Novoročný príhovor rektora Žilinskej univerzity. Ústav celoživotného vzdelávania. Festival študentských filmov. Roč. XXVIII. strana 3.

Transkript

1 Roč. XXVIII Novoročný príhovor rektora Žilinskej univerzity strana 3 Ústav celoživotného vzdelávania strana 4 Festival študentských filmov strana 13 január 12010

2 Úvodne slovo...aby bol lepší ako ten minulý... áno, drahí priatelia, začali sme nový rok. Po vyvrcholení predošlého sviatkami pokoja a po búrlivej rozlúčke ohňostrojom pyrotechniky. Usadil sa celkom nebadane, vedome sme len vymenili kalendáre na stenách, inteligentné elektronické prístroje na rozdiel od nás neomylne píšu rok Aký bude, čo prinesie... akí my budeme, čo prinesieme a odnesieme... budeme zdraví, zmení sa niečo, budeme mať zamestnanie, podarí sa mi ukončiť štúdium... pár predsavzatí, aby to čo bude, bolo dobré, aby sme my boli lepší. Rubrika UCHO Štvrté zasadnutie kolégia rektora v akademickom roku 2009/ decembra Hospodárske uzavretie roka Závery z diskusie k výkonovému listu pracoviska 3. Závery z diskusie k odporúčaniam Akreditačnej komisie Vzhľadom na to, že Akreditačná komisia na svojom 49. zasadnutí konanom v dňoch decembra 2009 navrhla uznesením začleniť ŽU medzi univerzitné vysoké školy, čo následne potvrdil podpredseda vlády a minister školstva SR listom zo dňa , že Žilinská univerzita v Žiline zostáva univerzitnou vysokou školou, kolégium rektora dalo priestor diskusii k odporúčaniam AK, ktorá vyústila do týchto záverov: zvyšovať kultúru vzdelávacieho prostredia na univerzite; zmeniť pretrvávajúci Z kroniky rektora účasť za SRK na konferencii Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy SR na tému Vzdelávanie liek proti kríze účasť ako viceprezident SRK na rokovaní Akreditačnej komisie, poradného orgánu vlády SR účasť na zasadnutí vedeckej rady TU-VŠB Ostrava účasť na predstavovaní novozvoleného zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja v sobášnom kaštieli v Bytči zasadnutie správnej rady ŽU. Stretnutie s akademickou obcou, vedeckou radou, akademickým senátom a správnou radou ŽU pri príležitosti skončenia procesu komplexnej akreditácie. Na tomto stretnutí odovzdal podpredseda vlády a minister školstva SR prof. Ing. Ján Mikolaj, CSc. Žilinskej univerzite list, v ktorom oznamuje, že ŽU zostáva univerzitnou vysokou školou. Deň sa kĺže za dňom, všedným sa stáva to, čo bolo krehko nové. Diáre sa plnia termínmi, nestihnuté práce čakajú na stoloch, telefóny zvonia a pošta sa doručuje. Sneh ticho prikrýva krajinu, padá mäkko, akoby vo sne, aby nerušil ani chrobáčika v zemi ani mohutné smrekovce. Šum všednosti a monotónnosti ukradomky a precízne zahaľuje ruky, oči, ústa, mysle krajiny. Ani neťaží, ani nehreje. Len niekedy sa roztopí a ukážu sa hrejivé tváre bdenia a života....aby bol lepší ako ten minulý... Eva Masná hierarchický prístup k študentom na partnerský. Nielen vo výučbe, ale aj v komunikácii administratívy. Najmä v záujme zníženia úniku študentov na vysoké školy v blízkom zahraničí, vnútorným a vonkajším systémom kontroly kvality výkonu zamestnancov zaistiť potrebné výstupy. Aj z aspektu budúcej komplexnej akreditácie v roku 2013, naliehavo integrovať pracoviská s duplicitným zameraním, najmä matematiku, mechaniku a manažment, vyžadovať publikácie v karentovaných časopisoch, aj od doktorandov, zvýšiť aktivitu v medzinárodných projektoch, najmä výskumného charakteru. T. S účasť na rokovaní Zväzu priemyslu Slovenska, ktorého je Žilinská univerzita členom. Predmetom rokovania bol: zákon č. 185/2009 Z.z. o stimuloch pre výskum a vývoj a s tým súvisiaca podpora vedy a výskumu v priemyselných podnikoch, návrh priorít ZPS v oblasti hospodárskej a sociálnej politiky SR a skvalitnenie podnikateľského prostredia zasadnutie kolégia rektora účasť na vedeckej rade TU Košice pre TV JOJ poplatky za prihlášky na vysokú školu plénum Slovenskej rektorskej konferencie na ŽU v Žiline MŠ SR - stretnutie k programu SOFIA s cieľom jeho ďalšieho vývoja a aktualizácie servisných zmlúv. T. S. Vydáva: Vedenie ŽU a Rada ZO OZ PŠaV pri ŽU v Žiline Redakcia Šéfredaktor: Ing. Miroslav Pfliegel, CSc., Výkonná redaktorka: Mgr. Eva Masná Foto: Cyril Králik Predseda redakčnej rady: prof. Ing. Marián Dzimko, CSc., prorektor ŽU Členovia redakčnej rady: F PEDaS doc. Ing. Eva Birnerová, CSc. SjF doc. Ing. Eva Tillová, PhD. EF Assoc. Prof. Milan Trunkvalter, PhD. SvF Ing. arch. Zuzana Grúňová FRI Mgr. Jakub Soviar, PhD. FŠI Mgr. Valika Moricová FPV PhDr. Slávka Pitoňáková Príspevky posielajte na: spravodajca@uniza.sk Vychádza mesačne okrem prázdnin. Uzávierka 15. každý mesiac Tlač: EDIS vydavateľstvo ŽU, J. M. Hurbana 15, Žilina Registrácia MK SR EV 296/08. Nepredajné! Redakcia si vyhradzuje právo na úpravu rukopisov. Ospravedlňujeme sa všetkým čitateľom Spravodajcu za omeškanie časopisu, ktoré vzniklo z dôvodu sťahovania Vydavateľstva Edis. Za pochopenie ďakujeme. redakcia 2 SPRAVODAJCA Žilinskej univerzity n 1/2010

3 Ja som si dala preds a v z a t i e, že budem chodiť do p o s i l ň o v - ne dvakrát do týždňa. Zatiaľ sa mi to podarilo splniť. (Ivana, študentka) Ja som si novoročné predsavzatie nedala, lebo by som ho aj tak nedodržala a keď niečo chcem, tak si to poviem aj počas roka. Nemyslím si, že preto, Tento rok bude o zmenách. Začíname novú dekádu, v ktorej sa zintenzívni nezvratný proces prepojovania sveta. Vzrastie výmena informácií, technológií, obeh kapitálu, tovarov, služieb a zvýši sa migrácia ľudí. Tieto všadeprítomné megatrendy sprevádzajú hybné sily, podstatne formujúce našu súčasnosť. Aktuálny systém produkcie nových hodnôt závisí od ďalších poznatkov. Žiada vzdelaných ľudí s inými kompetenciami, vyššej úrovne. V nastupujúcej globalizovanej, na vedomostiach založenej spoločnosti sa teda podstatne menia nároky na vysokoškolské vzdelávacie inštitúcie. V rozpore s realitou nateraz redukujúcou tradičné elitné vzdelávanie. Zatiaľ s nezvládnutou tvorbou nezmyselných študijných programov a im korešpondujúcich nových vzdelávacích inštitúcií. Podporujúcich malomeštiacku honbu, ľahkou cestou prísť k diplomu. V tomto desaťročí spoločnosť bezprecedentne zostarne. Až o tretinu stúpne počet obyvateľov nad šesťdesiat rokov. Okrem problémov s pracovnou silou, pravdepodobne dôjde k prehodnoteniu spoločenských priorít. Namiesto investícií do budúcnosti, skôr na akútne potreby starších ľudí. Od zdravotnej starostlivosti až po dôchodkové a sociálne zabezpečenie. A to pri nižších daňových odvodoch. Verejné dotácie na vzdelávanie zrejme neporastú. Nakoniec už dnes sa predpokladá, že školy reagujú na potreby praxe a zaisťujú si ďalšie finančné zdroje. Na našej univerzite, v súčasnosti na úrovni tretiny celkového rozpočtu. Zväčša na súťažnom princípe získaním výskumných projektov, európskych programov, aplikovaným výskumom a prácami pre prax. Žiaľ, príliš diverzifikovane na jednotlivých fakultách a ich katedrách. Štát jednoducho stráca monopolné postavenie. Objavujú sa iní partneri. Nielen z priemyslu. Z európskych inštitúcií, zahraničia a regionálnej správy. Na univerzite sme hlavne preto vytvorili nové organizačné štruktúry. Flexibilnejšie reagujúce na aktuálne potreby. Nebráňme preto vzniku ďalších spoločných pracovísk, klastrov novej generácie. Ich kritický počet prirodzene napomôže prelomiť pretrvávajúce bariéry spolupráce medzi fakultami a katedrami. Aplikovaný výskum s okamžitým uplatnením v priemyselnej praxi, nevylučuje rozvoj základného poznania aj na svetovej úrovni. Pri vhodných riadiacich zásahoch ani eróziu kvalifikačného rastu. Alebo základného poslania univerzity vo verejnom záujme kvalitne vzdelávať. Rešpektovať pritom treba zmenenú skladbu záujemcov. Nielen, teraz tradičných študentov. Špecializovanými kvalifikačnými kurzami tiež odborníkov z praxe. Až po ľudí tretieho veku v celoživotnom vzdelávaní.naznačené nároky na činnosti univerzity žiadajú predefinovať rovnováhu medzi neustále narastajúcimi vzdelávacími príležitosťami v globalizovanej vedomostnej spoločnosti a výstupmi z výskumu adekvátnej úrovne. Z aspektu univerzitného charakteru školy regulovať podiel týchto dvoch základných poslaní. Hospodársky, geopoliticky a demograficky vývoj si vynucuje ďalšiu reštrukturalizáciu univerzity, aby sa adaptovala novým nárokom budúcnosti. Podobne ako bankový systém a podnikateľské subjekty v strojárstve, elektrotechnike, informačných technológiách, alebo stavebníctve. Yes, we can je slávny slogan, ktorým sa terajší americký prezident dohodol s voličmi, aby pod jeho vedením čelili ťažkým časom finančnej krízy a novým výzvam. Na univerzite a na štyroch fakultách nové vedenia prevezmú zodpovednosť za ďalší rozvoj. Pri retrospektíve na osem rokov, ktoré uplynú, sa pokojne môžeme prihlásiť k tomuto už svetoznámemu áno. Dúfajme, že aj do budúcnosti, iste naďalej ovplyvňovanej dôsledkami svetovej finančnej krízy. Avšak tiež pri pohľade späť, na 58 rokov Žilinskej univerzity v Žiline. Vďaka významným osobnostiam vyrástla z rezortnej vysokej školy na univerzitu. V mnohých oblastiach porovnateľnú so špičkovými, nielen našimi vzdelávacími inštitúciami. Do nového roka s novou tvárou Pomaly, možno isto, možno neisto kráčame v prvých dňoch nového roka. Či je dobrým zvykom dávať si na jeho začiatku záväzok alebo predsavzatie, posúďte sami. Niektorých z vás sme sa priamo opýtali, či si takého predsavzatia dávate a ak áno, aké. Pokračovanie na strane 14 Novoročný príhovor rektora Žilinskej univerzity že je nový rok, si mám dať nejaké predsavzatie. (Jana, študentka) Nedávam si novoročné predsavzatie. Jednoducho som nepociťovala niečo také, že si musím V súvislosti s nadchádzajúcou zmenou je azda pozoruhodná bilancia ôsmych rokov terajšieho dvojitého mandátu. Obmedzená jedine na niektoré vstupy. Pri najazdených 650 tisícoch kilometroch a pri optimisticky uvažovanej stokilometrovej hodinovej cestnej rýchlosti dostávame štyri roky prežité v aute, ktoré našťastie je aj pracovňou. Nad oblakmi pri cestách lietadlom vychádzajú štyri mesiace. Vedecké rady štyroch univerzít a troch fakúlt si nárokovali pol roka. Kolégia rektora zase tri mesiace. Príprava tendrov a vlastná realizácia výstavby zostáva dnes ťažšie kvantifikovateľná. Už iba z tejto štatistiky vyplýva, že funkcia rektora, aj keď nesmierne inšpirujúca, sa nevykonáva iba osem hodín denne a päť dní v týždni. Aj preto sa patrí poďakovať všetkým spolupracovníkom za ich podporu a prácu na prospech univerzity. Najmä prorektorom, kvestoriátu, administratíve, dekanom a správnym orgánom. Od senátu až po správnu radu. Súčasne tiež deklarovať, že terajšie vedenie bude s doterajším nasadením vykonávať svoje poslanie do úplného konca mandátu. V novom roku želám všetkým pracovníkom, priateľom i známym, ako aj našim študentov zdravie a úspechy v osobnom a profesionálnom živote. dať nejaké predsavzatie. (Eva Remišová, pedagóg SvF) Ja po tom, čo som prežil, si myslím, že zdravie je najdôležitejšie. Viac by som sa chcel venovať svojej rodine, hoci teraz kvôli sťahovaniu EDIS-u nemám čas. (Cyril Králik, fotograf ) prof. Ing. Ján Bujňák, CSc. rektor Predsavzatia si dávam vždy, každý rok. Keď to odhadnem, tak sa splní asi 50 %, ale tentokrát keďže som koncom roka absolvoval komplexné lekárske vyšetrenie, všetko podriaďujem tomu, aby som mal zdravší životný štýl a robím všetko pre to. Pretože hneď, ako zdravie nefunguje, je problém. (Peter Krbaťa, Katedra hudby) 1/2010 n SPRAVODAJCA Žilinskej univerzity 3

