Akvizície zbierok, knižnice a Archívu výtvarného umenia Slovenskej národnej galérie v roku 2015

Transkript

1 Akvizície zbierok, knižnice a Archívu výtvarného umenia Slovenskej národnej galérie v roku 2015 Zbierky starého umenia Vedúci kurátor zbierok: Dušan Buran (dielo bolo získané do zbierok na zasadnutí Komisie pre tvorbu zbierok ad hoc dňa 17. júna 2015) NEZNÁMY REZBÁR Apoštol (Žehnajúci Kristus?) zo Spišskej Novej Vsi. Začiatok 14. storočia Lipové drevo, zvyšky polychrómie, v. 136 cm, š. 37,5 cm, hĺbka 26 cm Neznačené Prír. č. 2015/2; inv. č. P 2749 Získané na aukcii spoločnosti Auctionata Berlin na základe účelovej dotácie Ministerstva kultúry SR Figúra stojaceho svätca predstavuje svojho druhu jedno z najkvalitnejších diel sochárstva 14. storočia na Slovensku. Zachovala sa bez atribútov. Pôvodne mohlo ísť azda o žehnajúceho Krista (v tom prípade chýba pravá ruka, v ľavej by držal jablko svetovlády) alebo o sv. Jakuba, apoštola (v takom prípade by v jednej ruke držal pútnickú palicu a na hlave mohol mať nasadený klobúk s mušľou). Odstránená bola tiež polychrómia, dá sa však rekonštruovať na základe fragmentov zakonzervovaných v hlbokých záhyboch plášťa. Pod bradou je v plnej škále zachovaný pôvodný inkarnát. Mimoriadnu technologickú úroveň dokladá, okrem precíznej rezby vlasov, brady a záhybov plášťa, tiež nasadenie nového drevného bloku na kolíky na viacerých miestach (cíp drapérie pod ľavou rukou); dokonca i tvár je akoby maska vyrezaná z osobitného kusa dreva. Štýl nápadne pripomína niektoré spišské skulptúry, v prvom rade Madonu z Ruskinoviec (SNG, Bratislava P 1700). Analógie zachádzajú až do technologických detailov, podobne je napr. koncipovaný jej plášť. Pokiaľ rozhodujúcu väčšinu dostupných artefaktov tohto obdobia tvoria madony, socha zo Spišskej Novej Vsi prináša ukážku ikonografie Krista, možno jedného z apoštolov. Ako taká mohla slúžiť tiež vo funkcii predobrazu pre niekoľko mladších a rustikálnejších sôch svätcov zo Spiša i stredného Slovenska. Zároveň ide o príklad priamej recepcie francúzskeho sochárstva na území Spiša na prelome 13. a 14. storočia. Počtom zachovaných skulptúr tohto okruhu (napr. už spomínaná Madona z Ruskinoviec; Madona z Ulože, cirk. majetok Levoča; Madona z Toporca I., MNG, Budapešť; Madona z Nowego Sądzu, cirkevný majetok a i.) nejde o nijako masívnu vlnu recepcie. Kvalitou však predstavujú vysoký stupeň štýlovej a technologickej úrovne a aj preto sa dá predpokladať, že zohrali iniciačnú úlohu transferu slohu francúzskej katedrálnej gotiky do spišského sochárstva celého 14. storočia. Socha, ktorá donedávna patrila medzi stratené artefakty z územia Slovenska, sa objavila v ponuke berlínskej aukčnej spoločnosti. Jedna z jej posledných stôp pochádza z roku 1937, keď bola súčasťou veľkej výstavy Staré umění na Slovensku, odkaz země a lidu na Pražskom hrade. Okolnosti, za akých neskôr zmizla na takmer 80 rokov, budú predmetom ďalšieho výskumu. (DB)

2 Kurátori zbierok starého umenia: Katarína Beňová, Martin Čičo (diela boli získané do zbierok na zasadnutí Komisie pre tvorbu zbierok dňa 3. novembra 2015) Kresby Baccio BANDINELLI ( )? Štúdia kopy kostlivcov a mŕtvol. Okolo 1550 Rudka, ručný papier s vodoznakom uprostred, rozmery: cm Značené vľavo hore, rudkou: 23; zadná strana, zberateľská pečiatka: SL Prír. č. 2015/17; inv. č. K Veľmi netradičným motívom kresby, zachytávajúcej natesno k sebe natlačených kostlivcov a ďalšie mŕtve telá s rôznou mierou deformácií a rozkladu, predstavuje náročný oriešok na jej komplexné určenie. Sekundárne naznačené autorstvo na zadnej strane kresby talianskemu sochárovi Bacciovi BANDINELLIMU ( ) sa porovnaním s dostupnými kresbami nepodarilo zatiaľ potvrdiť či aspoň priradiť do jeho autorského okruhu. Rovnako otvorené je aj datovanie, ktoré vychádza z kresliarskej techniky rudkou i z naznačenej východiskovej predstavy o možnom autorovi. Spresnenie všetkých údajov je tak odkázané na ďalší komparatívny výskum. (MČ) NEZNÁMY AUTOR Štúdia mužskej postavy s pokálom (jeden z kráľov?). Okolo 1580 Rudka, ručný, hrubší papier s výraznou štruktúrou, rozmery: 33,2 19,5 cm Značené vľavo dole, ceruzou: Scaramuccio[?]; zadná strana, ceruzou: scaramuccia Prír. č. 2015/18; inv. č. K Podobne aj pri tejto kresbe určenie autorstva a datovanie sú náročné a vyžadujú si ďalšie skúmanie. Rovnako problematická je aj identifikácia námetu. A to i napriek tomu, že list je sekundárne vľavo dole označený ceruzou slovom Scaramuccio (?, scaramuccia), ktoré predstavuje komickú postavu z talianskeho ľudového divadla Commedia dell arte, pričom samotné slovo znamená šarvátka, potýčka, a to aj v zmysle slovného súboja. Ide o typ veľkohubého típka (tlčhubu), ale ten býva oblečený obvykle v španielskom čiernom odeve. Vzhľadom na predpokladané datovanie kresby sa odev ešte nemusel prispôsobiť neskoršej zvyklosti, jednako, koncom 16. storočia, nebola ani samotná postava scaramuccia natoľko vyprofilovaná, aby bolo jej určenie jednoznačné. Odev v jeho prepychovosti a bohatosti látok šiat i plášta je však pre divadlo vôbec dosť nepraktický, a tak toto neskoršie určenie postavy môžeme spochybniť. Naopak celkový charakter odevu i s istou bázňou prezentovaný pokál v ruke dôvoľuje skúmanie určenia postavy pootočiť smerom k téme Kľaňanie troch kráľov. Jediným istým momentom kresby tak vďaka štvorcovej sieti ostáva jej funkčné definovanie ako prípravnej kresby určenej na zväčšovanie pre zatiaľ neznámu realizáciu (freska, olejomaľba). (MČ) Grafika Antony van DYCK (1599, Antverpy 1641, Londýn) NEZNÁMY GRAFIK Portrét grafika Lucasa Vorstermana. Okolo 1641 Lept, ručný papier s vodoznakom, rozmery: papier 39,1-39,9 33,1 cm; doska 24,1 15,6 cm; obraz 21,9 15,2 cm Značené vľavo dole pod obrazom: Ant. van Dyck fecit aqua forti. Nápis dole pod obrazom: LVCAS VORSTERMANS CALCOGRAPHVS ANTVERPIAE IN GELDRIA NATVS. Prír. č. 2015/11; inv. č. G List pochádza zo slávneho albumu portrétov známych osobností poznania a umenia Ikonografia (Icones principvm virorvm doctorvm, pictorvm, chalcographorvm, statvariorvm nec non

