Fakulta ekonomiky a manažmentu VÝVOJ KONEČNEJ SPOTREBY DOMÁCNOSTÍ SO ZAMERANÍM NA SPOTREBU POTRAVÍN

Transkript

1 SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE Fakulta ekonomiky a manažmentu VÝVOJ KONEČNEJ SPOTREBY DOMÁCNOSTÍ SO ZAMERANÍM NA SPOTREBU POTRAVÍN 2010 Bc. Petra Adamcová

2 SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE Fakulta ekonomiky a manažmentu VÝVOJ KONEČNEJ SPOTREBY DOMÁCNOSTÍ SO ZAMERANÍM NA SPOTREBU POTRAVÍN Diplomová práca Študijný program: Študijný odbor: Školiace pracovisko: Školiteľ: Ekonomika podniku Ekonomika a manažment podniku Katedra ekonomiky Ing. Michal Cehula, CSc. Nitra 2010 Bc. Petra Adamcová

3 Čestné vyhlásenie Podpísaná Petra Adamcová vyhlasujem, že som diplomovú prácu na tému Vývoj konečnej spotreby domácností so zameraním na spotrebu potravín vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry. Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé. V Nitre Bc. Petra Adamcová

4 Poďakovanie Touto cestou vyjadrujem poďakovanie pánovi Ing. Michalovi Cehulovi, CSc. Za pripomienky a odbornú pomoc pri vypracovaní diplomovej práce. Nitra Bc. Petra Adamcová

5 Abstrakt Hlavným cieľom práce bolo skúmať vývoj a štruktúru konečnej spotreby domácností a úroveň a štruktúru spotreby vybraných potravín. Čiastkovými cieľmi bolo analyzovať faktory, ktoré na vývoj konečnej spotreby domácností a spotrebu potravín vplývajú. Medzi najdôležitejšie faktory patria predovšetkým príjmy domácností, ich úroveň a vývoj v čase a tiež vývoj a úroveň spotrebiteľských cien. Výdavky na potraviny a nealkoholické nápoje tvoria stále rozhodujúcu časť konečnej spotreby domácností a ich podiel na celkových výdavkoch domácností je v porovnaní s krajinami EÚ stále príliš vysoký. Ďalšími významnými spotrebnými výdavkami sú výdavky na bývanie, vodu, elektrinu, plyn a iné palivá, ostatné čisté výdavky a výdavky na dopravu. Silnú štatistickú závislosť vývoja úrovne výdavkov na potraviny a nealkoholické nápoje od príjmov domácností potvrdila aj regresná a korelačná analýza. Spotrebiteľské ceny potravín sú stále príliš vysoké a v dôsledku toho dochádza k substitúcii produktov a k nesprávnej štruktúre spotreby. Medzi najvýznamnejšie nedostatky v stravovaní patrí predovšetkým vysoký energetický príjem, nadmerný príjem sacharidov, nízky podiel ovocia a zeleniny v spotrebe a nízka spotreba mlieka. Kľúčové slová: konečná spotreba domácností, spotreba potravín, spotrebiteľské ceny, príjmy domácností, hrubý domáci produkt

6 Zusammenfassung Das Hauptziel war es, die Entwicklung und Struktur der Konsumausgaben der privaten Haushalte und das Niveau und die Struktur des Verbrauchs von ausgewählten Lebensmitteln zu untersuchen. Intermediate Ziele waren die Faktoren für die Entwicklung der Konsumausgaben der privaten Haushalte und die Auswirkungen auf den Verzehr von Lebensmitteln zu analysieren. Die wichtigsten Faktoren sind besonders Haushaltseinkommen, Verbraucherpreise, ihr Niveau und ihre Zeitentwicklung. Ausgaben für Nahrungsmittel und alkoholfreie Getränke sind immer noch ein wichtiger Teil der Konsumausgaben der privaten Haushalte und ihren Anteil an den gesamten Ausgaben der privaten Haushalte im Vergleich mit den EU-Ländern ist immer noch zu hoch. Andere wichtige Ausgaben der Verbraucher ist für Wohnung, Wasser, Strom, Gas und andere Brennstoffe, die Netto-Aufwendungen und die Aufwendungen für Transport. Einer starken statistischen Abhängigkeit der Höhe der Ausgaben für Nahrungsmittel und alkoholfreie Getränke von Haushaltseinkommen bestätigt auch Regression und Korrelation Analyse. Die Verbraucherpreise von Nahrungsmitteln sind noch immer zu hoch und somit kommt es zur Produktsubstitution und zur unausgewogen Konsumstruktur. Die wichtigsten Mängel in der Ernährung sind besonders hohe Energieaufnahme, übermäßige Aufnahme von Kohlenhydraten, der niedrige Anteil von Obst und Gemüse im Konsum und das niedrige Verbrauch von Milch. Stichwort: Konsumausgaben der privaten Haushalte, Nahrungsaufnahme, Verbraucherpreise, Haushaltseinkommen, Bruttoinlandsprodukt

7 Zoznam skratiek b. c. bežné ceny CEFTA- Stredoeurópske združenie voľného obchodu CPI Index spotrebiteľských cien ČPP čisté peňažné príjmy EÚ Európska únia FAO Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo HACCP Analýza nebezpečenstiev a kritické kontrolné body HDP hrubý domáci produkt HPP hrubé peňažné príjmy kcal kilokalória kj kilojoul KSD konečná spotreba domácností mil. - milión MP SR Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky romr rovnaké obdobie minulého roka SPP Spoločná poľnohospodárska politika SR Slovenská republika ŠÚSR Štatistický úrad Slovenskej republiky USA Spojené štáty americké VP výdavky na potraviny VÚP Výskumný ústav potravinársky VÚEPP Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva WRI Svetový inštitút prírodných zdrojov - Euro

8 OBSAH ÚVOD VÝVOJ A PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY PRÍJMY A VÝDAJE OBYVATEĽSTVA AGREGÁTNY DOPYT SPOTREBA POTRAVÍN A FAKTORY, KTORÉ JU OVPLYVŇUJÚ POTRAVINOVÁ BEZPEČNOSŤ A POTRAVINOVÁ SEBESTAČNOSŤ VÝŽIVA OBYVATEĽSTVA ÚLOHA POĽNOHOSPODÁRSTVA PRI ZABEZPEČOVANÍ PRODUKCIE POTRAVÍN CENY POTRAVÍN CIEĽ PRÁCE METODIKA PRÁCE VÝSLEDKY PRÁCE A DISKUSIA KONEČNÁ SPOTREBA DOMÁCNOSTÍ AKO NAJVÝZNAMNEJŠIA ZLOŽKA HRUBÉHO DOMÁCEHO PRODUKTU PEŇAŽNÉ PRÍJMY DOMÁCNOSTÍ Hrubé peňažné príjmy Čisté peňažné príjmy Vývoj indexov reálnej a nominálnej mzdy PEŇAŽNÉ VÝDAVKY DOMÁCNOSTÍ Hrubé peňažné výdavky Čisté peňažné výdavky Skúmanie štatistickej závislosti čistých peňažných výdavkov na potraviny a nealkoholické nápoje od čistých peňažných príjmov VÝVOJ CIEN Indexy spotrebiteľských cien Vývoj cien vybraných druhov potravín SPOTREBA VYBRANÝCH DRUHOV POTRAVÍN A JEJ POROVNANIE S ODPORÚČANÝMI DÁVKAMI POTRAVÍN Spotreba mäsa Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov Spotreba tukov Spotreba obilnín Spotreba zeleniny a strukovín Spotreba ovocia Spotreba ďalších potravín ZÁVER POUŽITÁ LITERATÚRA: PRÍLOHY... 81

9 ÚVOD Poľnohospodárstvo patrí k primárnym sektorom národného hospodárstva. Za hlavnú úlohu poľnohospodárstva možno považovať produkčnú funkciu. Pod produkčnou funkciou rozumieme zabezpečenie potrebného množstva potravín a poľnohospodárskych produktov pre výživu obyvateľstva v požadovanom množstve, skladbe a kvalite zodpovedajúcej odporúčaným dávkam potravín a odporúčaným výživovým dávkam. Potravinová bezpečnosť a potravinová sebestačnosť patrí k dôležitým aspektom poľnohospodárskej výroby. Potravinová bezpečnosť je vo všeobecnosti určená prahom potravinovej bezpečnosti. Až 90 % poľnohospodárskych výrobkov a potravín by malo byť zabezpečovaných z domácich zdrojov, aby sa dosiahla požadovaná potravinová bezpečnosť. V neposlednom rade treba zdôrazniť aj význam výživovej dostatočnosti potravín ako dôležitej funkcie poľnohospodárskej výroby, tzn. dostupnosť potravín v potrebnom množstve, skladbe a tiež kvalite. Výživa obyvateľstva je závislá od niekoľkých druhov rastlín a zvierat. Vyše 50 % všetkých potravín je zabezpečovaných cez pestovanie troch druhov obilnín, a to pšenice, kukurice a ryže. Výživa by mala zodpovedať odporúčaným dávkam potravín. Odporúčané dávky potravín predstavujú odborníkmi odporúčané množstvo dávky jednotlivých potravín diferencovane pre jednotlivé skupiny obyvateľstva. Odporúčané výživové látky zas udávajú odporúčané množstvo prijatej dávky jednotlivých výživových zložiek potravy, ako sú bielkoviny, sacharidy, tuky, vitamíny, minerálne látky a pod. Dodržiavanie zásad zdravej výživy a jej osveta má nezastupiteľné miesto pri prevencii a liečbe civilizačných a iných ochorení obyvateľstva. Konečná spotreba domácností predstavuje najvýznamnejšiu zložku hrubého domáceho produktu. Zahŕňa v sebe všetky výdaje domácností na nákup tovarov a služieb za určité obdobie. Najväčší podiel na konečnej spotrebe domácností tvoria spotrebné výdavky na nákup potravín a nealkoholických nápojov. Na vývoj a úroveň výdavkov na potraviny vplýva množstvo faktorov. Za najdôležitejšie možno považovať príjmy domácností a úroveň cien potravín. Rozlišujeme osobný a disponibilný dôchodok. Pre spotrebiteľa je dôležitá výška disponibilného dôchodku, ktorý predstavuje príjmy obyvateľstva znížené o dane, odvody a povinné platby. Tieto príjmy sú priamo použiteľné na nákup statkov a služieb. 8

10 Vývoj a úroveň cien poľnohospodárskych produktov a potravín je tiež v značnej miere determinantom úrovne spotrebných výdavkov domácností. Možno skonštatovať, že ceny potravín na Slovensku sú zo sociálneho hľadiska príliš vysoké. Avšak z ekonomického hľadiska tieto ceny často nepokrývajú ani náklady výrobcov potravín a poľnohospodárskych produktov, nehovoriac o dosahovanom ekonomickom zisku. V porovnaní s vyspelými krajinami Európskej únie sa ceny potravín na Slovensku pohybujú pod priemerom cien Európskej únie. Spotreba potravín je teda významným determinantom životnej úrovne obyvateľstva. Podiel výdavkov na potraviny na celkových výdavkoch obyvateľstva tvorí v súčasnosti na Slovensku necelých 20 %. Oproti Európskej únii, kde tento podiel predstavuje v priemere približne 13 %, sa u nás vydáva na potraviny stále vysoká časť príjmov. Hlavným cieľom mojej práce je zhodnotiť vývoj konečnej spotreby domácností za sledované obdobie, jej úroveň, štruktúru a podiel na hrubom domácom produkte a na základe analyzovania spotreby vybraných druhov potravín zhodnotiť vývoj, úroveň, štruktúru spotreby potravín a faktory, ktoré ju determinujú a zároveň posúdiť, či úroveň a štruktúra spotreby vybraných druhov potravín za sledované obdobie zodpovedá odporúčaných dávkam potravín. Čiastkové ciele majú podmieniť dosiahnutie cieľa hlavného. Medzi čiastkové ciele patrí získanie dostupných teoretických poznatkov o súčasnom stave riešenej problematiky doma i v zahraničí, ďalej analýzu príjmov a spotrebných výdavkov domácností, analýzu cien vybraných druhov potravín a zhodnotenie vývoja úrovne hrubého domáceho produktu. 9

11 1. VÝVOJ A PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY 1.1 Príjmy a výdaje obyvateľstva Podľa Borekovej (2002) pre príjmy domácností je dôležitý osobný dôchodok a disponibilný osobný dôchodok. Pre konečné použitie obyvateľstva slúži disponibilný dôchodok, ktorý predstavuje osobný dôchodok znížený o osobné dane a povinné odvody. Disponibilný dôchodok obyvateľstvo využíva na nákup tovarov a služieb a úspory. Osobný dôchodok je peňažný dôchodok, ktorý dostávajú domácnosti pred zaplatením dane z príjmu. Veľkosť príjmov domácností ovplyvňuje následne aj veľkosť spotreby domácností. Spotrebu ovplyvňujú okrem samostatných dôchodkov aj očakávania príjmov v budúcnosti, zásoby tovarov a bohatstva, dane, hladina cien, veľkosť domácností, veková štruktúra domácností a ďalšie faktory. Vincúr (2000) uvádza, že príjmy obyvateľstva sa skladajú z rozmanitých druhov príjmov a na ich vývoj pôsobia najrôznejšie činitele. Najvýznamnejšie sú však pracovné a sociálne dôchodky obyvateľstva. Vývoj miezd je spravidla ovplyvňovaný kolektívnym vyjednávaním medzi zamestnancami, zamestnávateľmi a vládou. Príliš vysoké mzdy znižujú konkurencieschopnosť a vedú k prepúšťaniu zamestnancov, teda k rastu nezamestnanosti. Vývoj sociálnych dôchodkov ovplyvňujú demografické činitele, systém sociálneho zabezpečenia a prípadná valorizácia dôchodkov v nadväznosti na rast spotrebiteľských cien. Rozhodovanie o výdavkoch domácností môže byť ovplyvnené trhovými nástrojmi ako sú ceny, úrokové miery, poskytované pôžičky a pod. Holúbek Serenčéš (2005) uvádzajú, že niekedy sa zjednodušene predpokladá, že s rastom HDP rastie aj ekonomický blahobyt obyvateľstva, avšak individuálny blahobyt obyvateľstva možno posúdiť pomocou kategórií osobný a disponibilný dôchodok. Osobný dôchodok predstavuje hrubý príjem jednotlivca. To znamená, že obsahuje dôchodky výrobných faktorov, ale aj transferové platby, t. j. všetky dôchodky jednotlivca. Jednotlivca zaujíma veľkosť jeho osobného dôchodku a z toho hľadiska veľkosť HDP nie je pre neho prvoradá. Disponibilný dôchodok predstavuje taký dôchodok, takú sumu peňazí, s ktorou už jednotlivec môže disponovať podľa vlastného rozhodnutia. Disponibilný dôchodok predstavuje takú výšku dôchodku, ktorú majú jednotlivci k dispozícii na spotrebu a úspory. 10

12 Vypočíta sa, keď sa od osobného dôchodku odpočítajú priame dane, ktoré platí jednotlivec. Od výšky disponibilného dôchodku závisí akú jeho časť použije jeho príjemca na nákup spotrebných statkov a akú časť usporí. na: Podľa Gillespieho (2002) sú rozdiely v zárobkoch jednotlivých pracovníkov závislé - schopnostiach a zručnostiach, - nefinančných vlastnostiach práce (určité rizikové povolania), - veku do určitého bodu sa zárobky zvyšujú, potom začnú klesať, - pohlaví a rase, - zemepisnej polohe, - dopyte po pracovných silách. Árendáš (2000) uvádza, že peňažné príjmy a výdavky obyvateľstva je možné sledovať dvoma základnými spôsobmi, a to analýzou národných alebo rodinných účtov. Štatistika rodinných účtov pokrýva rozhodujúcu časť populácie z celkového sociálnoekonomického spektra domácností SR. Uvedená metodika má vysokú vypovedaciu schopnosť o všeobecnej úrovni a štruktúre príjmov a výdavkov obyvateľstva krajiny vo väzbe na tvorbu a použitie dôchodku v ekonomike. Peňažné príjmy a peňažné výdavky definuje Boreková (2003) ako peňažnú bilanciu. V peňažnej bilancii sa na ľavej strane uvádzajú príjmy a na pravej strane peňažné výdavky. Základom je peňažná bilancia hrubých peňažných príjmov a výdavkov obyvateľstva. Bilancia peňažných príjmov a výdajov obyvateľstva má význam z hľadiska rovnováhy vo sfére spotrebných tovarov a služieb pre obyvateľstvo, pretože podstatná časť peňažných príjmov obyvateľstva je určená práve na nákup spotrebných tovarov a služieb. Túto časť nazývame kúpny fond obyvateľstva. Kúpny fond obyvateľstva definuje ako súhrn peňažných príjmov obyvateľstva znížených o netovarové výdavky. S kúpnym fondom obyvateľstva je bezprostredne spojený maloobchodný obrat, ktorý prevyšuje kúpny fond obyvateľstva o nákupy firiem a družstiev v maloobchode. Ďalej uvádza, že v sektore domácností tvoria odmeny zamestnancov 64,1 % prvotných dôchodkov. Z reálnych peňažných príjmov obyvateľstva mzdy predstavujú 44 %. Príjmy zo zamestnania tvoria teda podstatnú zložku dôchodkov domácností. 11

