EKONOMICKÁ INFORMÁCIA O TERITÓRIU. Lichtenštajnské kniežatstvo. k

Transkript

1 EKONOMICKÁ INFORMÁCIA O TERITÓRIU Lichtenštajnské kniežatstvo k Všeobecné informácie o krajine November

2 I. ZÁKLADNÉ EKONOMICKÉ INFORMÁCIE a) Základná charakteristika hospodárstva Peňažná jednotka: 1 švajčiarsky frank = 100 rappov Pracovná sila: 36 tis., z toho 5ľ% denne dochádzajúcich zahraničných pracovníkov; 60% pracovnej sily pôsobí v sektore sluţieb; 39% v priemysle a cca1% v poľnohospodárstve Priemerná mzda: CHF mesačne Makroekonomické ukazovatele Kategória Rast HDP (%) HDP reálny (mil. CHF) Inflácia (%) Nezamestnanosť (%) ,4-10,9 8,1-3,8 1 6, ,4-0,5 0,7 0,2-0,7-0,2 0,0 2,3 2,8 2,6 2,3 2,5 2,4 2,4 Zdroj: Štatistická ročenka Lichtenštajnska 2015 Charakteristika: vysoko rozvinutý priemyselný štát hospodársky spätý so Švajčiarskom ako hlavným obchodným partnerom. Medzi hlavné výhody patrí geograficky centrálne umiestnenie v rámci Európy a prístup ku kvalifikovaným odborníkom z Rakúska, Nemecka a Švajčiarska. Okrem toho má LI malý a štíhly štátny aparát, stabilný právny a spoločenský poriadok a liberálny ekonomický systém. Solídna verejná rozpočtová politika, krátke administratívne lehoty a minimalizácia byrokracie vo všeobecnosti sú podporované aj nízkym daňovým zaťaţením. Piliermi hospodárskej a obchodnej politiky krajiny sú: Colná únia so Švajčiarskom Členstvo v EHP Členstvo vo WTO Členstvo v EFTA V októbri 2015 informoval Dozorný orgán EFTA, ţe LI úspešné implementovalo 98,8% z celkového počtu 978 smerníc EÚ týkajúceho sa jednotného trhu, čo potvrdzuje dôleţitosť, ktorú pre LI predstavuje členstvo v Európskom hospodárskom priestore. LI má silne diverzifikovanú ekonomiku a má vysoký podiel exportne orientovaných subjektov. Malý domáci trh núti firmy orientovať sa na export a na inovácie. LI exportuje 60% svojich výrobkov do európskych krajín, 18% do Ázie a 9% na americký kontinent. Krajina je odkázaná na import pracovnej sily. Z 36 tis. zamestnancov je 51% cudzincov, najmä Rakúšanov, Nemcov a Švajčiarov, cestujúcich denne do LI. Väčšina exportu realizuje LI cez Švajčiarsko. Rozvinuté je strojárstvo, jemná mechanika, výroba optických prístrojov, súčiastok pre automobilových priemysel, elektrotechnika a elektronika, hardvér, prípojky pre audio a video, chémia, farmácia, dentálne výrobky, textilný, potravinársky a drevospracujúci priemysel, energetika a výroba keramiky. V poľnohospodárstve prevláda rastlinná výroba: pšenica, kukurica, zemiaky, krmivá, ale aj tabak a hrozno. Významné sú príjmy z cestovného ruchu, v krajine sú dobré podmienky na lyţovanie. Štátne príjmy zvyšuje aj predaj poštových známok. Cez Švajčiarsko má výborné 2

3 spojenie so svetom, čo spolu s miernym daňovým zákonodarstvom robí krajinu atraktívnou pre sídla obchodných spoločností. Pri počte obyvateľov, z toho 67% Lichtenštajncov a podnikov pripadá jedna firma na 10 obyvateľov. Lichtenštajnské firmy zamestnávajú takmer zamestnancov na celom svete. Zamestnanosť podľa sektorov: 39,4% priemysel, 59,9% sluţby a finančné sluţby 0,8% poľnohospodárstvo a lesníctvo. Podiel na tvorbe HDP: 39% priemysel 27% všeobecné sluţby 27% finančné sluţby 7% poľnohospodárstvo a domácnosti Najvýznamnejšie LI firmy: Hilcona AG, Schaar (svetová jednotka