ISSN ročník V

Transkript

1 ISSN ročník V

2 ZAUJÍMAVOSTI V ČÍSLE Čo prináša vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 255/2000 Z. z. o stanovení hodnoty podniku, jeho častí a zložiek majetku podniku pokračovanie Zásady aplikácie prílohy č. 2 a 3 vyhlašky č. 465/91 Zb. v znení neskorších predpisov Informácie o vzniku asociácie znalcov a znaleckých organizácií ohodnocujúcich majetok V NASLEDUJÚCOM ČÍSLE PRIPRAVUJEME STAVEBNÍCTVO Zásady aplikácie prílohy č. 4 vyhlášky MS SR č. 255/2000 Z. z. Poruchy stavieb - pokračovanie PODNIKOVÉ HOSPODÁRSTVO Stanovenie podnikateľskej hodnoty príklady STÁLE RUBRIKY Príklady znaleckých posudkov INFORMÁCIE - najnovšie informácie z MS SR a ÚSI ŽU v Žiline VÝZVA K AUTORSKEJ SPOLUPRÁCI Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, vydavateľ časopisu ZNALECTVO, vyzýva k autorskej spolupráci všetkých, ktorých vedomosti, poznatky a skúsenosti zo znaleckej činnosti môžu prispieť k vysokej odbornej úrovni jeho obsahu. Ponúkame autorskú spoluprácu vybraným prispievateľom podľa edičného plánu jednotlivých čísiel. Rovnako však uverejníme i články a príspevky, ktoré nám zašlete na uverejnenie z vlastnej iniciatívy. Radi uverejníme i ohlasy na úroveň časopisu, požiadavky na jeho obsah i prípadné kritické ohlasy, ktoré prispejú k ďalšiemu skvalitňovaniu našej práce.

3 OBSAH: INHALT: PRÍHOVOR ANREDE... 2 Ján Bujňák, Peter Zvolenský NEDOSTATKY PROJEKTOVÝCH PRÁC A ICH POSUDZOVANIE DIE DEFEKTE DER PROJEKTARBEITEN UND IHRE BEURTEILUNG... 3 Dáša Lenčešová INFORMÁCIA O VZNIKU ASOCIÁCIE ZNALCOV A ZNALECKÝCH ORGANIZÁCIÍ OHODNOCUJÚCICH MAJETOK DIE AUSKUNFT ÜBER DIE ENTSTEHUNG DER KENNERSGESELLSCHAFT UND KENNERORGANISATIONEN DIE DEN BESITZ BEWERTEN... 7 Mikuláš Szilágyi SEMINÁR O VYHLÁŠKE č. 255/2000 Z. z. O STANOVENÍ HODNOTY PODNIKU V EKONOMICKÝCH ZNALECKÝCH ODBOROCH DAS SEMINAR ÜBER DIE KUNDMACHUNG N. 255/2000 Z. z. ÚBER DIE BEWERTUNG DER BETRIEBE IN ÖKONOMISCHEN SACHVERSTÄNDIGEN BEREICHE... 8 Ján Greguš, Ľubomír Hurajt METÓDA STANOVENIA ŽIVOTNOSTI SPEVNENÝCH PLÔCH DIE METHODE VON BEWERTUNG DES DAUERS DER VERSTÄRKENEN FLÄCHEN Ivan Hyben PREDPOKLADANÁ ŽIVOTNOSŤ KONŠTRUKČNÝCH PRVKOV BYTOVÝCH DOMOV PO ZMENÁCH INTENZITY POUŽÍVANIA DER VORAUSSETZENE DAUER DES KONSTRUKTIONSTEILES DES WOHNHÄUSERN NACH DER ÄNDERUNG DER BENUTZUNSINTENZITÄT Peter Malík KOMENTÁR K VYHLÁŠKE MINISTERSTVA SPRAVODLIVOSTI SR č. 255/2000 Z. z. O STANOVENÍ HODNOTY PODNIKU, JEHO ČASTÍ A ZLOŽIEK MAJETKU PODNIKU POKRAČOVANIE DER KOMMENTAR ZUR KUNDMACHUNG DES JUSTIZMINISTERIUMS SR N. 255/2000 ÜBER DIE BEWERTUNG DER BETRIEBE IHRE TEILEN UND DIE BESTANDTEILE VON DEM BETRIEBSBESITZ Štefan Fabian POHĽADÁVKY VÝZNAMNÁ ZLOŽKA TRHOVEJ HODNOTY PODNIKU DIE FORDERUNGEN DER WICHTIGE BESTANDTEIL DES BETRIEBSPREISES Ľubomír Hurajt ZÁSADY APLIKÁCIE PRÍLOHY č. 2 A 3 VYHL. Č. 465/91 Zb., V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV DIE GRUNSÄTZE DER APLIKATION DIE BEILAGE N. 2 UND 3 DIE KUNDMACHUNG N. 465/91 Zb. UND SPÄTERE VORSCHRIFTEN A. Gron, Jozef Zajac APLIKÁCIA NÁTEROVÉHO SYSTÉMU V ZNALECKOM KONANÍ 2. POKRAČOVANIE DIE APPLIKATION DES STREICHENSYSTEMS IN DER SACHVERSTÄNDIGEN TÄTIGKEIT Ivan Hyben, Ľubomír Hurajt STARŠIE CENOVÉ PREDPISY OCEŇOVANIE OD ROKU 1963 DO ROKU 1969 ÄLTERE PREISVORSCHRIFTEN BEWERTUNG NACH DEM JAHR 1963 BIS Jozef Greňo STANOVENIE PODNIKATEĽSKEJ HODNOTY PODNIKU DIE BEWERUNG DER BETRIEBE FÜR UNTERNEHMER K. Prokopčáková, Jozef Zajac POSTUP ZNALCA PRI STANOVENÍ DRUHU POŠKODENIA STAVEBNÉHO OBJEKTU KONTAMINÁCIOU PLESŇAMI 1. POKRAČOVANIE DIE SACHVERSTÄNDIGE TÄTIGKEIT BEIM DAS BAUOBJEKTE MIT SCHIMMELKONTAMINATION Mikuláš Szilágyi FINANČNO-EKONOMICKÁ ANALÝZA PODNIKU RECENZIA DIE FINANZ ÖKONOMISCHE ANALYSE DES BETRIEBES INFORMÁCIE - POKYNY - OZNAMY AKTUÁLNE INDEXY CIEN STAVEBNÝCH PRÁC 3. ŠTVRŤROK 2000 AKTUELLE PREISINDENEN VON BAULICHEN ARBEITEN 3. QUARTAL Keď hovoríš o svojom nepriateľovi, pomysli, že príde čas, keď bude tvojím priateľom. Klebulus Ospravedlnenie: Na obálke minulého čísla bola Kremnica a nie Liptovský Mikuláš. Za pochopenie ďakujeme. ZNALECTVO ISSN je odborný časopis, v ktorom sú publikované dosiaľ neuverejnené práce z odborov STAVEBNÍCTVO A PODNIKOVÉ HOSPODÁRSTVO, z výskumu, organizácie a riadenia znaleckej činnosti v SR. Je určený technickým znalcom, znaleckým ústavom a organizáciám, štátnym orgánom, komerčným a iným organizáciám, ktoré využívajú znalecké posudky. VYTLAČENÉ Z ORIGINÁLOV ZASLANÝCH AUTORMI Vychádza 4x ročne. Vydáva a distribuuje: ŽILINSKÁ UNIVERZITA - ÚSTAV SÚDNEHO INŽINIERSTVA V ŽILINE, Tlač: EDIS - vydavateľstvo ŽU V Žiline, Adresa redakcie: Žilinská univerzita, Ústav súdneho inžinierstva, Moyzesova 20, Žilina, tel.: 089/ , , fax: 089/538 31, lubo@mt.sknet.sk Šéfredaktor: Ing. Ľubomír Hurajt, zástupca šéfredaktora: Ing. Jozef Faith, CSc., technický redaktor: Ing. Marián Vyparina. Redakčná rada: Prof. Ing. Ján Benčat, CSc. - predseda. Členovia: Ing. Jaroslav Belaj, Ing. František Doktor, Ing. Jozef Faith, CSc., Ing. Ľubomír Hurajt, Doc. Ing. Ladislav Kapasný, CSc., Doc. Ing. Cyril Klinec, CSc., Marieta Kozlíková, Ing. Peter Malík, Ing. Ján Milata, Ing. Alžbeta Nováková, Ing. Miroslav Pfliegel, CSc., Doc. Ing. Ján Svrček, CSc., Ing. Milan Vyparina, Ing. Marián Vyparina, Prof. Ing. Jozef Zajac, DrSc. Obálka: Komárno; Foto: Ing. Miroslav Pfliegel, CSc.

4 PRÍHOVOR Príhovor Mesto Komárno sa rozprestiera na ľavom brehu Dunaja, vo východnom cípe Žitného ostrova, pri dolnom toku Malého Dunaja, Nitry a Žitavy. Nadmorská výška jeho územia sa pohybuje v rozpätí m. Komárňanský región je teda nielen najjužnejším, ale aj najnižšie položeným mestom v Slovenskej republike. Počet obyvateľov mesta sa pohybuje okolo Jeho geografická poloha poskytovala priam ideálne podmienky už aj pre praveké osídlenie. Archeologické nálezy odkrývali stopy po človeku z doby kamennej, bronzovej i železnej. Veľa nálezov a hmotných pamiatok hovorí o prítomnosti Keltov, Kvádov, Rímanov a Maďarov i v období sťahovania národov. Komárno vzniklo v rannom stredoveku a patrí medzi najstaršie mestá na Slovensku. Rozvoj mesta v dávnej minulosti predurčila jeho významná poloha a strategická úloha strážneho hradu. Ako mesto bolo Komárno oficiálne konštituované listinou kráľa Bélu IV. z roku 1265, ktorou mu udelil mestské práva. Privilégium slobodného kráľovského mesta mu udelila Mária Terézia v roku V tejto dobe bolo piatym najväčším mestom Uhorska. Od polovice 16. storočia bol vkomárne vybudovaný najväčší novoveký bastiónový pevnostný systém Rakúsko-uhorskej monarchie vhodný na umiestnenie až 200 tisíc vojakov. Táto zachovalá dnes národná kultúrna pamiatka silno determinuje i urbanistický rozvoj mesta. Jedným z hlavných cieľov vedenia mesta je dosiahnuť revitalizáciu tohto obrovského pevnostného systému. Za posledné roky využitím súkromného kapitálu sa podarilo obnoviť a prispôsobiť ku každodennému využitiu 4 bastióny. Pre mesto je nesmierne dôležité vyriešiť otázku Starej a Novej pevnosti, ktoré v tomto roku opustilo vojsko. Priestory skryté za múrmi umožnia rôznorodé využitie, s čím by sa rozšírila aj plocha centra mesta. Historické jadro mesta je vyhlásené za pamiatkovú zónu, ktorá je ďaľším atraktívnym potenciálom svojou architektonickou skladbou i z hľadiska rozvoja cestovného ruchu. V septembri tohto roku sme odovzdali nový amfiteáter na nádvorí obnoveného Dôstojníckeho pavilónu, ktorý bol postavený pomocou programu Európskej únie Phare-Credo. Pod menom Nádvorie Európy sa skrýva najväčšia novostavba realizovaná po r na území mest a ktoré vytvára nové spoločenské obchodné a bytové centrum na ploche cca m 2. Architektonický výraz polyfunkčných budov čerpá zo štylizácie typických prvkov architektúry jednotlivých európskych krajín a regiónov, čím autori chcú evokovať pocit európskej spolupatričnosti v dobe na prelome tisícročia. Cieľom vedenia mesta je, aby jeho obyvateľom aj návštevníkom poskytlo životné podmienky adekvátne 21. storočiu. Najdôležitejšou úlohou je vybudovanie nových nájomných bytov, modernizácia kanalizačnej siete, rekonštrukcia komunikácií, rozšírenie termálneho kúpaliska a zväčšenie vodných plôch využiteľných na turistické účely. Mesto Komárno chce byť atraktívnou bránou Slovenska, aby každý, kto prekročí naše hranice, v prvom momente si uvedomoval, že prišiel do krajiny ľudí dobrej vôle atolerancie. Štefan Pázstor primátor mesta Komárno 2 ZNALECTVO 3/2000

5 NEDOSTATKY PROJEKTOVÝCH PRÁC A ICH POSUDZOVANIE Ján Bujňák, Peter Zvolenský * NEDOSTATKY PROJEKTOVÝCH PRÁC A ICH POSUDZOVANIE 1.. Úvod Na vybudovanie stavby ako náročného technického diela je potrebná dostatočná projektová príprava. Projektovanie pritom patrí k významnej tvorivej činnosti. Okrem odborných vedomostí, znalosti noriem a predpisov, vyžaduje investíciu. Výsledok projektovej činnosti vyúsťuje do stavebného objektu, ktorý však zostáva originálom. Dokumentuje kvalitu projektu ako aj stavebných prác, ale až po ukončení a uvedení do prevádzky. Z toho plynú nároky na projekt, pretože významne determinuje úžitkovú hodnota stavebného diela. Nedokonalosti koncepcie, konštrukčných riešení, nevhodná technológia prác a chybne stanovené prevádzkové nároky na stavebný objekt znehodnocujú už dopredu kvalitatívne parametre stavby. Správne vyhotovená projektová dokumentácia je teda predpokladom dobre vybudovaného stavebného diela, ktoré by malo pri bežnej údržbe slúžiť svojmu poslaniu počas plánovanej životnosti. Okrem bežne kvalitných projektov sa ešte v súčasnosti vyskytuje projektová dokumentácia nerešpektujúca elementárne požiadavky a princípy seriózneho stavania. Príspevok sa preto venuje týmto nedostatkom z aspektu potrieb znaleckej činnosti. 2. Zákonné predpisy pre e projekt jektovú činnosť Projektová činnosť môže byť jednou z príčin anomálií konštrukcie. Skrytý nedostatok objektu spôsobený návrhom alebo realizáciou, nevyhnutne nedegradujúcim únosnosť alebo použiteľnosť sa označuje ako chyba. Ako porucha sa klasifikuje zmena konštrukcie, ktorá ovplyvňuje únosnosť, použiteľnosť alebo životnosť projektovaného stavebného diela. Základné požiadavky na činnosti súvisiace so stavebným procesom legalizuje zákon č. 50/1976 Zb. [1] o územnom plánovaní astavebnom poriadku ako aj jeho novela [2] schválená NR SR 20. júna 2000 s účinnosťou od 1. augusta Stanovujú základné procesné pravidlá a technické požiadavky na výstavbu. Predstavujú tým kodifikovanú právnu úpravu na úseku stavebného práva, z ktorej môže znalec vychádzať aj pri posudzovaní nedostatkov v projektovej činnosti. Uvedená novela stavebného zákona zvlášť v 43d definuje nasledujúce podmienky, ktoré treba rešpektovať pri návrhu a realizácii stavby: dostatočnú mechanickú odolnosť a stabilitu nosnej konštrukcie, hygienu a ochranu zdravia ako aj životného prostredia, bezpečnosť stavby pri jej užívaní, ochranu pred hlukom a vibráciami, energetickú úspornosť a tepelnú ochranu stavby. Rešpektuje tiež zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch. Podobne ako v členských štátoch Európskej únie tento právny dokument vychádza zo smernice č. 89/106/EHS. Novela stavebného zákona v 43f tak ukladá povinnosť pri projektovaní stavby a jej realizácii používať vhodný stavebný výrobok, ktorý vyhovuje podmienkam zákona. Činnosti vo výstavbe môžu podľa stavebného zákona vykonávať iba fyzické osoby, ktoré získali oprávnenie na výkon týchto činností podľa zákona č. 138/1992 Zb. [3] o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení zákona č. 236/2000 Z. z. [4]. Právnické osoby môžu vykonávať vybrané činnosti vo výstavbe, ak zabezpečia ich výkon oprávnenými osobami. Vybranými činnosťami vo výstavbe podľa 45 novely stavebného zákona sú: projektová činnosť, vedenie a uskutočňovanie stavieb, vybrané geodetické a kartografické činnosti. Za vybrané činnosti sa nepovažuje projektovanie, vedenie a uskutočňovanie jednoduchých stavieb uvedených v 139b ods. 1 písm. b) a c), drobných stavieb a ich zmien. Tieto nenáročné činnosti môže vykonávať osoba s príslušným odborným vzdelaním. Stavebný zákon vo svojej novele ukladá povinnosť dodržiavať pri stavebných prácach bezpečnostné a hygienické predpisy, technické normy, všeobecne zaužívané pracovné postupy a návody stavebných výrobkov a spôsob ich použitia. Stavebné konanie stanovuje podmienky uskutočňovania stavby. Pre vydanie stavebného povolenia vyžaduje predložiť predpísanú projektovú dokumentáciu vypracovanú oprávnenou osobou. Jej rozsah doteraz definovala vyhláška č. 85/1976 Zb [5]. Požadovali sa nasledujúce súčasti projektu stavby: sprievodná správa, súhrnná technická správa, celková situácia stavby, stavebné výkresy, pri realizačne náročných stavbách tiež projekt organizácie výstavby. Novelou stavebného zákona [2] prestáva platiť uvedená vyhláška [5]. Podľa pracovnej verzie jej novely by mala mať projektová dokumentácia rozsah rozšírený o: * Prof. Ing. Ján Bujňák, CSc., Stavebná fakulta ŽU v Žiline Ing. Peter Zvolenský, Slovenská komora stavebných inžinierov, Žilina 3

6 NEDOSTATKY PROJEKTOVÝCH PRÁC A ICH POSUDZOVANIE stavebné výkresy priestorového usporiadania strojov a zariadení, vrátane vnútorných komunikácií pri stavbách s prevádzkovým výrobným a technickým zariadením, statické posúdenie stavby, návrh úpráv okolia stavby a ochrany zelene počas realizácie. Pri jednoduchých a drobných stavbách môže byť po dohode so stavebným úradom rozsah projektovej dokumentácie primerane obmedzený. Naopak, realizácia technicky náročnejších stavieb vyžaduje podrobnejšiu dokumentáciu. Jej skutočný obsah má byť predmetom dohody zmluvných strán, teda objednávateľa, dodávateľa aprojektanta. 3. NedosN edostatky projekt jektov v staviebs V projektovej dokumentácii predkladanej na stavebné konanie alebo aj pre potreby znaleckého posúdenia sa najčastejšie vyskytujú nasledujúce nedostatky: nekompletnosť architektonicko-stavebného riešenia alebo neprimerané zjednodušenia návrhu, neúplnosť projektovej dokumentácie, nerešpektovanie základných zásad navrhovania stavieb, zanedbanie typológie, nedostatočná znalosť nových materiálov a ich technických parametrov, nedostatočná znalosť platnej legislatívy, noriem a predpisov, nevhodný návrh nosného systému s nedostatkami konštrukčného riešenia. Tieto nedokonalosti technickej dokumentácie sa prenášajú do realizácie stavebného diela. Ich kombinácia s imperfekciami ďalších činností súvisiacich s výstavbou vedie k vzniku defektov. Stanovenie príčin porúch patrí preto k obtiažnym úlohám. Takmer každý prípad poškodenia konštrukcie je individuálnym problémom a rieši sa zvláštnym postupom. Nie je preto možné formulovať podrobné pravidlá a vypracovať metodiku na identifikáciu príčin porúch a návrh ich rekonštrukcie. Napriek tomu sa najzávažnejšie príčiny porúch dajú charakterizovať ako dôsledok: začatia stavby s nedokonalým projektom, zmenami projektu v priebehu výstavby, neodbornou realizáciou stavebných prác, nedodržaním technológie stavebných procesov, nedostatočnou kvalitou stavebných materiálov, premáhaním nosných konštrukcií v štádiu výstavby alebo exploatácie, neadekvátnou alebo zanedbanou údržbou. Chyby projektových prác môžu byť dvoch typov, a to: právne chyby, faktické (technické) chyby. 4 Právne chyby sa neprejavujú v štádiu realizácie a užívania stavebného diela. Objednávateľ projektových prác ich zistí pri preberaní projektu, alebo pri jeho prerokovaní na úrovni zainteresovaných orgánov štátnej správy, alebo v priebehu stavebného konania. Patrí k nim spracovanie dokumentácie v menšom rozsahu, skladbe alebo mierke ako vyžadujú legislatívne predpisy, prípadne zmluva o dielo, ktorú uzavrel objednávateľ s projektantom na spracovanie projektovej dokumentácie. Ich odstránenie si objednávateľ nárokuje formou prepracovania a doplnenia dokumentácie v dohodnutej záručnej dobe alebo zo zákona znížením ceny podľa ustanovení Občianskeho zákonníka [6] resp. Obchodného zákonníka [7]. Faktické chyby projektovej dokumentácie sa prenášajú do realizácie stavebného diela. Keď majú skrytý charakter prejavia sa až počas exploatácie stavebného diela. Vznikajú vedomým alebo nevedomým porušením požiadaviek na stavbu, návrhom nevhodných materiálov, chybnými technickými výpočtami, nesprávnym predpokladom o zaťažení, nedodržaním noriem a technologických postupov. Tieto nedostatky spôsobujú vážne poruchy alebo až havárie nosných konštrukcií. Identifikovať podiel chýb projektu na porušení stavebného diela sa javí ťažkou úlohou, pretože na ich existencii sa podieľa aj dodávateľ stavby. Podľa ustanovení Občianskeho [6] alebo Obchodného zákonníka [7] má evidentné chyby v projektovej dokumentácii dodávateľ signalizovať, prípadne chybne navrhnuté konštrukcie nerealizovať. Navyše dodávateľa viažu ustanovenia stavebného zákona [2]. Ukladajú mu povinnosť realizovať stavby a stavebné práce iba v súlade s platnými technickými požiadavkami na výstavbu a uplatňovať výlučne vhodné stavebné materiály. 4. PosudzP osudzovanie nedostatk atkov v projekt jektových a súvisiacich prác Investičná výástavba je komplikovaným procesom nielen z technického ale aj právneho hľadiska. Jej priebeh ako aj dôsledky porušenia vzťahov a záväzkov upravujú ustanovenia viacerých odvetví právneho poriadku. Vzťahy v stavebnom procese medzi podnikateľskými subjektmi upravuje Obchodný zákonník [7]. Medzi občanmi navzájom alebo občanom a podnikateľským subjektom platí zase Občiansky zákonník [6]. Na trestné činy a prečiny, ktorých sa jednotlivci dopustili v súvislosti s investičnou výstavbou sa vzťahujú ustanovenia trestného práva [8]. Zodpovednosť a právne dôsledky za chyby, ktoré sa na stavbe vyskytnú ako aj porušenie záväzkov v priebehu výstavby treba posudzovať z hľadiska uvedených právnych predpisov. Podľa 3 zákona 236/2000 Zb. [4], ktorým sa mení a dopĺňa zákon 138/1992 Zb. [3] o autorizovaných architektoch a stavebných inžinieroch, môžu autorizované osoby vykonávať projektovú činnosť: ZNALECTVO 3/2000

7 NEDOSTATKY PROJEKTOVÝCH PRÁC A ICH POSUDZOVANIE sústavne vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, v mene a na zodpovednosť právnickej osoby ako jej zamestnanec. Vprvom prípade projektant vykonáva svoju činnosť ako podnikateľský subjekt. Za vzniknuté škody a nedostatky ručí celým svojím majetkom. Na projektanta ako zamestnanca sa vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce [9]. Ručiteľom dodávky prác je jeho zamestnávateľ, ktorý odberateľovi garantuje kvalitu stavebného diela. Keď je zhotoviteľom stavby podnikateľský subjekt a odberateľom občan, príslušné právne vzťahy a tým tiež zodpovednosť za nedostatky upravuje občiansky zákonník [6]. Z hľadiska nekvality dodávky je dôležité ustanovenie 637. Pri nekvalitnom materiále, ktorý bráni riadnemu vyhotoveniu diela je zhotoviteľ povinný na túto skutočnosť dodávateľa materiálu upozorniť. Rovnakú povinnosť má zhotoviteľ aj vtedy, keď dodávateľ žiada zabudovať materiál nevhodným postupom. Zhotoviteľ zodpovedá za nedostatky vecí vyrobených na zákazku po ich prevzatí počas záručnej doby. Po zhotovení a prevzatí stavby investorom platí záručná doba. Zvláštnym dodatkom sa môže stanoviť, že na niektoré časti môže byť záručná doba kratšia, najmenej však osemnásť mesiacov. Keď investor prevzal stavbu až po dohodnutom termíne, záručná doba plynie už odo dňa, keď mal povinnosť dielo prevziať. Práva zo zodpovednosti za nedostatky treba uplatniť v záručnej dobe, pretože inak zanikajú. Zhotoviteľ pritom zodpovedá aj za chyby v projekte, keď na nich neupozornil a podľa nekvalitného projektu stavbu realizoval. Dodávka stavebných prác podľa Obchodného zákonníka [7] sa realizuje tiež na základe zmluvy o dielo podľa jeho ustanovení v 536 až 576. Pri chybách na stavbe, ktorých príčinou sú nedostatky projektu, je zhotoviteľ povinný podľa 551 upozorniť na túto skutočnosť investora. Keď signalizované chyby prekážajú riadne vykonávať stavbu, zhotoviteľ musí stavebné práce v nevyhnutnom rozsahu prerušiť až do doby výmeny chybných častí. Zhotoviteľ po splnení oznamovacej činnosti nezodpovedá za nemožnosť dokončenia diela alebo za nedostatky dodaného stavebného objektu, keď investor písomne trval na jeho dokončení. Inak je zhotoviteľ zodpovedný za chyby projektu v rozpore so základnými požiadavkami na stavbu, technologickými pravidlami, bezpečnosťou práce počas realizácie diela a v záručnej dobe. V prípade spôsobenej škody, zhotoviteľ ju musí investorovi nahradiť. Keď sú práce na projekte vykonávané fyzickou osobou v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy, dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, vzťahujú sa na ňu sankcie za nedostatky a chyby podľa ustanovení Zákonníka práce [9]. Zamestnanec zodpovedá za škodu spôsobenú zavineným porušením povinnosti pri plnení zadaných pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi. Povinný je nahradiť skutočnú škodu za chybný projekt alebo jeho časť a to v peniazoch, ak škodu nemôže odčiniť uvedením do správneho stavu. Výška náhrady škody z nedbalosti nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca pred porušením povinnosti, ktorou spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak škoda bola spôsobená v opilosti, ktorú si sám privodil, alebo po požití iných omamných prostriedkov. Ak ide o úmyselne spôsobenú škodu, zamestnávateľ môže požadovať úplnú náhradu. Ak zamestnávateľovi za škodu zodpovedá niekoľko zamestnancov, každý z nich je povinný uhradiť pomernú časť škody podľa príslušnej miery zavinenia. Náhrada škody sa neznižuje pri úmyselnom spôsobení. Významnejšie poruchy a chyby stavieb môžu byť spojené aj s trestnou činnosťou podľa zákona 140/1961 Zb. [8]. Z hľadiska tohto trestného zákona môžeme v súvislosti s investičnou výstavbou hovoriť o: hospodárskych trestných činoch, všeobecne nebezpečných trestných činoch (nekalá súťaž, autorské práva), všeobecnom ohrození života a zdravia. Riadiaci pracovník, ktorý v úmysle zabezpečiť organizácii neoprávnené výhody vydá príkaz alebo súhlas s dodaním zvlášť chybného výrobku alebo prác, zatají pritom podstatné chyby, ktoré sú mu známe, je v zmysle trestného práva stíhaný. Pokyn môže tiež prikazovať spáchanie trestného činu. Pokiaľ o tom pracovník vie, nesmie ho vykonať. Navyše má ešte podľa trestného zákona oznamovaciu povinnosť. Keď ju nesplní, môže byť za neprekazenie alebo neoznámenie trestného činu stíhaný. 5. Posudok P stavbs vby y realizr ealizovanej j podľa nekvalitného projektu Zásobníky sypkých surovín s celkovou kapacitou 640 m 3 mali rozšíriť a zefektívniť prevádzku výrobne kŕmnych zmesí [10]. Situované sú preto medzi obilným silom a vlastným objektom výrobne (obr. 1). V priebehu výstavby investor konštatoval nadmerné odchýlky od správnej polohy a výrazné zmeny v dispozícii objektu. Predložená projektová dokumentácia pre potreby znaleckého posudku sa ukázala ako nedostačujúci podklad pre realizáciu tejto relatívne náročnej konštrukcie. Statický výpočet ako jej s účasť nezodpovedal výkresovej dokumentácii. Nadimenzované konštrukčné prvky boli vo výkresoch pozmenené. Neriešil ani detaily spojov a uloženia konštrukcie. Roznášacie kotevné dosky medziľahlých stĺpov z dvoch rúr TR 152.5, v statickom výpočte uvažovaných ako z TR 168.8, uložili priamo na vrchnú asfaltovú vrstvu podkladu z prefabrikovaných železobetónových panelov (obr. 2). Votknutie do základovej pätky na stavbe nezaistili, pretože žiadne zemné práce ani betonáž základov doteraz nerealizovali. Na vnútornej strane zásobníky podopreli prievlakmi z valcovaného profilu I 500. Napriek symetrii preberaných akcií od tiaže nesenej konštrukcie, prievlaky na vonkajšej strane sú zhotovené len z 2U 200 (obr. 1). Ich prepočet pre navr- 5

8 NEDOSTATKY PROJEKTOVÝCH PRÁC A ICH POSUDZOVANIE hovaný účel objektu ukázal až 2,5 násobne prekročenie ich medznej únosnosti. Navyše nespĺňajú ani kritérium medzných priehybov. Dokumentácia neriešila uloženie nosníkov na múroch a stropoch priľahlých budov. Bez detailnejšieho overenia priečly novej konštrukcie privarili na existujúce už zaťažené stĺpy (obr. 3). Obr. 1. Zásobníky a ich podperná konštrukcia z prievlakov a stĺpov Obr. 3. Zvarový prípoj priečle na stĺp pod zaťažením Obr. 2. Uloženie medziľahlých stĺpov na teréne bez vhodného kotvenia Predpokladaný projektový zámer na podklade predloženej dokumentácie sa ukázal iba ťažko dosiahnuteľný. Vyžadoval by neobvyklé zásahy do doteraz postaveného objektu, pretože množstvo nedostatkov v technickej dokumentácii sa prenieslo do realizácie stavby. Investor na podklade záverov znaleckého posudku odstúpil od zmluvy a požiadal o demontáž ako aj uvoľnenie stavebného priestoru. Literatúra [1] Zákon Slovenskej národnej rady č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov [2] Zákon Slovenskej národnej rady č. 237/2000 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov o zmene a doplnení niektorých zákonov [3] Zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch [4] Zákon Slovenskej národnej rady č. 236/2000 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch a zákon o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov [5] Vyhláška FMTIR č. 85/1976 Zb. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii v znení neskorších predpisov [6] Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník [7] Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník [8] Zákon č. 140/61 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov [9] Zákon č. 65/1965 Zb. Zákonník práce v znení neskorších predpisov [10] BUJŇÁK, J.: Posúdok stavby Zásobníky sypkých surovín 640 m 3 pre investora Poľnonákup, ÚSI ZNALECTVO 3/2000

9 INFORMÁCIA O VZNIKU ASOCIÁCIE ZNALCOV A ZNALECKÝCH ORGANIZÁCIÍ OHODNOCUJÚCICH MAJETOK Dáša Lenčešová * INFORMÁCIA O VZNIKU ASOCIÁCIE ZNALCOV A ZNALECKÝCH ORGANIZÁCIÍ OHODNOCUJÚCICH MAJETOK Dňa sa konalo ustanovujúce valné zhromaždenie Asociácie znalcov a znaleckých organizácií ohodnocujúcich majetok občianskeho združenia, ktorého členovia sú znalci fyzické osoby a znalecké organizácie, zapísané v príslušných zoznamoch MS SR a krajských súdov, ako aj iné fyzické a právnické osoby, ktorých odborná činnosť je v súlade s činnosťou asociácie. Cieľom činnosti Asociácie znalcov a znaleckých organizácií (AZOZ) je zastupovať, chrániť a presadzovať oprávnené záujmy svojich členov, dbať na riadny výkon odbornej činnosti svojich členov, sledovať a chrániť jej profesionálnu úroveň a všeobecnú autoritu znalcov, utvárať predpoklady pre ďalšie vzdelávanie svojich členov, podieľať sa na zvyšovaní profesionálnej úrovne, poskytovať svojim členom metodické, poradenské a konzultačné služby, spolupodieľať sa na tvorbe všeobecne záväzných predpisov a iných legislatívnych úprav v znaleckej činnosti najmä v spolupráci s MS SR a ďalšími orgánmi štátnej správy, definovať a prijímať etický kódex znalcov a dohliadať na jeho plnenie, zabezpečovať spoluprácu s inými znaleckými inštitúciami, združeniami a obdobnými organizáciami vrátane zahraničných, organizovať odborné podujatia, vydávať metodické materiály a odborné publikácie. Asociácia znalcov a znaleckých organizácií ohodnocujúcich majetok na svojom ustanovujúcom valnom zhromaždení schválila stanovy a zvolila svoje orgány. Za členov predstavenstva AZOZ boli zvolení: Ing. Jozef Greňo (EU Bratislava ), Ing. Zita Zemková (VÚB Bratislava), Ing. Pavol Skála a Ing. Dáša Lenčešová, PhD. (zástupcovia znaleckých organizácií) a Ing. Ľubomír Hurajt (ŽU Ústav súdneho inžinierstva Žilina). Za členov dozornej rady boli zvolení: prof. Ing. Štefan Majtán, PhD. (EU Bratislava), Ing. Milan Nič, PhD. (STU Ústav súdneho znalectva SvF Bratislava), doc. Ing. Július Veselko, CSc. (ŽU ÚSI Žilina). Za členov disciplinárnej komisie boli zvolení: doc. Ing. Ivan Hyben, CSc., Ing. Ladislav Retzer, Ing. Miroslav Džupinka. Následne po ukončení valného zhromaždenia sa na svojom prvom zasadnutí zišlo novozvolené predstavenstvo. Predstavenstvo AZOZ plní úlohy uložené stanovami a vnútornými predpismi, hlavne však riadi činnosť odborných sekcií, predkladá rozpočet na schválenie valnému zhromaždeniu, menuje členov výkonného výboru, usmerňuje činnosť ostatných orgánov AZOZ, zabezpečuje plnenie hlavných úloh AZOZ. V súlade so stanovami boli spomedzi členov predstavenstva zvolení jeho predseda a podpredseda, ktorými sa na obdobie jedného roka stali Ing. Dáša Lenčešová, PhD. a Ing. Pavol Skála. Následne predstavenstvo menovalo výkonný výbor, ktorého predsedom sa stal Ing. Milan Kubica (EU Bratislava) a členmi Ing. Mikuláš Szilágyi, CSc. (EU Bratislava) Ing. Alica Bartúňková (VÚB Bratislava). Výkonný výbor zabezpečuje plnenie koncepčných a operatívnych úloh, ktoré mu deleguje valné zhromaždenie a predstavenstvo AZOZ. Asociácia znalcov a znaleckých organizácií ohodnocujúcich majetok má úprimnú snahu zvyšovať kvalitu činnosti a práce svojich členov, pričom za svoj strategický cieľ si okrem vyššie spomenutých úloh kladie zvýšenie komunikácie a spolupráce s Ministerstvom spravodlivosti SR, Ministerstvom financií SR, krajskými súdmi a inými štátnymi orgánmi, vysokými školami (hlavne ekonomickými a technickými univerzitami) pri plnení úloh vyplývajúcich zo znaleckej činnosti, najmä však svojou účasťou na práci v poradných orgánoch, vyjadrovaním stanovísk k legislatívnym úpravám, iniciovaním legislatívnych zmien a zabezpečovaním vzájomnej informovanosti. Asociácia znalcov a znaleckých organizácií ohodnocujúcich majetok úprimne uvíta spoluprácu i s inými právnickými či fyzickými osobami, ktorých odborná činnosť pomôže zvýšiť odbornú a profesionálnu úroveň znaleckej činnosti. Kontakt: Asociácia znalcov a znaleckých organizácií ohodnocujúcich majetok, Záhradnícka 68, Bratislava Predsedníčka predstavenstva: Ing. Dáša Lenčešová, PhD. tel.: 07/ , fax: , lencesova@nextra.sk. Predseda výkonného výboru: Ing. Milan Kubica, tel.: 07/ , fax: 07/ , corpora@ba.telecom.sk. V Bratislave * Ing. Dáša Lenčešová, PhD., predsedníčka predstavenstva Asociácie znalcov a znaleckých organizácií ohodnocujúcich majetok 7