4 Zaostrené na K tejto práci som sa dostala náhodou. Myslím si však, že je to veľmi zaujímavá robota, ktorá dáva obrovský priestor pre kreativitu a sebarealizáciu. Ak má byť robená dobre, je to určitá životná filozofia, hovorí Ing. Lucia Hrebeňárová, riaditeľka Ústavu celoživotného vzdelávania Ústav celoživotného vzdelávania (UCV) vznikol v roku 1997 na základe projektu Tempus a reflektoval na silnejúci trend potreby ďalšieho vzdelávania. Keď vyjdeme zo školy, trvácnosť našich znalostí a zručností je veľmi relatívna. UCV je integrálnou súčasťou Žilinskej univerzity, to znamená, že je jej súčasťou a metodicky je vedená pánom prorektorom pre vzdelávanie. Čo je cieľom UCV? Naším cieľom je poskytovať, rozvíjať ďalšie vzdelávanie ako také vo všetkých jej podobách a formách pre rozličné cieľové skupiny, s tým, že sa snažíme, aby to bolo podporené modernými prostriedkami výpočtovej techniky. Jednoznačne to, pre čo tu chceme byť a čo chceme ponúkať, je ďalšie vzdelávanie zamestnancov ŽU. To je aj mojím cieľom, aby sme boli chápaní ako miesto, kde môžeme ďalej rozvíjať tie kompetencie zamestnancov, ktoré škola potrebuje. Univerzita tretieho veku môže fungovať len pri univerzite; to je výsada univerzít. Je to seniorské záujmové vzdelávanie, ktoré má všeobecne danú formu v rámci celého Slovenska. Ako takáto univerzita funguje? Na Slovensku máme zadefinovaného seniora UCV má tri sekcie: ako 45- a viac ročného seniora. Táto nižšia veková hranica je preto, lebo u nás vo vyššom veku nie je zaužívané vzdelávanie, a takto môžeme ponúkať vzdelanie širšiemu spektru ľudí. Ľudia sa musia naučiť, že keď prídu do dôchodku, môžu sa venovať tomu, na čo nemali v aktívnom veku čas - môžu chodiť aj do školy. Je to ponúkané ako 3-ročné záujmové štúdium, teda nejde o zvyšovanie kvalifikácie. Človek študuje to, čo ho zaujíma. Štúdium je rozdelené na zimný a letný semester. Študenti majú skúšky, ale nie sú to klasické skúšky. Kde sa dá, prechádzame do formy seminárnych prác alebo esejí. Dôvodom je aj to, že vedia toho veľmi veľa a majú rôzne pohľady na vec, ktoré sú veľmi motivujúce aj pre nás samých a dávajú nám podnety na ďalšie veci. Na začiatku zimného semestra je vždy slávnostné otvorenie akademického roku. Po skončení trojročného štúdia majú seniori promó- Univerzita tretieho veku Univerzitná škola jazykov Sekcia odborných programov Riaditeľka UCV Ing. Lucia Hrebeňárová cie, kde dostanú diplom zo záujmového štúdia. Musia záujemcovia prejsť prijímacími pohovormi? Nie, nie sú tam vstupné podmienky, jedinou vstupnou podmienkou je chuť, to je veľmi silná motivácia pre týchto ľudí. Lektori to cítia a jednoznačne hovoria, že je iné učiť denných študentov a učiť týchto našich, pretože dôsledne počúvajú a zaujímajú sa, nemajú problém ďalej debatovať na danú tému. Témy sú rôzne, ale štandardne vychádzame z toho, o čo majú ľudia záujem. Akú funkciu plní toto vzdelávanie v živote seniorov? V určitom zmysle im nahrádzame to, na čo v aktívnom živote nemali čas, priestor alebo peniaze. Teraz môžu prísť, stretnúť sa s ľuďmi, čo je ďalšia dôležitá vec. Socializácia je pre nich veľmi dôležitá a dopĺňa mozaiku celého procesu vzdelania ako takého. Pre nás ako poskytovateľov vzdelávania je to pozitívny element, že to, čo sa robí, má význam. Ako sa k tejto problematike stavia okolie? Problematika seniorov je podľa mňa veľmi zaujímavá a dá sa rozvíjať smerom k iným organizáciám, v meste, v kraji aj na Slovensku. Je to vec, ktorá je, aspoň dúfam, zaujímavá pre školu nie z finančného hľadiska, pretože na tom ani my, ani škola nezarobíme, ale plní inú sociálnu a spoločensky zodpovednú úlohu. Áno, úlohou univerzity je robiť vedu, výskum, vzdelávať, ale je aj nositeľom vzdelanosti, ktorú by sme mali šíriť v každom veku. Je našou povinnosťou starať sa o ľudí vo vyššom veku. A toto je jedna z ciest nie je jediná a nie najlepšia, ale je to dobrá cesta. Samozrejme, musíme sa starať aj o finančné zabezpečenie. Časť financií tvoria poplatky za štúdium, časť tvorí príspevok od univerzity a zvyšok je z projektov. Ideme cestou menších projektov cez rôzne na- 4 SPRAVODAJCA Žilinskej univerzity n 1/2010

