Odborárske OKO január 2009

Transkript

1 1 Milé kolegyne, kolegovia, začal sa nový rok 2009, rok, v ktorom sme sa rozlúčili s korunou a prijali euro. Na Silvestra o polnoci davy Bratislavčanov odpočítavali posledné sekundy roka a pritom si priali, aby nám nový rok s novou menou priniesol prosperitu a spokojnosť (medzi dúfajúcimi boli ale už aj takí, na ktorých začína doliehať hospodárska kríza). Naša univerzita vítala nový rok pozitívnou správou odborová organizácia uzavrela s vedením STU v historicky najkratšom termíne (už v decembri) kolektívnu zmluvu. V tomto čísle okrem nej prinášame aj materiál vlády SR o správnej výžive obyvateľstva SR, posledný diel seriálu o histórii koruny, stručný pohľad na život A. Stodolu, ako aj postrehy predsedníčok odborových organizácií na FCHPT, FEI a SjF zo stretnutí s dôchodcami, ktoré sa uskutočnili v predvianočnom období. Ak vás naša práca oslovuje, radi vás privítame na verejne prístupnej konferencii UOO STU ( ), ku ktorej už v tomto čísle nájdete prvé materiály. Prajem vám rok plný porozumenia a trpezlivosti a radosti z pekných nových euro mincí. Oľga Valentová, výkonná redaktorka olga.valentova@stuba.sk Obsah Aktualizácia Programu ozdravenia výživy obyvateľov SR... 3 Národné fórum pre celoživotné poradenstvo Pracovná zdravotná služba Euro je tu, zbohom koruna VI výročie narodenia pýchy európskeho strojného inžinierstva Čím žije STU? Informácie zo zasadnutia Kolégia rektora Informácia o kolektívnom vyjednávaní Kolektívna zmluva na rok Stretnutia dôchodcov Stretnutie s dôchodcami FCHPT STU Predvianočné stretnutie dôchodcov FEI STU Predvianočné stretnutie s dôchodcami na Strojníckej fakulte Čo priniesol december odborárom OZ PŠaV Aktuality zväzu č zasadnutie predsedníctva OZ PŠaV v Bratislave Niektoré právne predpisy za II. a III. štvrťrok Voľby do Európskeho parlamentu a odbory UOO STU bilancuje minulý rok Hospodárenie v roku Sumarizácia príspevkov UOO STU do Spektra a Aktualít zväzu v roku Informácie od susedov Lesk a bieda učiteľstva Zápisnica č. 10/ Zápisnica č. 1/

2 2 Oprava V minulom čísle nášho informačného občasníka sa okrem iného objavili aj takéto nedostatky: - v článku Účelové zariadenie STU Gabčíkovo na str. 500, ktorý nám zaslali z Gabčíkova, znela prvá veta nasledovne: Účelové zariadenie sa nachádza na okraji Gabčíkova, pri ceste vedúcej cez vodnú elektráreň smerom do Čuňova. Menovaná obec je prvýkrát spomínaná v roku 1232 pod názvom Chun, niektorí maďarskí odborníci hľadajú korene názvu v maďarskom slove csúnya (čúňa škaredý), v staršej kartografickej literatúre je obec uvádzaná ako Csuny (čuň) alebo Sandorf (nem.). Od 16. storočia obývajú Čunovo Chorváti (chorvátska verzia názvu obce je Čunovo, súčasná maďarská verzia je Dunacsún). Súčasný slovenský pravopis predpisuje názov obce v tvare Čunovo, v článku uvedený tvar Čuňovo je teda nespisovný. - v tom istom príspevku (Účelové zariadenie STU Gabčíkovo) na tej istej strane (500) je aj veta : Účelové zariadenie je využívané celoročne pre potreby ubytovania a stravovania zamestnancov firiem Volkswagen Bratislava, Samsung Galanta a firiem pracujúcich na vodnom diele a v jeho okolí. Vo vete sú uvedené staré, resp. skrátené názvy spoločností (Volkswagen Bratislava, Samsung Galanta), správne malo byť Volkswagen Slovakia, a. s. a Samsung Electronics Slovakia, s. r. o., ako je to aj dvakrát uvedené v zápisnici v bode 3 (Prekážky v práci na strane zamestnávateľa) na str v bode 9 (Akcie základných organizácií) na str. 538 je o FOO SjF STU uvedená nesprávna informácia v znení pre deti odborárov pripravuje FOO balíček, kde budú aj čokoládové eurá, Správne malo byť, že výbor FOO pripravuje pre deti ako mikulášsky darček pravú 5 eurovkovú bankovku. Za všetky štyri uvedené nepresnosti, na ktoré nás upozornila I. Součková, sa ospravedlňujeme, I. Součkovej ďakujeme za upozornenia a posielame jej fidorku. O. Valentová, výkonná redaktorka

3 3 Aktualizácia Programu ozdravenia výživy obyvateľov SR Materiál schválený vládou SR ?OpenDocument 1 ÚVOD Správna výživa je základným predpokladom zdravého vývoja človeka, hlavnou podmienkou prevencie a súčasťou liečby závažných chorôb, ktoré postihujú veľké skupiny obyvateľstva, jeho chorobnosť a úmrtnosť a majú tiež nezanedbateľné sociálne a ekonomické dosahy. Nesprávne zloženie stravy, nezodpovedajúce aktuálnym potrebám organizmu, ako jeden z významných rizikových faktorov, prípadne príjem škodlivých látok, môže narušiť jeho dynamickú rovnováhu a vyvolať rôzne chorobné zmeny ako sú kardiovaskulárne choroby, nádorové choroby, cukrovka, obezita a iné. Naopak, správnym zložením stravy je možné posilniť niektoré adaptačné mechanizmy a tak znížiť škodlivý vplyv rizikových faktorov. Napríklad dostatočný príjem antioxidantov (vitamín C, E, karotenoidy) môže priaznivo vplývať v prevencii aterosklerózy. Vláknina môže podporovať znižovanie rizika ischemickej choroby srdca (ICHS) tým, že vedie k poklesu cholesterolémie. Výživovú situáciu na Slovensku už viac rokov charakterizuje nadmerný energetický príjem a pritom tiež nevyváženosť zastúpenia základných živín, v popredí s vysokým podielom tukov (presahujú priemerné odporúčané výživové dávky až o cca 40 %) a súčasne deficitným príjmom niektorých ochranných faktorov vitamínov (vitamínu B 2 a vitamínu C), minerálnych látok (vápnika) a stopových prvkov (napr. železa, podľa údajov Úradu verejného zdravotníctva SR). Nevyváženosť spotreby potravín, a tým vytvorenie nutričnej rizikovej situácie vzniknutej z nesprávnej výživy závislých chorôb, spôsobuje nadmernosť konzumácie viacerých potravín, najmä živočíšnych (vajcia, bravčové mäso), cukru a niektorých ďalších. Na druhej strane je to zasa nedostatočná spotreba významných potravín, v popredí s nízkou spotrebou mlieka a mliečnych výrobkov, ovocia a zeleniny a tým podmieneného nízkeho prívodu viacerých ochranných výživových faktorov do organizmu. Súčasne je naša strava veľmi bohatá na prívod kuchynskej soli, ktorý sa pokladá za dvojnásobný oproti odporúčaniam. Podľa EÚ Platformy pre výživu, fyzickú aktivitu a zdravie, obyvatelia Európskej únie vykazujú čoraz menšiu fyzickú aktivitu a konzumujú potraviny bohaté na energiu, s množstvom nadbytočných kalórií vo forme tuku, cukru a soli, čoho dôsledkom je zvýšenie počtu osôb s nadmernou hmotnosťou a obezitou v Európskej únii. Naša strava je veľmi bohatá na prívod kuchynskej soli, ktorej denný príjem dvojnásobne presahuje odporúčanú dávku. V súčasnosti sa prijíma g soli denne, čo dokazuje priamy a progresívny vzťah medzi príjmom sodíka a výškou krvného tlaku. Slovenská republika sa pokúsila znížiť negatívne vplyvy životného štýlu a najmä rizikových faktorov výživy prostredníctvom Programu ozdravenia výživy

4 4 obyvateľov Slovenskej republiky, ktorý bol prijatý dňa uznesením vlády Slovenskej republiky č Najvýznamnejším dôvodom pre prípravu, aplikáciu a prijatie tohto programu bola skutočnosť, že existuje dlhodobá energetická nadmernosť vo výžive a jej nevyváženosť v zastúpení živín a ochranných faktorov u nášho obyvateľstva, ktorá vytvára rizikové podmienky z hľadiska výskytu chorôb neinfekčnej povahy, najmä kardiovaskulárnych a onkologických chorôb, obezity a cukrovky. 2 ZDRAVOTNÝ STAV OBYVATEĽOV SR Z HĽADISKA CHORÔB SO SIGNIFIKANTNÝM VPLYVOM VÝŽIVY Podľa údajov Štatistického úradu SR k mala Slovenská republika obyvateľov, v tom (48,57 %) mužov a (51,43 %) žien. Veková pyramída prezentuje výrazne zúženú základňu, čo je odrazom zníženého počtu živonarodených detí. Dôsledkom je absolútne aj relatívne zníženie detskej zložky v populácii. V roku 2007 poklesol medziročný podiel detí do 15 rokov opäť o necelú polovicu bodu na historicky najnižšiu hodnotu 15,8 %. Zlepšovaním zdravotných podmienok a znižovaním úmrtnosti postupne dochádza k presúvaniu počtom silnej generácie ročníkov narodených po vojne do dôchodkového, teda poproduktívneho veku. Základným syntetickým ukazovateľom úrovne životných podmienok obyvateľov a úmrtnostných pomerov je stredná dĺžka života, t. j. nádej na dožitie. Nádej na dožitie pri narodení u mužov sa už po druhýkrát v histórii úmrtnostných pomerov v SR dostala cez hranicu 70 rokov (70,51) a u žien tesne nad 78 rokov (78,08). Priemerný vek populácie dosahuje hodnotu 38 rokov s rozdielom žien oproti mužom o viac ako 3,5 roka. V roku 2007 zomrelo v Slovenskej republike osôb. Hrubá miera úmrtnosti u mužov dosiahla 10,8 promile, u žien 9,2 promile. V štruktúre úmrtnosti podľa príčin smrti nedošlo v celej populácii SR k podstatným zmenám. Päť najčastejších príčin smrti, t. j. choroby obehovej sústavy, onkologické choroby, vonkajšie príčiny (poranenia, otravy, vraždy, samovraždy a pod.), choroby dýchacej sústavy a choroby tráviacej sústavy mali za následok 94 % všetkých úmrtí. Kvantitatívne najvýznamnejšou príčinou smrti sú choroby obehového systému a nádory. Aj u žien bola najvyššia úmrtnosť na choroby obehovej sústavy (62,6 %). Ďalšími skupinami úmrtí žien v poradí boli nádorové choroby s 18,0 %-ným podielom, choroby dýchacej sústavy tvorili 4,7 %, choroby tráviacej sústavy 4,0 % a vonkajšie príčiny tvorili 2,2 % z celkovej úmrtnosti žien. Výrazný rozdiel v úmrtnosti podľa pohlavia má skupina úmrtí na vonkajšie príčiny v dôsledku poranení a otráv, ktorá je u mužov takmer 4-krát vyššia ako u žien a skupina úmrtí na choroby obehovej sústavy, kde podiel žien bol, naopak, o 8 % vyšší. Zo skupiny príčin smrti na choroby obehovej sústavy, ktoré sa podieľali na celkovej úmrtnosti populácie 54,4 %, najviac úmrtí pripadá na ischemické choroby