vo výrobe čerstvých hotových potravín); Hovalwerk AG, Vaduz (popredný výrobca kotlov, vetracích systémov a spaľovacích zariadení) výroba aj na Slovensku Istebné, marketing Košice; Hilti AG, Schaan (svetová jednotka vo výrobe profesionálneho stavebného technického náradia); OC Oerlikon Balzers AG, Balzers (jednotka na trhu technológií povrchovovej úpravy komponentov v automobilovom, leteckom, energetickom priemysle a výrobných systémov pre kov a plast spracujúci priemysel); Ivoclar Vivadent AG, Schaan (vývoj, výroba a predaj vysokokvalitných produktov pre zubné lekárstvo); ThyssenKrupp Presta AG, Eschen (svetová jednotka vo výrobe vačkových hriadeľov a systémov riadenia pre osobné vozidlá); Swarovski (logistické centrum v Triesene); Ospelt Gruppe (potraviny-mäsové výrobky, hotové jedlá, potrava pre zvieratá); Neutrik AG, Schaan (audio a videokonektory pre zábavný priemysel); Hoval, Vaduz, firma prítomná i v SR (jeden zo svetových lídrov vo výrobe vykurovacej a klimatizačnej techniky). Napriek dobrému zvládnutiu krízy LI prijalo opatrenia na zníţenie deficitu štátneho rozpočtu a zaviedlo balíček úsporných opatrení s cieľom úplne zlikvidovať rozpočtový schodok, a to zníţením platov vládnych úradníkov, ďalej obmedzením výdavkov na zdravotníctvo, ako aj na dôchodkové zabezpečenie. V septembri 2015 predstavila LI vláda novú stratégiu smerovania hospodárstva krajiny, ktorá obsahuje zámer LI udrţať svoje lokálne výhody, dať existujúcim spoločnostiam dlhodobé výhody a vytvoriť nové podniky v krajine, ktoré by boli orientované mimo priemyslu a finančníctva. Potenciál do budúcnosti podľa LI vlády predstavuje predovšetkým oblasť technológii, medicínsky výskum a kongresová turistika. b) Hlavné odvetvia hospodárstva Hospodárske dejiny Po stáročia bola ekonomika LI zameraná prevaţne poľnohospodársky. Vtedajšími metódami výroby sa mohlo uţiviť iba okolo obyvateľov. Takýto stav populácie sa dosiahol v 19. storočí a udrţať sa mohol iba prostredníctvom rôznych vysťahovaleckých vĺn, a to najmä do nového sveta. Aţ v roku 1920 začalo mierne ekonomické zlepšenie, ktoré sa prejavilo v rastúcej populácii. Tieţ stále viac cudzincov sa z ekonomických dôvodov usadzovalo v LI. Ekonomický boom po druhej svetovej vojne znamenal, ţe domáci trh práce 3

4 rýchlo narazil na svoje hranice, takţe bolo potrebné získať čoraz viac zamestnancov, prevaţne spoza hraníc. K začiatku industrializácie došlo pomerne neskoro. Základom pre to bola predovšetkým colná zmluva z r s Rakúsko-Uhorskom, ktorá otvorila LI veľký trh C+Kmonarchie. Niektoré švajčiarske textilky zaloţili spoločnosti v LI. Dôsledky prvej svetovej vojny znamenali ale ekonomickú katastrofu, najmä úplné zrútenie hodnoty meny. V roku 1924 vstúpila do platnosti zmluva o colnej únii so Švajčiarskom a švajčiarsky frank LI prijalo ako svoju oficiálnu menu. Dohoda o spoločnej mene so Švajčiarskom však bola uzavretá aţ v roku Obdobie po začiatku colnej únie so Švajčiarskom bolo čoskoro negatívne ovplyvnené globálnou ekonomickou krízou. Skutočný boom zaţilo LI aţ po druhej svetovej vojne a to najmä na základe silného zvýšenia priemyselného vývozu. Sektor finančných služieb (banky a neskôr poisťovne) zaznamenal boom najmä v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch. Vzhľadom