5 Zaostrené na dácie a organizácie, ktoré konečne začali podporovať aj túto vekovú skupinu a vďaka ktorým je možné tieto aktivity rozvíjať. Okrem vzdelania sa snažíme poskytnúť aj voľnočasové aktivity a k tomu nám pomáha aj občianske združenie Gnosis. Veľká veda sa tu nerobí, tieto aktivity majú výstup skôr spoločenský, ale myslím si, že je veľmi dôležitý a jeho hodnota je v konečnom dôsledku veľmi vysoká. Druhá sekcia je Univerzitná škola jazykov, táto sekcia ponúka jazykové kurzy angličtiny, nemčiny, francúzštiny a ruštiny. Pre koho sú určené? Primárne ich ponúkame študentom a zamestnancom univerzity, ale sú otvorené aj verejnosti. Snažíme sa vyučovať prostredníctvom zážitku. Vyučovanie prostredníctvom zážitku je nosnou myšlienkou všetkých aktivít v rámci celého ústavu. V tomto roku v niektorých kurzoch budú prvýkrát vyskúšané monotematické workshopy, ktoré majú ponúknuť a priblížiť študentom jazyk aj z inej strany. Budeme sa pridŕžať knihy, ale budeme trošku experimentovať, aby sa viac dozvedeli o krajine ako takej, aby sa viac dozvedeli o histórii a o veciach, ktoré súvisia s krajinou, v ktorej sa hovorí daným jazykom. Čo sa skrýva pod treťou sekciou? Treťou sekciou je sekcia odborných programov, kde patria všetky ostatné kurzy a tréningy. Primárne sa snažíme ponúkať tréning mäkkých zručností komunikácia, komunikačné zručnosti, manažérske zručnosti, obchodné zručnosti. Tieto programy ponúkame smerom von do organizácii, aj smerom dovnútra tu je ešte veľký priestor, kde môžeme ešte veľa robiť. Máme vytvorené portfólio lektorov, ktorí tréningy vedú metódami iniciujúcimi študentov k aktivite. Nemáme problém pripraviť na požiadanie špecializované - odborné kurzy, ale väčšinou sa to robí v spolupráci s katedrou. Vzdelávanie zamestnancov univerzity sa snažíme smerovať na tri cieľové skupiny administratíva (tréningy na komunikačné zručnosti asistentiek, úradná korešpondencia, vzdelávanie v oblasti firemnej kultúry), vysokoškolskí učitelia (dopĺňanie pedagogického vzdelania) a projektoví manažéri (projektové vzdelávanie). V ostatných dňoch sa veľa hovorí o akreditácii. Študenti a návštevníci kurzov končia teda s diplomom alebo osvedčením? Podľa zákona č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní, môžu byť vydané osvedčenia s celoštátnou platnosťou len pre kurzy alebo tréningy akreditované Akreditačnou komisiou pre ďalšie vzdelávanie Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Ak je program akreditovaný, potom môžeme vydávať osvedčenia s okrúhlou pečiatkou. Väčšina jazykových kurzov je akreditovaná, pri odborných tréningoch máme programy, ktoré sú akreditované a také, ktoré nie sú akreditované. Je to z toho dôvodu, že akreditácia do určitej miery viaže v obsahu. Každý tréning, ak má byť dobrý, musí vychádzať z potrieb cieľovej skupiny. Pre vzdelávacie programy Univerzity tretieho veku podmienky akreditácie neplatia. Ako vidíte vy miesto UCV v rámci celej univerzity? Sme tu a sme tu preto, aby sme zvyšovali kvalitu ľudského potenciálu, ktorý je na škole, ale aj verejnosti. Je našou snahou, aby sme pri rôznych aktivitách spolupracovali s fakultami a s ústavmi práve preto, že každý máme svoje miesto a vieme niečo robiť dobre. Keď to spojíme, môžeme rozvíjať aktivity univerzity, a tak zvyšovať jej pridanú hodnotu. Chceme ďalej rozvíjať a pracovať na našej lektorskej základni a zvyšovať jej kompetencie, aby sme ponúkali kvalitné a efektívne vzdelávanie, pretože vzdelávať dospelých je iné ako práca so študentmi, špeciálne ak hovoríme o lektoroch Univerzity tretieho veku. Veľa úspechov pri práci želá a za rozhovor ďakuje Eva Masná foto: Cyril Králik a archív UCV Interaktívne workshopy súčasťou jazykových kurzov Univerzitnej školy jazykov Už deviaty rok majú možnosť zamestnanci, doktorandi a študenti Žilinskej univerzity spoločne so širokou verejnosťou navštevovať jazykové kurzy organizované Ústavom celoživotného vzdelávania Žilinskej univerzity. Portfólio jazykových kurzov sa postupne rozširuje a v súčasnosti je možné nastúpiť do niektorého zo štrnástich kurzov anglického jazyka od úrovne starter až po úroveň upper-intermediate, dvoch kurzov nemeckého jazyka, dvoch kurzov francúzskeho jazyka a jedného kurzu ruského jazyka. Snahou ÚCV je pod vedením kompetentných lektorov ponúknuť záujemcom podnetné a kreatívne jazykové kurzy, ktoré budú viesť nielen k zvyšovaniu ich jazykových kompetencií, ale zároveň umožnia spoznať študentom krajinu cieľového jazyka a spôsob života v nej. V tejto línii bola v kurzoch anglického jazyka v decembri 2009 štandardná výučba prvýkrát doplnená workshopmi. S cieľom otestovať reakciu dospelých študentov na alternatívne metódy vyučovania bol v každej úrovni vytypovaný jeden kurz vedený skúseným lektorom. Zvolená téma a rozširujúca slovná zásoba si nevyžadovali klasickú prácu s učebnicou, využívala sa dráma a ďalšie inovatívne vyučovacie metódy. Študenti si počas štyroch workshopov spoločne s lektormi upiekli vianočné trubičky, navarili vianočný punč, ozdobili vianočný stromček, zostrojili adventný kalendár, spoznali typické vianočné jedlá doma i v ostatných anglicky hovoriacich krajinách ako aj mapu zaujímavých miest, ktoré by odporúčali svojim známym ako cestovateľský darček pod vianočný stromček. Všetky výstupy boli ostatným študentom k dispozícii v priestoroch ÚCV. Alternatívna cesta výučby bola zvolená aj pri kurze francúzskeho jazyka pre stredne pokročilých. Kurz nedodržiava klasickú štruktúru výučby, ale snaží sa učiť jazyk v úzkom prepojení na francúzsku kultúru, a to v čo najširšom zábere. Lektori spoločne so študentmi pracujú s materiálmi a textami týkajúcimi sa rôznych aspektov francúzskych reálií, no i diania v celom svete. Jazyk sa učia na základe kultúry a naopak. Časť výučby je, pravdaže, venovaná aj gramatike, aby tak bolo možné korektne rozvíjať komunikačné schopnosti študentov vo francúzskom jazyku. Lektori kladú dôraz na novú slovnú zásobu a schopnosť správne komunikovať, ako aj na rozširovanie všeobecného prehľadu o francúzskej literatúre, kultúre a histórii. Spomeňme napríklad symbolistov, Alberta Camusa, Antoine de Saint-Exupéryho, rozprávky a bájky Charlesa Perraulta a Jeana de La Fontaina, šanzóny Edith Piaf a Borisa Viana, či začiatky kinematografie bratov Lumiérovcov. Dôležitým faktorom celej koncepcie je, že polovica hodín je vedená rodeným Francúzom, čo pre študentov znamená prístup k bezchybnej, prirodzenej a autentickej francúzštine. Na druhej strane slovenskému lektorovi ponúka analýzu rozdielov materinského a cieľového jazyka, a tak následnú možnosť zamerať sa na problémové miesta. Od januára 2010 budú už všetky jazykové kurzy doplnené zaujímavými workshopmi oživujúcimi atmosféru v skupine. Viac informácií o ponuke nájdete na Ing. Martina Kardošová Kapitulíková Ing. Lucia Hrebeňárová 1/2010 n SPRAVODAJCA Žilinskej univerzity 5

6 Pohľad do učební SIMULÁTOR RIADENIA LODE JE VO VÝUČBE Študenti majú možnosť overiť si svoje teoretické poznatky vo virtuálnom prostredí na lodnom simulátore. Po posúdení reálnej súčasnej situácie v európskej vnútrozemskej vodnej doprave vzhľadom na jej možnosti (priaznivé energetické a ekologické parametre, nenahraditeľnosť pri preprave hromadných, nadmerných, nadrozmerných a nebezpečných nákladov) ako aj jej praktické logistické aktivity a pozície na kontinentálnom prepravnom trhu Komisia Európskej únie pre vnútrozemskú plavbu pripravila najprv technicko-ekonomickú štúdiu a následne aj integrovaný Akčný a rozvojový program pre vnútrozemskú plavbu a vodné cesty v Európe. Program má označenie NAIADES (Navigation and Inland Waterway Action and Development in Europe) a zameriava sa na päť základných strategických a navzájom sa podmieňujúcich súčastí komplexnej politiky vo vnútrozemskej vodnej doprave. Odborné poznatky nadobudnuté v rámci teoretickej prípravy majú študenti možnosť najnovšie overiť si vo virtuálnom prostredí v špecializovanom laboratóriu katedry na lodnom simulátore. Výcvikový simulátor pre nácvik riadenia vnútrozemských nákladných lodí Shipmaster P60, vybudovaný na princípoch využívania virtuálnej reality Výskumným ústavom jadrovej energetiky, Katedra vodnej dopravy získala od Štátnej plavebnej správy v roku Pri vývoji a stavbe tohto výcvikového simulátora sa použili moderné informačné technológie z oblasti prípravy personálu, z oblasti 3D grafiky a virtuálnej reality, z oblasti simulácie fyzikálnych procesov a z oblasti riadenia technologických procesov v reálnom čase. Zariadenie využíva štandardnú výpočtovú techniku typu PC s operačným systémom Windows Možnosť rozširovania od jednoduchšej verzie po zložitejšiu Simulátor riadenia plavidla je postavený modulárne a stupňovite, t. j. s možnosťou rozširovania od jednoduchšej verzie po zložitejšiu s využitím predchádzajúcej inštalácie hardvéru a softvéru. Simulovaná plavba remorkéra typu Muflón je v tlačnej univerzálnej lodnej zostave s jedným tlačným člnom (v schéme 1TR + 1TČ), pričom ju možno rozšíriť až na zostavu 1TR + 4TČ. Matematický kód simuluje pohyb plavebnej zostavy v troch stupňoch voľnosti a zahŕňa i simuláciu odrazov od objektov vo virtuálnej scéne, vplyv prúdu rieky na plavbu zostavy a rôzne možnosti vyviazania plavidla. Systém Riečnych informačných služieb V oblasti riadenia loďstva na disponibilnej dopravnej infraštruktúre pre vnútrozemskú plavbu s väzbami aj na dopravný trh s jeho logistickým, zasielateľským i obchodným zázemím sa zákonite a dlhodobo aj na Dunaji vytvára systém tzv. Riečnych informačných služieb (RIS). Súčasťou RIS sú informácie o stave plavebnej dráhy a intenzite prevádzky na nej, o prístavných poplatkoch i platbách za používanie vodnej cesty. Poskytujú tiež podklady pre riadenie plavby, privolanie a organizáciu pomoci v prípade nehody, ako aj podklady pre, štatistiky, colné služby a obchodné aktivity nadväzujúce na vnútrozemskú plavbu. Pomohli financie z projektov Konštruktéri pôvodný hardvér simulátora nahradili novým s pomocou finančných prostriedkov získaných z grantového projektu Nadácie Tatra banky v rámci Programu podpory kvality vzdelávania zameraného na Elektronické využitie telematických technológií v technológii plavby. V rámci ďalšieho už schváleného projektu Dobudovanie prototypu simulátora lodnej prevádzky z operačného programu Výskum a vývoj (2.2 Prenos poznatkov a technológií získaných výskumom a vývojom do praxe) financovaného zo Štrukturálnych fondov EÚ je zámerom katedry naďalej pokračovať v zdokonaľovaní technického i programového vybavenia systému, ako aj v ďalšom graduačnom vývoji lodného simulátora ako systému tak, aby vo funkcii výcvikového trenažéra zodpovedal všetkým požiadavkám na praktickú prípravu personálneho zázemia vnútrozemskej plavby, najmä uchádzačov na získanie odbornej spôsobilosti na funkčné miesta v posádkach lodí. Na celoeurópsky Akčný a rozvojový program pre vnútrozemskú plavbu a vodné cesty v Európe NAIADES v nasledujúcich rokoch nadviazali jeho aplikačné špecializované projekty v európskych rámcových programoch, ako sú PLATINA, EWITA, EDI- NA a NELI. Mali by vytvárať spoločne koordinovanú platformu a aplikačný priestor programu NAIADES. Je trvalou snahou aj Katedry vodnej dopravy z Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov na uvedených medzinárodných projektoch účinne spolupracovať a zlepšovať tým podmienky aj pre edukačný proces na našej univerzite. Jarmila SOSEDOVÁ - Pavel ŽARNAY Katedra vodnej dopravy 6 SPRAVODAJCA Žilinskej univerzity n 1/2010

