NÁŠ TIP n NÁŠ TIP n NÁŠ TIP n NÁŠ TIP n NÁŠ TIP. Nie, v titulku naozaj nechýba názov knihy ani meno autora. Meno štyridsaťštyriročného

Transkript

1 Dvojtýždenník o nových knihách CENA 10 Sk «20. ČÍSLO ««XV. ročník «ISSN «ISSN X ««28. SEPTEMBER 2005 «Vedúca projektu Encyclopaedia Beliana PhDr. Anna Procíková na prezentácii 4. zväzku (písmená Eh Gala), ktorý obsahuje vyše 7500 hesiel, vyše 1600 farebných a čiernobielych ilustrácií, 31 máp, 71 tabuliek. Foto Peter Procházka Z OBSAHU n Unikátna obrazová encyklopédia Človek.... s. 3 n Toni MORRISONOVÁ: Láska s. 4 n RECENZUJEME: John STEINBECK: Na plechárni Ján ULIČIANSKY: Čarovný chlapec Elena LACKOVÁ: Mŕtvi sa nevracajú/o mule na aven pale Ján TUŽINSKÝ: Mimikri Laco ZRUBEC: Žofia Bosniaková s. 5 n Laurent GAUDÉ: Požierači slnka s. 6 n Jean-Pierre VERNANT: Najstaršie grécke mýty s. 7 n Rozhovor s ruskou slovakistkou Ľudmilou ŠIROKOVOU s. 7 n Pedagogické vydavateľstvo Didaktis s. 8 n 75 anotácií nových kníh v predaji s n Najpredávanejšie knihy vo Francúzsku.... s. 11 n Rozhovor s divadelnou vedkyňou Janou BŽOCHOVOU-WILD s. 12 Najnovšie vydanie slovenského prekladu románu Georgea Orwella 1984 sa objavilo v predaji spolu so spustením Big Brother. Ktovie, ako by sa asi tváril Orwell, keby sa mohol na túto reality šou pozerať. Možno by najprv zajasal, že svet zmúdrel a Veľký brat sa zmenil zo symbolu totality na symbol zábavy. Ale zrejme len na chvíľu. Potom by si všimol, že Veľký brat je diktátor, ktorý pod kepienkom zábavy vymýva hlavy tak sledovaným, ako aj sledujúcim. Jedenie červíkov je pre mňa v našich zemepisných šírkach zvrátenosťou, nie realitou. Reality šou majú s realitou veľmi málo spoločné. Realitou sú obete hurikánu Katrina, plné nemocnice chorých a deformované hodnoty. Ide o prachy. Nie o tie, ktoré dostane víťaz, ale o tie, ktoré zarobia všetci tí okolo. Isteže, môžeme prepnúť napríklad na Vyvolených, prípadne odhaľovať rodinné tajomstvá medzi nami... Môžeme však siahnuť aj po originále Veľkého brata v Orwellovom románe Ak však pociťujeme túžbu po reality šou, úplne najjednoduchšie je žiť svoj život. NAJ predávanejšie knihy Zuzana Juhásová, Kníhkupectvo Z. J., Námestie slobody Centrum, Humenné, Tel. 057/ P. Coelho: Alchymista Sofa 2. E. L Homme: Hviezdna kniha 2 Pán Ša Perfekt 3. D. Brown: Digitálna pevnosť Vydavateľstvo Slovart 4. M. Baloghová: Čary lásky Slovenský spisovateľ 5. J. Featherová: Bozk Slovenský spisovateľ Slovenské: 1. M. Hamzová: Vôňa karameliek Motýľ 2. I. Dostálová: Angličtina pre samoukov Belimex 3. K. Gillerová: Dotkni sa ma, láska Slovenský spisovateľ Miluša Farková, Kníhkupectvo Veda, Štefánikova 3, Bratislava, tel. 02/ Encyclopaedia Beliana 4 Slovenský encyklopedický ústav SAV 2. Synonymický slovník Veda 3. Krátky slovník slovenského jazyka Veda 4. E. Krekovič E. Mannová E. Krekovičová: Mýty naše slovenské AEP 5. Pravidlá slovenského pravopisu Veda 6. Večne živé latinské výpovede a citáty Veda Dušan Leštách, LEŠTÁCHOVO KNÍHKUPECTVO, Ul. J. Kozáčeka 7, Zvolen, Tel. 045/ K. Hudec K. Šťastný: Fauna ČR Ptáci 1. a 2. zv. Academia Praha 2. P. Coelho: Veronika sa rozhodla zomrieť Sofa 3. R. Pilcherová: Opustený dom Slovenský spisovateľ Slovenské 1. V. Križan: Poľovníctvo v kocke Epos 2. M. Rúfus: Báseň a čas Slovenský spisovateľ 3. M. Baťala: Čierna má zelenú Baťala 4. J. Tutka: Oceňovanie lesa TU Zvolen 5. Kol.: Rozšírenie vtákov na Slovensku Veda NÁŠ TIP n NÁŠ TIP n NÁŠ TIP n NÁŠ TIP n NÁŠ TIP KAROL D. HORVÁTH Levice, Koloman Kertész Bagala L. C. A. Publishers Group 2005 Nie, v titulku naozaj nechýba názov knihy ani meno autora. Meno štyridsaťštyriročného autora je názvom knihy a názov knihy menom autora, ktorý momentálne oneskorene debutuje, hoci nie neznámy, hoci niekoľkonásobný finalista Poviedky. Autor i text, toť jedno telo i jeden (?) duch, hoci telo je tu zároveň slabé a hriešne a duch mohutne rozletený ak nie do svetovládnych výšin, tak aspoň do nietzscheovských nadčlovečích svetov. Veru tak, Karol D. Horváth, to je taká kadencia srandy, že človeku naskakujú zimomriavky v tušení, že už ani smiať sa nedá bez hrôzy. Karol D. Horváth, to je stav, ktorý nastal, keď projektil bolesti prestrelil ubolené telo literatúry a bez milosrdenstva zasahuje všade a všetko, a keď všade a všetko je už iba strelené. Karol D. Horváth, to je pozostalosť po pechorení literatúry, z ktorého zostalo zopár poctivo vybrúsených močových kameňov a zopár vyleštených kostí, s ktorými si môžete zahrať guličky alebo pustiť sa do ušľachtilého mušketierskeho súboja o česť hriešnej sufražetky. Karol D. Horváth môže byť pre bárskoho bársčím, pre seba len hodinkovo presným textom, ktorý sa vám rozsype na dlani v momente, keď sa ho začnete vypytovať, koľko je hodín, a kedy a kam ide vlak, alebo na iné sprostosti. Silvester Lavrík v afterworde na zadnej strane obálky zdôrazňuje priamosť a presnosť Karolovej metódy. Je to pravda a niet k tomu čo dodávať. Iba ak to, že z hocičoho, čo by chcelo upresniť Horváthovu presnosť a priamejšie pomenovať Horváthovu priamosť, by ľahko mohla vzniknúť karikatúra presnosti i priamosti. Takže týmto by sa mohla i táto recenzia skončiť, lenže neskončí sa už len preto, lebo má k dispozícii ešte zopár riadkov. Z ktoréhokoľvek z jedenástich textov s názvami od úvodnej bájnej a pomstiacej Nemezis, cez kafkovsky ladenú Premenu až po záverečnú banálne znejúcu Poviedku by sa dal urobiť film: bol by to drsný, krvavý, nemilosrdný, ale súčasne i nežný, láskavý a dobroprajný film. Bol by to zároveň akčný a činorodý film, pri ktorom by nebolo času na moralizátorské výklady a zastavenia. Horváthove texty skutočne tento potenciál majú: sú nabité akčnosťou, sú akčnosť sama, hoci stelesňujú exteriorizovanú psychiku s presahom do sociálna, ba až banálnej politiky. Poviedka Nemezis je napríklad panoptikom postáv, ktoré tak veľmi chcú zmeniť svoj osud a možno i osud svojho sveta, že zahynú, keď sa nad ich dejmi mihne tajomná postava ženy. Výklady týchto dejov môžu byť hocijaké, no jedno je isté: rozprávanie je do najmenších detailov také prepracované, živé a konkrétne, rozprávačská fantázia taká živelná a neodvodená, že všetky obrazy sú predovšetkým sebou a až potom interpretovateľnou textualitou, že rozprávačská hodnovernosť je jednoducho strhujúca a jednoducho nepopierateľná. Pravdaže, v takomto nahustenom rozprávačskom tesnopise Horváthovi nerobí problém navážať sa s rovnakou bravúrou a bez stvoriteľského kŕča do virtuality ako do najobyčajnejšieho reálu, pomenovať mnohé jedným, alebo naopak jednotlivé mnohosťou, stavať vedľa seba relatívne nesúmerateľné veci, napríklad opozitá hrôza a humor, ale i príbuznosti ako láska a neha, a ťažiť z ich napätia. Ak sa o to moderná slovenská próza so striedavými a najmä čiastkovými úspechmi pokúšala, Horváthovi sa to mimoriadne presvedčivo darí. Do jeho výsledného tvaru sa premietli nielen sociologické príznaky súčasnosti, ale aj pocitové a intelektuálne zmätky, a to s rovnakou ostrosťou a autenticitou. Dravá dejovosť jeho próz, spád, švih, nezaťaženosť psychológiou či ideológiou, to všetko sú príznaky autorstva, ktoré je väčšmi tvorcom významov, než ich pasívnym registrátorom. S Horváthovou prozaickou vervou priam vtrhlo do slovenskej prózy niečo nesmierne moderné, čo už ani nepolemizuje s postmodernistickými výdobytkami posledného desaťročia, ale rovno na ich pozostatkoch stavia textualitu, ktorá literatúru vytrháva z bezradnej skepsy a vracia myšlienkam ich priebojnosť. Alexander Halvoník

2 2 strana KNIŽNÁ REVUE 28. september 2005 zrkadlíme Aj v minulosti sa písalo málo dobrých príbehov, ale tie najlepšie zostali. Psychológia a príbeh, najmä to priniesli šesťdesiate roky v mládežníckej literatúre. Začali sme premýšľať o deťoch a mládeži v nových kontextoch s dôrazom na ich individualitu a osobnosť. Jarunková priniesla Jedinú a Brata mlčanlivého Vlka, Ďuríčková Majku Tárajku, Blažková Môjho skvelého brata Robinsona, Šikula Prázdniny so strýcom Rafaelom, Feldek Modrú knihu rozprávok... Rozbehlo sa to a takáto silná generačná vlna sa už viac neobjavila. Prišli ďalší výborní autori, ale ako generácia už nedosiahli takú silu a presvedčivosť. Eleonóra Gašparová, SME Kde bolo Klub Trezor Divadla Astorka Korzo 90, Bratislava večer poézie, nazvaný Medzi tu a tam. Čítali básnik, vydavateľ Werner HERBST z Viedne a básnik, prekladateľ Marián HATALA 12. septembra Kníhkupectvo Artforum na Kozej ulici v Bratislave stretnutie s tvorcami časopisu Anthropos a šéfredaktorom edície Filozofia do vrecka Miroslavom Marcellim, hostia editori Gabriela Kilianová, Dezider Kamhal, Jan Rybár, Peter Michalovič, Emil Višňovský, Miro Tizik a vydavateľ Lászlo Szigeti 22. septembra Kníhkupectvo Svet knihy na Obchodnej 4 v Bratislave literárny štvrtok s Jaroslavom REZNÍKOM a Jánom TUŽINSKÝM 22. septembra Kníhkupectvo Panta Rhei v bratislavskom Auparku stretnutie s výtvarníkom a ilustrátorom, laureátom ceny Zlaté jablko na BIB 2005 Ľuboslavom PAĽOM, výtvarníkom, divadelníkom a spisovateľom Milošom KARÁSKOM a výtvarníkom a ilustrátorom Erikom ŠILLEM 21.septembra Hotel Carlton v Bratislave prezentácia vydavateľstva Fragment 27. septembra Poľský inštitút na Námestí SNP v Bratislave prezentácia čísla časopisu Romboid Studium v Romboide spojená s krátkou diskusiou o možnostiach medzinárodnej spolupráce v kultúre a autorským čítaním z tvorby poľských spisovateľov 27. septembra Kde bude Dom kultúry Ružinov v Bratislave stretnutie so spisovateľkou Kamilou KAY STRELKOVOU 28. septembra o Zichyho palác v Bratislave prezentácia knihy MA Ladislava VOLKA, bývalého veľvyslanca v Indii, ktorú vydalo vydavateľstvo Soul Publication v New Delhi v slovenčine, angličtine, hindčine a poľštine 28. septembra o A4-nultý priestor na Námestí SNP 12 v Bratislave Literárny cirkus Kolomana Kertésza Bagalu nultý ročník literárneho festivalu 13. októbra BIBIANA, medzinárodný dom umenia pre deti na Panskej 41 v Bratislave výstava Putovanie za dušou tretieho zázraku Najkrajšie práce z ôsmich ročníkov súťaže Exlibris súťaže EX LIB- RIS do 30. októbra Dom umenia na Námestí SNP 12 v Bratislave medzinárodná výstava knižných ilustrácií BIB 2005 do 31. októbra Kto dostane knižku? Annine lásky posielame Anne Polanskej do Soli, Baby na zabitie Vlaste Kišovej do Michaloviec, Krstného otca Dušanovi Myttníkovi do Kamienky. O zranení, nespyšnení a zástupoch žien Na prvých poprázdninových Literárnych revoch Dada NAGYA v kníhkupectve Panta Rhei v bratislavskom Auparku zišlo sa v stredu 14. septembra početné publikum a účinkujúci prozaici Oľga FELDEKOVÁ, Juraj ŠEBESTA a básnik Erik ONDREJIČKA. Oľga FELDEKOVÁ čítala zo svojej knihy fejtónov Niekedy spávam v okuliaroch, aby som lepšie videla na sen, Juraj ŠEBESTA zo zbierky poviedok Triezvenie a Erik ONDREJIČKA z básnickej zbierky Na vnútornej strane viečok. Autori sa ukázali ako autority, pretože napriek chúlostivým otázkam Dada NAGYA rozprúdili literárny koncert aj krv prítomných poslucháčov. Vyšlo najavo, že moderátor vyberá svoje zostavy hostí premyslene: Juraj ŠEBESTA publikoval svoju prvú poviedku v časopise, ktorý redigovala Oľga FELDEKOVÁ, a Erik ONDREJIČKA je najmilší básnik Ľubomíra FELDEKA, ktorý rád recituje jeho básne naspamäť a dokázal to aj pri tejto príležitosti. Príjemná atmosféra spôsobila, že autori sa priam pretekali v úprimnosti. Povedali o sebe veci, ktoré dodnes netušili ani ich životní partneri. Kto prišiel, dozvedel sa, ako sa Oľga FELDEKOVÁ poranila v diere na Mariánskej ulici, prečo Erik ONDREJIČKA nikdy nespyšnie a Juraj ŠEBESTA opísal zástupy žien, medzi ktorými sa ocitol počas života, ba aj skôr. Autori prezradili aj to, v ktorých priestoroch sa cítia ako doma. A výsledok? Literáti spoločnými silami určite oddialili hroziacu krízu kultúry na neurčito. Zvíťazil každý, kto prišiel na dobrú literatúru. jeľ Festival Zlatá margaréta Viedenská štvrť Margareten sa môže pochváliť jedinečnou koncentráciou spisovateľov, básnikov, scenáristov a dramatikov. A práve tu sa začal literárny festival Zlatá margaréta. Organizujú ho viedenské knižnice a literárne dokumentačné stredisko (DomL). Už prvý ročník festivalu sa vyznačoval silnou medzinárodnou účasťou. Príspevky do druhého ročníka možno prihlásiť v rôznych žánroch (poézia, próza) a v pôvodnom jazyku. Organizátori môžu spolupracovať pri prekladoch do nemčiny, ale zároveň privítajú, keď si autori sami za- NEVYUŽITÉ MYŠLIENKY bezpečia preklad. Texty, ktoré budú pozvaní autori na festivale sami čítať, by nemali prekročiť čas desať minút. Festival sa uskutoční 24. a 25. novembra Víťaza určí odborná porota, jej členmi sú Beppo Beyert, Nika Brettschneider a Armin Baumgartner. Víťaz získa cenu Zlatá margaréta. Príspevky do súťaže treba poslať do 31. októbra na adresu: Dokumentationsstelle für ost und mitteleuropäische Literatur Wien, Spengergasse 30-32, Tel./Fax: 0043/1/ , alebo na office@doml.at. Naši čitatelia sa môžu vôbec prvýkrát zoznámiť s luxemburskou literárnou tvorbou v slovenskom preklade vďaka dvojjazyčnej básnickej zbierke básnika a prozaika Jeana PORTANTEHO (v strede) (1950) píšuceho po francúzsky s prekladmi Alberta MA- RENČINA (vpravo). Výber básní tohto popredného luxemburského autora Vkaždom kameni spí strom/ Dans chaque pierre dort un arbre vydalo vydavateľstvo MilaniumM a knižku predstavili 7. septembra vo Francúzskom inštitúte za prítomnosti autora. Projekt dvojjazyčného vydania tohto výberu osobnej lyriky sa zrodil počas prekladateľského workshopu v Luxembursku, ktorý viedol Jean PORTANTE a prekladal na ňom do francúzštiny básne Milana RICHTERA. Neskôr z nich vydal trojjazyčnú knižku Ponad plece básne v luxemburskom vydavateľstve PHI. Táto zbierka obsahuje osemnásť básní Milana RICHTERA v slovenčine a francúzštine a sedem básní v nemčine. Básnik, prekladateľ a vydavateľ Milan RICHTER si zasa obľúbil básnickú tvorbu svojho luxemburského kolegu a keďže jeho doménou nie je francúzština, ponúkol jeho básne prekladateľovi Albertovi MARENČINOVI. Prekladateľ v doslove dvojjazyčnej zbierky Vkaždom kameni spí strom výstižne charakterizuje Portanteho vzťah k jazyku:...je príznačné a veľavravné, že za svoj básnický jazyk si nezvolil ani svoju materinskú reč, taliančinu, ani luxemburčinu, hovorovú reč svojho detstva, ale iný jazyk, francúzsky, ktorý sa naučil v škole a ktorý sa neskôr stal tým chimérickým spojovníkom medzi jeho dvoma príslušnosťami, dvoma identitami. MESTO SENICA ZÁHORSKÁ KNIŽNICA SENICA ZÁHORSKÉ OSVETOVÉ STREDISKO SENICA SPOLOK SLOVENSKÝCH SPISOVATEĽOV BRATISLAVA SPOLOČNOSŤ LADISLAVA NOVOMESKÉHO BRATISLAVA TRNAVSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ TRNAVA 1. Podmienky súťaže: na súťaži sa môže zúčastniť každý autor, ktorého práce neboli dosiaľ knižne publikované súťaž je tematicky voľná a neanonymná každý zúčastnený autor môže poslať do súťaže najviac 5 poetických, resp. prozaických útvarov v rozsahu maximálne 20 strojom písaných strán formátu A4 v troch kópiach v slovenskom jazyku súťaží sa v literárnych žánroch: poézia, próza, reportáž, cestopis, dramatický útvar a pod. súťažná práca musí obsahovať meno, vek autora, bydlisko, u žiakov a študentov aj navštevovanú školu a ročník. 2. Priebeh súťaže Súťaží sa v troch vekových kategóriach: Ocenili rozhlasové hry Na XIX. ročníku festivalu pôvodnej slovenskej rozhlasovej hry, ktorý organizuje Slovenský rozhlas Rádio Devín každé dva roky, získala Hlavnú cenu festivalu v kategórii hier pre dospelých hra Pohľad do hmly autorky Pauly SABOLOVEJ-JE- LÍNKOVEJ, dramaturgia Vanda Feriancová, zvuková realizácia Milan Greguš, hudobná dramaturgia Rudolf Pepucha, réžia Peter Jezný. Hlavnú cenu festivalu v kategórii hier pre deti a mládež získala hra Piata sirota autora Juraja BINDZÁRA, dramaturgia Katarína Revallová, zvuková realizácia Peter Janík, scénická hudba Roman Žiaran, hudobná dramaturgia Eleonóra Vančíková-Kapasná, réžia Martin Kákoš. Prémiu Literárneho fondu v spolupráci so Združením rozhlasových tvorcov za autorský debut v kategórii hier pre dospelých získala Ivica RUTTKAYOVÁ za hru Dievča na telefón. Prémiu Literárneho fondu v spolupráci so Združením rozhlasových tvorcov za dramaturgický výber a spracovanie v kategórii hier pre deti a mládež získal Ján ULIČIANSKY za dramaturgiu hry Martina Kákoša Milovaná Mimi. Prémiu Literárneho fondu v spolupráci so Združením rozhlasových tvorcov za autorský debut v kategórii hier pre deti a mládež získala Eva KRIŽKOVÁ za hru O dievčati, ktoré si zabudlo srdce v bare Katy. Viac na vyhlasujú XIX. ročník celoslovenskej autorskej súťaže LITERÁRNA SENICA LADISLAVA NOVOMESKÉHO 2005 I. kategória Žiaci roč. ZŠ a 8-ročných gymnázií II. kategória Študenti stredných škôl III. kategória Študenti vysokých škôl a ostatní dospelí Uzávierka súťaže je 20. októbra Práce treba zaslať na adresu: Záhorská knižnica Vajanského Senica Alena Kulíšková, tel.034/ Vyhodnotenie súťaže Súťažné práce posúdi odborná porota, ktorá si vyhradzuje právo pri nedodržaní propozícií práce do súťaže nezaradiť a neudeliť niektorú z cien. Hlavná cena Sk Vyhodnotenie sa uskutoční v decembri Romány Sladké zajtrajšky, Prebudená vášeň, Divoká Jazmína, Rosamunda, Skye O Malleyová získali Bertrice Smallovej veľa čitateliek. Jej najnovší román Líšky je záverečným rozprávaním o rodine Skye O Malleyovej. Autorka opisuje osudy troch sesterníc. Ovdovená Fancy prichádza opradená tajomstvami a škandálom (zabila alebo nezabila svojho muža?) do Anglicka a hneď zaujme pozornosť kráľa Karola II. Jej krása a žiarivé tyrkysové oči ho očaria a stane sa jednou z jeho mileniek. Keď sa ich ohnivá vášeň pomaly zmení na príjemné priateľstvo, kráľ sa rozhodne nájsť svojej očarujúcej milenke manžela a nedá sa odradiť ani jej námietkami. Krásna Diana sa zase zaľúbi do dvojčiat a musí sa rozhodnúť len pre jedného. Osudy Cynary, ktorá sa rada pohráva s chlapmi, ale nakoniec natrafí na rovnakého hráča ako ona, uzatvárajú tento román. Nie však ponuku z tvorby tejto autorky. V Ikare sa pripravuje na vydanie kniha Čakám ťa láska. Pre jedného z našich čitateľov, čo pošle kupón Ikaru z 11. strany do redakcie do , máme pripravený román Líšky. 500 najpoužívanejších anglických slov sa môže dieťa hravo naučiť pomocou tejto knižky. Okrem veselých obrázkov obsahuje aj prepis výslovnosti, takže dieťa potrebuje aj pomoc dospelého. Ten si môže pri hre zopakovať anglický pravopis základných slov. Ak chcete dieťa učiť radšej po nemecky, v Mladých letách mysleli aj na vás. Spolu s Anglickými slovami na každý deň vyšli aj Nemecké slová na každý deň. Ak pošlete do do redakcie KR kupón SPN-ML zo strany 11, zaradíme vás do žrebovania o tento Obrázkový slovník. Kolovali o ňom chýry, že prežije všetko. No neprežil vlastnú smrť. Karol D. Horváth, L. C. A. 2005

