asociácia vodárenských spoločností avs ČASOPIS ASOCIÁCIE VODÁRENSKÝCH SPOLOČNOSTÍ ŠTVRŤROČNÍK ČÍSLO 3/2009 Od prameňa k zákazníkovi (III.

Transkript

1 avs asociácia vodárenských spoločností ČASOPIS ASOCIÁCIE VODÁRENSKÝCH SPOLOČNOSTÍ ŠTVRŤROČNÍK ČÍSLO 3/2009 Od prameňa k zákazníkovi (III. časť)

2 avs asociácia vodárenských spoločností avs asociácia vodárenských spoločností Inzercia Plán obnovy a rozvoja Aplikácia ponúka efektívny nástroj na prácu s investíciami organizácie. Integruje a využíva dáta z investičnej výstavby, investičného majetku a GIS. Vzniká prepojením modulov PTIS Investičná výstavba, FIS Investičný majetok a GIS. Cieľom je investičné plánovanie so zohľadnením požiadaviek na obnovu a rozvoj existujúcich investícií. Umožňuje modelovanie správy investícií s použitím GIS údajov, kde jednotlivé objekty je možné spájať s investičnými akciami a investičným majetkom. Prínosy Investičného plánu obnovy a rozvoja Rozdelenie plánovaných finančných zdrojov na investičné akcie, sledovanie čerpania investičných prostriedkov, výber dodávateľov Prehľady investičného majetku podľa kont, odpisových skupín, ročných odpisov, prípadne jej hodnoty Agregácia údajov počet, suma, min. a max. hodnota, priemer Zobrazovanie sledovaných hodnôt v grafoch Tematizované zobrazovanie vybraných údajov v mape Miesto pre Vašu prezentáciu Miesto pre Vašu prezentáciu Vydavateľ: Asociácia vodárenských spoločností, Prešovská 48, Bratislava Redakcia: Agentúra PENELOPA, s.r.o., Omská 22, Košice, tel./fax.: , penelopa@penelopa.sk Príjem inzercie: Agentúra PENELOPA, s.r.o., Omská 22, Košice, tel./fax.: , bubeliniova@penelopa.sk ČASOPIS ASOCIÁCIE VODÁRENSKÝCH SPOLOČNOSTÍ Od prameňa k zákazníkovi Svetový deň vody Čo je nové ŠTVRŤROČNÍK ČÍSLO 1/2009 rokov Asociácie ČASOPIS ASOCIÁCIE VODÁRENSKÝCH SPOLOČNOSTÍ ŠTVRŤROČNÍK ČÍSLO 2/2009 Od prameňa k zákazníkovi (II. časť) CORA GEO, s. r. o. Tel.: Geographic Information Systems Fax: Štefánikova 15 obchod@corageo.sk POPRAD Slovensko Štvrťročník venovaný tematike asociácie, jednotlivým členom, ich stratégiám, výsledkom, aktivitám, spoločným i rozdielnym postojom, oblasti vodohospodárstva a vode ako takej... 2

3 Obsah 4 >> 4 Aktuality/AVS report Zasadnutie Správnej rady EUREAU Innsbruck Informácie z AVS Konferencia EUREAU 3 AVS komunikuje nahlas >> 7 Hlavná téma Od prameňa k zákazníkovi III. >> 11 Anketa >> 12 Téma Fondy EÚ inak >> 14 Čo je nové Novinky z BVS, a.s. 26. ročník Súťaže zručnosti vodárenských pracovníkov Čiernym odberateľom odzvoní Firemný deň TVS, a.s. Enviromentálny projekt Daj si vodu... z vodovodu! Opýtali sme sa generálneho riaditeľa Akreditácia laboratórií PVPS, a.s. Poprad Medzizávodná súťaž zručnosti vodárenských pracovníkov VVS, a.s. >> 21 SOVAK ČASOPIS ASOCIÁCIE VODÁRENSKÝCH SPOLOČNOSTÍ Vydavateľ: Asociácia vodárenských spoločností, Prešovská 48, Bratislava IČO: Pracovisko: Jašíkova 2, Bratislava Sídlo redakcie: Agentúra PENELOPA, s.r.o., Omská 22, Košice, tel./fax.: Šéfredaktor: Mgr. Martina Hidvéghyová hidveghyova@penelopa.sk Zodpovedný redaktor: Mgr. Adriana Marušinová marusinova@penelopa.sk Redaktori: Ing. Alexander Nagy Jana Štulajterová Ing. Peter Ďuroška Ing. Ján Chovan Ing. Jozef Vrábel Mgr. Andrea Forišová Ing. Ľubomír Krcho Ing. Helena Molnárová Viera Gimecká Riaditeľ inzercie: Mgr. Martina Bubelíniová bubeliniova@penelopa.sk Príjem inzercie: Agentúra PENELOPA, s.r.o. Omská 22, Košice, tel./fax.: Grafika a sadzba: Agentúra PENELOPA, s.r.o. Tlač: Rotaprint Košice Autorské práva vyhradené. Akékoľvek rozmnožovanie textu, fotografií a grafiky vrátane údajov v elektronickej podobe, len s predchádzajúcim písomným súhlasom redakcie. Nepredajné. Evidenčné číslo: EV 3422/09 ISSN: Dátum vydania:

4 AVS Report Zasadnutie Správnej rady EUREAU Innsbruck V dňoch sa v rakúskom meste Innsbruck uskutočnilo zasadnutie Správnej rady EUREAU. V prvý deň sa vedenie správnej rady a členovia stretli s vedením mesta Innsbruck, s IKB (Innsbrucker Kommunalbetriebe) a OVGW (Osterreichische vereinigung fur das gas und wasserfach). Druhý deň zasadnutia začal program schválením nových členov Správnej rady EUREAU: pán Rui Godinho (APDA Portugalsko), pán Phillip Mills (Water UK Veľká Británia) a pán Osmo Seppälä (VVY Fínsko). Najdôležitejším bodom bola voľba nového prezidenta EUREAU. Na funkciu prezidenta EUREAU boli podané tri kandidatúry: páni Piet Jonker (Holandsko), Jens Prisum (Dánsko), pani Klara Szatkiewicz (Poľsko) Voľba prezidenta EUREAU na funkčné obdobie dvoch rokov sa uskutočnila tajným hlasovaním. Novou prezidentkou EUREAU sa stala Klara Szatkiewicz z Poľska. Po druhý raz je vo funkcii prezidenta EUREAU žena (predtým Pamela Taylor -Veľká Británia) a prvý raz je prezidentom EUREAU zástupca nových členských krajín EÚ. Už za účasti novozvolenej prezidentky EUREAU sa na zasadnutí ďalej Predsedníctvo EUREAU s novozvolenou prezidentkou EUREAU Klarou Szatkiewicz ( v strede) Informácie z AVS Ako je známe, dňa 24. júna 2009 schválila NR SR zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. (vodný zákon) v znení neskorších predpisov. Členovia asociácie si myslia, že pokiaľ by došlo k účinnosti zákona v schválenom znení zmeny 36 odseku 3, dochádzalo by k nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva povinného subjektu - vlastníka verejnej kanalizácie v nakladaní s jeho majetkom. Uvedené obmedzenie nastáva tým, že záväzok štátu určený prístupovou zmluvou s EÚ je prenášaný na vlastníka verejnej kanalizácie, bez poskytnutia primeranej náhrady, a to naviac tesne pred prvým závažným termínom splnenia tejto povinnosti štátu decembrom Preto sa AVS listom zo dňa 26. júna 2009 oficiálne obrátila na prezidenta Slovenskej republiky so žiadosťou o vrátenie schválenej novelizácie na opätovné prerokovanie v NR SR. Aj s ohľadom na viacero iných významných výhrad ďalších subjektov voči uvedenej novelizácii prezident SR sa dňa avs 2009 rozhodol zákon nepodpísať a vrátiť do NR SR na opätovné prerokovanie vrátane uvedenej výhrady voči zneniu rozporovaného 36. Toto opätovné prerokovanie sa uskutočnilo dňa , pričom poslanci NR SR schválili toto znenie 36 ods. 3, ktoré na podnet AVS predložil prezident SR. 21. júla boli na MŽP SR v riadnom termíne doručené pripomienky AVS ku predloženému návrhu Plánov manažmentu povodí. Boli spracované kanceláriou AVS na základe údajov, ktoré sme dostali od vodárenských spoločností, ako aj ďalších podkladov. Plány manažmentu a z nich vychádzajúci Vodný plán Slovenska budú v budúcnosti kľúčovým dokumentom pre určenie rozvojových prerokoval list EUREAU do Európskeho parlamentu, v ktorom sa prezentuje pozícia EUREAU k problémom strát vody. Z diskusie vzišla požiadavka EUREAU venovať sa vo väčšej miere nielen stratám v distribučných sieťach, ale i priamo u spotrebiteľov a vzápätí sa prerokovala aj pozícia EUREAU k opätovnému využitiu vody na zavlažovacie účely v poľnohospodárstve a jej využitie v priemysle. Správna rada rozhodla, že EUREAU sa nebude podieľať na spoločných podujatiach navrhovaných zo strany IWA (IWA výročná konferencia 2010 a fórum IWA Brusel 2009), a to hlavne z finančných dôvodov, keďže sa na zasadnutí Správnej rady EUREAU usúdilo, že IWA potrebuje spoluorganizátorov hlavne na prefinancovanie časti nimi pripravovaných podujatí. Generálny tajomník EUREAU pán Pierre Yves Monett informoval Správnu radu o rokovaniach ohľadom novej kancelárie sekretariátu EUREAU v Bruseli. Na stretnutí sa uskutočnila i voľba nových predsedov komisií EUREAU. Na funkcie predsedov EU1,EU2, a EU3 boli podané kandidátky po jednom kandidátovi a tak Správna rada EUREAU zvolila za predsedov komisií: EU1: Dominique Gatel (Francúzsko) EU2: Steve Ntifo (Veľká Británia) EU3: Renato Druziani (Taliansko) Za nových predsedov akčných skupín EUREAU boli zvolení vo vzťahu EUREAU k poľnohospodárstvu pán Gerard Doornbos (Holandsko) a vo vzťahu k Rámcovej smernici o vode pán Jean Claude Banon (Belgicko). Správna rada EUREAU zvolila nových 6 členov výkonného výboru EUREAU z možných 7 miest. Keďže odchádzajúci prezident EUREAU pán Andreas Angelakis nebol zvolený, tak voľba na siedme miesto výkonného výboru bude predmetom nasledujúcej Správnej rady EUREAU. Jedným z posledných bodov programu bolo dokladovanie o účastiach EUREAU a prezentáciách na konferenciách a workshopoch koncom roka 2008 ako aj v prvej polovici roka 2009 a prerokovanie plnenia rozpočtu EUREAU a finančnej správy za rok V závere bol schválený termín jesenného stretnutia Správnej rady EUREA vo Varšave v dňoch Ing. Vladimír Jakub člen Správnej rady EUREAU aktivít vodárenských spoločností a obcí v oblasti vodného hospodárstva. V súčasnom stave však predložený dokument obsahuje zásadné a rozsiahle nedostatky a jeho prijatie v takejto podobe by vodnému hospodárstvu viac uškodilo, ako pomohlo. asociácia vodárenských spoločností Aj touto formou si dovoľujeme poďakovať všetkým pracovníkom vodárenských spoločností, ktorí sa na pripomienkovaní podieľali a dúfame, že spolupráca bude pokračovať aj pri pripomienkovaní upravenej verzie plánov, ktorú ministerstvo predloží v druhej polovici roku. Rovnako boli zaslané relevantné pripomienky aj na Medzinárodnú komisiu pre ochranu rieky Dunaj (MKOD / ICPDR) k predloženému návrhu plánu manažmentu rieky Dunaj. Dňa sa v Bratislave uskutočnilo zasadnutie Správnej rady AVS, hlavným bodom programu bola príprava propagačnej kampane asociácie. Taktiež sa uskutočnilo pracovné rokovanie legislatívno právnej komisie, v Trenčíne, dňa Prítomní členovia prerokovali otázky súvisiace s niektorými novelizačnými zmenami v zákone o obecnom zriadení a ich dopad na činnosť vodárenských spoločností. Výsledné stanovisko bolo rozoslané členom AVS. O uvedených udalostiach, ako aj ďalšom dianí v AVS sa aktuálne dozviete na webe asociácie, v časti Aktuality. Ing. Miloš Dian, kancelária AVS 4

