PROBLEMATIKA ROZŠÍRENIA E-LEARNINGU V KRAJINÁCH EÚ AKO JEDNÉHO Z NÁSTROJOV INOVÁCIE VZDELÁVANIA Viera PEREČINSKÁ, Anna BIĽOVÁ, František FRANKO Abstrakt E-learning ako projekt EÚ má za cieľ zvýšiť kvalitu vzdelávania a umožniť celoživotné vzdelávanie pomocou prostriedkov IKT. Zvláštny dôraz sa v tejto súvislosti kladie na vzdelávanie učiteľov, aby vedeli úspešne používať súčasné moderné technológie v procese vyučovania na zvýšenie jeho efektívnosti a mohli sa tiež podieľať na príprave a realizácii vzdelávacích projektov. Príspevok rozoberá problémy, pre ktoré sa zatiaľ univerzity do programu e-learning nezapojili vo väčšej miere. ÚVOD Európska únia si postavila smelý cieľ: do r. 2010 by mali Európania žiť v najkonkurencieschopnejšej znalostnej ekonomike s lepšími pracovnými príležitosťami a väčšou sociálnou súdržnosťou, pričom ako prioritu v ňom stanovila zlepšenie kvality vzdelávania a prípravy, čo si však vyžaduje reformu v oblasti vzdelávania. Tá má okrem iného znižovať rozdiely v kvalifikácii, rozvíjať celoživotné vzdelávanie, zlepšovať odborné vzdelávanie a prípravu, rozvíjať vzdelávanie kvôli zamestnaniu. Od r. 1999 si Európske centrum pre rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop) stanovilo ako jednu zo svojich priorít prípravu učiteľov a školiteľov na zvládnutie informačno-komunikačných technológií (IKT). Na jar 2001 Cedefop rozhodol o tom, že nástrojom na podporu učiteľov a školiteľov bude akčný plán elearning, ktorý zahŕňa tri hlavné skupiny. Každá skupina pozostáva z expertov na školenie učiteľov a národného koordinátora. [1] e-learning Pod týmto pojmom chápeme v zmysle rozhodnutia Európskeho parlamentu a rady [5] viacročný program (2004-2006) na účinnú integráciu IKT do systémov všeobecného a profesijného vzdelávania v Európe. Vyučovanie pomocou elektronických prostriedkov má potenciál zlepšovať kvalitu učenia, zjednodušiť prístup k informačným zdrojom, zohľadniť osobitné požiadavky na učenie u niektorých sociálnych skupín, hlavne hendikepovaných alebo starších ľudí, ako aj napomôcť účinnejšiemu 147
a efektívnejšiemu celoživotnému vzdelávaniu na pracoviskách, najmä v malých a stredných podnikoch pri zachovaní rovnosti šancí a bez ohľadu na pohlavie. Osobitnú pozornosť treba pritom venovať vzdelávaniu a ďalšiemu vzdelávaniu učiteľov, aby Internet a IKT vedeli kriticky a pedagogicky zodpovedne využívať vo vyučovaní. Príčiny neúspechu rozšírenia e-learningu Uvedomenie si významu pojmu e-learning a jeho časté používanie v masovo-komunikačných prostriedkoch ako aj na rôznych odborných fórach však ešte neznamená, že e-learning je už naozaj plne uvedený do života a že sa masovo rozšíril. Viackrát už bolo konštatované, že úroveň zapojenia univerzít do rozvoja e- learningu nie je postačujúca, a to nielen u nás, ale aj v iných krajinách Európskej únie. Momentálne sú na tom najlepšie Španielsko a Veľká Británia. Má to niekoľko príčin, tak na strane učiteľov, ako aj na strane študentov a v neposlednom rade sú rezervy aj na strane riadenia na úrovni štátu a univerzít. E-learning znamená nesmierne veľa zmien, ktorým sa musíme prispôsobiť, ak ho chceme dobre používať. Prvou príčinou nedostatočného rozvoja e-learningu je skutočnosť, že e- learning je nákladný a vyžaduje si značný čas zo strany učiteľa, hlavne na začiatku. Učiteľ musí nielen dobre ovládať svoj predmet, ale musí poznať aj nové informačno-komunikačné technológie a rozmýšľať, ako ich vhodne využiť vo svojom predmete. Druhou príčinou môže byť neustály konflikt na univerzitách medzi snahou znížiť čas vyučovania na minimum a uprednostňovať