Formovanie nemeckej politickej scény na Slovensku v rokoch s dôrazom na spišský región

Transkript

1 Formovanie nemeckej politickej scény na Slovensku v rokoch s dôrazom na spišský región Mária Ďurkovská, Spoločenskovedný ústav SAV, Košice, futoova@saske.sk ĎURKOVSKÁ, Mária. Forming of German political scene in the Slovakia during with focus upon region of Spiš. Človek a spoločnosť, 2009, roč. 12, č. 2. The article is describing a process of founding of German national councils and founding of Zipserdeutsche Partei (Spiš German Party) in Spiš. In the fist part the foundation and activity of Oberungarischer Volksrat der Deutschungarn in Kežmarok and Deutscher Volksrat in Bratislava is analyzed. The second part brings the view in regard to activities of Zipserdeutsche Partei during the years German national councils. Spiš German Party. Region Spiš. Koncom 19. storočia žilo na území Slovenska asi Nemcov prevažne v troch sídelných oblastiach: na západe krajiny v Bratislave a okolí, na strednom Slovensku v okolí Nemeckého Pravna (dnešné Nitrianske Pravno) a Kremnice, v tzv. Hauerlande a na Spiši na východnom Slovensku. Tieto oblasti netvorili čisté nemecké enklávy, ale nemecké obyvateľstvo v nich malo výraznú väčšinu. Jednotlivé sídelné oblasti, dokonca jednotlivé obce v tom istom jazykovom ostrove žili izolovane, pričom vzájomná komunikácia medzi nimi takmer nejestvovala. Nemci udržiavali kontakt skôr so Slovákmi a Maďarmi, ako medzi sebou. Rozmanitosť pôvodu, historického vývoja a konfesie zapríčinili, že pocit národnostnej spolupatričnosti prakticky nejestvoval. Keďže uhorská vláda sa usilovala, aby akékoľvek prejavy národného povedomia medzi Nemcami i u ostatných národností otupila, nemecká menšina na Slovensku teda netvorila nijaký celok, ani v zmysle etnickom, ani administratívnom. Nemecké národné rady Zatiaľ čo do prvej svetovej vojny sa nemecká menšina na Slovensku zúčastňovala na nemeckom hnutí a politickom živote iba minimálne, po vojne došlo v tomto smere k radikálnemu obratu. Predovšetkým spišskí Nemci sa rýchlo organizovali a postavili sa proti pripojeniu k Československu. Vo výzvach určených nemeckému obyvateľstvu sa zdôrazňovalo, aby pozdvihli svoj hlas proti československým nárokom na Spišskú župu a pripojili sa k hnutiu, ktoré reprezentujú Nemci v celom Maďarsku, aby tiež vyslali svojich zástupcov do Budapešti. 1 V Budapešti bola vytvorená Deutschungarischen Volksrat (Nemeckouhorská národná rada). Jej zakladateľom bol Jakob Bleyer. S programom rady sa deklaratívne stotožnilo viacero predstaviteľov nemeckej komunity. 2 Zakladatelia žiadali, aby všetky práva, ktoré dostali inak hovoriace národy, prislúchali aj uhorským Nemcom. Uhorská vlasť sa 1 TAJTÁK, Ladislav. Národnodemokratická revolúcia na východnom Slovensku v roku Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, s Z toho nasledujúci Spišiaci: Viktor Farkas evanjelický kňaz, Julius Greb profesor, Albert Kübecher evanjelický senior, Tibor Kéler bývalý poslanec Ríšskeho snemu, Kornel Seltenreich sekretár, Július Szekély evanjelický senior. BROSZ, Paul. Das letzte Jahrhundert der Karpathendeutschen in der Slowakei. Stuttgart : Arbeitsgemeinschaft der Karpatendeutschen aus der Slowakei, 1992, s

2 nesmela rozbiť, ale mala pretrvať vo svojich tisícročných hraniciach, čo dokazoval aj ich výrok: Práva nášho národa sú nám sväté, ale sväté sú nám aj tie štátne a duchovné putá, ktoré nás spájajú už storočia v radosti i utrpení s maďarským národom. 3 O pár dní neskôr, , bola založená v Budapešti sedmohradským poslancom Rudolfom Brandschom Deutsche Volksrat für Ungarn (Nemecká národná rada v Uhorsku). Na ustanovujúcej schôdzi sa zúčastnilo 150 zástupcov rôznych strán a organizácií. Do predsedníctva boli zvolení Rudolf Brandsch, Ludwig Kremling predseda Uhorskej ľudovej strany a Heinrich Kalmár bratislavský sociálny demokrat. 