STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY PODNIKU MAJETKOVOU METÓDOU

Transkript

1 Bankovní institut vysoká škola, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY PODNIKU MAJETKOVOU METÓDOU Bakalárska práca Meno a priezvisko autora mesiac rok Michal Valent február 2013

2 Bankovní institut vysoká škola, zahraničná vysoká škola BanskáBystrica Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica katedra (ekonómie, oceňovania, spoločenských vied a práva) STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY PODNIKU MAJETKOVOU METÓDOU Company valuation with bussiness method Bakalárska práca Autor: Veduci práce: Michal Valent Ing. Martin Balajty PhD Banska Bystrica mesiac,rok

3 Prehlasujem, že som bakalársku prácu vypracoval samostatne pod vedením Ing. Martina Balajtyho PhD, a uviedol v nej všetky použité literárne a iné odborné zdroje v súlade s právnymi predpismi, vnútornými predpismi Bankového inštitútu v Banskej Bystrici. V Banskej Bystrici dňa vlastnoručný podpis autora

4 POĎAKOVANIE Ďakujem Ing. Martinovi Balajtymu PhD, za veľmi prínosnú metodickú pomoc, spoluprácu, odborné vedenie a konzultácie pri vytváraní bakalárskej práce

5 Meno a priezvisko autora: Michal Valent Názov diplo mo vej práce: Stanovenie všeobecnej hodnoty podniku majetkovou metódou Názov práce v angličt ine: Company valuation with bussiness method Katedra: Ekonómie, oceňovania, spoločenských vied a práva Vedúci diplo movej práce: Ing. Martin Balajty PhD Rok obhajo by: 2013 Anotácia Predmetom bakalárskej práce Stanovenie všeobecnej hodnoty podniku majetkovou metódou je teoretický popis majetkovej metódy, vymedzenie základných častí majetkovej štruktúry. Praktická časť práce je zameraná na analýzu v reálne existujúcom podniku, jeho analýzu, identifikáciu jeho problémov a následne návrh riešení. Kľúčové slová majetková metóda, metódy oceňovania, hodnota podniku

6 Annotation The subject of the Bachelor's Thesis "Determination of General Value of a Business through Asset Based Approach" is a theoretical description of asset based method, definition of basic parts of asset structure. The practical part of the Thesis focuses on an analysis in existing business company, its analysis, identification of its problems and subsequent proposal of solutions.. Keywords equity.method, valuation methods, value of a company

7 OBSAH ÚVOD Stanovenie všeobecnej hodnoty podniku majetkovou metódou Kategórie hodnoty Trhová hodnota Subjektívna hodnota Objektivizovaná hodnota Kolínska škola Ďalšie netrhové kategórie hodnôt Majetková metóda Dlhodobý majetok Obežný majetok Ostatný majetok Cudzie zdroje Aplikácia majetkovej metódy na konkrétny podnik Identifikácia nedostatkov a návrh riešení...52 ZÁVER.. 58 Zoznam použitej literatúri

8 ÚVOD Z hľadiska problematiky oceňovania je potrebné poznamenať, že ide o oblasť, kde je potreba verného a pravdivého zobrazenia veľmi zásadná. Od spôsobu oceňovania závisí vypovedacia schopnosť účtovnej závierky, a tým aj finančnej analýzy, ktoré prestavujú základné informácie smerom k ich používateľom. Oceňovanie podniku je disciplínou, ktorá kladie nároky na odborné znalosti a orientáciu v mnohých ekonomických kategóriách a odboroch. Využívajú sa poznatky z oblastí účtovníctva, podnikových financií, finančného a strategického riadenia, finančnej analýzy, ale aj makroekonómie, marketingu. Tento široký záber robí oceňovanie podniku veľmi zaujímavým, ale zároveň náročným. Cieľom bakalárskej práce je na základe analýzy stanovenia všeobecnej hodnoty podniku majetkovou metódou identifikovať hlavné problematické oblasti a navrhnúť riešenia

9 1. STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY PODNIKU MAJETKOVOU METÓDOU Skorej ako sa začneme venovať tomu, ako ocenenie podniku uskutočniť, musíme mať jasnú predstavu o tom, čo vlastne oceňujeme a čo by malo byť výsledkom nášho snaženia. V tejto úvodnej časti budeme preto formulovať základné východiská pre oceňovanie podniku. Konkrétne je predovšetkým treba povedať, čo rozumieme pod pojmom podnik, čo je to hodnota podniku a aké základne kategórie hodnoty je dôležité rozlišovať. (Mařík, 1998, s.11) DEFINÍCIA PODNIKU Prvým krokom je vymedzenie samotného pojmu podnik. Podľa niektorých autorov môžeme podnik definovať ako jedinečné, menej likvidné aktívum, pre ktoré existujú veľmi málo účinné trhy. Tato definícia odpovedá reálnej situácii a má významné dôsledky pre vymedzenie hodnoty podniku. Pre oceňovanie však majú najväčší význam definície uvedené v obchodnom zákonníku, ktorý definuje podnik v 5 ako súbor hmotných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia k prevádzke podniku lebo vzhľadom k povahe majú tomuto účelu slúžiť. Podnik je vec hromadná. DÔVODY PRE OCENENIE PODNIKU Ocenenie samo o sebe je služba, ktorú si zákazník objednáva, pretože mu prináša úžitok. Tento úžitok môže mať rôznu povahu podľa potrieb objednávateľa a cieľov, ktorým ma ocenenie slúžiť. Preto rozlišujeme ocenenie, ktoré vychádza z rôznych podnetov: a) kúpa a predaj podniku, b) zlúčenie obchodných spoločnosti, c) vklad podniku do novej obchodnej spoločnosti, d) zmena právnej formy obchodnej spoločnosti, - 9 -

10 e) vstup spoločnosti na burzu, f) poskytnutie úveru, g) rozhodovanie o možnostiach sanácie a likvidácie, h) hodnotenie reálnej bonity podniku, i) náhrada za vyvlastnenie, j) platenie rôznych daní, Zmyslom je zhrnúť dôvody pre oceňovanie. Predovšetkým je však nutné si uvedomiť, že rôzne podnety sú i rôznym zadaním pre oceňovateľa. Rôzne zadania môžu vyžadovať i rôzne metódy a povedú i k odlišným výsledkom. AKO ROZUMIEŤ POJMU HODNOTA PODNIKU V praxi sa často stretávame s požiadavkou, aby oceňovateľ určil objektívnu hodnotu podniku. Je treba preto už na začiatku zdôrazniť, že niečo ako objektívna hodnota podniku neexistuje. (Mařík, 2011, s. 15) Podnik, tak ako sme definovali, má veľa objektívnych vlastností. Hodnota k nim však nepatrí. Iste, je tu napríklad majetok, na jeho získanie by bolo treba vynaložiť určité náklady. Tieto náklady sa dajú určiť i odhadnúť, za aké náklady by majetok bol získaný znovu. Je možné povedať, koľko podnik zatiaľ vynášal. Problém je však v tom, že nie náklady alebo doterajšie výnosy sú určujúce pre hodnotu podniku. Čo je ale hodnota v ekonomickom zmysle a ako chápať hodnotu podniku? Hodnota v ekonomickom zmysle slova je chápaná ako vzťah medzi určitým subjektom a objektom za predpokladu racionálneho chovania. Hodnota podniku je teda daná očakávanými budúcimi príjmami (buď na úrovni vlastníkov, alebo na úrovni všetkých investorov do podniku) prevedenými na ich súčasnú hodnotu. PROFESIA ZNALCA Vymedzenie profesie znalca je nutné chápať ako širší pojem termínu odhadca. Ktorý je používaný od začiatku 19. storočia. Tieto názvy boli v minulom období stotožnené, pretože znalecká činnosť bola vytvorená vo veľkej väčšine pravé prácou odhadcov. Ak chceme definovať odhadcovstvo, potom musíme povedať, že ide o činnosť na pomedzí vedy a umenia, zmyslom je prevádzať celkovú čí čiastočnú ekonomickú a techničku analýzu oceňovania majetku a na základe tejto analýzy uskutočniť ocenenie

