Politika jadrovej energetiky Českej a Slovenskej republiky a jej vplyv na vzájomné vzťahy s Rakúskom

Transkript

1 MASARYKOVA UNIVERZITA V BRNĚ Ekonomicko správní fakulta Katedra ekonomie Politika jadrovej energetiky Českej a Slovenskej republiky a jej vplyv na vzájomné vzťahy s Rakúskom diplomová práca Vypracovala: Bc. Michaela Pavlíková (210621) Hospodářská politika a mezinárodní vztahy magisterské navazující (prezenční) studium imatrikulační ročník 2006 Vedúci dip. práce: doc. PhDr. Břetislav Dančák, Ph.D. V Brne

2 Čestne prehlasujem, ţe som prácu Politika jadrovej energetiky Českej a Slovenskej republiky a jej vplyv na vzájomné vzťahy s Rakúskom vypracovala samostatne na základe uvedených prameňov.. Brno

3 Poďakovanie Ďakujem pánovi doc. PhDr. Břetislavovi Dančákovi, Ph.D za súhlas s vedením tejto diplomovej práce, ústretový prístup a odborné rady. 2

4 Obsah 1.Úvod Energetická politika Slovenskej republiky a Českej republiky Koncept jadrovej energetiky SR Koncept jadrovej energetiky ČR Jadrové elektrárne na Slovensku a v Českej republike Jadrové elektrárne na Slovensku JE Jaslovské Bohunice JE Mochovce Jadrové elektrárne v Českej republike JE Dukovany Je Temelín Porovnanie jadrovej politiky Slovenskej republiky a Českej republiky Reakcie Rakúska na jadrovú politiku ČR a SR Korene rakúskeho protiatómového postoja Postoj súčasných politických strán v Rakúsku k jadrovej energii Súčasné vzťahy SR a ČR s Rakúskom v kontexte dostavby a výstavby nových jadrových zariadení Dostavba JE Mochovce 3, Dostavba JE Temelín 3, Záver Zoznam skratiek...73 Zoznam literatúry...74 Práca má znakov vrátane poznámkového aparátu a zoznamu literatúry. 3

5 1. Úvod Jadrová energetika je od 50. rokov 20. storočia jednou z najkontroverznejších tém energetickej politiky vo svete. Po počiatočnom nadšení, nasledovala v 70. rokoch vlna útlmu, ktorá vyústila do stagnácie, trvajúcej dodnes. Kedysi bolo v Európe 170 blokov jadrových elektrární (JE), dnes je to 145. Niektoré krajiny sa jadrovej energie vzdali úplne (Rakúsko), niektoré odstavili svoje bloky po černobyľskej havárii (Taliansko), iné vyhlásili rôzne typy moratórií (Švajčiarsko, Belgicko, Švédsko). V posledných 10 rokoch boli postavené len štyri nové bloky vo Francúzsku, nasledované dvomi blokmi JE Temelín a dvomi blokmi JE Mochovce. 1 V súčasnej dobe by sme mohli hovoriť o istej jadrovej renesancii, nielen v Európe, ale i vo svete. V súčasnosti 20 krajín, medzi nimi i mnohé rozvojové, plánuje, alebo uţ dokonca stavia jadrový reaktor. Veľmi aktívny program výstavby jadrových elektrární má v súčasnosti Čína, India, či Juţná Kórea. Viac ako 50 krajín, ktoré momentálne nedisponujú jadrovou elektrárňou, sa obrátilo na Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu (IAEA) s prosbou o poradenstvo a pomoc pri zavedení novej technológie. 2 V západných, rozvinutých krajinách je tieţ niekoľko dôvodov pre jadrovú renesanciu. Najdôleţitejším z nich je bezpochyby boj proti klimatickým zmenám a snaha zniţovať emisie CO2. Druhým významným dôvodom je úsilie o diverzifikáciu zdrojov energie a oslabenie závislosti na politicky nestabilných krajinách vyváţajúcich ropu a zemný plyn. Renesancia sa skutočne prejavuje i v Európskej únii: Švédsko, známe svojou inklináciou k trvale udrţateľným zdrojom, odstúpilo v roku 2009 od svojho plánu z roku 1980, odstaviť do konca roku 2010 všetky svoje jadrové elektrárne. Nové jadrové bloky plánuje stavať Veľká Británia, Poľsko, Taliansko; stavebné práce uţ prebiehajú vo Fínsku a Francúzsku. Krátko pred dokončením je i 3. a 4. blok JE Mochovce. 3 Napriek týmto pozitívnym prognózam je označenie renesancia pomerne diskutabilné. Mnoho týchto projektov je a aj zostane len vo fáze plánovania, predovšetkým z dôvodu obrovských nákladov na výstavbu jadrových blokov, ich plánovaciu náročnosť a pomerne dlhé obdobie výstavby. I tá najmenšia komplikácia a následné oneskorenie môţe konečné náklady neúmerne zvyšovať. Táto neistota je jedným z dôvodov, prečo sa väčšina smelých plánov samotnej realizácie nikdy nedočká. Vládny zmocnenec pre 1 Kříţ, Z. (2007): Jaderná energie a výzvy energetické politiky a bezpečnosti, in: Dančák, B. - Závěšičký, J. (eds.): Energetická bezpečnost a zájmy České republiky, Brno, Mezinárodní politologický ústav, s Amano, Y.: International Cooperation Vital for Nuclear Renaissance, online Le Monde, , on-line text ( 3 Atómová energetika: príliš riskantný podnik, on-line text ( 4

6 cykle. 4 Slovenskú a Českú republiku by sme vedľa Francúzska mohli označiť za krajiny s dostavbu JE Temelín a zvláštny veľvyslanec ČR pre otázky energetickej bezpečnosti Václav Bartuška tvrdí, ţe nejde o jadrovú renesanciu, ale jadrovú resuscitáciu. Predovšetkým v euroamerickom kontexte je podľa jeho názoru jadrový potenciál relatívne vyčerpaný. Budúcnosť vidí predovšetkým v recyklácii jadrového odpadu a jeho opätovnom vyuţití v jadrovom veľmi vysokou podporou jadrovej energie, ako politickou reprezentáciou, tak samotným obyvateľstvom. V Českej republike 70% obyvateľstva podporuje vyuţitie energie z jadra. 5 Na Slovensku je toto percento ešte vyššie 73,5% obyvateľov si myslí, ţe jadrová energia by sa mala v budúcnosti vyuţívať v rovnakej miere, ako doteraz. Slovenskí respondenti rovnako označili jadrové elektrárne za najdôleţitejší, najstabilnejší zo všetkých zdrojov elektrickej energie, ktorý je zároveň menej škodlivý, ako tepelné elektrárne. 6 Tento veľmi pozitívny postoj je pozoruhodný predovšetkým z toho dôvodu, ţe Slovenská i Česká republika bola reálne zasiahnutá rádioaktivitou pri výbuchu jadrovej elektrárne v Černobyle v apríli Je podivuhodné, ţe i napriek tejto negatívnej skúsenosti sa podarilo obnoviť dôveru v jadrovú energiu a jej všeobecnú bezpečnosť. Elektrická energia vyrobená z jadra sa stala integrálnou súčasťou energetického balíčka v oboch krajinách a jej potenciál v budúcnosti bude narastať a ani jedna z nich neplánuje v najbliţších rokoch od jadrovej energetiky odstúpiť. V susednom Rakúsku je nálada ohľadom jadrových elektrární úplne opačná. Od roku 1978, kedy bol v parlamente podpísaný zákon o zákaze vyuţívania energie získanej z jadra Rakúsko uplatňuje dôslednú protijadrovú politiku, ktorú po roku 1989 začalo presadzovať i vo vzťahoch so Slovenskom a Českou republikou. Rakúsko sa cíti veľmi ohrozené potenciálnym nebezpečenstvom, ktoré vyplýva z relatívnej blízkosti jadrových elektrární na území Česka a Slovenska. Problematika atómových elektrární veľmi zreteľne poznačila česko-rakúske a slovensko-rakúske vzťahy. Bol to problém predovšetkým politický, pretoţe ako na rakúskej, tak na českej (resp. slovenskej strane) sa našli politické osobnosti alebo strany, ktoré túto problematiku do istej miery nevhodne vyeskalovali. Svoje pro- resp. protijadrové nálady si vlády po roku 1989 priniesli z minulosti. Rakúsky zákon z roku 1978 prakticky nie je moţné zmeniť. Česká a slovenská vláda po roku 1993 len mierne upravila 4 Jungwirth, T.: Václav Bartuška: Žádný zdroj energie není ten jediný pravý, on-line text ( 5 Vondra, A. (2007): Bezpečností dimenze energetické politiky České republiky, in: Dančák, B. - Závěšičký, J. (eds.): Energetická bezpečnost a zájmy České republiky, Brno, Mezinárodní politologický ústav, s Obyvatelia Slovenska sú za využívanie jadrovej energie v budúcnosti, on-line text ( 5