5 AVS Report Konferencia EUREAU 3 dňoch 25. a 26. mája sa v Brne stretli V zástupcovia krajín Európskej únie na konferencii EUREAU 3 (Európska organizácia, združujúca národné asociácie vodárenských spoločností, zameraná na legislatívu a ekonomiku). Hostiteľom bol SOVAK - Sdružení oboru vodovodů a kanalizací České republiky. V programe bolo mnoho tém, ako napríklad švédsko-fínska kauza, ktorá je zameraná na znečisťovanie Baltického mora chlórovanými toxínmi, implementácia smernice o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd, čipové meracie prístroje, ktoré sú schopné načítať množstvo údajov za krátky čas a poskytnúť tieto údaje v elektronickej forme spoločnostiam, ktoré dodávajú energiu, implementácia smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovuje rámec štruktúry pre činnosť spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva. Diskutovalo sa aj o témach z finančného prostredia, ako stanovenie tarifných štruktúr, financovanie investícií v oblasti pitnej a odpadovej vody. Náklady spojené s dlhodobými investíciami vyžadujú špeciálnu kontrolu z troch hlavných dôvodov: investície do vodného prostredia a zásobovania vodou sú už v súčasnosti veľké a predpokladá sa ďalší nárast náklady na tieto investície sa musia adekvátnym spôsobom odrážať na cene vody spôsob, akým sú náklady na tieto investície zdieľané medzi súčasnou a budúcou generáciou, je podstatný pre uplatňovanie princípu udržateľnosti, ktorý je zakotvený v rámcovej smernici o vode, ktorý kladie dôraz na údržbu nášho prírodného dedičstva v prospech budúcich generácií. Existujú viaceré dôvody prečo sa predpokladá nárast investícií vo vodnom sektore: 1. Klimatické zmeny: dôsledky klimatických zmien majú dopad na vodný sektor (ako sú suchá, povodne a výrazné dažďové zrážky). Napríklad kanalizácie sa budú musieť vyrovnať s väčším počtom intenzívnych zrážok a rezervy pitnej vody budú ohrozené kvôli suchu. Dodatočné investície budú potrebné na prispôsobenie existujúcej infraštruktúry a rozvoj novej. 2. EU-smernice: Rámcová smernica o vode nadobudla platnosť v roku 2000 a je zameraná na udržiavanie a zlepšovanie vodného prostredia. Na základe smernice sa bude musieť vypracovať nová stratégia riadenia dopytu a efektívneho využívania vodných zdrojov. Environmentálne ciele rámcovej smernice o vode by mali byť splnené do roku Implementácia rámcovej smernice o vode, smernice o čistení komunálnych odpadových vôd a revidovanej smernice o pitnej vode do štátneho práva bude pravdepodobne vyžadovať značné investície v nasledujúcich rokoch, čo má za následok zvýšenie ceny vody. 3. Zhoršovanie infraštruktúry: infraštruktúra v sektore vodného hospodárstva je dlhodobo používaná a pre jej údržbu je potrebné do nej investovať. Stará a zle zachovaná distribučná sieť je dôvodom zvyšujúceho sa počtu odstávok vody a únikom vody, ktoré môžu viesť až k nedostatku kapacity kvôli vysokým stratám vody. To znamená, že udržiavanie distribučnej siete v dobrom stave pomáha šetriť prírodné zdroje. V niektorých oblastiach v Európe je dôležité šetriť vodou, kvôli jej nedostatku. 4. Meniace sa prostredie: V oblastiach fungovania vodárenských spoločností sa podmienky kontinuálne menia. Počet obyvateľov pripojených k sieti sa zvyšuje v mnohých oblastiach a zároveň sa znižuje v iných (napr. vidieckych) oblastiach. Zvyšujú sa nároky na kvalitu vody (napr. tvrdosť vody). Prebiehajúci technický pokrok, potreba prispôsobiť infraštruktúru stavu techniky tiež vedie k ďalším investíciám. Vznik nových poľnohospodárskych oblastí podnikania môže tiež viesť k zintenzívneniu poľnohospodárskej výroby a zvýšeniu používania priemyselných hnojív a pesticídov, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na kvalitu surovej vody. Všetky tieto faktory by mohli ovplyvniť budúce investície do infraštruktúry. Okrem diskusných príspevkov boli zúčastnení oboznámení s prácou spoločnosti Brněnské vodárny a kanalizace, taktiež aj so stavom tvorby finančných zdrojov vodárenských spoločností Slovenskej republiky na krytie spolufinancovania projektov hradených z prostriedkov EÚ. Na záver programu boli odprezentované krátke prezentácie, ako sa na rok 1989 pozerá Česká republika, Nemecko, Francúzsko, Holandsko a Anglicko. J. Gregorová AVS komunikuje nahlas Rok 2009 pre AVS znamená nielen 5. výročie vzniku, ale i zásadnú zmenu v komunikácii. Profesionálne združenie vodárenských spoločností AVS sa odhodlalo osloviť spoločne svojich zákazníkov, a to nahlas cez médiá, realizáciou propagačnej kampane: Pijem zdravú vodu, nápoj z vodovodu. Komunikačný výkrik Asociácie začína slovami voda z vodovodu. Je priamou a jednoduchou demonštráciou kvality produktu pitná voda, ktorá sa prezentuje (tak ako to už dávno všetci odborníci odporúčajú) v úlohe zdravého nápoja, vhodného na každodenný pitný režim. Kampaň je odpoveďou vodárenských spoločností na zvýšený podiel predaja balených vôd, na ataky výrobcov filtrov na kvalitu vody z vodovodu i na verejnosťou rozširovaný názor o vysokej cene vody. AVS v úsilí smerujúcom ku zdravému pitnému režimu podporuje i MZ SR, ktoré sa stalo partnerom projektu. Kampaň má ambíciu osloviť každého Slováka, špeciálne však zaostrila na najmladšiu generáciu - deti ZŠ, ktoré sú dominantným nákupcom balených (najčastejšie prifarbovaných a prisladzovaných) vôd. Realizáciou kampane bola poverená Agentúra PENELOPA, s.r.o., ktorá postavila komunikáčné posolstvo na atribútoch jednoduchosť a hravosť, i vďaka detskému percipientovi. K identifikačným prvkom kampane patria: postavička Kvapka (2D A 3D prevedenie), ľahko zosobniteľný claim: Pijem zdravú vodu, nápoj z vodovodu, chytľavá melódia v dvoch verziách rádio a TV spotov. Obohatením jednej verzie je nesporne výrazný hlas speváčky svetového mena Nicol McCloud, ktorá naspievala do spotov exkluzívne vokály. Výpovedné ambície AVS nekončia opisom produktu pitná voda z vodovodu, táto línia je však vhodným štartom v komunikácii so zákazníkmi. Celoplošná kampaň v relevantných slovenských médiách začína 15. septembra a končí 31. októbra Viac informácii získate na (šéfr) MINISTERSTVO ZDRAVOTNÍCTVA Slovenskej republiky avs asociácia vodárenských spoločností Nalep ma k umývadlu vo svojej triede a vyhraj MP4 pre všetkých spolužiakov Info na ŽIACKA KNIŽKA Školský rok: 5

6 Inzercia Cena za 1 l nápoja z vodovodu je do 0, Svet nám môže závidieť kvalitnú pitnú vodu z vodovodu. - optimálne zloženie pre ľudské zdravie - bez zbytočných plastových obalov - priamo u Vás doma Pitnú vodu z vodovodu odporú a: 6 MINISTERSTVO ZDRAVOTNÍCTVA Slovenskej republiky INZERCIA

7 Hlavná téma O vodárenstve a kolobehu vody v podmienkach vodárenských spoločností má laická verejnosť skreslené predstavy Od prameňa k zákazníkovi ( III. časť) Väčšinu spotrebiteľov pitnej vody zaujímajú dve veci, a to jej kvalita a zdravotná bezchybnosť, aby ju mohol konzumovať bez akýchkoľvek obáv. V tomto smere je Slovensko jednou z mála krajín, kde vodu z verejného vodovodu možno piť bez ďalších úprav. U časti odberateľov je nemenej dôležitou vecou množstvo vody, ktorú odoberú za určité obdobie. Toto ich zaujíma predovšetkým z hľadiska peňaženky. Žiaľ, zvyšujúca sa nezamestnanosť a zhoršujúca sa sociálna situácia v mnohých rodinách núti ľudí výrazne obmedzovať spotrebu pitnej vody - na úkor zdravia. Ale na druhej strane, aj v čase globálnej finančnej krízy sme svedkami paradoxu - aj tí, čo z finančných dôvodov všemožne obmedzujú spotrebu pitnej vody z verejných vodovodov, v obchodoch nakupujú množstvo balených vôd. A to v situácii, keď liter balenej vody stojí niekoľko stonásobne viac než liter pitnej vody z vodovodu, pričom balené vody často nemajú atest ani zaručenú kvalitu. V tretej časti cyklu populárno-náučných článkov nazvaných Od prameňa k zákazníkovi, ktorý vznikol s cieľom napomôcť vodárenskej osvete na úrovni Asociácie vodárenských spoločností i jej jednotlivých členov, sa venujeme problematike spotreby vody obyvateľstvom, vplyvu faktorov, ktoré ho ovplyvňujú, vrátane merania prietoku a pretečeného množstva vody. Práve meranie je totiž faktorom, ktorý výrazne ovplyvňuje reálnu spotrebu pitnej vody v domácnostiach. Vplyv životnej a kultúrnej úrovne Všeobecne vo vodárenskej praxi sa celková potreba vody na zásobovanie rozdeľuje na štyri základné skupiny: voda pre obytné pásma miest a obcí, t. j. voda na priamu spotrebu obyvateľstva na pitie, varenie, umývanie a podobne, ako aj voda na občiansku a technickú vybavenosť voda pre priemysel, t.j. voda na prevádzku priemyselných závodov (technologická, chladiaca, napájacia voda) a voda pre zamestnancov priemyselných podnikov na pitie, varenie a umývanie voda pre poľnohospodárstvo voda na požiarne a iné účely, vrátane potreby vody na vlastnú prevádzku vodární (technologická voda). Na celkovú spotrebu vody a zvlášť na spotrebu pitnej vody pre domácnosti vplýva mnoho faktorov. Predovšetkým je to celková životná a kultúrna úroveň a sociálna situácia obyvateľstva v krajine a tiež klimatické a prírodné podmienky. Nezanedbateľný vplyv má aj priemerná cena pitnej vody v krajine. Ale ani to neplatí absolútne. V mnohých kútoch sveta z verejných vodovodov ani netečie pitná voda a významným faktorom môže byť napríklad aj používanie dažďovej vody v domácnostiach. Pre objektivizáciu spotreby vody v domácnostiach sa často používa pojem špecifická spotreba vody pre domácnosti, ktorou sa vo vodárenstve rozumie množstvo vody fakturovanej domácnostiam pripadajúcej na jedného obyvateľa za jednotku času. Tu treba otvorene povedať, že v našich 7

8 Hlavná téma podmienkach sa od roku 1990 dodávka pitnej vody znižuje, pričom v niektorých obciach klesli priemerné špecifické spotreby pre domácnosť aj pod dolnú hranicu hygienického minima. Za túto hranicu sa u nás dlho považovalo množstvo 80 litrov vody na obyvateľa za deň. Podľa odborníkov na neustále znižovanie špecifickej spotreby vody od začiatku 90-tych rokov vplýva okrem iného miera nezamestnanosti a zhoršujúca sa sociálna situácia obyvateľstva, ale aj zavedenie merania spotreby vody a rôzne racionalizačné a úsporné opatrenia. Zložky spotreby vody v domácnosti Pitná voda sa v našich domácnostiach používa na mnohé účely - na pitie, varenie a ďalšie spôsoby prípravy a úpravy stravy, na osobnú hygienu, pranie, umývanie riadu, splachovanie WC, na upratovanie a iné práce v domácnostiach, zalievanie izbových rastlín. Ďalej sem treba zarátať aj spotrebu vody pre domáce zvieratá a prípadne aj používanie vody v záhrade na zavlažovanie, prevádzku bazénov a podobne. Nerovnomernosť odberu pitnej vody Skúsení vodári vedia, že spotreba vody v čase nie je rovnomerná - kolíše v priebehu roka (vplyv ročných období, vplyv počasia, najmä denných teplôt, vplyv sviatkov, dovoleniek a prázdnin, v poľnohospodárskych regiónoch vyššia spotreba vody vo vegetačnom období), ale kolíše aj v priebehu týždňa, ba aj v priebehu dňa. miestach siete, napríklad okrskové merania, a tiež pri odbere konečného spotrebiteľa, vysvetľuje Ing. Kočiško. Od starého vedra k metru kubickému Meraním sa vo všeobecnosti rozumie súbor činností s cieľom určiť hodnotu veličiny, inak povedané - je to zisťovanie hodnoty danej veličiny porovnávaním s veličinou toho istého druhu. Rozhodujúcou je tu jednotka, presnejšie: fyzikálna jednotka, ktorú definujeme ako základnú mieru pre určovanie hodnoty fyzikálnej veličiny. V našich podmienkach sa vo vodárenskej praxi pre meranie objemu používa jednotka meter kubický (m3), ktorý je definovaný ako kocka s hranou s dĺžkou jeden meter. Keďže meter kubický je pre bežného človeka ťažko prepočítateľná jednotka, v popularizačných článkoch a pri marketingových aktivitách, napríklad pri porovnaní ceny pitnej vody z verejného vodovodu s cenou balenej vody predávanej v obchodoch sa ako jednotka používa liter (l), pričom platí, že meter kubický je tisíc litrov, matematicky: m3 = decimetrov kubických (dm3) = litrov (l) Ešte k poznámka k iným jednotkám. U nás sa ešte ako objemová jednotka používa aj hektoliter (hl), pričom platí, že jeden hektoliter rovná sa 100 litrov, resp. jeden meter kubický rovná sa 10 hektolitrov. Hektoliter sa všeobecne hodnotí ako zastarávajúca jednotka, vo vodárenstve sa oficiálne (napríklad v styku so zákazníkmi) už nepoužíva, vyskytuje sa skôr len v hovorovej reči. Poznatky o nerovnomernosti spotreby vody (v priebehu roka a týždňa, ale aj v priebehu dňa a noci) slúžia vodárenským spoločnostiam pri navrhovaní základných parametrov vodárenských zariadení, vrátane prečerpávacích staníc, profilov potrubí a objemu vodojemov, i na posudzovanie výdatnosti vodných zdrojov. Pokiaľ ide o nerovnomernosť odberu vody počas dňa, najnižšia spotreba je vždy okolo druhej - tretej hodiny rannej. Meranie na viacerých miestach Snahou väčšiny vodárenských spoločností na Slovensku je osadenie meračov spotreby vody na úkor paušálných odberov. Meranie spotreby vody na Slovensku, ale aj v iných krajinách prispieva k zníženiu spotreby vody a k rôznym racionalizačným a úsporným opatreniam. Meranie prietoku a pretečeného množstva vody patrí medzi dôležité činnosti vo vodárenstve. Treba zdôrazniť, že okrem presnejšej fakturácie má meranie výhodu aj z iných dôvodov, ako napríklad bilancovanie výroby vody, kontrola stavu vodárenských systémov a odhaľovanie možných porúch, prípadne čiernych odberov, zdôrazňuje výrobno-technický riaditeľ Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. Košice Ing. Rudolf Kočiško. Žiada sa doplniť, že fakturácia spotreby vody v porovnaní s paušálnymi sadzbami takmer vždy vedie k znižovaniu spotreby vody. Vysoké rozdiely medzi vyrobeným a fakturovaným množstvom vody sú pre vodárenskú spoločnosť signálom, že v systéme sú skryté straty - poruchy alebo aj tzv. čierni odberatelia. Aj keď v prevádzke vodovodnej siete sa môžu merať dve hodnoty - buď okamžitý prietok alebo celkové pretečené množstvo, spravidla sa obidve veličiny merajú naraz. Meranie sa vykonáva na viacerých miestach vodovodnej siete, napríklad pri zdroji, pri úpravách vody, na prítoku a odbere z vodojemu, na niektorých ďalších 8