5 5 srdca a na cievne choroby mozgu. V absolútnom vyjadrení v roku 2007 zomrelo v sledovanej skupine osôb, o 8 osôb menej ako v roku Druhou najčastejšou príčinou úmrtí obyvateľov boli nádory. Podiel týchto chorôb na všetkých úmrtiach sa u žien oproti roku 2006 mierne znížil z 19,5 % na 18,0 % v roku 2007, a u mužov sa zvýšil o 0,1 %. Nádory sa podieľajú na celkovej úmrtnosti populácie 22,2 %. Najvyššia úmrtnosť v tejto triede zostáva na nádory priedušnice, priedušiek a pľúc, ako aj na zhubný nádor žalúdka a hrubého čreva. V mužskej časti populácie je vysoká úmrtnosť i na nádorové ochorenia prostaty, u žien je stále najzávažnejším problémom nádor prsníka. Úmrtnosť na choroby respiračnej sústavy z hľadiska oboch pohlaví oproti roku 2006 sa zvýšila o 197 na prípadov, s podielom 5,9 % z celkového počtu úmrtí. Typickými chorobami tejto skupiny príčin smrti sú zápaly pľúc, priedušiek a chrípka. Počet zomretých na následky chorôb tráviacej sústavy dosiahol osôb, čo bolo o 116 prípadov viac ako v roku Podiel tejto skupiny úmrtí dosiahol 5,5 % z celkovej úmrtnosti. Najčastejšími príčinami úmrtí v tejto triede sú choroby pečene a kolorektálny karcinóm, najmä u mužov. 3 EKONOMICKÉ DOSAHY Podľa údajov zo štatistiky o výskyte kardiovaskulárnych chorôb v EU, z r. 2008, sa odhaduje, že kardiovaskulárne choroby čerpajú z ekonomiky Európskej únie 192 miliárd eur ročne. Z uvedených nákladov 57 % tvoria náklady na zdravotnú starostlivosť, 21 % náklady spojené so stratou produktivity a 22 % bežná starostlivosť o ľudí trpiacich kardiovaskulárnymi chorobami. V prípade cukrovky (diabetes mellitus) hovoríme o hroziacej epidémii tejto choroby. Kým v roku 1985 hovorili štatistiky o 30 miliónoch diabetikov vo svete, o desať rokov neskôr to bolo 135 miliónov a v roku 2002 až 177 miliónov. Pri rovnakom trende je reálny odhad, že v roku 2025 bude celosvetovo žiť asi 300 miliónov pacientov s cukrovkou. V Slovenskej republike vzrástol počet chorých liečených na cukrovku z na 100 tisíc obyvateľov v roku 1980 na na 100 tisíc obyvateľov v roku V roku 2006 bolo v Slovenskej republike chorých na cukrovku, z toho 52 % vo veku rokov, 20,9 % vo veku rokov, 26,6 % vo veku 70 a viac rokov a 0,5 % vo veku do 18 rokov. Celkové priame náklady, ktoré znáša zdravotnícky rozpočet varírujú od 2,5 po 15 % celkových výdavkov na zdravotníctvo v závislosti od prevalencie prevahy (a diagnostikovania) cukrovky a aplikácie najnovších poznatkov a liekov. Vo väčšine krajín predstavuje najväčšiu položku práve hospitalizácia diabetikov kvôli liečbe komplikácií ako je srdcové zlyhanie, mozgová príhoda, zlyhanie obličiek, nehojace sa rany a vredy a iné. Aj keď nie je jednoduché presne vyčísliť ekonomické straty vyplývajúce z práceneschopnosti, invalidity a predčasných úmrtí diabetikov, platí, že nepriame náklady sú dva až trikrát väčšie ako priame náklady. V prípade osteoporózy (rednutia kostí) boli priame náklady v roku 2000 odhadnuté vo výške 31,7 miliárd eur, pričom sa očakáva zvýšenie na 76,7 miliárd eur v roku 2050 vzhľadom na očakávané demografické zmeny v Európe. Odhaduje sa, že výživa zodpovedá za cca 30 % nádorových ochorení v priemyselných krajinách.

6 6 4 SITUÁCIA V SLOVENSKEJ REPUBLIKE Analýza spotreby potravín podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky od roku 1990 ukazuje, že stravovacie zvyklosti nášho obyvateľstva ešte stále nezodpovedajú zdravotným odporúčaniam. Aj keď sa trend spotreby potravín od roku 1990 zmenil aj v súvislosti so zmenou životného štýlu, výživa mnohých skupín obyvateľstva je stále energeticky nadmerná a nutrične nevyvážená. Hlavným problémom je nadmerný energetický príjem, pokrývaný najmä vysokou spotrebou tukov (často skrytých tukov v potravinárskych výrobkoch), ako aj nedostatočné krytie potreby niektorých vitamínov, minerálnych látok, vlákniny a pod. Aj keď spotreba mäsa v SR vo všeobecnosti neprevyšuje spotrebu mäsa krajín EÚ, jej štruktúra nevyhovuje zásadám správnej výživy. Zvyšovanie spotrebiteľských cien hovädzieho mäsa pôsobí pri stagnujúcej kúpyschopnosti obyvateľstva na znižovanie jeho spotreby. Na druhej strane spotreba hydinového mäsa si zachováva pozitívny vzrastajúci trend (hlavne so zreteľom na nedostatočnú spotrebu hovädzieho mäsa). Spotreba rýb je neuspokojivá. Klesajúci a kritický trend v spotrebe mlieka sa prejavuje v nedostatočnom krytí spotreby vápnika. Z hľadiska medzinárodného porovnania spotreby mlieka a mliečnych výrobkov so súborom štátov EÚ, Slovenská republika od roku 1991 stratila svoje popredné miesto, keďže súčasná spotreba vykazuje deficit spotreby 80 kg na obyvateľa a rok. Aj keď má spotreba vajec mierne klesajúci trend, je spolu so spotrebou cukru stále vysoká. Podľa posledného prieskumu zdravotného uvedomenia a správania sa obyvateľov SR uvedeného v aktualizovanej verzii Národného programu podpory zdravia z roku 2006, je spotreba rýb a výrobkov z rýb veľmi nízka, ani jedna veková skupina sa k optimálnej spotrebe nepribližuje porovnateľne s vyspelejšími európskymi štátmi. Napriek tomu, že hydina je v jedálnom lístku sledovaných vekových kategórií pomerne dobre zastúpená, konzumácia bravčového mäsa by mala byť menšia. Denne alebo 1-2 krát týždenne konzumuje hydinu 72 % z vekovej skupiny ročných, 80 % z vekovej skupiny ročných; nikdy nekonzumuje hydinu 2-4 % respondentov. Mlieko je pomerne obľúbené u všetkých vekových kategórií, no spotreba syrov je najnižšia u seniorov starších ako 65 rokov. Značnú úlohu tu zohráva i vysoká cena týchto výrobkov. Surovú zeleninu konzumuje 1-2 krát týždenne 37-46% respondentov všetkých vekových kategórií, čerstvé ovocie denne konzumujú najmä mladšie vekové skupiny. Spotreba strukovín je všeobecne nízka, ich konzumácia vzrastá s vekom. Konzumácia zemiakov je na nižšej úrovni u všetkých vekových skupín, naproti tomu konzumácia cestovín je príliš vysoká, % respondentov ich konzumuje denne. Denná spotreba sladkých a sladených nápojov je neprimerane vysoká u mladšej vekovej kategórie ročných. Podľa výsledkov epidemidemiologických štúdií na medzinárodnej i národnej úrovni škodlivé faktory vo výžive, ako sú napríklad nadmerný energetický príjem, zvýšený príjem nasýtených mastných kyselín, znížený príjem nenasýtených mastných kyselín, znížený príjem vlákniny, znížený príjem antioxidantov, nedostatočný príjem minerálnych látok, najmä vápnika, draslíka, horčíka, jódu a niektorých mikronutrientov ako selénu, nadmerný príjem sodíka majú významné

7 7 uplatnenie z hľadiska výskytu chorôb neinfekčnej povahy. Na základe čiastkových sledovaní, napríklad podľa výsledkov prieskumu programu CINDI (Countrywide Integrated Noncommunicable Disease Intervention Programme Celoštátny integrovaný program intervencie proti neinfekčným chorobám) v modelovom okrese Banská Bystrica, ktorý je reprezentatívny pre populáciu dospelých osôb v Slovenskej republike, v rokoch 1993 až 2003 došlo vo veku rokov k miernemu poklesu prevalencie (prevahy) obezity, pri súčasnom miernom náraste prevalencie nadhmotnosti. Podiel mužov vo veku rokov s normálnou hodnotou indexu telesnej hmotnosti (35 %) bol podľa výsledkov tohto prieskumu v roku 2003 o 2 % nižší ako v roku 1993 (index telesnej hmotnosti BMI = body mass index je hodnota vypočítaná podľa vzorca: hmotnosť v kg delená výškou v metroch na druhú; normálnu hmotnosť pritom určujú hodnoty BMI medzi 18,5 a 25, osoby, ktorých BMI má hodnotu pod 18,5, trpia pravdepodobne podvýživou, hodnota BMI nad 25 ukazuje na nadmernú hmotnosť, nad 30 na obezitu). Problém obezity dokresľuje v súčasnosti čoraz častejšie používaný objem pása, ktorého hodnota u mužov, rovnako ako BMI, stúpla o 3,2 cm, u žien klesla o 1 cm. Z výsledkov sledovania výskytu nadmernej hmotnosti a obezity u detí a mládeže vo veku od 7 do 18 rokov získaných z celoštátneho antropometrického prieskumu (Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v roku 2001) vyplynulo, že u skupiny 7-8 ročných chlapcov je výskyt nadmernej hmotnosti cca 11 %, z čoho obezity okolo 7,2 %. S narastajúcim vekom percento chlapcov s nadmernou hmotnosťou stúpa až dosiahne vo veku rokov, pred nástupom puberty, maximum a potom opäť klesá. Maximum nadmernej hmotnosti predstavuje 9 % u 12 ročných chlapcov a 9,8 % obéznych 11 ročných chlapcov. S narastajúcim vekom sa percento jedincov s nadmernou hmotnosťou znižuje na úroveň % vo veku rokov. V tomto veku je percento obéznych chlapcov na úrovni 6-7 %. Z celkovej sledovanej vzorky populácie chlapcov malo nadmernú hmotnosť 12,5 %, z čoho obéznych bolo 7,8 %. Aj keď tieto čísla sú mierne vyššie ako u dievčat, nie je na ich základe možné povedať, že u chlapcov je významne vyšší výskyt obezity a nadmernej hmotnosti ako u dievčat. Takisto z výsledkov celoslovenského monitoringu vybranej skupiny populácie, vykonávaného regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva v Slovenskej republike v rokoch vyplynulo, že stravovanie viacerých skupín nášho obyvateľstva je stále energeticky vysoké, s vysokou spotrebou živočíšnych tukov a bielkovín, čo má priamy dopad na zvýšenie % nadmernej hmotnosti a obezity a vysokých hodnôt ukazovateľov lipoproteinového metabolizmu v populácii v závislosti od pohlavia a veku. 5 AKTUALIZÁCIA PROGRAMU OZDRAVENIA VÝŽIVY OBYVATEĽOV SR Dôvodom aktualizácie Programu ozdravenia výživy obyvateľov Slovenskej republiky je prijatie viacerých významných dokumentov v oblasti výživy na úrovni Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO World Health Organisation) a Európskej komisie, ktoré obsahujú upravenú stratégiu, priority a ciele. Ako príčinná súvislosť u Európskeho obyvateľstva sú uvádzané, napr.:

8 8 - demografický posun smerom k starším vekovým skupinám - rozvoj epidémie obezity - pretrvávajúci nepriaznivý zdravotný stav, najmä pokiaľ ide o vysoký výskyt kardiovaskulárnych chorôb, onkologických chorôb a diabetu - nové vedecké poznatky v oblasti výživy - nové priority v oblasti vedy a výskumu vo výžive - nová legislatíva Európskej únie v oblasti potravín a výživy. Premietnutie upravenej stratégie, priorít a cieľov ako úloh členských krajín Európskej únie sa v Slovenskej republike v súčasnosti uskutočňuje prijímaním významných dokumentov a programov v špecifických oblastiach, ako sú napríklad Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky (prijaté dňa 31. júla 2006 uznesením vlády Slovenskej republiky č. 360), Koncepcia štátnej politiky zdravia Slovenskej republiky (prijatá dňa 9. januára 2008 uznesením vlády Slovenskej republiky č. 11), Národný program prevencie obezity (prijatý dňa uznesením vlády Slovenskej republiky č. 10). I. ZÁKLADNÉ PRINCÍPY AKTUALIZÁCIE PROGRAMU OZDRAVENIA VÝŽIVY - integrálny, multidisciplinárny, multirezortný, dlhodobý, holistický prístup (holizmus smer, najmä biologický, zdôrazňujúci celostnosť a pokladajúci celok za niečo vyššie ako súhrn častí) - zaangažovanie všetkých sektorov, vrátane mimovládnych organizácií, súkromného sektora a médií - implementácia dokumentov Európskej únie, Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO World Health Organisation) a Svetovej organizácie pre poľnohospodárstvo a výživu a významných národných dokumentov v oblasti výživy a zdravia - presadzovanie opatrení v oblasti výživy a zdravia na všetkých úrovniach - prijímanie opatrení v oblasti výživy na vedeckom základe - spolupráca verejného a súkromného sektora (rozvoj partnerstiev) - orientácia na mladšiu generáciu, sociálne slabšie skupiny, staršiu generáciu (rešpektovanie demografického posunu) s cieľom odstránenia nerovnosti - zlepšenie informovanosti, dôraz na vzdelávanie rôznych skupín populácie (zdravotnícki pracovníci, zamestnanci v školstve, žiaci, rodiny) II. CIELE AKTUALIZÁCIE PROGRAMU OZDRAVENIA VÝŽIVY A. VŠEOBECNÉ CIELE 1. Programom ozdravenia výživy obyvateľov Slovenskej republiky zlepšiť zdravotný stav a dosiahnuť tak zníženie prevalencie (prevahy) neprenosných chorôb súvisiacich s výživou, ako sú najmä kardiovaskulárne choroby, niektoré onkologické choroby, diabetes (cukrovka) a osteoporóza (rednutie kostí).

