Prvykrát na našej univerzite DETSKÁ UNIVERZITA ELEKTROTECHNICKEJ FAKULTY ŽU

Transkript

1 6/2005 Prvykrát na našej univerzite DETSKÁ UNIVERZITA ELEKTROTECHNICKEJ FAKULTY ŽU V dňoch 11. až 15. júla sa uskutoční Detská univerzita EF ŽU. Predpokladáme, že táto výnimočná udalosť zaujme aj našich čitateľov. O bližšie informácie sme požiadali prodekana EF pre pedagogickú činnosť doc. Ing. Milana Trunkvaltera, PhD., ktorý ochotne odpovedal na následujúce otázky: Pán prodekan, aká je genéza DU na ŽU? EF ŽU v Žiline je známa svojimi aktivitami v rámci celého Slovenska, o čom svedčí i počet a rozloženie uchádzačov o štúdium na našej fakulte. Na štúdium v akad. roku 2005/06 sa prihlásilo celkom 1002 uchádzačov. Z hľadiska zviditeľnenia EF ŽU v Žiline i v žilinskom regióne vedenie fakulty sa rozhodlo usporiadať v roku 2005 prvý ročník DUEF-ŽU na stupni bakalárik" a v budúcom letnom čase, t.j. v roku 2006, túto akciu opakovať už na dvoch stupňoch bakalárik" a inžinierik". Kto sa môže prihlásiť? Projekt je venovaný deťom základných škôl zo Žiliny a okolia vo veku od 6 do 10 rokov (preto bakalárik). Oboznámi ich s vysokoškolským prostredím a formou hry a zábavy im umožní zoznamovať sa so zaujímavými a praktickými životnými témami - "študovať" ako vysokoškolským študentom. Na stupeň inžinierik sa budú môcť prihlásiť deti vo veku rokov, resp. i naši tohtoroční absolventi stupňa bakalárik". Aké osnovy pripravujete pre "detských vysokoškolákov"? DU sa bude konať v dňoch až vždy v čase od 7.45 h do h v priestoroch EF na Veľkom diele. Orga 1

2 nizátor a autor osnov DUEF - ŽU je kolektív pracovníkov Elektrotechnickej fakulty v spolupráci s Klubom absolventov a priateľov Elektrotechnickej fakulty (KAP). Samotné štúdium bude tvorené uceleným komplexom prednášok univerzitných profesorov a docentov. Témy prednášok vychádzajú z odborného zamerania Elektrotechnickej fakulty, pričom sú zároveň prispôsobené veku a záujmom detí. Niektoré prednášky prednesú i profesori Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity J. A. Komenského v Martine. Témy prednášok sú v zmysle: Ako sa veci hýbu?, Ako počujeme?, Ako a prečo dýchame? Rad prednášok dá poučenie i o tom, ako pracuje telefón, televízor, ako bráni naše telo bunková polícia a podobne. Celkove je ich pripravených 21. Po prednáške deti budú môcť klásť vyučujúcim otázky. Prednášky budú doplnené praktickými ukážkami buď priamo počas prednášky, alebo cvičeniami v laboratóriách fakulty. Harmonogram každého dňa je zložený zo 4 dopoludňajších prednášok v trvaní 45 minút s 15- minútovými prestávkami. Po bloku prednášok nasleduje 2-hodinová prestávka na obed. Po obednej prestávke sú pre deti pripravené exkurzie do vybraných laboratórií, kde uvidia praktické ukážky a experimenty doplňujúce dopoludňajší program. Moderné zabezpečenie spoľahlivosti a bezpečnosti vlakovej dopravy deti uvidia v rámci častí popoludňajších programov v dopravnom laboratóriu s modelovým koľajiskom Fakulty prevádzky a ekonomiky v dopravy a spojov a v počítačových učebniach Elektrotechnickej fakulty, kde sú pre ne pripravené i počítačové hry dopĺňujúce témy prednášok a v prípade priaznivého počasia aj zaujímavými hrami s tematikou prednášok na športoviskách Žilinskej univerzity. Aké bude ich materiálne zabezpečenie, režim dňa? Deťom počas štúdia budú zabezpečené obedy v stravovacom zariadení ŽU, pitný režim a pedagogický dozor. Deti dostanú Výkazy o štúdiu - indexy, podobne ako vysokoškolskí študenti. Na prvom stretnutí obdržia farebné tričko s logom detskej univerzity. Podrobnejšie informácie o DUEF, zoznam prednášok, ako i samotné prednášky sú už teraz publikované na internetovej stránke detskej univerzity Akou formou ukončíte DU? Štúdium bude ukončené slávnostnou promóciou za prítomnosti rodičov a príbuzných, na ktorej dekan EF študentom odovzdá diplomy a prizná titul "bakalárik". Podmienkou získania uvedeného titulu je absolvovanie minimálne štyroch z piatich dní letného štúdia. V prípade záujmu bude možné v štúdiu pokračovať v ďalšom kurze počas ďalších letných prázdnin, kde budú môcť žiaci získať následne diplom "inžinierik". Veríme, že deťom formou detskej univerzity spríjemníme letné prázdniny a hlavne vzbudíme v nich záujem získavať nové informácie a vedomosti z ich najbližšieho okolia. Za rozhovor ďakuje -in 2