7 komunistický jadrovoenergetický program. 7 Pretoţe rakúskym vládam nejde len o to, aby sa na jej území nenachádzali ţiadne jadrové reaktory, ale predovšetkým o to, aby rakúske obyvateľstvo nebolo v ţiadnom prípade vystavené nebezpečenstvu jadrovej katastrofy, je i jeden jediný jadrový reaktor v blízkosti hraníc potenciálnym nebezpečenstvom. Je paradoxom, ţe v blízkosti hraníc Rakúska so Slovenskom a Českou republikou sa týchto reaktorov nachádza hneď niekoľko. Navyše to sú reaktory sovietskej výroby, presne tej, ktorá postavila i reaktor v Černobyle. Ani prevedené bezpečnostné opatrenia rakúsku stranu nepresvedčili. S nepochopením sa však stretávajú i Rakúšania na druhej strane navrhované alternatívy spojené s vyuţitím rozostavaných jadrových elektrární a ich adaptovaní na plynový pohon, či alternatívy v podobe obnoviteľných zdrojov energie sa u českých a slovenských politických predstaviteľov i odborníkov nestretli s pochopením. 8 Môţeme povedať, ţe jadrová energetika a otázka, či ju vyuţívať, alebo nie, nemá kompromisné riešenie. Buď štát postaví jadrový reaktor a vystaví obyvateľstvo istému potenciálnemu riziku, alebo ho nepostaví a vyuţije iné moţnosti. Ţiadne polovičné riešenie neexistuje. Táto skutočnosť jadrovú problematiku ešte komplikuje je to hra s nulovým súčtom, kde v konečnom dôsledku neexistuje riešenie, ktoré uspokojí oboch aktérov. Za kaţdých okolností tu bude jeden porazený. Vo svojej diplomovej práci by som sa chcela venovať analýze tohto problematického vzťahu. Slovenská i Česká republika a ich jadrová politika majú istý spoločný základ v minulosti, no po rozdelení federácie v roku 1993 sa ich energetická politika a z toho vyplývajúce vzťahy s Rakúskom do istej miery líšia. Je veľmi zaujímavé pozorovať, ako dve krajiny, so spoločnou minulosťou a relatívne podobnými problémami, čo sa týka vzťahu s Rakúskom, riešia tieto konflikty, a ako tieto riešenia vplývajú na ďalšie vzťahy v budúcnosti. Cieľom práce je na základe odpovedí na jednotlivé výskumné otázky posúdiť, či je moţné, aby vedľa seba fungovali štáty, ktorých energetické priority sú tak antagonistické a snahy o ich presadenie naráţajú na suverenitu a zvrchovanosť územia iného štátu. Na jednej strane je tu právo a povinnosť Česka a Slovenska zabezpečiť svoje obyvateľstvo spoľahlivými dodávkami elektrickej energie, na druhej strane je tu ale právo a povinnosť Rakúska ochrániť svoje obyvateľstvo pred dôsledkami moţnej jadrovej havárie. 7 Kunštát, M. (2004): Česko-rakouské paralely: sbližování sousedů, které není přímočaré, in: Pick, O. Handl, V.: Zahraniční politika České republiky , Praha, Ústav mezinárodních vztahů, s Ibid., s

8 Pri písaní práce bude uplatnená predovšetkým empiricko-deduktívna a tieţ historická metóda. Prvú menovanú vyuţijem pri analyzovaní základných strategických dokumentov, z ktorých sa následne odvíja samotná reálne praktikovaná politika jednotlivých štátov. Historická metóda poslúţi pri následnej konfrontácii teoretických východísk s realitou samotnej komunikácie Slovenskej a Českej republiky v procese dostavby, resp. výstavby jadrových elektrární. Východiskom pre konkrétnu analýzu bude naštudovaná literatúra. Jadro práce budú tvoriť predovšetkým primárne dokumenty, oficiálne vládne výstupy a výročné správy. Rovnako dôleţitá bude sekundárna literatúra slovenskej, českej i rakúskej proveniencie: monografie, odborné a novinové články. Výskum z väčšej miery kvantitatívneho charakteru. Diplomová práca sa bude skladať z dvoch relatívne samostatných častí politika jadrovej energetiky Českej republiky a Slovenskej republika a korene a vývoj protiatómového postoja Rakúska a jeho hlavné dôvody. Tieto dve časti sa v závere prepoja v analýze aktuálneho projektov výstavby jadrových elektrární v Česku a na Slovensku a rakúskych reakcií na ne. Bez prvých dvoch relatívne deskriptívnych častí by nebolo moţné adekvátne a do hĺbky posúdiť a pochopiť postoje a argumenty oboch strán a pokúsiť sa nájsť primerané riešenie. V prvej časti sa zameriam na jadrovú politiku Slovenskej republiky a Českej republiky z formálneho hľadiska. Budem analyzovať aktuálne dokumenty týkajúce sa energetickej politiky SR a ČR. Výskumnou otázkou v tejto časti práce bude: Akým spôsobom je jadrová energetika zasadená do kontextu energetických koncepcií Českej republiky a Slovenskej republiky? Druhá časť diplomovej práce bude zameraná na vývoj samotnej jadrovej energetiky v Česku a na Slovensku a na uţ sprevádzkované jadrové elektrárne v týchto krajinách. Okrem primárnych technických parametrov sa zameriam predovšetkým na stav ich bezpečnosti a hodnotenie relevantných medzinárodných agentúr. Rovnako sa budem zaujímať, aký podiel na výrobe elektrickej energie má daná elektráreň, aká je jej ţivotnosť a perspektívne vyuţitie v budúcnosti. Hlavnou výskumnou otázkou tejto kapitoly bude: Aké sú v Českej a Slovenskej republike jadrové elektrárne, aký je ich technický stav a bezpečnostné výstupy? Aké sú hodnotenia medzinárodných agentúr? 7

