Dokumentárny film ako školský historický obrazový prameň viliam kratochvíl Nasledujúci citát tvorí koncepčné východisko k jednému z možných analytických modelov v práci s dokumentárnym filmom vo výučbe dejepisu: Bratov Lumièrovcov nepovažovali vo svojej dobe za filmárov, a tým menej za dokumentaristov. Podarilo sa im však upevniť postavenie filmu ako média, ktoré je schopné zachytiť a reprodukovať realitu. Kinematograf je zariadenie s presnosťou vedeckého prístroja. Pretože subjektivita interpreta zdanlivo nezasahuje do samotného procesu snímania, pripisujeme kinematografu zvláštnu moc objektivitu. V obraze však nie je nič objektívne, dôležitejšia je naša viera v jeho vierohodnosť. Obraz nie je ničím iným než výsledkom pôsobenia technológie a autorovho pohľadu. Neustále teda musíme skúmať spôsob, ako sa v ňom ukazuje svet. 1 Skúmajme teda z edukačného hľadiska dokumentárny film, akými spôsobmi sa v ňom prezentuje svet. Najskôr ho však treba zaradiť do širšieho kontextu bohato štruktúrovanej kategórie historického vedomia žiakov. My učitelia, ktorí do istej miery prispievame k jeho zachovávaniu, rozvíjaniu a korigovaniu, môžeme veľmi skoro rozpoznať, že najmä hraný film, ale aj dokumentárny film, má na žiakov veľký vplyv z hľadiska obľúbenosti, dôvery i poučenia. 2 Napokon to dokazujú aj viaceré empirické výskumy. 3 Tento proces súvisí aj s tým, že vizuálne predstavy významným spôsobom prispievajú k formovaniu našich predstáv o nás samých ako aj o okolitom svete, a poskytujú nám určité záchytné body, ktoré slúžia na rekonštrukciu dávnej i nedávnej minulosti. Tieto vnemy sú zvlášť prítomné v našom súčasnom svete, ktorý doslova chrlí obrovské množstvo rôznych obrazov. S počtom týchto obrazov však narastá rýchlosť i povrchnosť ich pozorovania a vnímania, čo sa môže odraziť v spôsobe rekonštruovania toho, čo sa udialo v minulosti. Nositeľom rýchlosti a povrchnosti vnímania obrazov je estetika rýchleho strihu, pohybu, ktorá je už samozrejmá pre našich žiakov. Tí ju prijímajú v každodennom živote, v podobe videoklipov, videohier, ale aj reklamných či hraných, najmä akčných filmov. S bohatosťou, niekedy až nadbytočnosťou obrazov sa stretávajú žiaci aj pri prezentácii histórie. To platí nielen pre moderné výstavy, ale aj pre knihy, encyklopédie a časopisy. Vo väčšine prípadov obrazy v týchto publikáciách plnia ilustratívnu funkciu, lebo majú históriu najmä názorne konkretizovať a zatraktívňovať. Táto prežitá každodennosť rýchleho a ilustratívneho obrazového vnímania sa potom nutne odrazí i vo výučbe dejepisu, keď sa žiaci majú vyrovnávať s pomalým heuristickým pozorovaním, vnímaním, analýzou, zovšeobecňovaním a interpretá- 1
ciou rôznych obrazov z minulosti. Teda s postupným rozvíjaním vizuálneho myslenia, s ktorým súvisí nový pojem vizuálna gramotnosť. Vizuálna gramotnosť je súbor schopností, spôsobilostí, ktorými disponuje jednotlivec a ich prostredníctvom je schopný porozumieť vizuálnym prostriedkom a dokáže ich používať v komunikácii s inými ľuďmi. To znamená, že ide o spôsobilosti (kompetencie) porozumieť vizuálnemu materiálu, myslieť vizuálne, učiť sa v termínoch, ktoré sa používajú pri vizualizácii, používať rôzne vizuálne prostriedky pri komunikácii s okolím a vytvárať vizuálie. 