11 a analýzu ocenenia tohto majetku, a to hlavne z tržného pohľadu. ( Poláček,B.,Attl,J., 2006, s. 2) FÁZY OHODNOCOVANIA Za určíte východisko pre vyjasnenie postupu prace pri ohodnocovaní možno označiť nasledujúce charakteristické fázy: 1. Definícia úlohy ide o ujasnenie si toho, čo sa vlastne zadáva, čo si zákazník od znalca praje. Patrí k niekedy k zabudnutým, avšak veľmi dôležitým aspektom. 2. Znalosť podniku a plán práce zásadne nemožno ohodnocovať od stola. Kontakt s manažmentom podniku je nanajvýš potrebný. Hladký priebeh jednania závisí nielen od skúsenosti znalca, ale tiež na otvorenom prístupe pracovníkov podniku. Zároveň sa stanoví plán práce, ako bude vypracovanie znaleckého posudku prebiehať, v akých fázach, stanovia sa záväzné termíny, ktoré je potrebne dodržať vo väzbe na výsledný cieľ. 3. Všeobecná diagnóza znalec formuluje východiskovú predstavu o prístupe k hodnoteniu, ktorú postupne upresňuje. Vyberá tiež adekvátnu metódu ohodnotenia. Konvenčné trhové ohodnocovanie, používané k determinovaniu trhovej hodnoty podniku, vychádza v zásade z troch teoreticky rôzne poňatých prístupov. Tie sa rôzne prelínajú, kompilujú a vetvia. Sú to: a) Metódy stanovenia substančnej hodnoty, b) Metódy výnosové, c) Metódy porovnávacie. 4. Účtovná a finančná diagnostika uvedené aspekty sú dôležitou charakteristikou hodnotenie každého podniku. Zameranie analýz je predovšetkým na štruktúru majetku a kapitálu, na stav a pohyb hotovosti. Cieľom analýz je zistiť potencionálny výnos a výnosnosť. Výsledky analýz sú podporou pre závery tykajúce sa hodnotenia pozície podniku. 5. Rozbor perspektív ak ma manažment reálnu predstavu o budúcnosti svojho podniku, je to faktor, ktorý podporuje dobre meno podniku. Naopak, ak sa zistí, že ide o podnik, ktorý ma chronické problémy, možno tomu zvoliť zodpovedajúce pesimistické prístupy i závery k stanoveniu hodnoty podniku

12 6. Výber metód, premenných a parametrov táto fáza zahŕňa nasledovné: z dostupných metód a vstupných informácii budú vybrané tie, ktoré budeme považovať za dôležité pre rozbor. Výber sa uskutočňuje tak, aby nebola porušená objektivita zisťovaných skutočnosti. 7. Kalkulácia, hodnotenie, závery v tejto fáze dochádza k výpočtu hodnoty podniku, analyzujú sa zistené výsledky, syntetizujú sa a nasleduje ich zhrnutie do rozhodujúceho komplexného údaja, zistenia trhovej hodnoty podniku. (Jakubec, 2005, s ) HLADINY HODNOTY PODNIKU Podnik môžeme oceňovať na rôznych úrovniach a) Hodnota brutto tu sa jedná o hodnotu ako celku. b) Hodnota netto touto hodnotou rozumieme ocenenie na úrovni vlastníkov podniku. V princípe teda oceňujeme vlastný kapitál. V obchodnom zákonníku je hodnota brutto označená ako obchodný majetok: Obchodným majetkom podnikateľa, ktorý je fyzickou osobou, sa pre účely tohto zákona rozumie majetok, ktorý patrí podnikateľovi a slúži, alebo je určený k jeho podnikaniu. Obchodným majetkom podnikateľa, ktorý je právničkou osobou, sa rozumie všetok jeho majetok. Hodnotu netto potom nájdeme v obchodnom zákonníku ako čistý obchodný majetok: Čistým obchodným majetkom je obchodný majetok po odčítaní záväzkov, ktoré vznikli podnikateľovi v súvislosti s podnikaním KATEGÓRIE HODNOTY V záväznosti na predchádzajúce úvahy môžeme rozlíšiť niekoľko základných kategórií hodnou podniku. Tieto kategórie v podstate plynu z nasledujúcich praktických otázok: Koľko je ochotný za podnik zaplatiť bežný záujemca, koľko by sme dostali na trhu? Akú má podnik hodnotu z hľadiska konkrétneho kupujúceho? Akú hodnotu môžeme považovať za najmenej spornú? Z týchto hľadisiek sa postupne vyvinuli štyri základné prístupy k oceňovaniu podniku:

13 1. Trhová hodnota 2. Subjektívna hodnota 3. Objektívna hodnota 4. Komplexne prístupy na základe Kolínskej školy TRHOVÁ HODNOTA Základná otázka znie: Koľko je ochotný zaplatiť bežný záujemca na trhu? Táto otázka je teda založená na predstave, že existuje trh s podnikmi, prípadne trh s podielmi na vlastnom kapitále podniku. Na tomto trhu existuje viac kupujúcich a viac predávajúcich. Vytvárajú sa tak podmienky pre vznik tržnej ceny. Definícia tržnej hodnoty : Tržná hodnota je odhadnutá čiastka, za ktorú by mal byt majetok vymenený k dátumu ocenenia medzi ochotným kupujúcim a ochotným predávajúcim pri transakcii medzi samostatnými a nezávislými partnermi pri náležitom marketingu, v ktorej by obe strany jednali informovane, rozumne a bez nátlaku. ( International Valuation Standards, IVS 2005, str. 82) SUBJEJTÍVNA HODNOTA Pre oceňovanie z pohľadu konkrétneho subjektu sa predovšetkým v nemeckej teórii a praxi zaviedol pojem subjektívna hodnota. Subjektívnu hodnotu však nájdeme i v Medzinárodnom oceňovacom štandarde číslo 2, teda medzi oceňovaním na inom základe než je trhová hodnota. Je tu označená ako trhová hodnota a je definovaná nasledujúcim spôsobom: Investičná hodnota je hodnota majetku pre konkrétneho investora, alebo skupinu investorov pre stanovene investičné ciele. Tento subjektívny pojem spojuje špecifický majetok so špecifickým investorom alebo skupinou investorov, ktorí majú určité investičné ciele alebo kritéria. Investičná hodnota majetkového aktíva môže byt vyššia alebo nižšia ako trhová hodnota tohto majetkového aktíva OBJEKTIVIZOVANÁ HODNOTA Bližší pohľad do zásad a názorov, s ktorými pracujú odhadci majetku, však ukazuje podstatné odlišnosti od subjektívneho prístupu. Subjektívne oceňovanie totiž neposkytuje profesionálnym odhadcom veľa priekoru k výkonu ich povolania. Pre odhadcov je