7 Dňa 9. decembra 2009 sa konal na pôde Žilinskej univerzity, Fakulty Prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov odborný seminár na tému Logistika výzva budúcnosti, ktorý organizovala Katedra ekonomiky. Odborným garantom bol doc. Ing. Pavel Ceniga, Ph.D., ktorý seminár i následnú diskusiu viedol. Cieľom seminára bolo predstaviť logistiku ako významný nástroj zvyšovania hospodárnosti, flexibility a konkurencieschopnosti podniku v súčasnom období a zdôrazniť jej výzvu pre budúcnosť. Na základe skúsenosti z hospodársky vyspelých krajín sa práve logistika môže stať rozhodujúcim strategickým faktorom zlepšenia a udržania pozície podniku na trhu poskytovaním kvalitných dodávateľských (logistických) služieb zákazníkom. Rokovanie otvoril prodekan F PEDAS prof. Ing. Jozef Majerčák, PhD., ktorý poukázal na význam seminára ako nevyhnutného prostriedku výmeny informácií a poznatkov o logistike medzi vysokoškolskými pedagógmi a odborníkmi z praxe. Úvodnú odbornú prednášku predniesol zástupca MDPaT oddelenia komodality a nákladnej logistiky, hlavný štátny radca Mgr. Pavol Marušinec na tému Logistické centrá a ich budúcnosť, v rámci ktorej zdôraznil aktuálny stav pripravenosti a rozpracovanosti výstavby logistických centier v Slovenskej republike a porovnal situáciu vo vzťahu k zahraničným projektom. Zaujímavú prednášku prezentoval riaditeľ spoločnosti VALIN s.r.o., Žilina Ing. Karol Andreutti na tému Logistika ako zdroj konkurencieschopnosti podniku s aplikáciou na konkrétný výrobný podnik. Vernisáž v kryte V rámci seminára vystúpil aj riaditeľ spoločnosti A-TRANS s.r.o. Žilina a zakladateľ internetových novín Logistický monitor Ing. Jaroslav Horečný, ktorý oboznámil prítomných s celkovým vývojom a stavom tohto, dnes už uznávaného elektronického média, pre šírenie odborných a aktuálnych informácií z oblasti logistiky. Skupinu významných odborníkov z praxe uviedol svojim príspevkom generálny riaditeľ spoločnosti Colspedia s.r.o. Žilina Ing. Jozef Federič, ktorý na praktických príkladoch poukázal na výhody a prínos uplatnenia outsourcingu v hospodárskej činnosti podnikov. Do diskusie prispel hodnotným príspevkom aj predseda predstavenstva SAROR Broker a.s. Ing. Milan Vašanič s témou poskytovania poisťovacích služieb pri preprave tovarov v rámci komplexného poňatia logistiky. Konferencie a semináre Odborný seminár: Logistika výzva budúcnosti Spestrením života v kryte môže byť ja takáto hra Diskusiu obohatili aj ďalší zástupcovia a to spoločnosti Colspedia s.r.o. Žilina: Bc. Ladislav Funtík a COLPAX SK Považská Bystrica: Ing. Anna Sadecká a Miloš Bašo, ktorí predstavili z praktického hľadiska oblasť skladovania tovarov a využívania modernej techniky i technológie s dôrazom na zvýšenie efektov z logistiky a zlepšenia spolupráce s partnermi na úrovni 3 PL (Third Party Logistics). Do ďalšej diskusie sa postupne zapojili všetci účastníci seminára s aktuálnymi informáciami z oblastí, v ktorých pracovne pôsobia. Záverečne slovo predniesol prodekan F PEDaS prof. Ing Jozef Majerčák, PhD., ktorý vysoko ocenil úroveň a priebeh seminára a z dôvodu dôležitosti logistiky a potreby širšej diskusie o jej aktuálnych problémoch odporučil budúce stretnutie odborníkov v tejto oblasti formou odbornej konferencie. doc. Ing. Pavel Ceniga, PhD. Pod názvom Život v kryte sa v utorok 8. decembra tohto roku v priestoroch CO krytu v budove ŽU na Veľkom Dieli uskutočnila vernisáž študentských prác, ktoré vznikli na predmete Vizuálna komunikácia. Študenti sa s náročnou tematikou popasovali veľmi dobre a výsledkom bolo množstvo kreatívnych diel. Prítomných zaujali fotografie so zakódovanou logickou chybou, maľby a grafiky, ktorých cieľom bolo vytvoriť v neútulnom prostredí krytu príjemnú a pozitívnu atmosféru. Veľký záujem vzbudil neštandardne stvárnený strom s netypickými plodmi v podobe rôznych nápojov, ako aj prezentácie krátkych videofilmov, ktoré sa premietali na netypických miestach v šatni a sprche. Vernisáž bola spojená so súťažou, v rámci ktorej prítomní hlasovali za najzaujímavejšie dielo. Víťazom sa napokon stal videofilm s názvom Údržbár od študentov 1. ročníka magisterského štúdia (T. Hanečák, T. Blažek, M. Kravec) v odbore Mediamatika a kultúrne dedičstvo. PhDr. Slavka Pitoňáková foto: PaedDr. Silvia Antolová 1/2010 n SPRAVODAJCA Žilinskej univerzity 7

8 Konferencie a semináre Úspešný workshop DoNT 09 V rámci aktivít smerujúcich k transferu poznatkov z akademickej pôdy do praxe je snaha fakulty spolupracovať s podnikmi a organizáciami z prostredia podnikateľského sektoru ako aj zo sektoru nevládnych organizácií. Jedným z prvých krokov tejto spolupráce bol nedávny workshop realizovaný zástupcami Katedry spojov v rámci riešenia úlohy aplikovaného výskumu. Workshop pod názvom Deň nových technológií - DoNT 09 Day of New Technologies, sa uskutočnil v priestoroch zasadačky Vedeckej rady univerzity v stravovacom zariadení. Názov DoNT nie je samoúčelný je v ňom súčasne zakódovaný odkaz alebo motto Don t do it this way, if you can do it better, čo by sa dalo voľne preložiť ako Nerob to takto, keď to môžeš robiť lepšie. Zrod podujatia Ako už bolo spomenuté, workshop bol plánovaný ako jeden z výstupov projektu aplikačného výskumu AV 4/2045/08 Aplikácie technológie RFID pre vybrané poštové procesy na podmienky HSS. Keď v roku 2009 došlo ku kurióznej situácii, kedy ministerstvo školstva prestalo finančne podporovať riešené projekty, stála pred zodpovedným riešiteľom dilema ako sa s danou situáciou vyrovnať. Rozhodli sme sa však, že napriek nedostatku finančných prostriedkov sa pokúsime plánovanú akciu uskutočniť. Jedným konkrétnym úspechom Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity, a hlavne zástupcov Katedry spojov bola v tom čase úspešne rozbehnutá spolupráca s medzinárodnou štandardizačnou organizáciou GS1 Slovakia, ktorá je súčasťou nadnárodnej spoločnosti GS1. Vzhľadom na začatú úspešnú spoluprácu sme oslovili riaditeľa spoločnosti GS1 Slovakia, pána Ing. Miroslava Štaffena o možnosť participácie pri zabezpečení plánovanej akcie, ktorý to uvítal a prisľúbil pomoc. Tým plánovaná akcia začala dostávať reálne obrysy. Po tomto úspechu sme oslovili ďalšieho partnera Ing. Michala Fišera, obchodného riaditeľa spoločnosti Kodys Slovensko, ktorý tak isto prejavil záujem a podporu takejto aktivite. Ako prvý variant pre nultý ročník bola zvolená forma workshopu pre menšiu uzavretú skupinu. Na základe realizovanej ankety v priebehu workshou sa táto forma osvedčila. Zameranie a priebeh podujatia Hlavným cieľom workshopu bol transfer poznatkov získaných výskumom do praxe a prepojenie podnikateľského prostredia s akademickou sférou. Predpokladáme, že podobné aktivity sa budú pravidelné (ročne) opakovať mali by to byť stretnutia zodpovedajúce názvu - Deň nových technológií, kde by sme chceli prezentovať výsledky a poznatky so zameraním na nové technológie (mobilné technológie, RFID, lokalizácia, RTLS, automatická identifikácia a pod.) v rôznych oblastiach ako doprava logistika, spoje, priemysel a pod. V súlade s riešenými projektmi v súčasnosti bola zvolená ako prvá oblasť technológie rádio frekvenčnej identifikácie. Workshop otvoril a účastníkov privítal hlavný organizátor doc. Ing. Juraj Vaculík, PhD. Potom sa k zúčastneným prihovorila dekanka fakulty PEDAS, prof. Ing. Tatiana Čorejová, PhD., ktorá prevzala nad touto akciou záštitu. V rámci programu postupne odzneli zaujímavé prezentácie tejto technológie, ktoré prezentovali Ing. Miroslav Štaffen, spoločnosť GS1 Slovakia, Ing. Michal Fišer, Kodys Slonensko s.r.o., Ing. Peter Mikulec, Macro Components, s.r.o., zástupcovia akademickej pôdy Ing. Peter Kolarovszk i, PhD., Ing. Ivan Michálek a doc. Ing. Juraj Vaculík, PhD., napríklad s prezentáciou výsledkov praktických testov realizovaných zástupcami katedry v spolupráci so zahraničným partnerom. (pozn. bližšie informácie a prednesené príspevky sú na stránke Celkovo sa workshopu zúčastnilo okolo 40 účastníkov z rôznych firiem, napríklad IdentCode, s.r.o., Intermec CZ, Vectra, s.r.o., Výskumný ústav spojov, Ferona Slovakia, Bartech Slovakia s r.o., Mincovňa Kremnica, ČSAD Invest Logistics, Wienerberger Slovenské tehelne spol. s r.o. a ďalší. Post program Súčasťou stretnutia bola aj návšteva unikátneho pracoviska RFID Lab pre technológiu RFID pre prezentáciu procesov ako výroba, finalizácia výroby a balenie, skladové hospodárstvo vrátane maloobchodnej predajne na báze technológie RFID. Laboratórium vzniklo na základe spolupráce partnerov z praxe ako aj akademickej sféry. Sú to títo partneri: IdentCode, Oriwin, s.r.o., Macro Components, Gaben, s.r.o., ŽU fakulta PEDAS, Kodys, s.r.o. a Vectra, s.r.o. Laboratórium automatickej identifikácie tovarov a služieb má slúžiť na prezentáciu technológie RFID v rôznych častiach distribučného reťazca a poskytovať priestor pre partnerské firmy na odskúšanie aplikácií pre svojich zákazníkov. Spolupráca spoločností ako GS1 Slovakia a Kodys Slovensko s akademickou pôdou predstavuje krok vpred v oblasti aplikácie a propagácie technológie do praxe a dáva priestor pre ďalšie využitie pracoviska pre účely ako vedeckej činnosti fakulty, resp. univerzity formou bakalárskych, diplomových a doktorandských prác, realizáciu základného a aplikačného výskumu v oblasti RFID technológie aj ako prostriedok prezentácie a propagácie tejto technológie pre podnikateľské subjekty. Je reálny predpoklad, že začatá spolupráca sa bude úspešne rozvíjať, čoho dôkazom sú ďalšie nové aktivity v oblasti spolupráce na riešení projektov výskumných úloh a úloh centra excelencie II inteligentné dopravné systémy v oblasti dopravných služieb, poštových procesov, možnosť spolupráce pri štúdiách pre podporu štandardizácie a ďalšie aktivity v oblasti prezentácie, propagácie a riešenia praktických aplikačných časti a overovania technológie RFID pre prax v podmienkach blízkych prevádzke. Doc. Ing. Juraj Vaculík, PhD., Ing. Peter Kolarovszki, PhD. foto: Soňa Stránska a autor 8 SPRAVODAJCA Žilinskej univerzity n 1/2010