9 Na záver týchto prvých kapitol porovnám energetické koncepcie Slovenskej a Českej republiky, a zdôrazním hlavné dôvody, prečo je pre tieto krajiny nevyhnutné, vyuţiť energiu získavanú z jadra. Výskumné otázky tejto časti: Aké sú podobnosti a rozdiely vo formálnych strategických dokumentoch energetických politík ČR s SR? Aká je pozícia jadrovej energetiky v týchto krajinách? Je moţné nájsť alternatívu v prípade nulového variantu teda bez vyuţitia jadrovej energie v Česku a na Slovensku? Ďalšou veľkou kapitolou diplomovej práce bude analýza koreňov rakúskeho protijadrového postoja, jeho príčiny. Budem zisťovať, do akej miery je tento postoj výsledkom súhry náhod a politických konštruktov. Hlavnými otázkami tejto časti práce budú: Ako vznikol v Rakúsku koncept bezjadrovej politiky? Kde sú jeho príčiny? Zásadnú váhu pre analýzu súčasných vzťahov Rakúska so Slovenskom a Českou republikou bude mať analýza súčasných projektov výstavby jadrových elektrární. Na týchto konkrétnych príkladov ukáţem, ako sa v realite dostávajú do konfliktu vízie strategických dokumentov o energetickej politike Česka a Slovenska s víziou Rakúska o bezjadrovej strednej Európe. V súčasnosti na Slovensku prebieha dostavba JE Mochovce, bloku 3 a 4 (EMO 3,4). V krátkosti sa vrátim k predchádzajúcim jednaniam Slovenska a Rakúska o dostavbe Mochoviec, bloku 1 a 2 (EMO 1,2) a tieţ problematike uzavretia bloku V1 v Jaslovských Bohuniciach. Ťaţisko kapitoly bude v analýze procesu posudzovania vplyvov na ţivotné prostredie (EIA), ktorého sa Rakúsko aktívne zúčastnilo a kde prezentovalo svoje argumenty a postoje. Základnými výskumnými otázkami sú: Ako prebieha komunikácia medzi Slovenskom a Rakúskom? Aké sú hlavné argumenty na oboch stranách? Zmenila sa komunikácia po výmene vlády SR v roku 2010? Dá sa nájsť istý pokrok v diplomatickom jednaní oproti predchádzajúcej dostavbe JE Mochovce 1,2? Podobný problém budem analyzovať i na príklade Českej republiky, ktorá je momentálne vo fáze procesu posudzovania vplyvov na ţivotné prostredie v projekte dostavby JE Temelín, blokov 3 a 4 (ETE 3,4). Projekt je do istej miery v skúmanom regióne unikátny, pretoţe po prvý krát po roku 1989 pôjde o úplne nové reaktory, nie o hybrid sovietskej a západnej technológie. Podobne ako na príklade Slovenska sa v krátkosti vrátim do procesu dostavby JE Temelín 1,2 (ETE 1,2), ktorý tvorí východisko pre analýzu súčasných česko-rakúskych 8

10 vzťahov. Opäť sa zameriam na rakúske vystupovanie a argumentáciu v procese EIA. V tejto kapitole budem odpovedať na tieto otázky: Ako prebieha komunikácia medzi Českou republikou a Rakúskom? Aké sú hlavné argumenty pre a proti výstavbe nových jadrových blokov? Prejavujú sa v súčasnosti následky jednaní v rámci dostavby JE Temelín 1,2? Na základe týchto dvoch reálnych súčasných príkladov jednaní Českej republiky a Slovenska s Rakúskom sa na záver pokúsim o porovnanie týchto procesov a nájdenie istých podobností a rozdielov i v nadväznosti na komunikáciu s Rakúskom v minulých rokoch a v súčasnosti. Posúdim, či odlišné jednanie viedlo k odlišným výsledkom a zhodnotím, či existuje moţné riešenie, pri ktorom by boli spokojné obe strany. Pretoţe obe krajiny pouţili v komunikácii s Rakúskom iné metódy a relatívne odlišný postoj, ich porovnanie nám poskytne odpoveď na otázku, či môţe radikálny, alebo naopak umiernený postup zmeniť alebo zmierniť odmietavý postoj Rakúska. 9

11 2. Energetická politika Slovenskej republiky a Českej republiky 2.1. Koncept jadrovej energetiky SR Jadrová energia je dôleţitou súčasťou energetického balíčka SR. Podiel jadrovej energie na celkovej spotrebe energií je pribliţne 21%. Významný podiel majú jadrové elektrárne na výrobe elektrickej energie. V roku % elektriny vyrobenej na Slovensku pochádzalo z jadrových elektrární. 9 Po tom, čo boli v roku 1998 a 2000 dobudované prvé dva bloky v JE Mochovce (EMO 1,2), sa Slovensko stalo sebestačným vo výrobe elektrickej energie a do roku 2006 časť tejto strategickej komodity exportovalo. Zmena nastala po odstavení bloku V1 jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice (V1 EBO) v roku 2006 a v roku 2008 Slovensko sa opäť stalo dovozcom elektriny. 10 Z tohto hľadiska je pre SR kľúčová dostavba a spustenie blokov 3. a 4. v JE Mochovce (EMO 3,4), kedy by sa Slovensko malo stať opäť sebestačným vo výrobe elektrickej energie. 11 Dokument Stratégia energetickej bezpečnosti SR (SEB SR) je súčasným rámcovým dokumentom, ktorý bol schválený vládou SR 15. októbra 2007 s výhľadom do roku Cieľom tohto dokumentu je: Dosiahnuť konkurencieschopnú energetiku, ktorá zabezpečí spoľahlivú a efektívnu dodávku všetkých foriem energie za prijateľné ceny s prihliadnutím na ochranu odberateľa, ochranu ţivotného prostredia a trvalo udrţateľný rozvoj, bezpečnosť zásobovania a technickú bezpečnosť. 12 Jedna z kľúčových poznámok v úvode SEB SR hovorí o skutočnosti, ţe EU nie je schopná garantovať energetickú bezpečnosť svojich členov. Preto naďalej zostáva v právomoci členských štátov stanovenie energetickej politiky a predovšetkým určenie energetického mixu. 13 Na základe tejto skutočnosti je moţnosť slobodného rozhodovania o vyuţití rôznych zdrojov na výrobu energie integrálnou súčasťou suverenity daného štátu. 9 V energetickom mixe EU 27 tvorí energia tvorená z jadra pribliţne 14,4%. Novák,J.: Obnoviteľné zdroje energie v Stratégii energetickej bezpečnosti SR, on line-text ( 10 Kľúčovým rokom sa v tomto prípade stal rok 2007, kedy došlo k prechodu od vývozného celkového salda k dovoznému saldu. Celkové dovozné saldo v tomto roku dosiahlo GWh, čo je 5,8% celkovej spotreby Slovenska. V roku 2006 bolo vývozné saldo vo výške 5,4%. Stratégia energetickej bezpečnosti SR, on-line text ( 11 Ibid. 12 Miklós, S.: Stratégia energetickej bezpečnosti SR, 2009, on-line text ( 13 Stratégia energetickej bezpečnosti SR, on-line text ( 10