výskum. Do popredia sa tak dostáva problém racionálneho využívania času, kedy učitelia nie sú veľmi ochotní venovať veľa času učeniu, konzultáciám a príprave na vyučovanie. V e-learningu a v IKT chcú vidieť nástroj na znižovanie času, vynaloženého na vyučovanie. E-learning však môže znížiť čas potrebný na vyučovanie, iba ak budú predmety úplne zrenovované z hľadiska využívania nových technológií. Vzniká tak začarovaný kruh. Dr. Tony Bates, bývalý riaditeľ diaľkového vzdelávania a technológie na Univerzite v Britskej Kolumbii, ktorý momentálne pracuje ako profesor na Katalánskej univerzite v Barcelone na výskumnom programe v oblasti e-learningu, v jednom z rozhovorov [3] uvádza, že musí dôjsť k lepšiemu ohodnoteniu práce za vyučovanie: Dokiaľ sa nezmení systém renumerácie, odmeny za učenie, rovnako alebo viac ako vo výskume, neexistuje žiadny podnet pre 148
profesorov na zmenu. To je jedna veľká prekážka a pravdepodobne aj najväčšia. Učitelia vysokých škôl sa musia okrem toho naučiť pracovať v tíme. Je to najlepšie východisko, ako pracovať na rozvoji e-learningu. Musia spolupracovať s profesionálnymi pedagógmi, inštruktážnymi dizajnérmi a technikmi, ako aj programátormi internetu. Učitelia nemusia byť expertmi vo všetkom, stačí, aby sa zamerali na svoj predmet a na to, ako ho čo najlepšie vyučovať. Iba ak budú otvorení pre nové návrhy zo strany technikov, dizajnérov, programátorov a budú ochotní prispôsobiť týmto návrhom aj štýl svojej výučby, nájde táto technológia širšie uplatnenie. Dobre ovládať prácu s novými technológiami musia aj študenti. Musia mať k týmto technológiám prístup a musia sa naučiť učiť iným spôsobom, než boli doposiaľ zvyknutí. E-learning si vyžaduje veľkú individuálnu zodpovednosť v učení a v celoživotnom vzdelávaní. Študenti si musia uvedomiť, že sa učia pre seba a nie pre učiteľa, ktorý je napr. v danom momente od nich ďaleko. Zároveň musia cítiť neustálu potrebu využívať nové vedomosti v praxi, a tým aj požadovať od univerzít odlišný, nový spôsob vyučovania. Ako ukazujú niektoré štúdie, ďalšou z príčin slabého rozvoja e-learningu je, že študenti univerzít vidia v e-learningu iba nástroj na rozšírenie učenia do vzdialených oblastí a nechápu ho ako dobrú metódu učenia. Platí to hlavne pre študentov denného štúdia, ktorí nechcú, aby e-learning nahradil priamy kontakt s učiteľmi, pretože im tento sociálny aspekt vyhovuje. Je to jeden z dôvodov, prečo idú na univerzitu. Iná situácia je u pracujúcich študentov, ktorí sú z finančných dôvodov nútení chodiť popri štúdiu do práce, alebo sa o štúdium zaujímajú v rámci svojho celoživotného vzdelávania. Pre túto kategóriu študentov je e-learning zaujímavý a dôležitý, pretože im dáva možnosť študovať popri zamestnaní. Ak vynechajú vyučovanie, majú možnosť nahradiť ho práve pomocou e-learningu. Väčšina pracujúcich ľudí bude v budúcnosti preferovať e-learning pred povinnosťou ísť do školského zariadenia. Ďalším nedostatkom je skutočnosť, že len málo ľudí si uvedomuje obrovský potenciál e-learningu. Existuje mnoho profesionálov, ktorí potrebujú aktualizovať svoje vedomosti a schopnosti a práve táto metóda je výbornou cestou na ich dosiahnutie. Ponuka je však momentálne veľmi limitovaná. Trh ďalšieho vzdelávania by sa zaujímal o on-line programy, ak by ich ponúkali popredné univerzity. Ako však uviedol prof. Bates [3], tieto výskumné univerzity často zanedbali celoživotné vzdelávanie, pretože ho chápu ako prácu naviac. Dôležité by podľa neho bolo vytvoriť ekonomický 149