4 Čestným predsedom sa stal Edmund Steinacker. Na rozdiel od Bleyerovho smeru bola táto rada národnostne radikálnejšia a čo do politického profilu demokratickejšia. Najdôležitejšie body programu zneli: Tak ako predtým stojíme na pôde Uhorskej vlasti a vystupujeme za jej nedotknuteľnosť tak dlho, kým je to možné a požadujeme jej demokratizáciu. Súčasne požadujeme právo na sebaurčenie pre všetky ostatné národy a chceme s nimi, predovšetkým s maďarským národom, žiť rovnoprávne a v bratskej svornosti. Požadujeme teda kultúrnu samosprávu vo všetkých oblastiach, zohľadnenie našich duchovných, hospodárskych a sociálnych záujmov a čo najužšiu spoluprácu nášho národa v národne jednotných správnych oblastiach. Požadujeme slobodné používanie našej nemeckej materinskej reči a zákony, ktoré zaistia naše práva. 5 Rozdiel medzi oboma ľudovými radami bol obsiahnutý v ich názvoch: Nemeckouhorská národná rada Nemecká národná rada v Uhorsku. Obe národné rady sa odlišovali rozsahom svojich národných požiadaviek. Nemeckouhorská národná rada tvrdila v 1. bode svojho programu: Za každú cenu a za každých okolností trváme na územnej integrite Uhorska! a v bode 3: Avšak tvrdíme, že sa nedomáhame žiadnej nemeckej národnej autonómie... 6 Nemecká národná rada v Uhorsku oproti tomu vyhlasovala, že sa domáha práva na sebaurčenie i pre všetky ostatné národy a požaduje kultúrnu autonómiu vo všetkých oblastiach. Rozdielne politické stanoviská oboch ľudových rád vyústili do ostrej výmeny názorov v tlači. J. Bleyer objasnil rozdiel svojho pohľadu oproti pohľadu R. Brandscha nasledovne: 1. Prízvukujeme našu vernosť uhorskému národu, pán Brandsch svoju vernosť vlasti. 2. Prajeme si do budúcna uhorskú supremáciu (nadvládu, panstvo) 7, pán Brandsch si želá východné Švajčiarsko. 3. Domáhame sa splnenia našich želaní v súlade s uhorskými tradíciami, pán Brandsch na základe Wilsonovej nóty. 8 Obe nemecké národné rady, ktoré v Uhorsku vznikli, Deutschungarischen Volksrat a Deutsche Volksrat für Ungarn, sa utvorili i na Slovensku. V Bratislave sa presadil Brandschov smer, keď bola 15. decembra 1918 založená Deutsche Volksrat von Pressburg (Nemecká národná rada v Bratislave.) V nej boli zastúpené všetky politické smery od kresťanských sociálov, cez radikálnych demokratov až po socialistov. Na čele rady boli: Carl Angermayer ako predseda, gróf Ferdinand Billot, Hugo Dewald, Paul Wittich, August Brodbeck, Samuel Frühwirt, Elsa Grailich ako členovia výkonného výboru. 9 Táto rada prebrala program Brandschovej Nemeckej ľudovej rady v Uhorsku. Konzervatívny Bleyerov prúd usilujúci sa o dôsledné udržanie teritoriálnej integrity Uhorska a odmietajúci nemeckú autonómiu, spočiatku získaval svojich stúpencov predovšetkým na Spiši, ktorí sa združili v Oberungarischer Volksrat der Deutschungarn (Hornouhoskej 3 Karpathen Post, Aufruf an alle Deutsche Ungarn. 4 JAHN, Egbert K. Die Deutschen in der Slowakei in den Jahren München : Collegium Carolinum, 1971, s BROSZ, P. Das letzte Jahrhundert, s JAHN, E. K. Die Deutschen..., s Podľa E. K. Jahna sa tým myslí maďarské panstvo v Uhorsku. JAHN, E. K. Die Deutschen..., s Karpathen-Post, Die Wünsche der Deutschungarn. 9 Pressburger Zeitung,

3 národnej rade uhorských Nemcov). Jej sídlom bol Kežmarok a na úvodnom zhromaždení sa zúčastnilo 200 osôb, zástupcovia obcí Spiša, ale aj Šariša, Abova, Liptova, Gemera, Turca a iných. 10 Zhromaždení žiadali spojenie všetkých Nemcov v Hornom Uhorsku do jedného volebného okresu, v ktorom by mali väčšinu, aby nemohli byť prehlasovaní Slovákmi. Začiatkom novembra 1918 organizovali predstavitelia tejto rady zhromaždenia, na ktorých dávali podpisovať prehlásenia, že spišskí Nemci nechcú patriť k Československej republike. 4. novembra 1918 vydali členovia rady vyhlásenia, v ktorom bol zdokumentovaný prísľub vernosti spišských Nemcov Maďarom a Uhorsku i protest proti ČSR. Vo vyhlásení sa okrem iného tvrdí: Unsere Väter haben sich trotz ihrer Sprache als Ungarn gefühlt und auch wir fühlen uns bei unentwegtem Festhalten an unserer Muttersprache mit Leib und Seele als Ungarn. So wollen wir es auch in der Zukunft halten, immerdar. Darum weisen wir einerseits alle tschechoslowakische Ansprüche auf unser Land als wider göttliches und menschliches Recht laufend, historisch und kulturell unbegründet entschieden zurück und erklären, dass wir unserem ungarischen Vaterlande treu bleiben und auch in der Zukunft zu Ungarn gehören wollen.... Die Magyarisierung unseres Volksschulen in den letzten Jahrzehnt ist mit unserer Einwilligung geschehen, und wenn wir es in der Zukunft doch ändern wollen, so geschieht dies in erster Reihe im wohlerwogenen