Óda na Vianoce. *** Slowakische Nachrichten *** Notices Slovaques *** Notizie Slovacche *** SLÁVNOSTNÚ AKADÉMIU. Drahí krajania, milí čitatelia,

Transkript

1 *** Slowakische Nachrichten *** Notices Slovaques *** Notizie Slovacche *** Ročník XXXX. Číslo 5-6 December 2009 ISSN Vydáva Združenie Slovákov vo Švajčiarsku / Vereinigung der Slowaken in der Schweiz / Association des Slovaques en Suisse / Assoziazione degli Slovacchi in Svizzera / Association of Slovaks in Switzerland Óda na Vianoce Ligotavý sneh pod nohami, sviečka na stromčeku bliká, tichú noc v diaľke počuť v oáze trblietavého ticha. Pocítiť teplo rodiny ťa biely sniežik opäť núti, zohriať sa nehou Dieťaťa pri jasličkách v pokľaknutí. Predĺžiť čaro tejto chvíle a niesť sa piesňou vianočnou, do dlaní prijať jeho dary s melódiou polnočnou. Mária Malá Združenie Slovákov vo Švajčiarsku Vás srdečne pozýva na SLÁVNOSTNÚ AKADÉMIU Dňa slovenskej štátnosti spojenej s udelením ZLATÉHO PERA ZDRUŽENIA 2010 Prof. PhDr. Márii Bátorovej, DrSc.I d ň a 16. j a n u á r a v Z ü r i c h u vo veľkej sieni farského strediska Liebfrauen, Weinbergstr. 36 na 2. posch. Otvorenie sály o 16:30 hod. Program o 18:00 hod. Po akadémii Vás čaká tradičná zabíjačkova večera; pred akadémiou i po nej spoločenská zábava. Nakolko je počet miest obmedzený, prosíme o rezerváciu. Prihlášku nájdete na strane 15. Drahí krajania, milí čitatelia, Nech vianočný zvonček Vám šťastím zvoní, Nech vianočný čas sa na lásku zmení. A tak krásne ako hviezda sa ligoce, Tak nádherné a radostné Vám prajeme Vianoce. redaktorka Slovenských zvestí a členovia výboru Združenia Slovákov vo Švajčiarsku Že vôbec niekam dôjdeme keď sme tak voľní Myslela som si, že čas a mapy sú iba pre mňa zbytočné Nechala som sa viesť a hnať Smutne som obdivovala moria a katedrály A dnes aj byľka trávy Je ako zázrak Lebo možno vidieť všetko a nič nevidieť Lebo možno zažiť všetko a nič nezažiť Mária Bátorová Zbierka básní Púšte a oázy

2 Str. 2 Slovenské zvesti ZSvŠ č. 5-6 / 2009 Blížia sa Vianoce. Kedysi sme si to hovorili tak v polovici decembra. Tešili sme sa na posvätnú poéziu osláv Narodenia Spasiteľa Ježiša Krista, syna Božieho, druhú osobu najsvätejšej Trojice jediného Boha, stvoriteľa a Pána vesmíru. Cirkev nám v tom pomáhala slávením sv. omší v celom adventnom čase skoro ráno na svitaní, ktoré sme volali "roráty". Išli sme radi do kostola, hoci v ňom bolo poriadne zima. No na ceste sneh príjemne vržďal pod nohami a nám sa veselo kráčalo do kostola i domov. Na vigíliu - deň pred sviatkami - sme sa postili, tak nám bola ešte chutnejšia "štedrá večera", počas ktorej nás pod vyzdobeným stromčekom prekvapili vianočné dary. Na večernom stole boli všetky hlavné jedlá tradičnej kuchyne, aj niečo iba vianočné - ako u nás oplátky s medom a bobaľky. Ani sme to nestačili konzumovať. No, zvyšné bolo pre domáce zvieratá, aby aj ony mali účasť na našej radosti. V kostole, ale aj doma, sme spievali naše jedinečné koledy, ktoré od nepamäti - možno už od čias sv. Cyrila a Metoda - patrili k týmto sviatkom, ktoré tak obdivovali a hodnotili aj najvyššie cirkevné autority v Ríme, že nám ich schvaľovali aj v časoch, keď liturgickým jazykom všade na svete bola zjednocujúca latinčina. Tak to bolo kedysi. Dnes už takmer všetko to patrí ďalekej minulosti. O vianočnom trhu noviny začali písať už koncom októbra. Lebo dnes pod historickým názvom Vianoce sa rozumie predovšetkým bezuzdný "biznis" celosvetových, globálnych rozmerov. Tisíce druhov najrozličnejších tovarov zaplňujú obchodné domy, do ktorých mediálne reklamy priťahujú milióny a milióny zabehaných, unavených, neraz rozoštvaných aj zúfalých ľudských bytostí, ktorých zmyslom je iba práca a jej vyhodnotenie peniazmi; hrabanie bohatstva aj najnečestnejšími spôsobmi; potom ukájanie všetkých aj najnižších egoistických pudov, zábavou, športom, drogami od alkoholu a nikotínu až po vraždiace jedy. Alebo aj stále viac tých, čo sa môžu iba smutne na to prizerať, lebo sú radi, ak majú čo jesť. Začalo sa to systematickým rozbíjaním základnej bunky spoločnosti, ktorou vždy bola rodina. Paralelne pritom školská výchova mládeže "od detských jasiel' až po univerzity" vo výlučnom vlastníctve ideológiou protináboženský zameranej štátnej moci formovala nové generácie bez úcty k rodičom, učiteľom, kňazom a každej autorite. Platilo boľševické "vsio rovno". Formálne zmeny, ktoré sa uviedli divadelným scenárom z konca roka 1989, ako bezprostredný efekt poskydi nám krátky návrat k lepším tradíciám národa. No súčasne sa tu otvorili široké vráta prenikaniu západných politických a "kultúrnych" vplyvov, ktoré nahrádzali predošlé drsné diktatúry, ale šírili a doposiaľ vštepujú do nás v podstate celkom podobné chápanie života, jeho zmyslu a jeho stupnice hodnôt. Žiaľ, takmer nevidieť, že by sme sa proti tomu chceli a vedeli brániť, že by sme si naďalej horlivo pestovali svoje národné kultúrne i náboženské dobré tradície, že by sme si obnovili aj naše krásne, hlboko prežívané a duše obnovujúce Vianoce. Napriek tomu, nezmeniteľným historickým faktom ostáva, že sa pred dvetisíc rokmi Boh zmiloval nad ľudským pokolením a poslal na svet svojho jediného syna Ježiša Krista, skrze ktorého a v ktorom každý človek má prístup k jeho milosrdenstvu a jeho láske. Oslávi' sviatky Narodenia Pána s hlbokým pochopením tejto historickej udalosti znamená prijať tento dar Boha Otca, vojsť do príbuzenského vzťahu s Ježišom Kristom a otvoriť sa pôsobeniu ním prisľúbeného a zoslaného Ducha Svätého, ktorý nás posväcuje a vedie tu na zemi k poctivému Životu a potom do večnej radosti. Toto prajem na Vianoce i do Nového roku sebe i vám všetkým, ktorí čítate tieto riadky. Drahí krajania, Blíži sa vianočný čas, kedy sa stretávajú príbuzní, známi, keď si sadáme k spoločnému stolu, aby sme sa tešili z jedinečnej sily, ktorej hovoríme rodinné puto. Vianoce a Nový rok sú obdobím, kedy sa každý snaží byť so svojimi blízkymi, kedy si viac uvedomujeme silu priateľstva, lásky, úcty a obetavosti. To všetko sú hodnoty, ktoré znamenajú veľa aj pre našu veľkú rodinu Slovákov roztrúsených po celom svete. Pre každého človeka je dôležité, aby sa jeho dni napĺňali spokojnosťou, ľudskou spolupatričnosťou a porozumením. Môžem Vás ubezpečiť, že vláda Slovenskej republiky sa zodpovedne venuje krajanskej otázke, o čom svedčí aj výška finančných prostriedkov určených na podporu krajanských spolkov a organizácií v zahraničí v rámci grantového systému Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Slovenské slovo, viera, piesne, tance, zvyky, to všetko sa dedí z pokolenia na pokolenie a pretavuje sa do všetkých Vašich aktivít a akcií, ktoré organizujete a tým dokazujete, že si vážite dedičstvo predkov. Drahí krajania, z úprimného srdca Vám prajem v mene svojom i v mene celého kolektívu pracovníkov Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v spokojnosti a radosti prežité vianočné dni a do roku 2010 veľa zdravia, lásky, životnej sily a pokoja v duši. Vilma Prívarová predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí

3 Slovenské zvesti ZSvŠ č. 5-6 / 2009 Str. 3 S L Á V N O S T N Á A K A D É M I A 2010 Predstavujeme laureátku pre Zlaté pero ZSvŠ 2010 Chytiť sa vetra letieť s ním Zas cítiť hľbku V nej sa smútok stratí Vo výške nadýchnutá prijať míma keď sa zas s jarou vráti Mária Bátorová Zbierka básní Púšte a oázy Výbor ZSvŠ prijal návrh udeliť Zlaté pero ZSvŠ 2010 pani Prof. PhDr. Márii Bátorovej, DrSc., ktorá náš návrh prijala. Čitateľom Slovenských zvestí i krajanom zo Švajčiarska predstavujeme budúcu laureátku nášho ocenenia. Pani Prof. PhDr. Mária Bátorová, DrSc. je v súčasnosti v Slovenskej republike špičkovou germanistkou a slavistkou. Svoju bohatú profesnú dráhu začala v roku 1969 štúdiom germanistiky a slavistiky na FFUK v Bratislave a na Univerzite M. Luthera v Halle (1973/74). Po universitných štúdiach pracovala ako odborná asistenka SAV a stredoškolská učiteľka v Nitre (1974/75), potom ako interná ašpirantka a vedecká pracovníčka Ústavu slovenskej literatúry SAV v Bratislave (1985/95). V rokoch 1995/1998 bola hosťujúcou docentkou Slavistického imštitútu Univerzity v Kolíne nad Rýnom. Po roku 1999 až doteraz pracuje ako doktorka vied a vedúca vedecká pracovníčka Ústavu svetovej literatúry SAV. Popri práci v SAV v Bratislave, urobila v roku 2000 docentské habilitačné konanie na HF Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a od roku 2006 je Profesorkou Masarykovej univerzity v Brne. Okrem iného, je činná ako spisovateľka a publicistka, je členka Slovenského syndikátu novinárov, členka Klubu nezávislých spisovateľov a exprezidentka SC P.E.N. Knižne mohla publikovať až po r Vedecké práce zameriava na výskum slovenskej moderny, ktorú v komparatistických štúdiách začleňuje do kontextu svetovej literatúry. Je editorka viacerych zborníkov a antológií. Napísala tieto monografie: Biele miesta v slovenskej literatúre (v spoluautorstve, SPN 1991), Roky úzkosti a vzopätia ( Causa editio 1992), Jozef Cíger Hronský a moderna ( Veda, 2000), Jozef Cíger Hronský und die Moderne ( prepracovaná a doplnená verzia, Petr Lang, 2004, cena SAV a LITFONDu). Paradoxy Pavla Straussa. (PETRUS, Bratislava 2006). Z jej pera je tiež táto próza a poézia: Zvony v kameni (1993), Tíš (1996), Tell (1999, cena SSS a LITFONDu), Biele steny (2003), Púšte a oázy (2008). Preklady próz a básní do nemčiny, angličtiny, taliančiny, ruštiny, poľštiny, litovčiny, japončiny a hindu. Zlatým perom ZSvŠ 2010 chceme oceniť mimoriadne hodnotnú prácu pani Prof. DrPh. Márie Bátorovej, DrSc., jej literárnu, publicistickú, pedagogickú, vedeckú a prednáškovú činnosť, ktorú vykonala šírením odborných poznatkov o slovenskej literárnej moderne nielen v SR, ale tiež vo viacerich európskych krajinách. Bohuš Šťastný, podpredseda ZSvŠ Do tanca a na počúvanie na Slávnostnej akadémii 2010 nás bude spevom doprevádzať: J O Z E F I V A Š K A -spevák populárnej hudby Ružomberský rodák Jozef Ivaška je absolventom konzervatória a Hudobnej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave a Universität für Musik und Darstellende Kunst vo Viedni. Od roku 1981 pôsobí v Metropolitan operetta v Vadene pri Viedni. Koncertoval v Japonsku, Austrálii, USA, Meciku a ďalších krajinách. Od roku 1996 účinkuje medzi krajanmi po celom svete. Vystupoval niekoľkokrát na americko-slovenských festivaloch v ponnsylvánskom Pittsburghu, v New Jersey. Los Angeles, na Floride, na Eurofeste v austrálskom Sydney, v kanadskom Vancouri, atď. Popri koncertnej činnosti sa pričinil aj o propagáciu operetných skladieb, opier a slovenskej vokálnej tvorby vo svete. CD Náš rodný kraj a CD Na Kráľovej holi naspieval spolu so synom Dodom, ktorý žije v USA. Jozef Ivaška je členom medzinárodnej speváckej Poroty v európskych štátoch a od roku 2003 členom európskych novinárov UNCAV PRESS vo Viedni. -USZZ, Bratislava-

4 Str. 4 Slovenské zvesti ZSvŠ č. 5-6 / 2009 Správy z Veľvyslanectva SR v Berne nám zaslala Dr.Marta Dubayová Veľmi úspešnou akciou organizovanou Veľvyslanectvom SR v Berne, bola účasť na Veľtrhu súčasného umenia MAG v Montreux, ktoré sa uskutočnilo v dňoch a Slovenská republika tu bola čestným hosťom. Pre organizátorov veľtrhu bola najväčšou atrakciou skutočnosť, že ikona moderného umenia Andy Warhol má korene na Slovensku, preto aj celú grafiku veľtrhu prispôsobili jeho štýlu. Veľvyslanectvo zabezpečilo prezentáciu Múzea moderného umenia Andy Warholu z Medzilaboriec, svoje diela vystavili traja umelci so slovenskými koreňmi - Pavlína, Pavel Korbel a Viola Motýl-Palffy. Osobitná pozornosť bola venovaná organizácii Dňa Slovenska, dňa , kde sa - okrem slávnosných príhovorov mohli účastníci potešiť výbornou hudbou kapely folklórneho súboru Kopaničiar a bohatým kulinárskym stolom. Prezentácia Slovenska mala na veľtrhu veľký úspech, návštevníci sa zaujímali nielen o informácie súvisiace s Andy Warholom, ale aj o Slovensko. Snímka vpravo zachytáva organizátorku slovenskej účasti na veľtrhu M.Dubayovú a riaditeľa veľtrhu Jean Francois Gaillouda. * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * Prezentácia Slovenskej republiky na veľtrhu Broyard v Payerne sa uskutočnila v dňoch novembra Slovensko ako čestný hosť malo k dispozícii osobitný prezentačný stánok, vlastnú reštauráciu, ktorú viedol a organizačne zabezpečil (spolu s cigánskou kapelou) pán Andrej Kvasna, majiteľ reštaurácie v Banskej Bystrici (fotka vpravo) a svoj vlastný Deň Slovenska dňa , kedy v rámci celodenného programu vystúpil folklórny súbor Kopaničiar (foto vľavo, kde je súbor spolu s organizátorom slovenskej účasti krajanom Petrom Horváthom a Martou Dubayovou, ktorá slovenskú účasť koordinovala za Veľvyslanectvo SR v Berne. Prezentácia Slovenska na veľtrhu v Payerne mala veľký úspech, pri našom stánku sa nepretržite zastavovalo množstvo záujemcov o informácie k najrôznejším oblastiam nášho života. Na slávnostnom otvorení veľtrhu sa zúčastnili okrem vedenia veľtrhu aj zástupcovia kantonálnych vlád Fribourg a Vaud, ktorí spolu s veľvyslancom SR v Berne Štefanom Schillom prestrihli vstupnú pásku. * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * Dňa v galérii Doctorhaus v Oberdiessbachu sa konala vernisáž slovenských umelcov. Na fotkách z ľava: účastníci vernisáže mladí umelci Boris a Zdenko, ktorí vernisáži pripravili krásnu hudobnú kulisu zo slovenských i iných melódií pán Alexander Žemla (s maliarom Andrejom Augustínom), ktorí na vernisáži predstavil svoju najnovšiu knihu Semeno dobra traja umelci Pavlína, Martin a Andrej Augustínovci * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * Srdečná vďaka sa vyslovuje všetkým krajanom, ktorí podporili vernisáž svojimi kulinárskymi produktami.

5 Slovenské zvesti ZSvŠ č. 5-6 / 2009 Str. 5 D E T I Č K Á Prevzaté z knihy Vianočné koledy M Vianočná zvada Práve sa v neďalekom kostole začala polnočná omša, keď sa v izbe jedného domu vianočný stromček trochu povytiahol, aby vyzeral ešte vyšší ako v skutočnosti, odkašľal si a povedal: Vážením, myslím, že tento rok bol vydarený Štedrý večer. Nechcem sa chváliť, ale hlavným hrdinom večera som bol ja. V izbe zavládlo hrobové ticho. Ako to myslíš? opýtali sa po chvíli spod stromčeka trochu urazené darčeky. Ako som povedal, usmial sa sebavedome vianočný stromček. Vari ste si nevšimli, že prvý pohľad domácich bol na mňa? To znamená, že som najdôležitejší. Počkaj, počkaj, ozvali sa zo stromčeka vianočné ozdoby. To nemyslíš vážne! Veď bez nás by si bol len obyčajný zelený strom, aj to trochu krivý. My sme ti dodali lesk, naše svetlo sa odrážalo vo všetkých očiach. Ha-haha, zasmial sa vianočný stromček. Ale kde ste sa leskli a svietili, keby vás nezavesili na moje konáre? Na to ozdoby nevedeli odpovedať. Na pomoc prišli darčeky: Nepopierame, že prvý pohľad bol na teba a na ozdoby. Ale pri kom deti najväčšmi kričali od radosti, há? To bola nepopierateľná pravda. Deti výskali a tešili sa z toľkých krásnych darčekov ako nikdy predtým. Takže, páni a dámy, my sme boli najdôležitejšie, bez nás by neboli poriadne Vianoce, víťazoslávne sa uškierali darčeky. Možno máte pravdu, ozvala sa nesmelo z krásneho podnosu vianočná ryba. Priateli, ale musíte si uvedomiť, že Vianoce bez do zlatista opečenej ryby by ani neboli sviatkom. Takže ja som... V kriku, čo sa strhol, zanikla rybkina chvála na seba samú. Stromček, ozdoby i darčeky boli z toľkej trúfalosti akejsi ryby, hoci aj na prekrásnom podnose, celé bez seba. Ryba?! kričali jeden cez druhého. Obyčajná ryba a nárokuje si vedúce postavenie?! Toto svet nevidel! Zvadu prerušil štrngot pohárov s nápojmi: Priatelia! Priatelia, utíšte sa! Keď nastalo aké-také ticho, pokračovali: Zbytočne sa hádate. Už ste videli nejakú slávnosť bez nápojov v krásnych pohároch? To chcete povedať, že vy ste boli dnes večer najdôležitejšie? opýtali sa prekvapené darčeky. Áno, odpovedali skromne poháre s nápojmi. Hapčí, my odpadneme, povedali výsmešne darčeky a viac už im poháre s nápojmi nestáli ani len za pohľad. Stromček s ozdobami iba pohŕdavo zamávali konármi nad toľkou domýšľavosťou. Ak je tu niekto hrdina večera, sme to my, ozvali sa nesmelo, ale hrdo zákusky. Už dva týždne pred Vianocami sme rozvoniavali po celom dome. A všimli ste si, ako nás deti s chuťou jedli? To ty, rybka, o sebe rozhodne nemôžeš povedať... Zákusky chceli ešte niečo dodať, ale strhla sa taká hádka, že nikto nepočul vlastné slová. Každý vykrikoval, že len on je na Vianociach najdôležitejší. Môžno by sa aj pobili, ale práve zaštrngotal kľúčik v dveraách domáci sa vracali z polnočnej omše. Izba sa opäť ponorila do ticha. Do izby prvé vkročilo dievčatko. Kľaklo si k betlehemu a modlilo sa: Drahý Ježiško! Ďakujem ti aj za stromček s prekrásnymi ozdobami, aj za dobrú rybku, sladučké zákusky a úžasné malinovky. Ale najväčšmi ti ďakujem za teba, lebo keby si ty nebol, neboli by nijaké Vianoce. Potom sa dievčatko na chvíľu zamyslelo, sklonilo hlávku k jasličkám a pobozkalo Ježiška. Už sa chcelo postaviť, keď si ešte na niečo spomenulo. A daj, nech sú Vianoce čo najčastejšie, dodalo. Pavol Prikryl Vianočné vinše Veselo je pod stromčekom, keď prskavka srší, cez ihličie zlatý dáždik, do dlaní nam prší. Narodil sa Ježiško, my mu dáme srdiečko, aj kožuštek chlpatý, aby mu bol po päty Vinšujem vám všetky vinše, na môj veru neviem inšie. Pre detičky pripravila - Martička