13 Ako uvádza Zoborský (2006) významnú úlohu vo vývoji podielu výdavkov na potraviny zohráva poľnohospodárska výroba. V USA predstavuje podiel poľnohospodárstva na HDP krajiny 1,5 %, v Kanade, Holandsku, Nemecku a Dánsku okolo 2 %, maximálne 3 %. Na Slovensku rovnaký ukazovateľ vychádza na 4,5 %. V porovnaní s vyspelými krajinami vyrábame poľnohospodársku produkciu relatívne draho. Zvyšovanie cien potravín by však v ďalšom období malo byť nižšie ako rast reálnych príjmov, v dôsledku čoho by sa mohol postupne znižovať ich podiel na celkových výdavkoch obyvateľstva. Podiel výdavkov na potraviny je na Slovensku stále výrazne vyšší ako v krajinách EÚ. (Pozn.: v súčasnosti tvorí na Slovensku podiel výdavkov na potraviny necelých 20 %, zatiaľ, čo v EÚ sa tento ukazovateľ pohybuje v priemere okolo 13 %.) V rozvojových krajinách výdavky obyvateľstva často predstavujú % z ich príjmov. Výdavky na potraviny vo vyspelejších krajinách sú podstatne nižšie. Medzi krajiny, u ktorých tento podiel patrí medzi najnižšie, patrí napr. USA, Kanada a Holandsko. Cieľom hospodárskej politiky SR je znížiť podiel výdajov obyvateľstva na potraviny a tak sa postupne priblížiť štruktúre spotreby vyspelých priemyselných krajín. Naplniť túto úlohu však nie je jednoduché. Na vývoj výdavkov na potraviny vplýva mnoho činiteľov, ale rozhodujúce sú ekonomické, tzn. že znižovanie výdavkov na potraviny je podmienené rastom ekonomiky. V jednotlivých domácnostiach možno zaznamenať obrovské rozdiely, čo sa týka podielu výdavkov na potraviny. Prejavujú sa v rodinách robotníkov, zamestnancov, roľníkov, dôchodcov. Čím je nižší príjem, tým je vyšší podiel výdavkov na potraviny. Máme skupiny ľudí, ktoré musia na potraviny vydávať aj viac ako % svojich príjmov. (Zoborský, 2002) Rybár (2003) konštatuje, že SR musela po vstupe do EÚ uviesť do praxe prísne štandardy EÚ týkajúce sa kvality, bezpečnosti a zdravotných štandardov výrobkov, ktoré však v konečnom dôsledku zlepšujú kvalitu poľnohospodárskych výrobkov, čo je pre spotrebiteľov prospešné. Implementácia európskych pravidiel si v tejto oblasti vyžaduje veľké investičné náklady. Skúsenosti z predchádzajúcich rozšírení jasne poukazujú, že platy a príjmy budú rásť rýchlejšie ako ceny agroproduktov a teda nakoniec bežní spotrebitelia zaplatia menšiu časť zo svojich príjmov za kvalitnejšie potraviny. Pri predpokladanom raste miezd v poľnohospodárstve musí nevyhnutne rásť aj kvalita a objem výroby, ak chce Slovensko uspieť na konkurenčnom trhu EÚ. 12

14 Podľa Árendáša (2007) stále platí zákon pruského štatistika E. Engela z polovice 19. storočia. Rodiny s nižšími príjmami vydávajú na stravu väčšiu časť svojho príjmu ako rodiny s vyššími príjmami. Empirické údaje potvrdzujú, že domácnosti s vyššími príjmami majú tendenciu usporiť vyššiu pomernú sumu z príjmov ako domácnosti s nižšími príjmami. Podľa VÚP (2009) podiel výdavkov na potraviny, nápoje a tabak na celkových výdavkoch v roku 2008 poklesol na úroveň 27,2 %. V porovnaní s krajinami EÚ, kde sa na potraviny vydá v priemere 12 % zo svojich spotrebných výdavkov, je táto hodnota na Slovensku stále vysoká. 13

15 1.2 Agregátny dopyt Árendáš (2005) definuje agregátny dopyt ako objem celkových plánovaných výdajov na nákup produktu danej ekonomiky pri určitej cenovej hladine. Agregátny dopyt vyjadruje objem tovarov a služieb, ktoré spotrebitelia, podniky, vláda a cudzinci dobrovoľne spotrebujú v danom období. Meria teda celkové výdavky rozdielnych ekonomických subjektov. Má štyri zložky. Ide o : C - výdaje domácností na nákup spotrebných predmetov krátkodobej a dlhodobej spotreby I - výdaje podnikov na nákup investícií G - vládne nákupy tovarov a služieb X - v otvorenej ekonomike ešte čisté vývozy Árendáš (2000) uvádza, že dopyt a konečná spotreba domácností je výsledným prejavom spotrebiteľského správania. Je vyvolaná výsledkami obyvateľstva na spotrebiteľskom trhu v závislosti od objemu príjmov, ktorými obyvateľstvo disponuje pri vstupe na tento trh. Rozhodovanie domácností závisí tiež od rastu HDP a cenového vývoja, od demografickej štruktúry, kultúrnych vzorcov a stereotypov životného štýlu a iné. Základnou zvláštnosťou dopytu po potravinách, zvlášť v ekonomicky vyspelých krajinách, je nízka cenová a dôchodková pružnosť dopytu v dlhom období a jej silná závislosť na počte obyvateľstva v krajine a na jeho raste. V priemyselne vyspelých krajinách sa vytvárajú podmienky nielen pre vysokú produkčnú schopnosť poľnohospodárstva, ale tiež pre rast dôchodkov obyvateľstva a zamestnanosti v domácnostiach. Sledovanie zmien dopytu po poľnohospodárskych produktoch v krajinách EÚ vypovedá o jeho cenovej nepružnosti. Znamená to, že spotrebiteľ zvyknutý na určitý štandard nie je ochotný redukovať svoje nákupy ani pri zmenách cien potravín. U nás v súvislosti s liberalizáciou cien potravín vznikla úplne iná situácia. Jednou z príčin radikálneho obmedzenia dopytu po potravinách bola pomerne vysoká spotreba potravín v predchádzajúcom období. Príčinou tejto nadmernej spotreby bola politika tzv. lacných potravín. Pre formovanie potravinového trhu po roku 1990 bolo určujúce, že výdavky obyvateľstva na potravinársky tovar rástli rýchlejším tempom ako disponibilné príjmy obyvateľstva. 14

16 1.3 Spotreba potravín a faktory, ktoré ju ovplyvňujú Podľa Bojňanskej a Čuboňa (2001) sú potraviny najbezprostrednejšou potrebou človeka, ktorej uspokojovaním si udržiava dobrý zdravotný stav a pracovnú výkonnosť. Podľa pôvodu ich rozdeľujeme na živočíšne (mlieko, mäso, vajcia), rastlinné (obilniny, strukoviny, zemiaky, ovocie, zelenina a pod. ) a minerálne (kuchynská soľ). Podľa funkcie ich môžeme rozčleniť na stavebné, energetické a ochranné. Podľa Zákona Národnej rady SR z 27. júla 1995 o potravinách (Z. 152/1995 Zb.) s účinnosťou od sú potraviny definované ako látky určené na to, aby ich ľudia používali v nezmenenom, upravenom alebo spracovanom stave, predovšetkým na výživové účely s výnimkou liekov. Potravinami sú podľa tohto zákona aj pochutiny a nápoje. Voda sa považuje za potravinu, ak sa používa ako jej zložka pri výrobe alebo ošetrovaní alebo ak sa uvádza do obehu v spotrebiteľskom balení. Muchová a kol. (1997) Kudláč (2003) tvrdí, že spotreba znamená reálne uspokojovanie našich potrieb. Užívateľ, ktorý statky spotreboval sa nazýva spotrebiteľ. Z hľadiska subjektu rozhodovania o spotrebe a jej realizácii hovoríme o: 1. Osobnej (individuálnej) spotrebe, ktorú si obyvateľstvo uhrádza zo svojich príjmov (miezd, dôchodkov) tým, že nakupuje a spotrebúva materiálne a nemateriálne statky a služby, 2. Verejnej (spoločenskej) spotrebe, ktorá sa spravidla uhrádza zo štátneho rozpočtu a z príspevkov obyvateľstva. Rozborilová (2002) uvádza jednotlivé teórie spotreby: 1. Spotreba z pohľadu J. M. Keynesa J. M. Keynes tvrdil, že spotrebné výdavky závisia od dôchodku, nie od individuálnej ochoty pracovať. Formuloval spotrebnú funkciu, ktorá zachytáva závislosť spotrebných výdavkov od vývoja dôchodku. Predpokladal, že spotrebné výdavky sú funkciou bežného disponibilného dôchodku. Jednoduchá spotrebná funkcia predpokladá spotrebu konštantnej časti dôchodku, pričom platí, že hraničný sklon k spotrebe sa rovná priemernému sklonu k spotrebe. Umožňuje zistiť veľkosť spotrebných výdavkov pri jednotlivých úrovniach dôchodku. Ak 15

17 spotrebné výdavky rastú, ale v menšej miere ako rastie disponibilný dôchodok, klesá hraničný sklon k spotrebe aj priemerný sklon k spotrebe. Táto funkcia má tvar: C= c.y (1) C - spotrebné výdavky c sklon k spotrebe Y disponibilný dôchodok Spotrebná funkcia môže predpokladať aj autonómne spotrebné výdavky a má tvar: C = Ca + c.y (2) Ca autonómne spotrebné výdavky 2. Moderné teórie spotreby: Moderné teórie spotreby vznikli ako reakcia na teóriu spotrebných výdavkov a úspor J. M. Keynesa. Spája ich snaha viazať spotrebu na nejakú podobu dlhodobého dôchodku, resp. bohatstvo. a) Hypotéza relatívneho dôchodku Jamesa S. Duesenberryho Táto teória hovorí, že čím je dôchodok vyšší, tým sa priemerný sklon k spotrebe znižuje a ukazovateľ úspor rastie, to bolo v súlade s Keynesovou teóriou. Avšak podľa neho ak je priemerný sklon k spotrebe a priemerný sklon k úsporám konštantný, aj keď sa dôchodok mení, potom sa rovnajú aj hraničný sklon k spotrebe a priemerný sklon k spotrebe, toto tvrdenie predstavuje opak Keynesovho záveru. Podľa Duesenberryho spotreba jednotlivca nie je iba funkciou bežného dôchodku, ale aj minulých dôchodkov a má tvar: C = C (Y, Y minulé ) (3) b) Teória spotreby Irwinga Fishera Jej podstatou je, že ak individuálne subjekty majú prístup na dokonalý kapitálový trh, potom ich spotreba nezávisí od bežného dôchodku, ale je funkciou bohatstva a úrokovej miery. Za tejto situácie ekonomické subjekty zvažujú, či uprednostnia spotrebu 16

18 v súčasnosti alebo dajú prednosť nižšej spotrebe v súčasnosti so zámerom dosiahnuť vyššiu spotrebu v budúcnosti. c) Teória spotreby založená na hypotéze životného cyklu Táto teória prešla viacerými zmenami počas svojej existencie a podieľali sa na nej viacerí autori F. Modigliani, A. Ando a R. E. Brumberg. Predpokladá konštantnú úroveň spotreby počas celej doby života. Vychádza z predpokladu, že jednotlivci si robia celoživotné plány spotreby a spotreba je teda funkciou celkového bohatstva a nie disponibilného príjmu, ktorého úroveň sa počas celého života mení. Spotrebná funkcia má potom tvar: C = a.w (4) a modelový parameter, ktorý vyjadruje aká časť bohatstva sa vynakladá na spotrebu W bežné bohatstvo d) Teória spotreby založená na hypotéze permanentného dôchodku Autorom tejto teórie je M. Friedman, ktorý považuje bohatstvo a dôchodok za identické pojmy. Vo svojej teórii rozpracoval spotrebnú funkciu I. Fishlera a spotreba je podľa neho funkciou permanentného dôchodku, spotrebná funkcia má potom tvar: C = c.y P (5) Y P permanentný dôchodok e) Teória spotreby a úspor založená na hypotéze racionálnych očakávaní Tvorcami tejto teórie sú T. J. Sargent, R. E. Lucas, R. J. Barro, R. E. Hall, ktorí sa inšpirujú poznatkami I. Fishlera. Predpokladajú, že individuálni spotrebitelia, resp. domácnosti uskutočňujú svoje rozhodnutia na základe racionálnych očakávaní a ich rozhodnutia pripomínajú plán. Podľa nich sú rozhodnutia spotrebiteľov založené na disponibilnom dôchodku, avšak za disponibilný dôchodok nepovažujú len bežný disponibilný dôchodok, ale aj pravdepodobný očakávaný budúci dôchodok, dôchodok z aktív, ako aj vývoj daní. 17

19 f) Teória spotreby J. Tobina Autor predpokladá, že spotreba je funkciou nielen dôchodku, ale aj bežných likvidných aktív a jeho spotrebná funkcia má tvar: C = C(Y, A) (6) A bežné likvidné aktíva g) Neokeynesiovská teória spotreby a úspor Podstatou tejto teórie je, že poníma spotrebu ako funkciu úžitku reprezentatívnej domácnosti, ktorá je pri svojom rozhodovaní o spotrebe a ponuke práce viazaná svojím rozpočtovým obmedzením. Taktiež predpokladá, že domácnosť si formuluje spotrebný plán. Ako uvádza Kováč a i. (2008), koncom 80. a v priebehu 90.-tych rokov spotrebovávalo ľudstvo a to priamo ako potraviny alebo nepriamo ako krmivá, suroviny, zdroje energie a pod. takmer 40 % celoročnej čistej fotosyntetickej produkcie rastlín. Pred nástupom priemyselnej revolúcie spotrebovávalo ľudstvo asi 5 % primárnej produkcie rastlín. Zvyšovanie produkcie ľudstvo zabezpečuje najmä zvyšovaním intenzity poľnohospodárskej produkcie, čo vedie k degradácii pôdy. Ako uvádza Gozora, V Dobiš, J. (1999) poľnohospodárstvo patrí k primárnym sektorom ekonomiky a dopyt po jeho produkcii je v úzkej väzbe na počet obyvateľov. Rast dopytu po potravinách a poľnohospodárskych surovinách síce závisí od vývoja cien a dôchodkov spotrebiteľov, ale aj od miery saturácie zdravotníkmi odporúčanej úrovne výživy. Pri plnej saturácii výživových potrieb bude rásť domáci dopyt len v závislosti od rastu počtu obyvateľov. Ak odhliadneme od možného exportu poľnohospodárskych prebytkov je dopyt po poľnohospodárskych surovinách relatívne stabilný. Árendáš (2000) uvádza, že spotreba potravín v ekonomicky vyspelých krajinách vzrastá, i keď z hľadiska jednotlivých skupín potravín rozdielne, v dôsledku toho dochádza k stále väčšiemu stupňu nasýtenosti potrieb obyvateľstva, čo vedie v relácii k nepotravinárskym tovarom k relatívne rýchlejšiemu poklesu hraničných úžitkov potravín. Ak hraničné úžitky potravín v relácii k nepotravinárskym produktom klesajú, pôsobí to i na pokles relácie cien potravín, k cenám nepotravinárskych tovarov. Pri 18

20 vysokom stupni nasýtenosti potrieb potravinami nedochádza ku zmenám v objeme, ale v štruktúre spotreby potravín. O relatívne nízkej životnej úrovni slovenského obyvateľstva svedčí aj porovnanie pracovného času potrebného na kúpu základných komodít s Poľskom, či Chorvátskom. Podľa výpočtov analytickej skupiny M.E.S.A.10 na ten istý spotrebný kôš musí priemerný Slovák pracovať 196 hodín, Čech 181 hodín, Maďar 158 hodín a Poliak 93 hodín. Ďalším určujúcim faktorom rastu spotreby potravín a tým aj celkového dopytu po nich sa stáva rast počtu obyvateľstva v krajine alebo demografický faktor. Určuje dlhodobo potreby zásobovania obyvateľstva potravinami. Populačný prírastok obyvateľstva býva v priemyselne vyspelých krajinách relatívne nízky, menší než 1 % ročne. Zoborský (2002) uvádza, že človek potrebuje denne približne 2,4 kg potravy, z čoho je asi 0,8 kg v pevnej a 1,6 kg v tekutej forme. Pri priemernej dĺžke života 70 rokov príjme 60 ton potravy. Z toho 30 % tvoria živiny bielkoviny, glycidy, tuky, vitamíny a minerálne látky, 70 % voda a balastné látky, najmä vláknina. Podľa údajov FAO obyvateľ denne prijíma s potravou 2500 kcal (10,4 kj). Podiel živočíšnych a rastlinných produktov na celkovej prijatej potrave je v jednotlivých oblastiach sveta rôzny. Závisí od ekonomickej situácie v krajine. V ekonomicky silných krajinách je príjem potravín spravidla vyšší. Vývoj nominálnej súkromnej spotreby závisí od vývoja disponibilných dôchodkov, sklonu k úsporám a tiež od vývoja spotrebiteľských cien. Ak rastú peňažné príjmy obyvateľstva rýchlejšie ako spotrebiteľské ceny, dochádza k rastu reálnych dôchodkov a reálna súkromná spotreba spravidla tiež rastie. Ak sa zvýši sklon k úsporám, tak relatívne menšia časť dôchodkov bude venovaná na spotrebu. To napr. možno pozorovať v období recesie a rastúcej nezamestnanosti, keď sa zvyšuje neistota z budúceho vývoja a domácnosti viac šetria. Naopak, v čase ekonomického oživenia a rastu, keď rastie zamestnanosť, zvyšujú sa dôchodky domácností a stúpa dôvera v priaznivý vývoj, rastie spotrebiteľský dopyt a tým i výroba. Agregátny dopyt domácností má tak veľký vplyv na priebeh hospodárskeho cyklu. To je dané i veľkým podielom súkromnej spotreby v použití HDP (viac ako 60 % vo vyspelých trhových ekonomikách). Fáza ekonomického oživenia je spravidla sprevádzaná rastom spotrebiteľského dopytu, zatiaľ čo v čase recesie súkromná spotreba klesá. (Vincúr, 2000) 19