k malej veľkosti domáceho trhu je nadpriemerná úspešnosť ekonomiky LI moţná len vtedy, ak LI podniky získajú zákazníkov na zahraničných trhoch. Tomu zodpovedá význam integračných cieľov ekonomickej i zahraničnej politiky LI. V roku 1991 sa LI stalo členom EZVO, v roku 1995 Dohody o Európskom hospodárskom priestore a tieţ v roku 1995 vstúpilo do Svetovej obchodnej organizácie a jej podriadených organizácií. Priemysel: LI má široko diverzifikované hospodárske štruktúry s vysokým podielom priemyselnej výroby. V porovnaní s ostatnými ekonomikami je v LI výraznejší podiel priemyslu a sluţieb a LI ekonomika zahŕňa 15 zo 16 ekonomických odvetví medzinárodnej klasifikácie, viac neţ väčšina iných malých európskych štátov. Podnikateľské prostredie pre svoju jednoduchosť a prístupnosť patrí k trvalým prioritám vlády. Pri limitovaných zdrojoch krajiny je to jediná cesta, ako udrţať konkurencieschopnosť výrobného priemyslu LI. Najdôležitejšie odvetvia priemyslu sú silne orientované na export - výroba strojov a strojárskych zariadení, výroba presných nástrojov, zubné náhrady a potravinárstvo. Vo všetkých týchto oblastiach sa firmy sústreďujú predovšetkým sa na high-tech výrobky vysokej kvality. Štruktúra priemyslu LI postavená výlučne na MSP. Z celkového počtu cca firiem má z nich menej ako 10 zamestnancov, cca 500 zamestnáva 10 aţ 250 pracovníkov a iba 17 firiem zamestnáva viacej ako 250 zamestnancov. Mnohé priemyselné podniky sú aktívne vo veľmi špecializovaných trhových segmentoch. Prostredníctvom intenzívneho výskumu a vývoja sa niektorým domácim spoločnostiam podarilo etablovať ako svetové jednotky vo svojom obore (napr. Hilcona AG, Hilti AG, OC Oerlikon Balzers, ThyssenKrupp Presta, Ivoclar Vivadent,). Finančné služby: Finančné sluţby predstavujú významný hospodársky sektor lichtenštajnskej ekonomiky. Vzhľadom na vysokú intenzitu pridanej hodnoty v tomto sektore prispievajú zamestnanci finančných sluţieb svojou činnosťou na HDP v hodnote aţ 27%. Na lichtenštajnskom finančnom trhu je aktívnych 16 bánk (v r čistý zisk bánk 471 mil. CHF), 549 investičných spoločností a spoločností na správu fondov (majetok v r vo výške 38.4 mld. CHF) a 42 poisťovní. Vzhľadom k svojej veľkosti sa finančný trh LI orientuje na niches hlavne v oblasti privátneho bankovníctva. Ako výsledok reformných krokov z uplynulých rokov opätovne, i keď pomaly rastie objem spravovaných prostriedkov, ktorý dosiahol cca 120 mld. CHF. Krajine sa postupne darí odstraňovať nálepku daňového raja konštruktívnou spoluprácou a konkrétnymi záväzkami s EÚ a OECD v oblasti daňovej transparentnosti. LI v 10/2015 podpísalo Dohodu s EÚ o daňovej transparentnosti, ktorá má vstúpiť do platnosti od Podľa vyjadrenia LI vlády, krajina jej podpisom očakáva ukončenie diskriminačného prístupu od niektorých krajín EÚ, ktoré mali LI v oblasti daní zaradené na tzv. čiernu listinu. Poisťovne: V LI funguje 40 štátnych, čiţe neziskových poisťovní (pre dôchodkové poistenie alebo poistenie pre prípad nezamestnanosti) ako aj súkromných poisťovní (napr. zdravotné poisťovne a penzijné fondy). Dohľad nad zdravotným a úrazovým poistením vykonáva Úrad pre verejné zdravie. Penzijné fondy podliehajú dohľadu zo strany finančného trhu. 4