10 SEMINÁR O VYHLÁŠKE č. 255/2000 Z. z. O STANOVENÍ HODNOTY PODNIKU V EKONOMICKÝCH Mikuláš Szilágyi * SEMINÁR O VYHLÁŠKE č. 255/2000 Z. z. O STANOVENÍ HODNOTY PODNIKU V EKONOMICKÝCH ZNALECKÝCH ODBOROCH Dňa 20. novembra 2000 sa zišlo v Centre ďalšieho vzdelávania Ekonomickej univerzity v Bratislave takmer 100 znalcov a pracovníkov znaleckých ústavov a organizácií na odbornom seminári s cieľom objasniť potrebu a postup vzniku vyhlášky č. 255/2000 Z. z., jej základné ustanovenia a ich aplikácie v znaleckej praxi. Seminár zorganizoval Inštitút analýz a ohodnocovania majetku Centra ďalšieho vzdelávania ekonomickej univerzity v Bratislave. Seminár otvoril a moderoval prof. Ing. Štefan Majtán PhD., vedúci Inštitútu analýz a ohodnocovania majetku a vedúci Podnikovohospodárskej katedry na Fakulte podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave. Privítal účastníkov a zdôraznil, že seminár si položil za cieľ objasniť potrebu a genézu vzniku novej vyhlášky, zdôvodniť teoretické zdroje a východiská vyhlášky, objasniť a zjednotiť pojmy a metódy, ktoré vyhláška obsahuje. Uviedol, že Inštitút analýz a ohodnocovania majetku je a bude miestom, ktoré je pripravené na výmenu názorov rôznych znaleckých odborov a odvetví, pričom dôraz bude orientovaný predovšetkým na ekonomické znalecké odbory. Ing. Jozef Greňo, pracovník Podnikovohospodárskej katedry Ekonomickej univerzity v Bratislave vo svojom referáte hovoril o teoretických východiskách vyhlášky a o štruktúre a obsahu príloh, ktoré sa týkajú ekonomických znaleckých odborov. Zdôraznil, že na znalecké stanovenie hodnoty je možné použiť len niektorú z piatich metód, ktoré sú uvedené vo vyhláške. V prílohe č. 1 vzniká najčastejšie otázka, ktorú z metód použiť: majetkovú či podnikateľskú. Podľa literárnych zdrojov by mala mať prím podnikateľská metóda. Na to však treba adekvátne podnikateľské prostredie. Preto aj majetková metóda plní v súčasnej praxi stále dôležitú úlohu. Podnikateľská metóda je v prílohe č. 1 vyhlášky definovaná dosť široko. Explicitne sledované obdobie musí byť dostatočne dlhé na to, aby sme stanovili trvalú hodnotu. Vážnym rozhodnutím je stanovenie hodnoty nadbytočného neupotrebiteľného majetku. Dôležité je stanoviť diskont vlastného a cudzieho kapitálu. Vo všetkom však je potrebné, aby znalec postupoval na základe preskúmateľných údajov. Likvidačnú metódu možno stanoviť dvoma spôsobmi, buď stanoviť hodnotu podniku ako celku, alebo ako súčet jeho častí. Výsledok podľa jednotlivých metód nemusí byť rovnaký. V hodnote celku môže byť rad skrytých dlhov, najmä ekologických. Dôležité je, že znalec musí použiť metódu, ktorú nariadil sudca. V kombinačnej metóde nie sú váhy stanovené fixne. Otvorené sú koeficienty za priemer odvetví, ktoré treba dopracovať. Porovnávacia metóda v podmienkach malej slovenskej ekonomiky, kde niet vzorových podnikov ani príslušných etalonov, je dosť problematická. Stanovenie hodnoty nehmotného investičného majetku zaznamenalo proti minulosti najväčšiu zmenu. V predchádzajúcich normách vlastne nebolo nič. Starý federatívny predpis je nepoužiteľný. Väčšina majetku nie je ocenená a je dosť priemyselných výrobkov, ktoré nie sú a z hľadiska úniku informácií ani nemôžu byť chránené. Softvér má často hodnotu nosičov. Poskytnuté preddavky na NHIM vždy treba brať vo vzťahu k požiadavkám. Prílohami, ktoré sú pre stanovenie hodnoty zložiek majetku podniku sa podrobnejšie nezaoberal. Upozornil však na neprecíznosť strojárskeho a elektrikárskeho prístupu, kde hodnota výťahov je stanovená rôzne. Hodnotu ostatných podielových cenných papierov môžu stanoviť len znalecké organizácie. Ďalej poukázal na problémy, ktoré súvisia s hodnotou zásob. Vždy treba zohľadniť potreby výrobného procesu a podľa toho aj koeficienty objektivizácie. Upozornil na úplnú absenciu znalcov, ktorí sú schopní stanoviť hodnotu zvierat, ich úžitkovosť a porovnateľné etalóny. Často sa môžu vyskytnúť aj neupotrebiteľné zásoby, ktorých hodnota je záporná. Pri stanovení hodnoty pohľadávok sa problém metodicky zužuje na to, že znalec nie je schopný dopracovať sa k objektívnym údajom o platobnej schopnosti dlžníka, ktorý často nie je ochotný komunikovať. Je to vlastne know-how a skúsenosť znalca či znaleckej organizácie, aby posúdila koeficient vymožiteľnosti pohľadávky. V rámci stanovenia hodnoty finančného majetku sa môžu vyskytnúť ceniny bez hodnoty. Cudzie pasíva znižujú objektivizovanú hodnotu pasív. Ing. Ivan Peschl zkonzultačnej firmy PP Consult Bratislava diskutoval na tému teoretické východiskové stanovenie sadzby diskontu. * Ing. Mikuláš Szilágyi, CSc, manažér, Inštitút analýz a ohodnocovania majetku EU, Bratislava 8 ZNALECTVO 3/2000

11 SEMINÁR O VYHLÁŠKE č. 255/2000 Z. z. O STANOVENÍ HODNOTY PODNIKU V EKONOMICKÝCH Doc. Ing. Božena Hrvoľová, CSc. z Katedry podnikových financií hovorila o problematike oceňovania akcií. Je možné oceniť ich rôznym spôsobom. Vyjadrujú nasledovné kategórie, ktoré sú spojené s oceňovaním akcií: nominálna hodnota, účtovná hodnota, likvidačná hodnota, reprodukčná hodnota, substitučná hodnota, trhová cena (kurzy) akcie na sekundarných trhoch, vnútorná hodnota, emisný kurz akcie. V teórii i praxi vyspelých trhov sa možno stretnúť s rôznymi metódami, podľa ktorých možno určiť vnútornú cenu akcie. Demonštrovala štyri skupiny modelov a) modely diskontovaných dividend b) modely NPVGO (čistej súčasnej hodnoty rastových príležitostí) c) ziskové modely d) model voľného cash flow Ing. Milan Kubica, riaditeľ a.s. CORPORA Bratislava a pracovník Podnikovohospodárskej katedry Fakulty podnikového manažmentu informoval o genéze vyhlášky a podnetoch, ktoré ju iniciovali a postupoch jej vypracovania. Zdôraznil, že vznikla v rámci novely zákona o konkurze a vyrovnaní. Zdôraznil, že vedome a cielene sa vo vyhláške nepoužíva pojem trhová hodnota, ale všeobecná hodnota. Vydanie novely zákona o konkurze a vyrovnaní sa dotklo a súvisí s 28 legislatívnymi zmenami. Treba si uvedomiť, že vyhláška č. 255/2000 Z. z. je prvou. Doteraz existovali len štandardy. V ďalšom hovoril o seminári, ktorý sa konal a tom, že v tom čase sa uskutočnilo aj ustanovujúce valné zhromaždenie Asociácie znalcov a znaleckých organizácií ohodnocujúcich majetok. Jej cieľom je najmä: zastupovať chrániť a presadzovať záujmy svojich členov a vytvoriť potrebné predpoklady pre aktívnu spoluprácu všetkých záujmových skupín, ktoré sa v množine fyzických znalcov a znaleckých organizácií ohodnocujúcich majetok vyskytujú. Ďalej hovoril o orgánoch a zámeroch AZOZ. Prof. Ing. Ján Porvazník, CSc. riaditeľ Centra ďalšieho vzdelávania Ekonomickej univerzity v Bratislave hovoril o zámeroch CĎV EU vo výchove a vzdelávaní. Sú vypracované a vo vzdelávacej praxi sa realizujú 2 projekty špecializovaného štúdia znalectva v ekonomických odboroch, a to v odbore Ekonomika a podnikanie a v odbore Podnikové hospodárstvo. Práve v tomto mesiaci boli otvorené 2 špecializované kurzy. Je pripravený projekt špecializovaného štúdia na oceňovanie cenných papierov a ďalšie, ktoré spoločenská prax a najmä edukačné potreby znalcov a znaleckých organizácií prinesú. Ďalej poukázal na potrebu vydiskutovať si vo vnútri znaleckej obce pojmy a terminológiu, ktorá je v novej vyhláške použitá. Treba si uvedomiť, že keď oceňujeme, vychádzame zo zákona o účtovníctve. Keď stanovujeme hodnotu, o ktoré pojmy sa oprieme. Sú tu prázdne miesta a treba vytvoriť vhodné pracovné podmienky pre dotvorenie vyhlášky. Prof. Majtán hovoril o tom, že na Fakulte podnikového manažmentu vytvárajú postupne odborné a vedeckovýskumné zázemie znaleckej činnosti. Usilujú o vytvorenie študijného smeru. Ďalej hovoril o poznatkoch z rokovaní o súčasných smeroch rozvoja znaleckej činnosti v Českej republike a na VŠE v Prahe. Ing. Štefan Fabián, riaditeľ INTEAUDIT Prešov, poukázal na to, že účtovníctvo a finančná analýza sú východiská znaleckého posudku. Je potrebné urobiť výklad niektorých pojmov. Napríklad odčerpateľné zdroje treba vysvetliť nielen ako pojem, ale aj v prípadoch, keď je podnik v zisku, alebo v strate. Zmyslom podnikania nie je len dosahovanie zisku. Poukázal na problém porovnávacej metódy, no zároveň aj na to, koho s kým porovnať. Pojem klasifikované pohľadávky bol prevzatý do znaleckej terminológie z bankovníctva. Prihlásil sa za členstvo v AZOZ a zároveň odporučil asociácií vytvoriť v rámci jej štruktúry metodickú komisiu, s cieľom iniciovať a dotvárať metodické postupy a usmernenia. Ing. Miroslav Džupinka, CSc. INTERAUDIT Trenčín, konštatoval, že je dobre, že vyhláška vyšla. Vyžaduje to väčšiu zodpovednosť znalca a znaleckých organizácií. Ing. Anna Šamová vyslovila požiadavky zjednotiť terminológiu, s cieľom ujasniť ich a určiť vzájomné väzby. Ing. Mikuláš Szilágyi, CSc. IAOM Bratislava hovoril o tom, že vyhláška hovorí o stanovení hodnoty podniku, jej časti a zložiek majetku podnikov, preto treba dať dohromady znalcov v ekonomických znaleckých odboroch, ale aj v stavebníctve, strojárstve, elektrotechnike a doprave, aby na spoločnej platforme vytvorili účinné metodické usmernenie. Ďalej informoval, že v rámci ČĎU EU bol zložený certifikačný orgán pre softvér využívaný v ekonomických znaleckých odboroch. Ing. Jaroslav Belaj bývalý pracovník ÚSI Žilina, poukazoval na to, že je nesprávne spájať znalecké posudky s konkurzom o vyrovnaní. Pre znalecké posudky a ich spracovanie je rozhodujúci účel vypracovania a ten môže byť rôznorodý. Znalecká prax predbehla znaleckú teóriu. Z toho vyplývajú dva atribúty. Znalecká činnosť si vyžaduje vysokú profesionalitu a nemalo by ju riadiť ministerstvo spravodlivosti, po druhé je treba vypracovať kódex znalcov. Sú aj mnohé chyby, je však treba s vyhláškou pracovať, vysvetľovať a zjednocovať terminológiu. Vyskytujú sa dva druhy koeficientov. Tie, ktoré konfigurujú stav majetku a tie, ktoré konfigurujú majetok vo vzťahu k trhu. Oba vytvárajú priestor pre znalcov. Treba využiť asociácie a najmä zázemie ústavu, ktoré sa problematikou profesionálne zaoberá. Ing. Ján Bocan znalec odboru stavebného upozornil na to, že znalecká činnosť nie je biznis a požadoval intenzívnejšie vzdelávanie znalcov. Ing. Milan Kubica existuje judikát najvyššieho súdu SR, že znalecká činnosť nie je podnikateľská činnosť a informoval o potrebe dať v tomto smere podnety legislatívcom. 9

12 METÓDA STANOVENIA ŽIVOTNOSTI SPEVNENÝCH PLOCH Ing. Ján Podmajerský AJPO, s. r. o. Stupava požadoval presadiť právne i ekonomické požiadavky znalcov. Ing. Matielig, SERVICO, s. r. o. Bratislava, požadoval, aby rokovanie seminára bolo zdokumentované a zároveň postúpené kompetentným orgánom. Ing. Ladislav Retzer PEK Bratislava, sformoval pripomienky, ktoré treba vo vyhláške zjednotiť a ktoré postúpil AZOZ-u. Záverom prof. Majtán zhodnotil priebeh seminára, poďakoval účastníkom za tvorivý prístup a námety pre ďalšiu prácu. Na základe priebehu diskusie a vznesených námetov boli prijaté odporúčania: Tvorcom vyhlášky MS SR Urýchlene vydať oficiálne metodické uznesenie vrátane výkladu pojmov uvedených vo vyhláške 255/2000 Z. z. Asociácii znalcov a znaleckých organizácií. Vytvoriť v štruktúre svojich orgánov metodickú komisiu. Centrum Ďalšieho vzdelávania Ekonomickej univerzity: Pokračovať v edukačných aktivitách vo vzdelávaní znalcov v ekonomických odboroch. Ján Greguš, Ľubomír Hurajt * METÓDA STANOVENIA ŽIVOTNOSTI SPEVNENÝCH PLÔCH 1.. Úvod Objektívne stanovenie životnosti stavieb je veľmi dôležité pre zistenie ceny nehnuteľností. Všetky stavebné objekty sú počas užívania vystavené pôsobeniu rôznych vplyvov, ktoré viac či menej ovplyvňujú ich životnosť. Pre oceňovanie vonkajších úprav, ako sú spevnené plochy (chodníky pre peších a cyklistov, odstavné a parkovacie plochy, pozemné komunikácie pre motorové vozidlá a iné spevnené plochy) má znalec na základe svojich odborných znalostí a v zmysle vyhlášky možnosť stanoviť predpokladanú životnosť s prihliadnutím na konštrukčné vyhotovenie spravidla od 25 do 50 rokov pri opotrebení najviac 85 %. Cieľom príspevku je oboznámiť znalcov s metódou, ktorá mu umožní objektívne a preskúmateľne stanoviť životnosti spevnených plôch. Navrhnutá metóda vychádza z metód hodnotenia stavu vozoviek, kde podkladom na hodnotenie sú výsledky vizuálnych prehliadok a metódy stanovenia životnosti faktormi vplývajúcími na životnosť stavebných objektov. 2. FaktF aktory y vplývajúce na životnosť spes pevnených plôch Pri stanovení životnosti touto metódou sú na základe vizuálnych prehliadok zohľadnené poruchy podľa ich okamžitého stavu a závažnosti koeficientom stavu vozovky Ksv. Samotná definícia poruchy dáva len informáciu o type, nie však o závažnosti poruchy. Pričom tá istá porucha bude mať rôznu závažnosť. Zatriedenie porúch vykonáme pomocou katalógu porúch vozoviek. Miera závažnosti poruchy sa môže vyjadriť slovne alebo číselne. Miera závažnosti poruchy k zp Poruchu možno ťažko rozoznať 1,0 0,9 Poruchu možno ľahko rozoznať, jej okamžitý význam je malý 0,8 0,7 Porucha je vzhľadom na jej následky významná 0,6 0,5 Porucha je závažná 0,4 0,3 Porucha je veľmi závažná 0,2 0,1 Koeficient stavu vozovky možno vyjadriť vzťahom: kde: K sv k sv i k zp i A i K sv k sv i k zp i. A i / 100, koeficient stavu vozovky zistený na základe vizuálnej prehliadky čiastkový koeficient stavu vozovky k sv i k zp i. A i / 100 koeficient závažnosti i-tej poruchy percentuálny podiel plochy i-tej poruchy z celkovej plochy vozovky. Koeficient stavu vozovky môžeme ďalej upravovať koeficientmi K i (0,5 K i 2,0) zohľadňujúcimi ďalšie faktory vplývajúcimi na životnosť ako sú: * Ing. Ján Greguš, pracovník Mestského úradu Martin Ing. Ľubomír Hurajt, odborný asistent ŽU ÚSI Žilina 10 ZNALECTVO 3/2000

13 METÓDA STANOVENIA ŽIVOTNOSTI SPEVNENÝCH PLOCH kvalita projektu (správnosť navrhnutej konštrukcie z hľadiska zaťaženia, ochranou pred premŕzaním, konštrukčné detaily) príprava stavby (hydrogeologický prieskum je dôležitý podklad pre návrh celej konštrukcie vozovky) priebeh výstavby (použité technológie, kvalita materiálov a stavebných prác) priebeh užívania (zmena skupiny dopravného zaťaženia vozovky môže negatívne alebo pozitívne vplývať na celkovú životnosť) údržba (vykonávaním súvislej údržby nástrekmi, potermi je možné predĺžiť životnosť, zanedbná údržba môže skrátiť životnosť až na polovicu návrhovej životnosti) vykonaná rekonštrukcia (vykonaním niektorou z technológií rekonštrukcie dochádza k obnoveniu pôvodných technických parametrov vozovky, alebo aj k zvýšeniu týchto parametrov) zmena vodného režimu v podloží a iné, ktoré získame doplnením informáciami o: skladbe vozovky (projektová dokumentácia), vlastnostiach materiálov použitých na stavbu vozovky, dopravnom zaťažení, spôsobe užívania vozovky, klimatických a hydrologických podmienkach vozovky, údržbe a hospodárení s vozovkou. Obr. 1. Rozpad krytu zapríčinený zlou kvalitou použitého materiálu a klimatických podmienok Celkovú životnosť môžeme potom vyjadriť vzorcom: Z K. V, kde: Z zistená životnosť vozovky, spevnenej plochy K výsledný koeficient faktorov ovplyvňujúcich životnosť K K sv. K 1. K 2. K 3 K n V predpokladaná (návrhová) životnosť vozovky, spevnenej plochy s ohľadom na: konštrukciu vozovky, skupinu dopravného zaťaženia, projektom stanoveného účelu komunikácie. Obr. 2. Narušenie krytu dláždeného chodníka pri kanalizačnej šachte spôsobené strátou únosnosti podložia v mieste styku k.š. s konštrukciou chodníka 3. Príklady Pr. č. 1 Pre náš prvý príklad posudzujeme a stanovujeme životnosť prístupovej komunikácie k rodinnému domu, ktorej vek je 8 rokov a percentuálny vyskyt porúch na vozovke z celkovej plochy je: 15 % výtlky v obrusnej vrstve s mierou závažnosti 3 20 % rozpad povrchu krytu s mierou závažnosti 2 30 % plošná deformácia vozovky s mierou závažnosti 4. Výpočet životnosti: Z K. V, kde: V 15 rokov predpokladaná (návrhová) životnosť K výsledný koeficient faktorov ovplyvňujúcich životnosť kde: K K sv. K 1. K 2. K 3 K n K sv k sv i k zp i. A i / 100 K sv 0,6. 15 %/100 0,8. 20 %/100 0,4. 30 %/100 K sv 0,09 0,16 0,12 0,35 0,72 pre jednoduchosť predpokladamé: K 1. K 2. K 3 1 potom výsledný koeficient faktorov ovplyvňujúcich životnosť má hodnotu: K 0, ,72 11

14 METÓDA STANOVENIA ŽIVOTNOSTI SPEVNENÝCH PLOCH Typ poruchy Miera závažnosti poruchy k sv-i 4 5 Koeficient závažnosti k zp 1,0 0,9 0,8 0,7 0,6 0,5 0,4 0,3 0,2 0,1 výtlk v obrusnej vrstve 15 % rozpad povrchu krytu plošná deformácia vozovky bezporuchový stav 0,09 20 % 0,16 30 % 35 % Koeficient stavu vozovky 0,15 0,35 S k sv-i 0,72 Životnosť vozovky: Obr. 4. Štruktúrna porucha asfaltového krytu spôsobená nedostatočnou kvalitou podkladových vrstiev Z 0, rokov. Vek: 8 rokov. Životnosť: 11 rokov. Percento ročného opotrebenia: Pr 100 % / 11 r 9,09 % / rok. Opotrebenie: 8 r. 9,09 % / r 72,7 %. kde: V 10 rokov predpokladaná (návrhová) životnosť K výsledný koeficient faktorov ovplyvňujúcich životnosť K Ksv. K1. K2. K3 Kn kde: Ksv ksv i kzp i. Ai / 100 Pr. č. 2 Pre náš druhý príklad stanovujeme životnosť spevnenej plochy parkoviska pred obchodným domom, ktorá má vek 2 roky, bez viditeľných porúch. Ksv % /100 1 Typ poruchy Miera závažnosti poruchy k sv-i 4 5 Koeficient závažnosti k zp 1,0 0,9 0,8 0,7 0,6 0,5 0,4 0,3 0,2 0,1 bezporuchový stav 100 % Koeficient stavu vozovky 1 k sv-i 1 neprajavili sa poškodenia spôsobené ostatnými faktormi, preto: K1. K2. K3 1 potom výsledný koeficient faktorov ovplyvňujúcich životnosť má hodnotu: K 1. Životnosť spevnenej plochy: Obr. 3. Nevyhovujúci stav asfaltového chodníka, zapríčinený viacerými faktormi zanedbaná údržba, rozkopávkou, nadmerným zaťažením Výpočet životnosti: Z K. V, 12 Z rokov. Vek: 2 rokov. Životnosť: 10 rokov. Percento ročného opotrebenia: Pr 100 % / 10 r 10 % / rok. Opotrebenie: 2 r. 10 % / r 20 %. ZNALECTVO 3/2000

15 PREDPOKLADANÁ ŽIVOTNOSŤ KONŠTRUKČNÝCH PRVKOV BYTOVÝCH DOMOV 4. Záver Predpokladaný príspevok poslúži znalcom ako pomôcka pre objektívne a preskúmateľné stanovenie životnosti spevnených plôch. 5. Literatúra [2] FAŤALOVÁ, I., TOMKO, M.,VYPARINA, M.: Faktory ovplyvňujúce skutočnú životnosť stavebných objektov metóda stanovenia životnosti objektov (Znalectvo 3/97) [3] Vyhláška MF SR č. 465/1991 Zb. v znení č. 608/1992 Zb., č. 265/1993 Z. z. a č. 375/99 Z. z. [5] GREGUŠ, J.: Záverečná práca absolventa ÚSI Žilina 2000 [1] SCHLOSSER, F. a kol.: Cestné staviteľstvo III (EDIS ŽU Žilina 1998) Ivan Hyben * PREDPOKLADANÁ ŽIVOTNOSŤ KONŠTRUKČNÝCH PRVKOV BYTOVÝCH DOMOV PO ZMENÁCH INTENZITY POUŽÍVANIA 1.. Úvod Všetky stavebné objekty sú počas svojej životnosti vystavené pôsobeniu najrôznejších vplyvov. Tie vyplývajú z prostredia, prevádzky, ale aj z pôsobenia rôznych živelných pohrôm počas používania stavieb alebo z neodborných zásahov do konštrukčných prvkov. Po zmenách v spoločenských vzťahoch sa začali objavovať aj nové požiadavky na používanie stavieb. Vyplynulo to z dôvodov vzniku podnikateľskej činnosti, ktorá sa začala vyvíjať v nedostatočne pripravenom prostredí, prejavujúcom sa najmä v nedostatku vhodných prevádzkových priestorov. Preto časť obytných priestorov sa mení na prevádzkové a to tak v obytných domoch, najmä v centrách miest, ako aj v rodinných domoch, kde časť obytnej plochy sa začína využívať na obchodnú prípadne inú prevádzkovú činnosť. Zmena v užívaní priestorov automaticky so sebou prináša zmeny v intenzite používania stavieb a tým aj zvýšenie tohto vplyvu na životnosť stavby. Ak počas užívania stavieb sa menia požiadavky na ich prevádzku, objekt degraduje technicky a morálne, jeho hodnota sa znižuje a jeho prvky sú vystavené zvýšenému namáhaniu, často takému, na ktoré neboli pôvodne projektované. To sa zákonite prejaví na znížení ich životnosti a to napriek úpravám, ktoré sa na nich z hľadiska zmeny užívania vykonajú. 2. Technická T životnosť prvk vkov v domov Stavba existuje v konkrétnom obklopujúcom prostredí a v konkrétnych podmienkach užívania. Preto predpokladaná životnosť bytových domov nemôže vystihnúť skutočný čas, v ktorom sa stavba znehodnotí. Technická životnosť je doba od začatia užívania stavby (kolaudácia) až do času, kedy stavba technicky stratí schopnosť plniť svoju funkciu pri zohľadnení podmienok užívania. Technická životnosť stavieb teda zohľadňuje konkrétne podmienky, v ktorých stavba existuje. Je funkciou predpokladanej životnosti a vplyvov pôsobiacich na životnosť. Všeobecne možno uviesť: TŽ F (PŽ, TV) [roky], kde PŽ je predpokladaná životnosť stavby, TV je súhrn vplyvov pôsobiacich na životnosť. Vplyvy pôsobiace na prvky stavieb môžu mať charakter objektívny a subjektívny. Z tohto charakteru sa prejaví aj možnosť zásahu do ich predpokladanej životnosti s cieľom optimálneho predĺženia doby trvania stavieb. Medzi objektívne vplyvy možno zaradiť predovšetkým kvalitu projektového riešenia, kvalitu materiálov zabudovaných do prvkov dlhodobej životnosti. Ďalej to bude dodržanie technologických zásad a správnosť technologických postupov v priebehu výstavby. Prejavia sa ako výsledná kvalita vyhotovenia stavby. Ďalej to bude poloha stavby a vonkajšie vplyvy. Pod pojmom subjektívne vplyvy rozumieme tie, ktorých veľkosť možno cieľavedomou činnosťou človeka meniť. Tým možno aktívne vstupovať do životnosti prvkov stavieb. * Doc. Ing. Ivan Hyben, CSc., Stavebná fakulta, Technická univerzita Košice 13

16 PREDPOKLADANÁ ŽIVOTNOSŤ KONŠTRUKČNÝCH PRVKOV BYTOVÝCH DOMOV K subjektívnym vplyvom možno zaradiť: údržbu stavby a chátranie konštrukčných prvkov intenzitu používania stavby stavebné úpravy 3. Intenzit enzita a používania stavbs vby Intenzita používania stavby a jej prvkov sa významne podieľa na celkovej životnosti. Intenzita používania je priamo úmerná počtu jej užívateľov a spôsobu užívania stavby. V súčasnosti tento vplyv sa výrazne začína prejavovať najmä v súvislosti so skutočnosťami, že nedostatočná výstavba nových bytov zapríčiňuje prehustenie počtu obyvateľov v jestvujúcich bytoch. Preľudnenie bytu spôsobuje mechanické poškodzovanie konštrukčných prvkov a zariadení vo vnútri budovy z dôvodov ich nadmerného zaťažovania. Ako nový prvok vystupujú zmeny užívania časti alebo i celých stavieb. Zmena spôsobu užívania stavieb sa prejaví ako nový faktor, ktorý má za následok celý rad súvislostí pôsobenia na konštrukčné prvky. Pretože prvky stavieb boli projektované a dimenzované podľa pôvodného určenia, zmena užívania spôsobí ich predčasnú degradáciu a tým aj zníženie ich predpokladanej životnosti. To sa v konečnom dôsledku prejaví na životnosti celej stavby. Je pravdou, že vplyv intenzity používania možno zmierniť zlepšenou údržbou. No i tak stupeň opotrebenia pri intenzívnom používaní stavby sa zmení. Zhľadiska intenzity používania stavieb rozlišujeme štyri stupne, ktoré možno posúdiť len subjektívnym posúdením: Normálna (priemerná), nadpriemerná, značne silná a veľmi silná (agresívna). Vplyv intenzity používania stavby na jej technickú životnosť je uvedený v tab. č. 1. Za normálny stav možno považovať intenzitu zodpovedajúcu u obytných domov minimálnej veľkosti obytnej plochy stanovenú typologickými pravidlami pre jednotlivé kategórie bytov. Pri obytných stavbách to znamená splnenie požiadaviek definovaných v STN Odporúčané minimálne obytné plochy sú uvedené v tab. č. 2 Za normálny stav možno ďalej považovať. intenzitu zodpovedajúcu u obytných domov minimálnej veľkosti obytnej plochy stanovenú typologickými pravidlami pre jednotlivé kategórie bytov. Pri obytných stavbách to znamená splnenie požiadaviek definovaných v STN Podľa týchto ustanovení najmenšie odporúčané výmery miestností bytu sú uvedené v tab. č. 2 Vplyv intenzity používania stavby na technickú životnosť [lit. 1] Tab. 1 Stupeň, Stupeň intenzity používania Prirážka (zrážka) k predpokladanému počtu rokov životnosti [v rokoch] trieda obytné, občianske priemyselné poľnohospodárske stavby a administratívne stavby a prevádzkové stavby A normálny, (priemerný) B nadpriemerný do 5 do 5 do 5 C značne silný 5 až 8 5 až 8 5 až 10 D veľmi silný, (agresívny) 8 až 20 8 až až 15 Najmenšie odporúčané výmery miestností bytu. [lit. 3] Tab. 2 Charakteristika funkčného využitia miestnosti Najmenšia plocha Charakteristika funkčného využitia miestnosti Najmenšia plocha Obývacia izba bez stolovania 16 Obývacia izba so stolovaním 18 Obývacia izba bez stolovania s 1 lôžkom 16 Obývacia izba s úplným stolovaním a s 1 lôžkom 20 Pracovná kuchyňa 8 Kuchyňa s úplným stolovaním 12 Obytná kuchyňa nahrádzajúca obývaciu izbu 18 Obytná kuchyňa s 1 lôžkom nahrádzajúca 20 obytnú izbu Spálňa s 1 lôžkom 10 Spálňa s 2 lôžkami 14 Detská izba pre 2 deti 12 Detská izba pre 1 dieťa 8 Kúpeľňa a priestor na práčku 3,3 Kombinovaná kúpeľňa a WC 3,8 WC s bidetom 1,5 WC 1,0 (1,3) Komora v 1-2 izbovom byte 1,0 Komora v 3 a viac izbovom byte 1,5 Skrine v 1-2 izbovom byte 0,6 Komora v 3 a viac izbovom byte 1,0 14 ZNALECTVO 3/2000

17 PREDPOKLADANÁ ŽIVOTNOSŤ KONŠTRUKČNÝCH PRVKOV BYTOVÝCH DOMOV Z hľadiska domového vybavenia musia domy spĺňať funkčné aurbanisticko architektonické požiadavky v plnom rozsahu uvedenom v citovanej norme čl Odporúčané minimálne hodnoty počtu obytných miestností pre normálny stupeň intenzity používania stavieb sú uvedené v tab. č. 3 Najmenší počet obytných miestností Tab. 3 a odporúčané minimálne obytné plochy základných veľkostných skupinách bytov. [lit. 3] Základná Počet osôb Najmenší počet Najmenšia veľkostná v obytných obytných výmera plochy skupina bytov miestnostiach miestností bytu [m 2 ] malé stredné veľké Ako nadpriemerný stupeň intenzity používania možno považovať. intenzitu zodpovedajúcu možno u obytných domov forme nižšieho štandardu bývania charakterizovaného v prílohe D STN Nižší štandard bývania bude spočívať v: a) menšej než normou stanovenej minimálnej ploche miestností vbytoch zníženej u obývacej izby max. 30 % a u spálne a kuchyne max, 20 %. b) situovaní niektorého príslušenstva bytu mimo jeho vlastných priestorov, a to buď individuálne oddelených alebo ako spoločných. BIde o priestory na osobnú hygienu, na uskladnenie potravín, na umiestnenie záchodovej misy a pod. c) situovaní niektorého príslušenstva bytu priamo do obytných miestností, napr obytné kuchyne, skrine oddelené závesom, vstavané skrine na odkladanie upratovacích predmetov, priestorov na osobnú hygienu (okrem WC). d) nesplnení požiadaviek na prístupnosť a prepojenie miestností podľa STN e) menšej svetlej výške ako predpisuje STN , minimálne však 2300 mm f) menšom objeme miestností so šikmým stropom, ktoré sú určené na spanie ako min. 16 m 3 pre jednu osobu a 25 m 3 pre dve osoby. g) absencii odsávača pár nad sporákom alebo varičom. Okrem nižšieho štandardu môže negatívne vystupovať ešte aj menšia vybavenosť bytu a priestorov príslušenstva ako: absencia vstupného priestoru, zníženie vybavenia priestorov na varenie, osobnú hygienu, na umiestnenie záchodu, absencii štandardného spôsobu vykurovania redukciou na lokálne vykurovanie len pevnými palivami a len v obytných miestnostiach a pod. Značne silný stupeň intenzity používania sa prejaví v obytných domoch, ak normou stanovená plocha bude znížená o viac ako je stanovené vo forme nižšieho štandardu podľa prílohy D STN , prípadne ak v jednogeneračnom byte sú nútené bývať dve rodiny, čím dochádza k preľudneniu bytu. Preľudnenie bude spočívať v: a) menšej než normou stanovenej minimálnej ploche miestností vbytoch zníženej u obývacej izby viac ako 30 % a u spálne akuchyne viac ako 20 %, b) situovaní väčšiny súčastí príslušenstva bytu mimo jeho vlastných priestorov a to buď individuálne oddelených alebo ako spoločných, c) nesplnení požiadaviek uvedených pre nadpriemerný stupeň intenzity uvedené pod bodmi c, d, e, f g. Za veľmi silný (agresívny) stupeň intenzity používania u obytných domov možno považovať formu sociálnych bytov, kde v jednom byte je umiestnených viac rodín so spoločným bytovým vybavením. Tak isto tento stupeň sa prejaví pri zmene bytových domov na prevádzkové účely v prípadoch, ak zmena užívania bude obsahovať iné zariadenia ako sú odporúčané na integráciu do polyfunkčných obytných domov, v zmysle prílohy B STN Zaradenie do značne silného alebo veľmi silného stupňa intenzity používania stavby treba v prípadoch zmeny užívania časti alebo celej stavby citlivo zvážiť podľa počtu osôb pohybujúcich sa v priestoroch. Pri ostatných stavbách sa musí stanoviť stupeň intenzity používania technickým odhadom, čo vyžaduje skúsenosť posudzovateľa. Pri prevádzkových staviebách sa prejaví podľa intenzity činnosti v závislosti od druhu činnosti a od agresivity jej pôsobenia na konštrukčné prvky. Zmena intenzity používania stavby sa vždy prejaví na zmene životnosti konštrukčných prvkov. Porovnaním hodnôt uvedených pre jednotlivé stupne intenzity využitia uvedené v tab.1 je zrejmé, že zmena intenzity užívania sa môže prejaviť v zmene životnosti prvkov v rozsahu 5 až 20 %. Je však len jedným z vplyvov pôsobiacich na životnosť. Preto je potrebné posudzovať tento vplyv v nádväznosti na ostatné najmä na spôsob uskutočňovania údržby. Kvalifikované posúdenie zo strany znalca má preto významnú úlohu pri stanovení predpokladanej životnosti. 4. Záver Stavebný fond tvorí obrovský majetok, o ktorý sa treba starať. Všetky stavebné prvky sú počas svojho užívania vystavené celému komplexu vplyvov. Poznanie tohto komplexu má svoje výsledky v ekonomickom výsledku predstavujúcom úspory nákladov pri uží- 15

18 KOMENTÁR K VYHLÁŠKE MINISTERSTVA SPRAVODLIVOSTI SR č. 255/2000 Z. z. vaní stavieb. Poznanie problematiky predpokladanej životnosti prvkov stavieb je podkladom pre spracovanie užívateľských pomôcok pre zabezpečenie prevádzkyschopnosti a funkčnosti stavieb. Príspevok bol vypracovaný v rámci riešenia projektu VEGA č /97 Inžinierske metódy riadenia kvality v stavebníctve Lektoroval: Ing. Ľubomír Hurajt Literatúra [1] Kolektív: Životnosť stavebných materiálov a konštrukcií bytového domu. Publikácia ako výstup VTP 6-400/1999 In. Ministerstvo výstavby a verejných prác Slovenskej republiky 1999, ISBN X [2] KOLODZEJ, K.: Ohodnocovanie a oceňovanie nehnuteľností, SNTL Bratislava 1963; [3] STN Budovy na bývanie Peter Malík * POKRAČOVANIE KOMENTÁRA K VYHLÁŠKE MINISTERSTVA SPRAVODLIVOSTI SR č. 255/2000 Z. z. O STANOVENÍ HODNOTY PODNIKU, JEHO ČASTÍ A ZLOŽIEK MAJETKU PODNIKU TRETIA ČASŤ OSOBITNÉ USTANO ANOVENIA 8 Pohľadávky za upísané vlastné imanie Hodnota pohľadávok za upísané vlastné imanie sa stanovuje s prihliadnutím na skutočný stav upísania vlastného imania, stav jeho splatenia ku dňu ohodnotenia podľa ustanovení osobitného predpisu 10) so zreteľom na schopnosť dlžníka uhradiť svoj záväzok. Znalecká organizácia alebo znalec objektivizuje hodnotu pohľadávok za upísané vlastné imanie vždy, ak účtovná hodnota nezodpovedá týmto ustanoveniam. Pohľadávky za upísané vlastné imanie vznikajú predovšetkým pri vzniku kapitálových spoločností, keď upisovateľ základného imania (právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vkladá peňažné prostriedky do základného imania nového subjektu) vloží v hotovosti ku dňu zápisu spoločnosti len časť finančných prostriedkov. Zvyšný objem peňažných prostriedkov predstavuje pohľadávku, ktorej splatnosť je ohraničená obdobím jedného roka. Upisovateľ sa tak stáva dlžníkom subjektu, v ktorom realizoval vklad do základného imania. Objektivizácia pohľadávok za upísané vlastné imanie sa vykoná identifikovaním skutočných schopností a predpokladov upisovateľa základného imania v stanovenom čase a spôsobe svoj záväzok uhradiť. Podrobný spôsob objektivizácie pohľadávok za vlastné imanie je uvedený v prílohovej časti s názvom stanovenie hodnoty pohľadávok. Ak je pohľadávka za upísané vlastné imanie v nižšej ako nominálnej hodnote, potom je nevyhnutné zistený skutkový stav zohľadniť vo výške základného imania. 9 Inves estičný majetok Na účely tejto vyhlášky investičným majetkom je a) nehmotný investičný majetok, b) hmotný investičný majetok, c) finančné investície. Ako už bolo spomenuté, pri stanovení hodnoty majetku podniku sa z hľadiska rozsahu majetku vychádza z údajov účtovníctva. Preto aj definícia investičného majetku ako stálych aktív podniku zodpovedá tomuto postupu. 101 Nehmotný inves estičný majetok (1) Nehmotným investičným majetkom na účely tejto vyhlášky sú a) zriaďovacie výdavky, b) nehmotné výsledky výskumnej a obdobnej činnosti, c) programové vybavenie počítača, d) oceniteľné práva, e) iný nehmotný investičný majetok, f) nedokončené nehmotné investície, g) poskytnuté preddavky na nehmotný investičný majetok. Nehmotným investičným majetkom sú zložky majetku, ktoré pozostávajú predovšetkým zo zriaďovacích výdavkov, softvéru, oceni- 10) Obchodný zákonník * Ing. Peter Malík, Bratislava 16 ZNALECTVO 3/2000