21 Gillespie (2002) definuje faktory ovplyvňujúce hraničný sklon k spotrebe: - úroveň príjmu spotrebiteľa so zvyšujúcim sa príjmom majú spotrebitelia väčší sklon k tomu, aby z každej koruny viac ušetrili a menej minuli, - úrokové sadzby vyššie úrokové sadzby môžu zvýšiť ušetrenú čiastku z každej koruny a znížiť hraničný sklon k spotrebe, - očakávanie vyšších cien v budúcnosti môže zvýšiť hraničný sklon k spotrebe v súčasnosti, - miera zdanenia vyššia miera zdanenia bude viesť k nižšiemu podielu spotreby z každej koruny. Podľa Borekovej (2003) existuje vzťah medzi podielom poľnohospodárstva na HDP a podielom potravín obyvateľstva na spotrebe. Čím nižší je podiel poľnohospodárstva na HDP, tým nižší je aj podiel potravín na spotrebe domácností. Ďalej uvádza, že u nás sa spotreba potravín zabezpečuje pomalším rastom než je hodnota úhrnného indexu spotrebiteľských cien potravín, tovarov a služieb, a že vysoký podiel výdavkov na potraviny obmedzuje domácnosti v rozhodovaní o objeme, kvalite a štruktúre spotrebovaných potravín. Kita (2005) definuje spotrebiteľské správanie ako zjavné a pozorovateľné akty, akými sú nákup a spotreba. Považuje ich za dôležité aspekty rozhodovacieho procesu spotrebiteľa. Pojem spotrebiteľského správania však chápe podstatne širšie a rozumie ním mentálne a sociálne procesy, ktoré prebiehajú pred nákupom (uvedomenie si potreby), počas nákupu (nákupné správanie) a po nákupe (hodnotenie užitočnosti, spokojnosť). Schiffman Kanuk (2004) definujú faktory spotrebiteľského rozhodovania ako nasledovné: 1. vonkajšie vplyvy: a) Marketingové úsilie spoločnosti: produkt, propagácia, cena, distribučné kanály. b) Sociokultúrne prostredie: rodina, neformálne zdroje, ďalšie nekomerčné zdroje, spoločenská trieda, subkultúra a kultúra. 2. Pole psychológie: motivácia, vnímanie, učenie, osobnosť, postoje. 3. Skúsenosti. 20

22 Poliačková (2007) rozdeľuje podnety, ktoré ovplyvňujú spotrebiteľské správanie na dve skupiny: 1. skupina: podnety ekonomické, politické, technologické, legislatívne a kultúrne, 2. skupina: podnety marketingového charakteru: produkt, cena, distribúcia a komunikácia. Podľa nej každý spotrebiteľ má svoju profilovú charakteristiku, ktorú ovplyvňuje komplex faktorov, ktoré sú zadelené do štyroch skupín: 1. Kultúrne: kultúra, subkultúra, spoločenská vrstva. 2. Sociálne: referenčné skupiny, rodina, role a statusy. 3. Osobné: životný cyklus rodiny, povolanie, ekonomické podmienky, životný štýl, osobnosť a sebauvedomenie. 4. Psychologické: motivácie, vnímanie, učenie, názory a postoje. 21

23 1.4 Potravinová bezpečnosť a potravinová sebestačnosť V oblasti potravín neexistuje absolútna bezpečnosť prehlasuje riaditeľ odboru v Úrade pre kontrolu potravín a liečiv v Spojených štátoch, J. Hathcock. Mal na mysli vplyv chemických látok na ochranu rastlín, priemyselné hnojivá, látky vo výžive hospodárskych zvierat, veterinárne liečivá a všetko to, čo vplyvom celého okolitého prostredia preniká do potravín a následne do ľudského organizmu. (Číhalík, J. -Hajšlová, J. Penk, J., 1991) Podľa Muchovej a i. (1997) potraviny možno zo zdravotného hľadiska členiť na: Zdravotne neškodné, ktoré možno v odporúčaných množstvách prijímať denne po celý život bez nepriaznivého vplyvu na ľudské zdravie. Zdraviu škodlivé, ktorých zmyslové vlastnosti, chemické zloženie, obsah jedovatých a škodlivých látok, stav mikrobiálnej kontaminácie, skazenosť alebo neznámy pôvod predstavujú možnosť rizika pre zdravie ľudí. Skazené, ktorých zmyslové vlastnosti a vnútorné zloženie sa poškodili alebo zhoršili vplyvom chemických, fyzikálnych, biochemických, biologických faktorov a vzájomným pôsobením zložiek potravín alebo ktoré v dôsledku toho vzbudzujú odpor. Falšované, ktorých vzhľad, chuť, zloženie alebo iné znaky sa zmenili tak, že sa znížila ich hodnota, a ktoré sa spotrebiteľovi ponúkajú ako plnohodnotné pod zvyčajným názvom alebo iným klamlivým spôsobom. Obmedzene požívateľné, ktoré nezodpovedajú určenému použitiu, ale neohrozujú zdravie ľudí a možno ich pri dodržaní určených podmienok použiť na výživu ľudí. Dostatok akostných surovín je podľa Kadleca a i. (2002) základným predpokladom pre výrobu kvalitných potravín. Ďalej uvádza, že cieľom potravinárskeho priemyslu je spracovať poľnohospodársku produkciu do formy vhodnej pre ľudskú spotrebu pri maximálnom využití nutričných zložiek, úlohou poľnohospodárskej produkcie je potom dodávať v dostatočnom množstve suroviny zodpovedajúcej kvality. Nároky na surovinu sa menia podľa nárokov na potraviny. Od prvotnej požiadavky na utíšenie hladu, kedy rozhodujúci bol objem výroby, sa záujem spotrebiteľa presúva na výber potravín podľa nutričnej a senzorickej hodnoty, 22

24 zdravotných účinkov alebo iných špecifických požiadaviek, preto i výber suroviny pre výrobu musí byť sofistikovanejší. Požiadavky na suroviny, zahŕňajúce charakteristiky technologické, hygienické, senzorické a nutričné, sa odvodzujú od požiadaviek na finálny výrobok. Zatiaľ čo technologické požiadavky sú obvykle predmetom dodávateľskoodberateľských zmlúv, hygienické požiadavky sú vo väčšine prípadov záväzne definované legislatívne. Zvláštnu skupinu tvoria suroviny označované ako bioprodukty, t.j. suroviny produkované podľa oficiálne definovaných zásad ekologického poľnohospodárstva. Produkcia zdravotne neškodných potravín je podľa Goliana a i. (2003) neodmysliteľne spojená s preventívnym ochranným systémom HACCP. Jeho podstata je založená na preventívnom prístupe ku každému výrobnému procesu i k výrobku samotnému. Hlavná pozornosť je sústredená predovšetkým na prevenciu mikrobiologických rizík a tým aj na mikrobiologickú neškodnosť potravín. Nátr (2005) vo svojej publikácii uvádza, že v súčasnom období sa viac ako 80 % potravín zabezpečuje pestovaním 11 druhov rastlín. Sú to: kukurica, pšenica, ryža, cukrová trstina, sója, hrach, zemiaky, cukrová repa a bavlník. Z hľadiska nutričnej kvality podľa neho kľúčovú úlohu zohrávajú len tri druhy obilnín. Kováč a i. (2008) tvrdí, že potravinovú bezpečnosť väčšina populácie Slovenska vníma ako verejný statok, za ktorý je zodpovedná vláda, avšak z dlhodobého hľadiska je možné predpokladať zmiernenie týchto preferenčných rozdielov a nárast dopytu po krajinotvornej funkcii poľnohospodárstva a takisto enviromentálnych funkciách a uchovaní biodiverzity, pretože s narastajúcim príjmom obyvateľstva rastie dopyt po týchto nekomoditných výstupoch. Zoborský (2002): Potravinová istota štátu v našich podmienkach predstavuje objem výroby minimálne na úrovni 90 % predpokladanej reálnej spotreby základných komodít domácej poľnohospodárskej produkcie, najmä u potravín dennej spotreby. Prostriedkami potravinovej istoty sú: - sebestačnosť vo výrobe potravín, - dostatočnosť ponuky potravín, - dostupnosť potravín pre spotrebiteľa, - výživová primeranosť. 23

25 Potravinová istota je prostriedkom ochrany voči rizikám, ale úzko súvisí aj s celkovou ekonomikou a obchodnou pozíciou krajiny. Spravidla, čím je zahraničná bilancia krajiny nepriaznivejšia, usiluje sa o vyšší stupeň potravinovej bezpečnosti. Ďalej uvádza, že v súvislosti so zabezpečovaním potravinovej a výživovej politiky sa vyspelé krajiny pridržiavajú troch základných vzájomne prepojených stratégií: - Stratégia potravinovej neškodnosti, zameraná na potrebu prevencie kontaminácie ako chemickej, tak aj biologickej, a to na všetky stupne potravinového reťazca. - Výživová stratégia zameraná na zabezpečenie optimálneho zdravia, najmä u skupín obyvateľstva s nízkymi príjmami a počas kritických životných období, napr. obdobie detstva, tehotenstvo, dojčenie, vyšší vek. - Stratégia udržateľného zásobovania potravinami, čo znamená dostatok kvalitných potravín a zároveň stimuluje vidiecke hospodárstvo a podporuje aspekty udržateľného rozvoja v sociálnej oblasti a životného prostredia. Bielik (1998) definuje potravinovú bezpečnosť a výživovú dostatočnosť nasledovne: Potravinová bezpečnosť štátu je v agrárnej koncepcii určená prahom potravinovej bezpečnosti. Počíta sa pritom s udržovaním zdrojov a výroby minimálne na úrovni 90 % predpokladanej úrovne reálnej spotreby u základných komodít domácej poľnohospodárskej produkcie a u základných potravín. V každodennej ponuke by najmenej 90 % poľnohospodárskych výrobkov a potravín malo pochádzať z tuzemskej produkcie. Predpokladá sa, že 10 % importu poľnohospodárskych a potravinárskych komodít bude slúžiť na spestrenie trhu a vytvorenie ekonomického tlaku na výrobcov. Prípadná produkcia prevyšujúca odporúčanú hranicu 90 % spotreby by mala byť použitá na export. Výživová dostatočnosť znamená prístupnosť potravín pre obyvateľstvo v takom množstve a nutričnej skladbe, aká zodpovedá odporúčaným dávkam potravín. Veľký dôraz sa kladie na kvalitu a zdravotnú nezávadnosť potravín. Horská (2008) charakterizuje súčasný stav kvality a bezpečnosti potravín v Slovenskej republike ako členskej krajine Európskej únie ako štandardný, t. j. primeraný k úrovni súčasného vedeckého poznania a ktorý je plne harmonizovaný so stavom platným kdekoľvek v Európskej únii. 24

26 Z pohľadu zabezpečenia výroby jednotlivých skupín potravinárskych výrobkov konštatuje, že ešte pretrváva stav pred vstupom do EÚ, čo sa prakticky prejavuje viacmenej kompletným sortimentom výroby potravinárskych komodít. V uplynulom období časť potravinárskeho priemyslu majetkovo prešla do vlastníctva medzinárodných spoločností, čím sa tieto subjekty začlenili do globálnych výrobných štruktúr. Blaas (2006) uvádza, že podľa prieskumu VÚEPP CV v roku 2004, pri hodnotení dôležitosti jednotlivých mimoprodukčných funkcií podľa preferencií respondentov bola potravinová bezpečnosť identifikovaná ako najdôležitejší nekomoditný výstup multifunkčného poľnohospodárstva. Čo sa týka spôsobu udržania potravinovej bezpečnosti takmer 52 % respondentov dalo prednosť zabezpečeniu produkcie potravín z domácich zdrojov. 25

27 1.5 Výživa obyvateľstva Podľa Borekovej (2003) je výživa základnou potrebou človeka, patrí k rozhodujúcim zložkám životnej úrovne a je jednou z najvýznamnejších zložiek vonkajšieho prostredia. Výživa je širší pojem ako potrava. Môžeme ju charakterizovať ako činnosť, pri ktorej človek z vonkajšieho prostredia prijíma, spracováva a využíva vhodné látky potrebné na udržanie života, rast, vývin a prestavbu tela. Výživové potreby môžeme charakterizovať ako objektívne merateľné biologické potreby organizmu vyjadrené pomocou odporúčaných výživových dávok. Pod výživovou potrebou človeka rozumieme fyziologicky zdôvodnenú potrebu energie, základných živín, minerálnych látok a vitamínov. Aplikačným vyjadrením výživných, odporúčaných dávok sú odporúčané dávky potravín. Výživné potreby môžeme sledovať ako energetickú potrebu a ako látkovú potrebu živín človeka. Pre zabezpečenie zdravej výživy obyvateľstva je dôležité sledovať spotrebu jednotlivých skupín potravín diferencovane podľa príjmu domácností, pretože priemerná spotreba udaná, či už v hodnotových alebo fyzikálnych jednotkách podáva skreslený pohľad na zabezpečenie výživy obyvateľstva ako celku. Výživová dostatočnosť potravín je podľa Zoborského (2002) vymedzená prístupnosťou potravín, v množstve a nutričnej skladbe zodpovedajúcich zdravému a harmonickému vývinu jedinca, ktorá vychádza z odporúčaných dávok potravín. Naša výživa je závislá na niekoľkých druhoch rastlín a zvierat. Dvadsať druhov rastlín poskytuje až 90 % zo všetkých potravín a len tri (pšenica, kukurica, ryža) viac ako 50 %. Jedlé časti vo veľa prípadoch výnosnejšie a nutrične cennejšie má však vyše tridsať tisíc druhov rastlín, z ktorých počas svojej histórie ľudia potravinovo využívali asi sedem tisíc. Obdobná situácia je aj v oblasti živočíšnej a potravinovej produkcie. Ďalej uvádza, že súčasné výživové trendy obyvateľstva SR vedú k: - znižovaniu spotreby celkových tukov a zlepšeniu štruktúry ich spotreby (presun od živočíšnych k rastlinným tukom), - znižovaniu spotreby celkových bielkovín a zlepšeniu ich štruktúry (vyrovnal sa prívod bielkovín rastlinného a živočíšneho pôvodu). 26

28 Vo výžive obyvateľstva prevládajú negatívne návyky, najmä vysoká konzumácia tukov živočíšneho pôvodu, vyšší je aj príjem rastlinných tukov. Energetický príjem je vyšší asi o 25 % v porovnaní s odporúčanou výživovou dávkou. Odporúčané výživové dávky pre obyvateľstvo platné od r stanovujú množstvo dennej dávky jednotlivých výživových faktorov pre konkrétne fyziologické skupiny obyvateľstva. Odporúčané množstvo bielkovín sa pohybuje od 14g pre deti do 6 mesiacov do 76g pre mužov vo veku od 19 do 34 rokov vykonávajúcich ťažkú prácu. Pri nedostatočnom množstve bielkovín alebo niektorej chýbajúcej aminokyseliny v potrave sa spomaľuje rast, zmenšuje sa telesná hmotnosť, znižuje sa pracovná schopnosť, organizmus sa rýchle unaví a vznikajú poruchy dôležitých funkcií v organizme. (Bojňanská - Čuboň, 2001) Muchová a i. (1997) Základné zdroje výživy ľudí: Všetko, čo slúži výžive ľudí označujeme pojmom potrava. Ľudskou potravou sú požívatiny, čiže súbor všetkých produktov určených pre výživu ľudí, ktoré literatúra z oblasti výživy rozdeľuje na: Potraviny sú hlavným zdrojom výživovo dôležitých látok a hlavným zdrojom energie, t.j. zúčastňujú sa na výživovej a energetickej hodnote potravy. Pochutiny na rozdiel od potravín obsahujú relatívne menej využiteľných látok, sú však charakteristické prítomnosťou zlúčenín, ktoré ovplyvňujú senzorickú hodnotu potravín. Patria sem napr. aromatizujúce látky, koreniny, sladidlá a pod.) Nápoje sú požívatiny, ktoré sú určené na uhasenie smädu a rozdeľujú sa na: Alkoholické nápoje (obsah alkoholu nad 1% - pivo, víno, destiláty) Nealkoholické nápoje: a) nápoje so zastúpením anorganických látok (pitné, minerálne a sódové vody), b) nápoje, ktoré majú čiastočne potravinový charakter (limonády, ovocné a zel. šťavy), c) nápoje s obsahom alkaloidov (čaj, káva, kakao, kola) Habánová (2006) definuje ľudskú výživu ako komplex procesov, ktorými ľudský organizmus prijíma a zužitkúva látky nevyhnutné na úhradu nepretržitého energetického výdaja, na stavbu a obnovu tkanív a na zabezpečovanie jeho fyziologických vlastností. Ďalej uvádza, že na popredných miestach úmrtnosti nielen na Slovensku, ale aj v iných krajinách sa vyskytuje vysoké percento úmrtí na kardiovaskulárne a onkologické ochorenie, diabetes melitus, obezitu a iné chronické ochorenie neinfekčného pôvodu. Práve 27

