Masarykova univerzita Ekonomicko-správní fakulta Studijní obor: Regionální rozvoj a správa ANALÝZA VÝVOJE OBCHODNÍ BILANCE ČESKÉ REPUBLIKY SE SOUSEDNÍMI A DALŠÍMI VÝZNAMNÝMI ZEMĚMI EU Analysis of the Czech balance of trade with neighbouring and other major countries of EU Diplomová práce Vedoucí práce: doc. RNDr. Milan VITURKA, CSc. Autor: Mgr. Drahomíra VAJÍČEKOVÁ Brno, 2014
M eno a pri ezvi sko autora: N ázov diplom ovej práce : Mgr. Drahomíra Vajíčeková Analýza vývoje obchodní bilance České republiky so sousedními a dalšími významnými zeměmi EU N ázov práce v angličt ine: Analysis of the Czech balance of trade with neighbouring and other major countries of EU K ated r a: V edúci di plomovej práce: regionální ekonomie a správy doc. RNDr. Milan Viturka, CSc. R ok obhaj ob y: 2014 Anotácia Ambíciou predkladanej diplomovej práce je zhodnotiť dlhodobý hospodársky vývoj zahraničného obchodu Českej republiky v rokoch 1996 2011 so zameraním predovšetkým na členské krajiny Európskej únie a poukázať na hlavné tendencie, ktoré sa podieľali na jeho formovaní. Úvodná kapitola sa zaoberá teoretickým ukotvením témy, definovaním základných pojmov súvisiacich so zahraničným obchodom a tieţ spôsobu jeho štatistického zisťovania a vyhodnocovania. Ďalej práca upriamuje svoju pozornosť na celkový vývoj obchodnej bilancie Českej republiky, komplexne poníma uvedenú tému a systematicky ju rozpracúva s ohľadom na zahraničný obchod s najvýznamnejšími obchodnými partnermi Českej republiky, na čo nadväzuje záverečná časť pojednávajúca o zahraničnoobchodnej výmene Českej republiky s jej jednotlivými vybranými členskými krajinami Európskej únie. Annotation The ambition of the diploma thesis is to evaluate the long-term economic development of foreign trade of Czech Republic in the period 1996 2011, focusing primarily on European Union member states and highlighting key trends that have participated in its formation. The first chapter deals with the theoretical treatment of the subject, defining the basic terms related to foreign trade and also with a method of survey and evaluation. Subsequently, this work evaluates the overall Czech balance of trade, comprehensively discusses this topic and systematically elaborates it with regard to foreign trade with the largest trading partners of Czech Republic. The final section discusses the Czech Republic's foreign exchange with selected member countries of the European Union. Kľúčové slová Česká republika, zahraničný obchod, obchodná bilancia, vývoz, dovoz Keywords Czech Republic, foreign trade, balance of trade, export, import
Prehlásenie Prehlasujem, ţe som diplomovú prácu Analýza vývoje obchodní bilance České republiky so sousedními a dalšími významnými zeměmi EU vypracovala samostatne pod vedením doc. RNDr. Milana Viturku, CSc. a uviedla som v nej všetky pouţité literárne a iné odborné zdroje v súlade s právnymi predpismi, vnútornými predpismi Masarykovej univerzity a vnútornými aktmi riadenia Masarykovej univerzity a Ekonomicko-správnej fakulty MU. V Brne dňa 06. mája 2014 v l astnoručn ý p o dpis au tora
Poďakovanie Na tomto mieste by som chcela poďakovať doc. RNDr. Milanovi Viturkovi, CSc. za odborné vedenie práce i za udelené cenné rady, trpezlivosť a pochopenie, ktoré mi počas jej vypracovania poskytol a za umoţnenie konzultácií a osobných stretnutí za účelom diskusie o riešenej problematike.
OBSAH ÚVOD... 11 1 VYMEDZENIE ZÁKLADNÝCH POJMOV... 13 1.1 Obchod ako celok... 13 1.2 Zahraničný obchod... 13 1.2.1 Funkcie zahraničného obchodu... 15 1.3 Význam medzinárodného obchodu... 16 1.4 Obchodná politika... 17 1.5 Obchodná bilancia ako súčasť platobnej bilancie... 18 1.6 Metodika získavania informácií... 19 1.6.1 Intrastat... 20 1.6.2 Extrastat... 21 1.6.3 Medzinárodná štatistika zahraničného obchodu... 21 1.7 Metodika vyhodnocovania údajov o zahraničnom obchode... 23 1.7.1 Cezhraničná koncepcia zahraničného obchodu... 24 1.7.2 Národná koncepcia o zmene vlastníctva tovaru zahraničného obchodu... 25 2 ANALÝZA VÝVOJA OBCHODNEJ BILANCIE ČESKEJ REPUBLIKY... 27 2.1 Vývoj obchodnej bilancie Českej republiky... 29 2.1.1 Vývoj obchodnej bilancie teritoriálnej štruktúry zahraničného obchodu... 33 2.2 Vývoj obratu Českej republiky... 39 2.3 Vývoj vývozu Českej republiky... 40 2.3.1 Vývoj vývozu teritoriálnej štruktúry zahraničného obchodu... 42 2.4 Vývoj dovozu Českej republiky... 44 2.4.1 Vývoj dovozu teritoriálnej štruktúry zahraničného obchodu... 45 3 KOMODITNÁ ŠTRUKTÚRA OBCHODNEJ VÝMENY... 47 3.1 Komoditná štruktúra obchodnej bilancie... 49 3.1.1 Komoditné triedy s pozitívnym vplyvom na vývoj obchodnej bilancie... 49
3.1.2 Komoditné triedy s negatívnym vplyvom na vývoj obchodnej bilancie... 53 3.2 Komoditná štruktúra vývozu... 56 3.3 Komoditná štruktúra dovozu... 59 4 ZAHRANIČNÝ OBCHOD ČESKEJ REPUBLIKY SO ZAMERANÍM NA VYBRANÉ KRAJINY EURÓPSKEJ ÚNIE... 62 4.1 Zahraničný obchod s Nemeckom... 62 4.2 Zahraničný obchod so Slovenskom... 64 4.3 Zahraničný obchod s Rakúskom... 66 4.4 Zahraničný obchod s Poľskom... 67 4.5 Zahraničný obchod s Francúzskom... 69 4.6 Zahraničný obchod s Talianskom... 70 4.7 Zahraničný obchod so Spojeným kráľovstvom... 72 4.8 Zahraničný obchod s Holandskom... 73 ZÁVER... 75 ZOZNAM TABULIEK A GRAFOV... 79 ZOZNAM POUŢITÝCH PRAMEŇOV... 80 ZOZNAM PRÍLOH... 85
ÚVOD Predkladaná diplomová práca vytvára komplexné dielo o vývoji obchodnej bilancie Českej republiky so zameraním na konkrétne krajiny, poskytujúce jeho čitateľom čo najpresnejšie informácie o predmete a znakoch zohľadnených pri analýze vývoja zahraničného obchodu, ktoré im pomôţu oboznámiť sa s aspektmi pôsobiacimi na rozvoj uvedeného inštitútu. Vzhľadom na zmeny v makroekonomickom prostredí v poslednom období, je téma vývoja obchodnej bilancie Českej republiky veľmi aktuálna. Veď len za posledné roky prechádza česká ekonomika dramatickým vývojom, v podobe silnej expanzie, zapríčinenej zintenzívnením obchodnej výmeny a zmene štruktúry vo vzťahu k jednotlivým krajinám, hlbokej recesie (r. 2009) a následným postupným zotavením sa českej ekonomiky (r. 2010 2011). A práve tieto skutočnosti, vedúce k výrazným zmenám v hodnotách a štruktúre zahraničného obchodu, pridávajú spracúvanej téme na príťaţlivosti. Preto sa hodnotenie vývoja nevyhnutne zväzuje s výskumom správania ekonomiky v stále nových situáciách. Analýza vývoja obchodnej bilancie