model, ktorý by prilákal na univerzitu viac učiteľov, platených ďalšími profesionálnymi vzdelávacími programami. E-learning by tak neznamenal prácu naviac pre učiteľov už vyučujúcich. Tento trh však zatiaľ nie je, a hlavne v Európe, dobre preskúmaný. Naviac, mnoho ľudí ešte nedoceňuje e-learning preto, že je zatiaľ veľmi mladý. Prvé kurzy sa na internete objavili až v roku 1996, takže verejnosť a študenti nie sú ešte dostatočne oboznámení s jeho potenciálom. Ako už bolo vyššie spomenuté, vybudovať kurz e-learningu je náročné na čas a kvalifikáciu učiteľa, ale aj na jeho spoluprácu s ľuďmi inej profesie technikmi, grafikmi, programátormi. Univerzity musia strážiť nábor personálu, potrebné by však boli zmluvy na neurčitú dobu. Jedným z veľkých problémov je, že univerzity zamestnávajú programátorov a dizajnérov na určitú dobu. Tí sa začnú učiť, odborne porastú, odvedú kvalitnú a časovo náročnú prácu, a keď zmluva vyprší, nájdu si prácu niekde inde. Dôležité je teda mať opatrenia pre budovanie kariéry týchto ľudí. Fázy vývoja e-learningu Podľa doterajších skúseností je zrejmé, že univerzity prechádzajú cez určité fázy vývoja. Prvá z nich, ktorú autor [3] nazýva volaním osamelých jazdcov, je snaha a zanietenosť jednotlivcov nadšených pre nové technológie, ktorí pracujú a experimentujú sami. V druhej fáze títo osamelí jazdci začnú tlačiť na administratívu, aby im poskytla pomoc a finančné zdroje. Tretia fáza je charakterizovaná frenetickou a nekoordinovanou aktivitou, ktorá ako bočný efekt vyvoláva problémy. Štvrtú fázu charakterizuje zameranie projektu, definícia taktík a priority. V tejto fáze začína inštitúcia uvažovať strategicky, klásť si otázky a rozhodnutia, aké oblasti sú pre e-learning najlepšie, aké opatrenia sa majú uprednostniť, akú technickú a vzdelanostnú podporu budú učitelia potrebovať. Piatou a poslednou fázou je udržiavanie e-learningu. Poskytuje vysokú kvalitu vzdelávania v špecifických oblastiach alebo pre špecifické koncové skupiny. Nedá sa jednoznačne povedať, či sú dôležitejšie opatrenia prijaté inštitúciami alebo individuálna ochota učiteľov, pretože je to obojstranný proces. Ak univerzity nebudú chcieť podporovať e-learning, nič sa nebude diať. Budúcnosť e-learningu Dnešná situácia vyzerá tak, že mnoho inštitúcií v EÚ sa nachádza v tretej fáze nekoordinovanej aktivity. Netreba sa však vzdávať a treba pokračovať 150
v procese. Ak bude vytvorená rada, ktorá bude dozerať na opatrenia a priority a pripraví presný plán e-learningu, je nádej, že sa situácia čoskoro zlepší. Na Slovensku sa situácia veľmi nelíši od tej v EÚ. Významným a úspešným krokom v príprave a propagácii e-learningu bol projekt Infovek, vďaka ktorému dostali žiaci a študenti k dispozícii počítačové učebne s pripojením na internet a možnosť naučiť sa pracovať s novými technológiami. Mnohí učitelia nadšenci prispeli svojimi konkrétnymi materiálmi v rámci projektu k propagácii nového spôsobu učenia. Zmyslom projektu Infovek je pripraviť mladú generáciu na Slovensku pre život a uplatnenie sa v informačnej spoločnosti 21. storočia. [4] V súčasnosti sa v rámci Európskej únie rozbieha nový projekt s názvom etwinning, ktorého cieľom je podporiť rozvoj e-learningu. e-twinning Európska komisia naštartovala projekt etwinning v septembri 2004 ako jednu zo štyroch akcií programu e-learning. [6] V rámci nového projektu si školy alebo triedy základných a stredných škôl hľadajú svoje dvojča - svojho rovnocenného partnera z inej krajiny EÚ. Pomocou Internetu si tak školy môžu vybudovať virtuálne partnerstvá. etwinning nechce nahradiť tradičnú výmenu žiakov a študentov. Cieľom je využiť potenciál IKT na intenzívnejšiu spoluprácu škôl