3 Úloha odborovej organizácie pri realizácii Európskeho vysokoškolského priestoru" na Slovensku 1. Skoro každý na Slovensku vie, že efektívna stratégia do budúcnosti by mala spočívať v budovaní znalostnej ekonomiky s vysokou mierou pridanej hodnoty. Tá sa opiera predovšetkým o kvalitne vzdelané obyvateľstvo. Preto je alarmujúca výročná správa OECD o vzdelanostnej úrovni krajín. Podľa nej je Slovensko na konci tabuľky krajín OECD vo výdavkoch na vzdelávanie v prepočte na hlavu a občania Slovenska sa rekordne krátko a nedostatočne vzdelávajú. Ak bola správa pre našich reformátorov nepríjemná (a preto ignorovaná), skutočne Jóbovou zvesťou je správa UNDP o miléniálnych rozvojových cieľoch (http"//mdgr.undp.sk/ reports.php?sub=sk), ktorá upozorňuje na skutočnosť, že náš malý samozvaný podtatranský tiger" má najnižšiu dynamiku rastu ľudských zdrojov spomedzi nových členov EÚ. Dlhodobo pretrvávajúci nízky podiel obyvateľstva v postsekundárnom vzdelávaní už teraz zakladá predpoklad na budúce zaostávanie krajiny", hovorí správa. S 10,6 % vysokoškolsky vzdelanými dospelými sa Slovensko radí na najnižšie priečky v rozšírenej EÚ. V priemere má EÚ vo veku rokov 21,3 % vysokoškolsky vzdelaných, v susednom Maďarsku je to 14,5 %, v Litve 19,2 %, v Estónsku 28,3 % a v Lotyšsku dokonca 45,2 %. UNDP konštatuje, že hoci počty prijatých na vysoké školy u nás rastú, zaostávanie za EÚ sa naďalej prehlbuje! Nečudo, vláda Mikuláša Dzurindu je suverénne na chvoste v podpore vzdelávania. Hoci Slovensko nie je najchudobnejšou novou krajinou únie, do vzdelávania investuje v pomere k svojmu HDP najmenej. Takzvaný index politickej podpory vzdelávania je na Slovensku hanebne nízky. Ak je v najprogresívnejšom Estónsku vyčíslený ako 100 %, v Lotyšsku má hodnotu 98 percent, v Maďarsku 76 %, v Česku 74 % - a na Slovensku 55 %. Slovenská republika sa ešte pred svojím vstupom do EÚ prihlásila k záverom Bolonského a Sorbonského procesu, čo potvrdila podpisom ministra školstva a účasťou ministrov na následných fórach. Dôsledkom bola výrazná redukcia študijných odborov na slovenských vysokých školách, ktorá mala za cieľ intenzifikáciu vzdelávania a odstránenie extenzivity, nekompaktibilnej s európskymi normami. V súlade s tým prebiehalo aj obsahové prispôsobenie zostávajúcich študijných odborov a programov, aby mohli byť kompaktibilné s európskymi vysokými školami. Následkom tejto reštrukturalizácie je práve prebiehajúca akreditácia študijných odborov a programov, ktorá sa realizuje v zmysle kritérií odvodených zo záverov konferencií v Bologni, Sorbone, Prahe atď., a ktorá prebieha postupne na všetkých verejných vysokých školách v Slovenskej republike. Problémy: Bolonský a sorbonský proces, (jeho zmysel a podmienky realizácie na Slovensku) sa stali viac záležitosťou vládnych inštitúcií. Vysoké školy do procesu tvorby zásad a usmernení vstupovali len prostredníctvom Rektorskej konferencie prípadne Rady vysokých škôl, no ich hlasy často neboli vypočuté. Zákon o vysokých školách (2001) značne centralizoval riadenie vysokých škôl a odobral viaceré akademické práva jednotlivým fakultám i vysokým školám. Napriek centrálnemu riadeniu sa informácie o sorbonskom a bolonskom procese nedostávajú dostatočne včas a s príslušným výkladom na nižšie stupne riadenia, čím vzniká celý rad nedorozumení, a nakoniec aj spomalenie procesu. Odborové organizácie aj vinou už spomínaného zákona o vysokých školách z roku 2001 a nového všeobecného Zákonníka práce z roku 2002 stratili celý rad práv, medzi iným aj možnosť zasahovať do spomínaného procesu vyjednávaním a prípadnou diskusiou. Výsledkom je, že v procese reštrukturalizácie slovenských verejných vysokých škôl dochádza k čoraz väčšiemu sociálnemu zneisteniu pedagogických a vedeckých pracovníkov. Pracovné zmluvy sú uzatvárané na dobu určitú, a v dôsledku viac ako 15 rokov trvajúceho znižovania rozpočtu pre vysoké školy i k reálnemu poklesu miezd (hoci nominálne mzdy rástli). Status zmluvných platov" vysoké školy v dôsledku finančného poddimenzovania využívajú skôr na ešte väčšie zníženie reálnych miezd. 3

4 Pre verejné vysoké školy ráta štátny rozpočet na rok 2005 s financiami v objeme 10,7 mld. Sk. V porovnaní s rokom 2004 je to nárast o 13,3 %, čo predstavuje 1,3 mld. Sk. Na prvý pohľad je to celkom slušný nárast. Ako to však inak vyzerá, ak z uvedenej sumy do rezortu zdravotníctva sa hneď presúva 550 mil. Sk. A to nie je všetko, čo sa odkrojuje zo štátnych príspevkov pre vysoké školy. Štát veľkoryso" presunul majetok na vysoké školy. Movitý i nemovitý. Ten movitý sa vďaka svojej starobe dá formálne odpísať, hoci spravidla aspoň časť z neho používa naďalej. Horšie je to s tým nemovitým. Školy musia platiť daň z nehnuteľnosti. Niektoré mestá boli veľkorysé. Odpustili, alebo podstatne znížili školám daň z nehnuteľností. Napríklad Žilina a Trenčín celkom túto daň školám odpustili. Trnava ponechala symbolickú päťpercentnú daň. Naproti tomu Bratislava ponechala školám úplnú daň. A tak pre najväčšie bratislavské univerzity sú to rádovo desaťmiliónové položky. Aby sa však aj napriek tomu vysoké školy príliš nerozšupli", musia počítať so zvýšenými nákladmi za energiu, dopravu, vodné a stočné. Rozpočet každej univerzity musí už tento rok zohľadniť aj povinné odpisy. Tie síce možno chápať ako určitú investíciu do budúcnosti, ale financie treba vydeliť teraz. Aký bude podiel vysokých škôl v štátnom rozpočte v ďalších rokoch? V roku 2006 sa predpokladá zvýšenie podielu zo štátneho rozpočtu na 11,9 mld. Sk a v roku 2007 na 12,7 mld. Sk. A aké majú byť celkové zdroje do vysokého školstva? V roku 2006 by mali prekročiť 14 miliárd SK, čo by malo tvoriť 0,94 % podiel na HDP a v roku 2007 by mali celkové financie na vysoké školy prekročiť 15 miliárd Sk, čo by malo predstavovať 0,93 % podiel z HDP. Teda napriek absolútnemu nárastu, znížený podiel na HDP. Presun majetku do správy VŠ premieňa vysoké školy na trhové ustanovizne, kde vzdelávací proces je vytláčaný inými komerčnými záujmami v snahe získať chýbajúce finančné prostriedky (na ŽU predaj majetku, pozemkov). Finančné dôsledky platenia miestnych daní za nehnuteľnosti odoberajú najmä z najväčších univerzít nepomerne veľkú časť štátnych dotácií. Do správnych rád jednotlivých VŠ sa zástupcovia odborov nedostali, a tak nemôžu presadzovať záujmy pedagógov a vedeckých pracovníkov, ani ostatných zamestnancov. Podstatnú zmenu tejto situácie by mala vniesť ambiciózny projekt MINERVA - mobilizácia inovácií v národnej ekonomike a rozvoj vedecko-vzdelávacích aktivít, projekt, ktorý bol vypracovaný na Ministerstve financií SR. Projekt MINERVA vychádza zo Stratégie konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010: Národnej lisabonskej stratégie. Táto stratégia, okrem úspešného dokončenia štrukturálnych reforiem a udržania výsledkov, predpokladá sústredenie sa do roku 2010 na rozvoj štyroch oblastí, ktoré najviac podporia rast tvorivého potenciálu slovenskej ekonomiky (ľudské zdroje a vzdelávanie, informačná spoločnosť, podnikateľské prostredie, veda, výskum a inovácie). Projekt Minerva je zameraný na dosiahnutie konkrétnych výsledkov v týchto oblastiach. Jedným z konkrétnych krokov má byť zlepšovanie kvality učiteľov, okrem iného je potrebné zatraktívniť učiteľské povolanie pre kvalitných mladých pedagógov". Na úrovni vysokých škôl predpokladá projekt nevyhnutnosť zamerať sa na rozšírenie kapacít a výrazné zvýšenie kvality. Nástrojmi na dosiahnutie týchto cieľov by mali byť predovšetkým: - zlepšiť prístupnosť vzdelávania zvýšením dostupných finančných zdrojov aj prostredníctvom kombinácie spoluúčasti študentov na hradení nákladov na štúdium, garantovaných pôžičiek a sociálnych štipendií, - zvýšiť kvalitu a konkurenciu pri poskytovaní vysokoškolského vzdelávania, - stimulovať väčšiu vnútornú diferenciáciu a prispôsobenie činnosti vysokých škôl potrebám trhu, - zvýšiť účasť vysokých škôl na napĺňaní ekonomických a sociálnych potrieb spoločnosti, - podporiť mobilitu študentov a pedagógov, ktorá sa musí stať automatickou súčasťou vzdelávania. 4