3 amatorvm pictoriae artis...), prvý raz vydaného v Antverpách v rokoch vydavateľom Gillisom Hendricxom. Jeho iniciátor, inventor a väčšinový autor, vynikajúci portrétista, predčasne zosnulý Antony VAN DYCK ( ) však okrem množstva maľovaných predlôh stihol pre plánovaný album v grafike vytvoriť len 18 z nich. Zameral sa pritom predovšetkým na kolegov umelcov, najmä maliarov a grafikov z flámskeho prostredia. Patril k nim aj Lucas Vorsterman ( ), ktorý bol istý čas takpovediac dvorným grafikom Petra Paula Rubensa a neskôr spolupracoval aj s van Dyckom. Po van Dyckovej smrti v realizácii jeho kresieb v grafickej technike leptu pokračovali viacerí grafici, ktorých portréty takisto tvoria súčasť albumu. Na rozdiel od van Dyckovho kresliarsky veľmi spontánneho, expresívneho a zároveň v stvárnení odevov postáv úsporného prejavu však ich výsledné stvárnenia zodpovedajú dobovým štandardom v reprodukovaní maľovaných predlôh. O to viac vyniká bravúrnosť van Dyckovej kresliarskej techniky zachovanej aj pri realizácii v grafickom médiu. Platí to aj pre portrét Lucasa Vorstermana, hoci v tomto prípade je aj odev postavy nielen naznačený, ale tiež pomerne vypracovaný a svojím mohutným, plastickým stvárnením podporuje osobnosť zobrazeného. Podľa Simona Turnera (NH Anthony van Dyck I, 2002, s ) pozadie, nápisy, ako aj drobné zásahy do samotnej postavy sú dielom neznámeho grafika (grafikov), pričom históriu dosky rozdeľuje celkovo do siedmich stavov. Náš výtlačok by mohol zodpovedať poslednému z nich, hoci rozdiely medzi nimi sú veľmi delikátne a definitívne určenie by si vyžadovalo porovnanie s výtlačkami ďalších stavov, predovšetkým so šiestym. S tým je prirodzene spojená aj otázka datovania tlače listu, ktorú môžeme celkom určite posunúť aspoň do záveru 17. storočia. (MČ) Johann Daniel HERZ (1693, Augsburg 1754, Augsburg) Titulný list k návodu na kreslenie. Druhá časť. Okolo 1723 Lept, ručný papier s vodoznakom, rozmery: papier 24,6 39,7 cm; doska 19,2 29,7 cm; obraz 17,9 28,4 cm Značené vpravo dole v obraze: [...] verlegt gezeichnet und gestochen von Johan Daniel Herz. Vľavo dole v obraze: 1 Titulný list druhej časti: Naturae artis studio feliciter repraesentatae Pars II. exhibens variae figurae manus a pueris ad senes. Der Gründlichen und vollkomenen Anweisung zum Zeichnen Anderer Theil vorstellend Allerhand Hände von verschiednen Gestalten und Arten von einem Kind an biß auf das hohe Alter verlegt gezeichnet und gestochen von Johan Daniel Herz. Prír. č. 2015/14; inv. č. G Johann Daniel HERZ (1693, Augsburg 1754, Augsburg) List č. 3 k druhej časti návodu na kreslenie. Okolo 1723 Lept, ručný papier, rozmery: papier 24,5 39,7 cm; doska 19,3 29,3 cm; obraz 19,1 29,2 cm Značené vpravo dole v obraze: Iohann Daniel Hertz delineavit et sculpsit A. V.; vľavo dole v obraze: 3 Prír. č. 2015/16; G Johann Daniel HERZ (1693, Augsburg 1754, Augsburg) List č. 5 k druhej časti návodu na kreslenie. Okolo 1723 Lept, ručný papier s vodoznakom, rozmery: papier 24,6 39,7 cm; doska 19,2 29,8 cm; obraz 19 29,8 cm Značené vpravo dole v obraze: Ioh. Daniel Hertz delineavit et sculp. A. V.; vľavo dole v obraze: 5 Prír. č. 2015/15; inv. č. G 13652

4 Jeden z najplodnejších augsburských grafikov a vydavateľov prvej polovice 18. storočia, Johann Daniel HERZ ( ), známy dielami veľkých formátov, vytvoril aj trojdielny návod na kreslenie Naturae artis studio feliciter repraesentatae v nemeckom titule s príznačným názvom Dôsledný a dokonalý návod na kreslenie. Celý je pritom zameraný na zobrazovanie človeka, ktoré patrí vo výtvarnom umení k najnáročnejším, a keďže vo svojej dobe stále tvorilo základ väčšiny žánrov, prirodzene predstavovalo aj základ umeleckej výučby. V troch sekciách usporiadané dielo rozdelil do deviatich častí, každú s desiatimi listami pomerne veľkého formátu. Prvá časť obsahuje anatomické detaily ľudskej fyziognómie a charakterové hlavy. Nasledujúca sekcia, rozdelená do II. VI. časti, prezentuje detailné štúdie rúk, chodidiel, paží, nôh a torz tiel ľudí rôznych vekov. V siedmej časti predkladá variácie polôh malých detí od jedného do piateho roku života, v ôsmej predstavuje telá chlapcov prezentovaných ako bakchantov a satyrov, a v poslednej deviatej časti mužské a ženské akty. Celok tak vytvára pôsobivé a ucelené kompendium kresliarskych úloh určené pre začínajúcich umelcov. Je však pravdepodobné, že podobne ako na jeho ďalších vydavateľských projektoch aj na návode na kreslenie spolupracovali jeho žiaci a spolupracovníci, predovšetkým Jakob Gottlieb Thelott, Jeremias Gottlob Rugendas a Georg Gottfried Winckler (M. Wanko), hoci na našich listoch je ako autor kresby tak aj grafického prevedenia autorsky podpísaný len Johann Daniel Herz. Všetky tri listy pochádzajú z druhej časti venovanej zobrazovaniu rúk, ktoré popri portrétoch predstavujú pri kreslení človeka najťažšie partie. Preto sa stvárňovaniu rúk vo vzorových, predlohových štúdiách, prinajmenšom od čias Albrechta Dürera venovalo viacero umelcov. Herz v desiatich listoch predkladá ruky v rôznych polohách a činnostiach, ale aj v rôznom veku, od detských po starecké, pričom motív ruky využíva aj v titulnom liste, čím zároveň naznačuje tematické zameranie celej časti. Ruky sú zachytené v rôznych polohách a s rôznymi úchopmi, pričom ľavá a pravá ruka sa v zobrazeniach striedajú. Každá je ukončená náznakovo šrafovanou drapériou rukávov a šrafovaním vytvára aj pozadie, miestami len jednoduchými paralelnými čiarami na odsadenie od motívu ruky, inde modeluje priestor zložitejšími štruktúrami. Veľmi pôsobivé a prínosné je autorovo poňatie listov ako celku, keď tieňovaním nemodeluje len samotné ruky, ale aj pozadie, čím variuje svetelnosť a podporuje ich plasticitu. Johann Daniel Herz dlhšie uvažoval o založení novej akadémie v Augsburgu, čo sa mu však podarilo až na sklonku života a jej rozbehnutiu sa potom venoval jeho syn Johann Daniel Herz ml. ( ). I tak však vytvorenie návodu na kreslenie môžeme vnímať ako súčasť autorových pedagogických ambícií. (MČ) Lit.: Thieme Becker XVI 1923, s. 567; Allgemeines Künstlerlexikon (AKL) 72, 2012, s (M. Wanko). NEZNÁMY GRAFIK, kópia podľa Abraham BLOEMAERT (1566, Gorinchem 1651, Utrecht) Frederick BLOEMAERT (medzi , Utrecht 1690, Utrecht) Štúdie rúk Okolo 1750, vydal v Augsburgu Johann Georg Hertel ( ) Lept, ručný papier, podlepený čiernym papierom, rozmery: papier (orezané) 23,3 18 cm; obraz 23,1 17,6 cm Značené vľavo dole v obraze: A. Blomart del.; vpravo dole: I. G. Hertel, exc: A: V:; dole uprostred: B. Prír. č. 2015/8; inv. č. G Podobne ako predošlé tri diela od Johanna Daniela Herza aj tento list patrí k žánru učebníc kreslenia či vzorkovníkových