sa zameriava predovšetkým na vývoj zahraničného obchodu s tovarmi. Orientácia diplomovej práce na tovarovú výmenu Českej republiky so zahraničím je odôvodnená dlhodobo výraznejším objemom tokov v prípade vývozu a dovozu tovarov oproti vývozu a dovozu sluţieb, aj napriek tomu, ţe dlhodobý výsledok v podobe salda vyznieval lepšie pre obchod so sluţbami (zahraničný obchod so sluţbami sa, na rozdiel od zahraničného obchodu s tovarom pohyboval v dlhodobom prebytku). Taktieţ aj podľa štatistiky Ministerstva pre priemysel a obchod ČR podiel vývozu ako aj dovozu sluţieb na celkovom podiele zahraničného obchodu v dlhodobom horizonte neustále klesal, pričom v roku 2007 podiel vývozu sluţieb z ČR dosiahol 12 % a podiel dovozu sluţieb iba 11 % (Analýza struktury zahraničního obchodu, 2008:8 10 [online]). Preto aj z dôvodu stanoveného rozsahu sa diplomová práca zaoberá vývojom obchodnej bilancie Českej republiky so zameraním na tovarovú štruktúru zahraničného obchodu. Diplomová práca je rozčlenená do štyroch kapitol. Vzhľadom k tomu, ţe skutočnosti uvedené v práci sú ovplyvnené niekoľkými publikáciami a odbornými dokumentmi, na ktoré práca odkazuje, úvodná časť sa venuje teoretickému rozboru zahraničného obchodu vo všeobecnom meradle. Táto pasáţ sa skladá z komparácie poznatkov odborníkov a ich zostavením do vzájomného kontextu, aby sa prejavilo široké spektrum názorov na tému zahraničný obchod. 11
Nakoľko analýzu vývoja obchodnej bilancie a zhodnotenie zahraničného obchodu nie je moţné vykonať bez dôsledného zamerania sa na vývoj obchodnej bilancie pozorovanej krajiny ako celku a zároveň analýzy vplyvov pôsobiacich na charakter jej vývoja, diplomová práca najprv v druhej kapitole poukazuje práve na podnety zapríčiňujúce povahu celkového českého zahraničného obchodu a rozoberá taktieţ vonkajšie vplyvy, v dôsledku ktorých dochádzalo k početným zmenám v teritoriálnej ako aj komoditnej štruktúre obchodnej výmeny Českej republiky, predovšetkým s Európskou úniou. Následne v štvrtej kapitole upriamuje pozornosť na zahraničnoobchodnú výmenu vybraných členských štátov Európskej únie s Českou republikou, čím dotvára celistvý pohľad na vývoj obchodnej bilancie. Celý text je zakončený krátkym záverečným zhrnutím hlavných tendencií vývoja zahraničného obchodu Českej republiky. Cieľom práce je prostredníctvom štatistickej a trendovej analýzy dostupných podkladov, vyhodnotiť hlavné ukazovatele a štruktúru zahraničného obchodu ČR, a tým ozrejmiť vývoj obchodnej bilancie Českej republiky hlavne vo vzťahu k vybraným členským štátom Európskej únie, a tak rozšíriť poznatky o zahraničnom obchode Českej republiky nielen v okruhu širokej verejnosti. S prihliadnutím na rozsah práce je preto minimálnou ambíciou reflektovať zásadné skutočnosti ovplyvňujúce súčasnú podobu českého zahraničného obchodu prostredníctvom jej najvýznamnejších obchodných partnerov. 12
1 VYMEDZENIE ZÁKLADNÝCH POJMOV 1.1 Obchod ako celok Obchod vznikol v dôsledku spoločenskej deľby práce ako špecializovaná činnosť, ktorej úlohou je uskutočňovanie nákupu a predaja tovarov a sluţieb medzi jednotlivými subjektmi. Umoţňuje rozšírenie ponuky komodít, pouţívaných na spotrebu alebo na ďalšiu výrobnú či obchodnú činnosť, pričom sa rozlišujú tri typy obchodu (Fojtíková, L., 2009:1): Maloobchod je realizovaný medzi predávajúcim a kupujúcim, Veľkoobchod obchod medzi dodávateľom a odberateľom, Zahraničný obchod obchodovanie so zahraničím. Prostredníctvom obchodu dochádza k premene výrobného sortimentu na sortiment obchodný. S tým je spojené prekonávanie rozdielu medzi miestom výroby a miestom predaja, ako aj časového nesúladu medzi časom výroby a predaja produktu, na čo nadväzuje logistická funkcia obchodu, zabezpečujúca zaistenie zásobovacích ciest. Veľký význam predstavuje záruka kvality ponúkaného produktu, poskytujúca zvýhodnenie oproti porovnateľným produktom (Zamazalová, M., 2009:12). Ponuka kvalitných výrobkov za prijateľnú sumu však vplyvom hyperkonkurencie uţ nezohráva kľúčovú úlohu. Čoraz dôleţitejší faktor predstavujú aj výhodné platobné a dodacie podmienky, ktoré v súčasnom globalizovanom svete dokáţu plniť aj zahraničné spoločnosti. 1.2 Zahraničný obchod Všetky ekonomické pohyby, ktoré svojím rozsahom prestupujú hranicu štátu sa nazývajú vonkajšie ekonomické vzťahy, pričom základňou, z ktorej sa rôzne vonkajšie ekonomické vzťahy ako i medzinárodné ekonomické spolupráce rozvinuli, bol zahraničný obchod (Beneš, V., 2004:25), dodnes tvoriaci dominantnú súčasť medzinárodnej deľby práce vo väčšine krajín sveta. Zahraničný obchod predstavuje časť sféry obehu tovaru a sluţieb, ktorá sa realizuje výmenou so zahraničím. V uţšom ponímaní zahrňuje výmenu hmotného tovaru so zahraničím. Rozvoj zahraničného obchodu nie je len doménou modernej doby, ale úzko súvisí aj s historickým vytváraním domácej ekonomiky. V súčasnosti k faktorom s rozhodujúcim vplyvom na ekonomický rast patrí aj vývoj svetových ekonomík, ktorý prispel k dynamickému vývoju 13
zahraničného obchodu a to nielen z kvantitatívneho hľadiska, ale aj k štrukturálnych zmenám, a to orientácii na vysoko sofistikované produkty a sluţby. Zahraničný obchod neodmysliteľne súvisí s ekonomickou vyspelosťou krajiny, preto čím je krajina ekonomicky vyspelejšia, tým rozmanitejšie a pestrejšie sú jej ekonomické vzťahy a jej zapojenie do medzinárodnej deľby práce je o to intenzívnejšie. Odvíja sa aj od veľkosti rozlohy krajiny a počtu obyvateľov, pretoţe čím má krajina viacej obyvateľov, tým je závislosť na vonkajších ekonomických vzťahoch krajiny menšia, keďţe si krajina dokáţe sama vyrábať dostatočný objem rozmanitých tovarov uspokojujúcich potreby domáceho trhu, a nie je odkázaná na dovoz zo zahraničia. Neznamená to však, ţe krajiny s veľkou ekonomikou sa nezapájajú do zahraničného obchodu, práve naopak. Napríklad najväčšia ekonomika sveta USA, je zároveň najväčším svetovým vývozcom a dovozcom, avšak podiel vývozu a dovozu na hrubom domácom produkte (ďalej len HDP ) krajiny je relatívne malý (Beneš, V., 2004:33). Význam zahraničného obchodu zohráva dôleţitú úlohu predovšetkým v malých a stredných ekonomikách s počtom obyvateľov do dvadsať miliónov, ktoré sú väčšou mierou odkázané na vývoj zahraničného obchodu. Spomedzi 27 krajín EU bolo v roku 2011 najotvorenejšou ekonomikou Luxembursko, nasledovalo Írsko, Malta a Maďarsko. Celková otvorenosť českej ekonomiky v roku 2011 predstavovala 141 % HDP. Z krajín Vyšehradskej štvorky sa svetovým trhom v roku 2011 viac otvorilo Maďarsko s otvorenosťou ekonomiky 177 % HDP a Slovensko s ukazovateľom na úrovni 176 % HDP (Štěrbová, L., 2013:70). Ekonomický pohyb tovarov, sluţieb, kapitálu a osôb posilnil svoj vplyv predovšetkým po 2. svetovej vojne a súčasne sa jeho význam v globalizovanom svete ešte viac zväčšuje. Medzi faktory ovplyvňujúce rastúcu ekonomickú spoluprácu krajín predovšetkým patria (Kubišta, V., 2009:231): Povojnové rekonštrukcie, Technický pokrok, vďaka ktorému dochádza k rastu špecializácie, Vytláčanie sluţieb spojených s výmenou výrobkov, Stimulácia obchodu prostredníctvom priamych zahraničných investícií, Globalizácia. V komoditnej štruktúre zahraničného obchodu sa tento vývoj prejavil tak, ţe vo vývoze prevaţuje hotový tovar, ktorý sa priamo v krajine vyrába a v dovoze, naopak, výrobky alebo 14