5 V nádväznosti na projekt Minerva vzniká rad otázok: Čo má byť teda budúcou konkurenčnou výhodou Slovenska? Kvalitná, ale lacná pracovná sila? A na akej odbornej a vedeckej úrovni? Ak na vysokej, tak kto ju bude pripravovať? Neadekvátne platení učitelia, špecialisti, výskumní a vedeckí pracovníci? A takto možno pokračovať. Úlohy odborovej organizácie: Odborové organizácie by sa mali v oveľa väčšej miere podieľať na procese realizácie projektov Európsky vysokoškolský priestor" a Európsky vedecký priestor". Ich účasť vidím v tom, aby participovali na diskusiách o spomínaných programoch a ich praktickej aplikácii v jednotlivých regiónoch Slovenska. Dialóg má byť zameraný nielen voči vládnym a štátnym inštitúciám, ale i voči svojim členom, ktorí by mali získať čo najkompetentnejšie informácie. Napríklad o dôsledkoch nariadenia vlády, o dôsledkoch správania sa akreditačnej komisie, o možnostiach získavania európskych fondov, o zmenách v pracovnoprávnych podmienkach v kreditovom systéme, o zmluvných platoch a pod. Iba so znalos-ťou veci a s vedomosťami zo skúseností z iných krajín môžu predvídať vývoj na Slovensku a pripravovať argumenty pre zvyšovanie sociálneho statusu svojich členov a nie ich znižovanie. Záujmom odborových organizácií by malo byť presvedčovanie vlády a štátnych a zamestnaneckých inštitúcií o nevyhnutnosti vyrovnávať sociálny status pedagógov a vedeckých pracovníkov v súlade s európskym štandardom. Zvýšenie sociálneho statusu (platov, podmienok práce, možnosti ďalšieho zvyšovania kvalifikácie, mobilita, jazyková príprava) je rovnako dôležitým nástrojom plnenia strategickej úlohy vytvárania európskeho vysokoškolského priestoru ako terajšia reštrukturalizácia slovenských vysokých škôl. Odborové organizácie by nemali pripustiť, aby sa slovenskí pedagógovia a vedeckí pracovníci stali najlacnejšou", ale kvalifikovanou pracovnou silou v EÚ. Tento precedens by mohol vytvoriť tradíciu, ktorá z pôvodnej a funkčnej mobility pracovníkov VŠ vytvorí únik inteligencie a generačnú diskontinuitu, čím mnohonásobne prehĺbi asymetrický vývoj jednotlivých regiónov Slovenska. Slovensko sa vo vzdelávacom procese môže potom stať len perifériou Európy. Odborové organizácie by v budúcnosti mali nachádzať nové formy spolupráce so študentmi (výmena informácií, spoločné podujatia, spoločný tlak na podmienky otvorenej diskusie a pod.) a nachádzať spoločnú reč pri presadzovaní sociálnych podmienok študentov, pedagógov a vedeckých pracovníkov s cieľom dosiahnuť európsky štandard. Priemerné platy zamestnancov na Žilinskej univerzite v roku 2004 VŠ učitelia spolu Sk RNDr. Ladislav Vikisály predseda Rady ZO OZ PŠaV ŽU profesori Sk docenti Sk odbor. asistenti Sk asistenti Sk lektori Sk výskum a vývoj spolu Sk výskumní pracovníci s VŠ Sk nepedagogickí pracovníci spolu Sk odborní zamestnanci Sk 5