9 9 2. Zvrátiť trend obezity u obyvateľstva SR, najmä u detí a mládeže. 3. Dosiahnuť zníženie existujúceho deficitu v príjme pozitívnych nutrientov vo výžive a súčasne dosiahnuť zníženie rizikových faktorov výživy. 4. Zvýšiť celkové uvedomenie a pochopenie vplyvu výživy na zdravie človeka a kladného pôsobenia preventívnych zásahov do výživy a režimu stravovania. 5. Legislatívne podporovať a usmerňovať poľnohospodársku prvovýrobu a potravinársku výrobu nutrične hodnotných a zdravotne bezpečných potravín v súlade s aktuálnymi požiadavkami zdravej výživy a s legislatívnymi normami Európskeho spoločenstva. 6. Prijať a presadzovať odporúčané výživové dávky pre obyvateľov Slovenskej republiky a z nich odvodenú odporúčanú spotrebu potravín v súlade so súčasnými vedeckými odporúčaniami a s legislatívnymi normami. 7. Presadzovať nové koncepcie rozvoja všetkých foriem spoločného stravovania obyvateľstva, najmä predškolského, školského a vysokoškolského stravovania, v zariadeniach sociálnych služieb, zamestnancov na pracoviskách, a tiež v zariadeniach spoločného stravovania reštauračného typu. B. KONKRÉTNE CIELE (do roku 2015) 1. V oblasti rizikových faktorov výživy dosiahnuť zníženie príjmu na: a) menej ako 10 % denného energetického príjmu z nasýtených mastných kyselín b) menej ako 1 % denného energetického príjmu z trans mastných kyselín c) menej ako 10 % denného energetického príjmu z voľných cukrov 2. V oblasti pozitívnych faktorov výživy dosiahnuť zvýšenie príjmu: a) antioxidačných vitamínov (vitamín C, vitamín E) b) minerálnych látok a stopových prvkov (vápnik, horčík, draslík, železo, selén, zinok, jód) c) celkových sacharidov (polysacharidov, nestráviteľných sacharidov vlákniny) d) nenasýtených mastných kyselín typu n - 3, n 6 3. V oblasti spotreby potravín: a) zvýšiť spotrebu (na niekoľkokrát denne) celozrnných cereálnych výrobkov, nelúpanej ryže a zemiakov b) zvýšiť spotrebu ovocia a zeleniny, najmä čerstvej a miestnej (najmenej na 400 g/denne ) c) znížiť príjem živočíšnych tukov o 20 % a nahradiť väčšinu nasýtených živočíšnych tukov nenasýtenými rastlinnými olejmi alebo roztierateľnými tukmi (margarínmi) d) uprednostniť pred mäsom a mäsovými výrobkami s vysokým obsahom tuku spotrebu hydiny, rýb, iného mäsa s nízkym obsahom tuku a strukovín e) zvýšiť spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov (kefír, acidofilné mlieko, jogurty, tvaroh a syry) s nízkym obsahom tuku a soli f) zvýšiť spotrebu potravín s nízkym obsahom cukru a znížiť spotrebu rafinovaného cukru g) znížiť spotrebu sladených nápojov a sladkostí

10 10 h) konzumovať stravu s nízkym obsahom soli; príjem soli by nemal byť viac ako 1 čajová lyžica (5 g) denne vrátane skrytej soli v pekárskych výrobkoch, v mäsových výrobkoch a v ostatných spracovaných, upravených a konzervovaných potravinách a v hotových pokrmoch; preferovať jodidovanú kuchynskú soľ i) znížiť spotrebu alkoholu 4. V oblasti stravovacích návykov: a) konzumovať stravu založenú na rôznych potravinách s prevahou potravín rastlinného pôvodu; celodennú stravu rozdeliť do 4 5 menších porcií b) uprednostniť pri príprave jedla varenie, dusenie, pečenie, prípravu v pare z dôvodu zníženia množstva pridaného tuku c) dodržiavať správny pitný režim prispôsobený veku a fyzickej záťaži, uprednostniť pitnú vodu, pramenitú vodu, nealkoholické nápoje bez cukru resp. s veľmi nízkym obsahom cukru; minerálne vody striedať d) podporovať výlučné dojčenie a bezpečnú a primeranú doplnkovú stravu od 6 mesiacov, ale nie pred 4 mesiacom, za súčasného pokračovania v dojčení do 1 roka III. ZÁMERY AKTUALIZÁCIE PROGRAMU OZDRAVENIA VÝŽIVY 1. Podporovať zdravý štart do života (podporovať dojčenie, vhodnú doplnkovú výživu, dojčiat a malých detí, stravovanie v predškolských a v školských zariadeniach, stravovanie u nastávajúcich matiek, tzv. fetálnu výživu). 2. Zabezpečiť v dostatočnom množstve výživovo hodnotné a bezpečné potraviny (dostupnosť ovocia a zeleniny, zlepšenie nutričnej hodnoty potravín, poskytovanie potravín a pokrmov v súlade s výživovými odporúčaniami) so zvážením použitia ekonomických nástrojov, cielené programy na podporu sociálne slabých skupín obyvateľstva. 3. Poskytovať komplexné informácie, výchovu a vzdelávanie spotrebiteľov (označovanie potravín, verejné informačné kampane, vytvorenie národných výživových usmernení, zvýšenie povedomia o zdravotných rizikách, napr. z nadmerného príjmu kuchynskej soli). 4. Posilniť úlohu výživy a bezpečnosť potravín v liečebnej výžive v nemocniciach (zahrnúť zdravotnícky personál prvého kontaktu do hodnotenia výživy a poradenstva v oblasti liečebnej výživy, zlepšiť kvalitu poskytovania stravovania a bezpečnosti potravín v nemocniciach prostredníctvom poskytovania bezpečnej, kvalitnej a nutrične adekvátnej stravy podľa pacientových potrieb a v súlade s výživovými odporúčaniami a platným jednotným systémom liečebnej výživy v Slovenskej republike. 5. Monitoring, hodnotenie a výskum a) ustanoviť národný surveillance systém nutričného stavu, dostupnosti potravín a spotreby potravín (surveillance monitoring, dohľad)

11 11 b) rozvíjať surveillance systém pre choroby z potravín, pre monitoring mikrobiologických a chemických rizík v rôznych bodoch potravinového reťazca c) hodnotiť dopad programov a politík vo vzťahu k výžive, d) zlepšiť výskum zameraný na pochopenie úlohy výživy ako možného rizika v rozvoji chorôb, ale hlavne v ich prevencii, e) posilniť úlohu vedy ako podkladu pre rozhodovanie f) monitorovať sociologické a kultúrne aspekty stravovania g) rozvíjať a presadzovať nové komunikačné techniky a označovanie na podporu zdravej výživy. IV. ZABEZPEČENIE CIEĽOV AKTUALIZÁCIE PROGRAMU OZDRAVENIA VÝŽIVY Ciele Programu ozdravenia výživy presadzovať: 1. Podporou masmediálnej politiky a) propagovať ciele a smery Programu ozdravenia výživy b) informovať obyvateľstvo o zásadách správnej výživy c) vysvetľovať vzťah výživy ku zdraviu - ku vzniku civilizačných chorôb 2. Podporou činnosti poradní zdravia a poradní zdravej výživy orgánov verejného zdravotníctva v SR a) rozvíjať široké zdravotno-výchovné aktivity pre cieľové skupiny občanov, napr. pre deti a mládež, staršie vekové skupiny obyvateľstva, sociálne slabé skupiny obyvateľstva, zamerané na správnu výživu s cieľom dostať potrebné informácie do povedomia širokej verejnosti b) poskytovať masmédiám a ďalším záujemcom zdravotno - výchovné edičné materiály zamerané na výživu a jej vplyv na zdravie. 3. Podporou vhodného stravovania detí a mládeže a) rozvojom školského stravovania - podporovať dostupnosť školského stravovania, najmä pre deti so sociálnou odkázanosťou a aj pre deti s diétnym stravovacím režimom, - aktualizovať vzorové jedálne lístky školského stravovania podľa vekových skupín, - zatraktívniť školské stravovanie deťom a mládeži vhodnou skladbou stravy, spôsobom podávania a prehodnotením výchovných postupov pri usmerňovaní dozoru pri stravovaní v školských jedálňach, - zaradiť výchovu k zdravej výžive do učebných osnov - monitorovať výchovu k zdravej výžive v rámci učebných osnov, - realizáciou vzdelávania zamestnancov v školskom stravovaní v oblasti nových výživových trendov a diétneho stravovacieho systému, b) podporou príjmu mlieka, ovocia a zeleniny - rozšíriť sortiment a dostupnosť mliečnych výrobkov, ovocia a zeleniny, - obnoviť a materiálne zabezpečiť mliečne desiaty v školách c) správnym pitným režimom detí - vychovávať deti k správnemu pitnému režimu od predškolského veku,

12 12 - umožňovať deťom najmä počas pobytu v škole dopĺňať tekutiny podľa potreby, - zabezpečiť dostupnosť zdravotne bezpečnej pitnej vody alebo vhodných nápojov (napr. pramenité vody, minerálne vody, bylinkové čaje) 4. Uplatnením odporúčaných výživových dávok a výživových odporúčaní pre jednotlivé vekové skupiny obyvateľstva a jednotlivé formy spoločného stravovania 5. Presadzovaním legislatívy označovania potravín a regulovania rizikových faktorov potravín a výživy 6. Činnosťou obcí, komunít a ďalších organizácií, ktoré sa podieľajú na realizácii výživy 7. Podporovaním a zabezpečením výroby, manipulácie a umiestňovania na trh zdravotne bezpečných potravín za súčasného zachovania ich výživovej hodnoty 8. Oceňovaním potravinárskych výrobkov s výraznými znakmi zlepšenia výživových faktorov oproti porovnateľným výrobkom a s trvale preukazovanou zdravotnou bezpečnosťou V. ODPORÚČANIA AKTUALIZÁCIE PROGRAMU OZDRAVENIA VÝŽIVY PRE VYBRANÉ ÚSEKY POTRAVINÁRSKEJ VÝROBY A PRVOVÝROBU A. VŠEOBECNÉ ODPORÚČANIA 1. Vyrábať potraviny so zníženým obsahom energie, resp. nízkoenergetické potraviny, prednostne s ohľadom na zníženie obsahu tuku a sacharózy a soli. 2. Zachovávať nutričnú hodnotu surovín, uplatňovať šetrné výrobné technologické operácie, prípadne uplatňovať fortifikáciu potravín (umelé obohacovanie potravín biologicky dôležitými látkami) opodstatnenými výživovými zložkami (deficitnými v spotrebe obyvateľstva). 3. Dodržiavať zásadu minimalizácie obsahu aditívnych látok v potravinách. 4. Zachovávať bezpečnosť potravín z hľadiska nutričného, mikrobiologického a toxikologického. 5. Vyrábať ucelené súbory potravín, cielene určené vymedzeným skupinám obyvateľstva, vrátane potravín pre osobitné výživové účely. 6. Používať moderné obaly esteticky príťažlivé, zdravotne bezpečné a funkčne zachovávajúce senzorické vlastnosti a bezpečnosť potravín. B. KONKRÉTNE ODPORÚČANIA PRE VYBRANÉ ÚSEKY POTRAVINÁRSKEJ VÝROBY Cieľom týchto odporúčaní je informácia pre manažment výrobcov o nových smeroch vo výžive a možností ich aplikácie pri výrobe potravín 1. Výroba mlieka a mliečnych výrobkov: - nízkoenergetické výrobky, ako sú napr. tvaroh, rôzne tvarohové výrobky so zníženým obsahom energie, v kombinácii s ovocnými alebo zeleninovými zložkami, prírodné syry s maximálnym obsahom 20 % tuku v sušine

13 13 - jogurty a ďalšie kyslomliečne výrobky a nápoje s priemerným obsahom 1,0 % tuku (rôzne zákvasy, zákysy, kefír, acidofilné mlieka a iné kyslomliečne výrobky s probiotickými kultúrami a prebiotickými zložkami, s inulínom a inými zdrojmi vlákniny, vitamínov, minerálnych látok a pod. - mlieko so zníženým obsahom tuku a delaktózované mlieko. 2. Výroba dojčenskej a detskej výživy na báze: - sušeného mlieka, - ovocia, zeleniny a cereálií, - mäsa s nižším obsahom tuku. 3. Výroba mäsových výrobkov: - s radikálnym znížením obsahu pridaného a skrytého tuku a pridanej soli, - z hydiny, najmä kurčiat a moriek s nízkym obsahom tuku, - z rýb. 4. Výroba tukov: - výrobky rastlinných jedlých tukov s minimálnym obsahom trans izomérov mastných kyselín jednodruhových margarínov (slnečnicový, podzemnicový, kukuričný, repkový a pod.) ktoré sa vyznačujú viacnásobným obsahom nenasýtených mastných kyselín, nízkoenergetické margaríny a nátierky s použitím lecitínu, monoglycerolov a bielkovín, - rastlinné oleje s obsahom 3-6 % rastlinných sterolov (sitosterol, stigmasterol), obohatené vitamínmi A a E. 5. Výroba mlynsko - pekárenských výrobkov: - výrobky na báze celozrnných a tmavých múk - výrobky z netradičných cereálií a bezgluténové výrobky, širšie uplatniť pohánku, - výrobky obohacované vitamínmi B-komplexu, mliekom a sójou pri súčasnom znižovaní obsahu tuku v pečive (o %) - cukrárske výrobky so zníženým obsahom cukru, a to v kombinácii s inými zložkami, napr. s fruktózou, so sladidlami a s podstatným prídavkom nízkoenergetických a chuťove atraktívnych rôznych druhov ovocného želé. 6. Výroba nealkoholických nápojov: - nízkoenergetické nealkoholické nápoje s obsahom výťažkov z bylín, prírodných štiav, najmä zo zeleniny a ovocia, - nápoje obohacované vitamínmi a minerálnymi látkami, - prírodné minerálne vody a prírodné pramenité vody. 7. Mraziarenský priemysel: - výrobky z nízkotučného mäsa, hydiny, vajec, mliekarské výrobky, výrobky zo zeleniny, ovocia a ďalších potravín, - polotovary a hotové pokrmy určené pre spotrebiteľov a pre rôzne formy spoločného stravovania. 8. Konzervárenská výroba: - široký sortiment dojčenskej a detskej výživy polotovarov a hotových pokrmov na báze zeleniny, ovocia, mäsovo zeleninových pokrmov, cereálnych pokrmov a pod., - výrobky určené pre spotrebiteľov a pre rôzne formy spoločného stravovania.