suroviny, ktorých má krajina nedostatok, resp. súčiastky vyrobené v rámci medzinárodnej špecializácie výroby (Lipková, L., 2002:19). 1.2.1 Funkcie zahraničného obchodu Funkcie, ktoré plní zahraničný obchod moţno chápať v určitom zmysle len ako teoretické, avšak faktom zostáva, ţe dávajú systémový zmysel ekonomickým vzťahom so zahraničím a systémovo ho aj dostatočne vysvetľujú (Baláţ, P., 2010:209). Keďţe jednotlivé krajiny sa od seba odlišujú či uţ rozlohou, vyspelosťou ekonomiky alebo jej otvorenosťou, odlišuje sa aj fungovanie ich zahraničného obchodu. Aj napriek týmto rozdielom je však moţné označiť určité základné, všeobecne platné hlavné funkcie zahraničného obchodu, ktorými sú (Plchová, B., 2007:5 13): 1. Transformačná funkcia, ktorá má vplyv na vytváranie stavu vnútornej ekonomickej rovnováhy, kde sa prostredníctvom zahraničného obchodu transformuje vecná štruktúra vytvoreného domáceho produktu na štruktúru ţiaducu v oblasti výrobného či osobného vyuţitia a tým redukuje, predovšetkým v menších ekonomikách, limity krajiny dané prírodnými alebo ekonomickými podmienkami. Taktieţ napomáha k zvyšovaniu ekonomickej vyspelosti krajiny, ktorá vedie k zvýšeniu dovozu spôsobenému zameraním sa ekonomiky vyspelých krajín na výrobu konkrétneho sortimentu. Vyšším typom transformačnej funkcie je transmisná funkcia, slúţiaca k prenosu informácií, nových technológií, inovácií a stimulov rozhodovania a správania sa ekonomických celkov, 2. Rastová funkcia, zmyslom ktorej je dosiahnutie úspor z rozsahu prostredníctvom dodatočných zdrojov, a tým aj ekonomického rastu, pri špecializácii sa na výrobu a vývoz tých druhov tovarov, ktoré sú relatívne náročné na výrobné faktory, ktorými je krajina relatívne najlepšie vybavená. Teda zameranie sa malých otvorených ekonomík na odvetvia, v ktorých majú komparatívnu výhodu, pričom na tieto odvetvia je potom sústredený výskum, vývoj, propagácia a pod. Súčasne si krajina importom zaobstaráva tovar, ktorý nevyrába, prípadne by ho bola schopná vyrobiť len s podstatne vyššími nákladmi, neţ za ktoré je schopná ho nakúpiť zo zahraničia. Popri transformačnej a rastovej funkcii sa od protekcionalistických teórií odvíja aj funkcia bariéry v zahraničnom obchode, podľa ktorej zahraničný obchod môţe byť brzdou rastu ekonomiky v prípade, ak ekonomika krajiny nie je schopná konkurovať zahraničným výrobcom, čo je typické pre menej rozvinuté ekonomiky, a teda je potrebné pristúpiť 15
k ochranárskemu poňatiu ekonomiky, vedúce k zabráneniu slobodného obchodovania, avšak k ochrane domácej ekonomiky pred zrútením. Cieľom vyššie uvedených funkcií je výroba a vývoz takých výrobkov, pri ktorých si národná ekonomika môţe uplatňovať svoje národné komparatívne výhody a dovoz takých komodít, pri výrobe ktorých si tieto výhody uplatňovať nemôţe. Medzi vzťahom týchto zahraničnoobchodných aktivít by mal existovať konsenzus, ktorý by mal prinášať úsporu práce a pozitívne ovplyvňovať hospodársky rast krajiny a taktieţ vplývať na proporcionalitu zapojenia sa do kooperačných a špecializačných procesov výroby na medzinárodných trhoch. 1.3 Význam medzinárodného obchodu Medzinárodný obchod patrí medzi najvýznamnejšie oblasti hospodárskeho ţivota. Jeho funkcie sú previazané s praktickým presadzovaním konkurenčných výhod firiem, národných ekonomík a ich zoskupení na svetových trhoch (Baláţ, P., 2010:254). Medzinárodný obchod ako súhrn tokov tovarov a sluţieb, ktoré sú predmetom obchodu medzi jednotlivými národnými ekonomikami, sa meria objemom svetových vývozov a dovozov. Firmy realizujú zahraničný obchod z dôvodu zvyšovania svojho zisku a prenikania na nové trhy (Fojtíková, L., 2009:4), čím sa vytvára konkurenčné prostredie, ktoré núti jednotlivé subjekty obchodu ku stabilizácii cien výrobkov so svetovými cenami. Cieľom medzinárodného obchodu je dovoz tovaru, ktorý sa v krajine nevyskytuje, resp. jeho výroba by spôsobovala vysoké náklady, teda dovoz vstupov, ktoré uplatňujú konkurenčné výhody iných krajín a vývoz takého tovaru, ktorý sa v krajine vyrába relatívne lacnejšie oproti ostatným krajinám, čím prispieva k efektívnejšiemu vyuţívaniu vlastných zdrojov a tým zvyšuje národný dôchodok. Rozširovanie medzinárodného obchodu tak má najmä ekonomický význam, ktorý zabezpečuje úsporu výrobných faktorov (práce, pôdy, kapitálu), vďaka ktorým dochádza k úspore nákladov a tým sa urýchľuje hospodársky rozvoj krajiny. Rozvoj medzinárodného obchodu má významný vplyv aj na zvyšovanie ţivotnej úrovne obyvateľov, spôsobenej prílevom nového sortimentu na domáci trh a taktieţ dovozom takého typu tovaru, ktorý krajiny z dôvodu klimatických, ekonomických či technologických podmienok nedokáţu vyrábať. V neposlednom rade sa medzinárodný obchod zasluhuje o rozvoj pracovných príleţitostí a taktieţ je zdrojom devízových prostriedkov, vznikajúcich vývozom tovaru do zahraničia. 16