12 Osobitnú pozornosť musí vláda SR venovať jadrovej energii. Jadrový objasňujúci program je tieţ súčasťou Energetickej politiky pre Európu ktorý sa spolu s Akčným plánom Európskej rady pre energetickú politiku stal základom pre energetickú politiku EU v krátko a strednodobom horizonte. 14 Táto skutočnosť je veľmi dôleţitým signálom v komunikácii s Rakúskom: rozhodnutie o vyuţívaní toho ktorého zdroju energie patrí do právomoci daného štátu a je integrálnou súčasťou jeho suverenity. SEB SR hovorí o 3 cieľoch energetickej politiky SR: 1. zabezpečenie s maximálnou efektívnosťou bezpečnú a spoľahlivú dodávku všetkých foriem energie v poţadovanom mnoţstve a kvalite, 2. zniţovanie podielu hrubej domácej spotreby energie na hrubom domácom produkte zniţovanie energetickej náročnosti, 3. zabezpečenie takého objemu výroby elektriny, ktorý pokryje dopyt na ekonomicky efektívnom princípe. 15 Na dosiahnutie týchto cieľov vláda stanovila niekoľko priorít, medzi ktoré tieţ patrí vyuţívať jadrovú energetiku ako diverzifikovanú, ekonomicky efektívnu a primerane environmentálne akceptovateľnú moţnosť výroby elektriny a zároveň zabezpečiť jadrovú bezpečnosť všetkých prevádzkovaných jadrových zariadení. 16 Podľa SEB SR má konečná spotreba elektriny asi 20,7% podiel na celkovej energetickej spotrebe SR a do roku 2030 je predpokladaný jej nárast na 22,8%. Tento nárast je v súlade s predpokladaným rastom ekonomiky a súčasne sa zniţujúcou energetickou náročnosťou. V súvislosti s týmto faktom je pomerne podstatným faktorom predpokladaný nárast cien energetických surovín. Výrobné náklady energie z jadra sú v porovnaní s uhoľnými a plynovými zdrojmi menej citlivé na zmeny cien. Je tomu tak najmä pretoţe, ţe vo svete je dostatočný počet uránových loţísk a dodávky paliva je moţné diverzifikovať. Z ekonomického hľadiska je dôleţitý poznatok, ţe podľa prognóz bude ekvivalentné mnoţstvo tepla obsiahnuté v čiernom uhlí 7 aţ 8 krát drahšie ako z jadrového paliva. Cena hnedého uhlia bude predstavovať 11 násobok a zemného plynu viac ako 20-násobok jednotkovej ceny jadrového paliva. 17 Prevádzkovanie jadrovej elektrárne je teda minimálne z ekonomického hľadiska výhodnejšie, ako výroba elektrickej energie z hnedého uhlia či z fosílnych palív, i keď samotná vstupná investícia je neporovnateľne vyššia. Stratégia 14 Stratégia energetickej bezpečnosti SR, on-line text ( 15 Ibid. 16 Ibid. 17 Ibid. 11

13 zároveň počíta s moţnosťou, ţe cena uránovej rudy bude v budúcnosti dynamicky stúpať a do zvýhodneného postavenia sa dostanú krajiny, ktoré disponujú loţiskami tejto suroviny. V tomto prípade vláda SR nevylučuje moţnosť opätovného zahájenia ťaţby uránovej rudy v lokalitách Jahodná, Novoveská Huta, Kluknava, Kálnica Selec. S touto politikou je spojená tieţ nutnosť novelizácie relevantných zákonov a strategických dokumentov, s prihliadnutím na maximálnu moţnú ochranu ţivotného prostredia. 18 Vďaka týmto skutočnostiam a predpokladom, ţe spotreba elektrickej energie sa na Slovensku bude v najbliţších rokoch zvyšovať, je relevantné hovoriť o zachovaní súčasných prevádzok na výrobu elektrickej energie a budovaní ďalších. Pretoţe cena jadrového paliva je v porovnaní s inými zdrojmi nepomerne niţšia, a je predpoklad, ţe rozdiel bude s klesajúcimi zásobami fosílnych palív ešte markantnejší, z ekonomického hľadiska je idea budovať nové, predovšetkým jadrové zdroje vysoko relevantná. Ďalším pomerne podstatným faktom je to, ţe uránová ruda sa nedováţa z politicky nestabilných krajín, a je moţné nakúpiť a skladovať zásoby na dlhší čas, neţ je to v prípade ropy, či zemného plynu. Všetky tieto faktory hovoria z ekonomického i politického hľadiska v prospech ďalšieho vyţívania jadrovej energie a plánovania výstavby ďalších jadrových elektrární. V súvislosti s jadrovými elektrárňami SEB SR priamo píše: Jadrové elektrárne budú aj naďalej tvoriť základ v bilancii ES SR, ako významný prvok pri zaistení bezpečnosti zásobovania elektrinou a trvalo udrţateľného rozvoja. 19 Medzi základné priority patrí dostavba 3. a 4. bloku JE Mochovce, pričom dokončenie jadrovej elektrárne v Mochovciach predstavuje vynaloţenie najniţších nákladov na zabezpečenie spotreby elektriny pri nízkych dosahoch na zdravie a ţivotné prostredie. 20 Medzi základné priority elektroenergetiky tieţ patrí zabezpečenie minimálne 50% výroby elektriny z jadrových elektrární. 21 Z tohto pohľadu je zaujímavé, ţe jadrové elektrárne v SEB SR sú zaradené medzi zdroje energie, ktoré prinášajú trvalo udrţateľný rozvoj. Tento postoj je v priamom protiklade s rakúskou percepciou, ktorá jadrovú energiu odmieta zaradiť do moţností trvale udrţateľného rozvoja. V rovnakom protiklade je slovenské vnímanie jadrovej energie ako čistej a relatívne lacnej. V Rakúskom pohľade hrá významnú úlohu jadrový odpad, ktorý podľa odborníkov zaťaţuje ţivotné prostredie a predstavuje hrozbu kontaminácie. Dostavba JE Mochovce je jednou 18 Stratégia energetickej bezpečnosti SR, on-line text ( 19 Ibid. 20 Ibid. 21 Ibid. 12