5 Cestovný ruch: Turizmus sa v LI orientuje na prázdninový, ale aj obchodný turizmus. Veľkú časť návštevníkov tvoria tzv. jednodňoví návštevníci. Najväčší počet turistov prichádza z Nemecka (29,5%) a Švajčiarska (30,6%). Doprava: Lichtenštajnská cestná sieť sa skladá z pribliţne 120 km ciest a 260 km miestnych komunikácií. Rakúske ţeleznične dráhy tu takisto vlastnia 9 km trate. Na 1000 obyvateľov pripadá 800 áut, čo je najvyššia hodnota v Európe. Energetika: LI importuje temer 100% spotreby energií. Hlavné zdroje sú elektrina (30,3%), zemný plyn (22,5%), vykurovací olej (12,8%) a benzín (12,2%). Poľnohospodárstvo: V roku 2012 bolo v Lichtenštajnsku 121 druţstiev. Priemerná úţitková plocha na druţstvo je 29,5 ha. 27,6% úrody spadá pod klasifikáciu bio. c) Členstvo v medzinárodných organizáciách a účasť v integračných procesoch CE, EBRD, EFTA, IAEA, ICCt, ICRM, IFRCS, Interpol, IOC, IPU, ITSO, ITU, ITUC, OPCW, OSCE, PCA, Schengen Convention, UN, UNCTAD, UPU, WCL, WIPO, WTO Od roku 1995 člen EHP. Nie je členom EÚ. II. PODPORA OBCHODU A PODNIKANIA a) Podnikateľská legislatíva Dane 1.Dane z nehnuteľností a dane z prevodu pre fyzické osoby: Sú povinné pre všetkých občanov a pre cudzích štátnych občanov, ktorí v krajine vlastnia nehnuteľný majetok. Kaţdoročne sa mení ich výška. Výška dane z prevodu sa pohybuje od 3,24% do 17,01% a výška dane z nehnuteľností od 1,62% do 8,51%. 2.Špeciálne dane pre právnické osoby (spoločnosti): V LI udomácnené spoločnosti platia daň vo výške jedného promile investičného vkladu na začiatku kaţdého roka. 3.Daň zo zisku z pozemku: Pripadá predajcovi, pokiaľ nie je inak dohodnuté inak s kupujúcim, jej výška je vypočítaná podľa kúpnej ceny a môţe sa pohybovať od 3,24% do 34,02%. 4.Daň z dedičstva: uplatňuje sa, ak mala zosnulá osoba v LI trvalý pobyt, alebo ak sa dedičstvo alebo jeho časť nachádza na území krajiny. Percentuálna hodnota výšky dane závisí od príbuzenského vzťahu medzi zosnulým a dedičom. 5.Darcovská daň: Záleţí od výšky hodnoty daru a príbuzenského vzťahu medzi darcom a obdarovaným a pohybuje sa od 0,5% do 27%. 6.Daň z pridanej hodnoty: Jednotná so Švajčiarskom - 8,0%, 3,8% a 2,5%. 7.Kolkovné: Daň za právne zaobchádzanie s niektorými dokumentmi. 8.Kupónová daň: Vzťahuje sa na kupóny vystavené na cenné papiere a má výšku 4,0%. 5

6 Založenie firmy v LI Zaloţenie firmy v LI a kaţdá na vytváranie zisku orientovaná činnosť podlieha povoľovacej povinnosti. Zvláštne podmienky platia pre slobodné povolania a pre banky, poisťovne a investičné firmy. Povolenia udeľuje Amt für Volkswirtschaft. 1. Princíp V zásade sa v LI rozlišuje medzi dvomi formami podnikania: pri integrovaných, ako aj pri holdingových spoločnostiach sa jedná o podniky, ktoré majú v LI iba sídlo, avšak v tuzemsku nevykonávajú ţiadnu obchodnú činnosť; pri ţivnostenských podnikoch platí tuzemský princíp, t.j. ţe podnik bude v prvom rade vykonávať tuzemskú činnosť. Hlavné rozdiely spočívajú v zdaňovaní. Pri zakladaní integrovanej spoločnosti je potrebné kontaktovať tuzemského správcu alebo advokáta. Informácie o zakladateľských formalitách poskytuje aj katastrálny a matričný úrad. Aktívna spoločnosť musí podať ţiadosť o poskytnutie ţivnostenského oprávnenia na Národohospodárskom úrade. 