Nezastupiteľná úloha medzinárodného obchodu spočíva aj v upevnení a stabilizácii komplexných vzťahov dvoch alebo viacerých krajín prostredníctvom hospodárskej previazanosti, pri ktorej dochádza medzi jednotlivými štátmi k nadviazaniu priateľských vzťahov a k vytváraniu závislosti a prepojenosti ekonomík, čo je všeobecne povaţované za politický význam medzinárodného obchodu. Vonkajšie ekonomické vzťahy preto moţno definovať aj ako formu mierovej spolupráce, ktorá zniţuje nebezpečenstvo vzniku konfliktov. Medzinárodný obchod taktieţ prispieva v technickému pokroku krajín, a núti obyvateľov jednotlivých štátov k štúdiu technických noviniek, foriem medzinárodnej spolupráce a v neposlednom rade taktieţ ku štúdiu cudzích jazykov a národných kultúrnych zvláštností, čím napomáha k rastu vzdelanosti (Svatoš, M., 2009:21). Kultúrny význam medzinárodného obchodu tak spočíva vo vzájomnom poznávaní kultúr, zvykov a spôsobu ţivota v ostatných krajinách. Rozvoj medzinárodného obchodu so sebou prináša aj negatíva v podobe sociálnych dôsledkov či rizika krátkodobého nárastu nezamestnanosti (Tichá, L., 2007:85), spôsobeného zánikom subjektov, ktoré sa nedokáţu vyrovnať zvýšenej konkurencii, čo môţe viesť k vyvolaniu vnútorných rozporov v podobe štrajkov. 1.4 Obchodná politika V kompetencii kaţdého suverénneho štátu je regulácia vonkajších ekonomických vzťahov a vytváranie vnútorného ekonomického prostredia. K napĺňaniu týchto cieľov slúţi obchodná politika, ktorú tvorí súhrn zámerov, stratégií, zásad, opatrení, nástrojov, zmlúv a inštitúcií, prostredníctvom ktorých vlády štátov ovplyvňujú zahraničné obchodné vzťahy podnikateľských subjektov a vnútorný ekonomický vývoj národného hospodárstva (Kalínská, E., 2007:54). Štát teda prostredníctvom obchodnej politiky vyvíja politické aktivity pôsobiace navonok voči ostatným štátom a zahraničným podnikateľským subjektom, zároveň však tieto aktivity pôsobia aj dovnútra voči exportérom a domácim podnikateľským subjektom. Rozsah, hĺbka, kvalita a dopady týchto aktivít stanovujú celkovú orientáciu obchodnej politiky krajiny. Kaţdý štát preto osciluje medzi dvoma teoretickými hraničnými princípmi obchodnej politiky, a to medzi protekcionizmom (ochranárstvo) a liberalizmom (sloboda obchodu) (Beneš, V., 2004:46), ktoré sa vo svojej čistej podobe prakticky nevyskytujú. 17
Ciele zahraničného obchodu sú dosahované prostredníctvom autonómnych nástrojov, ktoré sú tvorené opatreniami vlád, jednostranne vydávanými s cieľom ovplyvniť dovoz alebo vývoz tovaru (Fojtíková, L., 2006:45). Štát nimi napĺňa vlastné ekonomické záujmy pri rešpektovaní uzavretých zmlúv a dohôd s inými krajinami. Zmluvné nástroje obchodnej politiky sa uplatňujú v dvojstranných a viacstranných ekonomických vzťahoch a pozostávajú predovšetkým z obchodných zmlúv či platobných dohôd vznikajúcich medzi štátmi. Autonómnymi nástrojmi, ktorými sa reguluje zahraničnoobchodná výmena tovarov sú clá, kvóty a ostatné mimocolné bariéry, ktoré sa zaraďujú k pasívnym autonómnym prostriedkom obchodnej politiky, pretoţe sa ich zavedením sleduje cieľ obmedzenia, či dokonca zamedzenia prístupu zahraničných výrobkov na domáci trh, čím sa chráni vnútorný trh a vnútorná ekonomika pred zahraničnou konkurenciou. Medzi aktívne autonómne prostriedky patrí napríklad finančná alebo technická pomoc pre vývozcov, výchova pracovníkov pre zahranično-obchodné činnosti či informačné a poradenské sluţby, ktoré podnecujú a uľahčujú vývoz hospodárskych subjektov (Beneš, V., 2004:48). 1.5 Obchodná bilancia ako súčasť platobnej bilancie O zahraničnom obchode krajiny vypovedá platobná, respektíve obchodná bilancia. Platobná bilancia sumarizuje všetky ekonomické transakcie, či uţ peňaţné alebo reálne toky, medzi domácou ekonomikou a zvyškom sveta za určité časové obdobie (spravidla za rok). Umoţňuje zachytiť zmeny v teritoriálnej a komoditnej štruktúre vývozu a dovozu tovarov a sluţieb. Moţno ju členiť vertikálne, na poloţky kreditné (prírastok týchto poloţiek zlepšuje platobnú bilanciu) a poloţky debetné (spôsobujúce zhoršovanie platobnej bilancie). Horizontálne sa potom platobná bilancia člení najmä na beţný účet, kapitálový účet, finančný účet a účet devízový (Kotlán, I., 2001:27). Na beţnom účte platieb sa zaznamenávajú platby za hmotný obchod, tj. vývoz a dovoz, nehmotný obchod, t.j. obchod so sluţbami a prevod platieb, ako sú remitencia platov zahraničných pracovníkov, resp. pracovníkov v zahraničí, vyplácanie a príjem dividend a úrokov zahraničnými spoločnosťami, resp. majiteľom v zahraničí, vládam a medzinárodným organizáciám (Lipková, L., 2002:23 24). Na účte kapitálových platieb sa zaznamenávajú dlhodobé investície, investície vkladané do kapitálových účastín a krátkodobý prílev kapitálu. Finančný účet zahrňuje všetky investičné cezhraničné platby, predstavujúce vývoz a dovoz kapitálu a účet devízový pokrýva zmeny devízových rezerv centrálnej banky. 18
Obchodná bilancia, predstavujúca rozdiel medzi vývozom a dovozom tovarov daného štátu, je veľmi dôleţitou zloţkou beţného účtu platobnej bilancie, pretoţe jej saldo (kladná či záporná hodnota a jeho dynamika) vytvára základnú informáciu o kvalite zapojenia sa krajiny do vonkajších ekonomických vzťahov (Gajdušková, K., 2011:80 [online]). Vyjadruje fyzický pohyb tovarov a sluţieb cez hranice štátu za určité obdobie v peňaţných jednotkách, pričom nezohľadňuje platobné vyrovnanie fyzického pohybu tovaru. Rozdiel medzi celkovou hodnotou vývozu a dovozu danej krajiny za určité časové obdobie sa nazýva saldo obchodnej bilancie. Prevýšením hodnoty vývozu nad dovozom vzniká aktívne saldo obchodnej bilancie. V opačnom prípade je saldo obchodnej bilancie pasívne a krajina časť svojho národného dôchodku presúva do zahraničia. Pri aktívnej obchodnej bilancii naopak odčerpáva národný dôchodok tých krajín, s ktorými dosahuje aktívum. Vývoz zvyšuje výdavky na domácom trhu a tým i národný dôchodok krajiny. Dovoz zniţuje výdavky i národný dôchodok. Inými slovami, aktívna obchodná bilancia zvyšuje objem vytvoreného národného dôchodku o spotrebu v zahraničí. Pasívna obchodná bilancia zase zniţuje objem národného dôchodku o pasívum, ktoré vlastne zvyšuje národný dôchodok tých krajín, ktoré sú importérmi. Ak obchodná bilancia nevykazuje ani deficit ani prebytok, hovorí sa o vyrovnanej obchodnej bilancii. Z vyššie uvedeného je zrejmé, ţe všetky krajiny by sa mali snaţiť o zabezpečenie vyrovnanej obchodnej bilancie, aby sa pod vplyvom pasívneho salda obchodnej bilancie neukracovali o vytvorené hodnoty. Dosiahnutie aktívneho salda obchodnej bilancie potom znamená jednoznačný prínos pre ekonomiku kaţdého štátu. S tým súvisí aj pouţívanie širokého arzenálu proexportnej a antiimportnej politiky v jednotlivých krajinách (Lipková, L., 2002:25 26). 1.6 Metodika získavania informácií Štatistika zahraničného obchodu vo všeobecnosti zahŕňa pohyb tovarov medzi Českou republikou (ďalej aj ČR ) a zvyškom sveta. Zber dát a prvotnú kontrolu informácií o zahraničnom obchode zaisťuje Colná správa ČR, pričom následné spracovanie, kontrolu a zverejnenie zabezpečuje Český štatistický úrad (ďalej aj ČSÚ ), ktorý spája údaje z dvoch systémov Intrastat a Extrastat. Pred vstupom do EU, tj. do 01. mája 2004, boli zdrojom údajov o vývoze a dovoze detailne kontrolované údaje colnej štatistiky. Nakoľko vstupom do EU sa zmenila celková metodika spracovania údajov o zahraničnom obchode Českej 19
