Inštitút vzdelávania v arteterapii Občianske združenie Terra therapeutica Inovačné prístupy vo výtvarnej výchove, arteterapia dvojročné štúdium akreditované ministerstvom školstva SR Arteterapia so seniormi Záverečná práca november 2011 RNDr. Anna Frolkovičová
ČESTNÉ VYHLÁSENIE Vyhlasujem, že som záverečnú prácu vypracovala samostatne a uviedla som všetku použitú literatúru. V Bratislave 25.11. 2011 RNDr. Anna Frolkovičová 2
POĎAKOVANIE Ďakujem vedúcej záverečnej práce a garantovi štúdia Prof. PaedDr. Jaroslave Šickovej, akad. soch., PhD. a jej manželovi Doc. Jánovi Šickovi, akad. soch. za veľa nových znalostí a skúseností, ktoré nám počas celého štúdia sprostredkovali. Zároveň ďakujem za priazeň a trpezlivosť počas štúdia svojej rodine.
Obsah 1. Namiesto úvodu...2 2. Ako vidí starnutie neurológ...3 3. Arteterapia so seniormi...5 3.1. Dobré dôvody pre využitie arteterapie u seniorov...5 3.2. O základe konceptu na klienta orientovanej arteterapie...5 3.3. Práca s klientmi...6 3.4. Klienti s demenciou...7 3.5. Klienti s viacerými postihnutiami...8 4. Arteterapeutická miestnosť alebo kreatívna dielňa...10 5. Arteterapia so seniormi s hlinou...12 5.1. Prečo pre mňa práve hlina...12 5.2. Práca s hlinou so seniormi...13 5.3. Moje skúsenosti...15 6. Na záver...18 7. Zoznam literatúry...19
1. Namiesto úvodu. Frau Anita Hottenroth. Dlhoročná účastníčka kurzu keramiky. Keď som tam pribudla ja, Frau Hottenroth nás už navštevovala len ako čestný hosť. Mala vtedy 87 rokov. Modelovať už nevládala. Občas za pomoci lektorky urobila z hliny malého vtáčika. Bývala za riekou a vždy, keď prišla cez most pomocou chodítka, hovorila, že prišla Rolls- Royceom. Keď sa dala doviezť taxíkom, vraj priletela helikoptérou. Malá, drobná, ale vždy jej bola plná miestnosť. Všetkých nás obišla, popozerala, kto čo robí. Po každom semestri sme chodili na spoločný výlet alebo aspoň spolu na obed. Náš vtedy malinký syn chodil s nami tiež. Do kurzu keramiky sa takmer narodil a neboli by mi odpustili, keby som ho nevzala so sebou. Keď už chodil, brával Frau Hottenroth za ruku, často jej sedával na kolenách alebo sa k nej len tak túlil. A ona mu hovorievala: "Du bist mein Freund." (Ty si môj kamarát.). Dodnes si ju pamätá. Oslávili sme s ňou 90-tku. Oslavu si zorganizovala sama. Na záhrade si dala postaviť altánok, servítky nechala potlačiť svojím menom a dátumom narodenia. Namiesto darčekov urobila zbierku pre hospic. Po oslave každému vlastnoručne napísala osobné poďakovanie a priložila niekoľko fotiek z oslavy. Zomrela vo veku 93 rokov. Zorganizovala aj vlastný pohreb. Nechala list, kto má zahrať na cintoríne, kto má prísť na kar... Boli sme pozvaní celý kurz keramiky. Dalo by sa o nej písať ešte veľa. Mnoho som sa dozvedela na kare. Obdivuhodný človek, ktorý nikdy neumieral. Naplno ŽILA, až do posledného vydýchnutia. Unsere liebe Frau Hottenroth. ---------------------------------------------- 2
Podobných príbehov by som mohla napísať viac. Mala som šťastie stretnúť a prežiť nejakú časť svojho života s ľudmi jesene života, ktorí napriek ťažkým životným príbehom alebo možno práve vďaka nim, žili naplno do poslednej chvíle. Počnúc mojou nagymamou, s ktorou som vyrastala v jednej domácnosti. Neviem jej hovoriť babka, lebo by som mala pocit, že hovorím o niekom inom. V malom panelákovom byte bolo niekedy šiestim ľuďom tesno a "husto". Napriek tomu aj jej vďačím za pocit, že som mala krásne detstvo a že aj v nepríjemných chvíľach víťazila istota, že sa máme radi. Pokračujúc mojím svokrom, ktorý do poslednej chvíle niečo organizoval. Ešte v nemocnici pár dní pred smrťou (sedem týždňov pred svojou 80-tkou), sčasti pri vedomí a sčasti už v inom svete mal starosti, ako rozložiť stoličky, čo nachystať... Len sme nevedeli, či je na rodinnom stretnutí, ktoré stihol zorganizovať dva týždne predtým alebo má starosti o stretnutie jeho spolužiakov z vysokej školy. To sa konalo deň po jeho pohrebe ešte poslednýkrát jeho zásluhou. Cez moju maminu, ktorá vo svojom veku 75 rokov neúnavne záhradkárči a ešte stále nosí plody svojej práce do bytu na treťom poschodí bez výťahu, kde sme vyrastali. A s ktorou sa, vďaka jej humoru a postoju k životu jej vnuci, aj tí už dospelí úprimne radi stretávajú bez pocitu, že ide len o povinnosť. Končiac účastníkmi kurzu keramiky, z ktorých väčšina boli seniori vytrvalo tvoriaci a tešiaci sa zo svojho diela. To oni ma priviedli na myšlienku, skúsiť spojiť svoj ďalší život s prácou s ľuďmi a s tým, čo robím tak rada, s keramikou. Vlastne nekončiac, lebo mohla by som menovať ďalších... 