19 KOMENTÁR K VYHLÁŠKE MINISTERSTVA SPRAVODLIVOSTI SR č. 255/2000 Z. z. teľných práv a iného nehmotného investičného majetku. Nehmotným investičným majetkom sú teda práva priemyselného vlastníctva, autorské práva, programové vybavenie, výrobné a technologické postupy, marketingové štúdie, lesné hospodárske plány, iné technicky a ekonomicky využiteľné znalosti. Zriaďovacie výdavky pozostávajú z výdavkov, ktoré boli vynaložené v súvislosti so vznikom podniku. Pozostávajú predovšetkým zo súdnych poplatkov, notárskych poplatkov a iných úradných výdavkov, z nákladov na pracovné cesty, na sprostredkovateľské odmeny, z nákladov na nájomné, z nákladov na vypracované znalecké posudky. Nehmotné výsledky výskumnej a obdobnej činnosti sú zložky majetku, ktoré pozostávajú z aktivovaných nákladov na vývoj. Aktivované náklady na vývoj predstavujú výsledky úspešne vykonaných vývojových prác, ktoré nie sú predmetom priemyselných alebo iných oceniteľných práv. Hodnotené zložky majetku boli kúpené samostatne alebo boli vytvorené vlastnou činnosťou za účelom obchodovania s nimi, prípadne opakovaného predaja, prípadne boli vytvorené vlastnou činnosťou pre interné potreby. Softvér predstavuje inštrukcie pre počítač, na ktorých základe sa vyrába, účtuje, plánuje, distribuuje, eviduje vo výrobnom procese alebo sa vykonávajú iné administratívne, výskumno-vývojové a obdobné práce. Softvér môže byť kúpený samostatne alebo vytvorený vlastnou činnosťou za účelom obchodovania s ním, alebo vytvorený vlastnou činnosťou na zabezpečenie výroby alebo riadenia podniku. Oceniteľné práva pozostávajú z výrobných, technických poznatkov (know-how), licencií, ochranných známok, patentov, úžitkových vzorov a iných výsledkov duševnej tvorivej činnosti. Výrobné a technické poznatky (know-how) nie sú chránené v zmysle priemyselného alebo duševného vlastníctva. Pozostávajú z výrobných, technických, obchodných, vedeckých informácií, ktoré sú využívané v transformačnom procese podniku. Sú to utajované informácie, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu podnikateľských aktivít podniku. Výrobné a technické poznatky sú informácie o výrobe, ktoré nemožno zistiť z obhliadky výrobku a štandardných znalostí o spôsoboch a technike výroby. Pri ohodnotení podniku sa najčastejšie vyskytujú tieto zložky uvedeného majetku: technická dokumentácia, technické receptúry, metódy riadenia, logistiky a predaja, ako aj iné efektívne obchodné metódy. Licencia je zložka nehmotného investičného majetku, ktorá umožňuje jej majiteľovi vykonávať právo užívania nehmotného investičného majetku na základe licenčnej zmluvy. Predmetom licenčnej zmluvy môže byť napr. poskytnutie ochrannej známky, vynálezu, patentu za odplatu a podobne. Predmety priemyselných práv sú zložky majetku podniku, ktoré sú chránené zákonmi na ochranu priemyselného vlastníctva a sú registrované Úradom priemyselného vlastníctva SR. Predmetom ohodnotenia môžu byť: vynálezy nové riešenia, ktoré sú výsledkom vynálezcovskej činnosti a sú priemyselne využiteľné, priemyselné vzory vonkajšia úprava výrobkov, ktorá je nová a priemyselne využiteľná, zlepšovacie návrhy technické, výrobné alebo prevádzkové zdokonalenia výrobného procesu, bezpečnosti práce, životného prostredia, ochranné známky slovné, obrazové, priestorové alebo kombinované označenia, ktorými sa zabezpečuje odlíšiteľnosť výrobkov alebo služieb, úžitkové vzory - nové technické riešenia, ktoré presahujú rámec bežnej odbornej znalosti a sú priemyselne využiteľné. Oceniteľné práva iného duševného vlastníctva sú zložky majetku podniku chránené v zmysle autorského zákona. Predmetom ohodnotenia môžu byť literárne, vedecké a umelecké diela, softvér. Práva príbuzné priemyselným právam sú zložky majetku podniku, ktoré pozostávajú predovšetkým z práv k novým odrodám rastlín, novým plemenám zvierat, nové spôsoby prevencie, diagnostiky chorôb a liečenia ľudí a zvierat, ochrany rastlín proti škodcom a chorobám. Iný nehmotný investičný majetok sú zložky majetku, ktoré pozostávajú z drobného nehmotného investičného majetku a ostatného nehmotného investičného majetku. Drobný nehmotný investičný majetok sú zriaďovacie výdavky, aktivované náklady na vývoj, softvér a oceniteľné práva, ktorých obstarávacia cena je podľa osobitného predpisu nižšia ako Sk a doba používania dlhšia ako jeden rok. Pri znaleckom stanovení hodnoty zložiek majetku podniku sa nerozlišuje medzi nehmotným investičným majetkom a drobným nehmotným investičným majetkom. Ostatný nehmotný investičný majetok tvoria zložky nehmotného investičného majetku podniku, ktoré nie sú zaradené v predchádzajúcich položkách. Pri znaleckom stanovení hodnoty podniku je zložkou ostatného nehmotného investičného majetku predovšetkým goodwill. Nedokončené nehmotné investície sú zložky nehmotného investičného majetku podniku, ktoré pozostávajú predovšetkým zo softvéru, oceniteľných práv a aktivovaných nákladov na vývoj, ktoré boli obstarané, ale ešte neboli uvedené do používania, prípadne sa skúšajú a overujú. Z hľadiska stanovenia hodnoty zložiek majetku je rozhodujúce, či sa ohodnocované zložky nehmotných investícií už v transformačnom procese podniku využívajú, a z rôznych dôvodov nie sú evidované na relevantných analytických účtoch, prípadne sa nepoužívajú, v budúcnosti sa však budú využívať, alebo sú z hľadiska podnikateľskej činnosti nepoužiteľné. Poskytnuté preddavky na nehmotný investičný majetok sú zložkami majetku podniku, ktoré vyjadrujú objemy peňažných prostriedkov 17

20 KOMENTÁR K VYHLÁŠKE MINISTERSTVA SPRAVODLIVOSTI SR č. 255/2000 Z. z. poskytnutých dodávateľom nehmotného investičného majetku pred splnením zmluvy zo strany dodávateľa. (2) Zložkou nehmotného investičného majetku pri znaleckom stanovení hodnoty podniku je a) nehmotný investičný majetok chránený podľa osobitného predpisu, 11) b) nehmotný investičný majetok nechránený, c) iný nehmotný investičný majetok. (3) Znalecká organizácia alebo znalec pri stanovení hodnoty nehmotného investičného majetku prihliada na nehmotný investičný majetok evidovaný v účtovníctve a nehmotný investičný majetok podniku v účtovníctve neevidovaný. (4) Stanovenie hodnoty nehmotného investičného majetku je uvedené v prílohe č. 2. Nehmotným investičným majetkom chráneným podľa osobitného predpisu sú na účely znaleckého stanovenia hodnoty majetku podniku zložky majetku, ktoré sú chránené autorským zákonom, zákonom o ochranných známkach, zákonom o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch. Najčastejšie sú to licencie, patenty, ochranné známky, ktoré sú registrované Úradom priemyselného vlastníctva SR. 111 Hmotný inves estičný majetok (1) Hmotný investičný majetok sú nehnuteľnosti a hnuteľné veci alebo súbory vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie. (2) Hmotný investičný majetok sa na účely znaleckého ohodnotenia člení na a) nehnuteľný majetok 1. pozemky, 2. budovy, haly, stavby, 3. pestovateľské celky trvalých porastov, 4. nedokončené nehnuteľné investície, b) hnuteľný majetok 1. stroje a strojové zariadenia, 2. elektrotechnické zariadenia, 3. dopravné prostriedky, 4. inventár, 5. základné stádo a ťažné zvieratá, 6. iný hnuteľný majetok, 7. nedokončené hnuteľné investície. (3) Pri stanovení hodnoty zložiek hmotného investičného majetku znalecká organizácia a znalec postupuje podľa osobitného predpisu. 9) Členenie hmotného investičného majetku zodpovedá deleniu znaleckých odborov a odvetví tým spôsobom, že každá jednotlivá položka nehnuteľného majetku aj hnuteľného majetku zodpovedá príslušnému znaleckému odboru. V znaleckej praxi to znamená, že aj keď v údajoch účtovnej súvahy sa v riadku Stroje, strojové zariadenia, dopravné prostriedky, inventár uvádza v podstate celý hmotný hnuteľný majetok, znalecká organizácia musí zabezpečiť ohodnotenie tohto majetku znalcami príslušných odborov. Ak postup stanovenia hodnoty je upravený znaleckým štandardom, znalec v zmysle vyhlášky dodržiava príslušný znalecký štandard. Pestovateľské celky trvalých porastov sú zložky majetku podniku, ktoré sú bezprostredne spojené s pozemkom, na ktorom sú založené. Charakteristika jednotlivých druhov pozemkov rozdeľuje pestovateľské celky trvalých porastov pri dodržaní podmienok hustoty porastov, na tieto základné skupiny: porasty viniča, ovocné sady, porasty chmeľu, okrasné dreviny, záhradné parky, lesné porasty. Základným stádom sú zložky majetku podniku, ktoré predstavujú dospelé plemenné a chovné zvieratá zabezpečujúce popri svojich úžitkových vlastnostiach reprodukciu vlastného druhu. Zvieratá základného stáda možno rozdeliť takto: kravy a plemenné býky, prasnice a plemenné kance, bahnice a plemenné barany, kozy a plemenné capy, kobyly a plemenné žrebce, dospelé somáre, muly a plemenné mulice, dospelé husi a gunáre. Do základného stáda sa preraďujú zvieratá z vlastného chovu z kategórie mladých zvierat, evidovaných v zásobách podľa toho, kedy dosiahnu zo zootechnického hľadiska pohlavnú dospelosť, t. j. spôsobilosť k plemenitbe. 9) 16 ods. 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 263/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch. 11) Napríklad zákon č. 383/1997 Z. z. Autorský zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Colný zákon v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 234/2000 Z. z., zákon č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach a zákon č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch v znení neskorších predpisov. 18 ZNALECTVO 3/2000

21 KOMENTÁR K VYHLÁŠKE MINISTERSTVA SPRAVODLIVOSTI SR č. 255/2000 Z. z. Iným hmotným investičným majetkom sú zložky majetku podniku, ktoré pozostávajú z drobného hmotného investičného majetku, ostatného hmotného investičného majetku a z umeleckých diel a zbierok. Drobným hmotným investičným majetkom sú samostatné hnuteľné zložky majetku podniku, ktorých vstupná obstarávacia cena podľa platných predpisov (zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov) je nižšia ako Sk a doba použiteľnosti je dlhšia ako 1 rok. Pri znaleckom stanovení hodnoty majetku podniku sa nerozlišuje medzi HIM a DHIM. To znamená, že postup stanovenia hodnoty HIM aj DHIM je rovnaký. Ostatným hmotným investičným majetkom sú zložky majetku podniku, ktoré pozostávajú predovšetkým z otvárok nových lomov, pieskovní a hlinísk, technických rekultivácií. Umeleckými dielami a zbierkami sú tieto zložky majetku podniku: výtvarné diela a umelecké predmety (ak nie sú súčasťou stavebných objektov alebo finančných investícií), zbierky alebo súbory predmetov zobrazujúce historický alebo technický vývoj v podnikateľskej činnosti (ak nie sú finančnými investíciami). Príslušnými na ohodnotenie sú znalci z odboru umelecké diela, ktorý sa na účely ohodnocovania člení na tieto odvetvia znaleckej činnosti: umenie výtvarné, umenie ľudové, umelecké remeslá, umelecké návrhy (design). Poskytnuté preddavky na hmotný investičný majetok sú zložkami majetku podniku, ktoré vyjadrujú objemy peňažných prostriedkov poskytnutých dodávateľom HIM pred splnením zmluvy zo strany dodávateľa. Inventárom sú zložky majetku podniku, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie. Ich obstarávacia cena je vyššia ako Sk a doba použiteľnosti dlhšia ako 1 rok. Inventárom môžu byť pri ohodnotení podniku elektrospotrebiče (chladničky, mikrovlnné rúry, kávovary, vysávače) rozhlasové prijímače, televízne prijímače a iné zariadenia audio a video techniky, kancelársky nábytok, športové potreby, fotografické prístroje a pod. Na stanovenie hodnoty inventára sú príslušní znalci zodpovedajúcich odborov a odvetví znaleckej činnosti: nábytok (bytový a kancelársky, svietidlá), bytové doplnky (priemyselný spotrebný tovar, koberce a dekoračný textil, úžitkové sklo, úžitková keramika okrem elektroniky, elektrospotrebičov, strojov, starožitností a umeleckých predmetov), foto optika (fotografické prístroje, fotomateriál, opticko-mechanické prístroje), elektrotechnika slaboprúdová (spotrebná elektronika a elektrotechnika). Nedokončené nehnuteľné investície sú zložkami majetku podniku, ktoré boli obstarané, ale neboli uvedené do užívania. Nedokončenými nehnuteľnými investíciami môžu byť napríklad nehnuteľnosti, ktoré boli nadobudnuté, ale ešte nedošlo k prevodu vlastníckych práv zápisom v katastri nehnuteľností; trvalé porasty, ktoré nedosiahli plodonosný vek a pod. 121 Stanovenie hodnoty y nehnuteľného eľného majetk tku (1) Postupmi podľa tejto vyhlášky nie je dotknuté zisťovanie ceny nehnuteľností podľa osobitného predpisu. 5) (2) Všeobecná hodnota budov, hál a stavieb sa stanovuje a) z reprodukčnej zostatkovej hodnoty upravenej o vplyvy pôsobiace na hodnotu budov, hál a stavieb v danom mieste a čase, b) z podnikateľskej hodnoty prenajímaných budov, hál a stavieb vychádzajúcej z predpokladaných odčerpateľných zdrojov vyprodukovaných ich nájmom počas ich zostávajúcej životnosti, c) váženým priemerom reprodukčnej zostatkovej hodnoty a podnikateľskej hodnoty; ak sa budova, hala, stavba neprenajíma, vážený priemer sa nepočíta, d) porovnaním s prevodmi budov, hál a stavieb už uskutočnenými v danom mieste a čase. (3) Všeobecná hodnota pozemkov sa stanovuje a) podľa cenovej mapy v obciach, kde je Ministerstvom financií Slovenskej republiky schválená cenová mapa, 12) b) metódou polohovej diferenciácie pomocou jednotkových cien za m 2 určených podľa platného cenového predpisu, ktoré sa preskúmateľne upravia koeficientmi zohľadňujúcimi polohovú diferenciáciu pozemku. (4) Všeobecná hodnota pestovateľských celkov trvalých porastov sa stanovuje z reprodukčnej zostatkovej hodnoty, pričom sa zohľadnia vplyvy pôsobiace na stav pestovateľských celkov trvalých porastov a možnosti vytvárania odčerpateľných zdrojov počas ich zostatkovej životnosti. (5) Všeobecná hodnota nedokončených nehnuteľných investícií sa stanovuje podľa odsekov 2 až 4 5) Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov. 12) 15 ods. 3 vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 465/1991 Zb. 19

22 KOMENTÁR K VYHLÁŠKE MINISTERSTVA SPRAVODLIVOSTI SR č. 255/2000 Z. z. a zohľadní sa primeranosť objemu vynaložených zdrojov krytia, možnosť ukončenia nedokončených nehnuteľných investícií a prínos pre podnik vykonaný ich ukončením. (6) Stanovenie hodnoty budov, hál, stavieb a pozemkov je uvedené prílohe č. 3. V postupe stanovenia hodnoty nehnuteľného majetku sa pripomína, že vyhláška sa nedotýka prípadov, keď na účely zisťovania ceny nehnuteľností je postup upravený cenovým predpisom, a to vyhláškou č. 465/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Táto vyhláška je jedným z vykonávacích predpisov zákona o cenách, teda zistená cena patrí do kategórie regulovaných cien. Zistená cena nehnuteľnosti nie je hodnota nehnuteľnosti, je to číselný údaj získaný na základe postupu podľa cenového predpisu, ktorý môže byť napríklad základom dane na definované účely. V tejto súvislosti si treba uvedomiť pojmy hodnota a cena. Cena vo všeobecnosti je vyjadrením hodnoty, keď hodnota je podkladom na dohodnutie ceny. Cena sa teda nestanovuje, cena sa dojednáva. Cena je výsledkom dohody medzi predávajúcim a kupujúcim. V procese ohodnocovania majetku podniku stále ostáva v platnosti aj ustanovenie 1b ods. 2 vyhl. č. 465/1991 Zb. v znení neskorších predpisov: Vyššiu cenu ako zistenú podľa vyhlášky 465/1991 Zb. nemožno dojednať pri prevodoch stavieb, bytov a nebytových priestorov, pozemkov a trvalých porastov, ak je úhrada ceny vykonávaná z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo ďalších prostriedkov štátu. Pri stanovení hodnoty nehnuteľného majetku pôsobia znalci zapísaní v znaleckom odbore stavebníctvo, odvetvie oceňovanie nehnuteľností. Znalec stanoví v znaleckom posudku všeobecnú hodnotu budov, hál, stavieb a pozemkov vždy, ak ide o účely ustanovené touto vyhláškou a ak ide o právny úkon v súvislosti s majetkom podniku. Všeobecnú hodnotu pestovateľských celkov trvalých porastov, podľa druhu porastu (vinice, chmelnice, lesy, parky) stanovujú príslušní znalci. 131 Stanovenie hodnoty y strs trojov a strojových zariadení (1) Stroje a strojové zariadenia, ktorých hodnota sa stanovuje postupom podľa tejto vyhlášky, sa členia podľa kategórií uvedených v prílohe č. 4. Stroje a strojové zaradenia zaradené do jednotlivých kategórií majú určenú predpokladanú dobu životnosti v rokoch, ročnú amortizáciu v percentách a zostatkové percento prevádzkyschopnosti po uplynutí predpokladanej životnosti stroja. (2) Postup stanovenia hodnoty strojov a strojových zariadení na základe zistenej základnej amortizácie a údajov podľa jednotlivých kategórií je uvedený v prílohe č. 4. (3) Znalecká organizácia a znalec pri stanovení hodnoty strojov a strojových zariadení postupujú podľa osobitných predpisov. 9) Hodnotu strojov a strojových zariadení stanovujú znalci zapísaní v znaleckom odbore strojárstvo, odvetvie odhad hodnoty strojov a strojových zariadení. Rozsah oprávnenia na výkon znaleckej činnosti v tomto odbore určuje kategorizácia strojov a strojových zariadení uvedená v znaleckom štandarde Odhad hodnoty strojov astrojových zariadení, schválený Ministerstvom spravodlivosti SR dňa pod č. 3107/ V tejto súvislosti treba pripomenúť, že pri ohodnocovaní súboru strojov treba rozlíšiť, či aj po ich ohodnotení ostávajú v prevádzke pôvodného podniku (napr. pri nepeňažnom vklade) alebo z dôvodu likvidácie podniku pôjde o ich odpredaj po jednotlivých kusoch. Ak stroje ostávajú v prevádzke podniku, možno použiť zjednodušený postup tabuľkovou formou; v prípade odpredaja strojov treba každý stroj ohodnotiť samostatne. 141 Stanovenie hodnoty elektrotechnických echnických zariadení (1) Elektrotechnické zariadenia, ktorých hodnota sa stanovuje postupom podľa tejto vyhlášky, sa členia podľa kategórií uvedených v prílohe č. 5. Elektrotechnické zaradenia zaradené do jednotlivých kategórií majú určenú predpokladanú dobu životnosti v rokoch, ročnú amortizáciu v percentách a zostatkové percento prevádzkyschopnosti po uplynutí predpokladanej životnosti elektrotechnického zariadenia. (2) Postup stanovenia hodnoty elektrotechnických zariadení na základe zistenej základnej amortizácie a údajov podľa jednotlivých kategórií je uvedený v prílohe č. 5. (3) Znalecká organizácia a znalec pri stanovení hodnoty elektrotechnických zariadení postupujú podľa osobitných predpisov. 9) Hodnotu elektrotechnických zariadení stanovujú znalci zapísaní v znaleckých odboroch elektrotechnika silnoprúdová a elektrotechnika slaboprúdová. Rozsah oprávnenia na výkon znaleckej 9) 16 ods. 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 263/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch. 20 ZNALECTVO 3/2000

23 KOMENTÁR K VYHLÁŠKE MINISTERSTVA SPRAVODLIVOSTI SR č. 255/2000 Z. z. činnosti v týchto odboroch vymedzuje znalecký štandard Stanovenie hodnoty elektrotechnických zariadení, schválený Ministerstvom spravodlivosti SR dňa pod č. 4221/94-50, keď podľa uvedenej kategorizácie sú definované zvlášť silnoprúdové a zvlášť slaboprúdové zariadenia. Znalci v odbore elektrotechnika silnoprúdová stanovujú hodnotu najmä zariadení elektrární, vonkajších a podzemných káblových vedení, transformátorovní, rozvodní, meniarní, rozvádzačov, elektrických výkonových pohonov, elektrických zdvíhacích zariadení, elektrických strojov na úpravu materiálov (stroje na zvarovanie, stroje na povrchovú úpravu kovov elektrickou cestou). Znalci v odbore slaboprúdová elektrotechnika ohodnocujú najmä výpočtovú techniku, audio a video techniku, spotrebnú elektroniku, kancelársku techniku (faxy, telefóny, reprografické zariadenia), zabezpečovacie zariadenia mobilných prostriedkov alebo budov. Pri ohodnocovaní súboru elektrotechnických zariadení treba rozlíšiť, či aj po ich ohodnotení ostávajú v prevádzke pôvodného podniku (napr. pri nepeňažnom vklade) alebo z dôvodu likvidácie podniku pôjde o ich odpredaj po jednotlivých kusoch. Ak elektrotechnické zariadenia ostávajú v prevádzke podniku, možno použiť zjednodušený postup tabuľkovou formou; v prípade odpredaja týchto zariadení treba každé elektrotechnické zariadenia ohodnotiť samostatne. V skupine možno ohodnotiť tieto zariadenia len vtedy, ak budú odpredané jednému záujemcovi. 151 Stanovenie hodnoty y dopravných pros ostriedkov (1) Dopravné prostriedky, ktorých všeobecná hodnota sa stanovuje postupom podľa tejto vyhlášky, sú najmä cestné vozidlá určené na premávku na pozemných komunikáciách, zaradené do kategórií L, M, N, O, R, S a T. 13) (2) Dopravné prostriedky podľa odseku 1 majú určenú predpokladanú dobu životnosti v rokoch definovanú amortizačnou stupnicou, ročnú amortizáciu v percentách a zostatkové percento prevádzkyschopnosti po uplynutí ich predpokladanej životnosti. (3) Hodnota ďalších dopravných prostriedkov pre leteckú dopravu, vodnú dopravu alebo železničnú dopravu sa stanovuje s prihliadnutím na ich špecifické vlastnosti a na ďalšie predpisy upravujúce ich prevádzku. (4) Postup stanovenia hodnoty dopravných prostriedkov na základe zistenej základnej amortizácie a údajov podľa jednotlivých kategórií je uvedený v prílohe č. 6. (5) Znalecká organizácia a znalec pri stanovení hodnoty dopravných prostriedkov postupujú podľa osobitného predpisu. 9) Na ohodnocovanie dopravných prostriedkov sú príslušní znalci zapísaní v znaleckých odboroch doprava cestná, doprava letecká, doprava vodná, doprava železničná. Rozsah oprávnenia na výkon znaleckej činnosti v odbore doprava cestná je vymedzený definíciou cestných vozidiel uvedenou vo vyhl. č. 116/1997 Z. z. Podľa tejto vyhlášky sú to vozidlá zaradené do kategórií L, M, N, O, R, S, T. Postup znalcov pri stanovení hodnoty cestných vozidiel uvedených kategórií je upravený znaleckým štandardom Odhad hodnoty cestných vozidiel schválený Ministerstvom spravodlivosti SR pod č. 1980/99-55 s účinnosťou od 1. januára Postup vzmysle znaleckého štandardu pri určovaní východiskových hodnôt niektorých vozidiel je doplnený metodickým pokynom Ministerstva spravodlivosti SR č. 8820/ Vymedzenie znaleckej činnosti v ostatných druhoch dopravy ustanovujú príslušné predpisy. Ak sa následkom konkurzu alebo na iný účel odpredajú cestné vozidlá podniku, znalec ohodnotí každé vozidlo samostatne. Zjednodušný postup (tabuľkovou formou) možno použiť len v prípade, ak po stanovení hodnoty majetku podniku nedôjde k odpredaju tohto majetku. 161 Stanovenie hodnoty y základného stáda s a ťažných zvierat Všeobecná hodnota základného stáda a ťažných zvierat sa stanovuje reprodukčnou zostatkovou hodnotou vyplývajúcou z biologickej podstaty hodnotených častí podniku alebo zložiek majetku podniku, pričom sa zohľadňujú vplyvy pôsobiace na zdravotný stav a úžitkovosť základného stáda a ťažných zvierat a možnosti vytvárania odčerpateľných zdrojov počas predpokladanej ekonomickej zostatkovej životnosti základného stáda aťažných zvierat. Stanoviť hodnotu základného stáda a ťažných zvierat sú príslušní znalci znaleckého odboru poľnohospodárstvo, odvetvie živočíšna výroba a z odboru veterinárstvo, odvetvie kynológia a odvetvie chov koní. Bližšie postupy stanovenia hodnoty sú uvedené v časti komentára k príloham vyhlášky. 9) 16 ods. 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 263/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch. 13) 2 vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 116/1997 Z. z. o podmienkach premávky vozidiel na pozemných komunikáciách. 21

24 KOMENTÁR K VYHLÁŠKE MINISTERSTVA SPRAVODLIVOSTI SR č. 255/2000 Z. z. 171 Stanovenie hodnoty y iného hnuteľného majetk tku Všeobecná hodnota iného hnuteľného majetku sa stanovuje reprodukčnou zostatkovou hodnotou upravenou o vplyvy pôsobiace na tento majetok v danom mieste a čase a zohľadňuje sa jeho využiteľnosť pri ďalšej činnosti podniku. Postup stanovenia hodnoty iného hnuteľného majetku je uvedený v komentári k Stanovenie hodnoty y nedokonč ončených hnuteľných inves estícií Všeobecná hodnota nedokončených hnuteľných investícií sa stanovuje reprodukčnou obstarávacou hodnotou a zohľadňuje sa primeranosť objemu vynaložených zdrojov krytia, možnosť ukončenia nedokončených investícií a prínos pre podnik získaný po ich skončení. 191 Stanovenie hodnoty y finančných f inves estícií (1) Finančné investície na účely tejto vyhlášky sú investičné cenné papiere, vklady a ostatné finančné investície, ktoré sú vo vlastníctve ohodnocovaného subjektu dlhšie ako jeden rok. (2) Zložkami finančných investícií sú najmä a) podielové cenné papiere a vklady; ktoré prinášajú výnosy plynúce z tohto majetku vo forme dividend alebo ktorými možno získať podiel na rozhodovaní a vlastníctve iného podniku alebo podiel na zhodnocovaní investičného majetku; podielovými cennými papiermi sú najmä akcie 14) a podielové listy, 15) b) úverové cenné papiere, ktorými sa získava právo na výnos z poskytnutých finančných investícií a ktoré nezakladajú právo na riadenie ani na vlastníctvo inej spoločnosti; úverovými cennými papiermi sú najmä dlhopisy, 16) obligácie, záložné listy, vkladové listy, pokladničné poukážky, depozitné certifikáty alebo zmenky; doba splatnosti úverových cenných papierov je dlhšia ako jeden rok. (3) Na účely stanovenia hodnoty finančných investícií ich členíme na a) podielové cenné papiere a vklady v podnikoch s rozhodujúcim vplyvom; ohodnocujú sa cenné papiere a vklady, ktoré predstavujú vlastníctvo cenných papierov a vkladov inej spoločnosti nad 50 % jej základného imania alebo ktoré iným spôsobom zabezpečujú právo na jej riadení štatutárnymi orgánmi, členmi štatutárnych orgánov alebo dozorných orgánov, zamestnancami právnickej osoby, ktorí sú v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo jeho člena, vedúcimi organizačnej zložky, ktorí sú zapísaní v obchodnom registri, prokuristami, likvidátormi a osobami im blízkymi alebo ktorýmikoľvek týmito osobami navzájom, b) podielové cenné papiere a vklady v podnikoch s podstatným vplyvom; ohodnocujú sa podielové cenné papiere a vklady, ak získaný podiel na inej spoločnosti je od 20 % do 50 % jej základného imania alebo je iným spôsobom zabezpečený podiel na riadení od 20 % do 50 %, c) ostatné investičné cenné papiere a vklady; ohodnocujú sa podielové cenné papiere a vklady s menšinovým vplyvom, ak cenné papiere inej spoločnosti nedosahujú 20 % jej základného imania, d) pôžičky podnikom v skupine; ohodnocujú sa dlhodobé pôžičky, ktoré účtovná jednotka poskytla inej účtovnej jednotke, s ktorou je v skupine, (4) Všeobecná hodnota finančných investícií sa stanovuje a) podnikateľskou metódou, b) majetkovou metódou podľa odseku 3 písm. a) a b), c) porovnávacou metódou v prípadoch podľa odseku 3 písm. a), b), c) a e). (5) Stanovenie hodnoty finančných investícií je uvedené v prílohe č. 7. Cenné papiere možno rozdeliť na majetkové a úverové podľa vzťahu ich majiteľa k emitentovi alebo na investičné a obežné podľa doby ich držania alebo splatnosti. Majetkovými cennými papiermi sú zložky majetku, ktorými sú: investičné cenné papiere; doba ich držania je dlhšia ako 1 rok, obežné cenné papiere; určené na predaj do 1 roka. 14) 155 Obchodného zákonníka. 15) 28 zákona č. 385/1999 Z. z. o kolektívnom investovaní. 16) Zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov. 22 ZNALECTVO 3/2000

25 KOMENTÁR K VYHLÁŠKE MINISTERSTVA SPRAVODLIVOSTI SR č. 255/2000 Z. z. Úverovými cennými papiermi sú zložky majetku, ktorými sú: investičné úverové cenné papiere; splatnosť je dlhšia ako 1 rok, obežné úverové cenné papiere; dôvodom ich obstarania je obchodovanie s nimi. Majetkové cenné papiere právne nezakladajú ich držiteľom nárok na vrátenie čiastky vo výške ich vkladu počas doby trvania spoločnosti ani v prípade jej zániku. Prinášajú výnosy vo forme podielu na zisku, umožňujú podieľať sa na rozhodovaní a na zhodnocovaní vkladov. Pri zániku spoločnosti majú právo podieľať sa na likvidačnom zostatku. Majetkovými cennými papiermi sú predovšetkým akcie, podielové listy, družstevné podielové listy. Akcie sú cenné papiere, s ktorými sú spojené práva akcionára ako spoločníka podieľať sa na riadení spoločnosti, rozdeľovaní zisku a na likvidačnom zostatku pri zániku spoločnosti. Akcionár nemá nárok na vrátenie svojho majetkového vkladu, ktorý sa stal majetkom podniku. Akcie sa delia na kmeňové, prioritné a zamestnanecké. Majetkovým cenným papierom je aj dočasný list, ktorý vydáva akciová spoločnosť upisovateľovi do doby, kým nesplatí menovitú hodnotu akcie. Podielové listy sú majetkové cenné papiere, s ktorými je spojené právo podielnika na zodpovedajúci podiel majetku v podielovom fonde a právo podieľať sa na výnose z tohto majetku podľa štatútu podielového fondu. Družstevné podielnické listy sú majetkové cenné papiere, ktoré emitujú poľnohospodárske družstvá vo výške majetkových podielov oprávnených osôb. Úverové cenné papiere vyjadrujú úverový vzťah medzi dlžníkom a veriteľom. Dlžník je povinný splatiť veriteľovi v stanovenom čase nominálnu hodnotu cenného papiera a úrok alebo inú dohodnutú odmenu. Dlhopisy sú úverové cenné papiere, s ktorými je spojené právo majiteľa požadovať splácanie dlžnej sumy a vyplácanie výnosov k stanovenému dátumu a povinnosť dlžníka - emitenta tieto záväzky splniť. Depozitné certifikáty sú úverové cenné papiere, ktoré emituje banka. Štátne pokladničné poukážky sú krátkodobé dlžobné dokumenty vlády. Vkladové listy sú úverové cenné papiere, ktoré emitujú banky ako potvrdenie o dlhodobom vklade vkladateľom. Zmenky sú úverové cenné papiere, ktoré plnia funkciu platobného prostriedku medzi odberateľom a dodávateľom alebo medzi dlžníkom a veriteľom. Zmenky môžu byť predmetom obchodovania na neverejných trhoch. Pôžičky podnikom v skupine sú zložkami majetku, ktoré boli poskytnuté podnikom v skupine, t. j. veriteľ má vyšší ako 20 % podiel na základnom imaní dlžníka. Doba splatnosti pôžičiek je dlhšia ako jeden rok. Ostatné pôžičky sú zložkami majetku podniku, ktoré boli poskytnuté podnikom, kde má veriteľ podiel na ZI nižší ako 20 % a pôžičky poskytuje iným subjektom. Doba splatnosti pôžičiek je dlhšia ako 1 rok. Ostatnými finančnými investíciami sú zložky majetku podniku, ktoré možno rozdeliť takto: a) investičné úverové cenné papiere, nakúpené obligácie, dlhopisy, pokladničné poukážky, zmenky, vkladové listy so splatnosťou dlhšou ako 1 rok, b) termínované vklady s lehotou viazanosti dlhšou ako 1 rok, c) umelecké diela, zbierky, predmety z drahých kovov a pozemky, ktoré boli obstarané za účelom uloženia voľných peňažných prostriedkov, d) súbory hnuteľných a nehnuteľných vecí prenajímaných ako celok. Stanovovať hodnotu finančných investícií prináleží znalcom znaleckého odboru ekonomika a podnikanie, odvetvie peňažníctvo. 20 Stanovenie hodnoty y obežného majetk tku (1) Obežným majetkom podľa tejto vyhlášky sú a) zásoby 1. materiál, 2. nedokončená výroba a polotovary, 3. výrobky, 4. zvieratá, 5. tovar, 6. poskytnuté preddavky na zásoby, b) dlhodobé pohľadávky, 1. z obchodného styku, 2. voči spoločníkom a združeniu, 3. v podnikoch s rozhodujúcim vplyvom, 4. v podnikoch s podstatným vplyvom, iné dlhodobé pohľadávky, c) krátkodobé pohľadávky, 1. z obchodného styku, 2. voči spoločníkom a združeniu, 3. zo sociálneho zabezpečenia, 4. voči štátu, 5. v podnikoch s rozhodujúcim vplyvom, 23

26 KOMENTÁR K VYHLÁŠKE MINISTERSTVA SPRAVODLIVOSTI SR č. 255/2000 Z. z. 6. v podnikoch s podstatným vplyvom, 7. iné krátkodobé pohľadávky, d) finančný majetok, 1. peniaze, 2. účty v bankách, 3. krátkodobý finančný majetok. (2) Stanovenie hodnoty obežného majetku je uvedené v prílohách č. 8 až 10. Materiálom sú zložky majetku podniku, ktoré sú umiestnené v skladoch alebo medziskladoch. Pozostávajú zo surovín, pomocných a prevádzkových materiálov, náhradných dielov a obalov s charakterom jednorázovej spotreby. Materiálom môže byť aj drobný hmotný majetok. Obaly slúžia na ochranu a dopravu nakúpeného materiálu, tovaru a vlastných výrobkov. Obaly sa delia na nenávratné a návratné. Nenávratné obaly sa dodávajú spolu s dodaným obsahom. Návratné obaly slúžia na viacnásobné použitie, na skladovanie. Nie sú pevne zabudované, možno ich prepravovať z miesta na miesto. Materiál na ceste sú zložky majetku podniku, ktoré sú vyúčtované, ale ohodnocovaný podnik ich ešte fyzicky neprevzal. Nedokončenou výrobou sú zložky majetku podniku, ktoré prešli jedným alebo viacerými stupňami výrobného procesu, nie sú už materiálom a súčasne ešte nie sú hotovými výrobkami. Nedokončenou výrobou sú aj také zložky majetku podniku, ktoré nie sú spojené s vznikom hmotných produktov. Polotovarmi sú zložky majetku podniku, ktoré ešte neprešli všetkými výrobnými stupňami a súčasne sú oddelene evidované produkty. Polotovary sa v ďalšom výrobnom procese kompletizujú do finálnych výrobkov. Výrobkami sú zložky majetku podniku, ktoré sú predmetmi vlastnej výroby a sú určené na predaj mimo účtovnej jednotky. Zvieratá sú zložkami majetku podniku, ktoré pozostávajú z mladých zvierat, zvierat vo výkrme, rýb, kožušinových zvierat, včelstiev, kŕdľov sliepok, kačíc, moriek, perličiek, zvierat chovaných v oborách a psov. Mladé zvieratá sú zvieratá od ich uliahnutia po ich preradenie do základného stáda alebo do výkrmu. Jednotlivé kategórie mladých zvierat možno stanoviť takto: a) hovädzí dobytok teľatá do 6 mesiacov, mladý chovný dobytok, vysokoteľné jalovice, b) ošípané prasiatka do odstavu ciciaky, 24 mladé chovné ošípané, c) jahňatá a kozy jahňatá a kozľatá do odstavu, mladé ovce a kozy, d) kone, somáre a ich krížence žriebätá do 3 rokov, mladé somáre a krížence. Zvieratá vo výkrme sú zložky majetku podniku, ktoré pozostávajú zo zvierat chovaných na mäso: hovädzí dobytok, ošípané, kozy, kone, hydina, husi, králiky. Kŕdľami sliepok, kačíc, moriek a perličiek sú zložky majetku podniku, ktoré predstavujú úžitkové alebo plemenné chovy bez ohľadu na ich vek. Kožušinové zvieratá sú zložky majetku podniku, ktoré pozostávajú napr. z nutrií, noriek, líšok bez ohľadu na ich vek. Tovar sú zložky majetku podniku, ktoré boli nakúpené za účelom predaja. Tovarom môžu byť aj výrobky vlastnej výroby, ktoré boli aktivované a odovzdané do predajní hodnoteného podniku. Tovarom môžu byť aj pozemky, budovy, haly a stavby, ktoré ohodnocovaný podnik obstaral za účelom predaja v nezmenenej podobe a súčasne ich nepoužíva, neprenajíma a nevykonáva na nich technické zhodnotenie. Tovarom na ceste sú zložky majetku podniku, ktoré boli vyúčtované, ale ohodnocovaný podnik ich fyzicky neprevzal. Pohľadávky z obchodného styku sú zložky majetku podniku, ktoré pozostávajú z pohľadávok voči odberateľom, zo zmeniek na inkaso, z pohľadávok za eskontované cenné papiere, z poskytnutých prevádzkových preddavkov a z ostatných pohľadávok. Pohľadávky voči odberateľom sú zložky majetku podniku, ktoré vznikajú v dôsledku dodávky tovaru odberateľovi a časového posunu vo finančnom vysporiadaní príslušnej ceny predávaného tovaru vzmysle príslušných obchodných vzťahov. Pohľadávky voči zahraničným odberateľom sú pohľadávky v cudzej mene. Zmenkami na inkaso sú zložky majetku podniku, ktoré predstavujú prijaté cudzie zmenky a zmenky na vlastný rad od odberateľov alebo od iných dlžníkov. Majiteľ zmenky, t. j. veriteľ v zmenkovom vzťahu (remitent), má pohľadávku voči zmenečníkovi alebo vystavovateľovi zmenky. V prípade, že bola zmenka prevedená na ďalšie osoby, ručí indosant, t. j. osoba, ktorá zmenku previedla každému ďalšiemu nadobúdateľovi indosatárovi, že zmenka bude prijatá a zaplatená. ručiteľský záväzok majú všetky osoby, ktoré zmenku prijali, indosovali alebo sa za ňu zaručili. Prijatím zmenky na inkaso sa pôvodná pohľadávka mení z obchodného vzťahu na zmenkovú pohľadávku. Pohľadávkami za eskontované cenné papiere rozumieme zložky majetku podniku, ktoré predstavujú zmenky odovzdané banke na ZNALECTVO 3/2000