3 KNIŽNÁ REVUE 28. september 2005 strana 3 BIBLIOGLOSÁR Brad Geagley: Rok hyeny Bratislava, Slovenský spisovateľ 2005 Preklad Martina Zrubáková Autor stvárnil v románe na pozadí skutočnej udalosti zločin v starovekých Tébach. Väčšinu postáv vykreslil podľa ľudí, ktorí v tom čase (rok 1153 pred Kristom) žili, a tak sa pred čitateľom otvára svet posledného veľkého faraóna Ramzesa III. Vezír Semerket vyšetruje záhadnú smrť poloslepej kňažky Hetefras. Neúplatnosť a láska k pravde ho privádzajú na stopu ďalšieho zločinu znesväcovania a vykrádania hrobov faraónov v ktorom sú zapletení mocní predstavitelia krajiny, čo túžia po najvyšších postoch a uchopení vlády v Egypte. Okrem mnohých zápletiek načrtol autor nezvyčajne pútavo život v dávnovekých Tébach, najmä život v dedine staviteľov hrobiek. -lč- Stephen King: Geraldova hra Bratislava, Ikar 2005 Preklad Alica Lajdová Najčítanejší denník Nový čas sa môže pochváliť podobnou edíciou kníh, akú o niečo skôr odštartoval denník Sme. V edícii Knižnica bestsellerov už vyšla zhruba desiatka kníh a ako vyplýva už z názvu, do tejto dobrej spoločnosti sa dostali len overené, komerčne úspešné tituly. A tak sa stalo, že po druhýkrát na Slovensku vychádza aj Kingov horor. Je to vskutku komorný príbeh z chatky v hlbokých opustených lesoch, v ktorom šantivý manžel-právnik pred milostným aktom pripúta ženu o posteľ (poriadne ťažkú) a krátko na to zomrie. Žena, Jessie, bojuje o život s putami na rukách, so spomienkami, hlasmi, halucináciami, túlavým psom, ktorý si spraví z jej zosnulého manžela hlavný chod a záhadným cudzincom s plným košíkom rôznych ľudských trofejí... Prvých dvesto strán som síce zíval, ale cieľová sedemdesiatka bola naozaj kingovská až hrôza! -rm- Sandra Brown: Vstupenka do neba Bratislava, Remedium 2005 Preklad Marta Kastlová Populárna americká autorka mnohých bestsellerov v tomto románe približuje čitateľovi svet tanca. Ústrednou postavou je Blair Sympsonová, pre ktorú je tanec všetkým na svete. Zradia ju však ťažko namáhané kolená a na odporúčanie lekárov musí oddychovať a žiť určitý čas bez tanca. Odchádza preto do malého mesta na pobreží, kde jej priateľka našla byt. Nové prostredie, nové tváre znamenajú pre Blair aj nový krok do života, ktorý poznačí nečakaná láska. Pekný ľúbostný príbeh, plný zvratov. -lč- KNIHA ROKA 2005 Stav k 22. septembru KNIHA ROKA Počet hlasov 1. P. Vilikovský: Čarovný papagáj a iné gýče Slovenský spisovateľ D. Brown: Bod klamu Vydavateľstvo Slovart D. Hevier: Aby bolo napísané Kalligram R. Brenkus: Romanca s bludičkou VSSS 8 4. P. Nagyová-Džerengová: Chcem len tvoje dobro Ikar 8 DEBUT ROKA 1. P. Nagyová-Džerengová: Chcem len tvoje dobro Ikar M. Tatár: Takéto haiku Vl. nákladom J. Klus: Dejiny postele VSSS 9 3. P. Urban: Obrázky z raja Artis Omnis 9 4. Z. G. Belková: Mechanický gramofón K. K. Bagala (L. C. A.) 5 VYDAVATEľSTVO ROKA 1. Ikar Vydavateľstvo Slovart Aspekt 9 3. Artis Omnis 9 4. Dobrá kniha 7 Od Zvieraťa cez Zem k Človeku Tretia zo série rodinných encyklopédií sa stala vyhľadávanou septembrovou novinkou v našich kníhkupectvách. Na 512 stranách a v deviatich kapitolách (Pôvod, Evolúcia, Telo, Myseľ, Kolobeh života, Spoločnosť, Kultúra, Národy, Budúcnosť človeka) táto kniha vytvára presvedčivú panorámu poznatkov o človeku spolu s predchádzajúcimi encyklopédiami sa tak dovedna na 1656 stranách podarilo vydavateľstvu Ikar ponúknuť slovenským čitateľom reprezentatívnu sumu informácií zodpovedajúcim súčasnosti. Človek Bratislava, Ikar 2005 Edičný poradca Robert Winston Preklad Jana Brožíková, Róbert Hrebíček, Viktor Krupa, Ida Prokopčáková Po atraktívnom Zvierati a úspešnej Zemi vyšlo vydavateľstvo Ikar s ďalšou unikátnou obrazovou encyklopédiou Človek. Podobne ako predchádzajúce dva tituly aj túto encyklopédiu zdobí grafické majstrovstvo. Výber a usporiadanie obrázkov a vôbec farebná stránka publikácie pôsobí na čitateľa neodolateľne už od prvého dotyku. Je tu všetko premyslené: dômyselné rámčeky s poučeniami, umiestnenie 1. Na KNIHU ROKA navrhujem: ANKETOVÝ LÍSTOK 2005 máp, ba aj inštalovanie celostranových akoby veľkých plátien starých majstrov. Vďaka tejto grafickej bravúre a premyslenej kompozícii sa knihe určite potešia nielen rodení estéti a estetici, ale s úžitkom si ju môžu prečítať aj menej gramotní čitatelia: takí, čo neradi čítajú. V obrázkoch, ale aj v texte, ktorý nachádzame medzi fotokolážami a fotoobrazmi, je skutočne veľa človečieho. Možno však, že nie všetkým sa bude zdať publikácia tematicky vyvážená. Niektorí môžu mať pocit, že je tam príliš veľa o tele a menej o duši, priveľa medicínskych informácií a menej o človeku ako o sociálnej, filozofickej a filozofujúcej, teologickej a predovšetkým komunikujúcej bytosti. Keď sa však zoznámime s profesionálnou kariérou pána edičného poradcu, hlavného šéfa knihy, Roberta Winstona, pochopíme toto jej vyústenie. Ide o jedného z najlepších svetových odborníkov na pôrodníctvo. Treba však spravodlivo uviesť, že téma reči a komunikácie sa vynára na mnohých ďalších miestach knihy. Veď aj v telesných pasážach nájdeme tvrdenie, že najväčším ľudským objavom je pravdepodobne reč alebo že iba vďaka reči si vytvorili ľudia kultúru. O encyklopédii Človek platí, že je to u nás prvá kniha, ktorá v takomto širokom spektre a najmä v takej komplexnosti ponúka populárny úvod do vied o človeku. Keďže ide navyše o úvod, ktorému môže každý rozumieť, je to pozvanie do lektúry, ktoré ťažko odmietnuť. Ide o pútavý príbeh ľudstva od jeho prvých začiatkov, ktorý sa nekončí ani v prítomnosti, ale smeruje i do budúcnosti. A ide aj o naše príbehy: od nášho narodenia až po náš skon. Encyklopedická publikácia Človek je kniha miniatúr i väčších kapitol, ktorá rozoberá najdôležitejšie aspekty ľudskej existencie. Nájdeme tu presné poznatky o tele i duši, o kultúre i spoločnosti, pestrofarebný obraz zo života viac ako 300 národností a etník z celej zemegule, veľkých i malých. Tie čo kvitnú i tie, čo sú v ohrození, ich náboženstiev a jazykov, ale aj rituálov a odevov. Heslá o národoch sú koncipované trochu folkloristicky, ale také sú v podstate všetky (nielen o Slovákoch). Kniha hovorí aj o tom, že naše telo funguje takmer zázračne a sila ľudského ducha je skutočne neobmedzená i že mnohé z tajomstiev ľudského života sme už odhalili. Ale zároveň platí z knihy sa dá vyčítať aj to že človek napriek všetkému ostáva krehkou nádobou. Dôležité je napokon povedať, že encyklopédia Človek obsahuje najaktuálnejšie a najmodernejšie poznatky o človeku a jeho svete, na čom má zásluhu aj vydavateľstvo Ikar, ktoré ju vydalo takmer rýchlosťou blesku (veď od pôvodného vydania diela uplynuli iba mesiace). Je pravda, že k množstvu informácií o človeku sa dostaneme napr. aj na internete, ale tam si nemôžeme byť vždy istí, či sú spoľahlivé a čerstvé. A encyklopédia Človek podáva iba tie poznatky, ktoré sú overené a preverené. Vysokú úroveň encyklopédie potvrdzuje pritom nielen grafika a pôvodný text, ktorý je presný i pútavý, ale aj starostlivý preklad tých, čo dielo pretlmočili do slovenčiny. Treba preto vzdať hold nielen britskému autorskému a poradcovskému kolektívu, ale i vydavateľstvu Ikar za profesionalizmus a dobrú ruku pri výbere titulu i spolupracovníkov, ako aj elitným prekladateľom, ktorí s prehľadom zvládli všetky prekladateľské a terminologické úskalia. Publikácii by sme mohli zaželať, aby čo najlepšie poslúžila svojmu cieľu a aby sa dostala do každej slovenskej domácnosti. Hoci svojou kvalitou i estetickým vyznením na to má, asi by to bolo ako-tak reálne iba vtedy, keby bola jej cena ešte ľudskejšia... To je však už iná téma. Slavomír Ondrejovič Encyklopédia Človek stojí 1399 Sk... (autor, názov, vydavateľstvo) 2. Za DEBUT ROKA navrhujem:... (autor, názov, vydavateľstvo) 3. Za VYDAVATEĽSTVO ROKA navrhujem:... Meno a adresa odosielateľa: (podpis) Svoje hlasy do ankety Kniha roka 2005 posielajte len na anketových lístkoch, NIE NA XEROXOVÝCH KÓPIÁCH. Platné sú anketové lístky obsahujúce aspoň jednu odpoveď na jednu anketovú otázku, ktoré majú čitateľnú adresu odosielateľa s PSČ a vlastnoručným podpisom. Hlasy posielajte len knihám, ktoré vyšli v roku UZÁVIERKA ANKETY je 28. februára So Slovenským rozhlasom máte stále príležitosť vypočuť si niečo z vašej obľúbenej literatúry. Napríklad aj nasledujúce: Môžem povedať, že Viedeň trochu poznám, predovšetkým stred mesta a mám tiež akúsi predstavu širšieho centra. A predsa, keď som sa pustila do prekladania textov Ilse Aichingerovej, začala som o tom trochu pochybovať... Na malej ploche spojila Ilse Aichingerová viedenské ulice svojho detstva s ich vôňou, neopakovateľnosťou predvojnovej atmosféry, hrami a zvláštnosťami, s tušením hrozby. Hovorí o tejto rakúskej spisovateľke slovenská poetka Mila Haugová a pripravila o nej reláciu, ktorú nazvala Vnútorné mesto. Počúvajte 29. septembra o 9.30 na Rádiu Devín. Na tej istej stanici 2. októbra od jedenástej budeme vysielať rozhlasovú hru Chvenie. Ján Milčák nám v nej ponúka poetický príbeh fotomodelky Orfey. Tá sa stane múzou fotografa Dávida, ktorý chce v rajskej záhrade zachytiť jej nevinnosť. O tú ju však pripraví majiteľ záhrady Jordán, a preto medzi blízkymi priateľmi vznikne spor. Meditatívna hra vypovedá o rozhodovaní sa medzi láskou a slobodou, i o večnej ľudskej snahe uchovať si najkrajšie životné momenty a utiecť tak smrti. V Svetovej próze pre mládež, 5. októbra o na Rádiu Devín, uvedieme Laylin nos. Poviedka Nicoly Barkerovej reprezentuje súčasnú britskú prózu. Stretneme sa v nej so šestnásťročnou slečnou nespokojnou so svojou vizážou, ktorú kazí veľký nos. Text nie je len klasickým sledom tradičných úvah a typických postupov pri vyrovnávaní sa s nedostatkom krásy v mladom veku, ale prináša aj prekvapujúci záver. Viac neprezradíme, iba naznačíme, že ani nie štyridsaťročná anglická spisovateľka má záľubu v stvárňovaní bizarností. Preklad: Mária Kočanová. Človek a balvan tak sa volá ďalší náš tip. Talentovaný architekt Anatolij sa dostane do nemilosti ruského cára, ktorý mu dá absurdný trest tlačiť po úpätí strmej hory obrovský balvan. Anatolij tento svoj údel prijme a hovoriacu skalu tlačí na vrchol aj v časoch, keď už cára vystriedali iní vládcovia. Známy dramatik Ján Štepita nám vo svojej najnovšej hre rozpráva sizyfovský príbeh človeka, ktorého viera v ľudskosť a spravodlivosť prežila napriek všetkým úskaliam. 6. októbra, Rádio Slovensko. V rámci Čítania zpripravovaných kníh 7. októbra o na Rádiu Devín nazrieme do rukopisu s poviedkami Róberta Kačeňáka. A napokon relácia Miroslava Hazuchu Niekde medzi úsmevom a slzou. Autor približuje životný príbeh klauna, herca a spisovateľa Leonida Jengibarova. Počúvajte v sobotu 8. októbra 2005 o na Rádiu Devín. Pekné chvíle so Slovenským rozhlasom. Objednávam si dvojtýždenník KNIŽNÁ REVUE na rok 2005 od čísla... Cena jedného čísla je 10 Sk, dvojčísla 20 Sk. Predplatné 260 Sk.... Meno, priezvisko (organizácia)... Ulica Miesto PSČ Vyplnený objednávkový lístok pošlite na adresu: Knižná revue, Námestie SNP 12, Bratislava, krevue@litcentrum.sk

4 4 strana KNIŽNÁ REVUE 28. september 2005 Toni Morrisonová: Láska Sandler priznal, že si možno vymyslel výzor, ale nie ten lesk. To určite. Vida mu ani tak neverila. Dôkaz, ako to cítila, sa ukrýva v chôdzi jej vnuka. Nech už boli tie príznaky akékoľvek, obaja sa uzhodli, že Romen sa s niekým stretáva, možno s niekým aj chodí. Páčili sa im tie termíny stretáva sa, chodí, lebo naznačovali iba pozeranie, sprevádzanie. Nie to zúrivé párenie, ktoré má za následok onen neomylný výzor, o ktorom bol Sandler presvedčený, že ho zachytil, a vlhké vyžarovanie, ktoré okamžite spoznal. Vida však mala pravdu s tou chôdzou. Romen nadobudol akýsi druh kroku, ktorým nahradil svoje predchádzajúce zakrádanie sa. Zo všetkých pocitov rezignácie, pýchy, znepokojenia a závisti sa Sandler pokúsil sústrediť na ten posledný, pokúšajúc si privolať spomienku na rujnosť dospievajúceho, na štít blaženosti tvorený jej ukojením. Spomínal si na svoju vlastnú panickú výpravu (bez rozpakov, to treba poznamenať), na jej plamennosť, ktorá sa nikdy nezmenila na rutinnú rozkoš. Romenov vstup do mužnosti mohol byť rovnako potešiteľný ako závideniahodný, a hoci sa nakoniec skončí nejako hlúpo alebo biedne, zdalo sa mu nefér pokaziť chlapcovi frajerský krok, taký čerstvý. Bol presvedčený, že keby ho teraz zahriakol uviedol ho do hanby a pritom vyslovil nejakú radu tak by mu to skôr pokazilo budúce dobrodružstvá a ani tak by mu v nich nezabránil. A tak pozoroval tie nové pohyby, tú pozornosť, ktorú Romen venoval hygiene, ten úsmev poznania, ktorý nahradil chechot a úškrny, blahosklonný tón v jeho hlase, keď sa zhováral s Vidou. Predovšetkým vychutnával krásu Romenovej pokožky rovnako ako vlnenie, ktoré Vida vybadala v jeho chôdzi. A takisto oceňoval skutočnosť, že Romen prestal hojdať nohou a chytať sa za rozkrok každú minútu tým neprístojným spôsobom, ktorý signalizoval väčšmi chcem ako mám. Nech sa ešte troška nafukuje, pomyslel si Sandler. Inak môže skončiť tak, že bude celý život behať za ženami ako pes. Mohol by skončiť ako Bill Cosey, navždy sa hnať za opakovaním toho prvého razu, a márniť hodiny v náručí žien, ktorých mená si nemohol ani pamätať a ktorých očiam sa vyhýbal. Okrem jednej. Iba s ňou sa cítil spojený so ženou, povedal Cosey. Zbožňoval svoju prvú manželku, a domnieval sa, že jeho záujmy sú únavné a jeho žiadostivosť hrubá. A tak si vybral ten pohľad, ktorý videl v očiach miestnych žien, dovolenkárok, mierne pripitých vokalistiek, ktoré ich milí nesprevádzali na turné. Takto sa vzpružoval a upokojoval, oslobodil svoju manželku od povinnosti, dal jej priepustku, ktorú chcela. Alebo, podľa Coseyho vlastných slov, keď mačatá spia, levy sa zakrádajú. Mýlite sa, odvetil Sandler, levy sa spária na celý život. To som urobil aj ja, prikývol Cosey a ticho sa smial. Aj ja. Možno, pomyslel si Sandler, lenže toto spárenie nezmenilo Coseyho staromládenecké správanie, ktoré po rokoch dobrovoľného vdovectva dúfal zakončiť tým, že sa ožení s dievčaťom, ktoré si mohol vychovať podľa svojho vkusu. A keby mu to bolo vyšlo tak, ako plánoval, Cosey by bol mohol obmedziť svoje výlety na člne na ryby, ktoré sa chytajú na udicu, a nie na peňaženku. Sandler si tie rybačky na člne obľúbil. Mal ešte len po dvadsiatke a tak sa nerád združoval so starými chlapmi, ale odkedy sa jeho otec odsťahoval... pravdaže nebolo to také ako byť s vlastným otcom, ale rozhovor medzi nimi plynul ľahšie. Sandler namáčal guľku z vaty do výpeku zo slaniny, usmial sa a povedal: To ma naučil môj otec. Cosey pozrel na návnadu. Boli ste si blízki? Dosť blízki. Ešte žije? Toni Morrisonová (1931) je prvou Afroameričankou, ktorá získala Nobelovu cenu (1993). V slovenčine vyšla jej prvotina Najmodrejšie oči (Slovenský spisovateľ, 1986), Pieseň o Šalamúnovi (Smena, 1981), Džez (Slovenský spisovateľ, 1996). Romány Sula, Tar Baby (Nástraha), Beloved (Milovaná), Paradise (Raj) vyšli v češtine. Intímna znalosť osudov žien, ich túžob a sebaklamov tvorí pletivo deja románu Láska. Je o pätici žien osudom spätých s Billom Coseym, bohatým majiteľom hotela, ktoré v ňom videli a vidia aj po jeho smrti vzor vytúženého milenca, otca, ochrancu a dobrodinca. Hotel na pobreží už dávno spustol a vo veľkom dome v meste žije Heed, Coseyova vdova, a Christina, jeho vnučka. Napriek rozdeleniu úloh v rodine sú to rovesníčky a priateľky z detstva. Žijú v nepriateľstve, lebo Coseyov úradne overený testament sa nikdy nenašiel a hoci majú bohatstvo na dosah, boja sa o budúcnosť. Až raz sa zjaví v dome mladé dievča s pohnutou minulosťou, o ktorej však ony nevedia nič, a čudným menom Junior. Stane sa asistentkou chromej Heed a milenkou Romena, mládenca, ktorý v dome pomáha. Jej príchod rozkrúti koleso udalostí, lebo naruší ustálenú rovnováhu. Postupne sa dozvedáme, čo je príčinou osudového nepriateľstva žien sobáš päťdesiatdvaročného Billa Coseyho s ani nie dvanásťročnou Heed, pre ktorý musela odísť z domu jeho vnučka Christina, Heedina kamarátka. Odchod z domu tragicky zmenil jej život, Heed takisto nenašla šťastie, lebo Bill ju opustil, keďže v skutočnosti miloval pobehlicu Celestial... Ach, áno. Hore na severe s mojou sestrou, odvtedy, ako mama umrela. Starí chlapi sa lepšie cítia u svojich dcér. Mladé dievčatá sa dajú lepšie komandovať. Zarazil sa a pokúsil sa to napraviť, pre prípad, žeby sa Cosey urazil. Chcel som, aby zostal u nás. Totiž, dom, v ktorom bývame, je jeho. Je dosť tvrdohlavý, ale iste má svoje dôvody. Otcovia bývajú niekedy tvrdí, odpovedal Cosey. Poznámka o starom chlapovi a mladom dievčati sa ho, ako sa zdá, nedotkla. Váš nebol. Počul som, že vám zanechal plnú truhlicu peňazí. Je to tak? No, niekomu to musel zanechať. Môj starý sa voči mne tiež zachoval ako sa patrí, prikývol Sandler. Nie čo sa týka peňazí, nikdy nijaké nemal, ale vždy som sa naňho mohol spoľahnúť, a on vie, že sa na mňa môže spoľahnúť, keby sa čo stalo. Ja som svojho nenávidel. Vážne? Sandlera väčšmi prekvapila Coseyho otvorenosť ako skutočnosť sama. Vážne. Zomrel na Božie narodenie. Jeho pohreb bol pre mňa ako dar. Takto sa spolu zhovárali, keď boli iba sami dvaja. Jediný raz, keď ho pozvali na jeden z vychýrených Coseyho večierkov na lodi, Sandler prisahal sám sebe, že ta už nikdy nepôjde. Nie kvôli spoločnosti, hoci sa cítil stiesnene, keď sa mal žoviálne správať voči belochom v strednom veku, z ktorých jeden bol opásaný remeňom na revolver; zámožní černosi ho tiež uvádzali do rozpakov. Smiať sa bolo ľahké. A tie tri či štyri ženy, ktoré oživovali spoločnosť, boli príjemné. Ale tie reči, ten tón, tú lživosť nevedel zniesť. Rozhovor ako palivo, ktoré poháňa hlavné klamstvo: falošný svet vymyslený na člne; ten skutočný svet odložený na niekoľko hodín nabok, takže ženy môžu panovať, muži sa môžu ulievať, čierni môžu urážať bielych. Kým s člnom nezakotvia. Nato si šerif pripne odznak a osloví farebného lekára chlapče. Nato si ženy vyzujú topánky, lebo musia ísť domov samé. Jedna žena zo spoločnosti zostávala rezervovaná, triezva, trocha škriepna. Vzdorne odrážala mužské útoky, nikdy nedvíhala stávky, ani nevyvolávala dusno. Keď sa ho Sandler na ňu spýtal, Cosey odvetil: Môžeš žiť s kýmkoľvek, keď máš niekoho, bez koho nemôžeš žiť. Očividne to bola ona a Sandler vedel, že na fotografii, podľa ktorej namaľovali jeho portrét, sa Cosey pozerá na ňu. Kedysi visel za Vidiným recepčným pultom, potom nad posteľou Heed Coseyovej, a na tvári na obraze bol výraz, ktorý by bol Sandler spoznal hocikde. Ten, ktorý Romen práve získaval: prvý raz vlastnil. Sandler vedel, že ten prvý raz je niekedy aj posledným razom a Boh pomáhaj tomu chlapcovi, keď sa dušou pripúta k žene, ktorej nemôže dôverovať. Ale