republiky, vývoj obchodnej bilancie a zahraničného obchodu je ovplyvnený aj zmenou metodiky, teda spôsobu získavania informácií v sledovanom období, keďţe údaje z Jednotných colných deklarácií boli nahradené administratívnym zisťovaním hlavne pri obchode v rámci EU. Pozitívom novej metodiky však je, ţe zabezpečuje medzinárodnú porovnateľnosť údajov. Rozhodujúcimi faktormi zjednotenia metodiky zahraničného obchodu ČR so štátmi Európskej únie spočíva v zavedení Jednotných colných deklarácií (od 01. mája 2004 nahradené Jednotnými správnymi dokladmi), zavedení Kombinovanej nomenklatúry a taktieţ systému Intrastat (Tichá, L., 2007:85). 1.6.1 Intrastat Evidencia tovarov vnútroúnijného obchodu je od roku 2004 zaisťovaná v ČR štatistickým zisťovaním prostredníctvom systému Intrastat, ktorý spracúva informácie o pohybe tovaru medzi Českou republikou a ostatnými členskými štátmi EU ako partnerskými krajinami (odosielanie a prijatie tovaru z alebo do štátov EU), pokiaľ pri prijatí alebo odoslaní tovaru neplatí povinnosť predkladania colného prehlásenia colným orgánom. Takýmto vyňatým tovarom zo štatistiky je na základe nariadenia Európskej komisie napríklad tovar vstupujúci do ČR v reţime tranzitu, tovar určený pre pomoc v núdzi pre oblasti postihnuté katastrofami, pri splnení určitých podmienok tovar pre dočasné pouţitie, nové dopravné prostriedky predávané fyzickými či právnickými osobami registrovanými k dani z pridanej hodnoty (ďalej aj DPH ) z ostatných členských štátov, bezplatné dodávky reklamného materiálu a obchodných vzoriek, a pod (Matoušek, P., 2007:367). Vykazovanie údajov do Intrastatu sa vykonáva zvlášť pre údaje o odosielanom tovare a zvlášť pre prijatý tovar podľa smeru pohybu cez hranicu ČR, pričom táto povinnosť nevzniká osobe, ktorá nie je registrovaná k DPH v ČR, ani osobe, ktorá v kalendárnom roku neprekročí hranicu 8 mil. Kč celkovej hodnoty tovaru jednotlivo pre prijatý tovar a pre jeho odosielanie v rámci EU, pričom do 31. decembra 2008 tvorila štatistickú hranicu hodnota tovaru v objeme 2 mil. Kč pre prijatý tovar a 4 mil. Kč pre tovar odosielaný (Lojda, M., 2009:6). Aj napriek tomu, ţe sa tieto údaje priamo subjektmi nevykazujú, zaraďujú sa do štatistiky prostredníctvom matematicko-štatistických dopočtov, ktoré k dopočítaniu vyuţívajú údaje o obchode týchto firiem z minulých období, resp. údaje vykázané v priznaniach k dani z príjmov. Štatistickými dopočtami sa tak kompenzuje strata informácií v dôsledku non- 20
response a zavedenia štatistických hraníc, pričom ročne sa dopočítaná hodnota v oboch smeroch obchodu pohybuje okolo 3 % (Statistická ročenka České republiky, 2013 [online]). Prekročením oslobodzujúcej hranice 8 miliónov Kč vzniká povinnej osobe povinnosť vykazovať údaje do Intrastatu, a to aţ za mesiac december kalendárneho roka, v ktorom povinná osoba nedosiahla hranicu určenú pre vykazovanie údajov (Příručka pro Intrastat CZ, 2014:17 [online]). Z uvedeného vyplýva, ţe dáta Intrastatu sú získavané priamo od českých aj zahraničných firiem, poskytujúcich v ČR zdaniteľné plnenia k DPH, a to prostredníctvom Výkazov pre Intrastat. Dochádza tak ku skresleniu vykázaných údajov, keďţe deklarovaný vývoz a dovoz je zachytený v štatistike bez ohľadu na to, či tovar dovezený zahraničnými subjektmi je nakoniec aj v ČR predaný, resp. či nimi vyvezený tovar bol v ČR aj skutočne vyrobený. Povinnosť vykazovať dáta v systéme Intrastat platí pre všetky členské štáty Európskej únie, preto poskytuje podrobné informácie o vnútroúnijnom obchode, avšak jeho najväčším nedostatkom je nejednotnosť v oblasti prvotného zberu dát jednotlivými členskými krajinami, spočívajúca napr. vo forme výkazov, organizačnom zabezpečení, v rozlíšení obchodných transakcií, v zbere niektorých údajov a spôsobe ich vykazovania, vo výške limitu pre vykazovanie dát, ktorej nedosiahnutie nezakladá povinnosť vykazovania údajov, či v pouţívaní ďalších oslobodzujúcich limitov (Příručka pro Intrastat CZ, 2014:12 [online]). 1.6.2 Extrastat Naproti tomu Extrastat je systémom určeným pre štatistiku informácií o výmene tovarov s nečlenskými krajinami EU, preto zdrojom štatistických údajov sú samotné colné prehlásenia (Fakta zahraničního obchodu, 2013 [online]) Jednotné správne doklady, teda dokumenty predpísané pre colné konanie, ktoré majú zásadný význam pre hospodársku a obchodnú politiku Európskej únie a pre analýzu trhu jednotlivých druhov tovarov. Colná správa ČR vytvára databázu údajov o obchodovaní ČR s krajinami mimo Európskej únie z dokladov získavaných v colnom konaní a kompletné údaje za sledovaný mesiac ako aj aktualizované údaje z predchádzajúcich mesiacov sprístupňuje ČSÚ. 1.6.3 Medzinárodná štatistika zahraničného obchodu Pri zaisťovaní údajov o zahraničnom obchode však moţno vychádzať aj z iných zdrojov neţ len z národnej štatistiky. Štatistiku zahraničného obchodu tieţ zostavuje Eurostat či iné medzinárodné organizácie, ako je napríklad Medzinárodný menový fond, OECD či OSN. 21