9 Hlavná téma Existujú aj tzv. staré miery, teda archaické dnes už málo používané jednotky a rovnako aj špecifické jednotky výhradne používané v niektorých úzko vymedzených oblastiach ľudskej činnosti. Na meranie objemu sa používali, resp. v niektorých oblastiach dodnes používajú jednotky ako pinta, barel, bushel, anglický galón, americký galón, bratislavský okov, moravská merica, maďarský sud, staré vedro, ruská osmina, americká šálka a iné. Viaceré z nich sa vo svete používajú napríklad v ropnom hospodárstve, v obilninových burzách, vo vinárstve, pivovarníctve, gastronómii a pod. Meter kubický balených vôd z obchodu? K uvedeným jednotkám ešte dva zásadné príklady. Na všetkých u nás používaných atestovaných vodomeroch sa údaje o množstve spotrebovanej vody zobrazujú v metroch kubických a v zlomkoch tejto jednotky. Aj sa fakturuje v metroch kubických. Liter, ktorý sa vo vodárenstve používa skôr v popularizačných súvislostiach, slúži pre praktické porovnania. Ťažko by sme totiž verejnosť presvedčili o tom, že meter kubický balených vôd predávaných v obchodoch je niekoľko stokrát drahší ako kubík pitnej vody z verejného vodovodu. Človek si naozaj nevie v rýchlosti prepočítať, že jeden meter kubický je 111,11 balení predávanej vody, ak jedno štandardné balenie obsahuje 6 umelohmotných fliaš s obsahom 1,5 litra. Niekoľko slov o legálnej metrológii Náuka, ktorá sa zaoberá meraním všetkých fyzikálnych veličín, napríklad aj množstva dodanej pitnej vody konečnému spotrebiteľovi, sa nazýva metrológia. Spravidla sa charakterizuje ako veda o správnosti (reprodukovateľnosti) merania. Jedna z najrozšírenejších definícií hovorí, že metrológia je vedný a technický odbor obsahujúci všetky znalosti a činnosti týkajúce sa merania, pričom sa zaoberá tak jednotkami, ako aj metódami a prostriedkami merania. V rámci metrológie sa postupne vykryštalizoval užší odbor nazývaný legálna metrológia (z latinského legalis - zákonný, zákonom predpísaný). Je to časť metrológie týkajúca sa činností, ktoré vyplývajú zo zákonných požiadaviek týkajúcich sa merania, meracích jednotiek, meradiel a metód merania a ktoré vykonávajú kompetentné orgány. Poslaním legálnej metrológie je kontrolovať správnosť meradiel a merania na zabezpečenie ochrany spotrebiteľa, ochrany zdravia, majetku, životného prostredia, bezpečnosti pri práci, transparentnosti obchodných transakcií a ďalších oblastí verejného záujmu. Jej cieľom je zabezpečiť dôveryhodnosť výsledkov meraní, poskytnúť verejnú záruku jednotnosti a správnosti meraní, pričom platí, že zariadenia na meranie (meradlá) správnym používaním (prevádzkovaním) musia zaručiť správne výsledky merania počas predpísanej doby používania a v hranici dovolených chýb. Nad metrológiou a osobitne legálnou metrológiou bdie na Slovensku viacero inštitúcií, predovšetkým ústredný orgán štátnej správy Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR (ÚNMS SR) a v rámci neho zriadený Slovenský metrologický ústav (SMÚ) a Slovenský metrologický inšpektorát (SMI). Legislatívny rámec pre legálnu metrológiu na Slovensku tvorí predovšetkým zákon číslo 142/2000 Z.z. o metrológii v znení zákona číslo 431/2004 Z.z., vyhláška ÚNMS SR číslo 210/2000 Z.z. o meradlách a metrologickej kontrole v znení neskorších novelizácii, ďalej zákon číslo 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody, ako aj nariadenia vlády SR, rezortné vyhlášky, technické normy. Osobitne treba spomenúť Nariadenie vlády SR číslo 294/2005 Z.z. z 15. júna 2005 o meradlách, ktoré konkretizuje požiadavky kladené na desať druhov meradiel, vrátane vodomerov, plynomerov, elektromerov a meračov tepla. Ide o meradlá, ktoré sa používajú na merania vyplývajúce z verejného záujmu, vrátane ochrany spotrebiteľa, ako aj na účely určenia daní a poplatkov a v záujme obchodovania v súlade s dobrými mravmi. Dôvera vo výsledok merania V zmysle citovaných zákonov i Nariadenia vlády SR číslo 294/2005 Z.z. sa pod pojmom meradlo rozumejú zariadenia a systémy s meracou funkciou. Zákon číslo 142/2000 Z.z. o metrológii definuje pojem určené meradlo, pri ktorom musí byť zaručená dôvera vo výsledok merania. Štát preto stanovuje prísne legislatívne požiadavky, vrátane stanovenia hranice dovolených chýb, ktoré určené meradlá musia spĺňať. Určené meradlá sa musia podrobovať metrologickej kontrole, ktorá sa uskutočňuje pred ich uvedením na trh a takisto aj počas ich používania. Slovenský metrologický ústav vydal materiál Technické požiadavky na vodomery v podmienkach súčasnej legislatívy, ktorý vychádza zo Smernice 2004/22 Európskych spoločenstiev z 31. marca 2004 o meradlách. Vodomer definuje ako prístroj určený na meranie, zaznamenávanie a indikáciu objemu vody za daných podmienok merania cez merací snímač. Medzi základnými požiadavkami kladenými na vodomer sa uvádza okrem iného prah jeho citlivosti, trvanlivosť, spoľahlivosť, ale aj požiadavka, že meradlo nesmie vykazovať neprimerané jednostranné chyby, nesmie mať vlastnosti, ktoré by umožnili jeho zneužitie a musí byť odolné proti elektromagnetickému rušeniu. Žiada sa ešte uviesť, že trvanlivosť vodomeru závisí od jeho konštrukcie a materiálov, z akých je vyrobený, ale aj od kvality meranej vody a od jeho správneho osadenia. Presnosť vodomeru sa určuje viacerými spôsobmi, v prvom rade tak, že sa definuje spodná hranica správnosti údajov, t.j. najmenší prietok v m3 za hodinu, pri ktorom meradlo musí v rámci určenej odchýlky ukazovať správny údaj. Ďalšou charakteristikou presnosti vodomeru je správny rozsah merania, čiže rozsah zaťaženia, pri ktorom je zaručená správnosť údajov vodomeru pri dodržaní určených hraníc presnosti. Presnosťou sa však rozumie aj správnosť údajov vodomeru - určuje sa odchýlkou údajov daného meradla od skutočného, inou metódou nameraného prietoku. Typy u nás používaných vodomerov Vodomery, ktoré odmeriavajú a súčasne udávajú objemové množstvo pretečenej vody, musia mať na každý vyžadovaný cieľ príslušnú veľkosť a presnosť. Všeobecne platí, že veľkosť vodomerov sa volí podľa hydraulických a hydrotechnických podmienok v mieste merania. Veľkosť vodomeru sa určuje hodnotou menovitého prietoku Qn v m3 za hodinu, pričom pri menovitom prietoku Qn musí byť merač schopný pracovať pri bežnom používaní, t.j. za stálych a prerušovaných pracovných podmienok bez prekročenia najväčších dovolených chýb. 9

10 Hlavná téma Podľa veľkosti sa vodomery rozdeľujú na malé (prípojkové, domové) a veľké (priemyselné). Popri pojmu priemyselné sa do kategórie veľkých vodomerov zaraďujú aj vodomery, ktoré slúžia na meranie vo vnútri vodárenského systému (pri zdroji, pri úpravách vody a pod.), v literatúre sa zvyknú označovať ako vodárenské vodomery. Vodomery sa ďalej delia podľa fyzikálneho princípu merania, a to na tie, ktoré pracujú na princípe rozdielu tlakov pri prúdení vody v trubici (rozdiel tlakov sa dosahuje buď zúžením prietočného profilu, a to clonou, dýzou alebo Venturiho trubicou, alebo prudkou zmenou prúdenia pri tzv.kolenových vodomeroch), na princípe merania pohybu častíc (tzv. rýchlostné vodomery: skrutkové, lopatkové, turbínové, pričom platí, že počet otáčok mechanizmu je úmerný pretečenému množstvu vody), na princípe merania objemu (tzv. objemové vodomery postavené na technológii striedavého plnenia a vyprázdňovania určitých priestorov; podľa toho, aký mechanizmus vykonáva toto striedavé plnenie, sa rozlišujú objemové vodomery diskové, krúžkové i priestové). Ďalšiu skupinu tvoria elektromagnetické (indukčné) vodomery založené na princípe Faradayovho zákona elektromagnetickej indukcie pohybujúceho sa vodiča v magnetickom poli, a tiež ultrazvukové vodomery, ktoré merajú rýchlosť prúdiacej vody bezkontaktne. Podľa princípu činnosti sa vodomery delia na jednovtokové lopatkové a viacvtokové lopatkové, rozdiel medzi nimi je v tom, že pri jednovtokovom je vstup a výstup vodomeru v jednej osi a cez komoru, v ktorej je umiestnené lopatkové koleso, voda preteká bez toho, aby dochádzalo k výrazným tlakovým stratám. Pri viacvtokových vodomeroch je prúd vody, prv než sa dostane do zvláštnej meracej komory kde je lopatkové koleso, rozdelený do mnohých malých prúdov, ktoré sa starajú o otáčanie lopatkového kolesa - výhodou je veľmi vysoká presnosť merania. Aj jedno aj viacvtokové vodomery sa vyrábajú buď ako mokrobežné, pri ktorých dochádza k priamemu mechanickému prenosu z lopatkového kolesa na číselník (laicky povedané: voda zaplavuje číselník), alebo ako suchobežné, pri ktorých voda preteká cez komoru s lopatkovým kolesom bez toho, aby sa dostala do vrchnej časti vodomeru, v ktorej je umiestnený prevodový mechanizmus a číselník. V praxi sa tiež rozlišujú vodomery na studenú a teplú vodu. Ich teplotný rozsah musí zodpovedať podmienkam od 0,1 do 30 C, resp. viac ako 30, ale nie viac ako 90 C. Diaľkové odčítanie - nový trend Vo vyspelom svete sa čoraz viac používajú vodomery s možnosťou diaľkového prenosu stavu vodomeru. Systém rádiového diaľkového odčítania údajov je nový spôsob zefektívnenia práce vodárenských spoločností, ktorý má viaceré výhody: zníženie nákladov na odčítanie vodomerov možnosť kedykoľvek (on-line) odčítať vodomer a na základe získaných údajov analyzovať poruchy a straty vo vodovodnej sieti, prípadne poškodenie - poruchu vodomeru vylúčenie možnosti ľudskej chyby (či už úmyselnej alebo neúmyselnej) zrýchlenie procesu odpočtu v prípade zmeny cien možnosť odčítať stav vodomerov v presne stanovenom dátume vylúčenie problémov s prístupnosťou vodomerov Ľudová tvorivosť tu nepozná hranice. na strane odberateľa možnosť kontroly odpočtu svojho vodomeru cez webové rozhranie Ľudová tvorivosť nepozná hranice Bez ohľadu na konkrétny typ vodomera platí všeobecná požiadavka o tom, že musia byť chránené voči možnosti neoprávnených zásahov bez porušenia zabezpečovacích značiek a musia mať zvýšenú ochranu proti mechanickému poškodeniu. Osobitne pri suchobežných typoch vodomerov je aj požiadavka na ochranu pred vplyvom magnetického poľa (v obchodnej praxi sa takéto vodomery označujú ako antimagnetické). Skúsenosti vodárenských spoločností na Slovensku totiž hovoria o tom, že až priveľa zákazníkov sa pokúša s vodomerom manipulovať. V laickej verejnosti sú rozšírené rôzne populárne spôsoby ovplyvňovania stavu vodomerov napríklad magnetom, klincom, navŕtaním a inými spôsobmi, ktoré tu z pochopiteľných dôvodov nemenujeme. Aj keď podľa Ing. Rudolfa Kočiška, garanta seriálu článkov Od prameňa k zákazníkovi, dnešné moderné vodomery už poskytujú menej možností manipulácie ako kedysi, predsa len aj dnes zvykne hovorievať: Ľudová tvorivosť tu nepozná hranice. (fur.) 10 INZERCIA

11 Na uliciach slovenských miest sme sa pýtali: Anketa Pijete vodu z vodovodu, čo si myslíte o jej kvalite a jej cene? RNDr. Kamila Bujalková, živnostníčka Minerálnych vôd kupujem veľmi málo, pretože si uvedomujem, že nie je vhodné ich piť vo väčších množstvách. Sladené nápoje doma vôbec nepijeme. Slovensko má šťastie v tom, že sú tu - napríklad v porovnaní s Chorvátskom, Španielskom či niektorými oblasťami Rakúska - veľmi kvalitné zdroje pitnej vody. Niekedy si to ani nevážime. Mne najviac chutí voda z Liptova. V minulých rokoch bývala voda z vodovodu na košických sídliskách často sfarbená do ryšavohneda, teraz už síce pomenej, ale i tak používame kvalitné filtre na pitnú vodu. Chcem ešte dodať, že bez pitnej vody nejdem ani na krok. Vždy keď idem zo sídliska do mesta, beriem si so sebou pollitrovú fľašku pitnej vody z vodovodu. Samozrejme, prefiltrovanej. Ceny za vodu sú u nás už európske. Na rozdiel od platov... Pavol Čoros, vlakový dispečer Doma pijeme predovšetkým pitnú vodu. Minerálku naozaj len ako doplnok. Čo sa týka kvality pitnej vody z vodovodu, mne chutí a myslím si, že je kvalitná. A preto ju pijem bez obáv. Pokiaľ ide o cenu vody, ťažko mi povedať, či je drahá, lebo to neviem porovnať s inými krajinami. Keďže s manželkou nateraz obidvaja pracujeme, nemáme s platením za vodu žiadne problémy, len v poslednom čase mám pocit, že úmerne s tým, ako sa všeobecne znižuje spotreba vody (každý šetrí), sa zvyšuje jej cena. Akoby si vodárne chceli nižší odber kompenzovať vyššími cenami. Štefánia Štefančíková, na materskej Odkedy mám malé dieťa, tak som oveľa náročnejšia na kvalitu pitnej vody. Kým som bola sama, napila som sa z verejného vodovodu. Ale sedemmesačnej dcérke pripravujem stravu výlučne z balenej dojčenskej vody. Neverím tomu, že voda z vodovodu je hygienicky absolútne nezávadná. Nechcem riskovať, že Karolínka takto získa nejakého bacila, alebo bude mať celú noc problémy s nafúknutým bruškom. Na druhej strane si myslím, že kvalita vody je v rôznych mestách rozdielna. Pochádzam z Novej Ľubovne a myslím si, že tam je kvalita vody lepšia ako vo veľkých mestách. Ing. Marián Svitana, správca počítačovej siete Balené vody nepijem, moje deti však áno. Pokiaľ ide o kvalitu pitnej vody z vodovodu, mám jednu výhradu - stáva sa, že voda má také červenohnedé sfarbenie, možno sa do nej občas dostane piesok, hrdza, možno je to tým, že na naše sídlisko sa voda privádza zďaleka a cestou sa do nej z potrubí vstrebe viac železa. Neviem, čo všetko je za tým, ale na filtri to pekne vidieť... K cene za vodu sa fundovane neviem vyjadriť, keďže faktúry za bývanie, vodu, plyn, elektrinu, to u nás doma ja nemám na starosti. Napriek tomu si myslím, že cena vody je taká, aká je a ja ako občan - spotrebiteľ ju nijako neviem ovplyvniť. Andrea Dikarev, manažérka jazykovej školy Pijem aj vodu z kohútika (vo forme čaju) aj balené vody z obchodov. Ku kvalite vody z vodovodov poviem len toľko, že si ju preváram. Cena? Teraz ešte voda nie je taká drahá. Dobre si uvedomujem, koľko ľudí vo svete nemá prístup k pitnej vode, ale i to, že v budúcnosti aj u nás môžu byť s vodou vážne problémy. Aj preto s vodou nemrhám, spotrebujem jej však toľko, koľko potrebujem. A čo mne najviac prekáža? To, že keď je v meste nejaká väčšia porucha, nejaká odstávka a podobne, nikde nie je žiaden oznam, žiadna výveska. prom. fil. Anna Bakošová, podnikateľka Odpovede na nastolené otázky treba hľadať v tom, že voda je základom života. Ja osobne uprednostňujem balené vody z obchodov a pokiaľ ide o kvalitu pitnej vody z vodovodu, pokúšam sa uveriť tomu, že je čistá a zdravá. Cena pitnej vody je podľa mňa primeraná nákladom, ktoré vodárne musia vynaložiť na jej výrobu a distribúciu, a ja ako bežný klasický užívateľ som s platením za pitnú vodu nikdy nemala žiadne problémy alebo nezrovnalosti. Ľuboslav Kačalka, ekonomický publicista Ku kvalite pitnej vody z vodovodov nemám výhrady. Nemyslím si však, že je úplne nezávadná, ale to neprekáža, aspoň sa posilňuje imunita. Ak by sme sa snažili žiť v sterilnom prostredí, mohla by nás zabiť jedna cesta mestskou hromadnou dopravou. Z pohľadu spotrebiteľa je cena vody určite nespravodlivá. Do ceny sa totiž rozrátavajú aj úniky pri poruchách potrubia. Často pritom ide o chybu vodární. Takýto postup je možný len preto, že na trhu s vodou existuje monopol. Som presvedčený, že keby sa trh reálne uvoľnil, vznikol by väčší tlak na efektívnejšiu distribúciu a voda by bola lacnejšia. Voda je drahá aj preto, že vzácnu pitnú vodu používame na bežnú údržbu domácností: práčky, umývanie, splachovanie a podobne. Podľa mňa by mal existovať aj tretí kohútik so studenou úžitkovou vodou, na ktorú by neboli také vysoké hygienické nároky a tým by bola lacnejšia. To by si žiadalo vysoké vstupné investície. Viem si však predstaviť, že vláda by mohla v rámci protikrízových investícií namiesto šrotovného podporiť napríklad výstavbu takýchto vodovodov. Z dlhodobého hľadiska by určite išlo o efektívnu investíciu. (fur.) 11