9 dňoch novembra 2009 zástupcovia Žilinskej univerzity v Žiline reprezentovali činnosť Centier excelentnosti ŽU na výstave, ktorá sa uskutočnila v rámci Týždňa vedy a techniky na Slovensku v priestoroch Incheba Expo Bratislava. Výstava Centier excelentnosti vo výskume a vývoji prebiehala pod záštitou Ministerstva školstva SR. V rámci Žilinskej univerzity v Žiline pôsobia tri centrá excelentnosti: - Centrum excelentnosti pre dopravné staviteľstvo, - Centrum excelentnosti pre systémy a služby inteligentnej dopravy, - Centrum excelentnosti výkonových elektronických systémov a materiálov pre ich komponenty. Univerzita svojou účasťou na výstave Centier excelentnosti podporila ciele Ministerstva školstva Slovenskej republiky v rámci podujatia Týždeň vedy a techniky a potvrdila potrebu informovať o význame, úlohách a výsledkoch vedy a techniky pre rozvoj spoločnosti. Výstavy sa zúčastnila aj Fakulta riadenia a informatiky v rámci projektu Centra excelentnosti pre systémy a služby inteligentnej dopravy. Centrum excelentnosti pre systémy a služby inteligentnej dopravy vybudované na ŽU je jediným svojho druhu na území Slovenskej republiky, ktoré sa zaoberá monitorovaním a vyhodnocovaním inteligentných dopravných prostriedkov a prepravovaných objektov, hodnotí subsystémy inteligentnej infraštruktúry a podieľa sa i na riadení dopravy a monitorovaní prevádzky komunikácií. Vytvorením centra excelentnosti došlo k integrácii výskumno-vzdelávacích kolektívov z Elektrotechnickej fakulty, Fakulty riadenia a informatiky, Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Stavebnej fakulty a Fakulty špeciálneho inžinierstva. Zúčastnená verejnosť prejavila záujem hlavne o oblasť využitia softvérových simulačných nástrojov v podmienkach Konferencie a semináre Výstava Centier excelentnosti vo výskume a vývoji V Cyklus vedeckých prednášok na FPV úspešne pokračuje dopravy, o podporný informačný systém riadenia dopravy, informačný systém na podporu prepravy nebezpečného nákladu, vyhľadávací informačný systém, palubnú jednotku pre vozidlá prepravujúce nebezpečný náklad, systém monitorovania mestskej dopravy, ako aj o palubnú jednotka na podporu vodiča. Verejnosť sa taktiež zaujímala o informácie súvisiace s projektom, činnosťou centra excelentnosti a výsledkami jeho vedeckovýskumnej činnosti. Ing. Viliam Lendel, PhD. Fakulta riadenia a informatiky V Týždni vedy a techniky 2009 otvoril dekan Fakulty prírodných vied Žilinskej univerzity v Žiline doc. PaedDr. Tomáš Lengyelfalusy, CSc. cyklus vedeckých prednášok pozvaných odborníkov zo Slovenska i zo zahraničia Disputationes Scientificae. Po prvej prednáške PhDr. Štefana Franka, PhD. z Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach Some Remarks on Interpretation, nasledovala prednáška doc. PhDr. Drahomíry Holoušovej, CSc. z Pedagogickej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci O vedeckých krúžkoch. Zimný semester uzatvárala prednáška lektora pôsobiaceho na FPV ŽU v Žiline Larryho G. Fasta, M.S., NCSP. Learning Styles. L. Fast vyučuje na Katedre anglického jazyka a literatúry, je členom redakčnej rady fakultného časopisu Journal of Interdisciplinary Philology a tiež poskytuje hodiny anglickej konverzácie zamestnancom fakulty. Všetky tri prednášky zaznamenali veľkú účasť študentov a pedagógov nielen z Fakulty prírodných vied, ale aj z ďalších fakúlt Žilinskej univerzity. Veríme, že v letnom semestri budeme takisto môcť ponúknuť atraktívne témy prednášok našich i zahraničných odborníkov a tešíme sa na účasť všetkých, ktorí sa radi dozvedia niečo zaujímavé. PaedDr. Zdena Kráľová, PhD. foto: Martin Šajna 1/2010 n SPRAVODAJCA Žilinskej univerzity 9

10 Konferencie a semináre Projekt TPI-TEC úspešne ukončený Žilinská univerzita v Žiline sa podieľa na projekte Európskej komisie Technological Parks for Innovation and Trans-European Cooperation (TPI-TEC), ktorý je súčasťou programu Lifelong Learning Programme (LLP) a bol schválený Európskeou komisiou v roku 2007 s riešením počas rokov Riešenie projektu Technologické parky za inováciu a európsku spoluprácu v období rokov dvoch rokov bolo zamerané na rozvoj a transformáciu technologických parkov, ktoré sú významným prostredím na inovácie v oblasti vedy a techniky. Riešiteľský kolektív z troch krajín Európskej únie Rumunsko, Grécko a Slovensko reprezentovali 3 technologické parky TIM Science Park Timisoara (RO), Lavrion Technological and Cultural Park (GR) a Vedeckotechnologický park Žilina (SK), a jedna univerzita, Žilinská univerzita v Žiline (SK), oblasť rozšírenia výsledkov projektu riešil partner REC Slovakia, Bratislava (SK). Stredoeurópsky technologický inštitút podporuje výskumné aktivity ŽU ilinská univerzita, ako prvá na Slovensku, podporila aplikovaný Ž výskum a inovačný rozvoj spôsobom, akým sa úspešne aplikuje v najvyspelejších ekonomikách. Pre zvýšenie úrovne implementácie výsledkov výskumných a inovačných projektov a rozšírenie spolupráce s priemyslom vytvorila v roku 2007 spoločne so Slovenským centrom produktivity inovatívnu spoločnosť CEIT, s.r.o. (Central European Institute of Technology). CEIT sídli vo vlastných priestoroch, v areáli Žilinskej univerzity. Hlavným cieľom pri zakladaní CEIT bola snaha Žilinskej univerzity overiť systém vytvárania trvalo udržateľného, inovatívneho prostredia, ktoré by umožnilo postupné vytváranie nových, vysokokvalifikovaných pracovných miest pre končiacich absolventov Žilinskej univerzity. Takéto prostredie podporuje rozvoj inovačného podnikania a vznik inovatívnych start up a spin off firiem. 10 SPRAVODAJCA Žilinskej univerzity n 1/2010 Hlavným cieľom riešenie bol transfer poznatkov a príprava podmienok na efektívnu činnosť technologických parkov v oblasti technológií a kultúry (Lavrion) a v nanotechnológiách (Timisoara). Súčasťou výstupov boli kvalifikačné vzdelávacie aktivity pracovníkov parkov, ako aj potenciálnych a súčasných podnikateľov využívajúcich technologický park ako inkubátor na začiatok podnikania pri realizácia nových aktivít vo vede, technike, kultúre a pod. Na základe partnerskej spolupráce a vytvárania sietí na transfer know-how riešitelia preukázali, že najlepšie nápady je možné realizovať a sprístupniť do iných regiónov nielen lokálne, ale aj v rámci európskeho priestoru. V priebehu riešenia sa konali semináre, školenia a pracovné stretnutia, kde riešitelia prezentovali dosiahnuté výsledky v súlade s harmonogramom projektu. Záverečné stretnutie sa konalo v Žiline , hlavným cieľom projektu TPI- TEC je posunutie politiky EÚ smerom k inováciám a podpore malých a stredných podnikateľov a posúva dopredu pozíciu a význam technologických parkov v úzkej spolupráci s univerzitami a lokálnymi hráčmi, napríklad investormi v oblasti nových Za pomerne krátky čas vytvoril CEIT, ako inovatívna spoločnosť, 15 priamych, nových vysokokvalifikovaných pracovných miest a v spolupráci s viacerými pracoviskami Žilinskej univerzity realizoval výskumné projekty v priemysle s nemalým ekonomickým efektom. V rámci činností Slovenského centra produktivity a CEIT bolo takto vytvorených už 71 nových pracovných miest, na ktorých pracujú absolventi ŽU. CEIT začal hneď po založení riešiť úlohy základného i aplikovaného výskumu na Slovensku i v zahraničí. V súčasnosti CEIT rieši 2 projekty aplikovaného výskumu (APVV) a jeden výskumný projekt štrukturálnych fondov MŠ-SR. Pracoviská Žilinskej univerzity získavajú participáciou na riešení týchto projektov priame finančné prostriedky vo výške viac ako EUR. V spolupráci so Strojníckou fakultou (SjF) technológií. Hlavným koordinátorom projektu bol profesor Dumitru Tucu z Vedeckotechnologickégo parku v Temešvári, riešiteľmi a projektovými manažérmi za Žilinskú univerzitu boli profesor Branislav Dobrucký a docent Pavel Pavlásek. Finančnú administratívu projektu vykonával v druhom roku riešenia inžinier Róbert Šul z Katedry mechatroniky a elektroniky (EF ŽU). Významný podiel na riešení projektu TPI-TEC mal aj inžinier Juraj Kavecký, riaditeľ Vedeckotechnologického parku v Žiline. Tlačené výstupné publikácie budú prístupné v rámci EU v štyroch jazykoch angličtine, gréčtine, rumunčine a v slovenčine. Doc. Ing. Pavel Pavlásek, PhD. Katedra mechatroniky a elektroniky (EF ŽU) a Ústavom konkurencieschopnosti a inovácií (UKaI), Žilinskej univerzity získal CEIT pomerne rýchlo vynikajúce meno v oblasti výskumu a aplikácií technológií digitálneho podniku a reverzného inžinierstva. CEIT vybudoval špičkové pracovisko pre počítačové simulácie s podporou virtuálnej reality a realizuje rozsiahly výskum v oblasti interaktívneho projektovania moderných výrobných systémov s podporou najnovších technológií virtuálnej reality. Jednou z oblasti realizovaného výskumu je i oblasť 3D laserového skenovania a jeho aplikácií. Za posledné roky riešil v tejto oblasti CEIT významné inovačné projekty pre spoločnosti VW Slovakia, VW Wolfsburg a Thyssen Krupp PSL. Nemenej významné sú aj výsledky výskumu v oblasti záchrany a zachovania kultúrneho dedičstva, kde výskumní pracovníci CEIT s využitím digitalizačných technológií vyvinuli 3D digitálne modely veľkých