4 Pri rozvíjaní tejto vizuálnej gramotnosti treba upozorniť aj na istý limitujúci faktor, ktorý spočíva v tom, že historiografia dlhodobo nepovažovala obraz za historický prameň. Príčinu možno vidieť aj v tom, že historici sa primárne zameriavali na písomné pramene, na ich textovú analýzu a rozvíjanie schopnosti interpretovať obraz ako primárny prameň nezohrávalo v ich vzdelaní takú úlohu, prirodzene okrem historikov, ktorí študovali dejiny umenia. S týmito faktormi treba nutne počítať, keď chceme pracovať s dokumentárnym filmom ako s historickým prameňom. Najprv ho však treba do istej miery teoreticky charakterizovať, čo však vôbec nie je jednoduché. Podľa viacerých teoretikov dokumentárny film je rovnako tak nejasným a zahmleným pojmom ako hraný film; platí, že ani jedna definícia ho nedokáže presne vystihnúť. Napríklad anglické pojmy pre dokumentárny film ako non-fiction a hraný film ako fiction sú toho dôkazom. Podľa Gauthiera dokumentárny film je často podozrievaný z toho, že nie je filmom ako takým, lebo neumožňuje divákom snívať. Napriek tomu je však nositeľom kultúrneho posolstva. Stal sa súčasťou televízneho programu, ktorý ho intenzívne šíri. Ale ani to mu nenapomáha v potvrdení vlastnej identity. Naopak, často úspešne uvádzané dokumentárne filmy na hranici dokumentu a fikcie svedčia o veľkých zmenách v reči kinematografie i v chápaní divákov. Pripomeňme, že neexistuje zásadný rozdiel medzi krajinou nakrútenou v rámci fikcie a krajinou nasnímanou v rámci dokumentárneho filmu. Rozdiel sa nanajvýš prejaví vo forme, a nie v podstate. Tiež máme k dispozícii dobre známe teórie, ktoré predpokladajú existenciu špecifického štýlu rozprávania, ktoré je typické pre dokumentárny a hraný film. Ale ani tieto špecifické rysy nevypovedajú o ničom. Od chvíle, keď film nadobudol svoju formu, je zbytočné ho kodifikovať. Čisté umenie neexistuje. 5 Na mieste je však otázka, odkedy si film zvolil dokumentárny prístup. Zistíme, že film vzniká vtedy, akonáhle sa mu podarí spodobniť svet takým, akým dovtedy nebol. Film mení pohľad diváka, vytvára pred ním novú realitu zo sveta, ktorý je divákovi vlastný. Viditeľný svet nie je len priestorom, ale aj zdrojom poznania, spleťou obrazov na plátne, ktoré spoluvytvárajú naše vnímanie. Realita je neoddeliteľná od myslenia, ktorým sa jej zmocňujeme. Preto možno povedať, že filmy ukazujú určitý spôsob, ako pozerať na realitu a ako jej rozumieť. Na skutočnosti, o ktorej sa domnievame, že je evidentná, je totiž evidentný len spôsob skladby, ktorou nám je prezentovaná. Dokumentárny film si toto nepochybne uvedomuje viac ako hraný film. Obidva druhy sa však nikdy nepokúsili zakotviť jeden v druhom, a pritom majú spoločný postup zobrazujú predmet a jeho stopu, ktorú po sebe zanecháva na tomto svete. 