jeho znenia boli Rómovia po dolapení vypovedaní za hranice, ale pri ich opätovnom návrate mali už byť spalicovaní, na chrbte im mal kat vyrezať písmeno R ( relegatus, čo v latinčine znamená vypovedaný ) 196 a po spísaní reverzu znovu vypovedaní za hranice. Pri ich ďalšom návrate mali byť Rómovia potrestaní smrťou (muži a dostatočne silní chlapci obesením a ženy sťatím mečom). 197 Dekrét z 29. decembra 1751 sa opäť niesol v miernejšom duchu: za hranice mali byť vysťahovaní len cudzí Rómovia, žobráci a tuláci, domáci Rómova mali byť posielaní do svojich rodísk a ak boli chudobní a práceschopní, mali tam byť živení na účet vrchností alebo obcí. 198 Ďalšie nariadenia panovníčky už vychádzali so zameraním na reguláciu Rómov a boli v prevažnej miere adresované hlavne Uhorsku, kde v dôsledku diskriminačných opatrení v západnej časti monarchie žilo v tom období oveľa viac Rómov než v rakúskych či v českých krajinách. Sérii regulačných opatrení predchádzalo nariadenie zo dňa 8. novembra 1753 (neskôr opäť zopakované 20. januára 1769), ktoré zakazovalo pod trestom smrti uhorským potulným Rómom vstup do českých krajín. 199 Rómom bolo ďalej zakázané držať kone a obchodovať s nimi; kone smeli vlastniť iba na domáce využitie alebo na zveľadenie poľnohospodárstva. Bolo im zakázané žobrať a okrem iného sa mali usadiť na stálom mieste. 200 Otázku právomoci zemepánov ohľadne Rómov riešil prípis KMR z 2. mája 1758, ktorého nariadenia však neboli dôsledne dodržiavané. Prikazoval zemepánom, aby pod svoje panstvo pripojili Rómov žijúcich na ich pozemkoch, o ktorých nie je známe, žeby boli spáchali nejaký priestupok. V prípade, že už takých poddaných 195 HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s HANZAL, J.: c. d., s NEČAS, C.: Historický kalendář..., s Bližšie o tom pojednáva tu kapitola 3.1. NEČAS, C.: Historický kalendář..., s MOL: C 56, , Elenchus Normalia Actorum ŠA Košice: AŽ-1: inv. č. 814, č. kr. 123, č. sp. 3, ŠA Košice: AŽ-1: inv. č. 814, č. kr. 123, č. sp. 3, ; tiež TŽ-1: inv. č. 389, 1781/1-1790/22, č. kr. 164, č. sp

58 Rómov majú, majú si ich ponechať, pretože odteraz môžu Rómovia žiť iba pod správou a právomocou zemepánov a nie županov ako predtým. Súčasne sa nariaďovalo, aby Rómovia, ktorí si do sv. Jána nevyhľadajú takéhoto zemepána, boli zo stolice vyhnaní. V prípise KMR zo začiatku roka 1760 adresovanom jednotlivým stoliciam bola na základe sťažnosti, že sa medzi Rómami schovávajú vojenskí dezertéri, ktorí rozpredávajú vojenskú výstroj, nariadená prehliadka Rómov a následné oznámenie výsledku. Ďalej Rómovia, ktorí opustili miesta, na ktorých sa nútene usadili, mali byť potrestaní palicovaním. Prípis tiež napomínal zemepánov a správcov kráľovských statkov, aby do poddanských obcí pripustili Rómov, ktorí dosiaľ nemajú stáleho bydliska. 201 Dňa 24. novembra 1760 bolo nariadené, aby boli Rómovia vedení ku kresťanskej viere, pričom ku kresťanským obradom a všeobecným zvykom mali byť donútení akýmkoľvek spôsobom. V nariadení bola tiež vyjadrená sťažnosť na ešte stále sa potulujúcich Rómov po stoliciach, ktorí majú byť usadení na stálom mieste a svojou prácou prinášať pre krajinu úžitok. 202 Usadení Rómovia, podľa nariadenia panovníčky z 13. novembra 1761, sa už viac nemali nazývať Cigánmi, ale Novosedliakmi (latinsky Neocoloni, nemecky Neubauer, maďarsky Ujparasztok) alebo Novomaďarmi (nemecky Neuungarn, maďarsky Ujmagyarok), či Novoobyvateľmi (nemecky Neubürger, maďarsky Ujlakosok), prípadne Novobanátmi (Neu-Banater). Spolu so starým menom sa mali Rómovia zbaviť aj starého spôsobu života. Mladí, fyzicky zdatní rómski chlapci mali byť od 16. roku svojho života odvedení k vojsku. Rómski vojaci nemali byť podľa možnosti púšťaní domov. 203 Nariadenie zo 4. decembra 1761 zakazovalo používať pohanské pomenovania Rómov a hrozilo trestom tým, ktorí sa takýmito pomenovaniami budú oslovovať. Rómovia mali namiesto nich používať kresťanské mená, to znamená meno a priezvisko. 204 Rómovia mali byť prijímaní do zamestnania a do spoločnosti vôbec bez 201 Podľa zápisov v rodinnej kronike turčianskych Révayovcov, kde sú zozbierané a opísané mnohé nariadenia KMR z rokov In HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s MOL: C 56, , Elenchus Normalia Actorum NEČAS, C.: Historický kalendář..., s. 33; SCHWICKER, J. H.: c. d., s. 6, 55; KAISER, H.: c. d., s Tu na vysvetlenie je potrebné poznamenať, že pohanskými pomenovaniami boli myslené viac-menej ich prezývky. Rómovia sa totiž označovali prezývkami vystihujúcimi niektorý charakteristický rys dotyčného jedinca, napríklad kaštano muj - drevená tvár, šúko - chudý a podobne. Rómovia, ktorí prijali nové meno a priezvisko, toto meno používali iba v úradnom styku, inak ďalej používali svoje prezývky. Túto prax potvrdzuje aj skutočnosť, že pri policajnom vyšetrovaní Rómov sa popri riadnom mene značili 58

59 akýchkoľvek prekážok. Ešte vždy kočujúci Rómovia mali byť prinútení raz a navždy usadiť sa kdekoľvek na panstve. Rómom sa zakazovalo zanechať miesto, ktoré už raz zaujali. Aby nemali dôvod na kočovanie, mala sa im prideliť pôda a nemali sa im vystavovať cestovné pasy. Zemepáni mali Rómom, ktorých mali pod svojou ochranou a ktorí pre nich vykonávali rôzne manuálne práce a ročné povinnosti, za pomoci stolíc určiť pevné miesto bydliska, zabezpečiť im vystavanie domov (za pomoci nižších úradníkov, respektíve obcí) a vyznačenie pozemku. Rómovia, ktorí neboli pod ochranou zemepánov, mali na nimi určenom mieste pracovať, postaviť si domy (zakazovalo sa im bývať v kolibách alebo šiatroch), inými slovami žiť a pracovať spoločne s ostatnými sedliakmi. Najneskôr do konca júna 1768 sa malo zabezpečiť, aby Rómovia nevlastnili kone a neobchodovali s nimi, pretože kone im umožňovali sťahovanie sa z miesta na miesto a pri krádežiach a lúpežiach rýchly únik z miesta činu. Držať kone im malo byť povolené iba vo výnimočných prípadoch, a to vtedy, ak boli usadení a mali pôdu, ktorú obrábali, ale aj v takom prípade sa odporúčalo, aby držali radšej volské záprahy ako konské. Rómovia z Valašska (Valachici Zingari) nachádzajúci sa v Uhorsku sa mali vrátiť späť do Valašska. 205 Prípis KMR z roku 1763 viac-menej zopakoval predošlé nariadenia a navyše prikázal stoliciam prinútiť Rómov nosiť odev, aký nosí okolitý ľud. 206 Nariadenie z 10. decembra 1767 prikazovalo do konca februára 1768 spísať všetky rómske rodiny a vyhotovené súpisy sa mali poslať prostredníctvom KMR panovníčke. Tí, ktorí sa už usadili a boli prijatí za sedliakov alebo želiarov, mali byť zavedení v urbárskych knihách a tabuliach a malo sa s nimi nakladať podľa urbáru. Miestny richtár sa mal postarať o to, aby ich dovtedajšie šiatre, zemnice či koliby, ktoré stáli mimo obce, boli zlikvidované a rómske rodiny, ktoré si nezabezpečili stále obydlie mali byť zatiaľ stoličnou vrchnosťou využité, a to pod dozorom, na opravu ciest a iné verejné práce, aby sa nepotulovali a neškodili okoliu. Rómom ako aj ich deťom bolo pod trestom zbičovania zakázané chodiť nahým a ženám bolo zakázané zakrúcať sa do dlhých plachiet. Mali sa obliekať podľa vzoru ostatného obyvateľstva. 207 Funkcia vajdovstva sa mala zrušiť, Rómovia sa mali podriadiť miestnemu richtárovi. Pôvodne aj všetky prezývky dotyčného (napríklad v roku 1780 sedel v bratislavskom stoličnom väzení Róm Anton Oláh, nazývaný tiež Johanka, Pucko či Purši). HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s MOL: C 56, , Elenchus Normalia Actorum HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s Cieľom bolo najmä odstránenie krikľavo farebného a ešte častejšie nedostatočného odievania sa Rómov. HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s , tiež PAJDUŠÁK, M.: Smižany, Iľašovce, Sans-Souci..., s

60 Rómovia na jednom panstve spadali pod spoločného vajdu, ktorého potvrdzovali zemania a ktorý bol braný na zodpovednosť pri priestupkoch niektorého zo svojich ľudí. 208 Aj v tomto nariadení bol zopakovaný zákaz držania koní a obchodovania s nimi. Dňa 10. apríla 1769 bolo zopakované nariadenie z 8. novembra 1753 ohľadne zakázu držania koní Rómami pre zisk. 209 Dňa 12. júna 1769 bolo Rómom výslovne zakázané bývať v zemniciach. Namiesto nich mali bývať v riadnych domoch, postavených na dedine v rade medzi ostatnými domami. 210 V tomto nariadení boli opätovne zopakované skoršie nariadenia o zákaze držania koní Rómami pre zisk. 211 V súvislosti so spisovaním a prijímaním Rómov do zväzku obce bolo dňa 23. apríla 1772 nariadené ich zdanenie. Nariadenie o platení štátnych a stoličných daní bolo 23. novembra 1772 znovu zopakované. Dňa 23. novembra 1772 bol znova zopakovaný zákaz držať Rómom kone pre zisk. 212 Naradenie z 12. februára 1773 zakazovalo Rómom jesť mäso z uhynutých zvierat, aby sa tak na jednej strane zabránilo šíreniu rôznych chorôb medzi obyvateľstvom, na strane druhej sa mal tým odstrániť jeden z dôvodov negatívneho vzťahu domáceho obyvateľstva k Rómom. Kováči, ktorí disponovali potrebným kováčskym a iným náradím a ktorí boli zbehlí vo svojom remesle a bývali v domoch v rade ostatných sedliackych domov, mali byť podporovaní. Počet rómskych muzikantov sa mal obmedziť. Ženatým Rómom s deťmi mali byť deti od dvoch do dvanásť rokov 213 násilne odňaté a vytrhnuté tým z rómskeho prostredia. Tieto deti sa mali dať do výchovy ku kresťanským sedliakom do vzdialených miest či stolíc, aby sa tak z nich stali dobrí remeselníci a roľníci. Sedliakom sa malo za každé rómske dieťa vo výchove vyplatiť 3 zlaté. Pod trestom 24 palíc bolo Rómom zakázané používať rómsky jazyk, namiesto neho mali používať jazyk kraja, v ktorom žili. Rómske deti, ktoré si službou vyslúžili nejaký zárobok, mali byť oslobodené od platenia stoličnej dane. Zakazovala sa kúpa a predaj koní za účelom zisku. Manželstvo Rómky s Rómom bolo 208 Bližšie HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s ŠA Košice: AŽ-1: inv. č. 814, č. kr. 123, č. sp. 3, ; tiež TŽ-1: inv. č. 389, 1781/1-1790/22, č. kr. 164, č. sp MOL: C 56, , Elenchus Normalia Actorum ŠA Košice: AŽ-1: inv. č. 814, č. kr. 123, č. sp. 3, ; tiež TŽ-1: inv. č. 389, 1781/1-1790/22, č. kr. 164, č. sp ŠA Košice: AŽ-1: inv. č. 814, č. kr. 123, č. sp. 3, ; tiež TŽ-1: inv. č. 389, 1781/1-1790/22, č. kr. 164, č. sp ŠALAMON, P.: Cigáni z Abovskej a Turnianskej stolice..., s

61 vo všeobecnosti zakázané, povolené mali byť len miešané manželstvá s nerómami. Ak sa chcela Rómka zosobášiť s nerómom, musela sa preukázať vysvedčením, že usilovne slúžila v dome šľachtica, mešťana alebo sedliaka a že je skúsená v zásadách katolíckej viery. Ak spĺňala tieto podmienky, rómskej neveste malo byť zo štátnej pokladnice vyplatených veno vo výške 50 zlatých. Žiaden Róm nesmel bez povolenia uzatvoriť manželstvo alebo zasnúbenie, kým sa nepreukázal, že sa živí povoleným remeslom alebo službou, či inou prácou a že je ňou schopný uživiť nielen seba, ale aj ženu a deti. Toto mu mal dosvedčiť samotný zemepán. 214 Dňa 20. decembra 1773 boli opätovne zopakované skoršie nariadenia o zákaze držania koní Rómami za účelom zisku, na domáce účely či v poľnohospodárstve kone smeli využívať. Každé pohlavie (rómski muži aj ženy) sa malo zapojiť do manuálnych prác, to znamená, tí, ktorí mali vzťah k poľnohospodárstvu, mali vykonávať poľnohospodárske práce, tí, ktorí inklinovali k remeslu, mali vykonávať remeslo, ktorému sa vyučili. 215 Podľa nariadenia z 24. jún 1774 sa nemalo dovoliť v jednom dome bývať viacerým rómskym rodinám (Róm u Róma nesmel byť ani želiarom, ani podželiarom alebo sluhom), čím sa malo predísť početným hádkam medzi Rómami žijúcimi vo väčších skupinách. Žobráci s telesným postihom mali byť prehliadnutí lekárom a odhalení podvodníci mali byť potrestaní. 216 Dňa 20. februára 1775 bolo zopakované nariadenie z 12. februára 1773 ohľadne zákazu uzatvárať manželstvá medzi Rómami navzájom. 217 Reformy Jozefa II. Aj syn Márie Terézie Jozef II. počas svojej vlády zrealizoval mnohé dôležité reformy. Najdôležitejším jeho aktom bolo vydanie tolerančného patentu v roku 1781, ktorým čiastočne zrovnoprávnil protestantské a pravoslávne cirkvi s katolíckou a patentu o zrušení nevoľníctva v Uhorsku v roku 1785, ktorým zmiernil útlak poddaných. Pre poddaných zrušenie nevoľníctva v praxi znamenalo, že sa mohli sťahovať a svoje deti dávať aj bez súhlasu feudálnej vrchnosti na remeslo či na štúdium. 214 MOL: C 56, , Elenchus Normalia Actorum KAISER, H.: c. d., s ŠA Košice: AŽ-1: inv. č. 814, č. kr. 123, č. sp. 3, ; tiež TŽ-1: inv. č. 389, 1781/1-1790/22, č. kr. 164, č. sp MOL: C 56, , Elenchus Normalia Actorum HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s ŠA Košice: AŽ-1: inv. č. 814, č. kr. 123, č. sp. 3, ; tiež TŽ-1: inv. č. 389, 1781/1-1790/22, č. kr. 164, č. sp

62 Pokračoval v začatej regulácii Rómov, ktorá za jeho vlády intenzívne prebiehala najmä v období rokov 1780 až Vydaním nového trestného a občianskeho zákonníka v roku 1786 zaručil rovnaké práva a povinnosti pre občanov, ďalej zrušil trest smrti (povolený len v čase stanného práva), zakázal prácu detí do osem rokov a oslabil diskrimináciu Židov. Zrušil kontemplatívne rády a nahradil biskupské semináre generálnymi seminármi, ktoré vychovávali kňazov v osvietenskom duchu (1784). Úradným jazykom sa v Uhorsku v roku 1784 stala namiesto latinčiny nemčina, pričom panovník podporoval používanie národných jazykov. Najradikálnejšou reformou Jozefa II. bol nový daňový poriadok z roku 1789, ktorý nahrádzal poddanskú robotu peňažnou dávkou a znižoval daňové zaťaženie poddaných. Panovník bol však donútený všetky reformy, okrem tolerančného patentu a patentu o zrušení nevoľníctva, pre veľký odpor šľachty na smrteľnej posteli odvolať. Nariadenia Jozefa II. týkajúce sa Rómov 218 Nariadenia Jozefa II. týkajúce sa Rómov, ktoré boli adresované Uhorsku, viacmenej nadväzovali na opatrenia z predošlého obdobia, a tak až do Jozefovej smrti tvorili kompaktnú súčasť v rámci regulácie Rómov, ktorá v tomto období prebiehala. Podľa nariadenia z 3. januára 1783 mali byť uhorskí a sedmohradskí Rómovia začlenení medzi poddaných roľníkov. Dňa 12. februára 1783 bolo zopakované nariadenie z roku 1773 o podpore tých rómskych kováčov, ktorí vlastnili potrebné kováčske a iné náradie, boli skúsení vo svojom remesle a bývali v domoch v rade ostatných sedliackych domov. Nariadenie z 12. septembra 1783 bolo koncipované dosť rozsiahle, pričom v ňom boli zopakované aj niektoré nariadenia z predošlého obdobia: Rómovia, a to tak ženy ako aj muži, mali byť vedení predovšetkým k roľníctvu a za nedbanlivé vykonávanie roľníckych prác mali byť potrestaní vyťatím 24 palíc 219. Minimálne každý štvrťrok mali hlavní slúžni navštíviť Rómov v každom okrese, kontrolovať plnenie predpísaných nariadení, dozerať na ich mravy, napravovať prípadné nedostatky a o ich spôsobe života vyhotovovať správy. Pod trestom väzenia mali Rómovia zakázané opustiť panstvo bez pasu a bez vedomia richtára a nadriadených orgánov. Rómske páry, ktoré sa vydávali za manželov, 218 MOL: C 56, , Elenchus Normalia Actorum Aj keď telesné tresty boli zrušené ešte za Márie Terézie, na Rómov sa aplikovali aj naďalej. Pozri v kapitole

63 museli sa preukázať sobášnym listom. Opäť bol zopakovaný zákaz bývať v jednom dome viacerým rómskym rodinám v želiarskom, podželiarskom alebo slúžnovskom vzťahu, dokonca u rómskych sedliakov nemali slúžiť ani rómske dievčatá či ženy a Rómovia nemali udržiavať medzi sebou žiadne kontakty, aby sa predišlo hádkam a aby sa zabránilo pohlavnému spolužitiu najmä blízkych príbuzných. Deti rozličného pohlavia mali spať osobitne. Nesmeli používať svoje potupné mená a deti mali dostávať priezviská podľa svojich rodičov. Ďalej sa im prísne zakazovalo prechádzať z jednej stolice do druhej. Žiaden rómsky sedliak alebo remeselník sa nemal zaoberať hudbou. Rómovia, ktorí nemali čo robiť a ani pán pre nich nemal žiadnu prácu, mali byť využití na verejné práce, opravy ciest, regulácie potokov a podobne, a to za dohodnutú mzdu. Rómski muzikanti, ktorí boli žiadaní k vojsku, si mali cez úrady zaobstarať pasy. Zemepáni, ktorí boli poverení vykonávaním regulácie, nemali byť prekážkou pri jej vykonávaní najmä čo sa týkalo písania podrobných správ. Rómski práceschopní muži, ktorí neobrábali pôdu, nemali nečinne zostávať doma, ale mali ísť do služby a k práci mali byť prinútení aj prísnejšími prostriedkami. Sedliaci boli zodpovední starať sa o svojich rómskych želiarov a ak sa títo nejakým spôsobom previnili, mali to ihneď oznámiť príslušnej jurisdikcii. Všetci tí Rómovia, ktorí z rôznych príčin prechádzali z miesta na miesto ako vagabundi a preukazovali sa pasmi, mali byť miestnymi richtármi, na území ktorej obce sa momentálne nachádzali, pod trestom uväznenia usadení. Mali sa podrobiť svojim duchovným správcom (katolíckym, protestantským, pravoslávnym), dodržiavať ich predpisy a navštevovať náboženské obrady a kázne, vyučovania katechizmu a podobne. O výsledkoch úsilia duchovných mali títo každoročne podávať informácie v úradných urbariálnych správach. Prikazovalo sa, aby do polročných súpisov (už od novembra daného roku) boli značení aj Rómovia, ktorí nepodliehajú žiadnej právomoci, živia sa kováčstvom a hudbou, nosia pestrofarebné oblečenie a jedia mäso z uhynutých zvierat. Mali sa zefektívniť predpísané nariadenia. Rómov, ktorí boli označení za sedliakov a aj v skutočnosti viedli sedliacky spôsob život neodlišujúci sa od ostatných a ktorých ešte stále nenazývali Novosedliakmi, mali tak začať nazývať. Pri usídľovaní Rómov sa malo celkove prihliadať na požiadavku, aby nebývali pri lesoch a z horských oblastí ich mali presťahovať na roviny, aby sa obmedzili možné úkryty v prípade krádeží. 220 Deti mali byť odoberané od rodičov a dávané na výchovu k sedliakom do rozličných miest od štyroch rokov (neskôr od 220 MOL: C 56, , Elenchus Normalia Actorum

64 ôsmich rokov), a to najmenej na celé dva roky. Pri tomto sa vychádzalo z toho, že deti si pri rodičoch navykali túlavému a záhaľčivému spôsobu života, obliekali sa po ich vzore a podobne a výchovou u roľníckeho obyvateľstva si mali osvojiť jeho mravy, pracovné návyky atď. Takýmto spôsobom mali byť vychovávané do desiateho roku svojho života. Deti, ktoré ušli od roľníkov, mali byť privezené späť a rodičia, ktorí ich prijali, mali byť čo najprísnejšie potrestaní. Po dovŕšení desiateho roku mali ísť rómske deti do služby alebo na remeslá, pričom sa ale malo dbať na to, aby sa učili nielen kováčstvu, ale aj iným remeslám, pretože z tohto dôvodu zostávali často pri svojich otcoch a zvykali si znovu na starý spôsob života. Cechy mali rómskych chlapcov prijímať všade bez prekážky. Jednotliví majstri, ktorým boli rómski chlapci pridelení, sa mali starať o ich výchovu, naučenie remesla a mali za nich niesť pred úradmi zodpovednosť. 221 Nariadenia z 25. októbra ako aj z 15. novembra 1783 sa zaoberali záležitosťami okolo vojenskej služby Rómov. Nariadenie z 5. marca 1784 odvolávajúc sa na staršie nariadenie opäť prízvukuje, že Rómov, ktorí boli prijatí do sedliackeho stavu a znášali verejné ťarchy ako ostatní sedliaci, mali striktne nazývať Novosedliakmi. Takíto Rómovia smeli vlastniť koňa, pokiaľ ho využívali na hospodárske účely (nesmeli s ním obchodovať) a manželstvo uzatvárať v zhode s kráľovským nariadením z 20. februára Bolo nariadené používať opäť upravený súpisný formulár pre súpis Rómov. 223 Dňa 29. marca 1784 bol vydaný kráľovský dekrét, ktorý potvrdzoval použitie upraveného súpisného formulára pre súpis Rómov. 224 Tento upravený a rozšírený súpisný formulár mal byť rozposlaný KMR do jednotlivých uhorských stolíc. Intimátom z 10. mája 1784 boli určené remeselnícke taxy za vyučenie rómskych učňov (za jedného učňa okolo 12 zlatých ročne), ktoré mali byť vyplácané so stoličnej pokladnice. 225 Ďalšie dva intimáty z 24. mája a 28. júna 1784 pripomínali, že rómske deti sa majú učiť nielen poľnohospodárskym prácam, ale aj remeslu. Pritom sa malo dbať na to, aby rómske deti neprišli do styku so svojimi rodičmi, príbuznými a známymi. 221 KAISER, H.: c. d., s. 47; ŠALAMON, P.: Cigáni z Abovskej a Turnianskej stolice..., s. 73; HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s MOL: C 56, , Elenchus Normalia Actorum MOL: C 56: 38. csomó, 1784: F. 1. N MOL: C 56: 38. csomó, 1784: F. 1. N MOL: C 56, , Elenchus Normalia Actorum

65 Rovnako ani rodičia ich nesmeli navštíviť pod trestom spalicovania na mieste. 226 Podľa intimátu z 1. júna 1784 sa malo dohliadať na to, aby rodičia riadne posielali svoje deti do školy a dbali tak na ich vzdelávanie. Intimát z 5. júla 1784 nariaďoval citlivo zaobchádzať s rómskymi chlapcami, ktorí sa učia remeslu. V prípadoch, že s nimi bolo kruto zaobchádzané, alebo utekali z učenia z rôznych dôvodov, mali zakročiť úradné autority. 227 Smrťou Jozefa II. sa v podstate ukončili snahy o reguláciu Rómov. Nariadenia prijímané za Leopolda II. a Františka I. týkajúce sa Rómov boli vydávané už len sporadicky a ani zďaleka neboli také razantné ako regulačné úsilia predchádzajúcich desaťročí. Tieto nariadenia sledovali najmä trvalé usadenie Rómov. 228 Úsilie Jozefovho brata Leopolda II. pokračovať v reformách svojich predchodcov zmarilo vedenie vojny proti Turkom, ale najmä jeho náhla smrť, čím sa skončilo aj obdobie osvietenských reforiem. Leopoldov syn František I. sa už pod tlakom šírených myšlienok francúzskej revolúcie o reformy neusiloval. Osvietenské reformy, aj keď mnohé boli odvolané či neúspešné, vytvorili podmienky pre rozvoj priemyslu a celkový vzostup hospodárstva v krajine. Chronológia obsahu hlavných rómskych nariadení Márie Terézie a Jozefa II. pre Uhorsko (1753) (1758) uhorským potulným Rómom bol zakázaný vstup do českých krajín; všetkým Rómom bolo zakázané obchodovať s koňmi; pre Rómov bol vydaný zákaz žobrania; Rómovia sa mali usadiť na stálom mieste; zemepáni mali pripojiť k svojim panstvám Rómov, ktorí žili na ich pozemkoch; 226 MOL: C 56, , Elenchus Normalia Actorum HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s MOL: C 56, , Elenchus Normalia Actorum Medzi takéto nariadenia patril napríklad aj príkaz Turčianskej stolice z 15. júla 1795, ktorý bol akýmsi doznievaním regulačnej politiky a ktorý prikazoval Rómom zachovávať nariadenia KMR pod trestom 12 palíc a peňažnej pokuty 3 zlatých. Ďalej slúžni mali dohliadnuť na to, aby tak zemepáni, ako aj miestni richtári na dedinách prinútili Rómov nájsť si stále miesto. Rómovia zo susedných stolíc, ako aj Rómovia vypovedaní z domovskej stolice mali byť okamžite vyhnaní, a keby sa opovážili potulovať sa, mali byť po dolapení potrestaní 50 ranami palicou alebo korbáčom. Bližšie pozri HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s

66 Rómovia, ktorí si nenašli svojho zemepána, mali byť zo stolice vyhnaní; (1760) zemepáni boli vyzvaní, aby do svojich poddanských obcí pripustili Rómov, ktorí nemajú trvalé bydlisko; bolo nariadené, aby Rómovia boli vedení ku kresťanskej viere; naďalej potulujúci sa Rómovia mali byť usadení na určenom mieste; (1761) usadených Rómov obyvatelia už viac nemali nazývať Cigánmi, ale Novosedliakmi, Novomaďarmi, Novoobyvateľmi alebo Novobanátmi; spolu so starým pomenovaním sa mali Rómovia zbaviť aj starého spôsobu života; fyzicky zdatní Rómovia nad 16 rokov mali byť odvádzaní k vojsku; pod hrozbou telesného trestu sa Rómom zakazovalo používať ich pôvodné pohanské mená a mali ich zmeniť na mená kresťanské do spoločnosti a do zamestnania mali byť Rómovia prijímaní bez akýchkoľvek prekážok; ešte stále kočujúci Rómovia mali byť prinútení raz a navždy trvalo sa usadiť kdekoľvek na panstve; aby Rómovia nemohli kočovať mala sa im prideliť pôda a nemali sa im vystavovať cestovné pasy; bývanie v kolibách alebo šiatroch bolo Rómom zakázané a Rómovia si mali postaviť domy, alebo domy im mali byť postavené; najneskôr do roku 1768 sa malo zabezpečiť, aby Rómovia (až na výnimky) nevlastnili kone; valašskí Rómovia sa mali vrátiť do Valašska; (1763) jednotlivé stolice mali prinútiť Rómov, aby nosili občiansky odev; (1767) do konca februára 1768 sa mal vykonať súpis Rómov a prostredníctvom KMR mal sa poslať panovníčke; usadení Rómovia (želiari, sedliaci) mali byť zavedení v urbárskych knihách; miestni richtári mali zabezpečiť, aby všetky rómske šiatre, zemnice a koliby boli zlikvidované; pod trestom zbičovania bolo Rómom a ich deťom zakázané chodiť nahým; mali sa zrušiť vajdovia a Rómovia sa mali podriadiť miestnemu richtárovi; pre Rómov bol zopakovaný zákaz obchodovania s koňmi; (1769) Rómom bolo zakázané bývať v zemniciach; bol zopakovaný zákaz vstupu Rómom do českých krajín; opätovne bol vydaný a neskôr zopakovaný zákaz držania koní Rómami pre zisk; (1772) bolo nariadené zdanenie Rómov; pre Rómov bol znova vydaný zákaz obchodovať s koňmi; (1773) Rómom bolo zakázané jesť mäso z uhynutých zvierat; mali sa všemožne podporovať usadení zruční rómski kováči s dobrým náradím; mal sa obmedziť počet rómskych muzikantov; 66