v Európe. Vďaka možnostiam rýchlej výmeny informácií a vďaka komunikácii bez časových oneskorení, ako aj prístupu k rôznym vedeckým zdrojom a kreatívnym nástrojom, sa partnerstvá dajú zrealizovať omnoho pestrejšie a trvácnejšie. Študenti dostanú príležitosť zúčastniť sa pod vedením svojich učiteľov na projekte podľa vlastného výberu a zrealizovať ho spolu so školou z inej krajiny. Cieľom etwinningu je rozsiahla a systematická kooperácia, ktorá zahŕňa všetky úrovne - žiakov, učiteľov, triedy a manažment škôl. Učitelia môžu medzi sebou diskutovať o svojich pedagogických skúsenostiach a navzájom si vymieňať učebné plány. etwinning umožňuje výmenu informácií a poznatkov ďaleko za hranicami krajiny. Preto by sa mal stať znakom kvality modernej školy, ktorá je kooperatívne, participačne a medzinárodne pripojená na sieť. V súhrne možno konštatovať, že etwinning podporuje: vzájomnú spoluprácu a sieťové prepojenie škôl v Európe kompetentné používanie nových médií pedagogickú kvalitu vo vzdelávacích obsahoch interkulturálny dialóg 151
ZÁVER osvojenie si cudzích jazykov rozvíjanie európskej identity. Európska komisia prijala viacero iniciatív a programov, ktoré majú za cieľ propagovať aktivity a otázky súvisiace s e-learningom. [2] V rámci programu SOCRATES sú to Comenius, Erasmus, Grundtvig, Lingua, Minerva, osobitne program Leonardo da Vinci a ďalšie, napr. eten, econtent a i., ktoré sa viac či menej úspešne realizujú. Ukážkou zrealizovaného a úspešného projektu e-learningu môže byť projekt Couldn`t be without it!, ktorý informuje a približuje technológie, ktoré nás v bežnom živote obklopujú a ktoré považujeme za samozrejmé. Výsledkom projektu je webová stránka, ktorá zahŕňa všetky relevantné linky a tvorí os celého projektu. [7], [9] Na konkretizáciu cieľov projektov e-learningu, prijatie presných opatrení a naplnenie konkrétnym obsahom je potrebná fantázia, dostatok skúseností, času, odbornej spolupráce a v neposlednom rade aj financií. Kým sa však o projekte bude iba rozprávať, kým zostane iba v teoretickej úrovni a nepodarí sa ho naplniť konkrétnym obsahom a ďalej po rozbehnutí ho udržiavať a dopĺňať novými a aktuálnymi informáciami, nedosiahne sa cieľ, ktorý e-learning sleduje. POUŽITÁ LITERATÚRA: [1] http://www.edis.sk/index/go.php?id=118 (12/2004 -Learning for employment) [2] http://www.elearningeuropa.info (01.02.2005) [3] http://www.elearningeuropa.info/index.php?page=doc&doc_id=5943& doclng=17&menuzone=1&focus=1 [4] http://www.infovek.sk [5] Entscheidung Nr. 2318/2003/EG des Europäischen Parlaments und des Rates vom 5. Dezember 2003 über ein Mehrjahresprogramm (2004-2006) für die wirksame Integration von Informations- und Kommunikationstechnologien (IKT) in die Systeme der allgemeinen und beruflichen Bildung in Europa (Programm elearning ) (31.12.2003 L 345/9 Amtsblatt der Europäischen Union DE) [6] http://etwinning.schulen-ans-netz.de (01.02.2005) [7] Biľová, Aet al.: IKT v projektoch podporujúcich výučbu prírodovedne a technicky zameraných predmetov. 4. celoštátna konferencia INFOVEK 2003, Spišská Nová Ves, 5.-8. novembra 2003. 152
[8] http://intranet.cern.ch/chronological/2002/scitech/scitechsite/welcom e.html [9] http://info.web.cern.ch/info/scitech/ [10] http://www.eurydice.org KONTAKTNÁ ADRESA Ing. Viera Perečinská, K TaDT FHPV PU, Ul. 17. novembra č. 1, 080 01 Prešov, e-mail: perecinv@fhpv.unipo.sk Mgr. František Franko, K TaDT FHPV PU, Ul. 17. novembra č. 1, 080 01 Prešov, e-mail: frankof@unipo.sk RNDr. Anna Biľová, K TaDT FHPV PU, Ul. 17. novembra č. 1, 080 01 Prešov, e-mail: bilova@fhpv.unipo.sk 153