Interesse unseres Vaterlandes, welches gut gebildete, 11 treue Bürger braucht, gleichwohl welche Zunge sie auch sprechen. Od konca októbra začala nemecká tlač a miestni predstavitelia kampaň proti československému štátu, argumentujúc, že všetko, čo sa na Spiši za predošlé storočia vytvorilo, je dielo Nemcov, inteligencia je nemecká alebo maďarská, pôda je v prevažnej väčšine v ich rukách, slobodné povolania vykonávajú oni a Slováci sú tu iba prisťahovalcami, zväčša len sluhovia a nádenníci a v menšej miere roľníci a menej remeselníci. Zároveň vyhlasovali, že ak sa im nepodarí udržať Spišskú župu v rámci maďarského štátu, na základe sebaurčovacieho práva vyhlásia osobitný nemecký Spiš. Lebo vraj nikto od nich nemôže žiadať, aby k vôli slovenským roľníkom a sluhom, ktorí majú v rodinách 8 10 detí, zatiaľ čo Nemci a Maďari len 1 2, stali sa oni Slovákmi. 12 Vo výzve adresovanej Nemcom v Hornom Uhorsku zo začiatku decembra sa píše: Das Präsidium des oberungarischen deutschen Volksrates vernahm mit Entrüstung die Nachricht der Möglichkeit dessen, dass das Komitat Zips oder dessen einzelne Teile unter das slowakische Imperium gestellt werden könnte. Im Bewusstsein seiner Verantwortung protestierte das Präsidium bei der Regierung auf das energischteste.... Der Untergang des Zipser Deutschtums ist alles unmittelbare und ernste Gefahr in nächster Nähe. Die heilige Pflicht eines jeden Zipsers ist es, alles was in seinen Kräften steht, zur Abwährung dieser Gefahr aufzubieten. Die zwölfte Stunde hat geschlagen. Wir appellieren an Ihr Zipser Gewissen und ersuchen sie nochmals aufs eindringlichste den lokalen Volksrat in Ihrer 10 Pridali sa i mestá Levoča, Spišská Nová Ves, Gelnica, Krompachy. Mestá Spišská Stará Ves, Nálepkovo, Švedlár písomne oznámili svoj vstup do rady. BROSZ, P. Das letzte Jahrhundert..., s Naši otcovia sa cítili aj napriek svojej nemeckej reči ako Uhri a i my pri pevnom zotrvávaní telom a dušou na našej materinskej reči cítime sa ako Uhri. Tak to chceme zachovať i v budúcnosti, navždy. Preto rozhodne odmietame všetky československé nároky na našu zem ako protiviace sa božskému a ľudskému právu, ako historicky a kultúrne neodôvodnené. Vyhlasujeme, že zostaneme našej uhorskej vlasti verní a jej v budúcnosti chceme patriť.... Maďarizácia našich ľudových škôl v posledných desaťročiach sa diala s naším dovolením, a keby sme to v budúcnosti predsa len chceli zmeniť, stane sa to v prvom rade v dobre uváženom záujme našej vlasti, ktorá potrebuje dobre vychovaných, verných občanov, ktorý predsa hovoria jej jazykom. Štátny archí (ďalej ŠA) Levoča,fond (ďalej f.) Spišská župa (ďalej SŽ), škatuľa (ďalej š.) 2844, č. 8235/1919, Sľub vernosti spišských Nemcov Maďarom. 12 TAJTÁK, Ladislav. Vznik Československa v východné Slovensko. Prešov : Metodické centrum v Prešove, 1992, s

4 Gemeinde zu organisieren und ihre Vertrauensmänner zu der am 9. Dezember 1918 in Késmark abzuhaltenden Sitzung zu entsenden. 13 V rezolúcii, ktorú prijali potvrdili, že keby im nebolo umožnené zotrvanie v Uhorsku, boli by donútení vyhlásiť samostatnú, nezávislú Spišskú republiku. S myšlienkou jej vytvorenia vystúpil v polovici novembra kežmarský poslanec uhorského parlamentu Tibor Kéler. Spišská republika mala nadväzovať na hospodársky a kultúrny rozvoj Spiša, o ktorý sa zaslúžili nemeckí prisťahovalci a mala byť, v predstavách iniciátorov tejto myšlienky, akýmsi Švajčiarskom pod Tatrami. 14 Všetky národnosti Spiša sa na nej mali rovnoprávne podieľať. Veľkú finančnú pomoc poskytovali spišským Nemcom ich krajania, ktorí žili v Budapešti a od osemdesiatych rokov 19. storočia sa združovali v rôznych krajanských spolkoch. Začiatkom novembra 1918 sa ich zišlo okolo 400 a ich predstavitelia odovzdali ministrovi 15 vnútra protest proti priradeniu Spiša k ČSR. Protest publikoval aj Karpathen-Post. Do spišských obcí posielali podpisové hárky s maďarsko-nemecko-slovenským textom protestu, aby bol komitát Spiš zachovaný v rámci uhorskej vlasti.. 16 Z takmer 200 dedín a miest na Spiši len v 31 mala nemecká skupina nadpolovičnú väčšinu a celkový podiel na obyvateľstve v roku 1919 bol 22 %. O tom, či Spišskú republiku vyhlásiť, alebo nie, sa intenzívne diskutovalo. 