67 deti od 2 do 12 rokov mali byť rómskym rodinám násilne odňaté a dané na výchovu k sedliakom; pod trestom spalicovania bolo zakázané používať rómsky jazyk; až na výnimky bolo zakázané manželstvo Róma s Rómkou; opäť bol zopakovaný zákaz držania koní Rómami pre zisk; rómski muži i ženy sa mali zapojiť do manuálnych prác, či už poľnohospodárskych, alebo remeselných; (1774) v jednom dome sa nemalo dovoliť bývať viacerým rómskym rodinám; rómski žobráci mali byť prehliadnutí lekárom a podvodníci mali byť potrestaní; (1775) bol zopakovaný zákaz uzatvárať manželstvo Róma s Rómkou; (1783) bolo zopakované nariadenie o podpore zručných rómskych kováčov; bolo nariadené, že Rómovia majú byť vedení predovšetkým k roľníctvu; minimálne raz za štvrťrok mali hlavní slúžni kontrolovať a podávať hlásenia, či Rómovia dodržujú nariadenia; pod trestom väzenia nesmeli Rómovia ilegálne opustiť panstvo; rómske manželské páry sa museli preukazovať platným sobášnym listom; bol zopakovaný zákaz bývať viacerým rómskym rodinám v jednom dome; rómske deti rozličného pohlavia mali spať osobitne; bol zopakovaný zákaz používať potupné rómske mená; rómski sedliaci a remeselníci sa nemali zaoberať hudbou; nezamestnaní Rómovia mali byť využívaní na verejnoprospešné práce; zemepáni poverení reguláciou Rómov boli vyzvaní k bezproblémovej spolupráci; nezamestnaní práceschopní Rómovia mali byť prinútení ísť do služby; Rómovia vagabundi mali byť miestnymi richtármi násilne usadení; Rómovia mali začať žiť aktívny náboženský život; od tohto roku mali byť do súpisov zahrnutí aj Rómovia nepodliehajúci žiadnej právomoci; aby sa nemohli Rómovia ukrývať po krádežiach, nemali bývať pri lesoch a v horských oblastiach; deti od 4 rokov (neskôr až od 8 rokov) do 10 rokov mali byť dávané na výchovu k sedliakom najmenej na celé 2 roky; po dovŕšení desiateho roku mali ísť rómske detí do služby alebo učenia; (1784) bolo zopakované nariadenie, že rómskych sedliakov treba nazývať Novosedliakmi; Rómovia smeli vlastniť kone iba na hospodárske účely, nesmeli s nimi obchodovať; bolo pripomenuté, že manželstvo môžu Rómovia uzatvárať iba v súlade s kráľovským nariadením z roku 1775; malo sa dohliadať, aby rómski rodičia posielali svoje deti riadne do školy; bolo zdôraznené, že rómske deti sa majú učiť nielen poľnohospodárskym prácam ale aj remeslu bolo nariadené pre súpisy Rómov používať opäť upravený súpisný formulár. 67

68 Cieľ regulačných nariadení Márie Terézie a Jozefa II. Cieľom regulačných nariadení Márie Terézie a Jozefa II. bolo trvale usadiť všetkých Rómov a zapojiť ich do hospodárskeho života a produktívnej práce, z ktorej by boli schopní nielen odvádzať feudálnu rentu zemepánom, ale aj platiť predovšetkým štátne a stoličné dane 229. Nariadenia, ktoré vychádzali v súvislosti s reguláciou Rómov, sledovali ich úplnú asimiláciu s ostatným obyvateľstvom a aj keď sa vzťahovali najmä na nomádnych a polonomádnych Rómov, neraz boli aplikované aj na skupinu usadlých Rómov. Ešte za života Márie Terézie sa v súvislosti s týmito reformami očakávalo, že budú také účinné a rýchle, že o niekoľko desaťročí Rómovia úplne splynú s ostatným obyvateľstvom a budúce generácie sa o ich spôsobe života, ich výzore, reči a o povahových vlastnostiach dozvedia už len z literatúry S prvými pokusmi o zdanenie Rómov sa stretávame už aj v prvej polovici 18. storočia. Bližšie v kapitole AUGUSTINI ab HORTIS, S.: c. d., s

69 4 Súpisy Rómov v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici počas vlády Márie Terézie a Jozefa II. 4.1 Cieľ a charakteristika súpisov Rómov a metodika číselného a grafického spracovania súpisných údajov Cieľom súpisov Rómov v druhej polovici 18. storočia bolo zistiť najmä celkový počet Rómov v Uhorsku, čím sa živia, ich výskyt v jednotlivých stoliciach, ale aj vek Rómov, ich vierovyznanie, spôsob ich bývania, zamestnanie ich detí, či vlastnia kone a obchodujú s nimi, aké dane platia, spôsob výchovy ich detí, ako sa obliekajú, ich právne postavenie, či sa živia mäsom z uhynutých zvierat atď. Hlavne však tieto súpisy mali odzrkadliť účinnosť jednotlivých regulačných nariadení panovníkov Márie Terézie a Jozefa II., ktoré boli vydávané s cieľom postupne Rómov usadiť a asimilovať ich s ostatným obyvateľstvom. Títo panovníci sa snažili dostať Rómov pod svoju absolútnu kontrolu, zamedziť ich potulovaniu a tým nimi vykonávaným krádežiam, využiť ich ako lacnú pracovnú silu a v neposlednej miere mať z nich úžitok ako z platcov daní 231. Charakteristika súpisov Vykonávať súpisy všetkých rómskych rodín v Uhorsku bolo nariadené dňa 10. decembra Súpisy mali byť vyhotovované pravidelne dvakrát do roka (za prvý a druhý polrok), a to podľa jednotlivých obcí, respektíve okresov, čo sa však nedodržiavalo. Do roku 1772 jednotlivé kolónky v súpisných hárkoch neboli vedené jednotne. Spoločnými zisťovanými údajmi boli: meno hlavy rodiny, stav (ženatý, slobodný alebo vdovec), počet detí, zamestnanie a koho sú poddaní. V ojedinelých prípadoch sa zisťoval ešte aj vek, vierovyznanie, bývanie v zemnici, vlastníctvo koňa a zamestnanie detí. Dňa 23. apríla 1772 bolo nariadené zahrnúť do súpisu aj údaj o platení vojenskej (štátnej) a domovskej (stoličnej) dane. 231 Porovnaj tiež HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s Prvé súpisy v 18. storočí na území Slovenska boli už v roku 1725 v Šarišskej a Tekovskej stolici, na prelome rokov 1757/58 a 1760/61 v Užskej stolici a v roku 1766 vo Zvolenskej stolici. Ďalej pozri prehľad súpisov tu v Prílohe 4. 69

70 V súpisoch od roku 1773 až do roku 1779 sa jednotne zisťovalo najmä meno hlavy rodiny, počet a vek detí (s rozlíšením pohlavia), spôsob výchovy detí, spôsob bývania a odievania, právne postavenie v spoločnosti, zamestnanie, komu sú podriadení, či sa živia uhynutými zvieratami, či vlastnia kone a akú domovskú a vojenskú daň odvádzajú. V roku 1780 bol do jednotlivých žúp rozposlaný nový vzorový formulár pre súpis Rómov, podľa ktorého sa mali zisťovať údaje: mená ženatých Rómov, prípadne vdovcov a vdov, číselný počet detí do 2 rokov, do 12 rokov a nad 12 rokov a ich spôsob výchovy (pričom sa rozlišovalo pohlavie) a zamestnanie detí. Ďalej sa zisťoval, podobne ako pri dovtedajších súpisoch, ich spôsob bývania, právne postavenie (sedliak, želiar, podželiar), ako sa odievajú, čím sa živia, komu podliehajú, či jedia alebo nejedia mäso uhynutých zvierat, či obchodujú s koňmi a nakoniec údaje o platení vojenskej a domovskej dane. V súlade s cisárskym mandátom z 5. marca 1784 a kráľovským dekrétom z 29. marca 1784 bol v apríli 1784 do jednotlivých stolíc opäť rozposlaný ďalší vzorový formulár 233 pre súpisy Rómov, ktorý bol oproti súpisnému formuláru používanému v rokoch 1780 až 1783 zmenený nasledovne: údaj "deti do 2 rokov" sa zmenil na "deti do 5 rokov", pribudol údaj o vyplácaní 5 zlatých zo stoličnej (domácej) pokladnice na každé rómske dieťa dané do výchovy k sedliakom a pribudol údaj o platení stoličnej a štátnej dane spolu; okrem toho pri každom jednom zisťovanom súpisnom údaji (či išlo o meno hlavy rodiny, o deti, o postavenie, bývanie atď.) sa mal do súpisného formulára pararelne značiť predchádzajúci i aktuálny stav. Súpisy Rómov boli po roku 1784 aj napriek tomu robené podľa súpisného formulára z roku To, že súpisné formuláre (najmä v počiatočných rokoch) boli nejednotné a často nepresne a neúplne vyplňované, sťažuje v niektorých súpisných rokoch použitie ich údajov pre ďalšie spracovanie, a to, že neboli v jednotlivých stoliciach vždy vyhotovované súčasne v jednom roku (boli vynechávané), ako aj skutočnosť, že v niektorých súpisných rokoch boli urobené nekompletne (pozri Tabuľku 1), sťažuje urobiť porovnanie a vyhodnotenie ich údajov. 233 MOL: C 56: 38. csomó, 1784: F. 1. N Porovnaj so súpismi AS, TS a ŠS z rokov 1784 až MOL: C 56: 41. csomó, 1784: F. 1. N ; 44. csomó, 1785: F. 1. N ; 46. csomó, 1785: F. 1. N ŠA Prešov: ŠŽ-1: a. p. 1785/8-14; a. p. 1787/392. ŠA Košice: ATŽ-katalóg: inv. č. 1060; inv. č

71 Tabuľka 1 Roky vyhotovovania súpisov v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici Stolica Rok vyhotovenia súpisu Šarišská * 1* 1 1 1* - 1* Abovská Turnianska Legenda k Tabuľke 1: - - v danom roku nebol urobený žiadny súpis; 1 - v danom roku bol urobený iba jeden súpis (buď za prvý alebo druhý polrok, alebo jeden súpis za celý rok); 2 - v danom roku boli vyhotovené dva súpisy (za prvý a druhý polrok); 1*, 2* - v danom roku za polrok alebo za rok súpis nebol urobený kompletne (chýbajú niektoré okresy); 1** - daný súpis bol robený na prelome rokov 1786/87 spoločne za Abovsko-Turniansku stolicu (spojené od roku 1785) 1** Metodika číselného a grafického spracovania súpisných údajov Súpisy za Abovskú, Šarišskú a Turniansku stolicu z rokov 1768 až 1787 sa zachovali na hárkoch formátu zhruba A3. Boli linkované a vyplňované ručne podľa vzoru (pozri Prílohu 5 pre roky 1773 až 1779 a Prílohu 6 pre roky 1784 až 1787), ktorý bol na jednotlivé stolice zaslaný KMR 235. Popis tabuliek a poznámky v nich sú písané latinsky. Abovské súpisy z jednotlivých rokov sú na 22 až 32 listoch, šarišské súpisy na 8 až 45 listoch a turnianske súpisy na 2 až 7 listoch. Hlavné údaje z týchto súpisov som najprv v danej stolici za každý súpisný rok roztriedila do príslušných skupín a v skupinách vzájomne spočítala (počet rómskych rodín, počet rómskych detí vo výchove u sedliakov, počet kováčov, počet želiarov atď.). Následne som ich za každú stolicu a všetky súpisné roky zapracovala do troch základných tabuliek (spolu 9 základných tabuliek za tri stolice). Údaje z týchto tabuliek (po ich spriemerovaní, ak v danom roku boli dva súpisy) som ďalej za každú stolicu spracovala vo forme piatich základných skupinových grafov (spolu 15 skupinových grafov za tri stolice). Nakoniec som urobila grafické porovnanie priebehov týchto údajov (absolútnych aj relatívnych) spoločne za všetky tri stolice (spolu 14 porovnávacích skupinových grafov). Ostatné tabuľkovo spracovateľné súpisné údaje som zapracovala do ďalších 19 tabuliek (za tri stolice). Dôležité alebo zaujímavé súpisné údaje, ktoré sa nedali spracovať do tabuliek alebo graficky, uvádzam písomne. V písomnej forme uvádzam aj údaje z nejednotných súpisov (rok 1768 za AS a TS) 235 MOL: C 42: 36. csomó, 1773 I.: F. 5. N. 36. MOL: C 56: 38. csomó, 1784: F. 1. N

72 alebo údaje z nekompletných súpisov (druhý polrok 1781 a roky 1782, 1785 a 1787 za ŠS). Pri určovaní počtu Rómov som všade tam, kde v súpisoch boli pri mužoch (nevdovcoch) uvedené deti, brala do úvahy i ženy. Ak deti neboli uvedené a nebolo jasné, či ide o slobodného muža alebo o bezdetnú rodinu, započítaná bola iba jedna osoba. Do skupiny detí, ktoré zostávali pri rodičoch som započítavala deti od narodenia do dospelosti, ale aj deti staršie, ak ako deti boli vedené v súpisoch (väčšinou deti invalidné, duševne choré alebo mentálne postihnuté). Spôsob spracovania ďalších súpisných údajov je uvedený vo vysvetlivkách, ktoré sú pod jednotlivými tabuľkami alebo grafmi. 4.2 Súpisy Rómov v Abovskej stolici V rámci územia stolice boli Rómovia zastúpení približne v rovnakom počte v každom jej okrese. Pravdepodobne pre časovú náročnosť stoliční úradníci vykonávali a vyhotovovali súpisy Rómov iba raz do roka, výnimkou je len rok 1775, kde boli súpisy urobené v prvom aj druhom polroku. Prvý známy súpis pre Abovskú stolicu pochádza z roku 1768, ktorý v jednotlivých okresoch stolice bol vykonávaný na rozdielnych formulároch. Najviac informácií poskytuje súpis Rómov z okresu Cserehát, ktorý zisťoval meno a priezvisko ako aj vek otca, matky a detí (synov a dcér), ďalej vierovyznanie, bývanie v zemnici, zamestnanie rodičov, vlastníctvo koňa a príslušnosť k zemepánovi. Ostatné tri okresy sú v porovnaní s okresom Cserehát o niečo stručnejšie. Zhodne uvádzajú meno hlavy rodiny, stav (slobodný - ženatý), počet detí podľa pohlavia, zamestnanie rodičov a príslušnosť k zemepánovi. Pri okrese Košice chýbajú údaje o veku a bývaní v zemniciach, pri okrese Füzér o veku, vierovyznaní a bývaní v zemniciach a pri okrese Szikszó zasa údaje o vlastníctve koňa a bývaní v zemniciach. Ďalšie existujúce súpisy Abovskej stolice z rokov 1773 až 1779 a 1780 až 1786/87 boli už vedené jednotne. Jednotlivé okresy sú osobitne rozlíšené iba pri súpisoch v rokoch 1775 (2. polrok), 1776, 1779 a 1786/87. Posledný známy súpis Rómov z Abovskej stolice v 18. storočí je z prelomu rokov 1786 a 1787, kedy v druhej 72

73 polovici roka 1786 boli súpisy Rómov vyhotovené v okrese Füzér, Košice a Turňa a v prvej polovici roka 1787 v okrese Cserehát a Szikszó. Tabuľkové spracovanie súpisov Abovskej stolice V nasledujúcich tabuľkách (Tabuľka 2 až 4) sú spracované hlavné údaje z daných súpisov 236 vykonávaných v Abovskej stolici, pričom za rok 1786/87 sú uvedené sumárne čísla bez okresu Turňa, ktorý je osobitne rozanalyzovaný v rámci Turnianskej stolice. Tabuľka 2 Celkový počet Rómov (rómskych rodín a ich detí) a spôsob výchovy rómskych detí v Abovskej stolici Rok /87 polrok Počet Rómov Počet rodín Počet detí ako deti sedliakov Výchova rómskych detí dané do služby v učení ako pastieri doma neuvedená a iná ŠA Košice: AŽ-1: inv. č. 957/M 1767/1-1779/52, č. kr. 278, č. sp. 16. MOL: C 42: 37. csomó, 1773 II.: F. 5. N. 36; 40. csomó, 1774 III.: F. 5. N. 36; 45. csomó, 1776 II.: F. 5. N. 36. MOL: C 56: 5. csomó, 1775: Balogh N. 4; 9. csomó, 1777: Balogh F. 2. N ; 13. csomó, 1778: Balogh F. 1. N ; 21. csomó, 1780: Balogh F. 1. N ; 24. csomó, 1781: Balogh F. 7. N. 1-75; 27. csomó, 1782: Bacsák F. 14. N ; 31. csomó, 1783: Mednyánszky F. 5. N. 1-32; 37. csomó, 1784: F. 1. N ; 46. csomó, 1785: F. 1. N ŠA Košice: ATŽ-katalóg: inv. č

74 Vysvetlivky k Tabuľke 2: Pod označením ako deti sedliakov sú zahrnuté rómske deti, ktoré boli vychovávané buď priamo u sedliakov ako adoptívnych rodičov, alebo zostávali doma, kde ich vlastní rodičia vychovávali ako sedliacke deti. Označenie dané do služby zahŕňa tie rómske deti, ktoré slúžili u sedliakov alebo u zemepánov, alebo ktoré vykonávali pomocné a manuálne práce (aj paholci, kočiši a pohoniči). Termínom v učení sú označené rómske deti, ktoré boli dané do učenia k remeselníkom, alebo sa učili remeslu doma, alebo vykonávali remeslo, alebo navštevovali školu. K pastierom boli započítané rómske deti, ktoré pásli kone a dobytok buď samostatne, alebo spolu s rodičmi. V stĺpci doma sú zarátané rómske deti vychovávané rodičmi ako cigánske alebo bez bližšieho označenia výchovy, ako aj deti malé, postihnuté (chromé, slepé, mentálne postihnuté, choromyseľné) a zaháľajúce. V kolónke neuvedená a iná sú započítaní aj rómski vojaci. Tabuľka 3 Zamestnanie rómskych živiteľov rodín v Abovskej stolici Rok /87 Počet rodín kováč kováč a iné Zamestnanie rómskeho otca (matky) muzikant polrok muzikant a iné pastier manuálna práca iné neuvedené a bez zamestnania Vysvetlivky k Tabuľke 3: Pod označením kováč a iné sa rozumie rómsky kováč - muzikant, kováč - manuálna práca - muzikant u vojska, kováč - manuálna práca, kováč - kožkár, kováč - tkáč, kováč - žobrák, kováč - zvonkár, kováč - sluha. Označenie muzikant a iné zahŕňa zamestnania rómsky muzikant - žobrák, muzikant - manuálna práca, muzikant - pastier. Od roku 1780 sú rómski pastieri (podobne ako v súpisoch) obsiahnutí v kolónke manuálna práca. Pod označením manuálna práca sa myslí práca v poľnohospodárstve ako aj iné pomocné práce. Pod inými sú zahrnutí rómski žobráci (tuláci), sluhovia (aj panskí), zvonkári, zámočníci, remenári, sitári, pokrývači striech, tkáči, korytári, vojaci na dôchodku, šnurkárky, noční strážcovia, pohoniči, kuriči. 74

75 Tabuľka 4 Bývanie a postavenie rómskych rodín v Abovskej stolici Rok /87 polrok Počet rodín Max. počet detí Bývanie rómskych rodín v rade iných domov na konci dediny bez domu a iné Postavenie rómskych rodín želiar v zemnici sedliak podželiar neuvedené a iné ? ? ? ? ? Vysvetlivky k Tabuľke 4: Kolónka v rade iných domov obsahuje aj rómske domy označené ako v strede dediny, v dedine a podobne. K domom na konci dediny sú pripočítané aj rómske domy s poznámkou, že sú mimo radu iných domov, tiež domy bez bližšieho určenia polohy domu, ako aj novopostavené domy bez identifikácie miesta ich postavenia. K zemniciam sú pripočítané rómske zemnice mimo radu iných domov, rómske zemnice nachádzajúce sa v obci a bez označenia polohy. Označenie bez domu a iné zahŕňa aj rómske rodiny bývajúci u inej rodiny, alebo nemajúce dom, alebo neuvedené, o aký dom sa jedná. V kolónke želiari sú spolu uvedení rómski želiari s majetkom aj bez majetku, ako aj rómski panskí želiari. Pod neuvedení a iní sú prirátané aj rómske rodiny pracujúce pre obec alebo u zemepána na základe dohody. Prvý súpis z roku 1768 v Abovskej stolici 237 Podľa prvého súpisu z roku 1768 žilo v okrese Cserehát v 35 obciach spolu 79 rómskych rodín, ktoré mali v priemere 2,58 detí (od 0 do 8 detí). Spolu všetkých 237 ŠA Košice: AŽ-1: inv. č. 957/M 1767/1-1779/52, č. kr. 278, č. sp

76 Rómov žilo v okrese 361 (priemerne 4,6 členné rodiny) a ich priemerný vek bol 18,8 rokov, čiže bola to pomerne mladá generácia. Priemerný vek rodičov (od 14 do 59 rokov) bol 32,4 rokov a priemerný vek detí žijúcich s rodičmi (od narodenia do rokov) bol 8,5 roka. V zemniciach bývalo 13 rodín. Kováčstvom (prípadne v kombinácii s muzikanstvom) sa živilo 65 rómskych rodín (82 %), čisto muzikanstvom 8 rodín (10 %), dve rodiny sa živili pastierstvom a u štyroch rómskych rodín nebol uvedený spôsob obživy. V okrese Füzér v 37 obciach žilo spolu 56 rómskych rodín, ktoré mali v priemere 3,9 detí (od 0 do 8 detí). Spolu všetkých Rómov žilo v okrese 332 (priemerne 5,9 členné rodiny). Kováčstvom sa živilo 34 rómskych rodín (61 %), muzikanstvom (prípadne v kombinácii s manuálnou prácou) sa živilo 15 rodín (27 %), dve rodiny sa živili manuálnou prácou, dve rodiny žobraním, jednu rodinu živili rodičia a u dvoch rómskych rodín nebol uvedený spôsob obživy. V okrese Košice v 36 obciach žilo spolu 67 rómskych rodín, ktoré mali v priemere 2,1 detí (od 0 do 5 detí). Spolu všetkých Rómov žilo v okrese 271 (priemerne 4 členné rodiny). Kováčstvom sa živilo 59 rómskych rodín (88 %), muzikanstvom sa živili 4 rodiny (6 %) a u štyroch rómskych rodín nebol uvedený spôsob obživy. V okrese Szikszó v 36 obciach žilo spolu 88 rómskych rodín, ktoré mali v priemere 2,2 detí (od 0 do 7 detí). Spolu všetkých Rómov žilo v okrese 364 (priemerne 4,1 členné rodiny). Priemerný vek dospelých Rómov (od 18 do 80 rokov) v okrese bol 39,3 roka. Kováčstvom (prípadne v kombinácii s muzikanstvom) sa živilo 66 rómskych rodín (75 %), čisto muzikanstvom sa živilo 10 rodín (11 %), pastierstvom 6 rodín (7 %) a u šiestich rómskych rodín nebol uvedený spôsob obživy. Podľa vierovyznania v roku 1768 v okresoch Cserehát, Košice a Szikszó z celkového počtu 996 Rómov prevažovali kalvíni (619 osôb), rímskokatolíkov bolo 360, jedna rodina bola gréckokatolícka (3 osoby) a v dvoch rómskych rodinách (9 osôb) bola časť rímskokatolícka a časť kalvínska. U jednej rómskej rodiny (5 osôb) nebolo uvedené vierovyznanie. Tu je potrebné pripomenúť, že Rómovia sa navonok hlásili k náboženstvu toho kraja a ľudí, medzi ktorými bývali a žili. V dvoch okresoch Abovskej stolice (Cserehát a Košice) bolo spísaných spolu 54 koní (32 rodín vlastnilo po jednom koňovi a 11 rodín po dvoch koňoch). Z celkového počtu 290 rodín patrilo pod zemepána alebo pod príslušné panstvo 276 rodín, tri rodiny neboli poddané nijakému 238 Pozri tu Metodiku číselného spracovania súpisov (kapitola 4.1). 76

77 zemepánovi, štyri rodiny boli uvedené ako slobodné a sedem rodín bolo bez označenia príslušnosti. Počet Rómov v Abovskej stolici Za predpokladu, že súpisné údaje sú pravdivé, počas súpisných rokov 1768 až 1787 (pozri Tabuľku 2) najmenej Rómov v celej Abovskej stolici žilo v roku 1774 (spolu 1095 Rómov v 270 rodinách s 586 deťmi - priemerne 4-členné rodiny) a najviac v roku 1784 (spolu 1944 Rómov v 435 rodinách s 1097 deťmi - priemerne 4,5 členné rodiny). Jednotlivé rodiny mali od 0 do ~8 239 detí (pozri Tabuľku 4). Graf 1 Celkový počet Rómov (ich rodín a ich detí) v rokoch 1768 až 1787 v Abovskej stolici Počet osôb, Počet rodín Roky Celkový počet Rómov Celkový počet rómskych rodín Celkový počet rómskych detí Počet Rómov od roku 1768 (odkedy sa začali robiť súpisy) postupne klesal až do roku 1774 (pozri Graf 1 a Tabuľku 2), od ktorého sa počet Rómov do roku 1784 s menšími výkyvmi zvyšoval, napriek (alebo vďaka?) regulácii Rómov, a to na takmer 1,8 násobok oproti roku Od roku 1784 do roku 1787 síce celkový počet Rómov v stolici o niečo poklesol, neznížil sa však celkový počet rómskych rodín, ale poklesol 239 Údaj je približný, lebo v rokoch 1777, sa počet detí v súpisných hárkoch nezisťoval (resp. nebol uvedený). 77

78 celkový počet ich detí (o 81 detí). Z porovnania grafických priebehov celkového počtu rómskych rodín a celkového počtu rómskych detí je vidieť, že celkový počet rómskych detí viac či menej kolísal prakticky vo všetkých súpisných rokoch. Vysvetliť sa to dá iba tak, že väčšia či menšia časť rómskych rodín sa v jednotlivých obciach neustále obmieňala ich príchodom z iných stolíc a odchodom do iných stolíc. Čo sa týka zvyšovania počtu rómskych rodín, ako už bolo naznačené, regulácia Rómov v Abovskej stolici pravdepodobne Rómom vyhovovala a po počiatočných obavách a počiatočnom útlme (odchode rómskych rodín zo stolice), sa ich počet začal zvyšovať ich spätným návratom, ako aj príchodom ďalších rómskych rodín z iných stolíc po zistení, že prístup správnych orgánov v tejto stolici k regulácii Rómov je benevolentný. Výchova rómskych detí v Abovskej stolici V rokoch 1773 až 1787 (pozri Tabuľku 2) ročne slúžilo najmä u sedliakov alebo zemepánov od 12 do 170 rómskych detí, u remeselníkov sa ročne učilo od 1 do 57 rómskych detí (po odpočítaní detí navštevujúcich školu) a v rokoch 1774 až 1779 jedno až trinásť rómskych detí pracovalo ako pastieri. Rómske deti boli dávané (odoberané) na výchovu k sedliakom alebo boli vychovávané doma ako sedliaci od roku 1773 a tento počet rástol až do roku 1779, kedy na výchovu bolo daných celkom 300 detí (pozri Graf 2 a Tabuľku 2), čo ale činilo iba relatívnych 43 % z celkového počtu rómskych detí v Abovskej stolici. Počet rómskych detí v sedliackej výchove o rok neskoršie, v roku 1780, náhle poklesol na 12 detí (na 1,6 %) a podobný nízky stav rómskych detí vo výchove u sedliakov pretrvával prakticky až do roku 1787, kedy počet rómskych detí vo výchove u sedliakov znova mierne stúpol na 115 detí (na 11,3 %). 78

79 Graf 2 Rómske deti vychovávané ako deti sedliakov a deti zostávajúce doma rodičoch v porovnaní s celkovým počtom rómskych detí v Abovskej stolici pri Počet osôb Roky Celkový počet rómskych detí Rómske deti vychovávané ako deti sedliakov Rómske deti zostávajúce doma Veľa rómskych detí v daných rokoch 1773 až 1787 zostávalo doma pri rodičoch. Aj keď ich počet od roku 1773 do roku 1777 poklesol zo 404 detí (63 % z celkového počtu detí) na 173 detí (26 %), od tohto roku opäť začal stúpať, najprv do roku 1779 mierne (na 28 %), potom prudko až do roku 1784, kedy počet rómskych detí zostávajúcich doma stúpol na maximum 868 detí (79 %). Po roku 1784 tento počet síce v roku 1787 poklesol na 689 detí (na 68 %), avšak súčasne poklesol aj celkový počet rómskych detí v stolici. Spôsob výchovy rómskych detí naznačuje, že správne orgány Abovskej stolice boli pri presadzovaní týchto regulačných nariadení Márie Terézie benevolentné a nedôsledné. Po jej smrti a po nástupe Jozefa II. v regulácii výchovy rómskych detí ešte viacej poľavili, čo sa od roku 1780 prejavilo prakticky zastavením výchovy rómskych detí u sedliakov. Asi úradom bolo ťažko odoberať deti rómskym rodinám, ktoré boli v neustálom pohybe, úspech mali iba u rodín skutočne trvale usadených. Určitú úlohu však mohla zohrať aj tá skutočnosť, že sedliakom štát akosi pozabudol vyplácať sľúbené peniaze za každého Róma vo výchove, o čom svedčia mnohé žiadosti a sťažnosti z tohto obdobia. 79