6 Snáď pre lepšie pochopenie pojmu dokumentárny alebo dokument nám pomôžu začiatky tohto filmového žánru. Údajne ako prvý použil tento pojem jeden z najuznávanejších svetových dokumentaristov John Grierson vo svojom článku v New York Sun v roku 1926, keď hodnotil film Nanuk, človek primitívny 7 svojho kolegu Roberta Flahertyho z roku 1922. Tento pojem charakterizoval ako dôraz na realizmus, snahu bez príkras zachytiť veci také, aké sú, spoluprežitie biedy a utrpenia, jasný morálny postoj a napokon samotné vedomie špecifickosti tohto média. Inak povedané, určujúci je tu skôr vzťah k svetu, ktorý sa neskôr charakterizuje ako pohľad, než samotná estetika. Konkretizovať tento pohľad môžeme aj prostredníctvom významu latinského slovného základu, podľa ktorého dokument označuje písomnosť slúžiacu ako dôkaz alebo správu, ktorá patrí ku koncepcii pravdy založenej na náboženskom alebo právnom podklade. 8 Dokumentárny film nevyžaduje nič iné, len akýmikoľvek prostriedkami preniesť na plátno starosti našej doby, zapôsobiť na ľudskú predstavivosť a zozbierať čo najviac materiálu. V určitej rovine sa môže tento pohľad približovať reportáži, v inej básni a v ďalšej spočíva jeho estetická kvalita v jasnozrivosti podania. Som presvedčený, že schopnosť filmového umenia všade prenikať, pozorovať život a vyberať si v ňom vhodné témy, môže vyústiť v novú a životnú umeleckú formu. Dokumentárny film chce nakrúcať žijúce udalosti a dejiny. Autentickí herci a autentické prostredie sú najlepšími sprievodcami filmovou interpretáciou moderného 2 Tento materiál vznikl v rámci projektu Moderní dějiny do škol, který je financován z prostředků ESF a státního rozpočtu ČR.
sveta. Dávajú filmovému umeniu pevnejší základ. Dávajú mu viacnásobnú moc. Dávajú mu moc interpretovať aj tie najzložitejšie a najčudnejšie udalosti skutočného sveta, ktorý stojí nad všetkým tým, čo sú štúdioví mágovia schopní vymyslieť a ich kameramani natočiť. 9 Uvedenú Griersonovu charakteristiku môžeme z metodického hľadiska využiť pri pátraní študentov po dokumentárnej spoľahlivosti zozbieraného materiálu v danom filme. Teda kriticky rozlišovať, čo je v ňom dokument, prameň ako zdroj historických informácií. Častokrát dokumentárny film prináša rôznorodý materiál. Napríklad pracuje s autentickými filmovými zábermi, ktoré pochádzajú z daného historického obdobia. Tieto zábery doplňuje autorský komentár, ďalej to môže byť v kombinácii s výpoveďami očitých svedkov, používaním rôznej grafiky, máp a záberov zo súčasnosti v istej logickej súvislosti rozprávania. Veľmi častým štruktúrnym prvkom je aj využitie hudby. Aj z tohto pohľadu sa jednotlivé filmové sekvencie dokumentárneho filmu môžu stať mimoriadne užitočnými prameňmi vo výučbe dejepisu, pretože: Ukazujú skutočnosť v komplexnosti, ktorú nie je možné verbálne opisom alebo rozprávaním dostatočne priblížiť. Súčasne komplexnosť sprostredkúva aj atmosféru. Môže to byť však aj nevýhoda, lebo komplexnosť niekedy neprimerane zaťažuje učiacich sa. Ukazujú skutočnosť s veľkou presnosťou a priamosťou. Zároveň to môže byť aj negatívum, lebo priamosť môže neprimerane šokovať a otupiť. Jednotlivé obrazy môžu človeka premôcť. Sekvencie filmu prinášajú objektívnejšie informácie, pretože sú na nich zachytené aj také veci, ktoré sa zdajú kameramanovi alebo očitému svedkovi nepodstatné. Približujú skúsenosti, myšlienky, pocity a postoje ľudí, ktorí sú priamo zainteresovaní na konkrétnej historickej udalosti. Umožňujú nahliadnuť do udalostí minulých čias alebo vzdialených miest, ktoré by boli