14 výhodnejšie vychádzať z objektívnej predstavy, prípadne aspoň objektivizovanejšej hodnoty, ktorú je schopný určiť len profesionál. Subjektívnu hodnotu si je často finančné vzdelanejší vlastník schopný vypočítať sám. Pred rokmi sa však odborníci v nemecky hovoriacich krajinách zhodli, že objektívna hodnota v podstate neexistuje, že hodnota nie je objektívna. Odhadci preto začali pracovať s pojmom objektivizovaná hodnota. Podľa nemeckých oceňovacích štandardou je objektivizovaná hodnota definovaná ako: Objektivizovaná hodnota predstavuje typizovanú a inými subjektmi preskúmateľnú výnosovú hodnotu, ktorá je stanovená z pohľadu tuzemskej osoby - vlastníka neobmedzene podliehajúca daniam, pričom táto hodnota je stanovená za predpokladu, že podnik bude pokračovať v nezmenenom koncepte, pri využití realistických očakávaní v rámci trhových možnosti, rizík a ďalších vplyvov pôsobiacich na hodnotu podniku KOLÍNSKA ŠKOLA V európskych krajinách sa často poukazuje na skutočnosť, že je všeobecné problematické hovoriť o trhovej hodnote, pretože trh s podnikmi má v európskych podmienkach stále veľa obmedzení. Reálnym trhom je len kapitálový trh. Len z pohľadu tohto trhu je možné hovoriť o trhovej hodnote u akciových spoločnostiach. Za reálne východisko pre oceňovanie väčšiny podnikov je preto považované subjektívne ocenenie. V základnom prípade, a tím je nákup a predaj podniku, je východiskom subjektívna hodnota konkrétneho predávajúceho a na druhej strane subjektívna hodnota konkrétneho kupujúceho. Na tomto subjektívnom postoji je práve založená tzv. Kolínska škola. Kolínska škola zastáva názor, že ocenenie nemá zmysel modifikovať v závislosti na jednotlivých podnetoch, ale na všeobecných funkciách, ktoré má ocenenie pre užívateľa jeho výsledkov. Kolínska škola rozoznáva niekoľko základných funkcií oceňovania a spolu s tím aj funkciu oceňovateľa: 1. funkcia poradenská 2. funkcia rozhodcovská 3. funkcia argumentačná 4. funkcia komunikačná 5. funkcia daňová

15 Týmto funkciám potom odpovedajú odlišné kategórie hodnoty. Pri funkcii daňovej je cieľom poskytnúť podklady pre daňové účely, pri funkcii komunikačnej ide o to, poskytnúť podklady pre komunikáciu s verejnosťou, s investormi a bankami. Ide o funkciu odvodenú. Za najdôležitejšiu považujeme funkciu poradenskú. Zmysel tejto funkcie je veľmi jednoduchý, poskytnúť kúpnym stranám podklady a informácie o: maximálnej cene, ktorú ešte môže zaplatiť kupujúci, aby na transakcii netratil - minimálnej cene, ktorú ešte môže predávajúci prijať, aby na predaji neprerobil Po poradenskej funkcii nastupuje funkcia rozhodcovská. V tejto funkcii sa jedná o výkon funkcie nezávislého oceňovateľa. Tento oceňovateľ by mal: a) aspoň odhadnúť hraničnú hodnotu účastníkov transakcie, b) nájsť spravodlivú hodnotu v rámci odhadnutého rozpätia. Posledná funkcia je argumentačná. V tejto funkcii hľadá oceňovateľ argumenty, ktoré majú zlepšiť pozíciu danej strany a slúži jej ako podklad pre jednanie. Zvláštnu pozornosť je treba venovať funkcii rozhodcovskej. Rozhodcovská hodnota (Arbitriumwert) patrí k nosným kategóriám hodnoty v rámci funkcionálnej koncepcie. Teoretické poňatie vychádza zo syntetizujúcej práce Matschkeho a Brosela (2007). Rozhodcovská hodnota plní účel, ktorý býva často pripisovaný hodnote tržnej. Jedná sa o čiastku na ktorej by sa mohli zhodnúť strany, ktorých predstavy a ciele ohľadne oceňovaného podniku sa líšia. Oceňovateľ je teda v roli tretej neutrálnej strany, alebo v roli sprostredkovateľa, ktorý prispieva, alebo ak sa tak účastníci dohodnú - umožňuje konsenzuálne predmetnú konfliktnú situáciu vyriešiť. Rozhodcovská hodnota je kategóriou hodnoty, ktorá v rámci funkcionálnej koncepcie plní úlohu sprostredkujúcej funkcie. Jedná sa o situácie, kde nie je dominancia niektorého zo subjektov transakcie. (Krabec, 2009, s. 149) Dôležitým prvkom rozhodcovskej hodnoty je skutočnosť, že niektorí nemeckí autori (Mandl, - G. - Rabel,K.:, 1997, s. 388) vidia v rozhodcovskej hodnote základ pre ocenenie v prípadoch podnikových transformácii - napr. fúzií, vkladov podnikov. Nevychádzajú teda z predstavy obvyklej u nás, že v týchto prípadoch by mala byť

16 primárne určovaná hodnota tržná. Jediný z autorov, ktorý má k názoru nemeckej praxe blízko, je J.Šantruček. (Šantrucek, 2001, s. 68) Je ale treba povedať, že iné zdroje považujú za vhodný základ pre ocenenie vyžadované obchodným právom skôr hodnotu objektivizovanú ĎALŠIE NETRHOVÉ KATEGÓRIE HODNÔT Patria sem tieto hodnoty: 1. Férová hodnota je komplikovaným prípadom hodnoty, pretože nemá jednoznačný význam. Je vymedzená ako čiastka za ktorú by aktívum mohlo byť zmenené medzi informovanými a nezávislými stranami, ktoré majú na transakcii záujem. 2. Špeciálna hodnota je na mieste tam, kde má majetok vlastnosti fyzické, geografické, ekonomické alebo právne, ktoré ju môžu činiť atraktívnejšou pre konkrétneho kupujúceho, prípadne pre obmedzenú skupinu kupujúcich, než pre bežného kupujúceho na trhu. 3. Synergická hodnota je vymedzená ako dodatočný prvok hodnoty vytvorený kombináciou dvoch a viacerých majetkových podielov, kde táto kombinácia má vyššiu hodnotu než suma jednotlivých podielov. 4. Hodnota pokračujúceho podniku popisuje situáciu, keď je celý podnik považovaný ako funkčná prevádzková jednotka. Opakom je hodnota podniku, ktorý už ďalej nebude fungovať, alebo hodnota aktív, ktorá bude predaná samostatne. 5. Likvidačná hodnota popisuje situáciu, kde je skupina aktív fungujúcich dohromady ponúknutá k predaju po častiach, obvykle s následným ukončením prevádzky podniku 6. Zbytková hodnota je hodnota majetku, ktorý dosiahol koniec svojej životnosti v rámci účelu pre ktorý bol vyrobený. Môže mať však ďalej hodnotu pre alternatívne použitie alebo pre recykláciu. 7. Hodnota stanovená zákonom, inými formami regulácie alebo zmluvou. Zákonné bázy hodnoty sú často definované pre daňové účely