80 Zamestnanie Rómov v Abovskej stolici Hlavným zamestnaním Rómov v Abovskej stolici v rokoch 1768 až 1787 bolo a zostalo kováčstvo (pozri Graf 3 a Tabuľku 3) aj napriek snahám vládnucej moci utlmiť ho v rokoch 1774 až V roku 1768 v Abovskej stolici bolo celkom 224 rómskych kováčov (77 % z celkového počtu rómskych rodín) a to profesionálnych rómskych kováčov spolu s rómskymi kováčmi, ktorí okrem kováčstva sa živili aj inou, buď hlavnou alebo vedľajšou pracovnou činnosťou (napr. muzikanstvom, kožkárstvom, tkáčstvom, zvonkárstvom atď.). Tento počet rómskych kováčov do roku 1774 ešte narástol na 86 %. Od roku 1774 sa začal znižovať, najprv mierne na 73 % v roku 1775, potom do roku 1777 prudko, kedy poklesol na minimum 74 osôb (24 %). Od roku 1777 počet rómskych kováčov opäť začal stúpať až na 274 osôb (63 %) v roku Snaha úradov prinútiť Rómov zaoberať sa inou prácou než kováčstvom bola pravdepodobne z dôvodu, že takýto vysoký a zrejme v tom čase pre spoločnosť nepotrebný počet rómskych kováčov nemohol legálnou cestou dostatočne uživiť svoje rodiny. Graf 3 Počet rómskych kováčov a počet rómskych rodín živiacich sa manuálnou prácou v porovnaní s celkovým počtom rómskych rodín v Abovskej stolici 500 Počet rodín Roky Celkový počet rómskych rodín Rómski kováči Rómske rodiny živiace sa manuálnou prácou Útlm muzikantského remesla profesionálnych rómskych muzikantov, ale aj rómskych muzikantov, ktorí vykonávali tiež iné, buď hlavné alebo vedľajšie zamestnanie (ako napr. kováči, pastieri, nájomní robotníci atď.), nastal podľa želania 80

81 panovníčky Márie Terézie v Abovskej stolici v rokoch 1768 až 1776 (pozri Tabuľku 3). Počas ôsmich rokov, na základe panovníckeho nariadenia, sa od roku 1768 (kedy bolo 38 rómskych muzikantov - 13 % z celkového počtu rómskych rodín) do roku 1776 znížil na nulu. V ďalších rokoch vystupujú rómski muzikanti v súpisoch iba sporadicky, keď mohli muzikanstvo vykonávať iba na základe zvláštnych povolení (napríklad na základe povolenia hrať pre armádu). V rokoch 1768 až 1779 v Abovskej stolici sa živilo pastierstvom ročne od 2 do 28 rómskych rodín. V ďalších rokoch už neboli pastieri uvádzaní v súpisoch osobitne, ale boli zahrňovaní do skupiny Rómov vykonávajúcich manuálnu prácu. Pomocné poľnohospodárske práce, ako aj iné pomocné práce, boli Rómovia prinútení vykonávať vo väčšom počte po roku Od roku 1777 do roku 1787 sa živilo rôznou manuálnou prácou priemerne 148 rómskych rodín (okolo 42 % z celkového priemerného počtu rómskych rodín v daných rokoch). Jednotlivo, alebo iba v minimálnom počte, Rómovia v Abovskej stolici v súpisných rokoch 1768 až 1787 vykonávali ešte nasledovné zamestnania: sluha, zvonkár, nočný strážca, pohonič, kurič, šnurkárka, zvonkár, zámočník, remenár, sitár, pokrývač striech, tkáč, korytár, a pod. Nezamestnaných Rómov v Abovskej stolici počas súpisných rokov 1768 až 1787 bolo iba mizivé percento. Bývanie rómskych rodín v Abovskej stolici Pred rokom 1773 asi musela v Abovskej stolici v zemniciach bývať väčšina rómskych rodín, pretože ešte štyri roky po zákaze bývania v zemniciach, podľa súpisu z roku 1773 (pozri Tabuľku 4), v nich bývalo ešte 125 rómskych rodín (46 % z celkového počtu rómskych rodín v stolici). Počas roku 1773 boli v Abovskej stolici zlikvidované takmer všetky zemnice, lebo podľa súpisu z roku 1774 v zemnici už bývala iba 1 rómska rodina a v súpise z prvého polroku 1775 v zemniciach bývali už iba 3 rómske rodiny. V ďalších súpisoch z rokov 1776 až 1787 sa už údaje o bývaní v zemniciach nevyskytujú. V súpisoch Abovskej stolice z rokov 1773 až 1787 pri malom počte rómskych rodín sú záznamy, že nemajú vlastný dom, ale bývajú buď u inej rómskej rodiny alebo v obecnom domku (napríklad obecný pastier). 81

82 Graf 4 Počet rómskych rodín bývajúcich v domoch medzi ostatnými domami a mimo ostatných domov v porovnaní s celkovým počtom rómskych rodín v Abovskej stolici 500 Počet rodín Roky Celkový počet rómskych rodín Rómske rodiny bývajúce v domoch mimo ostatných domov Rómske rodiny bývajúce v domoch medzi ostatnými domami Do roku 1777 takmer všetky rómske rodiny v Abovskej stolici, až na malé výnimky (pozri Graf 4 a Tabuľku 4), bývali oddelene od domov ostatných obyvateľov obce (na konci alebo v blízkosti obce). V roku 1777 bývalo v Abovskej stolici oddelene od ostatných domov obyvateľov 304 rómskych rodín (99,7 % z celkového počtu rómskych rodín v stolici). Od roku 1777 do roku 1780 tento počet oddelených rómskych domov sa znížil na 21 (~7 %) a v ďalších súpisných rokoch do roku 1787 sa pohyboval v rozmedzí od 30 do 72 domov. Od roku 1777, kedy medzi ostatnými domami v obci nebývala ani jedná rómska rodina, v Abovskej stolici nastala (aspoň podľa súpisu) prudká výstavba rómskych obydlí medzi domami ostatných obyvateľov obce. V roku 1780 v rade domov v obci už bývalo 268 rómskych rodín (85 % z celkového počtu rómskych rodín v Abovskej stolici) a tento počet do roku 1784 narástol na 405 rómskych rodín (93 %). V ďalších súpisných rokoch sa počet rómskych domov medzi domami ostatných obyvateľov znižoval, v roku 1787 klesol na 311 domov (71 %) a v ďalšom období pravdepodobne klesal ďalej. Zaujímavý by bol vývoj bývania v ďalších rokoch, najmä z pohľadu, či Rómovia spomedzi majoritného obyvateľstva odchádzali sami, alebo boli postupne vytlačení. Je tiež možné, že v domoch bývali dovtedy, kým tieto domy neschátraveli, 82

83 alebo kým ich sami neznehodnotili, prípadne nepredali po odchode na iné miesto bývania. Právne postavenie rómskych rodín v Abovskej stolici V súpisných rokoch 1773 až 1787 v Abovskej stolici prevládali želiarske rómske rodiny (pozri Graf 5 a Tabuľku 4). V roku 1773 bolo v Abovskej stolici spolu 270 želiarskych rómskych rodín (99,6 % z celkového počtu rómskych rodín v stolici) a v ďalších rokoch sa tento počet pohyboval v rozmedzí od 78 % do 99 %. Počet podželiarskych rómskych rodín sa v rokoch 1773 až 1787 pohyboval v rozmedzí od 0 do 16 %. Graf 5 Počet želiarskych a podželiarskych rómskych rodín v porovnaní s celkovým počtom rómskych rodín v Abovskej stolici Počet rodín Roky Celkový počet rómskych rodín Želiarske rómske rodiny Podželiarske rómske rodiny Prví rómski sedliaci (pozri Tabuľku 4) sa v Abovskej stolici objavili v súpisnom roku 1776 (3 rómske rodiny), dokonca o rok neskôr bolo v súpise vykázaných 9 sedliackych rómskych rodín. O dva roky na to (v roku 1779) sa však objavuje už iba jedná sedliacka rómska rodina. Jediná rómska sedliacka rodina osciluje aj v ďalších súpisných rokoch až do roku 1787 (okrem roku 1781, kedy boli uvedené 3 rodiny) akoby uvádzaná iba z horlivosti úradníkov. 83

84 Ďalšie údaje zo súpisov Abovskej stolice Niektorí Rómovia vykonávali aj viac ako jedno zamestnanie (hlavné a vedľajšie), aby mohli uživiť seba a svoju rodinu. V jednej zemnici bývali spolu aj dve - tri rodiny (v jednom prípade to bolo až 15 osôb). Rómske deti zostávali doma pri rodičoch väčšinou z dôvodu, že boli malé alebo zdravotne postihnuté, prípadne zostávali doma kvôli svojim prestárlym rodičom, ktorí už nevládali sami vykonávať svoje remeslo či inú činnosť. Pri deťoch zostávajúcich doma bola v súpisoch poznámka, že boli vychovávané ako cigánske, iba v rokoch 1773 (pri 244 deťoch), 1774 (pri 133 deťoch) a v prvom polroku 1775 (pri 25 deťoch). Deti boli dávané do služby vo väčšine prípadov k miestnym sedliakom alebo zemepánom (napríklad ako kurič, paholok, pohonič) a iba v ojedinelých prípadoch aj do vzdialenejších miest (do inej dediny alebo stolice). Slúžili tiež u miestneho farára, učiteľa, krčmára či obecného pastiera (ktorým bol neraz ich vlastný otec). Menej sa ich učilo u kováča, zámočníka, zvonkára, mlynára, mäsiara, tkáča a iných remeselníkov. Najmä kováčstvu sa priúčali aj u svojich otcov. Do školy chodilo v celej Abovskej stolici v priemere dvadsať rómskych detí ročne (od 2 do 32 detí, pozri Tabuľku 5). Tabuľka 5 Celkový počet detí navštevujúcich školu v Abovskej stolici Návšteva školy Rok /87 polrok 1. a a a a a a a a a a a 1. Počet detí Takmer všetci Rómovia boli podriadení miestnemu richtárovi (pozri Tabuľku 6). Podľa údajov v súpise z roku 1773 ešte takmer tretina rómskych rodín nosila svoj tradičný rómsky odev bledožltej farby (niekedy bol roztrhaný) a niektoré deti, ktorých rodičia už nosili sedliacky odev, ešte stále pobehovali nahé. Až do polovice sedemdesiatych rokov 18. storočia sa v súpisoch vyskytovali rómske rodiny, ktoré jedli mäso z uhynutých zvierat (21 rodín v roku 1773, 18 rodín v roku 1774, 29 rodín v roku 1775) a obchodovali s koňmi (8 rodín v roku 1773, 11 rodín v roku 1774 a 4 rodiny v roku 1775). Tabuľka 6 Obliekanie, podriadenosť, jedenie mäsa z uhynutých zvierat, obchodovanie s koňmi a platenie daní rómskych rodín v Abovskej stolici 84

85 Rok p. ako sedliaci Obliekanie cigánsky odev neuvedené áno Podriadenosť nie richtárovi neuvedená Jedenie zdochlín Obchod s koňmi Platenie daní Celkový počet rómskych rodín áno nie neuvedené áno nie neuvedený áno nie neuvedené O desať rokov nato už takmer všetci Rómovia nosili iba sedliacky odev (až na jednu rodinu v roku 1786/87), nejedli mäso z uhynutých zvierat (až na jednu rodinu v roku 1783) a žiaden Róm neobchodoval s koňmi. Pri 35 rodinách v roku 1787 však ohľadne obchodovania s koňmi nebolo nič uvedené (buď úradníci nevedeli zistiť skutkový stav, alebo nemali záujem ho zverejňovať). Do roku 1775 rómske rodiny, až na päť rodín v roku 1774, neplatili dane. Od roku 1775 už prevažná časť rómskych rodín odvádzala vojenskú a domovskú daň, dane neplatili len tzv. zmluvní poddaní Rómovia (pracujúci na základe dohody pre obec ako pastieri husí, koní, dobytka, kováči, noční strážnici, zvonári, sluhovia a podobne), ale ani chudobní Rómovia (väčšinou vdovy) a Rómovia-žobráci. Priezviská Rómov V súpisoch Rómov Abovskej stolice z rokov 1768 až 1787 sa stretávame v jednotlivých okresoch s nasledovnými priezviskami: v okrese Cserehát 85

86 - najrozšírenejšími rómskymi priezviskami (od najvyššej frekvencie výskytu priezviska po najnižšiu) boli Horvát (Horvath, Horváth), Lévaj (Levaj, Lévay, Levay, Lévai), Berki (Berky, Berke), Mata (Matha, Máta, Mate, Matta), Mida (Midu), Čuči (Csucsi, Csúcsi, Csucsy, Csutsi, Csutsy, Csútsy, Csűcsy), Bango (Bangó, Banko), Araňoš (Aranyos, Aranyosi, Aranyossi, Aranyosy, Aranyossy), Budaj (Budai, Buday) a Purci (Purczi, Purczy, Purcsi, Purcsy, Purtzi, Purtsy). - menej frekventovanými rómskymi priezviskami boli Balog (Balogh), Bančo (Bancso, Bancsó), Bodo (Bodó), Bódi (Bodi, Bódy, Body), Bubu (Bubi, Bubo, Buba), Čikľa (Csiklya, Csikla), Čontoš (Csontos), Čurko (Csurka, Csurko, Csurky), David, Ďura (Gyura, Győry), Gabori (Gábori, Gabory, Gábory, Gaburi, Gabury), Giňa (Ginyi, Genye, Gényi, Genyi), Kaločaj (Kalócsai, Kalocsai, Kalocsay, Kalotsay, Kalacsay), Kiš (Kis), Kotaj (Kotay, Kotai, Koltaj), Kuku (Kukú), Mihók (Mihok), Naď (Nagy), Orgován (Orgovan, Orgovány, Orgovany, Orgoványi, Orgovanyi), Puka, Stankuľa (Stankulya, Sztankulya, Sztankullya), Šarkádi (Sarkady, Sarkády, Sarkadi), Teter (Téter, Tetér), Tódi (Todi, Tódy, Tody, Tődy, Thody), Toldi (Tóldi) a iné. - okrem toho bolo ďalších okolo 130 málo frekventovaných alebo ojedinelých rómskych priezvisk ako napríklad Adam, Bačo (Bacsó, Bazsó), Bakoš (Bakos), Bakši (Bakssi), Baláž (Balas, Balás, Balassy), Bančok (Bancsok), Barna, Béreš (Béres), Buda (Budu), Buzitaj (Buzitay), Cibere (Czibere), Cigan (Czigany, Czigány), Čana (Csanya, Csányi), Čitler (Csitler), Daňo (Danyo), Ďula (Gyula), Ďurčo (Gyurcso, Gyurtsa), Farkaš (Farkas), Ferčák (Fercsák), Feri, Fiču (Ficsu, Ficzu, Fetsu), Foraj (Forrai), Friču (Fricsu, Friczu), Gábor (Gabor), Geci (Geczy), Gruľa (Grulya), Gunár, Jonáš (Jonás, Jónas, Jónás, Joanás), Kaku, Kálo (Káló, Kalla), Kanko (Kankó), Katona, Kompuš (Kompus, Kampus), Kóre (Kore, Koré, Koro, Koró), Koreja (Coreja), Kosoru (Koszoru, Koszorú, Koszor), Kováč (Kovács), Lacko (Laczko), Lakatoš (Lakatos), Lazi (Lazy, Lázy), Marton (Márton), Maťaš (Mátyas, Mátyás, Máttyás), Mati (Matyi), Migi, Mišu (Misu), Moďoro (Mogyoro), Molnár (Molnar), More, Palko, Papa (Papu), Peter (Péter), Pišok (Pisok), Pucu (Putzu), Pufuš (Puffus), Pustaj (Pusztay, Pusztai), Raklo (Rakló, Rakro), Rigaš (Rigas, Rigás, Rigács, Rikács), Roštaš (Rostas), Ruso (Ruszu, Russi), Samu (Sami), Siladi (Szilagyi), Solnoky (Szolnoky), Šimko (Simko), Široky (Siroky, Siroki), Šugar (Sugar), Tót (Tóth) atď. v okrese Füzér 86

87 - najrozšírenejšími rómskymi priezviskami boli Budaj (Budai, Buday), Oláh (Olah), Vaňo (Vanyó, Vanyo, Ványo), Kroko (Krokó, Kroka), Kohút (Kohut, Kohuth, Kohutt, Kohot), Čende (Csende, Csendi), Horvát (Horváth, Horvath), Haluška (Haluska), Gabčo (Gapcso, Gabcsó, Gabcso, Gabczo, Kaptsu, Gaptsu, Gapcsa), Mati (Matyi, Mattyi), Puda, Vereš (Veres, Veress, Vörös), Jano (Janó, Jani, Janov) a Župčo (Supcso, Zsupcso, Zsupsó, Zsupcsó, Zuptso, Zupcso, Zsubtso). - menej frekventovanými rómskymi priezviskami boli Bačo (Bacso, Bacsó, Bátsó, Bazsó, Badzó, Badsó, Bagyzsó, Bagydzsó), Bako (Bakó), Balog (Balogh), Bati (Batyi, Bátyi, Battyi, Báttyi, Batyhi), Boda (Bodo), Cigan (Czigány, Czigany), Čati (Csati, Csáti, Csaty, Csáty), Duna (Dana, Dunna), Farkaš (Farkas), Fečo (Fecso, Fécso, Fecsó), Gábor (Gabor), Gomboš (Gombos), Janočko (Janocsko, Jantcsko, Janoctskó), Joni (Jóni, Jone, Jona, Jonyi, Jónyi), Juraško (Jurasko, Gyurasko), Kuruc (Kurucz), Laci (Laczy, Laczi, Lacsy), Langa, Lingo (Lingó), Marko (Markó), More (Móre), Petráš (Petrás, Petras, Petrásy), Puni (Punyi, Puny), Samo (Samu), Siňo (Szinyo, Sinyo, Szino, Szinu, Szinyu), Šuster (Suszter, Suster), Tatárka (Tatarka), Turták (Turtak), Vasiľ (Vaszély (Vaszily, Vaszilly, Vaszil, Vassily), Vičiri (Vicsiri, Vicsiry, Vicseri, Vitsiry) a iné. - okrem toho bolo ďalších okolo 140 málo frekventovaných alebo ojedinelých rómskych priezvisk ako napríklad Adi, Andraš (Andras), Báči (Bácsi), Bango, Berky, Buda, Bunda, Cifra (Czifra, Cziffra, Czitra), Cino (Czinó), Čáki (Csáky), Čoro (Csoro), Čuka (Csuka), Čunik (Csunyik), Čurči (Csurcsi), Čuri (Csuri), Dančo (Dancso, Dantsó), Dani (Danyi, Danyu), David, Dudogo, Ďuri (Gyuri, Gyura), Ďurči (Gyurcsi, Gyurcsy), Ďurica (Gyuricza), Fedák, Fekete, Ferenc (Ferencz), Feri, Ficko (Ficzko), Guľaš (Gullyás), Hanko, Huči (Hucsi), Huda, Janko, Jonaš (Jonias), Kačara (Kacsara, Katsara), Kálo (Kaló, Káló, Kálló, Kállo, Kalló), Kanaloš (Kanálos), Kaňalo (Kanyaló), Kečkeš (Kecskés), Kiš (Kis), Kondáš (Kondás, Kondas), Lacko (Laczko), Lakatoš (Lakatos), Lali, Marton (Márton), Mate (Mathe, Máthé), Matiaš (Matias), Maťaš (Matyás), Migi (Migyi, Miki), Miľo (Milyo, Millyo), Mišlej (Mislyei), Molnár, Ofaluši (Ofalusi, Ófalusy, Offalusi), Palko, Palkovič (Palkovics), Páni (Pányi), Pešta (Pesta), Pota, Punci (Punczy), Rajko, Roša (Rosa, Rósa), Roštaš (Rostas, Rostás), Rusnak (Rusznak), Sušenka (Susenka, Szusenka), Stojka (Sztojka), Šandor (Sandor, Sándor), Široky (Siroky), Šuga (Suga), Tót (Tóth), Ťukoš (Tyukos), Vajda, Vakaro (Vakaró), Valaško (Valasko), Vančo (Vancso), Vango (Vángo, Vangó), Varga, Vaško 87

88 (Vasko, Vaskó), Volčko (Volcsko, Volcko, Voltsko, Vilcsko, Vilycsko), (Zsiga, Siga) atď. Zuba, Žiga v okrese Košice - najrozšírenejšími rómskymi priezviskami boli More (Móre, Mori, Móri, Móri), Sundi (Szundi, Szundy, Szúndy, Sundis, Sunda, Sandi, Senda), Daňo (Danyo, Danyi, Dányi, Dany, Danya), Rajko (Rajkó), Haluška (Haluska), Čende (Csende, Csendi), Horvát (Horváth, Horvath), Kiš (Kis, Kiss), Cigan (Czigán, Czigan, Czigány, Czigany, Csigany), Lakatoš (Lakatos), Papa (Pápa), Marton (Márton, Mártony, Martony, Mártonyi, Martonyi) a Budaj (Budai, Buday). - menej frekventovanými rómskymi priezviskami boli Balog (Balogh), Betori (Betory, Betóry, Bethory, Batori), Bukľo (Buklo, Bukló, Buklyó, Buklyo, Buglya), Čuka (Csuka), Ďuri (Gyuri), Ferko, Gábor (Gabor), Géci (Geczy, Geczi), Guľaš (Gulyas, Gulyás, Gallyás), Ištván (István, Istvan, Estván, Estvan), Kaňalo (Kanalo, Kanyalo, Kanyaló, Konyaló, Konyalo), Kore (Koré), Kováč (Kovács, Kovacs), Marko, Mata (Matta, Mate, Mato), Máti (Mátyi, Matyi), Migi (Mige), Nanu, Pišta (Pesta), Puda, Pustaj (Pusztai, Pusztay), Roštáš (Rostás, Rostas, Rosztás, Rosta), Samu (Sami, Sama), Vak, Zajac (Zajacz, Zajácz, Zajatz), Žiga (Siga, Zsiga) a iné. - okrem toho bolo ďalších okolo 125 málo frekventovaných alebo ojedinelých rómskych priezvisk ako napríklad Adam (Adám), Adi, Bačo (Bacso), Bako (Bakó, Bak), Bandi, Bango (Bangó), Bartuš (Bartus), Baťa (Batya, Batyo, Batyi, Battyi), Blaho, Buba (Bubu, Bobu), Bucla, Bundi, Čarnič (Csarnits), Čikoš (Csikos), Činalo (Csináló), Čonka (Csonka), Čučo (Csucso), Dadore, Dančo (Dantso, Dantsó), David, Ďurka (Gyurka), Farkaš (Farkas), Ferenc (Ferencz), Feri (Ferű), Fiču (Ficsu), Filo (Filó), Gaži (Gazsi, Gazsy, Gasi), Gore (Gőre), Gruľo (Grulyo), Hanča (Hanczsa), Harang, Hegeduš (Hegedüs), Ištok (Istok, Istók, Estok), Janik (Janig), Jano (Jani), Janoš (Janos, János), Jonáš (Jonás), Juhas (Juhasz), Kakaš (Kakas), Kanko (Kankó), Kézmiveš (Kézmives, Kézméves), Kišicky (Kisiczky), Kohut, Kolčár (Kolcsár, Koltsár), Koňa (Konya), Lacko (Laczko), Laci (Laczi, Laczy), Lendel (Lengyel), Makovsky (Makovszky), Otováni (Othoványi), Pál, Palko, Pokoš (Pokos), Poľák (Polyák), Popa, Punčala (Puncsala), Puškaš (Puskas), Roško (Rosko), Samko, Štofan (Stofan), Segéň (Szegény), Taragoš (Taragos), Vajda, Zajdar, Žarnaj (Zsarnai) atď. 88

89 v okrese Szikszó - najrozšírenejšími rómskymi priezviskami boli Bódi (Body, Bodi, Bódi, Bődi, Bődy), Horvát (Horváth, Horvath), Bančok (Bancsok, Bancsók, Bantsok, Bántsok, Bántyok, Pancsok), Raklo (Rakló, Ráklyo, Raklyo, Raklyó), Guľaš (Gulyas, Gulyás, Gullyas, Gallyas, Galyas), Šándor (Sándor, Sandor), Molnár (Molnar, Mólnár), Budaj (Buday, Budai), Onodi (Ónodi, Ónody, Onody), Bango (Bangó), Lakatoš (Lakatos) a Kosoru (Koszoru, Koszorú, Koczoru, Koszoró, Koszoro). - menej frekventovanými rómskymi priezviskami boli Araňoš (Aranyassy (Aranyos, Aranyosi, Aranyossi, Aranyossy, Aranyasi), Baboš (Babos, Bábos, Baboss), Balog (Balogh), Bandi (Bandy), Bartuš (Bartus), Bogdaň (Bogdany, Bogdány, Bogdanyi, Bogdányi), Bone (Boné, Bóni, Boni), Čőmőr (Csőmőr, Csömör, Csemer, Csomor), Čuka (Csuka), David, Dudáš (Dudás, Dudas), Ďura (Gyura, Gyuri), Ferenc (Ferencz, Ferentz, Ferenczy, Ferenczi, Ferencsi), Godo (Godó), Kaňalo (Kanyalo, Kanyaló, Kanaló, Konyaló), Kiš (Kis, Kiss), Kore (Kóré, Kóre, Kóry, Kóri, Kori, Koró, Koro), Kotaj (Kotay, Kotai, Kótai), Lajko (Lajkó), Močo (Mocso, Motso, Motzo, Motzó, Moczo, Moczó, Mocza, Macso), Naď (Nagy), Putnoki (Putnoky, Putoky, Putoki), Rosali (Roszali, Roszaly, Rozali, Rozaly, Rasaly, Rosari), Stankuľa (Stankulya, Sztankulya, Sztankullya), Tódi (Todi, Tody, Tódy), Toldi (Tóldi, Tóldy, Toldy) a iné. - okrem toho bolo ďalších okolo 160 málo frekventovaných alebo ojedinelých rómskych priezvisk ako napríklad Andraš (András), Baba, Bakro (Bakró), Bakšo (Bakso), Baláš (Balás), Bančo (Bancso, Bancsó), Batory (Bathory, Báthory), Benej (Benyej, Bényei, Bényey, Benyey), Béneš (Bényes), Berki (Berky, Berko), Betlen (Bethlen), Betóri (Betóry), Boldišár (Bóldisár), Buri, Cigan (Czigany, Czigány, Cziganyi), Čani (Csanyi, Csányi), Čenda (Csenda, Csinda), Čikľa (Csiklya), Čišmadia (Csismadia), Čontoš (Csontos), Damo, Dani (Danyi, Dányi), Dilino, Dudu (Duda), Estergaľoš (Esztergalyos, Esztergállyos), Farkaš (Farkas), Fekete, Ferko (Ferkó), Franko, Gabó, Gabor (Gábor), Gani (Gányi), Gari, Gaži (Gazsi, Gaszi, Gasi), Gomboca (Gombocza), Gőnci (Gőnczy), Hajnal, Hančka (Hancska), Hiroš (Hiros), Ivan, Jančo (Jancso), Janoši (Jánossy, Janóssy, Jánosy), Jani (Jany), Jonaš (Jónas), Kakara, Kálo (Kalló), Kino (Kinu, Kinio, Kin), Kaločaj (Kalocsai, Kalotsaj, Kolocsay, Kolocsai), Koraj (Korai, Kórai), Kováč (Kovács), Kračko (Kracsko, Kratskó, Krocsko), Laci (Laczy), Lacko (Laczko), Lali (Laly, Lala), Makula, Mati (Matyi), Mida, Miga, Michaľ (Mihály, Mihályi), Moďoro (Mogyoro, Mogyoró), Mončok (Montsok), More, Nanu, Nergeš (Nyerges), Orgon (Orgona), Oršočinalo (Orsocsináló), Őtveš (Őtves), Paci 89

90 (Paczi, Paczy, Pátczi, Pacsi, Pácsy, Pacsy), Panto (Pantho, Panthó, Pantó, Pántú), Pišu (Pisu, Pissu, Pizsu), Prišol (Prisol), Purci (Purczi, Purczy, Purtzi), Pundi (Pundy), Pustaj (Pusztay, Pustay), Puška (Puska), Rontó, Sajko (Szajko, Szajkó), Samko, Samu (Sami), Sitaj (Szitai, Szitay, Sitai), Široky (Siroky, Siroki, Siróki), Tamaš (Tamas), Teleky, Vajda, Zajdar (Sajdár, Zadár), Žarnaj (Zsarnay, Zarnay, Zarnaj, Zsárnay, Sarnaj, Sarnai), Žiga (Zsiga, Siga), Žiroš (Zsiros, Siros, Sirós) atď. Súhrn poznatkov z Abovskej stolice Počas súpisných rokov, napriek regulácii Rómov, sa celkový počet Rómov v stolici zvýšil takmer na dvojnásobok. Počas súpisných rokov dochádzalo k neustálej obmene časti rómskych rodín v jednotlivých obciach stolice ako aj v samotnej stolici (pokračovalo skryté kočovanie). Správne orgány Abovskej stolice boli benevolentné a nedôsledné pri presadzovaní niektorých regulačných nariadení panovníkov (jednoznačne pri výchove rómskych detí). Školu navštevovalo priemerne ročne iba 21 školopovinných rómskych detí. Hlavným zamestnaním Rómov bolo kováčstvo, za ním nasledovala manuálna poľnohospodárska a iná práca. Rómovia zo strany panovníka boli donucovaní zanechať kováčstvo pravdepodobne z dôvodu, že neúmerne vysoký počet rómskych kováčov nemohol legálnou cestou dostatočne uživiť svoje rodiny. Muzikantstvo Rómov bolo postupne utlmené a prevádzkovalo sa iba na základe zvláštnych povolení úradov. Časť Rómov bola postupne prinútená vykonávať akúkoľvek manuálnu prácu (väčšinou príležitostnú). Nezamestnaných Rómov (rómskych žobrákov) v Abovskej stolici počas súpisných rokov bolo iba mizivé percento. Všetci Rómovia museli postupne opustiť svoje zemnice alebo chatrče a koncom súpisných rokov takmer všetky rómske rodiny už bývali v domoch medzi majoritným obyvateľstvom. Neskôr však začali tieto domy opúšťať. V stolici prevládali želiarske rómske rodiny. 90