29 strava a spôsob stravovania patria do skupiny ovplyvniteľných rizikových faktorov, ktoré sa môžu usmerňovať vlastným prístupom. Problém zabezpečenia výživy ľudí, ako píše Kováč a i. (2008) jednoznačne závisí od produkcie kultúrnych rastlín. Po celosvetovom náraste produkcie hlavných druhov (pšenica, kukurica, ryža) dochádza k stagnácii. Vzhľadom na to, že pribúda ročne na planéte asi 70 až 80 miliónov ľudí, tak produkcia na 1 obyvateľa dokonca klesá (Nátr, 2005). Globálny demografický vývoj jednoznačne vyvoláva potrebu zvýšenia produkcie potravín. Od roku 1972 treba nakŕmiť prírastok viac ako 2,3 miliardy ľudí (Obaid, 2003). Zabezpečenie dostatku potravín pre budúce desaťročia si vyžaduje jej 3 až 4-násobné zvýšenie. Podľa Horskej (2008) je stav výživy obyvateľstva SR charakterizovaný nevyváženosťou medzi energetickými a nutričnými požiadavkami jednotlivých sociálnych skupín obyvateľstva. Táto skutočnosť sa v praxi prejavuje zvýšenou telesnou hmotnosťou až obezitou, ktorá zasahuje viac ako 30 % obyvateľstva. V spotrebe prevláda nadmerný príjem tukov na úkor polysacharidov, esenciálnych aminokyselín a ostatných nutričných zložiek. To vedie spolu so životným štýlom k nárastu ochorení kardiovaskulárneho systému, ale i onkologických ochorení postihujúcich predovšetkým zažívací trakt. 28

30 1.6 Úloha poľnohospodárstva pri zabezpečovaní produkcie potravín Zoborský (2002) vidí základný význam poľnohospodárskej výroby v tom, že vyrába potraviny pre výživu obyvateľstva. Pritom plní tzv. produkčnú funkciu. Racionalizácia výroby potravín je strategickou funkciou agrokomplexu. Poľnohospodárska výroba má prebiehať v súlade s ekologickými požiadavkami. Produkčná funkcia komerčného poľnohospodárstva by mala byť postupne transformovaná do polohy tzv. integrovanej poľnohospodárskej výroby, postavenej na báze vedecky zdôvodnenej výživy a integrovanej ochrany rastlín, racionalizácie techniky, vyvážených energomateriálnych tokov a ďalších opatrení s tým, že konvenčný systém poľnohospodárstva by bol doplnený ekologickými systémami hospodárenia. Kadlec a i. (2002) uvádza, že súčasná poľnohospodárska produkcia v celosvetovom meradle je viac ako dostačujúca k nasýteniu šesť miliárd obyvateľov Zeme. Iba samotná produkcia obilnín, ak by bola dobre distribuovaná, môže pokryť energetickú potrebu ľudstva na úrovni kj na osobu a deň. V skutočnosti je asi 830 miliónov ľudí podvýživených. Niekoľko potravinových kríz v prvej polovici minulého storočia viedlo rad štátov (vrátane bývalého Československa) k snahe o zaistenie čiastočnej alebo úplnej potravinovej sebestačnosti. Táto sebestačnosť a relatívna nadprodukcia surovín v niektorých miestach bolo dosiahnutá vďaka zásadným zmenám v poľnohospodárstve, ktoré zavedením mechanizácie, využitím minerálnych hnojív a chemických ochranných prostriedkov významne zvýšilo produkciu väčšiny plodín. Podľa Kováča a i. (2008) sa na produkciu potravín dnes využíva 11 % povrchu pevniny, avšak človek doteraz zničil až 11 % ornej pôdy a až 40 % je degradovaných. V Európe je podiel poľnohospodárskej pôdy ešte vyšší, miestami dosahuje 60 %, na Slovensku takmer 50 %. Svetový inštitút prírodných zdrojov (World Resource Institute WRI) uvádza, že v roku 2025 bude zhruba 3 miliardy ľudí žiť v územiach s nedostatkom poľnohospodárskej pôdy. Rast populácie ďalej zvýši tlak na intenzifikáciu využívania pôdy a ďalších prírodných zdrojov, najmä v poľnohospodárstve a rybárstve. (Kováč a i., 2008) Ako uvádza Gecíková a i. (2008) vo svojej publikácii, poľnohospodárstvo je základná hospodárska činnosť človeka, pričom poľnohospodárska výroba predstavuje vedomé a systematické využívanie prírodných síl a zdrojov, ktoré zhodnocuje biologické 29

31 vlastnosti niektorých rastlín a živočíchov k zabezpečovaniu potravy a ďalších surovín potrebných na uspokojenie základných existenčných potrieb človeka. (Bielik, P. Gozora, V., 1995) Úlohou agroodvetví podľa Borekovej (2006) je vytvoriť takú sústavu hospodárenia so znakmi vývozne dovozných odvetví, ktorá vedľa ostatných funkcií zabezpečí primeranú potravinovú bezpečnosť a bude uspokojovať dopyt po potravinách: v dostatočnom množstve a v čo najlepšej kvalite, čo znamená, že zabezpečí hľadisko štruktúry potravín, t.j. zohľadní požiadavky na racionálnu výživu a racionálne zmeny stravovacích návykov, zabezpečí hľadisko časové, t.j. dostupnosť a stabilitu sortimentu potravín v priebehu roka, hľadisko priestorové, t.j. uspokojí dopyt v sortimente, v primeraných cenových reláciách a jednotlivých regiónoch bez ohľadu na alokáciu výroby týchto komodít, za náklady (ceny), za ktoré je schopný kúpyschopný dopyt absorbovať výrobky, za ceny, ktoré zabezpečia reprodukciu kapitálu, pracovných síl i prostredia výrobcom a a pritom vytvoria zdroje aj na ich rozvoj. Podľa Zoborského (2002) ekonomická a spoločenská priorita poľnohospodárstva vyplýva z jeho nezastupiteľnosti pri obhospodarovaní nášho najväčšieho prírodného bohatstva, ktorým je poľnohospodárska pôda a s ňou súvisiace prírodné prostredie, pri tvorbe a spravovaní kultúrnej poľnohospodárskej krajiny a najmä pri zabezpečovaní výživy obyvateľstva a potravinovej bezpečnosti štátu. Výroba potravín má podľa neho sociálny, ekologický, krajinotvorný a strategicko-politický rozmer. Ďalej uvádza, že Európska únia presadzuje princíp multifunkčnosti poľnohospodárstva, ktoré sa orientuje len na produkciu potravín a efektívnosť ich výroby. Multifunkčnosť je vymedzená tromi základnými činnosťami: 1. produkciou surovín pre priemysel, krmovín a čiastočne aj potravín, 2. zachovaním vidieckeho prostredia a krajiny, 3. rozvojom sociálnej infraštruktúry v sídelnej štruktúre vidieka. V odvetviach zabezpečujúcich výživu sa v posledných rokoch tvorí nová filozofia. Viaceré programy budúceho poľnohospodárstva predpokladajú dokonca väčší rozsah iných činností ako je samotná výroba potravín. 30

32 Uvádzajú sa nasledovné podiely budúceho vyspelého poľnohospodárstva na hrubom domácom produkte: 2 4 % z výroby potravín, 9 % z aktivít pri organizovaní turistiky a voľného času, 13 % z aktivít pri ochrane prírodného a životného prostredia. Podľa svetových prognóz sa bude zvyšovať úloha poľnohospodárstva ako výrobca obnoviteľných zdrojov energie. Tieto môžu nadobudnúť strategický význam aj u nás, pretože sme odkázaní na dovoz energetických surovín. Svetová organizácia pre poľnohospodárstvo a výživu FAO zverejnila správu o výhľade poľnohospodárstva na roky Podľa tejto štúdie sa v roku 2015 predpokladá, že bude ešte okolo 580 mil. ľudí trpieť podvýživou. Očakáva sa, že rast populácie sa čiastočne spomalí, avšak bude narastať počet krajín s vyššou spotrebou potravín. FAO naďalej presadzuje požiadavku, aby zdroje potravín rástli rýchlejšie ako počet obyvateľov. Obilniny zostanú naďalej hlavným zdrojom výživy ľudí a budú saturovať asi polovicu nárokov metabolickej energie a bielkovín vo výžive ľudí. Ročná svetová produkcia obilnín má vzrásť zo súčasných 1,84 mld. ton do roku 2030 takmer o 1 mld. ton. Pritom sa predpokladá, že okolo 56 % nárastu bude určené na potravinárske účely. Produkcia potravín sa musí v najbližších rokoch strojnásobiť. Ako uvádza Stehlo a i. (2003) po vstupe Slovenska do EÚ sa začali uplatňovať na Slovensku jednotné opatrenia a nástroje usmerňovania trhu s poľnohospodárskymi výrobkami a mechanizmy podpory poľnohospodárstva. Ich súhrn tvorí Spoločnú poľnohospodársku politiku Európskej únie. Podľa Rímskej zmluvy, čl. 39., cieľom SPP je: zvyšovať produktivitu poľnohospodárstva jeho racionálnym rozvojom pri zohľadnení optimálneho využitia výrobných činiteľov, zabezpečiť pre poľnohospodárov slušnú životnú úroveň a príjem, stabilizovať agrárne trhy, zabezpečiť dostatok potravín pre spotrebiteľov, zachovať primeranú cenovú úroveň potravín pre spotrebiteľov. 31

33 1.7 Ceny potravín Cenu definuje Kudláč (2003) ako špecifickú formu výmeny tovaru, ktorá sa v trhovom hospodárstve tvorí na trhu, v centrálne riadenej ekonomike je určená štátom. Je to hodnota tovaru a služieb vyjadrená v peniazoch. V trhovej ekonomike sa cena chápe ako peňažná suma dohodnutá medzi predávajúcim a kupujúcim. V tomto prípade cenu zvyšuje vysoký dopyt spotrebiteľov a nízka ponuka výrobcov. V prípade, že je ponuka výrobcov veľká a dopyt spotrebiteľov malý, cena klesá. Na cenu často vplýva aj daňové zaťaženie ako aj zisk, ktorý chce predávajúci dosiahnuť. V centrálne riadenej ekonomike cenu určoval štát tak, aby sa hodnota tovaru rovnala cene tovaru. V trhovej ekonomike sa spravidla nerovná cena hodnote tovaru. Druhy cien v sociálne orientovanej trhovej ekonomike: a) voľné ceny - tvoria sa na základe ponuky a dopytu, b) limitné ceny tvoria sa na základe ponuky a dopytu, ale ich hornú a dolnú hranicu určuje cenový úrad môžu byť: 1. Minimálne určujú spodnú hranicu ceny, robí sa to vtedy, ak je prebytok výrobkov, aby cena neklesla pod výrobné náklady. 2. Maximálne používajú sa pri nedostatku tovarov, aby sa zabránilo predávajúcim prostredníctvom neúmerného zvyšovania cien ochudobňovať spotrebiteľa a získavať nezaslúžené zisky. c) Pevné ceny sú ceny vybraných druhov tovarov, ktorých pevnú výšku môže stanoviť štát, napr. ceny niektorých základných druhov potravín. Zoborský (2006): Ceny rozhodujúcich poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov na Slovensku sa v priemere pohybujú pod úrovňou cien EÚ. V krajinách CEFTA pretrváva tendencia roztvárania cenových nožníc, t. j. rýchlejší rast cien vstupov ako cien poľnohospodárskych výrobkov a dochádza k miernemu nárastu spotrebiteľských cien. Rast cien výrobcov potravín a nápojov na Slovensku zaostáva za rastom cien priemyselných výrobkov, hlavne zásluhou poklesu cien surovín rastlinného, ale aj živočíšneho pôvodu, ktoré sú rozhodujúcimi vstupmi pre výrobcov potravín. To sa následne prejavuje na miernejšom raste spotrebiteľských cien potravín oproti priemernému zvýšeniu celkových spotrebiteľských cien. Tým agropotravinársky sektor, z toho najmä poľnohospodárska prvovýroba, významne zmierňuje infláciu a rast životných nákladov obyvateľov SR. 32

34 Bielik (1998) konštatuje, že na trhoch poľnohospodárskych komodít sa uplatňujú viazané ceny častejšie ako v iných sektoroch národného hospodárstva. Vyplýva to jednak z biologického charakteru poľnohospodárskej výroby a jednak z veľkého vplyvu cien potravín na životný štandard sociálne slabších skupín obyvateľstva. Viazané ceny sa používajú aj s cieľom stabilizovať poľnohospodársku výrobu, vytvoriť poľnohospodárskym podnikom stabilnejšie vonkajšie ekonomické prostredie. Boreková (2003) tvrdí, že podiel výdavkov na potraviny je vysoký a perspektívne by mal klesať. Okrem vývoja HDP a reálnych príjmov je spotreba potravín ovplyvnená aj cenami potravín a tiež aj cenami služieb a priemyselných tovarov a ostatných životných potrieb. V tejto súvislosti sa ceny potravín javia ako neadekvátne a to: z pohľadu sociálneho ceny potravín sú vysoké, z ekonomického hľadiska sú ceny nízke, z hľadiska perspektívy vstupu SR do EÚ sú nízke. Stehlo a i. (2003) uvádza princípy systému cenovej podpory SPP: Základom cenového usmerňovacieho mechanizmu sú tzv. inštitucionálne ceny, to znamená ceny stanovené na základe politických rozhodnutí. Tieto ceny majú charakter indikatívnych cien, ktoré sa nazývajú aj cieľové ceny alebo kriteriálne intervenčné ceny. Cieľovú cenu definuje ako cenu, ktorá sa oficiálne pokladá za optimálnu, ktorú by za svoj produkt mal farmár dostať, vrátane nákladov na dopravu do miesta spotreby. Intervenčné ceny, nazývané aj ako základné alebo referenčné ceny, slúžia ako spúšťač intervenčných nákupov v prípade, že trhové ceny spadnú pod záchrannú sieť, tvorenú týmito kriteriálnymi cenami, ktoré určujú minimálnu úroveň trhových cien. Horská (2008) konštatuje, že rast cien potravín je všeobecným znakom v celom svete a súvisí so zvyšovaním cien základných vstupných surovín používaných vo výrobných procesoch potravinárskeho priemyslu. Hlavné dôvody zvyšovania komoditných cien v EÚ vidí ako: 1. nízke zásoby obilia, 2. štrukturálne zmeny v ponuke a dopyte, 33

35 3. rast dopytu na ázijskom trhu, 4. nárast produkcie biopalív, 5. protekcionalistická obchodná politika, 6. finančné špekulácie, 7. pokles kurzu dolára, 8. rast ceny ropy, 9. nízka produktivita výroby potravín v Afrike a ďalších rozvojových krajinách, 10. klimatické výkyvy najmä v Európe a v Austrálii. Uvedené faktory spôsobujú v dlhodobom horizonte, že sa dopyt zvyšuje a spomaľuje sa reakcia dopytu. Rastúca ceny ropy a na ňu naviazaná ceny plynu automaticky zdražuje spracovanie a prepravu. Zníženie alebo ustálenie cien potravín má rozhodujúci vplyv na zvýšenie množstva dostupných potravín, čomu v súčasnej dobe bráni nízka elasticita ponuky na svetových trhoch. Rastúce ceny potravín po celom svete tlačia na nárast spotrebiteľských cien. Ekonómovia tento trend označujú ako agfláciu (z angl. agriculture a inflácia). Najviac sa prejavuje v menej rozvinutých krajinách, kde výdavky na potraviny tvoria väčšiu časť z celkových výdavkov domácností ako v rozvinutých ekonomikách. 34

36 2. CIEĽ PRÁCE Konečná spotreba domácností predstavuje najvýznamnejšiu zložku hrubého domáceho produktu. Zahŕňa výdavky na výrobky a služby pre priame uspokojovanie individuálnych potrieb, výdavky na bytové služby, materiály a práce spojené s malými opravami bytov a predmetov dlhodobej spotreby, výdavky na nákup predmetov dlhodobej spotreby, ktoré sa nepovažujú za tvorbu hrubého fixného kapitálu, výdavky na priamo merané finančné služby, poplatky domácností za služby poisťovníctva a penzijných fondov, platby domácností za licencie a povolenia, ktoré považujú za nákup služieb a nákup produkcie za ekonomicky nevýznamné ceny. Spotrebné výdavky domácností sú výdavky obyvateľstva na nákup tovarov a služieb za určité obdobie. Závisia predovšetkým od vývoja a úrovne disponibilných dôchodkov jednotlivých skupín obyvateľstva a tiež od vývoja reálnych cien potravín. Najvýznamnejšou zložkou spotrebných výdavkov domácností sú výdavky na potraviny. Spotreba potravín by mala zodpovedať odporúčaným dávkam potravín tak, aby sa predchádzalo vzniku rôznych ochorení v dôsledku nesprávneho zloženia stravy a nesprávnych stravovacích návykov. Hlavný cieľ práce: zhodnotiť vývoj konečnej spotreby domácností za sledované obdobie, jej úroveň, štruktúru a podiel na hrubom domácom produkte a na základe analyzovania spotreby vybraných druhov potravín zhodnotiť vývoj, úroveň, štruktúru spotreby potravín a faktory, ktoré ju determinujú a zároveň posúdiť, či úroveň a štruktúra spotreby vybraných druhov potravín za sledované obdobie zodpovedá odporúčaných dávkam potravín. Čiastkové ciele práce: zostaviť teoretický rámec dostupných poznatkov a názorov jednotlivých autorov o doterajšom vývoji a stave skúmanej problematiky, zhodnotiť vývoj hrubého domáceho produktu, ktorý konečnú spotrebu domácností zahŕňa, 35