6 ostatní zamestnanci Sk prevádzkoví zamestnanci Sk študentské domovy pracovníci menzy priemerný plat na ŽU Sk Sk Sk ZÁSADY PRE TVORBU A POUŽITIE SOCIÁLNEHO FONDU NA ROK 2005 Všeobecné ustanovenia 1. Tieto zásady upravujú tvorbu, použitie, podmienky čerpania, rozpočet a zásady hospodárenia s prostriedkami sociálneho fondu (ďalej len SF") v pôsobnosti zamestnávateľa. Príspevok zo SF sa poskytuje rodinným príslušníkom a bývalým zamestnancom, ktorých zamestnávateľ alebo jeho právny predchodca zamestnával ku dňu odchodu do dôchodku. Odborová organizácia aktívne spolupracuje so zamestnávateľom na tvorbe rozpočtu a použití SF. 2. V priebehu roka sa môže rozpočet SF v jednotlivých položkách upravovať podľa potrieb zamestnancov po odsúhlasení zamestnávateľom a odborovou organizáciou. 3. Nevyčerpané finančné prostriedky SF prechádzajú do nasledujúceho obdobia. 4. Prostriedky SF sa vedú na samostatnom účte zamestnávateľa č. ú.: /1100. Na tento účet sa prostriedky prevádzajú vo výške 1/12 do 15 dní kalendárneho mesiaca vo forme preddavkov z predpokladaného ročného základu na určenie povinného prídelu. Zúčtovanie povinného prídelu vykoná zamestnávateľ najneskôr do konca druhého mesiaca v nasledujúcom kalendárnom roku. 5. Zamestnávateľ je povinný odsúhlasiť všetky výdavky zo SF s odborovou organizáciou. 6. Za dodržiavanie pravidiel o hospodárení zo SF je zodpovedný poverený zamestnanec zamestnávateľa - p. Mitková. Rozpočet sociálneho fondu 1. Predpokladaný príjem sociálneho fondu na rok 2005 a) Povinný prídel vo výške 1 % ,- Sk b) Prídel do výšky 0,5 % podľa 3 ods. 1b 0,1 % ,- Sk c) Zostatok SF z predchádzajúcich rokov ,- Sk Spolu: 2. Výdavky zo Sociálneho fondu na rok ,- Sk a) Stravovanie ,- Sk b) Na dopravu do zamestnania a späť ,- Sk 6

7 c) Sociálna výpomoc nenávratná ,- Sk d) Darcovstvo krvi ,- Sk e) Príspevok pri narodení dieťaťa ,- Sk f) Liečebná starostlivosť ,- Sk g) Športové aktivity zamestnancov ,- Sk h) Príspevok zamestnancov na regen. prac. sily a kultúru ,- Sk i) Príspevok na detské rekreácie ,- Sk j) Príspevok ma stretnutie dôchodcov ,- Sk k) Kolektívne vyjednávanie ,- Sk l) Poplatky banke, úroky ,- Sk m) Rezerva ,- Sk Použitie a pravidlá čerpania sociálneho fondu a) Zamestnávateľ poskytuje zamestnancom na závodné stravovanie v svojej jedálni nad rámec všeobecne platných predpisov ( 152 ZP) na jeden odobratý obed príspevok vo výške 3,-Sk, ak dôjde k zvýšeniu ceny obeda bude príspevok 5,- Sk. b) cestovné: 300,- Sk každý zamestnanec s trvalým pobytom v Žiline 500,- Sk každý zamestnanec s trvalým pobytom mimo Žiliny a s príjmom vyšším ako 8000,- Sk 2 x 500 Sk každý zamestnanec s trvalým pobytom mimo Žiliny a s príjmom 8000 Sk a menším c) maximálna výška 5000,- Sk diferencovane podľa sociálnej situ-ácie v rodine raz za dva roky (úmrtie rodinného príslušníka, živelná pohroma, ťažký úraz a pod.) d) 500,- Sk za jeden odber krvi e) 2000,- Sk každý zamestnanec pri narodení dieťaťa f) za povinné poplatky v kúpeľoch, max. 600,- Sk g) poplatky za prenájom plavárne, telocvične, športovísk, ceny pre výhercov súťažiach zamestnancov h) jednorázový príspevok na kultúru a rekreáciu do výšky 800,- Sk na zamestnanca (jún - júl) i) 500,- Sk na dieťa zamestnanca, ktoré sa zúčastní rekreácie poriadanej ŽU j) 100,- Sk na účastníka - dôchodcu ŽU na občerstvenie a spomienkový darček k) príspevok na odborovú organizáciu na náklady spojené s kolektívnym vyjednávaním l) poplatky banke, úroky m) na nepredpokladané celoplošné výdavky zamestnancov. Rada ZO OZ PŠaV ŽU 7

8 OMNIA obhájila zlato V dňoch júna sa Fakultný miešaný spevácky zbor FPV OMNIA zúčastnil 11. ročníka medzinárodnej bienálnej súťaže vysokoškolských speváckych zborov Akademická Banská Bystrica Dvadsaťštyričlenné vokálne teleso súťažilo v kategórii komorných zborov spolu so speváckymi zbormi Jána Cikkera z Fakulty humanitných vied a Mladosť z Pedagogickej fakulty UMB z Banskej Bystrice a speváckym zborom z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka z Trenčína. Medzinárodná porota s predsedom prof. Dr. h. c. Ondrejom Lenárdom z Bratislavy udelila Trenčínu bronzové pásmo a v zlatom pásme sa umiestnili Mladosť na treťom mieste, OMNIA na druhom mieste a spevácky zbor Jána Cikkera na prvom mieste. Žilinčania obhájili zlaté pásmo i umiestnenie spred dvoch rokov. Okrem zlata bola Žiline odovzdaná mimoriadna cena Cena bansko-bystrického diecézneho biskupa za interpretáciu sklady so sakrálnou tematikou za skladbu Pekka Kostiainena Gloria. Dirigentka Mgr. Monika Bažíková z Katedry hudby FPV ŽU bola odbornou porotou vyzvaná, aby dirigovala spojený zbor pozostávajúci z členov 9 zúčastnených speváckych zborov z Čiech, Poľska a Slovenska na záverečnom podujatí po galakoncerte a vyhlásení výsledkov. S týmto mohutným zoskupením uviedla študentskú hymnu Gaudeamus igitur. Z medzinárodných zborov v iných kategóriách súťažili zoskupenia z Čiech (Plzeň, Český Těšín) a Poľska (Walcz, Toruň). Ukrajinský zbor z Kyjeva sa na súťaž nedostavil. Zo slovenských zborov okrem vyššie spomínaných účinkoval ešte spevácky zbor z Prešova, ktorý sa stal i laureátom súťaže. V zlatom pásme sa vo všetkých troch súťažných kategóriách umiestnili štyri slovenské zbory: Prešov, Banská Bystrica (spevácky zbor Jána Cikkera a Mladosť) a Žilina, čím môžeme s hrdosťou usúdiť, že OMNIA zo Žiliny patrí k zlatému štvorhviezdiu" najkvalitnejších vysokoškolských akademických speváckych zborov na Slovensku. Prekvapením bolo to, že sa na festivale nezúčastnili spevácke zbory z učiteľských fakúlt z Bratislavy, Trnavy, Nitry a Ružomberka. Zbor OMNIA nadviazal priateľské kontakty so speváckym zborom z Univerzity Mikuláša Kopernika v Toruni. Toruňská univerzita má až 14 fakúlt, ale hudba sa na univerzite nevyučuje. V speváckom zbore spievali študenti medicíny, geografie, filozofie, technických a iných odborov, čo je potvrdením myšlienky, že humanizácia technicky zameraných vysokých škôl prostredníctvom hudby a spevu je relevantná a v zahraničí bežná. To, že OMNIA dosiahla vynikajúce výsledky na medzinárodnom podujatí, prispela najmä dirigentka zboru Mgr. Monika Bažíková a manažér zboru Mgr. Boris Schubert z Katedry hudby FPV. Obaja sa výrazne podpísali pod úspechy speváckeho zboru svojím umeleckým a organizačným zanietením, osobným vkladom a odbornými zručnosťami. Zbor má i veľkú podporu vedenia FPV, ktoré vynaložilo nemalé úsilie na to, aby sa zbor mohol rozvíjať, prezentovať svoju prácu a šíriť dobré meno fakulty i celej univerzity doma i v zahraničí. Nemalú mieru na získaných oceneniach majú aj členovia zboru, študenti, ktorí počas skúškového obdobia nacvičovali dennodenne počas dvoch týždňov. Členom a vedeniu Fakultného speváckeho zboru OMNIA želáme veľa úspechov a krásnych chvíľ na všetkých podujatiach, na ktorých svojím spevom rozdávajú radosť iným ľuďom. Mgr. art. Juraj Ruttkay Katedra hudby FPV 8