pre študentov inak neprístupné a nedosiahnuteľné. V súvislosti s využitím dokumentárneho filmu ako historického prameňa musíme spomenúť aj kritické pripomienky: Zvyčajne sa zabúda, že pohyblivé obrazy ukazujú len jeden záber skutočnosti. Ohraničenie filmového záberu môže byť zvolené subjektívne. Filmové obrazy reprodukujú len to, čo je viditeľné, myšlienky nevedia priamo ukázať. Rozlíšiť dokumentáciu od fikcie nie je vždy jednoduché. Už v začiatkoch dejín filmu sa stali témou rozporov dokumentárny film (non fikcia) verzus hraný film (fikcia), a tento problém je v podstate aktuálny dodnes. Podľa Gautschiho by sme mali sledovať aj isté didaktické zásady pri využití dokumentárneho filmu ako historického prameňa: 10 Vyučujúci by nemal žiakov nechať iba sledovať filmové sekvencie bez toho, aby s nimi potom diskutoval o tom, kto a z akých pohnútok daný film natočil. Pri sledovaní jednotlivých sekvencií je podnetný analytický postup, ktorý spočíva v štyroch pracovných krokoch: pocity pozorovania domnienky otázky. Možno ich vyjadriť týmito otázkami: Čo pociťuješ pri pohľade na obraz? Aké nálady v tebe vyvoláva obraz? Aké predmety, veci, osoby vidíš na obraze? Čo považuješ za najdôležitejšie na obraze? Ktoré otázky ťa zaujímajú? Dôležitými tlačidlami sú pauza a spätný chod, lebo len stopnutý sled obrazov a opakované pozeranie umožňujú rozvoj kompetencie reflexie. Odporúča sa prezentovať jednotlivé sekvencie trvajúce dlhšie ako 20 minút len v dobre premyslených výnimočných prípadoch. Žiaci by vo výučbe dejepisu nemali sledovať sekvencie, ktoré predtým nevidel vyučujúci. Nevyhnutné je dôsledne prehodnotiť, či sú obrazy pre mladistvých vhodné. Rovnako by nemal učiteľ prehliadať prípadný strach alebo dokonca nútiť žiakov pozrieť si filmový záber. Filmové sekvencie pri výučbe dejepisu by nemali byť ani veľmi krátke, aby sme žiakom umožnili dostatočne sa ponoriť do obrazov a nekládli sme príliš veľký dôraz na detaily a zvuk. 3
Sledovanie dokumentárneho filmu môžeme tiež rozčleniť do nasledujúcich štyroch fáz: 1. fáza: Žiaci si pozrú film alebo ukážku z neho a súčasne si robia poznámky o kľúčových bodoch, ktoré sa objavili v komentári, o tom, aký dôkazový materiál tvorcovia použili (výpovede očitých svedkov, archívne filmy, odkazy na úradné dokumenty, vyjadrenie odborníkov a pod.), na ktoré dôkazové materiály sa kladie dôraz a aké závery daný film prináša. 2. fáza: Žiaci prediskutujú svoje poznámky v pracovnom tíme a vytvoria spoločné zhrnutie. 3. fáza: Žiaci môžu porovnať dokumentárny film s inými prameňmi, napríklad s učebnicou dejepisu, a nájsť, v ktorých bodoch sa zhodujú a odlišujú. 4. fáza: Žiaci napokon rozoberú, prečo sa tieto prípadné rozdiely objavili ako nový dôkazový materiál, rôzne interpretácie starého dôkazového materiálu alebo rôzne body, na ktoré tieto materiály kladú dôraz, alebo sa môžu snažiť zistiť, či sú tieto rozdiely spôsobené tým, že v dokumentárnom filme sa kladie dôraz na potrebu vizuálneho materiálu, to znamená, či médium ovplyvnilo spôsob, akým sa táto historická udalosť prezentuje. 11 4 Tento materiál vznikl v rámci projektu Moderní dějiny do škol, který je financován z prostředků ESF a státního rozpočtu ČR.