17 Nakoniec Hornouhorská národná rada vyzvala zástupcov obcí, aby vo svojich bydliskách vytvárali národné rady. S akým nadšením bolo tejto výzve vyhovené, dokazuje založenie rád v čase do novembra 1918 v mnohých obciach. 18 V tom čase nemecké a maďarské národné a ľudové rady proklamovali, že na Spiši nebolo a niet slovenského hnutia za Československo. Prezídium Hornouhorskej národnej rady vydávalo letáky i oznámenia v novinách s výzvou, aby sa zástupcovia Nemcov zišli v čo najväčšom počte v Kežmarku. Predmetom rokovania, podľa uvedeného vyhlásenia, mal byť protest proti slovenskej správe; dohodnutie ďalšieho postupu a proklamovanie Spišskej republiky decembra 1918 vyhľadal Gyula A. Hefty 20 v Budapešti tamojšieho československého zástupcu Milana Hodžu a usiloval sa od neho dostať prísľub samosprávy. Hodža mu prisľúbil 13 Prezídium Hornouhorskej ľudovej rady sa s rozhorčením dozvedelo správu o možnosti, že komitát Spiš alebo jeho jednotlivé časti by mohli byť postavené pod slovenské impérium. Vedomí si svojej zodpovednosti protestovalo prezídium vláde čo najenergickejšie.... Zánik spišského emectva je bezprostredné a vážne nebezpečenstvo v blízkej dobe. Svätá povinnosť každého jedného Spišiaka je, aby všetko, čo je v jeho silách, vynaložil na obranu pred týmto nebezpečenstvom. Dvanásta hodina odbila. Apelujeme na vaše spišské svedomie, pokúste sa ešte raz čo najnaliehavejšie organizovať miestne ľudové rady vo vašej obci a vašich dôveryhodných mužov vyslať 9. decembra 1918 na zhromaždenie konajúce sa v Kežmarku. ŠA Levoča, f. SŽ, š. 2919, č. 2978/1919, Boj spišských Nemcov a Maďarov proti ČSR. 14 OLEJNÍK, Milan. Postoj spišských Nemcov k rozpadu Rakúsko-Uhorska a vzniku ČSR. In: ŠVORC, Peter - HARBUĽOVÁ, Ľubica (Eds.). Stredoeurópske národy na križovatkách novodobých dejín Prešov : Universum, 1999, s ŠA Levoča, f. SŽ, š. 2919, č. 2978/1918, Boj spišských Nemcov a Maďarov proti ČSR. 16 Karpathen-Post, , č. 48, Was wir wollen. 17 Noviny Szepesi Lapok v tejto súvislosti napísali, že na základe sebaurčovacieho práva a vzhľadom na osobitný historický vývin má Spiš možnosť, aby sa vyhlásil za samostatnú Spišskú republiku. Podľa týchto novín Spišská stolica v minulosti mala rozsiahlu autonómiu a jej územie predstavuje jednu desatinu Švajčiarska alebo Belgicka a jednu dvadsatinu obyvateľstva týchto štátov, ale viac ako počet obyvateľov viacerých štátov USA. Spišská republika by mohla byť eldorádom ako Švajčiarsko, lebo cudzinecký ruch tu má všetky možnosti, podobne ako ich má baníctvo a lesníctvo. V článku sa ďalej žiadalo, aby sa bezpodmienečne urobili kroky na proklamovanie Spišskej republiky a na uznanie práva zastupovania tejto republiky na mierovej konferencii. TAJTÁK, Ladislav. Spiš a vznik Československa. In: ŠVORC, Peter (Ed.). Spiš v kontinuite času. Prešov : Universum, 1995, s Obec predseda: Žakovce Eduard Hönsch; Rakúsy Adam Galgon; Huncovce Alexander Bugsch; Veľká Lomnica Julius Mohr; Stará Lesná Paul Kirner; Nová Lesná Johann Breyer; Toporec Albert Görghey; Stráža Michael Holko. Karpathen Post, , č. 46, Die Zipser Deutschen einst und jetzt. 19 ŠA Levoča, f. SŽ, š. 2919, č. 2978/1918, Boj spišských Nemcov a Maďarov proti ČSR. 20 Gyula Andor Hefty, redaktor Karpathen-Post, udával hlavný tón v spišskonemeckej politike. 4

5 len národné a jazykové práva podľa ústavy: Práva Nemcov budú ponechané, zastúpenie menšín bude zo zákona zaistené, vyučovací jazyk sa bude učiť podľa väčšiny obyvateľov obce. Cirkevné školy ostanú nedotknuté, každá cirkevná obec sa bude sama spravovať, ústava bude všetkým garantovať všeobecné a rovné volebné právo decembra 1918 sa zišli zástupcovia Nemcov v Kežmarku, kde vyhlásili samostatnú Spišskú republiku, Selbstständige Zipser Republik. Ani v radoch samotných Nemcov však nevládla jednoznačná zhoda názorov. Myšlienka samostatnej Spišskej republiky ostala len ideou niekoľkých politických phantastov. Prevažná väčšina zdejších Nemcov a Maďarov vyhlásila ju potom za utopiu a tým prestala potom i všetká práca týmto smerom.. 