27 KOMENTÁR K VYHLÁŠKE MINISTERSTVA SPRAVODLIVOSTI SR č. 255/2000 Z. z. zaplatenie do doby splatnosti zmenky, ako aj iné cenné papiere odovzdané na eskont banke. Poskytnutými prevádzkovými preddavkami sú zložky majetku podniku, ktoré predstavujú poskytnuté preddavky dodávateľom pred splnením zmluvy zo strany dodávateľa. Ostatnými pohľadávkami sú zložky majetku podniku, ktoré predstavujú pohľadávky vzniknuté z obchodných vzťahov. Môžu nimi byť napr. reklamácie voči dodávateľom, nárok na záručný paušál pri prevzatí záväzkov na záručné opravy. Pohľadávky voči spoločníkom a združeniu sú zložky majetku podniku, ktoré pozostávajú z pohľadávok voči spoločníkom pri úhrade straty, z ostatných pohľadávok voči spoločníkom a z pohľadávok voči účastníkom združenia. Pohľadávky voči spoločníkom pri úhrade straty sú zložky majetku podniku, ktoré predstavujú pohľadávky voči spoločníkom vo verejnej obchodnej spoločnosti, voči komplementárom v komanditnej spoločnosti, prípadne voči spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným vo výške predpísanej úhrady straty. Ostatné pohľadávky voči spoločníkom sú zložky majetku podniku, ktoré pozostávajú z pohľadávok z pôžičiek spoločníkom v obchodnej spoločnosti, z úrokov z omeškania pri oneskorenom splácaní peňažného vkladu spoločníka. Pohľadávky voči účastníkom združenia sú zložky majetku podniku, ktoré predstavujú pohľadávky vzniknuté podľa zmluvy o združení, ak nevznikla osoba so samostatnou právnou subjektivitou a súčasne žiadny z účastníkov nie je poverený ako správca združenia. Pohľadávky v podnikoch s rozhodujúcim vplyvom sú zložky majetku podniku, ktoré predstavujú pohľadávky voči podnikom v skupine, s ktorými ohodnocovaný podnik tvorí konsolidovaný celok. Podiel ohodnocovaného subjektu na základnom imaní dlžníka je vyšší ako 50 %. Pohľadávky v podnikoch s podstatným vplyvom sú zložky majetku podniku, ktoré predstavujú pohľadávky voči podnikom v skupine, s ktorými ohodnocovaný podnik tvorí konsolidovaný celok. Podiel ohodnocovaného subjektu na základnom imaní dlžníka je vyšší ako 20 % a súčasne nižší ako 50 %. Iné pohľadávky sú zložky majetku podniku, ktoré pozostávajú z pohľadávok voči zamestnancom, z pohľadávok z emitovaných dlhopisov a z iných pohľadávok. Pohľadávky voči zamestnancom sú zložky majetku podniku, ktoré predstavujú poskytnuté preddavky na cestovné výdavky, preddavky na vyúčtovanie, uplatnenie náhrady voči zamestnancom. Pohľadávky z emitovaných dlhopisov sú zložky majetku podniku, ktoré predstavujú sumu nepredajných dlhopisov. Položky sociálneho zabezpečenia sú zložky majetku, ktoré predstavujú zúčtovanie s inštitúciami sociálneho zabezpečenia a zdravotného poistenia. Položky daňových pohľadávok voči štátu sú zložky majetku podniku, ktoré pozostávajú z dane z príjmov, ostatných priamych daní, dane z pridanej hodnoty a z ostatných daní a poplatkov. Daň z príjmov je zložka majetku podniku, ktorá predstavuje platené preddavky na daň z príjmov v priebehu roka a zrazenú daň z príjmov vyberanú zrážkou, keď sa podľa zákona o daniach z príjmov zrazená daň z príjmov započíta ako preddavok na daňovú povinnosť za celé zdaňovacie obdobie; dorúbenie dane, dodatočné odvody dane z príjmov, ostatné pokuty a penále vyplývajúce zo zákona o dani z príjmov. Ostatné priame dane sú zložky majetku podniku, ktoré predstavujú pohľadávky voči štátnemu rozpočtu za dane zrazené od iných subjektov vo forme preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov. Ostatné dane a poplatky sú zložky majetku podniku, ktoré predstavujú pohľadávky voči štátnemu rozpočtu v zmysle daňových povinností vyplývajúcich zo spotrebných daní, cestnej dane, dane z nehnuteľností, dane z prevodu a prechodu nehnuteľností, dane z dedičstva a darovania. Daň z pridanej hodnoty je zložka majetku podniku, ktorá predstavuje pohľadávku ohodnocovaného podniku voči štátnemu rozpočtu, ktorá vznikla z titulu zákona o dani z pridanej hodnoty. Štát odložená daňová pohľadávka je zložka majetku podniku, ktorá predstavuje odloženú daňovú pohľadávku, ktorá vznikla z titulu rozdielu medzi daňovými a účtovnými odpismi podniku v skupine. Odložená daňová pohľadávky vyjadruje, o akú sumu by bola splatná daňová povinnosť vyššia alebo nižšia, keby sa do daňového základu zahŕňali účtovné odpisy. Peniazmi na účely tejto vyhlášky sú bankovky a mince v hotovosti, šeky prijaté namiesto hotových peňazí, poukážky na odber tovaru alebo služieb. Peniaze sa môžu nachádzať v jednej alebo vo viacerých pokladniach denominované v Sk alebo iných cudzích menách. Ceninami na účely tejto vyhlášky sú predovšetkým poštové známky, kolky, telefónne karty, stravné lístky pre zamestnancov použiteľné v stravovacom zariadení ohodnocovaného subjektu alebo v zariadeniach verejného stravovania. 25

28 KOMENTÁR K VYHLÁŠKE MINISTERSTVA SPRAVODLIVOSTI SR č. 255/2000 Z. z. Bankové účty na účely tejto vyhlášky predstavujú bezhotovostné peňažné prostriedky, ktoré sú uložené v peňažných ústavoch. Prostredníctvom bankových účtov sa realizuje bezhotovostný platobný styk. Bankové účty môžu slúžiť aj ako nástroje na krátkodobé (do lehoty viazanosti vkladu jedného roka) uloženie dočasne voľných peňažných prostriedkov, z ktorých plynie ich majiteľovi výnos vo forme úrokov. Bankové účty možno rozdeliť na základné skupiny, z ktorých rozhodujúce sú predovšetkým bežné účty, vkladové účty a devízové účty. Bežný účet je účtom, na ktorom sa realizujú hospodárske vzťahy ohodnocovaného subjektu, medzi ktoré možno zahrnúť najmä platby za predaný tovar alebo poskytnuté služby, platby za dodaný tovar, finančné toky vyplývajúce z daňových povinností, zo sociálneho zabezpečenia a podobne. Bežný účet má zvyčajne kladný, prípadne nulový zostatok. So súhlasom banky môže byť prečerpaný do debetu. V prípade kontokorentného účtu môže mať ohodnocovaný podnik na účte kladný alebo záporný zostatok. Vkladový účet je účtom, ktorý sa používa z dôvodu uloženia voľných peňažných prostriedkov na vopred stanovený termín. Vkladové účty sú zvýhodnené voči bežným účtom výhodnejšou úrokovou sadzbou. Devízový účet je účtom, na ktorom sa realizujú platobné vzťahy so zahraničnými subjektmi v zahraničnej menej. Devízové účty sa vedú podľa jednotlivých mien. Pre znalecké ohodnotenie je rozhodujúci objem peňažných prostriedkov vedených v cudzích menách. Krátkodobé cenné papiere pozostávajú predovšetkým z majetkových cenných papierov, vlastných akcií, dlžných cenných papierov, vlastných dlhopisov. Majetkové cenné papiere sú akcie alebo podielové listy investičných spoločností. Ich obstaranie bolo vykonané v dôsledku efektívneho využitia krátkodobo voľných peňažných prostriedkov s cieľom získať finančný výnos plynúci z cenného papiera alebo z podielového listu. Majetkové cenné papiere a podielové listy sú v držbe ohodnocovaného podniku po dobu nie dlhšiu ako jeden rok. Vlastné akcie sú akcie ohodnocovaného podniku, ktoré boli emitované. Vlastné akcie možno predať alebo o ich nominálnu hodnotu znížiť základné imanie. Dlžné cenné papiere sú dlhopisy, obligácie, vkladové listy, pokladničné poukážky, zmenky, ktoré sú obstarané za účelom obchodovania s nimi. Dlžník, ktorý je na nich uvedený je povinný v stanovenom čase a objeme splatiť svoj záväzok s príslušným úrokom. Vlastné dlhopisy sú emitované dlhopisy ohodnocovaným podnikom, ktoré boli stiahnuté z dôvodu neumiestnenia na primárnom alebo na sekundárnom trhu Stanovenie hodnoty y ostatného majetk tku u podniku (1) Ostatný majetok podniku tvoria náklady a výnosy budúcich období, kurzové rozdiely, aktívne a dohadné účty aktívne. (2) Stanovenie hodnoty ostatného majetku podniku je uvedené v prílohe č. 11. Náklady budúcich období sú zložky majetku podniku, ktoré predstavujú vopred platené nájomné, predplatné, náklady na zaradenie väčšieho rozsahu drobného majetku do používania v dôsledku rozšíreného vybavenia, náklady na prípravu a zábeh výroby, náklady na dlhodobú propagáciu, náklady na predzásobovanie. Príjmy budúcich období sú zložky majetku podniku, ktoré predstavujú nezinkasované sumy peňažných prostriedkov časovo a vecne súvisiace s výnosmi v bežnom účtovnom období a nie sú zaúčtované na pohľadávkových účtoch. Najčastejšie to bývajú provízie za vykonané a odobraté nevyúčtované práce a služby. Kurzové rozdiely aktívne sú zložky majetku podniku, ktoré predstavujú aktívne kurzové rozdiely z prepočtu finančných investícií, pohľadávok a záväzkov v cudzej mene, účtov termínovaných vkladov, ostatných finančných investícií, úverových účtov a účtov finančných výpomocí. Dohadné účty aktívne sú zložky majetku podniku, ktoré pozostávajú z položiek, ktoré nemožno zaúčtovať ako obvyklé pohľadávky, výnos z týchto položiek patrí do daného účtovného obdobia alebo je preukázateľnou protipoložkou k zaúčtovaným nákladom. Sú to napr. pohľadávky voči poisťovni v dôsledku poistných udalostí, výnosové úroky nezahrnuté do bankového vyúčtovania za bežné obdobie, odhad poplatkov za prenájom licencií alebo iných majetkových práv, ak nie je známa výška týchto poplatkov. 22 Stanovenie hodnoty y vlastného imania (1) Vlastné imanie obsahuje základné imanie, kapitálové fondy, fondy zo zisku a hospodársky výsledok minulých rokov a bežného účtovného obdobia. (2) Všeobecná hodnota vlastného imania predstavuje rozdiel medzi všeobecnou hodnotou aktív a všeobecnou hodnotou cudzích pasív. 23 Stanovenie hodnoty y cudzích pasív (1) Záväzky na účely tejto vyhlášky sú a) rezervy ZNALECTVO 3/2000

29 KOMENTÁR K VYHLÁŠKE MINISTERSTVA SPRAVODLIVOSTI SR č. 255/2000 Z. z. 1. zákonné, 2. na kurzové straty, 3. ostatné, b) dlhodobé záväzky 1. voči podnikom s rozhodujúcim vplyvom, 2. voči podnikom s podstatným vplyvom, 3. dlhodobé preddavky, 4. emitované dlhopisy, 5. dlhodobé zmenky, 6. iné dlhodobé záväzky, c) krátkodobé záväzky 1. z obchodného styku, 2. voči spoločníkom a združeniu, 3. voči zamestnancom, 4. zo sociálneho zabezpečenia, 5. voči štátu, 6. voči podnikom s rozhodujúcim vplyvom, 7. voči podnikom s podstatným vplyvom, 8. iné krátkodobé záväzky, d) bankové úvery a výpomoci, 1. dlhodobé úvery, 2. bežné úvery, 3. krátkodobé finančné výpomoci. (2) Ostatné pasíva na účely tejto vyhlášky sú 1. výdavky budúcich období, 2. výnosy budúcich období, 3. pasívne kurzové rozdiely, 4. dohadné účty pasívne. (3) Stanovenie hodnoty cudzích pasív je uvedené v prílohe č. 12. Vyhláška definuje cudzie pasíva ako súčet jednotlivých položiek rezerv, dlhodobých záväzkov, krátkodobých záväzkov, bankových úverov a výpomocí a ostatných pasív. Rezervy Zložky cudzích pasív podniku, ktoré tvoria rezervy môžu byť zákonnými rezervami, rezervami na kurzové straty a ostatnými rezervami. Rezervy môžu mať všeobecné určenie (použitie na eliminovanie dopadov rizík vyplývajúcich zo strát pri realizácii podnikateľskej činnosti) alebo účelové určenie (vytváranie zdrojov na pokrytie nákladov vyplývajúcich z opráv hmotného investičného majetku, prípadne pokrytia kurzových strát). Rezervy so všeobecným určením sa viažu na udalosti alebo skutočnosti, ktoré môžu vyvolať v budúcich účtovných obdobiach vznik výdavkov, príp. zníženie výnosov, napr. súdne spory, riziká pri podnikaní a pod. Rezervy s účelovým určením sa vzťahujú väčšinou k majetkovým zložkám, pri ktorých sa s veľkou pravdepodobnosťou predpokladá v nasledujúcich účtovných obdobiach vznik nákladov (výdavkov), napr. na opravy hmotného majetku, na kurzové straty. Vytvárajú sa percentom z určeného základu (napr. z hodnoty hmotného majetku) alebo v absolútnej sume (napr. na kurzové straty), pokiaľ osobitný zákon priamo neustanovuje spôsob tvorby rezerv. Účtovné jednotky vytvárajú rezervy na riziká alebo straty z podnikania v prípadoch, keď sú im známe tieto riziká, alebo očakávajú stratu. Rezervy sa rozdeľujú na rezervy, ktorých tvorbu a použitie ustanoví osobitný zákon a zohľadnil zákon o daniach z príjmov (zákonné rezervy) a na rezervy, ktorých tvorbu a použitie nezohľadnil zákon o daniach z príjmov a o ktorých sa rozhodne účtovná jednotka sama (ostatné rezervy). Zákonné rezervy sú také rezervy, ktoré sú daňovo uznané. Zákonnými rezervami môžu byť rezervy vytvárané v bankovníctve (v súvislosti s klasifikovanými úvermi), rezervy vytvárané v poisťovníctve, rezervy na opravu hmotného investičného majetku, rezervy na lesnú pestovateľskú činnosť a ostatné rezervy. Rezervy na opravy hmotného majetku sa môžu vytvárať len na majetok, ktorého doba odpisovania ustanovená zákonom o daniach z príjmov je osem a viac rokov. Rezervy môžu vytvárať účtovné jednotky, ktoré majú k hmotnému majetku vlastnícke právo alebo vykonávajú správu tohto majetku, prip. sú nájomcami hmotného majetku a na opravy prenajatého hmotného majetku sa zmluvne zaviazali (písomnou zmluvou). Za opravy sa nepovažuje technické zhodnotenie. Výška rezervy na opravu hmotného majetku sa určí pod ľa jednotlivých vecí určených na opravu na základe rozpočtu nákladov na ich opravu. Rezerva na opravu hmotného majetku sa môže tvoriť len rovnomerne počas najmenej dvoch rokov, a to najviac do výšky 80 % vstupnej ceny alebo zvýšenej vstupnej ceny hmotného majetku, pri nehnuteľnostiach obstaraných pred 31. decembrom 1992, zvýšenej o vykonané technické zhodnotenie do Rezerva na lesnú a pestovnú činnosť sa vytvára v súvislosti so zákonom SNR č. 100/1997 Zb. o hospodárení v lesoch vykonávať obnovu, ochranu a výchovu lesných porastov. Výška rezervy sa určí v projekte lesnej pestovnej činnosti. Rezerva na kurzové straty sa vytvára pri uzavieraní účtovných kníh na kurzové straty, ktoré vyplývajú z prepočtu podľa platného kurzu k 31. decembru bežného roka pri pohľadávkach, záväzkoch, finančných investíciách, vrátane úverov, finančných výpomociach a termínových vkladoch. Ostatné rezervy možno rozdeliť na skupiny, ktoré sú spojené s takýmito špecifickými podnikateľskými rizikami: krytie strát vyplývajúcich s poskytovania záruk na kvalitu, vrátane paušálu na záručné opravy, obchodné riziká, opravy hmotného majetku nad rámec zákona o rezervách, ostatné účely podľa potreby jednotky. 27

30 KOMENTÁR K VYHLÁŠKE MINISTERSTVA SPRAVODLIVOSTI SR č. 255/2000 Z. z. Dlhodobé záväzky Dlhodobé záväzky voči podnikom s rozhodujúcim vplyvom sú záväzky, ktoré vznikli voči podnikom, s ktorými má ohodnocovaný podnik kapitálové prepojenie vo výške presahujúcej 50 % podielu na základnom imaní. Záväzky vznikli v dôsledku vykonaných kapitálových operácií a operácií vyplývajúcich z obchodného styku, kde lehota splatnosti je dlhšia ako jeden rok. Dlhodobé záväzky voči podnikom s podstatným vplyvom sú záväzky, ktoré vznikli voči podnikom, s ktorými má ohodnocovaný podnik kapitálové prepojenie vo výške rovnajúcej alebo presahujúcej 20 % podielu na základnom imaní a súčasne výške nižšej ako 50 % podielu na základnom imaní. Záväzky vznikli v dôsledku vykonaných, ale ku dňu ohodnotenia finančne nevysporiadaných kapitálových operácií a operácií vyplývajúcich z obchodného styku, kde lehota splatnosti je dlhšia ako jeden rok. Dlhodobé prijaté preddavky sem prijaté preddavky (zálohy) od odberateľov tovaru alebo služieb produkovaných alebo poskytovaných podnikom, ktorého hodnota sa stanovuje, pred splnením záväzku voči odberateľovi. Pri prijatí dlhodobého preddavku od zahraničného odberateľa v cudzej mene je prijatý preddavok prepočítaný na slovenskú menu. Emitované dlhopisy vyjadrujú dlhodobý záväzok podniku, ktorého hodnota sa stanovuje za získané peňažné prostriedky z emisie dlhopisov. Ak hodnotený podnik emitoval dlhopisy, je povinný v lehote splatnosti ich splatiť a súčasne splatiť príslušné úroky alebo iné plnenia, ktoré boli pri emisii dlhodobých dlhopisov dohodnuté. Dlhodobé zmenky sa rozdeľujú na zmenky vlastné a akceptované cudzie zmenky. Pri dlhodobých zmenkách je zmenkový záväzok (zmenkový záväzok predstavuje povinnosť v čase stanovenom zmenkou splatiť na zmenke uvedený objem peňažných prostriedkov subjektu, ktorý predloží zmenku na preplatenie) dlhší ako jeden rok. Iné dlhdobé záväzky sú záväzky, ktorých lehota splatnosti je dlhšia ako jeden rok. Hodnotený podnik môže v iných dlhodobých záväzkoch evidovať zložky cudzích pasív, ktorými môžu byť napr. záväzky voči obchodným partnerom, zamestnancom, spoločníkom, členom družstiev. Krátkodobé záväzky 28 Krátkodobé záväzky z obchodného styku sú krátkodobými záväzkami voči dodávateľom a prijaté krátkodobé preddavky od odberateľov, taktiež aj krátkodobé zmenky na úhradu, ako úverové prostriedky z hľadiska dlžníka. Záväzky voči dodávateľom predstavujú predovšetkým dlhy za dodávky investícií, materiálu, tovaru, prác a služieb, ktoré boli prijaté podnikom, ktorého hodnota sa stanovuje, ale ku dňu ohodnotenia nebolo za prijaté tovary a služby dodávateľom zaplatené. Záväzky voči zahraničným dodávateľom, t. j. záväzky v cudzej mene, ktoré sa prepočítavajú pri ich vzniku na slovenskú menu kurzom určeným v kurzovom lístku NBS ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu, t. j. ku dňu prevzatia dodávky. Krátkodobé zmenky na úhradu sa rozdeľujú na vlastné zmenky a na akceptované cudzie zmenky, kde zmenkový záväzok je jeden rok a kratší. Zmenkou uhrádza ohodocovaný podnik svoje záväzky voči dodávateľom alebo iným veriteľom vystavením vlastnej zmenky alebo akceptáciou cudzej zmenky. Krátkodobé záväzky voči spoločníkom a združeniu sú krátkodobé záväzky, ktoré vznikli z titulu prijatých pôžičiek od podnikov v skupine (podiel ohodnocovaného podniku na základnom imaní veriteľa je vyšší ako 20 %), záväzky voči spoločníkom (môžu vzniknúť ako nárok na výplatu podielov zo zisku, krátkodobé záväzky z pôžičiek od spoločníkov obchodnej spoločnosti, záväzky z titulu úrokov zo splatených vkladov spoločníkov vo verejnej obchodnej spoločnosti, v komanditnej spoločnosti a v spoločnosti s ručením obmedzením) a záväzky zo združenia podľa zmluvy o združení (záväzky, ktoré vznikli združením ohodnocovaného podniku a tretích osôb podľa zmluvy o združení v prípadoch, kedy buď nevzniká samostatná právnická osoba alebo nie je určený (poverený) jeden z účastníkov ako správca združenia. Krátkodobé záväzky voči zamestancom sú záväzky, ktoré vyplývajú z pracovnoprávnych vzťahov zamestancov, príp. iných fyzických osôb, t. j. záväzky vyplývajúce z výplatných listín miezd, odmien za vykonanú prácu a za pracovnú činnosť alebo iných dokladov ich nahrádzajúcich. Záväzky vznikli tým, že zamestnanci v zmysle pracovnoprávnych vzťahov vykonali stanovený druh práce, ale ku dňu ohodnotenia za vykonanú právu nedostali príslušnú finančnú odmenu. Patria sem i odmeny vyplácané členom orgán ov spoločnosti a družstva (členom predstavenstva, dozornej rady, príp. členom ďalších orgánov spoločnosti alebo družstva), ak sú vyplácané za pracovnú činnosť v týchto ogránoch. Ostatné záväzky voči zamestancom sú rôzne záväzky voči zamestnancom napr. nárok zamestancov na náhradu cestovných výdavkov, dividendy zo zamestnaneckých akcií, vernostné príspevky, jednorazové náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania, náhrady nákladov zamestancom za opotrebenie vlastného náradia, náklady spojené s liečením a náhrada vecnej škody a pod. Krátkodobé záväzky zo sociálneho zabezpečenia sú zložky cudzích pasív, ktoré predstavujú dlh ohodnocovaného podnik voči inštitúciám sociálneho zabezpečenia a zdravotného poistenia. Krátkodobé záväzky voči štátu ako položky daňových záväzkov voči štátu sú zložky cudzích pasív podniku, ktoré pozostávajú ZNALECTVO 3/2000

31 KOMENTÁR K VYHLÁŠKE MINISTERSTVA SPRAVODLIVOSTI SR č. 255/2000 Z. z. z dane z príjmov, ostatných priamych daní, dane z pridanej hodnoty a z ostatných daní a poplatkov. Daň z príjmov je zložka cudzích pasív podniku, ktorá predstavuje nezaplatené dane, ktorých výška bola stanovená podľa zákona o daniach z príjmov. Ostatné priame dane sú zložky cudzích pasív podniku, ktoré predstavujú záväzky voči štátnemu rozpočtu za dane zrazené od iných subjektov vo forme preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov, ktoré neboli ku dňu ohodnotenia štátu vyplatené. Ostatné dane a poplatky sú zložky cudzích pasív podniku, ktoré predstavujú záväzky voči štátnemu rozpočtu v zmysle daňových povinností vyplývajúcich zo spotrebných daní, cestnej dane, dane z nehnuteľností, dane z prevodu a prechodu nehnuteľností, dane z dedičstva a darovania. Daň z pridanej hodnoty je zložka cudzích pasív podniku, ktorá predstavuje záväzok ohodnocovaného podniku voči štátnemu rozpočtu, ktorý vznikol z titulu zákona o dani z pridanej hodnoty. Krátkodobé záväzky voči podnikom s rozhodujúcim vplyvom sú záväzky, ktoré vznikli voči podnikom, s ktorými má ohodnocovaný podnik kapitálové prepojenie vo výške presahujúcej 50 % podielu na základnom imaní. Záväzky vznikli v dôsledku vykonaných kapitálových operácií a operácií vyplývajúcich z obchodného styku, kde lehota splatnosti je kratšia ako jeden rok. Krátkodobé záväzky voči podnikom s podstatným vplyvom sú záväzky, ktoré vznikli voči podnikom, s ktorými má ohodnocovaný podnik kapitálové prepojenie vo výške rovnajúcej alebo presahujúcej 20 % podielu na základnom imaní a súčasne výške nižšej ako 50 % podielu na základnom imaní. Záväzky vznikli v dôsledku vykonaných, ale ku dňu ohodnotenia finančne nevysporiadaných kapitálových operácií a operácií vyplývajúcich z obchodného styku, kde lehota splatnosti je dlhšia ako jeden rok. Bankové é úver ery y a výpomoci Bankový úver je poskytnutím peňažných prostriedkov na stanovenú dobu za úrok alebo inú náhradu. Slúži na preklenutie časového rozdielu medzi platbami a príjmami. Z hľadiska splatnosti možno úvery členiť na dlhodobé, strednodobé a krátkodobé. Bankové úvery možno rozčleniť na peňažné, t. j. úvery pri ktorých banka poskytuje spoločnosti finančné prostriedky za dohodnutý úrok a na nepeňažné úvery, ktoré nie sú spojené s priamym peňažným plnením. Medzi peňažné úvery možno zaradiť napríklad tieto druhy úverov: kontokorentný, eskontný, hypotekárny úver. Pri poskytnutí nepeňažného úveru banka neposkytuje spoločnosti finančné prostriedky, ale poskytuje záruku, že v prípade nutnosti poskytne dohodnuté plnenie. Medzi nepeňažné úvery možno zahrnúť napríklad tieto druhy úverov: akceptačný, avalový úver, bankové záruky. Ostané pasíva Výdavky budúcich období sú zložky cudzích pasív podniku, ktoré sú nákladmi súvisiacimi s bežným účtovným obdobím, ale výdavok sa ku dňu stanovenia hodnoty podniku nevykonal. Výdavkami budúcich období môže byť nájomné platené pozadu, prémie, odmeny platené po uplynutí roka. Výnosy budúcich období sú zložky cudzích pasív podniku, ktoré patria do výnosov v budúcich obdobiach, napr. nájomné prijaté vopred, sumy prijatých paušálov vopred na zabezpečenie servisných služieb, prijaté predplatné. Pasívne kurzové rozdiely (ziskové) sú zložky cudzích pasív podniku, ktoré vznikli ako rozdiely z prepočtu finančných investícií, pohľadávok a záväzkov v cudzej mene, účtov termínovaných vkladov, ostatných finančných investícií, úverových účtov a účtov finančných výpomocí. Dohadné účty pasívne sú zložky cudzích pasív podniku, ktoré pozostávajú z položiek, ktoré nemožno zaúčtovať ako obvyklé dlhy. Sú to napr. nevyfaktúrované dodávky, nákladové úroky nezahrnuté do bankového vyúčtovania za dané účtovné obdobie, záväzky vzniknuté v dôsledku úhrady zo zodpovednosti za spôsobené škody, ak nemožno pri uzatváraní účtovných kníh stanoviť konečnú výšku záväzku; ostatné mimoriadne náklady; náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku. 242 Účinnosť Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. augusta Ján Čarnogurský v. r. 29

32 POHĽADÁVKY - VÝZNAMNÁ ZLOŽKA TRHOVEJ HODNOTY PODNIKU Štefan Fabian * POHĽADÁVKY VÝZNAMNÁ ZLOŽKA TRHOVEJ HODNOTY PODNIKU Trhová hodnota aktíva je výrazom jeho trhom uznanej použiteľnosti skôr než jeho čisto fyzického stavu. Použiteľnosť aktíva pre daný podnik sa môže odlišovať od použiteľnosti, ktorú uznáva trh alebo konkrétny obchod. Z tohto dôvodu je potrebné robiť rozdiel medzi individuálnou a trhovou hodnotou aj u takých aktív, ako sú pohľadávky. Kým hodnota je ekonomický pojem, ktorý sa týka peňažného vzťahu medzi tovarom alebo službou, ktoré sa dajú kúpiť tými, ktorí ich kupujú a predávajú, trhová hodnota je odhadnutá čiastka, za ktorú by sa príslušné aktívum vymenilo k dátumu ohodnocovania medzi kúpychtivým kupujúcim a predajachtivým predávajúcim pri transakcii medzi samostatnými a nezávislými partnermi po náležitom marketingu, pričom každá strana by jednala so znalosťou veci rozumne a bez nátlaku. Ohodnocovanie pohľadávok je súčasťou znaleckej činnosti spadajúcej do odboru podnikovej ekonomiky ohodnocovania podnikov. Pohľadávky sú súčasťou hodnoty substancie podniku a ich ohodnotenie sa vykonáva spravidla metódou substančnej hodnoty. Výnimočne je možné uvažovať o trhovej hodnote resp. časovej hodnote pohľadávky, ktorá bude splatná napr. o tri roky, ale to už je iná situácia, ktorá si vyžaduje aj iný prístup k stanoveniu súčasnej hodnoty pohľadávky splatnej o tri roky. Hodnotou substancie podniku je vlastný kapitál v denných hodnotách, resp. čisté imanie v denných hodnotách. Vypočíta sa z podnikovej súvahy, čo znamená, že ohodnocovanie jednotlivých bilančných položiek sa vykonáva podľa podnikových hospodárskych kritérií v denných hodnotách, za predpokladu ďalšieho trvania podniku. Predpokladom zistenej hodnoty substancie je podchytenie celkového imania a jeho kvalifikácie ako potrebného pre prevádzku a nespôsobilého prevádzky, resp. nedobytného pre použitie v podniku, kde v mnohých prípadoch sú pohľadávky tým nedobytným aktívom, ktoré tvorí súčasť aktív a tým aj súčasť substancie. Hodnota substancie je koncipovaná ako rozdielová veličina medzi aktívami a pasívami a rovnako ako taká je meradlom čistého imania vloženého do podniku, vrátane pohľadávok tvoriacich súčasť aktíva, potom aj súčasť ovplyvňujúca vlastné imanie podniku. Hodnota substancie je z hľadiska svojho významu pre hodnotu celkového podniku posudzovaná rôznymi autormi rôzne. a) Jedným z možných názorov je, že hodnota substancie predstavuje celkovú hodnotu podniku. b) Hodnota podniku je výsledkom zloženým z dvoch rovnako dôležitých hodnôt, t. j. z hodnoty substancie a z hodnoty výnosu (tzv. metóda strednej hodnoty alebo metóda praktikov). c) Hodnota substancie je pomocnou hodnotou pri zisťovaní hodnoty podniku, teda podradeného významu, je ale nevyhnutná pri zistení odpisov, úrokov, poistného, daní, kapitálových väzieb, pre posúdenie rizík atď. (metóda hodnoty výnosu, metóda nadzisku). d) Hodnota substancie nemá vôbec žiadny význam pre hodnotu podniku. Pre ktorýkoľvek názor sa znalec rozhodne, bude musieť objektívne priznať, že pre posúdenie výnosnosti podniku je nevyhnutné poznať všetky položky imania, t. j. všetkých zložiek aktív a pasív a stanoviť ich súčasnú hodnotu. Zastávam názor, že poznanie substancie vo všetkých aspektoch je pre ohodnocovanie podniku veľmi dôležité. V nádväznosti na toto konštatovanie chceme vysvetliť význam a možný postup ohodnocovania pohľadávok, ako významnej zložky substancie podniku. Pohľadávka je právo veriteľa požadovať určité plnenie od dlžníka. Tento záväzkový právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť svoj záväzok je definovaný v 488 ObZ. Pohľadávky sú špecifickou zložkou obežných nehmotných aktív a predstavujú pre podnik právo na získanie peňažnej či nepeňažnej úhrady za ním vykonaný výkon pre iný subjekt. Tento výkon tvorí vecný základ pre vznik každej pohľadávky. Existencia pohľadávok je potom daná buď prirodzeným alebo svojvoľným posunom momentu úhrady za odovzdaný výkon. Prirodzený posun vzniká stanovením doby splatnosti a svojvoľný platobnou nedisciplinovanosťou dlžníkov. Na základe týchto skutočností vykazuje spravidla každý podnik vo svojom majetku isté pohľadávky. Pohľadávka voči odberateľovi by sa mala zaúčtovať v účtovníctve podniku v zmysle zákona 563/91 Zb. v platnom znení, pri splnení dodávky voči odberateľovi v zmysle príslušných ustanovení zmluvy v oblasti obchodných záväzkových vzťahov, čím sa prejaví v účtovníctve podniku ako súčasť obežných aktív. Vo všeobecnosti a v účtovníctve podnikov sú tieto pohľadávky rôzne členené, a to jednak podľa činnosti z ktorej vznikajú, ďalej podľa doby splatnosti a podľa jednotlivých dlžníkov, napr.: Pohľadávky z obchodných vzťahov, t. j. dlhodobé a krátkodobé pohľadávky voči odberateľom a poskytnuté preddavky prevádzkovým dodávateľom a investičným dodávateľom na obstaranie investičného majetku. Rozlíšenie na dlhodobé a krátkodobé pohľadávky, vo vzťahu k dohodnutej lehote splatnosti sa zabezpečí v analytickej evidencii k jednotlivým účtom pohľadávok vedených v účtovníctve. V analytickej evidencii by mal podnik viesť pohľadávky podľa jednotlivých dlžníkov a podľa jednotlivých druhov mien. * Ing. Štefan Fabian, znalec, Interaudit Universal, s. r. o., Prešov 30 ZNALECTVO 3/2000

33 POHĽADÁVKY - VÝZNAMNÁ ZLOŽKA TRHOVEJ HODNOTY PODNIKU Pohľadávky tvoria predmet ohodnotenia znalcom. V našich podmienkach sme začali zaoberať ohodnotením pohľadávok pri začatí procesu veľkej privatizácie v zmysle Znaleckého štandardu č. 5442/91 schváleného MS SR zo dňa Pričom tento štandard v časti nestanovoval postup, len ukladal povinnosť vypracovať zoznam pohľadávok a posúdiť jednotlivé pohľadávky z hľadiska ich reálnej vymožiteľnosti. Po tomto posúdení bolo potrebné vypracovať zoznam nedobytných pohľadávok, aj keď nedobytnosť nebola bližšie špecifikovaná a mala sa odvíjať od termínu vzniku jednotlivých pohľadávok a solventnosti konkrétnych dlžníkov. Hodnota pohľadávok sa potom stanovovala ako objektivizovaná podľa nasledovného vzťahu: PL PL PL VP, pričom PL pohľadávky podľa účtovnej hodnoty PL hodnota nedobytných pohľadávok VP výnosy z predaja pohľadávok. Obdobne ani Znalecký štandard z roku 1993 č.8647/93-50 v časti C III. nestanovuje spôsob vyčíslenia objektivizovanej hodnoty pohľadávoka len všeobecne konštatuje, že stanovenie objektivizovanej hodnoty spočíva vo vyčíslení a dokladovaní nedobytnosti nedobytných pohľadávok. O túto čiastku sa znižuje hodnota aktív a tým aj substančná hodnota. A v samotnom štandarde sa konštatuje, že ako sa bude s touto zložkou nakladať zatiaľ riešené nie je. Toto bolo veľkým problémom správnosti stanovenia objektivizovanej hodnoty podniku, ak zvážime, že pohľadávky tvorili u niektorých podnikov až % aktív. Túto nepriaznivú situáciu sa snaží riešiť vyhláška MS SR č. 255/2000 o stanovení hodnoty podniku, jeho časti a zložiek majetku podniku v 8 hovorí o spôsobe stanovenia hodnoty pohľadávok za upísané vlastné imanie a v 20 s odvolávkou na prílohu č. 9 je uvedený postup stanovenia hodnoty pohľadávok. Stanovenie hodnot y pohľadáv adávok Hodnota pohľadávok sa stanoví po vykonaní fyzickej inventarizácie ku dňu spracovania znaleckého posudku. Hodnota pohľadávky sa stanoví ako súčin nominálnej hodnoty pohľadávky a koeficienta vymožiteľnosti pohľadávky, teda: VHp NHp KV, kde VHp hodnota pohľadávky, NHp nominálna hodnota pohľadávky, KV koeficient vymožiteľnosti pohľadávky, pri ktorého výpočte sa zohľadní platobná schopnosť dlžníka, dátum splatnosti, objem pohľadávky a zabezpečenie plnenia. 1. Hodnotené pohľadávky sa na účely stanovenia všeobecnej hodnoty členia na a) dlhodobé pohľadávky, b) krátkodobé pohľadávky. 2. Pohľadávky podľa bodu 1 písm.a) a b) sa delia na a) dlhodobé pohľadávky z obchodného styku, b) dlhodobé pohľadávky voči spoločníkom a združeniu, c) dlhodobé pohľadávky v podnikoch s rozhodujúcim vplyvom, d) dlhodobé pohľadávky v podnikoch s podstatným vplyvom, e) iné dlhodobé pohľadávky, f) krátkodobé pohľadávky z obchodného styku, g) krátkodobé pohľadávky voči spoločníkom a združeniu, h) krátkodobé pohľadávky zo sociálneho zabezpečenia, i) krátkodobé pohľadávky voči štátu, j) krátkodobé pohľadávky v podnikoch s rozhodujúcim vplyvom, k) krátkodobé pohľadávky v podnikoch s podstatným vplyvom, l) iné krátkodobé pohľadávky. 3. Pohľadávky podľa bodu 2 písm. a) až l) sa po znaleckom preskúmaní vymožiteľnosti zadelia do skupín podľa písmen a) až i), ktorým zodpovedá rozpätie súhrnnej hodnoty koeficienta vymožiteľnosti: a) do lehoty splatnosti neklasifikované, pričom hodnota koeficienta vymožiteľnosti je od 0,95 do 1,00, b) do lehoty splatnosti klasifikované, pričom hodnota koeficienta vymožiteľnosti je od 0,20 do 0,95, c) do lehoty splatnosti sporné, pričom hodnota koeficienta vymožiteľnosti je od 0,00 do 0,60, d) po lehote splatnosti klasifikované, pričom hodnota koeficienta vymožiteľnosti je od 0,90 do 1,00 (trieda I), e) po lehote splatnosti klasifikované, pričom hodnota koeficienta vymožiteľnosti je od 0,70 do 0,90 (trieda II), f) po lehote splatnosti klasifikované, pričom hodnota koeficienta vymožiteľnosti je od 0,50 do 0,70 (trieda III), g) po lehote splatnosti klasifikované, pričom hodnota koeficienta vymožiteľnosti je od 0,20 do 0,50 (trieda IV), h) po lehote splatnosti pochybné a sporné, pričom hodnota koeficienta vymožiteľnosti je od 0,05 do 0,20, i) po lehote splatnosti nevymožiteľné, pričom hodnota koeficienta vymožiteľnosti je 0, Nominálna hodnota pohľadávky v slovenských korunách znejúca na cudziu menu sa stanoví prepočtom nominálnej hodnoty pohľadávky v cudzej mene kurzom Národnej banky Slovenska platným ku dňu ohodnotenia. Na základe tatko stanoveného postupu ohodnotenia pohľadávok je pre odbornú prax opäť ťažké stanoviť hodnotu pohľadávok. Čo je príčinou? Hlavná príčina spočíva v tom, že nie je stanovený spôsob určenia vymožiteľnosti pohľadávok. 31