toto bol jeho chlapský postoj. Vida by si to určite vyložila inak. Veľká otázka teraz bola, kto to je. Kto je to dievča, čo vyleštilo chlapcovi pokožku a dodalo pružnosť jeho kroku? Romen nechodil na nijaké večierky, chodieval domov, kedy mal, k starým rodičom za ním nikto nechodil. Možno je to staršia, dospelá žena, ktorá má popoludní voľno. Lenže Romen má po vyučovaní kopu povinností. Kedy si našiel čas? Sandler nechal tú otázku na Vidu, ktorá naňho naliehala, aby sa s Romenom pozhováral. Prv, než mu začnem dávať lekcie, musím vedieť, kto to je, vyhlásil. Aký je v tom rozdiel? Beriem to tak, že si spokojná s jeho posteľnými plachtami? Plachty sú moja starosť, odsekla Vida. Ty si rob starosti o pohlavné choroby. Ktoré sa, mimochodom, v životopise neuvádzajú. Ja pracujem v nemocnici, nezabudol si? Nemáš ani potuchy o tom, čo vidím. No, zistím, o koho ide. Ako? Spýtam sa ho. Sandler, on ti to nepovie. Musí byť nejaký spôsob. Toto je maličké mesto a ja nechcem čakať dovtedy, kým mi na dvere zabúcha nejaký tatko, alebo brat. To už ľudia nerobia. To bolo za našich čias. A ty si trieskal Plaquemanovi na dvere, keď sa dvoril Dolly? Mal som keby si sa naňho neulakomila, len čo vošiel do dverí. Buď vážny. Plaqueman mal dva ročníky vysokej. Nikto tu mu nesiahal ani po členky. Vďaka, že mi to pripomínaš. Keď teraz o tom uvažujem, možno by sme to mali nechať na jeho vysokoškolsky vzdelaného otca. Kedy majú prísť? Na Vianoce, povedala Dolly. Vidíš? Iba o tri týždne. To dievča môže byť dovtedy v druhom stave. Myslel som, že ťa znepokojujú pohlavné choroby. Všetko ma znepokojuje! Ale choď, Vida. Chlapec nezostáva vonku dlho do noci; prestal sa kamarátiť s tými otrhancami a nemusíš ho už vyháňať z postele ani kvôli tomu, aby šiel do školy. Vychystá sa z domu prv ako ty, a pracuje pravidelne a ako sa patrí u Coseyovcov. Niekedy aj cez čas. Ach, Pane Bože, povedala Vida. Ach, Bože môj na nebesiach. Čože? Sandler pozrel na svoju ženu a potom vybuchol do smiechu. Ženská, prišla si o zdravý rozum. Aha, odsekla. Nie, neprišla som. A pravidelne je to správne slovo, to áno. Zrazu Sandler uvidel stehná nad vysokými čižmami a zauvažoval o tom, aká chladná môže byť pokožka na dotyk. A aká hladká. Tie čižmy, ktoré si nikdy nedávala dolu, pravdepodobne udivovali Romena rovnako ako jej nahota vlastne robili ju ešte väčšmi nahou, ako keby si ich bola stiahla. A tak sa mu zdalo prirodzené ukradnúť starému otcovi čiapku od jeho uniformy člena bezpečnostnej služby. Bola sivá, nie čierna, aby ladila s čižmami, ale mala ligotavý štítok a keď si ju nasadila a stála tam iba v čiapke a čižmách, Romen vedel, že jeho impulz bol správny. Všetky jeho impulzy boli teraz správne. Mal štrnásť a obrábal osemnásť, možno dvadsaťročnú ženu. Nielenže ho chcela, ona si ho vyžadovala. Jej túžba bola rovnaká ako jeho a jeho bola bezodná. Sotva si sám seba pamätal pred dvanástym novembrom. Kto bol ten ufňukanec, ktorý plakal pod vankúšom kvôli nejakým šľahnutým pubertiakom? Romen teraz nemal čas na to svoje usoplené ja. Študovňa na strednej škole v Bethune bola teraz prehliadkovým poľom, kongregácia šatníkov bola publikom princa. Už sa nezakrádal popri stenách ani nehľadal bezpečie v dave. A v hlave mu neznela trúbka. Bolo to také jednoduché. Keď prvý raz pristúpil k tým skrinkám, vedeli to. A tým, ktoré to nevedeli, to povedal svojím spôsobom. Každý, kto sa potreboval opiť, alebo niekoho zviazať, alebo sa potreboval zaradiť do stáda, bol odpísaný. Dva dni predtým by ho bol Theo tresol o stenu. Ale trinásteho novembra mal Romen nové oči, tie, čo chválili a opovážili sa. Chlapci riskli niekoľko chabých pokusov, ale Romenov úsmev, pomalý a svetaskúsený, im vzal odvahu. Rozhodnutie prišlo od dievčat. Vycítili v jeho správaní istú schopnosť, a prestali prevracať oči a chichotať sa. Teraz prehli chrbty, a pohadzovali plecami veľkými klamlivými gestami. Prestali naňho pozerať pohľadmi, v ktorých bola súčasne otázka i odpoveď. Nielenže Romen skóroval, ale jeho skóre bolo vysoké. Učiteľka? hádali. Niečia staršia sestra? Nebol by to povedal dokonca odolal slovám tvoja mama, ktoré sa mu tisli na pery. V každom prípade teraz chodil so vztýčenou šijou. A keď práve nevystieral šiju, hľadel cez oblok triedy a sníval o tom, čo sa už stalo, a predstavoval si nové spôsoby, ako to robiť. Tie čižmy. Čierne ponožky. S tou čiapkou od uniformy bezpečnostnej služby bude vyzerať ako dôstojníčka. S takým tvrdým, že by ním mohol vŕtať ropný prameň, sa Romen pomechril na stoličke a pokúsil sa sústrediť na Osemnásty dodatok k ústave, ktorý učiteľ vysvetľoval s takým zápalom, že tomu Romen takmer porozumel. Ako sa mohol sústreďovať na lekciu z dejepisu, keď predmetom jeho štúdia bola Juniorina tvár? Jej prsníky, jej podpazušie si vyžadovalo sústredené preskúmanie, jej pokožka si vyžadovala hlbšiu analýzu. Vonia väčšmi kvetmi alebo skôr pripomína dážď? Okrem toho sa musel naučiť naspamäť tridsaťosem spôsobov, akými sa vedela usmievať, a čo každý jeden úsmev znamená. Potreboval celý semester na to, aby vyriešil problém jej sci-fi očí: viečka, mihalnice, dúhovky také ligotavo čierne, že mohla byť aj nepriateľská. Tá, ktorú musí zabiť, aby nastúpil do vesmírnej lode. Junior mala k dispozícii auto Coseyovcov. Aby mohla nakupovať, ísť do banky, na poštu, vybavovať úlohy, ktorými ju poverila pani Coseyová a ktoré slečna Christina nechcela vybaviť. Takže ak ušiel zo šiestej hodiny alebo ak po obede v školskej jedálni nasledovalo povinné štúdium v študovni, Junior ho vyzdvihla na Prince Arthur street, a odviezli sa na miesto, ktoré si už vopred naplánovali. Plán (jej) bol taký, aby to robili všade. Zmapovať okres hľadaním a rujnosťou. Na zozname, ale ešte nezvládnutá, bola aj Bethunská stredná škola (najlepšie v triede), kinokomplex, pláž, opustená konzerváreň a hotel. Prednosť dávala telefónnej búdke na Baron street blízko Softeeho baru, ale dosiaľ absolvovali iba jedno dobrodružstvo mimo jej spálňu zadné sedadlá auta raz večer na parkovisku Café Ria. Dnes sa s ňou stretne za Videolandom, na rýchlu akciu, prv ako ho odvezie na Monarch street, kde bude musieť vyčistiť odkvapy od napadaného lístia. Potom ho odvezie domov, a po ceste zastane možno v inej telefónnej búdke. Hoci bolo toto všetko cestovanie vzrušujúce a mesto sa stávalo nezabudnuteľným (teraz mu istým spôsobom patrilo Café Ria a Theo takisto), nebolo to nič proti pohľadu na Junior v posteli v čižmách, s čiapkou, so štítkom stiahnutým hlboko na oči. Theo, Jamal a Freddie si môžu nechať bársktoré dievča z desiatej triedy s plastovými opätkami, ktoré sa im podarí zbaliť. Je v tom nejaká neha? Tuho objímajúce ruky, ale iba tvoje, dychtivé ústa, no iba tvoje, jasavá rozkoš, ale iba tvoja. A vo väčšine prípadov nijaké súkromie. Namiesto toho potrebujú chór, ktorý si tvoria navzájom, aby sa podporovali, aby to urobili skutočným, aby si pomohli navzájom utlmiť trúbky, čo im znejú v ušiach. Po celý čas to nerobia kvôli dievčaťu, ale možno jeden kvôli druhému. On na druhej strane objímal rukami a dotýkal sa perami, mal ženu, ktorá mu patrí, jednu, ktorá vystúpila z radu a vedela vytvoriť súkromie rovno uprostred hlúposťou zaslepeného publika. Romen zdvihol oči na hodiny. Dve minúty celá večnosť kým zaznie zvonček. Junior nechala motor bežať. Nemala vodičák a chcela byť pripravená zmiznúť, keby šiel okolo policajný voz. Znovu bola hladná. Pred dvoma hodinami zjedla štyri plátky slaniny, hrianku a dve vajíčka. Teraz myslela na to, že kúpi hamburgery a mliečne koktaily u Softeeho a odvezie si ich nazad do Videolandu. Bola schopná robiť dve veci odrazu. Aj tri. Romenovi sa to bude páčiť a takisto jej Dobrému mužovi. Niekedy sedával konča jej postele, šťastný, že ju vidí spať, a keď sa zobudila, zažmurkal, prv ako sa usmial a odstúpil nabok. Smiešne, ako zúrila, keď bola v base stále niekomu na očiach, pod dozorom deň i noc, ale keď sa na ňu díval jej Dobrý muž, nadchýnalo ju to. Nemusela obracať hlavu, aby vedela, že má nohu na prahu, alebo že prstami bubnuje na podobločnicu. Vôňa vody po holení ohlasovala jeho príchod. A keď bola veľmi pokojná, možno zašepkal: Príma vlasy, ber to, dobré dievča, krásne cicky, prečo nie? Prejavoval viac pochopenia než taký vojačik. Jej šťastie ešte vždy trvalo. Útulné, teplé miestečko na bývanie, kopa výborného jedla, práca (zaplatená) lepšie ako čakala, keď ju z polepšovne museli prepustiť pre dovŕšenie stanoveného veku. Ale bonus v podobne Romena bol ako plusové znamienko za A. To dostávala, keď bola vzornou študentkou. Úryvok z románu, ktorý v preklade Jarmily Samcovej vyjde vo vydavateľstve Ikar.

5 KNIŽNÁ REVUE 28. september 2005 strana 5 Citujeme... Kult drobností, bez ktorých si nemožno predstaviť súkromný život a civilizačné motívy majú šancu dokázať, že aj umenie predstavuje určité,inscenovanie, predvedenie dobového života. Takýto charakter literatúry však treba kladne prijať iba tam, kde banálne označuje nie to, čo je triviálne, ale dotyk so základnými hodnotami. Andrea Bokníková in: Studia Academica Slovaca 34 Bratislava, STIMUL 2005 Mozaika biedy a lásky John Steinbeck: Na plechárni Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2005 Preklad Otakar Kořínek Humor v kombinácii s nepriazňou osudu. Taká je hlavná línia spájajúca jednotlivé kapitoly románu. Jeho autor otvára stránky a majstrovsky necháva príbehy, aby na ne vplynuli, aby z nich neunikol život. Ulička Na plechárni v 30. rokoch 20. storočia. Na prvý pohľad riadny pajzel zaľudnený podozrivými indivíduami: kurvy, pasáci a iné psie plemeno. Steinbeckov priezor, cez ktorý nazerá na svoje postavy, však nie je o prvom a povrchnom pohľade. Ide o priezor citlivej úcty, v ktorom má svoje miesto i filozofické a psychologické uchopenie človeka. Ide o priezor, ktorý vylučuje jednostrannosť, čiernobiele videnie, rýchle odsudky a otvára pole obohacujúcich protikladov: Li Čong tvrdý obchodník a zároveň citlivý človek; doktor napoly Kristus, napoly satyr so srdcom chladným i vrúcnym. Bieda Plechárne, v ktorej by sme neočakávali nič dobré, má v sebe zároveň krásu pulzujúceho života, vôľu urobiť pre človeka niečo dobré. V tomto nevábivom prostredí sa rodí pôvabná láska k človeku. Je o to pôvabnejšia, že sa objavuje uprostred životných sklamaní, beznádeje, prázdnoty, v spoločnosti vydedencov. Steinbeckovo videnie nie je len citlivé, no i pestrofarebné a preniká do jazykovej roviny v podobe čarovnej kombinácie adjektív ako napr.: odmeraný a dôstojný bordel Dory Floodovej. Rôznorodé typy postáv však majú čosi spoločné: dýcha z nich neuveriteľné bohatstvo slobody. Sú slobodné od chamtivosti, úžerníctva, spoločenských ohľadov. V tejto slobode sú zároveň schopné nájsť v tom druhom kus dobra a želať mu dobro. Žiarivým príkladom takejto dráždivej slobody je Mack a chlapci. Pod povrchom povaľačov, ničomníkov, skrachovancov (aspoň tak ich vidia ľudia z mesta) sa ukrývajú praví filozofi. To zasa vidí doktor: V čase, keď sa ľudia idú na kúsky potrhať, poháňaní ctižiadosťou a chamtivosťou, oni sú nad vecou. Všetci tí takzvaní úspešní ľudia sú chorí, majú choré žalúdky i choré duše, no Mack s chlapcami sú zdraví a zvláštne čistí. Doktor to tvrdí napriek tomu, že Mackova snaha zorganizovať pre neho narodeninovú párty sa prvýkrát končí fiaskom a takmer ho zruinuje. Druhý pokus je už úspešnejší: originálne darčeky, rozvoniavajúce steaky, jedivo, pitivo, hudba, tanec, ba dokonca i poézia. No poéziou sa plechárenský žúr nekončí. To by bolo predsa len trochu nadsadené. Na poslednom schodíku gradácie narodeninového čurbesu je bitka. Až potom má párty, obohatená o lovcov tuniakov a policajtov tú pravú šťavu. Zaujímavá mozaika života Na plechárni má teda svoje čaro vďaka prelínaniu humoru s vážnosťou, drsnosti s nežnosťou, vulgárnosti s pátosom. Steinbeckovská optika môže obohatiť aj náš spôsob nazerania na ľudí a život okolo nás. Nemôžeme sa predsa tváriť, že Plecháreň či Grandleháreň vyznievajú v našom kontexte ako exotické motívy. Stačí, ak opatrne aj my vplynieme na stránky tejto knihy a staneme sa aspoň na pár chvíľ súčasťou života poetickej a smradľavej uličky v kalifornskom Monterey. Monika Javorková Na noži Niečo medzi románom a kanonizáciou Laco Zrubec: Žofia Bosniaková Bratislava, Ikar 2005 Barónka Žofia Bosniaková, žijúca v sedemnástom storočí v dobe protiuhorských povstaní, je už pomerne ikonickou postavou slovenskej histórie, ktorej ohlas prerástol aj hranice našej krajiny. Krásna kresťanská trpiteľka výčinov svojho manžela je príhodnou postavou na identifikáciu pre veľa slovenských žien a tiež archetypom ženskej miernosti, láskavosti a milosrdenstva. Zároveň má táto slovenská svätica význam aj ako regionálna hrdinka historických zápasov, ktorá sa nikdy nedala zlým osudom stiahnuť na stranu násilia či pomsty. Vykreslenie tejto pozoruhodnej ženy v slovenskom literárnom priestore je rozhodne na mieste, pretože sa jej legenda stala súčasťou slovenských dejín. Príbeh Laca Zrubca však pôsobí až priveľmi jednoznačne, akoby nepísal historický román, čiastočne založený na faktoch, ale kanonizačné dielo svätej Žofie a jej skvelých skutkov. Postava barónky tak vyznieva trošku plocho a jednorozmerne, akoby ani nebola ľudskou bytosťou, ale dokonalým anjelom. Dobre spracované historické pozadie a postavy Františka Vešeléniho a Muránskej Venuše Márie Séčiovej, však tento nedostatok sčasti vyrovnávajú, no neponúkajú zadosťučinenie za archaizujúcu prácu autora so slovom a s textami preplnenými najrozmanitejšími klišé. -eb- Chlapčenské sny Ján Uličiansky: Čarovný chlapec Bratislava, Perfekt 2005 Ilustrácie Peter Čisárik Pre životaschopné a aktívne združenie zamerané na zvyšovanie občianskej a národnej hrdosti Rómov, na ich ľudskú sebaidentifikáciu a sebahodnotenie (viac na je zaiste vydanie jeho prvej publikácie od významnej rómskej spisovateľky a dramatičky ( ) veľkou udalosťou. Rozmenené na drobné to znamená objemnú knižku štyroch noviel v slovenčine a rómčine, sprievodnú literárno-analytickú štúdiu od Zuzany Stanislavovej a historickú sondu o Rómoch v druhej svetovej vojne od Arne B. Manna, obe aj v angličtine; taktiež súhrnné informácie o živote a tvorbe autorky. Za dôsledným a zároveň pestrým vybavením jasne cítiť snahu o reprezentatívnosť a komplexnosť konečný čitateľský dojem však pramení v samotných prózach, nuž a z tejto pozície je kvalitatívny prínos knižky, povedzme, dosť polemický... Určite že vo výraznej miere etabluje rómsku literatúru, pomáha jej systematizácii i estetickej špecifickosti, ale mimo nej, teda v kontexte slovenskej literatúry trpí na niekoľko disfunkcií, pričom to vôbec nie je otázka minorita verzus majorita. V strede umeleckého zámeru Eleny Lackovej stojí jediný námet: druhá svetová vojna, a jediná téma: utrpenie Rómov v nej. Ak sa tento starý a prečerpávaný námet objaví v súčasnej literatúre, nevyhnutne, po toľkých predchádzajúcich spracovaniach nespočetného množstva spisovateľov, by mal disponovať invenčným umeleckým postupom, netradičnou rozprávačskou technikou atď., inak zostane sploštený a nekomunikatívny. Lacková ho však umelecky nikam neposúva, skôr stavia na tematickom hľadisku, teda na videní celej problematiky cez optiku Rómov. A to sa veru v takejto rozmernosti nikomu doteraz nepodarilo. Jej próza sa podobá Z túžby, ktorú skúsený autor pre deti a mládež Ján Uličiansky v predhovore ku knižke Čarovný chlapec charakterizuje slovami: keď som bol malý chlapec, túžil som po veľkých veciach, vznikli tri rozprávkové sny. Tri príbehy, ktoré voňajú chlapčenským dobrodružstvom. V príbehu Tik Tak vystupuje chlapča s rovnakým menom nadránom prišlo do mesta a sklamalo ho, že každý dospelý je uponáhľaný, nikto nemá čas obdivovať maľby na asfalte, zájsť do cirkusu alebo navštíviť babičku. Ku kráse a radosti sú všetci ľahostajní. Potom v mestečku zastanú všetky hodiny a hodinky, iba chlapcove, priviazané na krk šnúrkou do topánok, stále potichučky tikajú. Aj dospelý sa schuti zasmeje na hystérii sparabolizovanej mestskej vrchnosti, ktorá až nápadne pripomína nejednu dnešnú skutočnú kocúrkovskú. Čuduj sa svete, občanom mesta však strata časovej orientácie, vymazanie neodkladných termínov iba prospeje. Kým však prvý príbeh ostáva, pokiaľ ide o budúcnosť, príjemne a vzrušujúco otvorený, príbeh Peter Kľúčik končí detsky dojemným happy endom. Nie však potrestaním zla, ale jeho prerodom v dobro. Je poučný pre všetky deti, ktoré nosia na krku kľúčik, ale aj pre tie ostatné. Iba v treťom príbehu Čarovná chvíľa nenosí hlavný hrdina na krku nič. Zato sa však stráca. Nečudo, je posledným z generačnej trojice Čáry, Mary a Fuk. Život so strateným alebo aspoň neviditeľným synom a vnukom síce môže byť finančne a materiálne príťažlivý, ale nenahradí chvíle, keď sú všetci spolu. Ján Uličiansky komponuje svoje príbehy lineárne, bez rôznych odbočiek, ale tiež voľne hravo, bez komplikovaných konštrukcií. Čarovný chlapec má preto veľkú šancu mladých čitateľov osloviť. Autor rád využíva slovné hračky, ba niektoré v ďalšom význame dokáže oceniť aj dospelý čitateľ. Uličiansky sa nevyhýba pravdivému zobrazeniu reálií, v ktorých mladý človek žije, zároveň však vie byť detsky zrozumiteľný. Postavy z Čarovného chlapca nie sú žiadni svätuškári, aj si zanadávajú, ale tak svojsky: Dopakľúča! Kindervajco! Dokofolypepsikoly! Jazykový výber teda autor prispôsobil chápaniu mladého čitateľa a zároveň neprekročil prah, za ktorým sa nachádzajú sémantické prostriedky ohrozujúce detskú mravnosť, aj keď obyčajne dospelí mávajú tendenciu vidieť vo svojich deťoch či vnukoch mravnejšie stvorenie, než sa prirodzene vyvinulo. Ale to je už na iné úvahy. Uličianskeho detskí hrdinovia sú čarovní svojím snívaním. Ľuboš Svetoň Pokus o návrat Elena Lacková: Mŕtvi sa nevracajú / Omule na aven pale Prešov, Združenie JEKHETANE SPOLU 2005 Preklad do rómskeho jazyka Erika Godlová Mimikri. Zjednodušene povedané spôsob ochrany. Slovník uvádza, že ide o ochranné sfarbenie, uspôsobenie živočíchov prispôsobujúcich sa svojmu okoliu. V šiestich poviedkach nám autor sprostredkúva životné situácie človeka, ktorý sa usiluje uchrániť pred zranením, ktoré mu môže spôsobiť okolitý svet (a okolitý svet túto možnosť naplno využíva!), iní ľudia. Človek je skutočne spoločensky založený, túži po blízkosti iného človeka, potrebuje ho k svojej existencii: aby sa s ním spriatelil, aby sa s ním pohádal, aby sa mal s kým porovnať, konfrontovať, komunikovať, aby prekonal osamotenosť. Takto možno v stručnosti charakterizovať tematiku najnovšej knižky poviedok Jána Tužinského. viac na svedectvo ako na umenie, viac ukazuje faktografické položky vplyvu vojny na Rómov (vypaľovanie osád, pracovné a koncentračné tábory) akoby prozatérstvo využila na odhaľovanie medzier v tom, čo sa faktami spočítať ani vyobraziť nedá. Rómovia sú tu schematicky tí dobrí a ostatní sú tí zlí, oni trpia a tí druhí mučia, škoda, že medzi tým Lacková neobjavila škálu pulzujúcej rozmanitosti života a nevyužila desaťnásobnú možnosť rozmanitosti literárneho uchopenia... Presvedčivá, expresívnejšia a mimoriadne emotívna je novela Život vo vetre, rámcovaná viacvrstvovým konfliktom, verným psychologickým snímaním, dialógovou dynamikou a strašnou tragikou. Za takýto výkon sa knihu určite vyplatilo vydať, obohacuje čitateľa, dáva mu nazrieť za zákruty skutočnosti a času. Každopádne rómska literatúra a jej možnosti môžu zvlniť celistvé vnímanie literatúry, ale iba v tom prípade, keď jedinečnosť vlastnej etnicity pretavia do jedinečnosti textu. Radoslav Matejov Bolesť, samota a strach... Ján Tužinský: Mimikri Bratislava, CCW 2005 Poviedky Augustová noc, Muž bez tváre, V. I. P., Svrček, Cesty a Strach spája problém hľadania ľudskej identity (najvýraznejšie v poviedke Muž bez tváre aký symptomatický názov!), vyrovnania sa s osamelosťou, samotou či opustenosťou, ktorú môžeme prežívať aj vtedy, keď sme obklopení mnohými ľuďmi. Poviedky sú o hľadaní duchovnej spriaznenosti, vzájomnej komunikácie, potreby nájsť chápavého človeka. Hlavná postava väčšiny poviedok, Hugo, sám pre seba rieši otázku ľudskej autenticity, zodpovednosti, zakotvenosti, prekonania osamotenosti a hroziacej izolácie, straty individuality, keď sa ľudia stávajú pre druhých anonymnými a strácajú dokonca aj tváre a mená. Autor rozvíja mnohé zaujímavé a netradičné dialógy, plné vzájomného verbálneho neporozumenia, účastníci sa vzhľadom na svoju rozdielnosť nedokážu dorozumieť. Autentické momenty porozumenia a spolupatričnosti nenachádzame v komunikácii slovami, ale v mlčaní, v zmysluplnom, významovom mlčaní, keď emocionálna blízkosť prekoná verbálnu odlišnosť a vzdialenosť. Postavy všetkých poviedok sú veľmi ľudské, citlivé a vnímavé. Nesú v sebe náboj životnej múdrosti, ktorá im pomáha prežiť aj v nepriaznivých podmienkach. Pociťujú ako my všetci napríklad strach, pričom autor rozlišuje strach sám osebe a fenomén báť sa. Dozvieme sa, napríklad, že Skutočný strach je len v nás!, a to preto, že sa mu nedokážeme postaviť na odpor, že ho my sami nevieme prekonať (či svojou vlastnou silou alebo pomocou spolupatričnosti s inými). Nová knižka poviedok Jána Tužinského je citlivým ponorom do ľudskej osobnosti a pozoruhodným prínosom do pôvodnej slovenskej tvorby. Michaela Geisbacherová