Možný analytický model Bratov Lumièrovcov nepovažovali vo svojej dobe za filmárov, a tým menej za dokumentaristov. Podarilo sa im však upevniť postavenie filmu ako média, ktoré je schopné zachytiť a reprodukovať realitu. Kinematograf je zariadenie s presnosťou vedeckého prístroja. Pretože subjektivita interpreta zdanlivo nezasahuje do samotného procesu snímania, pripisujeme kinematografu zvláštnu moc objektivitu. V obraze však nie je nič objektívne, dôležitejšia je naša viera v jeho vierohodnosť. Obraz nie je ničím iným než výsledkom pôsobenia technológie a autorovho pohľadu. Neustále teda musíme skúmať spôsob, ako sa v ňom ukazuje svet. (Jean Breschand) Poďme teda skúmať, ako sa v obraze ukazuje svet. A. Školský film ako historický obrazový prameň 1. Príprava Do poznámkového bloku si zaznamenávajte dôležité fakty, pojmy, mená, takisto aj prípadné otázky, keď už film beží. Porozmýšľajte, čo očakávate od školského filmu, čo môžete pozorovať pri sledovaní filmu, napríklad krajinu, osobnosti, ľudí a ich životné podmienky alebo modely, trikové zábery, animácie, zväčšenia, spôsob komentára filmu, použitie hudby, prípadné titulky, medzititulky filmu. 2. Sledovanie filmu Pravdepodobne pri sledovaní filmu budeme musieť využiť tlačidlo pauza a spätný chod, lebo len stopnutý sled obrazov a opakované pozeranie umožňujú rozvoj spôsobilosti analyzovať. Ku každému filmovému strihu, sledu obrazov pripojte v poznámkach výstižný titulok. 3. Doplnenie poznámok Po premietnutí filmu doplňte, prípadne korigujte svoje poznámky, alebo náčrty. Prostredníctvom diskusie si vymeňte názory na práve premietnutý film. Porovnajte svoje dojmy s očakávaniami. Aj za pomoci poznámok rozčleňte film na menšie celky- sekvencie Ku každej sekvencii priraďte výstižný titulok. 4. Zopakovanie obsahu filmu Opäť za pomoci poznámok, sledujte jednotlivé sekvencie a zopakujte celý obsah filmu. 5. Vyhodnotenie informácií, ktoré sme získali z filmu Aké informácie nám poskytol uvedený film? Posúďte do akej miery bol film zrozumiteľný. Čo vás zvlášť vo filme zaujalo? Čo sa vám na filme nepáčilo? Čím by sme mohli ešte doplniť informácie z filmu? Ako môžete využiť získané informácie z filmu? 5
B. Dokumentárny film ako školský historický obrazový prameň Pri sledovaní jednotlivých sekvencií je podnetný analytický postup v štyroch pracovných krokoch: pocity pozorovania domnienky otázky Čo pociťuješ pri pohľade na filmové obrazy? Aké nálady v tebe vyvolávajú tieto obrazy? Aké osoby, predmety, veci vidíš na týchto obrazoch? Čo považuješ za najdôležitejšie na obraze? Vypátrajte, či autori filmu využívajú obrazové metafory alebo symboly? Ktoré otázky ťa zaujímajú? Kto je tvorcom dokumentárneho filmu? Kto podporil nakrútenie filmu? Zistite, či tento film vznikol za účelom vzdelávania? Akej cieľovej skupine je tento film určený? Aký dôkazový materiál tento film využíva, napríklad primárne alebo sekundárne pramene, výpovede očitých svedkov, výpovede pozorovateľov, politikov či vizuálny dôkazový materiál? Zistite, či film obsahuje aj autorský komentár. Porovnajte ho s výpoveďami svedkov. Čo je hlavným cieľom filmu? Snaží sa film vysvetliť, čo sa stalo, alebo sa snaží informovať ľudí o tom, kto komu čo spravil a kedy? Snaží sa film dať slovo tým, ktorých dosiaľ ignorovali, alebo sa snaží opraviť historický výklad? Domnievate sa, že film splnil uvedené ciele? Je film podfarbený hudbou? Do akej miery je táto hudba v súlade s ďalšími postupmi filmu? Aké myšlienky vyjadruje obrazový materiál filmu? Aké myšlienky vyjadruje obrazový materiál? Do akej miery je myšlienka, ktorú sa film snaží vyjadriť prostredníctvom obrazového materiálu, v súlade s posolstvom vyplývajúcim z komentára? Aký je tón komentára? Do akej miery je tento komentár objektívny alebo neobjektívny či jednostranný? Do akej miery sa snaží tento komentár poskytnúť vyvážený výklad toho, čo sa udialo? Zistite, či komentár filmu je neutrálny alebo kritický? 12 6 Tento materiál vznikl v rámci projektu Moderní dějiny do škol, který je financován z prostředků ESF a státního rozpočtu ČR.