34 POHĽADÁVKY - VÝZNAMNÁ ZLOŽKA TRHOVEJ HODNOTY PODNIKU Koeficient vymožiteľnosti (KV) pohľadávky podľa tejto právnej úpravy by mal zohľadňovať: platobnú schopnosť dlžníka, dátum splatnosti, objem pohľadávky zabezpečenie plnenia. Ak by sme mali v súlade s citovanou úpravou vyjadriť koeficient, musíme vedieť stanoviť všetky podmienky ovplyvňujúce koeficient aich podiel na celkovej výške koeficienta. Pre názornosť uvádzame chrakteristiky jednotlivých zložiek koeficienta. Plátobná schopnosť Vyhláška vyžaduje, aby bola určená platobná schopnosť dlžníka. Neviem si dobre predstaviť, ako by som stanovil platobnú schopnosť dlžníka ak nemám o tomto subjekte žiadne údaje. Ukazovateľ platobnej schopnosti vyjadruje vzťah pomeru záväzkov k pohľadávkam u dlžníka a k takýmto údajom nemá znalec žiaden prístup. Spravidla sú to veľmi dobre utajované údaje každého podnikateľského subjetku bez rozdielu, či ide o právnickú alebo fyzickú osobu podnikateľa. Zároveň je potrebné kvantifikovať úroveň ukazovateľa platobnej schopnosti. Ak zvážime, že ak záväzky dlžníka prevyšujú jeho pohľadávky, dlžník je v prvotnej (primárnej) platobnej neschopnosti (úroveň ukazovateľa je väčšia ako 1), ak je úroveň ukazovateľa menšia ako jeden dlžník, je v druhotnej (sekundárnej) platobnej neschopnosti. Následne vzniká otázka priradenia správnej hodnoty platobnej schopnosti do koeficienta vymožiteľnosti pohľadávky. Dátum splatnoss platnostiti Tento je možné bez problémov zistiť z údajov poskytnutých objednávateľom posudkom. Otázne je, že ako vplýva čas na vymožiteľnosť pohľadávky do jedného roka, do dvoch rokov, do troch štyroch atď. Tu poznáme jasne len hranicu 4 roky a viac. Tieto pohľadávky, ak sa nevymáhali a nemáme o tom primeranú dokumentáciu, tak spravidla po 4 rokoch majú hodnotu 0. Čo je vlastne objem pohľadávky dlžná suma a príslušenstvo. Ak toto vyjadrenie platí, potom je potrebné každú pohľadávku prepočítať úrokovým počtom a takto stanoviť objem pohľadávky a následne posudzovať jej vymožiteľnosť, ktorá z hľadiska času opäť nie je definovaná. Zabezpečenie enie pohľadávky Inštitút zabezpečenia pohľadávky sa rozbehol v poslednom období, keď ho začali uplatňovať hlavne banky, ale v bežnej praxi podnikateľských subjektov sa takmer neuplatňuje. To potom znamená, že pohľadávky nie sú zabezpečené. Týmto aj vplyv na ich hodnotu je nula. U zabezpečených pohľadávok je namieste otázka kvality zabezpečenia. Vzhľadom na to, že otázky záložného práva, resp. dočasného prechodu sú výsostným pôsobiskom právnej vedy, nechcem túto oblasť ďalej rozoberať. Záver Aj napriek veľkej snahe riešiť vážnu oblasť ohodnocovania majetku akou sú pohľadávky musím konštatovať, že tento zámer sa vo vyhláške MS SR 255/2000 nepodarilo vyriešiť a oblasť stanovenia hodnoty pohľadávok bude závislá od individuálnych schopností znalcov. Či tieto schopnosti budú dostatočné na to, aby sa nepodceňovali, resp. nepreceňovali pohľadávky ako významná súčasť substancie podniku, to ukážu už najbližšie dni, nakoľko vyhláška je platná od 1. augusta Na záver môžem len naznačiť to, čo uvádza aj rozoberaná vyhláška, že hodnota nevymožiteľných pohľadávok sa rovná nule, ale aká je súčasná hodnota vymožiteľných pohľadávok, to sa podľa platného znenia vyhlášky asi objektívne nedozvieme. Je preto potrebné, aby autori vydali výklad k tejto vyhláške a v tomto výklade vysvetlili pojmy, ktoré sú pre znaleckú činnosť nové, ako napr. klasifikované pohľadávky, pochybné pohľadávky, sporné pohľadávky, spôsob stanovenia vymožiteľnosti na základe nejednoznačného koeficienta vymožiteľnosti a úplne na záver, ako si predstavujú fyzickú inventúru pohľadávok, keď odborná verejnosť, poznajúc zákon o účtovníctve, pozná len dokladovú inventarizáciu pohľadávok. Objem pohľadávky Len tam možno voľne hovoriť, kde je sloboda. P. Syrus 32 ZNALECTVO 3/2000

35 ZÁSADY APLIKÁCIE PRÍLOHY č. 2 A 3 VYHL. č. 465/91 Zb., V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV Ľubomír Hurajt * ZÁSADY APLIKÁCIE PRÍLOHY č. 2 A 3 VYHL. č. 465/91 Zb., V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV 1.. Úvod Cenový predpis obsahuje prílohy č. 2 a 3, kde hodnoty za jednotku zastavanej plochy sú zostavené zo súboru stavieb, pre ktoré boli vypracované podrobné položkové rozpočty v cenovej úrovni platnej do Prílohy sa používajú pre výpočet ceny objektov, ato: podľa 4 Rekreačnej chaty a záhradkárskej chaty podľa 6 Samostatné, radové a poschodové garáže podľa 9 Vedľajšie stavby podľa 10 ods. č. 2 so zastavanou plochou do 150 m 2 a) stavby pre poľnohospodárske účely (chlievy, stodoly, stajne, kôlne, sýpky a pod.) b) stavby dielní a skladov. Definícia pojmo jmov Rekreačné chaty a záhradkárske chaty: Vyhláška vychádza z pojmového rozčlenenia trvalých a dočasných stavieb na individuálnu rekreáciu zhodne s vyhláškou FM TIR č. 83/ 76 Zb. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu v znení vyhlášky č. 45/ 79 Zb. a vyhlášky č. 379/ 1992 Zb. pre životné prostredie, podľa ktorých v zmysle 47 vyplýva, že stavbami na individuálnu rekreáciu sú rekreačné chaty v krajine, rekreačné chaty v zastavanom území vidieckeho sídelného útvaru a záhradkárske chaty. Trvalé rekreačné chaty v krajine: Nesmú mať zastavanú plochu, včítane veránd, vstupov podpivničených terás väčšiu ako 80 m 2. Môžu byť podpivničené a mať jedno nadzemné podlažie a podkrovie. Obostavaný priestor nadzemného podlažia a podkrovia nesmie prekročiť 360 m 3. Dočasné rekreačné chaty v krajine: Nesmú mať zastavanú plochu, včítane veránd, vstupov a terás väčšiu ako 36 m 2 a nesmú sa podpivničiť. Môžu mať jedno nadzemné podlažie a podkrovie. Obostavaný priestor nadzemného podlažia a podkrovia nesmie prekročiť 165 m 3. Rekreačné chaty v krajine: Tie sa môžu umiestniť iba v rekreačnej oblasti a to vždy v zoskupení do chatovej osady. Chatové osady nesmú narušovať ráz krajiny. Umiestňujú sa v súlade s požiadavkami na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo lesného pôdneho fondu a ochrany prírody na hygienicky neškodných a hospodársky ťažko využiteľných pozemkoch. Stavby rekreačných chát musia mať zabezpečený zdroj pitnej vody. Môžu sa pripojiť na verejný vodovod, prípadne na iné verejné rozvodné siete. Na stavebných pozemkoch rekreačných chát v krajine sa môžu umiestniť iba také drobné stavby, ktoré podstatne neovplyvnia životné prostredie a plnia doplnkovú funkciu rekreačných chát v krajine alebo vhodne dopĺňajú ich rekreačný účel. Garáže pre osobné motorové vozidlá sa smú zriaďovať iba ako vstavané do rekreačných chát. Rekreačné chaty v zastavanom území: Rekreačné chaty v zastavanom území sídelného útvaru sa môžu budovať ako novostavby (rekreačný domček), alebo ako stavebné úpravy existujúcich stavieb, ktoré sa nevyužívajú na trvalé bývanie (rekreačná chalupa). Záhradkárske chaty: Tie sa umiestňujú predovšetkým v záhradkárskych osadách. Záhradkárske osady sa umiestňujú na území sídelného útvaru v obytnej alebo rekreačnej zóne, prípadne v ich ochranných pásmach alebo vo voľnej krajine. Záhradkárske chaty nesmú mať zastavanú plochu, včítane veránd, vstupov podpivničených terás väčšiu ako 25 m 2. Môžu byť podpivničené a mať jedno nadzemné podlažie a podkrovie. Obostavaný priestor časti stavby nad upraveným terénom nesmie prekročiť 110 m 3. Pokiaľ by sa zriaďovali dočasné záhradkárske osady na kratší čas ako 5 rokov, môžu sa v nich vybudovať v zodpovedajúcej miere len spoločné zariadenia na úschovu náradia. Sídelný útvar: Je každá jednotka osídlenia, ktorá tvorí uzavretý, od iných jednotiek osídlenia priestorove oddelený útvar. Garáž: Je stavebný objekt alebo priestor v objekte, ktorý slúži na odstavovanie, prípadne parkovanie cestných motorových vozidiel. Samostatná garáž: Je stavebný objekt alebo priestor v objekte, ktorý slúži na odstavovanie alebo parkovanie cestných motorových vozidiel a má najviac 3 stojiská, pritom môže mať len jeden spoločný vjazd. Radová garáž: Je stavebný objekt alebo priestor v objekte, ktorý slúži na odstavovanie cestných motorových vozidiel a má viac ako 3 stojiská. Stojiská sa radia v jednom rade vedľa seba alebo v dvoch radoch za sebou, pričom každé stojisko v prvom rade má samostatný vjazd. * Ing. Ľubomír Hurajt, odborný asistent ŽU ÚSI Žilina 33

36 ZÁSADY APLIKÁCIE PRÍLOHY č. 2 A 3 VYHL. č. 465/91 Zb., V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV Hromadná garáž: Je stavebný objekt alebo oddelený priestor v stavebnom objekte, ktorý slúži na odstavovanie alebo parkovanie vozidiel a má viac ako 3 stojiská. Garáž má obvykle jeden vjazd. Stojiská sa radia v rade, v radoch za sebou alebo sa umiestňujú po ploche. Vedľajšie stavby: Vzmysle 3 vyhlášky FM TIR č. 85/1976 Zb. v znení vyhlášky č. 155/1980 Zb. a v znení vyhlášky č. 378/ 1992 Zb. vedľajšie stavby sú drobnými stavbami, ktoré plnia doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu a slúžia pre uspokojovanie osobných potrieb vlastníka nehnuteľnosti. Tieto vedľajšie stavby tvoria príslušenstvo stavby hlavnej. Takými sú napr. drevárne, letné kuchyne, kôlne, domáce dielne, komory na potraviny, stavby pre chov domácich zvierat, poľnohospodárske drobné stavby, vrátnice, šatne, umyvárne, hygienické zariadenia, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby športových zariadení. Uvedené stavby nie sú vždy príslušenstvom hlavnej stavby, ale sú postavené na samostatných parcelách. Tieto stavby nemôžu podstatne ovplyvňovať svojou funkciou životné prostredie. Tieto stavby môžu byť: prízemné, pokiaľ ich zastavaná plocha nepresahuje 16 m 2 a výšku 4,5 m, podzemné stavby, pokiaľ ich zastavaná plocha nepresahuje 16 m 2 a hĺbku 3,0 m (pivnice, žumpy bez prepadu a pod.). Za drobné stavby sa považujú aj stavby organizácií na lesnej pôde slúžiacej na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva, pokiaľ ich zastavaná plocha nepresahuje 30 m 2 a výška 5 m, napr. prenosné jednoduché prístrešky, kŕmidlá, kŕmidlá s pohyblivou strechou, kŕmne linky, posedy, zvážnice, sklady krmiva, náradia alebo hnojiva. Od účinnosti zákona č. 237/2000 Z. z. došlo k zmenám u drobných stavieb oproti bývalej vyhláške FMTIR č. 85/1976 Zb. v znení neskorších predpisov a to tak, že: a) u prízemných stavieb, sa zvýšila zastavaná plocha z max. 16 m 2 na max. 25 m 2 a výška z max. výšky 4,5 m na max. výšku 5 m, b) u podzemných stavieb, sa zvýšila zastavaná plocha z max. 16 m 2 na max. 25 m 2 ahĺbka 3 m zostáva v platnosti naďalej. Prevádzkové a poľnohospodárske stavby: Sú stavby klasifikované podľa osobitného predpisu, a to podľa Opatrenia ŠÚ SR č. 128/2000 z 23. apríla 2000 ako stavby typu budovy pod označením 1251, 1252 a 1271 Klasifikácie stavieb. Podlažie: Podľa STN Budovy na bývanie jún 98, je to časť budovy vymedzená dvoma najbližšie nad sebou nasledujúcimi horizontálnymi deliacimi konštrukciami. Podzemné podlažie je také, ktoré má úroveň podlahy alebo jej časti nižšie ako 0,8 m pod najvyšším bodom priľahlého terénu v páse širokom 5,0 m po obvode budovy na bývanie. Podkrovie: Podľa STN je to vnútorný priestor domu prístupný z posledného nadzemného podlažia vymedzený konštrukciou 34 krovu a ďalšími stavebnými konštrukciami, určený je na účelné využitie. Povala: Podľa STN je to vnútorný priestor domu vymedzený strešnou konštrukciou, ktorý je prístupný obvykle z posledného nadzemného podlažia bez účelového využitia na bývanie. Plocha podlažia: Na účely zistenia ceny sa rozumie zastavaná plocha jednotlivých podlaží (z plochy podzemného podlažia a z plochy podkrovia sa počíta len 80 % skutočnej výmery) alebo podlahová plocha všetkých priestorov podzemného podlažia, prípadne podzemných podlaží a podlahová plocha všetkých miestností a priestorov podkrovia, pokiaľ je iba v časti povalového priestoru ak nemožno zistiť ich skutočnú zastavanú plochu. Zastavaná plocha: Podľa STN Výpočet obostavaného priestoru pozemných stavebných objektov je to plocha pôdorysného rezu vymedzená vonkajším obvodom zvislých konštrukcií uvažovaného celku (budovy, podlažia alebo ich časti), v 1. podlaží sa meria nad podnožou alebo podmurovkou, pričom sa izolačné prímurovky nepočítajú. Do zastavanej alebo podlahovej plochy sa započítavajú len tie miestnosti a priestory, ktorých svetlá výška je minimálne 1,6 m. V podkroví sa započítava plocha miestnosti a priestorov, ktoré túto minimálnu výšku dosahujú aspoň vo svojej časti. Do zastavanej plochy sa započítava veranda, ktorá je zastrešená so zvislou podpornou konštrukciou, má zábradlie a podlahu a lodžia, nezapočítavajú sa balkóny a nezastrešené terasy. 2. Popis P a rozbor znakov v v prílohe č. 2 cenového predpisu Základné kritériá oceňovania v zmysle platnej vyhlášky č. 465/91 Zb., v znení č. 608/92 Zb. a č. 265/93 Z. z. Počet bodov pre jednotlivé konštrukcie a vybavenie je nemenný. Pokiaľ sa niektoré znaky nevyskytujú na objekte, je počet bodov pre tieto znaky 0. Počet znakov nesmie byť rozšírovaný. Ak sa niektoré konštrukcie a vybavenie vyskytujú v inom vyhotovení, ohodnotia sa počtom bodov podľa najbližšieho porovnateľného vyhotovenia. Počet bodov sa určí podľa prevažujúceho vyhotovenia v jednotlivých podlažiach. Znak č. 2 a 3 sa počíta len pri prvom nadzemnom podlaží. Znak č. 6, 7, 8 a 9 sa započítava v nadzemnom podlaží s najväčšou zastavanou plochou. Znak č. 10 sa ohodnotí za každú stranu chaty samostatne, súčet sa potom počíta pri ocenení všetkých nadzemných podlaží. Pri znakoch č. 11, 16, 19, sa spočíta počet bodov za každú vyskytujúcu sa položku a pri zariaďovacích predmetoch sa vynásobí jej skutočným množstvom (v ocenenom podlaží). ZNALECTVO 3/2000

37 ZÁSADY APLIKÁCIE PRÍLOHY č. 2 A 3 VYHL. č. 465/91 Zb., V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV 1.. OSADENIE DO TERÉNU (len v podzemných podlažiach) 1.1. v priemernej hĺbke 2 m a viac a) so zvislou izoláciou b) bez zvislej izolácie 1.2.v primernej hĺbke nad 1 m do 2 m a) so zvislou izoláciou b) bez zvislej izolácie 1.3.v premernej hĺbke do 1 m a) so zvislou izoláciou b) bez zvislej izolácie Pri osadení stavby do terénu ide o priemernú hĺbku stavebnej jamy, pričom sa základy nezapočítavajú, teoreticky ide o výšku určenú spodnou úrovňou podkladového betónu a úrovňou terénu (upraveného). V praktických situáciách nie je možné zistiť túto výšku bez vykonania sondy, preto sa vychádza z údaja, ktorý sa zistí meraním, t. j. z rozdielu výšok medzi upraveným terénom a hornou úrovňou podlahy. Jestvovanie hydroizolácie sa zistí odborným posúdením, napr. priestory suterénu s hydroizoláciou sú suché, bez nej sú vlhké. Asfaltované izolácie sa u nás používajú cca od r. 1906, stavby realizované pred týmto dátumom nemajú hydroizoláciu vôbec. Zahŕňa v sebe aj posúdenie vhodnosti staveniska s ohľadom na stabilitu územia a zmeny, ktoré môžu byť stavbou v podlaží vyvolané aj práce súvisiace s prípravou staveniska, realizáciu výkopov stavebnej jamy a výkopov základov s odvodnením základovej škáry, odvoz zeminy, zvislé izolácie spodnej časti stavby, primurovku, zásyp okolo stavieb a úpravu terénu. Hydroizolácie spodnej strany pozostávajú : z vodorovnej izolácie, ktorá chráni stavbu pred zemnou vlhkosťou a vodou, ktorá vzlína zo základnej pôdy a oceňujeme ju v znaku č Základy s vodorovnou izoláciou. zo zvislej izolácie, ktorá chráni stavbu pred zemnou vlhkosťou a vodou obsiahnutou v okolitej zemine a oceňujeme ju v znaku č. 1 Osadenie do terénu. Izolácie proti podzemnej vode sa delia na: izolácie proti beztlakovej podzemnej vode (tlak do 0,02 MPa) izolácie proti tlakovej podzemnej vode (tlak väčší ako 0,02 MPa) izolácie proti agresívnej podzemnej vode izolácie proti hladnej podzemnej vode. Hydroizolačná sústava je súhrnná skladba konštrukcie, ktorú tvoria: podkladové vrstvy vlastný izolačný povlak ochranné vrstvy. Podklad pod zvislý izolačný povlak tvorí stienka z tehál, betónu, železobetónu s vrstvou omietky hr. 20 mm, ak sa izolačný povlak robí z vnútornej strany, v opačnom prípade podklad tvorí suterénne murivo. Izolačný povlak sa vytvára: izoláciou asfaltu a lepenky asfaltových vložiek a ťažkých asfaltových pásov natavovaných za horúca izolačnými nátermi plastovými fóliami vodostavebným betónom. Pozn. pri oceňovaní osadenia stavby do terénu sa používa zjednodušené kritérium, ktoré berie do úvahy iba hĺbku osadenia stavby pod terénom a skutočnosť, či bola alebo nebola zrealizovaná hydroizolácia podzemnej časti stavby. 2. ZÁKLADY 2.1. s vodorovnou izoláciou Nadzákladové murivo odizolované od základu vrátane podláh z niektorých typov hydroizolácie uvedenej v znaku č. 1, zahŕňame sem aj dodatočne zrealizovanú vodorovnú izoláciu. 2.2.bez izolácie Vodorovnáizolácia nebola zrealizovaná. Základy sú stavebnou konštrukciou, ktorá prenáša okrem vlastného zaťaženia aj zaťaženie od nadzákladových konštrukcií do základovej škáry dostatočne únosnej. Základ pod vodorovný izolačný povlak tvorí betón alebo železobetón, ktorý sa kladie na nenakyprenú zeminu v hr. 80 až 150 mm, monolitické prefabrikované. Ako materiál je použitý: íl tehla sypané kamenivo murované z kameňa alebo kladené nasucho betónové betón prekladaný kameňom železobetón. Základy poznáme pásové, plošné a vertikálne a tie môžu byť zrealizované ako: základové pätky základové rošty základové dosky základové pásy. Pozn. nie sú v tomto prípade uvažované vertikálne základy, t. j. piloty, šachtové piliére, studne, kesony a horizontálne základy, t. j. skriňové základy a základové škrupiny vzhľadom na predpokladanú nižšiu podlažnosť stavieb a jedno- duchšie základové pomery Pozn. nie je zohľadnené zlepšovanie kvality podložia plošných základov (zhutnenie pôdy, injektáž, výmena neúnosnej zeminy, úpravou na štrkopieskových vankúšoch a pod.). 35

38 ZÁSADY APLIKÁCIE PRÍLOHY č. 2 A 3 VYHL. č. 465/91 Zb., V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV 3. PODMUROVKA Podmurovka pri nepodpivničených chatách 3.1. pri priemernej výške podmurovky do 50 cm 3.2.pri priemernej výške podmurovky nad 50 cm do 100 cm 3.3.pri priemernej výške podmurovky nad 100 cm a) z opracovaného kameňa b) omietaná, škárované tehlové murivo c) z lomového kameňa, betónu, tvárnice. Podmurovka pri podpivničených chatách do 1/2 zastavanej plochy 3.4.pri priemernej výške podmurovky do 50 cm 3.5.pri priemernej výške podmurovky nad 50 cm do 100 cm 3.6.pri priemernej výške podmurovky nad 100 cm a) z opracovaného kameňa b) omietaná, škárované tehlové murivo c) z lomového kameňa, betónu, tvárnice. Podmurovka pri podpivničených chatách do 3/4 zastavanej plochy 3.7.pri priemernej výške podmurovky do 50 cm 3.8.pri priemernej výške podmurovky nad 50 cm do 100 cm 3.9.pri priemernej výške podmurovky nad 100 cm a) z opracovaného kameňa b) omietaná, škárované tehlové murivo c) z lomového kameňa, betónu, tvárnice. Podmurovka nadzákladová časť muriva, výška sa stanovuje od úrovne upraveného terénu po vodorovnú izoláciu, resp. vrchnú časť podkladového betónu I.N.P. Pozn. a, b, c platí pre znaky číslo 3.1. až OBVODO ODOVÉ STENYS 4.1. murované a) s hrúbkou muriva nad 30 cm b) s hrúbkou muriva nad 25 cm do 30 cm c) s hrúbkou muriva do 25 cm Použitý materiál kamenné kvádrové, haklíkové, kyklopské, riadkové, kopákové tehlové z nepálenej tehly, tehla pálená plná, tehla voštinová, dierovaná metrická, tehla upravovaná režná a dierovaná lícovaná z tvaroviek a prostého betónu Premac zkeramických tvaroviek, Porotherm, SETA, CD - TÝN, CDK, CDKL, CD - INA, CD - IVA z ľahkých tvárnic YPOR, YTONG, HEBEL, škvárobetónové, plynosilikátové, popolčekové kvádre. Pozn. hrúbka muriva je v skladobnej hrúbke 4.2.zrubové a) s hrúbkou steny nad 16 cm b) s hrúbkou steny do 16 cm Z opracovaných alebo neopracovaných drevených trámov spojených tesárskymi spojmi a s vyplnením škár (machom) Ak má zrubová stena prídavnú izolačnú vrstvu s omietkou, tepelná izolácia sa do hrúbky zrubu započítava, omietka sa započítava iba v tom prípade, že sa nevyskytuje ako osobitný znak. Pozn. sem zatrieďujeme aj obvodové steny zrealizované v kombinácii zrub + sendvič 4.3.drevené a) drevená kostra obojstranne obíjaná b) drevená kostra jednostranne obíjaná Úprava obvodovej steny sendvičová (drevená kostra, tepelná izolácia a obojstranná povrchová úprava sadrokartón, umakart, drevotriesková dyha, cortix platne, tatranský profil, tvrdený polystirén atď.) 4.4.montované a) celodrevené. b) ostatné Montované z prefabrikovaných drevených dielcov Montované z prefabrikovaných dielcov: keramické panely, sendvičové panely (železobetón a tepelná izolácia, keramobloky, keramzitbetónové dielce, troskopemzobetónové dielce) Pozn. sú započítané všetky zvislé nosné a deliace konštrukcie vrátane vnútorných povrchových úprav, t. j. priečky, komínové telesá, preklady, vnútorné omietky, drevené obklady a pod. Pozn. pri stenách z monolitického betónu alebo železobetónu ako aj pri stenách montovaných z prefabrikovaných dielcov zhotovených na báze silikátovej alebo na báze drevenej sa v cenovom predpise neprihliada k ich hrúbke atiež sa neprihliada, či sú nosné alebo výplňové a nosným je skelet 5. STRS TROPY 5.1. nespáliteľné Nespáliteľné stropy zhotovené podľa materiálu: keramické železobetónové sklobetónové oceľové 5.2.spáliteľné Drevené stropy, ktoré podľa konštrukcie rozoznávame: 36 ZNALECTVO 3/2000

39 ZÁSADY APLIKÁCIE PRÍLOHY č. 2 A 3 VYHL. č. 465/91 Zb., V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV povalové trámové foršňové špeciálne konštrukcie. Drevené stropy sú polospáliteľné alebo spáliteľné. Polospáliteľný strop je drevený strop s omietnutým podhľadom a vrstvou násypu min. hr. 80 mm medzi vankúšom a záklopom. Drevený strop bez násypu predpísanej výšky a bez omietnutého podhľadu je spáliteľný. Strop je nosná časť vodorovnej deliacej konštrukcie, ktorá rozdeľuje budovu na jednotlivé podlažia a okrem iných funkcií musí spĺňať aj funkciu požiarnu 6. KROV 6.1. stanový, valbový alebo sedlový s možnosťou podkrovia Stanový nad štvorcovým pôdorysom s rovnakým sklonom strešných rovín v tvare ihlanu s nárožnými krokvami na väznicových vencoch a pomúrniciach nad iným ako štvorcovým pôdorysom s nerovnakými sklonmi strešných rovín, kde spojnicou medzi krokvami môže byť vytvorený aj hrebeň v dĺžke spravidla do 1 m. Valbový dve strešné roviny na bočných stenách stavby a skosené valby na čelných stenách stavby vybočené nárožnými krokvami. Pozn. zaraďujeme sem aj strechu s valbovým úkosom na štítovej stene aj strechu, kde ukončenie na jednej strane je valbou a na strane druhej štítom. Sedlový krov je realizovaný tak, aby boli vytvorené dve strešné roviny doplnené štítovými múrmi, pri väznicovej a hambálkovej sústave s využitím podkrovia. 6.2.sedlový alebo valbový bez možnosti podkrovia Charakteristika tvaru strechy ako u znaku 6. 1., svetla výška je menšia ako 1, 6 m neumožňuje vytvoriť podkrovie. 6.3.pultový, priehradový Pultový tvarovo najjednoduchší typ charakterizovaný len jednou strešnou rovinou, kde sú krokvy vedené od hrebeňovej väznice (pomúrnice bez stĺpikov) podopretej stĺpikmi stojacimi na väzných trámoch k pomúrnici Pozn. zaraďujeme sem aj lomenicové strechy, ak konštrukcia krovu je vytvorená z viacerých jednoduchých pultových striech, podľa materiálu môžu byť drevené, oceľové, železobetónové. Priehradový nazývaný aj väzníkový vytvorený z dosák v dvoch až troch vrstvách tvoriacich hornú pásnicu, dolnú pásnicu a diagonály, medzi sebou priestorovo sú zabezpečované doskami pribíjanými na kríž. Pozn. väzníky môžu byť vytvorené drevené (klincované, lepené, spájané plechovými sponami) oceľové a železobetónové 7.. KRY TINY STRES TRECHY NA KROVE 7.1. škridlové, drevené šindľové Škridlové ťažké korýtkové sa skladajú zo spodných korýtok a vrchných kôrok (prejzov) s prekladaním, korýtka sú fixované maltou (betónové škridly BRAMAC, BETA) ostatné ťažké francúzske TRF, rozmer 410 x 240 mm HOLLAND TRH, rozmer 420 x 250 mm Portugal TRP, rozmer 420 x 260 mm. Škridlové drážkové perá a drážky, ktoré pri prekrývaní zapadajú do seba jednodrážkové (ľahké) BOBROVKA, dvojdrážkové (ťažké) STADLER, STIENBRUCK, TONDACH, STANDARD. Drevené šindľové ručne vyhobľovaný drevený šindeľ na pero a drážku pripevňovaný na strechu klincovaním strojne vyrezané ojedinele plechové a) na debnení Debnenie je vytvorené na celej strešnej rovine pribitím dosiek hr. 25 mm na zraz na krokvách, čím vytvára záklop podklad pre pripevnenie plechovej krytiny b) na latách Na krokvách sú priklincované (priskrutkované) drevené kontra laty 30 x 50 mm osové vzdialenosti cca 500/300 mm. Na základe použitého materiálu môžu byť: zmedi zhliníka pozinkované lakované (eloxované) s fóliou PVC 37

40 ZÁSADY APLIKÁCIE PRÍLOHY č. 2 A 3 VYHL. č. 465/91 Zb., V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV 7.3. azbestocementové a) na debnení Šablóny maloformátové rovné dosky s odrezanými protiľahlými rohmi rozmerov 40 x 40 x 0,4 cm pribíjané na celoplošné debnenie rôznej farby. Vlnité dosky veľkorozmerová krytina v dĺžkach 90, 125, 160, 200, 250 cm a šírky 93 cm pripevnená pozinkovanými skrutkami do dreva alebo hliníkovými klincami s podložkou a gumovým tesnením. b) na latách Šablóny a vlnité dosky pribíjané na drevené latovanie vytvorené z lát 30 x 50 mm asfaltové a) zo zvarovaných pásov Neuvažuje sa často s touto krytinou, lebo nie je vhodná pre väčšie sklony striech, má nízky bod tuhnutia. b) lepenkové Pieskované alebo nepieskované asfaltové lepenky typu A na celoplošnom debnení. Pozn. do znaku 7.4. b zaraďujeme aj krytinu strechy z asfaltovaných šindľov Krytina je najvrchnejšia vodonepriepustná vrstva strešného plášťa, ktorá chráni stavbu pred nepriaznivými účinkami poveternostných podmienok. 8. KRY TINY NA PLOCHÝCH STRES TRECHÁCH 8.1. plechové Na základe použitého materiálu môžu byť: zmedi zhliníka pozinkované 8.2.asfaltové a) zo zvárovaných pásov ťažké asfaltové pásy GLAZBIT, HYDROBIT, pásy typu SaR/IPA LHP, ESTERBIT. b) lepenkové Pieskované alebo nepieskované asfaltové lepenky typu A. 38 Pozn. pokiaľ by na plochej streche boli namontované iné konštrukcie nad rozsah základných funkcií plochej strechy, tieto sa posudzujú samostatne 9. KLAMPIARSKE KONŠTRK ONŠTRUKCIE 9.1. úplné Na stavbe sú zrealizované klampiarske konštrukcie, a to odkvapové žľaby, zvody, oplechovanie parapetov okien, balkónov, komínových telies a tiež na všetkých prienikoch cez strechu, úžľabia strechy, pri styku strechy s murivom, atiky a rímsy. 9.2.len žľaby a zvody Ako materiál môže byť použitý: medený plech pozinkovaný plech hliníkový plech plasty. Pozn. kovové klampiarske výrobky vrátane pripojovacích a spojovacích prvkov by mali byť z materiálov rovnakého druhu (s rovnakým elektrickým potenciálom) ako základný materiál. úlohou strešného plášťa je zabezpečiť odvádzanie dažďovej vody zo strechy, zabezpečiť prestupy v strešnom plášti, chrániť proti atmosférickým vplyvom vystupujúce časti fasády a otvory vo fasáde a musia byť zrealizované v súlade s normou STN Klampiarske práce stavebné. 10. ÚPRAVA A VONKAV ONKAJŠÍCH POVR VRCHOV obklady keramické, drevené, kamenné Keramické sú zhotovené z obkladačiek hutnýchs povrchovou úpravou ako glazúrované, neglazúrované (režné), kabrince o rozmeroch 290 x 65 mm rôznej farby a osadzujú sa do cementovej malty a škárujú sa, potom mozaikové vyhotovené z obkladačiek malých formátov, glazovaných. Drevené ako obklad sa používa prírodné drevo s rôznym spôsobom spájania sa (na pero a drážku, s ozubom, s vystriedaním, prekrytím dosiek a iné) pripevnené skrutkami alebo klincami na drevenom rošte ukotvenom v stene so vzduchovou medzerou a tiež ako obklad sa používajú drevotrieskové, drevovláknité, vrstvené dosky a šindeľ. Kamenné sú z mramoru, travertínu, pieskovca, umelého kameňa, prírodného kameňa (haklíky, kopáky), z bridlice, z lomového kameňa, žuly, dioritu, syenitu s povrchovou úpravou (leštený, hrubo a jemne opracovaný) na montáž na stenu sa používajú skoby, kotvy a spony, ktoré môžu byť bronzové, medené alebo oceľové, ZNALECTVO 3/2000

41 ZÁSADY APLIKÁCIE PRÍLOHY č. 2 A 3 VYHL. č. 465/91 Zb., V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV pozinkované prípadne pocínované, medzi murivom a obkladom zostáva vzduchová medzera omietky brizolitové, na báze umelých látok, štukové, zdrsnené a odizolované alebo akékoľvek obklady okrem obkladov uvedených v znaku Omietky brizolitové je to omietková zmes priemyselne vyrobená obsahujúca piesok, kamennú drvina rôznych frakcií, vápenný hydrát, cement, pigmenty a sľudu a povrchovo je upravovaná škrabaním. Omietky na báze umelých látok sú vyrábané na báze syntetických živíc s prísadami drvín, syntetických drmovacích vlákien a farbív a nanášajú sa strojom striekaním. Omietky štukové, zdrsnené a odtrhované - sú z vápenno-cementovej malty dvojvrstvové, zhotovené z preosiateho piesku a vápna s povrchom spracovaným plsteným hladidlom alebo škrabaním, česaním alebo odtrhávaním pomocou drevenej laty. Iné obklady z čadičových dosiek, z azbestocementových šablón a dosiek, oceľový pozinkovaný plech a hliníkový plech, zvlnené alebo osobitne tvarované vápenné, vápenno cementové hladké omietky, škárovanie Používa sa malta vápenná (vyrobená z piesku a vápennej kaše), pridaním cementu maltu vápenno-cementovú, povrch môže byť upravený rozličnými spôsobmi (hladký, škrabaný, striekaný, ryhovaný a pod.). Škárovanie na škárovanie sa používa cementová malta, škárovaním muriva rozumieme vyplnenie vyústenia ložných a styčných škár muriva maltou, škáry sa zatierajú vodotesne, aby voda nevnikala do múru, upravujú sa lícne plochy tehlového muriva z hutných tehál, kamenné murivo (kyklopské, riadkové, z lomového kameňa) a z iných materiálov nátery, okrem latexových Pojmom nátery rozumieme sústavu náterových vrstiev z vhodných hmôt nanášaných príslušnou technológiou na konštrukciu, a súčasne slúžia ako povrchová ochrana. Pozn. čerstvá omietka a betón sa nesmú natierať, musia byť dostatočne vyzreté, suché a pevné napúšťanie impregnáciou, latexový náter Napúšťacia vrstva (fermež, penetrol, polystyrénový transparentný lak atď.) sa používa na impregnáciu dreva, omietky a betónu pred robením ďalších náterov, ktorá do podkladu vsiakne, spevní ho a upraví materiál podkladu, zníži nasiakavosť podkladu a zaistí lepšiu priľnavosť náteru na podklad, chráni drevo pred hubami, plesňami a drevokazným hmyzom (FUNGAL). Latexový náter moderný druh vodou riediteľnej, ekologickej, neškodnej náterovej látky, je zmes pigmentov a plnidiel dispergovaných vo vodnej disperziimakromolekulárnych látok s prísadou aditív a fungicídov, sú umývateľné a paropriepustné VNÚTORNÉ OBKLADY (za každú vyskytujúcu sa položku) 11.1.vprevažnej časti kúpeľne min. do výšky 1,35 m Pri tomto znaku sa nerozlišuje použitý materiál pre obklad, iba je stanovená min. výška obkladu samostatnej sprchy Nerozlišuje ani použitý materiál pre obklad a nie je stanovená ani min. výška obkladu, ide o ochranu stien muriva vymedzujúcich priestor pre sprchu. Pozn. nie je tu možné počítať so sprchovacou ružicou, ktorá je pri umývadle, resp. vani a tvorí súčasť pákovej vodovodnej batérie WC Stavebne riešená ako samostatne prístupná miestnosť v ktorej je umiestnená záchodová misa s obkladmi stien pre zabezpečenie hygieny v súlade s normami STN Obytné budovy a STN Šatne, umyvárne a záchody vane Ide o vaňu obmurovanú bez rozlíšenia tvaru vane, veľkosti vane, obklad je realizovaný na vaňovej obmurovke kuchyne (min. pri sporáku) Stavebne riešená miestnosť ako priestor na prípravu a varenie jedál, príp. príležitostné alebo riadne stolovanie s obkladmi stien min. pri sporáku z dôvodu ochrany stien. Pozn. pri oceňovaní sú vnútorné omietky zohľadnené v znaku obvodové steny (platí to aj pre drevené obklady nahradzujúce vnútorné omietky). 12. SCHODIŠTE 12.1.drevená konštrukcia, schody s podstupnicami Podstupnica je predná plocha schodišťového stupňa. Ide o celú konštrukciu schodiska z dreva a môže byť vyhotovené z tvrdého dreva (buk, dub, agát, červený smrek, breza, javor, 39