6 6 strana KNIŽNÁ REVUE 28. september 2005 Laurent Gaudé: Požierači slnka Príbeh štyroch generácií rodiny Mascalzoneovcov sa odohráva v južnom Taliansku od konca 19. do konca 20. storočia. Zakladateľom rodu je vyvrheľ a darebák. Jeho dieťa je odsúdené na prekliatie a zatratenie. Ale osud, stelesnený miestnym farárom, pomieša karty inak... Sila románu spočíva v jeho posolstve: život, akokoľvek ťažký, je silnejší ako predsudky a nenávisť. Laurent Gaudé (1972) získal za román vlani Goncourtovu cenu. Kniha vyjde vo Vydavateľstve Slovart v preklade Evy Piovarcsyovej. Luciano Mascalzone blúdil po úzkych uličkách spiacej starej dediny. Trvalo mi to dlho, ale vrátil som sa. Som tu. Vy o tom zatiaľ neviete, lebo spíte. Kráčam pozdĺž fasád vašich domov. Prechádzam popod vaše obloky. A vy nič netušíte. Som tu a prišiel som si po dlžobu. Blúdil, až kým sa jeho somár nezastavil. Odrazu. Akoby to staré zviera vedelo, že musí dôjsť sem, že tu sa skončí jeho zápas so slnečnou páľavou. Zastalo presne pred domom Biscottiovcov a nehýbalo sa. Chlap zarážajúco svižne zoskočil na zem a zabúchal na dvere. A som tu zas, pomyslel si. Po pätnástich rokoch. Veľmi dlho sa nič nedialo. Luciano chcel už-už zabúchať znovu, ale vtom sa dvere tichučko otvorili. Stála pred ním asi štyridsaťročná žena. V župane. Dlho si ho mlčky premeriavala pohľadom. Jej tvár nevyjadrovala nič. Ani strach, ani radosť, ani prekvapenie. Uprene mu hľadela do očí, akoby chcela odhadnúť, čo bude nasledovať. Luciano sa nehýbal. Zdalo sa, že čaká na nejaké ženino znamenie, gesto či zvraštenie obrvy. Čakal. Čakal a telo sa mu naplo. Ak sa pokúsi dvere znovu zavrieť, pomyslel si, ak niečo také čo len naznačí najmenším pohybom, vyskočím, vyrazím dvere a znásilním ju. Hltal ju očami, striehol na najmenšie znamenie, ktoré by zmarilo ticho. Je krajšia, ako som si predstavoval. Nezomriem dnes pre nič za nič. Šacoval jej telo pod županom a jeho žiadza bola čoraz silnejšia. Žena mlčala. Postupne sa jej v pamäti vynárala minulosť. Spoznala chlapa, čo stál pred ňou. Jeho prítomnosť na prahu jej dverí bola záhadou, ktorú sa ani nepokúšala objasniť. Jednoducho dovolila minulosti, aby ju znovu zaplavila. Luciano Mascalzone. Áno, bol to on. Po pätnástich rokoch. Pozorovala ho a necítila ani nenávisť, ani lásku. Pozorovala ho uprene, ako človek hľadí do očí osudu. Už mu patrila. Nebolo treba zápasiť. Už mu patrila. Veď sa vrátil po pätnástich rokoch, zabúchal jej na dvere a nech by žiadal čokoľvek, dala by mu to. Privolila by, tu na prahu dverí by privolila na všetko. Aby prerušila ticho a nehybnosť okolo nich, stiahla ruku z kľučky. Toto jednoduché gesto stačilo Lucianovi, aby prestal vyčkávať. Z jej tváre teraz vyčítal, že je tu, že sa nebojí a že si s ňou môže robiť čo chce. Ľahkým krokom vošiel dnu, akoby nechcel vo vzduchu zanechať nejakú vôňu. Zaprášený a špinavý chlap vstúpil do domu Biscottiovcov vo chvíli, keď boli jašteričky vo svojom živle a kamene proti tomu nič nezmohli. Luciano vnikol k Biscottiovcom. Bude ho to stáť život. Vedel to. Vedel aj to, že keď vyjde z tohto domu, ľudia budú už vonku, na uliciach bude zasa pulzovať život so svojimi zákonmi a bojmi, a on bude musieť platiť. Vedel, že ho spoznajú. A že ho zabijú. Návrat do tejto dediny a vstup do tohto domu znamenali smrť. Myslel na toto všetko. Rozhodol sa prísť v tomto vyčerpávajúcom čase, keď sú aj mačky oslepené slnkom, lebo vedel, že keby ulice neboli ľudoprázdne, neprešiel by ani po hlavné námestie. Toto všetko vedel, no ani istota, že sa stane nešťastie, ho nerozochvela. Vkročil do domu. Oči potrebovali chvíľočku, aby si privykli na šero. Videl ženin chrbát. Šiel za ňou po chodbe, ktorá sa zdala nekonečná. Potom vošli do izbičky. Všade vládlo ticho. Chladné múry vnímal ako pohladenie. Vzal ju do náručia. Nepovedala ani slovo. Vyzliekol ju. Keď ju videl pred sebou nahú, neovládol sa a zašepkal: Filomena... Žena sa celá chvela. Nevenoval tomu pozornosť. Bol vrcholne spokojný. Robil to, čo si zaumienil, že urobí. Prežíval výjav, ktorý si predstavoval hádam tisíckrát. Vo väzení myslel pätnásť rokov len na to. Vždy si myslel, že keď ženu zoblečie, zmocní sa ho väčšia rozkoš ako telesná. Rozkoš z pomsty. Ale zmýlil sa. Necítil pomstu. Boli len dve ťažké ňadrá, ktoré vzal do dlaní. Obklopovala ho iba horúca vôňa ženy a stúpala mu do hlavy. Tak veľmi túžil po tejto chvíli, že teraz sa do nej pohrúžil, stratil sa v nej, zabudol na celý svet, zabudol na slnko, pomstu aj zlostný pohľad dediny. Keď ju položil na príjemne chladiace plachty veľkej postele, zavzdychala ako panna, údiv a slasť jej vylúdili úsmev na perách a bez boja sa mu oddala. Luciano Mascalzone bol po celý život bandita, ako hovorili ľudia v tomto kraji a zakaždým si odpľuli na zem. Žil z lúpeží, kradol dobytok, zbíjal pocestných. Na chodníčkoch Gargana možno aj zabil nejaké ubohé duše, ale to nebolo isté. Rozprávalo sa toľko neoveriteľných príbehov. Isté bolo len jedno: zvolil si krivé chodníčky a tohto chlapa sa bolo treba strániť. V časoch svojej slávy, teda na vrchole svojej darebáckej kariéry, prichádzal Luciano Mascalzone často do Montepuccia. Nepochádzal z dediny, ale mal rád toto miesto a strávil tu najsvetlejšie chvíle svojho života. Tu videl aj Filomenu Biscottiovú. Dievča zo skromnej, ale počestnej rodiny ho načisto posadlo. Vedel, že vďaka svojej povesti nemohol ani v kútiku duše dúfať, že by raz bola jeho, a preto začal po nej túžiť tak, ako túžia po ženách všetci lumpi. Chcel ju vlastniť, nech by to bolo čo len na jedinú noc: pri tejto predstave mu v horúcom svetle na sklonku popoludnia zakaždým zaiskrili oči. Ale osud mu nedoprial toto drsné potešenie. V jeden neslávny deň ho v hostinci, kde sa usadil, ráno zlapali piati žandári. Bez okolkov ho odviedli. Odsúdili ho na pätnásť rokov žalára. A Montepuccio zabudlo na Luciana Mascalzoneho, dedina bola rada, že sa zbavila chamrade, ktorá poškuľovala po miestnych dievčatách. Vo väzení mal dosť času, aby premýšľal o svojom živote. Veď len semtam čosi ukradol. Čo urobil? Nič. Čo zažil, na čo by mohol spomínať v žalári? Nič. Život mu pretiekol medzi prstami, nemal o čo stáť. Nič si neželal, ale ani o nič neprišiel, pretože nič nepodnikol. V nekonečnej nude, ktorá predstavovala jeho existenciu, sa mu túžba po Filomene Biscottiovej postupne začala javiť ako jediný ostrovček, ktorý by mohol zachrániť ostatné. Keď za ňou rozochvený kráčal po uliciach, mal pocit, že sa zadúša životom. Vyvážilo to všetko ostatné. Nuž sa zaprisahal, že keď vyjde von, ukojí túto brutálnu túžbu, jedinú, čo kedy zakúsil. A za každú cenu. Musí mať Filomenu Biscottiovú a umrieť. Všetko ostatné nestálo za nič. Luciano Mascalzone vyšiel z domu Filomeny Biscottiovej bez toho, aby so ženou prehodil jediné slovo. Zaspali vedľa seba zmorení milovaním. Luciano spal ako už veľmi dávno nie. Pokojným spánkom celého tela. Úplne uvoľnene, odpočíval ako boháč bez obáv. Somára našiel pred dverami, ešte zaprášeného z cesty. V tej chvíli vedel, že nadišiel čas, keď s ním zúčtujú. Kráčal v ústrety smrti. Bez váhania. Horúčava opadla. Dedina ožila. Pred dverami susedných domov sa na rozheganých stoličkách usadili scvrknuté stareny v čiernom, potichu pretriasali somárovu nemiestnu prítomnosť a tipovali, komu asi patrí. Keď zbadali Luciana, ohromene zmĺkli. V duchu sa usmial. Všetko bolo tak, ako si predstavoval. Títo ozembuchovia z Montepuccia sa nezmenili, hútal. Čo si myslia? Že sa ich bojím? Že sa pokúsim pred nimi utiecť? Ja sa už nebojím nikoho. Dnes ma zabijú. Ale týmto ma už nevydesia. Prichádzam príliš zďaleka. Som nezasažiteľný. Dokážu to vôbec pochopiť? Som mimo rán, ktoré mi zasadia. Užil som si. V náruči tej ženy. Užil som si. A nech sa to radšej skončí, pretože odteraz bude život už len fádny a smutný ako dno fľaše. Znovu prešiel hlavným námestím Montepuccia. Kaviarenské stolíky boli vyložené. Tu a tam debatovali chlapi. Keď prechádzal okolo nich, všetci stíchli. Ale za chrbtom počul čoraz mohutnejší šum. Kto je to? Kde sa vzal? Hoci tomu nikto nechcel veriť, podaktorí ho predsa spoznali. Luciano Mascalzone. Áno. Som to naozaj ja, pomyslel si, ako prechádzal okolo ohromených tvárí. Len sa zbytočne unavíte, keď budete na mňa tak vyvaľovať okále. Som to ja. Veru ja. Dobre vidíte. Urobte, po čom tak prahnete, alebo ma nechajte prejsť, no nehľaďte na mňa ako hovädá. Prejdem pomedzi vás. Pomaly. Nemám v úmysle ujsť. Ste muchy. Veľké škaredé muchy. A ja vás zaženiem. Luciano pokračoval v ceste až k via Nuova. Teraz ho už sprevádzal mlčiaci zástup. Miestni chlapi vyšli z terás kaviarní, ženy zaujali miesta na balkónoch a kričali naňho: Luciano Mascalzone? Si to naozaj ty? Luciano? Sukin syn, si dobrý kanec, keď si trúfaš prísť nazad. Luciano, zdvihni trochu tú tvoju parohatú hlavu, nech vidím, či si to naozaj ty. Neodpovedal. Oči upieral k obzoru, tváril sa nevľúdne, napredoval rovnomerným krokom. Ženy budú kričať, pomyslel si. A chlapi biť. Viem, všetko viem. Dav bol čoraz dotieravejší. Asi dvadsať chlapov mu bolo už v pätách. A pozdĺž celej via Nuova ho okrikovali ženy z balkónov alebo z prahu dverí, tisli si deti k nohám, a keď okolo nich prechádzal, prežehnali sa. Tesne pred kostolom, presne tam, kde sa stretol pred niekoľkými hodinami s donom Giorgiom, ho zadržal hlas, ktorý bol silnejší ako ostatné: Mascalzone, nadišiel deň tvojej smrti. Až vtedy obrátil hlavu a celá dedina videla, ako mu na perách pohráva hnusný pohŕdavý úsmev, ktorý všetkých zmrazil. Ten úsmev prezrádzal, že vie. A že napriek tomu nimi opovrhuje. Že dostal, po čo si prišiel, a túto rozkoš si vezme do hrobu. Zopár detí, vystrašených úškrnom pocestného, sa rozplakalo. A matkám nechtiac jednohlasne vykĺzlo z úst: Je to diabol! Napokon došiel až na koniec dediny. Posledný dom bol na pár metrov. Za ním nebolo už nič, iba dlhá kamenistá cesta a olivovníky, ktoré sa strácali v kopcoch. Vtom sa akoby spod zeme vynorila skupina chlapov a zahatala mu cestu. Boli vyzbrojení rýľmi a motykami. Tváre prísne. Tesne zovretí. Luciano Mascalzone zastavil somára. Zavládlo dlhé mlčanie. Nikto sa nepohol. Takže tu zomriem. Pred posledným domom v Montepucciu. Ktorý z nich sa na mňa vrhne prvý? Cítil, ako sa boky zvieraťa zachveli v dlhom vzdychu, Luciano ho potľapkal po chrbte. Ktovie, či títo dedinskí chmuľovia aspoň napoja moje zviera, keď ma dorazia? Vtom ho trafil rovno do hlavy kameň. Nevládal sa otočiť. Usiloval sa nezaknísať v sedle. Takže takto, stačil si ešte pomyslieť, takže takto ma zabijú. Ukameňujú ma ako vyobcovaného. Druhý kameň ho zasiahol do sluchy. Tentoraz sa pod silným úderom zakolísal. Spadol do prachu s nohami zapletenými do strmeňov. Do očí mu stekala krv. Vnímal ešte výkriky okolo seba. Chlapi sa rozohnili. Každý schmatol kameň. Všetci si chceli hodiť. Na telo mu dopadal hustý dážď kamenia. Cítil, ako ho tlčú horúce kamene tohto kraja. Pálili od slnka a šírili okolo neho suchú vôňu kopcov. Košeľu mu zmáčala teplá hustá krv. Ležím na zemi. Nekladiem odpor. Udrite. Udrite. Nezabijete vo mne nič, všetko je už mŕtve. Udrite. Nemám síl. Krv mi uniká. Kto hodí posledný kameň? Bolo to zvláštne, ale posledný kameň neprichádzal. Chvíľu si myslel, že chlapi vo svojej krutosti chceli predĺžiť jeho umieranie, ale nebolo to tak. Práve pribehol farár a postavil sa medzi chlapov a ich korisť. Vynadal im do netvorov a vyzval ich, aby prestali. Keby sa miestny farár nevložil medzi dav a jeho obeť, Luciano Mascalzone by zomrel šťastný. S úsmevom na perách. Ako dobyvateľ nasýtený víťazstvom a skolený v boji. Trvalo to však pridlho. Život z neho unikal príliš pomaly a stačil si vypočuť, čo sa nikdy nemal dozvedieť. Dedinčania sa zhrčili okolo tela, a pretože ho nemohli doraziť, začali ho urážať. Ich hlasy doliehali k Lucianovi ako posledné výkriky sveta. Doplatíš na to, že si sa vrátil. Bolo ti povedané, Luciano, že ťa to bude stáť život. A pri poslednej hrozbe sa pod ním zatriasla zem: Immacolata je posledná žena, ktorú si znásilnil, sviniar. Lucianovo bezvládne telo sa chvelo od hlavy po päty. Za zatvorenými viečkami v ňom zalomcoval duch. Immacolata? Prečo povedali Immacolata? Kto bola tá žena? Veď on sa miloval s Filomenou. Pred očami sa mu vynorila minulosť. Immacolata. Filomena. Obrázky z dávnych čias sa prelínali s krvalačným smiechom davu okolo neho. Odrazu sa mu všetko premietlo pred očami. A pochopil. A zatiaľ čo ľudia dookola vrieskali, pomyslel si: Nechýbalo veľa, a zomrel by som šťastný... Možno pár sekúnd. Pár sekúnd navyše... Cítil som, ako mi na telo dopadajú horúce kamene. A bolo to dobré... Takto som si to predstavoval. Že potečie krv. Že život unikne. A že sa až do konca budem usmievať, aby som im ukázal, ako nimi pohŕdam... Nechýbalo veľa a nedostalo by sa mi tohto zadosťučinenia. Život mi naposledy podrazil nohy... Počujem, ako sa všetci okolo mňa smejú. Obyvatelia Montepuccia sa smejú. Aj zem, do ktorej sa vpíja moja krv, sa smeje. Somár a psy tiež. Pozrite na Luciana Mascalzoneho: myslel si, že dostal Filomenu, a pritom zbavil poctivosti jej sestru. Pozrite na Luciana Mascalzoneho: myslel si, že zomrie ako víťaz, a pritom tu leží v prachu a uškŕňa sa ako vo fraške... Osud si zahral so mnou. S potešením. A slnko sa smeje z môjho omylu... Zbabral som si život. Zbabral som aj svoju smrť... Som Luciano Mascalzone a kašlem na osud, ktorému sú ľudia fuk. Luciano sa naozaj miloval s Immacolatou. Filomena Biscottiová zomrela na pľúcnu embóliu krátko po tom, ako zatkli Mascalzoneho. Jej mladšia sestra Immacolata, posledná z rodu Biscottiovcov, sa usadila v rodičovskom dome. Čas plynul. Pätnásť rokov odlúčenia od sveta. A Immacolata sa postupne začala ponášať na sestru. V tvári vyzerala ako Filomena, keby jej bolo dopriate zostarnúť. Immacolata zostala stará dievka. Zdalo sa jej, že život stratil o ňu záujem a okrem meniacich sa ročných období už nezakúsi nijaké iné dobrodružstvo. Počas týchto nudných rokov často myslela na muža, ktorý sa dvoril jej sestre, keď bola ona ešte dieťa, a zakaždým sa zachvela akousi rozkošou. Ten chlap jej naháňal hrôzu. Jeho darebácky úsmev ju strašil. Spomienka naňho ju dráždivo opájala. Keď o pätnásť rokov neskôr otvorila dvere a videla tohto chlapa stáť pred sebou a nič nežiadať, videlo sa jej úplne samozrejmé, že sa má podvoliť tichej sile osudu. Darebák bol tu. Oproti nej. Nikdy sa jej nič neprihodilo. A teraz mala opojenie na dosah ruky. Neskôr, keď v izbe pred jej nahým telom šepkal sestrino meno, zbledla. Ihneď pochopila, že ju pokladal za ňu. Chvíľu váhala. Mala ho odtisnúť? Odhaliť mu jeho omyl? To veru nie. Bol tu, stál pred ňou. A pokiaľ mu táto zámena so sestrou mohla poskytnúť veľkú rozkoš, ochotne mu dopriala tento prepych. Nebolo to klamstvo. Súhlasila so všetkým, čo chcel jednoducho preto, aby sa aspoň raz v živote oddala ako žena mužovi. Don Giorgio začal dávať umierajúcemu posledné pomazanie. Ale Luciano ho už nepočúval. Lomcovala ním zlosť. Som Luciano Mascalzone a zomriem zosmiešnený. Sem som sa dopracoval, že mi ukazujú dlhý nos. Ale je mi to fuk. Filomena alebo Immacolata. Nevadí. Som spokojný. Kto by to pochopil?... Pätnásť rokov som myslel na tú ženu. Pätnásť rokov som sníval o jej objatí a úľave, ktorú mi prinesie. Len čo som vyšiel von, urobil som, čo som mal. Bol som v tom dome a miloval som sa so ženou v ňom. Musel som. Pätnásť rokov som nemyslel na nič iné. Osud sa rozhodol, že sa so mnou pohrá, kto proti tomu niečo zmôže? Nemám moc, aby som zvrátil tok riek či uhasil svetlo hviezd... Som len chlap. A držal som sa toho, čo môže urobiť chlap. Zašiel som až tam, zabúchal na dvere a pomiloval ženu, ktorá mi otvorila... Bol som iba chlap. A to ostatné, nuž, nech si osud robí zo mňa posmech, nič nezmôžem... Som Luciano Mascalzone a zostupujem čoraz hlbšie do smrti, aby som už nepočul hukot sveta, ktorý sa mi škodoradostne vysmieva... Zomrel skôr, než miestny farár skončil modlitbu. Keby pred smrťou vedel, čo sa v ten deň zrodí, smial by sa. Immacolata Biscottiová otehotnela. Úbohá žena porodila syna. Takto vznikol rod Mascalzoneovcov. Z omylu. Z nedorozumenia. Z otca darebáka, ktorého zabili dve hodiny po objatí, a zo starej dievky, ktorá sa prvý raz v živote oddala mužovi.