22 Nezhody medzi samotnými Spišiakmi dokazuje i vyjednávanie skupiny predstaviteľov zo Spiša v Martine, ako aj vyjadrenie ich zástupcov pred M. Hodžom, že spišskí Nemci síce kričia za osobitnú republiku, ale keď príde na verejné vyhlásenie, pripoja sa k Československu. V polovici decembra prišli do Liptovského Mikuláša zástupcovia spišských Nemcov, aby nadviazali styky s liptovským výborom Slovenskej národnej rady (SNR) a oznámili, že majú poverenie, aby sa pripojili k SNR, nepostavia sa proti prichádzajúcemu československému vojsku a že aj nastolenie československej správy príjmu priateľsky: Dňa 11. decembra prišli do Mikuláša zo Spiša mešťanosta Popradu Förster, hlavný slúžny zo Spišskej Soboty Winkler, bývalý krajinský poslanec Takács, farár rímsko-katolícky Hanuška zo Šuňavy a ešte 8 10 remeselníkov a roľníkov. Prišli k Liptovskému výboru SNR a oznámili, splnomocnení súc na toz ľudového zhromaždenia, že sa pripojujú k Slovenskej národnej rade, Čechov chcú prijať priateľsky, žiadajú si aby čím skorej prišli. Toto isté telegraficky oznámili i Národnej rade v Turčianskom Sv. Martine decembra 1918 československé vojsko pod vedením plukovníka Schöbla dorazilo do Popradu s úlohou obsadiť a zaistiť územie severovýchodného Slovenska a zaujať priestor juhovýchodného Slovenska od Turne nad Bodvou až po pravý breh rieky Uh. Do konca roku 1918 sa stalo faktickou súčasťou novej republiky údolie Hornádu a Hnilca až po Košice a v prvých týždňoch roku 1919 postúpili československé jednotky aj v povodí Popradu, v Zamagurí, Šariši a Zemplíne. Spišskonemecká strana Vyhlásenie Československej republiky sa na Spiši nestretlo s nadšením medzi nemeckým a maďarským obyvateľstvom, ktoré bolo politicky, spoločensky i kultúrne oporou uhorskej vlády do roku Z celkového počtu obyvateľov Spišskej župy bola minimálne jedna tretina proti vzniku Československa, pričom medzi nimi boli najvplyvnejšie osobnosti neslovenského Spiša. 24 Od začiatku roku 1919 sa formovala skupina spišskonemeckých činiteľov, ktorí sa snažili československým orgánom predkladať rôzne požiadavky, sledujúce vlastné nacionálne záujmy tamojších Nemcov. Koncentrovali sa hlavne na hornom Spiši (Kežmarok), pretože na dolnom Spiši bola silnejšia promaďarská orientácia. V prvej polovici roku 1919 sa pokúšali svoje požiadavky predkladať prostredníctvom Spišskonemeckej ľudovej rady, a potom v rámci tzv. Kežmarskej sociálnodemokratickej strany. 21 BROSZ, P. Das letzte Jahrhundert..., s. 34, Karpathen-Post, , č ŠA Levoča, f. SŽ, š. 2806, č. 292/1919, Prof. Andor Hefty - vyšetrovanie. 23 Tatranský sokol, , č Napríklad v Spišskej Belej bol pomer obyvateľstva, ktoré vítalo vznik nového štátu a obyvateľstva, ktoré ho odmietalo, jedna k jednej. Pritom však Nemci a Židia mali dominantnejšie hospodárske i politické postavenie ako Slováci, a teda aj rozhodujúcejší vplyv. KOLLÁROVÁ, Zuzana (Ed.). Spišská Belá. Prešov : Universum, 2006, s

6 10. augusta 1919 sa vedenie Kežmarskej sociálnodemokratickej strany a Spišskonemecká ľudová rada obrátili na centrálne úrady a popredných činiteľov politického života v Československu s tzv. Memorandom, ktoré obsahovalo požiadavky spišských Nemcov. Memorandum malo 9 bodov, v ktorých žiadali: 1. okamžité zrušenie vojenskej diktatúry a stanného práva na celom Spiši; 2. uzákonenie slobody tlače, prejavu, zhromažďovania a spolčovania sa a ich právne zabezpečenie pre príslušníkov každej národnosti; 3. okamžité zrušenie cenzúry kníh a časopisov a povolenie predplácania novín a časopisov zo zahraničia; 4. uskutočnenie volieb do zastupiteľských zborov čo najskôr a vypísanie volieb do Národného zhromaždenia; 5. obsadzovanie všetkých voľných úradníckych pozícií len na základe verejného konkurzu (pričom budú uprednostňovaní uchádzači zo Spiša), ako aj umožnenie voľne sa uchádzať o prijatie do úradu pre všetkých prepustených úradníkov; 6. uznanie nárokov na penziu všetkých zamestnancov; 7. zrovnoprávnenie Slovákov, Nemcov a Maďarov s Čechmi vo všetkých oblastiach verejného života; 8. rovnaké zaobchádzanie s občanmi každej národnosti v otázkach poľnohospodárstva, priemyslu a obchodu; 9. uzákonenie všetkých demokratických práv a slobôd podľa vzoru Francúzska. 25 Základnou požiadavkou však bol návrh na zriadenie dvoch nemeckých okresov na Spiši tzv. Göllnitzer Kreis a Poppertaler Kreis. Gelnický okres s 10 obcami mal mať sídlo v Gelnici, popradský s 30 obcami mal mať sídlo v Kežmarku. 