2. Postup na získanie živnostenského oprávnenia Na Národohospodárskom úrade, resp. na internetovskej stránke je moţné získať špeciálny formulár ţiadosť o udelenie ţivnostenského oprávnenia. Keď sú všetky podklady kompletné, rozhoduje Národohospodársky úrad o ţiadosti. Pri pozitívnom rozhodnutí sa vyhotoví písomný prísľub s obsahom, ţe ţivnostenské oprávnenie bude udelené po splnení určitých predpokladov. Prísľub sám o sebe neoprávňuje na výkon ţivnostenskej činnosti, na to je potrebné ţivnostenské oprávnenie. Zákonnú úpravu predstavuje Ţivnostenský zákon, LGBl č. 21, z ktorého je moţné vybrať všetky kritéria relevantné pre oprávnenie ( ). Všetky dokumenty sú dostupné v nemeckom jazyku. Cudzojazyčné diplomy, osvedčenia o schopnostiach, pracovné potvrdenia, atď. je nutné preloţiť a úradne overiť. 2.1 Sídlo Štátni príslušníci EHP nepotrebujú mať sídlo v LI, avšak zahraničné sídlo bude akceptované, len ak je na základe činnosti v ţivnostenskom oprávnení moţné skutočne vykonávať ţivnosť v LI. EHP štátni príslušníci nových štátov EU: S platnosťou od 1. mája 2004 bola EHP rozšírený o 10 členských štátov, pre ktorých platia špecifické pravidlá (s výnimkou Malty a Cypru, ktoré dosiahli kompletné zrovnoprávnenie s doterajšími štátmi EHP). Na základe prechodných opatrení týkajúcich sa prístupu na pracovný trh (v LI upravený predpismi o cudzineckej polícii), sa so štátnymi príslušníkmi z Estónska, Lotyšska, Litvy, Slovinska, SR a ČR zaobchádza tak, ako keby štátni príslušníci týchto krajín boli príslušníkmi tretieho štátu. To znamená, ţe osoby z týchto štátov so sídlom mimo LI môţu prevziať obchodné vedenie v inej právnickej osobe zásadne len vtedy, ak majú pracovné povolenie pre štátnych príslušníkov tretích štátov. Zaloţenie samostatnej firmy je však pre okruh týchto štátnych príslušníkov moţné aţ po splnení zvyšných ţivnostenskoprávnych predpisov. Pre švajčiarskych štátnych príslušníkov platí v podstate to isté ako pre štátnych príslušníkov EHP. S nadobudnutím platnosti druhej fázy EFTA-konvencie z 1. januára 2005 môţu švajčiarski štátni príslušníci so sídlom vo Švajčiarsku zaloţiť samostatnú firmu v LI. Ale prevzatie funkcie konateľa v lichtenštajnskej právnickej osobe nie je v tomto prípade moţné. Švajčiarsky štátny príslušník na to potrebuje aspoň riadne sídlo v LI. Štátni príslušníci z tretích štátov potrebujú minimálne 12-ročný nepretrţitý trvalý pobyt v LI. Pri nesplnení tohto kritéria nemôţe byť udelené ţivnostenské oprávnenie. 2.2 Prevádzka Je potrebné preukázať ţe v LI sa nachádza prevádzka, ktorá vyhovuje poţiadavkám ţivnostenskej činnosti firmy. Dôkaz o existencii prevádzky môţe byť predmetom prísľubu a preto nemusí reálne existovať uţ v okamihu podania ţiadosti. 2.3 Právnické osoby Právnické osoby môţu v analógii k fyzickým osobám ţiadať ţivnostenské oprávnenie. Aspoň 51% kapitálu musí byť ovládaného tuzemskom (kapitál štátnych príslušníkov EWR a Švajčiarska 6