2. Ako vidí starnutie neurológ Mudr. František Koukolík vo svojej knihe Mozek a jeho duše píše: "Starnutie, ktorému sa zatiaľ nikto nevyhne (slovo zatiaľ je preto, že nikto nevie, čo za nejaký čas dokážu genetickí inžinieri), je najčastejšie "obvyklé". To znamená istú roztržitosť, zábudlivosť, obtiažnejšie učenie nových zručností a veľa ďalších menších a väčších obtiaží nastupujúcich u rôznych ľudí vo veľmi rôznom veku, veľmi rôzne znášaných. Na starnutí sa, ako na všetkom ľudskom, podieľajú gény a najrôznejšie vplyvy vonkajšieho prostredia, vrátane náhod. Do istej miery sa dá starnutie pribrzdiť tými najjednoduchšími, donekonečna omieľanými pravdami týkajúcimi sa životosprávy. Ono nie príliš populárne namáhať sa platí pre mozog rovnako ako pre svaly. Záleží aj na sociálnych vzťahoch. Starnúci ľudia zaradení v dobre fungujúcich rodinách alebo skupinách sú na tom lepšie, než ľudia osamelí. Starnúci ekonomicky a sociálne nezávislí jedinci, ktorí môžu o sebe rozhodovať s bežnou mierou slobody, sú na tom lepšie ako ľudia akokoľvek závislí. Menší podiel ľudí starne úspešne. Bývajú to celoživotne vysoko tvoriví jedinci, ako geniálni, tak aj tí "obyčajní". Osemdesiatročný Tizian maľoval najkrajšie obrazy svojho života. 3
Michelangelo približne v rovnakom veku vytvoril námestie, o ktorom sa hovorí, že patrí medzi najkrajšie na svete. Picasso maľoval a kreslil doslova horúčkovite, pretože sa mu blížila deväťdesiatka. Snáď každý z nás vo svojom okolí vie o tvorivých a autonómnych veľmi starých ľuďoch. Rastúci podiel ľudí však starne patologicky. Patologické starnutie sa dá označiť za "čierny úspech" modernej medicíny a zlepšenej životnej úrovne populácie. Omnoho vyšší počet ľudí sa dožíva omnoho vyššieho veku ako to bolo pred jednou-dvomi generáciami. Čím vyšší vek, tým väčšia štatistická pravdepodobnosť ochorení, ktoré vyšší vek doprevádzajú. Ako chorôb srdca a ciev, zhubných nádorov, depresie a syndrómu demencie." Dobrou správou pre nás je kapitolka o plasticite mozgu z tej istej knihy. "V geneticky daných medziach dokážu nervové bunky pod vplyvom vnútorných a vonkajších podnetov predlžovať a košatiť svoje výbežky a budovať nové kontakty, synapsy, s inými nervovými bunkami. Stavať nové synapsy dokážu behom desiatok sekúnd." Ďalej píše: "Mozog si plasticitu dokáže udržať aj keď je starší ako 90 rokov. Pre plasticitu nervových buniek mozgu platí niečo podobné ako pre naše kostrové svaly. Čím viac sa v rozumnej miere namáhajú, tým sú v individuálnych medziach výkonnejšie, tým dlhšie si uchovávajú pružnosť a silu. Ako je známe, zdravé trénované sedemdesiatničky zabehnú rovnakú trať rýchlejšie ako netrénované tridsiatničky.... Plasticita mozgu je základom učenia a pamäte, citového života aj všetkých ďalších funkcií mozgu tak, ako sa od narodenia rozvíjajú, vrátane úspešného starnutia." Ako aj týchto niekoľko viet z kapitoly o sémantickej pamäti: "Obsahom sémantickej pamäte sú fakty, pojmy, významy slov a znalosť predmetov. Je našou vnútornou encyklopédiou. Je rovnako jedným zo základov "mozgovej rezervy". Ak mozog čokoľvek poškodí, sú na tom ľudia s väčšou rezervou lepšie ako ľudia s rezervou menšou. Čo platí predovšetkým pre starnutie mozgu. Aj malý rozdiel v mozgovej rezerve môže znamenať rozdiel medzi samostatnosťou a životom v sociálnom zariadení." 4
3. Arteterapia so seniormi Predošlé riadky nám na príklade Tiziana, Michelangela a Picassa ukazujú, že kreativita nekončí v istom veku, nie je od veku závislá. Je priamym výrazom, vyjadrením okamihu. 3.1. Dobré dôvody pre využitie arteterapie u seniorov Rozhodujúcim prínosom možnosti venovať sa kreatívnym činnostiam je poznanie, že napriek telesným a duševným obmedzeniam je tvorenie a osobné vyjadrenie možné. Neukazuje starším ľuďom, čo už nevedia, nemôžu. Naopak, dáva im možnosť zistiť, čo všetko ešte dokážu. Vyskúšať si niečo, čo možno ešte nikdy v živote nerobili, alebo dlho z rôznych dôvodov robiť nemohli. Objavovať v sebe nové, dosiaľ netušené zdroje. "Mnohí obyvatelia domova rozkvitajú, keď začnú maľovať", hovorí arteterapeutka Dr. Christiane Bitterlich, ktorá sa stará o skupiny seniorov v jednom modernom nemeckom opatrovateľskom zariadení." Maľovanie, kreslenie, modelovanie povzbudzuje ľudí k tomu, aby išli do seba, spracovávali staré zážitky, tvorili nové myšlienky." Radosť z tvorenia prispieva k posilňovaniu sebavedomia a vlastnej integrity, odbúravaniu pocitu zbytočnosti a týmto všetkým k dôstojnosti starnutia. Prostredníctvom tvorenia sa dostávajú do kontaktu s inými ľuďmi, začnú hovoriť o svojom živote, prístupnými a uchopiteľnými sa stávajú dávno zabudnuté zážitky. Ich znovuprežitie môže byť zdrojom okamihov radosti, spokojnosti. V prípade pacientov s demenciou možno posledným stretnutím s niečím čo bolo, skôr, ako sa to stratí navždy. Môže pomáhať spracovávať zážitky zo straty, odbúravať strach. Pomáha tam, kde bežné komunikačné prostriedky zlyhávajú, alebo sú už nemožné. V neposlednom rade sa maľovaním, modelovaním trénuje jemná motorika rúk. Pomáha ju ak už nie zlepšiť, tak aspoň udržiavať na istej úrovni. Všetko vyššie uvedené nám dáva dobrý dôvod k tvrdeniu, že kreativita a jej uplatnenie v súvislosti s arteterapiou má svoje odôvodnenie ako ponuka pre seniorov, či už v opatrovateľských zariadeniach, denných stacionároch ako aj pre ešte samostatne žijúcich vo vlastných domácnostiach alebo s vlastnými rodinami. Pre seniorov S aj BEZ zdravotných ťažkostí. Okrem očividného prínosu pre seniorov prispieva k odbremeneniu ošetrujúceho personálu a príbuzných. 