5 albumov, ktorý v aktuálnych výskumoch zverejňovaných na internete obsahuje už vyše 250 autorov. Pritom rozkvet týchto príručiek spadá približne len do 17. a 18. storočia a v samotnom Holandsku bol Abraham Bloemaert, autor pôvodných predlohových kresieb listu, vo svojej dobe len druhým umelcom, ktorý sa na podobné dielo podujal. Pritom ho netvoril systematicky a za účelom publikovania. Väčšina jeho kresieb vznikala v priebehu jeho plodného výtvarníckeho života a slúžila predovšetkým na umeleckú výchovu jeho štyroch synov, prípadne ďalších členov jeho ateliéru a snáď i širšieho okruhu umelcov v Utrechte. Až ku koncu jeho života sa syn Frederick podujal na ich grafické spracovanie, ktoré býva v literatúre datované medzi roky , a na pravdepodobne len sporadické vydávanie, tentoraz pre potreby širšej umeleckej praxe. K týmto záverom vedie aspoň skutočnosť, že z jeho vydaní sa dodnes zachovali len tri exempláre, dva so 120, jeden len so 100 listami. Už samo množstvo je úctyhodné, pričom každý z listov predstavuje kompozíciu vyskladanú z menšieho či väčšieho množstva jednotlivých motívov, navyše, neskôr pridal Frederick ešte ďalších 46 listov. Všetky vytvoril podľa pôvodných kresieb jeho otca, ktoré sa zachovali v Cambridge, The Fitzwilliam Museum (inv. č. PD , spolu 160 listov). Obsahovali mnohoraké štúdie hláv, rúk, chodidiel, paží, nôh, mužských a ženských tvárí, akty, putti, oblečené postavy, kreslené v rôznych pózach a polohách, videné z rôznych uhlov a pod rôznym osvetlením, napokon aj viacero štúdií domácich zvierat. Pravdepodobne však až amsterdamský vydavateľ Nicolaes Visscher (pôsobiaci v rokoch ) jednotlivé motívy, resp. ich sled výraznejšie zosystematizoval a v novom usporiadaní, hoci pod starým názvom, Artis Apellae Liber, prvý raz kompletne vydal (160 listov). Okolo roku 1720 Joachim Ottens vydal zasa len 140 listov, ktoré rozdelil do 7 častí. Krátko na to, v roku 1723 ďalší známy, v Amsterdame pôsobiaci grafik a vydavateľ Bernard Picart ( ) dielo vydal s ďalšími úpravami, tentoraz so 166 listami rozdelenými do ôsmich častí pod titulom Artis Apellae Thesaurus. S menšími obmenami vyšlo potom okolo roku 1740 ešte jedno amsterdamské vydanie (vydavatelia: Reinier a Josua Ottens) s nerovnako početnými časťami obsahujúcimi od 11 do 27 listov, ktoré je dnes najdostupnejšie. Popri týchto amsterdamských vydaniach, stále recyklujúcich pôvodné platne Fredericka Bloemarta, dedené či kupované jednotlivými vydavateľmi, vzniklo mimo Holandska v priebehu 18. storočia veľké množstvo viac či menej kompletných výberov a autorsky priznaných či nepriznaných kópií jednotlivých listov či celých častí rôznych veľkostí, medzi ktoré patrí aj náš list. Predstavuje kompozíciu deviatich motívov rúk, pričom je zaujímavé, no zároveň pre tieto cudzokrajné a najmä redukované vydania príznačné, že vznikla výberom až z piatich iných listov amsterdamského vydania Bernarda Picarta (1723). Z listu č. 51 preberá dva motívy, z č. 52 jeden, z č. 54 tri motívy, z č. 58 dva a napokon z č. 60 jeden motív. Grafik pracujúci v Hertelovej dielni či priamo samotný majster a vydavateľ Johann Georg Hertel teda nekopíroval list ako taký, ale výslednú kompozíciu vyskladal z vybraných motívov nanovo. Dva ukazujú zopäté ruky (ako pri modlitbe), tri zachytávajú úchopy rôznych predmetov, tri píšuce sú zobrazené z rôznych strán, jedna len ako obrátená a voľne otvorená, pričom všetky stvárňujú pravú ruku. Na rozdiel od predošlých Herzových príkladov nie je ich usporiadanie do celku, vrátane práce s pozadím, natoľko pôsobivé, ako však ukazuje ich bohatý vydavateľský príbeh plnili svoj účel a pútali pozornosť ako adresátov, umelcov či zberateľov, tak i vydavateľov vyše sto rokov. (MČ)

6 Lit.: Marcel G. Roethlisberger: Abraham Bloemaert and his sons. Paintings and prints. Vol. I. Ghent : Davaco Publishers, 1993, s , Johann Melchior FÜßLI (1677, Zürich 1736, Zürich) a Johann Daniel PREIßLER (1666, Norimberg 1737, Norimberg; dekoratívne orámovanie) Jacob Andreas FRIDRICH (1684, Norimberg 1751, Augsburg) a Johann Christoph STEINBERGER (1709, Augsburg?; spracovanie nápisu) Štvrtý deň stvorenia [Gn 1, 14-15]. Okolo Lept, ručný papier s vodoznakom, rozmery: papier 42 26,7 cm; doska cm; obraz 27,4 18,7 cm Značené vpravo dole pod nápisom: I. A. Friderich sculp. Nápis dole pod obrazom latinský a nemecký v dvoch stĺpcoch a dvoch riadkoch: Genesis Cap. I. v Opus quartae Diei. I. Buch Mosis Cap. I. v Viertes Tagwerck.; vpravo hore nad obrazom: TAB. X. Z prvého zväzku diela Physica sacra oder Kupfer-Bibel, Augsburg 1731 Prír. č. 2015/9; inv. č. G Johann Melchior FÜßLI (1677, Zürich 1736, Zürich) a Johann Daniel PREIßLER (1666, Norimberg 1737, Norimberg; dekoratívne orámovanie) Jacob Andreas FRIDRICH (1684, Norimberg 1751, Augsburg) a Johann Christoph STEINBERGER (1709, Augsburg?; spracovanie nápisu) Štvrtý deň stvorenia [Gn 1, 16-19]. Okolo Lept, ručný papier s vodoznakom, papier, 42 26,2 cm; doska 30,9 19,7 cm; obraz 27,2 19,6 cm Značené vpravo dole pod nápisom: I. A. Friderich sculp. Nápis dole pod obrazom latinský a nemecký v dvoch stĺpcoch a dvoch riadkoch: Genesis Cap. I. v Opus quartae Diei. I. Buch Mosis Cap. I. v Viertes Tagwerck.; vpravo hore nad obrazom: TAB. XI. Z prvého zväzku diela Physica sacra oder Kupfer-Bibel, Augsburg 1731 Prír. č. 2015/10; inv. č. G Z rozsiahleho knižného diela švajčiarskeho lekára a prírodovedca Johanna Jacoba SCHEUCHZERA ( ) Physica sacra oder Kupfer-Bibel, nazývaného tiež posvätená prírodná veda, ktoré vyšlo v rokoch v štyroch rozsiahlych zväzkoch veľkého formátu, máme v zbierke zatiaľ dva listy (G , pozri Ročenka SNG v Bratislave Galéria , Akvizície 2012, s , tu s a G , pozri Akvizície 2014, dostupné na: < Na tomto ohromnom diele s celkovým počtom 750(!) kvalitných veľkorozmerných ilustrácií sa podieľalo množstvo skúsených grafikov, predovšetkým z Augsburgu, kde pod umeleckým dohľadom Johanna Andreasa PFEFFELA ( ) aj vychádzalo. Zároveň je veľkou vzácnosťou, že Scheuchzer v úvode prvého zväzku spomína nielen autora všetkých(!) predlôh, ktorým bol jeho krajan maliar a kresliar Johann Melchior FÜßLI ( ), ale aj všetkých rytcov, vrátane tvorcu rámov a dokonca nápisov, čím je možné vytvoriť ojedinele kompletnú hlavičku autorov každého listu. Zároveň to jasne ukazuje, aká bola v týchto špičkových vydavateľských podnikoch a pri takejto kvalite vysoko špecializovaná deľba práce. Oba listy pochádzajú z prvého zväzku a ilustrujú výklad Stvorenia sveta a vesmíru opisovaný na začiatku Biblie v prvej kapitole knihy Genezis. Konkrétne sa týkajú štvrtého dňa stvorenia, v ktorom Boh ustanovil svetlá na nebeskej oblohe, slnko, mesiac a hviezdy na oddeľovanie dňa od noci, na znamenie pre obdobia, dni a roky (Gn 1, 14-19). V Scheuchzerovom komentári sa prelína fyzika s metaforickým chápaním a výkladom biblického jazyka, keď