26 V liste ministrovi s plnou mocou pre správu Slovenska spišský župan J. Rumann reagoval na toto memorandum nasledovne: k bodu 1 sa vyjadril, že: v krátkom čase bude žiadosť bezpredmetnou, nakoľko vojenská diktatúra i tak prestane. K bodu 2 4 uviedol, že: v tomto ohľade bude iste smerodajným všeobecné vnútorné položenie Slovenska, ktoré jestli dovolí vyzdvihnutie cenzúry a uvedenie do života samosprávy, nebude žiadnej príčiny, aby sa proti krajom Nemci obývanom inak pokračovalo. A naopak: kým sú pomery na Slovensku nie dostatočne konsolidované, - výnimku nemožno urobiť ani na tomto území. 27 Na 5. bod odpovedal J. Rumann v tom zmysle, že všetci prepustení úradníci sa môžu o prijatie do úradu uchádzať. Mnohí, hlavne finanční, úradníci to už urobili a nejeden bol už i prijatý späť. Podľa jeho slov si však štát musí v každom prípade zabezpečiť voľnosť v posudzovaní práceschopnosti a politickej spoľahlivosti patričného. Požiadavku číslo 6 uznáva, ale pod podmienkou, že penzista stále býva na území Československej republiky. Otázku číslo 7 riešila, podľa Rumanna, mierová konferencia a československá správa pokračuje od začiatkov v tomto smere a duchu. Bod 8 a 9 sa, podľa župana, už realizuje. Vytváranie politických okresov podľa národností J. Rumann neodporúčal, pretože pri navrhovanom novom upravení okresov by do nemeckých okresov spadali i mnohé čisto slovenské dediny ŠA Levoča, f. SŽ, š. 2809, č. 955/1919, Memorandum spišských Nemcov. Porovnaj aj Karpathen Post, 30. sugust, 1919, č. 35, Was wir fordern Ku gelnickému okresu mali patriť obce Krompachy (Krompach), Smolník (Schmöllnitz), Smolnícka Huta (Schmöllnitz-Hüttenwerk), Stará Voda (Altwasser), Švedlár (Schwedler), Mníšek nad Hnilcom (Einsiedeln), Nálepkovo/Vondrišel (Wagendrüssel), Štós (Stoss), Medzev (Metzenseifen), Vyšný Medzev (Obermetzenseifen). ŠA Levoča, f. SŽ, š. 2809, č. 955/1919, Memorandum spišských Nemcov. K popradskému okresu mali patriť: Poprad (Deutschendorf), Ľubica (Leibitz), Spišská Belá (Bela), Nová Lesná (Neuwaldorf), Veľký Slavkov (Großschlagendorf), Veľká (Felka), Stráža (Michelsdorf), Spišská Sobota (Georgenberg), Matejovce (Matzdorf), Žakovce (Eisdorf), Milbach (Mühlenbach), Stará Lesná (Altwalddorf), Folvarky (Forberg), Veľká Lomnica (Grosslomnitz), Huncovce (Hunsdorf), Vrbov (Menhardsdorf), Tvarožná (Durlsdorf), Ruskinovce (Riessdorf), Dvorce (Burgerhof), Strážky (Nehre), Rakúsy (Roks), Bušovce (Bauschendorf), Maldur (Malthern), Výborná (Bierbrunn), Podolínec (Pudlein), Gňazdá (Kniesen), Holumnica (Hollomnitz), Majerka (Meierhöfen),Malá Lomnica (Kleinlomnitz), Hobgart (Hobgarten). ŠA Levoča, f. SŽ, š. 2809, 955/1919, Memorandum spišských Nemcov. 27 ŠA Levoča, f. SŽ, š. 2809, č. 955/1919, Memorandum spišských Nemcov. 28 ŠA Levoča, f. SŽ, š. 2809, č. 955/1919, Memorandum spišských Nemcov. 6

7 Po uvedenom memorande nasledovali ďalšie rezolúcie o hospodárskych otázkach Spiša, o požiadavkách vytvorenia osobitného nemecko-maďarského dištriktu evanjelickej cirkvi, o školských otázkach a podobne. Celý tento komplex požiadaviek postupne vytváral politický program, ktorý mal byť platformou zamýšľanej samostatnej politickej strany spišských Nemcov. Pokusy o založenie politických strán vznikli pred parlamentnými voľbami roku Andor Nitsch už v roku 1912 založil na Spiši roľnícky zväz. Jeho pokračovateľom v zmenených politických podmienkach mal byť Zväz roľníkov, založený začiatkom roka 1920 ako samostatná politická strana. 29 Perspektívnejšia sa však ukázala 20. marca 1920 založená Spišskonemecká strana Zipserdeutsche Partei (ZdP), pri kolíske ktorej stál Gyula A. Hefty. 30 Dňa sa v novinách Karpathen-Post objavila výzva na založenie Spišskej nemeckej strany, ktorá mala zjednotiť všetkých politicky ešte neorganizovaných nemeckých Spišákov, ako aj roztrúsené nemecké jazykové ostrovy v Šariši, Above a Gemeri, ako aj v Turci, Zvolene, Tekove bez rozdielu stavu alebo zamestnania. 31 ZdP sa konštituovala v ovzduší poprevratovej aktivity. Od jesene 1918 sa politické stanoviská spišských Nemcov formovali v rámci národných rád v duchu tradičnej promaďarskej orientácie, pričom sa jednoznačne vyjadrovali za územnú integritu Uhorska. Postupne si niektorí uvedomovali neaktuálnosť integračných vízií a koncipovali vlastné požiadavky z oblastí verejnopolitického a kultúrneho života. Program strany pozostával z politických, kultúrnych a hospodárskych požiadaviek. Vcelku nadväzoval na požiadavky Memoranda z augusta Ako najdôležitejšia úloha strany bola uvádzaná ochrana záujmov spišských Nemcov, a to v politike, spoločnosti, kultúre a hospodárstve. 