3.2. O základe konceptu na klienta orientovanej arteterapie V ďalších kapitolách som do veľkej miery čerpala z knihy Farbe, Licht und Leben, Kunsttherapie mit Senioren (Farba, svetlo a život, arteterapia so seniormi). Napísal ju Klaus- Dieter Spangenberg ako dokumentáciu svojej desaťročnej arteterapeutickej práce. 5
Zaoberá sa v nej na klienta orientovanou koncepciou arteterapie. Táto má základ v psychoterapii orientovanej na klienta podľa C.R. Rogersa, ktorá vychádza z filozofických úvah C.R. Rogersa o tendencii jednotlivca aktualizovať sa, čím je myslená potreba jednotlivca osobnostne rásť a rozvíjať svoj vlastný potenciál, prejaviť osobnú kreativitu. "...roztiahnuť sa, rozprestrieť, rozvíjať sa, zrieť- tendencia prejaviť všetky schopnosti organizmu a to v miere, ktorú takéto aktivovanie organizmu alebo vlastné ja podporuje. Táto tendencia môže byť pochovaná hlboko pod vrstvami skostnatelých psychologických obranných štruktúr, môže byť skrytá za prefíkanými fasádami, ktoré jej existenciu popierajú. Toto je moje presvedčenie - a to je založené na mojej osobnej skúsenosti, že je obsiahnutá v každom jednotlivcovi a čaká na správne podmienky, aby sa mohla oslobodiť a prejaviť. Táto tendencia je primárnou motiváciou pre kreativitu, cez ktorú organizmus vo svojom snažení byť sám sebou nadväzuje nové vzťahy s okolím." (Rogers 1990, str.241, v Spangenberg: Farbe, Licht und Leben, 2011) Natalia Rogers tieto myšlienky rozvinula vo svojom arteterapeutickom koncepte "The Creative Connection" a siaha aj po možnosti transformovať jeden výraz, prejav na viacerých výrazových úrovniach (pohyb, reč, hudba, písanie, maľovanie, modelovanie...), tzv. intermodálne formy terapie "interconnection of the arts". 3.3. Práca s klientmi. Najčastejšia veta, ktorú terapeut, ktorý chce pracovať so seniormi na začiatku počuje je "veď ja neviem maľovať, nikdy som to nerobil, naposledy v škole". Preto je na začiatku dôležité vysvetliť klientom, že nejde o výtvarné vyučovanie alebo niečo podobné. Je treba získať dôveru a povzbudiť ich. Počítať s tým, že to nepôjde bez pomocných prostriedkov a koncept tomu prispôsobiť. Nedá sa počítať s úplne samostatným tvorením. Pre uľahčenie začiatkov môžeme pracovať na určitú tému, pričom je ponechané na klientovi, či bude tvoriť podľa nej alebo podľa svojich predstáv. Spangengenberg uvádza vo svojej knihe ako príklad tieto témy: rodičovský dom, môj rodičovský dom detstvo, moje detstvo škola, moja škola záhrada, moja záhrada ročné obdobia vlasť, rodné mesto, naše mesto dovolenka, moja najkrajšia dovolenka práca, moja práca 6
moja rodina vysnívaná cesta, cesta do minulosti, do detstva čo si želám príslovia a porekadlá stvárnenie dialógu spoločný obraz, vytvorenie spoločného obrazu puzzle obraz strom, môj strom života Zaujímavé je aj tvorenie na témy súvisiace so sviatkami v roku alebo jeho ročnými obdobiami. Klienti môžu napr. vyrobiť výzdobu pre zariadenie alebo svoju izbu na Vianoce, Veľkú Noc, fašiangy, pričom je prenechané na nich, čo spravia a ako. Pre účastníkov, ktorí si netrúfajú a prvú hodinu sa chcú len pozerať, môžeme prichystať staré pohľadnice alebo katalógy umeleckých diel. V rámci receptívnej arteterapie je aj takáto pasívna účasť účasťou na práci skupiny a má svoj zmysel. Tvorenie v skupine spája a slúži ako pomoc pre komunikáciu v zariadení. Úlohou arteterapeuta počas spoločného pozorovania dielka je byť len príležitostne nápomocný pri sformulovaní myšlienky alebo popise pozeraného. Čo jednotlivý obrázok alebo objekt znázorňuje, čo pre klienta znamená, určuje len on sám. Spoločná kreatívna práca v arteterapeutickej skupine v domove pre seniorov vytvára a zaručuje identitu a pocit súnaležitosti k zariadeniu. Jej súčasťou môže byť aj spoločná príprava a uskutočnenie výstavy vytvorených diel v niektorých spoločných priestoroch zariadenia. Verejná vernisáž, na ktorú môžu byť pozvané miestne médiá (tlač, televízia), sa stáva kultúrnou udalosťou nielen pre obyvateľov domova, ale aj pre zamestnancov a rodinných príslušníkov. Práce, ktoré majú byť vystavené vyberajú zásadne obyvatelia sami. Prezentácia diel má prebehnúť dôstojne a s rešpektom voči autorom. Vždy je dôležité vedieť, či ide o človeka zdravého alebo zdravotne postihnutého, o aké postihnutie ide a tomu prispôsobiť arteterapeutickú prácu. 3.4. Klienti s demenciou. "Syndróm demencie je vyvolaný približne šesťdesiatimi príčinami. Za 90% prípadov zodpovedá Alzheimerova choroba a niektorý druh cievneho poškodenia mozgu, alebo ich vzájomná kombinácia. Výskyt syndrómu demencie rastie s vekom." (Koukolík, 2008) Patrí medzi najčastejšie postihnutia v starobe. 7