9 Žilinský seminár akademických knižníc 05 Spolupráca akademických knižníc" bolo motto posledného tohtoročného seminára akademických knižníc SR, ktorý sa konal na Žilinskej univerzite 7. júna 2005 už desiatykrát. Jubilejné stretnutie podnietilo asociáciu k spomienke na prvé spoločné rokovania. Akademické knižnice pôvodne ako vysokoškolské knižnice sa spontánne rozhodli pre pravidelné rokovania ešte v roku 1993 na Univerzite M. Bela v Banskej Bystrici, na ktoré nadviazalo ďalšie stretnutie o rok v Banskej Bystrici a v roku 1995 v Bratislave. 9 Hostia seminára: PhDr. Barbora Ramajzlová, predsedníčka Asociácie knižníc VŠ ČR a Frank F. Starman, Akademické kníhkupectvo a vydavateľstvo Praha, sponzor seminára Od roku 1996 pravidelným miestom rokovania a organizovania seminárov akademických knižníc je naša univerzita. Počas týchto desiatich ročníkov sa semináre postupne profilovali a stali sa platformou na riešenie najdôležitejších úloh aktuálne kladených pred akademické knižnice. Dôležitou skutočnosťou je pravidelná účasť zástupcov jednotlivých rezortov MŠ SR, ako aj MK SR, SNK a iných odborných inštitúcií, vrátane zahraničných. Seminár 05 uviedol M. Pokorný, prorektor ŽU, rokovanie viedla M. Sakalová. Jednotlivé príspevky akcentovali strategickú a kooperatívnu úlohu pri systematickom zabezpečovaní a zvyšovaní úrovne a kvality knižnično-informačných služieb a prístupu do elektronických informačných zdrojov. Požadovanú úroveň je možné najefektívnejšie dosiahnuť získaním národnej alebo akademickej licencie predložením centrálnych projektov akademických knižníc a vytvorením jednotného používateľského rozhrania k relevantným interným a externým informačným zdrojom pre vedu, výskum a vzdelávanie. Tento zámer je podporovaný aj zo strany MŠ SR, ako vo svojom príspevku uviedla D. Šipošová, vedúca Oddelenia informačných technológií MŠ SR. V príspevkoch boli zhodnotené centrálne projekty s poukázaním na využívanie externých informačných zdrojov (EIZ) za rok 2004 a ich štatistické vyhodnotenia v rámci zapojených univerzít (na ilustráciu: počet prístupov do Web of Science bol , čo predstavuje hod.). Vychádzajúc zo štatistiky využívania EIZ akademické knižnice predložili centrálne projekty na obnovu ich licencie a kontinuitu prístupu aj v tomto roku. Prezentované boli tiež nové centrálne projekty, týkajúce sa sprístupnenia ďalších titulov EIZ, projekt

10 IBAK zameraný na vytvorenie jednotnej informačnej brány akademických knižníc pre prístup do online katalógov, e-záverečných prác, plnotextových databáz a citačných indexov a II. etapa projektu Budovania digitálnych akademických knižníc, zber a sprístupnenie úplných textov publikácií slovenských univerzít, vrátane zapojenia sa do medzinárodného distribuovaného archívu týchto prác. Na rokovaní seminára účastníci prijali niektoré odporúčania: - venovať zvýšenú pozornosť propagácii využívania elektronických informačných zdrojov, - definovať dlhodobý projekt zabezpečenia centrálneho prístupu k EIZ v rámci Rozvojových projektov MŠ SR, - prezentovať v širšom rozsahu aktivity akademických knižníc na iných odborných podujatiach (UNINFOS). Konkrétne informácie sú prístupné na linke: PhDr. Marta Sakalová riaditeľka UK ŽU Žilinská Univerzita v Žiline; Výučbové priestory časť A", pavilón AB" Vláda SR uznesením č. 749 z 15. augusta 2001 schválila správu o postupe zabezpečenia prípravy stavby Žilinská univerzita v Žiline Výučbové priestory Veľký diel na začatie v roku Predpoklad dokončenia etapy A Pavilón AA bol v roku Pre plynulé pokračovanie stavby v roku 2005 bola vo februári 2004 Ministerstvu školstva zaslaná požiadavka na zaradenie stavby pavilónu AB" do menovitého zoznamu stavieb s predpokladaným finančným objemom tis. Sk s tým, že časť finančných prostriedkov vo výške tis. Sk bude z vlastných zdrojov univerzity a tis. Sk bude zo štátneho rozpočtu. Na základe predbežného prísľubu z MŠ SR o zaradení predmetnej stavby do plánu na rok 2005 bola vypísaná verejná súťaž na výber dodávateľa, ktorá bola zverejnená vo Vestníku verejného obstarávania č. 19 zo dňa Do verejnej súťaže sa prihlásilo celkom 6 uchádzačov, ktorým boli poskytnuté súťažné podklady. Do stanoveného termínu doručili svoje ponuky nasledujúci uchádzači: 1. EURO BUILLDING, a. s., Družstevná 2, Bratislava 2. DOPRASTAV, a. s., Drieňová 27, Bratislava 3. SIBAMAC, a. s., Stará Vajnorská 25, Bratislava 4. REaMOS, s. r. o., Nábrežná 1212, Kysucké Nové Mesto 5. SKANSKA CZ Praha, odštepný závod, Škarniclova 1, Skalica 10