14 z kľúčových ambícií vlády na vyrovnanie negatívnej bilancie výroby a spotreby elektriny. Rovnako SEB SR medzi svoje kľúčové priority (zaradené na 1. miesto) zahŕňa pokračovať vo vyuţívaní jadrovej energetiky v rámci energetického mixu, 22 kde okrem uţ avizovanej dostavby 3.a 4. bloku JE Mochovce deklaruje vybudovať nový zdroj JE v Jaslovských Bohuniciach, posúdiť vybudovanie novej JE v regióne východného Slovenska (napr. Kecerovce) a posúdiť reálnosť ťaţby uránu na Slovensku. Na druhej strane však SEB SR počíta s postupným zniţovaním mnoţstva elektrickej energie vyrobenej v JE v pomere s inými zdrojmi, pričom sa má zvyšovať výroba obnoviteľných zdrojov energie (OZE). 23 V podobnom duchu sa nesie in dokument Energetická politika SR (EP SR). Bola schválená uznesením vlády č. 26 v roku Je to strategický dokument, ktorý určuje základné ciele a rámce rozvoja energetiky v dlhodobom časovom výhľade a je súčasťou národohospodárskej stratégie SR. 24 Jedným z bodov, ktorým sa dokument EP SR venuje, je otázka vyuţitia jadrovej energie a bezpečnosti prevádzky v jadrových elektrárňach a nakladania s jadrovým odpadom. Mimo iného sa opiera i o skutočnosť, ţe v EU sa vzhľadom na zvyšujúcu sa spotrebu elektriny a potrebu zniţovať emisie skleníkových plynov, začína meniť negatívny postoj niektorých členských krajín EU k jadrovej energetike a tým vzniká priaznivejšia atmosféra pre diskusiu o bezpečnostných otázkach prevádzky a likvidácie jadrového odpadu. 25 Jednou z priorít na dosiahnutie cieľov energetickej politiky je teda: vyuţívať jadrovú energetiku ako diverzifikovanú, ekonomicky efektívnu a primerane environmentálne akceptovateľnú moţnosť výroby elektriny 26 Výstavba novej výrobnej kapacity je pre energetickú bezpečnosť SR zásadná. Po odstavení bloku V1 v JE Jaslovské Bohunice je Slovensko sčasti závislé na dovoze elektriny zo zahraničia. EP SR tento stav povaţuje za nevyhovujúci. Vláda predpokladá, ţe v roku 2015 sprevádzkovaním bloku 3 a 4 JE Mochovce bude Slovensko opäť vyrábať prebytkovú elektrinu. Tento stav sa avšak zmení v roku 2020, kedy bude blok V2 v Jaslovských Bohuniciach odstavený po uplynutí jeho ţivotnosti. 27 Zabezpečenie výroby 22 Stratégia energetickej bezpečnosti SR, on-line text ( 23 Ibid. 24 Dokument je vypracovaný v zmysle zákona č. č. 656/2004 Z.z o energetike a na 25 rokov, pričom ministerstvo hospodárstva by ho mal aktualizovať minimálne kaţdý piaty rok. Prípadných zmien by sme sa teda mali dočkať práve v roku Návrh energetickej politiky SR bol schválený, on-line text ( 25 Energetická politika SR 2006, s Ibid., s Ibid., s

15 elektriny potrebnej na pokrytie dopytu je preto jednou z hlavných priorít vlády SR. Okrem uţ spomínanej dostavby blokov 3 a 4 JE Mochovce majú perspektívu i elektrárne vyuţívajúce obnoviteľné zdroje, ktorých kapacita sa má v nasledujúcich rokoch zvyšovať. Jadrové palivo pre slovenské jadrové elektrárne je dodávané z Ruskej federácie. Jednou z priorít vlády je podporovať prechod na zdokonalené palivo s lepším vyuţitím jadrového materiálu, aby sa zníţila jeho spotreba na vyrobenú jednotku elektriny. Ďalšou oblasťou, kam EP SR upriamuje pozornosť je vývoz a skladovanie jadrového odpadu a likvidácia odstavených jadrovoenergetických zariadení. V tomto bode vláda prehlasuje, ţe bude postupovať v súlade s politikou EU, zohľadňujúc maximálnu bezpečnosť a spoľahlivosť jadrovej energie. 28 Jadrová energia je na základe SEB SR a EP SR neoddeliteľnou súčasťou energetického balíčka, a rozsah jej vyuţitia, predovšetkým vo výrobe elektriny, a tieţ prioritné projekty, ktoré počítajú s jej ďalším rozširovaním, naznačujú, ţe SR s prevádzkou JE počíta i do budúcnosti. 29 Vláda nielen plánuje udrţiavať prevádzku uţ existujúcich JE, ale plánuje tieţ s výstavbou ďalších, ktoré majú prispieť k energetickej sebestačnosti Slovenska, predovšetkým vo výrobe elektriny. Obe koncepcie sú však pomerne povrchné a nijakým spôsobom neprekladajú reálne moţnosti riešenia a neanalyzujú ich iné aspekty (predovšetkým finančné a environmentálne). Oproti dokumentu Energetická politika SR z roku 2000 nastali v oblasti jadrovej energetiky isté zásadné zmeny. Predchádzajúci dokument, ktorý na kvalitatívne vyššej úrovni analyzuje situáciu jadrových elektrární na Slovensku a to i z ekologických a ekonomických aspektov, konštatuje, ţe dostavba 3. a 4. bloku JE Mochovce je nereálna a ţe principiálnym zámerom v oblasti jadrovej energetiky je nerozširovať počet 6 prevádzkovaných blokov jadrových elektrární. 30 Jediným moţným riešením je preto rekonštrukcia existujúcich zariadení a výroba energie z iných zdrojov (zemného plynu na princípe zdruţenej výroby elektriny a tepla). Tento dokument zároveň na rozdiel od jeho prepracovanej verzie z roku 2006 berie do úvahy i reakcie zahraničia a pripúšťa, ţe nepokračovanie vo výstavbe jadrových elektrární by bolo alternatívou, ktorý by bola plne akceptovaná i z medzinárodného hľadiska. Pozícia SR v oblasti jadrovej energetiky sa teda posunula od istého váhania, aţ odmietania pokračovať vo výstavbe ďalších jadrových blokov k jednoznačnej preferencii dostavať EMO 3,4 a prípadne uvaţovať o stavbe ďalších 28 Energetická politika SR 2006, s V roku 2030 by JE mali vyrábať ca. 52% elektrickej energie. Energetická politika SR 2006, s Energetická politika SR 2000, on-line text ( s