33 Z politických zásad, okrem úsilia o vytvorenie organizačnej jednoty, bolo hlavným cieľom udržať národnú svojráznosť spišských Nemcov, pričom malo dôjsť k úzkej spolupráci s ďalšími nemeckými kultúrnymi korporáciami a združeniami. V tomto prípade šlo najmä o Deutscher Kulturverband (Nemecký kultúrny zväz DKV) a o telocvičné spolky Turnverein. Spišskonemecká strana spočiatku zakladanie ich miestnych skupín podporovala, ale neskôr, keď sa ukázalo, že sú vhodným nástrojom na rozširovanie vplyvu politickej konkurencie, zaujímala k ich činnosti rezervovaný až odmietavý postoj. 29 Bund der Landwirte - Bauerbund. Počet členov sa pohyboval okolo Spočiatku bol predsedom huncovský statkár Alexander Bugsch, Nitsch bol podpredsedom, ale od 25. septembra 1932 prevzal predsednícku funkciu. Najvýznamnejšou akciou spolku bolo usporiadanie poľnohospodárskej lesníckej výstavy v roku 1926, zimné školy a večerné posedenia. Spolu s Bugschom vydávali spolkovú prílohu Karpathenpostu Der (Zipser) Landwirt ( ). SULAČEK, Jozef. Medailón Andora Nitscha - politika Spišskonemeckej strany. In: Z minulosti Spiša, IX-X, 2001/2002. F. Žifčák (Ed.). Levoča : Spišský dejepisný spolok, 2002, s Dátum založenia tejto strany je uvádzaný rôzne: napríklad dátum uvádza vo svojej publikácii Nemecko a nemecká menšina na Slovensku Dušan Kováč, ale aj Miroslav Bobrík v štúdii Nemecké telovýchovné hnutie Deutscher Turnverein na Spiši v rokoch Tento dátum uvádza aj týždenník Karpathen-Post. Dátum je v literatúre používaný častejšie, uvádza ho napr. Ondrej Pöss v práci Politické strany karpatských Nemcov. In: MALÍŘ, Jiří MAREK, Pavel a kol. Politické strany. Vývoj politických stran a hnutí v českých zemích a Československu I. díl: Období , Paul Brosz v publikácii Das letzte Jahrhundert der Karpathendeutschen in der Slowakei, ale aj Egbert K. Jahn vo svojej knihe Die Deutschen in der Slowakei in den Jahren Viac k tomu Karpathen-Post, , č. 4. Celý článok pod názvom Aufruf zur organisation einer Zipser Deutschen Partei je v podstate tvorený obsiahlym materiálom o prípravách založenia novej strany - strany spišských Nemcov a o jej programe. 32 ŠA Levoča, pobočka Spišská Nová Ves, f. Okresný úrad v Gelnici (ďalej OÚ Gelnica), š. 37, č. 278/1931, Organisationsvorschriften der Zipser Deutsche Partei. 33 Karpathen-Post, , č. 4, Aufruf zur organisation einer Zipser Deutschen Partei. 7

8 ZdP prevzala do svojho programu myšlienku samosprávy (autonómie Slovenska). Pritom sa domáhala samosprávy v oblasti vnútornej správy, cirkevnej samosprávy, školstva, sociálnej starostlivosti, hospodárstva atď. Z toho vyplývali ďalšie požiadavky najmä v oblasti školstva a jazykových menšinových práv. Dôrazne presadzovala i svoje hospodárske a sociálne ciele. Podľa hlavných zásad ZdP das wirtschaftliche Ziel der Partei besteht darin, den breiten Massen in jeder Art die Möglichkeit zu verschaffen, durch eigenen Fleiss und eigene Tüchtigkeit zum Wohlstand zu gelangen. 34 Spišskonemecká strana mala byť vybudovaná podľa vzoru Sociálno-demokratickej strany, s ktorou chcela spoločne postupovať vo všetkých národných otázkach. Strana mala byť financovaná prostredníctvom straníckej dane 20 halierov týždenne. 35 Najmenšou organizačnou jednotkou boli tzv. miestne skupiny tie tvorili buď členovia jednej obce, alebo obyvatelia dvoch menších susedných obcí. Vedenie miestnej skupiny pozostávalo z predsedu, jedného až dvoch zástupcov, zapisovateľa a pokladníka. V menších miestnych skupinách postačoval len predseda a zástupca predsedu. V strane fungovali aj okresné stranícke výbory, ktoré tvorili zástupcovia miestnych skupín, ktorí boli volení na schôdzi členov. Každá miestna skupina vysielala do týchto výborov 2 zástupcov, miestne skupiny s viac ako 200 členmi ešte jedného tretieho. Okrem toho v existovali aj tzv. krajské výbory, kde patrili zástupcovia okresných výborov patriacich do jednej župy. 36 Za prvého predsedu strany si zástupcovia obcí a miest Horného a Dolného Spiša zvolili Karla Brücknera (riaditeľ Kežmarského lýcea), za zástupcu bol zvolený Alexander Bugsch (statkár v Huncovciach) a za úradujúceho sekretára Adolf Patonay (inšpektor evanjelickej cirkevnej obce v Kežmarku). Medzi vedúce osobnosti strany patrili aj Gyula Andor Hefty, Tibor Kéller, Andor Nitsch. V novinách sa písalo o 32 miestnych organizáciách so členmi, čo bolo značne prehnané. Počet členov nebol ani v nasledujúcich rokoch zverejňovaný, počet voličov sa taktiež nedal upresniť, pretože ZdP postupovala spoločne s maďarskými stranami. V prvých rokoch sa odhady priaznivcov pohybovali medzi Stanovy obsahovali 18 paragrafov, v ktorých je zahrnuté členstvo v strane, miestne skupiny, vedenie miestnych skupín, vylúčenie člena zo strany atď. Odvolávali sa v nich na organizačnú štruktúru sociálnodemokratickej strany, vytvárali mieste organizácie, na čele ktorých mali byť miestne rady, potom okresné a župné rady až po ústredné vedenie, sídlom ktorého mal byť predbežne Kežmarok. 38 Vedúcou vrstvou ZdP bola spišskonemecká inteligencia a podnikateľské kruhy, väčšinu členskej základne však tvorili široké vrstvy spišskonemeckého obyvateľstva. Úzko spolupracovala s rôznymi spolkami, kultúrnymi a telovýchovnými organizáciami. Oficiálnym periodikom Spišskonemeckej strany boli noviny Karpathen-Post, vydavateľom ktorých bol Paul Sauter a jeho syn Theodor August Sauter v Kežmarku. Začiatkom 20. rokov zmenili svoj podtitul z Týždenníka na podporu národohospodárskych, spoločenských 34 Hospodárskym cieľom strany je poskytnúť širokým masám všetkými spôsobmi možnosť sa vlastnou usilovnosťou a statočnosťou dopracovať k blahobytu. Štátny archív v Košiciach (ďalej ŠA Košice), f. Košická župa (ďalej KŽ), š. 40, č. 4788/ 1924, Die Leitsätze der Zipser Deutschen Partei. 35 BROSZ, P. Das letzte Jahrhundert..., s ŠA Levoča, pobočka Spišská Nová Ves, f. OÚ Gelnica, š. 37, č. 278/1931, Organisationsvorschriften der Zipser Deutsche Partei. 37 Jozef Sulaček sa vo svojej štúdii prikláňa skôr k dolnej hranici. SULAČEK, J. Medailón Andora Nitscha..., s ŠA Levoča, pobočka Spišská Nová Ves, f. OÚ Gelnica, š. 37, č. 278/1931, Organisationsvorschriften der Zipser Deutsche Partei. 8

9 a turistických záujmov na Politický týždenník na podporu celkových záujmov spišského Nemectva 39 Spišskonemecká strana však nevyvíjala činnosť ako samostatný politický subjekt. Bola autonómnou organizáciou v rámci maďarských strán. Pri prvých parlamentných voľbách v roku 1920 uzavrela Spišská nemecká strana volebnú dohodu s Maďarsko-nemeckou kresťansko-sociálnou stranou 40 (išlo o Krajinskú kresťansko-socialistickú stranu, ktorá do parlamentných volieb roku 1920 vstupovala pod týmto názvom) a vznikol Nemeckomaďarský volebný blok. 41 ZDP ukončila svoje budovanie pred parlamentnými voľbami v roku V každej spišskej obci, s nemeckým obyvateľstvom, existovala miestna skupina alebo dôverník. Na čele strany stálo predsedníctvo, ktorého predsedom bol Andor Nitsch. 42 Sídlom vedenia strany bol Kežmarok. Od roku 1925 bola Spišskonemecká strana autonómnou organizáciou Maďarskej národnej strany. Po zlúčení oboch maďarských subjektov v roku 1936 a vytvorení Zjednotenej krajinskej kresťansko-socialistickej a maďarskej národnej strany, sa stala jej súčasťou aj Spišskonemecká strana. Forming of German political scene in the Slovakia during with focus upon region of Spiš A new state of government-legal system of Czechoslovak Republic after the year 1918 allowed founding of German national councils and new parties in the Slovak territory. Oberungarischer Volksrat der Deutschungarn was founded in Kežmarok and Deutscher Volksrat in Bratislava. The Zipserdeutsche Partei (Spiš German Party) was also founded in 22 nd of March Karl Brückner became its first chairman who was superseded by Andor Nitch. The most important function of this party was taking care of political, cultural and economical interests of Germans living in Spiš. Zipserdeutsche Partei was during its existence a branch of Hungarian parties initially Országos Keresztényiszocialista Párt, and later Magyar Nemzeti Párt. 39 BROSZ, P. Das letzte Jahrhundert..., s Magyar és Német Keresztény Szocialista Párt 41 PÖSS, O. Politické strany karpatských, s A. Nitsch vystriedal v roku 1922 v predsedníctve K. Brücknera. 9