11 Výberová komisia vymenovaná rektorom, po preverení všetkých doručených ponúk a na základe splnenia podmienok stanovených v súťažných podmienkach na svojich zasadnutiach na základe stanovených hodnotiacich kritérií, vybrala víťazného uchádzača, ktorým sa stala firma DOPRASTAV, a. s., Drieňová 27, Bratislava. S víťazným uchádzačom bola podpísaná zmluva o dielo na realizáciu stavby dňa a následne boli prerokované podmienky prípravy a odovzdania staveniska. Dňa sa uskutočnilo za účasti zástupcov investora a dodávateľa stavby odovzdanie staveniska a v tento deň boli aj začaté prípravné práce na elektrickej prípojke k stavbe a terénne úpravy staveniska. Celkový náklad stavby podľa ponuky víťazného uchádzača je tis. Sk. Na rok 2005 ministerstvo školstva vyčlenilo čiastku tis. Sk na realizáciu stavebnomontážnych prác. Termín začatia stavby podľa zmluvy bol a dokončenie očakávame Dokončenie je však závislé od plynulého financovania a pridelení finančných prostriedkov z MŠ SR na rok 2006 ako i na zabezpečení a financovaní stavby z vlastných zdrojov. Spoluúčasť ŽU na dofinancovaní stavby predstavuje objem viac ako 30 mil. Sk. Spresnenie tejto čiastky závisí od dodatkov k základnej zmluve, ktoré budú zohľadňovať spresňujúce podmienky upraveného projektu. ŽU si musí uvedenú čiastku spolufinancovania zabezpečiť z vlastných zdrojov, a to buď financovaním z čistého zisku (toto nám zatiaľ hospodársky výsledok neumožňuje), alebo z mimorozpočtových zdrojov, napr. výnosy z odpredaja dubiózneho majetku. V roku 2005 plánujeme získať tieto zdroje odpredajom UVZ Súľov, prípadne bývalej budovy D rektorátu, bloku I na UZ Hliny V. alebo bloku B na Hurbanovej ul. Najväčším problémom pravdepodobne bude získať potenciálnych kupcov na uvedené nehnuteľnosti. V týchto dňoch sa projektová dokumentácia upravuje vzhľadom na definitívne rozhodnutie o umiestnení budúceho užívateľa pavilónu "AB". Vedenie univerzity po prehodnotení organizačných, technických a hlavne strategických cieľov rozhodlo umiestniť do nového objektu Fakultu prírodných vied a pracoviská z hygienicky nevyhovujúcich UNIMO buniek Elektrotechnickej fakulty a Ústavu informačných a komunikačných techno-lógií. Pavilón AB" je súčasťou stavby Výučbové priestory časť A" a nadväzuje na už stojaci pavilón AA" (rektorát). Počas výstavby hlavne pri zhutňovacích prácach štrkového podložia pilotážnej úrovne a pri samotnej pilotáži budú vznikať vibračné účinky, ktoré sa budú prenášať i do budovy rektorátu. Preto upozorňujeme pracovníkov rektorátu a vyučujúcich, že tieto nepriaznivé účinky vibrácií môžu spôsobovať väčší hluk v budove a môže dochádzať k posunom voľne položených predmetov na skrinkách a poličkách. Prosíme zamestnancov ŽU o zasielanie pripomienok na zlepšenie prác a riešení pre uvedenú výstavbu pavilónu AB". Vzhľadom na skutočnosť, že pavilón AB" je obdobný ako pavilón AA", čo do konštrukčného riešenia i dispozičného usporiadania, pripomienky na zlepšenie riešení a vylepšení niektorých detailov, ktoré na pavilóne AA" postrehli pracovníci rektorátu a vyučujúci a mohli by sa uplatniť pri výstavbe pavilónu AB" na jeho vylepšenie počas realizácie, zasielajte v písomnej forme (prípadne mailom) priamo kvestorovi ŽU Ing. Ladislavovi Cimerákovi a v kópii na odbor investičný a verejného obstarávania (mail: matousek@rekt.utc.sk). Ing. Ladislav Cimerák kvestor ŽU 11

12 Návšteva z čínskej univerzity V dňoch júna 2005 privítala Žilinská univerzita vedenie čínskej Southwest Jiaotong University (SWJU) Chengdu v zastúpení rektora prof. Zhou Benkuan, dekana Fakulty dopravných vied prof. Zhang Dianye a dekanku Fakulty medzinárodných štúdií prof. Ye Rong. SWJU ( bola založená v r so sídlom v Shanaiguan. V súčasnosti sa nachádza v 3,5- miliónovom meste Chengdu, ktoré je hlavným mestom Sečuánskej provincie. Univerzita má 11 fakúlt, 38 katedier a 16 výskumných pracovísk. Momentálne študuje na SWJU okolo študentov, ktorých výučbu zabezpečuje pedagogických pracovníkov. Univerzita patrí k trom popredným vzdelávacím inštitúciám v Číne. Kontakt na SWJU sprostredkoval Výskumný ústav TDJ v Harbine, s ktorým má Fakulta riadenia a informatiky už niekoľkoročnú spoluprácu v oblasti simulačných programov. Na oficiálnom rokovaní uskutočnenom v zasadačke rektora Žilinskej univerzity prezentoval prorektor prof. Marián Dzimko štruktúru Žilinskej univerzity a zástupcovia jednotlivých fakúlt ich aktivity predovšetkým vo 12