14 14 C. ODPORÚČANIA PRE PRVOVÝROBU 1. Venovať pozornosť prvovýrobe mlieka. 2. Zvýšiť produkciu sladkovodných rýb z hľadiska možnosti zvýšenia príjmu polynenasýtených mastných kyselín radu n Venovať pozornosť produkcii hydiny (najmä hrabavej hydiny) a to aj vzhľadom na nízku spotrebu hovädzieho mäsa. 4. Venovať väčšiu pozornosť pestovaniu zeleniny i z hľadiska rozšírenia sortimentu a aplikácie integrovanej produkcie, osobitne so zreteľom na produkciu zemiakov a kyslej kapusty. 5. Venovať pozornosť pestovaniu repky olejnej (repkový olej svojou nutričnou hodnotou je blízky olivovému oleju - obsahom kyseliny olejovej, alfa linolénovej a ďalších zložiek). 6. Podporovať pestovanie hlivy ustricovitej, vzhľadom na jej vysoký obsah vlákniny. 7. Rozšíriť pestovanie pohánky, kukurice, amarantu, ako významných základných článkov nutričných programov pre celiatikov. VI. MONITORING A HODNOTENIE ÚČINNOSTI AKTUALIZÁCIE PROGRAMU OZDRAVENIA VÝŽIVY Plnenie Programu ozdravenia výživy bude monitorovať Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, regionálne úrady verejného zdravotníctva v Slovenskej republike, zainteresované rezorty a im podriadené inštitúcie a iné zainteresované inštitúcie a) monitoringom výživového stavu vybraných skupín obyvateľstva s osobitným zameraním sa deti a mládež (napr.: sledovaním spotreby potravín, spotreby vybraných pozitívnych a negatívnych výživových faktorov, klinicko - nutričným sledovaním vybraných rizikových faktorov) u vybraných populačných skupín, b) monitoringom informovanosti a povedomia obyvateľstva o zdravej výžive s cieľovým zameraním na vybrané populačné skupiny, c) monitoringom činností a dosiahnutých cieľov na ozdravenie výživy obyvateľstva a bezpečnosti potravín. VII. VÝSKUM VÝŽIVOVÉHO STAVU OBYVATEĽOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY Výskum výživového stavu obyvateľov Slovenskej republiky bude zameraný na a) zistenie vplyvu výživy na zdravie obyvateľov SR b) možnosti vplyvu výživy na zdravie obyvateľov SR po intervenčných zásahoch. Výskum bude prebiehať v oblastiach: - zdravotno- nutričného stavu populácie, - klinicko- experimentálnej,

15 15 - biologicko- potravinárskej. VIII. FINANCOVANIE AKTUALIZÁCIE PROGRAMU OZDRAVENIA VÝŽIVY Úlohy na realizáciu aktualizácie Programu ozdravenia výživy sa budú financovať: - zo štátneho rozpočtu prostredníctvom kapitoly Ministerstva zdravotníctva SR (prostredníctvom pridelených finančných prostriedkov Úradu verejného zdravotníctva SR a regionálnym úradom verejného zdravotníctva v Slovenskej republike), Ministerstva školstva SR, Ministerstva pôdohospodárstva SR, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstva vnútra SR, Ministerstva obrany SR, Ministerstva kultúry SR (uvedené finančné prostriedky sú zabezpečené v rámci schválených limitov návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011), - z rozpočtov miest a obcí, - z príspevkov potravinárskych organizácií (na dobrovoľnej báze), - z príspevkov mimovládnych organizácií, medzinárodných organizácií - z fondov Európskej únie, Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO World Health Organisation), Svetovej organizácie pre poľnohospodárstvo a výživu (FAO Food and Agriculture Organisation). IX. ROZPRACOVANIE A REALIZÁCIA ÚLOH AKTUALIZÁCIE PROGRAMU OZDRAVENIA VÝŽIVY Úlohy aktualizácie Programu ozdravenia výživy rozpracujú a budú realizovať jednotlivé zainteresované rezorty (Ministerstvo zdravotníctva SR, Ministerstvo školstva SR, Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo obrany SR, Ministerstvo kultúry SR), zainteresované orgány štátnej správy a ostatné zainteresované organizácie. X. VYHODNOTENIE ÚLOH AKTUALIZÁCIE PROGRAMU OZDRAVENIA VÝŽIVY Vyhodnotenie úloh aktualizácie Programu ozdravenia výživy sa uskutoční po 6 rokoch po jeho prijatí a následne sa vykoná aktualizácia Programu ozdravenia výživy. ================================================================ Stoja dvaja kozmonauti na Mesiaci pred raketou a jeden hovorí druhému: "Nepozeraj na mňa tak blbo, ja som nezamykal!!"

16 16 Národné fórum pre celoživotné poradenstvo Novembrové číslo elektronického informačného občasníka UOO STU Odborárske OKO prinieslo na str príspevok Stratégia celoživotného vzdelávania a celoživotného poradenstva, ktorý sa snažil čitateľom priblížiť stratégiu celoživotného vzdelávania (CŽV) a celoživotného poradenstva (CŽP) schválenú vládou SR ešte V uvedenom príspevku sa okrem iného uvádza: Významnou aktivitou, ktorá je súčasťou implementácie stratégie, je vytvorenie Národného fóra pre celoživotné poradenstvo ako poradného orgánu pôsobiaceho pri ministerstve školstva pre všetky zainteresované ústredné orgány štátnej správy. Návrh na vytvorenie Národného fóra pre celoživotné poradenstvo prerokovala a vzala na vedomie vláda SR na svojom zasadnutí Fórum bude prostredníctvom pracovných skupín vypracúvať analýzy aktuálneho stavu v jednotlivých oblastiach poradenstva, návrhy na riešenie problémov, koncepčné materiály k CŽP, ale aj vyžadovať informácie a stanoviská k zásadným materiálom, ktoré sa týkajú predmetnej oblasti. Organizačné záležitosti bude pre Národné fórum pre celoživotné poradenstvo zabezpečovať Academia Istropolitana, príspevková organizácia MŠ, ktorá bude plniť úlohy sekretariátu. Celoživotné poradenstvo je základným predpokladom pri zvyšovaní potenciálu každého jednotlivca prispôsobovať svoju uplatniteľnosť v spoločnosti počas celého života, a tak napĺňať princíp flexiistoty, čo neznamená istotu pracovného miesta, ale istotu zamestnania. Členmi národného fóra sú zástupcovia MŠ SR, MPSVaR SR, MZ SR, MV SR, MS SR, Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ZMOS, KOZ, RÚZ, AZZZ, Asociácie výchovných poradcov, Združenia pedagogicko-psychologických poradní v SR, Asociácie školských psychológov, VÚDPaP, vysokoškolských informačných a poradenských centier, Združenia informačných centier mladých, Rady mládeže Slovenska. Predsedníčkou fóra je štátna tajomníčka MŠ B. Obrimčáková, zástupcom KOZ je A. Kurtanský. Na prvom zasadnutí Národného fóra pre celoživotné poradenstvo bol predložený návrh Koncepcie celoživotného poradenstva, ktorého nosnou časťou sú jej priority, návrh činnosti rezortov a ostatných subjektov v oblasti celoživotného poradenstva a návrh na opatrenia vrátane určenia zodpovedných subjektov. V zmysle toho sa aj materiál člení na týchto 10 častí: 1. Úvod 2. Odborné východiská 3. Prípravná fáza koncepcie celoživotného poradenstva 4. Ciele celoživotného poradenstva 5. Špecifické ciele celoživotného poradenstva 6. Komplexný systém celoživotného poradenstva 7. Priority rozvoja celoživotného poradenstva na Slovensku 8. Nosné rezorty, sociálni partneri a ostatní poskytovatelia ich poslanie a úlohy v systéme celoživotného poradenstva 9. Finančné zabezpečenie 10. Návrh opatrení

17 17 Návrh opatrení je v uvedenom materiáli formulovaný takto: 1. Vytvoriť informačný systém celoživotného poradenstva prístupný verejnosti zameraný na informácie o profesiách a povolaniach, informácie o možnostiach štúdia v SR a krajinách EÚ, informácie o uplatnení absolventov v praxi, o prognózach vývoja, informácie o akreditovaných kurzoch ďalšieho vzdelávania, databázu inštitúcií ďalšieho vzdelávania, Informačný systém zosieťovať a umožniť prístup na iné databázy. Zodp.: 2. Vytvoriť systém zabezpečenia kvality v celoživotnom poradenstve (vrátane monitorovania a hodnotenia, štandardov a indikátorov na sledovanie a zlepšovanie kvality poradenských služieb, zisťovať spokojnosť klienta) Zodp.: 3. Vypracovať profesijný štandard a kvalifikačný štandard poradcov celoživotného poradenstva Zodp.: MPSVR SR, MŠ SR, NF 4. Zabezpečiť odbornú prípravu poradcov celoživotného vzdelávania v systéme vysokoškolského štúdia 2. stupňa Zodp.: MŠ SR 5. Vypracovať (spracovať) vzdelávacie programy a tréningové programy pre ďalšie vzdelávanie poradcov podľa ich špecializácie Zodp.: MPSVR SR, MŠ SR, MV SR, MS SR, ÚPSVR SR, VÚC, mimovládne organizácie, 6. Rozšíriť prístup k celoživotnému poradenstvu ( aby boli dostupné mimo bežných úradných hodín napr. štátnych úradov a aby služby boli prístupné aj zamestnanej populácii...) Zodp.: ÚPSVR, VUC, mestá, obce, Navrhnúť optimálny model fungovania poradenských služieb fungujúceho na základe rozdelenia činností a účinnej spolupráce medzi jednotlivými rezortmi, sociálnymi partnermi a ostatnými poskytovateľmi na princípe subsidiarity Zodp.: Národné fórum pre celoživotné poradenstvo 8. Vyhlásiť národný projekt na riešenie a zabezpečenie prijatých opatrení Zodp.: MŠ SR Termín: Bližšie informácie o návrhu na vytvorenie Národného fóra pre celoživotné poradenstvo sú uvedené na adrese: 1?OpenDocument ================================================================ Niekto klope na dvere, pán otvorí a tam stojí malá smrtka s malou kosou a hovorí: "Pane, prišla som si pre vášho škrečka." Pán hovorí: "Neotravuj a vypadni." Za pol hodiny zase niekto klope na dvere, pán otvorí a tam stojí veľká smrtka s veľkou kosou a malá smrtka s malou kosou. A tá malá hovorí: "Mami to je on..."