6 Str. 6 Slovenské zvesti ZSvŠ č. 5-6 / 2009 Klausove výhrady sa týkajú aj Slovenska Jozef Žatkuliak, Historický ústav SAV. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Štátny pedagogický ústav, SPN Mladé letá, Matica slovenská, Vydavateľstvo Matice slovenskej, Spolok slovenských spisovateľov, Jazykovedný útav Ľ. Štúra SAV a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí vyhlasujú 18. ročník celoštátnej literárnej súťaže s medzinárodnou účasťou Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko Cieľom súťaže je podchytiť, rozvíjať a prehĺbiť záujem detí a mládeže o slovenčinu a Slovensko, o významných dejateľov Slovenska a svojho kraja, o miestne spoločenské a kultúrne problémy a nárečia formou slohových úloh, pokusov o umelecké vyjadrenie myšlienok v podobe prozaických žánrov a básní. Tento ročník sa bude niesť v znamení Roka Jozefa Cígera Hronského (50. výročie úmrtia) a v znamení viacerých významných výročí literárnych tvorcov i knižných hrdinov. Milí žiaci a študenti, Vaše práce nám zasielajte do na adresu; Vereinigung der Slowaken in der Schweiz, Slovenské zvesti, Postfach 1271, 8021 Zürich, alebo na martachristen@yahoo.com. Nezabudnite na svoje meno a priezvisko, adresu, ročník, typ a adresa školy a samozrejme telefónne číslo, na ktoré Vás v prípade potreby dosiahneme. Slávnostné vyhlásenie výsledkov 18. ročníka súťaže bude 9. júna 2010 v Nových Zámkoch pri príležitosti Cyrilo-metodských dní slovenského písomníctva a kultúry. Výhrady českého prezidenta Klausa k Lisabonskej zmluve sa týkajú obáv, že presun kompetencií českých súdov na Súdny dvor EÚ by mohol dať možnosť prehodnocovať dekréty prezidenta Edvarda Beneša z roku Tie sa však stali súčasťou medzinárodného práva a riešili dôsledky druhej svetovej vojny. Pripomeňme, že Československo sa rozbilo mníchovským diktátom a Slovensko stratilo južné územia Viedenskou arbitrážou. Teda nacistické Nemecko a horthyovské Maďarsko spôsobili Čechom a Slovákom v rokoch veľké ľudské, materiálne a morálne škody. Klaus vyhral, Česi dostanú výnimku Podobný názor ako prezident Klaus vyslovil aj slovenský premiér Robert Fico.Základná otázka znie: Dotýkajú sa výhrady Václava Klausa voči Lisabonskej zmluve aj Slovenska? Áno, lebo dekréty prezidenta Beneša a nariadenia Slovenskej národnej rady z konca druhej svetovej vojny a po nej boli analogické a vychádzali z rovnakých princípov, ako usporiadať povojnové pomery, ktoré určovali víťazné veľmoci, čo vyjadrili na konferencii v Postupimi na začiatku augusta Tu sa rozhodlo o odsune Nemcov z Československa. Čo sa týka Maďarov, SNR prijala v septembri 1945 uznesenie o výmene slovenského obyvateľstva z Maďarska a maďarského zo Slovenska, čo konkretizovala recipročná Dohoda medzi Československom a Maďarskom o výmene obyvateľstva z februára Nevzťahovala sa však na tých Maďarov, na ktorých sa vzťahovalo nariadenie SNR č. 33 o potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov alebo na tých, ktorí sa usadili na južnom Slovensku po Viedenskej arbitráži (a okupácii južného Slovenska Maďarskom). Navyše podľa dekrétu č. 88 bolo vyše 44-tisíc občanov maďarskej národnosti násilne odsunutých na práce do Čiech (vrátili sa s náhradou majetku v roku 1949). Čo sa týka poľnohospodárskeho majetku, Nemci a Maďari sa dostali do rovnakého postavenia, keď Predsedníctvo SNR nariadením č. 64 z roku 1946 v rámci prvej etapy pozemkovej reformy novelizovalo nariadenie z februára 1945 o konfiškácii pôdy a poľnohospodárskeho majetku zradcov slovenského národa Nemcov a osôb maďarskej národnosti, ktorí pred Viedenskou arbitrážou z 2. novembra 1938 nemali československé štátne občianstvo alebo vlastnili viac ako 50 ha pôdy (vynímajúc antifašistov). Nemecko a Maďarsko boli porazené vo vojne a tzv. Benešove dekréty vznikali v mimoriadnej situácii. Podobne ako Československo postupovali ďalšie okupované krajiny (Poľsko, Francúzsko, Holandsko, Nórsko). Rozhodovanie o nich je - zatiaľ - úplne v kompetencii Česka a Slovenska. Pri vstupe Česka a Slovenska do EÚ nevyvstal problém tzv. Benešových dekrétov. Sporné prípady sa často riešili zákonmi o súdnych a mimosúdnych rehabilitáciách z rokov 1990 a 1991, ktoré sa stali súčasťou nového demokratického poriadku na Slovensku a v Česku. Osobitne treba spomenúť Listinu základných práv a slobôd, ktorú prijala ČSFR v roku 1991 a ktorá pre nás stanovila uznanie a dodržiavanie medzinárodného práva. Na snahy o revíziu dekrétov a nariadení reagoval Ústavný súd Českej republiky v roku Uviedol, že: Exilové zákonodarstvo, ako i bezprostredne povojnové zákonodarstvo oslobodeného československého štátu predstavuje vo svojej podstate dnes už uzavretý okruh problémov a otázok úzko súvisiacich s vojnovými udalosťami a hospodárskou obnovou krajiny. Na podmienky Slovenska mal v tejto súvislosti význam tzv. Štrbský protokol o konečnej úprave niektorých nerozriešených finančných a hospodárskych otázok, ktorý podpísali zástupcovia vlád Maďarska a Československa v júli Protokol obsahoval ustanovenie, že všetky práva, pohľadávky a nároky oboch strán sú vyrovnané, a teda nulitné. Protokol sa opieral aj o mierovú zmluvu spojencov s Maďarskom z februára 1947 z Paríža, ktorá priamo reagovala na dôsledky Mníchovskej dohody a Viedenskej arbitráže z roku Parížska dohoda sa týkala aj reparácií Nemecka pre Československo. Doteraz platnosť tejto dohody, ako ani iných dohôd a zmlúv, nikto nezrušil. pokračovanie na str.9