13 výskumnej oblasti. Prorektor prof. Milan Dado naznačil možnosti spolupráce v rámci programu Erasmus Mundus, ako aj možnosti vzájomných výmenných pobytov študentov a pedagogických pracovníkov. Vzhľadom na to, že SWJU je svojou štruktúrou a odborným zameraním Žilinskej univerzite blízka, ukazujú sa možnosti dobrej perspektívnej spolupráce. Na záver pobytu bola podpísaná bilaterálna zmluva medzi Southwest Jiaotong univerzitou a Žilinskou univerzitou. doc. Ing. Juraj Slovák, PhD. EUROSTEEL 2005 ŠTVRTÁ KONFERENCIA O OCEĽOVÝCH A SPRIAHNUTÝCH KONŠTRUKCIÁCH V dňoch 8. až 10. júna 2005 sa v Maastrichte uskutočnila najväčšia európska konferencia zameraná na oblasť oceľových konštrukcii. Zorganizovali ju tri významné európske univerzity, a to Université de Liége (Belgicko), Rheinisch-Westfälische Technische Hochschule Aachen (Nemecko) a Technische Universiteit Eindhoven (Holandsko) spolu s organizáciou ALMA, reprezentujúcou univerzitnú sieť excelencie v euroregióne Mohan-Rýn. Zišlo sa tu celkom 374 odborníkov a popredných vedeckých pracovníkov z Európy a z ďalších krajín všetkých kontinentov sveta, od Japonska až po Brazíliu. Zasadanie začalo deviatimi úvodnými generálnymi referátmi. V štyroch auditóriách dvoch fakúlt Universiteit Maastricht odznelo ďalších 185 vybratých prednášok. Formou postérov prezentovali svoje výsledky výskumu ďalší 81 prednášatelia. V trojzväzkovom zborníku z konferencie je publikovaných celkom 260 príspevkov, ktoré prešli odbornou aj jazykovou korektúrou Zábery z dvoch auditórií počas sekcií Stavebná fakulta Žilinskej univerzity sa na tejto akcií prezentovala tromi príspevkami z katedry stavebných konštrukcií a mostov. Prof. Ing. J. Bujňák, CSc. a Ing. J. Odrobiňák, PhD. pripravili referát o nelineárnom návrhu spriahnutých oceľobetónových mostných konštrukcii. Prof. Ing. J. Vičan,CSc. a jeho doktorand Ing. F. Kurčík, ktorý pricestoval na konferenciu z Clermont- -Ferrand vo Francúzsku, prezentovali naše výsledky výskumu z oblasti spoľahlivosti mostov v prevádzke. A. Bouchair z Université Blaise Pascal a náš doktorand Ing. Ján Bujňák sa zaoberali výstižnejším návrhom spriahnutých trámov. Autor ako aj Ing. František Kurčík pred svojimi postérovými prezentáciami 13

14 Prezentácia výsledkov výskumu v oblasti oceľových a spriahnutých oceľobetónových konštrukcií na tomto významnom medzinárodnom fóre určite prispela k zviditeľneniu nášho výskumu ako aj katedry, fakulty a univerzity v zahraničí. Mladším pracovníkom poskytla možnosť konfrontovať svoje vedecké aktivity so svetovým trendom v odbore. Vďaka priaznivcovi ŽU prof. Blažekovi, členovi vedeckej rady našej EF a dlhodobému pracovníkovi RWTH, ktorý ochotne sprostredkoval oficiálnu návštevu tejto významnej inštitúcie má naša univerzita významnú spoluprácu s Aachen. Dňa 9. júna tak rektora J. Bujňáka v sprievode prof. J. Vičana prijal prorektor Armin Heinen. Má v referáte vzdelávaciu a akreditačnú činnosť. Najmä týmto aktivitám bola venovaná vzájomná diskusia. Dekan elektrotechnickej fakulty Tobias G. Noll informoval o zameraní jeho pracoviska a ocenil spoluprácu s našou univerzitou v rámci biomediciny. Prof. K. Meskouris, prodekan stavebnej fakulty prejavil záujem o výmenu študentov v rámci Sokrates ale aj o ďalšie vzájomné aktivity. Na záver pobytu v Aachene rektor J. Bujňák pozval predstaviteľov RWTH Aachen na návštevu Žiliny s cieľom nadviazať spoluprácu aj s ďalšími našimi pracoviskami. Vysoko ocenil vynikajúcu prípravu návštevy, vrátane fundovaného historického výkladu pani Blažekovej o vzťahu tejto oblasti k regiónu Žiliny a Slovenska. Ing. Jaroslav Odrobiňák, PhD. BEH DO STREČNIANSKYCH HRADNÝCH SCHODOV Sedem desiatok účastníkov prilákalo príjemné počasie 26. mája 2005 na 9. ročník Behu do strečnianskych hradných schodov. Náročné podujatie zvládli organizátori na tradične dobrej úrovni. Patrí za to vďaka Ústavu telesnej výchovy Žilinskej univerzity, Považskému múzeu, Olympijskému klubu Žilina a Obecnému úradu Strečno. Pretekári v troch mládežníckych kategóriách absolvovali 151 schodov s prevýšením 144 metrov. Pretekári v kategórii dospelých zdolávali celú trať s dobehom na hradné nádvorie. Každý, kto túto náročnú trať zvládol, bol svojím spôsobom víťazom. Farby Žilinskej univerzity úspešne hájili naši študenti. Predovšetkým to bol Tomáš Jurkovič, ktorý sa stal v novom traťovom rekorde 2:45,70 aj celkovým víťazom v kategórii mužov. Darilo sa aj ďalším, ktorí dobehli v nasledovnom poradí Dušan Nemček, Jozef Martinek (vlani tretí v kategórii mužov), Ján Bachar a Peter Stupka. Poďakovanie patrí aj sponzorom podujatia. Primátor mesta Žilina Ing. Ján Slota prispel finančnou čiastkou, firma DJ SPORT Žilina venovala ceny pre víťazov a firma TOM SPEED Žilina poskytla pre všetkých pretekárov malé občerstvenie. Ďalším športovým podujatím, ktoré organizuje ÚTV ŽU a Olympijský klub Žilina bol Beh olympijského dňa naplánovaný na 16. júna PaedDr.Ľudmila Malachová ÚTV ŽU 14