91 Zopár rómskych sedliakov bolo v súpisoch vykázaných zrejme iba na základe horlivosti stoličných úradníkov. Takmer všetci Rómovia začali nosiť iba sedliacky odev. Takmer všetci Rómovia boli podriadení miestnym richtárom. Takmer všetci Rómovia prestali jesť mäso z uhynutých zvierat. Takmer všetci Rómovia prestali obchodovať s koňmi. Prevažná časť rómskych rodín začala odvádzať vojenskú a domovskú daň. 4.3 Súpisy Rómov v Šarišskej stolici Za túto stolicu je v rámci skúmaného obdobia známych deväť existujúcich súpisov Rómov (pozri Prílohu 4, tiež Tabuľku 1 a legendu k nej), a to dva zo sedemdesiatych rokov 18. storočia a sedem z osemdesiatych rokov 18. storočia. Súpisy z rokov 1774 a 1775 boli v jednotlivých okresoch vyhotovené len za druhý polrok. Súpisy z rokov 1780, 1783 a 1784 boli vyhotovené súčasne za prvý aj druhý polrok. Súpis z roku 1782 nie je možné vyhodnotiť komplexne za celú stolicu, pretože obsahuje súpisné hárky iba štyroch okresov, a to Dolnotoryského (jeden za obidva polroky), Sekčovského (neúplný za druhý polrok), Topľanského (za prvý a neúplný za druhý polrok), Makovického (za prvý aj druhý polrok) a súpisné hárky za Hornotoryský a Širocký okres chýbajú. Súpis z roku 1785 bol v okrese Makovica vyhotovený iba za prvý polrok, v ostatných okresoch bol vyhotovený súpis iba jeden za obidva polroky (za Topľanský okres urobený v roku 1784 a použitý pre rok 1785, za Sekčovský okres neúplný), takže sa tiež nedá použiť na vyhodnotenie za celú stolicu. Vyhodnotiť komplexne za celú stolicu nemožno ani súpis z roku 1787, ktorý obsahuje iba súpisný materiál za Širocký okres (jeden súpis za prvý aj druhý polrok). V Šarišskej stolici bol za obidva polroky vyhotovený iba súpis v roku 1781, aj ten však v druhom polroku nebol urobený kompletne vo všetkých šiestich okresoch (nebol urobený v Hornotoryskom okrese). 91

92 Tabuľkové spracovanie súpisov Šarišskej stolice V nasledujúcich tabuľkách (Tabuľka 7 až 9) sú spracované hlavné údaje z daných súpisov 240 vykonávaných v Šarišskej stolici. (Pozri tiež Tabuľku 1 a legendu k nej.) Tabuľka 7 Celkový počet Rómov (rómskych rodín a ich detí) a spôsob výchovy rómskych detí v Šarišskej stolici Rok polrok Počet Rómov Počet rodín Počet detí ako deti sedliakov Výchova rómskych detí dané do služby v učení doma neuvedená a iná ???????? 1. 2.???????? ???????? 1. 2.???????? 240 ŠA Prešov: ŠŽ-1: a. p. 1775/4-9; 41 L. C. 1781/81-87; L. C. 1782/41-47; a. p. 1785/8-14; a. p. 1787/392. MOL: C 56: 5. csomó, 1775: Balogh N. 4; 6. csomó, 1776: Balogh F. 2. N ; 25. csomó, 1781: Balogh F. 7. N ; 27. csomó, 1782: Bacsák F. 14. N ; 38. csomó, 1784: F. 1. N ; 46. csomó, 1785: F. 1. N

93 Vysvetlivky k Tabuľke 7: Pod označením ako deti sedliakov sú zahrnuté rómske deti dané (resp. odobraté) na výchovu k sedliakom a rómske deti, ktoré dostavali sedliacku výchovu doma. U rómskych detí daných do služby nebolo v súpisoch bližšie špecifikované do akej, pričom do služby buď dochádzali z domu, alebo bývali v mieste služby. Termínom v učení sú označené rómske deti, ktoré navštevovali školu, alebo sa učili u remeselníkov, alebo sa remeslu priúčali doma, alebo ktoré po vyučení vykonávali remeslo (praxovali). V kolónke doma sú započítané všetky rómske deti zdržujúce sa pri rodičoch (malé, telesne postihnuté, mentálne zaostalé, nič nerobiace, pomáhajúce zostarlému otcovi atď.). Označenie neuvedená a iná výchova zahŕňa aj rómskych mládencov slúžiacich vo vojsku. Tabuľka 8 Zamestnanie rómskych živiteľov rodín v Šarišskej stolici Rok polrok Počet rodín kováč Zamestnanie rómskeho otca (matky) kováč a iné muzikant muzikant a iné manuálna práca žobrák neuvedené ???????? 1. 2.???????? ???????? 1. 2.???????? Vysvetlivky k Tabuľke 8: Pod označením kováč a iné sú zahrnutí: kováč - muzikant, kováč - manuálna práca, kováč - žobrák, kováč - mlátič obilia a kováč - nitovač panvíc a medených kotlov - muzikant. Označenie muzikant a iné zahŕňa zamestnania: muzikant - kováč - manuálna práca, muzikant - manuálna práca a muzikant - kováč - žobrák. Pod manuálnou prácou sa rozumie: práca na poli, práca so sekerou, oráč, pastier, nájomný robotník - žobrák. 93

94 Tabuľka 9 Bývanie a postavenie rómskych rodín v Šarišskej stolici Rok polrok Počet rodín Max. počet detí v rade iných domov Bývanie rómskych rodín na konci dediny v zemnici neuvedené a iné Postavenie rómskych rodín sedliak želiar podželiar neuvedené a iné ?????????? 1. 2.?????????? ?????????? 1. 2.?????????? Vysvetlivky k Tabuľke 9: Rómske domy zahrnuté pod označením v rade iných domov sú v súpisoch uvádzané ako domy v sérii (rade) so sedliackymi domami, novopostavené domy v sérii ostatných domov, domy v rade ostatných domov, alebo domy v strede dediny. Označenie v tabuľke ako rómske domy na konci dediny zahŕňa rómske domy v blízkosti série ostatných (sedliackych) domov, nové rómske domy blízko série ostatných domov, rómske domy a domčeky mimo série (radu) ostatných domov a rómske domy a domčeky na konci dediny. K zemniciam sú započítané rómske dobré zemnice v sérii sedliackych domov, rómske zemnice blízko série domov, rómske zemnice mimo série ostatných domov. V stĺpci neuvedené a iné sú zahrnuté rodiny bez označeného spôsobu bývania alebo bližšieho určenia polohy domu, tiež rodiny bývajúce v obecnom dome alebo u inej rodiny alebo budujúce dom. Pod označením neuvedené a iné, ktoré sa týka postavenia rómskych rodín, sú zahrnuté rómske rodiny, u ktorých nie je v súpisoch uvedený právny stav, alebo jeho uvedenie je nezrozumiteľné. 94

95 Nekompletný súpis za druhý polrok V druhom polroku 1781 nebol urobený súpis Rómov v Hornotoryskom okrese Šarišskej stolice. Bez tohto okresu žilo v Šarišskej stolici v druhom polroku 1781 celkom 975 Rómov v 222 rodinách spolu s 534 deťmi (od 1 do 8 detí v rodine). Doma bez akejkoľvek aktivity zostávalo 362 rómskych detí, školu navštevovalo 10 rómskych detí, k adoptívnym rodičom bolo umiestnených 30 rómskych detí. Muzikantstvu sa priúčalo 13 rómskych detí, 66 rómske deti sa učili remeslu (53 detí doma u rodičov, 13 detí u remeselníkov), 44 rómske deti boli dané do služby a 9 rómski mládenci boli vojaci. Čisto kováčstvom sa zaoberalo 82 rómskych rodín, kombináciou kováč - muzikant sa živilo 61 rómskych rodín, kováč - manuálna práca sa živilo 41 rómskych rodín, kováč - muzikant - manuálna práca sa živilo 31 rómskych rodín a zamestnaním kováč - žobrák sa živila 1 rómska rodina. Manuálne pracovali 4 rómske rodiny, 1 rómska rodina bola muzikantská a u jednej rómskej rodiny nebol uvedený spôsob obživy. V rade ostatných domov bývalo 131 rómskych rodín, mimo radu domov 77 rómskych rodín a v zemniciach bývalo 6 rómskych rodín. U 8 rómskych rodín spôsob bývania nebol uvedený. Oproti prvému polroku 1781 kedy boli 3 sedliacke rómske rodiny, v jeho druhom polroku už bola zaevidovaná iba 1 sedliacka rómska rodina (s 1/8 usadlosťou), 116 rómskych rodín bolo želiarskych, 17 rómskych rodín bolo podželiarskych a u 88 rómskych rodín právne postavenie nebolo uvedené. Sedliacke oblečenie nosilo 188 rómskych rodín, cigánsky sa obliekalo 10 rómskych rodín, u 24 rómskych rodín nebolo uvedené aký odev nosili. Všetci boli podriadení miestnemu richtárovi (u 2 rómskych rodín podriadenosť nebola vyznačená). Zdochliny konzumovalo 75 rómskych rodín, nekonzumovalo 127 rómskych rodín (u 20 rodín konzumácia nebola vyznačená). S koňmi obchodovali 4 rómske rodiny, neobchodovalo 90 rómskych rodín (u 128 rodín obchodovanie s koňmi nebolo vyznačené). Dane platilo 78 rómskych rodín, neplatilo 26 rodín (platenie daní nebolo uvedené u 118 rómskych rodín). Nekompletný súpis za rok Podľa spoločného súpisu za prvý a druhý polrok 1782 žilo v Dolnotoryskom okrese celkom 334 Rómov v 69 rodinách, ktoré mali spolu 202 detí (od 1 do 7 detí 241 ŠA Prešov: ŠŽ-1: 41 L. C. 1781/ ŠA Prešov: L. C. 1782/

96 v rodine). Bývali v 50 obciach väčšinou 1 až 2 rodiny v obci. V domácej rómskej výchove zostávalo 192 detí, z toho iba jedno dieťa navštevovalo školu. Na výchovu k adoptívnym rodičom boli dané 3 rómske deti a do služby bolo daných 7 rómskych detí. Čisto kováčskym remeslom sa zaoberala iba 1 rómska rodina. V kombinácii kováčstva s muzikanstvom sa živilo 49 rómskych rodín a v kombinácii kováčstva s manuálnou prácou sa živilo 17 rómskych rodín. Manuálnou prácou sa živila 1 rómska rodina (u 1 rodiny nebol uvedený spôsob obživy). V domoch medzi ostatnými domami bývalo 5 rómskych rodín, mimo ostatných domov bývalo 61 rómskych rodín (u 3 rómskych rodín nebolo uvedené ako bývajú). V danom súpisnom roku sa neobjavila ani jedná sedliacka rómska rodina, 5 rómskych rodín bolo želiarskych, 63 rómskych rodín bolo podželiarskych (u 1 rómskej rodiny nebolo uvedené právne postavenie). Všetky rómske rodiny nosili sedliacky odev, iba u 1 rodiny nebol uvedený spôsob obliekania. Miestnemu richtárovi bolo podriadených 68 rómskych rodín (podriadenosť richtárovi nebola vyznačená u 1 rodiny). Až 60 rómskych rodín konzumovalo mäso z uhynutých zvierat (87 %). Iba 1 rómska rodina obchodovala s koňmi, ale až u 68 rodín nebolo uvedené či s koňmi obchodujú alebo neobchodujú. Dane odvádzali iba 5 rómske rodiny (okolo 7 %). Podľa súpisu za prvý polrok 1782 žilo v okrese Makovica spolu 176 Rómov v 36 rodinách, v ktorých vychovávali spolu 104 detí (maximálne 5 detí na rodinu). Boli roztrúsení v 32 obciach, väčšinou po 1 rodine v obci. Väčšina rómskych detí zostávala doma pri rodičoch (84 detí - takmer 81 %). Školu navštevovalo 11 rómskych chlapcov a na výchovu do sedliackych rodín bolo daných 8 rómskych detí. Jeden rómsky mládenec bol vojakom, 35 rómskych mládencov vykonávalo remeslo a jeden rómsky chlapec slúžil. Všetkých 36 rómskych rodín sa živilo kováčstvom. Podľa súpisných údajov v domoch medzi ostatnými domami v obci žilo 33 rómskych rodín a oddelene od ostatných domov žili iba 2 rodiny. Väčšina rodín bolo želiarskych, 2 rodiny boli podželiarske. Všetci Rómovia chodili v sedliackom odeve a boli podriadení miestnemu richtárovi. Nik z nich nekonzumoval mäso z uhynutých zvierat a iba 5 rómskych rodín obchodovalo s koňmi. Ani jedná rómska rodina neplatila dane. Súpis z toho istého okresu Makovica za druhý polrok 1782 je však oproti súpisu za prvý polrok 1782 značne rozdielny (ak neboli skreslené súpisné údaje za prvý polrok, akoby sa jednalo o iné rómske rodiny, alebo o súpis z iného okresu, pretože 96

97 skutočnosti uvádzané v prvom a v druhom polroku si navzájom odporujú alebo sa navzájom vylučujú). Aj keď počet rómskych rodín podľa súpisu z okresu Makovica v druhom polroku 1782 poklesol o 3 rodiny, na 33 rodín (čo by mohlo byť), celkový počet rómskych detí (pri uvedení v súpise, že rómske rodiny mali maximálne 4 detí) nemohol poklesnúť o 34 detí na celkový počet 70 detí. Ibaže buď deti pomreli, alebo Rómovia ich zatajili (ale prečo tak neurobili už v prvom polroku), alebo ide o úplne iné rómske rodiny, ktoré medzitým sa medzi sebou vymenili (to znamená, že naďalej kočovali). Ďalej podľa tohto súpisu rómski rodičia vychovávali doma 19 svojich detí a na výchove u sedliakov v tých istých dedinách bolo 22 rómskych detí. Remeslo vykonávalo 19 rómskych mládencov. Na ďalších 10 detí sa v súpise akosi pozabudlo a nebolo pri nich nič uvedené. Kováčstvo vykonávalo 31 rómskych rodín, čiže tiež takmer všetky rodiny (až na dve rómske rodiny, ktoré sa živili manuálnou prácou). V domoch medzi ostatnými domami v dedine bývalo 15 rómskych rodín (v prvom polroku 33 rodín), v domoch mimo série domov bývali 3 rómske rodiny. Znova pribudli zemnice v ktorých bývalo až 15 rómskych rodín. Vyzerá to tak, akoby 18 rómskych rodín opustilo svoje domy v dedine a odišlo preč a na ich miesto, nie však do ich domov, sa nasťahovali iné rómske rodiny, ktoré si na bývanie vyhĺbili zemnice. Všetky rómske rodiny boli želiarske (u 17 rodín je v súpise poznámka, že boli pánski želiari). Všetci Rómovia sa obliekali podľa sedliackeho vzoru a boli podriadení miestnemu richtárovi. Nikto z Rómov nekonzumoval mäso z uhynutých zvierat a neobchodoval s koňmi. U 17 rodín bolo vyznačené, že neplatia dane, u 16 rómskych rodín platenie daní nebolo vyznačené. Súpisné údaje za Sekčovský okres sú iba za druhý polrok 1782 aj to neúplné (chýbajú údaje za Nižný obvod). Vo Vyšnom obvode žilo celkom 62 Rómov v 17 rodinách spolu s 29 deťmi (1 až 4 detí v rodine). Bývali v 15 obciach, väčšinou 1 rómska rodina v obci. Pri rómskych rodičoch doma žilo 20 detí, z toho 16 remeselníkov a 3 muzikanti, 1 dieťa slúžilo. Školu nenavštevovalo ani jedno rómske dieťa a u adoptívnych rodičov žilo 7 rómskych detí (u 2 detí nebolo nič uvedené). Kováčstvom sa živilo 10 rómskych rodín, v kombinácii kováč-muzikant-žobrák sa živili ďalšie 3 rómske rodiny. Čisto žobraním sa živili 2 rómske rodiny (u 2 rodín nebol uvedený spôsob obživy). V rade ostatných domov bývalo 7 rómskych rodín, mimo radu domov bývali 8 rómske rodiny (u 2 rodín nebol uvedený spôsob bývania). Želiarskych rómskych rodín bolo 14, podželiarska bola 1 rómska rodina (u 2 rodín nebolo uvedené 97

98 právne postavenie). Ako sedliaci sa neobliekali 3 rómske rodiny (spôsob obliekania nebol uvedený u 4 rodín). Všetci boli podriadení miestnemu richtárovi. Mäso z uhynutých zvierat konzumovali 3 rómske rodiny (u 14 rodín však nebolo nič uvedené). S koňmi neobchodovala ani jedná rómska rodina. Dane platilo 10 rómskych rodín, neplatilo 5 rodín (u 2 rodín nebolo uvedené či platia alebo neplatia dane). V Topľanskom okrese podľa súpisu za prvý polrok 1782 žilo celkom 179 Rómov v 43 rodinách a mali spolu 99 detí (maximálne 7 detí v rodine). Bývali v 33 obciach (od 1 do 3 rodín v obci). Doma zostávalo 88 rómskych detí (89 %) z toho 43 z nich boli remeselníci. Iba 3 deti boli na výchove u adoptívnych rodičov. Všetky rómske rodiny sa zaoberali kováčstvom. Až na 4 rómske rodiny (z toho u jednej rodiny nebolo nič uvedené) všetky ostatné rómske rodiny bývali v domoch v rade ostatných domov. Takmer všetky rómske rodiny boli želiarske, iba 1 rodina bola podželiarska. Sedliacky odev nenosili iba 3 rómske rodiny. Mäsom z uhynutých zvierat sa živilo až 12 rómskych rodín. S koňmi neobchodovalo 18 rómskych rodín, u 25 rodín nebolo v súpise nič uvedené. Dane platili iba 3 rómske rodiny (40 rodín dane neplatilo). Súpis z Topľanského okresu za druhý polrok 1782 je nekompletný. Chýbajú údaje za Nižný obvod. Bez Nižného obvodu žilo v Topľanskom okrese celkom 72 Rómov v 15 rodinách spolu so 42 deťmi (1 až 7 detí v rodine). Údaje sú vcelku alikvotné k údajom z prvého polroka, nekorešpondujú iba pri spôsobe obliekania (až 10 rómskych rodín z 15-tich nosilo cigánsky odev) a čo sa týka platenia daní (všetkých 15 rodín platilo dane). Súpisy za rok 1782 neboli vôbec urobené za okresy Hornotoryský a Širocký. Pre vynechanie týchto súpisov ako aj pre nekompletnosť súpisov za ďalšie horeuvedené okresy Šarišskej stolice nebolo možné súpis za Šarišskú stolicu z roku 1782 zaradiť do tabuľkového spracovania údajov za túto stolicu. 98

99 Nekompletný súpis za rok Podľa súpisných údajov za rok 1785 žilo v Dolnotoryskom okrese celkom 430 Rómov (o 96 Rómov viac než v roku 1782) v 91 rodinách a mali spolu 255 detí (od 0 do 8 detí v rodine). Priemerný vek dospelých Rómov od 18 do 88 rokov bol 39 rokov, priemerný vek ich detí bol 8,5 roka. Na výchove u sedliakov bolo 28 rómskych detí, 41 rómskych detí slúžilo a 1 rómsky chlapec (sedemročný Ján Samko z Mudroviec) navštevoval školu. Väčšina rómskych detí bola na výchove alebo v službe v domovských obciach (59 detí), mimo domovských obcí bolo 9 detí. Ostatné rómske deti zrejme zostávali doma pri svojich rodičoch. Prevládali želiarske rómske rodiny (62), podželiarskych rodín bolo 10, u 19 rodín nebolo nič uvedené. Ďalšie údaje v súpise neboli uvedené. V Hornotoryskom okrese podľa súpisných údajov za rok 1785 žilo celkom 229 Rómov v 55 rodinách spolu so 126 deťmi (od 0 do 6 detí v rodine). Priemerný vek rómskych detí bol 8,4 roka. U adoptívnych rodičov žilo 22 rómskych detí, 2 rómske deti boli vychovávané ako sedliacke vlastnými rodičmi. U sedliakov slúžilo 24 rómskych detí, 2 rómske deti slúžili u župana, 2 u zemepána a 1 dieťa slúžilo u kováča. Do školy chodili 2 rómske deti (deväťročná Katarína Kalejová z obce Torysa a jedenásťročný Andrej Munya z Lipian). Väčšina rómskych detí zostávala doma pri rodičoch. Doma zostávali najmä deti malé, deti pomáhajúce zostarlému otcovi (5 detí), deti choré na padúcnicu (3 deti) alebo zdravotne postihnuté (2 deti hluchonemé, 1 dieťa hluché, 1 dieťa slepé). Všetky rómske rodiny boli želiarske (u 9 rodín právne postavenie nebolo uvedené). Zo súpisných údajov za prvý polrok 1785 sa dá vyčítať, že v Makovickom okrese žilo celkom 257 Rómov (v porovnaní s prvým polrokom 1782 stúpol počet Rómov o 81 osôb) v 68 rodinách a mali spolu 134 detí (od 0 do 5 detí v rodine). Priemerný vek rómskych detí bol 6,2 rokov. Sedliacku výchovu dostavalo 55 rómskych detí, 28 rómske deti slúžili. Na výchove a v službe boli väčšinou mimo domovských obcí (67 detí). Doma zostávalo 8 rómskych detí, jedno dieťa bolo v nemocnici. Spôsob výchovy u 42 rómskych detí však nebol v súpise poznačený. Želiarskych rómskych 243 ŠA Prešov: ŠŽ-1: a. p. 1785/

100 rodín bolo 44, podželiarskych 4. Až 11 rómskych rodín bolo sedliackych (3 rodiny s 3/8 usadlosťou, 5 rodín s 2/8 usadlosťou a 3 rodiny s 1/8 usadlosťou). Súpis zo Sekčovského okresu za rok 1785 je nekompletný (úplne chýbajú údaje za Nižný obvod), kvôli čomu, ako aj pre stručnosť súpisov (až na Širocký okres) z ostatných okresov za tento rok, sa nedá číselne vypracovať celkový súpis za celú Šarišskú stolicu za rok 1785 tak, aby sa mohol zaradiť do ďalšieho tabuľkového spracovania. V Širockom okrese ako v jedinom boli súpisné údaje za rok 1785 zozbierané podľa predpísaného formulára. Podľa týchto údajov žilo v tomto okrese celkom 176 Rómov v 41 rodinách, ktoré mali spolu 104 detí (od 1 do 6 detí v rodine). U adoptívnych rodičov bolo 12 rómskych detí, doma zostávalo 71 detí, 1 dieťa vykonávalo remeslo a 20 detí slúžilo. Školu nenavštevovalo ani jedno rómske dieťa. Kováčstvom sa živilo 35 rómskych rodín, kováčstvom a muzikanstvom sa živila 1 rómska rodina a výlučne muzikanstvom tiež 1 rodina. Všetky rómske rodiny bývali v rade ostatných domov. Sedliacke postavenie dosiahli 3 rómske rodiny (s 1/8 usadlosťou), 37 rodín bolo želiarskych a 1 rómska rodina bola podželiarska. Všetky rómske rodiny boli podriadené miestnemu richtárovi, sedliacky odev nosilo 39 rómskych rodín, ani jedná rómska rodina nekonzumovala mäso z uhynutých zvierat a neobchodovala s koňmi. Dane neodvádzala ani jedná rómska rodina (v súpise poznámka, že na základe kráľovského rozhodnutia sú oslobodení od platenia daní na obdobie 3 rokov). Súpis za Topľanský okres bol urobený v roku 1784, ale s poznámkou, že platí pre rok Podľa neho žilo v okrese celkom 178 Rómov v 49 rodinách, ktoré mali spolu 87 detí (od 0 do 6 detí v rodine). Priemerný vek rómskych detí bol 8 rokov. Na výchove u sedliakov bolo 11 rómskych detí, 1 dieťa vychovával krčmár, v službe bolo 38 rómskych detí (22 slúžilo u sedliakov, 7 u pastierov, 3 u pánov, 3 ako pánski komedianti, 2 u richtárov, 1 u kováča). Ostatné deti zostávali doma (malé, 12 choré, 3 pomáhajúce pri remesle, 1 slepé, 1 nemé atď.). Väčšina rómskych rodín bolo želiarskych. 100

101 Nekompletný súpis za rok V tomto roku vôbec neboli urobené súpisy Rómov za Dolnotoryský, Hornotoryský, Makovický, Sekčovský a Topľanský okres. Vykonaný bol iba súpis Rómov za Širocký okres (jeden za obidva polroky), aj to podľa rozdielnych formulárov (v Prvom obvode podľa predpísaného formulára, v Druhom obvode podľa starého formulára). Preto ani tento súpis nemohol byť zaradený do tabuľkového spracovania. Podľa súpisných údajov za rok 1787 žilo v Širockom okrese celkom 280 Rómov (o 104 viac než v roku 1785) v 58 rodinách a mali spolu 171 detí (od 0 do 7 detí v rodine). Priemerný vek rómskych detí v Druhom obvode bol 7,5 roka. Na výchove u sedliakov bolo 8 rómskych detí, doma zostávalo 125 detí a slúžilo 34 rómskych detí (okrem iných: 8 u sedliakov, 3 u zemepánov, 2 u želiarov, 1 u kováča a 1 u krčmára). Prevládali želiarske rómske rodiny (47), podželiarske rómske rodiny boli 3 (u 8 rodín nebolo právne postavenie uvedené). Počet Rómov v Šarišskej stolici Počas súpisných rokov 1774 až 1784 najmenej Rómov v Šarišskej stolici (pozri Tabuľku 7) žilo v roku 1775 (celkom 656 Rómov v 161 rodinách spolu s 351 deťmi - priemerne 4 členné rodiny) a najviac v roku 1784 (celkom 1397 Rómov v 328 rodinách spolu so 794 deťmi - priemerne 4,3 členné rodiny). Aj po tomto roku počet Rómov stúpal ďalej, o čom svedčia nekompletné súpisy z rokov 1782, 1785 a Jednotlivé rómske rodiny mali od 0 do 10 detí (pozri Tabuľku 9). Celkový počet Rómov spočiatku do roku 1775 poklesol o 113 osôb (pozri Graf 6 a Tabuľku 7), potom do roku 1784 vcelku narástol na viac ako dvojnásobok oproti roku Odliv rómskych rodín v rokoch 1781 až 1783 a ich opätovný príliv v rokoch 1783 až 1784 svedčí o fluktuácii rómskych rodín aj v čase zákazu sťahovania. Meniaci sa počet detí v rómskych rodinách (pozri grafický priebeh) aj v tejto stolici hovorí o neustálej obmene veľkej časti rómskych rodín v jej jednotlivých obciach, dôsledkom ich príchodu z iných a odchodu do iných stolíc. Rómovia napriek rôznym regulačným nariadeniam panovníkov si ďalej žili svoj vlastný život a naďalej buď otvorene alebo skryto sa premiestňovali z miesta na miesto (jednoznačnú odpoveď na to dá až 244 ŠA Prešov: ŠŽ-1: a. p. 1787/

102 sledovanie pohybu konkrétnych rómskych rodín po jednotlivých obciach a jednotlivých stoliciach v daných súpisných rokoch). Graf 6 Celkový počet Rómov (ich rodín a ich detí) v rokoch 1774 až 1784 v Šarišskej stolici Počet osôb, Počet rodín Roky Celkový počet Rómov Celkový počet rómskych rodín Celkový počet rómskych detí Nárast počtu Rómov počas súpisných rokov v Šarišskej stolici naznačuje, že Rómovia museli mať podobne ako v Abovskej aj v tejto stolici vyhovujúce podmienky pre svoj spôsob života. Stoliční úradníci buď si nevedeli rady s vysokým počtom neustále sa premiestňujúcich Rómov a rezignovali na aplikáciu regulačných nariadení v praxi, buď mali s Rómami súcit, alebo jednoducho nariadenia panovníka vykonávali s nezáujmom a iba naoko (čomu nasvedčuje aj málopočetnosť a nekompletnosť súpisov). Výchova rómskych detí v Šarišskej stolici V rokoch 1774 až 1784 (pozri Tabuľku 7) slúžilo v mieste bydliska alebo mimo miesta bydliska od 0 do 45 rómskych detí (od 0 % do 7 % z celkového počtu rómskych detí v daných rokoch). V učení (pozri tiež vysvetlivky k Tabuľke 7) bolo od 52 do 236 rómskych detí (od 15 % do 30 %). 102

103 Na výchove u sedliakov (respektíve v sedliackej výchove doma) bolo v roku 1774 (pozri Graf 7 a Tabuľku 7) spolu 122 rómskych detí (29 % z celkového počtu rómskych detí v danom roku). Tento počet v ďalších rokoch klesal až na 47 detí v roku 1780 (8,2 %), od tohto roku do roku 1781 mierne stúpol na 61 detí (9,6 %), opäť do roku 173 klesol na 47 detí (10,4 %) a ďalej stúpal na 123 detí v roku 1784 (15,5 %). Aj keď sa nedá zo súpisov zistiť vývoj do roku 1774 a taktiež presnejšie (podľa neúplných súpisov) ani vývoj po roku 1784, vzhľadom na nízky počet rómskych detí v sedliackej výchove v rokoch 1774 až 1784 možno jednoznačne konštatovať, že stoliční úradníci, či už z rezignácie, tolerancie alebo ľahostajnosti, pristupovali k sedliackej výchove rómskych detí nezodpovedne. Na výchovu k sedliakom pravdepodobne odoberali iba deti zo skutočne usadených rómskych rodín a o ostatné neustále prichádzajúce a odchádzajúce rómske rodiny sa príliš nezaujímali. Graf 7 Rómske deti vychovávané ako deti sedliakov a deti zostávajúce doma pri rodičoch v porovnaní s celkovým počtom rómskych detí v Šarišskej stolici Počet osôb Roky Celkový počet rómskych detí Rómske deti vychovávané ako deti sedliakov Rómske deti zostávajúce doma Doma pri rodičoch (bez sedliackej výchovy) v roku 1774 zostávalo 172 rómskych detí (41 %). Tento stav sa postupne zvyšoval až na 373 detí v roku 1780 (65 %), potom do roku 1783 poklesol na 264 detí (59 %) a do roku 1784 sa opäť zvýšil absolútne na 399 detí, avšak relatívne poklesol na 50 % (pre nárast celkového počtu rómskych detí v stolici). Pohyb rómskych rodín z obce do obce a zo stolice do stolice bol zrejme aj z dôvodu, aby im úrady nemohli odoberať deti do výchovy. 103