16 jadrových zariadení. Jednak je moţné to vysvetliť ekonomickým rastom, ktorý nielen do istej miery zvyšuje energetickú náročnosť, ale tieţ prilákal investora, ktorý je ochotný dostavbu JE Mochovce financovať. Zároveň je nutné upozorniť, ţe v roku 2000 bol ešte v plnej prevádzke blok V1 EBO a preto problém nedostatku elektrickej energie nebol tak markantný. Je ale nutné zdôrazniť, ţe aj v tejto dobe malo Slovensko stabilný projadrový program, ktorý počítal minimálne s vyuţitím súčasných kapacít. Tento posun smerom k väčšej podpore jadrovej energetiky v aktuálnych strategických dokumentoch o energetickej politike však podľa môjho názoru nie je kvalitatívne dostatočne podloţený a výpovedná hodnota informácií je skôr povrchná a všeobecná. Pre hodnotenie samotnej reálne prevádzanej politiky je preto nutné sledovať konkrétne kroky jednotlivých vlád a ich koncepcie. V programovom vyhlásení vlády Róberta Fica v roku 2006 sa vláda SR vyslovuje k podpore dostavby 3. a 4. bloku JE Mochovce. Pre túto vládu bola kľúčová sebestačnosť Slovenska vo výrobe elektrickej energie, ktorá bola v danej dobe ohrozená záväzkom odstaviť blok V1 v Jaslovských Bohuniciach. Preto bola dostavba EMO 3,4 pre Slovensko ţivotne dôleţitá z hľadiska energetickej bezpečnosti 31 Premiér Róbert Fico v roku 2008 reálne uvaţoval i o výstavbe ďalšieho jadrového reaktoru v Jaslovských Bohuniciach. Zároveň si premiér ţelal vyššiu kontrolu štátu v oblasti jadrovej energetiky: Vláda má záujem o reaktor západného typu. Potvrdzujem, ţe budeme hľadať partnera na financovanie tohto projektu, ale s tým, ţe štát by mal byť väčšinovým vlastníkom. Štát musí kontrolovať tieto projekty." 32 Naliehanie vlády na rýchlu dostavbu EMO 3,4 bolo tak veľké, ţe predseda Slovenskej národnej strany, Ján Slota, spoločnosti ENEL hrozil vyvlastnením v prípade, ţe dostavba nebude zrealizovaná. 33 Ak by výstavbu neschválili medzinárodné orgány, predovšetkým Európska komisia, premiér Fico by neváhal ísť do konfliktu odmietol by odstaviť blok V1 v Jaslovských Bohuniciach. 34 Spôsob, akým vtedajšia vláda komunikovala s okolitými štátmi a organizáciami ohľadne jadrovej energetiky bol pomerne priamočiary a nekompromisný dostavba EMO 3,4 za kaţdú cenu. Na jednej strane to zdôrazňuje nutnosť obnoviť sebestačnosť SR vo výrobe elektrickej energie po odstavení bloku V1, na druhej strane tento naliehavý prístup mohol potenciálne komplikovať rokovania s odporcami jadrovej energetiky. 31 Vláda nakoniec Enel dotlačila k dostavbe Mochoviec, aktualne.sk, , on-line text ( 32 Ibid. 33 Slota: Ak Enel nedostavia Mochovce, vyvlastníme ho, aktualne.sk, , on-line text ( 34 Premiér: Mochovce postavíme aj za cenu konfliktu, aktualne,sk, , on-line text ( 15

17 Vláda Ivety Radičovej vo svojom Programovom vyhlásení z roku 2010 rovnako veľmi jasne deklaruje pozitívny prístup k jadrovej energii, avšak s dôrazom na dodrţiavanie vysokých noriem jadrovej bezpečnosti. V prípade stavby ďalších jadrových reaktorov však naznačuje opačný prístup ako predchádzajúca vláda: Vláda SR podporí projekt výstavby jadrového zdroja Jaslovské Bohunice iba pod podmienkou súkromnej investície bez ďalšej účasti štátu. 35 Táto formulácia naznačuje umiernenejší prístup, ktorý by potenciálne mohol uľahčiť komunikáciu so zahraničnými partnermi, a prípadnými odporcami. Na svojej pracovnej ceste do Rakúska v septembri 2010 Iveta Radičová ubezpečovala rakúskeho kancelára Wernera Faymanna, ţe dostavba Mochoviec bude tak transparentná a bezpečná, ako je len moţné pretoţe bezpečnosť jadrových elektrární je prioritou nielen pre Rakúsko, ale tieţ pre Slovensko. 36 Tento asertívny prístup, ktorý exminister hospodárstva Ľubomír Jahnátek označil za servilný, naznačuje, ţe k debate o jadrovej energii a jej cezhraničných vplyvoch, sa dá pristupovať z rôznych uhlov, napriek tomu, ţe odborné poznatky a argumenty sa nijak nemenia. Môţeme vyhlásiť, ţe pre všetky vlády SR po roku 1989 je jadrová energetika súčasťou energetického balíčka a ţiadna z nich neuvaţuje, po vzore Rakúska o nulovej variante teda o úplnom nahradení energie vyrobenej z jadra inými zdrojmi. V roku 2010, na tlačovej konferencii Spoločná energetická politika EU a energetická bezpečnosť Slovenska premiérka SR Iveta Radičová vyhlásila: Neoddeliteľnou súčasťou energetickej diverzifikácie, energetického mixu pre Slovensko je a aj v budúcnosti ostane jadrová energetika. 37 Vyzdvihla tieţ dôraz na bezpečnostné opatrenia pri dostavbe reaktorov v Mochovciach a intenzívny dialóg s Rakúskom. Je preto pravdepodobné, ţe bude naďalej dochádzať k názorovým stretom s Rakúskom, ktorého ambíciou je postupne vyraďovať z prevádzky jadrových elektrární vo svojom bezprostrednom okolí a nahradzovať ich inými zdrojmi energie. 35 Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov , on-line text ( s Predsedníčka vlády SR Iveta Radičová na zahraničnej pracovnej ceste v Rakúsku, on-line text, ( 37 Konferencia Spoločná energetická politika EU, on-line text ( 16

18 2.2. Koncept jadrovej energetiky Českej republiky Česká republika je z energetického hľadiska pomerne silným hráčom v Strednej Európe. Od roku 2003, kedy bola sprevádzkovaná JE Temelín, je druhým najväčším exportérom elektrickej energie v EU (po Francúzsku). V roku 2003 ČR exportovala 27,5% svojej domácej produkcie. 38 Profiluje sa ako dodávateľ elektriny a regulačných sluţieb pre región Strednej Európy, kde si momentálne udrţiava pozíciu regionálneho šampióna v oblasti energetiky. 39 V roku 2009 jadrové elektrárne v Českej republike vyrobili pribliţne 33% celkovo vyrobenej elektrickej energie. Najväčší podiel na výrobe elektrickej energie majú v súčasnosti uhoľné elektrárne pribliţne 59%. Vodné a obnoviteľné zdroje a plynové elektrárne vyrábajú zhodne po 4% elektrickej energie. 40 Základným strategickým dokumentom energetickej bezpečnosti ČR je Štátna energetická koncepcia (SEK), predloţená Ministerstvom priemyslu a obchodu (MPO) a schválená Vládou ČR 10. marca Je základnou súčasťou hospodárskej politiky ČR. 41 ČR: Samotný dokument vyčleňuje tri hlavné priority ( vízie ) energetickej bezpečnosti 1. Nezávislosť na cudzích zdrojoch energie na zdrojoch energie z rizikových oblastí na spoľahlivosti dodávok z cudzích zdrojov 2. Bezpečnosť zdrojov energie vrátane jadrovej bezpečnosti spoľahlivosť dodávok všetkých druhov energie 38 Celková inštalovaná kapacita zariadení na výrobu elektriny v ČR je MW, pričom najvyššia celková spotreba v ČR bola v decembri MW. Státni energetická koncepce Českej republiky 2004, on-line text ( NERGETICK%C3%81%20KONCEPCE.pdf), s Aktualizace státní energetické koncepcie 2009, on-line text ( s Jaderné elektrárny v roce 2009, on-line text ( s Státni energetická koncepcie ČR, on-line text ( 17