Schopnosť koncentrovať sa je u tejto skupiny klientov veľmi rôzna, často veľmi malá. Preto nesmieme mať príliš veľké očakávania, ale sledovať skôr malé kroky. Je veľmi dôležité, aby arteterapia prebiehala úplne nerušene a bez odpútavania pozornosti. Týmto môže byť aj hudba alebo televízor, mali by sme sa vyvarovať divákov a návštevníkov. Dementným pacientom nezadávame témy, skôr poskytujeme impulzy. Voľná tvorba je v týchto skupinách príliš riskantná, preto je dobré poskytnúť im na začiatok predlohu, ktorá sa môže stať východiskom pre dokreslovanie a domaľovávanie, napr. kvety, zvieratá, môžu to byť jednoduché čiary, kruhy, vlny a podobné pratvary. Keďže už nie sú schopní abstrahovania, vyberajú sa témy konkrétne. Položiť pred takéhoto klienta prázdny list papiera by mohlo vyvolať značnú dávku bezradnosti a neistoty, ale nemusí. Ako a kde sa s prácou na predlohe začne a skončí, určuje klient sám. Opakovanie istých pohybov štetcom, miešanie farieb a podobne pôsobí uvoľňujúco. Klienti majú byť aj počas tvorenia aj za to, čo vytvorili chválení, aby sa im stále sprostredkúval pocit bezpečia. Spojením pozerania a tvorenia rukami sa aktivuje rečové centrum, napriek tomu nemusí nasledovať rozhovor o vytvorenom. Niekedy povedia klienti k svojmu dielu jedno slovo alebo jednu vetu. Neexistuje ani správny ani nesprávny obrázok. Počíta sa TU a TERAZ, aktuálna nálada, malé efekty, malé emócie. Dôležité je seniorov s demenciou nepreťažiť. Nakoľko majú problémy s rozhodovaním, stačí na výber 3 až 6 farieb. Trvanie arteterapeutickej ponuky sa riadi konštitúciou a momentálnym stavom klienta. Niekedy stačí 15 minút, polhodinka, niekedy sa zvládne celá hodina. Aj prizeranie sa práci suseda alebo prezeranie obrázkov má uvoľňujúce účinky, ale zmysel má skôr pri individuálnej terapii. Stačí, keď klient k nemu povie slovo, vetu, niekedy básničku. Dôležité je, aby on sám určil, čo na obrázku vidí a ako ho opíše. Vzhľadom na to, že práca v takejto skupine kladie veľké nároky na arteterapeuta, v skupine by nemali byť viac ako 4 osoby. 3.5. Klienti s viacerými postihnutiami Je dosť bežné, že vo vyššom veku sa u klienta stretne viacero zdravotných problémov, postihnutí. Ako hovorí manžel dlhoročnej kamarátky mojej mamy: "Pánbožko nám nadelil každému niečo, aby sme si nezávideli." Rozoberať všetky kombinácie by nemalo zmysel. Ukážem na jednom príklade z vyššie spomínanej literatúry, ako môže v podobnom prípade vyzerať arteterapeutická ponuka. Obyvateľka zariadenia bola po mozgovej príhode ochrnutá na ľavú stranu a nemohla chodiť. Bola odkázaná na vozíček. Okrem toho trpela Parkinsonovým syndrómom (silné trasenie ľavej ruky). Bála sa ďalšej mozgovej príhody a toho, že by mohla prísť aj o funkčnosť druhej ruky a ostať úplne odkázaná na druhých. Trápil ju pocit "nadbytočnosti" po tom, čo zomreli 8
všetci jej súrodenci. O individuálnu arteterapiu požiadala sama. Arteterapeut jej urobil takúto ponuku: uvoľňovacie cvičenia, zatvorenie očí, dychové a pohybové cvičenia s funkčnou rukou, "čmáranice", fantazijné cesty receptívna arteterapia, pozeranie vybraných umeleckých diel kreatívna práca s farbou a štetcom, experiment s odtlačkom, zrkadlový obraz, náhodný obraz terapeutický rozhovor, vyplnenie listu o skúsenosti z terapie (vzhľadom na postihnutie vyplňoval arteterapeut na základe odpovedí klientky) Začínalo sa niektorou z uvoľňovacích techník, aby sa klientka ľahšie odpútala od bežného života a mohla lepšie vnímať sama seba. Nasledovalo či už vlastnoručné tvorenie alebo pozeranie umeleckých diel, po ktorom nasledoval rozhovor. Výber techník bol zvažovaný veľmi starostlivo a citlivo nielen vzhľadom na postihnutia, ale aj na momentálny stav klientky. Napr. bolesti zdravej ruky, rozladenosť zo spolubývajúcej a personálu... Je nutná istá dávka improvizácie, aby sa zistilo, aký materiál a ktorá technika je vhodná na umožnenie kreatívnej práce. V tomto prípade arteterapeut upevnil papier na dvere a použil veľký široký štetec s farbami. Ceruzky a farbičky by boli nevhodné. Fantazijné cesty uľahčili prechod k arteterapeutickému rozhovoru a receptívna arteterapia poskytla ďalšiu možnosť pre prácu, keď zdravotný stav neumožňoval vlastnoručné tvorenie. Rozhovormi prešli ako staré zážitky, tak aj súčasné trápenia a dovolili si dotknúť sa aj výhľadov do budúcnosti. 9