Poznámky 1) Guy GAUTHIER, Dokumentární film, jiná kinematografie. Praha: Akademie múzických umění v Praze/Mezinárodní festival dokumentárních filmů Jihlava 2004, s. 2) Juraj MOJŽIŠ, Voľným okom II. Bratislava: F. R. and G. 2009. 3) Jeden z najväčších takýchto empirických výskumov Mládež a dejiny prebiehal v deväťdesiatych rokoch 20. storočiav 28 európskych krajinách a Izraeli. Respondentov tvorilo 15 000 študentov. Z hľadiska obľúbenosti skoro 14,5% z nich uviedlo na prvom mieste hraný film a na štvrtom mieste s 12,90% sa umiestnil televízny dokumentárny film. Na poslednom ôsmom mieste sa ocitla učebnica dejepisu s 9,27%! Z hľadiska poučenia sa však dokumentárny film s 13,34% ocitol na treťom mieste, keď pred ním skončili len múzeá, historické pamiatky a historické pramene a dokumenty. Hraný film sa ocitol na siedmej priečke s 10,30%. 4) Václav SPOUSTA, Vizualizace. Gnostický a komunikační prostředek edukologických fenoménů. Brno: Masarykova univerzita 2007, s. 26. 5) Jean BRESCHAND, Dokumentární film, jiná tvář kinematografie. In http:/www.famu.cz/docs/df Jina Kinematografie. Rtf. 11. 9. 2006, s. 43.Najnovšie pozri aj Bill NICHOLS, Úvod do dokumentárního filmu.praha: Akademie múzických umění v Praze/ Mezinárodní festival dokumentárních filmu v Jihlavě 2010. 6) Guy GAUTHIER, Dokumentární film, jiná kinematografie. Praha: Akademie múzických umění v Praze/ Mezinárodní festival dokumentárních filmů Jihlava 2004, s. 243. 7) Dokumentárny film o živote eskimáckej rodiny obletel celý svet, zmrzlinu, ktorú ponúkali v kinách v Nemecku a v Sovietskom zväze, začali nazývať nanuk. 8) K tejto problematike pozri: A. AVENARIUS, Práca historika s dokumentmi minulosti. In Historická revue, časopis o dejinách spoločnosti 1999, č. 10, s. 28 29. 9) TAMŽE, s. 73. 10)Peter GAUTSCHI, Geschichstelehren. Lernwege und Lernsituationen für Jugendliche.Bern: Lehrmittelverlag des Kantons Aargau 1999, s. 126. 11) STRADLING, Robert: Vyučovanie európskej histórie 20. storočia. Bratislava: Metodické centrum 2002, s. 189. 12) Michal SAUER, et al.: Geschichte. DasMethodenbuch.Seelze/Velber: Fridrich Verlag 2000, s. 39 40. Viliam KRATOCHVÍL a kol., Dokumentárny film ako školský historický obrazový prameň. Metodické podnety. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška 2008, 95 s. 7