12 Téma Fondy EÚ inak V predchádzajúcom vydaní Vodárenských pohľadov sme otvorili tému Eurofondov zaujímavým príspevkom Ing. Anity Gašparíkovej, ekonomickej riaditeľky VVS, a.s., ktorý nám veľmi pútavým a vecným spôsobom priblížil zásadne odlišný pohľad na projekty kofinancované z EU. Sľúbili sme Vám reakcie aj ďalších vodárenských spoločností. Pohľad na Eurofondy zvnútra nám poskytli Trenčianska vodohospodárska spoločnosť, a.s. a Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a.s.. Aké skúsenosti s praktickou realizáciou EÚ projektov má Vaša vodárenská spoločnosť? Aké hlavné problémy sa počas realizácie vyskytli? Fondy EU a TVS, a.s. Trenčianska vodohospodárska spoločnosť, a.s., ako prevádzková spol. nemôže žiadať o podporu z fondov EÚ. Túto úlohu má spoločnosť Trenčianske vodárne a kanalizácie, a.s. /TVK, a.s./ TVK, a.s. ako vlastník vodárenskej infraštruktúry (vodovody, kanalizácie a ČOV) v Trenčianskom regióne musí zabezpečiť plnenie sprísnených požiadaviek na odtok z čistiarní odpadových vôd, ako i sprísnených požiadaviek na likvidáciu produkovaných kalov. Z tohto dôvodu sa v záujmovom území pripravuje predkladaný investičný Projekt intenzifikácií jestvujúcich ČOV a dobudovanie kanalizačnej a vodovodnej infraštruktúry. Oblasť, ktorú zahŕňa Projekt s názvom Intenzifikácia ČOV, odkanalizovanie a zásobovanie pitnou vodou v Trenčianskom regióne, sa nachádza v okresoch Trenčín a Nové Mesto nad Váhom. Existujúce kľúčové čistiarne odpadových vôd (ČOV Trenčín Ľavý breh, ČOV Nové Mesto n/v a ČOV Trenčianska Teplá) boli koncepčne pripravované a projektované v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. ČOV Trenčianske Stankovce má výrazne nedostatočnú kapacitu. Ani jedna z uvedených ČOV nie je bez intenzifikácie schopná plniť parametre požadované platnou legislatívou (predovšetkým v ukazovateľoch celkový dusík a celkový fosfor). V nadväznosti na jednotlivé ČOV bude nutné riešiť problémy spojené s kanalizačným systémom rozšírenie kapacity kanalizačných zberačov vo veľkých ČOV Nové Mesto nad Váhom ČOV TN ľavý breh sídlach, ktoré boli realizované rovnako v šesťdesiatych rokoch minulého storočia a vybudovanie novej kanalizácie v lokalitách, v ktorých doposiaľ sústavná kanalizačná sieť nie je vybudovaná. Vodovodnú sieť je nutné dobudovať v obciach, v ktorých je obyvateľstvo doposiaľ zásobované z miestnych zdrojov so všetkými rizikami z toho vyplývajúcimi. Pripravovaný investičný Projekt je značne rozsiahly. Projekt zahŕňa intenzifikáciu 4 ČOV, stavbu 1 novej ČOV, vybudovanie m gravitačnej kanalizácie, 27 ks čerpacích staníc, m výtlačného kanalizačného potrubia a m vodovodného potrubia. Na novovybudovaný vodovodný systém sa pripojí obyvateľov, na novovybudovaný kanalizačný systém sa pripojí obyvateľov, pričom na 4 intenzifikované ČOV a na 1 novú ČOV bude celkom pripojené znečistenie cca EO. Predkladaný Projekt spadá - v rámci Operačného programu Životné prostredie - do Prioritnej osi č.1 Integrovaná ochrana a racionálne využívanie vôd. Základné smerovanie Projektu je dané snahou o naplnenie cieľov, ktoré boli vytýčené v dokumentoch Národný strategický referenčný rámec a Operačný program Životné prostredie. Operačný program Životné prostredie (ďalej aj OPŽP ) predstavuje programový dokument Slovenskej republiky pre čerpanie pomoci z fondov Európskej únie pre sektor životného prostredia na roky Globálnym cieľom OPŽP je 12

13 Zvýšenie a zabezpečenie pripojenia na verejnú kanalizáciu min. na 85% existujúcich producentov v projektových územiach Zabezpečenie pripojenia obyvateľstva na zdroj nezávadnej pitnej vody dobudovaním verejných vodovodov s využitím kapacity stávajúcich vodárenských sústav (skupinových vodovodov SKV) Predkladaný Projekt Trenčiansky región možno rozdeliť na tri hlavné komponenty definované ako Oblasti : Oblasť A Intenzifikácia a výstavba centrálnych ČOV Oblasť B Výstavba kanalizačných systémov Oblasť C Výstavba vodovodov Téma ČOV Trenč. Teplá zlepšenie stavu životného prostredia a racionálneho využívania zdrojov prostredníctvom dobudovania a skvalitnenia environmentálnej infraštruktúry SR v zmysle predpisov EÚ a SR a posilnenie efektívnosti environmentálnej zložky trvalo udržateľného rozvoja. Tento cieľ prispieva k dosiahnutiu strategického cieľa SR, ktorým je výrazne zvýšiť do r konkurencieschopnosť a výkonnosť regiónov a slovenskej ekonomiky a zamestnanosť pri rešpektovaní trvalo udržateľného rozvoja. Realizácia zámerov v oblasti odvádzania a čistenia odpadových vôd je jedným z opatrení, ktoré pomáhajú napĺňaniu cieľa Smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ustanovujúcej rámec pôsobnosti na opatrenia Spoločenstva v oblasti vodnej politiky (Rámcová smernica o vode) dosiahnuť dobrý stav vôd do roku Predkladaný Projekt sa nachádza v prílohe číslo 1 Operačného programu Životné prostredie Orientačný zoznam veľkých projektov projekty nad 25 MEUR. Realizácia stavebných prác sa predpokladá v intervale 10/ /2013, ukončenie skúšobnej prevádzky koncom roku 2014 a ukončenie vlastného investičného projektu v máji Časový horizont finančnej analýzy je 35 rokov, nakoľko ju tvorí predpokladaná doba realizácie projektu (5 rokov) a doba prevádzky (30 rokov). V prípade, že by nedošlo k realizácii Projektu, nebolo by možné vyhovieť po roku 2010 požiadavkám slovenskej a európskej legislatívy. Vodárenská spoločnosť by sa dostala mimo zákonný rámec a bolo by možné očakávať sankcie zo strany príslušných inštitúcií slovenskej štátnej správy. Sankcie by okrem toho reálne hrozili Slovenskej republike zo strany Európskej komisie. Monika Čižnárová, TVK,a.s., Viera Gimecká TVS, a.s. Hlavnými špecifickými cieľmi projektu sú: Dobudovanie, rozšírenie a intenzifikácia jestvujúcich komunálnych ČOV Trenčín, ČOV Nové Mesto nad Váhom, ČOV Trenčianska Teplá, ČOV Trenčianske Stankovce a vybudovanie novej ČOV Ivanovce za účelom zabezpečenia ich potrebnej kapacity a eliminácie nutrientov privádzaného znečistenia pri súčasnom dosahovaní limitných ukazovateľov znečistených odpadových vôd v súlade s Nariadením vlády 296/2005Z.z. a smernice Rady 91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd v znení smernice Komisie 98/15/ES a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 1882/2003/ES ČOV Trenč. Stankovce Fondy EU a SEVAK Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a.s. Je nepochybné, že čerpanie prostriedkov z fondov Európskej únie do životného prostredia, konkrétne do rozvoja vodovodov a kanalizácií je pre Slovensko mimoriadne prospešné. Problémy, spojené s prípravou a realizáciou stavieb sú veľmi presne pomenované vo VP 2/2009. Za Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a.s. by som uviedol iba dva konkrétne príklady, ktoré síce okrajovo boli v príspevku Ing. Gašparíkovej naznačené, ale boli témou mnohých výrobných výborov. Ide o boje vlastníkov, či správcov pozemných komunikácií priživiť sa na týchto stavbách tým, že podmieňujú v rozkopávkových povoleniach súhlas na prevzatie komunikácií, po výstavbe, späť do svojej správy zvýšenými nárokmi na rozsah asfaltovania rozkopaných komunikácií. Argumentácie vodárenských spoločností, že prostriedky na asfaltovanie z fondov EÚ sú určené iba na šírku ryhy a každá požiadavka na vyasfaltovanie polovičného profilu, resp. v niektorých prípadoch dokonca celého profilu komunikácie bude musieť zaplatiť vodárenská spoločnosť zo svojich vlastných prostriedkov boli v mnohých prípadoch neúčinné. Z vodárenských spoločností sa de facto stali asfaltérske firmy. Je pritom paradoxné, že vo viacerých prípadoch tieto požiadavky nastoľovali niektorí starostovia, ktorých obce sú akcionármi vodárenských spoločností. Blíži sa však volebný rok do samospráv a asi majú zrátané, že občan si skôr všimne kvalitu povrchu vozovky ako niečo, čo je položené v zemi a nie je to vidieť. Ďalším z problémov je meškanie realizačnej projektovej dokumentácie. Na mnohých úsekoch sa musela prepracovávať, z dôvodu sťažených terénnych, či priestorových podmienok, ale aj z dôvodu nesúhlasu niektorých vlastníkov, či užívateľov pozemkov so vstupom na pozemky, resp. podľa nich s nízkou výkupnou cenou za pozemok. Po ukončení stavbe sa kladie dôraz na prevzatie pozemkov do užívania. Každý vlastník, resp. užívateľ pozemku, do ktorého stavba zasiahla musí písomne prevziať svoj pozemok do spätného užívania, kde svojim podpisom potvrdí, že pozemok prevzal v poriadku, tak ako je uvedené v nájomnej zmluve. Tak isto správcovia ciest musia písomne prevziať cesty, či už po dočasnej úprave na zimnú údržbu, alebo po definitívnej úprave do spätného užívania. Ing. Jozef Vrábel SEVAK, a.s. 13

14 Čo je nové Novinky z BVS, a.s. Na úvod by som rada pripomenula významnú udalosť, ktorá sa netýka len BVS, ale všetkých vodárenských spoločností a tou je novelizácia zákona o vodách, schválená parlamentom 24. júna a predložená prezidentovi na podpis. Asociácia, zastupujúca v legislatívnych otázkach všetky vodárenské spoločnosti, vyzvala prezidenta, aby zákon s navrhnutými zmenami neprijal. Najdôležitejšou, s ktorou sa vodárenské spoločnosti nemôžu stotožniť je zmena, ktorou sa vláda snaží preniesť zodpovednosť za plnenie záväzkov voči Európskej únii na vodárenské spoločnosti. Týka sa dobudovania kanalizácie a zvýšenia kvality čistenia odpadových vôd v aglomeráciách nad , resp. nad 2000 ekvivalentných obyvateľov do roku 2010, resp K výzve AVS sa pridali aj ZMOS a ÚMS. Prezident výzve vyhovel a zákon vrátil. Poslanci ho na septembrovom zasadaní parlamentu schválili v znení požadovanom asociáciou. AVS s upokojením prijala toto uznesenie parlamentu k vodnému zákonu a vyslovuje poďakovanie za podporu poslancom, prezidentovi ako aj partnerským organizáciám Únii miest a obcí a Združeniu miest a obcí Slovenska. A čo nové sa udialo v BVS za predchádzajúci štvrťrok? Stavebná činnosť Odkanalizovanie podunajskej časti Bratislavy BVS plánuje zrealizovať časť pôvodného zámeru projektu Odkanalizovanie podunajskej časti Bratislavy. Okrem modernizácie a rozšírenia biologického stupňa čistenia odpadových vôd na ústrednej ČOV vo Vrakuni a na ČOV v Petržalke sa mala dobudovať kanalizácia dvoch bratislavských mestských častí. Vzhľadom k vysokým nákladom pristúpila spoločnosť k minimalistickej alternatíve a dostavbu kanalizácie do projektu nezaradila. Stavba má byť spolufinancovaná zo zdrojov EÚ, z operačného programu životného prostredia. Ukončené a nové stavby K významným ukončeným stavbám patria rekonštrukcia vodovodnej a kanalizačnej siete v meste Senec, rekonštrukcia výtlačného kanalizačného potrubia v ČOV Hamuliakovo a Dunajská Lužná, rekonštrukcia vodovodu na Bojnickej ulici v Bratislave, rekonštrukcia dosadzovacích nádrží v ČOV Senica a ďalšie. Pracuje sa na ďalšej etape výstavby vákuovej kanalizácie v MČ Vajnory, rekonštrukcii a modernizácii ČOV Malacky, v prípravnej fáze je rekonštrukcia a intenzifikácia ČOV Holíč. Marketing a obchod Nakoľko regulačný úrad schválil od 1. júla nové ceny za vodné a stočné, zabezpečila BVS prostredníctvom dcérskej spoločnosti Infra Services mimoriadne odpočty a následnú fakturáciu. Na úseku obchodu sa postupne realizujú organizačné zmeny na zefektívnenie a skvalitnenie činností jeho útvarov. Marketingové oddelenia v spolupráci s externou poradenskou spoločnosťou robia v tomto období prieskum spokojnosti zákazníkov, realizujú analýzu vodárenského odvetvia a spracúvajú strategické podnikové dokumenty. Ako BVS hospodárila v roku2008 je zdokumentované v ročnej správe, ktorá je od augusta na našej webovej stránke a záujemcom k dispozícii aj v tlačenej verzii. Každodenný život BVS Z dôvodu zvýšenia zákazníckej orientácie pripravuje BVS redizajn webovej stránky s novými funkcionalitami, ktorá by mala byť spustená od budúceho roka. Počas dvojmesačných školských prázdnin sme sa už tradične zapojili do obľúbeného mestského podujatia Bratislava Inline, na ktorom sme čapovali kvalitnú bratislavskú zdravú vodu z vodovodu. Jana Štulajterová vedúca oddelenia marketingových politík 14