17 1.3. MAJETKOVÁ METÓDA Súčasná prax oceňovania podniku ponúka znalcom a odhadcom široké spektrum metód resp. modelov s ešte rozmanitejšími a detailnejšími variantmi, s ktorými sa dá pracovať. Teoreticky sú modely rozpracované a známe. Jedným so základných predpokladov správneho oceňovania podniku je vziať do úvahy predovšetkým účel, pre ktorý je podnik oceňovaný. Ten sám o sebe veľa napovie s ohľadom na podstatu, princíp na ktorom bude použitý metodický aparát založený. Druhým, a to veľmi významným aspektom, ktorý ovplyvňuje výsledný výrok o hodnote podniku, je s akými informáciami odhadca pracuje, do akej miery ich dôkaze správne analyzovať a uskutočniť následnú syntézu dať, tak aby im použité vstupné parametre do jednotlivých modelov dávali predpoklad, že prepočet bude čo najbližšie reálnej hodnote. (Kislingerová, s. 21) Majetkovou metódou sa stanoví odhad trhovej hodnoty podniku alebo jeho časti súčtom všeobecných hodnôt jednotlivých zložiek majetku podniku znížený o všeobecnú hodnotu cudzích zdrojov ku dnu ohodnotenia. Majetková metóda stanovenia všeobecnej hodnoty podniku a časti podniku poskytuje časovo reálne a ľahko kontrolovateľné údaje o štruktúre majetku, objektivizuje údaje vykazovane v účtovnej a inej evidencii. Pri stanovení hodnoty podniku majetkovou metódou v zmysle vyhlášky sa všeobecná hodnota podniku a časti podniku stanoví takto: ( Harumová, - Miškanin, 2007, s ) VŠH M n i 1 VŠH ZMi VŠH CZ kde: VŠH - všeobecná hodnota podniku stanovená majetkovou metódou M n VŠH ZMi i 1 - súčet všeobecných hodnôt všetkých zložiek majetku, ktoré sú predmetom ohodnotenia

18 Použitie majetkovej metódy v súvislosti s právnym úkonom závisí od rozhodnutia znalca. Majetková metóda sa najviac využíva na právny úkon predaja podniku, nepeňažného vkladu, predaja podniku alebo časti podniku, zvýšenia základného imania atď. (Harumová a kol., 2008, s ) Pri použití majetkovej metódy je jednoduchšie zaúčtovanie jednotlivých ohodnotených položiek majetku a záväzkov v novej spoločnosti. Do účtovníctva sa tak zaúčtujú vo všeobecnej hodnote, čím sa dosiahne ich objektívnejšie vykázanie. V prípade ohodnotenia výnosovou metódou musí nový podnik vychádzať z účtovnej hodnoty majetku a záväzkov v pôvodnom podniku a rozdiel medzi všeobecnou hodnotou a účtovnou hodnotou majetku a záväzkov sa zúčtuje ako oceňovací rozdiel. V tomto prípade sa do nového podniku zaúčtuje majetok a záväzky v pôvodnej účtovnej hodnote, čim nie je možne dosiahnuť ich objektívne vykázanie. Majetok sa na účely vyhlášky člení na: a) majetok podniku, ktorým sa rozumie dlhodobý, obežný a časové rozlíšenie b) Iný majetok ako majetok podniku DLHODOBÝ MAJETOK Dlhodobý majetok je: a) dlhodobý nehmotný majetok b) dlhodobý hmotný majetok c) dlhodobý finančný majetok DLHODOBÝ NEHMOTNÝ MAJETOK Všeobecnú hodnotu nehmotného majetku stanovuje znalec príslušného znaleckého odboru. Vypracovaný znalecky posudok znalcom tohto odboru tvorí prílohu znaleckého posudku pri stanovení všeobecnej hodnoty podniku a časti podniku. Zložkami nehmotného majetku na účely vyhlášky sú: a) nehmotný majetok chránený podľa osobitého predpisu (softvér, nehmotné výsledky výskumu a obdobnej činnosti, oceniteľné práva),

19 b) nehmotný majetok nechránený (nehmotné výsledky výskumnej a obdobnej činnosti, ktoré nie sú chránené, oceniteľné práva, ktoré nie sú chránené, zriaďovacie výdavky, goodwill, know-how, nedokončené nehmotné investície). Všeobecná hodnota zriaďovacích výdavkov sa stanoví individuálnym posúdením vynaložených zriaďovacích výdavkov z hľadiska ich využitia pri činnosti podniku a prínosu pri realizovaní jeho aktivít. Všeobecná hodnota softvéru sa stanoví ako rozdiel medzi východiskovou hodnotou a amortizáciou. Pri stanovení všeobecnej hodnoty softvéru sa vezme do úvahy jeho využitie pri činnosti podniku a prínos pri realizovaní jeho aktivít. Všeobecná hodnota nehmotných výsledkov výskumnej a obdobnej činnosti a všeobecná hodnota oceniteľných práv sa stanoví: a) metódou licenčnej analógie v prípade licencií, patentov, ochranných známok a iných obchodovateľných súčasti dlhodobého nehmotného majetku b) metódou kapitalizácie odčerpateľných zdrojov. Základom je stanovenie dĺžky obdobia v rokoch, počas ktorého sa dlhodobý nehmotný majetok bude využívať, výpočet objemu odčerpateľných zdrojov, ktoré sa vytvárajú využívaním ohodnocovaného nehmotného investičného majetku, stanovenie podielu, ktorý pripadá na ohodnocovaný nehmotný investičný majetok podniku z vytváraných odčerpateľných zdrojov. Všeobecnú hodnotu nehmotného majetku potom vypočítame podľa vzťahu: VŠH NIM = SH OZ. p NIM kde: VŠH NIM všeobecná hodnota nehmotného investičného majetku podniku. kde: n SH OZ SH OZ n t 1 OZ 1 počet rokov používania nehmotného investičného majetku podniku [rok], súčasná hodnota budúcich odčerpateľných zdrojov ku dňu vypracovania t t i

20 znaleckého posudku p NIM percentuálny podiel, ktorým sa ohodnocovaný nehmotný investičný majetok podieľa na tvorbe odčerpateľných zdrojov, ktorý sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100], i diskontná sadzba v percentách vypočítaná podľa prílohy č. 1 časti 2, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100]. Iný nehmotný investičný majetok sa člení na goodwill a know-how. Všeobecná hodnota goodwillu sa stanoví ako rozdiel medzi podnikateľskou a majetkovou hodnotou. VŠH G = VŠH P VŠH M kde: VŠH G všeobecná hodnota goodwillu, VŠH P VŠH M všeobecná hodnota podniku stanovená podnikateľskou metódou, všeobecná hodnota podniku stanovená majetkovou metódou, alebo ako: Súčasná hodnota rozdielu medzi hodnotou odčerpateľných zdrojov a súčinom miery rentability investovaného kapitálu a všeobecnou hodnotou majetku podniku. VŠH G n t 1 OZ t 1 i.všh 1 i 2 t M kde: OZ t objem odčerpateľných zdrojov v čase t, VŠH M všeobecná hodnota podniku stanovená majetkovou metódou, n i 1 počet rokov používania nehmotného investičného majetku podniku [rok], rentabilita investovaného kapitálu v percentách, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100], i 2 diskontná sadzba v percentách vypočítaná podľa prílohy č. 1 časti 2, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100]

21 Všeobecná hodnota know-how sa stanoví metódou kapitalizácie odčerpateľných zdrojov. Stanoví sa dĺžka obdobia v rokoch, počas ktorého sa know-how bude využívať, vypočíta sa objem odčerpateľných zdrojov, ktoré sa vytvárajú využívaním ohodnocovaného knowhow, stanoví sa podiel, ktorý pripadá na ohodnocované know-how z vytváraných odčerpateľných zdrojov. kde VŠH NIM = SH OZ. p NIM VŠH NIM všeobecná hodnota know-how podniku, kde n SH OZ p NIM i SH OZ n t 1 OZ 1 počet rokov používania know-how podniku [rok], súčasná hodnota budúcich odčerpateľných zdrojov ku dňu vypracovania znaleckého posudku, percentuálny podiel, ktorým sa ohodnocované know-how podieľa na tvorbe budúcich odčerpateľných zdrojov; do výpočtu sa dosadzuje v desatinnom tvare [%/100], diskontná sadzba v percentách vypočítaná podľa prílohy č. 1 časti 2, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100]. t t i Všeobecná hodnota nedokončených nehmotných investícií sa stanoví s prihliadnutím na možnosti skončenia nehmotného investičného majetku, čas potrebný na skončenie a ich využiteľnosť v podniku. V prípade nevyužiteľnosti všeobecná hodnota, ktorá zodpovedá výnosu zo speňaženia. Základom na výpočet sú objektivizované vynaložené náklady. Všeobecná hodnota poskytnutých preddavkov na nehmotný investičný majetok. Stanovuje sa s prihliadnutím na schopnosť prijímateľa preddavku splniť zmluvný vzťah a s prihliadnutím na skutočnú využiteľnosť nehmotného investičného majetku v podniku