19 racionálna decentralizácia energetických systémov 3. Udrţateľný rozvoj ochrana ţivotného prostredia ekonomický a sociálny rozvoj 42 Tieto tri hlavné body postupne rozpracováva do konkrétnych cieľov: 1. Maximalizácia energetickej efektívnosti (- pri získavaní a premenách zdrojov, - rozvodových sústav, - spotrebičov, úspor tepla) 2. Zaistenie efektívnej výšky a štruktúry spotreby prvotných energetických zdrojov (vyuţitie obnoviteľných zdrojov energie, optimalizácia vyuţitia domácich energetických zdrojov, optimalizácia vyuţitia jadrovej energie) 3. Zaistenie maximálnej šetrnosti k ţivotnému prostrediu (minimalizácia emisií skleníkových plynov a ekologického zaťaţenia) 4. Dokončenie transformácie a liberalizácie energetického hospodárstva 43 Súčasťou cieľov SEK je teda optimalizácia vyuţitia jadrovej energie, ako cieľ s vysokou prioritou: [...] smerujúci k optimalizácii podielu jadrovej energetiky v rámci dlhodobo bezpečného energetického mixu, pri rešpektovaní nevyhnutných poţiadaviek na bezpečnosť prevádzky. Plnenie tohto cieľa prispeje k zniţovaniu ekologickej záťaţe na území ČR vrátane zníţenia produkcie skleníkových plynov. Jadrová energetika rovnako podporí priority maximalizácie nezávislosti štátu na zdrojoch energie z rizikových oblastí a maximalizácie nezávislosti štátu na spoľahlivosti dodávok z cudzích energetických zdrojov. Palivo pre jadrové elektrárne je moţné získať na trhoch v politicky stabilných oblastiach a jeho zásoby sa dajú udrţiavať na veľmi dlhé obdobie. 44 V tomto cieli sa premietajú všetky tri základné vízie SEK: zníţenie nezávislosti na cudzích zdrojoch energie, zvyšovanie bezpečnosti dodávok a ich decentralizácia a v neposlednom rade tieţ udrţateľný rozvoj v zniţovaní ekologickej záťaţe a emisií CO2. Súčasťou SEK je i Komplexný energetický scenár, ktorý obsahuje dôleţité ekonomické, ekologické a sociálne parametre moţných smerov vývoja hospodárstva do roku 42 Státni energetická koncepce Českej republiky 2004, on-line text ( NERGETICK%C3%81%20KONCEPCE.pdf), s Ibid., s Ibid. s

20 MPO odporučil a vláda schválila tzv. Zelený scenár, ktorý berie do úvahy zvýšenie disponibility domácich energetických zdrojov vrátane moţnosti ďalšej výstavby jadrových elektrární. 46 V rámci jadrovej energetiky tento scenár predpokladá udrţanie dnešnej konfigurácie (JE Dukovany a JE Temelín) a zároveň moţnú výstavbu dvoch nových jadrových blokov. Scenár počíta s rastom podielu jadrovej energie na energetickom mixe ČR. Stúpať má ako pomer jadrového paliva v pravdepodobnej výške a štruktúre spotreby prvotných zdrojov energie 47, tak na pravdepodobnej výške a štruktúre výroby elektriny 48. S navýšením výkonu uţ postavených JE sa nepočíta, avšak novopostavený výkon má do roku 2030 činiť aţ 3162 MW. V roku 2030 by malo mať jadrové palivo najvyšší celkový inštalovaný výkon zo všetkých energetických zdrojov. 49 Zelený scenár pri tom všetkom predpokladá, ţe energetická náročnosť tvorby HDP sa bude postupne zniţovať. Spotreba elektriny porastie, ale tempo rastu sa bude stále niţšie. Zelený scenár predpokladá výstavbu nového jadrového zdroja v rokoch a ďalšieho v rokoch Dovozy energetických zdrojov prevyšujú a naďalej budú prevyšovať vývozy, pričom najväčší podiel na dovozoch bude mať v roku 2030 práve jadrové palivo (35%). Na dovoze jadrového paliva je Česká republika plne závislá. Podiel JE na výrobe elektrickej energie by mal byť v roku 2030 pribliţne 38,6%. 50 V roku 2009 bola Státní energetická koncepce aktualizovaná. Vláda tak reagovala na mnoţstvo podstatných zmien nielen v rámci energetického hospodárstva ČR, ale i v jeho vonkajšom okolí, na ktoré je potreba reagovať. 51 Šlo predovšetkým o dôsledky nerovnomerného rozdelenia prvotných energetických zdrojov, na ktoré bolo nutné reagovať koordinovanou a premyslenou energetickou politikou. Vo vlastných víziách a koncepciách sa aktualizovaná SEK 2009 príliš nelíši od pôvodnej verzie z roku SEK09 však hneď v úvode predostiera, ţe ide o koncepcie plne kompatibilné s Energetickou politikou EU. 45 Státni energetická koncepce Českej republiky 2004, on-line text ( NERGETICK%C3%81%20KONCEPCE.pdf), s Ibid., s Pomer má stúpnuť z 148 PJ v roku 2000 na 375 PJ v roku Ibid., s Výroba elektriny má stúpnuť z 13,59 TWh v roku 2000 na 34, 44 TWh v roku Ibid., s U jadrového paliva je v roku 2030 predpokladaný celkový inštalovaný výkon 4922 MW; druhý najvyšší inštalovaný výkon je predpokladaný u hnedého uhlia (4528 MW), pokračuje zemný plyn s celkovým výkonom 1276 MW a nakoniec čierne uhlie s 1127 MW. Ibid., s Ibid., s Aktualizace státní energetické koncepcie 2009, on-line text ( s

21 Jadrová energetika je v ČR jedným z hlavných pilierov výroby a dodávky elektriny. Jedným z cieľov SEK 09 je pokračovať v tejto tradícii a vytvoriť podmienky pre predĺţenie ţivotnosti JE na 50 aţ 60 rokov zvýšením ich bezpečnosti a zároveň podporiť a urýchliť proces výstavby nových jadrových blokov (Blahutovice, Tetov). SEK09 pritom explicitne zdôrazňuje vysoké nároky kladené na bezpečnosť týchto zariadení, plne v súlade s aktuálnymi štandardmi EU. Súčasťou cieľov SEK 09 je tieţ zváţenie pokračovania ťaţby uránu pre posilnenie energetickej bezpečnosti a tieţ podpora výstavby zariadenia na spracovanie uránového koncentrátu. 52 SEK 09 sa konkrétne vyjadruje o udrţaní cenného know-how v oblasti ťaţby uránu a otvorenia nového loţiska ešte počas prevádzky činného dolu Ruţná. 53 Zaistenie rozvoja domácej ťaţby uránu má pre ČR zásadný význam: so strednodobým cieľom dosiahnutia sebestačnosti tuzemskej jadrovej energetiky v zásobovaní uránovým koncentrátom pre výrobu jadrového paliva, resp. jeho prepracovanie. 54 Ťaţba uránu má kompenzovať postupné zniţovanie spotreby tuhých palív. Súčasná energetická závislosť ČR na dovoze primárnych energetických zdrojov je pribliţne na úrovni 50%. Ak by pokračovala ťaţba uránu v ČR na zhruba súčasnej úrovni, do roku 2050 by energetická závislosť v dôsledku rozvoja jadrovej energetiky stúpla na ca. 70%. Za predpokladu zvyšovania vyuţitia tuzemských zásob uránu by sa mohlo podariť udrţať energetickú závislosť na terajšej úrovni, tj. na 50%. 55 Tento bod je v oblasti jadrovej energetiky pomerne dôleţitý i s ohľadom na postupný rast podielu jadrových elektrární na výrobe elektrickej energie. Ťaţba uránu ako domácej suroviny by zníţila dovoznú závislosť ČR. Veľmi zaujímavý je podľa môjho názoru tieţ projekt výstavby zariadenia na spracovanie uránového koncentrátu, predloţený na pôde EU ako spoločný projekt viacerých členských krajín (ČR, SR, Maďarsko, Poľsko, poprípade pobaltské krajiny), rovnako ako ďalšie spoločné projekty v oblasti jadrovej energetiky. Jednak byt to posilnilo moţnosti spolupráce v stredoeurópskom regióne a rovnako by to znamenalo zníţenie závislosti na uránovej rude spracovanej v Rusku. Za nemálo podstatný fakt povaţujem i to, ţe spolupráca viacerých krajín by mohla lepšie obstáť v moţnej negatívnej reakcii Rakúska, zvýšila by sa jej dôveryhodnosť a váha i na pôde EU. SEK 09 sa tieţ veľmi jasne vyjadruje i k podpore výskumu v oblasti jadrovej energie, predovšetkým na výskum perspektívnych technológií III+. a IV. generácie a na zvyšovanie 52 Aktualizace státní energetické koncepcie 2009, on-line text ( s Ibid., s Ibid., s Ibid., s