4. Arteterapeutická miestnosť alebo kreatívna dielňa. Na vytvorenie príjemnej atmosféry a dobrej východiskovej situácie pre kreatívnu a atreterapeutickú prácu potrebujeme "bezpečnú" miestnosť, chránenú od každodenného diania. Medzi arteterapeutom a klientom spolu s arteterapeutickou prácou ako treťou živou súčasťou arteterapeutického procesu vzniká vzťahový trojuholník. Spôsob, akým je miestnosť usporiadaná a organizovaná je dôležitý pre to, aby sme tento vzťah umožnili. Každá osoba, každý klient, ktorý do miestnosti vstupuje, ju využíva individuálne a vytvára si svoj vlastný vzťah k priestoru a terapeutovi. Napriek tomu má pre všetkých zúčastnených rovnaký význam. Nielen ako praktická miestnosť, ktorá dá klientovi k dispozícii materiál a terapeuta, ale aj ako symbolický priestor. Každá terapia musí byť ohraničená, priestorovo a časovo. Rámcovými podmienkami sú: pevný časový priestor, trvanie skupinovej alebo individuálnej terapie a stále miesto. Priestor, kreatívna dielňa by mala byť vždy tá istá, aby bola zaručená kontinuita, stálosť a spoľahlivosť. Práve v stacionárnych centrách to má značný význam pre obyvateľa alebo klienta, ktorý zažil veľkú stratu vo vzťahoch. Takúto miestnosť môže zažívať ako nový pevný rámec a tým aj oporu. Arteterapeut vo vnútri tohoto rámca je tiež pevnou konštantou. Môže zaručiť určitú objektivitu a tým aj arteterapeutický odstup. Pri vstupe do kreatívnej dielne vstupuje obyvateľ/klient do určitého rámca bezpečia, ktorý ho počas jeho práce oddeľuje a chráni. Vo vnútri tohoto terapeutického priestoru sa nachádzajú myšlienky, starosti, sny a aj radosti, ktoré môže použitím materiálu a pomocou sprevádzania a podpory terapeuta vyjadriť, preskúmať a spoznať. "Kreatívna dielňa poskytuje klientovi podľa možnosti kontinuálne rovnaký výber a ponuku rôznych materiálov a pracovných plôch. Mala by mať veľa svetla, tepla, miesto pre pohyb a mala by byť vybavená pre telesne postihnutých. Predovšetkým v zariadeniach pre seniorov je dôležité dbať na to, aby kreatívna dielňa bola dobre prístupná aj pre vozičkárov, silno zrakovo postihnutých alebo nevidomých klientov. Prístup k materiálom by mal byť jednoduchý a miestnosť by mala byť vybavená umývadlom. Pre nevidomých a ťažko zrakovo postihnutých sa môžu na okraje pracovného stola upevniť lišty. Zrakovo postihnutí si takto môžu zistiť kraje pracovnej plochy a materiál nemôže spadnúť. Štetce a farby môžu byť označkované, aby sa dala rozoznať hrúbka štetcov a konkrétne farby. Veľké pracovné plochy a skrine na odkladanie materiálu sú tiež potrebné. Všetko musí byť veľmi dobre premyslené, aby sa dosiahla maximálna funkčnosť a účelnosť terapeutického priestoru. Arteterapeutická miestnosť by sa mala vždy pri prvom stretnutí či už individuálnej alebo skupinovej terapie klientom podrobne ukázať a vysvetliť. Zahrňuje to ukázanie a vysvetlenie materiálov, ktoré sú k dispozícii, kde sa dajú nájsť, kde sú skrine a pracovné plochy, ako sa otvárajú skrine, kde sú police alebo odkladacie miesto na hotové výrobky. Takéto uvedenie slúži klientovi na orientáciu v miestnosti, na to, aby sa necítil bezbranný a dezorientovaný. Dobre vybavený a organizovaný terapeutický priestor poskytuje základ pre dobrú pracovnú atmosféru." (Táto kapitola je voľne spracovaná podľa prekladu kapitoly "The Art-Therapy Room" z 10
Príručky pre arteterapeutov od Tessa D.&C.. Klaus-Dieter Spangenberg ju preložil z angličtiny do nemčiny pre potreby svojej knihy.) 11
5. Arteterapia so seniormi s hlinou 5.1. Prečo pre mňa práve hlina Gustav Weiss, bývalý šéfredaktor časopisu Neue Keramik, ktorý roky odoberám, sa vo svojom článku "Die menschliche Natur des Tones" (Ľudská prirodzenosť hliny) pokúša dať do súvislosti niektoré prírodovedou skúmateľné vlastnosti a znaky správania hliny a života. "Z prírodovedného hľadiska patria k znakom života okrem iného individualita, závislosť od vody a premena energie". V článku tieto kategórie porovnáva ako pre hlinu tak aj z pohľadu ľudského života a prichádza k záveru, že "podobnosti medzi hlinou a životom sú fascinujúce. Rovnako fascinujúce je aj poznanie, že myšlienkové, metafyzické spojenie medzi obidvomi trvá už od pradávnych čias a vo viacerých bodoch ho potvrdzujú aj moderné prírodné vedy". Pre mňa je hlina úžasný materiál. Ako jeden z mála, ak nie jediný je schopný takmer nekonečných premien. Je neskutočne trpezlivá. Spolupracuje s vami, až kým vy s výsledkom nie ste spokojní. Dá sa z nej nielen uberať, ale znova pridávať, vrátiť späť. Nielen zmenšiť, ale aj zväčšiť, zmeniť postoj