7 KNIŽNÁ REVUE 28. september 2005 strana 7 O podivnej kráľovnej Manuel Fernández Álvarez Jana Šialená zajatkyňa z Tordesillasu Bratislava, Ikar 2005 Preklad Martina Slezáková Profesor Dr. Manuel Fernández Álvarez (nar v Madride) pôsobil ako profesor histórie na univerzite v Salamanke, kde sa venoval najmä španielskym dejinám 16. storočia. Je autorom diela 16. storočie a Španielsko Karola V., začleneného ako 19. a 20. zväzok monumentálnych Dejín Španielska. Jeho publikáciu Španielska spoločnosť v storočí zlata ocenili národnou cenou za históriu, v ďalších monografiách Filip II. a jeho doba a Karol V., cisár a človek priblížil panovníkov tohto obdobia. Jeho dielo o kráľovnej Jane (v Španielsku vyšlo roku 2000) si môžu prečítať čitatelia už v šestnástich jazykoch. V prológu autor vysvetľuje okolnosti, ktoré ho priviedli k napísaniu tohto historického románu. Podľa Álvareza patrí kráľovná Jana k osobnostiam s najpohnutejším osudom v španielskych dejinách. Ako matka šiestich detí ovdovela a vzápätí ju odlúčili od detí. Ponechali jej len najmladšiu dcérku, neskôr však takisto musela od matky odísť. Kráľovnú Janu väznil na hrade v Tordesillase jej vlastný otec, od sveta ju izoloval jej manžel, zamykal ju v komnatách a naďalej ju tu nasilu držal aj jej syn. Umrela po strastiplnom živote v osamotení, po tridsiatich rokoch prežívania hlbokých depresií, neustálej úzkosti a strachu. Trpela preludmi a jej myseľ bola uväznená v tomto trápení, ktoré prerástlo z prvotného nešťastia až do šialenosti. Spočiatku ju ľud nazýval Janou Nešťastnou, neskôr ju premenovali na Janu Šialenú. Smutný osud kráľovnej Jany s ňou prežíval celý španielsky národ, preto sa stala aj jednou z najpopulárnejších osobností národnej histórie. Takúto priazeň ľudu nezískala vďaka hrdinskému činu, ale preto, že pre svoju bezbrannosť a nedostatok vôle nebola schopná ujať sa úlohy, na ktorú bola z titulu svojho predurčená. V úvode Álvarez upozorňuje, že historici na tento záujem verejnosti doteraz nereagovali a je málo serióznych vedcov, ktorí sa zaoberajú štúdiom biografie kráľovnej Jany. Práve to sa stalo pre autora výzvou a prekážkou zároveň. Prekážkou je nedostatok informácií o kráľovninom každodennom živote, výzvou je práve čitateľ, ktorému možno takto povedať niečo nové, pôsobivo a pútavo predstaviť osobnosť kráľovnej Jany a zodpovedať otázniky vo vzťahu k nej. Autor sa už osobou Jany Šialenej zaoberal vo svojich predchádzajúcich dielach, najmä v Súbore dokumentov o Karolovi V. Podrobne analyzoval kráľovnine emocionálne výkyvy, ktoré spôsobili politické problémy. Už v úvode Álvarez predstavuje svoju Janu tak, že čitateľovi dáva jasne najavo, prečo je preňho táto osobnosť španielskej histórie charizmatická a príťažlivá natoľko, že jej venoval celé dielo. Život a osud kráľovnej Jany, úbohej zajatkyne a nešťastnej šialenej kráľovnej, ho hlboko dojal. 12. apríla 1555 zomrela v Tordesillase istá čudná žena. Jej smrť nespôsobila žiaden rozruch... Obyvatelia Kastílie... možno ani nevedeli, kto vlastne bola táto dáma. Počuli iba rozprávať neuveriteľný príbeh z čias, keď ešte neboli na svete a keď celá Kastília ohromene sledovala hrôzostrašné predstavenie zúfalej vdovy, ktorá odmietala pochovať svojho manžela, zosnulého v rozkvete mužnej sily. Vdovy, túlajúcej sa rozľahlou kastílskou náhornou plošinou od mesta k mestu, táboriacej pod šírym nebom a vláčiacej so sebou telo nebožtíka... Kto bola tá podivná žena? Hoci dal autor svojej knihe románovú podobu, vychádza z historických faktov a súvislostí. Kniha je fundovanou, informáciami naplnenou biografiou kráľovnej Jany. Faktografickú hodnotu knihy zvyšuje nielen bohatý menný register, ale aj autorova práca s prameňmi a zoznam jeho predchádzajúcich štúdií. Michaela Geisbacherová Dobrý autor nepotrebuje byť moderný Ľudmila Široková je vedecká pracovníčka Ústavu slavistiky (Institut slavianovedenija) Ruskej akadémie vied. Koncom augusta prišla na krátku stáž do Ústavu slovenskej literatúry a Ústavu svetovej literatúry SAV. Pri tejto príležitosti sme sa porozprávali o zameraní jej študijnej cesty a o jej tvorivých plánoch. Jedným z cieľov môjho pobytu je oživiť spoluprácu medzi moskovským Ústavom slavistiky a Slovenskou akadémiou vied. To by bol, povedzme, kolektívny záujem. Pravdaže, je tu aj môj osobný záujem, lebo jazyk a literatúra iného národa je vždy vecou osobného zaujatia; ide mi o oživenie svojich znalostí slovenskej literatúry a slovenského jazyka, o rozšírenie vedomostí o trendoch vo vývoji súčasnej slovenskej literatúry. V čom sú styčné body v zameraní vášho pracoviska a ústavov SAV? V našom ústave pripravujeme projekty, týkajúce sa výskumov vývoja literatúr strednej a juhovýchodnej Európy. Máme odborníkov na bulharskú, poľskú, srbskú, chorvátsku, macedónsku, slovinskú, českú, maďarskú, rumunskú a slovenskú literatúru. Z posledných publikovaných prác treba spomenúť Dejiny literatúr východnej Európy po roku 1945 (I., II. diel), zborníky štúdií napríklad zborník Politika a poetika (v SAV zas vyšiel zborník Poetika a politika). Vydali sme aj zborník Literatúra 20. storočia (Vývoj literatúr strednej a juhovýchodnej Európy v 20. storočí). No a z celkom Mária Kusá: Preklad ako súčasť dejín kultúrneho priestoru Bratislava, Ústav svetovej literatúry SAV 2005 posledných prác je to Postmoderna v slovanských literatúrach. V dvojzväzkovom vydaní dejín som mala štúdiu o slovenskej dráme, v zborníku Politika a poetika príspevok s názvom Zakázané romány v povojnovej slovenskej próze, do zborníka o postmoderne som napísala štúdiu Hľadanie strateného autora a postmoderna v slovenskej próze 90. rokov. Vo vašej slovenčine necítiť ruský prízvuk. Kto boli vaši učitelia slovenčiny? Na Moskovskej univerzite nás učili profesori zo Slovenska, na ktorých dodnes pekne spomínam: pán docent M. Čabala, páni profesori J. Mistrík, R. Krajčovič a J. Mlacek. Okrem toho som často chodievala na letný seminár SAS, čo mi veľmi Konkrétne i všeobecne o preklade Rozhovor s Ľudmilou ŠIROKOVOU Dlhodobý výskum problematiky dejín, teórie a kritiky prekladu, ktorý sa už vyše desaťročie realizuje v Ústave svetovej literatúry, aj tento rok zaznamenal významný posun v bádaní, a to najmä vďaka monografii Márie Kusej. Autorka sa systematicky venuje teórii prekladu a aj preto sa jej monografia právom môže zaradiť medzi najvýznamnejšie texty o preklade za niekoľko posledných rokov. Má tri časti: Preklad v slovenskej kultúre 20. storočia, Preklad v česko-slovenských súvislostiach, Pragmatické súvislosti prekladu umeleckých textov; z ktorých každá obsahuje niekoľko samostatných, ale tematicky na seba nadväzujúcich štúdií. V úvodných (nosných) štúdiách Kusá sumarizuje poznatky, koncepcie a súčasný stav slovenského myslenia o preklade. Ako sama priznáva, uvažovanie o preklade (nielen na Slovensku) zažíva v súčasnosti konjunktúru. Formulujú sa síce zaujímavé a znepokojujúce otázky, ale na odpovede ešte čas nedozrel. Aj preto sa zdá, že táto vedná disciplína smeruje od náročných a komplexných teoretických axióm Antona Popoviča k čiastkovým pragmatickým problémom a k všeobecnej problematike medzikultúrnej a medziľudskej komunikácie. Otázne tiež je, či sa dejiny prekladu majú chápať ako kultúrotvorný fenomén, dejiny kultúrnych vzťahov, úvahy o dejinách prekladania alebo ako pluralitné vytváranie vedomia náhodnosti a diskontinuity. Kusá sa v prvej časti knihy okrem týchto hodnotiacich a zhŕňajúcich teoretických postulátov venuje aj analýze konkrétnych problémov, napr. prekladaniu prózy, dramatických textov a literatúry pre deti a mládež z ruštiny do slovenčiny. V druhej časti knihy sa autorka zaoberá špecifikami prekladu v československých súvislostiach a rôznymi podmienkami a potrebami slovenského a českého kultúrneho priestoru pri prekladaní textov z ruštiny v rokoch , či paralelným čítaním tých istých textov inej proveniencie v slovenskom a českom kultúrnom priestore. Tretia časť monografie reflektuje pragmatické hľadiská pri prekladoch umeleckých textov do slovenčiny. Zaujímavá je aj štúdia o prekladoch filmových textov na Slovensku v kontexte novej spoločenskej a kultúrnopolitickej situácie po roku Monografiu uzatvára text o problémoch pri prekladoch a tlmočení z tzv. malých jazykov na Slovensku a resumé v angličtine. Patrik Oriešek pomohlo v zdokonaľovaní slovenčiny a v poznávaní slovenskej kultúry, osobitne literatúry. Mávali sme častejšie stretnutia so slovenskými spisovateľmi a umelcami. Zažili sme aj pekné zájazdy po Slovensku... Stačíte popri vedeckej práci aj prekladať? Len z času na čas podľa potreby preložím niečo zo slovenskej prózy. V mojom preklade vyšli poviedky J. G. Tajovského,M. Figuli, úryvky z knihy esejí Nokturná od V. Šikulu. Čomu sa budete venovať po návrate do Moskvy? Organizačne sa zúčastňujem na príprave konferencie Dejiny vojny dejiny literatúry. Bude sa konať v novembri v našom ústave a je Jean-Pierre Vernant Najstaršie grécke mýty. Vesmír, bohovia, ľudia Bratislava, Remedium 2004 Keď som v detskom veku vzrušene hltal Zamarovského Bohov a hrdinov antických bájí, zdalo sa mi, že takto pekne o nich už nikto nikdy písať nebude. Neviem, či profesor Jean-Pierre Vernant pozná nášho klasika literatúry faktu, isté však je, že sa témy zhostil suverénne a bez rešpektu. Dnešnej generácii prerozprával najstaršie a najkrajšie grécke mýty vo forme napínavých príbehov, ktoré chvíľami pôsobia ako poviedky s nádychom magického realizmu. Vernant sa síce drží kostry zameraná na výročie skončenia druhej svetovej vojny. Veď celé povojnové obdobie a téma vojny (v slovenskej literatúre téma Povstania na tú si pripravujem príspevok) boli dôležité pre ďalší vývoj našich literatúr. Okrem toho čoskoro začnem pracovať na projekte o tvorivosti literárnej recepcie. V rámci takejto kolektívnej práce sa budem venovať bližšie výskumu recepcie slovenskej prózy v Rusku. Chcem sa zamerať na aktuálne trendy v slovenskej próze posledného desaťročia, možno na takých prozaikov, ako I. Kolenič, Balla, T. Horváth, u ktorých vidím analógie so súčasnou ruskou prózou. Ste spokojná s výsledkami svojho krátkeho pobytu? Počas pobytu v Bratislave sa mi podarilo prečítať si knihy, ku ktorým som sa v Moskve nedostala, spresniť si nejaké údaje umeleckého aj osobného charakteru, a to vďaka kolegom a priateľom. Navštívila som aj hrob Vincenta Šikulu v jeho rodnej Dubovej. Mám rozpracovanú monografiu Umelecký svet Vincenta Šikulu (Slovenská próza 20. storočia). Kedysi som mu ako študentka tlmočila počas jeho pobytu v Rusku. Podľa mňa je Šikula stále moderný, vlastne dobrý autor ani nepotrebuje byť moderný alebo súčasný. On súčasnosť spoluvytvára do istej miery sám: vnáša do nej svoju tvorivú silu, oslovuje čitateľa, prihovára sa mu doma, v jeho súkromí ako blízky človek. A každý človek, kým nestratí ľudský základ, je pre Šikulu vzácny bez ohľadu na sociálny stav... red Grécky mýtus ako napínavý príbeh antickej mytológie, ale jeho rozsiahle odborné znalosti mu dovoľujú mnohorozmerne rozvíjať dej, vsúvať do neho súvislosti i nové poznatky. Pred našimi očami tak ožívajú nielen tajomné príbehy o vzniku sveta, gréckych bohoch, o večnom zápase dobra a zla, o Diových ľúbostných dobrodružstvách či neuveriteľných príhodách itackého kráľa Odysea, ale aj ich nová originálna interpretácia. Profesor Vernant pristupuje k mytologickej látke citlivo, pričom zvyšuje umeleckú hodnotu príbehu, ako aj jeho faktografické bohatstvo. Autor totiž správne odhadol, že grécky mýtus je predovšetkým príbeh, a preto ho treba podávať ako rozprávku, dohliadať na to, aby sa pri výklade neprerušila niť rozprávania a nevytratilo sa dramatické napätie. Treba totiž vedieť, ako sa k nám tieto mýty dostali často len útržkovito, niekedy roztrieštené iba v náznakoch literárnych diel všetkých žánrov. Z nich sa rodila i zliepala tradícia, ako ju poznáme dodnes. Profesor Vernant však dokázal viac. Objavil jednotu tejto mytológie, jej súvislosť a logickú následnosť. Zjednotil ju do jedného veľkolepého korpusu. Pritom si uvedomil, že skutočné pochopenie helénskych bájí si vyžaduje porovnanie s tradičnými príbehmi iných národov, ktoré vznikli v iných kultúrach a v najrozličnejších epochách, či už ide o Čínu, Indiu, Blízky východ, predkolumbovskú Ameriku alebo Afriku. Našiel dosť spoločných prvkov na to, aby medzi nimi mohol pozorovať zjavnú príbuznosť. Tak nám zároveň dešifruje aj kúsok spoločného mytologického dedičstva ľudstva a odovzdáva jeho hlas dnešným generáciám. Eduard Chmelár

8 8 strana Stretnutia s majstrami Vydavateľstvo Slovart v edícii Mistři světového umění vydalo 30 titulov. Sú to napríklad monografie: Walter Bosing Bosch. Mezi nebem a peklem, Ingo F. Walther Paul Gauguin. Poutník mezi světy; Vincent van Gogh. Vize a skutečnost a Pablo Picasso. Génius století,; Matthias Arnold Henri de Toulouse-Lautrec. Divadlo života, či Klaus Honnef Andy Warhol. Umění jako byznys, Werner Kriegeskort Guiseppe Arcimboldo, Reinhard Steiner Egon Schiele, Peter H. Feist Pierre-Auguste Renoir. Sen o harmonii či M. C. Escher. Grafika a kresby, HR Giger ARh. Medzi najnovšie patrí monografia o architektovi Frankovi Wrightovi. Bruce Brooks Pfeiffer Frank Lloyd Wright ( ) Stavby pre demokraciu. Kniha je rozprávaním o živote a diele velikána modernej americkej architektúry, priekopníka nielen v umeleckej oblasti, ale aj v odbore stavebných konštrukcií. S Wrightovým menom sa nespája iba slávna budova Guggenheimovho múzea v New Yorku, v súvislosti s touto osobnosťou vyslovujeme jedným dychom aj názov jedného z najslávnejších obytných domov na svete Dom s vodopádom (Fallingwater) v Pennsylvánii. F. L. Wright po absolvovaní začiatkov u Louisa Sullivana v Chicagu aj vďaka tomu, že časť svojho detstva pravidelne trávil na farme svojho strýka, pochopil, že architektúra musí koexistovať s prírodou. Americký stredozápad, charakteristický vlnitými trávnatými terénmni podstatne ovplyvnil jeho prvé stavby. Vzniká tzv. prériový dom, príznačný horizontálnymi líniami, nízkymi proporciami. Ale Wright nemení iba exteriér stavby, dovnútra domov prináša nový prvok a tým je otvorený priestor nedelený priečkami a dverami. Veľmi skoro si uvedomil aj výrazovú silu prírodných materiálov, začal odkrývať drevo, tehly, kameň, ale uctieval aj železobetón, ktorý sa stal základom konštrukcií Johnson Wax Building vo Wisconsine, Domu s vodopádom a aj samotného Guggenheimovho múzea. Najviac však uctieval prírodu. Tento jeho hlboko zakorenený rešpekt z neho nikdy nevyprchal a svoje budovy označoval ako organickú architektúru. Veľký počet rôznorodých realizácií (nielen na americkom kontinente), ktoré zostali po F. L. Wrightovi, sa stal v krátkej dobe doslova učebnicou moderného staviteľstva. Možno je to tým, že Wright sa celý život usiloval do architektúry preniesť ľudské hodnoty, ako hovorí autor: kdekoľvek sa ocitne človek vo vzťahu k Wrightovým budovám, má svoje miesto v ich strede. Ľuba Pavlovičová Patrice Pavis Divadelný slovník Bratislava, Divadelný ústav 2004 Preklad Soňa Šimková a Elena Flašková Môže byť iba sympatické, že v období, v ktorom sa divadlo najčastejšie definuje ako prebytočný majetok štátu sa práve slovenský čitateľ dostáva k úplne inému druhu jeho početných (alebo skôr nespočetných) definícií, charakteristík a pojmov, a teda aj k jeho hlbšiemu poznávaniu, ku ktorému nesporne prispieva aj najnovšia podoba Divadelného slovníka. V ňom jeho autor Patrice Pavis, renomovaný francúzsky teatrológ, spomenuté pojmy, definície a kategórie prepracúva v zmysle najnovších vedeckých poznatkov tak, aby ich prirodzený záber pokryl aj oblasti divadelnej semiológie, semiotiky; aby ich prostredníctvom zároveň mohol postihnúť aj primeraný vzťah súčasného divadla k vplývajúcim médiám (filmu a televízii). Vo svojom diele akcentuje najmä okruhy novších problémov, ktoré vystúpili do popredia v deväťdesiatych rokoch a ktoré sa preto týkajú najmä otázok dramaturgie, estetiky, hermeneutiky a antropológie. K vzácnej hĺbke a serióznosti tohto prístupu prispieva, že autor neobchádza tradičné, niekedy azda aj historicky prekonané pojmy, ale interpretuje ich nanovo, teda v novom kontexte, v permanentnom upozornení na ich vnútornú (historickú) premenu, pričom sa nevyhýba ani ich často ambivalentnému či protirečivému obsahu. Vzájomnými odkazmi jednotlivých hesiel tak umožňuje čitateľovi púť v jemnom tkanive súčasnej divadelnej teórie a v sprehľadnení KNIŽNÁ REVUE Púť po jemnom tkanive jej najčastejších úskalí. Veľkou, a do značnej miery i exkluzívnou pomôckou, sa pre mnohých užívateľov slovníka nepochybne stanú i zodpovedajúce termíny vo francúzskom, anglickom, nemeckom a španielskom jazyku, uvádzané v záhlaví každého jednotlivého hesla (v preklade S. Šimkovej a E. Flaškovej). Podľa autora patrí už k povahe súčasnej modernej (alebo presnejšie postmodernej) doby, že k požiadavkám diváka pristúpila i potreba reflexie:...súčasný divák je oveľa tolerantnejší a má väčší zmysel pre avantgardné skúsenosti. Ťažšie je ho preto prekvapiť alebo šokovať. Už mu nestačí úchvatnosť, očarenie alebo fascinácia, potrebuje aj technické alebo filozofické vysvetlenie. (Str. 9.) K životnosti slovníka navyše prispieva i pôvodný úmysel autora predložené heslá a problémy priblížiť samotnej divadelnej praxi, presnejšie scénickej realizácii, scénickému prostrediu a inscenačnej praxi. Autor pritom zdôrazňuje, že slovník zamýšľa predovšetkým ako pomoc študentom, amatérom i praktikom, kritikom i divákom a možno konštatovať, že sa mu to darí vo viac ako bohatej miere. V Predhovore k slovenskému vydaniu sa Patrice Pavis priznáva k úzkemu, dlhodobo budovanému, osobnému vzťahu k Slovensku, k slovenskému divadlu i teórii. Pristupuje k súčasnému divadlu i k jeho historickej tradícii so zodpovednou erudíciou a s láskou: Divadlo je krehké a prchavé umenie a je mimoriadne citlivé na ducha doby. Nedá sa o ňom referovať bez toho, že by sme pravidelne nepreverovali samotné jeho základy a nerevidovali kritický aparát, ktorý na opis divadla používame. Oliver Bakoš O výtvarnom umení po novom Kritické pojmy dejín umenia Zostavili Robert S. Nelson a Richard Shiff Bratislava, N-CSU a Vydavateľstvo Slovart 2004 Kniha Kritické pojmy dejín umenia zostavovateľov Roberta S. Nelsona a Richarda Shiffa, amerických profesorov dejín umenia, je zatiaľ posledným publikačným príspevkom Nadácie Centra pre súčasné umenie. Kniha v podobe zborníka, do ktorej jednotlivými štúdiami prispeli odborníci a profesori renomovaných inštitúcií a vysokých škôl, je ďalšou publikáciou, ktorá pomáha na Slovensku otvárať diskusiu o umenovednom teoretickom uvažovaní zameranom najmä na diskurzy umenia od 70. rokov minulého storočia po súčasnosť. Už obálka naznačuje, že dejiny umenia sa tu chápu ako dejiny výtvarného umenia. To však neochudobňuje záber tejto publikácie, ale, naopak, posilňuje tendenciu niektorých štúdií reflektovať aj iné druhy umenia a porovnávať ich. V štúdii Narácia sa vyrovnáva s literatúrou, presahy medzi výtvarným a divadelným umením odhaľuje príspevok Performancia či dokonca s ohľadom na lingvistiku a semiotiku v kapitolách Slovo a obraz, Znak. Kniha predstavuje a vysvetľuje dvadsaťdva pojmov, tieto pojmy sú rozdelené do piatich celkov: Operácie, Komunikácie, Histórie, Sociálne vzťahy a Spoločnosti. Štúdie sú rôznorodé každý z autorov sa prezentuje jediným príspevkom, autori si zvolili najrôznejšie prístupy, ako uchopiť danú problematiku: od interpretácií na konkrétnom artefakte cez historické exkurzy až po esejistické texty. Celý zborník, jeho myšlienkové východiská, témy a terminológia sú silne ovplyvnené štrukturalistickým i postštrukturalistickým uvažovaním. Vďaka