7 napríklad hovorí:... teraz je slnko slnkom pre zem. Zem užíva jeho svetlo a teplo. Teraz začína veľký Monarcha slúžiť malému prášku. Rovnako ako Kristus, Slnko spravodlivosti vystúpil v 4. tisícročí, tak aj slnko toto začína v štvrtý deň stvorenia. K druhej ilustrácii v tomto duchu poznamenáva, že nebeské svetlá tvoria akúsi Monarchiu svetla, v ktorej slnko je monarcha a má zverené panstvo dňa, zatiaľ čo mesiac je ako vicekráľ a panuje v noci. Ale ako dodáva, najvyššie svetlo je Boh. Obrazy prvého listu znázorňujú možnosti videnia a pozorovania slnka (fig. I), a to napríklad aj za polárnym kruhom, kde počas bielych nocí slnko nikdy nezapadá, hoci klesne pod horizont (fig. II). Ďalej vysvetľuje striedanie dňa a noci v závislosti od rýchlosti otáčania zeme, delenie na ročné obdobia (fig. III) a meniace sa dĺžky dňa v priebehu roka, ktoré takisto považuje za znak Božej dobroty. Aj tie, podobne ako ročné obdobia záležia na sklone osi zeme, ktorá je voči slnečnej ceste vyklonená o 23 ½ stupňa. A varuje čitateľa, ktorý by v tom chcel vidieť nedokonalosť stvorenia: Keby si to chcel narovnať, nebol by na zemi raj, ako si to niektorí myslia, ale naopak, došlo by k zhoršeniu. Podľa autora by nastal posun teplotných pásiem, čo je hrozba, ktorú aktuálne zažívame, hoci z iných dôvodov. V komentári k druhej ilustrácii uvádza aj veľkosti telies, nie však v absolútnych číslach, ale v pomeroch veľkostí zeme a slnka, mesiaca a zeme a mesiaca a slnka a uzatvára, že hoci oproti slnku je mesiac nepatrný, pre svoju službu zemi je veľký. Mierkou posúdenia hodnoty nebeských svetiel je tak ich účelnosť a nábožensky podmienená nespochybniteľnosť dokonalosti stvorenia v jeho fungovaní ako celku. Jednotlivé figúry potom predstavujú čitateľovi neobvyklý, pre bežného človeka dovtedy priam nevídaný pohľad na Slnko a Mesiac pozorované dobrým ďalekohľadom (fig. I a II) a ďalšie tri figúry ilustrujú jednotlivé fázy Mesiaca (III) a úplné zatmenie Slnka (IV) a Mesiaca (V). Vďaka povahe témy s vyššou mierou abstrakcie i čistej geometrie v stvárnení nebeských telies i znázorňovaných procesov nadobúdajú tieto kompozície, kombinujúce vecnú vedeckú ilustráciu s dobovo-aktuálnym dekoratívnym rámovaním s ústredným priehľadom do vesmíru výtvarne zaujímavé vyznenie. (MČ) NEZNÁMY GRAFIK, kópia podľa Peter Paul RUBENS (1577, Siegen 1640, Antverpy) Marinus Robyn VAN DER GOES (snáď 1599, údajne Londýn alebo Goes 1639, Antverpy) Zázraky sv. Ignáca z Loyoly. Okolo 1768 Lept, ručný papier, rozmery: papier (približne) cm; obraz 53,7 43,2 cm; kníhtlač, 12,5 44,3 cm; erb, lept, 6 5,3 cm Univerzitná téza Univerzity v Grazi skúšaného Lucasa Cumara v auguste 1768 Neznačené. Zadná strana: pečiatka Bundesdenkmalamt Nápis dole pod obrazom: S. IGNATIVS LOYOLA MAGNAE S. J. FVNDATOR. Prír. č. 2015/13; inv. č. G NEZNÁMY GRAFIK, kópia podľa Peter Paul RUBENS (1577, Siegen 1640, Antverpy) Marinus Robyn VAN DER GOES (snáď 1599, údajne Londýn alebo Goes 1639, Antverpy) Zázraky sv. Františka Xaverského. Okolo 1768 Lept, ručný papier, rozmery: papier (približne) 75,7 49,5 cm; obraz 54,1 43,3 cm; kníhtlač, 13 44,8 cm; erb, lept, 5,9 5,3 cm Univerzitná téza univerzity v Grazi skúšaného Ignáca Capuana v auguste 1768 Neznačené. Zadná strana: pečiatka Bundesdenkmalamt

8 Nápis dole pod obrazom: ST. FRANCISCVS XAVERIVS INDIAE ORIENTALIS APOSTOLVS Prír. č. 2015/12; inv. č. G Oba listy reprodukujú kompozície obrazov vytvorených pre jezuitský kostol v Antverpách, stavaný v rokoch Asi v rokoch 1616 / 1618 vytváral Peter Paul RUBENS obraz pre hlavný oltár s námetom Zázraky bl. Ignáca z Loyoly. Trochu neskôr (okolo roku 1617) dostal Rubens objednávku aj na druhý oltárny obraz s námetom Františka Xaverského. Jezuiti sa pritom rozhodli pre rovnakú veľkosť i funkciu obrazu ako v prvom prípade: teda pre druhý ústredný obraz hlavného oltára. Toto prekvapujúce rozhodnutie pravdepodobne ovplyvnila snaha o urýchlenie procesu beatifikácie, resp. kanonizácie oboch pátrov. V danej dobe bolo totiž vhodné preukázať aspoň lokálny kult adepta, preto nebolo zriedkavé, že oltáre zdobili zobrazenia uctievaných, ale cirkvou ešte za blahorečených či svätých oficiálne nevyhlásených osôb. Po dokončení mohli potom rovnako veľké, monumentálne obrazy s rozmermi cm zložitým (javiskovým) mechanizmom podľa potreby vymieňať. Už v roku 1619 bol František Xaverský beatifikovaný a onedlho, spolu s blahorečeným Ignácom v roku 1622 aj kanonizovaný. V roku 1776, teda tri roky po zrušení Spoločnosti Ježišovej, boli oba obrazy zakúpené pre Cisársku obrazáreň vo Viedni a dnes sú súčasťou stálych expozícií Umeleckohistorického múzea (KHM, inv. č. GG 517 a GG 519), kde sú vystavené spolu s prípravnými štúdiami modello (inv. č. 530 a inv. č. 528). Je zaujímavé, že napriek významu Antverp, tamojších jezuitov i Rubensových obrazov najpoprednejších členov Spoločnosti Ježišovej, je známa len jedna ich grafická reprodukcia. Pritom Rubensov zámer na ich grafické spracovanie sa objavuje už v archívnej zmienke z januára 1619 (Vlieghe 1973, s. 28) a zrejme súvisel so želanou propagáciou kultu pátrov v beatifikačnom, resp. kanonizačnom procese v rímskej kúrii. Podľa literatúry však k ich realizácii došlo z neznámych dôvodov až oveľa neskôr. Ich autorom bol reprodukčný grafik Marinus Robyn van der Goes, príležitostne pracujúci aj pre Rubensa, a malo sa tak stať najskôr až v rokoch , keď sa stal samostatne pracujúcim majstrom antverpskej Gildy sv. Lukáša (Vlieghe 1973, s , 78; AKL 57, 2008, s. 54 [U. Römer]). (O neskoršom ako plánovanom vzniku reprodukcií svedčí aj skutočnosť, že v titule sú obaja pátri titulovaní už ako svätý.) Van der Goes mal pri práci vychádzať z predlohových kresieb zachovaných dnes v Louvri (Paris, Cabinet des Dessins du Musée du Louvre), ktoré oproti obrazom zachytávajú obe kompozície v mierne väčších rozmeroch, pričom ich spája verné zachytenie všetkých detailov. Naše listy vznikli približne o ďalších 135 rokov neskôr a pri inej príležitosti. Spája ich síce jezuitské prostredie Univerzita v Grazi, čo zrejme zavážilo pri výbere výjavov, jednako mali inú a celkom konkrétnu funkciu. Išlo o výzdobu tzv. univerzitných téz, teda ideí či syláb záverečných skúšok študentov magisterského či doktorandského štúdia, ktoré boli vytvárané najmä ako poďakovanie študentov ich mecénom, v nejednom prípade podporujúcich či dokonca financujúcich celé ich štúdium. Hlavná kompozícia tak mohla ale nemusela odrážať obsahovú spätosť so samotnými tézami, každopádne malo ísť o reprezentačné dielo. To dopĺňali kníhtlačou tlačené tézy a údaje o skúšanom, skúšajúcich, mecénovi a ďalšie náležitosti, ako je to aj v tomto prípade. Jedným z adeptov bol Lucas Cumar pochádzajúci z komitátu Görz na taliansko-slovinskom pomedzí, ktoré však v tom čase patrilo do habsburskej monarchie. Podobne ako rodisko druhého skúšaného, ktorým bol Ignác Capuano pochádzajúci z neďalekého Terstu (dnes Taliansko). Mecénom prvého bol Rudolpho Coronin, gróf z Kronbergu, list