15 Čo je nové 26. ročník Súťaže zručnosti vodárenských pracovníkov avs asociácia vodárenských spoločností dňoch septembra 2009 sa konal 26. V ročník celoslovenského kola Súťaže zručnosti vodárenských pracovníkov. Tento rok súťaž organizačne zabezpečovala Bratislavská vodárenská spoločnosť a za miesto konania si zvolila areál Slnečných jazier v Senci. Okrem pekného prostredia bolo výhodou ubytovanie a súťaženie na jednom mieste. Ako súťaž funguje Podľa kľúča prijatého Asociáciou vodárenských spoločností sa súťaže zúčastňuje desať družstiev, z toho prvých šesť podľa umiestnenia v predchádzajúcom roku a ďalšie štyri družstvá sú vyžrebované na Správnej rade AVS. Tento rok sa zúčastnili: Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a. s. Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s. Oravská vodárenská spoločnosť, a. s. Bratislavská vodárenská spoločnosť, a. s. Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť, a. s. Považská vodárenská spoločnosť, a. s. Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s. Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a. s. Trenčianska vodohospodárska spoločnosť, a. s. Vodárne a kanalizácie mesta Komárna, a. s. Každú vodárenskú spoločnosť reprezentujú 4 súťažiaci, z toho dvaja v disciplínach A a B a dvaja v disciplínach C a D. Na to, aby bol priebeh v súlade s pravidlami, dohliadajú rozhodcovia, ktorí hodnotia technickú a bezpečnostnú stránku výkonov. Všetko prebehlo hladko Program sa začal vo štvrtok o slávnostným otvorením, ktoré moderovala Vera Wisterová a rozlosovaním poradia súťažných družstiev. Súťažiacich a hostí privítali predseda Správnej rady AVS a generálny riaditeľ BVS, a. s., Daniel Gemeran, primátor hostiteľského mesta Senec Karol Kvál a predseda OZDLV Zdenek Dlugoš. Pred večerou účastníkom súťaže zaspievala niekoľko piesní populárna Andrea Zimányiová. Nakoľko sa hlavný organizátor BVS rozhodla súťažné disciplíny vtesnať do jedného dňa, súťažiaci si museli privstať. Ráno o 7.30 odštartovala súťaž disciplínami C a D na kalovej jame. V súťažných disciplínach C a D išlo o zameranie polohopisu a výškopisu vodovodného potrubia a lokalizáciu poklopov a miest porúch na potrubí, vysvetľuje Michal Dušanič, vedúci disciplín a zároveň vedúci divízie distribúcie vody BVS. Keďže jednému tímu trvá splnenie úlohy približne 60 minút, súťaž trvala až do podvečerných hodín. Z dôvodu nepriaznivej geológie sa súťažiaci najviac mýlili na lokalizácii porúch, dodáva Dušanič. Na parkovisku pred hotelom Senec, hlavný rozhodca o pol hodinu neskôr odštartoval súťažné disciplíny v kategóriách A a B. Najzručnejší robotníci 10 slovenských vodárenských spoločností montovali a opravovali vodovodné potrubia tradičnými a novými technologickými postupmi, vrátane montáže vodovodnej prípojky. Aký je rozdiel medzi týmito disciplínami nám vysvetlil ich vedúci Peter Kreibik, z dcérskej spoločnosti BVS Infra Services: V starých postupoch sa ako hlavný konštrukčný materiál na spájanie potrubí používalo olovo, zatiaľ čo v moderných sa z dôvodu úspory času a vyššej kvality práce preferujú spoje skrutkové alebo zatavované. Bolo to o chlp O pól siedmej bola pre všetkých zúčastnených vo vyzdobenej kongresovej sále pripravená slávnostná večera a po nej oficiálne vyhlásenie výsledkov a kultúrny program. Keďže predbežné výsledky sa tento rok nezverejnili, v sále vládlo až do vyhlásenia víťaza napätie. Prvú cenu, mini notebooky HP pre všetkých členov družstva, si nakoniec odniesli členovia súťažného tímu Trenčianskej vodohospodárskej spoločnosti. Súťažiaci sa zhodli, že ich výhra nesmierne prekvapila: Minulý rok sme zo súťaže vypadli a tento rok sme boli znovu v hre iba vďaka šťastnej náhode boli sme vyžrebovaní Správnou radou AVS. O to viac nás potešila výhra, zdôveril sa nám jeden z členov družstva. Súťaž bola mimoriadne náročná, v disciplínach C a D bolo veľa vytyčovacích bodov, dodal jeho kolega. Za víťaza tipovali tím BVS: Tak to často býva, že organizátor si odnesie prvú cenu, lebo je v domácom prostredí, ktoré pozná najlepšie. Tento rok však tomu tak nebolo a putovná trofej, historické drevené šupátko, unikla BVS iba o chlp. Generálny riaditeľ BVS, Daniel Gemeran, však bol s výkonom svojho tímu spokojný: Určite to nie je sklamanie, druhé miesto je krásne. Víťazstvo nám uniklo iba o 200 bodov, ale aspoň nás ostatné tímy nebudú upodozrievať, že sme podvádzali. Aj celkový priebeh podujatia hodnotí Gemeran veľmi kladne: Od počasia cez ubytovanie až po celkové organizačné zabezpečenie to bola veľmi vydarená akcia. Myslím, že budúcoročný usporiadateľ, Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť, bude mať problém nás prekonať. Bratislavská vodárenská spoločnosť a Asociácia vodárenských spoločností, ktoré tohtoročnú súťaž intenzívne pripravovali takmer pol roka, má za sebou kus práce a verí, že spokojní boli nielen víťazi, ale aj ostatní súťažiaci, hostia a partneri, ktorým špeciálne ďakuje za finančnú a materiálnu podporu. Výsledky súťaže: 1. miesto: Trenčianska vodohospodárska spoločnosť ( bodov) 2. miesto: Bratislavská vodárenská spoločnosť ( bodov) 3. miesto: Oravská vodárenská spoločnosť ( bodov) Veronika Gilanová, Jana Štulajterová Oddelenie marketingových politík BVS Foto: Peter Kubalák generálny reklamný partner hlavní reklamní partneri reklamní partneri 15

16 Čo je nové Čiernym odberateľom odzvoní Turčianska vodárenská spoločnosť, a.s., pripravila opatrenia voči nezákonnému vypúšťaniu odpadových vôd a vývozu žúmp. MARTIN Koniec čiernym odberateľom! Jedným zo zámerov Turčianskej vodárenskej spoločnosti, a.s., ktorá prevádzkuje vodovody, kanalizácie a čistiarne odpadových vôd v okresoch Martin a Turčianske Teplice, je postupné odstraňovanie negatívnych javov, s ktorými sa manažment a zamestnanci spoločnosti stretávajú. Nezákonné odstraňovanie balastných, cudzích a infiltrovaných vôd ako aj nepovolené vyvážanie žúmp medzi takéto javy patria. Akciová spoločnosť zriadila pre tento účel krízový manažment, ktorý sa viacerými opatreniami usiluje postupne tieto neduhy odstraňovať. Poslaním krízového manažmentu je dosiahnutie znižovania prítoku balastných vôd do kanalizácie ako aj zisťovanie neoprávnených vývozov žúmp na polia a vypúšťania do vodných tokov, ktoré sa v zmysle zákona musia likvidovať na čistiarni odpadových vôd. V prípade porušenia zákona číslo 364/2004 Z.z. o povinnosti nakladať s odpadovými vodami a zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch, hrozí sankcia.,, Tieto zákony jednoznačne zakazujú vypúšťanie obsahu žúmp do povrchových či podzemných vôd alebo ich likvidáciu iným neoprávneným spôsobom. Producentom, ktorí do vodných tokov vypúšťajú odpadové a osobitné vody bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy, môžu obecné alebo obvodné úrady životného prostredia za takýto priestupok uložiť pokutu do výšky 99,58 (3.000,- Sk), uviedol Ján Kmeť, prednosta ObÚ ŽP v Martine. Krízový manažment ktorý zasadá raz týždenne, postupným spôsobom kontroluje zdroje odpadových vôd pritekajúce do kanalizácie, ktoré nie sú fakturované odberateľom. Pre tento účel využíva modernú techniku. Preverujú sa všetci tí, ktorí majú vlastné zdroje pitnej vody a odpadovú vodu vypúšťajú do kanalizácie.,, V prvej etape našej práce sa zameriame na preverenie odberateľov pitnej vody a počet producentov odpadových vôd a spôsob akým likvidujú odpadové vody tí, ktorí nie sú napojení na verejnú kanalizáciu, uviedol Jozef Vozár, výrobný riaditeľ a člen komisie krízového manažmentu. Odhaľovaním čiernych odberateľov sa sleduje jednak zlepšenie hospodárenia spoločnosti a jednak optimálne prevádzkovanie technologických zariadení.,, Balastné, cudzie alebo infiltrované vody, ktoré obsahuje odpadová voda majú nepriaznivý vplyv na prevádzku čerpacích staníc na verejnej kanalizácii a hlavne na účinnosť biologického stupňa čistenia odpadových vôd na čistiarni odpadových vôd, komentoval závažnosť situácie Rastislav Zábronský, generálny riaditeľ spoločnosti. Je nutné si uvedomiť, že odhaľovaním čiernych odberateľov dochádza k spresňovaniu evidencie odberateľov, k zlepšeniu hospodárenia a k ekonomickej stabilite, ktorá má dopad na ceny vodného a stočného.,, Ak chceme zabezpečiť stabilnejšie ceny vodného a stočného bez ich markantného zvyšovania, musia k tomu prispievať všetci zákazníci, bez obchádzania zákonov, vyjadril sa Milan Kolimár, člen krízového manažmentu. Mgr. Michaela Karaffová Infoblok: Turčianska vodárenská spoločnosť, a.s. zriadila na svojej stránke sekciu Bonzáčik, do ktorej môžete aj vy vkladať svoje názory, postrehy, prípadne fotografie, ktoré nás upozornia a následne pomôžu pri odhaľovaní balastných, cudzích a infiltrovaných vôd ako aj nepovolených vývozov žúmp. Preto neváhajte a anonymne bonzujte každého, o kom máte podozrenie, že nejakým spôsobom obchádza zákon. Mgr. Michaela Karaffová FIREMNÝ DEŇ TVS, a.s. tri v jednom 2 50 zamestnancov sa nikdy nestretne spolu, nakoľko nie je možné zabudnúť na zákazníkov, plynulú dodávku vody, či dohľad nad čistením odpadových vôd. Vodárov, ktorí svoju prácu mohli prerušiť a stretli sa v Hoteli Horec bolo tento rok 170 a stihli tri akcie za jeden deň. 1. Stretnutie zamestnancov, na ktorom manažment spoločnosti prezentoval výsledky roku 2008 a oboznámil všetkých s cieľmi na rok Na mítingu tiež boli vyhlásení vzorní pracovníci spoločnosti. 2. Kvalifikačná súťaž zručnosti vodárenských pracovníkov TVS, a.s. na XXVI.ročník celoslovenskej súťaže v Senci a 3. Športovo-zábavné popoludnie zamestnancov spoločnosti. Športové súťaže pre jednotlivcov a družstvá, ktoré ukončila spoločná zábava. V krásnom prostredí Hotela Horec sa vodárky a vodári mimo svojich pracovných povinností porozprávali, zasúťažili si, odreagovali a zabavili sa, každý podľa svojej chuti. Viera Gimecká, TVS, a.s. 16 absolútny víťaz FIREMNÉHO DŇA Divízia Nové Mesto nad Váhom