7 zodpovedá tuzemsku); pri právnických osobách z krajín mimo EHP (z tretích štátov) musí mať väčšina správou poverených osôb sídlo v LI Korešpondenčná adresa Pokiaľ ţiadateľ alebo konateľ má svoje sídlo v zahraničí, je nutné uviesť jeho tuzemskú korešpondenčnú adresu. Korešpondenčná adresa musí byť zapísaná do Obchodného registra; môţe byť adresou prevádzky alebo reprezentanta, alebo iná tuzemská adresa. Doklad o korešpondenčnej adrese môţe byť predmetom prísľubu a preto nemusí existovať uţ v čase podania ţiadosti. Zdroj: Government Building, 9490 Vaduz / Liechtenstein, Dr. Gerlinde Manz-Christ b) Programy podpory zahraničného obchodu, technickej a finančnej pomoci, projekty regionálnej spolupráce Hospodárska politika LI vidí svoj hlavný cieľ v zachovaní a posilnení liberálneho podnikateľského prostredia. Pre podporu podnikania nie sú vytvorené ţiadne nástroje, okrem podpory podnikania v poľnohospodárstve. Objem rozpočtu vlády Lichtenštajnska je príliš malý, aby mohol zmeniť podstatne podmienky pre podnikanie. LI tieţ nemá ţiadnu podporu exportu. Finančný mechanizmus EHP: LI sa spolu s ostatnými krajinami EFTA podieľalo na poskytnutí finančného príspevku vo výške 38 mil. EUR pre Slovensko. Príspevok LI predstavoval cca 1,2 % celkového príspevku krajín EHP, v prípade SK bol pouţitý na obnovu zámku v Holíči a na granty pre podporu študentskej mobility. c) Verejné obstarávanie v LI má niektoré špecifiká najmä voči Švajčiarsku. Vo vzťahu k EÚ a WTO uplatňuje LI konformný postup. d) Zmluvná základňa S LI má SR uzavretú len jednu zmluvu - Dohodu o medzinárodnej cestnej doprave zo , ktorej gestorom je MDPaT SR. V štádiu rokovania je príprava zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. III. INVESTÍCIE, ENERGETIKA, VEDA A VÝSKUM a) Priame zahraničné investície: Podľa údajov Lichtenštajnskej obchodnej a priemyselnej komory (LIHK) jej členovia mali ku koncu roka 2011 spolu 189 pobočiek vo svete (najviac v Európe - 120) a zamestnávali v nich takmer 34 tisíc zamestnancov. Stav PZI (majetková účasť, reinvestovaný zisk a ostatný kapitál) pochádzajúcich z LI v SR podľa Národnej banky Slovenska (NBS) bol v roku 2012 vo výške 225,8 mil. EUR, v roku ,09 mil. EUR a v roku ,93 mil. EUR. V r pribudla v SR významná investícia z LI - popredný svetový dodávateľ technológií povrchových úprav otvoril v septembri 2015 svoj závod vo Veľkej Ide. IV. ZAHRANIČNÝ OBCHOD KRAJINY a) Dovozný a vývozný režim, obchodná prax (ako vo Švajčiarsku) 7

8 Vývozná aj dovozná politika LI ako člena WTO a EZVO je veľmi liberálna. LI neuplatňuje ţiadne exportné dane, poplatky a clá. Kontrola, obchodné obmedzenia a vydávanie licencií sa týkajú komodít, súvisiacich s bezpečnosťou, ekológiou a s plnením medzinárodných záväzkov zo zmlúv a konvencií, ako Bazilejská konvencia o medzinárodnej doprave s nebezpečným nákladom, CITES a pod. Licencie sú poţadované u zbraní, tovarov s dvojakým pouţitím (dual-use goods) pre výrobu konvenčných zbraní a zbraní hromadného ničenia a na komerčné exporty niektorých výrobkov obsahujúcich zlato. Len na malú časť výrobkov v dovoze sú potrebné povolenia, aby sa mohli uskutočniť opatrenia k ochrane domáceho poľnohospodárstva vo forme mnoţstevných dovozných obmedzení a opatrenia za účelom vykonania štátnej kontroly (osivá, ochrana zdravia a ţivota ľudí), kontrola z dôvodu hospodárskeho zásobovania krajiny a pod. a) Povoľovacie konania/licencie a ďalšie netarifné obmedzenia Štát si ponechal v istých oblastiach moţnosť uplatnenia určitých zásahov, ako sú obmedzenia dovozu, colné kontingenty, povolenia na dovoz (tzv. generálne