22 VŠEOBECNÉ PRAVIDLÁ NA POSTUP ZNALCA Znalec zváži a zdôvodní výber vhodnej metódy, ktorá prihliada na všetky špecifiká nehmotného majetku, pričom použije zaužívané znalecké postupy. Goodwill nemôže byť predmetom nepeňažného vkladu. DLHODOBÝ HMOTNÝ MAJETOK Dlhodobým hmotným majetok sú: a) nehnuteľnosti a stavby (pozemky, stavby, byty a nebytové priestory, nedokončené stavby, byty a nebytové priestory, lesné porasty, vinice, chmeľnice, ovocne sady, vodné plochy), b) hnuteľné veci alebo súbory veci, ktoré majú samostatne technicko - ekonomické určenie (stroje, prístroje, strojové zariadenia, elektronické zariadenia, dopravné prostriedky, základné stádo a ťažné zvieratá, iný hnuteľný majetok, nedokončený hnuteľný majetok). Všeobecná hodnota nehnuteľností a stavieb sa stanoví týmito metódami: a) porovnávacia metóda b) kombinovaná metóda (použije sa iba vtedy, ak je predmet ohodnotenia schopný dosahovať výnos formou prenájmu), c) metóda polohovej diferenciácie. Výber vhodnej metódy vykoná znalec alebo znalecká organizácia. Výber musí v znaleckom posudku zdôvodniť. Podľa účelu znaleckého posudku možno použiť aj viac metód súčasne. Súčasťou výpočtu ja aj všeobecná hodnota vecných bremien. Pri stanovení všeobecnej hodnoty zložiek majetku podniku alebo iného majetku, pre ktoré nie je metodika v prílohách vyhlášky stanovená alebo pre ktoré nebol vydaný osobitný predpis, znalec použije postup zaužívaný v iných znaleckých odboroch s prihliadnutím na osobitosti uvedených zložiek majetku

23 DLHODOBÝ FINANČNÝ MAJETOK Dlhodobý finančný majetok predstavuje podielové cenné papiere a podiely v dcérskych spoločnostiach, v spoločnostiach s podstatným vplyvom a ostatné dlhodobé cenné papiere a vklady. K dlhodobému finančnému majetku patria aj pôžičky a ostatný dlhodobý finančný majetok. Dlhodobým finančným majetkom sú podľa zmenkového a šekového zákona: a) majetkove cenené papiere a vklady (akcie a dočasné listy, podielnické listy, členské podiely v družstvách, obchodné podiely, hypotekárne záložné listy, tovarové záložné listy a skladové záložné listy, iné majetkové cenné papiere a vklady), b) úverové cenné papiere (dlhopisy, depozitné certifikáty, pokladničné poukážky, zmenky, vkladové listy, iné úverové cenné papiere), c) ostatné finančné investície (opcie, vlastné dlhopisy, vlastné akcie, iné finančné investície). Sústavu cenných papierov podľa zákona o cenných papierov tvoria tieto druhy cenných papierov: a) akcie upravené aj v Obchodnom zákonníku b) dočasné listy upravené aj v Obchodnom zákonníku c) podielové listy upravené aj v zákone o kolektívnom investovaní d) dlhopisy upravené aj v zákone o dlhopisoch e) vkladové listy upravené aj v Občianskom zákonníku f) pokladničné poukážky upravené v zákone o cenných papieroch, g) vkladné knižky upravené aj v Občianskom zákonníku h) kupóny upravené v zákone o cenných papieroch i) zmenky upravené aj v zákone zmenkovom a šekovom j) šeky upravené aj v zákone zmenkovom a šekovom k) cestovné šeky upravené aj v zákone zmenkovom a šekovom l) náložné listy upravené aj v Obchodnom zákonníku m) skladiskové záložné listy upravené aj v zákone o skladovom záložnom liste

24 a tovarovom záložnom liste n) tovarové záložné listy upravené aj v zákone o skladiskovom záložnom liste a tovarovom záložnom liste o) skladištné listy upravené v Obchodnom zákonníku p) družstevné podielové listy upravené aj v zákone o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách q) investičné certifikáty upravené aj v zákone o cenných papieroch r) iný druh cenného papiera ak ho za cenný papier vyhlási osobitý zákon. Podoba cenného papiera je uvedená v zákone o cenných papieroch. Cenný papier môže mať podobu: a) listiny, na ktorej je nápis listinný cenný papier, b) zápisu v evidencii ustanovenej podľa tohto zákona zaknihovaný cenný papier. O podobe cenného papiera a o zmene podoby rozhoduje emitent, ak zákon neustanovuje, za cenný papier môže mať len niektorú z podôb uvedených v predchádzajúcom odseku. Akcie na doručiteľa, podielové listy uzavretých podielových fondov, podielové listy otvorených podielových fondov na doručiteľa, dlhopisy, investičné certifikáty a pokladničné poukážky môžu mať len podobu zaknihovaných cenných papierov. Evidencia zaknihovaných cenných papierov je: a) evidencia vedená centrálnym depozitárom b) centrálny register krátkodobých cenných papierov vedený Národnou bankou Slovenska c) v prípade podielových listov otvorených podielových fondov aj samostatná evidencia zaknihovaných podielových listov otvoreného podielového fondu vedená správcovskou spoločnosťou a depozitárom otvoreného podielového fondu. Všeobecná hodnota cenných papierov sa stanoví podnikateľskou, majetkovou, porovnávacou, kombinovanou alebo likvidačnou metódou. Pri stanovení všeobecnej hodnoty podielových cenných papierov a vkladov v podnikoch s podielom na základnom imaní alebo na riadení spoločnosti vyšším ako 20% znalecký posudok vypracuje znalec právnická osoba, pričom pri stanovení

25 všeobecnej hodnoty sa používa viacero metód. Výsledná všeobecná hodnota stanovená znalcom vyjadruje objem odčerpateľných zdrojov, majetkové a nemajetkové výhody pre majiteľa podielových cenných papierov a vkladov, vplyv na riadenie podniku a možnosť speňaženia cenných papierov a vkladov. Pri stanovení všeobecnej hodnoty verejne obchodovaných cenných papierov sa zohľadní porovnávacou metódou posledný známy kurz vyhlásený na tuzemskom alebo zahraničnom verejnom trhu. Všeobecná hodnota ostatných podielových cenných papierov a vkladov sa stanoví metódou, ktorej výber znalec zdôvodní. Výsledná všeobecná hodnota vyjadruje objem odčerpateľných zdroj, majetkové a nemajetkové výhody pre majiteľa podielových cenných papierov a vkladov, ako aj jeho vplyv na riadenie podniku. V prípade ak znalec nedisponuje informačnými zdrojmi potrebnými na stanovenie všeobecnej hodnoty ostatných podielových cenných papierov a vkladov, všeobecná hodnota sa stanoví podnikateľskou metódou, ktorá zohľadňuje výnos plynúci majiteľovi podielových cenných papierov a vkladov a speňažiteľnosť ohodnocovaných podielových cenných papierov a vkladov. Pri stanovení všeobecnej hodnoty znalec zohľadní výšku vlastného imania. Pri stanovení všeobecnej hodnoty úverových cenných papierov sa zohľadňuje schopnosť dlžníka uhradiť záväzok v stanovený objeme a čase, aktuálne trhové úrokové sadzby, ako aj zabezpečenie vymožiteľnosti úverového cenného papiera. Všeobecná hodnota iných cenných papierov sa stanoví podnikateľskou metódou, ktorá zohľadňuje objem odčerpaných zdrojov plynúcich z investície, rizika spojene s investovaním a transformovaním ohodnocovaných zložiek majetku na peňažné prostriedky. Všeobecná hodnota iných cenných papierov, ktoré sú obchodované v danom čase a mieste, sa stanoví podnikateľskou a porovnávacou metódou OBEŽNÝ MAJETOK Obežným majetkom sú: a) zásoby (materiál, nedokončená výroba a polotovary, výrobky, zvieratá, tovar)