Eurostat je štatistickým úradom Európskeho spoločenstva, povereným zberom a spracovaním štatistických údajov a koordináciou štatistických aktivít, ktorý v spolupráci s národnými štatistickými úradmi jednotlivých členských štátov zhromaţďuje všetky štatistické údaje z národných štatistických inštitútov a konsoliduje a harmonizuje ich do jednotného štatisticky porovnateľného informačného systému (Evropská unie Eurostat, 2012 [online]). Elektronickou databázou zahraničného obchodu Európskej únie je databáza Comext. Jej výpovedná hodnota je významná hlavne pri vzájomnom porovnaní jednotlivých krajín, nakoľko vyuţíva v rámci zostavovania štatistiky jednotnú metodiku a definície pre všetky subjekty a pre všetky krajiny zavádza pod pojmom obchodný partner pri dovezenom tovare vţdy členský štát odoslania, a nie krajinu pôvodu tovaru (Rozdíly mezi daty zveřejňovanými ČSÚ a Eurostatem, 2013 [online]). Vzhľadom k tomu, ţe údaje o vývoze a dovoze v tomto poňatí sú zaloţené na fyzickom prestupe tovaru z a na územie ČR, sú údaje medzinárodne porovnateľné s ostatnými krajinami. Medzinárodné členenie zahraničného obchodu pozostáva z týchto klasifikácií (Tichá, L., 2007:86): a) Tovarovej klasifikácie: - Kombinovaná nomenklatúra, - Harmonizovaný systém, ktorý predstavuje medzinárodne platný systém klasifikácie tovarov, zahrňujúci 6500 poloţiek so 6 8 miestnym kódom, ktoré sa vyuţívajú pri zostavovaní colných dokladov, - Štandardná medzinárodná klasifikácia tovaru (ďalej len SITC ), zavedená Organizáciou spojených národov, ktorá sa oproti Harmonizovanom systéme vyuţíva skôr pri spracovaní štatistík obchodu, - Štandardná klasifikácia produkcie, nahradená od roku 2008 Klasifikáciou produkcie (CZ-SPA), zahrňujúca aj tovar a sluţby, ktoré nie sú predmetom vývozu a dovozu krajiny (Standardní klasifikace produkce, 2003 [online]); b) Geonomenklatúry (klasifikácia krajín s dvojmiestnymi alfabetickými kódmi). Navzájom sa však jednotlivé štatistiky od seba mnohokrát odlišujú. Diferenciácii údajov sa venuje dokument Eurostatu Statistics on the trading of goods User guide. Rozdielnosť medzi štatistikou publikovanou Eurostatom a členskými štátmi vzniká napríklad pri vykazovaní dovozu v štruktúre podľa krajín. ČSÚ vykazuje dovezený tovar na základe krajiny pôvodu, zatiaľ čo Eurostat vykazuje dovoz podľa partnerskej krajiny. Preto sa niekedy 22
stáva, ţe sa údaje uvedené na internetových stránkach ČSÚ pri dovoze z jednej krajiny objavia na stránkach Eurostatu pri krajine inej (Rozdíly mezi daty zveřejňovanými ČSÚ a Eurostatem, 2013 [online]). Krajina pôvodu sa však ako kritérium pouţíva aj v iných členských krajinách EU, a to Nemecku, Estónsku, Španielsku, Francúzsku, Írsku, Rakúsku, Poľsku, Slovensku či Fínsku (Statistics on the trading of goods, 2006:24 [online]). Ďalšie rozdiely v jednotlivých, aj medzinárodných štatistikách môţu byť spôsobené metodickými rozdielmi, predovšetkým pri definovaní pojmov rozhodujúcich pre štatistické zisťovanie, rozdielnom oceňovaní, rozdielnym referenčným obdobím v dôsledku prepravných lehôt či oneskoreniam pri spracovaní, rozdielnosťou postupov pri revíziách, či pri prevodoch mien (Rozdíly mezi daty zveřejňovanými ČSÚ a Eurostatem, 2013 [online]). Nakoľko však zmyslom diplomovej práce je zhodnotenie vývoja zahraničného obchodu Českej republiky, práca bude predovšetkým vyuţívať údaje zverejňované národnými inštitúciami ČR. 1.7 Metodika vyhodnocovania údajov o zahraničnom obchode Metodika štatistiky zahraničného obchodu je v niektorých aspektoch odlišná od metodiky platobnej bilancie a národných účtov. Najvýznamnejší rozdiel spočíva v tom, ţe štatistika zahraničného obchodu povaţuje za dovoz a vývoz tovaru operácie, pri ktorých tovary prekračujú štátnu hranicu, zatiaľ čo pre platobnú bilanciu a národné účtovníctvo je rozhodujúci okamih zmeny ekonomického vlastníctva. K meraniu takéhoto obchodu sa z praktických historických dôvodov pouţívalo sledovanie pohybu tovaru cez hranice (pred vstupom ČR do EU colná štatistika zostavovaná na základe informácií uvedených v colných prehláseniach, dnes uţ v rámci spoločného obchodného priestoru EU, nahradená štatistickým sledovaním v rámci systémov Intrastat a Extrastat). Bol to najjednoduchší spôsob, ktorý zaisťoval relatívne komplexné a podrobné údaje, ktoré bolo moţné povaţovať za veľmi dobrú aproximáciu obchodných transakcií so zahraničím. Po vstupe ČR do únie však existencia jednotného trhu EU umoţňuje akejkoľvek osobe obchodovať priamo na vnútornom trhu ktoréhokoľvek členského štátu EU, a teda dovoz a vývoz sú oprávnené realizovať aj subjekty, ktoré sa v ČR registrujú len ako platcovia dane z pridanej hodnoty, ale nevyvíjajú tu ţiadnu ekonomickú aktivitu. Vďaka významnej geografickej polohe ČR sú na jej území situované mnohé centrálne sklady a logistické centrá pre európske trhy, kvôli ktorým cez hranice prestupuje i tovar, ktorý však nevstupuje do 23
výroby alebo spotreby, a v ČR je len dočasne skladovaný, pričom takéto transakcie v skutočnosti zodpovedajú len hodnote poskytovaných sluţieb. Aj napriek tomu je ich hodnota zachytená na beţnom účte platobnej bilancie a účte tovarov a sluţieb národných účtov. Následný vývoz je často realizovaný s rôznym časovým posunom či za cenu odlišnú od deklarovanej pri dovoze. V posledných rokoch však prudkým rozvojom globalizácie dochádza k cezhraničným tovarovým tokom aj medzi vlastnícky prepojenými firmami z dôvodu nárastu medzinárodnej výmeny v rámci nadnárodných ekonomických skupín, ktoré však nie sú sprevádzané so zmenou vlastníctva. Na druhej strane však ku vlastníckym zmenám medzi domácimi a zahraničnými subjektmi môţe dochádzať aj bez prestupu hraníc, pričom hodnota tovaru nahlásená na hraniciach nemusí zodpovedať hodnote pri zmene vlastníctva, keďţe pri dováţaní tovar neobsahuje marţu, ktorá je uplatnená pri samotnom obchode (Metodika zahraničního obchodu, 2014 [online]). Preto vývoj zahraničného obchodu moţno poňať z dvoch rozličných náhľadov, a to ako cezhraničnú koncepciu zahraničného obchodu a národnú koncepciu zahraničného obchodu. 1.7.1 Cezhraničná koncepcia zahraničného obchodu Cezhraničná metodika vypovedá výhradne o fyzickom pohybe tovaru cez hranice ČR, bez ohľadu na to, či dochádza k obchodu medzi českými a zahraničnými subjektmi. Zahŕňa údaje o hodnote a vývoji vývozu a dovozu ako ukazovateľa o pohybe tovaru. Údaj o salde obchodnej bilancie má v súčasnom období problematickejšiu výpovednú schopnosť, keďţe vypovedá len o prechode tovaru cez národné hranice, pričom v súčasnosti s rozvojom globalizácie nie je prechod cez hranice nutne spojený so zmenou vlastníctva. Cezhraničná štatistika však má svoju oporu v celosvetovom metodickom manuále o tovarovom obchode (International Merchandise Trade Statistics) a rovnako aj v legislatíve EU (Změny v publikování dat, 2014 [online]), a tvorí podklad pre poskytovanie údajov o pohybe tovaru pre potreby Eurostatu, nakoľko sú tieto údaje povinne reportované do medzinárodných inštitúcií. Nepopierateľný význam cezhraničnej koncepcie však spočíva v moţnosti medzinárodného porovnania jednotlivých krajín v oblasti zahraničného obchodu. 24