42 ZÁSADY APLIKÁCIE PRÍLOHY č. 2 A 3 VYHL. č. 465/91 Zb., V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV jaseň, hruška, orech) alebo z mäkkého dreva (borovica, jedľa, smrek, jelša, lipa, topoľ) betónové alebo tehlové Celá konštrukcia schodišťa je vyhotovená z betónu ako monolitická resp. prefabrikovaná s možnosťou rôznej úpravy povrchu nástupníc, tehlové je vyhotovené z plných tehál a z hľadiska funkčného je skôr vyrovnávajúcim schodišťom, ktoré vyrovnáva rôzne výškové úrovne toho istého podlažia drevená konštrukcia, schody bez podstupníc Charakteristika ako pri znaku 12.1., iba s tým rozdielom, že tu je iba nástupnica nášľapná plocha stupňa kovová konštrukcia s akýmikoľvek stupňami Nosná konštrukcia schodišťa je kovová s nástupnicami a podstupnicami alebo bez podstupníc, ktoré môžu byť vyhotovené z rôzneho materiálu (kovové, drevené, mramorové, žulové, umelý kameň a pod.). Je stupňovitá stavebná konštrukcia na prekonávanie výškových úrovní chôdzou, skladá sa zo schodišťových ramien a odpočívadiel. Pozn. ide vždy o schody vnútorné tzv. schody v budove. 13. DVERED plné alebo zasklené, dyhované alebo z tvrdého dreva Dverné krídlo je sendvičovej konštrukcie s obvodovým rámom z dreva s plášťom z drevovláknitej dosky s dyhovou povrchovou úpravou (mahagón, svetlé) s vhodnou výplňou v dutine môžu byť jednokrídlové (šírky 60, 70, 90, 110 cm a výšky 197 cm) alebo dvojkrídlové (šírky 125, 130, 145 cm a výšky 197 cm) plné, z 1/3 alebo z 2/3 zasklené pre potrebu sekundárneho osvetlenia. Pozn. porovnateľné plastové dvere 13.2.plné alebo zasklené, hladké alebo z mäkkého dreva Na drevenom obvodovom ráme je plášť z obidvoch strán z preglejok alebo drevovláknitých dosák, pokiaľ sú dvere z mäkkého dreva (smrek), môžu byť hladké, z 1/3 alebo z 2/3 zasklené a tiež môžu byť s vetracími otvormi v spodnej alebo vrchnej časti s rozmermi ako v znaku rámové s výplňou Majú jednu alebo niekoľko výplní z preglejky, prípadne z dvoch zlepených tvrdých drevovláknitých dosák s výplňou z lát spojených na pero a drážku alebo sú zasklené, môžu byť jednokrídlové 40 (šírky 60, 70, 80, 90 cm a výšky 197 cm) alebo dvojkrídlové (šírky 125, 145 cm a výšky 197 cm) kovové alebo zvlakové Kovové obvodový rám tvoria vlysy z oceľového tvarovaného plechu, výplň tvorí oceľový plech plný alebo s vetracími otvormi naspodku a prípadne aj navrchu, môžu byť jednokrídlové a dvojkrídlové. Zvlakové sa požívajú najmä v poľnohospodárstve na uzavieranie kôlní, provizórnych skladíšť a pod. Krídlo dverí je z dosák spojených na pero a drážku alebo je vložené pero, alebo len z dosiek na zraz, dosky sú pribité na zvlaky (dosky v tvare písmena Z ). Pozn. nerozlišujú sa dvere vchodové, vnútorné alebo dvere podľa spôsobu otvárania krídiel (otáčavé, kývne, posuvné, skladacie), zárubňa tvorí konštrukciu dverí spolu s dverným krídlom a môže byť oceľová alebo drevená zárubňa. 14. OKNÁ 14.1.dvojité z tvrdého dreva alebo červeného smreku Dvojité okno je vytvorené z dvoch jednoduchých okien (vonkajšieho a vnútorného so širokou vzduchovou vrstvou medzi nimi, nad 100 mm (prip. 160 mm)). Pozn. porovnateľne môžeme zaradiť okná kovové oceľové, hliníkové s izolačným dvojsklom, trojsklom, z plastov alebo kombinované, napr. drevo hliník dvojité z doskovým ostením Charakteristika ako pri znaku okná sú spojené na ostení doštením do jedného celku, obidve krídla sa otvárajú dnu zdvojené Vznikne spojením dvoch jednoduchých okien z krídiel osadených do spoločného rámu, pričom vzduchová vrstva medzi nimi je cca 35 mm dvojité von a dovnútra otvárané Charakteristika ako pri znaku 14.1., ide o staršiu konštrukciu dvojitých okien, ktorá mala vonkajšie krídlo otvárené von a vnútorné krídlo otvárané dnu jednoduché pozostáva z okenného rámu a krídla s jednou dosadacou polodrážkou a s jednoduchým zasklením. Pozn. do znaku okná zahrňujem aj balkónové dvere. ZNALECTVO 3/2000

43 ZÁSADY APLIKÁCIE PRÍLOHY č. 2 A 3 VYHL. č. 465/91 Zb., V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV 15. PODLAHY parkety, vlysy Parkety sú tabuľové dielce vytvorené pôvodne zo vzácnych drevín, majú najčastejšie tvar štvorca rozmerov od 400 x 400 mm do 70 x 70 cm hrúbky 10 mm, po nalepení sa brúsia a upravujú vytvrdzujúcim náterom (buk, dub, jaseň). Vlysy sú málorozmerové hobľované laty z tvrdých drevín (dub, jaseň, buk, brest) šírky mm, dĺžky mm a hrúbky 15, 19 a 21 mm. Lepia sa na rovný podklad asfaltom alebo inými lepidlami a do plochy sa usporadúvajú najčastejšie rybinovite alebo sa pribíjajú na hrubú drevenú podľahu povlaky textilné Spĺňajú požadované mechanické aj fyzikálne vlastnosti, môžu sa klásť priamo na podkladový betón alebo na kompletizovaný strop, môžu byť všívané alebo vpichované do podlahovej tkaniny (napr. Jekor, Riga, Tapikord, Mafatex, Karis, Karpex) povlaky gumové, PVC, lino, palubovky, dosky Gumové sú vyrábané v šírke jedného metra hrúbky 3 a 4 mm, (napr. zlinolit na podklad sa lepí lepidlami s obsahom kaučuku z PVC). PVC povlaky z mäkčeného PVC vyrobené bez podložky s hrúbkou 1,5 mm pre menej namáhané prostredie a hr. 3 mm pre namáhané prostredie, alebo vyrobené s podložkou plstenou prípadne polyuretánovou, lepené alebo ukladané na vyrovnávajúci cementový alebo iný poter. Lino sa používa ako povlakové, vyrobené zo zmesi kopalu, korku, pigmentov, vysychavého oleja a kolofónie, ktoré sú nanesené na tkaninu (JUTA) sú jedno alebo viacfarebné lepené alebo voľne uložené na podlahe. Palubovka sú jednostranne hobľované dosky pribíjané na pražcové podložky (vankúše), vzdialené od seba cca 800 mm, palubovky sú opatrené perom a drážkou, hrúbky 2,0-3 cm a šírky 10 až 15 cm. Dosky hobľované jednostranne a kladené k sebe na zraz a pribíjané k podbehom keramické dlažby Dlaždice majú štvorcový, obdĺžnikový a šesťuholníkový tvar, sú jednofarebné alebo viacfarebné a vzorované, s povrchovou úpravou (glazované) alebo bez nej, o rozmeroch 20 x 20, 30 x 30, 50 x 50 mm (mozaikové) 100 x 100, 150 x 150 mm (normálne) shrúbkami 7, 8, 12 až 19 mm, dlaždice uložené do maltového lôžka z cementu navzájom spojených zálievkou škár betónové dlaždice, terazzo, xylolit Betónové, terazzové sú dlaždice vyrobené z prostého betónu rozmerov 300 x 300 x 40 mm, 400 x 400 x 50 mm, 500 x 500 x 70 mm, Xylolit sú poloteplé dlažby, majú kvalitný povrch. Skladba xylolitových dlažieb je zhodná s ostatnými, je vyrobený zmesou magnezitu s chloridom horečnatým, piliny a drevená múčka, majú štvorcový tvar 200 x 200 x 15 mm cementový poter, tehlová dlažba Cementový poter bezškárová nášľapná vrstva zhotovená na mieste, môže byť alebo spájací, t. j. kladený priamo na podklad vhrúbke 20 až 30 mm, alebo plávajúci, t. j. oddelený zvukovoizolačnou vrstvou od susediacich horizontálnych aj vertikálnych konštrukcií s hr. 40 mm. Tehlová dlažba z tehál vyrobených z pálenej tehliarskej hliny, tehly položené na plocho s rôznym spôsobom uloženia (rybinové kladenie, palubovkové kladenie kladené do kamienkov) do cementovej malty so zálievkou škár a s rôznou povrchovou úpravou. Pozn. pri oceňovaní podláh ale aj dlažieb determinujúcim faktorom je vlastná nášľapná vrstva a nie samostatná skladba podlahy. 16. VYKUROVANIE 16.1.ústredné kotol ústredného vykurovania (započíta sa do najväčšieho podlažia) Na plyn, naftu, vykurovací olej, elektrinu všetky typy kotlov pre ušľachtilé palivá a energie bez rozlíšenia konštrukcie a výkonu, oceľové aj liatinové. Na tuhé palivá kotly na: hnedé uhlie, koks, čierne uhlie a brikety, drevo, drevné brikety, na piliny, môžu byť liatinové článkové a oceľové, podľa prísunu paliva: násypné, poloautomatické a automatické, podľa druhu média: teplovodné alebo nízkotlakové parné radiátory (započítavajú sa na každom podlaží, ktoré je nimi upravené) Hliníkové doskové vykurovacie telesá z hliníkového plechu, tabuľové alebo rebrové. Liatinové sú článkové vykurovacie telesá spájané vsuvkami so šírkou 7 25 cm a výškou cm. Oceľové sú to tvarované články z oceľového plechu zvárané do blokov zostavených z 3 až 10 článkov so šírkou cm a výškou cm. Vykurovacie panely sú to oceľové platňové telesá, samostatné alebo spojené do páru, výšky 60 cm, v dĺžkach cm, v stavebných výškach 30, 40, 50, 60 cm lokálne a) akumulačné, za každý kus 41

44 ZÁSADY APLIKÁCIE PRÍLOHY č. 2 A 3 VYHL. č. 465/91 Zb., V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV Vykurovacie teleso, pri ktorom sa elektrická energia premieňa pomocou odporových elektród a akumuluje sa do akumulačného materiálu (zvyčajne šamotu). V čase potreby sa teplo do miestnosti dodáva prirodzeným sálaním alebo pomocou vstavaného ventilátora. Pozn. porovnateľná položka vykurovacie kozuby, ktoré sú na to určené (s kozubovou vložkou) b) krb, za každý kus Slúži aj na vykurovanie priestoru miestností, v ktorej sa nachádza a ktoré s ním súvisia, esteticky dotvára danú miestnosť a vytvára pocit z otvoreného ohňa. Zhotovuje sa klasickým spôsobom, t. j. vymurovaním so šamotovou obmurovkou v priestoroch spaľovacej komory alebo obstavaním (obmurovaním) krbovej vložky jednoplášťovej alebo dvojplášťovej, fasáda krbu máva rôzne úpravy (obklad kameňom, škrabaná omietka, z vyškárovaných tehál a pod.). c) naftové, stáložiarne na tuhé palivá, za každý kus Naftové pozostávajú z oceľovej skrine, bez šamotovej výmurovky so zásobníkom na naftu a horáka v spaľovacej komore, teplota sa šíri cez oceľový kryt. Stáložiarne na tuhé palivá, za každý kus sú určené na odovzdávanie tepla sálaním, sú to keramické telesá vhodne členené. d) na tuhé palivá, za každý kus Majú kovový obal, bez alebo so šamotovou vložkou, môžu byť aj prenosné s pripojením na komín. Pozn. pri znaku kotol ústredného vykurovania sa započítava len jeden kotol v najväčšom nadzemnom podlaží a to aj v prípade, ak nie je umiestnený priamo v budove, ale slúži len pre objekt chaty (v pristavenom suteréne vedľa budovy) 17.. ELEKTR TROINŠTALÁCIA 17.1.motorická a svetelná Oddelené rozvody pre osvetlenie, zásuvky a pre motorické spotrebiče a tepelné spotrebiče. Do znaku elektroinštalácia svetelná (rozvod pre svetlo) zahrňujeme aj rozvody k zásuvkám (jednofázové). Do znaku elektroinštalácia motorická (rozvody pre elektrostroje) zahrňujeme aj rozvody trojfázové k tepelným spotrebičom (elektrický sporák, elektrické akumulačné kachle) svetelná 42 Rozvody zrealizované iba pre osvetlenie rozvod 12 V (z centrálneho zdroja pre celú stavbu) Zdrojom sú akumulačné batérie pre zabezpečenie svetelného rozvodu, resp. aj pre rozvod zásuvkový. Pozn. nerozlišuje sa kvalita a valizácia vodičov (Cu, Al) bleskozvod Prenáša do zeme výboj statickej atmosférickej elektriny a pozostáva z časti: zbernej, zvodovej a uzemnenia a môže byť riešený ako: hrebeňová sústava pri šikmých strechách mrežová sústava pri rovných strechách. Pozn. bleskozvod sa oceňuje iba raz a to iba v najväčšom nadzemnom podlaží. Elektroinštalácia musí byť urobená v súlade s STN Vnútorné elektrické rozvody. Elektrický rozvod na budove predstavuje aj bleskozvod. 18. ROZVR ZVOD VODV ODY 18.1.studenej a teplej z centrálneho zdroja len studenej Pozn. cenový predpis nerozlišuje rozvod vody podľa materiálu. Vnútorný vodovod tvorí sústava vodovodného potrubia v objekte za vodovodnou prípojkou alebo iným zdrojom vody (studňou). Rozvod studenej či teplej vody po celom objekte pre pitnú vodu a úžitkovú alebo prevádzkovú vodu. Z materiálového hľadiska môže byť rozvod vody z rúrok oceľových, medených, z plastov a musí byť vyhotovený v súlade s STN Vnútorné vodovody. 19. ZDROJ J TEPLEJ VODV ODY (za každý kus) elektrický bojler Príprava teplej vody vo valcovitej nádrži s ohrievacou vložkou vo vnútri bojlera s termostatom a teplomerom s pripojením na elektrickú sieť, nádrž je tepelne izolovaná a opláštená, môže byť ležatý alebo stojatý s rôznym objemom vody plynový prietokový ohrievač na propán-bután Pri otvorení vodovodného ventilu sa zapáli plynový horák a voda sa pri prietoku ihneď zohrieva, môžu byť otvorené alebo uzavreté. ZNALECTVO 3/2000

45 ZÁSADY APLIKÁCIE PRÍLOHY č. 2 A 3 VYHL. č. 465/91 Zb., V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV malý plynový prietokový na propán-bután alebo elektrický ohrievač do 10 l Pri otvorení vodovodného ventilu sa zapáli plynový horák a voda sa pri prietoku ihneď zohrieva, môžu byť otvorené alebo uzavreté len s tým rozdielom, že zohrieva nižší objem vody, a to 10 l kúpeľňové kachle Ide o kombináciu stojatej nádrže pod ktorou sa nachádza ohnisko pre ohrev vody drevom, uhlím, briketami, kachle sú pripojené na komín, z nádrže je urobený rozvod teplej vody k zariaďovacím predmetom (vaňa, umývadlo, drez), alebo má z nádrže výtok na umývanie resp. sprchovanie, ak sú osadené blízko vane. 20. ROZVR ZVOD PROP OPÁN-BUTÁNU ÁNU PB zmes skvapalnených uhľovodíkových plynov, propán %, bután %. Ide o pevne zabudovaný rozvod, nepostačuje sem napojenie sporáka v kuchyni na plynovú fľašu hadicou KANALIZÁCIA ALIZÁCIA DO VEREJNEJ SIETE, ŽUMPY ALEBO O SEPTIKA (za každú vyskytujúcu sa položku) 21.1.zo splachovacieho záchodu z kuchyne z kúpeľne Pozn. vnútorná kanalizácia sa oceňuje za každú vyskytujúcu sa položku uvedenú v znaku č. 21. a to len vtedy, ak je zaústená do verejnej kanalizácie, žumpy, alebo septika, jednotlivé položky sa môžu v podlaží opakovať, ak sú napojené na iné odpadové potrubie. Potrubie vnútornej kanalizácie môže byť vyhotovené z kameniny, liatiny, plastové, oceľové, z betónových rúr a musí byť kanalizácia zrealizovaná v súlade s STN Pozn. napojenie na trativod alebo priamo do recipientu sa položka neuvažuje. 22. KUCHYŇA elektrický sporák, sporák na propán-bután Elektrický sporák slúži pre kuchynské účely a tvorí ho štvorplatňová varná doska s elektrickou rúrou na pečenie s dvierkami so sklenným priezorom Pozn. porovnateľne aj keramické elektrické sporáky s elektrickou rúrou. Sporák obyčajný na propán-bután, varná doska je vybavená štyrmi plynovými horákmi sporák na tuhé palivá Príprava a ohrev na liatinovej platni pod ktorou je ohnisko a môže byť kombinovaný aj s rúrou, je napojený na komín malý sporáčik na tuhé palivá Pozn. hnuteľné zdroje napr. (plynové horáky a pod.) sa nehodnotia. 23. VNÚTORNÉ VYBAVENIE VENIE (za každý kus) vaňa Nádrž určená na umývanie pri ponorení tela alebo jeho časti do vody, prípadne len na sprchovanie, rozmery 155,0 x 68,0 alebo 170,0 x 72,0 cm (aj vačšie) s použitím pre obmurovanie alebo ako voľne stojace. Sprchová miešaná batéria môže byť s pevnou alebo ručnou sprchou. Pozn. porovnateľná vaňa plastová, keramická a pod samostatná sprcha Výhodná z hľadiska hygieny, nakoľko znečistená voda neprichádza znovu do styku s telom, je riešená ako sprchová misa z oceľového smaltovaného plechu, keramická sprchová misa alebo odtoková plocha (dlažba, terazzo) s vymurovanými a obloženými stenami alebo montovanými stenami (plech, plasty). Sprchová miešacia batéria môže byť s ručnou alebo pevnou sprchou. Pozn. súčasťou zariaďovacích predmetov je i príslušná vodovodná batéria a napojenie na kanalizáciu 23.3.umývadlo Slúži na umývanie rúk, hornej časti tela, hlavy a čistenie chrupu. Môže byť vo variantoch: normálne (rôzne tvarové typy a veľkosti do dĺžky 670 mm, a s prepadovým kanálikom), lekárske (jednoduchý tvar s miskovým prehĺbením, bez prepadového kanálika), alebo malé (používané najmä vo WC po použití WC so šírkou do 320 mm aj v kútovom vyhotovení). Vyrábajú sa z diturvitu (keramickej hmoty s krycou glazúrou) fajansy, kameniny, liatiny, oceľového smaltovaného plechu, umelého kameňa, poznáme ešte lekárske umývadlá (jednoduchý tvar s miskovým prehĺbením), malé (používané vo WC) a rohové. Pozn. súčasťou zariaďovacích predmetov je i príslušná vodovodná batéria a napojenie na kanalizáciu. 43

46 ZÁSADY APLIKÁCIE PRÍLOHY č. 2 A 3 VYHL. č. 465/91 Zb., V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV 24. ZÁCHOD 24.1.splachovací Miestnosť s umiestnenou záchodovou misou slúžiacou na hygienické odstraňovanie ľudských exkrétov. Splachovacie záchodové misy môžu byť s plytkým vodným vankúšom, s hlbokým vodným vankúšom na vymývanie alebo odsávanie, drepové. Súčasťou vybavenia miestnosti môže byť aj malé umývadielko s výtokovým ventilom alebo batériou. Súčasťou WC je i napojenie na vodovod, vrátane ventilu a napojenie na kanalizáciu. Jednotlivý záchod je umiestnený v samostatnom priestore, má plné steny od podlahy až po strop (STN ) suchý V miestnosti na to určenej je osadená len záchodová misa bez splachovacej nádržky, ktorá nemá vytvorený zápachový uzáver. Pozn. ide len o záchod suchý vo vnútri budovy. 25. BALKÓN (za každý kus) výmery nad 5 m výmery do 5 m 2 Je vodorovná nosná (plošná) konštrukcia, vystupujúca ako konzola z fasády budovy (prípadne zavesená), zvyčajne z troch strán voľná a prístupná zvnútra budovy, na voľných koncoch je zábradlie rôzneho typu s min. výškou 1100 mm. Možný použitý materiál: drevené, kamenné, oceľové, železobetónové (monolitické alebo montované). Pozn. ide o plochu nosnej konštrukcie vyčnievajúcej z obrysu fasády t. j. nezapočítanej do zastavanej plochy podlažia. 26. OKENICE Konštrukcia zabezpečujúca sklené výplne okien a dverí pred neoprávneným vniknutím do budovy, zároveň s možným využitím pre zabránenie vstupu svetla do miestnosti a zníženie úniku tepla z miestností. Môžu byť: drevené, kovové. Pozn. znak sa uvažuje len vtedy, ak je väčšina okenných otvorov v oceňovanom podlaží vybavená okenicami MREŽE Bezpečnostné prvky osadené v okenných otvoroch, zabraňujúce vniknutiu do miestností (event. úniku z miestností), jednoduché alebo ozdobné, sem zaradiť i elektronickú ochranu objektu. 44 Pozn. znak sa uvažuje, ak je väčšina okenných otvorov v oceňovanom podlaží vybavená mrežami. Pozn. porovnateľne aj elektronickú ochranu objektu. 28. SAUNS UNA Je zariadenie, v ktorom sa telo prehreje a potí v suchom horúcom vzduchu, občas prerušovanom parným nárazom. Princíp používania sauny si vyžaduje potiareň, ochladzovňu a odpočiváreň, pričom posledné dve menované miestnosti nemusia byť určené len pre uvedený účel. Stavebne môže byť saunová potiareň vybudovaná ako saunová kabína umiestnená vo väčšom priestore alebo samostatná miestnosť s dreveným obkladom. V počte bodov pre hodnotenie je započítane stavebné riešenie aj vnútorné vybavenie sauny. Pozn. oceňuje sa len sauna vybavená saunovými kachľami a s vykonanými drevenými obkladmi a lôžkami. 3. Popis P a rozbor r znakov v v prílohe č. 3 cenového predpisu Základné kritériá oceňovania v zmysle platnej vyhlášky č. 465/91 Zb., v znení č. 608/92 Zb. a č. 265/93 Z. z. Počet bodov pre jednotlivé konštrukcie a vybavenie je nemenný. Pokiaľ sa niektoré znaky nevyskytujú na objekte, je počet bodov pre tieto znaky 0. Počet znakov nesmie byť rozšírovaný. Pokiaľ sa niektoré konštrukcie a vybavenie vyskytujú v inom vyhotovení, ohodnotia sa počtom bodov podľa najbližšieho porovnateľného vyhotovenia. Počet bodov sa určí podľa prevažujúceho vyhotovenia v jednotlivých podlažiach. Znak č. 1 sa počíta v podlaží, ktoré je najhlbšie osadený do terénu Znak č. 2 sa počíta len pri prvom nadzemnom podlaží. Znak č. 5, 6 a 17 sa započítava v nadzemnom podlaží s najväčšou zastavanou plochou. Znak č. 7 sa počíta rovnakou hodnotou vo všetkých nadzemných podlažiach. 1.. OSADENIE DO TERÉNU V PRIEMERNEJ HĹBKE NAD 1 m a) so zvislou izoláciou Hydroizolácie spodnej strany pozostávajú: z vodorovnej izolácie, ktorá chráni stavbu pred zemnou vlhkosťou a vodou, ktorá vzlína zo základnej pôdy zo zvislej izolácie, ktorá chráni stavbu pred zemnou vlhkosťou a vodou obsiahnutou v okolitej zemine. ZNALECTVO 3/2000

47 ZÁSADY APLIKÁCIE PRÍLOHY č. 2 A 3 VYHL. č. 465/91 Zb., V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV Podklad pod zvislý izolačný povlak tvorí stienka z tehál, betónu, železobetónu s vrstvou omietky hr. 20 mm ak sa izolačný povlak robí z vnútornej strany, v opačnom prípade podklad tvorí suterénne murivo. b) bez zvislej izolácie Bez zvislej izolácie, ktorá chráni stavbu pred zemnou vlhkosťou a vodou, ktorá vzlína zo základovej pôdy. Pozn. nerozlišuje sa osadenie stavby do terénu podľa hĺbky založenia. 2. ZÁKLADY Y A PODMUROVKA 2.1. betónové, podmurovka tehlová alebo kamenná, škárovaná alebo omietaná 2.2.betónové, podmurovka betónová 2.3.bez podmurovky, iba základové pásy 2.4.bez podmurovky, iba základy pod stĺpikmi Základy sú stavebnou konštrukciou, ktorá prenáša okrem vlastného zaťaženia aj zaťaženie od nadzákladových konštrukcií do základovej škáry dostatočne únosnej. Základ pod vodorovný izolačný povlak tvorí betón alebo železobetón, ktorý sa kladie na nenakyprenú zeminu v hr. 80 až 150 mm, môžu byť: monolitické prefabrikované. Podmurovka nadzákladová časť muriva, výška sa stanovuje od úrovne upraveného terénu po vodorovnú izoláciu, resp. vrchnú časť podkladového betónu I.N.P. Pozn. nerozlišuje sa či základy sú s izoláciou alebo bez nej. 3. ZVISLÉ KONŠTRK ONŠTRUKCIE (okrem spoločných) 3.1. murované, min. hrúbka 45 cm Použitý materiál kamenné kvádrové, haklíkové, kyklopské, riadkové, kopákové tehlové z nepálenej tehly, tehla pálená plná, tehla voštinová, dierovaná metrická, tehla upravovaná režná a dierovaná lícovaná z tvaroviek a prostého betónu Premac zkeramických tvaroviek, Porotherm, SETA, CD - TÝN, CDK, CDKL, CD INA, CD IVA z ľahkých tvárnic YPOR, YTONG, HEBEL, škvárobetónové, plynosilikátové, popolčekové kvádre. 3.2.murované alebo betónové s tepelnou izoláciou, min. hrúbky 30 cm Obdobne ako pri znaku 3.1. a betónové s tepelnou izoláciou konštrukcia sendvičového typu, kde je použitá tepelná izolácia bez špecifikácie 3.3.murované betónové bez tepelnej izolácie, hrúbky menej než 30 cm alebo drevené trámčekové obojstranne obité Obdobne ako pri znaku 3.1 a 3.2. a betónové bez tepelnej izoláciou, drevené trámčekové obojstranne obité môžu byť riešené ako sendvičové (drevená kostra, tepelná izolácia a obojstranne obitie) alebo bez tepelnej izolácie. Pozn. pri drevenej trámčekovej konštrukcii nerozlišuje jej hrúbku a či je montovaná z dielcov alebo klasicky vyrobená. 3.4.drevené trámčekové jednostranne obité alebo kovová kostra či pilieriky, s dreveným plechovým alebo azbestovocementovým opláštením Zvislá nosná konštrukcia drevená alebo kovová kostra, jednostranne obitá, bez tepelnej izolácie. 3.5.iba pilieriky Pozn. nerozlišuje sa druh použitého materiálu a prierez piliera. 4. STRS TROPY 4.1. železobetónové alebo keramické s podhľadom a s tepelnou izoláciou Nespáliteľné stropy zhotovené podľa materiálu: keramické železobetónové sklobetónové oceľové. Strop je nosná časť vodorovnej deliacej konštrukcie, ktorá rozdeľuje budovu na jednotlivé podlažia a okrem iných funkcií musí spĺňať aj funkciu požiarnu. 4.2.železobetónové alebo keramické bez tepelnej izolácie alebo klenuté do oceľových nosníkov Klenuté do oceľových nosníkov sú to v podstate klenby, ktoré sú klenuté do oceľových nosníkov tvaru I, konštruujú sa podobne ako múr z kusových prvkov vyklenutím na väzbu pomocou klenákov v systéme ložných a styčných škár. Pozn. pri oceňovaní uvažujeme s hrúbkou muriva v skladobnej hrúbke. 45

48 ZÁSADY APLIKÁCIE PRÍLOHY č. 2 A 3 VYHL. č. 465/91 Zb., V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV 4.3.trámčekové s podhľadom V podstate ide o drevený trámový strop s trámčekmi s podbíjaním s keramickým pletivom (alebo tŕstím) pod omietkou. 4.4.trámčekové bez podhľadu V podstate ide o drevený trámový strop s trámčekmi bez podbíjania. 4.5.plechové alebo azbestocementové na kovovej kostre Na kovovú kostru (kovová stropnica) sa pripevní oceľový plech tvarovaný za studená (rozličných výšok a pre rôzne zaťaženie, alebo Cortixové dosky). 4.6.podbitie krovu Priame podbitie vnútornej strany krokiev, drevené z hobľovaných dosák, nehobľovaných dosák, z tatranského profilu, sadrokartón, drevotriesky a pod., pribitím na vnútorné strany krokiev. 5. KROV 5.1. s možnosťou podkrovia Konštrukcia krovu umožňuje riešiť podkrovie, pričom svetlá výška podkrovia musí byť min. 1,60 m. 5.2.ostatné, bez možnosti podkrovia T. j. výška v podkroví menšia ako 1,6 m, alebo objekty nemajú nad posledným nadzemným podlažím stropnú konštrukciu. 6. KRY TINA 6.1. plechová a) z medi b) z hliníka c) pozinkované 6.2.škridlová alebo azbestocementové šablóny škridlové ťažké korýtkové sa skladajú zo spodných korýtok a vrchných kôrok (prejzov) s prekladaním, korýtka sú fixované maltou (betónové škridly BRAMAC, BETA) ostatné ťažké francúzske TRF, rozmer 410 x 240 mm HOLLAND TRH, rozmer 420 x 250 mm Portugal TRP, rozmer 420 x 260 mm 46 škridlové drážkové perá a drážky, ktoré pri prekrývaní zapadajú do seba jednodrážkové (ľahké) BOBROVKA, dvojdrážkové (ťažké) STADLER, STIEN- BRUCK, TONDACH, STANDARD drevené šindľové ručne vyhobľovaný drevený šindeľ na pero a drážku pripevňovaný na strechu klincovaním šablóny maloformátové rovné dosky s odrezanými protiľahlými rohmi rozmerov 400 x 400 x 4 mm pribíjané na celoplošné debnenie rôznej farby šablóny a vlnité dosky pribíjané na drevené latovanie vytvorené z lát 30 x 50 mm. 6.3.živičná zvarovaná Krytina vhodná pre menšie sklony striech, má nízky bod tuhnutia. 6.4.lepenkové alebo vlnité azbestocementové dosky Pieskované alebo nepieskované asfaltové lepenky typu A na celoplošnom debnení. Vlnité dosky veľkorozmerová krytina v dĺžkach 900, 1250, 1600, 2000, 2500 mm a šírky 930 mm pripevnená pozinkovanými skrutkami do dreva alebo hliníkovými klincami s podložkou a gumovým tesnením. Šablóny a vlnité dosky pribíjané na drevené latovanie vytvorené z lát 30 x 50 mm. Pozn. do znaku zaraďujeme aj krytinu strechy z asfaltovaných šindľov. Krytina je najvrchnejšia vodonepriepustná vrstva strešného plášťa, ktorá chráni stavbu pred nepriaznivými účinkami poveternostných podmienok. 7.. VONKAV ONKAJŠIA ÚPRAVA A POVR VRCHOV 7.1. brizolit je zušľachtená omietka a robí sa v dvoch vrstvách, spodná jadrová vrstva z vápenno-cementovej malty je hrubá asi 15 mm. Nahadzuje sa na zatvrdnutý cementový postrek, líce jadrovej omietky sa zdrsní hrebeňom (latka dlhá asi 30 cm s klincami). Pred nahadzovaním brizolitu sa celá plocha omietky navlhčí tak, aby nanášaná vrstva vysychala pomaly, vrchná brizolitová vrstva (priemyselne vyrábaná brizolitová zmes/ má hrúbku 7 až 10 mm v závislosti od zrnitosti a omietaná plocha sa musí urobiť naraz, po zatvrdnutí omietky, po 12 až 24 hodinách sa škriabe líce oce- ZNALECTVO 3/2000

49 ZÁSADY APLIKÁCIE PRÍLOHY č. 2 A 3 VYHL. č. 465/91 Zb., V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV ľovými škrabkami, škriabe sa vždy jedným smerom, zhora nadol, ľahko a rýchlo, bez prerušenia, aby plocha mala rovnakú štruktúru, oškrabaná plocha sa ometie mäkkou metličkou striekaný brizolit, vápenná štuková omietka Striekaný brizolit sa tiež robí v dvoch vrstvách. Na cementový postrek sa nanesie jadrová omietka v hrúbke asi 15 mm, ktorá na rozdiel od škrabanej omietky zostane zatretá, zavlhnutý podklad sa opačokuje riedkou zmesou so šľachtenej zmesi vo farbe lícovej vrstvy, čím sa docieli farebne rovnaký podklad. Plocha pred nástrekom musí byť navlhčená, vlastný postrek sa robí brezovou metličkou alebo striekacím ručným strojčekom, strieka sa vo dvoch alebo troch vrstvách zhora nadol. Vápenná štuková sa robí ako dvojvrstvová, jadrová má hrúbku do 15 mm, po zavädnutí jadra sa natiahne lícová štuková omietka v hrúbke max. 14 mm, ktorá sa zatrie najprv drevenými hladidlami a potom plstennými hladidlami za stáleho kropenia vodou. Štuková striekaná omietka sa môže na jadro nanášať metlou alebo ručným striekacím strojčekom vápenná hladká omietka, škárované murivo Používa sa malta vápenná (vyrobená z piesku a vápennej kaše), pridaním cementu maltu vápennocementovú, povrch môže byť upravený rozličnými spôsobmi (hladký, škrabaný, striekaný, ryhovaný a pod.). Škárovanie na škárovanie sa používa cementová malta, škárovaním muriva rozumieme vyplnenie vyústenia ložných a styčných škár muriva maltou, škáry sa zatierajú vodotesne, aby voda nevnikala do múru, upravujú sa lícne plochy tehlového muriva z hutných tehál, kamenné murivo (kyklopské, riadkové, z lomového kameňa) a z iných materiálov vápenná hrubá omietka alebo náter Vápenná hrubá omietka sa robí v hrúbke asi 15 mm a povrch sa zarovnáva drevenými hladidlami, tento druh omietky sa používa len na podradné plochy (štíty, pôjdový múr, hospodárske budovy a pod.). Pojmom nátery rozumieme sústavu náterových vrstiev z vhodných hmôt nanášaných vhodnou technológiou na príslušnú konštrukciu, sú výtvarným prostriedkom a súčasne slúžia ako povrchová ochrana. Pozn. omietka a betón sa natierajú dostatočne vyzreté, suché a pevné. 7.5.napustenie impregnáciou Napúšťacia vrstva (fermež, penetrol, polystyrénový transparentný lak atď.) sa používa na impregnáciu dreva, omietky a betónu pred robením ďalších náterov, ktorá do podkladu vsiakne, spevní ho a upraví materiál podkladu, zníži nasiakavosť podkladu a zaistí lepšiu priľnavosť náteru na podklad, chráni drevo pred hubami, plesňami a drevokazným hmyzom (FUNGAL). 8. VNÚTORNÁ ÚPRAVA A POVR VRCHOV 8.1. vápenná štuková omietka Vdvoch vrstvách, spodnú tvorí 15 mm hrubá jadrová omietka shrubým povrchom, aby na ňu dobre prilipla 2 až 4 mm hrubá štuková vrstva, povrch štuky sa hladí jemne a rovnomerne plstenými hladidlami za stáleho mierneho kropenia vodou. 8.2.vápenná hladká omietka Nahadzuje sa v hrúbke najmenej 15 mm z vápennej malty s jemnejšie preosiatym pieskom, povrch sa hladí drevenými hladidlami. 8.3.vápenná hrubá omietka Je robená v miestnostiach ako sú pivnica, povala, kôlňa a pod. vhrúbke 0 až 12 mm, povrch sa nahrubo zatrie drevenými hladidlami. 8.4.nátery Čerstvá omietka a nesmie natierať, musí byť vyzretá, pevná a suchá, väčšie nerovnosti sa vypĺňajú sadrou alebo latexovým tmelom, najprv sa očistená plocha napustí fermežou, potom sa nerovnosti povrchu opravia olejovým lakovým tmelom, prebrúsi sa a urobí sa 2 x náter základnou fermežovou farbou a potom poslednú vrstvu urobíme olejovým om vnútorným. Na povrchové úpravy omietok sú vhodné aj epoxidové nátery. 8.5.napustenie impregnáciou Napúšťacia vrstva (fermež, penetrol, polystyrénový transparentný lak atď.) sa používa na impregnáciu dreva, omietky a betónu pred robením ďalších náterov, ktorá do podkladu vsiakne, spevní ho a upraví materiál podkladu, zníži nasiakavosť podkladu a zaistí lepšiu priľnavosť náteru na podklad, chráni drevo pred hubami, plesňami a drevokazným hmyzom (FUNGAL). 9. KANALIZÁCIA ALIZÁCIA 9.1. napojenie na kanalizačný zberač, vrátane lapača olejov a benzínu 9.2.napojenie na kanalizáciu alebo žumpu 9.3.odvodnenie vtokom pred garážou do kanalizácie 47

50 ZÁSADY APLIKÁCIE PRÍLOHY č. 2 A 3 VYHL. č. 465/91 Zb., V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV 9.4.zberná záchytka v garáži alebo napojenie na trativod Musí byť urobená v súlade s STN Vnútorná kanalizácia Pozn. znak nerozlišuje bodové ohodnotenie podľa vyskytujúcej sa položky, ale podľa toho, kam sú tekuté odpadyodvedené. 10. ROZVR ZVOD VODV ODY 10.1.studenej a teplej z centrálneho zdroja 10.2.len studenej Vnútorný vodovod tvorí sústava vodovodného potrubia v objekte za vodovodnou prípojkou alebo iným zdrojom vody (studňou). Rozvod studenej či teplej vody po celom objekte pre pitnú vodu a úžitkovú alebo prevádzkovú vodu. Z materiálového hľadiska môže byť rozvod vody z rúrok oceľových, medených, z plastov a musí byť vyhotovený v súlade s STN Vnútorné vodovody. Pozn. cenový predpis nerozlišuje rozvod vody podľa materiálu vodovodný kohút na vonkajšom líci múra Nejde o vnútorný rozvod vody v budove, ale iba o výtok na vonkajšom líci obvodového muriva VYKUROVANIE 11.1.ústredné a) kotol ústredného vykurovania (započítava sa do najväčšieho podlažia) Na plyn, naftu, vykurovací olej, elektrinu všetky typy kotlov pre ušľachtilé palivá a energie bez rozlíšenia konštrukcie a výkonu, oceľové aj liatinové. Na tuhé palivá kotly na: hnedé uhlie, koks, čierne uhlie a brikety, drevo, drevné brikety, na piliny, môžu byť liatinové článkové a oceľové, podľa prísunu paliva: násypné, poloautomatické a automatické, podľa druhu média :teplovodné alebo nízkotlakové parné. b) radiátory (za vykurované podlažie) Hliníkové doskové vykurovacie telesá z hliníkového plechu, tabuľové alebo rebrové. Liatinové sú článkové vykurovacie telesá spájané vsuvkami so šírkou mm a výškou min. 300 mm. Oceľové sú to tvarované články z oceľového plechu zvárané do blokov zostavených z 3 až 10 článkov so šírkou mm a výškou mm. 48 Vykurovacie panely sú to oceľové platňové telesá, samostatné alebo spojené do páru, výšky 600 mm, v dĺžkach mm, v stavebných výškach 300, 400, 500, 600 mm lokálne a) akumulačné, za každý kus Vykurovacie teleso, pri ktorom sa elektrická energia premieňa pomocou odporových elektród a akumuluje sa do akumulačného materiálu (zvyčajne šamotu) v čase potreby sa teplo do miestnosti dodáva prirodzeným sálaním alebo pomocou vstavaného ventilátora. Pozn. porovnateľná položka vykurovacie kozuby, ktoré sú na to určené (s kozubovou vložkou). b) naftové, na tuhé palivá stáložiarne, za každý kus Naftové pozostávajú z oceľovej skrine, bez šamotovej výmurovky so zásobníkom na naftu a horáka v spaľovacej komore, teplota sa šíri cez oceľový kryt. Stáložiarne na tuhé palivá, za každý kus sú určené na odovzdávanie tepla sálaním, sú to keramické telesá vhodne členené. c) na tuhé palivá, za každý kus Majú kovový obal, bez alebo so šamotovou vložkou, môžu byť aj prenosné s pripojením na komín. Pozn. pri znaku kotol ústredného vykurovania sa započítava len jeden kotol v najväčšom nadzemnom podlaží a to aj v prípade, ak nie je umiestnený priamo v budove, ale je súčasťou budovy (v pristavenom suteréne vedľa budovy). d) krb, za každý kus Slúži aj na vykurovanie priestoru miestností, v ktorej sa nachádza i ktoré s ním súvisia, esteticky dotvára danú miestnosť a vytvára pocit z otvoreného ohňa. Zhotovuje sa klasickým spôsobom, t. j. vymurovaním so šamotovou obmurovkou v priestoroch spaľovacej komory alebo obstavaním (obmurovaním) krbovej vložky jednoplášťovej alebo dvojplášťovej, fasáda krbu máva rôzne úpravy (obklad kameňom, škrabaná omietka, z vyškárovaných tehál a pod.). 12. ELEKTR TROINŠTALÁCIA 12.1.svetelná a motorická Oddelené rozvody pre osvetlenie, zásuvky pre motorické spotrebiče a tepelné spotrebiče. ZNALECTVO 3/2000