nemu sa jednotlivým autorom príspevkov darí prekračovať prevládajúci formalizmus a tradicionalizmus v reflektovaní výtvarného umenia a prináša nové inšpiratívne pohľady, ale aj nové písanie a hovorenie o vizuálnom umení. Základnou tézou by totiž mohlo byť, že nové umenie nového milénia si vyžaduje nové kategórie, nové termíny, ale i prehodnotenie doterajších teoretických rámcov. Preklad a odborné korekcie (Miroslav Marcelli, Ivan Gerát, Mária Orišková) a mnohopočetné odkazy na odbornú literatúru k danej problematike robia zo slovenského prekladu precíznu publikáciu, ktorá asi ako jediná svojho druhu má v našom kontexte silu pokryť biele miesta kritického a teoretického uvažovania o výtvarnom umení. A vďaka spomínaným presahom k interdisciplinarite môže byť užitočná aj pre záujemcov o iné druhy umenia, či celkovo o kultúrne štúdiá posledných desaťročí. Zuzana Ferusová Ak si potrebujete intenzívne zopakovať gramatiku a pravopis slovenského jazyka, Pedagogické vydavateľstvo Diadaktis vám ponúka už tretie doplnené, aktualizované vydanie Prehľadu gramatiky a pravopisu slovenského jazyka s diktátmi, cvičeniami a testami. Vaším prvým krokom je vystrihnúť kupón Pedagogického vydavateľstva Diadaktis z 11. s., nalepiť na korešpondenčný lístok a poslať na adresu našej redakcie do 12. októbra. Adresa: Pedagogické vydavateľstvo DIDAKTIS s. r. o. Hýrošova Bratislava Tel./ fax: didaktis@didaktis.sk Riaditeľka: Mgr. Veronika Adamčíková Vznik: 1992 vznikla firma Didaktis, s. r. o., v roku 1997 bolo založené Pedagogické vydavateľstvo Didaktis, s. r. o., a firma Didaktis, s. r. o., sa v súčasnosti zameriava najmä na distribúciu titulov nášho vydavateľstva. Firma Didaktis stojí za vznikom Nakladatelství Didaktis v ČR. Naše vydavateľstvo je členom EEPG European Educational Publishers Group (Asociácia európskych pedagogických vydavateľstiev). EEPG zabezpečuje okrem iného aj výmenu skúseností medzi jednotlivými vydavateľstvami s cieľom tvorby moderných učebníc. Zameranie: Vydávanie doplnkových učebníc a učebných materiálov: pracovné zošity pre predškolákov a materské školy, zbierky testov z prijímacích skúšok na stredné školy a osemročné gymnáziá, prehľady učiva a zbierky úloh na precvičovanie učiva rôznych predmetov, publikácie na prípravu na prijímacie skúšky na stredné školy a na maturity a metodiky pre učiteľov. Profilové edície: Testy tituly určené na prípravu na prijímacie skúšky, Zbierky úloh a prehľady učiva súborné prehľady, ktoré pomáhajú pochopiť učivo a slúžia na jeho precvičovanie, Zmaturuj! tituly určené na prípravu na maturity, Moje prvé krôčiky podporujú rozvoj zručností potrebných pre vstup do školy. Naše tituly ponúkame školám formou priameho predaja alebo cez našich zástupcov, ďalej ich distribuujú spoločnosti napr. Slovart Store, Pemic, Marčan, Modul, Nezávislosť, alebo ich môžete kúpiť napr. v kníhkupectvách Academia, Panta Rhei v Bratislave, Alter Ego v Kežmarku, Duma v Banskej Bystrici. 28. september 2005 Pedagogické vydavateľstvo Didaktis Koľko titulov ste vydali od založenia vydavateľstva, koľko z nich predstavujú publikácie slovenských autorov? Doteraz sme vydali približne 120 titulov. Všetky tituly z našej produkcie sú pôvodné, so slovenskými a českými autormi alebo zostavovateľmi. Akým počtom titulov ste prispeli na knižný trh roku 2004? Vlani sme vydali 12 titulov. S akými edičnými zámermi ste vstúpili do roku 2005? Pripraviť ďalšie tituly určené na prípravu na maturitu. Ktorý zo svojich titulov pokladáte za najlepší? Naše tituly sa tešia u používateľov veľkej obľube, pretože učivo je v nich prehľadne usporiadané, názorne graficky členené a kľúčové termíny sú zvýraznené, čím sa podporuje zrozumiteľnosť a schopnosť pochopiť učivo. Naším najúspešnejším titulom z hľadiska predaja je Zbierka úloh zo slovenského jazyka, prvé vydanie v roku 1993, najnovšie je 8. prepracované a doplnené vydanie. Zbierka sa stále sa inovuje, dopracúva a dopĺňa podľa najnovších požiadaviek učiteľov. Poskytuje kompletné a prehľadné zhrnutie učiva ZŠ doplnené cvičeniami a úlohami na preverenie znalostí z materinského jazyka a pravopisu. Medzi naše hodnotné tituly zaraďujeme aj napríklad Osvetľovník matematiky. Autori sa v ňom zamerali na problémy pri výučbe matematiky a usilujú sa zrozumiteľne vysvetliť jednotlivé matematické pojmy a operácie a učia žiaka prakticky ich používať, učiteľom poskytuje originálne návody na vysvetlenie učiva. Práve pripravujeme druhý diel Osvetľovníka matematiky. Do tejto kategórie zaraďujem aj Prehľad gramatiky a pravopisu slovenského jazyka prehľad gramatiky a súčasne príručka pravopisu, gramatika a pravopis sú v ňom tabuľkovo usporiadané, veľmi prehľadné, doplnené názornými príkladmi a cvičeniami. Vlani sme vydali už tretie doplnené a prepracované vydanie, boli doň zapracované najnovšie gramatické zmeny a je doplnené cvičnými minitestami. Z hľadiska obsahu aj spracovania je zaujímavá edícia Zmaturuj! Tieto tituly poskytujú kompletné prehľady učiva rôznych stredoškolských predmetov na uľahčenie prípravy na maturitnú skúšku, edícia je spracovaná s ohľadom na novú podobu maturity. Využíva dvojfarebné spracovanie, texty sú rozčlenené do stĺpcov v hlavnom stĺpci sú základné a podstatné informácie podľa dôležitosti rozlíšené aj farebnou podtlačou, v okrajových stĺpcoch sú zaujímavosti a doplňujúce informácie. Jednotlivé tituly vznikajú v spolupráci s vydavateľstvom Didaktis v ČR. V edícii Mapky vydávame skladačky s prehľadným zhrnutím učiva základných škôl, ktoré poskytujú základnú a rýchlu orientáciu zo slovenčiny, matematiky, fyziky a chémie. Mapky sú zaujímavo graficky spracované a za celú edíciu sme získali Cenu Pedagogika 2002 na knižnom veľtrhu Bibliotéka Pedagogika Naopak, ktorý zo svojich titulov pokladáte za vydavateľský omyl? Úplný omyl nemáme. Skôr narážame na problém pri vydávaní kvalitných odborných kníh, určených užšiemu okruhu používateľov, ktorých predajnosť v porovnaní s inými titulmi je nižšia. Napríklad Přehled základů teoretické fyziky je veľmi dobre spracovaná učebnica, ale predáva sa pomalšie. Podobne je na tom Svet cudzích jazykov dnes, čo je kvalitná príručka pre učiteľov cudzích jazykov, ktorá sa zaoberá inovačnými trendmi vo výučbe cudzích jazykov (použitie IT vo výučbe, výučba cudzieho jazyka u detí s dyslexiou). Čo vás najviac trápi na knižnom trhu? Vysoká sadzba DPH. Naše vydavateľstvo spolu s EEPG urobilo prieskum o knižnom trhu a o výške DPH v ostatných členských krajinách EÚ. Napríklad Veľká Británia a Poľsko majú na knihy nulovú sadzbu DPH. To by určite pomohlo aj našej knižnej ekonomike. Knihy, aj odborné tituly sú čoraz drahšie, ich predaj klesá, čo má negatívny vplyv na vzdelanosť populácie a nepodporuje sa znalostná ekonomika. Môže sa z nás stať krajina produkujúca len autá, čo je na škodu, pretože Slovensko má aj iný potenciál. Za nedostatok na našom knižnom trhu pokladáme absenciu voľného trhu učebníc, čo je v krajinách EÚ ojedinelé. Voľný trh vydavateľstvá vytvárajú a produkujú učebnice na vlastné náklady samy a po schválení ministerstvom školstva ich predávajú školám. Na Slovensku sa zatiaľ vydávajú učebnice na základe konkurzov. Okrem toho nám prekážajú aj odvody do Literárneho fondu 2% z autorských honorárov a 1% z ceny vydávaných titulov. Nemáme ako ovplyvniť, ako sa s odvodmi ďalej nakladá. Čo by podľa vás pomohlo slovenskému knižnému trhu? Nulová, prípadne znížená sadzba DPH na knihy (v ČR ostala DPH na knihy 5%), zrušenie 1% odvodu do LF a pre nás najmä zavedenie voľného trhu učebníc. Prezradíte svoj nesplnený vydavateľský sen? Preniknúť na zahraničné trhy, čo je v súčasnej situácii veľmi komplikované, pretože kvôli legislatíve sa neustále odčerpáva veľa finančných prostriedkov a pre malé firmy je tu stále nepriaznivé podnikateľské prostredie. Aký máte názor na rebríčky bestsellerov? Bolo by dobré, keby u nás existovali aj rebríčky náučnej a odbornej literatúry. Akú knižku práve čítate? Najradšej čítam literatúru faktu, na dovolenke som oddychovala pri Danovi Brownovi.

9 KNIŽNÁ REVUE 28. september 2005 strana 9 KNIHY V PREDAJI 0 VŠEOBECNOSTI 03 Encyklopédie. Všeobecné slovníky Človek. Z angl. orig. prel. Jana Brožíková, Róbert Hrebíček, Viktor Krupa, Ida Prokopčáková Bratislava, Ikar vyd. 512 s. Veľkoformátová rodinná encyklopédia s množstvom obrazového materiálu o človeku v ôsmich kapitolách: Pôvod, Telo, Myseľ, Kolobeh života, Spoločnosť, Kultúra, Národy, Budúcnosť. V tomto rade kníh doteraz vyšli tituly: Zviera a Zem. ISBN X GANIEROVÁ, Anita OXLADE, Chris Encyklopédia pre školákov. Z angl. orig. prel. Róbert Hrebíček Bratislava, Ikar vyd. 160 s. Všeobecná encyklopédia pre mládež s bohatým informačným a obrázkovým vybavením zostavená zo siedmich kapitol: Oblasti sveta, Ľudia a spoločnosť, Dejiny ľudstva, Živá príroda, Veda a technika, Planéta Zem, Vesmír. ISBN Kráľovstvo života. Všeobecná encyklopédia prírody. Z angl. orig. prel. Vladimír Kováč Mladé letá vyd. 320 s. Encyklopédia pre mládež s ilustráciami a fotografiami o rozmanitosti života na Zemi spolu s registrom hesiel a odkazmi na internetové stránky. Obsahuje kapitoly z vied o Zemi, živočíchoch a rastlinách. ISBN Kalendáre Lunárny kalendár 2006 (Nástenný kalendár pre záhradné práce) Bratislava, EUGENIKA, s. r. o., vyd. 60 s. Flexi Celoročný kalendár praktických rád pre zdravie a domácnosť s informáciami o zverokruhu a fázach mesiaca a jeho vplyve. ISBN NÁBOŽENSTVO. DUCHOVNOSŤ 20 Kresťanské náboženstvá KOREC, Ján Chryzostom Až na dno duše. Meditácie I Bratislava, Lúč vyd. 128 s. Prvá z dvoch meditačných kníh o otázkach viery od biskupa a kardinála. ISBN KOREC, Ján Chryzostom Až na dno duše. Meditácie II Bratislava, Lúč vyd. 150 s. Druhý diel meditačných kníh o otázkach viery v Boha od biskupa a kardinála. ISBN Láska a múdrosť. Myšlienky európskych svätcov. Z nem. orig. prel. Miriam Varšová Bratislava, Lúč vyd. 181 s. Zbierka myšlienok dvanástich svätcov z desiatich storočí a desiatich krajín zostavených podľa mesiacov v roku na každý deň pripadajú dve myšlienky. ISBN PERNOUD, Régine Mýty a fakty. Bodka za stredovekom. Z franc. orig. prel. Stanislava Moyšová Bratislava, Lúč vyd. 160 s. Edícia Libri Europeae. Brož. Historické eseje o kontroverznom historickom období, o otázkach stredovekej spoločnosti a cirkvi od uznávanej francúzskej historičky. ISBN RATZINGER, Joseph Boh a svet. Viera a život dnes. Z nem. orig. prel. B. Belák Trnava, Spolok sv. Vojtecha vyd. 372 s. Brož. Rozhovor s P. Seewaldom o Bohu, Ježišovi Kristovi a cirkvi. ISBN SELLECKOVÁ, Lucy JANVRINOVÁ, Juliet Jemu a jej. 365 manželských inšpirácií. Z angl. orig. prel. Mária Regína Adamčíková Trnava, Dobrá kniha vyd. 84 s. Kniha povzbudzujúcich rozprávaní pre manželské páry o láske a vernosti. ISBN Svätý Ignác z Loyoly Duchovné cvičenia. Z nem. orig. prel. Rudolf Mikuš SJ Trnava, Dobrá kniha vyd. 208 s. Duchovné cvičenia od známeho svätca vhodné na prehlbovanie viery. ISBN WARREN, Rick Život s jasným cieľom. Z angl. orig. prel. P. Ursíny Bratislava, Porta libri vyd. 271 s. Kniha pomáha pochopiť, prečo žijeme na zemi a vysvetľuje Boží zámer s naším životom. ISBN X 3 SPOLOČENSKÉ VEDY 37 Pedagogika. Školstvo. Veda Univerzita Komenského v Bratislave Fakulta managementu vyd. 114 s. Brož. ISBN Univerzita Komenského v Bratislave Fakulta matematiky, fyziky a informatiky vyd. 214 s. Brož. ISBN Univerzita Komenského v Bratislave Fakulta sociálnych a ekonomických vied vyd. 159 s. Brož. ISBN Univerzita Komenského v Bratislave Fakulta TVŠ vyd. 138 s. Brož. ISBN Univerzita Komenského v Bratislave Farmaceutická fakulta vyd. 200 s. Brož. ISBN X Univerzita Komenského v Bratislave Filozofická fakulta bakalárske študijné odbory vyd. 159 s. Brož. ISBN Univerzita Komenského v Bratislave Filozofická fakulta magisterské študijné odbory vyd. 215 s. Brož. ISBN Univerzita Komenského v Bratislave Jesseniova lekárska fakulta v Martine vyd. 215 s. Brož. ISBN Univerzita Komenského v Bratislave Lekárska fakulta vyd. 291 s. Brož. ISBN Univerzita Komenského v Bratislave Pedagogická fakulta vyd. 960 s. Brož. Ročenka 2005/2006 (pre I. rok štúdia). ISBN Univerzita Komenského v Bratislave Právnická fakulta vyd. 279 s. Brož. ISBN Univerzita Komenského v Bratislave Prírodovedecká fakulta vyd. 158 s. Brož. ISBN Univerzita Komenského v Bratislave Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta vyd. 70 s. Brož. ISBN Univerzita Komenského v Bratislave Univerzita tretieho veku vyd. 85 s. Brož. ISBN X 4 JAZYK. JAZYKOVEDA 41 Cudzie jazyky Anglické slová na každý deň. Obrázkový slovník Mladé letá vyd. 48 s. Obrázkový slovník s 500 najpoužívanejšími anglickými slovami. ISBN HARDIN, Gérard MARCHETEAU, Michel SAVIO, Michel BERMAN, Jean-Pier Praktická anglická gramatika. Základná úroveň ovládania anglického jazyka. Z franc. orig. prel. Mária Gálová Mladé letá vyd. 230 s. Edícia Jazyky pre všetkých. Brož. Anglická gramatika vo vreckovom formáte je určená žiakom na 2. stupni ZŠ, študentom stredných a vysokých škôl a samoukom. V jednotlivých kapitolách sú rozobraté základné gramatické kategórie. ISBN KANISOVÁ, Zdenka RICHTER, Manfred Sprache im Alltag. Ein Konversationsbuch für Fortgeschrittene Bratislava, Remedium preprac. vyd. 284 s. Brož. Konverzačná príručka pre pokročilých. ISBN LENGHARDTOVÁ, Jana Španielska konverzácia / Conversación Espan~ola Mladé letá vyd. 279 s. Brož. Konverzačná príručka pre rozšírenie slovnej zásoby v širokom okruhu tém. ISBN Nemecké slová na každý deň. Obrázkový slovník Mladé letá vyd. 47 s. Obrázkový slovník nemeckých slov pre najmenších. ISBN AKTUELL, Vazovova 15, Bratislava, tel. 02/ , fax 02/ Astor Slovakia, Žilinská 2, Bratislava, tel. 02/ , fax 02/ Divadelný ústav, Jakubovo nám. 12, Bratislava, tel. 02/ , fax 02/ , du@du.savba.sk Dobrá kniha, P. O. Box 26, Štefánikova 44, Trnava, tel. 033/ , fax 033/ , redakcia@dobrakniha.sk Epos, Gessayova 3, Bratislava, tel. 02/ , , 044/ (Ružomberok), fax 02/ , epos@epos.sk EUGENIKA, s. r. o., Fedinova 10, P. O. Box 187, Bratislava 5, tel. 02/ , fax 02/ , eugenika@eugenika.sk Hudobné centrum, Michalská 10, Bratislava, tel. 02/ , slovedit@hc.sk Hudobný fond, Medená 29, Bratislava, tel. 02/ , , , fax 02/ , valenta@hf.sk, vydavatelstvo@hf.sk, info@musicaslovaca.sk Ikar, Kukuričná 13, Bratislava 3, tel. 02/ , fax 02/ , ikar@ikar.sk JAGA GROUP, Imricha Karvaša 2, P. O. Box 61, Bratislava 15, tel. 02/ , fax 02/ , knihkupectvo@jaga.sk Koloman Kertész Bagala (L. C. A. Publishers group), P. O. Box 99, Bratislava, tel. 02/ , fax 02/ , lca@lca.sk Lúč, Kozičova 2, Bratislava 46, tel. 02/ , fax 02/ , luc-redakcia@stonline.sk MilaniuM, Jánošíková 714, Dunajská Lužná, milanium@pobox.sk Perfekt, Karpatská 7, Bratislava, tel. 02/ , fax 02/ , knihy@perfekt.sk, sekretariat@perfekt.sk PETRUS, Polárna 4, Bratislava, tel. 02/ EXAKTNÉ VEDY 59 Učebnice KOREŇOVÁ, Lilla JODAS, Vladimír Nová maturita z matematiky. Príprava na maturitu z matematiky Bratislava, AKTUELL vyd. 530 s. Brož. Zbierka maturitných úloh z matematiky pre základnú a vyššiu úroveň zostavená z 5 tematických okruhov + CD. ISBN APLIKOVANÉ VEDY 62 Psychológia. Psychiatria. Psychoanalýza. Sexualita MAY, Rollo Láska a vôľa. Z angl. orig. prel. Alexandra Prokopčáková, Peter Halama, David Lupták Bratislava, Ikar vyd. 343 s. Edícia Pegas. Odborná publikácia písaná prístupným štýlom pre širšiu čitateľskú obec od uznávaného amerického psychológa, predstaviteľa existenciálno-humanistického smeru, o základných otázkach ľudského života v súčasnosti. ISBN Lesníctvo. Poľnohospodárstvo. Poľovníctvo. Rybárstvo. Domáce zvieratá KRIVJANSKÝ, Tomáš Poľovnícke strelectvo Ružomberok, Epos vyd. 304 s. Ojedinelá kniha, v ktorej autor podrobne, s fotografiami, nákresmi a tabuľkami informuje o druhoch zbraní, streliva atď. ISBN KRIŽAN, Vojtech Poľovnícke vademecum 2. Poľovníctvo veselo i vážne Ružomberok, Epos vyd. 160 s. Edícia Beletria. Adresár vydavateľstiev uvádzaných v rubrike Knihy v predaji Porta libri, Liptovská 10, Bratislava, tel. 02/ , fax 02/ , porta@citygate.sk Remedium, Segnáre 62, Bratislava, tel. 02/ , fax 02/ , remedium@netax.sk Slovenská národná galéria, Riečna 1, Bratislava, tel. 02/ , info@sng.sk Slovenské pedagogické nakladateľstvo Mladé letá, Sasinkova 5, Bratislava, tel. 02/ , fax 02/ , market@mlade-leta.sk Slovenský spisovateľ, Andreja Plávku 12, Bratislava, tel. 02/ , fax 02/ , slovspis@slovspis.sk Spoločnosť Božieho slova, Kalvária 3, Nitra, tel. 037/ , fax 037/ , svd.dom@svd.sk Spolok sv. Vojtecha, Radlinského 5, Trnava, tel. 033/ , 033/ , fax 033/ , 033/ , ssv@ssv.sk Štúdio humoru a satiry, Martinská 48, Bratislava Univerzita Komenského, vydavateľstvo, Šafárikovo nám. 6, Bratislava, tel. 02/ , Vydavateľstvo Michala Vaška, Nám. Kráľovnej pokoja 3, Prešov, tel. 051/ , , fax 051/ , vmv@vmv.sk Vydavateľstvo PROXIMA PRESS, Kolískova 4, Bratislava, tel. 02/ Vydavateľstvo Rokus, Sabinovská 55, Prešov, tel. 051/ , , fax 051/ , rokus@rokus.sk Vydavateľstvo Slovart, Poštový priečinok 70, Bojnická 10, Bratislava 3, tel. 02/ , fax 02/ , pobox@slovart.sk Vysoká škola múzických umení, Zochova 1, Bratislava, tel. 02/ , fax 02/ , htf.dekanat@vsmu.sk Záhorské múzeum, Nám. Slobody, Skalica, tel. 034/