18 18 Pracovná zdravotná služba Bezpečnostnotechnická služba spolu s pracovnou zdravotnou službou tvoria preventívne a ochranné služby a na ich výkon je zamestnávateľ povinný určiť dostatočný počet odborných zamestnancov, ktorí sú s ním v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu. Ide o odborné služby poskytované zamestnávateľovi súvisiace s výberom, organizovaním a vykonávaním úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Povinnosť zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu nie je pre zamestnávateľa nová, požadoval ju už zákon č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Vytvorenie preventívnych a ochranných služieb pred rizikami z práce vyplýva zo základnej smernice EÚ 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci pre všetky členské štáty. Na prijatie systému pracovnej zdravotnej služby, respektíve služieb zdravia pri práci sme boli viazaní Dohovorom s Medzinárodnou organizáciou práce (MOP) č. 161 z roku 1985 o službách zdravia pri práci a odporúčaním MOP č. 171 z roku 1985 o službách zdravia pri práci. Ministerstvo zdravotníctva SR ako vecne zodpovedný rezort malo povinnosť vypracovať vykonávací predpis na uvedenú zákonnú povinnosť (označenie sa menilo od závodnej zdravotnej služby na služby zdravia pri práci a v súčasnosti na pracovnú zdravotnú službu). Táto povinnosť sa postupne napĺňala od roku 1996, keď sa prvýkrát pripravil návrh vykonávacieho predpisu. Pracovná zdravotná služba je odborná poradenská služba pre zamestnávateľa v oblasti ochrany zdravia pri práci. Podľa zákona NR SR č. 140/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o BOZP) je zamestnávateľ povinný zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu pre všetkých zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do kategórie 1, 2, 3 a 4. Kategória prác je legislatívne upravená v 31 zákona č. 355/2007 Z. z. a špecifické kritériá pre jednotlivé faktory práce a pracovného prostredia sú upravené vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR č. 448/2007 Z. z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií. Do kategórie 1 sa zaraďujú práce, v ktorých nie je pravdepodobný nepriaznivý vplyv faktorov práce a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov. Do kategórie 2 sa zaraďujú práce, pri ktorých vystavenie zamestnancov jednotlivým faktorom práce a pracovného prostredia neprekračuje limitné hodnoty a odpovede organizmu na zátaž týmito faktormi v bežnej populácii nevykazujú známky nepriaznivého pôsobenia týchto faktorov. Do kategórie 3 sa zaraďujú rizikové práce, pri ktorých je potrebné na zabezpečenie ochrany zdravia vykonať organizačné, technické a iné špecifické ochranné opatrenia, vrátane používania osobných ochranných pracovných prostriedkov; záťaž

19 19 pracovnými faktormi a pracovným prostredím má nepriaznivé spolupôsobenie na organizmus a nemožno vylúčiť poškodenie zdravia zamestnancov. Do kategórie 4 sa len výnimočne a na časovo vymedzené obdobie zaraďujú rizikové práce, pri ktorých vystavenie zamestnancov jednotlivým faktorom práce a pracovného prostredia nemožno znížiť technickými opatreniami na úroveň stanovenú limitnými hodnotami; faktory práce a pracovného prostredia prekračujú limitné hodnoty a na zabezpečenie ochrany zdravia je potrebné vykonať organizačné a iné špecifické ochranné opatrenia vrátane používania osobných ochranných pracovných prostriedkov. Činnosť pracovnej zdravotnej služby sa realizuje tímovou spoluprácou odborných zdravotníckych pracovníkov. Vedúcim tímu pracovnej zdravotnej služby je lekár so špecializáciou v niektorom z odborov pracovného lekárstva (pracovné lekárstvo, preventívne pracovné lekárstvo a toxikológa, klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológa, služby zdravia pri práci, hygiena práce a pracovné lekárstvo). Tím pracovnej zdravotnej služby vykonáva všetky činnosti v rozsahu 26 zákona o BOZP a vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 292/2008 Z. z. o podrobnostiach o rozsahu a náplni výkonu pracovnej zdravotnej služby, o zložení tímu odborníkov, ktorí ju vykonávajú a o požiadavkách na ich odbornú spôsobilosť, t. j. dohliada u zamestnávateľa na pracovné podmienky na pracovisku a na zdravie zamestnancov v súvislosti s prácou vrátane výkonu lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci. Podľa zákona o BOZP je posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu zamestnávateľ povinný zabezpečiť len pre tých zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do kategórie 3 alebo 4 (rizikové práce) alebo prácu, u ktorej sa vyžaduje zdravotná spôsobilosť podľa osobitných predpisov (napr. podľa Zákonníka práce práca v noci, podľa všeobecne záväzných právnych predpisov práca vodičov z povolania, železničiarov, súkromnej bezpečnostnej služby, práca so zobrazovacími jednotkami, práca s bremenami, práca vo výškach a pod.). Frekvencia lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci u zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu v kategórii 3, je 1-krát za dva roky a v kategórii 4 je 1- krát ročne. Náklady, ktoré vznikli pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti na prácu, vrátane tých, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu pred uzatvorením pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu a ak o to zamestnanec požiada, a po skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného vzťahu u zamestnancov, ktorí vykonávali rizikovú prácu s možnými neskorými následkami na zdravie (napr. práca s karcinogénnymi a mutagénnymi faktormi v kategórii 3 alebo 4), uhrádza v plnom rozsahu zamestnávateľ. Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci nie je možné zamieňať s lekárskymi preventívnymi prehliadkami, na ktoré má nárok poistenec od 15 rokov veku raz za dva roky a sú uhrádzané z verejného zdravotného poistenia ( 2 zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov).

20 20 Pracovná zdravotná služba a bezpečnostnotechnická služba sú povinné najmenej raz do roka vykonať spoločnú previerku pracovísk zamestnávateľa. Pracovná zdravotná služba je povinná spolupracovať s príslušnými organizačnými útvarmi zamestnávateľa a so zástupcami zamestnancov pre bezpečnosť. Zriadením bezpečnostnotechnickej služby a pracovnej zdravotnej služby alebo plnením ich úloh dodávateľským spôsobom nie sú dotknuté povinnosti zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ani jeho zodpovednosť za zaistenie bezpečnosti a zdravia zamestnancov pri práci. Július Bugár republikový zväzový inšpektor bezpečnosti práce ================================================================ Ak máte problém s chápaním súčasnej finančnej krízy, nasledujúce riadky by Vám mohli pomôcť Do jednej dedinky prišiel jeden obchodník a oznámil dedinčanom, že nakupuje opice, každú po 10 dolárov. 2. Keďže v okolí dedinky žilo mnoho opíc, dedinčania odišli do lesa a nachytali ich značné množstvo. 3. Obchodník kúpil všetky opice za sľúbenú cenu (10 dolárov za kus). Vychytaním veľkého počtu opíc však radikálne klesol ich počet v okolí dedinky, čo malo za následok, že dedinčania prestali opice chytať. 4. Nato obchodník oznámil, že bude kupovať opice po 20 dolárov za kus. Tak sa dedinčania znova vybrali do lesov chytať opice. 5. Počet opíc v okolí dedinky sa ešte viac znížil, čo viedlo dedinčanov opäť k tomu, že sa chytaniu opíc prestali venovať. 6. Obchodník zvýšil ponuku na 25 dolárov. Kvôli malému výskytu opíc však táto suma neprimäla dedinčanov, aby sa vydali na ich lov. 7. Vtedy obchodník oznámil, že bude kupovať opice za 50 dolárov za kus. Pretože obchodník musel odísť do mesta, prišiel ho zastupovať jeho pomocník, ktorý mal opice nakupovať od dedinčanov ďalej. 8. Po odchode obchodníka do mesta navrhol pomocník dedinčanom: "Vidíte v týchto klietkach všetky tie opice, ktoré od vás obchodník kúpil? Predám vám ich po 35 dolárov za kus. A keď sa obchodník vráti z mesta, vy mu ich môžete predať za 50 dolárov za kus. 9. Dedinčania dali dokopy všetky svoje úspory a kúpili všetky opice. 10. Potom už dedinčania nikdy nestretli ani obchodníka, ani jeho pomocníka. Iba opice boli všade okolo, ako na začiatku. Vitajte na Wall Street! Vymením sekundové lepidlo za trojsekundové. Zn.: Nestíham lepiť

21 21 Euro je tu, zbohom koruna VI Týmto pokračovaním sa uzatvára náš seriál o rozlúčke s doterajšou menou a o príchode novej. Keďže minulé pokračovanie končilo obdobím druhej svetovej vojny, zostáva už iba pripomenúť tri obdobia povojnové do roku 1953 (mena peňazí), obdobie snahy dosiahnuť sociálnu rovnosť a obdobie po rozdelení Československa (od roku 1993). Ku koncu druhej svetovej vojny sa v snahe obnoviť československú menu dostávajú do obehu poukážky v hodnotách československých korún (platili od ), hoci mena bola opäť zjednotená až Na území oslobodenom sovietskymi vojskami ich dal do obehu prechodne pôsobiaci Československý menový úrad. Poukážky mali charakter núdzových platidiel, takže o ich výtvarných ani technických kvalitách nemá zmysel hovoriť. Od sa na scénu opäť vrátila Španielova koruna československá, ktorej prvorepubliková podoba prestala platiť Nová Španielova koruna bola v porovnaní s tou prvorepublikovou trochu menšia namiesto priemeru 25 mm mala iba 21 mm (CuNi 80+20, 4,5 g), Zdá sa, že fakt, že nová Španielova koruna sa od razila z lacného hliníka (AlMg 98+2), možno dať do súvisu so silou vtedajšej ekonomiky.

22 22 Niklová i hliníková koruna platili do , teda do menovej reformy (v tom čase označovanej ako peňažná reforma). Od boli vydané do obehu bankovky, štátovky a mince vyrobené v sovietskej tlačiarni Goznak a leningradskej mincovni. Príprava reformy prebehla urýchlene a v tajnosti v zahraničí. Tomu nasvedčovala výtvarná i technická úroveň peňazí, ktoré boli pre reformu pripravené. Prvky toho, čomu sa neskôr začalo hovoriť socialistický realizmus, sa snúbili s orientálnymi a ruskými ornamentami typickými už pre niektoré cárske platidlá. Papierová koruna skončila svoju platnosť , keď ju už od začala postupne nahrádzať minca (CuAlMn , 23 mm, 4 g)

23 23 Táto koruna platila až do , pričom dvakrát zmenila štátny znak (od a od ). Žena v pokľaku, ktorá sadí pravou rukou lipku a v ľavej drží sadenice a pridržuje rýľ opretý o zem, sprevádzala ľudí na Slovensku teda najdlhšie zo všetkých korún viac ako 36 rokov. Dodajme ešte, že pocit, že vyobrazenie na minci je blízke Španielovej Žnici (žena v pokľaku držiaca v ľavej ruke snop klasov s kosákom a pravou rukou si stiera z čela pot) zrejme nie je náhodné, keďže autorka návrhu vyobrazenia (Marie Uchytilová-Kučová) bola Španielova žiačka. Po menovej odluke ( ) prichádzajú do obehu posledné koruny slovenské (21 mm, 3,85 g). Ako už bolo uvedené, boli vyrazené z nízkouhlíkovej ocele (chytali sa na magnet), pričom farbu im dodával tenučký náter zo zliatiny medi a cínu (87,5 % Cu, 12,5 % Sn). Vrstvička zliatiny mala hrúbku iba 0,028 mm a tvorila iba 6 % z celkovej hmotnosti mince. Slovenské koruny po viac ako 15 rokoch svojej platnosti zavŕšili 116 ročnú históriu korunovej meny na území Slovenska. Zbohom koruna. Je tu euro.

24 výročie narodenia pýchy európskeho strojného inžinierstva Prof. Ing. Aurel Boleslav Stodola, Dr. h. c. * , Liptovský Mikuláš, Zürich, Švajčiarsko V tomto roku uplynie 150 rokov od narodenia profesora zürišskej techniky, liptovského rodáka A. Stodolu, svetoznámeho technika, zakladateľa teórie parných a plynových turbín. Ľudovú školu vychodil v Liptovskom Mikuláši, nemeckú reálku v Levoči, maturoval v r na maďarskej vyššej reálnej škole v Košiciach. Po roku štúdia na Technickej univerzite v Budapešti prešiel v r do švajčiarskeho Zürichu, kde krátko študoval na univerzite a potom strojné inžinierstvo na tamojšej chýrnej technike, kde získal inžiniersky diplom. Od roku 1880 do roku 1882 pracoval v Strojárňach štátnych uhorských železníc v Budapešti. Po získaní prvých skúseností z praxe dostal v roku 1883 miesto na technike v Charlottenburgu, súčasne však pokračoval vo svojich štúdiách na berlínskej univerzite, kde navštevoval prednášky takých velikánov ako boli fyzik a fyziológ Herrmann Helmholtz a matematik Paul du Bois-Reymond. Štúdiá ukončil v roku 1884 na parížskej Sorbone. Od roku 1884 pôsobil A. Stodola v Prahe, v Českomoravskej strojárni, ale po krátkom čase prešiel do renomovanej strojárskej firmy Ruston a spol., ktorá vyrábala parné stroje, kompresory, vodné turbíny, napospol náročné strojové zariadenia. V Prahe získal povesť vynikajúceho odborníka v oblasti vodných turbín a parných