51 ZÁSADY APLIKÁCIE PRÍLOHY č. 2 A 3 VYHL. č. 465/91 Zb., V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV Do znaku elektroinštalácia svetelná (rozvod pre svetlo) zahrňujeme aj rozvody k zásuvkám (jednofázové). Do znaku elektroinštalácia motorická (rozvody pre elektostroje) zahrňujeme aj rozvody trojfázové k tepelným spotrebičom (elektrický sporák, elektrické akumulačné kachle) svetelná Rozvody realizované iba pre osvetlenie provizórna Nie je uvedená pod omietkou alebo v lištách na stene, iba provizórne káblom bleskozvod Prenáša do zeme výboj statickej atmosférickej elektriny a pozostáva z časti: zbernej, zvodovej a uzemnenia a môže byť riešený ako: hrebeňová sústava pri šikmých strechách mrežová sústava pri rovných strechách. Pozn. bleskozvod sa oceňuje iba raz a to iba v najväčšom nadzemnom podlaží. Elektroinštalácia musí byť urobená v súlade s STN Vnútorné elektrické rozvody. Elektrický rozvod na budove predstavuje aj bleskozvod. 13. OKNÁ 13.1.dvojité Dvojité okno je vytvorené z dvoch jednoduchých okien (vonkajšieho a vnútorného so širokou vzduchovou vrstvou medzi nimi, nad mm). Pozn. porovnateľne môžeme zaradiť okná kovové oceľové, hliníkové s izolačným dvojsklom, trojsklom, z plastov alebo kombinované, napr. drevo hliník zdvojené Vznikne spojením dvoch jednoduchých krídiel do jedného rámu, pričom vzduchová vrstva medzi nimi je cca 35 mm jednoduché Pozostáva z okenného rámu a krídla s jednou dosadacou polodrážkou a s jednoduchým zasklením. 14. DVERED vstupné masívne, ostatné hladké do oceľových zárubní Vstupné masívne, t. j. aj ako vchodové vyrobené z dreva, plastov alebo z oceľového plechu silnejšej konštrukcie ako ostatné dvere či ide o dverné krídlo alebo zárubňu. Ostatné hladké do oceľových zárubní hladké Na drevenom obvodovom ráme je plášť z obidvoch strán z preglejok alebo drevovláknitých dosák, pokiaľ sú dvere z mäkkého dreva (smrek), môžu byť hladké, z 1/3 alebo z 2/3 zasklené a tiež môžu byť s vetracími otvormi naspodku prípadne aj navrchu s rozmermi, jednokrídlové (šírky 600, 700, 900, 1100 mm a výšky 1970 mm) alebo dvojkrídlové (šírky 1250, 1300, 1450 mm a výšky 1970 mm) plné z 1/3 alebo z 2/3 zasklené pre potrebu sekundárneho osvetlenia náplňové Rámové s výplňou. Majú jednu alebo niekoľko výplní z preglejky, prípadne z dvoch zlepených tvrdých drevovláknitých dosiek s výplňou z doštičiek spojených na pero a drážku alebo sú zasklené, môžu byť jednokrídlové (šírky 600, 700, 800, 900 mm a výšky 1970 mm) alebo dvojkrídlové (šírky 1250, 1450 mm a výšky 1970 mm) zvlakové, latové Zvlakové na uzavieranie kôlní, provizórnych skladíšť a pod., krídlo dverí je z dosák spojených na drážku a pero, alebo je vložené pero, dosky sú pribité na zvlaky drevená konštrukcia vtvare písmena Z. Latové sa používajú najmä na pivničné komory, majú jednoduchú konštrukciu zbíjanú z lát na konštrukcii v tvare písmena Z a medzi jednotlivými latami sú medzery cca na šírku laty. 15. VRÁTA výklopové, drevené prírodné 15.2.drevené alebo plechové natreté krycím náterom 15.3.drevené zvlakové alebo roleta Podobná funkcia ako dvere len s tým rozdielom, že uzavierajú komunikačné otvory v garážach, v priemyselných a poľnohospodárskych stavbách, môžu byť drevené, plechové a plastové, rozmerov šírky 2400 mm a výšky od 2100 až 3900 mm, môžu byť otváracie, posuvné, výsuvné, výklopné. 49

52 ZÁSADY APLIKÁCIE PRÍLOHY č. 2 A 3 VYHL. č. 465/91 Zb., V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV 16. PODLAHY palubovkové, liate terazzo, štrkové, keramická dlažba Palubovka sú to jednostranne hobľované dosky pribíjané na pražcové podložky vzdialené od seba cca 80 cm, palubovky sú opatrené perom a drážkou, hrúbky 2,0-3 cm a šírky 10 až 15 cm. Liate terazzo je bezškárová nášľapná vrstva zhotovená liatím terazza na mieste. Štrkové podlaha má nášľapnú vrstvu zo štrku, ktorý je uložený na upravenom podklade. Keramické dlaždice majú štvorcový, obdĺžnikový a šesťuholníkový tvar, s povrchovou úpravou (glazované) alebo bez nej, o rozmeroch 20 x 20, 30 x 30, 50 x 50 mm / mozaikové 100 x 100, 150 x 150 mm (normálne) s hrúbkami 7, 8, 12 až 19 mm, dlaždice sa vkladajú do maltového lôžka z cementu navzájom spojených zálievkou škár doskové, lepené podlahové povlaky, xylolit, drevotrieska Doskové sú dosky hobľované jednostranne a kladené k sebe na zraz a pribíjané k pražcom. PVC sú to povlaky z mäkčeného PVC vyrobené bez podložky shrúbkou 1,5 mm pre menej namáhané prostredie a hr. 3 mm pre namáhané prostredie, alebo vyrobené s podložkou plstenou prípadne polyuretánovou, lepené alebo vkladané na vyrovnávajúci cementový alebo iný poter. Xylolit sú to jediné poloteplé dlažby. Drevotrieska viacvrstvový dielec, ktorý má iba hornú vrstvu z kvalitnejších drevín, stredná resp. spodná vrstva je z drevotriesky alebo viac zhotovených odpadových drevín, spôsob kladenia je lepením na tvrdý podklad alebo krytým pribíjaním betónové s poterom, terazzové alebo cementové dlaždice Betónové s poterom vytvárajú bezškárové nášľapné vrstvy zhotovené na mieste potery z obrusovzdorných mált, ktoré sú odolné voči obrusu sa vyrábajú z cementových mált. Terazzové dlaždice používajú sa betónové vo vnútri budov pri ktorých je nášľapná vrstva z terazza, majú značnú mechanickú odolnosť a kladú sa do cementovej malty rozmerov terazzové 200 x 200 x 25, 300 x 300 x 40 mm, cementové 300 x 300 x 40, 400 x 400 x 50, 500 x 500 x 60, 500 x 500 x 70 mm hrubé betónové, tehlová dlažba Hrubé betónové, z prostého betónu alebo vystužené sieťovinou pri veľkom namáhaní, používajú sa v priestoroch veľkého zaťaženia. Tehlová dlažba z tehál vyrobených z pálenej tehliarskej hliny, tehly položené na plocho s rôznym spôsobom uloženia (rybinové kladenie, palubovkové kladenie kladené do kamienkov) do cementovej malty so zálievkou škár a s rôznou povrchovou úpravou. 50 Pozn. pri oceňovaní podláh ale aj dlažieb determinujúcim faktorom je vlastná nášľapná vrstva a nie samostatná skladba podlahy KLAMPIARSKE KONŠTRK ONŠTRUKCIE z medeného plechu (min. žľaby, zvody,okolo komínov, prieniky) z pozinkovaného plechu a) úplné strechy (žľaby, zvody, komíny, prieniky) b) len žľaby a prieniky c) parapety Na stavbe sú zrealizované klampiarske konštrukcie, a to odkvapové žľaby, zvody, oplechovanie parapetov okien, balkónov, komínových telies a tiež na všetkých prienikoch cez strechu, úžľabia strechy, pri styku strechy s murivom. ako materiál môže byť použitý: medený plech pozinkovaný plech hliníkový plech plasty. Pozn. kovové klampiarske výrobky vrátane pripojovacích a spojovacích prvkov by mali byť z materiálov rovnakého druhu (s rovnakým elektrickým potenciálom) ako základný materiál. Úlohou strešného plášťa je zabezpečiť odvádzanie dažďovej vody zo strechy, zabezpečiť prestupy v strešnom plášti, chrániť proti atmosférickým vplyvom vystupujúce časti fasády a otvory. 18. VNÚTORNÉ VYBAVENIE VENIE (za každý kus) elektrický bojler Príprava teplej vody vo valcovitej nádrži s ohrievacou vložkou vo vnútri bojlera s termostatom a teplomerom s pripojením na elektrickú sieť, nádrž je tepelne izolovaná a opláštená, môže byť ležatý alebo stojatý s rôznym objemom vody kúpeľňové kachle alebo kotol na bielizeň na tuhé palivo Ide o kombináciu stojatej nádrže pod ktorou sa nachádza ohnisko pre ohrev vody drevom, uhlím, briketami, kachle sú pripojené na komín, z nádrže je urobený rozvod teplej vody k zariaďovacím predmetom (vaňa, umývadlo, drez), alebo má z nádrže výtok na umývanie resp. sprchovanie ak sú osadené blízko vane. Kotol na bielizeň plechová nádrž so smaltovaným vnútrajškom, pod ktorou je ohnisko na tuhé palivo vaňa ZNALECTVO 3/2000

53 ZÁSADY APLIKÁCIE PRÍLOHY č. 2 A 3 VYHL. č. 465/91 Zb., V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV Je to nádrž určená na umývanie tela pri jeho celkovom ponorení do vody alebo len jeho časti, prípadne len na sprchovanie, s možnosťou obmurovania alebo ako voľne stojace. Podľa materiálu môžu byť vyhotovené ako: liatinové 1700 x 720 mm, 1550 x 680 mm oceľové smaltované 1500, 1600, 1700 mm x 710 mm a 1800/710 mm plastové umývadlo Slúži predovšetkým na osobnú hygienu rúk, tváre, dutiny ústnej, hornej časti tela, môže byť normálne alebo rohové rôznych tvarov a veľkostí s plnou alebo polovičnou nohou alebo bez nej. Vyrábajú sa z diturvitu (keramickej hmoty s krycou glazúrou) fajansy, kameniny, liatiny, oceľového smaltovaného plechu, umelého kameňa, poznáme ešte lekárske umývadlá (jednoduchý tvar s miskovým prehĺbením), malé (používané vo WC) a rohové záchodová misa Osadzuje sa väčšinou v samostatne dobre vetrateľných miestnostiach bez splachovacej nádržky alebo so splachovacou nádržkou. Pozn. súčasťou záchodovej misy je aj napojenie na kanalizáciu prípadne napojenie na vodovod vrátane ventilu elektrický alebo plynový sporák Elektrický sporák s elektrickou rúrou tvoriaci vnútorné vybavenie kuchyne slúžiaci pre kuchynské účely s štvorplatňovou varnou doskou, pripojený na elektrickú sieť, rúra sporáka opatrená sklenným priezorom. Pozn. porovnateľne zaradiť elektrický keramický sporák. Plynový vrchná časť sporáku tzv. varná doska je vybavená štyrmi horákmi, pripojenie na rozvod plynu, elektrická rúra na elektrickú sieť a pomocou hadice môže byť sporák pripojený na fľašu s propán-butánom sporák na uhlie Kovový obal, bez alebo so šamotovou vložkou, môžu byť aj prenosné s pripojením na komín malý sporáčik na uhlie 19. SCHODY 19.1.drevená konštrukcia, schody s podstupnicami Podstupnica je predná plocha schodišťového stupňa. Ide o celú konštrukciu schodiska z dreva a môže byť vyhotovené z tvrdého dreva (buk, dub, agát, červený smrek, breza, javor, jaseň, hruška, orech) alebo z mäkkého dreva (borovica, jedľa, smrek, jelša, lipa, topoľ) drevená konštrukcia, schody bez podstupníc Charakteristika ako pri znaku 19.1., iba s tým rozdielom, že tu je iba nástupnica nášľapná plocha stupňa kovová konštrukcia s akýmikoľvekstupňami Nosná konštrukcia schodišťa je kovová s nástupnicami a podstupnicami alebo bez podstupníc, ktoré môžu byť vyhotovené z rôzneho materiálu (kovové, drevené, mramorové, žulové, umelý kameň a pod.) betónové alebo tehlové Celá konštrukcia schodišťa je vyhotovená z betónu ako monolitická resp. prefabrikovaná s možnosťou rôznej úpravy povrchu nástupníc, tehlové je vyhotovené z plných tehál a z hľadiska funkčného je skôr vyrovnávajúcim schodišťom, ktoré vyrovnáva rôzne výškové úrovne toho istého podlažia. Je stupňovitá stavebná konštrukcia na prekonávanie výškových úrovní chôdzou, skladá sa zo schodišťových ramien a odpočívadiel. Pozn. ide vždy o schody vnútorné, o schody v budove. 20. OKENICE Konštrukcia zabezpečujúca sklené výplne okien a dverí pred vniknutím do budovy, zároveň s možným využitím pre zabránenie vstupu svetla do miestnosti a zníženie úniku tepla z miestností. Môžu byť: drevené, kovové. Pozn. znak sa uvažuje len vtedy, ak je väčšina okenných otvorov v oceňovanom podlaží vybavená okenicami MREŽE Bezpečnostné prvky osadené v okenných otvoroch, zabraňujúce vniknutiu do miestností (event. úniku z miestností), jednoduché alebo ozdobné, sem zaradiť i elektronickú ochranu objektu. Pozn. znak sa uvažuje, ak je väčšina okenných otvorov v oceňovanom podlaží vybavená mrežami. Pozn. porovnateľne aj elektronickú ochranu objektu. 51

54 APLIKÁCIA NÁTEROVÉHO SYSTÉMU V ZNALECKOM KONANÍ 2. POKR. 22. SAUNS UNA Je zariadenie, v ktorom sa telo prehreje a potí v suchom horúcom vzduchu, občas prerušovanom parným nárazom. Princíp používania sauny si vyžaduje potiareň, ochladzovňu a odpočiváreň, pričom posledné dve menované miestnosti nemusia byť určené len pre uvedený účel. Stavebne môže byť saunová potiareň vybudovaná ako saunová kabína umiestnená vo väčšom priestore alebo samostatná miestnosť s dreveným obkladom. V počte bodov pre hodnotenie je započítane stavebné riešenie aj vnútorné vybavenie sauny. Pozn. oceňuje sa len sauna vybavená saunovými kachľami a s vykonanými drevenými obkladmi a lôžkami. Poznámky Rozbor a popis jednotlivých znakov bol usporiadaný podľa prílohy č. 2 a prílohy č. 3 vyhlášky 465/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Platný cenový predpis nekorešponduje so zákonom č. 237/ 2000 Z. z., ktorý mení a dopĺňa stavebný zákon č. 50/1976 Zb.s účinnosťou od okrem 2a ods. 1 a 123 a, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom Od účinnosti zákona č. 237/2000 Z. z. došlo k zmenám u drobných stavieb oproti bývalej vyhláške FMTIR č.85/1976 Zb. v znení neskorších predpisov a to tak, že: a) u prízemných stavieb sa zvýšila zastavaná plocha z max. 16 m 2 na max. 25 m 2 a výška z max. výšky 4,5 m na max. výšku 5 m. b) u podzemných stavieb, sa zvýšila zastavaná plocha z max. 16 m 2 na max 25 m 2 a hĺbka 3 m zostáva v platnosti naďalej c) došlo k doplneniu ohľadne prípojok, a to o prípojky stavieb na verejné rozvodné siete a kanalizáciu všetkých stavieb POUŽITÁ Á LITERATÚRA: TÚRA: [1] Vyhláška č. 465/1991 Zb., o cenách stavieb pozemkov, pozemkov trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov [2] ZAJAC, J.: Konštrukcie pozemných stavieb [3] Časopis Znalectvo - ročník I, II, III a IV [4] VALÁŠEK a kol.: Rodinný dom a jeho technické zariadenia [5] HORNIAKOVÁ a kol.: Konštrukcie pozemných stavieb 1 [6] KUCBEL a kol.: Technické zariadenia budov II [7] HÁJEK a kol.: Pozemné staviteľstvo [8] OLÁH, J.: Navrhovanie a opravy plochých striech [9] TIBITANZL: Stavebná technológia [10] KMEŤ, J.: Ako oceniť nehnuteľnosť [11] STN a iné citované normy Vďalšom čísle uvedieme zápis podľa prílohy č. 1, 2 a 3. Lektoroval: prof. Ing. Jozef Zajac, DrSc. A. Gron, Jozef Zajac * APLIKÁCIA NÁTEROVÉHO SYSTÉMU V ZNALECKOM KONANÍ 2. POKRAČOVANIE 4. Technologické T pravidlo Týmto technologickým pravidlom sú povinní riadiť sa pracovníci prichádzajúci do styku s projektovaním, prípravou, kontrolou, odovzdávaním a preberaním oceľových konštrukcií. Procedúra nadväzuje na platné technické normy a predpisy, v ktorých je vymedzená ich účinnosť. 4.l. Zodpovednosť a právomoci Zodpovednosť a právomoci na zabezpečenie jednotlivých postupov a bezpečnosti a ochrany zdravia pri vykonávaní náterov oceľových konštrukcií majú títo pracovníci organizujúci a riadiaci práce na stavbe: majster PSV, * Ing. A. Gron, PhD., STU Stavebná fakulta, Bratislava Prof. Ing. Jozef Zajac, DrSc., STU Stavebná fakulta, Bratislava 52 ZNALECTVO 3/2000

55 APLIKÁCIA NÁTEROVÉHO SYSTÉMU V ZNALECKOM KONANÍ 2. POKR. manažér stavby, stavbyvedúci, stavebný dozor, vedúci pracovnej čaty. 5. Pracovný postup (inštr trukcia) 5.l. Technický T opis konšk onštrukcie Stavebné oceľové konštrukcie balkónové sú realizované z prvkov zhotovených podľa spôsobu výroby valcovaním za tepla, studena, z tvarovaných uzavretých tyčových profilov a zo vzájomného trvalého spojenia nosnej sústavy konštrukcie, kotvených vertikálnych a horizontálnych prvkov a samostatných doplnkových prvkov. Trvalé spojenie je realizované zváraním. Dielce sú vyhotovené podľa výrobnej dokumentácie vo výrobni a do konečného tvaru stavu montované na stavbe Pripravenosť stavebných s konšk onštrukcií a stavby Oceľové časti zámočníckych výrobkov sú vo výrobni opatrené základným ochranným náterom podľa STN , STN astn Životnosť základného náteru je závislá od dobrého spojenia základného náteru a materiálu, z ktorého je konštrukcia vyrobená. Úprava povrchu vykonávaná mechanicky alebo chemicky musí zaručiť odstránenie hrdze, prachu, mastnoty, sadzí a suchý povrch konštrukcie. Základný náter poškodený pri doprave alebo montáži musí byť opravený a doplnený o nátery montážnych zvarov. Konštrukcie sa ukotvia do vopred zabudovaných oceľových platničiek. Osadenú konštrukciu preberá stavebný dozor so súčasnou kontrolou náterov Pripravenosť stavbs vby Konštrukcie sú dodané na projektovanú skládku a ukladané minimálne 100 mm nad terén. Pri preberaní sa skontroluje ich úplnosť, poškodenie konštrukcie a náteru. Náterové hmoty budú presunuté zo skladu pred začatím prác. 6.Výr ýrobný postup (opis vyhotovenia) Prípravné práce Úprava povrchu materiálu pred nanášaním náterových hmôt sa vykoná očistením od prachových častíc a prípadným odmastením teplou vadou s pridaním saponátu s následným opláchnutím a osušením. Príprava náterových hmôt pred nanášaním: a) údaje na štítku je potrebné overiť pred manipuláciou s náterovou hmotou, b) očistenie okolia otvoru a zabránenie vniknutia vody a nečistoty do náterovej hmoty, c) kontrola vnútorných znakov, podľa STN ako je zápach, stav obsahu, vytvorenie kože, teplota náterovej hmoty, jej rozvrstvenie, tvorba sedimentu, zglejovanie a farebný odtieň, d) odstránenie kože ostrým nožom, e) rozmiešanie v celom obale, f) riedenie predpísaným riedidlom, g) prefiltrovanie, najčastejšie cez sito, h) zostatok náterovej hmoty preliať do menšieho obalu Zvolenie technologického t postupu Nanášanie náteru štetcom len ak nie je iná možnosť, vlasovým štetcom šírky 100 mm s dĺžkou vlasu 40 mm ( STN ). Štetec sa dôkladne nasýti náterovou hmotou niekoľkými ponoreniami a otretím o hranu nádoby. Hotový náter tesne po natretí chránime pred zaprášením a zamastením alebo otlačením povrchu Pripravenosť pracovis viska O vhodnosti a použiteľnosti náterových hmôt a výrobkov rozhodujú okrem ich vlastností aj vplyvy pôsobiace na stavebné dielo krátkodobo a trvalo. Dôležitú rolu zohráva klasifikácia koróznej agresivity atmasféry. Pri nanášaní a schnutí náterových hmôt musia byť dodržané základné podmienky. Pri práci musí byť zaistené intenzívne vetranie pracoviska Preberacie podmienky Medzioperačná kontrola preberá časti technologického postupu natierania po stránke kvalitatívnej ale aj kvantitatívnej, vrátane úpravy povrchu pred náterom a úplnosti prác. Preberanie sa robí po úplnom dokončení náteru. Pri preberaní sa hodnotí vzhľad (pohľad z rôznych uhlov), nesmie mať stopy po štetci, zaprášený, s nečistotami nalepenými v náteroch bez trhlín a mechúrikov. Zistí sa počet natretých vrstiev prebrúsením nožom až po základný náter. Skúma sa nelepivosť, tvrdosť a lesk. 53

56 APLIKÁCIA NÁTEROVÉHO SYSTÉMU V ZNALECKOM KONANÍ 2. POKR. 6.4.Bezpečnosť a ochrana zdravia Náterové hmoty sa plnia do čistých, tesných a dobre uzatváreteľných obalov. Typ obalu, hmotnosť alebo objem náplne sú stanovené dohodou medzi výrobcom a odberateľom. Obal musí zabezpečiť bezpečnú manipuláciu Značenie Musí byť primerane veľké a pri manipulácií sa nesmie poškodiť. Každý obal musí byť označený týmito údajmi: a) názov výrobcu (ochranná známka), jeho sídlo, b) číslo farebného odtieňa, c) číslo jednotnej klasifikácie a číslo normy, á) výrobný identifikačný znak a dátum výroby, e) čistá hmotnosť pri plnení, f) označenie triedy nebezpečnosti STN a nápis pri horľavých hmotách horľavá kvapalina, g) zvláštne označenie z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, h) ďalej pri hmotách obsahujúcich organické rozpúšťadlá nápis Chráňte oči, Nebezpečné výpary, pri hmotách obsahujúcich zlúčeniny olova symbol lebky so skríženými hnátmi, pri práškových náterových hmotách nápis Pozor dráždi pokožku Ochrana zdravia pri práci Kvapalné náterové hmoty a časť farieb s výnimkou vodou riediteľných sú väčšinou horľavé kvapaliny v zmysle STN Výpary a vzduch tvoria výbušnú zmes, preto všetky priestory, kde sa s náterovými hmotami pracuje, musia byt riadne vetrané so zabezpečením prívodu čerstvého vzduchu. Na pracovisku môžu byt len také množstva náterových hmôt, ktoré budú v tomto dni spracované. Zvyšky musia byť odstránené v zmysle požiarneho predpisu. Okrem toxických a iných zdravie ohrozujúcich zložiek sú vážnym nebezpečím organické rozpúšťadlá, ktoré pôsobia ako narkotikum PosP oskytnutie prvej j pomoci Pri práci s náterovými hmotami sa nesmie jesť, piť a už vonkoncom fajčiť. Pred každým jedlom a po skončení práce je nutné očistiť pokožku teplou vodou a mydlom. Podráždenú pokožku ošetriť vhodným krémom. Pri zasiahnutí očí tieto vypláchnuť pod tečúcou vodou. Pri nadýchaní prerušiť prácu a až do príchodu lekára poskytnúť dýchanie z úst do úst. Pri prípadnom požití náterovej hmoty vypiť 0,5 1 vody a vyvolať zvracanie. Pri prácach vo výškach zabezpečiť náradie proti pádu, skĺznutiu alebo zhodeniu vetrom. Pracovisko označiť výstražnými farebnými tabuľami Ochrana životného pros ostredia Skladovanie anie Náterové hmoty sa skladujú pri teplotách +5 až +25 C v dobre uzatvorených nádobách v suchých vetrateľných skladoch podľa STN a zásadám pre skladovanie náterových hmôt podľa STN Skladovanie náterových hmôt vo vonkajšom prostredí nie je dovolené. Skladovať môžeme len riedidlá v dobre uzatvorených obaloch pod prístreškom. Takéto skladovacie plochy musia zodpovedať STN a STN s opatreniami proti kontaminácií podzemných vôd. Do skladu je zakázaný vstup nepovolaným osobám, čo musí byť zreteľne označené na vstupných dverách tabuľkou podľa STN Sklady musia byť vybavené: a) dostatočným množstvom penových alebo práškových hasiacich prístrojov, b) výstražnými nápismi Fajčenie zakázané, Zákaz manipulácie s otvoreným ohňom a Nehasiť vodou, c) debnou s pieskom a lopatou, d) kovovou nádobou s dobre tesniacim uzatváracím vekom, oddelenou od podlahy 100 mm vysokými nožičkami. V priebehu skladovania sa sleduje dodržanie doby skladovateľnosti, ktorá je uvedená v normách a na dátumoch výroby. Náterové hmoty sa môžu skladovať v niekoľkých vrstvách podľa STN Znehodnotenie enie prázdn ázdnych obalov Potrebné je prerokovať so štátnym lekárom (hygienická služba). Prázdne obaly nesmú prísť do styku s potravinami, krmivami, zdrojmi pitnej vody. Ak sú náterové hmoty označené ako jedy a žieraviny, musí ich dokumentácia obsahovať postupy, ktorými je možné tieto zdravotne neškodný spôsobom zneškodniť, vrátane likvidácie znečistených obalov a odpadov, pokiaľ sa v nich náterové hmoty vyskytujú. 7.. Súvisiace normy STN Skladovanie náterových hmôt. 54 ZNALECTVO 3/2000

57 APLIKÁCIA NÁTEROVÉHO SYSTÉMU V ZNALECKOM KONANÍ 2. POKR. STN Klasifikácia základných náterových hmôt z hľadiska antikoróznej účinnosti náteru z nich pripravených. STN Názvoslovie náterových hmôt. STN Stanovenie hrúbky náteru. STN Hodnotenie krivosti náteru. STN Stanovenie lesku náteru. STN Stanovenie odolnosti náteru na kovovom povrchu v atmosférických podmienkach. STN Základné požiadavky na skúšanie akosti systémov ochrany kovov proti korózií. STN Metóda koróznych skúšok v atmosférických podmienkach. STN Názvoslovie povrchovej úpravy. STN Korózna agresivita atmosféry. STN Korózia kovov, metódy stanovenia stupňa prehrdzavenosti. STN Určovanie koróznej agresivity atmosféry. STN Voľba náterov pre ochranu kovových technických výrobkov proti korózií. STN Stanovenie zasychania náterových hmôt. STN Subjektívna metóda vyhodnocovania predbežných a informatívnych skúšok znehodnotených náterov. STN Objektívne metódy vyhodnocovania skúšok ochrannej účinnosti náterov na kovoch. STN Náterové hmoty, základné ustanovenia. STN Zhotovenie skúšobných náterov. STN Stanovenie odolnosti náterov ku statickému pôsobeniu kvapalín. STN Stanovenie odolnosti proti striedaniu teplôt. STN Označovanie a hodnotenie farebných odtieňov náterov. 8. Definícia použitých pojmo jmov v a skratiek Náterové hmoty sú všetky látky, ktorých hlavnou súčasťou sú filmotvorné látky a ktoré sa nanášajú v tekutom alebo práškovom stave na predmet, aby na ňom vytvorili náter požadovaných vlastností. Farba je pigmentová náterová hmota, ktorá po nanesení na podklad tvorí náter. Pigment je práškovitá látka, ktorá dodáva náterovej hmote požadovaný farebný odtieň. Plnivo je práškovitá látka, ktorá po spojení s pigmentom upravuje fyzikálne a chemické vlastnosti náteru. Spojivo je filmotvorná látka, ktorá viaže rozpustné častice v nátere a vytvára jeho spojitú fázu. Zmäkčovadlo je kvapalná alebo tuhá látka, ktorá upravuje vlastnosti náterov, znižuje tvrdosť a zlepšuje ich vláčnosť. Sušidlo je prísada, ktorá urýchľuje zasýchanie náterov. Rozpúšťadlo je kvapalina alebo zmes používaná k rozpúšťaniu náterových hmôt. Riedidlo je rozpúšťadlo pridávané v priebehu výroby náterových hmôt a pri úprave náterových hmôt pred nanášaním. je náterová hmota s nízkym obsahom pigmentu obvykle tvoriaca vrchný náter. Fermež sú vysýchavé alebo plovysýchavé oleje upravené tak, aby v tenkej vrstve zasychali na vzduchu a vytvorili priehľadný až priesvitný náter. Roztieravosť je schopnosť náterovej hmoty dať sa ľahko rozotierať štetcom po povrchu natieraného predmetu na vrstvu rovnomernej hrúbky. Výdatnosť je plocha náteru v m 2, ktorá vznikne nanesením l kg náterovej hmoty v jednej vrstve. Náter je povlak požadovaných vlastností vzniknutý nanesením náterovej hmoty a jej zaschnutím v jednej alebo viacerých vrstvách. Reflexný náter je náter s vysokou svetelnou odrazivosťou. Odlupovanie je samovoľné oddeľovanie náteru alebo jeho vrstiev. Slzy sú prebytky náterovej hmoty zaschnutej na zvislom povrchu, spôsobené stečením nahromadenej náterovej hmoty. Vypocovanie je vylučovanie olejov alebo zmäkčovadiel náteru na jeho zaschnutom povrchu. Korózia je rozrušovanie kovových materiálov a postupné znehodnocovanie ich úžitkových vlastností chemickým dejom vyvolaným fyzikálnymi a chemickými činiteľmi ovzdušia. Literatúra: [I] WITZANY, J. a kol.: Poruchy a rekonstrukce staveb. 2. díl. Lektoroval: Ing. Ľubomír Hurajt U Rímanov zákony nemohli dôverovať otrokom, lebo otroci nemohli dôverovať zákonom. Ch. L. Montesquieu 55

58 STARŠIE CENOVÉ PREDPISY OCEŇOVANIE PO ROKU 1963 OD ROKU 1969 Ivan Hyben, Ľubomír Hurajt * STARŠIE CENOVÉ PREDPISY OCEŇOVANIE OD ROKU 1963 DO ROKU 1969 Všeobecné a spoločné údaje V predošlej časti seriálu článkov o starých cenových predpisoch sme sa zaoberali spôsobom oceňovania pred rokom Tento dátum bol stanovený na základe skutočnosti, že až v roku 1963 vyšla prvá cenová vyhláška upravujúca jednotným spôsobom ocenenie nehnuteľností. Takýmto predpisom bola vyhláška Ministerstva financií ČSSR č. 18/1963 Zb., o určení náhrady za vyvlastnenie nehnuteľností občanom a súkromným právnickým osobám, uvedená v Zbierke zákonov Československej socialistickej republiky, ročník 1963, čiastka 10, zo dňa s právnym účinkom odo dňa vyhlásenia. Pretože bola určená pre účely náhrad pri vyvlastnení, neplatila pre potreby dedičských konaní. Doplnením vyhlášky č. 18/1963 Zb. je vyhláška Ministerstva financií ČSSR č. 19/1963 Zb. o odplatnom nadobúdaní vecí socialistickými organizáciami od občanov a súkromných právnických osôb, uvedená v Zbierke zákonov Československej socialistickej republiky, ročník 1963, čiastka 10, zo dňa s právnym účinkom odo dňa vyhlásenia. Cenovým predpisom pre stanovenie ceny nehnuteľností pre účely prevodov a prechodov nehnuteľností (stavieb i pozemkov) je vyhláška Ministerstva financií ČSSR č. 73/1964 Zb., o cenách stavieb v osobnom vlastníctve a náhradách pri vyvlastnení nehnuteľností uvedená v Zbierke zákonov Československej socialistickej republiky, ročník 1964, čiastka 31, z 1. apríla 1964, s platnosťou predpisu od 1. mája Uvedené cenové predpisy prezentujú nový prístup k stanoveniuceny za nehnuteľnosť. Zo stavu oceňovania stop cenami v zmysle vyhl. 258/1951 Ú. v. a oceňovaní obvyklou cenou predajnou, v rozsahu platných cenových prepisov, uvedené cenové predpisy zavádzajú jednotný postup stanovenia ceny za nehnuteľnosti podľa jednotkových cien za mernú jednotku. Ide o nový pohľad na metodiku oceňovania. Samozrejme, že vtedy platné cenové predpisy vychádzajú zo spoločenského systému a zásad platných pre existujúci politický systém. Znalec sa v zásade vždy musel vyporiadať s týmito otázkami: 1. Charakter nehnuteľnosti (obytný dom, rodinný dom, drobné stavby a pod.). 2. Predmetom vlastníctva (osobné, súkromné, socialistické a pod.). 3. Stupňom opotrebenia stavby. Spoločným znakom cenových predpisov tohto obdobia je ponímanie vlastníctva nehnuteľností určených pre ocenenie. Znalec sa pri ocenení musel vyporiadať s otázkou vlastníctva. Ak by tak neurobil, potom by sa mohol dopustiť vážnej chyby pri ocenení. Pre posudzovanie podľa vtedy platného občianskeho zákonníka boli tri druhy vlastníctva socialistické, osobné a súkromné. Predmetom socialistického vlastníctva boli veci v majetku štátu alebo socialistickej organizácie. Podľa ustanovení 18 Občianskeho zákonníka sa rozoznávali socialistické organizácie štátne a neštátne, kde patrili družstevné, spoločenské a iné organizácie, ktoré svojou činnosťou prispievali k rozvoju socialistických vzťahov. Na rozdiel od socialistického spoločenského vlastníctva subjektom osobného vlastníctva mohol byť jedine občan ako jednotlivec, člen manželskej dvojice alebo ako člen kolektívu občanov. Subjektom súkromného vlastníctva mohol byť občan, viac občanov alebo iná ako socialistická organizácia Občan teda mohol byť subjektom ako osobného, tak aj súkromného vlastníctva. O tom, ako posudzovať zaradenie veci do niektorej z týchto kategórií, rozhodovali objektívne a subjektívne kritériá. Objektívne kritéria vyplývali z povahy veci, či je spôsobilá uspokojovať len osobnú potrebu vlastníka alebo členov jeho rodiny. Subjektívnym kritériom bolo posúdenie, ako je vec využívaná, teda či neslúži pre zárobkovú činnosť. Z hľadiska ocenenia nehnuteľností typickými predmetmi osobného vlastníctva boli rodinné domy a rekreačné chaty. Patrili tam i ďalšie stavby (garáže, ploty, vonkajšie úpravy atď.), ak boli príslušenstvom hlavnej stavby ako predmetu osobného vlastníctva. Charakter osobného vlastníctva mala aj obytná časť poľnohospodárskej usadlosti, ak vyhovovala kritériu rodinného domu podľa 128 odst. 2 Občianskeho zákonníka a 59 a 60 odst. 2, zákona číslo 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi. Pre ocenenie je rovnako dôležité poznať pojmy súčasti a príslušenstva veci. Podľa ustanovení -120 Občianskeho zákonníka súčasťou veci je všetko, čo podľa svojej povahy k nej prináleží a nemôže byť oddelené bez toho, aby sa vec neznehodnotila. Za súčasť veci sa však nepovažuje pozemok, na ktorom je stavba postavená. Z toho vyplývala i možnosť stavby na cudzom pozemku. Fyzické spojenie stavby s pozemkom nezakladala právny podklad pre to, aby sa pozemok stal súčasťou stavby. Pod pojmom príslušenstvo sa podľa 121 odst. 1 Občianskeho zákonníka charakterizovali veci, ktoré sú vlastníctvom vlastníka veci hlavnej a sú ním určené k tomu, aby boli s vecou hlavnou trvalo užívané. Pozemok podľa vtedy platného právneho poriadku nemohol byť osobným vlastníctvom, ale vždy bol vlastníctvom buď súkromným občana alebo vlastníctvom socialistickým. Nezáležalo pritom na charaktere pozemku, teda či išlo o zastavanú plochu, záhradu alebo * Doc. Ing. Ivan Hyben, CSc., Stavebná fakulta, Technická univerzita Košice Ing. Ľubomír Hurajt, odborný asistent ŽU ÚSI Žilina 56 ZNALECTVO 3/2000