9 druhého bol venovaný dedikovaný viacerým osobám. Erby oboch hlavných dedikantov (v druhom prípade je to erb mesta Terst) sú vytlačené priamo v kompozícii dedikačných nápisov. Kompozície obrazových častí predstavujú kópie vytvorené s veľkou pravdepodobnosťou podľa van der Goesových reprodukcií, nakoľko žiadne ďalšie nie sú známe, pričom dôvodom, prečo nepoužili priamo ich výtlačky, bol zrejme už ich vekom nevyhovujúci stav. V opačnom prípade by stačilo doplniť výtlačok textovou časťou vytvorenou kníhtlačou, ktoré sa k obrazu potom dolepovali, ako to bolo celkom bežné aj v prípadoch novovytvorených obrazových častí. Pri našich listoch autori postupovali iným, menej obvyklým, ale tiež známym spôsobom. Najprv zrejme tlačili textovú časť a následne, z jednej dosky obraz aj s rámom lemujúcim text, vytvoreným v rovnakej grafickej hĺbkotlačovej technike leptu. Dosiahli tak výsledné tlače na jednom papieri bez nutnosti dodatočného zlepovania. Zároveň skutočnosť, že autori reprodukovali van der Goesove grafiky, vrátane titulu, spôsobila, že výsledné tlače sú na rozdiel od nich zrkadlovo zhodné s originálnymi východiskovými maľbami. Rozdielna je však kvalita oboch listov zobrazenie Zázrakov sv. Františka Xaverského je výrazne slabšie a je dielom iného neznámeho grafika. Vo výjavoch sú spodobené zázraky oboch svätcov, predstavujúcich hlavné postavy Societatis, zakladateľa sv. Ignáca z Loyoly ( ) a spoluzakladateľa a veľkého misionára sv. Františka Xaverského ( ). Sv. Ignác je zobrazený ako kňaz v liturgickom rúchu stojaci na čele radu jezuitských pátrov na vyvýšenom mieste pred oltárom, otočený však smerom k ľudu. V scéne okolo sú zobrazené odkazy na Ignácove skutky vyháňania diabla vľavo dole dvaja posadnutí s divákmi, pomocníkmi a prosiacimi prípadne na uzdravenie istej ženy trpiacej epilepsiou. Dve ženy s deťmi vpravo dole naznačujú pomoc svätca v ťažkostiach s deťmi a celkom vpravo na okraji obrazu muž s povrazom na krku poukazuje na samovraha, ktorý však napokon zomrel až keď ho Ignác odrezal a umožnil mu vyspovedať sa a oľutovať svoje hriechy. František Xaverský bol v roku 1541 poslaný ako misionár do Indie (Goa), Malakky, na Cejlón, do Japonska a na Singapúr. Pri nohách svätca sú vpravo dole zobrazení dvaja chorí (slepý a chromý), vľavo za údivu okolostojacich sa k životu preberajú dvaja mŕtvi, pre ktorých sa celkom vľavo dole ešte kope hrob a hore v pozadí sa v pohanskom chráme odohráva pád sôch pohanských božstiev akoby zasiahnutých lúčom z neba so zobrazením alegórie Viery (Fides s atribútmi krížom a kalichom s hostiou). Oba obrazy ukazujú pre kanonizáciu potrebné zázraky, sv. František je okrem jeho vyzdvihnutia ako divotvorcu predstavený tiež ako misionár ázijských národov. Potrebné reštaurovanie dodá dielam výnimočných ich veľkosťou, funkciou a zaujímavým príbehom ich vzniku široký prezentačný potenciál. (MČ) Lit.: Vlieghe 1973 = Corpus Rubenianum Ludwig Burchard, VIII. časť: Hans Vlieghe: Saints II. Brussel : Arcade press, JÁN ERLINGER (1785, Bratislava 1848, Bratislava) Na poľovačke Olej na plátne, cm Značené: v strede dole na kameni Pinx Erlinger 1844 Prír. č. 2015/3; inv. č. O 7034 Prešporský maliar Ján ERLINGER ( ) pôsobil v meste a jeho okolí v priebehu prvej polovice 19. storočia. Používal titul pictor academicus, čo odkazovalo na jeho štúdiá na Akadémii výtvarných umení vo Viedni. V roku 1817 si v Šoprone otvoril kresliarsku školu a zároveň obchodoval s obrazmi. Od roku 1819 je doložený v Prešporku. Venoval sa maľbe portrétov, žánrových kompozícií, oltárnych obrazov, cechovým zástavám, reštaurovaniu aj vyučovaniu kreslenia.