25 25 rozvodov, čo neušlo pozornosti školskej rady zürišskej polytechniky, ktorá mu v roku 1892 ponúkla možnosť habilitácie a pôsobenia na práve založenej katedre konštrukcie a stavby strojov (Stodola zrejme upozornil profesorov polytechniky na seba už počas štúdií). Stodola túto ponuku prijal a už rok po svojom nástupe ako nezvyčajne mladý (33 ročný) získal miesto riadneho profesora. Na Polytechnike v Zürichu pôsobil až do svojich sedemdesiatin (1929), prednášal tam konštrukciu a stavbu strojov. Na škole vybudoval výskumné laboratórium, ktoré sa postupne prebojovalo na európsku špičku strojárenského výskumu. Vychoval odborníkov pre mnohé európske štáty, za svoje práce získal viaceré významné ocenenia, okrem iného aj zlatú medailu Jamesa Watta (1909). Pri oslavách storočnice zürišskej techniky (1955) nezabudli zdôrazniť, že Nobelovu cenu dostalo osem profesorov tejto školy, ale iba jediného člena jej zboru za celých sto rokov poctili Wattovou zlatou medailou. Za jeho vrcholné dielo sa považuje Die Dampfturbinen und ihre Aussichten als Wärmekraftmaschinen (Parné turbíny a ich vyhliadky ako tepelných strojov, Berlín 1903). Laudácia A. Einsteina, s ktorým sa zrejme ako jediný Slovák osobne poznal, napísaná pri príležitosti Stodolových 70. narodenín, obsahuje aj tieto myšlienky: Keď do rúk beriem pero, aby som povedal niekoľko slov o Stodolovi, o majstrovi techniky, o jemnom a pritom pevnom mužovi, cítim, že sú moje vyjadrovacie schopnosti príliš obmedzené, aby som sa k takému človekovi zachoval tak, ako si zasluhuje.... Keby sa Stodola bol narodil za renesancie, bol by sa stal veľkým maliarom alebo sochárom preto, lebo najväčším impulzom jeho osobnosti je fantázia a nutnosť tvoriť. Takéto povahy posledných sto rokov už inklinujú k technike. V nej sa vybíja tvorivá nutnosť nášho veku a tiež zmysel pre krásu..., tu nachádza bohatšiu príležitosť, väčšiu, ako by si ju laik predstavoval. Hoci sa Stodolovi stalo Švajčiarsko druhou vlasťou (na Slovensku bol poslednýkrát v roku 1912), nestratil svoje národné povedomie. V roku 1939 odsúdil rozbitie Československej republiky a okupáciu Čiech a Moravy, v tom istom roku z rodinných dôvodov odmietol čestný doktorát navrhnutý novozaloženou Slovenskou vysokou školou technickou. V roku 1989 boli jeho telesné pozostatky (spolu s pozostatkami manželky Dariny, ktorá tiež pochádzala z Liptovského Mikuláša) prenesené do novozriadeného cintorína v Liptovskom Mikuláši. Na STU je po A. Stodolovi pomenovaná bývalá Aula maxima, SAV udeľuje za zásluhy v technických vedách každoročne čestnú plaketu A. Stodolu. NBS vydá pri príležitosti 150. výročia narodenia A. Stodolu (v apríli) striebornú zberateľskú mincu v nominálnej hodnote 10 eur (18 g, 34 mm). Z tejto mince zakúpi STU istý počet kusov v zrkadlovom lesku, ktoré potom rektor STU bude pri osobitných príležitostiach odovzdávať významným osobnostiam. Pri rovnakej príležitosti vydá aj Slovenská pošta poštovú známku v nominálnej hodnote 0,73 (33,9 mm x 26,5 mm). STU pripravuje v máji 2009 dôstojné pripomenutie Najväčšieho z veľkých (názov monografie, ktorá sa pripravuje). Bolo by krátkozrakosťou tvrdiť, že nadaný si aj sám nájde správnu cestu v živote. A. Stodola

26 26 Čím žije STU? Informácie zo zasadnutia Kolégia rektora Program zasadnutia KR dňa 15. decembra 2008: Predbežné výsledky kolektívneho vyjednávania na rok 2009 Správa o riadiacej a kontrolnej činnosti vo vzdelávacom procese v akad. roku 2007/2008 Vyhodnotenie aktualizácie DZR STU za rok 2008 Prehľad výskumných projektov riešených na STU v roku 2008 Evidencia publikačnej činnosti Príprava projektu v rámci podpory infraštruktúry VŠ z OP Výskum a vývoj Časový harmonogram výziev na predkladanie žiadostí o NFP na rok 2009 Operačný program Výskum a vývoj Stav ubytovania na STU Stav prípravy Plesu STU Rozličné V bode Predbežné výsledky kolektívneho vyjednávania na rok 2009 prorektor M. Finka predložil kolégiu návrh UOO STU na kolektívnu zmluvu na rok 2009 spolu s pripomienkami vedenia STU. Dekani fakúlt k preloženému materiálu tiež vyjadrili svoje pripomienky. Podrobnejšie informácie o návrhu kolektívnej zmluvy, resp. o priebehu a výsledkoch kolektívneho vyjednávania sú uvedené v novembrovom (2008), resp. januárovom (2009) čísle elektronického informačného občasníka UOO STU Odborárske OKO na str. 463, resp V bode Správa o riadiacej a kontrolnej činnosti vo vzdelávacom procese v akad. roku 2007/2008 prorektor J. Kalužný konštatoval, že riadiaca a kontrolná činnosť sa na fakultách realizuje viacúrovňovým systémom od garantov predmetov až po vedenie fakulty. Zapojenosť študentov do hodnotenia kvality výučby a učiteľov hodnotil ako pretrvávajúco neuspokojivo nízku. V bode Vyhodnotenie aktualizácie DZR STU za rok 2008 prorektor D. Petráš predložil vyhodnotenie úloh dlhodobého zámeru rozvoja STU vo všetkých 10 oblastiach (Ľudské zdroje a starostlivosť o zamestnancov, Veda, technika, umenie, Vzdelávanie, Zahraničné vzťahy, Informačné technológie, Zabezpečenie kvality, Vzťahy s verejnosťou, Priority v oblasti investičnej výstavby, Financovanie a hospodárenie, Služby). Pri vytyčovaní úloh DZR na rok 2008 (na zasadnutí kolégia rektora ) sa informácia UOO STU (pozri januárové 2008 číslo občasníka Odborárske OKO, str. 2-3) zamerala najmä na 5 úloh, ktoré sú v časti Ľudské zdroje a starostlivosť o zamestnancov a na 4 úlohy, ktoré sú v časti Služby. Ich plnenie je v materiáli D. Petráša uvedené takto: Ľudské zdroje a starostlivosť o zamestnancov: - realizovať novú systemizáciu funkčných miest profesorov a docentov na STU, vychádzajúc zo štruktúry novoakreditovaných, resp. reakreditovaných študijných programov v procese komplexnej akreditácie, splnené

27 27 - vzhľadom na nové podmienky pozornosť venovať dlhodobej stratégii budovania ľudských zdrojov s dôrazom na zlepšenie vekovej a kvalifikačnej štruktúry, plynulú generačnú výmenu, integračnú komunikáciu, podporu manažérskych schopností a nadobúdanie manažérskych skúseností akademického dorastu, splnené, má charakter priebežnej úlohy - motivovať pracovníkov vo vzťahu ku kvalite a kvantite vlastných výkonov a zvyšovaniu kvalifikácie (vrátane mzdovej politiky), úloha, ani jej plnenie nie sú v materiáli uvedené - pokračovať vo vytváraní podmienok pre celouniverzitné akademické prostredie a na prekonávanie bariér medzifakultnej mobility tak študentov, ako aj pedagógov smerujúcej k zvýšeniu efektívnosti využitia vedeckého a pedagogického potenciálu STU splnené, má charakter priebežnej úlohy - prehĺbiť uplatňovanie princípu ekonomickej a sociálnej únosnosti vo všetkých sférach rozhodovania, úloha, ani jej plnenie nie sú v materiáli uvedené Služby: - racionalizovať výkon jednotlivých činností a zabezpečiť ich vyššiu efektivitu a kvalifikovanosť prostredníctvom koncentrácie výkonov a zabezpečenia ich logistickej a softvérovej podpory (napr. v oblasti manažmentu ubytovania), úloha sa priebežne plní - rozšíriť, skvalitniť a zefektívniť vlastný výkon služieb v oblasti ubytovania a stravovania a ďalších služieb na STU prostredníctvom optimalizácie alokácie a spôsobu ich zabezpečenia vrátane outsourcingu, úloha sa priebežne plní - mobilizovať zdroje vrátane dotačných, mimodotačných a vnútorných zdrojov (Európske fondy, príjmy z hosp. činnosti, externý kapitál) na urýchlené riešenie nevyhovujúceho technického stavu, vrátane nedodržiavania bezpečnostných, hygienických a iných štandardov poskytovania služieb tak, aby bola zabezpečená požadovaná úroveň ubytovania, stravovania a iných služieb v súlade s platnou legislatívou a európskymi štandardami, úloha sa priebežne plní - zabezpečiť zníženie nákladovosti prevádzky sociálnych služieb implementáciou systému opatrení racionalizujúcich využitie energií, vody a externe poskytovaných služieb a materiálov vrátane zvýšenia adresnosti znášania nákladov za ich spotrebu konečným odberateľom úloha sa priebežne plní. V bode Prehľad výskumných projektov riešených na STU v roku 2008 prorektor R. Redhammer poskytol zoznamy projektov výskumu a vývoja STU financovaných v období od do zo zahraničných výskumných grantov (43), zo zahraničných edukačných a ostatných grantov (61) a zo štátneho rozpočtu a ostatných domácich zdrojov (151).

28 28 V bode Evidencia publikačnej činnosti R. Redhammer informoval členov kolégia rektora o konečnom stave evidencie publikačnej činnosti STU za rok V skupine A1 knižné publikácie charakteru vedeckej monografie je 63 záznamov, v skupine A2 ostatné knižné publikácie je 223 záznamov. V skupine B publikácie v karentovaných vedeckých časopisoch a autorské osvedčenia, patenty a objavy je 524 záznamov a v skupine C ostatné recenzované publikácie je záznamov (z toho najviac publikované príspevky na domácich vedeckých konferenciách). Celkový počet záznamov je V bode Stav ubytovania na STU prorektor F. Janíček predložil prehľad ubytovania študentov (bakalárskeho, inžinierskeho i doktorandského štúdia) na 8 internátoch STU (Mladosť, Mladá garda, J. Hronca, Dobrovičova, Svoradov, N. Belojanisa, Mýtna + M. Uhra v Trnave). Celková ubytovacia kapacita je miest (z toho v Trnave miest, a v Bratislave miest, v tom 22 miest pre Arcibiskupský úrad Rímskokatolíckej cirkvi a 15 miest pre VŠMU). K bolo obsadených miest, z neobsadených 29 miest pripadalo 21 na doktorandskú kapacitu a 8 na kapacitu zahraničných študentov, kde je celoročne značný pohyb. V bode Stav prípravy Plesu STU prorektor D. Petráš informoval o príprave plesu STU, ktorý sa uskutoční v piatok o 19:00 hod. v Inchebe (hala C). Vstupné na ples je Sk (33,20 ) na osobu. Program plesu zahŕňa slávnostné otvorenie, vystúpenie tanečného klubu Spektrum, vystúpenie Big bandu žilinského konzervatória, spoločenský večer (raut), tanečné a hudobné vystúpenie vysokoškolského umeleckého súboru Technik, ďalšie hudobné a tanečné atrakcie, disko hudbu a tombolu. V Rozličnom boli členovia kolégia rektora okrem iného informovaní aj o priebehu a záveroch VI. zjazdu KOZ SR. Rektorovi, prorektorovi M. Finkovi, kvestorke, predsedovi AS STU a dekanovi FCHPT STU boli odovzdané pozvánky na konferenciu UOO STU, ktorá sa bude konať na FCHPT STU. Vladimír Kovár predseda výboru UOO STU ================================================================ Ženy a finančné plánovanie Karol Ch. bol slobodný mládenec, ktorý pracoval v rodinnom podniku. Keď zistil, že zdedí veľký majetok až jeho chorý otec zomrie, tak sa rozhodol že si musí nájsť ženu, ktorá by sa o neho a jeho majetok starala. Jedného večera, na investičnom mítingu, zbadal ženu neobyčajnej krásy. Na prvý pohľad sa do nej zaľúbil. Pristúpil k nej a povedal: "Ja možno vyzerám ako obyčajný človek, ale za pár mesiacov môj chorý otec zomrie a ja zdedím dve miliardy korún." Ohromená mladá žena si vzala jeho vizitku a za tri dni sa stala jeho macochou. Ženy sú vo finančnom plánovaní proste oveľa lepšie ako muži. Žena je ako olympijská trofej. Musíš o ňu bojovať, a potom Ti celý život visí na krku.