59 STARŠIE CENOVÉ PREDPISY OCEŇOVANIE OD ROKU 1963 DO ROKU 1969 poľnohospodárske pozemky. Z týchto dôvodov Občiansky zákonník zaviedol nový druh užívacieho vzťahu k pôde, a to osobné užívanie pozemkov, ktoré má slúžiť len k uspokojovaniu hmotných a kultúrnych potrieb občana, nie však k výrobnému využitiu. Tento vzťah k pôde našiel svoje premietnutie aj v cenových predpisoch. Vyhláška a Minister erstva a financií f ČSSR č. 18/11 8/1963 Zb. Vyhláška v prvej časti upravuje určenie náhrady za vyvlastnenie nehnuteľností vo vlastníctve občanov a súkromných právnických osôb. Ceny nehnuteľností sú uvádzané v dvoch cenových úrovniach. Prvý druh ceny sa týka stavieb postavených pred a druhý stavieb postavených po tomto dátume. V druhej časti sa zaoberá náhradnou výstavbou bytov, výnimkami pri poskytovaní náhrad a spôsobe úhrady náhrad za vyvlastnené nehnuteľností. Tretia časť rieši predbežné užívanie nehnuteľností a štvrtá časť obsahuje spoločné a záverečné ustanovenia. Oceňovanie stavieb v osobnom vlastníctve: Rodinné domy: Výška náhrady sa vypočítala podľa podlahovej plochy obytných miestností a jednotkovej ceny za 1 m 2 podlahovej plochy, podľa triedy kvality stavby stanovenej podľa prílohy č. 1. V hodnote náhrady takto stanovenej bola zahrnutá aj hodnota príslušenstva a vybavenia, ktoré k danej kvalitatívnej triede patrilo. Do príslušenstva sa započítavala aj napr. vstavaná garáž a nezapočítavala sa do plochy pre ocenenie. Podľa kritérií v uvedených predpisoch pod pojmom rodinný dom sa rozumel dom, pri ktorom z úhrnu podlahovej plochy všetkých miestností pripadajú aspoň dve tretiny na byty a ktorý obsahuje najviac päť obytných miestností, nepočítajúc do toho kuchyne. Pri väčšom počte týchto miestností úhrn plochy obytných miestností neprevyšuje 120 m 2. Obytnou časťou poľnohospodárskej usadlosti sa rozumela časť, ktorá bola vzhľadom na svoje vnútorné usporiadanie a vybavenie určená na bývanie a ktorej podlahová plocha neprevyšovala 120 m 2. Národný výbor mohol výnimočne povoliť stanovenie charakteru rodinného domu aj pre obytné časti drobných živnostenských prevádzkarní a pri domoch, ktoré neboli rodinnými, avšak v čase vyvlastnenia plnili úlohu rodinného domu, a to ako stavebným usporiadaním, tak aj okruhom užívateľov. Pojem obytná miestnosť bola stanovený 76 zákona č. 67/1956 Zb. o hospodárení s bytmi v znení zákona č. 147/1961 Zb. Presnosť merania podlahovej plochy obytných miestností sa stanovovala v tolerancii 1 % z každej meranej miery. To znamenalo, že tolerancia presnosti merania sa vzťahovala napr. na meranú dĺžku a šírku miestnosti, nie však na plochu miestnosti. Do podlahovej plochy obytných miestností sa nezapočítavali resp. neodpočítavali výklenky a výstupky, ak ich výmera bola menšia ako 1,20 m šírky, 2,00 m výšky a 30 cm hĺbky. Neodpočítavala sa plocha kuchynskej linky, vykurovacích telies, arkierov a pod. Zaradenie objektu podľa kvality sa vykonávalo podľa prílohy č. 1. Nedostatkom je nejasnosť zaraďovania pri rozptyle znakov do viacerých tried. Príloha odkazuje v prípade nejasností na rozhodnutie stavebného úradu. Tento spôsob už spätne nie je možný. Preto možno odporučiť stanovenie triedy podobne, ako je to uvedené v novšom cenovom predpise, vyhl. 47/1969 Zb. Rekreačné chaty: Ocenenie sa vykonáva podobne ako u rodinného domu s tým, že za základ pre ocenenie je určené zastavaná plocha. Oceňovanie viacpodlažných chát je uvedené v ods. 2 stanovenie charakteru stavby je v ods. 3 a charakteristika zastavanej plochy v ods. 4. Pre zaradenie do kvalitatívnej triedy slúži príloha č. 2, pričom zaradenie pri rozptyle znakov je potrebné vykonať podobne ako pri rodinných domoch. Garáže: Jedná sa o ocenenie samostatných garáží v osobnom vlastníctve a garáží vybudovaných ako prístavba rodinného domu. Ak garáž slúži na prenajatie alebo je postavená ako celok s budovami v súkromnom vlastníctve, oceňuje sa ako stavba v súkromnom vlastníctve. Ocenenie sa vykonáva podobne ako u chát, pričom u garáží v osobnom vlastníctve sa nepredpokladá viacpodlažná garáž. Pre určenie kvalitatívnej triedy sa použije príloha č. 3. Ploty: Ocenenie sa vykonáva podľa dĺžky a kvalitatívnej triedy stanovenej podľa prílohy č.4. Ako oplotenie pre stavbu v osobnom vlastníctve sa považuje dĺžka plota do 120 bm. Nad túto dĺžku sa ocenenie vykoná podľa zásad ocenenia pre stavby v súkromnom vlastníctve. Cena sa rovná hodnote materiálu po odpočítaní nákladov na demoláciu. Studne: Za studne v osobnom vlastníctve sa považujú studne na pozemkoch určených na stavbu rodinných domov a rekreačných chát alebo na zriadenie záhradky. Ocenenie je podľa hĺbky studne a jednotkovej ceny podľa rozpätia hĺbky. Ceny sú konečné a je v nich započítané aj čerpacie zariadenie (pumpa, čerpadlo a pod.). Studne nespĺňajúce podmienku osobného vlastníctva sa ocenia ako súkromné vlastníctvo vo výške 10 % z ceny stanovenej pre studne v osobnom vlastníctve. Drobné hospodárske príslušenstvo stavieb v osobnom vlastníctve: Pod pojmom drobné hospodárske príslušenstvo stavieb v osobnom vlastníctve cenový predpis rozumie predovšetkým drobné stavby, ktoré slúžia osobnej potrebe do výmery 20 m 2 a poľnohospodárske stavby do 20 m 2 v prípade, že sa na poľnohospodársku činnosť skutočne využívajú. Časti drobných a poľnohospodárskych stavieb nad 57

60 STARŠIE CENOVÉ PREDPISY OCEŇOVANIE OD ROKU 1963 DO ROKU 1969 túto výmeru je potrebné oceniť ako stavby v súkromnom vlastníctve. Znamenalo to okrem iného, že napr. dreváreň výmery 45 m 2 bolo potrebné oceňovať na dvakrát, a to 20 m 2 podľa jednotkovej ceny a kvalitatívnej triedy určenej podľa príl. č. 5 a zvyšok stavby výmery 25 m 2 ako stavbu v súkromnom vlastníctve. Súčet takto získaných parciálnych cien dal potom cenu objektu. Stavby v súkromnom vlastníctve: Stavby v súkromnom vlastníctve sa oceňovali jednotkovou cenou za m 3 obstavaného priestoru podľa triedy kvality stavby určenej podľa citovaných príloh. Obstavaný priestor bol ohraničený nasledovne: a) Dolu spodnou úrovňou obvodového základového muriva. b) Hore vonkajšími plochami striech. c) Po stranách vonkajšími plochami stien budovy. Vonkajšie úpravy: Cena vonkajších úprav sa stanovila ako hodnota materiálu získaného ich demoláciou po odpočítaní nákladov na demolačné práce. Pozemky: Pozemky preukázateľne určené na stavbu rodinného domu, vrátane dvora a záhradky a na výstavbu rekreačnej chaty sa stanovila úradnou cenou za 1 m 2 plochy pozemku, podľa veľkostnej kategórie obce. Celková náhrada bola obmedzená podľa veľkostnej kategórie obce. Ostatné pozemky sa nahradzovali buď výmenou za iný pozemok, alebo v prípade, že došlo k vyvlastneniu počas vegetačného obdobia, výška náhrady predstavovala výšku nákladov na novú úrodu. Ostatné ustanovenia vyhlášky: Pre ostatné ustanovenia vyhlášky nie je potrebný podrobný výklad. Text ustanovení je presne a jednoznačne formulovaný a postup pri ocenení je bez problémov. Vyhláška a Minister erstva a financií f ČSSR č. 73/ Zb. Pretože vyhláška Ministerstva financií ČSSR č. 18/1963 Zb. neriešila prevody a prechody nehnuteľností, bola dňa 1. apríla 1964 vydaná vyhláška Ministerstva financií ČSSR č. 73/1964 Zb., o cenách stavieb v osobnom vlastníctve a náhradách pri vyvlastnení nehnuteľností uvedená v Zbierke zákonov Československej socialistickej republiky, ročník 1964, čiastka 31, s platnosťou predpisu od 1. mája Vyhláška upravuje: Určenie ceny stavieb nadobúdaných od občanov z ich osobného vlastníctva z akéhokoľvek právneho dôvodu socialistickými organizáciami alebo súkromných právnických osôb a inými občanmi. Určenie ceny práva osobného užívania pozemkov. Určenie výšky a spôsobu náhrady za stavby v osobnom vlastníctve a za nehnuteľnosti a stavby v súkromnom vlastníctve pri vyvlastnení. 58 Spôsob pri poskytovaní náhrad pri vyvlastnení a postup pri zmluvnom nadobúdaní vecí socialistickými organizáciami za odplatu. Vyhláška v prvej časti upravuje stanovenie ceny nehnuteľností stavieb v osobnom vlastníctve. V druhej časti sa zaoberá náhradnou pri vyvlastnení stavieb a nehnuteľností. Tretia časť sa zaoberá postupom socialistických organizácií pri zmluvnom nadobúdaní stavieb v osobnom vlastníctve a stavieb a nehnuteľností v súkromnom vlastníctve. Štvrtá časť obsahuje spoločné a záverečné ustanovenia. Oproti predošlému cenovému predpisu teda vyhláška obsahuje zásadný obrat, pretože rieši aj otázky prevodov a prechodov nehnuteľností a zároveň odstraňuje rozdielnosť stanovenia ceny pred a po tomto dátume. Princíp stanovenia ceny pre jednotlivé nehnuteľnosti sa oproti predošlému cenovému predpisu nemení. Upresňujú sa však jednotlivé ustanovenia cenového predpisu. Zároveň sa upravili súvisiace predpisy pre posudzovanie charakteru nehnuteľností. Pretože princípy oceňovania sú rovnaké, v ďalšom uvádzam len rozdielnosti jednotlivých nehnuteľností. Jedným z rozdielov je skutočnosť, že v prvej časti cenového predpisu chýbajú hodnoty možného maximálneho opotrebenia. Táto hodnota sa objavuje až v druhej časti, platnej pre vyvlastnenie. V zmysle spresnení a výkladu vyhlášky však možno aplikovať uvedené hodnoty aj pre prvú časť. Ďalším podstatným rozdielom je použitie prvej časti cenového predpisu pre prevody a prechody nehnuteľností. Rodinné domčeky a obytné časti poľnohospodárskych usadlostí: Upresnenie sa týka najmä spôsobu posudzovania veku rodinného domu, kde sa stanovuje ako rozhodujúci dátum uvedenia stavby do užívania. Princíp zaraďovania domov do kvalitatívnych tried zostáva rovnaký. Príloha odkazuje v prípade nejasností na rozhodnutie stavebného úradu. Tento spôsob už spätne nie je možný. Preto možno odporučiť stanovenie triedy podobne, ako je to uvedené v novšom cenovom predpise, vyhl. 47/1969 Zb. Aplikáciou maximálnej výšky opotrebenia sa mení jeho výška na 70 %. Garáže: Bol vypustený ods. 2, ktorý vymedzoval pojem garáže v osobnom vlastníctve. Ocenenie podľa nového cenového predpisu sa týka všetkých samostatných garáží. Ploty: Bolo zrušené obmedzenie maximálnej dĺžky plotov. Zároveň sa zrušilo ustanovenie náhrady vo výške hodnoty materiálu po odpočte nákladov na demolačné práce. Drobné stavby: Spresnenie sa týka pojmu drobné stavby, kde sa zrušili predošlé obmedzenia maximálnej zastavanej plochy a posudzovanie sa upravilo len na základe povahy a spôsobu užívania. Vonkajšie úpravy: Je zavedený nový spôsob stanovenia ceny vonkajších úprav len pre prevody a prechody vlastníctva. Cena sa stanovila vo výške obstarávacích nákladov s odpočtom opotrebenia. ZNALECTVO 3/2000

61 STANOVENIE PODNIKATEĽSKEJ HODNOTY PODNIKU Nedokončené stavby: Spôsob ocenenia nedokončených stavieb je uvedený ako nový článok cenového predpisu. Stanovuje sa ako pomer nákladov predpokladaných pri dokončení stavby k nákladom už vynaloženým, pričom nemožno započítať nezabudovaný stavebný materiál. Náhrady za vyvlastnenie nehnuteľností: Vyhláška upravuje v 12, že pre vyvlastnenie nehnuteľností v osobnom vlastníctve prináleží náhrada stanovená podľa ustanovení platných pre prevody a prechody vlastníctva, pokiaľ neuvádza v odsekoch 2 až 4 a v 13 niečo iné. Podstatná úprava obsiahnutá v odseku 2 je stanovenie výšky maximálnej hodnoty opotrebenia pre stavby v osobnom vlastníctve, čo chýba v ustanoveniach prvej časti cenového predpisu. V odseku 3 je upresnenie maximálnej výšky náhrady, ktorá nesmie prekročiť cenu, za ktorú bola nehnuteľnosť získaná, zvýšená o cenu vložených investícií. Zhodnotenie sa vypočítava podľa cien platných v čase vyvlastnenia. V odseku 4 sa stanovuje povinnosť pri výške náhrady nad Kčs vyžiadanie súhlasu Ministerstva financií. V 13 sa uvádza možnosť priznania iných ako peňažných náhrad, najmä v podobe inej stavby alebo v stavebných prostriedkoch. Pri náhradách za stavby v súkromnom vlastníctve bolo zavedené nové ustanovenie možnosti alternatívnej náhrady vo výške podielu stavieb v osobnom vlastníctve. Tak napr. u domov v súkromnom vlastníctve bolo možné priznať náhradu do výšky ceny rodinného domu vo výmere 120 m 2 bez možnosti ďalšej náhrady za priestory domu v súkromnom vlastníctve. U poľnohospodárskych stavieb užívaných na poľnohospodársku činnosť takáto náhrada mohla byť do výmery 20 m 2, pričom za zvyšok stavby sa poskytla náhrada podľa jednotkovej ceny za obstavaný priestor. Náhrada za plot sa stanovila vo výške 0,1 % a za studňu vo výške 0,25 % z ceny stanovenej pre prevody a prechody osobného vlastníctva. O priznaní vyšších náhrad nerozhodoval znalec, ale okresný národný výbor. Pretože šlo o možnosť, bolo potrebné vyhotoviť znalecký posudok v alternatívnom vyhodnotení cien, pričom štátny orgán rozhodol podľa iných ako cenových kritérií až následne. U cien pozemkov bolo zrušené ustanovenie o maximálnej peňažnej výške náhrady. Obmedzenie sa uviedlo však v maximálnej ploche pozemkov patriacich k stavbám v osobnom vlastníctve. Časť presahujúca stanovenú výmeru sa oceňovala jednotkovou cenou 0,40 Kčs, ktorá bola zhodná s náhradou za ostatné pozemky. Pri vyvlastnení vonkajších úprav zostáva rovnaká náhrada ako vpredošlom cenovom predpise. Ustanovenie iného spôsobu ocenenia vonkajších úprav je platné len pre prevody a prechody vlastníctva nehnuteľností. Pre ostatné ustanovenia vyhlášky nie je potrebný podrobný výklad. Text ustanovení je presne a jednoznačne formulovaný a postup pri ocenení je bez problémov. Literatúra: [1] Kolektív Oceňováni nemovitostí. SNTL Praha, ALFA Bratislava 1976 [2] Vyhláška Ministerstva financií ČSSR č. 18/1963 Zb., o určení náhrady za vyvlastnenie nehnuteľností občanom a súkromným právnickým osobám [3] Vyhláška Ministerstva financií ČSSR č. 73/1964 Zb., o cenách stavieb v osobnom vlastníctve a náhradách pri vyvlastnení [4] Archív autorov príspevku Jozef Greňo * STANOVENIE PODNIKATEĽSKEJ HODNOTY PODNIKU Všeobecnú hodnotu podniku ako jednotného ekonomicko prevádzkového celku možno stanoviť majetkovými a výnosovými modelmi. Majetkové modely sú založené na stanovení reprodukčných obstarávacích alebo reprodukčných zostatkových cien majetku, ktoré podnik vlastní k dátumu ohodnotenia, pričom sa od objektivizovaných hodnôt jednotlivých zložiek aktív odpočítajú objektivizované hodnoty cudzích pasív. V súčasnosti možno na znalecké stanovenie hodnoty podniku použiť v zmysle vyhlášky MS SR o stanovení hodnoty podniku, častí podniku a zložiek majetku podniku, č. 255/2000 Z. z., dve metódy stanovenia hodnoty podniku majetkovú metódu a likvidačnú metódu. Základným nedostatkom majetkových modelov je ich nedostatočná schopnosť vyjadriť tvorbu budúcich hotovostných tokov, ktoré sú výsledkami podnikateľskej aktivity podniku a statický pohľad na podnik, ktorý je vyjadrený hodnotou podniku ku dňu ohodnotenia. Pre investora vo väčšine prípadov nie je rozhodujúce to, či a aký veľký majetok vlastní, ale podstatné je to, aký výnos je ním vlastnený majetok schopný v budúcnosti vytvoriť. Uvedené nedostatky riešia dynamické modely a stanovenia hodnoty pod- * Ing. Jozef Greňo, Ekonomická univerzita v Bratislave, Asociácia znalcov a znaleckých organizácií ohodnocujúcich majetok 59

62 STANOVENIE PODNIKATEĽSKEJ HODNOTY PODNIKU niku. Medzi dynamické modely možno zaradiť výnosové modely stanovenia hodnoty podniku. Výnosové modely odvodzujú hodnotu podniku od výnosov, ktoré podnik môže dosiahnuť v budúcnosti. Hodnotvorné procesy závisia od výšky vyplácanej dividendy, vytvorených čistých ziskov, schopností samofinancovania. Po analýze jednotlivých metód, ktoré sú podrobne teoreticky rozpracované možno konštatovať, že analyzované metódy stanovenia hodnoty podniku sú vo väčšine prípadov použiteľné na stanovenie hodnoty podniku z pohľadu investora, ktorý je predovšetkým v polohe investora do cenných papierov. Postupy stanovenia hodnoty cenných papierov z pohľadu investora musia spĺňať základné predpoklady, zktorých medzi rozhodujúce patrí relatívne rýchly spôsob výpočtu a výpočet hodnoty cenného papiera na základe informácií, ktoré sú všeobecne dostupné. Z hľadiska znaleckého stanovenia hodnoty nemožno uvedené postupy pokladať za postupy, ktoré by viedli k objektívnemu stanoveniu hodnoty podniku. Z tohto dôvodu bola pri tvorbe vyhlášky 255/2000 Z. z. použitá metóda, ktorá umožňuje v súčasných podmienkach prechodu na trhovú ekonomiku stanoviť hodnotu podniku tak, aby výsledok ohodnotenia bolo možné pokladať za objektívnu hodnotu v danom mieste a čase pri chrakteristike relevantného trhu. Metódou, ktorá spĺňa tieto predpoklady je podnikateľská metóda stanovenia hodnoty podniku. Podnikateľská metóda odvodzuje hodnotu podniku v závislosti od objemu odčerpateľných zdrojov, ktoré podnik vytvorí v budúcnosti. Odčerpateľné zdroje sú voľné finančné zdroje, ktoré možno distribuovať majiteľom podniku, bez poškodenia obchodných aktivít a zabezpečenia rastu alebo dlhobého udržania sa podniku na relevantnom trhu. Základným predpokladom použitia podnikateľskej hodnoty je prognózovanie budúcich objemov odčerpateľných zdrojov. Odčerpateľné zdroje, s ktorými znalec pracuje musia mať zistenú pravdepodobnosť ich prerozdeľovania medzi potrebami podniku a požiadavkami jeho majiteľa. Pri výpočte podnikateľskej metódy sa vychádza zo súčasných objemov generovaných odčerpateľných zdrojov, zo strednodobej prognózy a tým sa vytvoria predpoklady pre zdôvodnenie dlhodobých očakávaní. Metóda je citlivá na minimálne zmeny diskontnej sadzby a dĺžky prognózovaného obdobia. Pri stanovení objemu odčerpateľných zdrojov je treba vychádzať z dvoch možností ďaľšej existencie podniku, ktoré sú: jeho existencia v dlhodobom časovom horizonte nie je ohrozená jeho existencia v dlhodobom časovom horizonte je ohrozená. V prípade, ak dlhodobá existencia podniku nie je časovo obmedzená (napr. podnik nevykazuje problémy spojené s nedostatočnou likviditou), možno použiť na výpočet podnikateľskej hodnoty vzťah: kde: H P H OZ H NM OZ T i H T OZ t 1 g H P H OZ H T H NM H OZ n t 1 OZ T (1 i) t H T O Z i 1, i g je podnikateľská hodnota podniku je hodnota odčerpateľných zdrojov je hodnota neupotrebiteľného majetku je odčerpateľný zdroj v roku t je diskontná sadzba je trvalá hodnota je odčerpateľný zdroj v roku nasledujúcom po prognózovanom období je trvalo udrzažateľná miera rastu. Objem odčerpateľných zdrojov v tomto prípade postačuje na zabezpečenie bežných prevádzkových činností podniku, jednoduchej a rozšírenej reprodukcie investičného majetku a zároveň na uspokojovanie nárokov majiteľov podniku. Ak sa prejavia signály o zhoršujúcej sa pozícii podniku v odvetví, omožnostiach ukončenia jeho činnosti, vyčerpali sa vnútorné možnosti reštrukturalizácie, pre stanovenie hodnoty sa použije vzťah: kde: H L LP t H P H OZ H L H NM LP H L t, (1 i) t je likvidačná hodnota podniku v roku nasledujúcom po sledovanom období je predpokladaný výnos zo speňaženia majetku v roku nasledujúcom po sledovanom období. Ak sa použije výpočet podnikateľskej hodnoty na báze časovo ohraničenej životnosti podniku je reálny predpoklad, že dlhodobá existencia podniku je značne ohrozená. Odčerpateľné zdroje v tomto prípade predstavujú vytvorený objem finančných prostriedkov, ktoré sa zhromažďujú počas explicitne prognózovaného obdobia v dôsledku zastavenia alebo minimalizácie investičnej činnosti, reštrukturalizácie majetku (odstránenia dubiózneho majetku), znižovania počtu pracovníkov pri udržaní objemu produkcie. Po vyčerpaní možností tvorby odčerpateľných zdrojov sa začne obdobie speňažovania majetku, t. j. použije sa likvidačná hodnota. 60 ZNALECTVO 3/2000

63 POSTUP ZNALCA PRI STANOVENÍ DRUHU POŠKODENIA STAVEBNÉHO OBJEKTU KONTAMINÁCIOU PLESŇAMI K. Prokopčáková, Jozef Zajac * POSTUP ZNALCA PRI STANOVENÍ DRUHU POŠKODENIA STAVEBNÉHO OBJEKTU KONTAMINÁCIOU PLESŇAMI 1. POKRAČOVANIE 3. Interak erakcia plesní a stavebného objektu Mikroskopické huby patria k silným deštruentom organickej hmoty rastlinného a živočíšneho pôvodu. Väčšina z nich má drevokazné účinky, prejavujúce sa rozpadom organickej hmoty po fáze mäknutia a sprašovania. Nie zanedbateľnou vlastnosťou plesní sú aj faktory hygienické a estetické. Avšak plesne dokážu rozložiť aj mnohé materiály synteticko-organického pôvodu ako sú farby, plasty a asfalty obsiahnuté v stavebných materiáloch. Baktérie pôsobia povrchovo, plesne však sú vážnejším deštruentom, ktorých vlákna prerastajú do materiálov a tento hĺbkovo rozrušujú. Vylučované organické kyseliny sú v prostredí neutralizované za súčasnej tvorby solí, čím dochádza k porušeniu štruktúry materiálu. Difúzne transportovaná vlhkosť obohatená rozpustnými hygroskopickými rozpínavými soľami zvyšuje vlhkosť stien, znižuje mrazuvzdornosť materiálov a ich tepelnotechnické vlastnosti. Celý tento proces zvyšuje aj interiérovú vlhkosť. Prakticky všetky rody plesní tvoria toxické látky tzv. mykrotoxíny dostávajúce sa do potravín ako prudké jedy poškodzujúce obličky, sliznicu, zvyšujú citlivosť pokožky a sú základom pre kožné choroby. Najnebezpečnejšie mykrotoxíny sú produkované rodom Aspergillus a Penicillium vo forme alfytoxínov podporujúcich rakovinové bujnenie. Preto dôležitú úlohu zohráva: dezinfekcia, čo je usmrtenie populácie škodlivých mikroorganizmov chemickými prípravkami pri určitých koncentráciách. Bežne sa používajú hologény (chlór), fenolitické zlúčeniny, aldehydy (formaldehyd), alkoholy, kyseliny a zásady, ťažké kovy a ich soli, povrchovo aktívne látky (mydlá), farbivá a pod. fyzikálne prostriedky, s nepriaznivým účinkom na životnosť mikroorganizmov pôsobením vyšších teplôt, chladu, vysušovania a pôsobenia žiarenia. Vo vlhkom prostredí sa smrtiaci účinok pre baktérie pohybuje pri teplote 60 C v rozpätí 1 hodiny avšak už pri teplote 70 C je to len 5 minút. Rýchle mrazenie na nízke teploty vyvoláva stav hypobiózy, zabezpečujúcej dlhšie prežívanie. Vysúšanie poškodzuje všetky mikroorganizmy, pri menšej deštrukcii vo vákuu. Avšak aj pri tejto technológii môžu niektoré baktérie prežiť aj niekoľko mesiacov. Žiarenie najmä ultrafialové má smrtiace účinky. V medicíne sa využíva ionizačné žiarenie ako röntgenové žiarenie lúče, lúče, lúče ako sterilizačný prostriedok. dezintegrácia buniek, využíva ultrazvukovú vibráciu s asi cyklami za minútu, avšak s účinnosťou len v kvapalnom prostredí. Dezintegrácia sa dá dosiahnuť aj pretláčaním kvapalných alebo zmrazených suzpenzií cez úzky otvor Technológia T sanácie a likvidácie kontaminácie plesňami Je to systém, ktorému predchádza prieskum, definovanie príčin vzniku kontaminácie, analýza druhov kontaminácie, návrh opatrení a skúšky účinnosti opatrení. Vždy je vhodné aplikovať viac postupov, ktorých výber závisí od stupňa kontaminácie, veku kontaminácie, agresivity vyskytujúcich sa druhov kontaminácie a od funkcie napadnutého priestoru. Z hľadiska úspešnosti postupu nie je možné vopred uviesť závery s dlhodobou účinnosťou. Zo záverov expertíz a výskumu možno definovať technológie [7]: vzdušná dezinfekcia povrchov a priestoru, pomocou fyzikálnych metód ako sú UV žiarenie, žiarenie, mikrovlnné žiarenie biologickými metódami, vhodnou antikultúrou, chemickými metódami, odparovaním Persterilov a formaldehydu. Pričom UV žiarenie je povrchové a slúži ako prevencia. Gama žiarenie prináša rad problémov a jeho aplikovanie je v štádiu výskumu (vhodné proti baktériám, plesniam, hubám a hmyzu). Výpary chemikálií sterilizujú a likvidujú plesne, baktérie, huby a hmyz. Pri použití formaldehydu možno predpokladať, že ide o karcinogén a preto ho možno používať pri povalových priestoroch a neobývaných bytoch. odstraňovanie kontaminovaných materiálov, mechanicky, vhodná technológia pri tapetách, maľbách, omietkach za mokra, chemicky, použitím Ajatínu, Septonexu, Sava prim, Lastonox. Pri týchto technológiách je potrebné kontaminované časti odstrániť až na podklad. Po očistení podkladu sa odporuča vykonať test prieniku plesní do podkladu (odberom vzorky, mikroskopom, kul- * Ing. K. Prokopčáková, CSc., STU Stavebná fakulta, Bratislava Prof. Ing. Jozef Zajac, DrSc., STU Stavebná fakulta, Bratislava 61

64 POSTUP ZNALCA PRI STANOVENÍ DRUHU POŠKODENIA STAVEBNÉHO OBJEKTU KONTAMINÁCIOU PLESŇAMI tiváciou). Povrchové odstránenie realizovať umytím, postrekom prípravkami na báze chlóranu sodného s okamžitým účinkom dočasného charakteru, ktoré je vhodné opakovať. príprava a dezinfekcia podkladu. Je závislá od analýzy kontaminovaných častí a možno ju realizovať ako: tepelnú, infražiaričmi, propán-butánovými horákmi na minimálnu povrchovú teplotu 80 C, chemickú, Epasitom Ex, Jubocidom, Lastanoxom Multi. Ak omietka alebo podklad obsahuje soli je potrebné aplikovať neutralizačné prostriedky (systém Epasit, Texcolor, Baumit a pod.). Najjednoduchšie je navlhčenie podkladu mazľavým mydlom (s vysokým ph). Pred chemickou dezinfekciou sa uplatňuje opálenie podkladu tak, aby povrchové teplota bola minimálne 80 C, čím dochádza k vysušeniu podkladu a likvidácii vrastených plesní. Beztlaková injektáž samospádom do navŕtaných otvorov je vhodná na hĺbkovú dezinfekciu, neutralizáciu a prípadné spevnenie podkladu. Injektážny roztok tvoria chemicky preventívne pôsobiace prípravky, ale aj injektážne hmoty na vytvorenie hydroizolačnej clony na celú hrúbku muriva. Úprava podkladu pod novú omietku sa realizuje hmotami s nízkym difúznym odporom (sanačné omietky), pričom do zámesovej vody pridávame biocídny prípravok. preventívnu, ktorou sa eliminuje vznik plesní (zvýšená vlhkosť vzduchu, technologická voda, kazy zdravotnotechnických inštalácií, hydroizolácií, odvodnenia striech, zabránenie prenikaniu atmosferickej vody do konštrukcie). Zníženie vzniku plesní môžeme ovplyvniť: použitím vápenných omietok a malieb, prúdením vzduchu, zvýšením tepelného odporu, použitím chemických prísad do stavebných materiálov. 4. Vplyv plesní na životnosť objektu Plesne ovplyvňujú technickú, ekonomickú aj morálnu životnosť objektu. Kontaminácia stavebného objektu sa považuje za poruchu a preto pri ohodnocovaní je potrebné prihliadať na celý rad skutočností. Plesne svojím metabolizmom vytvárajú prostredie s nižším ph, rozrušujú stavebné materiály do veľkých hĺbok, spôsobujú vytváranie solí, degradujú cementový kameň a znižujú pevnosť. Ich výskyt je takmer všade ako na stenách, stropoch, obkladoch, pod obkladmi; na podlahách, kobercoch, oknových tmeloch, kuchynských linkách, polymérových látkach, na tmeloch, dreve ale aj v bytovom prachu. Hygienicky znehodnocujú vnútorné priestory, pretože sú toxické aprudko jedovaté s vplyvom na zdravie človeka a kvalitu priestoru, vypuklo sa to prejavuje pri bytoch, kde kontaminovaný byt je z hľadiska hygienického škodlivý, avšak s jeho kategorizáciou je to problematické. 5. Hodnota a kontk ontaminovaného aného objektu Na praktickom príklade sa pokúsime aplikovať poznatky výskumu na hodnotu domu. Ide o rodinný dom, ktorý bol daný do užívania v roku 1973 (spracovanie je pre rok 1999). Strecha degradovaná a celý dom napadnutý plesňami so znehodnotenými interiérmi, povrchovými úpravami muriva z interiéru aj exteriéru. V rámci sanácie je potrebné odstrániť kontaminované, časti, dezinfikovať obklad, realizovať nové omietky a filmotvorné úpravy interiéru. Súčasť tvorí aj sanácia strešnej konštrukcie a fasád. Štátny lekár v posudku konštatuje neobývateľnosť objektu. Ako postupovať pri ohodnotení? Vzmysle vyhlášky č. 465/1991 Zb. a nadväzujúcich vyhlášok hovorí 2 ods. l, že hodnota rodinného domu sa zistí ako súčet ohodnotení jednotlivých podlaží. Percento opotrebenia je spravidla 1 % za rok (znalec môže odborným odhadom zvýšiť). Takto stanovená hodnota rodinného domu je Sk (v hodnote nie je zahrnutá kontaminácia plesňami). Pri postupnom znižovaní predpokladanej životnosti o 10 % dostávame hodnoty opotrebenia a hodnotu nehnuteľnosti (tento postup možno považovať za alternatívne riešenie stupňa poškodenia nehnuteľnosti). Teda ako sa premietne do hodnoty objektu kontaminácia muriva? Pri hodnotení kvality muriva sa vychádzalo z poznatkov odbornej literatúry, praxe a výskumu a dospelo sa k týmto kritériám: priamy odborný odhad na základe vizuálnej obhliadky, pevnostné skúšky vzoriek odobratých z muriva alebo malty, vyšetrenie prítomnosti a porušenia výstuže a oceľových prvkov, vyšetrenie rozmerov a stavu dutín, Vzťah hodnoty a opotrebenia Tab. 1 životnosť (roky) opotrebenie (%) 1 1,11 1,25 1,428 1,66 2,00 2,50 3,33 5,00 hodnota obj. (Sk) ZNALECTVO 3/2000

65 POSTUP ZNALCA PRI STANOVENÍ DRUHU POŠKODENIA STAVEBNÉHO OBJEKTU KONTAMINÁCIOU PLESŇAMI povrchy s porušenou vnútornou omietkou odstrániť až na podkladané murivo, dezinfikovať podklad Lastanoxom, Epasitom Ex neriedeným, nanesením nových omietok, 2 x Wicolor, neporušené omietky oškriabať, dezinfikovať podklad Lastonexom neriedeným, naniesť termostierku s fungicídom a 2 x Wicolor, odstránenie vonkajších omietok, dezinfekcia podkladu Lastonexom a nanesenie zateplovacej silikátovej Terranovy, povrchová úprava brizolitová. Obr. 1. Vzťah hodnoty a opotrebenia Závislost znehodnotenia muriva a hodnoty objektu, dosiahnutej odpočítaním vynaložených skutočných nákladov na dekontamináciu od hodnoty objektu v 100 % technickom stave ja vyjadrené graficky na obr. 3. Závery prác dospeli k takémuto hodnoteniu muriva: 100 % stav predstavuje konštrukcia bez známok znehodnotenia a badateľných prejavov kontaminácie, 90 % stav predstavuje už prvé farebné porasty na murive, biele fľaky s pôvodom uhličitanov, síranov vápenatých, sodných alebo horečnatých, znehodnotenie vizuálne pozorovateľné, (10 % povrchu), 80 % stav predstavuje už farebné porasty na stenách od bielej cez žltú, oranžovú, šedozelenú po čiernu, (20 % povrchu), 70 % až 50 % stav predstavuje už postupné odlúpavanie omietky a jej opadávanie, výkvety narušujú povrchovú úpravu konštrukcie a postupne oslabujú spojovací materiál, 40 % stav predstavuje vylučovanie organických kyselín, ich neutralizáciu a vytváranie solí a dochádza k roztvoreniu minerálov a tým k strate pevnosti použitého materiálu až jeho drobeniu, 30 % stav (a nižší) predstavuje porušenie objektu, jeho stability, objekt neplní už svoju funkciu a sanácia zvislej nosnej konštrukcie alebo celého objektu je už nutná. Obr. 3. Závislosť znehodnotenia muriva a hodnoty objektu Príčinou kontaminácie muriva plesňami bola degradácia hydroizolácie strešného plášťa. Celkové vyhodnotenie je na grafe obr. 4. Problém riešenia bol: v rozdielnom určení predpokladanej životnosti objektu premietnuty aj do rozdielneho opotrebenia konštrukcií vyjadrený krivkou 3, v zohľadnení stupňa poškodenia muriva a vplyvu poškodenia na ostatné konštrukcie vyjadreného krivkou 2, stanovenie skutočných nákladov dekontaminácie objektu vyjadrené krivkou l. Obr. 2. Závislosť zníženia kvality muriva a hodnoty objektu Aby bol objekt obývateľný vyžaduje si sanačné zákroky. Na odstránenie poškodených častí bolo navrhnuté: dezinfikovať povrchy Epasitom Ex riedeným 10 % a 2 x Wicolorom, Obr. 4. Výsledky porovnaní 63

66 FINANČNO-EKONOMICKÁ ANALÝZA PODNIKU RECENZIA 6. Záver ery Výsledky ukazujú, že hodnota objektu je rovnaká do obdobia, kedy poškodenie nepresiahne 20 %. Avšak pri znehodnotení muriva 70 % hodnota objektu vykazuje čiastky, ktoré vedú k úvahám o asanácii objektu. Metodika podľa vyhl. 465/199lZb MF SR dovoľuje maximálne opotrebenie 80 %, čo sa zhoduje s percentom znehodnotenia muriva. V rozpätí znehodnotenia muriva od 20 % do 70 % sa metódy znehodnotenia plesňami rozchádzajú a je potrebné podotknúť, že zohľadnenie skutočného technického stavu objektu je na úvahe znalca, ktorý si môže na posúdenie otázok stability alebo pevnosti prizvať odborníka ako konzultanta. Lektoroval: Ing. Ľubomír Hurajt Mikuláš Szilágyi * FINANČNO-EKONOMICKÁ ANALÝZA PODNIKU RECENZIA Na 334 stranách ponúkajú širokej čitateľskej verejnosti monografiu, ktorá vytvára ucelené východisko pre finančno-ekonomickú analýzu podnikateľských činností. V predslove k tretiemu vydaniu publikácie autori uviedli: Rýchlosť s akou sa vypredalo prvé i druhé vydanie potvrdili akútnosť i aktuálnosť tohto edičného počinu. Pre autorov je potešujúce, že publikácia vzbudila veľký záujem aj u pracovníkov z hospodárskej praxe. Pri štúdiu ju používajú študenti všetkých ekonomicky orientovaných fakúlt v SR. Život prináša zmeny a tie najdôležitejšie, súvisiace so zameraním publikácie boli zapracované do tretieho vydania. Ide predovšetkým o legislatívne zmeny majúce účinok na účtovníctvo a zostavovanie výkazov, do ktorých finalizuje (najmä Prehľad peňažných tokov). Sú tu však i novinky vecné, prinášajúce poznatky o nových metódach (napr. pri predikcii finančnej situácie) analýzy. Kniha sa skladá z troch častí Prvá časť nazvaná Vybrané vecné a metodické otázky finančnoekonomickej analýzy podniku je venovaná obsahovým a metodickým otázkam finančno-ekonomickej analýzy podniku. Autori zdôrazňujú, že trhové prostredie a úspešný rozvoj ekonomiky si vyžaduje uplatňovať v podnikovom riadení nové, trhovým podmienkam, potrebám a požiadavkám adekvátne metódy. Vydavateľstvo SPRINT vydavateľská, filmová a reklamná agentúra v Bratislave vydala v polovici roku 2000 tretie, doplnené vydanie knihy Finančno-ekonomická analýza podniku. Autorský kolektív tvoria učitelia Katedry podnikových financií Fakulty podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave prof. Ing. Karol Zalai, CSc., doc. Ing. Ľudmila Kalafutová, CSc. a Ing. Jana Šnircová. Analýza sa musí z pozície registrátora deja a správ premeniť na zdroj aktuálnych, objektívnych a komplexných informácií pre vrcholové vedenie podniku. Veľmi prijateľnou a zrozumiteľnou formou je vysvetlený pojmový aterminologický aparát ako štruktúra a obsah finančno-ekonomic- * Mikuláš Szilágyi, manažér Inštitútu analýzy a ohodnocovania majetku EU Bratislava 64 ZNALECTVO 3/2000