10 10 strana KNIŽNÁ REVUE 28. september 2005 Pokračovanie zaujímavých poľovníckych zážitkov, skúseností a užitočných rád. ISBN KRIŽAN, Vojtech Poľovnícke vademecum 1. Poľovníctvo v kocke Ružomberok, Epos vyd. 160 s. Edícia Beletria. Kniha pre začiatočníkov aj pokročilých poľovníkov prináša osobné zážitky, skúsenosti aj praktické rady, ako sa pripraviť na vstup do poľovného revíru, ako sa v ňom správať a stať sa úspešným lovcom. ISBN VENNER, Dominique Poľovačka, moja láska. Z franc. orig. prel. Vladimíra Komorovská Ružomberok, Epos vyd. 544 s. Faktografické a zážitkové rozprávanie o poľovníctve a love, o zveri, zbraniach a psoch. ISBN Kuchyňa. Potravinárstvo KUHNOVÁ, Erika Kuchyňa bez problémov Bratislava, JAGA GROUP vyd. 231 s. Praktické návody na zariadenie kuchyne, aby spĺňala technické aj estetické nároky. ISBN Učebnice DUBOVÁ, Gabriela SLÁDEČKOVÁ, Gabriela Technológia pre 2. ročník SPŠ potravinárskych Bratislava, Vydavateľstvo PROXIMA PRESS vyd. 283 s. Brož. Učebnica pre SPŠ potravinárske. ISBN NOVÁKOVÁ, Mária Reprodukcia cudzokrajných zvierat Bratislava, Vydavateľstvo PROXIMA PRESS vyd. 142 s. Brož. Učebnica pre SVŠ odbor veterinárny zdravotník. ISBN SOKOLOVÁ, Júlia Laboratórna technika I. Bratislava, Vydavateľstvo PROXIMA PRESS vyd. 280 s. Brož. Učebnica pre SVŠ. ISBN Martin Gerboc: Kvapky krvi. Štruktúry sadomasochizmu Bratislava, Chronos 2005 Vyštudovaný grafik Gerboc je na ceste literárneho hľadania od roku 1998, keď vyšla jeho esej Myslením ku kríze, kde bolestným skúmaním vlastného nihilizmu a citovej otupenosti dospel k stotožneniu tohto stavu nula s pragmatickým rytmom súčasného života. Odvtedy vykonal dlhú púť, s medzizastávkami úspešných medzinárodných výstav a videoprojekcií, počas ktorých sa esteticky profiloval. V spolupráci s legendárnou bratislavskou gotickou kapelou Last Days of Jesus sa posunul smerom k spojeniu estetiky a násilia, krutej radosti, slasti prameniacej v bolesti. Presvedčenie, že popretie ničoty tkvie v bolesti, sa stáva 7 UMENIE. ŠPORT. VOĽNÝ ČAS 70 Teória a dejiny umenia. Všeobecnosti PAVIS, Patrice Divadelný slovník. Z franc. orig. prel. Soňa Šimková, Elena Flašková. Doslov Anne Ubersfeldová, Patrice Pavis Bratislava, Divadelný ústav vyd. 543 s. Slovník vysvetľuje divadelné termíny, sústredené do ôsmich kategórií tematického registra (dramaturgia, text a diskurz, herec a postava, žánre a formy, inscenovanie, štruktúrne princípy a estetické otázky, recepcia, semiológia). ISBN Prednášky o divadle I. Zost. Vladimír Štefko. Doslov Vladimír Štefko Bratislava, Divadelný ústav, Vysoká škola múzických umení vyd. 366 s. Brož. Zborník prináša 23 prednášok, ktoré vznikli na habilitačných a inauguračných konaniach VŠMU v Bratislave v rokoch ISBN Užité umenie. Dekoratívne umenie. Design Slovenská divadelná scénografia. Slovak stage design Zost. Iva Mojžišová, Dagmar Poláčková Bratislava, Divadelný ústav, Slovenská národná galéria vyd. 320 s. Reprezentatívna obrazová slovensko-anglická publikácia zachytáva tvorbu najvýraznejších osobností slovenskej scénografie prakticky od jej vzniku až po súčasnosť. Publikácia s bohatým obrazovým materiálom a odbornými štúdiami o jednotlivých etapách a osobnostiach slovenskej scénografie. ISBN Hudba. Tanec. Scénické umenie. Iné múzické formy KOLMAN, Peter Sonata canonica per clarinetto e clarinetto basso (1963) Bratislava, Hudobný fond vyd. 14 s. Brož. Komorné dielo autora z jeho predemigrantského obdobia. ISBN RISHOI, Niel Edita Gruberová. Portrét. Z nem. orig. prel. Ingrid Modory. Doslov Jaroslav Blaho Bratislava, Vydavateľstvo Slovart, Hudobné centrum vyd. 309 s. Kniha o živote a diele známej slovenskej opernej speváčky, odborné hodnotenia, fotodokumentácia a CD. ISBN ZELJENKA, Ilja Largo für Violoncello und Orgel Bratislava, Hudobný fond vyd s. Brož. Komorné dielo málo frekventovanej inštrumentálnej zostavy. Faksimile s vloženým sólovým partom. ISBN ZELJENKA, Ilja Tri staršie tance pre akordeón sólo Bratislava, Hudobný fond vyd. 30 s. Brož. Suita tancov viac prednesovo-zábavného charakteru obsahujúca tango, valčík a polku venovaná koncertnému umelcovi Borisovi Lenkovi. Vydanie faksimile. ISBN Učebnice MOTAJOVÁ, Jarmila Teória a prax zdravotných cvičení vyd. 66 s. Brož. Jóga ako psychofyzické cvičenie. ISBN ORSOVICS, Yvette Zenei nevelés 1 Mladé letá vyd. 71 s. Brož. Učebnica hudobnej výchovy. ISBN LITERATÚRA. BELETRIA 81 Poézia AMADINA, Anna Ťažké krídla. Ilust. Juraj Vitek čoraz centrálnejším záujmom jeho práce. Ovplyvnený Foucaultovým demýtizujúcim pohľadom na ľudskú sexualitu v prostredí normativity sa Gerboc vydáva hľadať hranice radosti z bolesti a radosti z porušenia spoločenských noriem bežnej sexuality. Sadomasochistické hry sa tu zjavujú ako nástroj utvárania novej identity prostredníctvom popretia totožnosti tvorenej štátnou mocou a ňou diktovanými klasickými psychosexuálnymi rolami. Ľudské telo dostáva úlohu tvrdého protihráča inštitúcie štátnej moci, je mostom k otvorenosti a stávaniu sa niečím. Gerboc spochybňuje oklieštenú stredoeurópsku predstavu sadomasochizmu ( bičíky-putká ) a posúva diskurz do roviny podnetu k umeleckej produkcii istého typu, čím zbavuje fenomén S/M oparu pozitivistickomoralizátorského odmietnutia a zapája Bratislava, PETRUS vyd. 74 s. Zbierka duchovnej poézie. ISBN ANDREJČÍK, Maroš Spoveď tichu Prešov, Vydavateľstvo Michala Vaška vyd. 117 s. Básnický debut autora strednej generácie (nar. 1972). ISBN ANDREJČÍK, Maroš Cesty z tmy Prešov, Vydavateľstvo Rokus vyd. Nestr. Druhá zbierka básní autora strednej generácie (nar. 1972), ktorý prežil búrlivú mladosť. ISBN PECHOVÁ, Mária Poznanie Nitra, Spoločnosť Božieho slova vyd. 110 s. Brož. Zbierka básní. ISBN PORTANTE, Jean V každom kameni spí strom. Dans chaque pierre dort un arbre. Z franc. orig. prel. Albert Marenčin. Doslov Albert Marenčin Dunajská Lužná, MilaniuM vyd. 175 s. Brož. Dvojjazyčné slovensko-francúzske vydanie výberu poézie popredného luxemburského básnika talianskeho pôvodu J. Portanteho (1950). ISBN Divadelné hry. Scenáre. Dramatické texty BAUDERSIMA, Igor SCHIMMELPFENNIG, Roland OSTERMAIER, Albert LOHER, Dea WALSER, Theresia Nemecká dráma. Z nem. orig. prel. Martin Kubran, Peter Lomnický, Elena Diamantová, Anna Grusková, Jana Cviková. Doslov Anna Grusková Bratislava, Divadelný ústav vyd. 320 s. Edícia Nová dráma. Brož. Zborník dramatických textov (zväčša z 90. rokov) súčasných nemeckých autorov, ktoré prinášajú psychologizujúce sondy, témy osamelosti v mediálnej džungli a reflektujú tvrdú sociálnu realitu. ISBN KLIMÁČEK, Viliam Desať hier. Doslov Karel Král Bratislava, Divadelný ústav vyd. 340 s. Brož. Súbor 10 hier V. Klimáčka (1958) Čechov boxer, Je dobré vycítiť, Eva Tatlin, Slovenský raj, Demokrati, Komiks, Dáma s kolibríkom, Osamelá, Hypermarket, Láska jest chemie. ISBN Román. Novely. Poviedky ALEXISOVÁ, Isabelle Budeš sa smiať, ale opúšťam ťa! Z franc. orig. prel. Gabriela Uhlárová, Bronislava Markušová Ružomberok, Epos vyd. 175 s. Román zo súčasnosti o medziľudských vzťahoch, láske a nevere. ISBN FRANCIS, Dick V poslednej chvíli. Z angl. orig. prel. Karol Dlouhý Bratislava, Slovenský spisovateľ vyd. 192 s. Edícia Zelená knižnica. Detektívny román z dostihového prostredia, v ktorom športový redaktor pátra po príčinách smrti svojho kolegu. ISBN HORVÁTH, Karol D. Karol D. Horváth. Doslov Silvester Lavrík Levice, Koloman Kertész Bagala (L. C. A. Publishers group) vyd. 99 s. Brož. Debutová zbierka publicistu, dramaturga, prozaika a víťaza literárnej súťaže Poviedka 2004 (nar. 1961) obsahuje jedenásť humorne ladených poviedok. ISBN KURDAKOV, Sergej Odpusť mi, Nataša. Z rus. orig. prel. Terézia Martinová Bratislava, Lúč vyd. v Lúči 1. vyd. 202 s. Brož. Autobiografický, skutočný príbeh dôstojníka sovietskej polície o jeho duchovnej ceste s tragickým záverom. ISBN LAKOTTOVÁ, Consilia Mária Klauzúra. Vstup zakázaný! Z nem. orig. prel. Sestra Mária Bratislava, Lúč vyd. 196 s. Brož. Román o vstupe filmovej herečky do kláštora dominikánok s množstvom úsmevných epizód i vážnych životných právd. ISBN MÁRQUEZ, Gabriel García Pohreb Veľkej Matróny. Zo špan. orig. prel. Vladimír Oleríny. Doslov Vladimír Oleríny Bratislava, Ikar vyd. v Ikare 1. vyd. 127 s. Románová novela o veľkostatkárke a nevoľníkoch od svetoznámeho spisovateľa (nar. 1928). ISBN SZABÓ, Ivan STANO, Milan Osudy slávnych zbojníkov Bratislava, Štúdio humoru a satiry vyd. 179 s. Brož. Príbehy a pohnuté životné osudy 21 zbojníkov (našich i zahraničných), ktoré dopĺňajú postrehy na zbojnícku tému viacerých známych osobností. ISBN Literatúra pre deti a mládež DUVIOLS, Jean-Paul Po stopách Krištofa Kolumba. Z franc. orig. prel. Vladimíra Komorovská. Ilust. Maurice Pommierová Bratislava, Ikar vyd. 127 s. Dobrodružný životopisný príbeh známeho talianskeho moreplavca spolu s faktografickými a historickými údajmi a obrázkami. Kniha je kombináciou beletrie a encyklopédie. ISBN HRONSKÝ, Jozef Cíger Smelý Zajko. Ilust. Jaroslav Vodrážka Mladé letá vyd. 93 s. Zábavné rozprávky o Zajkovi od významného slovenského spisovateľa ( ). ISBN CHOVAN, Milan Igor Maľované leto. Ilust. Michaela Nováková Ružomberok, Epos vyd. 102 s. ho do palety prostriedkov hlbšieho sebauvedomenia, určenia si hraníc seba samého. To otvára otázku prehodnotenia identifikácie zla, ktoré v systémovom ponímaní zahŕňa veľkú časť ľudskej prirodzenosti. Tým sa dostáva k tomu, ako je slasť a jej prežívanie pre systém nebezpečná, a teda aj k príčinám tabuizácie krutých radostí. Ako zdôrazňuje, sadizmus normativity, ktorý neraz zachádza do menej okázalých no nemenej účinných foriem, je skutočnejší než sadomasochistické hry, pripomínajúce skôr divadelné predstavenie s dobrovoľnými hercami. Gerbocovo mimosystémové prežívanie a emotivita oslobodená od spoločenského stereotypu sú prínosom v skúmaní kontroverzného fenoménu. Je preto škoda, že spis, ktorý bol pôvodne koncipovaný ako dizertačná práca, sa nikam nepohol, so síce zaujímavými východiskami, no s nedotiahnutými vnútornými súvislosťami a poetikou na úrovni školskej práce. Z nepochopiteľných dôvodov sa autor vyhol terénu estetiky v spojitosti s problematikou zla, pritom v úvode sľubuje jej hlbšie súvislosti s S/M. Tým sa ochudobňuje o dosť podstatnú rovinu vyplývajúcu z esteticky ponímaného zla a zároveň obhajuje zlú radosť, temno. Tak sa vlastne stáva otrokom tradičného identifikačného systému, proti ktorému sa zdanlivo búri. Možno práve v tom vidí onú slobodu otroctva... Práca má nemalú informačnú hodnotu pre každého záujemcu o bližšie spoznanie dejín javu S/M. Obsahuje tiež rozhovor so známym parížskym teoretikom umenia Pierrom Restanym, ktorý síce nesúvisí priamo s témou, ale ponúka oslobodzujúce pohľady na hranice estetickosti. Pútavé grafické spracovanie Skutočné i rozprávkové príbehy o Adamkovi a o jeho kamarátstvach a zážitkoch z letných prázdnin na dedine. ISBN RENNISONOVÁ, Louise Angus, sloboda a Hamburgeráci. Z angl. orig. prel. Oľga Kralovičová Mladé letá vyd. 168 s. Štvrtá časť úsmevných príbehov dospievajúcej Georgie Nicolsonovej. ISBN ULIČIANSKY, Ján Čarovný chlapec. Ilust. Peter Čisárik Bratislava, Perfekt vyd. 86 s. Tri rozprávkové príbehy o čarovnom chlapcovi. ISBN GEOGRAFIA. BIOGRAFIE. DEJINY 91 Zemepis. Turistika. Cestovanie ADAMS, Simon ATKINSONOVÁ, Mary PHILLIPSOVÁ, Sarah Nový školský atlas. Z angl. orig. prel. Jana Brožíková, Marta Hajčíková Bratislava, Ikar vyd. 136 s. Súbor máp kontinentov, oblastí a štátov s obrázkami a doplňujúcimi informáciami o geografii, prírode, spoločnosti a kultúre. ISBN Europa Guide 2005/06 Bratislava, Astor Slovakia vyd. 228 s. Brož. Sprievodca po 35-tich krajinách Európy cesty, predpisy, služby. ISBN KELE, František LUČANSKÝ, Milan Vysoké Tatry. Potulky našimi veľhorami Bratislava, Ikar vyd. 103 s. Turistický sprievodca po Vysokých Tatrách, tipy na turistické trasy, aktuálne možnosti ubytovania a ďalšie orientačné informácie spolu s fotografiami. ISBN Pamäti. Spomienky. Autobiografie RATZINGER, Jozef Benedikt XVI. Z môjho života. Autobiografia. Z nem. orig. prel. Jaroslav Cepko Trnava, Dobrá kniha vyd. 160 s. Vlastný životopis súčasného pápeža. ISBN X 93 Dejiny civilizácií BRENNAN, Herbie Tajné dejiny starého Egypta. Elektrina, akustika a zmiznutie vyspelej civilizácie. Z angl. orig. prel. Milan Thurzo Bratislava, Remedium vyd. 239 s. Vedecké eseje o technickej vyspelosti starého Egypta, o najnovších egyptologických výskumoch, ktoré dokazujú veľké znalosti vtedajších ľudí z oblasti astronómie, akustiky, matematiky, elektriny atď. ISBN Dejiny slovenských regiónov a miest Kúty. Zost. V. Drahošová, M. Hoferka, P. Mihalovič, M. Zajíček Skalica, Záhorské múzeum vyd. 296 s. Dejiny a súčasnosť obce. ISBN Z toho najlepšieho na kultúrnej scéne práce zosilňuje dojem posúvania hraníc normy v prostredí informačných šumov a esenciálneho strachu z prijatia zodpovednosti za svoju identitu. Nielen fotografie z archívu autora nabádajú k otázkam o prítomnosti autora a hĺbky jeho prežitia; inými slovami: do akej miery je dielo autobiograficky ladené a do akej ide o filozoficko-fiktívne spracovanie existujúceho fenoménu. Pikantná bodka za touto výpoveďou je nové CD Last Days of Jesus, príhodne pomenované Animal Boy and Mechanical Toy, ktoré obsahuje tri single zatiaľ známe skôr v zahraničí než doma. Silný zážitok z nenapodobiteľnej dynamickej industriálnej gotiky spojený s netradičnou grafickou úpravou knihy posúva dielo do roviny viacvnemovej udalosti, čím sa hlási ku konceptuálnym koreňom toho najlepšieho na slovenskej kultúrnej scéne. Eva Batiková

11 KNIŽNÁ REVUE 28. september 2005 strana 11 Martin Kellenberger V ústrety kvalitnému duševnému aj fyzickému životu Zdenka Kanisová Manfred Richter Sprache im Alltag Ein Konversationsbuch für Fortgeschrittene (Nové prepracované vydanie) Bratislava, Remedium a Akadémia vzdelávania 2005 S veľkým zvonením ohlasujúcim koniec prázdnin sa znova otvorili aj brány jazykových škôl. Mnohí si práve na dovolenkových cestách uvedomili svoje nedostatky pri praktickej konverzácii, a tak s odhodlaním siahnu po tejto učebnici, ktorá im pomôže odstrániť ich. V devätnástich tematicky rôznorodých kapitolách si môžete precvičiť na situáciách z každodenného života správne používanie výrazov, gramatických tvarov a vetných skladov. Každá kapitola vás úvodným článkom vtiahne do nemeckých reálií, priložený výkladový slovník nových pojmov vám umožní dokonale porozumieť textu. V nasledujúcich cvičeniach si precvičujete slovnú zásobu z danej tematickej oblasti v správne vystavaných vetách. V tomto prepracovanom vydaní autori uplatnili nové pravidlá nemeckého pravopisu. Učebnica je určená vysokoškolákom alebo pokročilým frekventantom jazykových škôl. Simon Adams Mary Atkinsová Sarah Phillipsová Konzultant David Green Nový školský atlas Živý obraz sveta a ľudí, ktorí v ňom žijú Bratislava, Ikar 2005 Preklad Jana Brožíková a Marta Hajčíková Atlas, ktorý našim školákom prináša vydavateľstvo Ikar z produkcie Dorling Kindersley, potvrdzuje tradíciu pôvodného vydavateľa naservírovať encyklopedické vedomosti tak, aby sa textová a obrazová časť v publikácii vzájomne dopĺňali. Ani tento atlas nie je len súborom máp jednotlivých krajín sveta či svetadielov, ale mapu každého štátu dopĺňajú základné geografické a politické údaje a zaujímavosti, charakteristické prírodné úkazy, typické črty jej obyvateľov, významné kultúrne a historické pamiatky. Zo zaujímavých faktov sa dozvieme, že dve tretiny Dánov majú priezviská zakončené na sen, čo znamená syn, že Švédsko recykluje najviac hliníkových plechoviek zo všetkých krajín sveta. Najväčší milovníci zvierat sú Litovčania, z úcty k zvieratám nemajú v Litve nijaké zoologické záhrady, ani cirkusy. Chris Weston Digitálna fotografia Päťsto tipov, rád a techník Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2005 Preklad Michal Mlynár Autor tejto praktickej príručky je nielen profesionálny fotograf, ale predovšetkým zanietený propagátor digitálnych fotoaparátov. Hneď v úvode svojho jednoduchého sprievodcu sa usiluje získať pre digitálnu revolúciu aj vás, ktorí ste sa rozhodli pre tohto koníčka a začínate kúpou nového fotoaparátu. Jasne rozpísané výhody a nevýhody digitálneho fotografovania vás iste presvedčia. Ak sa už vyberiete do obchodu, nezabudnite si pozorne prečítať autorove rady týkajúce sa počtu pixelov, hľadáčika, spúšte či oneskorenia medzi zatlačením spúšte a spustením uzávierky, objektívu, blesku, pamäťovej karty a expozičných režimov. Aj o takom zložitom optickom prístroji ako je kompaktný digitálny fotoaparát vie autor veľmi jednoducho a zrozumiteľne povedať to najdôležitejšie, aby ste pri kúpe kládli predavačovi zasvätené otázky a nekúpili mačku vo vreci. K výbave fotografa patria aj prenosné pevné disky, prenosné CD zapisovače, puzdrá na fotoaparáty, batohy, tašky, statívy. Ak ste už materiálne perfektne vybavení, začína sa škola fotografovania. Takmer 250 rád, teda polovica sprievodcu, predstavuje postupné kroky smerujúce k odhaľovaniu tajomstiev fotografovania. Autor vás upozorní na farby svetla v závislosti od počasia či dennej hodiny, ako osvetliť krajinu či portrét, zachytiť hĺbku obrazu atď. Ďalšiu samostatnú kapitolu vypĺňa stovka rád, ako upraviť nasnímané obrazy. V záverečnej kapitole získate tipy na kúpu tlačiarne, na starostlivosť o fotoaparát či spracovanie obrázkov na internet. Anita Ganeriová Chris Oxlade Encyklopédia pre školákov Bratislava, Ikar 2005 Preklad Róbert Hrebíček Základné encyklopedické informácie o Zemi a živote na našej planéte zhrnuté do siedmich kapitol na 160 stranách predstavujú výber informácií, ktoré by mal ovládať každý priemerne inteligentný absolvent základnej školy. Na dvojstranách ilustrovaných mnohými farebnými fotografiami publikácia poskytuje rôznorodé poznatky o zemepisných oblastiach sveta, o moriach, púšťach, stepiach, dažďových pralesoch, riekach a jazerách, o spoločenských skupinách, o dejinách, o živej prírode, vede a technike, o Zemi a vesmíre. O Vikingoch sa napríklad dozviete, že básne a nápisy vytesávali pomocou znakov rún. Každá runa sa skladala z rovných čiar, aby sa dali ľahko vyryť do kameňa či dreva. Vikinské drevené plachetnice drakkary mali dlhý, štíhly trup. Významné osobnosti pochovávali aj s ich loďami. Na dolnom okraji každej dvojstrany je kontrolná otázka, napríklad Ako sa nazýva vikinská abeceda? Odpoveď nájdete na protiľahlej strane: Futhark. Moderná kuchárka Cestoviny Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2005 Preklad Zuzana Tulejová Už v úvode tejto farebnej, bohato ilustrovanej kuchárskej knihy nás autori presviedčajú, že spolu s cestovinami sme si vybrali správnu spoločnosť. Veď už starovekí Rimania, vrátane Marca Tullia Cicera si radi pochutnávali na cestovinách, v stredoveku im dokonca Torquato Tasso venoval poviedku. Tým sa vlastne popiera tvrdenie, že Marco Polo koncom 13. storočia priviezol cestoviny z Číny. Špagety sa dostali do Talianska cez Sicíliu, kam ich doviezli Arabi počas invázie roku 827. Pôvodne sa po perzsky nazývali itriyah, teda povrázok. Tento trvanlivý pokrm bol vhodný na dlhodobé výpravy a v Európe sa udomácnil aj s pomenovaním. Hoci v súčasnej kuchyni sa najčastejšie používajú hotové cestoviny, autori ponúkajú veľmi jednoduchý základný recept na cesto a návody na formovanie rozličných tvarov, napr. mašličiek (farfalle), širších plátov (lasagne) či dlhých rezancov (tagliatelle). Neprehliadnite dobré rady, aby ste cesto nepripravovali vo vlhkom prostredí a cestoviny nesušili v prievane či v chlade. V kapitolách venovaných prípravám omáčok, polievok, cestovín s kuracím mäsom, rybami, so zeleninou či so syrmi nájdete podrobne rozpísané recepty s uvedeným časom prípravy a nutričnou hodnotou jedla. Kuchárska kniha je tak nielen lákavým, ale aj odborným a praktickým sprievodcom po pestrom svete cestovín. Naučí vás pripravovať chutné talianske halušky zo zemiakového cesta gnocchi, plnené a zapekané cestoviny, ale aj cestovinové dezerty. Svatava Poncová Vladimír Horecký Veľká farebná kuchárka Pre mladé rodiny a šikovné gazdinky Žilina, Knižné centrum 2005 Vďaka tejto kuchárskej knihe uspejete nielen v skúškach z gastronómie, ale zdoláte aj všetky nástrahy, ktoré sa v začínajúcej domácnosti môžu vyskytnúť. Autori vám ako záchranné koleso ponúkajú hneď na úvod niekoľko cenných rád a zoznam najpotrebnejších kuchynských pomôcok. Gastronomické tajomstvá začínate odhaľovať od polievok, potom prídu na rad teplé a studené predjedlá, po nich bezmäsité jedlá, najmä teraz v jesennom období uvítate kurz konzervovania, na záver sa s chuťou pustíte do prípravy a najmä konzumácie múčnikov a dôkazom zdolania kuchárskeho umenia budú nápoje. Ak sa neviete rozhodnúť pre menu na konkrétny deň, pomôže vám prehľadný register. Stačí doň nahliadnuť, vybrať príslušný chod a pustiť sa do varenia alebo pečenia. Nedáte sa zlákať napríklad na tvarohové šatôčky? Budete potrebovať 250 g mäkkého tvarohu, 250 g masla alebo rastlinného tuku, 250 g hladkej múky, štipku soli a tuhý marhuľový lekvár. Z tvarohu, tuku, múky a soli vypracujete cesto, na doske rozvaľkáte na hrúbku asi 3 mm, nakrájate na štvorce, plníte lekvárom a zložíte do tvaru šatôčky. Potriete vyšľahaným vajcom, uložíte na vymastený plech a upečiete. Posypete práškovým cukrom ochuteným vanilkovým cukrom. Ak si chcete zachovať štíhlu líniu, ale neviete odolať lákavým receptom, neodolateľným chutiam a vôňam, nemusíte podliehať zúfalstvu. Jana Horecká a Vladimír Horecký vám ponúkajú východisko vo Veľkej farebnej kuchárke. Oddelená strava recepty pre zdravie, štíhlosť a krásu. Nájdete v nej recepty na polievky, prívarky a omáčky, jedlá hlavnej rastlinnej a hlavnej živočíšnej skupiny, ako aj šaláty, sladkosti, ovocné nápoje a zeleninové šťavy, ktoré vám pomôžu dodržať zásady oddelenej stravy. Ak sa chcete stravovať podľa zásad oddelenej stravy, pošlite nám do redakcie do 12. októbra kupón vydavateľstva Knižné centrum, ktoré vám túto kuchársku knihu venuje. KUPÓN KUPÓN ZO SVETA KNÍH Vyhňa európskej histórie Od leta sa stali Dejiny Čechov a Slovákov (Histoire des Tchèques et des