29 29 Informácia o kolektívnom vyjednávaní Výbor UOO STU sa prípravou kolektívnej zmluvy na rok 2009 začal oficiálne zaoberať na svojom zasadnutí , kedy uložil (rozh. č. 107/2008) vyjednávacej skupine (V. Kovár, B. Papánková, M. Štujber, O. Valentová, náhradníčka I. Součková) pripraviť návrh KZ. Na ďalšie zasadnutie výboru UOO STU ( ) vyjednávacia skupina predložila návrh kolektívnej zmluvy na rok 2009, ktorá bola upravenou verziou KZ na rok Úpravy vyplývali z podnetov, ktoré výbor UOO STU získal z priebežného hodnotenia plnenia KZ na rok 2008, materiálu OZ PŠaV Kolektívne vyjednávanie a kolektívna zmluva a z KZ odborových organizácií iných univerzít (ŽU Žilina, TU Zvolen, UK Bratislava, UPJŠ Košice a JLF UK Martin). V zmysle rozhodnutia č. 126/2008 členovia výboru UOO STU vyjadrili svoje pripomienky k predloženému návrhu do Keďže pripomienky mali iba technický charakter, v zmysle rozh. č. 128/2008 V. Kovár odovzdal na zasadnutí kolégia rektora konečný návrh KZ na rok 2009 (so zapracovanými pripomienkami) rektorovi STU. Pripomienky k návrhu KZ vyjadrilo vedenie STU i dekani fakúlt na zasadnutí kolégia rektora Dňa potom poverení zástupcovia zamestnávateľa (M. Finka, prorektor pre ľudské zdroje a informačné technológie, Z. Čirková vedúca oddelenia ľudských zdrojov, Z. Šrenkelová) a UOO STU (V. Kovár, I. Součková, M. Štujber) rokovali o pripomienkach zo strany zamestnávateľa. Obe strany akceptovali nasledovné zmeny oproti KZ 2008: - záväzok zamestnávateľa aspoň raz ročne informovať o výsledkoch sociálnej politiky vedenia STU a vedení súčastí STU vo vzťahu k zamestnancom STU (doplnenie časti II ods. 2), - záväzok zamestnávateľa, že súčasťou informácie o stave BOZP bude aj informácia o práci komisií BOZP na súčastiach STU (doplnenie časti II ods. 2), - upresnenie časti I ods. 2 o špecifickom doplnku v samostatnom ustanovení (časť II ods. 5) v znení: Dekani fakúlt a vedúci zamestnanci súčastí majú v súlade so všeobecne záväznými predpismi a v rozsahu rektorom delegovanej právomoci právo vyjednávať s príslušnou odborovou organizáciou špecifický doplnok ku KZ., - záväzok UOO STU, že poskytne časť webových stránok UOO STU pre informácie o možnostiach oddychových pobytov v zariadeniach STU (doplnenie časti II ods. 9, predtým 8, o písm. g), - možnosť kumulácie jednodenného plateného voľna poskytovaného každé tri mesiace matkám a osamelým zamestnancom starajúcim sa o nezaopatrené dieťa do veku 15 rokov (úprava časti III A ods. 4), - zvýšenie stupníc platových taríf od 1. januára 2009 nasledovne: a) o 7 % základná stupnica platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorá tvorí prílohu č. 3 zákona o odmeňovaní, b) o 5 % osobitná stupnica platových taríf vybraných skupín zamestnancov, ktorá tvorí prílohu č. 4 zákona o odmeňovaní, c) o 5 % osobitná stupnica platových taríf učiteľov vysokých škôl, výskumných a vývojových zamestnancov a zdravotníckych zamestnancov, ktorá tvorí prílohu č. 5 zákona o odmeňovaní,

30 30 d) o 7 % platové tarify pedagogických zamestnancov, ktoré tvoria prílohu č. 7 zákona o odmeňovaní. - doplnenie morálneho ocenenia zamestnanca pri jeho životnom jubileu 50 rokov veku (časť III B ods. 3), - potreba aspoň morálneho ocenenia zamestnanca pri príležitosti jeho ďalších životných jubileí a významných pracovných výročí (časť III B ods. 4 a 5), - ďalšie životné jubileá po veku 50 rokov sú každých 5 rokov (časť III B ods. 4), - možnosť vyplatenia odmeny vo výške minimálne 4 pri zastupovaní zamestnancov robotníckych povolaní (časť III B ods. 7), - zrozumiteľné uvedenie hornej hranice odstupného päťnásobok funkčného platu zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa menej ako päť rokov, šesť násobok funkčného platu zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov (časť III C ods. 1), - zrozumiteľné uvedenie hornej hranice odchodného štvornásobok funkčného platu (časť III C ods. 2), - zvýšenie náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca od prvého do tretieho dňa z 30 na 40 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca (časť III C ods. 4 písm. a), - povinnosť zamestnávateľa poskytovať zamestnancom gastrolístky v prípade, keď v dôsledku odstávky jedálne nie je schopný zabezpečiť stravovanie zamestnancov tak, aby bolo realizovateľné vo vymedzenom čase (časť IV E ods. 2), - možnosť poskytovať dôchodcom príspevok zo sociálneho fondu na stravu vo výške ako zamestnancom (časť IV E ods. 5), - zabezpečenie prehlbovania kvalifikácie zamestnancov dohodnutej v pracovnej zmluve v rozsahu najmenej piatich pracovných dní, pričom zamestnávateľ môže od zamestnanca vyžadovať podmienenú finančnú spoluúčasť (časť IV F ods. 1), - možnosť ustanovenia sociálnej komisie na súčastiach STU, kde ešte nie sú zriadené (časť IV G ods. 2), - úprava korunových súm pri použití prostriedkov sociálneho fondu (po prechode na euro) podľa tabuľky (príloha č. 1 časť III): suma v Sk prepočet na úprava v prepočet na Sk 10,- 0,332 0,35 10, ,- 33,194 35, , ,- 49,791 70, , ,- 199, , , ,- 265, , , ,- 331, , , ,- 663, , ,20 Výbor UOO STU na svojom mimoriadnom zasadnutí KZ s uvedenými úpravami schválil a poveril V. Kovára jej podpisom (rozh. č. 162/2008). Úplné znenie KZ na rok 2009 je uvedené v tomto čísle elektronického informačného občasníka UOO STU Odborárske OKO na str

31 31 Kolektívna zmluva na rok 2009 bola potom podpísaná

32 32 Kolektívna zmluva na rok 2009 Slovenská technická univerzita v Bratislave, Vazovova 5, Bratislava, zastúpená rektorom prof. Ing. Vladimírom Bálešom, DrSc., (ďalej zamestnávateľ ) a Univerzitná odborová organizácia Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, Vazovova 5, Bratislava, zastúpená predsedom Ing. Vladimírom Kovárom, PhD., (ďalej UOO STU ) u z a t v á r a j ú podľa ustanovenia zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov a zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov kolektívnu zmluvu. Časť I. Úvodné ustanovenia (1) Slovenská technická univerzita v Bratislave a Univerzitná odborová organizácia Slovenskej technickej univerzity v Bratislave potvrdzujú, že majú právnu subjektivitu a spôsobilosť na uzavretie tejto kolektívnej zmluvy. (2) Na účely tejto kolektívnej zmluvy sa môže používať na spoločné označenie odborovej organizácie a zamestnávateľa označenie "zmluvné strany", namiesto označenia kolektívna zmluva skratka "KZ", namiesto označenia Zákonník práce skratka "ZP", namiesto označenia zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov skratka ZOVZ, namiesto zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov skratka ZVPVZ,

33 33 namiesto zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov skratka ZVŠ, namiesto výrazu bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci skratka BOZP, namiesto kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na rok 2009 skratka KZVS a namiesto označenia kolektívna zmluva, ktorú uzatvára na základe touto kolektívnou zmluvou delegovanej právomoci rektora súčasť STU s príslušnou odborovou organizáciou, označenie Špecifický doplnok KZ STU 2009 označený súčasťou STU a poradovým číslom. (3) Táto KZ upravuje individuálne a kolektívne vzťahy medzi zamestnávateľom a jeho zamestnancami a práva a povinnosti zmluvných strán. Jej ustanovenia sú záväzné pre zmluvné strany a zamestnancov, ktorí sú u zamestnávateľa v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas a v pracovnom pomere na kratší pracovný čas. KZ sa nevzťahuje na zamestnancov zamestnávateľa, ktorí u neho pracujú na dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. (4) KZ a jej rozsah sa môžu meniť len po dohode zmluvných strán, na základe písomného návrhu na zmenu KZ jednou zo zmluvných strán. Dohodnuté zmeny sa označia ako doplnok ku KZ a číslujú sa v poradí, v akom sú uzatvorené. Pri zmene sa postupuje ako pri uzatváraní KZ. (5) V prípade, že dôjde k zmene právnych predpisov, ktoré spôsobia neplatnosť niektorých ustanovení, alebo ak dôjde k zmene pomerov, za ktorých bola KZ uzavretá, zaväzujú sa zmluvné strany začať najneskôr do 30 dní rokovanie o zmene príslušných ustanovení KZ. (6) Pracovno-právne vzťahy sú upravené ZVPVZ za podpornej pôsobnosti ZP a ZVŠ. Časť II. Základné otázky súvisiace s rozvojom a ekonomikou organizácie a vzájomné práva a záväzky (1) Z dôvodu šetrenia energie zamestnávateľ môže určiť do obdobie ku koncu kalendárneho roka so zníženým vykurovaním. V tomto období nepresahujúcom 10 pracovných dní zamestnávateľ umožní zamestnancom čerpať dovolenku, čerpať nadpracované náhradné voľno, prípadne pracovať doma. (2) Zamestnávateľ sa zaväzuje: a) vyžiadať si predchádzajúci súhlas odborovej organizácie v prípadoch určených ZP, b) informovať odborovú organizáciu o zásadných otázkach rozvoja činnosti zamestnávateľa a dosiahnutých a predpokladaných výsledkoch hospodárenia,

34 34 c) vopred prerokovať s odborovou organizáciou všetky opatrenia, ktoré sa dotýkajú ekonomických, sociálnych, zdravotných a kultúrnych záujmov zamestnancov v zmysle príslušných ustanovení ZP, d) aspoň raz ročne informovať o výsledkoch sociálnej politiky vedenia STU a vedení súčastí STU vo vzťahu k zamestnancom STU, e) štvrťročne informovať základné organizácie o pracovných miestach na neurčitý čas, ktoré sa uvoľnili a o možnostiach pracovných miest na kratší pracovný čas a na ustanovený týždenný pracovný čas; informácie budú poskytovať jednotlivé fakulty a samostatné pracoviská príslušným základným odborovým organizáciám, f) umožniť a vytvoriť riadne podmienky na vykonávanie kontrol odborovou organizáciou, najmä nad stavom BOZP v zmysle 149 ods.1 ZP, vrátane informácií o práci komisií BOZP na súčastiach STU, a v oblasti dodržiavania pracovnoprávnych predpisov vrátane mzdových, ktoré vyplývajú zo záväzkov z tejto KZ v zmysle 231 ZP, g) oboznámiť v zmysle 47, ods. 2 ZP nových zamestnancov prijímaných do pracovného pomeru s touto KZ tak, že každému novému zamestnancovi poskytne túto KZ v tlačenej forme; kolektívna zmluva bude vytlačená ako samostatná príloha Spektra a bude doručená na jednotlivé personálne oddelenia, ktoré ju budú poskytovať novým zamestnancom prijímaným do pracovného pomeru, h) na požiadanie výboru UOO STU poskytnúť ďalšie štatistické údaje o členoch odborovej organizácie z databázy personálnych údajov v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov, i) poskytnúť výboru UOO STU k 30. septembru štatistické údaje z databázy personálnych údajov o tých zamestnancoch STU, ktorým sú vykonávané zrážky príspevkov na účet odborovej organizácie; údaje typu veková štruktúra, vzdelanostná štruktúra, podiel mužov a žien, musia byť poskytnuté v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov, j) poskytnúť mesačne výboru UOO STU údaj o sumách rovnajúcich sa súčtom 1 % čistého mesačného príjmu tých zamestnancov jednotlivých súčasti STU, ktorým sú vykonávané zrážky príspevkov na účet odborovej organizácie, k) zabezpečiť poukazovanie zrazených členských príspevkov na účet príslušnej ZO a zároveň postúpiť ZO menný zoznam zamestnancov, ktorým bolo odvedené členské, usporiadaný podľa pracovísk, l) poskytnúť výboru UOO STU polročne informáciu o čerpaní sociálneho fondu podľa jednotlivých položiek členenú podľa súčastí STU. Súčasti STU poskytnú informácie priamo príslušným základným odborovým organizáciám. (3) Zamestnávateľ poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy funkcionárom výboru UOO STU a funkcionárom základných odborových organizácií, ktorí sú zvolení do orgánov odborovej organizácie na STU a do orgánov Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku, na výkon funkcie v odborovom orgáne nasledovne: 16 hodín mesačne predsedovi UOO STU a každému predsedovi základnej odborovej organizácie podľa počtu členov jednotlivých základných organizácií v zmysle 240 ods. 3 Zákonníka práce.