37 zhodnotiť vývoj hrubých peňažných príjmov a čistých peňažných príjmov obyvateľstva ako jedného z hlavných faktorov ovplyvňujúceho úroveň spotrebných výdavkov domácností, skúmať vývoj cien potravín ako druhého najdôležitejšieho faktora ovplyvňujúceho spotrebné výdaje domácností na potraviny, analyzovať súvislosť medzi vývojom indexov spotrebiteľských cien a spotrebnými výdajmi domácností, zhodnotiť vývoj a úroveň hrubých peňažných výdavkov a čistých peňažných výdavkov obyvateľstva za sledované obdobie, analyzovať štruktúru a úroveň spotrebných výdavkov domácností a ich podiel na celkových čistých výdavkoch domácností za jednotlivé sledované obdobia, prostredníctvom využitia štatistického nástroja regresnej a korelačnej analýzy skúmať mieru štatistickej závislosti čistých peňažných výdavkov domácností na potraviny od vývoja čistých peňažných príjmov. 36

38 3. METODIKA PRÁCE Konečná spotreba domácností predstavuje spotrebné výdavky všetkých domácností na nákup všetkých tovarov a služieb za určité sledované obdobie, zvyčajne je to rok alebo štvrťrok. Sleduje sa prostredníctvom rodinných účtov. Hlavným zdrojom pri odhadovaní konečnej spotreby domácností sú údaje z maloobchodu, zo štatistiky rodinných účtov a ďalších administratívnych a štatistických zdrojov. Spotrebu potravín možno hodnotiť všeobecne ako vývoj spotrebných výdavkov domácností na potraviny a ich podiel na celkových čistých výdavkoch domácností alebo konkrétne ako analýzu vývoja spotreby jednotlivých druhov potravín. Spotrebu potravín je dôležité posúdiť aj z hľadiska korešpondovania s odporúčanými dávkami potravín. Základné informácie a teoretické poznatky som získala z dostupnej literatúry, ktorú som si naštudovala a z nich som zostavila teoretický základ mojej práce a východiskovú konštrukciu, o ktorú sa v práci opieram. Následne som si stanovila hlavný cieľ práce a jednotlivé čiastkové ciele práce. Predmetom vlastnej práce je analyzovať vývoj a štruktúru konečnej spotreby domácností, zhodnotiť vývoj a úroveň spotreby a následne kvantifikovať faktory, ktoré tieto ukazovatele ovplyvňujú. Tieto ukazovatele a faktory, ktoré ich ovplyvňujú budem hodnotiť prostredníctvom ich vývoja za sledované obdobie rokov (prípadne aj 2009, ak boli dostupné aj novšie údaje, tak som ich do práce zahrnula) a tiež analýzou pomocou matematicko-štatistických metód. Pri skúmaní štatistickej závislosti čistých peňažných výdavkov na potraviny od čistých peňažných príjmov som použila časový rad dlhý 11 hodnôt za roky Na základe poznatkov, ku ktorým som sa dopracovala vo vlastnej práci zostavím zhrnutie práce a záver práce, kde zdôrazním východiskové tendencie skúmaných ukazovateľov, ich príčiny a navrhované riešenia. Spôsoby získavania údajov: zapožičaním si dostupnej literatúry zo Slovenskej poľnohospodárskej knižnice a z Mestskej knižnice v Nitre, naštudovaním si jednotlivých publikácií prezenčne v študovniach knižníc, 37

39 vyhľadávaním bakalárskych, diplomových, dizertačných, vedeckých a iných prác v systéme univerzitnej knižnice a ich následné preštudovanie si, vyhľadávaním údajov a informácií o vývoji a štruktúre skúmaných ukazovateľov na internetových stránkach, konzultáciou so školiteľom. Zdroje údajov: skriptá, učebnice a iné dostupné publikácie domácich a zahraničných autorov, zborníky a odborné časopisy, správy, publikácie a vyhlášky MPSR, bakalárske, diplomové, dizertačné, vedecké a iné práce, internetové web stránky, školiteľ. Použité metódy vyhodnocovania a interpretácie výsledkov: 1. Matematicko-štatistické metódy Rozlišujeme extenzitné veličiny, ktoré charakterizujú extenzitu skúmaného javu, jeho veľkosť, množstvo, obsah a pod. Ak ide o extenzitné rovnorodé veličiny je možné ich zhrňovať pomocou priemerov. Intenzitné veličiny vyjadrujú intenzitu alebo úroveň sledovaného javu. Možno ich vyjadriť ako podiel dvoch extenzitných veličín. a) Index rastu je to pomer dvoch hodnôt toho istého ukazovateľa, ktoré sa líšia len v konkrétnom vymedzení buď času, priestoru alebo vecne. Ostatné vymedzenia musia byť zhodné. Udáva, koľkokrát sa zmenila hodnota ukazovateľa v bežnom období oproti základnému obdobiu. - v absolútnom vyjadrení: (7) - v relatívnom vyjadrení: [%] (8) u1 hodnota ukazovateľa v bežnom období u0 hodnota ukazovateľa v základnom období 38

40 Rozlišujeme: I. bázické indexy kedy sa všetky hodnoty ukazovateľov za jednotlivé bežné obdobia dávajú do pomeru s tou istou hodnotou ukazovateľa určitého základného obdobia II. reťazové indexy hodnota ukazovateľov v bežnom období sa dáva do pomeru vždy s hodnotou toho istého ukazovateľa predchádzajúceho obdobia. Pri analyzovaní nejakého časového úseku sa nám vytvoria reťazové indexy. b) Podiel jedného ukazovateľa na ukazovateli druhom za určité obdobie - v absolútnom vyjadrení: (9) u1 - hodnota ukazovateľa u za obdobie 1 d1 hodnota ukazovateľa d za obdobie 1 - v relatívnom vyjadrení: [%] (10) c) Regresná a korelačná analýza Podstatou regresnej a korelačnej analýzy je skúmanie vzťahov medzi kvantitatívnymi štatistickými znakmi. Jej hlavnou úlohou je nájsť funkčný vzťah, podľa ktorého sa mení závisle premenná so zmenou nezávisle premenných a zároveň merať tesnosť závislostí pomocou korelačného koeficientu. Rozlišujeme: jednoduchú závislosť kedy skúmame vzťah medzi závisle premennou a jednou nezávisle premennou, viacnásobnú závislosť kedy uvažujeme s dvoma alebo viacerými nezávisle premennými. 2. Tabuľkové vyjadrenie Zobrazuje rad údajov v tabuľkovej forme, kde sú údaje usporiadané v časovej a vecnej súvislosti, čiže údaje v tabuľke sú navzájom súvisiace kategórie a sú usporiadané chronologicky. 3. Grafické zobrazenie Zobraziť rad údajov vo forme grafu umožňuje tabuľkový procesor MS Excell, ktorý je súčasťou balíku Windows Office. Je možné v ňom vytvoriť rôzne typy grafov, napr. stĺpcový, čiarový, koláčový a ďalšie. Pomocou zostrojenia grafov si môžeme vytvoriť komplexný pohľad na vývoj určitého ukazovateľa, príp. javu v čase. 39

41 4. VÝSLEDKY PRÁCE A DISKUSIA 4.1 Konečná spotreba domácností ako najvýznamnejšia zložka hrubého domáceho produktu Agregátny dopyt predstavuje objem celkových plánovaných výdajov na nákup produktu danej ekonomiky pri určitej cenovej hladine, vyjadruje teda objem tovarov a služieb, ktoré spotrebitelia, podniky, vláda a cudzinci dobrovoľne spotrebujú v danom období. Meria teda celkové výdavky rozdielnych ekonomických subjektov. Má štyri zložky. Ide o: výdaje domácností na nákup spotrebných predmetov krátkodobej a dlhodobej spotreby, výdaje podnikov na nákup investícií, vládne nákupy tovarov a služieb, v otvorenej ekonomike ešte čisté vývozy. Agregátny dopyt možno kvantifikovať prostredníctvom makroekonomického ukazovateľa hrubý domáci produkt. Najvýznamnejšími zložkami hrubého domáceho produktu sú predovšetkým: Konečná spotreba domácností, ktorá zahŕňa: výrobky a služby používané pre priame uspokojovanie individuálnych potrieb, bytové služby, materiály a práce spojené s malými opravami bytov a predmetov dlhodobej spotreby, predmety dlhodobej spotreby, ktoré sa nepovažujú za tvorbu fixného kapitálu, priamo merané finančné služby, poplatky domácností za služby poisťovníctva a penzijných fondov, platby domácností za licencie a povolenia, ktoré sa považujú za nákup služieb, nákup produkcie za ekonomicky nevýznamné ceny. Konečná spotreba verejnej správy zahŕňa: hodnotu výrobkov a služieb produkovaných verejnou správou, nákupy výrobkov a služieb realizované verejnou správou od trhových výrobcov, ktoré boli spotrebované domácnosťami. 40

42 Tvorba hrubého kapitálu zahŕňa: tvorbu hrubého fixného kapitálu, nadobudnutie znížené o úbytok cenností Vývoz výrobkov a služieb: všetky transakcie s výrobkami a službami (predaj, barterový obchod, dary, granty) smerujúce k nerezidentom. Dovoz výrobkov a služieb: všetky transakcie s výrobkami a službami smerujúce od nerezidentov. Hrubý domáci produkt v b. c. v roku 2004 dosiahol hodnotu ,23 mil., čo predstavuje oproti predošlému roku nárast o 11,2 %. Najväčší podiel na tomto medziročnom náraste mala konečná spotreba domácností, ktorá vzrástla v roku 2004 o 11,9 % a nadobudla hodnotu ,25 mil.. Konečná spotreba verejnej správy sa podieľala na tvorbe hrubého domáceho produktu v roku 2004 hodnotou 8583,55 mil. a dosiahla medziročný nárast o 3,5 %. Tvorba hrubého fixného kapitálu dosiahla v roku 2004 hodnotu ,96 mil. s medziročným nárastom o 7,8 %. Saldo zahraničného obchodu malo na svojom účte ku koncu roka 2004 pasívny zostatok vo výške 1 217,88 mil.. V roku 2005 hrubý domáci produkt zaznamenal mierny pokles tempa rastu z predošlých 11,2 % na 9,2 % a dosiahol hodnotu ,99 mil.. Podobne sa v tomto období spomalil aj rast konečnej spotreby domácností o 2,6 % a tento nárast predstavoval 9,3 % a sumu ,78 mil.. Konečná spotreba verejnej správy v roku 2005 pokračovala v miernom tempe rastu, oproti roku 2004 vzrástla na 9 035,82 mil., čo predstavovalo medziročný nárast o 5,3 %. V roku 2005 sme zaznamenali výrazný nárast tempa rastu hrubého fixného kapitálu o 13 % až na hodnotu 20,8 % medziročne, čo bolo pravdepodobne spôsobené príchodom zahraničných investorov na slovenský trh. V dôsledku tohto nárastu sa hrubý fixný kapitál v roku 2005 dostal až na hodnotu ,46 mil.. Saldo zahraničného obchodu opäť vykazovalo záporný zostatok vo výške 2 261,73 mil.. V roku 2006 hrubý domáci produkt medziročne vzrástol o 11,7 % na ,54 mil.. Konečná spotreba domácností zaznamenala v roku 2006 mierny nárast tempa rastu a podiel na roku 2005 predstavuje

43 %. V nominálnom vyjadrení je to hodnota ,74 mil.. Najväčší podiel na raste hrubého domáceho produktu za toto obdobie mala konečná spotreba verejnej správy,ktorá medziročne vzrástla o 15,2 % a dosiahla hodnotu ,55 mil.. Tento prudký nárast mohol byť spôsobený zvýšenými výdavkami vlády na realizáciu prijatých opatrení a zákonov po vstupe Slovenska do Európskej únie. Tvorba hrubého fixného kapitálu po prudkom náraste v predchádzajúcom období dosiahla hodnotu ,83 mil., čo predstavuje nárast o 11,5 % medziročne. Saldo zahraničného obchodu sa v roku 2006 mierne znížilo oproti roku 2005, avšak stále vykazuje záporný zostatok vo výške 2 178,88 mil.. V roku 2007 sa tempo rastu hrubého domáceho produktu oproti predošlému obdobiu takmer nezmenilo a dosiahlo 111,8 % hodnoty predchádzajúceho obdobia, čo predstavuje ,07 mil.. Najväčší podiel na tomto náraste mala konečná spotreba domácností, ktorá dosiahla ,29 mil. a medziročný nárast o 9,9 % a tiež tvorba hrubého fixného kapitálu, ktorá predstavovala ,46 mil. s medziročným nárastom 10,3 %. Tempo rastu konečnej spotreby verejnej správy výrazne pokleslo až o 13 %, pravdepodobne v dôsledku šetriacich opatrení vlády. Táto hodnota predstavovala v roku ,68 mil. a prírastok oproti predošlému roku vo výške 2,2 %. Tab. 1 - Hrubý domáci produkt podľa zložiek výdavkov v mil. EUR bežných cien, indexy HDP vytvorený a použitý mil. EUR b.c , , , , ,04 indexy v b.c., romr = ,2 109,2 111,7 111,8 109,2 Konečná spotreba domácností mil. EUR b.c , , , , ,90 indexy v b.c., romr = ,9 109, ,9 110,9 Konečná spotreba verej. správy mil. EUR b.c , , , , ,30 indexy v b.c., romr = ,5 105,3 115,2 102,2 109,9 Tvorba hr. fixného kapitálu mil. EUR b.c , , , , ,63 indexy v b.c., romr = ,8 120,8 111,5 110,3 103,8 Saldo zahraničného obchodu mil. EUR b.c , , ,88-644, ,65 indexy v b.c., romr = 100 x x x x X Zdroj: databáza Slovstat 42

44 Saldo zahraničného obchodu v roku 2007 výrazne znížilo svoj deficit na 644,79 mil. z 2 261,73 mil. v roku Rok 2008 priniesol mierny pokles tempa rastu hrubého domáceho produktu. Hrubý domáci produkt dosiahol v tomto období 67 21,04 mil. s medziročným nárastom o 9,2 %. Tento pokles tempa rastu pravdepodobne zapríčinil prudký pokles tempa rastu hrubého fixného kapitálu z 10,3 % v minulom období na 3,8 % v roku Tvorba hrubého fixného kapitálu predstavovala v tomto roku ,73 mil.. Konečná spotreba domácností dosiahla v roku ,9 mil., pričom medziročne vzrástla o 10,9 %. Konečná spotreba verejnej správy po prechodnom znížení tempa rastu opäť zaznamenala nárast tempa rastu a s hodnotou ,3 mil. dosiahla medziročný nárast o 9,9 %. Saldo zahraničného obchodu po poklese deficitu v predošlom období zase zaznamenalo nárast deficitu na 1 512,65 mil.. Konečná spotreba domácností sa podieľa najvýznamnejšie na tvorbe hrubého domáceho produktu. Podiel konečnej spotreby domácností za sledované obdobie rokov vždy presahoval 50 %. V roku 2004 sa konečná spotreba domácností podieľala na tvorbe hrubého domáceho produktu 56,25-timi percentami. V roku 2005 tento podiel vzrástol o niekoľko stotín percenta a tvoril 56,31 %. V roku 2006 mierne poklesol na 55,98 % a v roku 2007 už konečná spotreba domácností tvorila len 55,02 % hrubého domáceho produktu. V nasledujúcom roku 2008 však tento podiel mierne vzrástol na 55,87 %. Súhrnne teda možno konštatovať, že trend vývoja podielu konečnej spotreby domácností na tvorbe hrubého domáceho produktu bol za sledované obdobie klesajúci. Tab. 2 Podiel konečnej spotreby domácností na hrubom domácom produkte v % Podiel KSD na HDP v b. c. 56,25% 56,31% 55,98% 55,02% 55,87% Zdroj: databáza Slovstat Obrázok 1 zobrazuje vývoj krivky hrubého domáceho produktu v bežných cenách a vývoj krivky konečnej spotreby domácností v bežných cenách. Ako vidno z obrázku krivka konečnej spotreby domácností za sledované obdobie rokov kopíruje krivku hrubého domáceho produktu, pričom sa mierne odkláňa, čo značí, že podiel konečnej spotreby domácností na hrubom domácom produkte za sledované obdobie mierne klesá. 43