11 historických objektov (napríklad: kostol sv. Štefana Kráľa Žilina - Závodie, kostol sv. Vavrinca v Horných Opatovciach - Zvolen, zámok veselí nad Moravou, historický drevený kostolík sv. Juraja v Trnovom a predmety kultúrneho dedičstva SAV Nitra). V spolupráci so Strojníckou fakultou a Elektrotechnickou fakultou Žilinskej univerzity vyvinuli vývojári CEITu pre potreby koncernu VW, mobilný, autonómny, robotický ťahač pre transport a manipuláciu s materiálom vo výrobných systémoch. Jedná sa o komplexný, sofistikovaný, mobilný systém, ktorého overovacia séria 20 ks je testovaná v spoločnosti VW Slovakia. V súčasnosti je vyvinutý prototyp pripravovaný pre sériovú výrobu. Ďalším rozsiahlym projektom bol výskum a vývoj pracoviska automatickej kontroly kvality pre spoločnosť Sweedwood, využívajúce technológie laserového merania a rozpoznávania obrazu. V súčasnosti rieši CEIT ďalšie podobné projekty aplikovaného výskumu. Už v prvom roku svojej existencie nadviazal CEIT na medzinárodnú spoluprácu. V súčasnosti spolupracuje na riešení európskych výskumných projektov základného výskumu v rámci 7. rámcového programu EU. V spolupráci s najvýznamnejšími európskymi Konferencie a semináre partnermi kooperuje na vývoji novej generácie prostredia pre digitálny podnik (projekt FP7 - VFF Virtual Factory Framework) a súčasne, spoločne so Žilinskou univerzitou, participuje na riešení medzinárodného projektu CERADA. Od roku 2007 pôsobí CEIT ako zástupca SR v európskej technologickej platforme ManuFuture-EU. V roku 2007 inicioval CEIT vytvorenie národnej technologickej platformy ManuFuture-SK, ktorej činnosť koordinuje ako sekretariát, spoločne s MH-SR. Od roku 2009 je CEIT tiež zástupcom SR v európskom výskumnom združení - European Factory of the Future Research Association (EFFRA). CEIT má vypracované strategické zámery svojho dlhodobého rozvoja. Aj vďaka systematickej práci a prezentácií vynikajúcich výsledkov svojej práce boli výskumníci CEIT úspešní v súťaži o získanie stimulov MŠ-SR pre podporu výskumu a vývoja. Len tento projekt, realizovaný spoločne so Žilinskou univerzitou, prinesie priamo na univerzitu finančné prostriedky vo výške viac ako EUR a prostredníctvom účasti v CEIT ďalších cca EUR. Činnosť CEIT dokazuje, že Žilinská univerzita to s presadením sa v aplikovanom výskume myslí vážne a svoje rozvojové programy formuluje tak, aby už pri zrode preukázali trvalú udržateľnosť. Žilinská univerzita týmto preukazuje, že inovácie ktoré nie sú aplikované v ekonomikách, zostávajú na cintoríne nevyužitých myšlienok. Skúsenosti zo sveta potvrdzujú, že k tomu je nevyhnutná sieť univerzít, s pružnými výskumnými pracoviskami, ktoré vedia nielen komunikovať s priemyslom, ale vedia pre priemysel vyvíjať riešenia, ktoré ich robia konkurencieschopnými. Pri hodnotení výsledkov výskumu sa zvykneme veľakrát porovnávať s renomovanými zahraničnými pracoviskami, akými sú MIT (Massachusetts Institute of Technology), Stanford, Cambridge a pod. Úspešná činnosť CEIT ukazuje, že dobré rozvojové projekty je možné realizovať aj doma na Slovensku. Vyžaduje to vizionárske myslenie, nadšených a kompetentných organizátorov, špičkových výskumníkov, potrebné finančné zdroje a schopnosť vedieť komunikovať aj s praxou aj so základným výskumom. Každé dielo potrebuje pre svoju realizáciu čas. Ani MIT nedosiahol svoje úspechy za jeden deň! prof. Ing. Milan Gregor, PhD. Ponuka študijných štipendií na zahraničný pobyt pre študentov Na začiatku kalendárneho roka začína uzávierka prihlášok na získanie štipendií pre štúdium v zahraničí na akademický rok 2010/2011. Výberové konanie na niektoré univerzity či do niektorých krajín už bolo ukončené, na väčšine je deadline odovzdania dokumentácie v mesiaci február, menej v marci a v apríli. Konkrétne ponuky študijných programov možno nájsť na internetových stránkach univerzity v sekcii zahraničná spolupráca a na Okrem toho je možnosť študovať na zahraničnej univerzite na základe bilaterálnych dohôd, ktoré uzatvára univerzita alebo jednotlivé fakulty. Okrem programu Erasmus, Národný štipendijný program a mnoho ďalších dávame do pozornosti ponuky nemeckých vysokých škôl: Hochschule für Technik und Wirtschaft Dresden (University of Applied Sciences Dresden) ponúka na kalendárny rok 2010 študentom a doktorandom Žilinskej univerzity štipendium Georgius Agricola na 3- až 10-mesačný pobyt na HTW Dresden v študijných odboroch: informatika, výpočtová technika, automatizačná technika, strojárstvo, doprava, bezpečnosť, analýza nehôd. Počas pobytu je možné pracovať na bakalárskej, diplomovej, dizertačnej práci alebo na projekte v nemeckom, príp. anglickom jazyku. Bližšie informácie získate na rektoráte, oddelení pre zahraničné vzťahy, č. 315, príp. na tel , mail: cervena@uniza.sk Das Bayerische Hochschulzentrum für Mittel-, Ost- und Südosteuropa (BAYHOST) vergibt im Auftrag des Bayerischen Staatsministeriums für Wissenschaft, Forschung und Kunst voraussichtlich für das Studienjahr 2010/11 erneut Jahresstipendien an Hochschulabsolventen aus Bulgarien, Kroatien, Polen, Rumänien, Serbien, der Slowakei, Tschechien, der Ukraine und Ungarn. Das Stipendium dient der Finanzierung eines Promotions-, Aufbau- oderpostgraduierten-studiums an einer bayerischen Universität oder Hochschule. Es wird zunächst für ein Jahr gewährt und kann auf Antrag verlängert werden. Nähere Informationen, Antworten auf häufig gestellte Fragen und dasonline-bewerbungsformular finden Sie unter Stipendien Bewerbungsfrist ist der 15. Februar 2010 (Eingangsstempel). Sollten Sie Fragen zu dem Stipendienprogramm haben, können Sie diese jederzeit an info@bayhost.de richten. (podľa informácii na intranete ŽU spracovala Eva Masná) 1/2010 n SPRAVODAJCA Žilinskej univerzity 11

12 Rozlúčili sme sa S profesorom Ing. Karolom Blunárom, DrSc. Dňa 8. decembra 2009 nás navždy opustil vo veku 73 rokov pán prof. Ing. Karol Blunár, DrSc. Profesor Karol Blunár, DrSc. sa narodil v Rajci. Po ukončení štúdia na Elektrotechnickej fakulte SVŠT v Bratislave pracoval niekoľko rokov na Oznamovacej a zabezpečovacej dištancii Československých dráh v Žiline. Od novembra 1966 nastúpil na Katedru bloky a spoje VŠD Žilina. Pri formovaní Katedry telekomunikácií patril profesor Blunár k jej zakladajúcim členom a na tejto katedre pôsobil vysoko aktívne a obetavo až do konca svojho života. Celý svoj profesionálny život pán profesor Blunár venoval vedeckej a pedagogickej práci v oblasti telekomunikačných systémov a sietí. V roku 1971 získal titul CSc., na docenta sa habilitoval v r a profesorom bol menovaný v r V roku 1992 obhájil doktorskú prácu a získal titul DrSc. Špecializoval sa na problematiku dimenzovania telekomunikačných sietí. Od počiatku vybudoval na katedre oddelenie spojovacej techniky. Od roku l977 až do roku 1991 bol vedúcim Katedry telekomunikácií. V tomto období katedra mala veľmi dobré pracovné vzťahy s mimoškolskými vedeckovýskumnými in štitúciami ako aj s telekomunikačnou praxou. V rokoch bolo na katedre vytvorené Združené pracovisko s Výskumným ústavom spojov Praha a neskoršie s VÚS B. Bystrica, na ktorom boli vyvinuté na tú dobu unikátne programovo riadené zariadenia na podporu diagnostiky telekomunikačných systémov a sietí ako aj pre rozvoj a implementáciu nových telekomunikačných služieb. Bol dušou viac ako 15 kurzov celoživotného vzdelávania s celonárodnou i medzinárodnou pôsobnosťou, v ktorých katedra realizovala transfer vedeckých poznatkov k prevádzkovateľom telekomunikačných sietí ako doma tak aj vo svete. Z medzinárodného hľadiska bola významná okrem iného aj spolupráca s Medzinárodnou telekomunikačnou úniou so sídlom v Ženeve. Jeho publikačná činnosť bola neobyčajne bohatá. Bol autorom alebo spoluautorom troch monografií, viac ako desiatky vysokoškolských učebníc a viac ako stovky vedeckých prác. Pod jeho vedením boli realizované takmer tri desiatky vedeckých štúdií pre potreby štátnej správy a telekomunikačného rezortu. Vedecká škola profesora Blunára mala vysoký kredit a vychovala niekoľko desiatok jeho následníkov. Podieľal sa tiež na výchove odborníkov a budovaní telekomunikačných katedier na Vojenskej akadémií v Liptovskom Mikuláši a VŠB TU Ostrava. Od roku 1997 do konca svojho života bol predsedom spoločnej odborovej komisie v odbore Telekomunikácie a členom vedeckých rád fakúlt viacerých univerzít. Jeho nečakaným odchodom stratila katedra nielen významného a vysoko erudovaného odborníka, ale aj človeka láskavého a ochotného vždy poradiť a pomôcť. Vďaka za všetko, čo ste pre katedru, fakultu a univerzitu počas svojho mimoriadne plodného života urobili, vážený pán profesor. Česť Vašej pamiatke. Kolektív katedry telekomunikácií a multimédií Konferencie a semináre Medzinárodný seminár Prevencie kriminality na miestnej a regionálnej úrovni Medzinárodný seminár Prevencie kriminality na miestnej a regionálnej úrovni usporiadala Katedra bezpečnostného manažmentu dňa na Fakulte špeciálneho inžinierstva. Aktívne sa ho zúčastnilo 35 erudovaných odborníkov z oblasti prevencie kriminality. K problematike prevencie kriminality svojimi príspevkami prispeli odborníci a pedagógovia zo Slovenskej republiky, Českej republiky a Poľska. Priestor na prezentáciu svojej práce mali aj študenti inžinierskeho a doktorandského štúdia. Programový a organizačný výbor bol v zložení: prof. Ing. Josefa Reitšpísa, PhD. vedúci katedry bezpečnostného manažmentu, doc. Ing. Libora Gašpierika, CSc. zástupca katedry bezpečnostného manažmentu, Ing. Jozef Halcin, tajomník Rady vlády pre 12 SPRAVODAJCA Žilinskej univerzity n 1/2010 prevenciu kriminality Slovenskej republiky, Assoc. Prof. Ing. Leszek F. Korzeniowski, PhD., prezident Európskej asociácie pre bezpečnosť, Poľsko, doc. RNDr. Jiří Švec, CSc. Z Technickej univerzity Ostrava, prof. nadzw. dr.hab. Ladislav Hofreiter, Akademia Krakowska im. A.F. Modrzewskiego, Poľsko, doc. Ing. Jana Müllerová, PhD. Katedra technických vied a informatiky, Ing. Tomáš Loveček, PhD. Katedra bezpečnostného manažmentu, Ing. Andrej Veľas, PhD. Katedra bezpečnostného manažmentu, Ing. Vlastimil Mach, PhD. Katedra bezpečnostného manažmentu, Ing. Kamil Boc, Katedra bezpečnostného manažmentu. Cieľom seminára bolo prezentovať výsledky pri riešení projektu Východiská pre tvorbu priamych situačných preventívnych stratégií na miestnej a regionálnej úrovni a prijať závery pre tvorbu metodiky projektov kriminality na miestnej a regionálnej úrovni. Pozitívom bolo zjednotenie sa erudovaných odborníkov na nutnosti prevencie kriminality vo všetkých smeroch ľudskej činnosti. Odborníci v oblasti prevencie kriminality sa zhodli na dôležitosti prevencie kriminality v súčasnosti a predložili svoje názory a námety k novej stratégii na najbližšie roky. A k tomu prispieva významnou mierou výskum v oblasti prevencie kriminality na Katedre bezpečnostného manažmentu prostredníctvom bakalárskych, diplomových, dizertačných prác a projektov pod odborným vedením. Ing. Anna Barčíková Ing. Lenka Mešková