104 Zamestnanie Rómov v Šarišskej stolici Hlavným zamestnaním rómskych rodín v Šarišskej stolici bolo kováčstvo (pozri Graf 8 a Tabuľku 8). Celkový počet rómskych kováčov (profesionálnych spolu s kováčmi vykonávajúcimi aj iné zamestnanie - pozri vysvetlivky k Tabuľke 7) v súpisných rokoch 1774 až 1784 sa pohyboval od 151 do 232 osôb (v priemere 182 kováčov ročne). Relatívne v roku 1774 sa kováčstvom zaoberalo 95 % rómskych rodín, tento počet poklesol v roku 1780 na 71 %, v roku 1783 vzrástol na 80 % a v roku 1784 opäť poklesol na 71 % (v rokoch 1774 až 1784 sa kováčstvom živilo priemerne okolo 80 % rómskych rodín). Graf 8 Počet rómskych kováčov, rómskych muzikantov a počet rómskych rodín živiacich sa manuálnou prácou v porovnaní s celkovým počtom rómskych rodín v Šarišskej stolici Počet rodín Roky Celkový počet rómskych rodín Rómski kováči Rómski muzikanti Rómske rodiny živiace sa manuálnou prácou V roku 1774 bolo v Šarišskej stolici iba 7 rómskych muzikantov (3,7 %), ktorí však okrem muziky sa živili aj inou príležitostnou prácou. Profesionálni rómski muzikanti sú v súpisoch vykázaní v rokoch 1780 až 1784 (3 muzikanti v roku 1780, po 1 v rokoch 1781 a 1783 a 13 v roku 1784). Počet všetkých muzikantov (profesionálnych aj neprofesionálnych) v uvedených rokoch sa pohyboval od 33 do 43 osôb (priemerne ročne 37 muzikantov - okolo 14 %). 104

105 Manuálnou prácou v rokoch 1774 až 1784 sa živilo 1 (0,5 %) až 21 (6,4 %) rómskych rodín (priemerne ročne 7 rodín - okolo 3 %), čiže iba zanedbateľne nízky počet Rómov. Podľa grafického priebehu do manuálnej práce sa zapájali iba rómske rodiny stabilne usadené. Žobraním sa v rokoch 1774 až 1784 živilo ročne od 1 % do 2 % rómskych rodín (pozri Tabuľku 8). U väčšieho počtu rómskych rodín nebolo uvedené zamestnanie v súpise z roku 1780 (u 25 rodín), v súpise z prvého polroka 1781 (u 48 rodín) a v súpise z roku 1784 (u 25 rodín). Tieto čísla naznačujú, že úradníci vykonávajúci súpisy v rokoch nárastu počtu rómskych rodín v stolici (pozri tiež priebehy Grafu 6) mali značné problémy so získavaním potrebných údajov. Bývanie rómskych rodín v Šarišskej stolici V zemniciach v roku 1774 (pozri Tabuľku 9) bývalo 60 rómskych rodín (32 %), v roku 1775 už iba 20 rómskych rodín (okolo 12 %), v roku 1780 a v prvom polroku 1781 sa v súpise už zemnice neuvádzali. Zemnice sa znova objavili v roku 1783, kedy v zemniciach bývalo 15 rómskych rodín (7 %). Znovuvybudovanie zemníc ako aj neuvádzanie spôsobu bývania v súpisoch svedčí o neustálom pohybe rómskych rodín. V domoch na konci alebo v blízkosti obce v roku 1784 v súpisnom roku 1774 (pozri Graf 9 a Tabuľku 9) bývalo celkom 94 rómskych rodín (50 %). Tento počet sa v roku 1775 zvýšil na 98 rodín (61 %), potom klesal a v roku 1780 bol najnižší (32 rodín - 12,5 %). V ďalších rokoch osciloval: 17 % - 16 % - 24 % rodín. Aj tento priebeh bývania svedčí o neustálom pohybe rómskych rodín. Rómovia z chatrčí za dedinou boli premiestňovaní do domov v dedine, a keď už sa zdalo, že problém ich bývania v zmysle nariadenia je vyriešený, za dedinou alebo v jej blízkosti sa objavili ďalšie a ďalšie chatrče a bolo treba začať odznova. Medzi ostatnými domami v obci v roku 1774 malo svoje bývanie 26 rómskych rodín (14 %). O rok na to, v roku 1775, v rade ostatných domov bývalo už iba 9 rómskych rodín (necelých 6 %). Vyzerá to tak, že 17 rómskych rodín sa buď vysťahovalo zo stolice, alebo zmenilo spôsob bývania. Po roku 1775 počet rómskych rodín bývajúcich v domoch medzi ostatným obyvateľstvom v obciach začal narastať a v roku 1781 bývalo medzi sedliakmi už 218 rómskych rodín (80 %). V ďalších dvoch rokoch sa tento počet znižoval na 157 rodín (73 %) v roku 1783 a v roku 1784 opäť 105

106 narástol na 224 rodín avšak v dôsledku prílivu rómskych rodín do stolice sa tento počet rómskych rodín bývajúcich v domoch medzi sedliakmi relatívne znížil na 68 %. Problém bývania Rómov počas súpisných rokov 1774 až 1784 v Šarišskej stolici v zmysle nariadenia panovníkov nebol vyriešený. Graf 9 Počet rómskych rodín bývajúcich v domoch medzi ostatnými domami a mimo ostatných domov v porovnaní s celkovým počtom rómskych rodín v Šarišskej stolici Počet rodín Roky Celkový počet rómskych rodín Rómske rodiny bývajúce v domoch mimo ostatných domov Rómske rodiny bývajúce v domoch medzi ostatnými domami Právne postavenie rómskych rodín v Šarišskej stolici Počas súpisných rokov 1774 až 1784 v Šarišskej stolici (pozri Graf 10 a Tabuľku 9) prevládali želiarske rómske rodiny. Relatívne najviac želiarskych rómskych rodín bolo v roku 1774 (78 %). V dôsledku pohybu rómskych rodín do stolice a zo stolice sa počet rómskych želiarov najprv znížil v roku 1775 na 76 %, potom v roku 1780 zvýšil na 76.5 %, v roku 1781 sa opäť znížil na minimálnych 61 %, v roku 1783 znova zvýšil na 69 % a v roku 1784 poklesol na 68 %. Absolútne sa tento počet zvýšil z minimálnych 123 rómskych želiarskych rodín v roku 1775 na maximálnych 222 rómskych želiarskych rodín v roku Počet podželiarskych rómskych rodín sa pohyboval v rokoch 1774 až 1784 od 21 do 56 rodín (od 8 % do 26 %). 106

107 Graf 10 Počet želiarskych a podželiarskych rómskych rodín v porovnaní s celkovým počtom rómskych rodín v Šarišskej stolici Počet rodín Roky Celkový počet rómskych rodín Želiarske rómske rodiny Podželiarske rómske rodiny Prvých 11 rómskych sedliakov (4,5 %) bolo vykázaných v súpise v roku 1780 (pozri Tabuľku 9). Pol roka na to (v súpise za prvý polrok 1781) sa však vyskytovali iba 3 rómski sedliaci. Ešte boli uvedení 2 rómski sedliaci v súpise v roku Prečo 11 rómskych sedliakov si neudržalo dlhšie svoj post nie je známe. Buď odišli do inej stolice, alebo sa opäť stali želiarmi. Ďalšie údaje zo súpisov Šarišskej stolice Vo väčšine obcí žilo iba po jednej rómskej rodine, najviac rodín žilo vo Veľkom Šariši (15 rodín v roku 1780 a 1781). Školu navštevovalo len nepatrné množstvo rómskych detí, a to v roku 1775 jedno dieťa, v roku 1780 trinásť detí, v roku 1781 v prvom polroku sedem detí, v roku 1781 v druhom polroku 10 detí a v roku 1783 už len tri deti. 107

108 Tabuľka 10 Obliekanie, podriadenosť, jedenie mäsa z uhynutých zvierat, obchodovanie s koňmi a platenie daní rómskych rodín v Šarišskej stolici Rok Obliekanie Podriadenosť richtárovi Jedenie zdochlín Obchod s koňmi Platenie daní ako sedliaci cigánsky odev neuvedené áno nie 7* neuvedená áno nie neuvedené áno nie neuvedený áno nie ** neuvedené Celk. počet rómskych rodín Legenda k Tabuľke 10: * - boli podriadení vajdovi ** - z toho počtu bolo 6 novousadených rodín oslobodených na 2 až 3 roky od platenia daní Takmer všetci boli podriadení obecnému richtárovi (pozri Tabuľku 10). Obliekali sa väčšinou ako sedliaci. Až na malé výnimky nekonzumovali mäso z uhynutých zvierat a neobchodovali s koňmi. Značná časť rómskych rodín neplatila ani domovskú, ani vojenskú daň (novousadlé rómske rodiny boli od platenia daní oslobodení na dva až tri roky). Priezviská Rómov Svoje priezviská si mnohé rómske rodiny prispôsobovali v Šarišskej stolici podľa nárečia a zvyklosti kraja, v ktorom žili, napríklad časté sú priezviská s koncovkou -uv (-uf, -uw) alebo -ov (-ow). Prevažovali však bežné tvary priezvisk. V súpisoch Rómov Šarišskej stolice z rokov 1774 až 1787 sa najčastejšie stretávame v jednotlivých okresoch s nasledovnými priezviskami: 108

109 v Dolnotoryskom okrese - najrozšírenejšími rómskymi priezviskami (od najvyššej frekvencie výskytu priezviska po najnižšiu) boli Samko alebo Samkuv (Sámko, Szamko, Szamkuv, Samkow), Ferko alebo Ferkuv, Baľa (Balya, Bálya, Ballya), Pohlodko (Pohlotko, Pochlotko), Balog (Balogh) a Gabor alebo Gaborov. - menej frekventovanými rómskymi priezviskami boli Andrej alebo Andrejuv (Andriuv, Andrejov), Andrišuv (Andrisuv, Andrissuv, Andrasuv, Andrassuv), Bačo (Baczo, Bacžo, Baczso, Badzo, Badžo, Badgyo, Bagyo, Baczy), Boka (Bokka), Buša (Bussa, Busa), Cigan (Czigan, Czigany, Czigány), Fečko (Fecsko, Feczko), Gabčo alebo Gabčuv (Gabcso, Gabcsuv), Gaboš (Gabos), Gaňo alebo Gaňuv (Ganyo, Ganya, Ganyuv), Hada (Hady), Haluška (Haluska), Holub, Horvát (Horvath, Horváth), Jurčo alebo Jurčuv (Jurcso, Jurcsuv), Kanko alebo Kankuv, Mirga (Marga), Mroč (Mrocs, Mrócs, Mrocz), Mročo alebo Mročuv (Mrocso, Mrocsuv), Paľo (Palyo, Palya), Pecha (Pecho, Peha), Pota (Potta), Sidelko (Sidelka, Szidelko), Suchi (Szuchi, Szuchy, Suchy, Szuhi), Štec (Stecz, Stecs, Sticz), Volčko (Volcsko, Volycsko), Žiga (Zsiga) a iné. - okrem toho bolo ďalších okolo 60 málo frekventovaných alebo ojedinelých rómskych priezvisk ako napríklad Bugoš (Bugos), Cico alebo Cicuv (Cziczo, Cziczuv, Cziczov), Citra alebo Citruv (Czitra, Czitruv), Čuňa (Csunya, Csonya), Čura (Csura), Ďura (Gyura), Ďurčo (Gyurcso, Gyurcsa), Ďurkuv (Gyurkuv), Feckuv (Feczkuv), Fedor, Feňo (Fenyo), Ferencuv (Ferenczuv, Ferentzuv), Furko, Gabko, Godla, Guňa (Gunya, Gonya), Ištokuv (Istokuv, Estokuv, Estokuw), Ivančo (Ivancso), Janko, Januv, Javor, Kačara (Kacsara, Kacsura, Katsuro), Kaleja, Kalin (Kalyin), Korej, Kroky, Laco alebo Lacuv (Laczo, Laczuv, Latzuv), Mačo alebo Mačuv (Macso, Matso, Macsuv), Mati (Matyi, Mattyi), Matis (Matisz), Mihok (Michok), Palko, Pešta (Pesta), Poľakuv (Polyakuv), Sidelo (Szidelo), Sivak, Staš (Stas), Šugo (Sugo), Tatarka, Turtak, Vaško (Vasko) atď. v Hornotoryskom okrese - najrozšírenejšími rómskymi priezviskami boli Gabor alebo Gaboruv (Gaboruf), Cigan (Czigan), Bandi alebo Banduv (Bandy, Banda, Banduf), Gabčo alebo Gabčuv (Gabcso, Gabtso, Gapcso, Gabcsuv, Gapcsuv), Kaleja (Kalyeja) a Maťa alebo Maťuv (Matya, Matyo, Matyuv, Mattyuf). - menej frekventovanými rómskymi priezviskami boli Adamuv (Adamuf), Bačo alebo Bačuf (Badso, Bazso, Bacsuf), Bledi (Bledy), Červenobrady (Cserwenobradi, 109

110 Cservenobrady), Ďurčo (Gyurcho), Ďuri (Gyuri, Gyury), Fačko (Facsko, Faczko), Godla, Husar (Huszar), Kotľar (Kotlyar, Kotlyár), Michaľ (Mihály, Michaly, Mihaly), Palkuv (Palkuf), Pecha, Žiga (Zsiga) a iné. - okrem toho bolo ďalších okolo 50 málo frekventovaných alebo ojedinelých rómskych priezvisk ako napríklad Adamko, Andreas, Andrišuf (Andrisuf), Čarny (Csarni), Červenicky (Cserveniczki), Červeny (Cserveni), Červeňak (Cservenyak), Daňko (Danyko), Drotar, Duda, Duzdi (Duzda), Džobak (Dsobak), Fertaľ (Fertaly, Fertály), Fečo (Fesco), Holub, Horvát (Horvath), Hudak, Jančik, Jani (Jano), Janko, Janoš (Janos), Joannes, Kandrač (Kandracs), Kovaľčik (Kovalycsik), Miga, Mižo (Mizso), Muňa (Munya), Novisedlak, Onda, Pajo, Singar, Starši (Starsy), Šogor (Soghor, Sógor), Vajda, Vaško (Vasko), Zajda (Sajda, Saida) atď. v Makovickom okrese - najrozšírenejšími rómskymi priezviskami boli Andráš alebo Andrašuv (András, Andras, Andrasuv, Andrasuw, Andrassuv, Andrassuw), Cina alebo Cinuv (Czina, Czena, Czyna, Czinuv, Czenuv, Czinuw), Ferkuv, Bocko alebo Bockuv (Boczko, Boczkuv), Ištokuv (Istokuv, Istokuw, Estokuv), Haluška (Haluska) a Michaľ alebo Michaľuv (Mihály, Mihaluv, Mihalyuv, Michalyuv). - menej frekventovanými rómskymi priezviskami boli Bicko (Biczko, Bicsko, Becko), Feckuv (Feczkuv), Feruv (Feruw), Gmitro alebo Gmitruv, Guni (Gunyi, Gunij, Guny, Gunya), Guniš alebo Gunišuv (Gunis, Gunisuv), Ivankuv, Janko alebo Jankuv, Kočik (Kocsik, Koczik), Kováč (Kovacs, Kovacz), Kraka, Mika alebo Mikuv, Petruv, Sivák (Szivak, Szivák, Sivik, Szivik), Šafran (Safran, Saffran), Vaško alebo Vaškuv (Vasko, Vaskuv) a iné. - okrem toho bolo ďalších okolo 45 málo frekventovaných alebo ojedinelých rómskych priezvisk ako napríklad Adam, Buško (Busko), Čočka (Csocska), Dančuv (Dancsuv), Daňuv (Danyuv), Fedor, Ferencuv (Ferenczuv), Gaboruv, Havrila, Holovati, Hric (Hricz), Huča (Hucsa), Ihnatuv, Ivan alebo Ivanuv, Jackuv, Jančuv (Jancsuv, Janczuv), Jankoci (Jankocy), Jurkuv, Koršňavy (Korsnavi, Korsnyavi, Korsujavy, Korsujavi), Marcinuv (Marczinuv), Miklošuv (Miklosuv), Miško (Misko), Mižuv (Mizuv), Onduv, Paňko (Panyko), Riško (Risko), Šafranko (Safranko), Seman, Suchy (Szuchi, Szuchy, Szuhi), Vaňo (Vanyo), Vasil (Vaszil), Zajac (Zajacz), Žiga atď. 110

111 v Sekčovskom okrese - najrozšírenejšími rómskymi priezviskami boli Miko alebo Mikuv (Mika), Bily (Billy, Bilij, Bely, Byll), Daňo alebo Daňuv (Danyo, Danyuv), Ferko alebo Ferkuv (Ferkó, Ferkuw, Ferkuf), Giňa alebo Giňuv (Ginya, Gyinuv) a Kovaľ (Kovaly). - menej frekventovanými rómskymi priezviskami boli Adam alebo Adamuv (Hadam, Adamuw), Bačo (Badso, Badsó), Cigan (Czigan, Czigany), Čečo (Csecso, Csacso), Janko alebo Jankuv (Jankuw), Kaleja (Kalaja), Koka (Kokka), Lacko alebo Lackuv (Laczko), Michaľ alebo Michaľuv (Michal, Michael, Mihaly, Michaly, Mihalyuv, Mihaluv, Mihalyow), Mižuv (Misuv), Niri (Nyiri, Njiri), Petik, Poľak (Polyak, Poljak), Rusa (Rusza), Staš (Sztas, Stas), Timo alebo Timuv, Žiga alebo Žiguv (Zsiga, Sziga, Siga, Zsigó) a iné. - okrem toho bolo ďalších okolo 65 málo frekventovaných alebo ojedinelých rómskych priezvisk ako napríklad Andriš alebo Andrišuv (Andris, Andrisuv), Bagara, Brindzar, Brunatni, Čonka (Csonka), Čuňa alwebo Čunova (Cžunya, Csunova), Damkuv, Dančuv (Dancsuw), David, Denko, Ďurik (Gyurik), Eštok alebo Eštokuv (Estok, Estokuv, Istokuv, Istokuw), Fabricky (Fabriczky), Farbar, Ferenc (Ferencz), Feri (Fery), Hanči (Hancsi), Hirka (Hirko), Holub (Holup), Horvát (Horvath), Ivanovič (Ivanovics), Kmec (Kmecz), Kopka, Lacikuv (Laczikuv), Mičo (Micso), Michaľansky (Michalyanszky), Miško alebo Miškuv (Misko, Miskuw), Močo (Mocso, Mocsu), Novisedlak (Noviszedlak), Onduv (Onduw), Petrikuv (Petrikuw), Seco (Szeczo), Sivak, Stach, Šebesky (Sebeszky, Sebeszka), Šlepy (Slepy), Šoltis (Soltisz), Vajduv, Vaňo alebo Vaňuv (Vanjo, Vanyuv) atď. v Širockom okrese - najrozšírenejšími rómskymi priezviskami boli Horvát (Horváth, Horvath, Horvat), Ferko alebo Ferkuv, Godla alebo Godluv, Bačo (Badso, Badzo, Badcso) a Gabor alebo Gaboruv. - menej frekventovanými rómskymi priezviskami boli Andriš alebo Andrišuv (Andris, Andrisuv), David, Fečo (Fecso), Gabčo (Gabcso), Hirka, Husar (Huszar), Javor (Jawor), Kaleja, Pecha (Pécha), Rusa (Rusza), Samko (Szamko), Žiga alebo Žiguv (Zsiga, Zsiguv, Siguv) a iné. - okrem toho bolo ďalších okolo 20 málo frekventovaných alebo ojedinelých rómskych priezvisk ako napríklad Andy, Bagar, Čikala (Csikala), Čonka (Csonka), Ďuri 111

112 (Gyuri), Fecko (Feczko), Feko, Holub, Ivanuv, Janko alebo Jankuv, Lacko (Laczko), Marcinuv (Marczinuv, Marcsinuv), Oros (Orosz), Pešta (Pesta) atď. v Topľanskom okrese - najrozšírenejšími rómskymi priezviskami boli Zoltak (Zoltag, Zsoltak), Gabor alebo Gaboruv (Gaboruw, Gaborov), Cina (Czina, Czena, Csina), Dzuga (Dzugza, Dzudza), Samko alebo Samkuv (Szamko), Ištok alebo Ištokov (Istok, Estok, Istokov, Estokov) a Vaško (Vasko). - menej frekventovanými rómskymi priezviskami boli Daňo (Danyo), Ďura alebo Ďuruv (Gyura, Gyuruv), Ferko alebo Ferkuv, Giňa (Ginya, Kinyo, Kinya, Kenyo), Guňa (Gunya, Gunyi), Henča (Henycsa, Hencsa, Hancsa), Kotera (Kotora, Kothora), Kotľar (Kotlyar, Kotlyár, Kottlyar), Maďar (Magyar), Marcin alebo Marcinuv (Marczin, Martinuv), Miko alebo Mikov, Mišo alebo Mišuv (Miso, Misuv, Mizov, Mizuv), Organista (Organiszta, Organyista), Pešta alebo Peštuv (Pesta, Pestuv), Šplecha (Splyecha, Spleha, Sploha), Vislavsky (Viszlavszki, Viszlansky, Vyszlasky, Viszlavszky), Zajac (Zajacz) a iné. - okrem toho bolo ďalších okolo 60 málo frekventovaných alebo ojedinelých rómskych priezvisk ako napríklad Adam, Bačo (Badso), Brindza (Brenza), Cigan (Czigan), Čuča (Csucsa), Čučka (Csucska), Damko, Daňko (Danyko), Duna, Džugara (Dsugara, Dzugera), Gabčo (Gabcso, Gabso, Gapcso, Gabcsa), Gažik (Gazsik), Grega, Guľa (Gulya), Haluška (Haluska), Hudak, Janko, Kaňča (Kanycsa), Katona, Kocur (Koczur), Korej, Kuča (Kucsa, Kuca), Lacko (Laczko), Makov, Marton, Maťuv (Matyuv), Mešter (Mester), Michaľ alebo Michaľuv (Mihaly, Mihalyuv), Miško alebo Miškuv (Misko, Miskuv), Mitro alebo Mitrov, Mlinar, Niri (Nyiri), Onda, Patkaň (Patkany, Pátkany), Puca (Pucza), Riško (Risko), Sarvaš (Szarvas), Stary (Sztari), Steco (Szteczo, Steczo), Šlepij (Slepij, Slyepij), Šulak (Sulak), Šumajder (Sumajder), Tomčuv (Tomcsuv), Tomko, Vaňo (Vanyo), Žiga (Zsiga, Siga) atď. Súhrn poznatkov zo Šarišskej stolice Stoliční úradníci v prvej polovici súpisných rokov vykonávanie súpisov Rómov viac-menej ignorovali a v druhej polovici ich vyhotovovali nedôsledne. Počas súpisných rokov sa celkový počet Rómov v stolici zvýšil na viac ako dvojnásobok. 112

113 Počas súpisných rokov dochádzalo k neustálej obmene časti rómskych rodín v jednotlivých obciach stolice ako aj v samotnej stolici. Stoliční úradníci, či už z rezignácie, tolerancie alebo ľahostajnosti, pristupovali k sedliackej výchove rómskych detí nezodpovedne. Školu navštevovalo priemerne ročne iba 7 rómskych školopovinných detí. Hlavným zamestnaním Rómov bolo kováčstvo, na druhom mieste muzikanstvo. Profesionálnych aj neprofesionálnych rómskych muzikantov po roku 1780 bolo spolu ešte okolo 14 % z celkového počtu rómskych rodín napriek snahe úradov o zlikvidovanie tejto živnosti. Manuálnou prácou sa živilo iba minimálne množstvo, najmä stabilne usadených rómskych rodín. Žobraním sa živilo iba mizivé percento rómskych rodín. Úradníci vykonávajúci súpisy v rokoch nárastu rómskych rodín v stolici mali značné problémy so získavaním súpisných údajov. Zemnice a chatrče mimo obce boli v stolici úradne likvidované a nanovo Rómami budované, čo svedčí o neustálom pohybe a sťahovaní rómskych rodín v tomto období. Problém bývania Rómov nebol počas súpisných rokov v Šarišskej stolici v zmysle nariadenia panovníkov vyriešený. V stolici prevládali želiarske rómske rodiny. Sedliacke rómske rodiny si nevedeli dlhšie udržať svoj post, po krátkom čase zanikali. Takmer všetci Rómovia začali nosiť iba sedliacky odev. Všetci Rómovia boli podriadení miestnym richtárom. Takmer všetci Rómovia prestali jesť mäso z uhynutých zvierat. Rómovia prestali obchodovať s koňmi. Značná časť rómskych rodín neplatila ani domovskú, ani vojenskú daň, novousadlé rómske rodiny boli od platenia dane oslobodené. 113

114 4.4 Súpisy Rómov v Turnianskej stolici Stoličný úrad sa usiloval vyhotovovať súpisy pravidelne, to znamená, že až na roky 1768 (chýba súpis Nižného okresu za 2. polrok) a 1773 (za druhý polrok chýbajú súpisy obidvoch okresov) sú súpisy z ostatných rokov kompletné. Prvý známy súpis pre Turniansku stolicu pochádza z 20. marca 1768 a uvádza meno otca, matky a detí, ďalej ich vek a vierovyznanie, zamestnanie rodičov a detí a príslušnosť k zemepánovi. Následný súpis z 5. decembra (len pre Vyšný okres) toho istého roku udával už len meno hlavy rodiny, číselný počet detí (bez rozdielu pohlavia), počet vlastnených koní a ošípaných, veľkosť obrábaného poľa a zamestnanie. Ďalšie existujúce súpisy Turnianskej stolice z rokov 1773 až 1779 a 1780 až 1786 boli vedené už viac-menej jednotne. Jedine súpis z roku 1776 za 2. polrok a Nižný okres je navyše doplnený okrem mena dotyčnej hlavy rodiny aj o meno jeho ženy a detí. Prvý súpis z roku 1768 v Turnianskej stolici 245 V roku 1768 sa v súpisoch ešte nezisťoval spôsob výchovy detí, ale zato sa v prípade Turnianskej stolice uvádzalo ich zamestnanie, podľa ktorého chlapci zo šiestich rodín (asi 11 detí) pracovali väčšinou s otcom ako kováči, v dvoch rodinách (asi 5 detí) ako zámočníci, v troch rodinách (asi 6 detí) ako muzikanti a dvaja chlapci z jednej rodiny ako kováči-muzikanti. Priemerný vek rómskej populácie sa môže stanoviť iba podľa súpisu z 1. polroku 1768, v ktorom sa vek dôsledne uvádzal, a bol 18,7 rokov, pričom priemerný vek dospelých (od 14 do 78 rokov) bol 35,2 rokov a priemerný vek detí (od narodenia do 24 rokov) bol 7,5 roka. Z toho je vidieť, že v roku 1768 v Turnianskej stolici išlo o značne mladú generáciu. Čo sa týka vierovyznania, toto sa zisťovalo taktiež iba v súpise z 1. polroku 1768, kedy z celkového počtu 390 Rómov bolo 132 rímskokatolíkov a 84 kalvínov. U zvyšných 174 osôb (väčšinou u detí) vierovyznanie nebolo vyznačené. Podľa súpisu z 2. polroka 1768 iba osem rómskych rodín vlastnilo koňa, šesť rodín po jednej až dvoch ošípaných (spolu 9) a iba jedna rodina v Turni nad Bodvou vlastnila osevnú pôdu. 245 TKÁČOVÁ, A.: Súpisy Cigánov..., 114

115 Tabuľkové spracovanie súpisov Turnianskej stolice Väčšia časť údajov z uvedených súpisov 246 je spracovaná v nasledujúcich tabuľkách (Tabuľka 11 až 13). Tabuľka 11 Celkový počet Rómov (rómskych rodín a ich detí) a spôsob výchovy rómskych detí v Turnianskej stolici Rok polrok Počet Rómov Počet rodín Počet detí ako deti sedliakov Výchova rómskych detí dané do služby v učení ako pastieri doma neuvedené ? 67??? 180 Poznámky k Tabuľke 11: Pod označením ako deti sedliakov sú zahrnuté deti, ktoré boli vychovávané buď priamo u sedliakov (tých bola prevažná väčšina), alebo zostávali doma, kde ich rodičia vychovávali 246 TKÁČOVÁ, A.: Súpisy Cigánov..., MOL: C 42: 43. csomó, 1775 III.; 44. csomó, 1776 I.: F. 5. N. 36. MOL: C 56: 9. csomó, 1777: Balogh F. 2. N ; 17. csomó, 1779: Bacsák, Balogh F. 6. N ; 20. csomó, 1780: Balogh F. 1. N ; 22. csomó, 1780: Balogh F. 1. N ; 25. csomó, 1781: Balogh F. 7. N ; 3. csomó, 1781: Bacsák N rész; 26. csomó, 1782: Bacsák F. 14. N. 1-30; 29. csomó, 1782: Emer. Csáky F. 12. N ; 31. csomó, 1783: Mednyánszky F. 5. N. 1-32; 33. csomó, 1783: Mednyánszky F. 5. N ; 36. csomó, : Mednyánszky F. 5. N ; 41. csomó, 1784: F. 1. N ; 44. csomó, 1785: F. 1. N ŠA Košice: ATŽ-katalóg: inv. č