45 Obrázok 1 Vývoj hrubého domáceho produktu a konečnej spotreby domácností v mil. Eur, Zdroj: databáza Slovstat, vlastné spracovanie Konečná spotreba domácností zahŕňa výdavky na spotrebu nasledovných komodít: potraviny a nealkoholické nápoje, alkoholické nápoje a tabak, odevy a obuv, bývanie, vodu, elektrinu, plyn a iné palivá, ďalej nábytok, bytové zariadenia a bežná údržba domu, zdravotníctvo, doprava, pošta a telekomunikácie, rekreácia a kultúra, vzdelávanie, hotely, kaviarne a reštaurácie, rozličné tovary a služby. Štruktúru konečnej spotreby domácností a vývoj jednotlivých zložiek konečnej spotreby domácností a ich indexy nájdeme v prílohách v Tab. 19. Podiel najvýznamnejších zložiek konečnej spotreby domácností v rokoch zobrazuje Obrázok 2. Ako vidno na obrázku, výdavky na bývanie, vodu, elektrinu, plyn a iné palivá sa podieľali na konečnej spotrebe domácností najväčšou časťou. Za celé sledované obdobie sa tento podiel pohyboval okolo 25 %, pričom mal mierne klesajúcu tendenciu. Druhou najvýznamnejšou zložkou konečnej spotreby domácností sú výdavky na potraviny a nealkoholické nápoje, ktoré sa na konečnej spotrebe domácností podieľali necelými 20-timi % a tiež mali za sledované obdobie klesajúci trend. Treťou významnou zložkou konečnej spotreby domácností sú výdavky na dopravu, ktoré dosahovali za sledované obdobie necelých 9 %. Podrobnejšie sa vývoju konečnej spotreby domácností a jej štruktúre budem venovať v kapitole 4.3 prostredníctvom vývoja a štruktúry čistých peňažných výdavkov. 44

46 Obrázok 2 Podiel vybraných zložiek konečnej spotreby domácností na celkovej konečnej spotrebe domácností v %, Zdroj: databáza Slovstat, vlastné spracovanie 45

47 4.2 Peňažné príjmy domácností Medzi najvýznamnejšie faktory ovplyvňujúce úroveň a štruktúru spotreby patria aj peňažné príjmy domácností. Pričom rozlišujeme hrubé peňažné príjmy a čisté peňažné príjmy. V neposlednom rade je dôležité zohľadniť pri sledovaní vývoja príjmov aj hľadisko inflácie, preto som porovnávala aj vývoj indexov reálnej a nominálnej mzdy Hrubé peňažné príjmy Hrubé peňažné príjmy predstavujú celkovú sumu prijatých peňazí všetkých členov domácností. Patria sem peňažné príjmy z miezd, príjmy od družstiev, peňažné čiastky, ktoré vyčlenila osoba samostatne zárobkovo činná zo svojho podnikateľského príjmu pre potreby domácnosti, sociálne príjmy, peňažné dary, náhrady od poisťovní, výhry v lotérii, pôžičky a pod. vrátane daní z príjmov a povinných príspevkov a odvodov. Obrázok 3 Hrubé peňažné príjmy domácností spolu na osobu a mesiac v EUR za rok, Zdroj: databáza Slovstat, vlastné spracovanie Hrubé peňažné príjmy domácností podľa Tab. 20 v Prílohách v roku 2004 dosiahli hodnotu 272,4 na osobu za rok. Následne sa v roku 2005 zvýšili na hodnotu 284,09 /os./rok, čo predstavovalo nárast oproti predošlému roku o 4,3 %. V roku 2006 tieto príjmy vzrástli až o 15,2 % predošlého obdobia, čo tvorilo sumu 327,25 na osobu a rok. V roku 2007 podiel hrubých peňažných príjmov domácností na predošlom období tvoril 112,1 % a dosahoval hodnotu 366,71 %. V nasledujúcom roku 2008 tieto príjmy opäť vzrástli o 10,3 %, čo predstavovalo hodnotu 404,61 na osobu za rok. Za sledované obdobie hrubé peňažné príjmy za domácnosti spolu rástli, pričom tempo rastu začalo klesať v roku 2007 a klesalo aj v roku

48 Hrubé peňažné príjmy domácností zamestnancov predstavovali v roku ,68 na osobu za rok. V roku 2005 sa táto hodnota zvýšila na 307,93, pričom index rastu bol 3,4% oproti roku Prudší nárast týchto príjmov bol zaznamenaný v roku 2006, kedy medziročný prírastok bol až o 14,3 %, čo predstavovalo hodnotu 351,97 na osobu za rok. V roku 2007 tieto príjmy opäť vzrástli na 392,57, pričom nárast predstavoval 11,5 %. Rok 2008 predstavoval pre domácností zamestnancov nárast ich hrubých peňažných príjmov na 432,94 na osobu a rok s medziročným nárastom rovnako ako u domácností spolu 10,3 %. U domácností samostatne zárobkovo činných osôb hrubé peňažné príjmy za sledované obdobie vzrastali, pričom v roku 2004 nadobudli hodnotu 288,34 na osobu a rok a na konci sledovaného obdobia v roku 2008 to bolo 393,85 na osobu za rok. Medziročný nárast týchto príjmov bol najnižší v roku 2005, a to 3,5 % a najvyšší v roku 2007, kedy dosahoval až 16,5 %. Domácnosti dôchodcov taktiež zaznamenali nárast svojich hrubých peňažných príjmov za sledované obdobie. V roku 2004 dosiahli 248,63 na osobu za rok, pričom za sledované obdobie vzrastali až na hodnotu 348,55 na osobu za rok. Najväčší medziročný nárast predstavoval 10,7 %, a to v roku Hrubé peňažné príjmy domácností ostatných za sledované obdobie vzrastali, od roku 2004 z hodnoty 170,79 na osobu a rok až po rok 2008 na 304,12 na osobu a rok, pričom najväčší prírastok zaznamenali v roku 2006, a to 39,7 % Čisté peňažné príjmy Čisté peňažné príjmy sú vypočítané z hrubých peňažných príjmov odpočítaním dane z príjmov a povinného osobného poistenia (t.j. zákonných platieb zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni). Medzi čisté peňažné príjmy patria: - čisté pracovné príjmy, t. j. príjmy zo zamestnania a príjmy zo súkromného podnikania, ktoré podnikateľ použil len na zabezpečenie domácností, - sociálne príjmy, t. j. dávky dôchodkového zabezpečenia, dávky nemocenského poistenia, štátne sociálne dávky, dávky sociálnej starostlivosti a podpora v nezamestnanosti, - ostatné príjmy, t. j. príjmy z majetku, príjmy od inštitúcií a príjmy od súkromných osôb, vrátane naturálnych príjmov, príjmov z predaja poľnohospodárskych výrobkov, príjmov zo zahraničia a vybraných pôžičiek. 47

49 Obrázok 4 Čisté peňažné príjmy domácností spolu na osobu a mesiac v EUR za rok, Zdroj: databáza Slovstat, vlastné spracovanie Čisté peňažné príjmy domácností spolu počas sledovaného obdobia rokov rástli z 241,62 na osobu a rok v roku 2004 až na 351,76 na osobu a rok v roku Najväčší medziročný prírastok predstavoval 13,9 % v roku Podiel čistých peňažných príjmov z pracovnej činnosti na peňažných príjmoch spolu tvoril v priemere okolo 65 %. Domácnosti zamestnancov dosahovali v roku 2004 čisté peňažné príjmy 251,62 na osobu a rok a vzrastali až na 358,02 na osobu a rok v roku Najväčší medziročný nárast dosiahli v roku 2006 a to o 13,1 %. Čisté peňažné príjmy z pracovnej činnosti tvorili v priemere až necelých 80 % čistých peňažných príjmov spolu. U domácností samostatne zárobkovo činných osôb taktiež narastali čisté peňažné príjmy počas celého sledovaného obdobia, a to z 274,66 na osobu a rok v roku 2004 na 371,57 na osobu a rok v roku Najvýznamnejší prírastok bol 17,4 % v roku Podiel čistých peňažných príjmov na celkových čistých príjmoch predstavoval za celé obdobie vyše 80 %. Domácnosti dôchodcov dosahovali čisté peňažné príjmy v roku ,72 na osobu a rok a do roku 2008 vzrástli až na 336,96 na osobu a rok. Medziročný nárast dosiahol svoje maximum počas obdobia v roku 2007, kedy nadobudol hodnotu 10,5 %. Čisté peňažné príjmy z pracovnej činnosti sa podieľali na čistých peňažných príjmoch spolu približne okolo 15-timi %. Čisté peňažné príjmy domácnosti ostatných zaznamenali takisto nárast počas sledovaného obdobia od roku 2004 zo 160,66 na osobu a rok po rok 2008 na 282,72 na 48

50 osobu a rok, s výnimkou roku 2007, kedy medziročne poklesli o 1,7 %. Najväčší medziročný prírastok bol naopak v predošlom roku 2006, kedy dosiahli až 138,8 % hodnoty roku Podiel čistých peňažných príjmov z pracovnej činnosti na celkových čistých peňažných príjmoch sa pohyboval okolo 35 % Vývoj indexov reálnej a nominálnej mzdy Podľa indexu nominálnej mzdy, ktorý zobrazuje koľko percent hodnoty minulého obdobia predstavuje hodnota bežného obdobia, možno konštatovať, že za sledované obdobie rokov sa tempo rastu priemernej nominálnej mzdy v hospodárstve spomalilo. V roku 2002 nominálna mzda medziročne vzrástla až o 16,79 %. Následne medziročný nárast striedavo rástol a klesal a v roku 2008 dosahovala nominálna mzda 105,45 % hodnoty predošlého roka. Index reálnej mzdy počas analyzovaného obdobia kopíroval krivku indexu nominálnej mzdy. V roku 2002 reálna mzda dosiahla 113,06 % hodnoty roku Najviac sa k sebe priblížili krivky indexov reálnej a nominálnej mzdy v roku 2005, kedy rozdiel medzi nimi tvorilo len 2,81 %, v tomto období bola teda vykazovaná najnižšia inflácia za sledované roky Obrázok 5 Vývoj indexov reálnej a nominálnej mzdy , Zdroj: vlastné spracovanie 49

51 4.3 Peňažné výdavky domácností Hrubé peňažné výdavky Hrubé peňažné výdavky domácností predstavujú všetky peňažné čiastky vynaložené na nákup tovarov a služieb, vrátane poistenia, všetkých platieb a daní z príjmu. Hrubé peňažné výdavky domácností spolu tvorili v roku ,52 na osobu a mesiac. Za analyzované obdobie priebežne vzrastali, ale rôznym tempom. Najvyšší medziročný prírastok bo zaznamenaný v roku 2006, kedy vzrástli až o 16 %. V roku 2008 dosahovali hrubé peňažné výdavky domácností 380,13 na osobu a mesiac, pričom prírastok oproti minulému roku predstavoval 8 %. Domácnosti zamestnancov boli na tom o niečo lepšie, ich hrubé peňažné výdavky sa pohybovali v rozpätí 286,99 na osobu a mesiac v roku 2004 a do roku 2008 nadobudli hodnotu až 404,57 na osobu a mesiac. Najvyšší medziročný prírastok dosahovali hrubé peňažné výdavky domácností zamestnancov v roku 2006 v hodnote 15,7 %. U domácností samostatne zárobkovo činných osôb sa hrubé peňažné výdavky pohybovali od 282,28 na osobu a mesiac v roku 2004 do 357,4 na osobu a mesiac v roku Najvyšší medziročný nárast 29,9 % dosiahli v roku 2007, pričom za sledované obdobie sa tieto výdavky dvakrát znížili, a to v roku 2005 o 0,8 % a v roku 2008 o 5,8 %. Domácnosti dôchodcov vynakladali na tovary a služby v roku ,84 na osobu a mesiac, pričom tieto výdavky za sledované obdobie mali narastajúcu tendenciu, s najvyšším medziročným nárastom o 12,5 % v roku Na konci analyzovaného obdobia dosahovali tieto výdavky 340,18 na osobu a mesiac. Hrubé peňažné výdavky domácností ostatných dosiahli najväčší medziročný nárast v roku 2006 až 33 %-ný. Od roku 2004 sa postupne zvýšili z 178,92 na osobu a mesiac až na 309,71 na osobu a mesiac v roku

52 Obrázok 6 Hrubé peňažné výdavky domácností spolu v EUR na osobu a mesiac, Zdroj: databáza Slovstat, vlastné spracovanie Čisté peňažné výdavky Čisté peňažné výdavky domácností tvoria výdavky na nákup spotrebných tovarov a služieb, čiže spotrebné výdavky a čisté ostatné výdavky, t. j. výdavky na rôzne dane z majetku, poplatky úradom, vybrané pôžičky. Čisté peňažné výdavky domácností spolu sa pohybovali v rozmedzí od 234,75 na osobu a mesiac v roku 2004 až po 327,27 na osobu a mesiac v roku Počas tohto obdobia postupne narastali, pričom najvyšší medziročný nárast o 14,7 % bol v roku U domácností zamestnancov dosiahli čisté peňažné výdavky najväčší podiel predošlého obdobia v roku 2006 až 114,8 %. V roku 2004 tieto výdavky dosiahli hodnotu 240,92 na osobu a mesiac a do roku 2008 vzrástli na 329,65 na osobu a mesiac. Domácnosti samostatne zárobkovo činných osôb vynakladali na nákup tovarov a služieb za sledované obdobie od 268,61 na osobu a mesiac v roku 2004 do 335,13 na osobu a mesiac v roku Medziročne sa tieto výdavky zvýšili najviac v roku 2007 o 14,3 %. Čisté peňažné výdavky domácností dôchodcov zaznamenali najvyšší nárast v roku 2006 o 11,7 %, kedy dôchodcovia vynakladali na nákup tovarov a služieb v priemere 288,4 na osobu a mesiac. Za sledované obdobie tieto výdavky narastali a v roku 2008 tieto dosiahli 328,6 na osobu a mesiac. 51

53 Domácnosti ostatných vykazovali najnižšie čisté peňažné výdavky zo všetkých spoločenských skupín, v roku 2004 to bolo len 168,79 na osobu a mesiac a do roku 2008 postupne narastali na 288,31 na osobu a mesiac v roku 2008, avšak práve v tomto roku najviac vzrástli a dosiahli až 139,3 % hodnoty roku Obrázok 7 Čisté peňažné výdavky domácností spolu v EUR na osobu a mesiac, Zdroj: databáza Slovstat, vlastné spracovanie Základná štruktúra čistých peňažných výdavkov súkromných domácností podľa účelu použitia Obrázok 8 zobrazuje štruktúru čistých peňažných výdavkov domácností spolu a percentuálny priemerný podiel jednotlivých zložiek čistých peňažných výdavkov na čistých peňažných výdavkoch spolu za obdobie rokov Najvýznamnejšie zastúpenie spomedzi čistých peňažných výdavkov mali výdavky na nákup potravín a nealkoholických nápojov, ktoré tvorili v priemere až 23,06 % celkových čistých peňažných výdavkov. Druhé najvýznamnejšie miesto mali výdavky na bývanie, vodu, elektrinu, plyn a iné palivá s 20,96 %-tami v priemere. Za nimi nasledujú ostatné čisté výdavky s 9-timi %-tami, výdavky na dopravu so 7,9 %-tami a výdavky na nákup rozličných tovarov a služieb so 7,5 %-tami. Ostatné čisté peňažné výdavky sa podielali na čistých peňažných výdavkoch spolu menej ako 7 %-tami. 52

54 Obrázok 8 Podiel jednotlivých čistých peňažných výdavkov na čistých peňažných výdavkoch spolu v priemere za roky , Zdroj: databáza Slovstat, vlastné spracovanie Výdavky na potraviny a nealkoholické nápoje Výdavky na potraviny a nealkoholické nápoje zahŕňajú všetky výdavky spojené s nákupom potravín a nealkoholických nápojov v obchodnej sieti. Tieto výdavky tvoria najvýznamnejšiu časť spotrebných výdavkov domácností. Za sledované obdobie majú tieto výdavky vzrastajúci trend, v roku 2008 dosiahli hodnotu 71,5 na osobu a mesiac, ale ich podiel na celkových čistých peňažných výdavkoch domácností postupne klesá, čo je pozitívny jav. Domácnosti teda väčšiu časť svojich čistých peňažných príjmov vynaložia na nákup iných statkov a služieb. Pokles výdavkov na potraviny indikuje rast životnej úrovne na Slovensku. V roku 2008 tento podiel predstavoval 21,8 %. 53