17 Environmentálny projekt Čo je nové Tento projekt už 2. rok realizovala Trenčianska vodohospodárska spoločnosť, a.s. v spolupráci s Trenčianskou nadáciou, bol ocenený Cenou ministra životného prostredia. 2.ročník bol veľmi pestrý z pohľadu množstva aktivít a tiež bol farebne pestrý, lebo smeroval k deťom z materských škôl. Podľa ohlasov bol úspešný a preto v ňom chceme v budúcnosti pokračovať. Vyhlásením víťazov grantového kola dňa bol tento ročník projektu ukončený, no vodu z vodovodu deti pijú ďalej. Do projektu sa zapojila viac ako polovica materský škôl v okresoch Trenčín a Nové Mesto nad Váhom. Cieľom projektu je podpora návykov a dôvery detí k pitiu vody z vodovodu. Daj si vodu... z vodovodu! je úspešný projekt venovaný téme pitnej vody, jej kolobehu, úlohe v živote človeka a vhodnosti pre neho. Projekt v období od februára do júna 2009 realizovala Trenčianska vodohospodárska spoločnosť a Trenčianska nadácia. Na rozdiel od roku 2008, kedy boli aktivity projektu určené deťom základných škôl, sa v tomto roku venoval deťom materských škôl sídliacich v regióne pôsobnosti TVS. Z časového i obsahového hľadiska bol projekt rozdelený do viacerých aktivít vhodných pre vybranú vekovú kategóriu. Cieľom bolo hravou formou pomáhať odstrániť bariéry v pití vody z vodovodu, vytvárať nové návyky u detí, preniesť túto informáciu do rodín, zapamätateľnou formou ukázať deťom, ako a kam voda putuje a ako sa na svojej ceste mení a poukázať tiež na úlohu TVS v tomto procese. V rámci projektu bolo oslovených 68 materských škôl, z nich 45 sa zapojilo aspoň do jednej aktivity projektu. Projekt z pohľadu jeho realizátorov mal tri línie. Na prvej, ktorá bola venovaná príprave a tvorbe didaktických pomôcok, bola nevyhnutná úzka spolupráca oboch zainteresovaných spoločností. Trenčianska nadácia v spolupráci s pedagógmi a výtvarníkmi vypracovala scenár divadelnej hry, pravidlá stolovej hry, scenár prednášok pre deti, Trenčianska vodohospodárska spoločnosť poskytla odborné zázemie, grafické návrhy maskotov projektu, kostýmov, stolovej hry, scenár a grafiku maľovánky a zabezpečila konečnú podobu všetkých didaktických pomôcok: Kostýmy KVAPKA a KVAPKO pre divadelnú hru Maľovánka komiks o ceste vody Samolepka k umývadlu Samolepka menovka na fľašku s vodou pre pitný režim detí Stolová hra o ceste vody Tričká s upraveným logom Pijem vodu z vodovodu Druhá línia predstavovala prípravu Svetového dňa vody dňa 23. marca 2009 v Kultúrnom a metodickom centre v Trenčíne. Predstavenie projektu deťom a pani učiteľkám, predvedenie divadelnej hry, vystúpenie detí deťom v programe zameranom o vode. Hravé prednášky pre deti, výtvarná súťaž a grantové kolo tvorili tretiu praktickú časť projektu a záujem o ne prejavila viac ako polovica z oslovených škôlok. Doplnkovou aktivitou bola pozvánka na dva výlety k Čistiarni odpadových vôd pravobrežná v Trenčíne a k prameňu pitnej vody v Kamenickej doline pri Trenčianskych Tepliciach. Otvorenie výstavy detských dielok a vyhodnotenie výtvarnej súťaže o NAJ leporelo o ceste vody sa uskutočnilo na Korze na vode dňa 10. mája 2009 prestrihnutím stužky maskotmi projektu Kvapkou a Kvapkom. Na Mierovom námestí v Trenčíne bolo vystavených 35 pestrofarebných detských dielok, takže stred námestia sa premenil na malú galériu. Celková dĺžka vystavených leporel dosiahla viac ako 300 m. Súťaž mala tri kategórie: najdlhšie leporelo, leporelo s naj obrázkami o vode a hlavná cena o najpútavejšie leporelo. Ceny do súťaže tvorili didaktické pomôcky pre MŠ:1. miesto - vodný stôl pieskovnička, 2. miesto - príroda a jej zachovávanie, 3. miesto - nafukovacie počasie a hlavná cena - výlet autobusom do ZOO Bojnice Ceny v hodnote 750 venovala Trenčianska vodohospodárska spoločnosť a získalo ich sedem MŠ. Pre možnosť samorealizácie MŠ bolo vyhlásené grantové kolo na tri hlavné témy projektu - Cesta vody, Pitný režim alias Voda základ života, Šetri tam kde treba. Bolo podobne ako výtvarná súťaž vyhlásené na Svetovom dni vody dňa Zúčastneným MŠ ponúklo možnosť uchádzať sa o finančný grant na aktivity škôlky až do výšky 300. Z ôsmich predložených projektov získalo podporu v celkovej hodnote spolu šesť škôl. Prednášky-besiedky pre deti boli realizované priamo v triedach MŠ. Ich obsah bol tvorený pestrými aktivitami so zámerom zaujať najmenších poslucháčov od začiatku až do konca cesty Kvapky a Kvapka. Na úvod si deti vytvorili vlastné kvapky z papiera, ktoré si aj pomenovali. Následne odštartovali ich púť po svete pri vodovodnom kohútiku, kde si umyli ručičky a špinavé kvapky začali svoju cestu. Zažili pokusy ukážka čistiaceho procesu v ČOV odmerný valec s kalom a úprava vody pomocou chlóru, putovali po povrchu a pod povrchom zeme a prostredníctvom hranej scénky si prežili vplyvy počasia na vodičku. Po týchto a ďalších dobrodružstvách s pohárom v ruke privítali čistú Kvapku a Kvapka znovu pri vodovodnom kohútiku, ktorí toho veľa zažili na ceste do pohára. Pri prednáške boli zdôrazňované prvky ochrany prírody, vodných zdrojov, dôležitosť pitného režimu a možnosť pitia čistej vody (nie sladených vôd) a jej dostupnosť takmer všade a vždy. Malou odmenou pre besedujúce deti po skončení prednášky bol Komiks - maľovánka. Téma o ceste vody teda zostala živá a spolu s pani učiteľkami si ju deti neskôr s farbičkami v rukách zopakovali a naučili sa aj riekanky, ktoré komiks obsahoval. Webová stránka webový priestor dajsivodu.sk/ bol, je a bude dopĺňaný aktualitami a fotografiami z priebehu projektu a bude slúžiť aj pre jeho ďalšie pokračovania. Je tu tiež priestor na vyjadrenie názoru k projektu a tiež na podnety na zlepšenie. Svetový deň životného prostredia, Zichyho palác, Bratislava, Krásnym vyvrcholením projektu a odmenou všetkým, ktorí pracovali na projekte bolo ocenenie našej spoločnosti. Pri príležitosti dňa životného prostredia sa v Zichyho paláci v Bratislave uskutočnilo odovzdávanie cien ministra životného prostredia SR. Cena ministra sa udeľuje raz ročne v tento deň a je to najvyššie rezortné ocenenie. Minister Viliam Turský tak ocenil úsilie Trenčianskej vodohospodárskej spoločnosti starať sa o životné prostredie. Z jeho rúk cenu prevzala naša pani generálna riaditeľka Denisa Beníčková. Viera Gimecká, TVS 17

18 Čo je nové Opýtali sme sa generálneho riaditeľa Opýtali sme sa Ing. Roberta Tencera generálneho riaditeľa Podtatranskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, a.s. Poprad: 1. Aký prínos vidíte v dobudovaní Čistiarne odpadových d vôd v Poprade Matejovciach, ktorá sa svojou technológiou radí medzi najväčšie aplikácie v európskom meradle? do povodňovej nádrže. Tieto vody sú po znížení prítoku na ČOV prečerpávané na čistenie. 2. Aká je kvalita vypúšťaných vôd? ČOV Poprad Matejovce čistí s takou účinnosťou, že kvalita vypúšťanej vody spĺňa limity stanovené KÚ ŽP v Prešove, tiež požiadavky limitov na odplaty za vypúšťanie vôd do tokov, vďaka čomu pri súčasnom stave úrovne čistenia neplatí naša spoločnosť žiadne poplatky za vypúšťanie vôd. 3. Čo možno povedať o technológii a inováciách? Obsluha ČOV sa za čas prevádzkovania dokázala vyrovnať s novými podmienkami pri prevádzkovaní v nových podmienkach i systému merania a regulácie. 4. Ako je vnímaná ČOV Poprad Matejovce obyvateľmi podtatranského regiónu? Na ČOV Poprad Matejovce sú od r čistené odpadové vody zo širokého okolia Popradu, ako aj časti Vysokých Tatier /Poprad so všetkými mestskými časťami, Svit, Spišská Teplica, Lučivná, Mengusovce, Štôla, Štrba, Tatranská Štrba, Smokovce, Nová Lesná, Veľká Lomnica, Tatranská Kotlina, Mlynica/ Prítok na ČOV je za bezdažďového stavu priemerne 400 l/s, počas dažďov priteká až 1200 l/s, pričom pri prekročení 750 l/s na prítoku sa automaticky otvára stavidlo na dažďové lapače piesku a následne Samotnénu akreditačnému procesu laboratórií v PVPS a.s. predchádzala rozsiahla reorganizácia laboratórií v roku Jej hlavným cieľom bolo zefektívniť ich činnosť a zároveň centralizáciou vytvorenie celku Skúšobného laboratória Útvaru kontroly kvality v Poprade. Zrušené boli prevádzkové laboratóriá v Kežmarku, Starej Ľubovni a v Spišskej Novej Vsi. V súčasnosti Skúšobné laboratórium Útvaru kontroly kvality tvoria: laboratórium fyzikálnochemických skúšok pitných vôd, laboratórium mikrobiológie a biológie a laboratórium odpadových vôd. Prípravný akreditačný proces prebiehal v Skúšobnom laboratóriu od januára 2008 a bol zavŕšený posudzovaním na mieste Slovenskou národnou akreditačnou spoločnosťou. S platnosťou od získalo Skúšobné laboratórium Podtatranskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti Osvedčenie o akreditácii, v ktorom SNAS osvedčuje, že Skúšobné laboratórium ÚKK je spôsobilé vykonávať v požadovanej kvalite fyzikálno-chemické, mikrobiologické a biologické skúšky podzemných, povrchových, pitných vôd a odpadových vôd a kalov. Skúšobné laboratórium Útvaru kontroly kvality získalo aj spôsobilosť vykonávať odbery vzoriek vôd a kalov a možnosť vyjadrovať názory a interpretácie súvisiace so skúšaním podľa rozsahu akreditácie. Túto spôsobilosť Skúšobné laboratórium preukázalo plnením akreditačných kritérií v zmysle medzinárodnej normy ISO/IEC 17025: V súčasnosti má laboratórium zavedený systém manažérstva kvality, ktorý zodpovedá jeho činnosti. Môže tak poskytovať kvalitné služby sebe i svojim zákazníkom. Na ČOV je náročná technológia, vysoký stupeň automatizácie, vyžaduje náročnú obsluhu, pravidelný servis a údržbu. Po troch rokoch činnosti je potrebná v niektorých segmentoch inovácia či výmena zariadení. Pristupujeme napr. k výmene miešadiel v aktivácii, pretože si to prevádzka vyžaduje. Počítame s posilnením velínu a náhradou počítačového systému, doplnením merania kvality vody na jednotlivých stupňoch čistenia, výmenou hrubých hrablíc na prítoku. Akreditácia laboratórií PVPS, a.s. Poprad ČOV vďaka svojej polohe a udržiavanému areálu pôsobí krajinotvorne. Vzbudzuje pozornosť verejnosti v pozitívnom zmysle, na ČOV sú sprevádzané početné exkurzie, či už odborné, školské, domáce i zahraničné. Ing. Božena Dická Laboratórium sa bude aj naďalej snažiť vylepšovať a skvalitňovať svoju činnosť tak, aby mohlo byť v r. 2012, kedy končí platnosť Osvedčenia o akreditácii, znovu úspešne reakreditované. Ing. Ďurošková, vedúci ÚKK 18

19 ISO 14001:2005 Vrcholový manažment akciovej spoločnosti očnosti Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s. v snahe systematicky a aktívne pristupovať k ochrane životného prostredia, sa rozhodol vo všetkých prevádzkach spoločnosti zaviesť systém environmentálneho manažérstva (EMS) v súlade s normou STN EN ISO 14001:2005. V Podtatranskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, a.s. sa aj pred zavedením EMS realizovali mnohé opatrenia smerujúce k skvalitneniu a k ochrane životného prostredia. Vedenie PVPS, a.s. v snahe dotvárať a upevniť environmentálne povedomie pracovníkov a zdôrazniť, že všetky činnosti a ich výsledné produkty môžu mať dôsledky na životné prostredie, prijalo dňa Environmentálnu politiku akciovej spoločnosti -Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s. Posúdenie zhody systému environmentálneho manažérstva s požiadavkami normy pred certifikačným auditom bolo stanovené v cieľoch interných auditov, ktoré boli zamerané na proces implementácie systému environmentálneho manažérstva do činnosti spoločnosti, resp. so zameraním na jednotlivé činnosti vykonávané vo vybraných prevádzkach. Prístup preverovaných pracovníkov, otvorenosť pri rozhovoroch, vysoká profesionalita bola auditormi hodnotená veľmi kladne, čo umožnilo splniť plán interných auditov. Z tohto vyplýva evidentná snaha o neustále zlepšovanie a odstraňovanie prípadných nedostatkov. Dňa júla 2009 prebehol v našej spoločnosti certifikačný audit na vybraných prevádzkach s veľmi pozitívnym hodnotením. Získaním certifikátu 27. júla 2009 sme potvrdili našu pripravenosť plniť aj najnáročnejšie kritériá v oblasti dodávok pitnej vody a odkanalizovania odpadových vôd. Ing. Božena Dická Čo je nové Prevádzka výroby a distribúcie vody - inovácie V priebehu tohto roka sa naša spoločnosť začala zaoberať energetickými úsporami týkajúcimi sa dodávky vody pre odberateľov pomocou zosiľovacích Hydrofórových staníc. Zároveň sme chceli porovnať energetickú úsporu pri klasickej čerpacej stanici, ktorá dopravuje vodu z jedného tlakového pásma do druhého. Vytipovali sme objekty, ktoré sú staršie ako 20 rokov. To bol predpoklad, že návratnosť investície bude vysoká. Jednalo sa o Hydrofórovú stanicu Tatranská Štrba spustenú do prevádzky v roku 1970, ktorá dodáva vodu pre sídlisko Lieskovec. V druhom prípade to bola Čerpacia stanica Svit Podskalka, ktorá bola sprevádzkovaná v roku Energetický audit nám vykonala spoločnosť Grundfos. V mesiaci jún 2009 realizovala meranie chodu čerpadiel, tlaku, prietoku a spotreby elektrickej energie. Jednotlivé výsledky boli mimoriadne prekvapujúce: - pri výmene čerpadiel, ktoré sú úž morálne zastaralé, dosiahneme v Tatranskej Štrbe návratosť vloženej investície 2,2 roka pri zodpovedajúcej cene elektrickej energie v roku výmenou čerpadiel vo Svite - Podskalke je návratnosť vloženej investície 1,2 roka korešpondujúcej s cenou elektrickej energie taktiež v roku Realizáciu plánujeme uskutočniť ešte v tomto roku. Ing. Božena Dická Medzizávodná súťaž zručnosti vodárenských pracovníkov Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. aj tento rok preverila svojich pracovníkov v tradičnej skúške zručnosti. Generálny riaditeľ VVS, a.s., Ing. Stanislav Hreha a prešovský primátor JUDr. Pavel Hagyari slávnostne otvárali tohtoročnú Medzizávodnú súťaž zručnosti vodárenských pracovníkov VVS, a.s. a deň vodárenskej techniky tentoraz v hostiteľskom meste Prešov. Viac o histórii a kultúre tohto mesta sa mohli hostia dozvedieť aj počas návštevy Slovenského technického múzea Národnej kultúrnej pamiatky SOLIVAR. Súťažilo sa už tradične v disciplínach: Disciplína A montáž vodovodného potrubia klasickými technologickými postupmi Disciplína B montáž vodovodného potrubia novými technologickými postupmi, zváranie PE elektrotvarovkami, vrátane montáže prípojky Disciplína BOZ Disciplína C vytyčovanie vodovodného potrubia Disciplína D vyhľadávanie skrytých porúch na vodovodnom potrubí Súčasťou podujatia bola výstava toho najzaujímavejšieho, čo sa nachádza vo vozovom parku VVS, a.s. Najväčší záujem medzi divákmi jednoznačne vzbudilo auto vybavené samohybnou kamerou na prehliadanie kanalizačných potrubí. Ide o zložitý kamerový systém, ktorý dokáže odhaliť poruchy v potrubí a zdokumentovať prípady, keď sa čierni odberatelia napájajú na verejnú kanalizáciu. Každý, kto prišiel podporiť súťažné tímy, dostal malý darček od Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti - balenú pitnú vodu z vodného zdroja Prameň Vyšný Slavkov, ktorá je aj dodávaná do verejnej vodovodnej siete VVS, a.s. V areáli bol pristavený autobus a každý, kto mal záujem, sa mohol bezplatne odviezť do ČOV v neďalekých Kendiciach. VVS, a.s. pripravila pre záujemcov o túto exkurziu aj odborný výklad. A návštevníkov bolo skutočne veľa, čo organizátorov príjemne prekvapilo. O dobrú náladu sa postarali mažoretky Witches Slovakia a členovia folklórneho súboru Šarišan. Celkové poradie (A, B, BOZ) 3. miesto - závod VVS, a.s. Prešov (Genčúr František, Kubičko Peter) 2. miesto - závod VVS, a.s. Bardejov (Kačmár Jozef, Vašičkanin Ján) 1. miesto - závod VVS, a.s. Vranov nad Topľou (Olách Jozef, Rybnický Emil). Víťazi postúpili na Celoslovenskú súťaž zručnosti, ktorá sa konala septembra v Senci a tento rok bola jej organizátorom Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s. pod záštitou Asociácie vodárenských spoločností. Tí, ktorí tento rok v Prešove neuspeli, budú mať možnosť obrúsiť svoje kvality, príležitosť zabodovať dostanú opäť o rok. Symbolickú štafetu odovzdal po vyhlásení výsledkov riaditeľ závodu VVS, a.s. Prešov Ing. Jozef Polomský riaditeľovi závodu Humenné Ing. Jozefovi Murínovi. (red) 19