116 ako sedliacke deti. Označenie dané do služby zahŕňa tie deti, ktoré slúžili u sedliakov alebo u zemepánov. Termínom v učení sú označené deti, ktoré boli dané do učenia k remeselníkom, alebo sa remeslu priúčali pri svojich rodičoch doma, alebo vykonávali remeslo. K pastierom boli započítané deti, ktoré pásli hydinu alebo dobytok buď samostatne, alebo spolu s rodičmi. V stĺpci doma sú zarátané deti vychovávané rodičmi ako cigánske alebo bez bližšieho označenia výchovy, ako aj deti malé (dojčatá) a telesne postihnuté (slepci). Tabuľka 12 Zamestnanie rómskych živiteľov rodín v Turnianskej stolici Rok polrok Počet rodín kováč kováč a iné Zamestnanie rómskeho otca (matky) muzikant muzikant a iné pastier manuálna práca iné neuvedené Poznámky k Tabuľke 12: Pod označením kováč a iné sa rozumie kováč - muzikant, kováč - manuálna práca, kováč - pastier dobytka, kováč - panský posol. Označenie muzikant a iné zahŕňa zamestnania muzikant - kováč, muzikant - manuálna práca, muzikant - pastier dobytka. Pod inými sú zahrnutí zámočníci, kožkári, sluhovia, žobráci, prípadne v súpise nevyšpecifikované zamestnania. 116

117 Tabuľka 13 Bývanie a postavenie rómskych rodín v Turnianskej stolici Rok polrok Počet rodín Max. počet detí v rade iných domov Bývanie rómskych rodín na konci dediny stavajú dom v zemnici Postavenie rómskych rodín bez domu Sedliak želiar podželiar obecný pastier Poznámky k Tabuľke 13: V údaji stavajú dom sú započítané tiež niektoré rodiny, ktoré dočasne bývajú v zemnici. Označenie bez domu zahŕňa aj rodiny, ktoré bývajú u príbuzného, alebo v chatrči mimo obce, alebo v obecnom dome. V kolónke želiari sú spolu uvedení želiari s majetkom aj bez majetku. Počet Rómov v Turnianskej stolici V roku 1768 žilo v Turnianskej stolici (pozri Tabuľku 11) celkom 390 Rómov v 81 rodinách a mali spolu 233 detí (priemerne 4,8 členné rodiny). V súpisných rokoch 1768 až 1786 najmenej Rómov v Turnianskej stolici žilo v roku 1782 (priemerne v prvom a druhom polroku 158 Rómov v 39 rodinách, ktoré mali spolu 85 detí - v priemere 4 členné rodiny). Jednotlivé rodiny mali v sledovaných rokoch väčšinou od 117

118 0 do 8 detí (pozri Tabuľku 13), okrem 1. polroku 1776 kedy mali od 0 do 9 detí a roku 1786 kedy mali od 0 do 11 detí. Graf 11 Celkový počet Rómov, ich rodín a ich detí v rokoch 1768 až 1786 v Turnianskej stolici Počet osôb, Počet rodín Roky Celkový počet Rómov Celkový počet rómskych rodín Celkový počet rómskych detí Celkový počet Rómov od roku 1768 neustále klesal až do roku 1782 (pozri Graf 11 a Tabuľku 11), od ktorého sa začal zvyšovať a v roku 1786 počet Rómov sa dostal opäť na stav z roku Pokles počtu Rómov v roku 1782 bol takmer dvaapolnásobný. Odliv rómskych rodín z Turnianskej stolice počas intenzívneho uplatňovania regulačných nariadení voči Rómom a ich príliv po poľavení týchto snáh je učebnicovou ukážkou toho, ako Rómovia neznášajú prostredie v ktorom sú na nich kladené prísnejšie požiadavky. O prísnosti a pedantnosti turnianskych stoličných úradníkov pri uplatňovaní regulačných nariadení voči Rómom svedčia výsledky obsiahnuté v súpisoch ako aj precízne vypracované a pravidelne vykonávané súpisy Rómov. Grafické priebehy počtu rómskych rodín a počtu ich detí naznačujú aj v Turnianskej stolici fluktuáciu rómskych rodín, podobne ako v Abovskej alebo Šarišskej stolici. 118

119 Výchova rómskych detí v Turnianskej stolici Prakticky nezávisle na poklese alebo náraste počtu Rómov v stolici počas rokov 1777 až 1786 (pozri Tabuľku 11) slúžilo u sedliakov alebo zemepánov (zrejme zo stabilne usadených rómskych rodín) od 44 do 78 rómskych detí (priemerne ročne 62 rómskych detí). V rokoch 1773 až 1780 u remeselníkov (prípadne doma pri rodičoch) sa remeslu priúčalo ročne od 2 do 44 rómskych detí a pri pasení hydiny alebo dobytka vypomáhali priemerne ročne 3 rómske deti. Graf 12 Rómske deti vychovávané ako deti sedliakov a deti zostávajúce doma pri rodičoch v porovnaní s celkovým počtom rómskych detí v Turnianskej stolici 300 Počet osôb Roky Celkový počet rómskych detí Rómske deti vychovávané ako deti sedliakov Rómske deti zostávajúce doma V sedliackej výchove (prevažne u sedliakov, iba málo doma) v roku 1773 (pozri Graf 12 a Tabuľku 11) bolo celkom 143 rómskych detí (69 % z celkového počtu rómskych detí v stolici). V ďalších súpisných rokoch počet detí v sedliackej výchove postupne klesal (absolútne i relatívne, až na malé odchýlky) a v roku 1784 klesol na nulu. V dôsledku toho sa však nezvyšoval počet rómskych detí zostávajúcich nečinne doma pri rodičoch (okrem rokov 1773 až 1778, kedy bol zaznamenaný najvyšší výskyt v roku 1776 a to priemerne za oba polroky 26 detí - 17 %), ale zvyšoval sa počet rómskych detí v službe. V rokoch 1778 až 1783 dostávalo cigánsku výchovu iba nepatrné množstvo rómskych detí (ročne 2 až 6 detí). Negatívny zlom nastal v roku 1783, odkedy 119

120 v dôsledku prílivu rómskych rodín do stolice sa behom roka (do roku 1784) tento počet zvýšil na 89 detí (53 %). Rok 1783 možno v Turnianskej stolici považovať za prelomový rok v regulácii Rómov od ktorého sa v tejto stolici prestal klásť dôraz na úpravu pomerov Rómov. Zamestnanie Rómov v Turnianskej stolici Aj Rómovia v Turnianskej stolici v súpisných rokoch 1768 až 1786 sa živili hlavne kováčstvom (pozri Graf 13 a Tabuľku 12). V roku 1768 sa kováčstvom živilo (kováči s jediným hlavným zamestnaním spolu s kováčmi, ktorí, aby sa uživili, museli vykonávať ešte ďalšie zamestnanie) celkom 57 rómskych rodín (70 % z celkového počtu rómskych rodín v stolici). V ďalších rokoch počet kováčov, čo do absolútnych čísiel, najprv do roku 1779 poklesol na 31 osôb, potom do roku 1768 opäť narástol na pôvodný počet 57 osôb (s menšími výkyvmi). Relatívne sa počet kováčov, vzhľadom na meniaci sa počet Rómov v stolici, udržiaval priemerne na 80 %. Graf 13 Počet rómskych kováčov a počet rómskych rodín živiacich sa manuálnou prácou v porovnaní s celkovým počtom rómskych rodín v Turnianskej stolici Počet rodín Roky Celkový počet Rómskych rodín Rómski kováči Rómske rodiny živiace sa manuálnou prácou Príležitostnou manuálnou prácou v rokoch 1768 až 1783 sa živilo ročne od 2 do 8 rómskych rodín. Tento počet od roku 1784, návratom staronových, respektíve 120

121 príchodom nových rómskych rodín do stolice, začal však narastať. V roku 1786 sa manuálnej práci už venovalo 17 rómskych rodín. Živenie sa muzikou bolo postupne v rokoch 1768 až 1775 utlmené (pozri Tabuľku 12). Profesionálnych rómskych muzikantov spolu s muzikantmi, ktorí vykonávali aj ďalšie zamestnanie bolo v roku 1768 celkom 12 osôb (okolo 15 % z celkového počtu rómskych rodín v stolici), v roku 1775 boli už iba 3 muzikanti a v roku 1776 nebol už v súpise poznačený ani jeden muzikant. Okrem doteraz uvedených zamestnaní sa malé množstvo rómskych rodín ešte živilo pastierstvom a tiež zámočníctvom, kožkárstvom, slúžením najmä u sedliakov a žobraním. Bývanie rómskych rodín v Turnianskej stolici Bývanie Rómov v zemniciach sa v prvom súpise z roku 1768 nesledovalo. V prvom polroku 1773 v zemniciach bývalo (pozri Tabuľku 13) ešte 12 rómskych rodín (17 % z celkového počtu rómskych rodín v stolici). Posledná rómska rodina bývala v zemnici v druhom polroku V ďalšom polroku už bola aj táto zemnica zlikvidovaná a v ďalších súpisných rokoch sa v súpisných záznamoch bývanie v zemnici už nevyskytovalo. V roku 1773 si dom stavalo 9 rómskych rodín a v rokoch 1775 a 1776 nový dom si postavili 2 rómske rodiny. Niekoľko rómskych rodín bez domu (s výnimkou v roku 1776 kedy ich bolo až 11) sa v súpisoch objavovalo v rokoch 1773 až 1779 (určite to boli rómske rodiny na cestách ). V ďalších rokoch (okrem roku 1784) už všetky rómske rodiny mali vlastný dom. Mimo sedliackych domov (pozri Graf 14 a Tabuľku 13) bývalo v roku 1773 ešte 17 rómskych rodín (24 % z celkového počtu rómskych rodín v stolici), v roku 1775 sa tento počet zvýšil na 30 rodín (56 %) a v prvom polroku 1776 ešte narástol na 39 rodín (60 %), ale v priemere za rok 1776 sa znížil celkovo na 21 rodín (relatívne na 36 %). Do roku 1777 sa počet rómskych rodín bývajúcich v domoch mimo radu ostatných domov znížil takmer na nulu. Takýto stav bývania pretrvával až do roku 1784, od ktorého sa počet chatrčí na okrajoch obcí alebo v ich blízkostí opäť začal zvyšovať. 121

122 Graf 14 Počet rómskych rodín bývajúcich v domoch medzi ostatnými domami a mimo ostatných domov v porovnaní s celkovým počtom rómskych rodín v Turnianskej stolici Počet rodín Roky Celkový počet rómskych rodín Rómske rodiny bývajúce v domoch medzi ostatnými domami Rómske rodiny bývajúce v domoch mimo ostatných domov V roku 1773 bývalo v domoch medzi sedliackymi domami 30 rómskych rodín(42 % z celkového počtu rómskych rodín v stolici). Tento počet sa do roku 1777 zvýšil na 94 % a od roku 1780 v domoch medzi ostatnými domami v obci už bývalo 100 % rómskych rodín. Od roku 1784 v dôsledku migrácie staronových prípadne nových rómskych rodín do stolice sa tento počet znova začal relatívne znižovať. Právne postavenie rómskych rodín v Turnianskej stolici Funkciu obecného pastiera (pozri Tabuľku 13) zastávalo iba málo rómskych rodín (v roku 1775 iba 1 rómska rodina, v roku rómske rodiny, v roku rómske rodiny, v roku rómske rodiny a v roku 1786 opäť iba 1 rómska rodina). Tak ako v Abovskej a Šarišskej stolici aj v Turnianskej stolici v súpisných rokoch 1773 až 1786 prevládali želiarske rómske rodiny (pozri Graf 15 a Tabuľku 13). V roku 1773 bolo v Turnianskej stolici spolu 56 želiarskych rómskych rodín (79 % z celkového počtu rómskych rodín v stolici) a v ďalších rokoch sa tento počet relatívne pohyboval od 83 % do 100 %. 122

123 Graf 15 Počet želiarskych a podželiarskych rómskych rodín v porovnaní s celkovým počtom rómskych rodín Počet rodín Roky Celkový počet rómskych rodín Želiarske rómske rodiny Podželiarske rómske rodiny Podželiarskych rómskych rodín v roku 1773 bolo spolu15 (21 %). V ďalších rokoch sa ich počet pohyboval od 0 % do 17 %. Počas súpisných rokov sa v súpisných záznamoch vyskytla iba 1 sedliacka rómska rodina a to v druhom polroku V prvom polroku 1781 však už v súpisnej evidencii nebola zaznamenaná. Ďalšie údaje zo súpisov v Turnianskej stolici Aj v tejto stolici niektorí Rómovia vykonávali viac ako jedno zamestnanie. Deti boli vychovávané najmä u adoptívnych rodičov (u sedliakov), veľa z nich slúžilo u sedliakov, menej u zemepánov. Malá časť sa priúčala remeslu buď u remeselníkov (najmä u kováčov), alebo u sedliakov (poľnohospodárskym prácam), prípadne doma pri rodičoch (muzikanstvu, zámočníctvu). Okrem rokov 1777 (kedy školu navštevovalo jedno dieťa), 1780 (3 deti), 1784 (35 detí) a 1786 (23 detí), školopovinné rómske deti školu nenavštevovali. Počas zvýšeného záujmu stoličných orgánov o reguláciu Rómov bol v súpisoch vykazovaný nízky počet rómskych detí, ktoré zostávali doma a iba v jednom prípade, a to v roku 1775 je uvedené, že štyri deti boli vychovávané ako cigánske. 123

124 Všetci Rómovia nosili odev ako ostatní obyvatelia sedliaci (pozri Tabuľku 14). Všetci Rómovia boli podriadení miestnym richtárom. Až na štyri rodiny z roku 1773 nikto z nich nejedol mäso z uhynutých zvierat. S koňmi neobchodoval žiaden Róm.. Vojenskú a domovskú daň odvádzalo priemerne až 86 % rómskych rodín. Tabuľka 14 Obliekanie, podriadenosť, jedenie mäsa z uhynutých zvierat, obchodovanie s koňmi a platenie daní rómskych rodín v Turnianskej stolici Obliekanie Podriadenosť richtárovi Jedenie zdochlín Obchod s koňmi Platenie daní Rok Celk. počet rómskych rodín ako sedliaci cigánsky odev neuvedené áno nie neuvedená áno nie neuvedené áno nie neuvedený áno nie neuvedené Priezviská Rómov V súpisoch Rómov Turnianskej stolice z rokov 1768 až 1786 sa najčastejšie stretávame v jednotlivých okresoch s nasledovnými priezviskami: vo Vyšnom okrese - najrozšírenejšími rómskymi priezviskami (od najvyššej frekvencie výskytu priezviska po najnižšiu) boli Rigo (Rigó), Gruľo (Grulyo, Grulyó, Grulya), Kóre (Koré, Kóré, Kore), Kuru (Kurru, Curu, Kura), Lacko (Laczko, Laczkó, Latzko, Latzkó), Orgován (Orgovány, Orgovany) a Koňa (Konya). 124

125 - menej frekventovanými rómskymi priezviskami boli Babu, Baka, Búš (Búss, Buss, Bús, Bus), Čana (Csana), Darangoš (Darangos, Darangós), Gaži (Gazsi, Gázsy), Jonaš (Jonas, Jonás, Jónás), Kaku, Kún (Kun), Lakatoš (Lakatos), Milu, Nanu, Patko (Patkó), Péči (Pécsi, Petsi, Pétsi, Petsy, Pétsy, Pécsy). - okrem toho bolo ďalších okolo 35 málo frekventovaných alebo ojedinelých rómskych priezvisk ako napríklad Boka, Budaj (Buday), Čolák (Csillák), Ďuri (Gyuri, Gyúri), Farkaš (Farkas), Ferko, Gapčik (Gaptsik), Glonci (Glontzi), Gönci (Göntzi), Horvát (Horváth), Huduš (Hudus), Jacko (Jaczkó), Kolompar, Kundri, Landor (Lándor), Mihok (Mihók), Ruso (Ruszo, Ruszó), Samu, Šimon (Simon), Široky (Siroky), Tátoš (Tátos), Varadi, Žarnaj (Zsarnai, Zsarnay), Žigo (Zsigo, Zsigó, Sigó) atď. v Nižnom okrese - najrozšírenejšími rómskymi priezviskami boli Kuru (Kura, Kury) a Ruso (Ruszó, Ruszo, Russo, Rusó). - menej frekventovanými rómskymi priezviskami boli Bartuš (Bartus), David (Dávid), Gapka (Kapka), Kečku (Kecsku, Ketsku), Kóre (Kóré, Kore, Koré), Szörös (Szőrős), Varadi (Váradi, Varady, Várady), Varga. - okrem toho bolo ďalších okolo 15 málo frekventovaných alebo ojedinelých rómskych priezvisk, ako napríklad Balog, Budaj (Budai), Čiko (Csiko), Dongo, Kaločaj (Kalocsay), Kiš (Kiss), Kolompar, Koňa (Konya), Lakatoš (Lakatos), Lali, Nanu, Rigo (Rigó) atď. Súhrn poznatkov z Turnianskej stolice Celkový počet Rómov v stolici počas intenzívneho uplatňovania regulačných opatrení voči ním postupne klesal, po zmiernení regulácie začal stúpať. Rómovia neznášali prostredie v ktorom boli na nich kladené prísne požiadavky. Súpisy v stolici boli vykonávané pravidelne a precízne. Stoliční úradníci pri aplikácii nariadení ohľadne Rómov boli prísni, nekompromisní a pedantní. Fluktuácia rómskych rodín z obce do obce a v rámci stolíc bola podobná ako v ostatných dvoch stoliciach. 125

126 Postupným poklesom počtu rómskych detí vo výchove u sedliakov sa nezvyšoval počet detí zaháľajúcich doma, ale sa zvyšoval počet rómskych detí v službe. Hlavným zamestnaním Rómov aj v tejto stolici bolo kováčstvo, ostatné rómske rodiny sa živili manuálnou prácou. Muzikanstvo bolo utlmené už na začiatku súpisných rokov. Bývanie v zemniciach a chatrčiach bolo zlikvidované a všetky rómske rodiny začali bývať v obciach medzi ostatným obyvateľstvom. Prevládali želiarske rómske rodiny, sedliacke rómske rodiny až na jeden prípad sa v stolici nevyskytovali. Všetci Rómovia nosili sedliacky odev. Všetci Rómovia boli podriadení miestnym richtárom. Nikto z Rómov nekonzumoval mäso z uhynutých zvierat. S koňmi neobchodoval žiaden Róm. Vojenskú a domovskú daň platilo až 86 % rómskych rodín. 126

127 5 Vyhodnotenie súpisov Rómov v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici 5.1 Porovnanie grafických priebehov niektorých súpisných údajov Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolice Celkový počet Rómov Z porovnávaných stolíc najviac Rómov v tom čase žilo v Abovskej stolici, menej v Šarišskej a najmenej v Turnianskej stolici (pozri Graf 16). Kým v Abovskej a Šarišskej stolici počas súpisných rokov sa celkový počet Rómov zhruba zdvojnásobil, v Turnianskej stolici celkový počet Rómov (po prechodnom poklese) zostal na rovnakej úrovni. Graf 16 Porovnanie grafických priebehov absolútneho počtu Rómov v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici v rokoch 1768 až 1787 Počet osôb Roky Počet Rómov v Abovskej stolici Počet Rómov v Šarišskej stolici Počet Rómov v Turnianskej stolici Svedčí to o dôslednom plnení panovníckych nariadení ohľadne regulácie Rómov v Turnianskej stolici (Rómovia neznášali disciplínu a zo stolice odchádzali) a naopak o ich neplnení (alebo aspoň nie dôslednom plnení) v Abovskej a Šarišskej stolici (kam Rómovia prichádzali). 127

128 Výchova rómskych detí u sedliakov Porovnaním absolútneho počtu rómskych detí vo výchove u sedliakov (pozri Graf 17) je vidieť, že v rokoch 1775 až 1780 tento počet v Abovskej stolici vysoko prekračoval počty v Šarišskej a Turnianskej stolici, ktoré boli z hľadiska výchovy rómskych detí u sedliakov približne na rovnakej úrovni. Ďalej z grafických priebehov si možno všimnúť, že kým regulácia výchovy rómskych detí v Šarišskej a Turnianskej stolici v roku 1773 už bežala, v Abovskej stolici sa iba vtedy prudko rozbehla, ale ako sa prudko rozbehla tak po roku 1779 zasa prakticky prudko skončila. Graf 17 Porovnanie grafických priebehov absolútneho počtu rómskych detí vo výchove u sedliakov v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici Počet osôb Rómske deti vychovávané ako deti sedliakov v Abovskej stolici Roky Rómske deti vychovávané ako deti sedliakov v Turnianskej stolici Rómske deti vychovávané ako deti sedliakov v Šarišskej stolici Grafické porovnanie relatívneho počtu rómskych detí vo výchove u sedliakov (pozri Graf 18) hovorí o vysokej úradníckej prísnosti, nekompromisnosti a dôslednosti dodržiavania opatrení týkajúcich sa výchovy rómskych detí v Turnianskej stolici (v sedliackej výchove vysoké percento rómskych detí z celkového počtu rómskych detí v stolici) a naopak o nízkej úrovni dodržiavania panovníckych výchovných nariadení v Abovskej stolici a o ešte nižšej úrovni ich dodržiavania v Šarišskej stolici. 128

129 Graf 18 Porovnanie grafických priebehov relatívneho počtu rómskych detí vo výchove u sedliakov v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici Počet osôb v % Roky Rómske deti vychovávané ako deti sedliakov v Abovskej stolici Rómske deti vychovávané ako deti sedliakov v Šarišskej stolici Rómske deti vychovávané ako deti sedliakov v Turnianskej stolici Aj podľa grafických priebehov absolútneho počtu rómskych detí vo výchove u sedliakov, aj podľa grafických priebehov relatívneho počtu rómskych detí vo výchove u sedliakov je vidieť, že výchova rómskych detí u sedliakov po jej počiatočnom náraste sa v každej sledovanej stolici pomalšie alebo rýchlejšie znižovala, až postupne prakticky zanikla. Rómske deti v cigánskej výchove Z nasledujúcich grafických priebehov (pozri Graf 19 a Graf 20) je vidno, že absolútne i relatívne počty rómskych detí zostávajúcich alebo zaháľajúcich doma pri rodičoch boli až do roku 1783 značne vysoké v Abovskej a Šarišskej stolici a zanedbateľné v Turnianskej stolici (až na výkyv v roku 1776). Ich počty nepriamo záviseli od počtu detí umiestnených v sedliackej výchove a priamo záviseli od fluktuácie rómskych rodín v stolici. Rómskym rodinám na pochode bolo ťažko odoberať deti do výchovy k sedliakom. 129

130 Graf 19 Porovnanie grafických priebehov absolútneho počtu rómskych detí zostávajúcich pri rodičoch v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici Počet osôb Roky Rómske deti zostávajúce doma v Abovskej stolici Rómske deti zostávajúce doma v Šareišskej stolici Rómske deti zostávajúce doma v Turnianskej stolici Graf 20 Porovnanie grafických priebehov relatívneho počtu rómskych detí zostávajúcich pri rodičoch v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici Počet osôb v % Roky Rómske deti zostávajúce doma v Abovskej stolici Rómske deti zostávajúce doma v Turnianskej stolici Rómske deti zostávajúce doma v Šarišskej stolici Po roku 1783 sa počet rómskych detí v cigánskej výchove zvýšil aj v Turnianskej stolici, najme v dôsledku prílivu rómskych rodín do tejto stolice. 130

131 Rómski kováči Podľa ďalších grafických priebehov (pozri Graf 21 a Graf 22), v Abovskej a Šarišskej stolici koncom súpisných rokov celkový počet rómskych kováčov absolútne narástol, ale relatívne poklesol oproti počiatočným súpisným rokom. Relatívny pokles počtu rómskych kováčov v Abovskej a Šarišskej stolici bol v dôsledku nárastu počtu rómskych rodín v týchto stoliciach, ktoré väčšinou buď neboli kováčske, alebo ku kováčstvu sa prestali hlásiť a nepraktizovali ho. Graf 21 Porovnanie grafických priebehov absolútneho počtu rómskych kováčov v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici Počet rodín Roky Počet rómskych kováčov v Abovskej stolici Počet rómskych kováčov v Šarišskej stolici Počet rómskych kováčov v Turnianskej stolici V Turnianskej stolici absolútny i relatívny počet rómskych kováčov na konci súpisných rokov v porovnaní s počiatočnými súpisnými rokmi zostal nezmenený, a to buď z dôvodu, že do stolice sa naspäť vrátili odišlé rómske kováčske rodiny, alebo sa prisťahovali nové rómske kováčske rodiny, prípadne kováčstvo začali opäť vykonávať utlmení rómski kováči. V intervale medzi počiatočnými a konečnými súpisnými rokmi v Turnianskej stolici pri poklese absolútneho počtu rómskych kováčov a súčasnom poklese rómskych rodín v stolici narástol ich relatívny počet preto, že stolicu opustilo viac nekováčskych ako kováčskych rómskych rodín. Pokles absolútneho počtu rómskych kováčov v Abovskej a Šarišskej stolici pri súčasnom náraste počtu nekováčskych rómskych rodín 131

132 v stoliciach znamenal pokles aj relatívneho počtu rómskych kováčov. Počas intenzívnej regulácie rómskeho kováčstva v rokoch 1774 až 1783 sa najradikálnejšie znížil absolútny aj relatívny počet rómskych kováčov v Abovskej stolici. Graf 22 Porovnanie grafických priebehov relatívneho počtu rómskych kováčov v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici Počet rodín v % Roky Počet rómskych kováčov v Abovskej stolici Počet rómskych kováčov v Šarišskej stolici Počet rómskych kováčov v Turnianskej stolici Z grafických priebehov relatívneho počtu rómskych kováčov je ďalej vidieť, že kováčstvo bolo hlavným zamestnaním živiteľov rómskych rodín vo všetkých troch stoliciach a vo všetkých troch stoliciach bolo pred reguláciou a po nej na približne rovnakej percentuálnej úrovni. Manuálna práca Rómov Po roku 1774 absolútne i relatívne najviac Rómov v poľnohospodárstve alebo inak manuálne pracovalo v Abovskej stolici (pozri Graf 23 a Graf 24). Po výraznom regulačnom znížení absolútneho počtu rómskych kováčov v tejto stolici im totiž ani iné neostávalo ak chceli prežiť. Aj keď v ďalších rokoch počet rómskych kováčov narástol na pôvodný stav (dokonca ešte sa zvýšil), počet rómskych rodín živiacich sa manuálnou prácou výraznejšie nepoklesol pre nárast prevažne nekováčskych rómskych rodín v stolici. 132

133 Graf 23 Porovnanie grafických priebehov absolútneho počtu rómskych rodín živiacich sa manuálnou prácou v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici Počet rodín Roky Rómske rodiny živiace sa manuálnou prácou v Abovskej stolici Rómske rodiny živiace sa manuálnou prácou v Šarišskej stolici Rómske rodiny ťiviace sa manuálnou prácou v Turnianskej stolici Graf 24 Porovnanie grafických priebehov relatívneho počtu rómskych rodín živiacich sa manuálnou prácou v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici Počet rodín v % Rómske rodiny živiace sa manuálnou prácou v Abovskej stolici Roky Rómske rodiny živiace sa manuálnou orácou v Šarišskej stolici Rómske rodiny živiace sa manuálnou prácou v Turnianskej stolici 133

134 Relatívne najmenej rómskych rodín manuálne pracovalo v Šarišskej stolici. Po úradnom obmedzení absolútneho počtu rómskych kováčov v tejto stolici (ktoré ale nebolo až také výrazné ako v Abovskej) väčšina dotknutých Rómov sa preorientovala na muzikantstvo, ktoré v tejto stolici sa nepodarilo úradom utlmiť, a tým nedošlo k navýšeniu počtu manuálne pracujúcich Rómov. Najzručnejší a dobre technicky vybavení museli byť rómski kováči v Turnianskej stolici pretože nariadenia ohľadne znižovania počtu kováčov sa ich dotkli najmenej, a tým nemuseli sa preorientovávať na inú manuálnu prácu. Rómske rodiny bývajúce pri obciach a mimo obcí V chatrčiach pri obciach alebo neďaleko obcí bývala do roku 1775 väčšia časť rómskych rodín v Šarišskej a v Turnianskej stolici a do roku 1777 v Abovskej stolici (pozri Graf 26 a Graf 27). Súčasne veľa kočujúcich rómskych rodín bývalo v zemniciach alebo nemalo žiaden dom. V ďalších rokoch na základe panovníckych nariadení tieto zemnice a chatrče boli likvidované a Rómovia boli sťahovaní do obcí. Graf 25 Porovnanie grafických priebehov absolútneho počtu rómskych rodín bývajúcich v domoch mimo ostatných domov v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici Počet rodín Roky Rómske rodiny bývajúce v domoch mimo ostatných domov v Abovskej stolici Rómske rodiny bývajúce v domoch mimo ostatných domov v Šarišskej stolici Rómske rodiny bývajúce v domoch mimo ostatných domov v Turnianskej stolici 134

135 Graf 26 Porovnanie grafických priebehov relatívneho počtu rómskych rodín bývajúcich v domoch mimo ostatných domov v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici Počet rodín v % Roky Rómske rodiny bývajúce v domoch mimo ostatných domov v Abovskej stolici Rómske rodiny bývajúce v domoch mimo ostatných domov v Šarišskej stolici Rómske rodiny bývajúce v domoch mimo ostatných domov v Turnianskej stolici Z grafických priebehov je tiež vidieť, že aj po roku 1777 v Turnianskej stolici, a po roku 1780 aj v Abovskej a Šarišskej stolici úrady naďalej museli zápasiť s rómskymi chatrčami, ktoré nanovo vznikali pri obciach alebo neďaleko obcí. Rómske rodiny bývajúce v obciach medzi ostatným obyvateľstvom Začiatok výstavby rómskych obydlí medzi domami ostatných obyvateľov v obciach sa v Abovskej stolici oproti Turnianskej a Šarišskej stolici omeškal o dva roky (pozri Graf 27 a Graf 28). Bývanie svojich Rómov najrýchlejšie vyriešila Turnianska stolica a k vyriešeniu problému bývania sa na krátku dobu priblížila Abovská stolica. Šarišskej stolici sa bytový problém počas regulačného obdobia nepodarilo vyriešiť. Jedine v Turnianskej stolici v rokoch 1780 až 1783 sa podarilo umiestniť všetkých Rómov do domov medzi domy ostatných obyvateľov obcí. Po roku 1783 však ako v Turnianskej, tak aj v Šarišskej a Abovskej stolici došlo k relatívnemu a neskôr aj absolútnemu zníženiu rómskeho bývania v obciach po prílive nových rómskych rodín do stolíc. 135