55 Tabuľka 3 Výdavky na potraviny a nealkoholické nápoje v EUR na osobu a mesiac Potraviny a nealkoholické nápoje v EUR/os./mes. 57,96 59,25 63,24 67,32 71,5 Zdroj: databáza Slovstat, vlastné spracovanie Výdavky na alkoholické nápoje a tabak Výdavky na alkoholické nápoje a tabak zahŕňajú výdavky na alkoholické nápoje, tabak a výrobky z tabaku. Na alkoholické nápoje a tabakové výrobky vynaložila priemerná domácnosť zhruba 2,5 % z celkových čistých peňažných výdavkov v roku Tento podiel má klesajúcu tendenciu od roku 2004, kedy predstavoval 3 %. Nominálne však tieto výdavky rástli a od roku 2004, kedy dosiahli 7,04 na osobu za mesiac vzrástli na 8,29 na osobu a mesiac. Domácnosti teda vynakladajú väčšiu časť svojich celkových výdavkov na nákup alkoholu a tabaku. Tabuľka 4 Výdavky na alkoholické nápoje a tabak v EUR na osobu a mesiac Alkoholické nápoje a tabak EUR/osoba/mesiac 7,04 6,77 7,39 8,08 8,29 Zdroj: databáza Slovstat, vlastné spracovanie Výdavky na odievanie a obuv Výdavky na odievanie a obuv zahŕňajú v sebe nákup textilného tovaru, obuvi a textilnej galantérie (tvrdá galantéria je súčasťou výdavkov za osobné predmety), vrátane ich zhotovenia a opráv. Tieto výdavky zaznamenali výrazný nárast v priebehu sledovaného obdobia z 12,65 na osobu a mesiac v roku 2004 na 18,86 na osobu a mesiac v roku Podiel týchto výdavkov na celkových čistých peňažných výdavkov však vzrástol len mierne z 5,4 % v roku 2004 na 5,8 % v roku Znamená to, že domácnosti vynakladajú viac peňažných prostriedkov na nákup oblečenia a obuvi. Tabuľka 5 Výdavky na odievanie a obuv v EUR na osobu a mesiac Odievanie a obuv v EUR/osoba/mesiac 12,65 13,44 14,89 16,94 18,86 Zdroj: databáza Slovstat, vlastné spracovanie 54

56 Výdavky na bývanie, vodu, elektrinu, plyn a iné palivá Výdavky na bývanie, vodu, elektrinu, plyn a iné palivá zahŕňajú výdavky za nájomné v bytoch, úhrady za užívanie družstevného bytu, výdavky za nákup tovarov a služieb pre menšiu stavebnú a bytovú údržbu (do výšky 30 tis. Sk), platby za elektrinu, plyn, teplú vodu a teplo, nákup palív, vodné, stočné a výdavky za ostatné služby vzťahujúce sa na bývanie. Tieto výdavky predstavujú druhú najvýznamnejšiu zložku čistých peňažných výdavkov domácností. Nominálne tieto výdavky narastali z 52,58 na osobu a mesiac v roku 2004 na 65,29 na osobu a mesiac v roku 2008, ich podiel na čistých peňažných výdavkoch však poklesol za sledované obdobie o 2,5 %. Tabuľka 6 Výdavky na bývanie, vodu, elektrinu, plyn a iné palivá v EUR na osobu a mesiac Bývanie, voda, elektrina, plyn a palivá v EUR/os./mes. 52,58 51, ,37 65,29 Zdroj: databáza Slovstat, vlastné spracovanie Výdavky na nábytok, bytové vybavenie a bežnú údržbu domu Výdavky na nábytok, bytové vybavenie a bežnú údržbu domu predstavujú výdavky za nákup nábytku, bytového zariadenia a doplnkov, podlahových krytín, bytového a stolového textilu, domáceho riadu a príborov, potrieb pre domácnosť investičného charakteru, rôznych prístrojov a kuchynských potrieb, výdavky za zhotovenie týchto tovarov a ich opravy, vr. výdavkov za hospodárske, záhradnícke, remeselnícke stroje a zariadenia, tovary a služby pre čistenie a upratovanie, a i. Tieto výdavky sa od roku 2004, kedy dosiahli 9,76 na osobu a mesiac, postupne zvyšovali a v roku 2008 domácnosti vynaložili 15,54 na nákup nábytku, bytové vybavenie a údržbu domu na osobu a mesiac. Podiel týchto výdavkov na celkových čistých peňažných výdavkoch mierne vzrástlo z 4,2 % v roku 2004 na 4,7 % v roku Tabuľka 7 Výdavky na nábytok, bytové vybavenie a bežnú údržbu domu v EUR na osobu a mesiac Nábytok, bytové vybavenie a bežná údržba bytu 9,76 10,06 11,85 14,62 15,54 Zdroj: databáza Slovstat, vlastné spracovanie 55

57 Výdavky na zdravotníctvo Výdavky na zdravotníctvo zahŕňajú výdavky za farmaceutické preparáty a výrobky, zdravotnícky tovar, za služby poskytované zdravotníckym personálom v nemocniciach a mimo nich, vrátane služieb rôznych terapeutov. V roku 2004 vynakladali domácnosti na nákup liekov, vitamínových doplnkov a preparátov a liečbu približne 6,01 na osobu za mesiac. Postupne tieto výdavky vzrástli do roku 2008 na 8,66 na osobu za mesiac, ich podiel na celkových čistých peňažných výdavkoch sa však za sledované obdobie pohyboval stále okolo 2,6 %. Tabuľka 8 Výdavky na zdravotníctvo v EUR na osobu a mesiac Zdravotníctvo/EUR/osoba/mesiac 6,01 6,71 7,19 7,43 8,66 Zdroj: databáza Slovstat, vlastné spracovanie Výdavky na dopravu Výdavky na dopravu zahŕňajú výdavky za nákup dopravných prostriedkov, pohonných hmôt a mazív, výdavky spojené s ich prevádzkou a údržbou, vrátane služieb autoškôl, výdavky za dopravné služby (vlaky, autobusy, lietadlá, lode). Výdavky na dopravu tvoria s 7,8 %-ným podielom v roku 2008 štvrtú najvýznamnejšiu zložku čistých peňažných výdavkov domácností. Tento podiel vzrástol od roku 2004 o 0,8 %. Domácnosti vynakladali v roku ,36 na dopravu na osobu za mesiac. Do roku 2008 sa táto suma zvýšila na 25,46 na osobu za mesiac. Tabuľka 9 Výdavky na dopravu v EUR na osobu a mesiac Doprava/EUR/osoba/mesiac 16,36 20,08 22,13 26,11 25,46 Zdroj: databáza Slovstat, vlastné spracovanie Výdavky na poštu a telekomunikácie Výdavky na poštu a telekomunikácie zahŕňajú výdavky za poštové služby, za nákup telefónnych a faxových prístrojov a za telefónne a faxové služby. V súvislosti s rastúcim trendom používania mobilných telefónov a s rastúcim počtom operátorov na našom trhu sa rýchlejšie zvyšovali aj výdavky na poštu a telekomunikácie, ktoré vzrástli od roku 2004 o vyše polovicu a v roku 2008 tvorili 16,35 na osobu za mesiac s 5 %-ným podielom na celkových čistých peňažných výdavkoch domácností. 56

58 Tabuľka 10 Výdavky na poštu a telekomunikácie v EUR na osobu a mesiac Pošty a telekomunikácie v EUR/osoba/mesiac 9,56 10,29 13,57 14,94 16,35 Zdroj: databáza Slovstat, vlastné spracovanie Výdavky na rekreáciu a kultúru Výdavky na rekreáciu a kultúru zahŕňajú výdavky za tovary a služby spojené s individuálnou a organizovanou rekreáciou a iným využívaním voľného času, vrátane výdavkov za knihy, noviny, tlačiarenský a papiernický tovar a kresliace potreby. Tieto výdavky za sledované obdobie postupne vzrastali z 14,61 na osobu za mesiac v roku 2004 na 22,91 na osobu za mesiac a podiel týchto výdavkov na celkových čistých peňažných výdavkoch tiež mierne vzrástol z 6,2 % v roku 2004 na 7 % v roku Túto vzrastajúcu tendenciu možno pripísať tomu, že obyvatelia vynakladajú menšiu časť svojich výdavkov na základné a nevyhnutné tovary a služby a tým pádom môžu väčšiu časť svojich výdavkov prerozdeliť medzi tovary a služby pre oddych a záľuby. Tabuľka 11 Výdavky na rekreáciu a kultúru Rekreácia a kultúra v EUR/osoba/mesiac 14,61 14,51 17,85 20,15 22,91 Zdroj: databáza Slovstat, vlastné spracovanie Výdavky na vzdelávanie Výdavky na vzdelávanie zahŕňajú výdavky za predškolské, základné, stredoškolské, vyššie, vysokoškolské a iné vzdelanie, vrátane rôznych kurzov. Tieto výdavky predstavujú najmenšiu časť čistých peňažných výdavkov domácností. Za sledované obdobie sa ich podiel pohybuje na zhruba na tej istej úrovni 0,7 %. V roku 2004 vynakladali domácnosti na vzdelanie 1,53 na osobu za mesiac a do roku 2008 narástli tieto výdavky na 2,21 na osobu za mesiac. Tabuľka 12 Výdavky na vzdelávanie v EUR na osobu a mesiac Vzdelávanie v EUR/osoba/mesiac 1,53 1,86 1,88 2,17 2,21 Zdroj: databáza Slovstat, vlastné spracovanie 57

59 Výdavky na hotely, kaviarne a reštaurácie Výdavky na hotely, kaviarne a reštaurácie predstavujú výdavky vo verejnom stravovaní (vrátane školského a závodného stravovania) a výdavky za ubytovacie služby (mimo rekreácie). Podiel týchto výdavkov na čistých peňažných výdavkoch za sledované obdobie vzrástol o 1 % od roku 2004 do roku 2008, kedy predstavovali 5,1%-ný podiel. Domácnosti vynakladajú stále viac na hotely, reštaurácie a kaviarne, zatiaľ čo v roku 2004 predstavovali 9,53 na osobu za mesiac, do roku 2008 vzrástli o vyše polovicu až na 16,62 na osobu za mesiac. Tabuľka 13 Výdavky na hotely, kaviarne a reštaurácie v EUR na osobu a mesiac Hotely, kaviarne a reštaurácie v EUR/osoba/mes. 9,53 10, ,36 16,62 Zdroj: databáza Slovstat, vlastné spracovanie Výdavky na rozličné tovary a služby Výdavky na rozličné tovary a služby zahŕňajú výdavky za tovary a služby pre osobnú starostlivosť, výdavky za osobné predmety, výdavky za sociálne a finančné služby, výdavky za dobrovoľné poistenie a výdavky za iné služby spojené so spotrebou v domácnosti. Tieto výdavky za sledované obdobie vzrástli len mierne z 18,36 na osobu za mesiac v roku 2004 na 21,49 na osobu za mesiac v roku 2008 s 6,6 %-ným podielom na čistých peňažných výdavkoch. Tabuľka 14 Výdavky na rozličné tovary a služby v EUR na osobu a mesiac Rozličné tovary a služby v EUR/osobu/mesiac 18,36 20,41 21,1 22,34 21,49 Zdroj: databáza Slovstat, vlastné spracovanie Ostatné čisté výdavky Ostatné čisté výdavky sú získané z ostatných hrubých výdavkov odpočítaním dane z príjmov a povinného osobného poistenia. Ostatné hrubé výdavky obsahujú rôzne platby nespotrebného charakteru, ako dane z príjmov, majetku, povinné osobné poistenie, peňažné dary mimo domácnosť, splátky pôžičiek, veľké výdavky na opravy bytu, domu, nákup akcií a obligácií, vrátane výdavkov na hospodárenie domácnosti (úžitkové zvieratá, hospodársky pozemok), ak sú hradené z hotovostných peňažných prostriedkov domácnosti. Tieto výdavky tvoria tretiu 58

60 najvýznamnejšiu zložku čistých peňažných výdavkov, čo sa týka podielu na nich. Tento podiel predstavoval v roku % a v priebehu sledovaného obdobia mierne narastal až v roku 2008 dosiahol 10,4 %-ný podiel. Nominálne tieto výdavky prudko vzrástli od roku 2004, kedy dosahovali 18,79 na osobu za mesiac. V roku 2008 predstavovali až 34,08 na osobu za mesiac. Tabuľka 15 Ostatné čisté výdavky v EUR na osobu a mesiac Ostatné čisté výdavky v EUR/osoba/mesiac 18,79 19,32 25,53 29,33 34,08 Zdroj: databáza Slovstat, vlastné spracovanie Vývoj štruktúry čistých peňažných výdavkov za roky Obrázok 9 Štruktúra čistých peňažných výdavkov domácností, Zdroj: databáza Slovstat, vlastné spracovanie 59

61 4.3.3 Skúmanie štatistickej závislosti čistých peňažných výdavkov na potraviny a nealkoholické nápoje od čistých peňažných príjmov Tabuľka 16 Čisté peňažné príjmy a výdavky na potraviny Rok ČPP 1986, , , , , , , , , , ,12 VP 570,04 575,72 589,42 608,58 622,72 645,26 695, ,88 807, Zdroj: databáza Slovstat, vlastné spracovanie Na vysvetlenie štatistickej závislosti medzi čistými peňažnými príjmami a čistými výdavkami na potraviny som použila regresnú a korelačnú analýzu. Vytvorila som súbor dvoch časových radov s dĺžkou 11 hodnôt za obdobie rokov Výsledkom regresnej analýzy je rovnica: y = závisle premenná, v našom prípade VP x = nezávisle premenná, teda ČPP (11) Interpretácia koeficientov regresnej rovnice: Ak by čisté peňažné príjmy nadobudli nulovú hodnotu, výdavky na potraviny by dosahovali napriek tomu hodnotu 280,9 na osobu za rok. Zvýšenie čistých peňažných príjmov o 1000 na osobu za rok počas sledovaného obdobia viedlo k zvýšeniu výdavkov na potraviny a nealkoholické nápoje o 137 na osobu za rok. Z ďalších ukazovateľov modelu možno skonštatovať, že ide o silnú štatistickú závislosť medzi týmito dvoma veličinami 98,6 %,nakoľko korelačný koeficient nadobudol hodnotu 0,986. Determinačný koeficient hovorí o tom, že variabilita tohto modelu je vysvetlená zvolenou lineárnou funkciou na 97,3 %. Ostatná variabilita, čiže len 2,7 %, nie je modelom vysvetlená. Hodnoty P, ktoré sú menšie ako 0,05 hovoria o tom, že lokujúca konštanta aj regresný koeficient sú významné. Prognóza vývoja čistých peňažných výdavkov na potraviny a nealk. nápoje na roky Ako vidno z Tabuľky 17, výdavky na potraviny a nealkoholické nápoje by mali podľa prognózy neustále narastať. Prognóza na rok 2009 je 849,09 na osobu za rok 60

62 pripadajúcich na potraviny a nealkoholické nápoje. Vzrastajúcim trendom by sa mali vyvinúť v priebehu prognózovaného obdobia až na 964,05 na osobu za rok v roku Tabuľka 17 Prognóza vývoja výdavkov na potraviny Roky VP v na osobu za rok 849,09 877,83 906,57 935,31 964,05 Zdroj: vlastné spracovanie Obrázok 10 Vývoj výdavkov na potraviny a nealkoholické nápoje za roky a prognóza vývoja na roky , Zdroj: databáza Slovstat, vlastné spracovanie 61

63 4.4 Vývoj cien Indexy spotrebiteľských cien Index spotrebiteľských cien je ukazovateľom zmeny cenovej úrovne spotrebiteľského koša tovarov a služieb nakupovaných domácnosťami. Je najčastejšie používaný nástroj merania inflácie a býva často ovplyvňovaný silnými výkyvmi cien potravín a energie. Súhrnný index spotrebiteľských cien v roku 2004 dosiahol hodnotu 107,5 % predošlého roku. V roku 2005 hodnota spotrebného koša tovarov a služieb výraznejšie poklesla na 102,7 % predchádzajúceho obdobia. V nasledujúcich rokoch kolísavo stúpal a klesal a pohyboval sa v rozmedzí od 101,6 do 104,6 % predchádzajúceho obdobia ako vidno z obrázku 11. Index cien potravín a nealk. nápojov dosiahol v roku ,8 % hodnoty spotrebného koša v predošlom roku. Na obrázku 11 vidieť, že krivka indexu cien potravín a nealk. nápojov kopíruje krivku CPI indexu až do roku 2006, kedy tieto krivky nabrali dramaticky odlišný smer vývoja. Index cien potravín a nealkoholických nápojov aj naďalej narastal až do roku 2008, kedy dosiahol svoje maximum za sledované obdobie a to 107,7 % hodnoty roku