13 Festival študentských filmov Zo života univerzity Hotové, aj viackrát prežité mravné ponaučenie, i keď je trebárs čisté a úprimné ako slzy dieťaťa, nemôže na človeka zapôsobiť, nedonúti jeho mozog usilovne pracovať. Umenie je silné práve tým, že rozohrieva ľudské myšlienky a city, že núti človeka hľadať odpovede na otázky života. Sergej Bondarčuk 16. decembra 2009 sa v bielej, už vianočnej atmosfére v GAMA klube uskutočnil prvý ročník festivalu študentských filmov študijného odboru multimediálne technológie. Študenti Elektrotechnickej fakulty odboru multimédií po úspešnom minuloročnom nultom ročníku festivalu študentského filmu predstavili divákom, cez výsledky svojich semestrálnych prác, kolekciu príbehov spracovaných formou hranej tvorby. Prítomné publikum tak po vzhliadnutí jednotlivých snímok mohlo hlasovaním určiť film večera. Okrem tohto ocenenia sa udeľovala aj hlavná festivalová cena, a to cena poroty. Obidve ceny získala tvorivá skupina vedená pod režisérskou taktovkou Martina Dzurňáka za dielo Binárne emócie. Úroveň ostatných filmov, ako aj festivalového večera, diváci a členovia poroty hodnotili prekvapujúco vysokými známkami. Nápadité technicko-režisérske spracovanie prvý zľava: Marek Veselovský, organizátor festivalu i myšlienkovo obsahová náplň jednotlivých filmov, nastavili vysokú latku a vytvorili obraz cesty, po ktorej sa vydal odbor multimediálnych technológií. Filmu odzvonilo, nastupuje niečo nové, čo sa už dlhšiu dobu nádejne rozvíja, zatiaľ však stále, iba na štartovacej čiare. Žilinská univerzita má vo filmovej tvorbe dlhodobú tradíciu. V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch filmové štúdio vtedajšej Vojenskej fakulty získalo množstvo ocenení v populárno-vedeckej, dokumentárnej, výučbovej, medicínskej tvorbe v rámci Československa, ale aj na medzinárodných festivaloch. V dobe elektronickej kultúry sme sa opäť rozbehli. Cieľ je presne určený najvyššou kvalitou tvorby a duchaplnou kultúrou. Bolo by múdre, žiaduce, prelomové a určite správne určovať tempo-rytmus a byť medzi prvými. Mgr. art. Vladimír Soviar Katedra telekomunikácií a multimédií EF foto: Martina Dorotiková Baví ma kreativita Netočili s profesionálnymi hercami, no ako hovorí organizátor festivalu, bola by s nimi asi oštara. Ich odbor spája umelecké a odborné. Krátky 5-minútový film to môže byť niekoľko dní roboty. Budúcnosť je zatiaľ nejasná, no určite by mala súvisieť s tvorbou filmu. Mladí, ambiciózni, nadaní. Krátka charakteristika študentov z Elektrotechnickej fakulty, z Katedry telekomunikácii a multimédií. Jeden z nich Marek Veselovský, organizátor. Marek, ako vznikol tento festival? Nultý ročník si v podstate vymysleli študenti sami minulý rok, potom si zavolali vedúcich odboru. Tento rok to bolo tak, že sme chceli nadviazať na minulý ročník, avizovalo sa už skôr, že by bolo dobré vytvoriť prvý ročník takéhoto festivalu, nikomu sa však do toho nechcelo. Tak som sa k tomu dostal ako slepá kura k zrnu začal som: Chalani, nejdeme dačo spraviť? Oni súhlasili, a tak som sa stal organizátorom festivalu. Ale musím poďakovať všetkým, čo mi pomáhali, lebo ochota pomôcť bola veľmi veľká, hlavne zo strany spolužiakov. Podporovali nás aj pedagógovia, rád by som sa poďakoval Mgr. art. Vladimírovi Soviarovi, pánu prorektorovi Pokornému, ktorý sa aj zúčastnil festivalu, aj nám pomohol vybaviť miestnosť na internáte, a chcel by som poďakovať aj riaditeľke ubytovacieho zariadenia, lebo nám poskytla priestory zadarmo. Nesmiem zabudnúť poďakovať aj porote, ktorá sa skladala zo štyroch ľudí: prof.ing.michal Pokorný, PhD., doc. Ing. Martin Vaculík PhD., Mgr. art. Vladimír Soviar a Mgr. art. Vladimír Javorský. Na akej kvalitatívnej úrovni boli súťažné filmy? Filmíky boli kvalitatívne na dosť vysokej úrovni. Vyhral film Binárne emócie od režiséra Martina Dzurňáka. Druhý film kvalitatívne na vysokej úrovni bol film Date (Rande) v réžii Mariána Bonu. Tretí film bol Možnosť výberu, režisér Jozef Maringa. Je záujem zo strany študentov o takúto súťaž? Ako u ktorých. Niektorí to zobrali tak, že keď to je, tak dobre, ale niektorí mali naozaj veľký záujem a ochotu zavolať či už médiá alebo sponzorov. Do tohto ročníka sa zapojili študenti iba z vášho odboru, filmy ste natáčali aj počas hodiny Spoločný projekt. Ako plánujete budúcnosť festivalu? Chcel by som, aby tento festival zorganizovali aj budúcoroční študenti multimediálnych technológií. Bolo by super, keby to ostalo ako tradícia nášho odboru, hoci to bude možno aj celo univerzitný festival, možno aj s hosťami z iných univerzít. Aký zmysel ty osobne vidíš v organizovaní takýchto festivalov? Zviditeľní a ohodnotí sa práca, na ktorej ľudia makali. Pri hodnotení sa môže podariť, že si to niekto všimne. Víťazný film napríklad režíroval chalan, čo chce ísť ďalej na VŠMU a tam potrebuje uviesť režírovaný film, takže si môže uviesť tento. No a okrem toho si iní môžu pozrieť, čo sa robí na našom odbore. Čo teba osobne baví na filme? Baví ma kreativita a keď si človek môže robiť s kamerou, čo chce a keď to môže niekomu alebo na nejaký účel potom slúžiť. Eva Masná 1/2010 n SPRAVODAJCA Žilinskej univerzity 13

14 Spektrum Novoročné prianie Pominuli sviatočné dni, doštrngalo šampanské a my opäť stojíme na prahu nového roku. Verím, že počas voľných dní vianočného posolstva, radosti a nádeje sme všetci načerpali energiu a chuť popasovať sa z novými výzvami, ktoré pre nás prichystá začínajúci sa rok. Čaká nás rok plný nádejí a rozhodnutí, ktoré nás privedú na mnohé križovatky. Verím, že naše rozhodnutia prinesú ovocie v podobe dobre vykonanej práce a osobnej spokojnosti. Prajem všetkým, aby im dul do plachiet dobrý vietor Sú dni keď sa ma pýcha pýta na meno keď po Tebe hádžem kameňom a vina mi visí z nosa ako chlapcovi ktorého prichytili pri rozbitom okne sú dni malé a boľavé keď kľačím moknem a do dlaní zvieram modlitbu ale sú aj také keď nemusím vôbec nič Do nového roka s novou tvárou N e d á - vam si do nov é h o r o k a n i k d y žiadne predsavzatia. Predsavzatia sú väčšinou na to, aby sa neplnili, takže predsavzatia si nedávam žiadne preto, aby som mohol plniť to, čo si predsavzám v konkrétne dni. (Ján Čelko, dekan SvF) Ja by som si chcel nájsť viac času pre moje hobby, pre fotografovanie, aby to bolo v rovnováhe s pracovnými činnosťami, aby to nebolo tak, že človek je od rána do večera v robote, potom sa len Ako parkujeme vyspí a z n ovu do rob o t y. H n e ď na druhý deň sa mi podarilo toto predsavzatie splniť fotil som akciu Jazdy parného vlaku po Slovensku. (Martin Čapka, vedecko-výskumný pracovník) Pozývame študentov a zamestnancov ŽU na hodiny indoorcyclingu počas skúškového obdobia zimného semestra. Kde? Športcentrum Hliny V. Kedy? Pondelok: 18,00 19,00 hod. Štvrtok: 17,00 18,00 hod. Ak aj vy patríte k tým, ktorí si dávajú predsavzatia, želám vám veľa úspechov pri ich plnení. No a ak patríte k tým, ktorí neveria predsavzatiam nového roku, možno by stálo za to, aspoň raz to vyskúšať, veď vytrvalosť ruže prináša. Prípadné informácie radi poskytneme na tel. č (p. Malachová). Eva Masná iba ďakovať Želám, všetkým, aby nadchádzajúci rok bol plný práve takých dní, za ktoré môžeme iba ďakovať. Dní naplnených láskou a ľudským porozumením, v ktorých nás bude hriať pocit z dobre vykonanej práce a ľudskej prajnosti. Dní, v ktorých nezištnosť a obetavosť prinesú svoje plody v podobe osobného i pracovného napredovania a spokojnosti. Prajem vám, aby ste sa vždy vydali správnou cestou, nech už budete stáť na akejkoľvek križovatke, prajem vám šťastie šťastnej voľby. Ing. Miloš Ondrušek, PhD. KKM, FŠI ŽU 14 SPRAVODAJCA Žilinskej univerzity n 1/2010 Prosíme všetkých motorizovaných návštevníkov ŽU o ohľaduplnosť pri parkovaní svojich motorových vozidiel.