7 Slovenské zvesti ZSvŠ č. 5-6 / 2009 Str. 7 Oslavy 40. rokov ZSvŠ Dňa si Združenie Slovákov vo Švajčiarsku pripomenulo 40. rokov jeho založenia Prítomní hostia jeho Exc. Štefan Schill, slovenský veľvyslanec v Berne; jeho Exc. Jozef Aregger, švajčiarsky veľvyslanec v Bratislave, ktorý zdravicu k 40. výročiu, predniesol v slovenčine, lebo má vzťah a úctu ku Slovensku a Slovákom vôbec; generálny honorár konzul Dr. Michal Čierny; pán Feješ, 2.PEO department strednej a severnej časti Európy, pani PhDr. Katka Husáková; pani Zuzana Krušpánová- Roy (ctená vdova po Dr. Emilovi Krušpánovi, 1. predsedovi Združenia). Po privítaní týchto vzácnych hostí zaznela Slovenská a Švajčiarska hymna a príhovor pani Marty van Ooijen, prezentátorky celého programu, uctenie čestnými diplomami vďaky pánovi Ing. Zelenayovi s manželkou, p. Gabovi Arnoldovi s manželkou a kvetami pre pani Krušpánovú. Laudáciu predniesol p. Ing. B. Šťastný, slovenským folklórom pozdravilo naše Curišské Kolečko pod vedením pána D. Parajku ako aj dychovka kapela Kesanka a Mrchane pod vedením p. Kozára z obce Bánov zo Slovenska. Veselým programom, krásnymi slovenskými piesňami a hudbou skrášlili tento slávnostný večer. Oslava bola veľmi dôstojná, príebeh na vysokej úrovni, jedlo bolo fantastické. Všetkým prítomným vyjadrujem vďaku za prítomnosť, organizátorom veľké uznanie a pomocným, zlatým rukám zo srdca povďačnosť za ich usilovnosť a angažovanosť. S úctou Predsedníčka ZSvŠ Dr. A. Meier-Peschaková Laudáciu pripravil p. B. Šťastný Vážení prítomní, milí priatelia, ctení hostia, Dnešný večer sme sa tu stretli, aby sme si Touto malou a milou oslavou pripomenuli okrúhle 40. výročie založenia našej krajanskej organizácie; Združenia Slovákov vo Švajčiarsku (ZSvŠ). Mne sa dostalo milej povinnosti, srdečne pozdraviť, v mene súčasného predsedníčka ZSvŠ, švajčiarsky veľvyslanec v Bratislave, generálny honorár konzul v Zürichu, slovenský veľvyslanec v Berne vedenia organizácie, všetkých vás tu prítomných i všetkých ktorí tu z rôznych príčin prítomní nie su a ktorí nám pomáhali a pomáhajú pri aktivitách Združenia, ktorí finančne podporovali a podporujú činnosť Združenia a ktorí sympatizovali a sympatizujú s našou organizáciou i so Slovákmi všeobecne. 40 rokov je doba za ktorú sa udialo veľmi mnoho vecí a mnoho

8 Str. 8 Slovenské zvesti ZSvŠ č. 5-6 / 2009 udalostí, na ktorých sa zúčastňovalo mnoho naších krajanov i osôb neslovenského pôvodu. V tomto príhovore nie je však možné spomenuť všetky udalosti a aktivity Združenia, ani všetky osoby, ktoré sa podielali na práci a činnosti organizácie. Dovolím si tu predsa len spomenúť, podľa subjektívneho výberu, niektoré dôležitejšie osoby a udalosti z uplynulého obdobia. Predtým, ako spomeniem niektoré osoby a udalosti zo života Združenia, prosím, aby sme si pripomenuli povstaním a chvilkou ticha, pamiatku všetkych naších členov, naších krajanov a priateľov Slovákov, ktorí už nie su medzi nami a predišli nas do večnosti. O zakladaní Združenia pred 40. rokmi veľmi pekne informoval článok naších Slovenských zvestí č. 4/2009 na strane č.3 a č.4. Na str.č.3 je uvedené programové vyhlasenie Združenia, prednesené jeho prvým predsedom, nebohým docentom Dr. Emilom Krušpánom a na str.č.4 Pozdrav švajčiarského poslanca Ing. Ernst Roya, ktorý bol pred 40. rokmi zvolený na zakladajúcom zhromaždení za podpredsedu Združenia. O neľahkých prvých rokoch života slovenských emigrantov a začiatkoch činnosti Združenia, oboznámil naších krajanov pán Ing. Aristid Zelenay (zakladajúci člen a viacnásobný predseda ZSvŠ) v jeho príhovore na oslave 40. výročia masovej emigrácie Slovákov do Švajčiarska, ktorú sme organizovali tu v Zürichu dňa 27. septembra 2008 a ktorý bol uverejnený v Slovenských zvestiach č.6/2008. Dnešná väčšina naších krajanov žijúcich vo Švajčiarsku nepozná, alebo len veľmi málo pozná tunajší slovenský emigrantský život v 70. a 80. rokoch 20. storočia, pretože prišli (tak ako aj ja) do Švajčiarska neskôr. Verme, že z ešte žijúcich pamätníkov sa čoskoro najdú jednotlivci, ktorí napíšu ich spomienky na toto obdobie, najmä na obdobie rokov 1968 až Dnes si tu s vďakou a úctou spomeňme na ľudí, ktorí od roku 1968 do roku 1990 vykonávali zodpovednú, časovo náročnú prácu funkcionárov našej organizácie, najmä na predsedov Združenia : Dr. Emila Krušpána, pán Ladislava Cibulku, pán Ing. Aristida Zelenaya, pán prof. Františeka Michaloviča a pán Dr. Pavla Arnolda. Po roku 1990 sa ešte vo funkcii predsedov ZSvŠ vystriedali títo krajania: pán Ing. Bohumil Šťastný, pán Ing. Aristid Zelenay, pán Bruno Sojka, pani Margita Trusková a dnešná pani predsedníčka Dr. Alojzia Meier-Peschaková. Zo spomenutých predsedov zomreli a predišli nás na ceste do večnosti : Dr. Emil Krušpán, p. Ladislav Cibulka a p. Bruno Sojka. Teraz z bohatej činnosti a aktivít Združenia by som chcel spomenúť len niektoré; z môjho pohľadu tie dôležitejšie, ktoré ovplyvnili naše národné dianie aj za hranicami Švajčiarska. - Už 20. a 21. júna 1970 vedúci predstavitelia a členovia Združenia, pán Dr. Emil Krušpán a terajšia pani predsedníčka vtedy slečna Alojzia Peschaková pomáhali zakladať v New-Yorku SKS (Svetový kongres Slovákov) a Združenie sa tak stálo jedným z jeho zakladajúcich členov. - V roku 1972 členovia Združenia pomáhali vytvoriť za pomoci (dnes už nebohých) pátra M. Mazáka a pátra Krivého SKM (Slovenskú katolícku misiu) v Zürichu a SKM v Bazileji. - Od 70. do polovice 90. rokov 20. storočia pomáhalo Združenie organizovať pravidelné marianské púte do Altöttingu v SRN ; posledného miesta pobytu na slobode, 1. prezidenta SR Dr. Jozefa Tisu. - Koncom roku 1987 vedenie Združenia inšpirovalo prostredníctvom podpredsedu SKS zorganizovanie takzvanej Sviečkovej manifestácie, teda Manifestácie za náboženskú slobodu na Slovensku, ktorá sa uskutočnila v Bratislave Združenie zorganizovalo v apríli 1988 a 25.marca 1989 pod tým istým heslom manifestačné zhromaždenia v Berne pred veľvyslanectvom ČSSR. Viac o tejto udalosti informuje článok Slovenských zvesti č. 3/2008 na strane marca 1989 adresovalo ZSvŠ komunistom v SNR v Bratislave výzvu tohoto znenie. Vyhláste v čo najkratšom čase štátnu samostatnosť Slovenska a prinavráťte slovenskému národu jeho historické symboly; erb slovenskej krajiny, bielo-modro-červenú zástavu a slovenskú hymnu Hej Slováci, pretože slovenský národ sa nikdy nevzdal práva na vlastný, samostatný, demokratický a nezávislý štát. (Pozri Slovenské zvesti č.2/1989 str.1) - 2. a 3. novembra 1990 ZSvŠ spoločne so slovenskými organizáciami v Západnej Európe a poslancami politických strán a hnutí zo Slovenska, pripravili v Zürichu Konferenciu k vtedajšiemu vývoju na Slovensku. Na Konferencii bola prijatá rezolúcia a petícia, ktorú sme zaslali Konferencii o bezpečnosti a spolupráci v Európe, ktorá práva zasadala v Paríži. V nej sme upozorňovali na snahy centralistických síl v Prahe potlačiť emancipáciu Slovenska a Slovákov násilným spôsobom. Na stálej konferencii SR a zahraničný Slováci 2002 v Bratislave v dňoch 2. až podarilo sa pod vplyvom delegátov zo západných krajin založiť novú strešnú organizáciu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s názvom Svetové združenie - Slovákov v zahraničí (SZSZ). Rozhodujúci vplyv pre vznik tejto strešnej organizácie mali aj delagáti ZSvŠ, preto sa naša organizácia cíti jedným z jej zakladajúcich členov. - Po odchode Otca Antona Banika zo SKM v Zürichu v r na Slovensko, podarilo sa delegácii Slovákov zo Švajčiarska členov ZSvŠ, presadiť u Švajčiarskej biskupskej konferenci zachovanie a financovanie SKM v Zürichu a v Bazileji pod vedením Otca Františka Poláka. - Na podnet a finančnú podporu od vedenia ZSvŠ, zorganizovala Spoločnesť slovenských intelektuálov Korene dňa všeľudové oslavy štátneho sviatku SR sviatku svätých Cyrila a Metoda na hrade Devín v Bratislave. Od tohoto dátumu sa vďaka Bohu konajú každoročne 5. júla na hrade Devín, veľké oslavy štátneho sviatku sv. Cyrila a Metoda za prítomnosti najvyšších štátnych predstaviteľov SR. Vážení prítomní, milí priatelia, ctení hostia. Stručným výberom uvedených aktivít, chcel som pripomenúť angažovanosť ZSvŠ v širších národných záujmoch a chcel som poukázať na bohatú a požehnanú 40 ročnú činnost našej organizácie. Ano, pod vedením spomenutých predsedov, za dobrovoľnej a bezplatnej spolupráce stoviek krajanov, ZSvŠ vykonalo za uplynulých 40 rokov na roli národa dedičnej obrovské dielo, ktorého ľudské docenenie a ohodnotenie ešte len bude treba vykonať. Za toto dielo patrí veľká vďaka všetkým členom, podporovaťelom a sympatizantom ZSvŠ. Pred 40. rokmi tu prítomní Slováci založili spolok, aby ako odlomená vetvička z národneho stromu neumreli; aby pokračovali v snahách naších predchodcov, aby pokračovali na ceste národa, ktorú nám ukázali sv. Cyril a Metod; aby sme pokračovali v úsiliach naších duchovných otcov Antona