10 Svoje hodiny inzeroval v Pressburger Zeitung, prvý inzerát sa objavil v roku Zmieňuje sa o ňom dobová prešporská a peštianska tlač, prevažne ohľadne jeho vystavených obrazoch na Salóne v Pešti. Medzi jeho objednávateľmi boli rodiny Zichy, Nyáry, Esterházy, Pálffy a mnohé ďalšie. Obraz Na poľovačke sa nachádzal v súkromnej bratislavskej zbierke. V roku 2015 bol verejnosti prvýkrát prezentovaný na výstave Biedermeier v Slovenskej národnej galérii a následne bol zakúpený do zbierok. Dielo predstavuje sediacu mužskú postavu poľovníka a odkazuje na časté hobby mužov obdobia biedermeiera, keď poľovačky patrili k obľúbeným aktivitám. Erlinger zachytil neznámeho muža v lese, kde na pravej strane odkrýva pohľad na cestu a v pozadí sa nachádza hradné návršie nad Hainburgom. Tým je možné lokalizovať námet na prešporskú stranu Dunaja. K pokojnej postave poľovníka maliar nakomponoval k nohám štekajúceho psa nad korisťou v podobe zastreleného bažanta, ktorý akoby vítal pozorovateľa výjavu. Erlinger sa zameral na veristické prevedenie oblečenia a na doplnky poľovníka, ako aj na lesnú scenériu, štruktúru cesty a na kmene stromov. (KBe) IGNÁC KLIMKOVICS (Klimkovič; 1800, Okoličné 1853, Košice) Nanebovstúpenie Gvaš, akvarel na papieri, cm Značené: na prednej strane na pravej strane pri oblúku: Klimkovics Ignác őrmező 1847; vpravo dole: 15; na zadnej strane hore: őrmező Zemplén megye 1847 Klimkovis Ignác Prír. č. 2015/7; inv. č. K Ignác KLIMKOVICS ( ) sa napriek tomu, že nebol školeným maliarom, presadil v priebehu 1. polovice 19. storočia na východnom Slovensku. Vyučil sa u svojho otca Floriána Klimkovicsa staršieho a po tom, ako zranenie ukončilo jeho banskú kariéru, sa venoval maľbe oltárnych obrazov a rezbárskej činnosti. Pri svojej tvorbe vychádzal hlavne z grafických predlôh z 18. a 19. storočia. Stal sa zakladateľom úspešnej košickej umeleckej dynastie Klimkovicsovcov a aj jeho synovia pokračovali v umeleckej činnosti. Podľa nápisu na štúdii k oltárnemu obrazu s námetom Nanebovstúpenia mala byť táto práca určená pre bližšie neidentifikovaný kostol v Zemplínskej župe. Autor sa inšpiroval grafickou predlohou, ako bolo bežné v Klimkovicsovej dielni. (KBe) FLORIÁN KLIMKOVICS ml. (Klimkovič; 1831, Košice 1907, Košice) Návrh na kazateľnicu Ceruza, akvarel na papieri, tuš, 27,3 14,9 cm Značené: vpravo dole nečitateľne: Sitnes...; zadná strana vpravo dole: zm-22 Prír. č. 2015/5; inv. č. K FLORIÁN KLIMKOVICS ml. (Klimkovič; 1831, Košice 1907, Košice) Pútnik. Svätec Ceruza, akvarel na papieri, 23,4 16,5 cm Neznačené. Na rube: Modliaci sa pastier Prír. č. 2015/6, inv. č. K Syn Ignáca Klimkovicsa po jeho smrti v roku 1853 prevzal spolu s bratom Vojtechom otcovu dielňu. V priebehu druhej polovice 50. a začiatkom 60. rokov 19. storočia sa osamostatnil. Venoval sa hlavne rezbárskej činnosti, ale zachovalo sa pomerne veľa jeho návrhových kresieb. V maliarskej dielni bratov Klimkovicsovcov patrilo k bežnej praxi pri objednávkach na oltárne obrazy alebo sochy, že sa inšpirovali grafickými reprodukciami diel starých majstrov. (KBe) VOJTECH KLIMKOVICS (Klimkovič; 1833, Košice 1885, Košice) Krojové štúdie Ceruza na papieri, 18,8 25,9 cm Neznačené. Nápis: Szodelői f. viselet Prír. č. 2015/4; inv. č. K 18694

11 Najmladší syn Ignáca Klimkovicsa sa podobne ako jeho bratia tiež vyučil v otcovej dielni a v roku 1851 sa zapísal na Akadémiu výtvarných umení vo Viedni. Štúdium po dvoch semestroch kvôli otcovej chorobe a finančným ťažkostiam ukončil. Popri tom stihol ešte súkromne študovať u rakúskeho maliara Ferdinanda Georga Waldmüllera. V roku 1852 bol už naspäť vo svojom rodisku. Spočiatku sa venoval objednávkam na oltárne obrazy. Postupne sa jeho kariéra v Košiciach rozvíjala a prijímal objednávky na portréty, maľoval žánrové aj historické kompozície. Nemenej dôležitá je jeho neskoršia činnosť ako pedagóga vo svojej vlastnej kresliarskej škole, ako aj zakladateľa a prvého riaditeľa Hornouhorského múzea. Okolo rokov vytvoril celý rad krojovaných štúdií inšpirovaných prostredím Talianska a Albánska, s ktorými sa mal možnosť pravdepodobne zoznámiť vo Viedni. Tento jeho záujem o etnografické motívy sa prejavil následne v domácom prostredí, čoho dokladom je aj kresba znázorňujúca mladému muža, ženu a dieťa, pričom na pravej strane ešte raz zachytil muža s detailným prevedením výšivky na kabáte. (KBe) Nález JOZEF HANULA (1863, Liptovské Sliače 1944, Spišská Nová Ves) Portrét dámy Uhoľ, ceruza, kartón, cm Značené vpravo dole: Hanula 1889 Prír. č. 2015/č. 24; inv. č. K Dielo sa od 50. rokov 20. storočia nachádza ako deponát v zbierke kresby 19. storočia. Na základe týchto skutočností, ako aj toho, že neexistuje záznam o pôvode diela a ako sa dostalo do zbierok SNG, navrhujem jeho pridanie do fondu kresby 19. storočia. Súvisí to aj s potrebným ošetrením diela a s jeho digitalizovaním. (KBe) Zbierky súčasného a moderného umenia Vedúca kurátorka zbierok: Lucia Gregorová Stach Kurátori zbierok: Lucia Almášiová, Katarína Bajcurová, Vladimíra Büngerová, Lucia Gregorová Stach, Petra Hanáková, Aurel Hrabušický (diela boli získané do zbierok na zasadnutí Komisie pre tvorbu zbierok dňa 3. novembra 2015 a na dvoch zasadnutiach ad hoc dňa 12. marca 2015 a 8. decembra 2015) Lea MRÁZOVÁ (1906, Moštenica 1995, Bratislava) Portrét sediacej dámy Olej na plátne, cm Značené vpravo dole: Lea Prír. č. 2015/1; inv. č. O 7033 (toto dielo bolo získané do zbierok na zasadnutí Komisie pre tvorbu zbierok ad hoc dňa 12. marca 2015) Portrét sediacej dámy (okolo ) patrí k charakteristickým dielam slovenskej maliarky Ley MRÁZOVEJ ( ), ktorej výtvarne najplodnejšie obdobia sa vzťahuje k druhej polovici 30. rokov 20. storočia. Vtedy sa stala známou ako portrétistkou, zachytávala osobnosti súdobého umenia, najmä tajomného sveta divadla (Vlastná podobizeň, 1937; Oľga Borodáčová, 1939; Ján Jamnický, 1940; Mikuláš Huba, 1940). Absolvovala nepríliš sústavné, skôr náhodné a nesystematické maliarske školenie ( na Filozofickej fakulte KU v Prahe, potom na UK v Bratislave, súčasne na maliarskych školách R. Vejrycha v Prahe a G. Mallého v Bratislave, 1937 na Ukrajinskej akadémii v Prahe a 1947 na Académie des Beaux Arts v Paríži). Bolo v jej prípade skôr výhodou: ponechalo nezviazaný jej prirodzený maliarsky inštinkt, ktorý sa prejavil sa predovšetkým vo figurálnych kompozíciách i zátišiach neortodoxnými zostavami dekoratívnych harmónií exkluzívnych farebných zostáv