20 Podoba vody na Zemplíne Inzercia Nájsť kvalitnú pitnú vodu v studniach Východoslovenskej nížiny nie je vôbec jednoduché. Nemálo obyvateľov východného Slovenska až doteraz používa namiesto kanalizácie žumpu. Voda v tejto časti našej republiky má svoju špecifickú podobu. Dokresľujú ju štatistiky. Východoslovenské domácnosti sú napojené na vodovod z necelých troch štvrtín (72,2 %) a na kanalizáciu len z niečo vyše polovice (51,5 %). To je stále približne o 10 % menej než v iných oblastiach SR. K postupnej eliminácii týchto regionálnych rozdielov však v posledných rokoch výrazne prispieva spolupráca dvoch veľkých košických spoločností. Práve v septembri sa uzatvára najnovšia kapitola kooperácie Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti (VVS) s Inžinierskymi stavbami Košice (IS), členom medzinárodnej skupiny COLAS, ako hlavným dodávateľom stavebných prác pre projekty vodovodnej a kanalizačnej infraštruktúry. Z projektu Vranov pitná voda a kanalizácia v povodí rieky Topľa tak vyplýva úžitok jednak pre ľudí, ktorí sa môžu napojiť na kanalizáciu, a tiež pre obyvateľov s novou možnosťou prístupu ku kvalitnej pitnej vode. Najmä z eurofondov Vo Vranove sa štartovalo pred tromi rokmi. Odvtedy sa do projektu investovalo vyše 42,5 milióna eur. Štyri pätiny tohto množstva poskytla Európska únia formou grantu. Podobne ako predtým ľudia pri Bardejove, na juhovýchodnom Zemplíne, v Humennom a okolí či v Košiciach (všade boli zhotoviteľom Inžinierske stavby), aj Vranovčania mohli takto z prvej ruky pocítiť výhody príslušnosti k európskej rodine. Stavby si však od všetkých beztak vyžadujú mnoho síl; napríklad riešená oblasť v povodí Tople bola mimoriadna svojou dĺžkou okolo 30 kilometrov, od Hanušoviec až po Sačurov. Permanentné problémy pri výstavbe spôsobovala vysoká spodná voda. Obyvatelia okresného mesta si zasa museli zvykať na nekonečné rozkopávky. Neobvyklé rozmery vranovskej akcie naznačujú ďalšie čísla celková dĺžka vybudovaných vodovodov presahuje 96 kilometrov a u kanalizačnej siete 86 km. K tomu treba prirátať štyri nové čistiarne odpadových vôd tá najväčšia stojí vo vranovskej miestnej časti Lomnica Ortáše, ďalšie v Bystrom, Hencovciach a Soli. V dobrom, v zlom Na spoločných projektoch prežívajú stavbári s vodármi všetky radosti i strasti. Či ide o niekedy zdĺhavé komunikovanie s vlastníkmi pozemkov alebo hoci aj o silnejúcu menu. Napríklad nedávno dokončený projekt pre Košice. V čase prípravy rozpočtu stálo euro 39 slovenských korún, pri odovzdávaní stavby už len niečo cez 30. Kurzové rozdiely museli niesť slovenské firmy. Bolestivosť projektu pripustil i generálny riaditeľ IS Ing. Jaroslav Jarábek, MBA. Na druhej strane predstavuje veľká zákazka vždy vítanú príležitosť pre miestne firmy, ktoré tak majú možnosť dokázať kvalitu svojej práce a obohatiť referencie. Aj budúcnosť sa črtá ako sľubná. Miest najmä na východoslovenskom vidieku, kde ľudia čakajú na ten svoj vodovod a kanalizáciu, je ešte stále viac než dosť. Inžinierske stavby sú pripravené priložiť ruky a stroje k dielu. Potenciál priviesť čistú vodu a kanalizáciu do domácností regiónu sa totiž ešte ani zďaleka nevyčerpal. Text: Anton Oberhauser Foto: Drahoslav Magdoško Communication House Pohľad na areál ČOV vo Vranove Lomnici INZERCIA SWAGELINING účinný liek spoločnosti ZEPRIS s.r.o. pre rekonštrukcie starých potrubí Jedna z najvýznamnejších firiem na Slovensku poskytujúca komplexné služby v obore kladenia a rekonštrukcií potrubných vedení spoločnosť ZEPRIS, s.r.o. ako člen medzinárodnej firemnej skupiny Pfeiffer Gmbh si v tomto roku pripomína desať rokov svojho založenia. Jednou z najvýznamnejších a vysoko progresívních bezvýkopových technológií v ponuke spoločnosti ZEPRIS s.r.o. je technológia Swagelining. Podstata Swageliningu spočíva v zatiahnutí nového samonosného HDPE potrubia tej istej dimenzie ako pôvodné, jeho tesné priľnutie a tým zmenšenie svetlosti len o hrúbku nového materiálu.po vyčistení nasleduje monitoring a kalibrácia starého potrubia. Sanované potrubie prechádza pred zatiahnutím cez predsadené redukčné zariadenie pomocou navijáku vybaveného záznamovým zariadením na dokumentáciu ťahovej sily. Po uvoľnení novej rúry v cieľovej polohe sa materiál vráti do pôvodného stavu a trvalo priľne k stenám. Grafická ukážka technologie Swagelining: V júli 2009 spoločnosť ZEPRIS s.r.o. pre spoločnosť BVS, a.s. úspešne zrealizovala sanáciu vodovodného potrubia DN 400 v Bratislave práve bezvýkopovou technológiou Swagelining. Spoločnosť BVS, a.s. preukázala progresívne myslenie a pozitívny postoj k rekonštrukciám potrubných rozvodov modernými, efektívnymi a hospodárnymi bezvýkopovými technológiami. Spoločnosť ZEP RIS s.r.o. využila túto rekonštrukciu vodovodného potrubia na zorganizovanie prezentačno-predvádzacej akcie, ktorá sa stretla so záujmom zo strany mnohých obchodných partnerov. Proces zvárania na tupo Redukčné zariadenie Swagelining Po zatiahnutí nová rúra tesne prilnie k stenám pôvodného potrubia 20 Nemožno nespomenúť výhody, ktoré prináša bezvýkopová technológia Swagelining a to predovšetkým: rýchla oprava až 1000 m dlhých úsekov, použitie štandardných HDPE rúr, minimálne ovplyvnenie životného prostredia a dopravy, tvarovanie rúry bez vplyvu teploty, celková časová úspora a tým úspora financií, možnosť sanovať touto technológiou potrubia pre akékoľvek médiá. Swagelining je moderná progresívna a ekologická bezvýkopová technológia rekonštrukcií všetkých druhov potrubí, ktorá si zaslúži Vašu pozornosť. Prevádzka spoločnosti ZEPRIS s.r.o.: Slovnaftská 102, Bratislava (smer z Bajkalskej ul. na Podunajské Biskupice) Tel.: 02/ , Fax: 02/ zepris@zepris.sk web: INZERCIA

21 Rekonstrukci a výstavbu nových čistíren odpadních vod některé obce nestihnou Rozhovor s předsedou představenstva Sdružení oboru vodovodů a kanalizací ČR (SOVAK ČR) Ing. Františkem Barákem. Jak se daří naplňovat závazek České republiky zajistit do roku 2010 řádné čištění a odvádění odpadních vod v aglomeracích nad obyvatel? Je zřejmé, že většina z více než 525 aglomerací se vyrovná s přísnějšími evropskými standardy čištění městských odpadních vod, to znamená, že stihne rekonstrukci a výstavbu nových čistíren odpadních vod včas od 1. ledna Několik desítek měst a obcí ovšem nestačí opatření zajistit. Někde chybí příslušná povolení, někde je nedostatek finančních zdrojů, jinde je nezájem. Usnesení vlády České republiky (pozn. redakce: Usnesení vlády ČR ze dne 6. prosince 2006 č o Aktualizaci strategie financování implementace směrnice Rady č. 91/271/ EHS, o čištění městských odpadních vod) jednoznačně stanovilo, že prostředky z fondů EU mají být v projektech rozhodující a Operační program Životní prostředí byl takto skutečně nastaven a schválen. Dotace tedy nemají k zajištění plnění směrnice EHS 91 pouze přispívat, ale rozhodujícím způsobem je financovat. I v případě přidělení dotace jsou však prostředky na spolufinancování významné. Bohužel, vzhledem k diskriminujícím podmínkám, nemohli dotace využít všichni zájemci. V případě odmítnutí poskytnutí dotace musí většinu finančních zdrojů vlastníci vodárenského majetku zajistit sami, což je za aktuálně zhoršených ekonomických podmínek možné jenom s problémy. Připravuje SOVAK ČR konkrétní opatření, které by umožnilo energetické využití kalů? Jak se doposud s těmito nečistotami převážně nakládalo a jaké jsou vize do budoucna? Spolupracujete v této oblasti s některým z resortů? V ČR je necelá třetina kalů využívána v zemědělství a ke kompostování a skládkování. Spalování kalů je zatím málo rozšířené, ale jeho význam roste. Způsob zpracování kalů závisí především na místních podmínkách dané lokality, na fyzikálních, chemických a biologických vlastnostech kalů a na možnosti konečného řešení kam s nimi. Do popředí vystoupilo hledisko přijatelnosti technologie pro životní prostředí, udržitelnosti a ekonomické únosnosti. Stále důležitějším se stává i parametr akceptování zvoleného způsobu veřejností. SOVAK ČR v současné době nezadal žádnou studii, odbornou práci nebo provedení provozních ověření některého ze způsobů likvidace kalu. V rámci práce našich odborných komisí je však tato oblast monitorována a SOVAK ČR je připraven v případě zajímavých technologií, staveb či řešení se podílet na studiích či provozních pokusech a výsledky poskytnout členské základně. Které odvětví lidské činnosti je v současné době největším zdrojem znečištění vod? Je možné, že v době finanční krize podniky omezí výrobu. Mohou se tato omezení kladně projevit na čistotě vod? Největšími znečišťovateli vody v České republice jsou velká města a významné průmyslové podniky, především chemičky, papírny a celulózky. Je třeba uvést, že za posledních 15 let u nás došlo vzhledem k restrukturalizaci průmyslu a zániku některých odvětví k výraznému poklesu vypouštěného znečištění a významně se podařilo snížit množství nebezpečných a zvlášť nebezpečných látek. Při omezení průmyslové výroby je velmi pravděpodobné, že dojde i k poklesu produkovaného znečištění. Výši snížení nelze přesně stanovit. Navíc je třeba si uvědomit, že většina velkých měst i průmyslových podniků v poslední době investovala a investuje do procesů čištění odpadních vod, pokles znečištění by tak už zřejmě nebyl nijak markantní. Dana Meissnerová, EQUICom Voda v PET lahvi s příchutí ropy Každá lahev jako by ze čtvrtiny obsahovala ropu, říká vědec, který spočítal energetickou náročnost balené vody. PET lahve jsou otloukánkem ochránců životního prostředí dost často. Ale polyetylentereftalát vydrží hodně. Zřejmě i proto jeho obliba stále stoupá. A to nejen když je v lahvi nápoj vyrobený podle utajeného receptu, ale i když obsahuje jen čistou vodu. A to i přes opakovaná upozornění, že balená voda nemusí být kvalitnější než ta, která například českým domácnostem teče z kohoutku. Nebo spory o to, zda a jak (ne)výhodné jsou z ekologického hlediska vratné skleněné lahve (či případně zálohované plastové lahve). Přesto spotřebitelé zvolili plast. V předloňském roce se na celém světě prodalo asi 200 miliard litrů balené vody. Největší spotřebu na obyvatele měly Spojené státy, jejichž obyvatelé vylokali celkem 33 miliard litrů balené vody. Od roku 2001 to představuje nárůst asi o 70 procent. Voda tak v objemu prodeje předstihla pivo i mléko. Velmi podobný trend byl i v dalších vyspělých zemích, včetně ČR. Ale spotřebitelé by si měli uvědomit, kolik je to bude stát, tvrdí řada odborníků a samozřejmě i bojovníků za životní prostředí. Velký krok v tomto směru podnikli Peter Gleick a Heather Cooley z neziskové výzkumné organizace v kalifornském Oaklandu. Ti se pokusili určit energetické náklady spojené s nejdůležitějšími kroky, které přivedou vodu od výrobce až na stůl žíznivců. V článku zveřejněném v časopise Environmental Research Letters se oba odborníci věnovali výrobě samotného obalu, úpravě vody, která do něj přijde, plnění a štítkování, přepravě i chlazení vody před podáváním. Jak se asi dalo očekávat, největší část energie padne na výrobu samotných lahví a jejich dopravu ke spotřebiteli. Najdou se samozřejmě rozdíly. Výroba lahví může probíhat různými technologickými postupy. V poslední době se například ve větším množství vyrábějí lehčí PET lahve s tenčími stěnami, jejichž produkce je levnější. Přesto se na obaly ročně spotřebuje přibližně 50 milionů barelů ropy. Což je jen o pár milionů barelů méně, než spotřebuje za rok celá česká ekonomika. S dopravou je situace ještě nepřehlednější. Záleží totiž samozřejmě především na vzdálenosti, kterou voda musí urazit. Ta závisí hlavně na typu vody v obalu. Ta, která se v Čechách označuje jako stolní, je často stáčená z vodovodní sítě (to platí nejen v USA, ale i v České republice). Dostane se jí další filtrace, jejímž důvodem není snížení zdravotní závadnosti nebo zlepšení chuti, ale především zvýšení trvanlivosti. Taková lokální voda se samozřejmě dopravuje obecně jen na velmi krátkou vzdálenost a největší část její energetické náročnosti spadá na výrobu. Poněkud větší vzdálenost musí urazit vody, které mají svůj daný zdroj, například z určitého pramene. Extrémní případ takovýchto cestovatelek představuje například voda Evian plněná ve Francii. Celkově autoři studie odhadují, že balená voda spotřebovaná ve Spojených státech v roce 2007 si vyžádala energii asi 32 až 54 milionů barelů ropy (barel=159 litrů). Každou lahev si tak můžeme představit do čtvrtiny plnou ropy, řekl Gleick časopisu Science. V ČR a v Evropě obecně je situace patrně poněkud lepší, voda se většinou získává z místních zdrojů, říká Pavlína Basařová z Vysoké školy chemicko-technologické v Praze. Do analýzy nebyl zahrnut energetický zisk z recyklace PET lahví. Autoři studie se brání, že takové srovnání by bylo obtížné, protože většina znovu použitých lahví ve svém dalším životě poslouží jinak, především jako textilie. A s recyklací jsou spojeny i jiné náklady, zvláště nyní, kdy se trh s druhotnými surovinami v důsledku hospodářské krize téměř zhroutil. MATOUŠ LÁZŇOVSKÝ Lidové noviny, 3. března