9 Slovenské zvesti ZSvŠ č. 5-6 / 2009 Str. 9 Bernoláka, Jána Hollého, Šturovcov, Andreja Hlinku, Martina Rázusa a ďalších. Prozreteľnosť božia bola k nám naozaj milostivá a naše dielo 40 ročných úsilí už v mnohom docenila a ohodnotila hojným požehnaním pre nás mnohých Slovákov. Za požehnanie ktorého sa nám dostalo budme preto vždy Bohu vďační. Nezabúdajme, že ak my Slováci nebudeme slovenskí a kresťanskí, zachvíľu, teda za niekoľko desaťročí, nebudeme žiadni. Tak nám to pripomínal biskup, neskôr arcibiskup Dominik Hrušovský. Staršia generácia Slovákov vo Švajčiarsku pomaly odchádza do večnosti, ale štatisticky Slovákov vo Švajčiarsku neubúda, pretože otvorenosť hraníc v Európe sem privádza stále nových mladých krajanov. Je preto treba, aby nová mladá generácia postupne prevzala štafetu aj v ZSvŠ a pokračovala v udržovaní slovenského života v tejto krásnej krajine Helvétov. 40 rokov požehnaného organizovaného krajanského života vo Švajčiarsku uplynulo ako voda. O požehnanie do ďalších rokov a desaťročí nášho organizovaného života prosme spoločne slovami slovenské duchovné dedičstvo Otcov, zachovaj nám Pane.Bohuš Šťastný, podpredseda SLOVÁCI vo Švajčiarsku Slovákov stretnete po celom svete i vo Švajčiarsku. Na oslavy 40.výročia založenia Združenia Slovákov vo Švajčiarsku pozvali spoluorganizátori Paul a Marta van Ooijen (Šuvadová) - bánovskú malú dychovú hudbu Kesanka so svojou ženskou humorno-speváckou skupinou Mrchane. Oslavy sa konali v Zürichu za účasti významných hostí zo Švajčiarska i zo Slovenska. V programe vystúpil domáci slovenský folklórny súbor Kolečko, prihovorili sa veľvyslanci oboch štátov a boli odmenení zakladatelia a hlavní aktivisti Združenia. V závere oficiálnej časti zaznela hymnická pieseň Hej, Slováci. O veselú zábavu sa potom postarala Kesanka a humorné častušky Mrcháň. Švajčiari ich prijali s veľkým nadšením a hneď sa podujali premenovať Mrchane na Dobrane. Neuveriteľnú atmosféru vytvorili známe slovenské pesničky, ktorých silu si hosťujúce súbory uvedomili hlavne pri piesni Slovenská rodná dedina. Jej text spievaný Slovákmi v sále i na javisku vyčaril slzy dojatia v nejednom oku. Bola to silná predstava straty slovenského domova alebo túžba po rodnom kraji? Nevedno! Ale každý, kto bol v sále, po skončení piesne túžobne stisol ruku svojho suseda tancujúceho v spoločnom kruhu alebo skončil v srdečnom objatí. Sila ľudovej piesne, u nás doma často krát podceňovanej a zaznávanej ako prežitok minulosti, v švajčiarskej ďalekej zemi vytvorila puto, ktoré zviazalo a dojímalo všetkých účastníkov zábavy. Hudba, tanec, častušky, spev pri harmonike, úsmevy, to všetko vytváralo neopakovateľné zážitky. Program Kesanky a Mrcháň pokračoval v nedeľu dopoludnia vystúpením na svätej omši v katolíckom kostole v Hüttwilen, kde hrala Kesanka a Mrchane s nimi spievali známe sakrálne piesne. Krása slovenského kroja, hudba a spev vniesli do moderného kostola slovenskú srdečnosť a mäkkosť, o ktorej hovorili viacerí účastníci omše. Potlesk a uznanlivé úsmevy na tvárach Švajčiarov boli tou najkrajšou odmenou pre oba súbory, ktoré prežívali nezabudnuteľné pocity hlavne pri spoločnej piesni spievajúcej v nemeckom i slovenskom jazyku zároveň. V kostole neboli podstatné slová, ale harmónia ľudských hlasov a tónov dychovej hudby, a tento ich súzvuk vyvolal zimomriavky na tele. Možno to bola sila prítomného okamžiku a možno sa povetrím vznášali dušičky všetkých zosnulých Slovákov túžiacich po stretnutí s krajanmi. Lúčenie a srdečné stisky rúk ukončili stretnutie Slovákov Švajčiarska a Slovákov z Bánova. Chvíle strávené na zábave, počas prehliadky Zürichu, na omši i na spoločnom posedení po nej budú ešte dlho v srdciach všetkých zúčastnených vyvolávať pocit radosti a vďačnosti, ktoré sa nedajú ničím zaplatiť ani kúpiť, ktoré sa dajú iba zažiť. Úprimná vďaka za tieto zážitky patrí hlavne manželom Paulovi a Marte van Ooijen a predsedovi ZDHS Jánovi Jamriškovi, ktorí pomohli Bánovským súborom nielen pri organizácii ich pobytu vo Švajčiarsku, ale zabezpečili viacero švajčiarskych uniforiem pre Bánovčanku a mnohé slovenské dychové orchestre. Na ich obetavej práci a nadšení je obdivuhodné práve to, že dokazujú mnohým ľuďom, vyhovárajúcim sa na nedostatok času či financií, že ak ide o dobrú vec, žiadna prekážka ani vzdialenosť ich snaženie nezastavili a dotiahli dobrú vec k úspešnému koncu. Za všetku ich snahu im Kesanka a Mrchane i touto cestou ďakujú. (Mira Kozárová) K štyridsaťročnici Združenia Slovákov vo Švajčiarsku Milé a milované jubilujúce Slovenské združenie! Prijmite, prosím, tie najkrajšie pozdravy a najúprimnejšie žičenia v mene Matice slovenskej i v mene mojom, k Vášmu jubileu. 40 rokov ste verne rozvíjali slovenský život vo Švajčiarsku a nielen to, vždy ste ochotne priskočili, ked' išlo o slovenskú vec ako celok, o slovenskú národnú individualitu ako takú a o slovenskú zvrchovanost'. Mladý a početne malý, Švajčiarsko-slovenský letorast, v rokoch t'ažkých i v rokoch rozhodujúcich zlomov bol vždy so Slovenskom, neváhal a nekl'učkoval, naopak pomáhal a prinášal obete. Mám osobnú radost' aj zo skutočnosti, že na svoju jubilejnú slávnost' ste si pozvali práve kapelu Kesanku a ženskú spevácku skupinu Mrchane z Bánova. Mrchane a ich predchodkyne Sireny pekne a zároveň vtipne ospievali prielomové slovenské dejiny najmä 90.rokov minulého storočia, ba vytvorili doslova skvelú spievanú kroniku slovenských zápasov o jazyk, o národ, o štátnu zvrchovanost'. Som im za to vd'ačný v osobnej aj v nadosobnej rovine a ich úsilia sú takpovediac zharmonizované s úsiliami jubilujucého Združenia Slovákov vo Švajčiarsku; obsah je totožný, len formy sú rozdielne. Teda urobili ste dobrý a adekvátny VÝKON! Na záver môjho krátkeho listu vyprosujem hojnost' Božej milosti a Božieho požehnania pre Združenie. Časy, do ktorých 'ideme, sú iné, ale v mnohom zložité a nie l'ahké, preto sa navzájom potrebujeme. Potrebujeme sa v Roku J.C.Hronskeho , ktorý tragicky utekal okolo hraníc Švajčiarska, v troch štátoch susediacich so Švajčiarskom (Rakúsko, Nemecko, Taliansko) sa dramaticky kl'ukatili jeho kroky a osudy.