136 Graf 27 Porovnanie grafických priebehov absolútneho počtu rómskych rodín bývajúcich v domoch medzi ostatnými domami v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici Počet rodín Roky Rómske rodiny bývajúce v domoch medzi ostatnými domami v Abovskej stolici Rómske rodiny bývajúce v domoch medzi ostatnými domami v Šarišskej stolici Rómske rodiny bývajúce v domoch medzi ostatnými domami v Turnianskej stolici Graf 28 Porovnanie grafických priebehov relatívneho počtu rómskych rodín bývajúcich v domoch medzi ostatnými domami v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici Počet rodín v % Roky Rómske rodiny bývajúce v domoch medzi ostatnými domami v Abovskej stolici Rómske rodiny bývajúce v domoch medzi ostatnými domami v Šarišskej stolici Rómske rodiny bývajúce v domoch medzi ostatnými domami v Turnianskej stolici To, že Rómovia sa naďalej premiestňovali z obce do obce a zo stolice do stolice svedčí o neusadení, alebo aspoň nie o trvalom usadení sa väčšiny rómskych rodín 136

137 v tereziánskom a jozefínskom období. Je nepochopiteľné prečo opúšťali pohodlné domy v obciach a odchádzali na iné miesta, kde opäť museli bývať v ošarpaných chatrčiach. Zrejme voľnosť a sloboda im boli cennejšie než istota a pohodlie. Želiarske rómske rodiny Vo všetkých troch stoliciach prevládali želiarske rómske rodiny (pozri Graf 29). Relatívne najmenej želiarskych rómskych rodín bolo v Šarišskej stolici, kde zo všetkých troch stolíc žilo najviac chudobnejších podželiarskych rómskych rodín. Graf 29 Porovnanie grafických priebehov relatívneho počtu rómskych želiarov v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici Počet rodín v % Želiarske rómske rodiny v Abovskej stolici Želiarske rómske rodiny v Šarišskej stolici Roky Želiarske rómske rodiny v Turnianskej stolici Súhrn poznatkov z Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolice Najviac Rómov v tom čase žilo v Abovskej stolici, menej v Šarišskej a najmenej v Turnianskej stolici. V Abovskej a Šarišskej stolici počas súpisných rokov sa celkový počet Rómov zhruba zdvojnásobil, v Turnianskej stolici celkový počet Rómov zostal na približne rovnakej úrovni. 137

138 Najzodpovednejšie k plneniu panovníckych nariadení pristupovali úradníci v Turnianskej stolici, menej alebo málo zodpovedne v Abovskej a Šarišskej stolici. Umiestňovanie rómskych detí do výchovy k sedliakom v Abovskej stolici začalo v čase, keď už takéto umiestňovanie naplno bežalo v Turnianskej a Šarišskej stolici. Výchova rómskych detí u sedliakov po jej počiatočnom náraste sa vo všetkých troch stoliciach postupne znižovala, až prakticky zanikla. Absolútne i relatívne počty rómskych detí zostávajúcich alebo zaháľajúcich doma pri rodičoch boli vysoké v Abovskej a Šarišskej stolici a zanedbateľné v Turnianskej stolici. Počty rómskych detí v cigánskej výchove nepriamo záviseli od počtu rómskych detí umiestnených v sedliackej výchove a priamo záviseli od fluktuácie (nárastu a poklesu počtu) rómskych rodín v stolici. Kováčstvo bolo hlavným zamestnaním živiteľov rómskych rodín vo všetkých troch stoliciach s približne rovnakým percentuálnym zastúpením. V Abovskej a Šarišskej stolici koncom súpisných rokov celkový počet rómskych kováčov absolútne narástol, ale relatívne poklesol oproti počiatočným súpisným rokom. V Turnianskej stolici absolútny i relatívny počet rómskych kováčov na konci súpisných rokov v porovnaní s počiatočnými súpisnými rokmi zostal nezmenený. Počas intenzívnej regulácie rómskeho kováčstva sa najradikálnejšie znížil absolútny aj relatívny počet rómskych kováčov v Abovskej stolici. Absolútne i relatívne najviac Rómov manuálne pracovalo v Abovskej stolici, relatívne najmenej v Šarišskej stolici. Vo všetkých troch stoliciach boli likvidované zemnice a chatrče a Rómovia boli sťahovaní do obcí. Vo všetkých troch stoliciach úrady neustále museli zápasiť s rómskymi chatrčami, ktoré nanovo vznikali pri obciach alebo neďaleko obcí. Výstavba rómskych obydlí medzi domami ostatných obyvateľov v obciach začala ako posledná v Abovskej stolici. 138

139 Bývanie svojich Rómov vyriešila Turnianska stolica, takmer vyriešila Abovská stolica. Šarišskej stolici sa problém bývania počas sledovaného obdobia nepodarilo vyriešiť. Po poľavení regulačných snáh, ako v Turnianskej, tak aj v Šarišskej a Abovskej stolici došlo k relatívnemu a neskôr aj k absolútnemu zníženiu rómskeho bývania v obciach. To, že Rómovia sa naďalej premiestňovali z obce do obce a zo stolice do stolice svedčí o neusadení, alebo aspoň nie o trvalom usadení sa väčšiny rómskych rodín v stoliciach. Vo všetkých troch stoliciach prevládali želiarske rómske rodiny. Rómovia dodržiavali iba tie nariadenia, ktoré museli a ktoré úrady účinne kontrolovali. Krátko potom, ako úradná a výkonná moc im prestala venovať zvýšenú pozornosť, život Rómov vo všetkých troch stoliciach sa dostal do pôvodných koľají. 5.2 Migrácia Rómov Dôkaz migrácie Rómov V nasledujúcich tabuľkách (pozri Tabuľku 15 až 26) uvádzam počty rómskych rodín, ktoré v rokoch 1768 až 1786(87) žili v jednotlivých obciach jednotlivých okresov Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolice. Treba si všimnúť, že tieto počty v prevažnej väčšine obcí (ale aj v okrese a v stolici) sa každým rokom menili (narastali a klesali), čo je jasným dôkazom toho, že rómske rodiny, aj keď oficiálne možno mali svoj trvalý pobyt v niektorej konkrétnej obci, neustále sa presúvali z miesta na miesto. Aj keď v niektorých rokoch za sebou je v obci ten istý počet rómskych rodín, ešte to neznamená, až na výnimky, že sa jedná o tie isté rómske rodiny. Po nahliadnutí do súpisov sa dá ľahko zistiť, že takmer všetky rómske rodiny zotrvávali na jednom mieste najviac niekoľko rokov, a potom migrovali ďalej. Iba občas sa niektoré rómske rodiny vracali opäť na pôvodné miesto. 139

140 Tabuľka 15 Migrácia rómskych rodín v obciach Cserehátskeho okresu Abovskej stolice Obec AS - Počet rómskych rodín v obciach okresu Cserehát v rokoch Abaújdevecser Abaújszolnok Alsógagy Alsónovaj Alsószend Bakta Beret Büttös Buzica Csenyéte Debraď Detek Drienovec Fáj Fancsal Felsőgagy Felsőnovaj Felsőszend Felsővadász Fulókércs Gadna Gagyapáti Gagybátor Garadna Hernádpetri Hernádvécse Janík Jasov Kány Kéty Krasznokvajda Kupa Litka Malý Budulov Moldava nad B Nižný Medzev Nyésta Pamlény Peder Perecse Poproč Rešica Rudník Selyeb Szala Szászfa Szemere Szőled Tengerfalva Tomor Vyšný Medzev Spolu Vysvetlivky k tabuľkám 15 až 26 sú pri Tabuľke

141 Tabuľka 16 Migrácia rómskych rodín v obciach Füzerského okresu Abovskej stolice Obec AS - Počet rómskych rodín v obciach okresu Füzér v rokoch Abaújvár Alsóregmec Bačkovík Beniakovce Bidovce Blažice Bohdanovce Byster Byšta Čakanovce Ďurďošík Ďurkov Felsőregmec Filkeháza Füzér Füzérkajata Füzérkomlós Füzérradvány Hrašovík Chrastné Kalša Kéked Košická Nová Ves Košická Polianka Košický Klečenov Kovácsvágás Kráľovce Krásna n./h Malý Kazimír Mikóháza Nagybózsva Nižná Hutka Nižná Kamenica Nižná Myšľa Nižný Čaj Nižný Olčvar Nový Salaš Nyíri Olšovany Pálháza Pányok Pusztafalu Rankovce Rozhanovce Ruskov Skároš Slanec Slanské N. Mesto Svinica Telkibánya Trsťany Trstené p. Hornáde Vajkovce Vily Vyšná Hutka Vyšná Kamenica Vyšná Myšľa Vyšný Čaj Vyšný Olčvar Zdoba Zsujta Ždaňa Žírovce Spolu

142 Tabuľka 17 Migrácia rómskych rodín v obciach Košického okresu Abovskej stolice Obec AS - Počet rómskych rodín v obciach okresu Košice v rokoch Barca Baška Belža Bernátovce Bočiar Bukovec Buzice Buzinka Cestice Čaňa Čečejovce Geča Gyňov Haniska Hernádszurdok Hidasnémeti Hodkovce Hýľov Chym Kechnec Kokšov-Bakša Komárovce Košická Belá Košťany Malá Ida Milhosť Mokrance Myslava Nižný Klátov Nižný Lánec Nováčany Paňovce Perín Poľov Seňa Sokoľany Šaca Šebastovce Šemša Tornyosnémeti Veľká Ida Veľký Budulov Všechsvätých Vyšný Klátov Vyšný Lánec Zlatá Idka Spolu

143 Tabuľka 18 stolice Obec Migrácia rómskych rodín v obciach Szikszovského okresu Abovskej AS - Počet rómskych rodín v obciach okresu Szikszó v rokoch Abaújalpár Abaújkér Abaújsáp Abaújszántó Alsócéce Alsófügöd Alsókázsmárk Alsóméra Alsóvadász Arka Baskó Belsőbőcs Boldogkőújfalu Cekeháza Csobád Dicháza Encs Erdőhorváti Felsőcéce Felsődobsza Felsőfügöd Felsőgolop Felsőkázsmárk Felsőméra Fony Forró Gibárt Gönc Göncruszka Halmaj Hejce Hernádbűd Hernádkércs Hernádszentandrás Homrogd Ináncs Jánosd Kisfalu Kiskinizs Komlóska Korlát Léh Mogyoróska Nagykinizs Onga Pere Prépost Rásony Rásonysápberencs Regéc Szentistvánbaksa Szikszó Vilmány Vizsoly Spolu

144 Tabuľka 19 Migrácia rómskych rodín v obciach Dolnotoryského okresu Šarišskej stolice Obec ŠS - Počet rómskych rodín v obciach Dolnotoryského okresu v rokoch Abranovce Bohdanovce Boliarov Brestov Bretejovce Budimír Bunetice Červenica Čižatice Drienov Drienovská N. Ves Dulova Ves Fintice Haniska Chabžany Janovík Kavečany Kecer. Kostoľany Kecer. Pekľany Kecerovský Lipovec Kendice Kokošovce K.ostoľany n./h Kysak Lemešany Lesíček Ličartovce Ľubotice Malá Vieska Mirkovce Močarmany Mudrovce Nižná Šebastová Obišovce Okružná Opiná Petrovany Ploské Podhradík Ruská Nová Ves Seniakovce Sokoľ Solivar Tepličany Teriakovce Trebejov Tuhrina Ťahanovce Varhaňovce Vtáčkovce Vyšná Šebastová Záborské Žehňa Spolu

145 Tabuľka 20 Migrácia rómskych rodín v obciach Hornotoryského okresu Šarišskej stolice Obec ŠS - Počet rómskych rodín v obciach Hornotoryského okresu v rokoch Bajerovce Blažov Brezovica Brezovička Červenica p. Sabin Čirč Drienica Dubovica Ďačov Ďurková Hanigovce Jakovany Jakubova Voľa Kamenica Krásna Lúka Krivany Kyjov Legnava Lipany Lipník Lúčka Ľubotín Ľutina Matysová Nižný Slavkov Oľšov Orlov Plaveč Plavnica Poloma Rožkovany Šambron Šarišské Dravce Šarišské Jastrabie Tichý Potok Torysa Údol Vislanka Vysoká Spolu

146 Tabuľka 21 Migrácia rómskych rodín v obciach Makovického okresu Šarišskej stolice ŠS - Počet rómskych rodín v obciach Makovického okresu v rokoch Obec Andrejová Becherov Beňadikovce Bodružal Bystré Cernina Cigeľka Dlhá Lúka Dubinné Dubová Gribov Hažlín Hrabovčík Hrabovec Hunkovce Chmeľová Jedlinka Jurkova Voľa Kapišová Kečkovce Korejovce Krajná Porúbka Krajné Čierno Kružlová Kurimka Kurov Ladomirová Lipová Medvedie Mestisko Mikulášová Miroľa Mlynárovce Nižná Pisaná Nižná Polianka Nižný Komárnik Nižný Orlík Nižný Svidník Okrúhle Ortuťová Petrová Poliakovce Pstriná Radoma Rakovčík Rovné Roztoky Soboš Staškovce Stebník Stročín Suchá Svidnička Šarišské Čierne Šarišský Štiavnik Šemetkovce Varadka Veľká Driečna Výškovce Vyšná Jedľová Vyšná Polianka Vyšný Mirošov Vyšný Orlík Vyšný Svidník Zborov Spolu

147 Tabuľka 22 Migrácia rómskych rodín v obciach Sekčovského okresu Šarišskej stolice Obec ŠS - Počet rómskych rodín v obciach Sekčovského okresu v rokoch Bartošovce Gerlachov Gregorovce Hertník Hervartov Hrabské Hubošovce Janovce Kľušov Kobyly Kríže Lenartov Livov Lukov Malcov Mokroluh Osikov Pečovská Nová Ves Richvald Rokytov Snakov Sveržov Šarišské Sokolovce Šiba Tarnov Vaniškovce Zlaté Spolu Vysvetlivky k tabuľkám 15 až 26: - - v danom polroku alebo roku sa údaje nesledovali (nie je súpis, alebo je neúplný); 0 - v danom polroku alebo roku nebola v obci žiadna rómska rodina; 1, 2, 3,... - celkový počet rómskych rodín v obci. 147

148 Tabuľka 23 Migrácia rómskych rodín v obciach Širockého okresu Šarišskej stolice Obec ŠS - Počet rómskych rodín v obciach Širockého okresu v rokoch Bertotovce Bodovce Čipkeš Daletice Fričovce Geraltov Hendrichovce Hermanovce Hrabkov Hradisko Chminian. N. Ves Chmin. Jakubovany Chmiňany Jakubovany Janov Jarovnice Klenov Kojatice Krížovany Lačnov Lipovce Ľubovec Malá Lodina Malý Slivník Malý Šariš Medzany Meretice Miklušovce Močidľany Orkucany Ostrovany Ovčie Radačov Ražňany Rokycany Ruské Pekľany Ružín Sedlice Suchá Dolina Svinia Šarišské Michaľany Šindliar Široké Štefanovce Uzovce Uzovské Pekľany Uzovský Šalgov Veľká Lodina Veľký Slivník Veľký Šariš Záhradné Žipov Župčany Spolu ?

149 Tabuľka 24 Migrácia rómskych rodín v obciach Topľanského okresu Šarišskej stolice Obec ŠS - Počet rómskych rodín v obciach Topľanského okresu v rokoch Babie Bardejovská N. Ves Beloveža Bokša Brezov Buclovany Bystré Čelovce Demjata Dukovce Duplín Fulianka Giraltovce Hankovce Hanušovce n./t Hermanovce Chmeľov Chmeľovec Kalnište Kapušany Kecerov. Pavlovce Komárov Koprivnica Kožany Kračúnovce Kučín Kuková Lascov Lopúchov Lukavica Lužany pri Topli Marhaň Matovce Medzianky Nemcovce Nemcovce Nižná Voľa Nižné Raslavice Oľšavce Pavlovce Petrovce Podhorany Potoky Pušovce Radvanovce Stuľany Šandal Šarišská Poruba Šašová Štefurov Tročany Tulčík Vislava Vyšná Voľa Vyšný Kručov Železník Spolu

150 Tabuľka 25 Migrácia rómskych rodín v obciach Nižného okresu Turnianskej stolice T S - Počet rómskych rodín v obciach Nižného okresu v rokoch Obec Becskeháza Bódvalenke Bódvarákó Bódvaszilas Dobódél Égerszög Jósvafő Komjáti Perkupa Silica Silická Brezová Szin Szinpetri Szögliget Szőlősardó Teresztenye Tornabarakony Tornakápolna Tornaszentandrás Varbóc Spolu Tabuľka 26 Migrácia rómskych rodín v obciach Vyšného okresu Turnianskej stolice Obec T S - Počet rómskych rodín v obciach Vyšného okresu v rokoch Bôrka Derenk Drnava Dvorníky Hačava Háj Hidvégardó Hosťovce Hrhov Hrušov Chorváty Jablonov n. Turňou Kováčová Lipovník Lúčka Silická Jablonica Turnianska N. Ves Turňa nad Bodvou Včeláre Zádiel Žarnov Spolu

151 Dôkaz neusadenosti Rómov Niektoré rómske rodiny sa možno úradníkom podarilo dobrovoľne usadiť, iné rómske rodiny boli k tomu pravdepodobne donútené (odobratím ich detí za účelom výchovy u sedliakov, prípadne dania do učenia alebo služby), ale väčšina rómskych rodín počas súpisných rokov 1768 až 1786/87 usadená nebola. Dôkazom tohto tvrdenia sú napríklad rómske rodiny s priezviskom Gruľo, ktoré žili v Turnianskej stolici, v ktorej podľa všetkých ukazovateľov bola regulácia Rómov najprísnejšia a kde by sme mohli očakávať najvyššiu usadenosť Rómov (pozri Tabuľku 27). Tabuľka 27 Príklad usadených a neusadených rómskych rodín Gruľovcov v obciach Turnianskej stolice počas súpisných rokov 1768 až 1786 Rómske rodiny Gruľovcov v obci TS - "usadené" a neusadené rómske rodiny Gruľovcov v rokoch Bôrka - Ondrej - - Ján - - Ladislav - - Matúš - - Jozef - - Drnava - Juraj - - Michal - - Jozef - - Ladislav - - Hrhov - Ondrej - - Jozef - - Chorváty - Ján - - Kováčová - Ján - - Michal - - Matúš Lipovník - Ladislav - - Juraj - - Jozef - - Lúčka - Michal - - František - - Ján - - Jozef - - Turnian. N. Ves - Ján - - Žarnov - Ján - - Spolu Vysvetlivky k Tabuľke 27:,,,... - rôzne rómske rodiny Gruľovcov s rôznymi krstnými menami hláv rodín;,,,... - rovnaký znak, ale odlišná farba znamená rôzne rómske rodiny Gruľovcov s rovnakými krstnými menami hláv rodín;,,,..., (,,,...),... - rovnaký znak aj farba znamená tie isté rómske rodiny Gruľovcov. 151

152 Z celkového počtu 61 rómskych rodín Gruľovcov boli, aj to iba dočasne, v Turnianskej stolici usadené iba 4 rómske rodiny: - rodina Ondreja Gruľa v obci Bôrka v rokoch 1776 (2. polrok) až 1783, s ročným prerušením v roku 1779 a polročným prerušením v roku 1780; pred rokom 1776 a po roku 1783 sa v Turnianskej stolici nenachádzala, - rodina Juraja Gruľa v obci Drnava v rokoch 1773 až 1778, s polročným prerušením v roku 1776, ktorá v roku 1779 sa presťahovala do obce Lipovník a v ďalších sledovaných rokoch sa z Turnianskej stolice odsťahovala, - rodina Jozefa Gruľa v obci Drnava v rokoch 1775 (2. polrok) až 1780; pred rokom 1775 a po roku 1780 sa v Turnianskej stolici nenachádzala - rodina Jána Gruľa v obci Kováčová v rokoch 1776 (2. polrok) až 1783, s polročným prerušením v roku 1780; pred rokom 1776 a po roku 1783 sa v Turnianskej stolici nenachádzala. Zaujímavé je, že na prvé nahliadnutie do týchto súpisov sa zdalo, že takmer všetky rodiny Gruľovcov sú v daných obciach trvalo usadené od začiatku do konca súpisných rokov, alebo aspoň počas prevažnej väčšiny týchto rokov. Rovnaké bolo priezvisko (niekedy aj meno) živiteľa rodiny (prípadne sa zdalo, že sa jedná o jeho ženatého syna) a veľakrát súhlasil aj celkový počet detí. Avšak detailným porovnaním celkového počtu ich chlapcov a dievčat, ale najmä veku ich detí sa ukázalo, že vo väčšine prípadov ide o úplne iné rómske rodiny (ako by ani ku Gruľovcom nepatrili). Ťažko je dnes dokázať, či sa jednalo o vzdialené príbuzné rómske rodiny, alebo o celkom cudzie rómske rodiny, ktoré sa za Gruľovcov možno iba vydávali. Skrslo vo mne podozrenie, či napríklad nemohli Rómovia (ktorí sa predtým navzájom medzi sebou dohovorili a dohodli) takto zavádzať stoličných úradníkov, čo im umožnilo beztrestne sa presúvať z miesta na miesto (čiže utajene pokračovať v kočovaní bez vozov a stanov ). Neusadenosť Rómov nepriamo dokazujú aj neustále sa opakujúce zákazy držania koní Rómami (v rokoch 1753, 1761, 1767, 1769, 1772, 1773, 1784) Pozri tu v kapitole

153 5.3 Celkové vyhodnotenie súpisných údajov Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolice Nedokonalosti a nedostatky súpisov Súpisy Rómov v Abovskej stolici vykonávali stoliční úradníci iba jedenkrát ročne (okrem roku 1775, kedy dodržali príkaz panovníka a vykonali ho dvakrát). V Šarišskej stolici úradníci spočiatku vykonávanie súpisov viac-menej ignorovali, neskôr súpisy vyhotovovali nedôsledne, niektoré neúplne (nie vo všetkých obvodoch alebo okresoch). Najpoctivejšie sa vykonávali súpisy Rómov v Turnianskej stolici (pravidelne polročne a precízne, až na podozrivú zhodnosť údajov v rokoch 1777 a 1778 a v prvom a druhom polroku 1779). Údaje o počte detí, ich veku a výchove vo výkazoch všetkých troch stolíc sú často neúplné, nejednoznačné a nepresné (veľakrát bol konkrétny vek i samotný počet detí udávaný iba odhadom). Prevažná časť Rómov sa aj počas vykonávania súpisov neustále premiestňovala, v dôsledku čoho mohlo dôjsť tiež aj k tomu, že niektorí Rómovia, respektíve celé rómske rodiny neboli do súpisu zahrnuté a niektoré mohli byť naopak započítané dvakrát. Nedôslednosť (nepravdivosť), nepravidelnosť alebo neúplnosť vykonania spomínaných súpisov má vplyv na presnosť niektorých číselných údajov v hore uvedených tabuľkách. Pri celkovom grafickom vyhodnotení a porovnaní sa však tieto nepresnosti väčšinou strácajú. V súpisoch z niektorých rokov (ako príklad pozri Tabuľku 28) sú viac alebo menej rozdielne údaje podľa toho či sa jedná o stoličný súpis, o súpis spracovaný pre KMR alebo pre panovníka 248. Niektoré súpisné údaje sú vylepšené, iné zhoršené, zrejme podľa toho, aký cieľ sa mal týmto dosiahnuť, alebo podľa toho, ako boli úradníci sústredení alebo nepozorní pri spracovávaní a prepisovaní týchto údajov. Koncom osemdesiatych rokov 18. storočia podľa súpisov už prevažná časť rómskych rodín mala svoj vlastný dom z dreva, či už medzi ostatnými domami, alebo mimo nich. Rodiny bez označenia spôsobu bývania však pravdepodobne bývali počas celej regulácie naďalej v zemniciach, aj keď to v súpisných hárkoch neskoršie už uvádzané nebolo Napríklad v stoličných súpisoch figuruje väčší počet kováčov, muzikantov, obchodovanie s koňmi, jedenie mäsa z uhynutých zvierat a pod. než v hláseniach pre panovníka, ale aj naopak. 249 Podľa všetkého mnohé rómske rodiny, aj keď vlastnili dom, v ňom trvale nebývali, čo potvrdzujú aj tvrdenia vtedajších súčasníkov, podľa ktorých Rómovia svoje domy neobývali, pretože dávali prednosť slamenej chatrči, ktorú si postavili vedľa spomínaného domu, alebo si postavili stan, v ktorom bývali cez leto a dom obývali len v zime. AUGUSTINI ab HORTIS, S.: c. d., s ; SCHWICKER, J. H.: c. d., s. 59,

154 Tabuľka 28 Rozdiely medzi niektorými stoličnými súpisnými údajmi a súpisnými údajmi posielanými pre KMR a medzi niektorými súpisnými údajmi KMR a súpisnými údajmi posielanými pre panovníka 250 Vybrané súpisné údaje o Rómoch Stoličné súpisy (A), súpisy pre KMR (B) a súpisy pre panovníka (C) v rokoch TS ŠS TS ŠS AS a 2. 1.a 2. 1.a A B A B A B B C B C Počet Rómov Počet rodín Počet detí Vých. detí u sedliakov Deti navštevujúce školu Deti v službe Deti zostávajúce doma Počet kováčov Počet muzikantov Manuálne pracujúci Počet žobrákov Bývanie v zemniciach Bývanie v rade domov Počet sedliakov Počet želiarov Obliekanie ako sedliaci Obliekanie ako cigáni Podriadenosť richtárovi Konzumácia zdochlín Obchodovanie s koňmi Platenie daní ? Neplatenie daní ? V roku 1783 bola v súpise Abovskej stolice pri mene Ladislav Stankulya z dediny Perecse 251 (ktorý bol podriadený miestnemu richtárovi) uvedená poznámka, že je vajdom, čo prezrádza, že aj po zrušení funkcie vajdovstva (nariadením z roku 1767) Rómovia aj naďalej mali svojich vajdov. V súpisoch, až na uvedenú výnimku sa ale uvádzala iba podriadenosť miestnemu richtárovi. 250 Ide tu o súpisy Rómov uložené v ŠA Košice a ŠA Prešov (stoličné súpisy - citované vyššie) a o súpisy Rómov uložené v MOL v Budapešti (pre KMR - citované vyššie a pre panovníka csomó, 1785: F. 2-5, : Tabella). 251 Maďarská obec neďaleko slovensko-maďarských hraníc. 154

155 Prínos súpisov Aj napriek uvedeným niektorým nedostatkom môžeme vcelku súpisy Rómov vyprodukované v druhej polovici 18. storočia považovať za veľmi cenné materiály, lebo sa nám zachovali z obdobia prvého vážneho pokusu o scivilizovanie Rómov, aj keď táto cesta bola vcelku pomýlená, pretože viedla cez stratu ich identity, cez ich asimiláciu. Súpisy Rómov umožňujú poznať stav, životné pomery a správanie sa rómskeho obyvateľstva na väčšine územia terajšieho Slovenska, ako aj podať orientačný obraz o ich počte a rozmiestnení na tomto území. Sú významnými prameňmi pre poznanie minulého života Rómov a je možné aj v dnešnej dobe sa z nich veľa poučiť. Súpisy Rómov môžu poskytnúť tiež bohaté informácie aj pre odborníkov iných vedných disciplín (napríklad pre etnológov, sociológov a pod.). Sami osebe však nemusia podávať jediný skutočný obraz o živote Rómov v minulosti, preto niektoré poznatky a zistenia zo súpisov je potrebné porovnať aj s ďalšími materiálmi z tohto obdobia (napríklad s cirkevnými matrikami, rozličnými stoličnými a policajnými správami, hláseniami a pod.). Zo súpisov Rómov je možné vyvodiť tieto hlavné celkové závery pre Abovskú, Šarišskú a Turniansku stolicu: V sledovanom období (v rokoch 1768 až 1787) najviac Rómov žilo v Abovskej stolici (priemerne ročne okolo 1400 Rómov), v ktorej v tom čase žilo aj celkovo najviac obyvateľov (na rozlohe zhruba 2900 km 2 okolo obyvateľov). O niečo menej Rómov žilo v Šarišskej stolici (priemerne ročne okolo 1000 Rómov), kde na rozlohe zhruba 3600 km 2 žilo celkom okolo obyvateľov. Najmenej Rómov žilo v Turnianskej stolici (priemerne ročne okolo 240 Rómov), kde na rozlohe zhruba 600 km 2 sídlilo celkom okolo obyvateľov, avšak v tejto stolici bola najvyššia hustota rómskeho osídlenia - cca 1 Róm na každých 50 nerómskych obyvateľov (v AS cca 1 Róm/130 obyvateľov, v ŠS cca 1 Róm/140 obyvateľov). Vo všetkých súpisoch Rómov sú pozorované väčšie alebo menšie výkyvy v počte Rómov, čo bolo zapríčinené presunom Rómov zo stolíc, kde sa nariadenia o ich asimilácii vykonávali prísnejšie, do stolíc, kde boli úradníci v tomto smere 252 ŽUDEL, J.: c. d., s ŽUDEL, J.: c. d., s ŽUDEL, J.: c. d., s