22 Inzercia Rekonštrukcia a odkanalizovanie železničnej stanice Poprad Tatry Železničná stanica Poprad Tatry je súčasťou medzinárodného tranzitného koridoru Bratislava Žilina Košice Čierna nad Tisou štátna hranica s Ukrajinou. Leží v km 199,390 dvojkoľajnej trate Žilina Košice v nadmorskej výške 672 m. n. m. Z pohľadu osobnej dopravy patrí stanica k najvýznamnejším na Slovensku a zároveň je vstupnou bránou do turisticky atraktívnej oblasti Vysokých Tatier. MimoúrovÀovo je na Àu napojená Tatranská elektrická Ïeleznica (TEÎ), ktorá zabezpeãuje spojenie so Star m Smokovcom a trbsk m Plesom. ÚrovÀovo je pripojená odboãková traè do Plavãa a Tatranskej Lomnice. Cieºom rekon trukcie bola optimalizácia konfigurácie koºajiska a modernizácia nástupísk s mimoúrovàov m kríïením komunikácií pre pe ích spolu s napojením na prestupovú halu TEÎ a v pravnú budovu. R chlosè na koºajach ã. 1 a 2 sa zv ila na 100 km/h, na ostatn ch koºajach na 40 aï 60 km/h. Kapacita stanice sa zv ila na cestujúcich za hodinu. Stavebné práce obsahovali aj sanáciu Ïelezniãného spodku v objeme m3, obnovu Ïelezniãného zvr ku v dæïke m a obnovu 32 v hybiek. Predt m sa muselo vykonaè kompletné odkanalizovanie celého stavebného priestoru vrátane oddrenáïovania a napojenia do jednotliv ch zberaãov tak, aby daïìová voda nenaru ila sanaãné vrstvy. Celkovo sa poloïilo m kanalizaãného a drenáïneho potrubia vrátane revíznych ácht, priãom sa pouïil progresívny systém spoloãnosti BOCR. Na kon trukciu zastre enia nástupi Èa bolo treba e te pred vyhotovením základov jednotliv ch nosn ch stæpov zrealizovaè hæbkové mikropilóty. OPIS RIEŠENIA KANALIZÁCIE DaÏìové vody sa z koºajiska odvádzajú kombináciou drenáïnych pozdæïnych trativodov ZÁKLADNÉ ÚDAJE Názov: Železničná stanica Poprad Tatry Druh výstavby: rekonštrukcia Investor: Železnice Slovenskej republiky Generálny projektant: REMING Consult, a. s. Hlavný zhotoviteľ: Združenie Poprad Tatry Vedúci člen: TCHAS, s. r. o. Člen združenia: Trnavská stavebná spoločnosť, a. s. Čas výstavby: apríl august 2007 a sústavy kanalizaãn ch zberaãov. Kanalizaãn mi prípojkami sa odvádzajú aj daïìové vody zo zastre enia nástupí È, k m zo spevnenej plochy na 1. nástupi ti líniov mi odvodàovacími systémami. Vzhºadom na navrhovan podchod pod nástupi Èami je sústava kanalizaãn ch zberaãov rozdelená na dve kanalizaãné sústavy. DaÏìové vody sa hlavn mi zberaãmi odvádzajú do odluãovaãov ropn ch látok, odkiaº sa uï preãistené vypustia do jestvujúcej daïìovej kanalizácie sústava ã. 1 (smer Îilina), resp. do jestvujúceho rigola sústava ã. 2 (smer Ko ice). V rámci odvedenia daïìov ch vôd sa navrhli aj krátke úseky zberaãov, ktoré vyrie ili prieãne prepojenia pozdæïnych drenáïnych trativodov. Trasy navrhovan ch zberaãov sa nachádzajú v koºajisku, v nástupi tiach a v teréne mimo koºajiska, súbeïne s pozdæïnymi trativodmi koºajiska. Do jednotliv ch kanalizaãn ch zberaãov sa v revíznych a spojn ch achtách zaústili prieãne kanalizaãné potrubia z drenáïnych ácht, do ktor ch zaúsèujú pozdæïne trativody. Tie sú napojené do komína revíznych ácht, v ktorom sa v úrovni zaústenia dodatoãne osadil krátky úsek PVC rúry s KG hrdlom. Do nej sa zasunula prechodová tvarovka RAUDRIL/rúra KG. Okrem trativodov sa do kanalizaãn ch ácht zaústili aj niektoré kanalizaãné prípojky odvádzajúce daïìové vody zo zastre enia nástupí È, ako aj prípojky z líniov ch odvodàovacích systémov Birco Light. Pri t chto prípojkách sa v mieste ich zaústenia do 22

23 Inzercia REALIZÁCIE SPOLOČNOSTI POLIECO SLOVAKIA, s. r. o. 2002: železničný koridor Ústí nad Labem Děčín; železničná stanica Děčín investor: České dráhy finančný objem: Kč dodaný materiál: kanalizačný systém Ecopal OD : železničný koridor Plzeň Stříbro investor: Správa železničních a dopravních cest) dodaný materiál: Drenosewer : železničný koridor Praha České Budějovice investor: Správa železničních a dopravních cest) finančný objem: Kč dodaný materiál: Drenosewer, Ecopal : železničné koridory Břeclav, Přerovsko, Olomouc, Jablunkov štátne hranice investor: Správa železničních a dopravních cest) dodaný materiál: Drenosewer, Drenopal, v menšej miere Ecopal 2007: železničný koridor Križanov investor: Správa železničních a dopravních cest) dodaný materiál: Drenosewer OD.160 a OD.200, Drenopal OD.315 a OD.400, Ecopal od OD.160 po OD : nádraží Prachatice investor: Správa železničních a dopravních cest) dodaný materiál: Drenosewer, Drenopal, v menšej miere Ecopal achty takisto dodatoãne osadil krátky úsek rúry z PVC s hrdlom KG. Ostatné kanalizaãné prípojky zo zastre enia a zo spevnen ch plôch sú napojené priamo na leïaté kanalizaãné potrubie zberaãov. Toto napojenie sa realizovalo pomocou redukovanej odboãnej tvarovky BOCR Polycor/KG 45 DN 400/100, 300/100, 300/160 a 400/160. V zalomení kanalizaãn ch prípojok sa na prípadné preãistenie kanalizaãného potrubia osadili v úrovni spevnenej plochy nástupi Èa tvarovky HL98. Podobne sa na preãistenie kanalizaãného potrubia daïìov ch prípojok ã. D30, D31, D32, D33, D34 a D35 osadil v úrovni nástupiska lapaã stre n ch splavenín HL 600. Na zvislom odpadovom potrubí daïìov ch vôd sa z dôvodu vedenia odpadového potrubia v strede stæpov osadila ãistiaca tvarovka v úrovni odnímateºnej ãasti obloïenia stæpu. V rámci objektu bolo treba vyrie iè aj odvedenie daïìov ch vôd z navrhovaného podchodu pre cestujúcich. V úrovni 2. nástupi Èa sa vybudovala achta 500 _ 500 mm s hæbkou 500 mm, ktorá sa prekryla poklopom. Pre prípad havárie, ako je hromadenie daïìovej vody alebo topiaceho sa snehu, sa do tejto achty vloïilo prenosné preãerpávacie zariadenie Wilo TM 20 0,1 a daïìová voda sa preãerpá hadicou do koºajiska alebo do blízkej kanalizaãnej achty. ZEMNÉ PRÁCE Pri jednotliv ch stokách a kanalizaãn ch prípojkách sa v kopové práce realizovali v otvorenej stavebnej ryhe s kolm mi stenami so strojn m v kopom, iba v blízkosti jestvujúcich podzemn ch inïinierskych sieti sa v kop vykonal ruãne. Vykopané stavebné ryhy sa proti zosunu zeminy zapaïili príloïn m païením. Hydrogeologick prieskum predpokladal v skyt podzemnej vody vo v kope v hæbke 3,0 aï 3,6 m, preto sa muselo rátaè s ãerpaním vody. Po obsype kanalizaãného potrubia sa ryha zasypala trkodrvinou po vrstvách s hrúbkou 300 mm za stáleho zhutàovania aï po úroveà pláne telesa Ïelezniãného spodku. Technológia zásypu sa realizovala v súlade s STN EN MATERIÁL POTRUBIA Na montáï navrhovanej kanalizácie boli navrhnuté HDPE korugované rúry Ecopal s priemerom DN 200, 300, 400 mm od v robcu Polieco Slovakia, s. r. o. Na kanalizaãné prípojky zo zastre enia sa navrhli hladké PVC rúry DN 100 a 125 mm, na kanalizaãné prípojky z líniového odvodnenia hladké PVC rúry DN 100 a 150 mm. Po hrubom v kope sa dno ryhy vyrovnalo do predpísaného sklonu a potrubie sa ukladalo na zhutnené pieskové lôïko hrubé 150 mm. Kanalizaãné rúry sa ukladali tak, aby po celej dæïke leïali na lôïku (pod hrdlom sa vytvorí jamka). Ukladali sa od najniï ieho miesta hrdlom proti sklonu. Po uloïení potrubia sa vykonal obsyp trkopieskom so zhutnením, priãom technológia obsypu rúr prebiehala podºa STN EN V úsekoch kanalizácie, ktoré kriïujú koºajisko, sa polyetylénové potrubie obetónovalo prost m betónom podºa vzorového uloïenia potrubia. Pred zásypom ryhy sa na kanalizaãn ch stokách vykonala aj skú ka vodotesnosti podºa STN EN OBJEKTY NA KANALIZAČNEJ SIETI Na stokovej sieti sa navrhli plastové kanalizaãné revízne a spojné achty BOCR Polycor DN 1000 mm. PrednosÈou t chto ácht je ich vodotesnosè, malá hmotnosè a odolnosè proti ropn m látkam. I lo o dva druhy revíznych a spojn ch ácht na úsekoch kanalizácie v koºajisku sa navrhli kanalizaãné achty, ktoré sú ukonãené nadstavcom DN 300 mm s poklopom, na kanalizácii v nástupi tiach a vo voºnom teréne mimo nástupísk to boli kanalizaãné achty s prechodov m kónusom a poklopom s rámom DN 600 mm na zaèaïenie D400, ktor musí byè uloïen na betónovú rozná aciu dosku. Kon- trukcia obidvoch ácht sa skladá z dna a valcového telesa achty DN 1000 mm. Vstup do ácht je zabezpeãen poplastovan m rebríkom. Kanalizaãná achta ã. 100 sa navrhla z betónov ch skruïí s kónusom a liatinov m poklopom, keìïe bola vybudovaná na jestvujúcej daïìovej kanalizácii DN mm. Na vybudovanie tejto achty sa musel v danej dæïke vyrezaè kus jestvujúceho potrubia a vytvorilo sa dno achty s obetónovaním v danej v ke nad potrubím. ëalej sa ukladali betónové skruïe so stúpadlami a kónus s rozná acím betónov m prstencom a liatinov m poklopom DN 600 mm. Revízna a spojná achta ã. 106 je navrhnutá ako spádovisko. Pred zaústením zbern ch potrubí do jestvujúcej daïìovej kanalizácie a do rigola sa v najniï ích miestach osadili odluãovaãe ropn ch látok. Navrhli sa dva gravitaãné odluãovaãe, ktoré sú urãené na zachytávanie voºn ch neemulgovan ch ropn ch látok obsiahnut ch v drenáïnych priesakov ch daïìov ch vodách z koºajiska a dva odluãovaãe ropn ch látok Klartec KL 100/3 sii s maximálnym prietokom 100 l/s a s doãistením na v stupné hodnoty 0,1 mg/l NEL. Osadené boli vo v kope s kolm mi stenami s païením. Kon trukciu odluãovaãa tvoria tri prefabrikované Ïelezobetónové nádrïe so stropnou doskou. Prvá v smere nátoku je kalová sedimentaãná nádrï. V nej sa usadzujú hrubé a jemné kaly a nastáva koagulácia ropn ch látok. ëalej voda preteká do koalescenãného jemného odluãovaãa, kde ropné látky vzlínajú na hladinu a na filtri sa zachytávajú jemné olejové kvapky. Tretia nádrï slúïi ako doãisèovacia a zachytáva zvy kové ropné látky na koalescenãnom filtri. Na v stupe preãisten ch vôd z odluãovaãa ropn ch látok do jestvujúceho rigola sa vybudovalo tzv. v ustné teleso, ktoré je vyhotovené z betónu C25/30 a slúïi ako koncov objekt na kanalizaãnej sieti pred zaústen m odpadov ch vôd do recipientu, resp. do rigola INZERCIA

24 Téma POVEDZTE, ČO POTREBUJETE ČERPAŤ Ako najlepšie môžete dopraviť odpadovú vodu spoľahlivo a efektívne? Potrebujete jedno veľké čerpadlo alebo dve menšie? Grundfos pozná odpoveď. Môžete si byť istý, že od nás získate všetky informácie k správnemu rozhodnutiu. DRENÁŽNA VODA DAŽĎOVÁ VODA ODPADOVÁ VODA Z našej rady ponorných čerpadiel vyberieme čerpadlo alebo kombináciu čerpadiel, ktoré vyhovujú Vašim požiadavkám. Využite náš servis po predaji tovaru a dodávku náhradných dielov. Zbavíte sa tak starostí spojených s inštaláciou a prevádzkou čerpadiel. Volajte pre ďalšie informácie o našich čerpadlách. GRUNDFOS s.r.o. Prievozská 4D SK Bratislava Tel GSK@grundfos.com 24