postavy, zauzliť, pokrčiť, vyhladiť a ak s ničím z tohoto nie sme spokojní, jednoducho to zrušiť a začať úplne odznova. Toto ma na hline fascinovalo od chvíle, keď som sa s ňou zoznámila v kurze, do ktorého som sa ako 35-ročná zapísala zo zvedavosti. Nikdy predtým som hlinu v ruke nedržala. A odvtedy ju nechcem pustiť, ani ona mňa. Zo začiatku bol dôležitý výrobok, čo prinesiem domov. Postupne som však zisťovala, že tento moment je len takou malou odmenou. Dôležitejším začalo byť tam, s tými ľuďmi, ktorí do kurzu chodili. Nie to, čo urobím, ale ako to urobím. Učiť sa novým postupom, skúšať chvíľami aj zdanlivo nemožné. Tešiť sa, keď sa to podarí. Nevzdávať sa, keď sa to nedarí hneď, ale aj vedieť prijať, že niečo sa naozaj nedá. A v neposlednom rade som ako žena dlhé roky v domácnosti vychutnávala blahodárne účinky možnosti byť sústredená celé tri hodiny na niečo úplne iné ako domácnosť. Hlava sa vyčistila, oddýchla si a bolo viac chuti a energie na "povinné jazdy". Popritom som v kurze pozorovala, že tieto skutočnosti takto nevnímam len ja. Práca s hlinou, to bola radosť z toho, čo dokážu vlastnoručne vytvoriť. Príjemný pocit byť s ľuďmi, s ktorými majú podobné záujmy uvoľňoval atmosféru. Viedol k debatám niekedy veselým so salvami smiechu, niekedy vážnejším až osobným. Príkladom je príhoda jednej pani, ktorá chodila do kurzu s manželom dlhé roky. Keď mali v priebehu 2 mesiacov ona 70 a on 80 rokov, oslávili sme 150-tku. Bola jeho druhou manželkou. Zobrali sa, keď ovdovel a ostal sám s dvomi deťmi. Boli nerozlučnou dvojicou. Starý pán nám časom pred očami začal slabnúť, plamienok života strácal na sile. Vďaka nejakým liekom sme mali ešte šťastie zažiť ho, predtým ako odišiel navždy, takého, ako sme ho poznali. Hneď po pohrebe prišla pani do kurzu, sadla si a povedala: "Tak a teraz vám porozprávam ako môj muž zomrel." A porozprávala. Podrobne. Pre mňa to bolo v prvej chvíli prekvapujúce. Postupne som si však uvedomovala tú obrovskú 12
dôveru, ktorú v nás mala a pocit, ktorý bol v tej chvíli pre ňu určite dôležitý, že "tu môžem". Všetky tieto skutočnosti, aj ďalšie krásne až filozofické články Gustáva Weissa o hline a úlohe keramiky v ľudskej spoločnosti ma viedli k presvedčeniu, že hlina je viac ako len materiál. Je tu s nami v podstate od začiatku a "stvorením človeka z hrudy hliny sa analógia medzi hlinou a životom nekončí. Hlina sa totiž, keď jej dodáme energiu, správa ako život. Pre hlinu je energiou teplo, pre človeka poznanie." Keď hline dodávame postupne energiu, získava vďaka nej v kryštalizačnej fáze novú kvalitu a časť energie odovzdá. Tak je to aj v živote. Prijímaním vedomostí, znalostí prijímame energiu z vonkajšieho sveta. Vrcholom tohoto prijímania je kreativita a následne zmena, ktorá sa udiala vo vývoji človeka ako u hliny kryštalizácia. Jej výsledkom je vydaná energia, ktorá by sa dala definovať tak, "že človek sám zo seba vloží niečo nové do sveta". Je tu pre nás a toho," kto sa tomu venuje, bude možno zaujímať, že jedenie hliny je rozšírené u mnohých národov sveta, sčasti na medicínske účely, sčasti od hladu a sčasti pri kultových obradoch, kde matka Zem má byť zúčastnená ako svedok." (Erdessen. In: Gustav Weiss: Abenteuer Feuer und Wasser, Verlag Haupt, Bern 2000, Seite 42 ff") Hlina ako médium, ktoré trpezlivo prijíma naše starosti, trápenia, ale aj radosti, poskytuje uvoľnenie, oddych. Nenásilne rozväzuje jazyk alebo len potichu poskytne možnosť vyjadriť sa tam, kde slová nestačia, kde sa slovami nedá. Je schopná veľmi silno pohnúť emóciami a zážitkami, pôsobiť liečivo. "Toto je jedným z tajomstiev života: Dušu liečiť cez zmysly a zmysly cez dušu." Oscar Wilde 5.2. Práca s hlinou so seniormi "Potreba dotýkať sa pretrváva celý život. Nedostatok dotykov vedie k depresii, strate chuti do jedla, apatii a brzdí fyziologické procesy. Odborníci dokázali, že potreba dotykov a zmyslová stimulácia je dôležitá najmä u detí a starých ľudí. Hlina je výborná možnosť tento deficit kompenzovať." (Šicková-Fabrici, 2010) Predošlé riadky aj moja niekoľkoročná osobná skúsenosť z pozorovania starších ľudí pri práci s hlinou sa stávajú dobrým odôvodnením pre vhodnosť hliny ako arteterapeutického materiálu pre seniorov. Veľmi dobrým médiom je pre zrakovo postihnutých, prípadne nevidiacich. Depresia, strata chuti do jedla, apatia, poruchy spánku sa často považujú za symptómy spôsobené vekom. Môžu nimi trpieť aj ľudia primerane veku zdraví. Tvorivá činnosť a práca s hlinou, ako jedna z jej foriem, pomáhajú tieto problémy odstraňovať. 13