15 Šport UNIVERZITNÉ ŠPORTOVÉ DNI (Pokračovanie z minulého čísla) Plávanie Mestská krytá plaváreň v Žiline sa stala dejiskom Majstrovstiev ŽU v plávaní. Toto populárne plavecké podujatie sa v tomto roku stalo zároveň 7. ročníkom súťaže O putovný pohár riaditeľa ÚTV ŽU. V dvoch plaveckých disciplínach (50m VS a 50m prsia) súťažilo spolu 55 plavcov a 19 plavkýň. Súboje často až do posledných centimetrov priniesli toto poradie: 50 m VS muži: 1. Andrej Gajdošík (FŠI), 26,85, 2. Jakub Kysel (PEDaS), 28,15, 3. Peter Priečinský (SjF), 29,25 50 m prsia muži: 1. Michal Gábriš (EF), 42,29, 2. Pavol Hrin (FRI), 43,38, 3. Tomáš Krak (SjF), 43,69 50 m VS ženy: 1. Zuzana Osvaldová (SvF), 32,44, 2. Tatiana Pavlíková (FŠI), 34,00, 3. Andrea Štubendeková (EF), 36,73 50 m prsia ženy: 1.: Lucia Sojčáková (PE- DaS), 53,46, 2.: Jana Šúleková (PEDaS), 1:01,75, 3.: Ľubomíra Gramerová (PEDaS), 1:04,72 Najlepší traja pretekári v každej disciplíne získali medaily a diplomy. Poháre prevzali traja pretekári s najlepšími výkonmi (Andrej Gajdošík, Zuzana Osvaldová a Jakub Kysel). Putovný pohár po roku opäť získal Andrej Gajdošík (FŠI), víťaz súťaže 50m VS muži. Záver podujatia patril súťažiam v netradičných disciplínach (plávanie so sviečkou, plávanie dvojíc na žinenkách). Všetci pretekári dostali sladkú odmenu. Športová streľba Športoví strelci mali svoju súťaž vo Fitclube na Veľkom diele. 19 študentov a 3 študentky si otestovali presnú mušku v troch disciplínach. Uvádzame prvé miesta: streľba v ľahu muži: 1. miesto: Lukáš Homola (FŠI), ženy: 1. miesto: Paulína Némethová (FŠI) streľba v stoji muži: 1. miesto: Ján Ferleťák (FRI), ženy: 1. miesto: Zuzana Bombjaková (PEDaS) streľba zo vzduchovej pištole muži: 1. miesto: Martin Bednár (FRI), ženy: 1. miesto: Martina Miklovičová (PEDaS) V telocvični T-18 na Veľkom diele sa konal volejbalový turnaj zmiešaných družstiev fakúlt ŽU. Turnaja sa zúčastnilo 6 družstiev, už tradične bez FPV. Po tuhých bojoch v dvoch skupinách napokon na stupňoch víťazov stáli družstvá FŠI, EF a FRI. Maratón aerobiku 13. ročník Maratónu v aerobiku sa konal v Športcentre na Hlinách V. Svoju kondíciu si prišlo otestovať 18 súťažiacich. Rozhodcovia mali ťažkú úlohu, pretože trojhodinové cvičenie dievčatá zvládli veľmi dobre. Zaslúženou víťazkou sa stala Zuzana Hnatová (PEDaS), striebornú priečku si vybojovala Jana Prieložná (FPV) a bronzová skončila Iveta Jurčová (PEDaS). Bedminton V telocvični T-18 súťažili bedmintonisti na Otvorených majstrovstvách ŽU. Do bojov nastúpilo 28 študentov a 8 študentiek. V dvojhre mužov A zvíťazil Matej Uram (FRI) pred Jurajom Šamíkom (FRI) a tretím Miroslavom Gomoľom (FPV). Medzi študentkami v dvojhre zvíťazila Vanda Baranová (FRI) pred vlaňajšou víťazkou a tentokrát striebornou Jankou Orieščikovou (FPV). Bronzovú priečku si vybojovala Jana Puchyová (FRI). V štvorhre mužov zvíťazila dvojica Matej Uram a Ján Batuna (SjF), pred striebornými Miroslavom Gomoľom a Michalom Poteckým (SvF). Ako tretí skončili Juraj Šamík a Peter Milan (FRI). Tenis V Športcentre na Hlinách V. bojovalo o titul Majstra ŽU 24 tenistov (z toho 5 žien). Z bojov do neskorých večerných hodín vyšiel víťazne Peter Bella (FRI), ktorý vo finále porazil aj vlani strieborného Patrika Kamencaja (EF). Súboj o 3. miesto vyhral Peter Bača (EF). V súťaži žien dominovali zástupkyne fakulty PEDaS - Lucia Hrubošová, Antónia Firkaľová a Katarína Vuškovičová. Spoločenský tanec Záver tohtoročných Univerzitných športových dní patril súťaži v spoločenských tancoch, ktorá sa konala v telocvični na Májovej ulici. Zúčastnilo sa na nej 7 tanečných párov, takže prebehlo priamo finálové kolo. Súťažilo sa v siedmych tancoch - walz, tango, viedenský valčík, foxtrot, rumba, jive a polka. Pohár pre víťazný tanečný pár si zo súťaže odniesla dvojica Alžbeta Jánošíková (FRI) a Michal Nechajev (EF). Striebornú medailu si aj po roku vytancovala dvojica Soňa Trnovská a Ľubomír Troják (obaja FRI), ktorí predstihli tretí pár v poradí Teréziu Hamackovú a Martina Šimaliaka (EF). Kompletné výsledky jednotlivých súťaží nájdete na stránke Na záver by sme radi vyjadrili poďakovanie pracovníkom Oddelenia multimediálnych technológií Ing. Róbertovi Ďurecovi a Ing. Branislavovi Krnáčovi, ktorí z jednotlivých súťaží spracovali veľmi pútavé reportáže pravidelne vysielané na okruhu UNITV aj TV Patriot. PaedDr. Ľudmila Malachová ÚTV ŽU 1/2010 n SPRAVODAJCA Žilinskej univerzity 15

16 FBC GRASSHOPPERS AC UNIZA ŽILINA Florbal na Žilinskej univerzite poznáme od roku 2001 kedy riaditeľ ÚTV PaedDr. Róbert Janikovský zadovážil prvé florbalové hokejky a inicioval implementáciu florbalu do hodín TV. Prvú skupinu florbalistov tvorili študenti Fakulty špeciálneho inžinierstva vojaci, ktorí mali telesnú výchovu ako povinný predmet a florbal do jej obsahovej stránky začlenili PaedDr. Tomáš Hrnčiar a Ing. Zdeněk Jadrný. Ďalej bol florbal určený hlavne pre študentov ŽU, ktorí navštevovali voliteľný predmet TV - ľadový hokej, ako alternatívu na mesiace apríl máj, teda na čas kedy Zimný štadión v Žiline neprevádzkoval ľadovú plochu. Táto skupina študentov začínala s florbalom v letnom semestri akademického roku 2001/2002 pod vedením PaedDr. Ľuboša Krajča. Hneď v roku 2002 sa výber študentov z týchto dvoch skupín začal zúčastňovať medziuniverzitných podujatí hlavne v Košiciach a v Bratislave pod vedením Tomáša Hrnčiar, ktorý sa stal garantom florbalu na Žilinskej univerzite. Hráči, všetko študenti ŽU, ktorí reprezentovali univerzitu na týchto turnajoch, vytvorili základ pre vznik klubu, ktorý by reprezentoval univerzitu aj mimo akademických podujatí. Už na jeseň 2002 naši študenti pod hlavičkou Ústavu telesnej výchovy vstúpili do Slovenskej extraligy, ktorá sa v tom čase hrala turnajovým spôsobom pod názvom Slovak Florbal Tour a v konkurencii 16 družstiev z celého Slovenska obsadili 7. miesto. V súvislosti s vytvorením extraligy, vznikla požiadavka právnej subjektivity, organizácie, ktorá by zastrešila florbalistov, ako členov vysokoškolskej telovýchovnej jednoty. Tu podal pomocnú ruku Ing. Jaroslav Koválik, prezident volejbalového klubu žien ŠK-ŽU, ktorý vyšiel florbalistom v ústrety a ochotne prevzal nad nimi záštitu. V tomto období vznikol aj názov Grasshoppers, kobylky, ktoré vo svojom logu nesú florbalisti aj v súčasnosti. O 2 roky neskôr sa florbalový oddiel transformoval do štruktúr Slávie ŽU, kde pôsobil až do roku Zároveň však florbalisti stáli pri vzniku nového právneho subjektu Academic Žilinská univerzita v Žiline, a od sezóny 2008/2009 nesú názov tohto občianskeho združenia v súťažiach všetkých mládežníckych aj seniorských florbalových družstiev. V súčasnosti má klub 170 členov v 7 mládežníckych družstvách od mladšej prípravky až po juniorov a čerešničku na torte tvoria dva seniorské tímy, A tím v Slovenskej extralige a B tím v 3. Slovenskej lige. V ostatných 2 rokoch došlo k prebudovávaniu kádra, ktorý v tejto sezóne má za cieľ zisk historicky prvej medaily v Slovenskej extralige, B tím má postúpiť do 2. ligy. Dorastenci a mladší žiaci majú za cieľ tak isto zisk medaily na M-SR vo svojich kategóriach. Nakoľko je FBC Grasshoppers AC UNIZA jedným z najväčších florbalových klubov v SR, musia tomu zodpovedať aj umiestnenia vo všetkých vekových kategóriach. FBC Grasshoppers AC UNIZA Žilina Predseda oddielu: PaedDr. Tomáš Hrnčiar Sekretár: Mgr. Daniel Baránek Športový riaditeľ: Ing. Marián Galovič, PhD. Šéftréner mládeže: Ing. Martin Veneny Tréneri: Tomáš Hrnčiar, Maríán Galovič, Martin Veneny, Roman Radil, Radoslav Radil, Dávid Dudek, Daniel Baránek, Elenka Cisariiková, Daniela Galovičová, Jana Beniačová. Lekári: Boris Liščák, Patrik Žabka, Daniel Svetlík, Monika Svetlíková Umiestnenie v Slovenskej extralige: 2002/2003: 7. miesto 2003/2004: 6. miesto 2004/2005: 4. miesto 2005/2006: 4. miesto 2006/2007: 5. miesto 2007/2008: 10. miesto 2008/2009: 8. miesto Úspechy na akademických podujatiach: Akademické majstrovstvá SR 2003: 3. miesto Univerziáda SR 2004: 1. miesto Akademické majstrovstvá SR 2006: 3. miesto Univerziáda SR 2008: 2. miesto Úspechy mládežníckych družstiev: Majstrovstvá SR 2006 starší žiaci: 3. miesto Majstrovstvá SR 2008 starší žiaci: 1. miesto Majstrovstvá SR 2009 dorastenci: 3. miesto Majstrovstvá SR 2009 starší žiaci: 4. miesto Klubom vychovaní reprezentanti: Reprezentanti SR: Galovič, Veneny, Baránek, Radil Ro., Radil Ra., Lieskovský, Gréčová, Fabriciová Juniorskí reprezentanti SR: Hlávka, Danaj, Neomanyová, Bernátová, Fundareková, Krajčiová Mládežnícki reprezentanti SR: Sekerka, Škvarna, Grlický Ústav telesnej výchovy ŽU Horný rad zľava: Daniel Baránek, Tomáš Kvasnica, Juraj Kalivoda, Martin Trúnek, Peter Ploščica, Marek Žilinčík, Radoslav Radil, Michal Sekerka, Dávid Danaj, Ján Slivovský, Tomáš Hrnčiar, Michal Uhlík, Peter Pavlovský, Marán Galovič. Dolný rad zľava: Matej Hlávka, Miloš Urgošík, Roman Radil, Lúkáš Reguly, Peter Marčiš, Miroslav Kružel, Ivan Konek, Marek Kundrík, Dávid Dudek, Jakub Škvarna