26 Do zásob patrí aj zákazková výroba s dobou ukončenia dlhšou ako jeden rok. b) Pohľadávky (pohľadávky za upísanie vlastného imania, poskytnuté preddavky na nehmotný investičný majetok, poskytnuté preddavky na nehnuteľností a stavby, poskytnuté preddavky na hnuteľný majetok, poskytnuté preddavky na zásoby, dlhodobé pohľadávky z obchodného styku, dlhodobé pohľadávky voči spoločníkom a združenie, dlhodobé pohľadávky v podnikoch s rozhodujúcim vplyvom, iné dlhodobé pohľadávky, krátkodobé pohľadávky z obchodného styku, krátkodobé pohľadávky voči spoločníkom a združeniu, krátkodobé pohľadávky zo sociálneho zabezpečenia, krátkodobé pohľadávky voči štátu, krátkodobé pohľadávky v podnikoch s rozhodujúcim vplyvom, krátkodobé pohľadávky s podstatným vplyvom, iné krátkodobé pohľadávky). c) Finančný majetok (peniaze a ceniny v hotovosti, zostatky na bankových účtoch, krátkodobý finančný majetok). ZÁSOBY Všeobecná hodnota zásob sa stanoví po vykonaní fyzickej inventúry ku dňu spracovania znaleckého posudku. Východisková hodnota vychádza z hodnoty evidovanej v účtovníctve podniku alebo zo skutočného stavu zásob zisteného pri fyzickej inventúre. V prípade rozdielnych hodnôt vychádza znalecká organizácia z východiskovej hodnoty zistenej pri inventarizácii. Pri významnom množstve zásob špecifického druhu a pri zohľadnení ich technickej podstaty je potrebné konzultovať s odborníkom. Všeobecnú hodnotu stanoví znalec príslušného znaleckého odboru. Všeobecná hodnota zásob sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty zásob a koeficientu objektivizácie: VŠHZ = VHZ. ko kde: VŠH Z všeobecná hodnota zásob, VH Z východisková hodnota zásob, k O koeficient objektivizácie; zohľadňuje využiteľnosť zásob, možnosť ich transformácie na peňažné prostriedky, špecifické postavenie majiteľa zásob na trhu,

27 priemerný náklad kapitálu spojeného s ich financovaním, nadbytočné stavy zásob, fyzický a morálny stav zásob a ich špecifické vlastnosti. Pri stanovení všeobecnej hodnoty zásob zohľadňujeme ich obrátkovosť. Hodnotené zásoby na účely stanovenia hodnoty sa členia na : a) zásoby použiteľné v podnikateľskej činnosti hodnoteného podniku, b) zásoby použiteľné, nie však v podnikateľskej činnosti hodnoteného podniku, c) neupotrebiteľné zásoby. Všeobecná hodnota zásob použiteľných v podnikateľskej činnosti hodnoteného podniku alebo častí podniku: a) Všeobecná hodnota materiálu vychádza z východiskovej hodnoty ku dňu spracovania znaleckého posudku; zohľadní sa špecifické postavenie majiteľa zásob materiálu na relevantnom trhu, skutočný fyzický a morálny stav, využiteľnosť vo výrobnom procese a možnosť transformácie na peňažné prostriedky. Všeobecná hodnota zásob materiálu sa stanoví z týchto častí: základného materiálu, pomocného materiálu, prevádzkového materiálu, náhradných dielov, obalov, ostatného materiálu. b) Všeobecná hodnota nedokončenej výroby a polotovarov sa stanoví z výrobných nákladov ku dňu spracovania znaleckého posudku po zohľadnení postavenia majiteľa zásob nedokončenej výroby a polotovarov na relevantnom trhu, skutočného fyzického a morálneho stavu, využiteľnosti vo výrobnom procese a možnosti transformácie na peňažné prostriedky. c) Všeobecná hodnota hotových výrobkov sa stanoví z aktuálnych výrobných nákladov ku dňu spracovania znaleckého posudku, zohľadnia sa trhové hodnoty

28 porovnateľných produktov, špecifické postavenie majiteľa zásob na relevantnom trhu, skutočné kvantitatívne a kvalitatívne parametre a možnosť transformácie na peňažné prostriedky. d) Všeobecná hodnota zvierat sa stanoví z východiskovej hodnoty; zohľadní sa úžitkovosť zistená ku dňu spracovania znaleckého posudku, trhové hodnoty porovnateľných druhov zvierat, biologická podstata a zdravotný stav hodnotených zvierat, špecifické postavenie majiteľa zásob na trhu, skutočné kvantitatívne a kvalitatívne parametre a možnosť ich transformácie na peňažné prostriedky. e) Všeobecná hodnota tovaru sa stanoví z východiskovej hodnoty, za ktorú možno zásoby tovaru obstarať ku dňu spracovania znaleckého posudku; zohľadnia sa možnosti následného speňaženia, obchodná marža, špecifické postavenie majiteľa zásob tovaru na relevantnom trhu, skutočné kvantitatívne a kvalitatívne parametre, sezónnosť, módnosť a možnosť ich transformácie na peňažné prostriedky. Všeobecná hodnota použiteľných zásob, nie však v podnikateľskej činnosti hodnoteného podniku alebo časti podniku Pri stanovení všeobecnej hodnoty použitých zásob, nie však v podnikateľskej činnosti hodnoteného podniku, sa vychádza z východiskovej hodnoty zásob ku dňu spracovania znaleckého posudku alebo z hodnôt porovnateľných položiek zásob. Koeficientom objektivizácie sa zohľadní skutočný fyzický a morálny stav zásob, možnosti ich speňaženia a náklady spojene s ich predajom. Všeobecná hodnota neupotrebiteľných zásob Pri stanovení všeobecnej hodnoty neupotrebiteľných zásob sa vychádza z objemu odčerpateľných zdrojov, ktoré možno dosiahnuť zo speňaženia zásob po odpočítaní nákladov spojených s ich speňažením. (Jakubec, - Kardoš, - Kubica, s. 39) POHĽADÁVKY Všeobecná hodnota pohľadávok sa stanoví po vykonaní inventarizácie ku dňu spracovania znaleckého posudku. Všeobecná hodnota pohľadávky sa stanoví ako súčin