"Hnetenie, dotýkanie, tvarovanie, hladenie, premodelovávanie sú činnosti vhodné:" [Šicková-Fabrici, 2010]: "na prekonanie strachu a bojazlivosti": zo straty samostatnosti, zhoršenia choroby, z bolesti, z nového prostredia po strate vlastného bývania a nutnosti byť v nejakom zariadení "ako materiál nahrádzajúci verbálnu komunikáciu": po mozgových príhodách a iných poškodeniach mozgu, ktorých dôsledkom je strata reči alebo jej výrazné obmedzenie, zábrany vyjadriť obavy, trápenia slovne "na elimináciu agresívneho správania": konflikty so spolubývajúcimi, s personálom, rodinnými príslušníkmi, možnosť spracovať hnev, sklamanie z nejakej správy, aktuálneho diania nielen v zariadení ale aj v spoločnosti "na rozvoj predstavivosti a trojrozmerného vnímania": orientovanie sa v novom prostredí, pre zrakovo postihnutých, nevidiacich "poskytnúť priestor na získanie nadhľadu ako aj v bezpečnom priestore umožniť zmenu postoja k sebe aj k ostatným": vzťahy s príbuznými, pocit nadbytočnosti, zábrany prijať cudziu pomoc, každodenný boj medzi tým, čo určujem ja a o čom rozhodujú za mňa druhí, medzi samostatnosťou a stratou samostatnosti, vyrovnávanie sa so smrťou nielen blízkych ale aj spolubývajúcich, orientovanie sa v režime bežného dňa v zariadení, vytváranie si vzťahu k zariadeniu, spolubývajúcim, personálu Okrem toho "práca s hlinou posilňuje sebavedomie je médiom na kompenzáciu chýbajúceho alebo postihnutého orgánu (zrakové postihnutie, slepota) má uvoľňujúce a rehabilitačné účinky pre ľudí s oslabenou jemnou motorikou dáva duševne postihnutým možnosť cez konkrétne telesné vnímanie porozumieť súvislostiam, ktoré sú pre nich v grafickej alebo slovnej podobe komplikovanými abstrakciami" Ako príklad uvediem individuálnu arteterapiu s hlinou z knihy Spangenberga. Klientkou bola 80-ročná pani s ťažkým zrakovým postihnutím, takmer nevidomá. O individuálnu arteterapiu požiadala sama po príchode do zariadenia a po tom, ako sa o tejto možnosti dozvedela na skupinovej arteterapii. Spangenberg všeobecne považuje individuálnu terapiu za vhodnú pre seniorov, ktorí sú ešte duševne veľmi svieži. Je veľmi dobrou súčasťou procesu zvykania si a práce na integrovaní sa v rámci zariadenia. 14
Práca na stretnutí prebiehala viacmenej rovnako. Pani si vždy hneď brala kus hliny a tvarovala ju. Niekoľkokrát ju premodelovala až kým nedospela k tvaru, ktorý ju uspokojil a ďalej ho už nechcela meniť. Počas celého procesu tvorenia rozprávala o tom, čo jej práca alebo to, čo vytvorila (aj "medziprodukty"), pripomínajú. Niektoré sedenia boli veľmi veselé a pohodové. Ukazovali, že aj verbalizovanie radosti a pekných spomienok oživených pri práci s hlinou (hnetenie cesta, stavanie snehuliakov), znovuprežitie príjemných pocitov, ktoré sú s nimi spojené, môžu byť výsledkom arteterapie. Na iných stretnutiach prechádzala od pekných spomienok (veľkonočný zajac) cez svoje obavy o sebaurčenie v rámci zariadenia (rôzne figúrky) až po dobrý pocit na konci stretnutia, ktoré ukončila vymodelovaním malého tigra, z ktorého sa očividne tešila. Nakoľko sa živo zaujímala aj o politické dianie, ktoré sledovala v rádiu a televízii, stávali sa súčasťou arteterapie aj pocity hnevu a sklamania z týchto udalostí. 5.3. Moje skúsenosti Moje osobné skúsenosti nie sú z arteterapeutickej práce. Ako som už spomenula, navštevovala som počas nášho pobytu v Nemecku kurzy keramiky. Takmer osem rokov som chodila do doobedňajšieho kurzu, ktorý navštevovali takmer samí dôchodcovia. Dlho som bola najmladšia, neskôr pribudli ďalšie dve o trochu mladšie ženy v domácnosti. Aj keď to bol tzv. záujmový krúžok, v mnohom mi pripomína arteterapeutické sedenia, ktoré sú spomínané v literatúre. Čas na tvorenie boli veľkorysé tri hodiny. Mnohí z účastníkov chodili do kurzu dlhé roky. Keď pribudol niekto nový, predstavil sa niekoľkými vetami a to isté urobili aj ostatní. Prvé stretnutie bolo vždy slávnostnejšie, s prípitkom, či už so sektom alebo bez. Po dvoch hodinách bola prestávka, počas ktorej sa papkali koláčiky, chlebíčky alebo iné dobroty a popíjala kávička, čaj. Na prvé stretnutie nachystala občerstvenie lektorka, ktorá kurz viedla. Na ostatné niekto ďalší, kto sa prihlásil. Potom sa dokončovalo a upratovalo. Pred Vianocami si ľudia už len prišli pre svoje keramiky, nemodelovalo sa. A tak bol čas na príjemné vianočné posedenie. Nikto neutekal domov, každý priniesol, čo "dom dal". Dostali sme rozmnožené texty a spievali sa vianočné piesne. Po každom semestri sa išlo na celodenný výlet alebo aspoň na spoločný obed. 15