156 benevolentnejší, 255 ale najmä z dôvodu ich pokračujúceho kočovania. Pred násilným usadením, ale aj z historického návyku, Rómovia neustále migrovali. Počas súpisných rokov dochádzalo v jednotlivých obciach sledovaných stolíc, ako aj medzi jednotlivými stolicami (a to nielen medzi troma sledovanými, ale aj ďalšími), k neustálej obmene veľkej časti rómskych rodín. Ťažko nájsť vo viacerých rokoch po sebe tie isté rómske rodiny (s približne tým istým počtom detí) v tej istej obci, aj keď celkový počet rodín súhlasí. Väčšinou však počet rómskych rodín kolísal podľa toho, ako rôzne rómske rodiny do obce prichádzali alebo z obce odchádzali. Takto šikovne Rómovia maskovali svoje skryté kočovanie, s ktorým ani počas tereziánskej a jozefínskej rómskej regulácie ani na chvíľu neprestali. Vo všetkých troch stoliciach skutočne usadených rómskych rodín bolo veľmi málo, väčšina rómskych rodín usadená nebola a usadenie iba predstierala. Na začiatku regulácie Rómov poklesol počet rómskych rodín vo všetkých troch sledovaných stoliciach. Keď regulácia Rómov v Abovskej a Šarišskej stolici poľavila, následne sa zvýšil počet Rómov zhruba na dvojnásobok. V Turnianskej stolici keď regulácia poľavila, počet Rómov stúpol na pôvodný stav. Najzodpovednejšie k presadzovaniu panovníckych nariadení do praxe a ku kontrole ich plnenia pristupovali úradníci v Turnianskej stolici, menej alebo málo zodpovedne v Abovskej stolici a takmer nezodpovedne v Šarišskej stolici. Prejavilo sa to odlivom rómskych rodín z Turnianskej stolice a prílivom rómskych rodín do Abovskej a najmä do Šarišskej stolice. Je viac než pravdepodobné, že odliv a príliv Rómov sa nekonal iba v rámci týchto troch stolíc, ale vo všeobecnosti (aj v rámci ďalších stolíc). Odliv rómskych rodín z Turnianskej stolice počas intenzívneho uplatňovania regulačných nariadení voči Rómom je dôkazom toho, že Rómovia neznášali prostredie v ktorom boli na nich kladené zvýšené požiadavky a ich príliv do Abovskej a Šarišskej stolice dôkazom toho, že Rómovia mali radi slobodu, voľnosť, málo kontrolovaný a jednoduchý život. S odoberaním rómskych detí do výchovy k sedliakom boli problémy vo všetkých troch stoliciach. Najprísnejšie k odoberaniu rómskych detí od rodičov pristupovali v Turnianskej stolici, menej prísne v Abovskej a najmenej prísne v Šarišskej stolici. Dodržanie týchto panovníckych nariadení bolo pre úradníkov v celej rómskej regulácii hádam najobtiažnejšie, pretože s ich uplatňovaním sa začalo 255 Porovnaj tiež SCHWICKER, J. H.: c. d., s. 63 a n. 156

157 najneskôr a najskôr skončilo. Počty rómskych detí zostávajúcich alebo zaháľajúcich doma pri rodičoch nepriamo záviseli od počtu rómskych detí umiestnených v sedliackej výchove a priamo od fluktuácie rómskych rodín v stolici. Prevažujúcim zamestnaním Rómov v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici bolo kováčstvo, doplňujúcim ich zamestnaním v Abovskej a Turnianskej stolici bola manuálna, najmä poľnohospodárska práca, v Šarišskej stolici to bolo muzikanstvo. Zrejme pre vysoký počet rómskych kováčov v jednotlivých sledovaných stoliciach, ktorí nedokázali iba kováčstvom uživiť svoje rodiny, bola snaha tento počet rómskych kováčov znížiť, čo sa však tiež v podstate nepodarilo. Aj keď sa počet kováčov najmä v Abovskej stolici podarilo výraznejšie znížiť, toto zníženie bolo iba prechodné. Keď Rómovia vycítili, že si ich úrady prestali bližšie všímať, zakrátko na to počet rómskych kováčov sa zvýšil na pôvodný stav, dokonca v Abovskej stolici ešte narástol. Muzikantstvo Rómov bolo utlmené iba v Abovskej a Turnianskej stolici, v Šarišskej stolici sa ho nepodarilo utlmiť. Manuálnou, najmä príležitostnou prácou, sa viacerí Rómovia začali živiť v Abovskej stolici, menej v Turnianskej stolici, najmenej sa ňou živili v Šarišskej stolici. Rómovia pre svoje prežitie sa vždy potrebovali zdržiavať v blízkostí usadlostí miestnych obyvateľov, aby si mohli či už legálne alebo nelegálne zabezpečiť živobytie pre svoje rodiny. Panovníci Mária Terézia a Jozef II umožnili Rómom (aj keď niekedy drastickým spôsobom) opustiť periférie dedín a miest (kde žili v neľudských podmienkach v zemniciach a chatrčiach) a dovolili im usadiť sa priamo v obciach, aby ako želiari alebo sedliaci nemuseli už mať obavy o budúcnosť svojich rodín. Vyžadovali od Rómov iba serióznosť, vytrvalosť, pracovitosť a zodpovednosť. Bývaniu v zemniciach sa zamedzilo vo všetkých troch stoliciach. S likvidáciou bývania v chatrčiach a v rôznych provizórnych obydliach museli tieto stolice však počas celého regulačného obdobia neustále zápasiť. Aj keď sa im v jednom roku podarilo tieto chatrče zlikvidovať, v ďalšom roku sa objavili ďalšie, ktoré si postavili novo došlí Rómovia a takto sa to neustále opakovalo. Zo sledovaných troch stolíc iba v Turnianskej stolici ako v jedinej sa podarilo (aj keď iba dočasne) stopercentne vyriešiť bývanie Rómov medzi majoritným obyvateľstvom. Rómovia si toho ale nevážili a postupne, tak ako aj v ostatných dvoch stoliciach začali tieto domy opúšťať a navracať sa k starému spôsobu bývania. Aj keď sa súpisy zmieňujú len veľmi málo o zdravotnom stave Rómov, v miestach, kde sa o ňom aspoň mimochodom hovorí (najmä v súvislosti s odoberaním 157

158 detí rodičom), poskytujú do značnej miery zdravotne negatívny obraz najmä časté prípady detskej hluchoty, debility, epilepsie a podobne, čo možno, okrem iných príčin, pripísať aj neustále zakazovanému manželskému spolužitiu pokrvne veľmi blízkych príbuzných, čomu úrady nevedeli ani v jednej stolici dostatočne zabrániť. Rómovia vo všetkých troch stoliciach prestali nosiť cigánsky odev, prestali obchodovať s koňmi, prestali konzumovať mäso z uhynutých zvierat a začali spadať pod právomoc miestnych richtárov. Stopercentne však tomu tak bolo iba v súpisných hláseniach pre panovnícky dvor. Naďalej niektoré rómske rodiny nosili cigánsky odev, tajne obchodovali s koňmi (veď ako by sa ináč mohli neustále premiestňovať z miesta na miesto) a pojedali mäso z uhynutých zvierat. Tiež naďalej mali svojich vajdov. Zmieňujú sa o tom, ako niektoré stoličné súpisy, tak aj ďalšie písomnosti z tohto obdobia. 158

159 6. Záver Zatiaľ čo indický pôvod Rómov je nespochybniteľný, o sociálnej príslušnosti rómskych predkov, ako aj o čase ich odchodu z Indie sa ešte stále vedú v odborných kruhoch diskusie. Čo sa týka pomenovania Rómov, už v 18. storočí sa vedelo, že Rómovia medzi sebou používajú vlastné názvy Morre, tiež Rom, Roma 256, ale aj napriek tomu ich okolitý svet nazýval väčšinou Cigánmi. Prvá písomná zmienka o Rómoch na území dnešného východného Slovenska vznikla niekedy medzi rokmi 1300 až Rok 1322, ktorý sa uvádza v mnohých odborných prácach ako prvá zmienka, je chybný. Rómske skupiny po príchode do Európy využívali spočiatku dôverčivosť a poverčivosť majoritného obyvateľstva, s ktorým prichádzali do kontaktu a vďaka rôznym ochranným listinám feudálov mohli bez problémov migrovať po celej Európe. Avšak podivný spôsob života Rómov, ako aj rôzne pohľady a názory, ktoré sa začali vytvárať u ostatného obyvateľstva, prispievali k postupnému narušeniu vzťahov medzi Rómami a nerómami. Následný nepriateľský postoj okolitého sveta voči Rómom prerástol do ich vyše dvestoročného krutého prenasledovania a vyvražďovania, ktoré v druhej polovici 18. storočia vystriedalo dravé úsilie panovníkov trvalo usadiť a násilne asimilovať všetkých kočovných Rómov. Riešenie rómskej problematiky v druhej polovici 18. storočia Prístup k riešeniu rómskej problematiky v druhej polovici 18. storočia panovníci zmenili pod vplyvom šírenia sa osvietenských myšlienok, ktoré do popredia stavali rozum ako prostriedok na vyriešenie všetkých problémov v krajine, teda aj problému kočovania a s ním súvisiaceho spôsobu života Rómov. Viedenský dvor začal v Rómoch vidieť v prvom rade budúcich možných daňových poplatníkov, k čomu však bolo potrebné najprv ich trvale usadiť a umožniť im vykonávať užitočnú prácu. Započatá regulácia Rómov trvala počas celého obdobia vlády osvietenských panovníkov Márie Terézie i Jozefa II. a bola sprevádzaná nespočetnými nariadeniami adresovanými prostredníctvom KMR stoliciam, ktoré reguláciu vykonávali. Kontrolu týchto nariadení vykonávali panovníci pomocou súpisov. 256 AUGUSTINI ab HORTIS, S.: c. d., s. 15; SCHWICKER, J. H.: c. d., s

160 Dlhotrvajúce úsilie osvietenských panovníkov usadiť všetkých potulujúcich sa Rómov a zmeniť ich životný štýl však bolo málo úspešné a aj keď sa vo viacerých oblastiach dosiahli čiastočné úspechy, tieto neboli trvalé. Rómovia akonáhle vycítili, že úsilie stoličných úradníkov ochabuje, navrátili sa k pôvodnému spôsobu života. V podstate Rómovia tento svoj život žili v neustálej pretvárke a zavádzaní úradov, a to aj počas najintenzívnejšej regulácie, ako to, okrem iného, dokazujú aj niektoré grafické i tabuľkové vyhodnotenia súpisov (migrácia Rómov, neusadenosť Rómov). I keď sa nariadenia v rôznych formách nespočetnekrát opakovali 257, neviedli k takým výsledkom a cieľom, aké si predstavovali osvietenskí panovníci a príslušné úrady. Mnohé príkazy a zákazy týkajúce sa Rómov zostávali častokrát len zbožným želaním na papieri 258. Regulácia ako taká vyvolávala u väčšiny obyvateľov nedôveru a na mnohé opatrenia obyvateľstvo pozeralo s iróniou. Viac-menej sa neustále zdôrazňovali negatívne prvky v spôsobe života Rómov a tvrdenia, že sú im vrodené a nezmeniteľné. Priestupky jednotlivcov alebo skupín boli zovšeobecňované a zveličované až do absurdností 259. Dôvody neúspechu regulačných nariadení osvietenských panovníkov Neúspech realizácie nariadení upravujúcich život Rómov spočíval hlavne v tom, že iniciatíva neprichádzala zdola od Rómov, ale zhora, bola vykonávaná viac-menej násilne a smerovala k asimilácii Rómov. Aj keď sa dopad nariadení postupne zmierňoval, nariadenia vždy obsahovali diskriminačné a represívne prvky. Ani jedno nariadenie nerešpektovalo prirodzený naturel a kultúrne danosti Rómov. Pohotové 257 Pozri v nariadení KMR zo dňa 9. októbra 1783 spolu 59 bodov ohľadne regulácie Rómov. ŠA Košice: AŽ-1: inv. č. 814, č. kr. 123, č. sp. 3, ; tiež TŽ-1: inv. č. 389, 1781/1-1790/22, č. kr. 164, č. sp Týkalo sa to najmä zákazu sobášiť sa Rómom medzi sebou. Rómovia sa totiž pri výbere partnera riadili predovšetkým citovým vzťahom a navyše medzi Rómami a ostatným obyvateľstvom boli príliš veľké odstupy. 259 Čoho typickým príkladom bol aj tzv. Hontiansky proces v roku 1782, v ktorom bola 173-členná skupina hontianskych Rómov obvinená z mnohých vrážd a kanibalizmu. Tejto rómskej skupine bolo pripísané usmrtenie 28 ľudí (správy v novinách uvádzali dokonca až 84 usmrtených osôb), ktorých vraj následne uvarili alebo vyúdili a tak zjedli. Spolu bolo popravených 40 osôb. Keď sa tieto správy dostali až cisárovi, okamžite dal zastaviť popravy a hneď na to nechal celú vec vyšetriť. Vyšetrovací komisár zistil, že išlo o zlodejskú skupinu Rómov a že z údajne nezvestných osôb, ktoré mali Rómovia zavraždiť, nechýbala ani jedna. Vzhľadom na priestupky, ktoré Rómovia dovtedy popáchali, bol súd oprávnený ich potrestať podľa vtedajších zvyklostí iba palicovaním. Za nedbalé vyšetrovanie a štyridsať neodôvodnených popráv bol sudca pozbavený iba úradu. Bližšie HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s , tiež SCHWICKER, J. H.: c. d., s

161 zdaňovanie Rómov nebolo tiež najlepšou motiváciou pre ich trvalé usadenie. Rómovia za takýchto podmienok nemali záujem a ani potrebu zmeniť svoj život k lepšiemu (z pohľadu majority) a spomínané nariadenia chápali iba ako nutné zlo, ktorému sa usilovali vyhýbať do tej miery, nakoľko to len bolo možné. Navyše nezdravé vzťahy uhorskej šľachty k panovníkovi neprispievali k zdarnému priebehu regulácie Rómov. Odzrkadlilo sa to najmä v ľahostajnom prístupe niektorých jej úradníkov k plneniu úradných povinností pri aplikovaní panovníckych rómskych nariadení a kontrole ich plnenia pomocou súpisov Rómov (či už sa to týka ich kvantity, alebo kvality). V snahe čo najrýchlejšie asimilovať Rómov s ostatným obyvateľstvom sa v niektorých prípadoch voči Rómom postupovalo veľmi tvrdo a násilne. Patrilo k tomu najmä násilné odoberanie detí rómskym rodičom 260 a ich dávanie na výchovu k sedliakom, alebo tiež trest spalicovaním za používanie rómskeho jazyka, za jedenie mäsa z uhynutých zvierat, za konkubinát 261 a iné, a to už v období, keď boli telesné tresty všeobecne zrušené. Avšak aj napriek tomu, že regulačné nariadenia panovníkov boli z dnešného pohľadu tvrdé až neľudské a málo účinné, vo vtedajšej dobe znamenali významný legislatívny počin. Celkové príčiny regulačných neúspechov Regulačné neúspechy spočívali vo viacerých príčinách, ktorých hlavnými nositeľmi boli panovník, šľachta ale i samotní Rómovia. V jednotlivých nariadeniach sa prejavila nevedomosť panovníkov z oblasti praktického života poddaných 262. Panovníci pri zostavovaní nariadení nebrali do úvahy 260 Napríklad srdcervúci výjav Rómov pri násilnom odoberaní ich detí bol zaznamenaný v Bratislavskej stolici dňa 21. decembra Keď im v noci brali deti, ich výkriky sa miešali s nárekom rodičov, ktorí si od zúfalstva šklbali vlasy. Deti nad 5 rokov boli odvezené vozmi do vzdialenejších miest na výchovu k roľníkom, odkiaľ ale aj napriek vzdialenosti mnohé ušli. Pochytané boli opäť 24. apríla 1774, a to medzi piatou a šiestou hodinou rannou. HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s , Podľa súdneho záznamu zemepanského súdu v Pezinku v roku 1786 bol pre konkubinát odsúdený muž na trest 24 palíc a žena na 15 úderov korbáčom. V roku 1771 bol iný rómsky muž pre konkubinát odsúdený na trest 30 palíc a ďalší Róm na 60 palíc a jeho žena - konkubína na 30 dní väzenia a 30 rán korbáčom. Palicovaním bola trestaná aj bigamia (keď ešte nerozvedený muž, v cirkevnom chápaní nevdovec sa znova zosobáši) a polygamia (mnohomanželstvo). HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s Napríklad v nariadení, podľa ktorého mali byť Rómovia prinútení obliekať sa ako sedliaci, pretože Rómovia na rozdiel od roľníkov, ktorí si na svojich gazdovstvách dorobili väčšinu surovín potrebných na zhotovenie odevu, nemali potrebné suroviny a ani skúsenosti s ich spracovávaním a samotnou výrobou odevov. V súvislosti s tým je potrebné dodať, že v tomto období bolo len nepatrné množstvo Rómov 161

162 historicko-spoločenské ani iné determinácie Rómov 263. Osvietenskí panovníci sa pri regulácii Rómov snažili v krátkom čase dosiahnuť veľké úspechy, pričom vôbec nebrali do úvahy skutočnosť, že Rómovia žili dlhé stáročia odlišným spôsobom života a že ten sa nedá zmeniť za pár rokov či desaťročí. Celá regulácia Rómov bola v skutočnosti podriadená hospodársko-finančnému záujmu absolutistického štátu, ktorý stál na prvom mieste, a jej hlavným zámerom bolo urobiť z Rómov v prvom rade iba zdroj zisku, pričom zlepšenie ich hospodárskeho a sociálneho postavenia malo na to vytvoriť iba podmienky. K úspechu regulácie neprispel ani spôsob, akým sa vykonávala (byrokracia, nátlak 264, represívne opatrenia). Absolutistickým panovníkom sa nepodarilo donútiť uhorskú šľachtu osvojiť si spomínané nariadenia v plnej miere. Stoličná šľachta nemala záujem na zvyšovaní daňovej platbyschopnosti tak rómskeho, ako ani ostatného poddaného obyvateľstva, pretože v každom jeho zaťažení štátnymi daňami videla obmedzenie možností na odvádzanie feudálnej renty. Vzhľadom na ťažkopádne stoličné úradovanie v Uhorsku, ako aj na skutočnosť, že stolice museli (zo svojich pokladníc) znášať značné finančné náklady spojené s reguláciou Rómov, vykonávanie nariadení prebiehalo veľmi pomaly. Najväčšie výdavky boli vynakladané na výchovu detí (sedliakom bolo potrebné platiť za každé vychovávané dieťa) a prepravu detí na výchovu do vzdialených miest 265. V súvislosti s výchovou rómskych detí u sedliakov sa ako najväčší problém ukázal zamestnaných v poľnohospodárstve (do roku 1782 tvorili v celom Uhorsku spolu iba 77 ½ sedliackych usadlostí, pozri HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 118). 263 Napríklad ohľadne núteného praktizovania kresťanského náboženského života. Rómovia sa ale napriek tomu nebránili krsteniu, pri ktorom si volili kmotrov z radov nerómov, pričom z toho plynul obojstranný osoh: nerómovia v poverčivosti verili, že takéto kmotrovstvo prináša šťastie (zrejme to vychádzalo z dávnejšej úcty Rómov ako pútnikov) a na druhej strane Rómovia dostávali od kmotrovcov dary pre krstňatá (tu sa vyskytli prípady u potulných Rómov, že dieťa nechali pokrstiť viackrát). Čo sa týka uzatvárania kresťanských sobášov, usadlí Rómovia na ne pristupovali len kvôli snahe získať si uznanie okolia, ale nemali pre ne žiaden význam, necítili sa byť nimi viazaní, pretože u nich rozhodujúcu úlohu, ako už bolo spomenuté, zohrávali citové vzťahy. Nariadenia o povinnosti uzatvárať kresťanský sobáš, mnohí Rómovia plnili len formálne, o čom svedčia aj časté prípady ich obvinenia z konkubinátu, bigamie či polygamie (bigamia a polygamia v pravom zmysle slova sa vyskytovala len výnimočne a aj to prevažne len u náčelníkov bohatých rómskych skupín, ktorí tým vyjadrovali svoje bohatstvo a moc, pozri AUGUSTINI ab HORTIS, S.: c. d., s ; HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s ). 264 Nátlak bol robený napríklad na cechových majstrov, ktorí sa bránili prijímaniu rómskych učňov na remeslo. V prípade, že stolice nanútili niektorým majstrom rómskeho učňa, obyčajne u nich učeň dlho nevydržal a pri najbližšej príležitosti ušiel. Majster sa však jeho návratu nedomáhal, naopak, útek skôr podporoval. HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s Napríklad rómske deti z mesta Prešov mali byť umiestnené u sedliakov zo vzdialenejšieho okolia, pretože mesto nenašlo žiadneho poddaného, ktorému by mohlo dať deti na výchovu. ŠA Prešov: ŠŽ-1: a. p. 1787/

163 nedostatok peňazí na uvedený účel v stoličných pokladniciach 266. Nezodpovednosť a nedbalosť stoličného úradovania sa prejavovala najmä pri vypĺňaní oficiálnych výkazov. Na otázky KMR týkajúce sa regulácie Rómov, sa zo stolíc odpovedalo zväčša formálne a udával sa taký stav asimilácie, aký sa požadoval, i keď situácia nebola zďaleka taká priaznivá. 267 O týchto úradníckych praktikách sa panovník dozvedel iba málokedy. Takisto samotní zemepáni neboli regulácii veľmi naklonení, pretože ju do istej miery pociťovali ako záťaž. Kočovným a polokočovným Rómom, ktorí sa mali usadiť na ich pozemkoch, museli totiž poskytnúť pozemok na bývanie, drevo na stavbu obydlia, vyčlenenie pozemku na obrábanie, hospodársky inventár, prípadne poskytnúť zárobkové možnosti. Častokrát snaha Rómov usadiť sa na jednom mieste stroskotávala práve na nevôli zemepánov prijať ich na svoje pozemky. Zemepáni boli ochotní prijať len takých Rómov, o ktorých vedeli, že im budú svojou prácou užitoční. Neraz dochádzalo k polovičatým riešeniam. Stávalo sa totiž, že Rómovia, aj pri dobrej vôli podriadiť sa nariadeniam, nedostali hmotné prostriedky potrebné na ich uskutočnenie 268. Rýchly a úspešný priebeh regulácie však hatili aj tí, ktorých sa regulácia bytostne dotýkala, čiže samotní Rómovia, ktorí väčšinou neprijali a nevážili si poskytnutú pomoc (napríklad postavenie domov), alebo prijali ju iba dočasne, aby sa vyhli šikanovaniu 269. Rómovia nemali záujem na zmene svojho spôsobu života a neboli ani presvedčení o potrebe zmeniť ho či už zo spoločenského alebo kresťanského 266 Svedčia o tom napríklad mnohé prosby či sťažnosti sedliakov zo Šarišskej stolice adresované stoličnému úradu (v prevažnej miere podžupanovi), ktoré za svoje niekoľkoročné stravovanie a výchovu rómskych detí buď nedostali zaplatené vôbec, alebo dostali zaplatenú len zanedbateľnú čiastku skutočných výdavkov s tým spojených, a preto žiadajú nápravu tohto stavu. Šarišský stoličný úrad však na tieto žiadosti sedliakov zväčša odpovedal, že finančné prostriedky z pokladnice boli vynaložené na nutnejšie záležitosti, a preto sa už na vyplácanie tzv. výživného na rómske deti sedliakom nič nezvýšilo. Pravdepodobne pre časté žiadosti sedliakov o vyplatenie trov za výchovu rómskych detí Šarišská stolica vydala niekedy koncom osemdesiatych rokov 18. storočia rozkaz, že už viacej nebude vyplácať sedliakom za výchovu rómskych detí, na čo sedliaci reagovali vrátením rómskych detí naspäť ich rodičom. ŠA Prešov: ŠŽ-1: a. p. 1787/56; a. p. 1787/108; a. p. 1787/135; a. p. 1787/148; a. p. 1787/182; a. p. 1787/670; a. p. 1787/ Na falšovanie oficiálnych údajov upozorňoval už aj Johann Heinrich SCHWICKER v roku 1883 vo svojej monografii o Rómoch - pozri SCHWICKER, J. H.: c. d., s Dokladá to napríklad list z roku 1776 adresovaný jednej slovenskej stolici od štyroch Rómov (Martin Dangši, Martin Bihary, Krištof Bihary a Fero Perco), ktorým boli vzaté hudobné nástroje i kováčske náradie s cieľom prinútiť ich zotrvať na jednom mieste, ale domy si postaviť pre nedostatok dreva nemohli. Pozri HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s Napríklad Bratislavská stolica v roku 1775 uvádza v liste pre KMR prípad Rómov z Galanty, ktorým nechali postaviť nové domy v meste, presťahovali ich do nich, rómske koliby a chatrče za mestom nechali zbúrať, ale Rómovia z nových domov čoskoro ušli a nasťahovali sa späť do svojich rozborených kolíb. Čo sa týka ich trvalého usadenia, na mnohých miestach sa Rómovia usadili len dočasne, aby sa vyhli šikanovaniu, po krátkom čase sa však vrátili k starému spôsobu života - podľa zápisov v rodinnej kronike turčianskych Révayovcov, kde sú zozbierané a opísané mnohé nariadenia KMR z rokov 1750 až In HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s

164 hľadiska. Preto všetkými možnými spôsobmi marili uplatňovanú reguláciu, včítane ignorovania súpisov 270. Aj z týchto dôvodov sa regulácia stávala neúčinnou a súpisy sa stávali neúplnými a nepresnými, čím v tom čase strácali na výpovednej hodnote. 270 Okrem iného to potvrdzujú aj záznamy v súpisoch Šarišskej stolice, kde v roku 1781 pred súpismi ušiel Čečo Estok z obce Kríže, Ondrej Daňo s manželkou z obce Lukov a Žigmund Miko s rodinou z obce Rokytov (všetci zo Sekčovského okresu) a v roku 1783 Michal Zoltak z obce Tročany a Estok Zoltak z obce Hankovce (obaja z Topľanského okresu). MOL: C 56: 27. csomó, 1782: Bacsák F. 14. N ; 38. csomó, 1784: F. 1. N

165 Prílohy 165

166 Príloha 1 Záznam o richtárovi Jánovi Kuinschovi v Mestskej knihe S. N. Vsi 271 (fotokópia originálu) 271 ŠA Spišská Nová Ves: Mestská kniha Spišskej Novej Vsi z rokov (1300) , s

167 Príloha 2 Záznam o richtárovi Jánovi Kuinschovi v kronike obce Smižany 272 (xerokópia originálu) 272 ŠA Levoča: Pamätná kniha obce Smižany. II. zv. Kronikár Matúš Pajdušák. Smižany 1938, s

168 Príloha 3 Sprievodná listina kráľa Žigmunda Luxemburského z 18. apríla Listina sa zachovala iba v odpise, ktorý sa nachádza v MOL v Budapešti pod signatúrou DL a jej znenie je nasledovné: My Žigmund, z Božej milosti rímsky kráľ, vždy rozmnožiteľ ríše, a kráľ Uhorska, Čiech, Dalmátska, Chorvátska atď. Všetkým našim verným, šľachticom, rytierom, kastelánom, úradníkom, mýtnikom, slobodným mestám, mestečkám a ich richtárom, ustanoveným a jestvujúcim v našom kráľovstve a pod naším panovaním pozdrav a prejav náklonnosti. Dostavili sa k nám osobne verní naši Ladislav, vajda Cigánov, s ostatnými, ktorí k nemu patria, a naliehavo predostreli tu na Spiši v našej prítomnosti ponížené prosby, aby sme im ráčili zabezpečiť rozsiahlejšie milosti. Preto sme im, pohnutí takouto prosbou, udelili túto slobodu a prísne nariaďujeme a prikazujeme Vašim Vernostiam touto listinou, že kedykoľvek príde tento vajda Ladislav a jeho ľud na naše spomínané panstvá, totiž do našich miest a mestečiek, aby ste tohto vajdu a jemu podriadených Cigánov bez akýchkoľvek prekážok a nepokojov podporovali a chránili, ba aj bránili pred všetkými napadnutiami a útokmi. Ak by medzi nimi samými vznikli nejaké nesvornosti alebo nepokoje zo strany kohokoľvek, vtedy nech ich súdi a oslobodzuje (len) tento vajda Ladislav a nikto iný spomedzi Vás. Listinu prikazujeme po prečítaní vždy vrátiť predkladajúcemu. Dané na Spiši v nedeľu pred sviatkom svätého Juraja mučeníka roku Pána 1423, panovania nášho v Uhorsku 36., rímskeho 12., v Čechách 3. roku. 273 BARTL, J. a kol.: Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov. V. Prvý cisár na uhorskom tróne. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2001, s

169 Príloha 4 Prehľad existujúcich súpisov za jednotlivé stolice ležiace na území dnešného Slovenska 274 Názov stolice Rok vyhotovenia súpisu / / Užská Zemplínska Šarišská Abovská Turnianska Spišská Gemerská Oravská Liptovská Zvolenská Novohradská Hontianska Ostrihomská Tekovská Turčianska Trenčianska Nitrianska Bratislavská Komárňanská Vypracované podľa zistení z MOL Budapešť; DAZO Berehovo; ŠA Prešov; TKÁČOVÁ, A.: Súpisy Cigánov..., HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s Znakom 1 sú označené roky, v ktorých bol súpis či už za prvý alebo druhý polrok, alebo za prvý aj druhý polrok, alebo jeden za celý rok. 276 Od 15. júla 1786 do marca 1790 a od roku 1802 až do roku 1918, respektíve do roku 1923 bola Gemerská stolica spojená s Malohontom (bývalým slúžnovským okresom Hontianskej stolice) do Gemersko-Malohontskej stolice/župy. Malohont patril do roku 1802 k Hontianskej stolici. Pozri ŽUDEL, J.: c. d., s. 14, 47-51, 59; KLIMKO, J.: c. d., s ,

170 Príloha 5 Vzor súpisného tlačiva pre roky 1773 až MOL: C 42: 36. csomó, 1773 I.: F. 5. N

171 Príloha 6 Vzor časti súpisného tlačiva pre roky 1784 až MOL: C 56: 38. csomó, 1784: F. 1. N