12 a vitalistickej symboliky. Autorka recenzií, fejtónov, článkov i odborných štúdií, okrem Živeny spolupracovala so Slovenskými pohľadmi, Národnými novinami a s časopisom Elán. Venovala aj prekladaniu z poľskej a francúzskej literatúry. Dielo, na ktorom je zobrazená sediaca mladá žena z mierneho podhľadu, ktorý dodáva dynamiku proporciám a skladobnej zostave sa vyznačuje kultivovaným maliarskym riešením, a možno potvrdiť, že v kontexte jej tvorby patrí k tým najlepším. Dopĺňa nielen zastúpenie autorky v zbierkach SNG, ale rozširuje aj obraz slovenského medzivojnového (a v rámci neho) portrétneho maliarstva o ďalšiu civilisticko-senzuálnu polohu. (KB) Jozef JANKOVIČ (1937, Bratislava) Nemecká /2015 Bronz, odliatok, v. 230 cm, š. 66 cm, hĺbka 50 cm Neznačené Prír. č. 2015/332; inv. č. P 2752 (dielo bolo získané do zbierok na zasadnutí Komisie pre tvorbu zbierok ad hoc dňa 8. decembra 2015) Model k pomníku v Nemeckej Jozefa JANKOVIČA (1937) je v zbierke SNG zastúpený prostredníctvom dvoch sadrových verzií zakúpených v roku 1964 a 1979 (P 812, P 1096). Sú príkladom autorovej rannej monumentálnej tvorby z prvej polovice 60. rokov 20. storočia v období bratislavských Konfrontácií, ktoré znamenali obrat k nefigurácii a k abstraktnému prejavu. Jankovič zobrazil masové vraždenie vo vápenej peci v Nemeckej (1945) vo vertikálnej kompozícii, prepájajúcej práve abstraktné s figurálnym. V súťaži o pomník získal druhé miesto (nebol nakoniec realizovaný) a je ukážkou výnimočného a netradičného spracovania pomníkového návrhu venovaného SNP v slovenskom prostredí. Do nákupnej komisie zaradený autorský odliatok modelu v bronze v zbierke SNG umožní uchovať a prezentovať jeho dielo v expozícii a na iných výstavách i mimo galérie, čo nebolo možné v prípade sadrového odliatku. (VB) (diela boli získané do zbierok na zasadnutí Komisie pre tvorbu zbierok ad hoc dňa 3. novembra 2015) Nákup Tomáš KLEPOCH (1981) Dobro došli Rezanie; maliarske techniky + drevo; doska, 139,7 412,8 cm Prír. č. 2015/19; inv. č. O 7035/1-4 Peter BARTOŠ (1938, Praha) Dlhodobé bariéry krajiny (Životopis) Kombinovaná technika, maliarske techniky, plátno; olej; kombinovaný materiál, cm Značené vpravo dole: Bartoš 2013 Prír. č. 2015/3; inv. č. O 7036 Obraz Petra BARTOŠA (1938) Dlhodobé bariéry krajiny s podtitulom Životopis možno pokladať za svojho druhu testamentárne dielo, v ktorom výtvarnými prostriedkami, prostredníctvom maľby a kresby zhrnul svoje umelecké curriculum vitae. Hoci je Bartoš, jeden z najťažšie uchopiteľných, ale zároveň k najoriginálnejších tvorcov slovenskej neo-avantgardy, intermediálnym umelcom, ktorý mal od začiatkov odmietavý vzťah ku kategórii umeleckého originálu (aj vlastnému), v poslednom čase sa znovu programovo venuje maliarstvu. Dielo, ktoré je zaradené do zbierky maliarstva, možno označiť za konceptuálnu maľbu, veľmi originálnym spôsobom spája dve roviny jeho vyjadrovania: pojmovú textovú a obrazovú maliarsku. Bartoš v ňom trans historicky putuje vlastnou tvorbou a jej jednotlivými obdobiami. Kým prvý plán obrazu je pojmový, kde prostredníctvom textových hesiel, proklamácií, komentárov zhŕňa etapy svojej tvorby (je vyjadrený iným

13 vyjadrovacím jazykom a maliarskym rukopisom, ktorý je do určitej miery zámerne nivelizujúci a kontrastný k druhej časti obrazu), druhý plán je krajinomaľbou, akýmsi planografickým záberom na panorámu krajinného úseku Bratislavy s Dunajom. Podobne ako v konceptuálnom obrazovom projekte Nomád Púť po domovskej krajine je základom obrazového konceptu diela maliarsky rozmaľovaný reliéf konkrétneho úseku zemského povrchu spolu s vodnými tokmi, vrchmi a nížinami, pričom jednotlivé celky sú upresňované názvami a osobnými komentármi autora zameranými hlavne na oblasti, ktoré boli a sú v strede záujmu jeho ekologickej krajinotvorby (ZOO, lesopark na Lamačom, Bratislavské podhradie etc.). Celok je presvietený mystickým (božím?) svetlom sfumatom, ktoré dodáva obrazu preduchovnený ráz. Ukazuje, že časť Bartošovej tvorby je permanentnou obhajobou maľby, ktorá je podľa neho večná. (KB) O svete / About the World Čiernobiela fotografia; maliarske techniky; lepenie; fotokoláž, propisot; MDF; tempera; papier; lepenka; fotografia, 24 kusov, 1 ks à cm Značené na rube: About the World Rudolf Sikora 1973/1979 Prír. č. 2015/38; inv. č. K 18700/1-24 Dielo Rudolfa SIKORU (1946) O svete / About the World je súborom konceptuálnych ilustrácií k nevydanej knihe pre deti a mládež, ktorú vytvoril v dvoch originálnych verziách. Vznikla na základe výzvy pre unikátne podujatie, organizované za minulého režimu poľským umelcom a kurátorom Henrykom Gajewskim pod názvom Iná detská kniha (Other Child Book Politechnika Warszawska, Galeria Remont, Varšava). Sikorovi sa podarilo dielo prepašovať do Poľska, kde sa stal známy na základe zisku hlavnej ceny na Bienále plagátu vo Varšave roku 1975 za triptych Habitat (cena mu nakoniec nebola udelená na základe protestu MK SR a diplomatickej nóty). Výstava putovala dva roky po európskych galériách a vystavované dielo (údajne) skončilo v jednej z galérií v USA (dodnes sa ho nepodarilo dohľadať). Ilustrácie v skratke predstavujú jedinečný obrazový vzorník Sikorových motívov a odkrývajú jeho kozmologické myslenie v období rokov 1973 až 1979, keď svoj vlastný spôsob metaforického konceptuálneho uvažovania postavil na využití diagramov, textov, interpunkčných znamienok, na práci s fotografiou či fotomontážou. Temné a varovné ekologické tóny čoskoro vystriedali optimistickejšie kozmologické výskumy, ktoré Sikora okrem iného podoprel aj vedeckými poznatkami z teórie vzniku a existencie vesmíru a k vede vytvoril originálnu umeleckú paralelu so silnou metaforickou výpoveďou. Prostredníctvom osobitého znakového systému kódov pomenoval kategórie vzniku (*), pohybu ( ) a zániku ( ), symbolizujúcich nekonečný kolobeh vesmírneho a životného obnovovania. Koncentrované energetické víry týchto znamienok viedli k vzniku kultových čiernych dier ; iným dôležitým zástupným symbolom vývoja civilizácie a spoločnosti ako takej sa stal obrazec pyramídy. Narábal tu s nájdenou i zámernou, autorskou fotografiou a s fotomontážou ešte v preddigitálnej ére, fotografiu využíval vo veľkej miere pre vznik svojich konceptuálnych prác a dodnes môžeme v jeho tvorbe identifikovať viacero technológií, pričom niektoré z nich sú autorské. (KB) Rudolf SIKORA / Skice (projekty, koláže) z rokov (About the World, ) / 1. súbor (36 ks) Dve série konceptov Rudolfa SIKORU (1946) vytvorených kombinovanou technikou s použitím fotografie, koláže,