Čo mi na týchto stretávaniach pripomína arteterapeutické sedenia? Nepracovali sme podľa spoločných tém. Každý realizoval svoju predstavu. Kto nemal žiadnu, pre toho bolo pripravených zopár tipov, katalógy s keramikou, zošit s povystrihovanými námetmi z časopisov. Niekto od začiatku pracoval na jednej konkrétnej veci. Dokonca až tak, že nie každé stretnutie na jednej konkrétnej veci, ale jedna pani vytrvalo vyrábala skoro vždy a s rovnakým nasadením ovečky. Niekto zasa začal s jedným a skončil niekde inde. Tak sa stalo, že napr. na začiatku avizovaný zajac skončil ako tučniak. Stoly boli rozostavené do štvorca, vďaka čomu bol vlastne každý s každým. Aj pri rozhovoroch sme sa takto rozprávali všetci so všetkými. Niekedy panovalo hlboké tvorivé ticho, inokedy sa rozprúdila živá debata. Rozprávali sme sa, dá sa povedať, o všetkom. Keď reč dlhšie viazla, mala lektorka pripravené niečo zo svojich zážitkov alebo niečo čo ju zaujalo z verejného diania. Mala prehľad kto čo robí, aké má starosti a radosti, a tak niekedy stačila obyčajná otázka. Všetko prebiehalo veľmi príjemne, nenásilne, ľudia sa necítili do ničoho tlačení, manipulovaní alebo obmedzovaní. Chválenie, obdivovanie, nevtieravá pomoc pri modelovaní boli samozrejmosťou. Boli medzi nami seniori aj vo veku 70,80, dokonca až 90 rokov, ktorí žili samostatne vo vlastných domácnostiach s menšou pomocou príbuzných alebo nejakej platenej pomocnej sily. Som presvedčená, že návšteva kurzu keramiky veľkou mierou prispievala k pocitu potrebnosti, užitočnosti pre iných, vedomia, že dokážu robiť niečo, čo iní ocenia, že ich názory, skúsenosti majú váhu. Do tohoto by som zahrnula nielen prácu s hlinou, ale aj chystanie občerstvenia. Veľkou udalosťou bola výstava v Mestskom dome mestečka, kde kurz prebiehal. 16
Naša lektorka aj maľovala a pri príležitosti jej okrúhlych narodenín bola usporiadaná výstava jej obrazov. Súčasťou výstavy boli keramické práce účastníkov kurzu keramiky. Výstava prebehla so všetkým, čo k tomu patrí. Plagáty, recepcia, miestna tlač, mali sme "služby" počas návštevných hodín. Mnohé práce sa predali. 17
6. Na záver Nápadná podobnosť tohoto v podstate jednoduchého opisu mojich zážitkov s predošlými kapitolami, najmä s kapitolou Práca s klientmi, ktoré čerpajú z odbornej literatúry o arteterapii dáva tušiť, že tieto príjemné stretnutia boli niečím viac, ako len chodením do krúžku. Bc. Vladimír Horváth, ktorý externe spolupracuje s ÚSP Máj-Domovom dôchodcov v Českých Budejoviciach vo svojom článku píše "... u väčšiny dospelých, tobôž seniorov, je voľná tvorba ako maľba, kresba, práca s hlinou apod. vnímaná ako detinská, neprístojná, prípadne vyhradená umelcom. V podtexte sa môže skrývať strach zo zosmiešnenia, ale aj obava, že terapeut, ktorý tomu zrejme rozumie, odhalí "niečo z mojej duše". Obava z ďalšieho (koľkého už v živote?) poranenia duše (alebo ega?). Už pojem arteterapia vzbudzuje u klientov (ale aj u personálu) rôzne pocity a obavy. Preto seniori radšej vítajú pojem maľovanie." Viem, že kurz, ktorý som navštevovala neviedla arteterapeutka a my sme neboli klienti. Napriek tomu si myslím, že naše stretnutia do veľkej miery tento zmysel plnili. Pojem "navštevovať krúžok keramiky" odbúraval vyššie spomínané obavy. S dobrým odôvodnením "ísť si niečo vyrobiť" nevedomky dostávali aj niečo iné, čo ich (aj mňa) viedlo k potrebe prichádzať do kurzu stále znova. Určite k tomu prispievala múdrosť, citlivosť a skúsenosť našej lektorky. Stretnutia boli podľa môjho názoru, aj keď nie cielene, istou formou arteterapie. Moja predstava, vyplývajúca z osobných skúseností v Nemecku a ich súladu s odbornou literatúrou o arteterapii so seniormi, je poskytnúť možnosť samostatným seniorom navštevovať podobné stretnutia v čase, ktorý ich podľa mňa zaťažuje najmenej a to v doobedňajších hodinách. Zisťovanie, do akej miery je to reálne a kde by sa tento zámer dal realizovať bude predmetom mojich ďalších snažení. Na úplný záver ešte citát z už spomínaného článku, s ktorým sa úplne stotožňujem: "Som rád, že mám príležitosť pracovať so seniormi, a tak obohacovať nielen týchto mojich klientov, ale aj seba samého. Táto skúsenosť mi snáď dáva možnosť pochopiť pominuteľnosť, vzťah k smrti a snáď aj nesmrteľnosť duše. S každým ďalším sedením, ktoré s nimi mávam, nadobúdam presvedčenie, že čím častejšia by bola nejaká aktivita a nielen arteterapia, tým lepší by bol psychický a fyzický stav, a tak aj ich prežívanie aktívnej a "kľudnej staroby"." 18
7. Zoznam literatúry 1. Klaus-Dieter Spangenberg: Farbe, Licht und Leben, Kunsttherapie mit Senioren, Centaurus Verlag, Freiburg 2011 2. Jaroslava Šicková-Fabrici: Das Modellieren mit Ton in der Kunsttherapie. Terra therapeutica, Bratislava, 2010. 3. František Koukolík: Mozek a jeho duše, Galén, 2008 4. Gustav Weiss: Der Ton, die Energie und das Leben, Neue Keramik 6/03 5. Gustav Weiss: Die Menschliche Natur des Tones, Neue Keramik 5/07 6. Gustav Weiss: Erlebnispädagogik mit Ton, Neue Keramik 3/05 7. Vladimír Horváth: Arteterapie se seniory. Internet: http://www.ddmajcb.cz/index.php?nid=3064&lid=cz&oid=349454. 19