1.7.2 Národná koncepcia o zmene vlastníctva tovaru zahraničného obchodu Národná koncepcia štatistiky zahraničného obchodu vypovedá o vývoznej a dovoznej výkonnosti českej ekonomiky. Sleduje skutočný obchod s tovarom realizovaný medzi českými a zahraničnými subjektmi (firmami, občanmi), teda obchod, kde dochádza ku zmene vlastníctva medzi rezidentmi a nerezidentmi (Metodika zahraničního obchodu, 2014 [online]), a tým popisuje samotnú výkonnosť zahraničného obchodu krajiny. Rozdiel medzi cezhraničnou a národnou koncepciou zahraničného obchodu preto logicky tkvie aj v definovaní základných pojmov, keďţe dovozom tovaru podľa národnej koncepcie sa rozumie zmena vlastníctva od nerezidenta k rezidentovi, a nie hodnota tovaru nahlásená nerezidentom v okamihu prekročenia hraníc ČR, nakoľko sa nezhoduje s hodnotou, za ktorú ju rezident v ČR kúpi od nerezidenta. Vývozom tovaru podľa národnej koncepcie je zmena vlastníctva od rezidenta k nerezidentovi, a neberie sa do úvahy hodnota tovaru nahlásená nerezidentom v okamihu prekročenia hraníc ČR, nakoľko sa nezhoduje s hodnotou, za ktorú ju rezident v ČR predá nerezidentovi. Takéto vymedzenie pojmov nevie komplexne zahrnúť moment prechodu tovaru cez štátne hranice, a preto sa národná koncepcia opiera aj o ďalšie zdroje dát, ktoré predovšetkým tvoria daňové priznania k dani z pridanej hodnoty nerezidentov. Pri dovoze tvorí hodnotu predaného tovaru zahraničnými subjektmi na území ČR a pri vývoze hodnotu nakúpeného tovaru zahraničnými subjektmi na území ČR. V prípade rezidentov sa vychádza z údajov Intrastatu a Extrastatu, tak ako je to aj pri cezhraničnej koncepcii. Potrebu sledovania vývoja zahraničného obchodu zdôvodňuje ČSÚ nadhodnocovaním očakávaní o vývoji HDP pri pouţití cezhraničnej koncepcie zahraničného obchodu, pretoţe v prípade ČR tvorí rozdiel sáld v oboch prístupoch pribliţne 6 % HDP a rozdiel časom postupne narastá. Zmenu vlastníctva medzi domácimi a zahraničnými subjektmi taktieţ vyuţívajú aj ďalšie makroekonomické štatistiky, ako napríklad zostavovanie HDP podľa výdajovej metódy a taktieţ beţného účtu platobnej bilancie. Medzinárodné porovnanie zahraničného obchodu prostredníctvom národnej koncepcie však v súčasnosti nie je moţné, keďţe prístupy k metodike sa v krajinách líšia, v závislosti na rozsahu tohto problému. Podobná metóda sa však pouţíva v Belgicku či Maďarsku, kde je podiel transakcií realizovaný nerezidentmi obdobný ako v ČR. Rozdielne je aj ocenenie tovaru, keď je dovoz v národnej koncepcii štatistiky zahraničného obchodu vyjadrený v cenách na hranici dováţajúcej krajiny (CIF), zatiaľ čo národné účty a platobná bilancia pracuje s hodnotou 25
dovozu na hranici vyváţajúcej krajiny (FOB) (Změny v publikování dat, 2014 [online]), čiţe hodnoty dovozu bez zahraničných obchodných nákladov. Štatistické údaje podľa Databázy zahraničného obchodu ČSÚ (Databáze zahraničního obchodu, 2012 [online]) však vychádzajú z cezhraničnej koncepcie zahraničného obchodu, preto diplomová práca hodnotí predovšetkým údaje na základe tejto metodiky. K potrebe aplikácie cezhraničnej koncepcie prispieva aj skutočnosť, ţe zameranie práce spočíva v analýze obchodnej bilancie vo vzťahu či uţ k Európskej únii ako integračného zoskupenia, alebo k jednotlivým vybraným krajinám. Preto k medzinárodnému porovnaniu obchodovania s týmito teritóriami je vhodné pouţiť práve cezhraničnú štatistiku zahraničného obchodu, aj napriek nepopierateľnému významu národnej koncepcie, ktorej spracovanie by však následne prekračovalo rozsahové moţnosti diplomovej práce. 26
2 ANALÝZA VÝVOJA OBCHODNEJ BILANCIE ČESKEJ REPUBLIKY Pre Českú republiku je presadzovanie sa na medzinárodných trhoch nevyhnutnosťou, čo moţno odvodzovať od veľkosti domáceho trhu. Zahraničný obchod zohráva kľúčovú úlohu z toho dôvodu, ţe menšie krajiny sú viac závislé na dovoze surovín a materiálov, a na druhej strane aj na umiestňovaní domácej produkcie na zahraničných trhoch. Z historického hľadiska sa Česká republika stala vďaka významnej strategickej polohe priesečníkom mnoţstva obchodných ciest. Uţ stáročia ťaţí z polohy v srdci Európy a vypracovala sa na ekonomicky a priemyselne vyspelú krajinu, ktorá sa preslávila doslova po celom svete výrobkami, medzi ktoré sa tradične zaraďujú sklo, porcelán, biţutéria, pivo, slad, chmeľ, obuv, ako aj stroje a zariadenia alebo vojenská technika (Tradiční české produkty, 2011 [online]). Správne, priestorovo proporčné rozloţenie teritoriálnej štruktúry zahraničného obchodu má značný hospodársky, no aj strategický význam pre ekonomiku kaţdej krajiny. Jeho diverzifikácia a hlavné toky odzrkadľujú charakter, prednosti či jej nevýhody, rozvojové smerovanie, úspešnosť, ale aj úroveň a intenzitu ekonomických, spoločenských a politickobezpečnostných zväzkov, no často má aj iné politické, historické alebo ďalšie dôvody (Baláţ, P., 2010:362). Politické a hospodárske zmeny v krajinách strednej a východnej Európy spôsobili, ţe teritoriálna štruktúra československého a neskôr aj českého zahraničného obchodu prekonala od počiatku deväťdesiatych rokov, po páde komunistického reţimu v roku 1989, prevratnú zmenu v územnom zameraní, uskutočnenú za pomerne krátke obdobie. Rozhodujúcou sa stala orientácia českého zahraničného obchodu na rozvinuté západné štáty s trhovým hospodárstvom, preto bol najväčší obchodný partner, vtedajší Sovietsky zväz, nahradený Nemeckom a bývalú Radu vzájomnej hospodárskej pomoci (ďalej len RVHP ) vystriedali štáty Európskej únie. Keďţe transformácia bola zahájená v roku 1990, cieľom bolo ešte spolu so Slovenskom čo najrýchlejšie dosiahnutie ekonomickej úrovne vyspelých štátov. Transformačný proces mal predovšetkým vytvoriť podmienky k rozvoju podnikateľského prostredia a narovnať vlastnícke vzťahy ako predpoklad hospodárskeho rastu a prosperity (Svatoš, M., 2009:109). Kvôli tomu sa v relatívne krátkom intervale realizovalo mnoho zmien či uţ v teritoriálnej alebo komoditnej štruktúre zahraničného obchodu. 27