povolenia na dovoz sú poţadované, aj keď sa dováţa tovar v rámci kontingentu, nielen mimo neho) a monopolné poplatky (na alkohol). Nepouţívajú sa dovozné kvóty a priráţky. Ku chráneným oblastiam patrí agrárny sektor (najmä ovocie, zelenina, mäso, mäsové produkty, víno, kvety, obilie, krmivá, cukor), ochrana verejného ţivota a zdravia a bezpečnostné politické opatrenia (vojenský materiál). K netarifným prekáţkam obchodu patrí aj udeľovanie pracovných povolení, ktoré sú potrebné pri realizácii napr. stavebných prác, montáţnych prác súvisiacich s dohotovením objednaných produktov a pod. Tieto v zásade dostávajú len obyvatelia EÚ a EZVO. Licencie sa udeľujú v aukčnom systéme. b) Špecifiká dovozu v prípade dohôd o voľnom obchode, doklad o pôvode V súčasnosti % všetkých dovozov spadá pod dohody o voľnom obchode, ktoré LI uzavrelo s najdôleţitejšími obchodnými partnermi a zoskupeniami (s EÚ a EFTA) vrátane SR. Dovoz priemyselných výrobkov je zaťaţený nulovým clom, poľnohospodárske výrobky zníţeným clom. Pre určenie colnej úľavy resp. oslobodenia od cla je potrebné do hodnoty 6 000,- ECU uviesť na účte prehlásenie o pôvode tovaru. Pri vyšších sumách je potrebné predloţiť preferenčný doklad na formulári EUR1. c) Colný systém, tarify Pouţíva sa nomenklatúra harmonizovaného systému. Podľa tejto tarifnej schémy je colná tarifa EÚ a SR základné čísla, t.j. prvých šesť čísel kaţdého tarifného čísla je rovnakých. LI vyuţíva hmotnostný colný systém; brutto hmotnosť podliehajúca clu pozostáva z vlastnej hmotnosti tovaru ako aj z hmotnosti balenia (brutto hmotnosť). Nezabalený tovar alebo tovar, vyţadujúci ďalší ochranný obal podlieha tzv. tarra príplatku -príplatku za obal k netto hmotnosti, ktorý môţe činiť 1-20 % z netto hmotnosti. Pre niektoré druhy tovaru, ktoré budú vo vnútrozemí pouţité na určité účely, sú určené colné zvýhodnenia. Tieto druhy sú uvedené v zozname reverzného tovaru, ku ktorému sú udeľované tzv. reverzné povolenia. Zvláštne colné zóny, ako zóny voľného obchodu, prístavy voľného obchodu, v ktorých nepreclený tovar moţno voľne ručne alebo priemyselne spracovávať, LI colné právo nepripúšťa. b) Základná štatistika zahraničného obchodu LI mil. CHF / Dovoz Vývoz Obrat Saldo

9 Zdroj: c) Tovarová štruktúra zahraničného obchodu v členení vývoz/dovoz 9

10 c) Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu vývoz/dovoz Export (bez vývozu do Švajčiarska)- údaje LI V tis. CHF Nemecko ,9 798,7 795,1 840, 7 Rakúsko 387,0 360,3 324,1 326, Francúzsko 316,6 286,8 294,5 305,1 295,7 Taliansko 180,6 154,4 128,1 126,5 119,9 Čína 130,3 165,9 158,1 174,4 148,3 Zdroj: Import (bez dovozu zo Švajčiarska) údaje LI V tis. CHF Nemecko 737,5 732,8 696,6 734,9 765,9 Rakúsko 653,4 737,3 558,7 558,2 587,0 Taliansko 70,3 72,7 88,6 75,0 68,1 Čína 35,7 43,9 90,8 101,7 117,9 Zdroj: LI má colnú a menovú úniu so Švajčiarskom. Okrem ŠK najvýznamnejším a najväčším obchodným partnerom LI tak pri dovoze ako aj pri vývoze je Nemecko, následne Rakúsko a Taliansko. d) Vývoj zahraničného obchodu so SR (vývoz/dovoz) Prehľad vývoja obchodu medzi SR a Lichtenštajnskom údaje MH SR tis. EUR /2015 (v mil. EUR) Vývoz Dovoz Obrat Saldo Zdroj: MH SR , , , ,0 10