14 montáže, preparovania a kresby v rokoch predstavujú základný zdroj jeho tvorby v 70. rokoch 20. storočia. Ich akvizícia do zbierok SNG je preto mimoriadne relevantná. Z motívov a myšlienok tejto rozsiahlej série rozpracoval ďalej vo fotografických a grafických technikách svoje ťažiskové konceptuálne cykly, ako napríklad Čas... Priestor, Habitat, Výkričník, Kolobeh života, Pyramída Civilizácia, O svete, ktorý sa ako celok tiež predkladá na akvizíciu. Sikora v roku 1979 napísal svoj autorský komentár k tomuto obdobiu: V súradniciach priestoru som sa snažil vidieť ďalej ako na kraj mesta, v súradniciach času ďalej ako do zajtra... môj vnútorný vesmír môj záznam Vzniku, Existencie, Zániku. Môj záznam jednotiek, z ktorých budujem predstavu (nekonečného) kolobehu života... kolobehu vo svojich zákonitostiach i rozpornostiach... vznik, sústredenie, rozpad... zánik a znovuzrodenie v novej kvalite... ukladám znamienka kolobehu k sebe, aby vytvorili môj vesmír... pozitív-negatív... život smrť... prerod bielej do čiernej a späť do bielej... do nekonečna a späť... ponor do hlbín a súčasne nadhľad nad všetkým... na zemi aj na nebi... medzi nebom a zemou... medzi životom a smrťou... (Rudolf Sikora, 1979) (LGS) Vznik...? A vesmír začal expandovať (Big Bang...?), (About the World) Fotokoláž, papier; lepenka; fotografia, 12,8 19,0 cm Prír. č. 2015/39; inv. č. K Vznik zánik...? (Kolobeh života) Fotokoláž, papier, lepenka; fotografia, 12,8 19,0 cm Prír. č. 2015/40; inv. č. K Zrod koniec (Zánik?). (Nekonečný kolobeh života) Fotokoláž, papier; lepenka; fotografia, 12,8 19,0 cm Prír. č. 2015/41; inv. č. K Kolobeh života? Maliarske techniky; kombinovaná technika; fotokoláž, tempera; papier; lepenka; fotografia, 12,8 19,0 cm Prír. č. 2015/42; inv. č. K Kolobeh života? Maliarske techniky; kombinovaná technika; fotokoláž, tempera; papier; lepenka; fotografia, 12,8 19,0 cm Prír. č. 2015/43; inv. č. K Kolobeh života Fotokoláž; ceruza, papier; lepenka; fotografia; ceruza, 12,8 19,0 cm Prír. č. 2015/44; inv. č. K Bez názvu (About the World) Kombinovaná technika; fotokoláž, papier; lepenka; fotografia, 12,8 19,0 cm Prír. č. 2015/45; inv. č. K Bez názvu (About the World) Kombinovaná technika; fotokoláž, papier; lepenka; fotografia, 12,8 19,0 cm Prír. č. 2015/46; inv. č. K Bez názvu (About the World) Tuš; kombinovaná technika; fotokoláž, tuš; papier; lepenka; fotografia, 12,8 19,0 cm Prír. č. 2015/47; inv. č. K Endless Circulation of Life (About the

15 World) Kombinovaná technika; fotokoláž, papier; lepenka; fotografia, 12,8 19,0 cm Prír. č. 2015/48; inv. č. K Time... Time (About the World) Fotokoláž, papier; lepenka; fotografia, 12,8 19,0 cm Prír. č. 2015/49; inv. č. K Bez názvu (About the World) Maliarske techniky; kombinovaná technika; fotokoláž, tempera; papier; lepenka; fotografia, 12,8 19,0 cm Prír. č. 2015/50; inv. č. K Bez názvu (About the World, detail) Fotokoláž, papier; lepenka; fotografia, 12,8 19,0 cm Prír. č. 2015/51; inv. č. K Čas... Priestor VIII. (Galéria času II., skica) Fotokoláž, papier; lepenka; fotoreprodukcia; fotografia, 12,8 19,0 cm Prír. č. 2015/52; inv. č. K Čas... Priestor VIII. (Galéria času II., skica) Fotokoláž; ceruza, farebná; ceruza, papier; lepenka; fotografia; ceruza, 12,8 19,0 cm Prír. č. 2015/53; inv. č. K Pocta priesečníku poludníka λ = ,3 a rovnobežky = ø ,4 (Orava Slovensko). (About the World) Fotokoláž, papier; lepenka; fotografia, 12,8 19 cm Prír. č. 2015/54; inv. č. K Habitat III. (About the World) Fotokoláž, papier; lepenka; fotografia, 12,8 19,0 cm Prír. č. 2015/55; inv. č. K Obloha Galéria minulosti / Habitat II. (About the World) Fotokoláž, papier; lepenka; fotografia, 12,8 19,0 cm Prír. č. 2015/56; inv. č. K Náš dom (Habitat III., About the World) Fotokoláž, papier; lepenka; fotografia, 12,8 19,0 cm Prír. č. 2015/57; inv. č. K Habitat II Fotokoláž, papier; lepenka; fotografia; 12,8 19,0 cm Prír. č. 2015/58; inv. č. K Pyramída civilizácia (skica) Fotokoláž, papier; lepenka; fotoreprodukcia; fotografia, 12,8 19,0 cm Prír. č. 2015/59; inv. č. K Pyramída... Civilizácia... Diagramy (skica) Pero, guľôčkové; kombinovaná technika; fotokoláž; ceruza papier; lepenka; fotografia; ceruza, 12,8 19,0 cm Prír. č. 2015/60; inv. č. K Pyramída... Civilizácia... Diagramy (skica) Fotokoláž, papier; lepenka; fotografia, 12,8 19,0 cm Prír. č. 2015/61; inv. č. K Pyramída... Civilizácia... Diagramy (skica)...civilizácia súčasnosti?

16 Fotokoláž, papier; lepenka; fotografia, 12,8 19,0 cm Prír. č. 2015/62; inv. č. K Pyramída... Civilizácia... Diagramy (Pozitív negatív) skica Fotokoláž, papier; lepenka; fotografia, 12,8 19,0 cm Prír. č. 2015/63; inv. č. K A nový big bang a nový vesmír? (About the World) Pero, guľôčkové; ceruza, papier; lepenka; ceruza, 12,8 19,0 cm Prír. č. 2015/64; inv. č. K About the World (skica) Fotokoláž, papier; lepenka; fotografia, 12,8 19,0 cm Prír. č. 2015/65; inv. č. K About the World (skica) Pero; kombinovaná technika; fotokoláž, tuš; papier; lepenka; fotografia, 12,8 19,0 cm Prír. č. 2015/66; inv. č. K About the World (skica) Pero; kombinovaná technika; fotokoláž; ceruza, tuš; papier; lepenka; fotografia; ceruza, 12,8 19,0 cm Prír. č. 2015/67; inv. č. K Výkričník VI. (About the World, skica) Fotokoláž, papier; lepenka; fotografia, 12,8 19,0 cm Prír. č. 2015/68; inv. č. K Rezy civilizáciou (skica) Fotokoláž, papier; lepenka; fotografia, 12,8 19,0 cm Prír. č. 2015/69; inv. č. K About the World (skica) Pero; kombinovaná technika; fotokoláž; ceruza, tuš; papier; lepenka; fotografia; ceruza, 12,8 19,0 cm Prír. č. 2015/70; inv. č. K About the World (skica). (... A iná mimozemská civilizácia...?) Fotokoláž, papier; lepenka; fotografia, 12,8 19,0 cm Prír. č. 2015/71; inv. č. K About the World (skica) Fotokoláž, papier; lepenka; fotografia, 12,8 19,0 cm Prír. č. 2015/72; inv. č. K A nový big bang a nový život...? (About the World) Fotokoláž, papier; lepenka; fotografia, 12,8 19,0 cm Prír. č. 2015/73; inv. č. K A iný mimozemský život...? (About the World, skica) Fotokoláž, papier; lepenka; fotografia, 12,8 19,0 cm Prír. č. 2015/74; inv. č. K Rudolf SIKORA / Koláže, skice, projekty, / 2. súbor (14 ks) Nekonečný kolobeh života (Jaskyňa) Fotokoláž, papier; fotografia; sololit, 13,5 13,0 cm Prír. č. 2015/75; inv. č. K Výkričník (skica pre projekt) Fotokoláž, papier; fotografia; sololit, 16,3 17,0 cm Prír. č. 2015/76; inv. č. K 18738