Orientácia teritoriálnej štruktúry na západné štáty bola racionálnym krokom vedúcim k rozvoju českej ekonomiky, nakoľko musela konkurovať ekonomicky a technologicky zdatným obchodným partnerom. Liberalizácia českého zahraničného obchodu počas transformačného procesu so sebou niesla aj nutnosť obchodovania s voľne zameniteľnými menami a svetovými cenami, pretoţe dovtedy sa obchodovalo na báze clearingového rubľa a kontraktnými cenami RVHP, ktoré sa vyznačovali výrazným omeškaním a deformáciami v porovnaní s cenami svetových trhov (Kubišta, V., 2009:245), preto zahraničný obchod zohral významnú úlohu pri prechode z centrálne riadenej ekonomiky na ekonomiku trhovú. Systémové chyby v hospodárskej politike však spôsobili zhoršený prístup českých výrobcov na zahraničné trhy. Aj napriek tomu, ţe novo nastolená demokracia v ČR štedro otvorila zahraničný trh dovozcom, česká politika bola pasívna v podpore vývozu a nevenovala dostatočnú pozornosť opatreniam, ktoré by zjednodušili vstup českých podnikateľských subjektov na ekonomicky vyspelé trhy. Nové impulzy štátu podporiť proexportnú politiku sa objavili v roku 1995 a boli zdôvodňované nepriaznivými výsledkami vývoja vývozu (Svatoš, M., 2009:109 112). Východiská doby poukazovali na zlú situáciu v ekonomike a nutnosť zvýšiť export, pričom vyústili aj do negatívnej situácie obchodnej bilancie v prvých sledovaných rokoch. Čo sa týka teritoriálnej štruktúry, vývoz a dovoz sa orientuje predovšetkým na desať krajín prevaţne z EU. Najväčším obchodným partnerom je Nemecko, s ktorým má ČR pozitívnu obchodnú bilanciu, rovnako ako s ďalšími štátmi Slovenskom, Francúzskom, Rakúskom, Spojeným kráľovstvom a inými. Súčasná situácia však ukazuje, ţe prerušenie, resp. úplné pozastavenie obchodných vzťahov s východnými štátmi bolo príliš unáhleným a ľahkomyseľným krokom, keďţe ČR stratila obchodných partnerov, s ktorými musí svoje kontakty usilovne a opätovne nadväzovať. V tejto kapitole sa preto výklad upriami predovšetkým na vývoj zahraničného obchodu s Európskou úniou ako celkom, pričom 4. kapitola podrobnejšie rozoberie vývoj zahraničného obchodu s najvýznamnejšími obchodnými partnermi z krajín EU. Zmeny vo vývoji sú analyzované hlavne z pohľadu pred a po vstupe do tohto integračného zoskupenia, a zároveň je pod pojmom EU myslená skupina EU 15 od r. 1996 2003, EU 25 od r. 2004 2006 a EU 27 od r. 2007 2011. 28
r. 1996 r. 1997 r. 1998 r. 1999 r. 2000 r. 2001 r. 2002 r. 2003 r. 2004 r. 2005 r. 2006 r. 2007 r. 2008 r. 2009 r. 2010 r. 2011 2.1 Vývoj obchodnej bilancie Českej republiky Proces transformácie sa významne poznamenal aj pod vývoj obchodnej bilancie. Navzdory skutočnosti, ţe vývoz aj dovoz Českej republiky od začiatku sledovaného obdobia takmer neustále rastie, čo reflektuje aj graf 1, obchodná bilancia vykazuje viditeľné výkyvy. Po celú dobu 90. rokov sa obchodná bilancia nachádza v záporných číslach, pričom sa výška deficitov v jednotlivých rokoch značne odlišuje. Graf 1: Vývoj ukazovateľov dynamiky zahraničného obchodu (v mil. Kč) 250 000 200 000 150 000 100 000 50 000 0-50 000-100 000-150 000-200 000 3 000 000 2 500 000 2 000 000 1 500 000 1 000 000 500 000 Obchodná bilancia Vývoz (pravá os) Dovoz (pravá os) Prameň: Databáza zahraničného obchodu ČSÚ, vlastné spracovanie Rekordný bilančný deficit bol zaznamenaný uţ v prvom roku sledovaného obdobia, v roku 1996, pričom bol spôsobený hlavne oţivením českej ekonomiky. Domácnosti disponovali väčším mnoţstvom peňazí, rástol domáci dopyt, a keďţe domáca výroba nedokázala pokryť celkový dopyt, zákonite rástol dovoz zo zahraničia. Na druhej strane citeľný previs dovozu nad vývozom spôsobovalo zhodnocovanie koruny a malé tempo rastu vyspelých trhových ekonomík (ďalej aj VTE ) USA, Japonska či Kanady. Avšak jedným z dôvodov tohto vývoja je aj skutočnosť, ţe nie všetky české výrobky boli schopné plniť náročné poţiadavky vyspelých zahraničných trhov, čím bol ovplyvnený aj domáci trh, ktorý bol nútený prevýšiť vývoz dovozom, čo samozrejme pôsobilo na obchodnú bilanciu ČR. Obdobie recesie českej ekonomiky v rokoch 1996 a 1997, sa tak podpísalo pod schodky obchodnej bilancie, ktoré sa pohybovali okolo 150 mld. Kč. V tomto období tak bolo realizované najniţšie krytie importu exportom, kedy hodnoty oscilujú iba okolo 80 %. 29
Vývoj v ďalších dvoch rokoch naznačoval zlepšenie v podobe zniţovania pasívneho salda obchodnej bilancie. V roku 1998 dochádza ku zníţeniu tempa medziročného nárastu celkového dovozu, keď hodnota dovozu stúpla oproti predchádzajúcemu roku len o 6,4 % v porovnaní s medziročným nárastom 13,9 % v roku 1997, naopak dynamika medziročného zvyšovania vývozu v oboch týchto rokoch dosahuje takmer 18 %. Preto bol aj deficit obchodnej bilancie v roku 1998 pribliţne polovičný oproti hodnote predošlého roka. Tento priaznivejší vývoj bol prerušený uţ v roku 2000, keď sa deficit takmer dvojnásobne zväčšil zo 64,4 mld. Kč v roku 1999 na pribliţne 120 mld. Kč. Príčinu moţno vidieť v rastúcom dopyte po moderných technológiách, nevyhnutne potrebných k úspešnej reštrukturalizácii mnohých českých podnikov, ale aj vo vyššom príleve zahraničných investícií. O nepriaznivý vývoj zahraničného obchodu sa zaslúţila aj recesia svetových ekonomík v roku 2001, spôsobená vývojom zahraničných cien dováţených energetických surovín (najmä ropy a zemného plynu) a zhoršením výmenných relácií (Kubišta, V., 2009:102). Zahraničný obchod Českej republiky sa tak od vzniku samostatnej ČR vyvíja pomerne dynamicky a ani medziročný pokles zaznamenaný v roku 2002 tento trend nijako výrazne nenarušil. V roku 2002 sa prejavili dopady predchádzajúceho roku, kedy svetovú ekonomiku postihlo mnoţstvo politických a ekonomických šokov, medzi ktoré radíme napr. kurzové korektúry na akciových trhoch, teroristické úroky na USA, ktoré vyvolali vojnu, konkurz amerického energetického gigantu Enronu s jeho vplyvom na celý akciový trh a pokles dôvery investorov, zrútenie menovej komisie (currency board) ako znamenie prepadu argentínskej ekonomiky, pokračujúcu krízu tureckého hospodárstva, konflikt na blízkom východe, ai. (Základní vývojové trendy, 2004:13 [online]). Významným medzníkom zahraničného obchodu sa stal rok 2004, v ktorom sa ČR stala súčasťou Európskej únie, respektíve rok 2005, kedy sa dôsledky tohto prepojenia jednoznačne prejavili. Členstvo v EU pozitívne ovplyvnilo výsledky českej ekonomiky, ktorá rastie dynamickým tempom a pozitívne sa vyvíja aj zahraničný obchod, resp. obchodná bilancia. Vstup do medzinárodných integračných štruktúr bol tak prejavom rastúcej politickej dôveryhodnosti Českej republiky, ktorým sa vytvoril aj ekonomický priestor pre napredovanie krajiny. Vychádzajúc z teoretickej roviny, by s rastom dôchodku malo zákonite dochádzať k rastu dovozu, keďţe stúpa dopyt po zahraničnom tovare, avšak v roku 2005 dosiahla obchodná bilancia Českej republiky prebytok, pričom v nadchádzajúcich rokoch sa 30