11 LI sa dlhodobo pohybuje okolo 85. priečky v poradí najvýznamnejších obchodných partnerov SR. Podiel SR na dovoze do LI je cca 1 % a podiel LI na dovoze do SR je cca 0,6 %. Podľa údajov MH SR vzájomná obchodná výmena sa rok 2014 zaznamenala rastúcu tendenciu + 32,7% v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka Na strane exportu bol hodnotou 12,74 mil. EUR dosiahnutý rast oproti rovnakému obdobiu roku 2013 o 50,5%, na strane dovozu zaznamenáva objem 10,9 mil. EUR taktieţ značný rast o 16,5%. Saldo obchodnej bilancie po predchádzajúcom negatívnom výsledku zaznamenalo pozitívnu hodnotu. Najvýznamnejšie vývozné tovary za obdobie roku 2014 boli hlavne kontajnery, ktorých podiel na celkovom vývoze do LI bol 26%. Druhou najdôleţitejšou skupinou boli hliníkové dosky, plechy a pásy s podielom 23 %. Ďalej to boli časti, súčasti a príslušenstvo motorových vozidiel s podielom 19%; kotly na ústredné kúrenie 8%; ostatné výrobky zo ţeleza alebo z ocele s 8% a ostatný nábytok a jeho časti a súčasti s podielom 5%. Podiel importu z LI na celkovom importe do SR zostal za rok 2014 na rovnakej úrovni 0,02% v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka Najvýznamnejšie dovozné tovary za obdobie rok 2014 boli hliníkové dosky, plechy a pásy s podielom na celkovom dovoze z LI 34%; časti, súčasti a príslušenstvo motorových vozidiel 16%; časti a súčiastky a príslušenstvo výhradne alebo hlavne na stroje a prístroje 14%; elektrické kotly na ústredné kúrenie 8%. Údaje MH SR za prvých 6 mesiacov roku 2015 naznačujú pokles vzájomnej obchodnej výmeny spôsobený zníţeným dovozu lichtenštajnských výrobkov do SR. Vzájomná obchodná bilancia zostáva pre SR plusová vo výške 2 mil. EUR. Najvýznamnejšie vývozné a dovozné komodity zostali nezmerné. Podiel LI na zahraničnom obchode SR je pomerne málo významný. LI sa dlhodobo pohybuje okolo 85. priečky v poradí najvýznamnejších obchodných partnerov SR. Lichtenštajnské firmy v SR: Hoval jedna z najväčších lichtenštajnských firiem; výroba vykurovacích kotlov (Istebné výroba, Košice predaj a servis); UT Umwelt- und Transporttechnik s.r.o. Dolná Streda; firma zaoberajúca sa výrobou kontajnerov a dopravnej techniky, dcérska spoločnosť v SR; Reflecta s.r.o. Komárno - predaj autodielov (financovaná čiastočne lichtenštajnským kapitálom 3MB Anstalt); KAISER Slovensko, Krakovany; je dcérskou spoločnosťou firmy KAISER AG Lichtenštajnsko. Popri výrobe a odbyte komunálnych vozidiel je taktieţ firma činná aj v odbyte stavebných strojov. Oerlikon Balzers AG - popredný svetový dodávateľ technológií povrchových úprav, otvoril v septembri 2015 svoj závod vo Veľkej Ide (neďaleko Košíc), kde plánuje postupne zamestnať 100 ľudí. Ide o prvé európske centrum excelentnosti tejto spoločnosti pre povrchové úpravy. Spoločnosť, poţiadala vládu SR o investičné stimuly. V. INFORMAČNÉ ZDROJE Oficiálny lichtenštajnský portál : Lichtenštajnská vláda a verejná správa : Lichtenštajnská obchodná a priemyselná komora : Informácie o firmách : Informácie o zmluvách : 11

12 Lichtenštajnska štátna správa (cudzinecký a pasový úrad), informácie k podmienkam výkonu práce cudzincami v Lichtenštajnsku: On-line formuláre: Prístup na online formulár - Gesuch um Bestätigung/ Bewilligung für eine grenzüberschreitende Dienstleistung (GDL): e&vid=3a1b9d69a0158b2e 12