10 Str. 10 Slovenské zvesti ZSvŠ č. 5-6 / 2009 Potrebujeme sa počas Matičného svetového festivalu slovenskej mládeže 2010 (1.-5. júla) v Nitre a v iných juhoslovenských mestách. A potrebujeme sa aj v hĺbkach a šírkach 21. storočia! S matičnym slovenským pozdravom Jozef M a r k u š, predseda Matice slovenskej Poďakovanie Úprimne myslíme na všetkých, ktorí nám pomáhali, nás podporovali, s nami kráčali, nám priali, čítali Slovenské zvesti. Nechýbali však ani napomenutia, kritika, výstup zo Združenia. Ľudovít Štúr bol pólom slovenského života, okolo ktorého sa otáčal celý malý slovenský svet. I naše Združenie pri jeho zakladaní chcelo všetkým Slovenkám, Slovákom a jeho priatelom slúžiť, pomáhať a ľahšie sa potýkať s prekážkami cudziny. Ak ho nepodrží nová, mladá generácia slovenského národa vo Švajčiarsku, dohorí mu skoro sviečka času. Marta van Ooijen Poďakovanie p. Ing. Aristidovy Zelenayovi a manželke Evičke pri príležitosti oslavy 40. rokov Združenia Slovákov vo Švajčiarsku Mila Evička, milý Tidi Píšem Vám tieto riadky vďaky, v jednom z Tvojho diela Tidi, v Slovenských zvestiach. Ťažko sa je vyjadrovať a nájsť správne slová, ktoré by mali oceniť tvoju angažovanosť pre Slovensko, pre slovenskú vec. Pred 40. rokmi si bol v Zürichu v Uránii pri založení Združenia, pár rokov si bol predsedom, a potom v jednej osobe - tajomníkom, archivárom, bibliotekárom, hospodárom, redaktorom, reprezentantom a to všetko pri tvojej práci povolania ako stavebný inžinier, popri tvojej rodine. Tie prvé roky emigrácie neboli ľahké. Ale začal si viesť korešpondenciu so Slovákmi na celom svete. - po práci, doma, písať listy na písacom stroji, pár kópií pre archív, na obálku adresu, nalepiť známku a priniesť na poštu. Toto si musíme uvedomiť, keď dnes pri písomnom kontakte s ľudmi sa napíše v počítači list, stlačí sa jeden gombík a list je už u adresáta Až teraz skutočne, keď som bola zvolená za predsedníčku (bez tajomníka, ktorého zastupuje manžel, nie Slovák, ale Švajčiar) vidím tú úžasnú angažovanosť, obetu, nadpriemerné úsilie, nekonečnú prácu, skúsenosti, vedomosti, rady, ktoré nám, a hlavne mne, poskytuješ. Bola by som nesmierne rada, keby si sa stal poradným čestným členom výboru. Tidi VEĽKÁ VĎAKA a Evičke, za porozumenie a duševnú podporu, tiež srdečná vďaka! S úctou Lila * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * Milý Aristid, Tido, veľavážený pán Ing. Aristid Zelenay Čože môže jeden povedať, keď sa pozerá na dielo veľkého človeka? Pán Ing. Aristid Zelenay patrí k tejto kategórii. Vymenúvať data a činy? Aj to treba! Teraz toľko nech je isté, v mene výboru a členov Združenia Slovákov vo Švajčiarsku, nech je Ti vyslovená obrovská vďaka za desaťročia neoblomnej činnosti za práva a dobro Slovákov a Sloveniek, či vo Švajčiarsku, či v starej vlasti Slovensku. Vieme, že Ti ťažko padlo odovzdávať mladším prácu v Združení. Aj by sme boli radi, keby si naďalej aktívne mohol pracovať, ale berieme na vedomie, že vek a zdravie tlačí. Želáme si, aby sme tiež našli toľko síl, koľko si Ty vydal vo prospech verejný. Prajeme Ti mnoho pokojných rokov v kruhu Tvojej rodiny a ďakujeme predovšetkým Tvojej manželke Eve, že Ti dovolila venovať toľko času pre slovenskú vec. So srdečnými pozdravmi, Štefan Kučera, ZSvŠ Klausove výhrady sa týkajú aj Slovenska dokončenie zo strany 6 Zmluvy medzi Nemeckom a Československom z rokov 1973 a 1992 vychádzali z medzinárodného práva a fakticky prispeli k potlačeniu pokusov o revíziu výsledkov druhej svetovej vojny a prezidentských dekrétov a nariadení SNR, ktoré sa vzťahovali na majetkové záležitosti v Česku a na Slovensku. Napriek tomu "dekréty" stále otvárajú niektoré nemecké, rakúske a maďarské kruhy. Zdá sa teda, že netreba podceňovať význam platnosti tzv. Benešových dekrétov a nariadení SNR pre súčasnosť, pre dodržanie historickej kontinuity. A to sa vzťahuje tiež na prípadné záruky EÚ k Lisabonskej zmluve, ktoré požaduje prezident Klaus.

11 Slovenské zvesti ZSvŠ č. 5-6 / 2009 Str rokov ZSvŠ VERNÍ SEBE Dňa si Združenie Slovákov vo Švajčiarsku pripomenulo 40. rokov jeho založenia FOTOGALÉRIA pani Marta van Ooijen; moderátorka slávnostného programu p. Ing. Bohuš Šťastný, podpredseda ZSvŠ p. lic. iur Šefan Kučera, člen výboru ZSvŠ Mrchane z Bánova p. Ing. Zelenay a p.arnold s manželkami Členovia FS Kolečko zľava: jeho Exc. Jozef Aregger, švajčiarsky veľvyslanec v Bratislave, p. Krušpánová, vdova po 1 predsedovi Združenia; jeho Exc. Štefan Schill, slovenský veľvyslanec v Berne; p. Dušan Parajka, vedúci choreograf FS Kolečko FS Kolečko pri tanci

12 Str. 12 Slovenské zvesti ZSvŠ č. 5-6 / 2009 *Poďakovanie organizátorom Dní Slovákov v zahraničí, **2009 * * *Dni Slovákov žijúcich v zahraničí, 2009, venované krajanom v západnej Európe, ktoré sa konali od tohoto roku, sú za nami. Delegácie z Belgicka, Dánska, Francúzska, Írska, Nemecka, Nórska, Rakúska, Švajčiarska, Švédska, Talianska a Veľkej Británie sa vrátili plní prekrásných dojmov do svojich krajín. Ako jeden z účinkujúcich, ktorý mal česť reprezentovať Švajčiarsko, vyslovujem touto cestou úprimné poďakovanie hlavnému organizátorovi Úradu pre Slovákov v zahraničí, pani PhDr. V. Prívarovej, predsedníčke; jej organizačnému tímu, p. Mgr. Ľ. Bartalskej, Mgr. M. Grznárovej, p. B. Malíkovej a pánovi V. Dobríkovi za bohatý, krásny progam a za kulinárske a duchovné pohostinstvo v priebehu prvých piatich októbrových dní Naša vďačnosť patrí aj dvom hlavným spoluorganizátorom Bratislavskému a Žilinskému samosprávnemu kraju, paniam R. Stanekovej (BSK) a A. Michálkovej (ŽSK), ako i trom spoluorganizátorom - mestu Žilina, Krajskej knižnici v Žiline a Domu Matice slovenskej v tom istom meste. Keď už človek Slovensko opustil, no chcel by zažiť jedno vrelé, krajanské objatie, musí sa vrátiť späť, aj keď len na pár dní Takéto pocity sme mali v priebehu intenzívnych dní. My, hostia zo západoeurópskych krajín, sme mali tiež možnosť prispieť vlastnými príspevkami do krásnej mozaiky nášho stretnutia. Začal ju výtvarný umelec p. Martin Oscitý, žijúci v Nemecku, výstavou vlastných diel v Galérii Slovenského rozhlasu v Bratislave. V piatok ráno sme boli privítani zástupcom Žilinského samosprávneho kraja, p. J. Grapom. V krásnom videu nám ukázali historické a turistické pozoruhodnosti regiónu. Nasledovalo rovnako srdečné prijatie primátorom mesta Žiliny p. I. Harmanom v lokalite najväčšieho sálu Starej radnice. Po privítaní a krátkom príhovore vyzval nás k slovu, čo viacerí prítomní využili či už k spontánnemu spevu ako p. A. Schatzlová so synom Patrickom, zo Švédska, ktorí zaspievali švédsko slovenský text, z piesne ich čísla z galakoncertu, alebo ku informáciam toho, či onoho krajanského spolku, alebo ku zdravici a ku poďakovaniu sa za milé, vrelé privítanie ako to urobila naša pani predsedníčka, Dr. A. Meierová Pescháková. Martin Oscitý, výtvarník Nasledovala krátka prechádzka, s odborným výkladom, v historickom centre Žiliny. Poobedňajší program dokumentárna výstava novín a časopisov Slovákov v západnej Európe ako i beseda s predstaviteľmi spolkov, s redaktormi a publicistami dala možnosť spoznania činnosti dotyčných organizácií. A tu prišli aj naši zástupcovia ku slovu: Pani dr. E. Plešková informovala o činnosti Zahraničného ústredia katolíckych intelektuálov (foto vľavo), pán Tibor Strähle o aktivitách Slovenského pavilónu v Ženeve (foto dole ľavo), a predsedníčka nášho Združenia, p. Dr. A. Meierová sa zamerala na aktivity v nemecky hovoriacej časti Švajčiarska. Usporiadateľom týchto dvoch veľmi poučných podjatí bola krajská knižnica v Žiline. Srdečná vďaka! Tie isté dve slová patria aj Domu Matice slovenskej v Žiline za umožnenie výstavy exilovej literatúry a za stretnutie s matičiarmi a členkami Živeny. Pri nich sme si (neplánovane) zaspievali a zatancovali A zároveň pokochali na ich krásnych ručných prácach: výšivkách, maľbách, miniskulptúrach (fotky vpravo) Nasledujúci deň priniesol zmenu : Výlet na Vychylovku, autobusom, plus úzkokoľajnou železnicou, aby sme sa oboznámili aspoň s časťou prírodných krás žilinského okolia. Poobede a večer patril príprave na galakoncert najprv v Národnom dome v Martine, a o deň neskoršie v divadle Aréna v Bratislave. Teraz sme boli na rade my reprezentanti Slovákov zo západnej Európy, aby sme ukázali za réžie p. M. Kákoša vlastné príspevky: Folklórne súbory FS Li Tchena z Belgicka a FS Ostroha z Írska, so spevom pani E. Cengelová, za Taliansko, a pán J. Ivaška (Rakúsko), prednes poézie Milana Rúfusa v slovensko švédskom podaní trojice p. U. Hammerberg-Krištekovej, p. Hjalmarsonovej a p. H. Wingrena (zastupujúcich Švédsko), s doprovodom na fujare p. D. Compagnonom, (Francúzsko), Klavírny konzert p. O. de Coremya (Francúzsko) a neskoršie skladba prítomného skladateľa, krajana p. P. Šimaia, doplnili vydarený program, v ktorom účinkovali už spomínaná dvojica p. A. Schatzlová so synom Patrickom za Švédsko. Švajčiarsko som mal česť zastupovať s recitáciou vlastných básní. Spolu s našou predsedníčkou, p. Dr. A. Meierovou, s jej manželom Dr. P. Meierom, s p. Dr. E. Pleškovou, s redaktorkou Slovenských zvestí p. M. Christenovou, s p. Tibor Strählem zo Ženevy sme nadviazali veľa nových kontaktov, ktoré môžu našu činnosť medzi krajanmi len obohatiť. V Bratislave, v novom Národnom divadle, bol tiež Gala koncert, na ktorom oficiálne pozdravila všetkých hostí ako aj účinkujúcich, pani predsedníčka USZZ PhDr. Vilma Prívarová, odovzdala srdečný pozdrav od podpredsedu vlády SR pána Dušana Čaploviča, ktorý nemohol byť osobne prítomný, ale poslal krásny kôš kvetov, ktoré skrášlili javisko a boli zároveň symbolom vítania nás Slovákov zo zahraničia v domovine. Veď heslo programu znelo: Slovensko je tá zem, ktorú v srdci nosím. Ešte raz srdečná vďaka organizátorom podujatia Dni Slovákov v zahraničí, 2009! Dodatok: Ak ste následovnú vetu v texte prehliadli, uvádzam ju ešte raz: Keď už človek Slovensko opustil, no chcel by zažiť jedno vrelé objatie, musí sa vrátiť späť, aj keď len na pár dní... Váš Alexander Žemla