64 Obrázok 11 Vývoj CPI a indexu spotrebiteľských cien potravín a nealkoholických nápojov, Zdroj: databáza Slovstat, vlastné spracovanie V roku 2009 tento index prudko poklesol a predstavoval hodnotu 101,6 % hodnoty spotrebného koša za minulé obdobie. Tento prudký pokles možno pripísať poklesu tempa rastu cien potravín a zmenám v štruktúre dopytu v dôsledku zmien spotrebiteľského správania ako prejavu prepuknutej globálnej ekonomickej krízy Vývoj cien vybraných druhov potravín Ceny potravín sú ďalším významným faktorom determinujúcim úroveň a štruktúru spotreby potravín. Vývoj vybraných cien potravín za obdobie zobrazuje Tabuľka 18. Ceny za 1kg pšeničnej polohrubej výberovej múky, za 1ks 40 gramového rožku bieleho obyčajného, za 1 kg kurčaťa pitvaného, za 1 liter mlieka, 1 kus vajca slepačieho čerstvého, za 125 g čerstvého masla a za 1 kg zemiakov konzumných za sledované obdobie kolísali alebo len mierne kolísali okolo svojej hodnoty a za sledované obdobie sa ich úroveň takmer nezmenila. Tabuľka 18 - Priemerné spotrebiteľské ceny vybraných potravín v EUR MJ Ryža lúpaná 1 kg 0,95 1,02 1,03 1,16 1,33 1,56 Pšeničná múka polohrubá výber 1 kg 0,4 0,31 0,3 0,38 0,5 0,38 Chlieb tmavý 1 kg 0,9 0,9 0,94 1,03 1,23 1,25 Rožok biely obyčajný 40 g 0,06 0,04 0,04 0,05 0,06 0,06 Cestoviny vaječné 500 g 0,82 0,83 0,83 0,88 1 1,03 Hovädzie mäso zadné bez kosti 1 kg 6,35 6,73 6,94 7,02 7,18 7,27 Bravčové stehno bez kosti 1 kg 5,27 5,24 5,17 4,82 4,95 4,4 Kurča pitvané 1 kg 2,35 2,35 2,17 2,33 2,51 2,29 Pasterizované polotučné mlieko 1 l 0,65 0,66 0,64 0,66 0,73 0,6 Syr Eidamská tehla 1 kg 5,73 5,61 5,46 5,84 6,3 4,94 Vajcia slepačie čerstvé 1 kus 0,12 0,09 0,1 0,11 0,12 0,12 Čerstvé maslo 125 g 0,71 0,76 0,76 0,81 0,87 0,75 Masť škvarená bravčová 1 kg 2,05 2,24 2,19 2,1 2,12 2,23 Zemiaky konzumné 1 kg 0,45 0,31 0,5 0,57 0,42 0,43 Cukor kryštálový 1 kg 1,11 1,1 1,08 1,07 0,96 0,87 Zdroj: databáza Slovstat, vlastné spracovanie 63

65 Mierne vzrástli za toto obdobie ceny za 500 g cestovín vaječných, za 1 kg chleba tmavého, takisto bol len mierny nárast zaznamenaný u cien hovädzieho mäsa zadného bez kosti za 1 kg a ceny za 1 kg masti škvarenej bravčovej. Tento nárast sa pohyboval v rozmedzí %. Naproti tomu výrazne až o vyše 50 % vzrástla cena za 1 kg ryže lúpanej. Z vybraných cien potravín bol zaznamenaný pokles len u ceny za 1 kg bravčového stehna bez kosti, za 1 kg syru Eidamská tehla a za 1 kg cukru kryštálového. Tieto ceny poklesli len mierne v priemere o %. 4.5 Spotreba vybraných druhov potravín a jej porovnanie s odporúčanými dávkami potravín Spotreba mäsa Mäso je považované za významnú zložku našej dennej stravy. Patrí medzi najvyhľadávanejšie potraviny. Obsahuje predovšetkým plnohodnotné bielkoviny, vitamíny skupiny B, minerálne prvky železo a fosfor. Spotreba mäsa je v súčasnosti determinovaná nielen cenou jednotlivých druhov mäsa, ale rozhodnutie spotrebiteľa v neposlednom rade ovplyvňuje i výživová hodnota mäsa, obsah tukov, prípadne ekologický pôvod mäsa. Ako zobrazuje Obrázok 12 spotreba mäsa spolu sa za sledované obdobie sa pohybuje okolo 60 kg na obyvateľa za rok. Úroveň spotreby podľa odporúčaných dávok nachádzala v pásme racionálnej spotreby. Z hľadiska štruktúry spotreby jednotlivých druhov mäsa však pozorovať určité nedostatky. Konzumácia hovädzieho mäsa bola hlboko pod úrovňou pásma racionálnej spotreby, čo bolo spôsobené pravdepodobne strachom z nákazy BSE. Odporúčaná dávka spotreby hovädzieho a teľacieho mäsa je 17,4 kg na osobu za rok a ako vidno z Obrázku 12, spotreba nedosahovala za sledované obdobie ani polovicu tejto hodnoty a spolu so spotrebou teľacieho mäsa sa pohybovala sa od 5 do 6,4 kg na osobu za rok. Táto nízka spotreba hovädzieho mäsa bola kompenzovaná zvýšenou konzumáciou mäsa bravčového a hydiny. Spotreba bravčového mäsa sa pohybovala zhruba na tej istej úrovni okolo 32 kg na osobu za rok. V porovnaní s odporúčanými dávkami spotreby bravčového mäsa, ktorá je 22,2 kg na osobu za rok, je skutočná spotreba vyššia približne o 45 %. Spotreba hydiny tiež prevyšuje odporúčanú dávku spotreby, ktorá je 15 kg na osobu za rok, zhruba o 40 %. Tieto trendy v spotrebe mäsa nemožno hodnotiť ako príliš zdravé, nakoľko vysoká konzumácia bravčového mäsa na úkor hovädzieho vedie 64

66 k vyššiemu príjmu tukov a teda k vyššiemu energetickému príjmu, čo môže viesť k rôznym kardiovaskulárnym ochoreniam, obezite a spolu s ostatnými činiteľmi k vzniku ďalších civilizačných ochorení. Obrázok 12 Spotreba vybraných druhov mäsa v kg na obyvateľa za rok, Zdroj: databáza Slovstat, vlastné spracovanie Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov Mlieko je považované v našich končinách za potravinu, nie za nápoj, nakoľko má veľmi vysokú výživovú hodnotu. Na Slovensku sa konzumuje a využíva na prípravu pokrmov prevažne kravské mlieko, vo veľmi malom množstve je to však aj kozie a ovčie mlieko. Mlieko je hodnotné predovšetkým pre jeho vysoký obsah vápnika, ktorý je veľmi dobre využiteľný a vstrebateľný v organizme. Ďalšie významné nutričné vlastnosti sú dané najmä obsahom fosforu, selénu, vitamínov skupiny B, vitamínov rozpustných v tukoch A, D, E, K a enzýmov. Ako vidno na Obrázku 13 spotreba mlieka a mliečnych výrobkov spolu sa za sledované obdobie pohybovala okolo 153 kg na osobu za rok. V porovnaní z odporúčanými dávkami spotreby je skutočná spotreba mlieka a mliečnych výrobkov o vyše 30 % pod touto úrovňou (220 kg/osoba/rok). Spotreba mlieka v litroch a osobu za rok má klesajúci trend, poklesla od roku 2004 o 18,3 % a v porovnaní s odporúčanou dávkou spotreby, ktorá je 91 litrov na osobu za rok dosahuje skutočná spotreba za sledované obdobie len % tejto hodnoty. Spotreba syrov a tvarohov za toto obdobie 65

67 mierne vzrástla približne o 12 % a pohybovala sa v rozmedzí od 8,2 do 9,8 kg na osobu za rok. Za celé sledované obdobie prevyšovala odporúčanú dávku 6,9 kg na osobu za rok percentami. V spotrebe mlieka a mliečnych výrobkov možno pozorovať negatívne trendy. Kľúčovým problémom je veľmi nízka spotreba mlieka, čo môže viesť k ochoreniam z nedostatku vápnika v organizme, na druhej strane vyššia spotreba syrov a tvarohov môže čiastočne kompenzovať tento deficit, avšak vedie k vyššiemu príjmu tukov. Obrázok 13 Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov v kg resp. objem v l na obyvateľa za rok, Zdroj: databáza Slovstat, vlastné spracovanie Spotreba tukov Tuky majú z biologického hľadiska význam najmä ako zdroj energie, ktorá vzniká vo forme tepla spaľovaním tukov v organizme, je nositeľom dôležitých v tukoch rozpustných vitamínov A, D, E a K, esenciálnych mastných kyselín a chráni vnútorné orgány pred mechanickým poškodením. Z výživového hľadiska ich delíme na tuky rastlinného a živočíšneho pôvodu. Spotreba tukov spolu na osobu za rok má kolísavý trend vývoja za sledované obdobie. V rokoch 2004, 2005 a 2006 mierne prekročila hornú hranicu pásma racionálnej spotreby, v rokoch 2007 a 2008 sa však už nachádzala v tomto pásme. Spotreba masla dosahovala v priemere 2,1 kg na osobu za rok, čo zodpovedalo len 75 % odporúčanej dávky spotreby masla. Bravčová masť sa spotrebovávala v priemere 66

68 okolo 3,3 kg na osobu za rok, čo prekročilo odporúčanú dávku spotreby o 10 %. Spotreba rastlinných jedlých tukov a olejov mala kolísavý trend a v priemere dosahovala 17,6 kg na osobu za rok. Za celé sledované obdobie prevyšovala odporúčanú dávku 16,2 kg na osobu za rok. Spotreba tukov spolu zodpovedá odporúčaným dávkam, avšak z hľadiska jej štruktúry možno pozorovať nedostatky v spotrebe. Nízka konzumácia masla, pravdepodobne v dôsledku jeho vysokej trhovej ceny je kompenzovaná vyššou spotrebou bravčovej masti, čo je negatívny trend, nakoľko živočíšne tuky obsahujú príliš veľa nasýtených mastných kyselín a cholesterolu a ďalej vyššou spotrebou rastlinných tukov a olejov, čo je v podstate pozitívum, nakoľko rastlinné tuky sú ľahšie stráviteľné a obsahujú nenasýtené mastné kyseliny, ktoré pôsobia v prevencii kardiovaskulárnych ochorení a cukrovky. Obrázok 14 Spotreba tukov v kg na obyvateľa za rok, Zdroj: databáza Slovstat, vlastné spracovanie Spotreba obilnín Obilniny sú kultúrne rastliny, z ktorých sa pre ľudskú výživu využívajú semená týchto rastlín. V súčasnosti zabezpečujú rozhodujúcu časť energetického príjmu z potravín a nemalý podiel i z celkového príjmu bielkovín. V rozvojových krajinách je denná energetická potreba krytá zo % obilninami, vo vyspelých krajinách z %. Tieto pomery sa zmenili i v našich trhových podmienkach, kedy pri vysokých cenách živočíšnych produktov stúpa spotreba obilnín, ktoré sú relatívne lacnejšie. Spotreba obilnín v hodnote múky mala klesajúcu tendenciu počas sledovaného obdobia. V roku

69 dosiahla 92,8 kg na osobu za rok, potom priebežne klesala až na 84,2 kg na osobu za rok v roku Odporúčaná dávka spotreby obilnín v hodnote múky predstavuje 98,5 kg na osobu za rok. Ako vidno z Obrázku 15 takúto úroveň nedosiahla skutočná spotreba za celé sledované obdobie. Hlavným faktorom poklesu spotreby obilnín je pokles spotreby zložiek, ktoré majú najväčšie zastúpenie na obilninách, t. j. pšeničná múka a ryža lúpaná. Obrázok 15 Spotreba obilnín v kg na obyvateľa za rok, Zdroj: databáza Slovstat, vlastné spracovanie Spotreba zeleniny a strukovín Zelenina predstavuje všetky jedlé časti kultúrnych rastlín. Je hodnotná predovšetkým pre vysoký obsah vitamínov, napr. C, A, B, K, minerálov (železo, vápnik, draslík, horčík, fosfor, jód), enzýmov a v neposlednom rade aj pre obsah vlákniny. Je charakteristická nízkou energetickou hodnotou. Spotreba zeleniny a zeleninových výrobkov mala rastúcu tendenciu za sledované obdobie. V roku 2004 sa spotrebovalo na Slovensku v priemere 89,9 kg zeleniny a zeleninových výrobkov na osobu. V roku 2005 táto spotreba mierne poklesla na 86,7 kg na osobu a následne rástla až do roku 2008, kedy sa spotrebovalo až 100,6 kg zeleniny a zeleninových výrobkov na osobu. Spotreba čerstvej zeleniny na obyvateľa taktiež za sledované obdobie rástla a pohybovala sa v rozmedzí od 64,6 kg do 75,1 kg na obyvateľa ročne, čo predstavuje len % odporúčanej dávky. Rastúci trend v spotrebe zeleniny je pozitívnym javom, avšak spotreba zeleniny je napriek tomu stále veľmi nízka. Je to pravdepodobne spôsobené zlými stravovacími návykmi a tiež neprimerane vysokou cenou zeleniny. Nedostatočná konzumácia zeleniny predstavuje 68

70 riziko vzniku ochorení v dôsledku nedostatku vitamínov a riziko vzniku rakoviny hrubého čreva v dôsledku nedostatočného prísunu vlákniny. Obrázok 16 Spotreba zeleniny v kg na obyvateľa za rok, Zdroj: databáza Slovstat, vlastné spracovanie Strukoviny sú plody bôbovitých rastlín, ktoré dozrievajú v strukoch. Patria medzi sýtiace potraviny a predstavujú najvýznamnejší zdroj rastlinných neplnohodnotných bielkovín. Sú významné najmä obsahom vitamínov skupiny B, vlákniny, minerálnych látok draslík, fosfor, vápnik, horčík. Úroveň spotreby strukovín sa za celé sledované obdobie nemenila a dosahovala 1,6 kg na osobu za rok. Táto skutočná spotreba predstavuje len 62 % odporúčanej dávky a nedosahuje ani dolnú hranicu pásma racionálnej spotreby. Spotreba fazule v rokoch 2004 a 2008 zodpovedala odporúčanej dávke 0,6 kg na osobu za rok. V ostatných rokoch sa spotrebovalo len 0,5 kg fazule na osobu. Spotreba hrachu sa pohybovala v rozmedzí od 0,6 do 0,7 kg na osobu a za celé obdobie nedosiahla odporúčanú hodnotu 1 kg na osobu za rok. Spotreba šošovice sa nemenila, dosahovala 0,4 kg na osobu za rok, čo predstavuje len 40 % odporúčanej dávky. Hlavné nedostatky v spotrebe strukovín spočívajú v nízkej konzumácii hrachu a šošovice, čo môže byť spôsobené súčasným trendom rýchleho stravovania sa, čomu strukoviny vzhľadom na ich dlhšiu technologickú prípravu nevyhovujú. 69

71 Obrázok 17 Spotreba strukovín v kg na obyvateľa za rok, Zdroj: databáza Slovstat, vlastné spracovanie Spotreba ovocia Ovocie predstavuje dužinaté plody alebo semená rastlín, stromov a kríkov. Významné je vysokým obsahom vitamínu C, ďalej obsahuje minerálne látky draslík, horčík, železo, mangán, meď, zinok. Charakteristické je vyšším obsahom cukru. Obsah pektínu môže prispieť k zníženiu hladiny cholesterolu Aromatické látky v ňom môžu vyvolať alergické reakcie. Spotreby ovocia a ovocných výrobkov za sledované obdobie rástla ako vidno na Obrázku 18. Vývoj spotreby čerstvého ovocia má kolísavý trend. Spotreba sa pohybovala v rozmedzí od 37,1 do 42,3 kg na osobu ročne, čo predstavuje len % odporúčanej dávky. Južné ovocie tvorí podstatnú zložku spotreby ovocia na Slovensku a za sledované obdobie jeho spotreba rástla, čo môže byť spôsobené dovozom nových druhov južného ovocia a lepšou dostupnosťou tohto ovocia na trhu. Nízka spotreba ovocia predstavuje pre organizmus nízky príjem vlákniny, čoho dôsledkom môže byť rakovina zažívacieho traktu a tiež nízky príjem vitamínov, z čoho môžu prameniť mnohé ochorenia. 70

72 Obrázok 18 Spotreba ovocia v kg na obyvateľa za rok, Zdroj: databáza Slovstat, vlastné spracovanie Spotreba ďalších potravín Spotreba cukru striedavo klesala a stúpala a pohybovala sa v rozmedzí 30,2 až 34,5 kg na osobu za rok a vysoko prevyšovala odporúčanú dávku o %. Spotreba chleba aj pšeničného pečiva klesala, avšak spotreba chleba nedosiahla na konci sledovaného obdobia ani úroveň 77 % odporúčanej dávky, naproti tomu spotreba pšeničného pečiva úroveň odporúčanej dávky presiahla v priemere až o 22 %. Ako vidno z Obrázku 19 spotreba zemiakov má klesajúcu tendenciu a počas celého sledovaného obdobia nedosahuje úroveň odporúčanej dávky 80,6 kg na osobu za rok. Spotreba rýb sa takisto pohybovala pod úrovňou odporúčanej spotreby a dosahovala len približne 80 % z nej. Spotreba vajec sa vyvíjala kolísavo a v priemere prekročila odporúčanú dávku spotreby 11,2 kg na osobu za rok o 1 kg, s výnimkou roku 2004, kedy sa spotrebovalo iba 11,1 kg vajec na osobu. Spotreba cestovín rástla z úrovne 5 kg na osobu za rok 2004, kedy zodpovedala odporúčanej dávke až na 6,3 kg na osobu v roku Negatívne trendy spotreby potravín možno pozorovať aj v tejto skupine potravín. Vysoký príjem cukrov predstavuje riziko vzniku obezity, prípadne cukrovky. Nadmerná konzumácia vajec vedie k zvyšovaniu hladiny cholesterolu v krvi. Nižšia miera konzumácie chleba a kompenzácia v podobe spotreby pšeničného pečiva, vyššia spotreba cestovín, nedostatočná konzumácia rýb a zemiakov môže viesť k nedostatočnému prísunu živín, vitamínov, minerálov 71

73 a k nadmernému prísunu energie, čo spôsobuje obezitu, cukrovku a kardiovaskulárne ochorenia. Obrázok 19 Spotreba ďalších potravín v kg na obyvateľa za rok, Zdroj: databáza Slovstat, vlastné spracovanie 72