Slovaques, vyd. Perrin) prístupnejšie pre francúzskych čitateľov. Historik Antoine Marès, profesor stredoeurópskych dejín na INALCO, zaznamenáva na 488 stranách krátke dejiny našich národov. Územie Česka charakterizuje ako križovatku, na ktorej sa stretajú dva svety: germánsky a slovanský, upozorňuje, že ešte pred Lutherom sa tu zrodila reforma vďaka Husovým myšlienkam. Práve táto oblasť, kde dnes žijeme, je podľa autora vyhňa európskej histórie. jav Za závojom Nemeckí kníhkupci udelili tohtoročnú Mierovú cenu tureckému autorovi Orhanovi Pamukovi (1952). Tohto ochrancu arménskych a kurdských práv obvinil istanbulský súdny tribunál z napadnutia tureckej identity a hrozí mu trest odňatia slobody od troch mesiacov do troch rokov. Jeho proces sa začne 16. decembra. Orhan Pamuk knižne publikuje od roku 1974, viaceré jeho romány sa stali svetovými bestsellermi, ako Biely zámok (1985), Čierna kniha (1990), Nový život (1995, v slovenčine vo Vydavateľstve Slovart 2002), Moje meno je červená (2001).Minulý týždeň vyšiel vo Francúzsku jeho román Neige (Sneh). Je to príbeh mladého básnika a novinára, ktorý odchádza z Nemecka, kde žije ako azylant, do anatólskej dedinky, aby tam vyšetril úmrtia viacerých žien. Podľa tamojších zvykov všetky nosili závoj. Pamukove romány sú preložené do vyše tridsiatich jazykov. Florence nezabúda na Beslan Rok po rukojemníckej dráme v severoosetskej škole vyjadrila novinárka francúzskej televíznej stanice TF1 Florence Schaalová svoje rozhorčenie nad jej vyšetrovaním v knihe Jamais je n oublierai Beslan (Nikdy nezabudnem na Beslan, vyd. JC Lattès). Mnohí žiaci majú stále traumu z návratu do školských lavíc, vôbec nie sú schopní pokračovať v školskej dochádzke. Publikácia Florence Schaalovej bola navrhnutá na tohtoročnú Cenu ľudských práv, ktorú udeľujú počas knižného veľtrhu v Nancy. Jeho 27. ročník sa uskutočnil 15. septembra, pod šapitó na hlavné námestie v Nancy prišlo 350 autorov a 120 tisíc návštevníkov. Laureátkou Ceny ľudských práv sa napokon stala Cléa Koff za knihu La mémoire des os (Pamäti kostí). báb Osobná spoveď o finančných dejinách V súvislosti s predčasnými voľbami do Spolkového snemu Nemecka sa mnohí Nemci zaoberajú ekonomickou situáciou v krajine. Pravdepodobne aj to podnietilo veľký záujem o knihu rozhovorov popredného odborníka na nemecké finančníctvo Reinfrieda Pohla Ich habe Finanzgeschichte geschrieben (Písal som finančné dejiny) s renomovaným novinárom Hugom Müllerom-Voggom. Reinfried Pohl poodhaľuje svoj osobný životopis od druhej svetovej vojny a zároveň odkrýva svetlé aj tienisté stránky veľkého finančného sveta. kec Najpredávanejšie knihy vo Francúzsku (september 2005) Beletria 1. Amélie NOTHOMBOVÁ: Acide sulfurique (Kyselina sírová), Albin Michel 2. Marc LEVY: Vous revoir (Znova vás vidieť), Robert Laffont 3. Alexandre JARDIN: Le roman des Jardin (Román o Jardinovcoch), Grasset 4. Jean d ORMESSON: Une f^ete en larmes (Sviatok v slzách), Robert Laffont 5. Dan BROWN: Anges et démons (Anjeli a démoni), Lattès 6. Philippe CLAUDEL: La petite fille de Monsieur Linh (Vnučka pána Linha), STOCK 7. Philippe BESSON: Un instant d abandon (Okamih odlúčenia), Julliard 8. Anna GAVALDA: Ensemble, c est tout (Spolu, to je všetko), Le Dilettante 9. Patrick de CAROLIS: Les Demoiselles de Provence (Provensalské slečny), PLON 10. Paulo COELHO: Le Zahir (Zahir), Flammarion IKAR DIDAKTIS strana 2 strana 8 Literatúra faktu 1. Frédéric MITTERRAND: La mauvaise vie (Nevydarený život), Robert Laffont 2. Michel ONFRAY: Traité d athéologie (Štúdia z atheológie), Grasset 3. Marcel RUFO: Détache-moi! Se séparer pour grandir (Utrhni ma! Rásť delením), Anne Carrière 4. Jacques ATTALI: Karl Marx ou l esprit du monde (K.M. alebo svetový duch), Fayard 5. Eric NAULLEAU: Au secours Houellebecq revient! (Na pomoc znovu prichádza Houellebecq), Chiflet & Cie 6. Pierre PERRET: Le Café du Pont (Kaviareň pri moste), Robert Laffont 7. Airy ROUTIER: Le Fils du serpent (Hadí syn), Albin Michel 8. Sylvain TESSON: Petit traité sur l immensité du monde (Malá rozprava o nekonečnosti sveta), Equateurs 9. Henri PENA-RUIZ: Grandes Légendes de la pensée (Veľké legendy o myslení), Flammarion 10. Alexandre POUSSIN Sonia POUSSIN: Africa Trek II (Putovanie Afrikou II), Robert Laffont KUPÓN KUPÓN SPN MLADÉ LETÁ KNIŽNÉ CENTRUM strana 2 strana 11

12 12 strana KNIŽNÁ REVUE 28. september 2005 Dôvody na zasiahnutosť Hovorí divadelná vedkyňa, shakespearistka Jana BŽOCHOVÁ-WILD Vo vašej rodine sa viacerí vaši blízki zaoberajú literatúrou, písaním, prekladateľskou či literárnokritickou prácou. Toto zázemie vás nepochybne ovplyvnilo, ale čo, naopak, zavážilo, aby ste sa odklonili smerom k inej múze k divadlu? K štúdiu divadelnej vedy som sa dostala generovanou náhodou. Ako gymnazistka som veľa chodila do divadla, až som raz videla slovenský muzikál Cyrano z predmestia, ktorý ma úplne nadchol. Presne viem, že od tej chvíle ma začalo zaujímať: v čom spočíva to silné pôsobenie divadla? V čom to je, že sa cítim zasiahnutá a že ten pocit sa ma potom drží celé dni? Možno sa v tom čase v Bratislave hrali aj iné a lepšie inscenácie, ale pre mňa sa to zjavenie Divadla odohralo vtedy na Novej scéne. A potom ešte na nitrianskom hosťovaní Bednárikovho Domu Bernardy Alby, ale to som už chodila do divadla s celkom inými očami. Asi ma vtedy fascinovala tá kolektívna prítomnosť zážitku, to tu a teraz čosi celkom iné než ako keď sa doma neviete odtrhnúť od dobrej knihy! Vždy som veľa čítala, ale tú rozhodujúcu chvíľu vybudeného záujmu som vtedy zažila v divadle, a nie pri knihe. A ten záujem bol od začiatku kritický, nie praktický : zmocňovať sa divadla písaním a uvažovaním o ňom, nie robiť ho prakticky. Od detstva som bola presvedčená, že vzhľadom na svoj záujem o knihy a slovo pôjdem študovať jazyky, ale tá predstava bola zároveň akási neforemná a zahmlená: jazyky čo to je, jazyky? (Čudné: literárna veda ako študijný odbor neexistovala. Existuje dnes?) A potom už po Cyranovi sme sa raz s mojou maminkou pri Hviezdoslavovom divadle (sic!) náhodou stretli s pani Evou Kľačkovou- Karvašovou. V rozhovore spomenula, že jej dcéra študuje divadelnú vedu. Blesk! Divadelná veda sa dá študovať? TO JE ONO! A tak som na Vlčkovej ulici u Petra Karvaša, ktorý bol dobrým priateľom mojich rodičov a v tom čase persona non grata, absolvovala skvelú súkromnú prípravu, potom nervák zvaný prijímacie skúšky, a keď som sa v jeden marcový večer vrátila domov z divadla, na dverách ma vítal transparent: PRIJATÁ! Tak som sa stala študentkou divadelnej a filmovej vedy na VŠMU. A pri divadelnej vede som aj ostala. Z vášho pera pochádza zatiaľ jediný slovenský preklad minuloročnej laureátky Nobelovej ceny Elfriede Jelinek. Nakoľko bol tento titul vaším výberom? Čím je pre vás Jelinek ako spisovateľka zaujímavá? Román Milenky som našla doma v germanistickej knižnici svojej maminky, prekladateľky a editorky nemeckej literatúry; dostala ho zrejme začiatkom 90. rokov, ale už ho, žiaľ, nemohla čítať. Tá kniha ma úplne omráčila, a keď som ju ponúkla do Aspektu, Jana Cviková ju už dávnejšie poznala a chystala sa ju preložiť; potom však mala iné projekty a preklad som urobila predsa ja. Veľmi ma lákalo zmocniť sa tohto zvláštneho spôsobu práce s jazykom. Ako prekladateľka som potom s týmto románom veľmi intenzívne žila a fascinovali ma mnohé dimenzie autorkinho štýlu, jej prenikavý a zároveň groteskný pohľad na rodové stereotypy. Hrdinky antihrdinky príbehu, resp. dvoch paralelných príbehov v Milenkách, sú dve šičky v továrni na spodnú bielizeň. A keď čítate text, máte pocit, akoby aj ten bol tvorený rytmom šijacieho stroja: zväčša stroho stavané vety, bez použitia veľkých písmen, ako steh za stehom. Ani tieto príbehy akoby nemali začiatok ani koniec, opakujú príbeh svojich matiek a starých matiek a tisícok žien pred nimi ich osud nie je ničím zvláštny. Ich osud závisí od mužov, ktorých si pripútajú svojím telom (dieťaťom). Aj logika týchto osudov sa buduje len pridávaním, osud hrdinky sa posunie ďalej len vtedy, keď sa do jej života pridá muž kolobeh ženského života sa vzťahuje k mužom ako jediným zdrojom ženskej identity. Aj deti tu majú pre ženu hodnotu len vo vzťahu k mužovi: žena s dieťaťom je buď tá, čo má šťastie a ktorej sa to podarilo (pripútala si muža), alebo deklasovaná chudera, ktorej sa to predsa nepodarilo (má dieťa, ale nie muža). Na jednom mieste románu sa hovorí: Život ide ďalej bez prekvapení, ale v usporiadaných koľajách. Aj jedinou ambíciou dvoch antihrdiniek je zaradiť sa do bezpečných koľají; znovu sa vrátim k obrazu šitia: len nevypadnúť zo stehu; steh je daný a stále rovnaký, a v tom spočíva takzvaná istota týchto životov a stereotyp týchto osudov: ak je vôbec niečo dôležité, tak je to len lineárne pridávanie. Elfriede Jelinek zámerne a veľmi účinne pracuje s touto populistickou logikou hromadenia, a to aj na úrovni jazyka a vetnej skladby. V jej románe o dvoch šičkách si uvedomíte, že slová text a textil majú spoločný základ: spriadanie, tkanie, spojivo. A v tomto zmysle mala aj grafička slovenského vydania Jana Sapáková geniálny nápad, keď na obálku knihy dala v usporiadanom rade (ružové!) ihly... Jelinekovej ružová tkanina je ostrá a pichľavá, veď už aj na Slovensku vyskočili zasiahnutí muži, ktorým sa zrazu tieto ihly tradičné ženské nástroje zdali neznesiteľné... Čo zaujímavé a pre nás dosiaľ neznáme prináša rakúska súčasná kultúra (v literatúre, divadle)? Nechystáte sa niektorý z týchto titulov prekladom preniesť aj k nám? Toho zaujímavého aj neznámeho je veľa. Objavom pre mňa bol celý rad vynikajúcich filmov rakúskych režisérok a režisérov, ktoré sa v zahraničí nedostanú do distribučnej siete čiastočne aj preto, že sú viazané na rakúske pomery práve preto sú však dôležité doma. Vlastne by som si želala ani nie to, aby sa tie filmy u nás uviedli, ale skôr aby aj naši tvorcovia mohli nakrúcať diela, ktoré zasiahnu domáce publikum. KNIŽNÁ REVUE, dvojtýždenník o nových knihách. Vydáva Literárne informačné centrum v spolupráci so Združením vydavateľov a kníhkupcov SR. Šéfredaktorka Margita Bíziková. Adresa redakcie: Knižná revue, Námestie SNP 12, Bratislava, Tel. 02/ , krevue@litcentrum.sk. Sadzba SAPAC, spol. s r. o., Bratislava. Tlač RYAL PRINT, s. r. o., Nová Dedinka. Rozširuje MEDIAPRINT-KAPA, PRESSEGROSSO, a. s. Objednávky na predplatné prijíma ARES, Banšelova 4, Bratislava, tel.: 02/ a L. K. PERMANENT, spol. s r. o., Poštový priečinok 4, Bratislava 34, tel. 02/ Neobjednané rukopisy sa nevracajú. Registračné čís. 243/90, MIČ Podávanie novinových zásielok povolené RPP Ba Pošta 12 dňa , č. j. 129/93. Jana Bžochová-Wild (1962) prednáša anglickú a nemeckú drámu na VŠMU v Bratislave. Je držiteľkou viacerých ocenení za prekladateľské a kritické aktivity. Svoju výskumnú činnosť zameriava na shakespearistiku. O alžbetínskom divadle a Shakespearovej tvorbe jej vyšli doteraz tri monografie: Hamlet: dobrodružstvo textu (L. C. A. 1998), Úvod do shakespearovského divadla (Divadelný ústav, Kalligram, VŠMU 1999), Začarovaný ostrov? Shakespearova Búrka inak (Divadelný ústav 2003). Žije v Bratislave a vo Viedni. Mám rada to nepreložiteľné rakúske šmé v humore i jazyku krimi autorov Wolfa Haasa či predčasne zosnulého Güntera Brödla, a v priam geniálnej travestii na televízne kriminálky v seriáli z 80. rokov Kottan vyšetruje; aj rakúske jazykové jemnosti v tvorbe kabaretistu Josefa Hadera či muzikanta Williho Resetaritsa. Za preklad do slovenčiny by rozhodne stáli skvelé romány Roberta Schindela či Josefa Haslingera, ktoré sa kriticky vyrovnávajú s minulosťou Rakúska (Schindel v Gebürtig s nacistickou a Haslinger v Das Vaterspiel so socialistickou). Pokiaľ ide o moje plány, rada by som v budúcnosti preložila niektorý z vynikajúcich textov Marlene Streeruwitzovej: táto autorka píše romány, divadelné i rozhlasové hry, publicistiku; jej uvažovanie o svete aj literatúre je veľmi podnetné a angažované a našlo by si spriaznené publikum aj na Slovensku. Všetky tri vaše doterajšie teatrologické práce sa sústredili na Shakespearovu drámu, všetky sú na Slovensku jedinečnými publikáciami svojho druhu. Uzavrela sa pre vás téma Shakespeare? Tá téma sa predsa nedá uzavrieť: s každou dokončenou prácou sa začnú vynárať nové otázky; a čím viac toho o Shakespearovi viete, čím viac kľúčov k jeho tvorbe poznáte, s tým väčším pôžitkom ho znova čítate. Shakespeare je nevyčerpateľný. Momentálne som už tretí rok na materskej a voľné večery trávim doma pri dieťati čítaním: kontinuálne rad radom celého Shakespeara, znovu všetky hry aj básne a je to fantastické: veď kedy už má človek takú šancu, čítať to celé v jednom bloku, v pohode a s čistou hlavou? Takže aj teraz sa cítim istým spôsobom vo fáze prípravy a veľmi dúfam, že životné okolnosti mi aj naďalej dovolia aktívne sa venovať shakespearistike. Mnohé podnety mi prináša aj práca so študentmi na VŠMU, kam sa na budúci rok vraciam. A ako doplnok k vašej prvej otázke: svoj literárny background asi nezapriem ani v divadelnej vede: aj na Shakespearovi ma najväčšmi zaujíma tá textová, literárna stránka a súvislosti slova. Aké podnety vám teda prináša štúdium Shakespeara? Shakespearistika pre mňa znamená úžasnú križovatku kultúr a časov. Asi najväčšmi ma na tej práci baví to, že historické texty sa nasvetľujú súčasnými teóriami. Tie teórie prinášajú súčasný stav vedenia o človeku a svete, takže čítať Shakespeara potom neznamená len vŕtať sa v starine, ale aj reflektovať seba, čítať hry z hľadiska dnešného poznania a to bez ohľadu na to, čo by na to povedal autor alebo dokonca či to tak myslel a s plnou legitimitou čítania proti srsti. Samozrejme, Shakespeare pred štyristo rokmi nemohol mať ani šajnu o feminizme či kultúrnom materializme ale jeho texty sú otvorené a tvoríme ich my svojím čítaním. Takže súčasné pohľady do nich vnášame aj mimovoľne už len vlastnou skúsenosťou. A ak sa na také čítanie podujmeme s príslušnou teoretickou výbavou, môže to priniesť poznanie relevantné aj pre nás, tu a teraz. Navyše rada vstupujem (imaginárne) do diskusií: pokúšam sa spytovať nielen Shakespearov vlastný text, ale aj kritické texty a preklady, ktoré sa naň nabalili za tie storočia??. Je to niekedy až ako politická detektívka. Pretože na recepcii Shakespeara skutočne možno sledovať dejiny západnej kultúry a myslenia a touto recepciou sa vždy sprostredkovávali aj politické a ideologické posolstvá, bez ohľadu na to, či zámerne alebo mimovoľne. Aby som bola konkrétna: napríklad v Shakespearovej hre Búrka otec chváli pred zaťom dobrú výchovu svojej dcéry. To môžem v texte dôkladne preskúmať. A čo sa ukáže? Že tá ideálna dcéra vyrástla v izolácii, že otec ju viedol k nevedomosti, konformizmu, naivite a dôverčivej poslušnosti. Keď sa na to pozrieme historicky, zistíme, že dobový ideál výchovy bol skutočne takýto; že výchova bola rodovo diferencovaná; že tie predstavy sprevádzala celá sada formulovaných aj nepísaných noriem, určujúcich spôsob správania, myslenia, reči, horizont poznania, skúseností, očakávaní a podobne; že marginalizácia žien sa opierala hlavne o biblické a biologické argumenty. A potom sa s týmto poznaním znova vrátite k Shakespearovmu textu a objavíte v ňom celý ďalší rad presvedčovacích stratégií, ktoré pôsobia tak prirodzene, že by ste si ich takmer ani nevšimli. Napokon sa ukáže, že nič z textu nie je samozrejmé, nič nemožno chápať ako bernú mincu. A keď vykladáte text z hľadiska jeho zakotvenosti v dobovej kultúrnej praxi, potom sa nevyhnutne núka otázka: ako je to s nami dnes? Vidíte, že tu akoby sme už Shakespeara nechali kdesi ďaleko v pozadí, resp. že cez Shakespeara sa dostávame k poznávaniu samých seba a sveta, v ktorom žijeme. Je to okľuka? Rozhodne nie. Niektoré vaše teoretické štúdie inšpirované rodovými otázkami vyšli aj v časopise Aspekt. Ako vznikla a v čom bola pre vás cenná táto spolupráca? Časopis Aspekt a vôbec práca združenia pod vedením Jany Cvikovej a Jany Juráňovej patria podľa mňa medzi najhodnotnejšie a najživotaschopnejšie aktivity v slovenskej kultúre po roku Jany tu boli schopné vytvoriť nezávislú inštitúciu (lebo Aspekt je v dobrom slova zmysle inštitúciou) mimo zabehaných oficiálnych štruktúr, ktorá prináša mimoriadne podnetné impulzy do mnohých oblastí života na Slovensku a pôsobí na zmenu vedomia. Ja osobne som sa aj k feminizmu dostala predovšetkým cez Shakespeara cez jeho súčasnú kritickú angloamerickú recepciu, ale bolo to paralelne s vychádzaním Aspektu. Vydavateľské aktivity Aspektu mi poskytli jednak teoretickú oporu a otvorili ešte širší horizont, jednak aj priestor na publikovanie. Okrem týchto praktických súvislostí je však vôbec veľmi dôležité, že na Slovensku funguje združenie, ktoré na vysokej úrovni reflektuje ženské, resp. rodové otázky. V mojom vnímaní sú aktivity Aspektu a moje aktivity posledného desaťročia výsostne komplementárne či už sa realizujú priamo na pôde Aspektu alebo nie. Aspekt napríklad vydal knihu Ružový a modrý svet; moja monografia Začarovaný ostrov? Shakespearova Búrka inak, ktorú v tom istom čase vydal Divadelný ústav, je podľa mňa to isté v zelenom. Vo svojom životopise uvádzate dve prechodné mestá pobytu. V Bratislave pôsobíte na VŠMU, vo Viedni máte rodinu. Je pre vás táto dvojdomosť inšpiratívna? Pravdaže poznať viac ako svoju vlastnú kultúru je vždy inšpiratívne. Viedeň má obrovskú kultúrnu ponuku, ktorú sa usilujem v rámci možností aj využívať, ale nejde len o to. Hádam ešte dôležitejšia je kultúra v širokom zmysle, teda aj čosi ako praktiky života. Neustále pendlovanie sem a tam senzibilizuje pohľad: človek zrazu vníma veci, ktoré by si normálne ani nevšimol, a má potom aj v bežných komunikačných situáciách vždy viac dôvodov na zvedavosť a zasiahnutosť, na radosť, hnev, úžas a možno aj práve to tvorí akési vnútorné dynamo. Kultúrne šoky zažívam bežne na oboch stranách, a je určite produktívne vedieť, že nič v našom živote nie je samozrejmé a že všetko môže byť aj celkom inak, než ako by nám to chceli nanútiť miestne zvyky. A je to aj permanentný dôvod na sebareflexiu. Nakoniec o tom sú, dúfam, aj moje shakespearovské bádania, preklady, aj moje kritické aktivity. Čo vás v poslednom čase zaujalo v slovenskom divadelníctve i v literatúre? Máte nejaké zaručené mená tvorcov, ktorých počiny si nenecháte ujsť? Čítam väčšinu knižnej, aj nebeletristickej produkcie Aspektu naposledy ma silno zasiahli knihy Tekutý fetiš Ireny Brežnej, Prečo sa dieťa varí v kaši Aglaje Veteranyi a zaujali ma aj viaceré poviedky Uršule Kovalyk v zbierke Travesty šou. Už niekoľko rokov sa po kvapkách vždy znova vraciam ku knihe Virginie Woolfovej Tri guiney obdivujem tú úžasnú eleganciu a pokoj, s akými Woolfová vedela formulovať radikálne názory. Z hľadiska svojho profesionálneho záujmu oceňujem aj knižnú produkciu Divadelného ústavu. V slovenskom divadle mám momentálne podlžnosti, ale som rada, že sa mi podarilo vidieť inscenáciu Rastislava Balleka Tiso a Klimáčkov Hypermarket to sú diela, ktoré vetrajú potuchnuté pivnice, a ich autori to robia programovo a s nasadením. Takéhoto divadla by som si na Slovensku želala viac. Zaujíma ma divadlo aj literatúra, ktoré znepokojujú, ktoré takpovediac odkrývajú mŕtvoly v pivnici. Vo svojej tretej knižke na mieste poďakovania spomínate malého synčeka. Je rovesníkom vašej publikácie Začarovaný ostrov? Shakespearova Búrka inak. Vyrastá Theo viac na rakúskych alebo slovenských rozprávkach? Theo vyrastá dôsledne dvojjazyčne: rozprávky po slovensky, Elfriede Jelinek v origináli. Ale Shakespeara má zatiaľ najradšej v českých prekladoch, haha. Pripravila Zuzana Ferusová Foto Anna Luptáková