13 Slovenské zvesti ZSvŠ č. 5-6 / 2009 Str. 13 Pripomíname si výročie úmrtia biskupa-mučeníka Pavla Gojdiča Alexander Žemla ODPUSTENIE - (Spomienka na biskupa - mučeníka Pavla Gojdiča) Aký ťažký, bezútešný a skromný musel byť život človeka, ktorý si pred smrťou želal len jedno: aby zomrel v deň vlastných narodenín, 17. júla. Zahĺbený do tichej modlitby, odpúšťal všetkým trýzniteľom, sudcom, denunciantom, hrubým strážnikom* ktorí mu viac ako desať rokov strpčovali život. A to len preto, lebo sa ocitol v evhodnom čase - na jar roku 1950, na nevhodnom mieste v krajine začínajúcej totality, ako gréckokatolícky biskup, ktorý vtedy administratívne podliehal Vatikánu, a zdráhal sa urobiť to, čo od neho noví mocipáni chceli: Keď podpíšete toto prehlásenie, môžete vo svojej činnosti ako biskup pokračovať," znel dobromyseľný hlas vysokého funkcionára nového režimu. On odmietol rozpustiť náboženskú obec vyše tristotisíc gréckokatolíckych veriacich, odmietol odluku od Vatikánu a súčasne návrat k pravosláviu, pod patriarchu Alexeja, sídliaceho v Moskve. Odmietnutím spečatil svoj vlastný osud: O pár dní neskôr šie ho zatkli a vo vyšetrovacej väzbe sa dozvedel o absurdnom obvinení: velezrada, špionáž v prospech USA a Vatikánu, atď. Vo svojej dobromyseľnosti sa nazdával, že ide o očividný omyl, ktorý sa musí v blízkej budúcnosti vyjasniť v jeho prospech... Bránil sa, snažil sa vysvetľovať, a napriek tomu, že mu nič konkrétne nemohli dokázať, podľahol dlhému fyzickému a psychickému násiliu. Jednej noci, po x - tom vytrhnúci zo spánku, podpísal obsiahly protokol, v ktorom sa ku všetkým obvineniam" priznal. V tej situácii si spomenul na Kristove slová: «Keď mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás. Tým sa začala predposledná etapa jeho cesty utrpenia príprava na súdne pojednávanie. Musel sa naučiť naspamäť odpovedať na všetky sudcove otázky ako aj falošných svedkov. Podľa predpísaného scenára sa priznával, že - bol úhlavným nepriateľom nového proletárskeho štátu, - a verným sluhom klérofašistického, tzv. Slovenského štátu, - nadviazal špionážny kontakt s Vatikánom a s vojnovými štváčmi v USA, - podporoval vojenské skupiny Jozefa Banderu, ktoré sa usilovali o odpojenie Ukrajiny od Sovietskeho Zväzu, - podával Vatikánu špionážne informácie o situácii v Poľsku a v Sovietskom Zväze, - formuloval svojim veriacim provokačné pastierske listy, ktoré mali umožniť rozpad nového zriadenia. Za tieto previnenia bolo možné podľa vtedajších aragrafov len jedno: trest smrti. Keď budete kooperačný a oľutujete svoje činy, môžete počítať s miernejším trestom, radili mu organizátori blížiaceho sa procesu. A mali pravdu: Dostal doživotne", ba dokonca neskoršou amnestiou nového prezidenta len 25 rokov, čo v jeho konkrétnej situácii znamenalo, že by opustil väzenie ako 87 ročný... Do smrti mu zostalo desať ťažkých rokov v rôznych väzniciach, v ktorých sa snažil o jedno: všetkým tým trýzniteľom, sudcom, falošným svedkom odpustiť. Keby sa vtedajšie vyšetrovacie metódy zjednodušene označili ako peklo, tak potom boli pomery vo väzniciach možno o niečo ľahšie snáď ako v očistci. Aktivity" brutálnych dozorcov, asociálnych väzňov, ktorí bez akýchkoľvek následkov terorizovali spoluväzňov v cele, boli na dennom poriadku. Pre túto skupinu zabávajúcich sa divákov bol on, biskup, spolu s ďalšími tromi duchovnými zapriahnutý do pluhu a poháňaný bičom. Raz nebol v stave vyplniť rozkaz päťdesiat drepov, lebo jeho, rakovinou oslabnuté telo, zostalo už po druhom pokuse ležať nevládne na zemi. Dozorca to hodnotil ako zaryté neposlušnosť, dokopal ho do bezvedomia, a navyše mu vymeral trest: desať dní v najprísnejšej izolácii. Pre neho bola samotka vykúpením. Dostal síce ešte menej jedla ako predtým, ale mal možnosť meditovať s Ním. Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia" Z mini porcie chleba sa dal sformovať krížik, a to ho inšpirovalo sformulovať modlitbu všetkých neprávom obvinených a väznených:...je možné ti všetko vziať, je možné ťa ku všetkému prinútiť, ale lásku a dôveru k Tebe mi nevezme nikto." Raz do mesiaca smel prevziať malý balíček, s presne vymedzeným skromným obsahom. Dovolené boli aj hrozienka, z ktorých sa dalo vytlačiť pár kvapiek omšového vína. To bol začiatok tajných bohoslužieb vo väzniciach. Teraz už vedel on povzbudiť a potešiť mnohých spoluväzňov, zo všetkých politických epoch. Jednému z nich, práve tomu, ktorý bol v dobe biskupovho zatknutia zodpovedný za náboženské otázky, predpovedal údajne veľkú budúcnosť. Jeho meno: Dr. Gustáv Husák. Jemu samému nemohol nikto predpovedať lepšiu budúcnosť. Zdravotný sa mu natoľko zhoršil, že dokonca väzenskí lekári odporúčali bezvýsledne jeho prepustenie. Bezúspešne boli aj všetky jeho žiadosti o amnestiu. Zostávalo mu len vyslovovať vďačnosť priateľsky nakloneným spoluväzňom za láskavé odprevádzania na toaletu, lebo močenie pacientov v pokročilom štádiu rakoviny prostaty je veľmi, veľmi zdĺhavé. A dokonca, keď ho tí istí sympatizanti, krátko pred vlastnými prepusteniami z väzenia vyzvali, aby im povedal mená trýzniteľov, aby sa národ raz o tom dozvedel, odpovedal skromne: Mne v živote nikto neublížil." Skonal v ten deň, ktorý si želal, v deň vlastných narodenín: 17 júla. Písal sa rok Hneď na druhý deň, 18. júla 1960 sformulovalo vedenie väzenia v Leopoldove, kde biskup Pavel Gojdič, väzeň č. 681, zomrel, odpoveď na dotaz bratislavského Krajského súdu z : Na základe vášho dožiadania zo dňa vám oznamujem, že Pavel Gojdič, nar bol účastný amnestie prezidenta republiky podľa či. VIL Konanie však neprichádza v úvahu z toho dôvodu, že menovaný zomrel " Pozostatky boli pochované vo väznici a až v októbri 1968 exhumované. Pápež Ján Pavol II. poctil svojou prítomnosťou a modlitbou pri hrobe Pavla Gojdiča význam jeho osobnosti. 17. júla 1998 bola oficiálne otvorená diecézna fáza procesu blahorečenia biskupa - mučeníka Pavla Gojdiča. O pár rokov neskoršie sa dožili príbuzní, jeho veriaci ďalšieho zadosťučinenia: za svoju iniciatívu pri úspešnej záchrane 23 židovských spoluobčanov v čase Druhej svetovej vojny bol mu na hore spomienok Yad Vashem, v hájiku spravodlivých, venovaný zelený stromček... Poznámka: Spomienka na biskupa mučeníka Pavla Gojdiča vyjde v nemčine v knihe Samen des Guten, vydavateľstvo Frieling, Berlín, koncom roka, v slovenčine už vyšla v knihe Semeno dobra (básne a poviedky), vydavateľstvo Vienala, Košice, Naše rady opustili S oneskorením sa dozvedáme, že náš krajan pán Ing. Pavol Šablatúra nás opustil vo februári tohto roku. Ďakujeme mu aj týmto spôsobom, že spolu s jeho manželkou pani Vierkou boli v roku 2002 iniciátormi pozvania popradského divadla "Comedia" a zároveň aj štedrými sponzormi ich pobytu vo Švajčiarsku a troch predstavení v Lucerne, Bázli a Zürichu. Smútiacej rodine vyslovujeme našu úprimnú sústrasť. Odpočívaj v pokoji. 26. novembra 2009 opustila po ťažkej chorobe naše rady pani Dr. Zitka Kutschyová. Smútiacej rodine vyslovujeme našu úprimnú sústrasť. Odpočívaj v pokoji