29 východiskovej hodnoty pohľadávky a koeficientu vymožiteľnosti pohľadávky. Východiskovou hodnotou sa rozumie jej účtovná hodnota. Všeobecná hodnota pohľadávky sa stanoví takto: VŠHPO = VHPO. kv kde: VŠHPO všeobecná hodnota pohľadávky VHPO východisková hodnota pohľadávky kv koeficient vymožiteľnosti pohľadávky, pri ktorého výpočte sa zohľadní platobná disciplína dlžníka, jeho obchodná aktivita, dátum splatnosti, objem pohľadávky a zabezpečenie plnenia [ ]. Účtovné jednotky môžu v súlade so zákonom o účtovníctve použiť tri oceňovacie základne: a) Obstarávaciu cenu, t. j. cenu, za ktorú sa majetok obstaral, vrátané nákladov súvisiacich s jeho obstaraním, b) Vlastné náklady, t. j. náklady vynaložené na výrobu alebo inú činnosť pri majetku vytvorenom vlastnou činnosťou, c) Menovú hodnotu, t. j. cenu uvedenú na peňažnom prostriedku a ceninách, alebo sumu, na ktorú pohľadávka alebo záväzok znejú, d) Reprodukčnú obstarávaciu cenu, t. j. cenu, za ktorú by sa majetok obstaral v čase, keď sa o ňom účtuje. (Harumová, 2002, s. 13) Pohľadávky sa po znaleckom preskúmaní vymožiteľnosti zadelia do skupín. a) Neklasifikované pohľadávky kv = 1,0. Na účely tejto vyhlášky sú neklasifikované pohľadávky pohľadávky do lehoty splatnosti, kde dlžník je platobne schopný a súčasne pohľadávku nie je možné zaradiť do skupiny zapísanej pod písmenami f), g) a h). b) Klasifikované pohľadávky triedy I kv = 0,60 1,0. Na účely tejto vyhlášky sú klasifikované pohľadávky triedy I pohľadávky po lehote splatnosti, kde dlžník je platobne schopný, dočasne platobne neschopný, alebo pohľadávky do lehoty splatnosti, kde dlžník je platobne schopný, dočasne platobne

30 neschopný alebo platobne neschopný a súčasne pohľadávku nie je možné zaradiť do skupiny zapísanej pod písmenami f), g) a h). c) Klasifikované pohľadávky triedy II kv = 0,20 0,60. Na účely tejto vyhlášky sú klasifikované pohľadávky triedy II pohľadávky po lehote splatnosti, kde dlžník je dlhodobo platobne neschopný. d) Klasifikované pohľadávky triedy III kv = 0,00 0,20. Na účely tejto vyhlášky sú klasifikované pohľadávky triedy III pochybné a sporné pohľadávky po lehote splatnosti a pohľadávky po lehote splatnosti, kde je dlžník platobne neschopný. e) Premlčané pohľadávky kv = 0,00. f) Pohľadávky voči subjektom v likvidácii kv = 0,00 1,00. g) Pohľadávky voči subjektom v konkurze kv = 0,00 1,00. h) Pohľadávky súdne vymáhané (aktívne súdne spory a exekúcie) kv = 0,00 1,00. Pri stanovení všeobecnej hodnoty pohľadávok ich členenie priamo súvisí s ich charakterom. FINANČNÝ MAJETOK Všeobecná hodnota finančného majetku sa stanoví takto: a) Všeobecná hodnota peňazí a cenín je ich východisková hodnota. Všeobecná hodnota peňazí a cenín v cudzej mene sa stanoví prepočtom ich východiskovej hodnoty v cudzej mene kurzom Národnej banky Slovenska ku dňu ohodnotenia. b) Všeobecná hodnota peňazí na účtoch v bankách je východisková hodnota zostatku vkladu ku dňu ohodnotenia. V prípade neschopnosti banky vyplácať vklady sa hodnota stanoví ako súčin východiskovej hodnoty vkladu a koeficientu vymožiteľnosti. Vzorec na výpočet všeobecnej hodnoty pohľadávky možno upraviť na vzorec všeobecnej hodnoty vkladu, ktorý sa stanoví takto: VŠHVK = VHVK. kv

31 kde: VŠHVK všeobecná hodnota vkladu VHVK východisková hodnota vkladu kv koeficient vymožiteľnosti vkladu, pri ktorého výpočte sa zohľadní platobná schopnosť banky, dlžníka, dátum splatnosti a objem pohľadávky OSTATNÝ MAJETOK (časové rozlíšenie) Ostatný majetok podľa vyhlášky tvoria náklady a príjmy budúcich období. Podmetom časového rozlíšenia sú skutočnosti, pri ktorých je možne vymedziť: a) ich účel b) ich výšku c) obdobie, ktorého sa týkajú Časove rozlíšenie ostatného majetku predstavujú dve zložky aktívnych účtov: - náklady budúcich období - príjmy budúcich období Všeobecná hodnota nákladov budúcich období sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty nákladov budúcich období a koeficientu objektivizácie: VŠHNBO = VHNBO. ko kde: VŠHNBO všeobecná hodnota nákladov budúcich období, VHNBO východisková hodnota nákladov budúcich období, ko koeficient objektivizácie, zohľadňuje opodstatnenosť výšky nákladov budúcich období, schopnosť zmluvných partnerov splniť zmluvné podmienky a dôvody nevyúčtovania vykonaného plnenia. Všeobecná hodnota príjmov budúcich období sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty a koeficientu objektivizácie:

32 VŠHPBO = VHPBO. ko kde: VŠHPBO všeobecná hodnota príjmov budúcich období, VHPBO východisková hodnota príjmov budúcich období, ko koeficient objektivizácie, zohľadňuje opodstatnenosť príjmov budúcich období, schopnosť zmluvných partnerov splniť zmluvné podmienky a dôvody nevyúčtovania vykonaného plnenia CUDZIE ZDROJE Cudzie zdroje predstavujú záväzky spoločnosti uvedené v súvahe. Za cudzie zdroje sa považujú rezervy, dlhodobé záväzky, krátkodobé záväzky, bankové úvery a výpomoci a časové rozlíšenie pasívne. Podľa vyhlášky sa všeobecná hodnota cudzích zdrojov stanoví po vykonaní inventarizácie ku dňu spracovania znaleckého posudku takto: VŠH CZ = VŠH Z + VŠH ČR kde: VŠH CZ všeobecná hodnota cudzích zdrojov, VŠH Z všeobecná hodnota záväzkov, VŠH ČR všeobecná hodnota časového rozlíšenia, Všeobecnú hodnotu záväzkov vypočítame spočítaním všeobecných hodnôt rezerv, dlhodobých záväzkov, krátkodobých záväzkov, bankových úverov a výpomoci podľa vzťahu: VŠH Z = VŠH R + VŠH DZ+KZ + VŠH BÚ+V kde: VŠH R všeobecná hodnota rezerv, VŠH DZ + KZ všeobecná hodnota dlhodobých záväzkov a krátkodobých záväzkov, VŠH BÚ +V všeobecná hodnota bankových úverov a výpomoci

33 REZERVY Rozlišujeme zákonné rezervy a ostatné dlhodobé rezervy. Zákonnými rezervami sú rezervy, ktorých tvorba je daňovým výdavkom podľa zákona o dani z príjmov, sú to rezervy v poisťovníctve, rezervy vytvárané zdravotnými poisťovňami a rezervy na: a) nevyčerpané dovolenky vrátane poistného a príspevkov, ktoré je zamestnávateľ povinný platiť za zamestnanca, odmeny a prémie vrátane poistného, ktoré je zamestnávateľ povinný platiť za zamestnanca, nevyfakturované dodávky a služby, zostavenia, overenie, zverejnenie účtovnej závierky a výročne správy a na zostavenie daňového priznania, rezervy na vyprodukované emisie v zmysle osobitného predpisu, to nepletí u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva, b) lesnú pestovnú činnosť vykonávanú podľa osobitného zákona, tvorba rezervy na lesnú pestovnú činnosť sa určuje v projekte lesnej pestovnej činnosti na obdobie do doby zabezpečenia mladého lesného porastu potvrdenom odborným lesným hospodárom, a to aj u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva, c) likvidáciu hlavných banských diel, lomov a odpadov pri banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom a na rekultiváciu pozemkov zasiahnutých banskou činnosťou alebo činnosťou vykonávanou banským spôsobom, to neplatí u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva, d) uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládok po ich uzavretí, a to aj u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva, e) nakladanie s odovzdaným elektroodpadom z domácnosti, ak výška rezervy vypočítaná a preukázaná daňovníkom zodpovedá nákladom spojeným s nakladaním s elektroodpadom, a to aj u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva

34 Ostatné dlhodobé rezervy sa tvoria prevažne na riziká spojené s podnikateľskou činnosťou. Všeobecnú hodnotu rezerv vypočítame z východiskovej hodnoty rezerv podľa vzťahu: VŠHR = VHR. ks kde: VŠHR všeobecná hodnota rezerv, VHR východisková hodnota rezerv, ks koeficient splatiteľnosti, pri ktorého výpočte sa zohľadnia príslušné zákonné ustanovenia a zákonné ustanovenia o premlčacej a prekluzívnej dobe a sankcie vyplývajúce z neplnenia zmluvných vzťahov. Pri posudzovaní a stanovení koeficientu splatiteľnosti rezerv znalec vychádza najmä z ich základného rozdelenia na zákonné a ostatné rezervy a z vykazovania ich správnej výšky v súvahe. DLHODOBÉ ZÁVÄZKY A KRÁTKODOBÉ ZÁVÄZKY K dlhodobým záväzkom patria dlhodobé záväzky z obchodného styku, dlhodobé nevyfakturované dodávky, dlhodobé záväzky voči materskej a dcérskej spoločnosti, ostatné dlhodobé záväzky voči konsolidovanému celku, dlhodobé prijaté preddavky, dlhodobé zmenky na úhradu, vydané dlhopisy, záväzky zo sociálneho fondu, odložený daňový záväzok a ostatné dlhodobé záväzky. Ku krátkodobým záväzkom patria krátkodobé záväzky z obchodného styku, nevyfakturované dodávky, záväzky voči materskej a dcérskej spoločnosti, ostatné záväzky voči konsolidovanému celku, záväzky voči spoločníkom a združeniu, záväzky voči zamestnancom, záväzky zo sociálneho poistenia, daňové záväzky a dotácie a ostatné záväzky. Všeobecnú hodnotu dlhodobých záväzkov a krátkodobých záväzkov vypočítame z východiskovej hodnoty záväzkov podľa vzťahu: kde: VŠH DZ+KZ = VH DZ+KZ. ks VŠH DZ+KZ všeobecná hodnota dlhodobých záväzkov a krátkodobých záväzkov,

35 VH DZ + KZ východisková hodnota dlhodobých záväzkov a krátkodobých záväzkov, ks koeficient splatiteľnosti, pri ktorého výpočte sa zohľadnia príslušné zákonné ustanovenia a zákonné ustanovenia o premlčacej a prekluzívnej dobe a sankcie vyplývajúce z neplnenia zmluvných vzťahov. BANKOVÉ ÚVERY A FINANČNÉ VÝPOMOCI Bankové úvery členíme na dlhodobé bankové úvery, krátkodobé bankové úvery a krátkodobé finančné výpomoci. Pri bankových úveroch a finančných výpomociach sa východisková hodnota rovná všeobecnej hodnote. Za bežných podmienok teda tieto záväzky nenásobíme koeficientom splatiteľnosti, resp. koeficient splatiteľnosti sa rovná 1. V prípade, že podnik nie je schopný splácať úvery a pôžičky, môžeme všeobecnú hodnotu bankových úverov a finančných výpomoci vypočítať z východiskovej hodnoty podľa vzťahu: VŠH BÚ+V = VH BÚ+V. ks kde: VŠH BÚ+V všeobecná hodnota bankových úverov a finančnej výpomocí, VH BÚ+V východisková hodnota, bankových úverov a finančnej výpomocí, ks koeficient splatiteľnosti, pri ktorého výpočte sa zohľadnia príslušné zákonné ustanovenia a zákonné ustanovenia o premlčacej a prekluzívnej dobe a sankcie vyplývajúce z neplnenia zmluvných vzťahov. Pri stanovení koeficientu splatiteľnosti sa berie do úvahy celková finančná situácia podniku a štúdium jeho hospodárskeho vývoja. ČASOVE ROZLÍŠENIE PASÍVNE Časove rozlíšenie aktívne podľa vyhlášky (č. 492/2004 Z. z.) je zaradené do ostatného majetku ako samostatná časť aktív podniku, časové rozlíšenie pasívne je samostatnou časťou pasív. Časové rozlíšenie pasívne tvoria výdavky budúcich období a výnosy budúcich období. Všeobecnú hodnotu časového rozlíšenia vypočítame podľa vzťahu:

36 VŠHČR = VHČR. ko kde: VŠHČR všeobecná hodnota časového rozlíšenia VHČR východisková hodnota časového rozlíšenia ko koeficient objektivizácie, ktorý zohľadňuje opodstatnenosť týchto zložiek pasív a schopnosť zmluvných partnerov splniť zmluvné podmienky [ ]. a) Všeobecná hodnota výdavkov budúcich období Všeobecná hodnota výdavkov budúcich období sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty výdavkov budúcich období a koeficientu objektivizácie. Koeficient objektivizácie zohľadňuje opodstatnenosť výdavkov a schopnosť zmluvných partnerov splniť zmluvné podmienky. Pri stanovení všeobecnej hodnoty výdavkov budúcich období sa zohľadní fakt, že majú charakter záväzkov. b) Všeobecná hodnota výnosov budúcich období Všeobecná hodnota výnosov budúcich období sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty výnosov budúcich období a koeficientu objektivizácie. Koeficient objektivizácie zohľadňuje opodstatnenosť výnosov budúcich období a schopnosť zmluvných partnerov splniť zmluvné podmienky

37 2. APLIKÁCIA MAJETKOVEJ METÓDY NA KONKRÉTNY PODNIK Z dôvodu ťažkej dostupnosti detailných informácii o konkrétnej firme, som bol nútený si firmu BENT vymyslieť, je to fiktívna firma. ANALÝZA FIRMY BENT S. R. O. Firma BENT s. r. o. vznikla v roku Sídli v Nových Zámkoch, má desať zamestnancov. Je maloobchodom s použitou bielou technikou, ktorú dováža s Talianska. Má dobré uplatnenie na trhu, z dôvodu toho, že predávaný čiastočne použitý tovar má tú istú kvalitu ako nový v predajniach, no je predávaný za nižšiu predajnú cenou, čo mu vytvára menšiu konkurenčnú výhodu. Tabuľka č. 1 Strana aktív Strana aktív Č. r. Netto SPOLU MAJETOK ,- A. Neobežný majetok ,- A.I. Dlhodobý nehmotný majetok ,- A.I.3. Softvér ,- A.II. Dlhodobý hmotný majetok ,- A.II.1. Pozemky ,- A.II.2 Stavby ,- A.II.3. Samostatné hnut. veci a súb. hnut. v ,- A.II.6. Ostatný dlhodobý hmotný majetok ,- A.II.8. Poskytnuté pred. na dlh. hmot. maj ,- A.III. Dlhodobý finančný majetok 22 0,- B. Obežný majetok ,- B.I. Zásoby ,