15 Noví docenti na ŽU Oddelenie pre vedu a výskum rektorátu Žilinskej univerzity oznamuje, že rektor Žilinskej univerzity prof. Ing. Ján Bujňák, CSc. priznal vedecko-pedagogický titul docent: s účinnosťou od 1. júna 2005: Dr. Ing. Miroslavovi Plevnému, zamestnancovi Západočeskej univerzity v Plzni, pre odbor informačné a riadiace systémy, návrh predložila Fakulta riadenia a informatiky Žilinskej univerzity, s účinnosťou od 15. júna 2005: Ing. Mariánovi Drusovi, PhD., zamestnancovi Stavebnej fakulty Žilinskej univerzity, pre odbor teória a konštrukcie inžinierskych stavieb. Blahoželáme! 15 Ohľaduplná oprava omylu V marci 2005 v časopise ŽUŽO ma potešil článok Kde to bývame? Hádam je to prvýkrát, čo ŽUŽO uverejnilo článok o slovenčine, ktorý je aj podľa autora (Andreja) naozaj potrebný. Držím palce autorovi i redakcii, aby sa im darilo optimistické predsavzatia plniť, lebo Optimizmus je najpríjemnejšia stránka odvahy", vravel A. France. Príspevok som poslal do časopisu ŽUŽO, doteraz nebol uverejnený, preto ho uverejňujeme v pôvodnom znení. Autor sa v článku venuje písaniu názvu Veľký diel a dospel nie celkom k správnym záverom, ktoré by som rád poopravil. Najprv k písaniu veľkých písmen. Združené pomenovanie (ustálené slovné spojenie, ktoré má jeden vecný význam) Veľký diel má všeobecné (nie vlastné) podstatné meno diel. Napríklad Terchová má osadu Biely Potok (viacslovné vlastné meno píšeme s veľkými začiatočnými písmenami), cez ktorý tečie riečka Biely potok potok je všeobecné podst. meno, preto ho píšeme s malým začiatočným písmenom. Podľa Pravidiel slovenského pravopisu (Bratislava, vydavateľstvo SAV, 2000, s. 64) názvy častí chotárov, polí a pod. píšeme s veľkým začiatočným písmenom, napr. Riedky diel, Starý laz, teda len prvé slovo. Časť chotára katastra mesta Žilina kde je vybudovaná ŽU je uvedená ako Veľký diel. Keďže nejde o viacslovné vlastné meno (napr. Milan Rastislav Štefánik, Spišská Nová Ves a pod.), ani o administratívnu správnu jednotku (Veľký diel nemá volebný okrsok ani PSČ pošty ako napr. Vlčince, Solinky a pod.), ide len o pomenovanie objektov vybudovaných v časti chotára nazvanom Veľký diel - preto píšeme Veľký diel. Teraz o skloňovaní. Podstatné meno diel, -u, lokál e, mn. č. y, -mi sa skloňuje iba podľa vzoru dub. V lok. jedn. č. má pádovú príponu e. Teda bývame v Ubytovacom zariadení na Veľkom diele. Rád konštatujem, že ŽUŽO sa aj po jazykovej stránke zlepšuje a verím, že v tejto tendencii bude naďalej a úspešne pokračovať. Je to jedna z najznámejších aktivít študentov ŽU, ktoré reprezentujú našu alma mater. Na povzbudenie redakcie môžem uviesť, že už som videl na pozvánke na medzinárodnú konferencie napísané, že sa bude konať na Veľkom Diely! Úsilie redakcie o zvýšenie jazykovej úrovne je určite náročnou úlohou, ktorá bude vyžadovať vytrvalosť a trpezlivosť. Na univerzite v podstate technického a ekonomického zamerania určite potrebná. Najmä teraz, keď došlo k všeobecnému poklesu jazykovej úrovne v médiách. Preto snaha vymaniť ŽUŽO z priemernosti je nádejná. Držím vám palce.

16 PhDr. Albert Jurčišin, EDIS vydavateľstvo ŽU PRACOVNÉ JUBILEÁ 50 rokov veku RNDr. Darina Stachová RNDr. Štefan Kovalík RNDr. Július Rebo, PhD Viliam Tavač Doc. RNDr. Miroslava Růžičková, CSc rokov veku Elena Hodasová Ing. Zdeněk Jadrný, PhD Helena Ondrejková Anna Sedláčková Prof. Ing. Ján Bujňák, CSc PhDr. Radoslava Turská, CSc PhDr. Otto Kostelný, CSc Alžbeta Šošková Prof. Ing. Dušan Repčík, CSc rokov veku Ing. Juraj Cajchan Doc. Ing. Anna Sedláčková, CSc Marián Krkoška Doc. Ing. Jozef Strišš, CSc rokov veku

17 Prof. Ing. Bohuslav Sedláček, CSc Doc. Ing. Fedor Hrnčiar, PhD Júl - august - september 2005 ŽIVOTNÉ JUBILEÁ 20. pracovné výročie Ing. Jozef Gajdošík Jozef Gazdík Mgr. Katarína Pankuchová Antónia Šulavíková Anna Weissová pracovné výročie Mgr. František Schurger Ing. Milan Tabak Ing. Zuzana Tabaková Prof. Ing. RNDr. Karol Achimský, CSc Ing. Ondrej Bartl, PhD Ing. Miroslav Hyčko Doc. Ing. Pavol Pavlásek, PhD RNDr. Ida Stankovianska Anna Nogová pracovné výročie Alena Bobáňová Prof. Ing. Milan Dado, PhD Prof. Ing. Jozef Melcer, DrSc RNDr. Milan Stacho Doc. RNDr. Eva Špániková, CSc

18 RNDr. Miroslav Benedikovič Nadežda Remencová RNDr. Marta Janáčková, CSc Františka Macáková Ing. Helena Smatanová pracovné výročie Doc. Ing. Peter Ivánek, CSc Dušan Damborský Anna Ďurcová Júl - august - september 2005 Jubilantom srdečne blahoželáme! 18

19 FOTOSÚŤAŽ DOVOLENKA 2005 Vážení čitatelia, spolupracovníci a študenti! Súťaže sa môže zúčastniť každý zamestnanec a študent ŽU. Každý autor môže zaslať neobmedzený počet farebných či čiernobielych fotografií formátu od 20 x 30 cm do 30 x 40 cm. Každá fotografia musí mať na zadnej strane uvedené: názov fotografie, meno, priezvisko a pracovisko autora (štud. roč., fakultu a študijný odbor), úplnú adresu vrátane PSČ. Uzávierka súťaže: 30. novembra 2005 Vyhodnotenie: do 30. decembra 2005 Fotografie vyhodnotí odborná porota menovaná poriadateľom súťaže, snímky umiestnené na prvých troch miestach budú ocenené a postupne zverejnené v SPRAVODAJCOVI ŽU. Vybrané fotografie budú vystavené v Gama galérii. Súťažné fotografie môžete osobne doručiť, resp. poslať na adresu: Ing. Miroslav Pfliegel, CSc. EDIS vydavateľstvo ŽU Hurbanova Žilina Fotoklub GAMA 19