14 Str. 14 Slovenské zvesti ZSvŠ č. 5-6 / 2009 Predstavujeme: A l e x a n d e r Ž e m l a - S e m e n o d o b r a Je to knižka poviedok a básní (v slovenčine), spomienok z detstva ale i vymyslených príbehov, opisy emigrácií, zážitky z ciest po iných kontinentoch, vzťah k prírode, dialógy s inými kultúrami a náboženstvami. V centre knižky stoja vysoké morálne hodnoty generácie našich starých otcov, ktorí aj v čase veľkoplošných vojnových udalostí neváhali aspoň individuálne zachraňovať nevinne prenasledovaných... Autor cíti s menšinami medzi nami a je si vedomý nedokonalosti ľudskej bytosti... Knižka má obsah 114 strán, je viazaná, ilustrovaná rodákom Tomášom Tajtákom, a stojí 16.- Frankov, včítane poštovného. Objednávky sú možné priamo cez autora Alexandra Žemlu: - ovou cestou: azemla@sunrise.ch - poštou: Alexander Žemla, Obermatt 3, CH-3624 Goldiwil - telefonicky: mobilom: V obálke so želanou knihou (s venovaním alebo bez venovania) je priložený účet. Autor želá všetkým čitateľom pútavé čítanie, príjemné prežitie Vianoc a všetko najlepšie v novom roku Konfrontácia mladých Slovákov vo Švajčiarsku s dedičstvom kultúry našich otcov, predkov. Oživenie fašiangových zvykov medzi Slovákmi v zahraničí Vieme ešte, čo sú Fašiangy? Čo sa za slovom Fašiangy skrýva? Fašiangy predstavujú obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy. Kedysi boli časom priadok, zakáľačiek, svadieb, ktoré sprevádzali zábavy i fašiangové sprievody masiek. Maskovanie v obradoch a hrách už od najstarších čias spĺňalo magickorituálne a neskôr aj spoločensky zábavné funkcie. Či ste to už vedeli, či nie, srdečne Vás pozývame na Fašiangové posedenie pre deti aj dospelých s hudbou, programom, zábavou a dobrým jedlom. A aby sme ostali tradícii verní, vstup len v maskách, najradšej vlastnoručne vyrobených! Rezervujte si už teraz čas vo februári Bližšie informácie nasledujú. ZSvŠ, Renátka Muchová

15 Slovenské zvesti ZSvŠ č. 5-6 / 2009 Str. 15 Hlavný Otvor Ventilu Nášho Organizmu, alebo Chrobák v hlave Večer pred odchodom na Slovensko som si rýchlo prelistovala internetovú stránku mesta Trenčína. Veľmi som sa potešila uverejnenému kultúrnemu oznamu o vystúpení Činohry Slovenského národného divadla s hrou Georges Feydeau Chrobák v hlave v Dome armády. Môžem len potvrdiť opis priebehu hry z internetu, ktorý si dovoľujem doslovne odpísať. Vo vaudevillovskom kolotoči dobrej zábavy sa vezú divadelné postavy poháňané strojom na výrobu vtipných nedorozumení, zápletiek, rozuzlení. Výborné predstavenie, ešte lepšie výkony našich slovenských špičkových umelcov, humorom, vtipom naladené publikum. Divadlo Domu armády v Trenčíne bolo do posledného miesta vypredané. Niektoré časti hry nabíjali žartovnosťou divákov a i mňa, že som smiechom nemohla dohoniť komediantstvu na javisku. A predsa som pocítila v druhom dejstve, že pri často opakujúcom slovenskom výraze v názve článku nálada diváka aspoň v mojej blízkosti upadala. Pred odchodom z Trenčína som raňajkovala v reštaurácii neďaleko nádražia. K vedľajšiemu stolu si prisadol manželský pár stredných rokov. Bola som zamestnaná svojimi myšlienkami, problémami no napriek tomu mi nemohol uniknúť rozhovor dvojice. Často opakované slovíčko z úst slovenských obľúbených hercov, reprezentantov tej najkrajšej slovenčiny, seje úspechy a je príkladom už i strednej generácie. V ich rozhovore akoby nebolo možné použiť iné vyjadrenie, len Hlavný otvor ventilu nášho organizmu. A čo potom mládež a hlavne deti. Nám bolo zakázané takto vravieť nielen doma, ale i na ulici, v škole. A pred pár rokmi určite i na javisku SND. Pri nástupe do autobusu mi pomohol šofér s batožinou a mäkkým liptovským nárečím predal cestovný lístok do Bratislavy, začo som mu s úsmevom na tvári poďakovala. * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * Tance z Galanty - Zoltán Kodaly 10. novembra 2009 som si vypočula v Casine Frauenfeld koncert Philharmonickeho orchestra z Odesy. Zaujal ma program koncertu, v ktorom zaznela dobre známa skladba Zoltána Kodaly Tance z Galanty. Nielen skladba, ale i v programovej brožúrke skladieb vzbudil moju pozornosť nasledovný opis. Galanta ist ein kleiner ungarischer Marktflecken an der alten Bahnstrecke Wien Budapest, wo der Verfasser sieben Jahre seiner Kindheit verbrachte. Marta van Ooijen Šuvadová Hľadáme skryté osobnosti. Poznáte niekoho vo Vašom okolí, kto má radosť v hudobnej, literárnej alebo výtvarnej múze? Ste to hádam aj vy sami?. Práve takýchto krajanov potrebujeme! Nahláste sa prosím Združeniu Záväzne sa prihlasujem na Slávnostnú akadémiu 2010 so zabíjačkovou večerou dňa 16. januára 2010 v Zürichu, Weinnbergstr. 36 farské stredisku Liebfrauen. Meno: Adresa: Počet miest bez večere: (CHF 15.-) Počet porcií so vstupným: pre dospelých (CHF 30.-) polovičných (CHF 25.-) pre deti (CHF 5.-) Podpis: Prihlášku zašlite do na adresu : Vereinigung der Slowaken, Slávnostná Akadémia, c/o M. Christen, Feldstrasse 55, 8902 Urdorf alebo elektronicky na: muchova.r@gmail.com; alebo telefonicky, resp. esemeskou na čísle denne od 08:00 do 22:00 Vzhľadom na obmedzený počet miest rezervácia žiadaná! Za pochopenie ďakujeme! P r o s b a: 8.a 9. Novembra 2008 oslávil FS Kolečko z Zürichu, 40.rokov jeho založenia. Ak poznáte niekoho, alebo ste sa dokonca sami zúčastnili na jeho jubilejnom programe a nafotili ste nejaké zábery, hlavne tie, kde je vidieť všetkých členov súboru, prosím Vás o ich zaslatie na adresu redakcie (posledná strana), alebo elektronicky na: martachristen@yahoo.com. Už vopred Vám z celého srdca ďakujem. redaktorka- V marci 2010 plánuje predsedníčka Združenia Výstavu ručných prác, výšiviek a veľkonočných vajíčok Aby sa táto krásna akcia mohla zrealizovať, sme odkázaní na Vašu pomoc! Vašu ochotu vypožičiať nám produkty nahláste do aby sme Vám vedeli oznámiť, či budeme nielen my, ale aj naše deti a švajčiarska verejnosť, mať možnosť vidieť krásu a čaro našich predkov, našich slovenských výrobkov. ZSvŠ - V roku 2010 sa plánujeme 16. január Slávnostná Akadémia 2010; ZSvŠ Február Oživenie fašiangových zvykov Marec Generálne zhromaždenie ZSvŠ Marec Výstava ručných prác, výšiviek, veľkonočných vajíčok Prispejte aj vy! na produkciu a distribúciu SZ svojimi článkami, fotkami, návrhmi a finančnou podporou! Sme tu vďaka všetkým krajanom, ktorí na svoje korene nezabúdajú, radi počujú slovenskú reč a aktívne či už pasívne nám pomáhajú na uskutočnení spoločných podujatí. Sme tu vďaka všetkým priateľom a priaznivcom Slovákov a Slovenska. Sme tu OD VÁS PRE VÁS Uzávierka budúceho čísla Slovenských zvestí je 25. januára 2010

16 Str. 16 Slovenské zvesti ZSvŠ č. 5-6 / 2009 Nová adresa, rozšírené služby, dlhoročné skúsenosti... Prekladateľská firma FABIAN s 25-ročnou praxou Bachweg Lätti homepage: slovensko-nemecky, nemecko-slovensky Vladimír FABIAN Tel. & Fax: 031 / , mobil: 079 / vlady@quick-line.ch francúzsko-slovensky, slovensko-francúzsky Zuzana ANISINO mobil: 076/ z.anisino@zoznam.sk Slovenská katolícka misia vo Švajčiarsku Bohoslužobný poriadok MISIONÁR: O. František Polák SDB, Brauerstr. 99, 8004 Zürich tel. / fax ; frantisek@hispeed.ch SVÄTÉ OMŠE: Bazilej: o hod v kostole Aller-heiligen na Neubadstr., každú druhú a štvrtú nedeľu v mesiaci. Možnosť pristúpiť ku sviatosti zmie-renia už od hod. Bern: o hod. v krypte farského kostola Dreifaltigkeitskirche, Taubenstr. 12, každú druhú a štvrtú sobotu v mesiaci. Lausanne: o hod v Chapelle du Servan, 12 rue Eugène- Grasset, každú tretiu sobotu v mesiaci. Vždy po sv. omši posedenie pri káve v neďalekej reštaurácii. Všetci sú srdečne vítaní. Zürich: o hod v krypte kostola Liebfrauen, Weinbergstr. 34, každú nedeľu. Vchod pod vežou. Po sv. omši posedenie pri káve vo far-skom dome pri kostole. Všetci sú vítaní. Slovenská sv. omša každú stredu o hod na talianskej misii, v Zürichu, Feldstr Slovenská sv. omša každý prvý piatok v mesiaci v krypte kostola Liebfrauen o 20:00 hod. Ženeva: každú prvú sobotu v mesiaci o hod. v kaplnke sv. Terezky, 14 ave Peschier.