22 efektívnosti, bezpečnosti a ţivotnosti jadrových zdrojov. Predpokladá sa tieţ účasť na medzinárodných projektoch. 56 S rozvojom jadrovej energetiky ČR počíta i vo svojom aktualizovanom referenčnom scenári, vypracovanom v roku 2008, predovšetkým pri pokrývaní tuzemskej spotreby elektrickej energie. Zároveň sa predpokladá udrţanie pozície ČR ako producenta elektriny pre ďalšie štáty a preto bude nevyhnutné rozšírenie výroby elektrickej energie predovšetkým z bezemisných zdrojov. Oproti iným palivám (u hnedého uhlia je predpokladaný pokles spotreby, spotreba ostatných zdrojov bude stagnovať) je u jadrových palív, spoločne s OZE, predpokladaný nárast spotreby. Jadrové palivo hrá kľúčovú úlohu vo výrobe elektriny v ČR. 57 Podiel jadrovej energie na energetickom mixe by mal do roku 2030 stúpnuť zo súčasných 15% na 25% v roku 2030 a tento podiel si udrţať i do roku Veľmi markantný rozdiel oproti Zelenému scenáru nájdeme v aktualizovanej SEK 09 v podiele jadrových elektrární na výrobe elektrickej energie. Do roku 2030 by mal stúpnuť zo súčasných 32% na 53%, avšak do roku 2050 by ich podiel mal opäť klesnúť na 47% v prospech OZE. 58 V Zelenom scenári bol rovnako predpokladaný nárast podielu, ale iba na 38,6% v roku Tento skok naznačuje, ţe v období medzi rokmi 2004 a 2009 ešte viac stúpol význam jadrových elektrární vo výrobe elektrickej energie. Zo základného strategického dokumentu energetickej politiky ČR a jeho aktualizácie je zrejmé, ţe jadrová energia patrí k najdôleţitejším zdrojom energetického mixu, predovšetkým vo výrobe elektrickej energie, bez ktorého by ČR nebola schopná adekvátne pokryť dopyt po tejto komodite. Jadrová energia je i do budúcna vnímaná ako kľúčová, ktorej spotreba a podiel na energetickom mixe bude v ďalších rokoch významne narastať. ČR v súčasnosti neplánuje zvyšovať výkon uţ existujúcich jadrových zariadení, ale počíta s výstavbou ďalších jadrových blokov, podľa najmodernejších technológií. Tomuto postupu nasvedčuje i zameranie na výskum jadrových zariadení najnovších generácií. Jadrová energia je v ČR povaţovaná za čistú energiu, ktorej ekologické dopady sú oproti energii vyrobenej z hnedého uhlia zanedbateľné. Dokument SEK a predovšetkým jeho aktualizácia z roku 2009 je kvalitatívne na pomerne vysokej úrovni. Predovšetkým prítomnosť referenčného scenára s výhľadom do roku 2030 resp dokazuje, ţe predstava autorov dokumentu je poloţená na reálnych základoch. Fakt, ţe tzv. Zelený scenár bol vybraný ako 56 Aktualizace státní energetické koncepcie 2009, on-line text ( s Ibid., s Ibid., s

23 najvhodnejší variant naznačuje, ţe boli posúdené viaceré aspekty, ekonomické, ekologické i politické. 22

24 3. Jadrové elektrárne na Slovensku a v Českej republike 3.1. Jadrové elektrárne na Slovensku Slovenská republika v súčasnosti disponuje dvomi jadrovými elektrárňami JE Jaslovské Bohunice a JE Mochovce. Obe elektrárne sú v súčasnosti prevádzkované spoločnosťou Slovenské elektrárne a.s. (SE a.s.), Vlastníkom akcií SE a.s. je Fond národného majetku SR, ktorý kontroluje 34% podiel akcií a uţ talianska spoločnosť ENEL SpA, ktorá drţí 66% akcií. Spoločnosť ENEL do SE vstúpila v apríli roku JE Jaslovské Bohunice V obci Jaslovské Bohunice bola postavená prvá jadrová elektráreň vo vtedajšom Československu a na dlhé roky sa stala symbolom československého jadrového programu a jadrovej energetiky. Uţ v roku 1958 sa tu začalo s výstavbou elektrárne s jedinečným reaktorom KS-150 (A1) sovietskej konštrukcie. 60 Je dôleţité si uvedomiť, ţe v tomto období bola jadrová energetika ešte v absolútnych začiatkoch a budovanie jadrovej elektrárne sebou nieslo istú prestíţ. Stavbu a sprevádzkovanie reaktoru však sprevádzalo nesmierne mnoţstvo technických problémov a komplikácií, ktoré stavbu neúmerne predraţovali. V roku 1972 bol reaktor zapojený do siete a počas piatich rokov svojho fungovania bol tridsaťkrát neplánovane odstavený, vyrobil len 916 GWh elektrickej energie 61 a jeho neslávnu kariéru ukončili dve váţnejšie havárie v rokoch 1976 a Napriek tomu, ţe sa plánovalo s ďalším budovaním reaktoru A2, tento neúspech donútil vládu v roku 1979 vydať uznesenie č. 135, ktoré rozhodlo o trvalo vyradení bloku A1 z prevádzky. Napriek uznaniu, ţe projekt tejto jadrovej elektrárne skončil neúspechom, je nutné priznať, ţe priniesol cenné skúsenosti a vychoval jadrových odborníkov, ktorých vedomosti a skúsenosti bolo moţné zuţitkovať v ďalších projektoch výstavby jadrových elektrární. 62 Samotná prevádzka elektrárne A1 vzťahy vtedajšej Československej socialistickej republike (ČSSR) a Rakúska nijak významne neovplyvnila. Jej 59 Dostavbu Mochoviec nie je možné podľa elektrární zastaviť, sme.sk, , on-line text ( 60 Reaktor bol zvláštny tým, ţe ako palivo pouţíval prírodný neobohatený urán, ako moderátor ťaţkú vodu, a bol chladený oxidom uhličitým. Tento typ reaktoru KS-150 (A1) bol sovietskej výroby a pre Jaslovské Bohunice bol vyrobený celý v ČSSR. Valenta, P: Jaderná elektrárna Jaslovské Bohunice, on-line text ( 61 Toto mnoţstvo elektriny vyrobí jadrová elektráreň Dukovany za 1 mesiac. Ibid. 62 Ibid. 23