35 35 (4) Zamestnávateľ bude prizývať zástupcu odborovej organizácie na zasadnutia kolégia rektora a dekana. Ak sa budú prerokovávať zásadné otázky rozvoja vysokej školy, resp. fakulty, zamestnanosti, úpravy rozpočtov s vážnym ekonomickým dopadom, alebo iná problematika priamo sa dotýkajúca sociálnych podmienok zamestnancov STU, zamestnávateľ prizýva zástupcu odborovej organizácie aj na zasadnutia vedenia vysokej školy, resp. fakulty alebo iné stretnutia. Predsedovia ZO a predseda UOO STU budú vopred informovaní o programe zasadnutia vedení fakúlt, resp. univerzity. (5) Dekani fakúlt a vedúci zamestnanci súčastí majú v súlade so všeobecne záväznými predpismi a v rozsahu rektorom delegovanej právomoci právo vyjednávať s príslušnou odborovou organizáciou špecifický doplnok ku KZ. (6) Zamestnávateľ poskytuje na nevyhnutnú prevádzkovú činnosť odborovým organizáciám (UOO STU a základným odborovým organizáciám) v primeranom rozsahu miestnosti s potrebným vybavením a uhrádza náklady spojené s údržbou a technickou prevádzkou nasledovne: a) jednu štandardne zariadenú miestnosť, v ktorej bude pôsobiť výbor odborovej organizácie, ktorý je jej štatutárny orgán, b) jednu telefónnu linku s možnosťou komunikácie s vedením STU a odborovými orgánmi, c) hradí prevádzkové náklady okrem spojových poplatkov, ktoré si nad dohodnutý limit hradí odborová organizácia, d) rokovacie miestnosti za účelom vzdelávacích činností odborových funkcionárov a vedúcich zamestnancov zamestnávateľa v oblasti pracovnoprávnej a kolektívneho vyjednávania, oboznámenia zamestnancov s uzatvorenou kolektívnou zmluvou, na kolektívne vyjednávanie a riešenie kolektívnych sporov, na zasadnutia odborových orgánov a slávnostné podujatia súvisiace s ocenením práce zamestnancov, e) priestory na zverejňovanie informácií o ochrane práce (v zmysle 146 ZP), o kolektívnom vyjednávaní, o pracovnoprávnych otázkach a odborovej činnosti v záujme zabezpečenia riadnej informovanosti zamestnancov, f) miesto na webových stránkach STU, kde odborové organizácie (UOO STU a základné odborové organizácie) informujú o svojej činnosti, g) v naliehavých prípadoch zamestnávateľ umožní základnej odborovej organizácii využiť primerané komunikačné prostriedky po súhlase rektora, resp. dekana. (7) Zamestnávateľ umožní úpravu pracovného času funkcionárom odborových orgánov na zabezpečenie nevyhnutnej činnosti v nich (úprava rozvrhu vyučovania). (8) Zmluvné strany rešpektujú obdobie platnosti tejto KZ ako obdobie sociálneho mieru.

36 36 (9) Odborová organizácia sa zaväzuje: a) po dobu účinnosti tejto KZ dodržiavať sociálny mier so zamestnávateľom, b) informovať zamestnávateľa o situácii vedúcej k porušeniu sociálneho mieru z jej strany a zo strany zamestnancov, c) prizývať na zasadnutia svojich najvyšších orgánov zástupcu zamestnávateľa za účelom hodnotenia plnenia záväzkov vyplývajúcich z kolektívnej zmluvy, d) oboznámiť zamestnancov s obsahom tejto KZ do 15 dní od jej uzatvorenia cez odborové štruktúry a zverejnením na webovej stránke STU/odbory, e) poskytnúť zamestnávateľovi na splnenie odvodu členských príspevkov všetky zúčtovacie údaje a písomné dohody o zrážkach zo mzdy nových členov odborovej organizácie nimi vlastnoručne podpísané, f) predložiť zamestnávateľovi zoznam členov výboru základnej odborovej organizácie, g) poskytnúť časť webových stránok UOO STU pre informácie o možnostiach oddychových pobytov v zariadeniach STU. (10) Zamestnávateľ spolu s UOO STU budú hľadať ďalšie možnosti sociálneho zvýhodnenia zamestnancov STU. Časť III. Podmienky zamestnania A. Pracovný čas, dovolenka a pracovné voľno (1) Pracovný čas zamestnanca je 37 a ½ hodiny týždenne, u zamestnanca, ktorý má pracovný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva prácu striedavo v oboch zmenách v dvojzmennej prevádzke je 36 a ¼ hodiny týždenne a u zamestnanca, ktorý má pracovný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva prácu striedavo vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke je 35 hodín týždenne. (2) Základná výmera dovolenky je päť týždňov. Dovolenka vo výmere šiestich týždňov patrí zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši aspoň 15 rokov pracovného pomeru po 18. roku veku. Dovolenka učiteľov je deväť týždňov v kalendárnom roku. (3) Ak matky alebo osamelí zamestnanci s deťmi do 10 rokov požiadajú zamestnávateľa okrem dovolenky o neplatené voľno v období školských prázdnin za účelom ďalšej starostlivosti o deti, zamestnávateľ im ho poskytne, pokiaľ tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody súvisiace s plnením úloh. (4) Zamestnávateľ poskytne matkám a osamelým zamestnancom starajúcim sa o nezaopatrené dieťa do 15 rokov jeden deň plateného voľna každé tri mesiace.

37 37 Pokiaľ zamestnanec nečerpá voľno v priebehu školského roka, je možné toto voľno kumulovať a vyčerpať počas školských prázdnin Tieto dni plateného voľna sa poskytujú so súhlasom nadriadeného, nemôžu narúšať plnenie úloh. B. Odmeňovanie (1) Zamestnávateľ sa zaväzuje uplatniť na odmeňovanie zamestnancov STU ZOVZ a Rámcové zásady STU pre spoločný postup v oblasti odmeňovania. (2) V zmysle KZVS časti II (Pracovné podmienky a podmienky zamestnania) ods. 3 sa stupnice platových taríf zvýšia od 1. januára 2009 takto: a) 7 % základná stupnica platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorá tvorí prílohu č. 3 zákona o odmeňovaní, b) 5 % osobitná stupnica platových taríf vybraných skupín zamestnancov, ktorá tvorí prílohu č. 4 zákona o odmeňovaní, c) 5 % osobitná stupnica platových taríf učiteľov vysokých škôl, výskumných a vývojových zamestnancov a zdravotníckych zamestnancov, ktorá tvorí prílohu č. 5 zákona o odmeňovaní, d) 7 % platové tarify pedagogických zamestnancov, ktoré tvoria prílohu č. 7 zákona o odmeňovaní. (3) Popri morálnom ocenení zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi odmenu pri životnom jubileu 50 rokov veku s prihliadnutím na odpracovanú dobu na STU nasledovne: a) do 10 rokov 50 % funkčného platu, b) do 20 rokov 75 % funkčného platu, c) nad 20 rokov 100 % funkčného platu. Odmenu navrhuje vedúci pracoviska, priznáva ju rektor, dekan, kvestor, tajomník fakulty. (4) Popri morálnom ocenení zamestnávateľ môže vyplatiť zamestnancovi odmenu aj pri ďalších životných jubileách (55 rokov veku a potom každých 5 rokov veku). Výška odmeny je maximálne vo výške mesačného funkčného platu, minimálne 15 % tarifného platu príslušného zamestnanca. V Špecifickom doplnku KZ STU 2009 možno znenie tohto bodu upraviť. (5) Popri morálnom ocenení zamestnávateľ môže vyplatiť zamestnancovi odmeny pri významných pracovných výročiach, počínajúc dosiahnutím dĺžky pracovného pomeru na STU v rozsahu 25 rokov a potom každých nasledujúcich 5 rokov vo výške minimálne 15 % tarifného platu, maximálne vo výške mesačného funkčného platu príslušného zamestnanca. V Špecifickom doplnku KZ STU 2009 možno znenie tohto bodu upraviť. (6) Zamestnávateľ môže vyplatiť zamestnancovi odmenu aj za dlhodobé zastupovanie iného zamestnanca v rámci útvaru počas jeho PN, OČR, prípadne inej

38 38 neprítomnosti v práci. Zamestnancovi, ktorý zastupuje iného zamestnanca v rámci útvaru dlhšie ako 7 pracovných dní a nepoberá príplatok za riadenie, vedúci navrhne mimoriadnu odmenu vo výške minimálne 20 % z tarifného platu zastupovaného, v rámci rozpísaných mzdových prostriedkov pracoviska. Zvyšok mzdových prostriedkov vytvorených z prechodných úspor zostáva k dispozícii na stredisku, v ktorom boli vytvorené. O možnosti priznania mimoriadnej odmeny pri splnení úloh zastupovaného zamestnanca vedúci informuje zastupujúceho zamestnanca, pri poverení zastupovaním. (7) Zamestnávateľ môže vyplatiť zamestnancom robotníckych povolaní vo funkciách upratovačky a pomocné sily v študentských jedálňach, za plnenie mimoriadnej pracovnej úlohy v súvislosti so zastupovaním počas práceneschopnosti resp. OČR, odmenu vo výške najmenej 4,- za jeden deň zastupovania pri zastupovaní na plný pracovný úväzok a pri zastupovaní na znížený úväzok sa odmena kráti úmerne úväzku. (8) Zamestnávateľ môže do vyplatiť zamestnancom polovicu 13. platu. (9) Zamestnanci majú právo oboznámiť sa so mzdovými predpismi u svojho nadriadeného, príp. na príslušnom ekonomickom útvare. C. Odstupné, odchodné, ochrana zamestnanca a dočasná pracovná neschopnosť (1) Zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi, s ktorým skončí pracovný pomer z dôvodov uvedených v 63 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné nad rozsah ustanovený podľa 76 ods. 1 Zákonníka práce, najmenej v sume jedného funkčného platu zamestnanca. Zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa menej ako päť rokov, môže zamestnávateľ vyplatiť odstupné vo výške maximálne päťnásobku jeho funkčného platu, zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, môže zamestnávateľ vyplatiť odstupné vo výške maximálne šesť násobku jeho funkčného platu (v zmysle čl. III. ods. 3 KZVS, v súlade s 13b ZVPVZ). (2) Pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok a invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi odchodné nad ustanovený rozsah podľa 76 ods. 6 ZP, najmenej v sume jedného funkčného platu zamestnanca (v zmysle čl. II., ods. 5 KZVS), maximálne však vo výške štvornásobku jeho funkčného platu (v zmysle čl. III. ods. 4 KZVS, v súlade s 13b ZVPVZ).

39 39 (3) Zamestnávateľ bude zamestnancov, ktorí odpracovali na STU aspoň 30 rokov a majú najviac 5 rokov pred vznikom nároku na starobný dôchodok, uvoľňovať zo strany organizácie iba v mimoriadnych prípadoch, a to až po predchádzajúcom prerokovaní a súhlase výboru UOO STU. (4) Zamestnávateľ v zmysle 8 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov poskytne náhradu príjmu zamestnancovi v nasledovnej výške: a) od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 40 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca a b) od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 60 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca. Na prípadnú ďalšiu kompenzáciu pre zamestnancov s nízkymi príjmami je možné použiť prostriedky sociálneho fondu. (5) Pri polročnom hodnotení plnenia KZ zamestnávateľ predloží údaje o čerpaní náhrady príjmu zamestnancov pri dočasnej pracovnej neschopnosti v zmysle 8 zákona č. 462/2003 Z. z. členené podľa pracovísk ako podklad pre jednanie o zvýšení tejto náhrady. D. Riešenie kolektívnych a individuálnych sporov (1) Kolektívnym sporom zmluvné strany rozumejú spor o uzatvorenie KZ alebo spor o uzatvorenie doplnku ku KZ, alebo spor o plnenie záväzku z KZ (ak nevzniká z neho nárok priamo zamestnancovi) v dobe účinnosti KZ alebo v dobe účinnosti jednotlivých záväzkov z nej. (2) Zmluvné strany sa zaväzujú, ak kolektívny spor nevyriešia rokovaním do 30 dní od predloženia návrhu na uzatvorenie KZ, jej doplnku, alebo návrhu na vyriešenie sporu o plnenie záväzku z KZ, využiť sprostredkovateľa na riešenie sporu, zapísaného v zozname sprostredkovateľov na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej ministerstvo). (3) Zmluvné strany, ak kolektívny spor nevyriešia pred sprostredkovateľom podľa predchádzajúceho odseku, zvážia na základe spoločnej dohody využitie rozhodcu zapísaného na ministerstve, aby rozhodol ich kolektívny spor. (4) Zmluvné strany sa zaväzujú rešpektovať právo zamestnanca na uplatnenie svojich individuálnych nárokov z pracovnoprávnych vzťahov a z tejto kolektívnej zmluvy prostredníctvom inšpekcie práce alebo na súde, bez jeho obmedzovania v právach a povinnostiach v porovnaní s ostatnými zamestnancami. (5) Zmluvné strany sa dohodli, že pri riešení sťažnosti zamestnanca budú postupovať objektívne, v súlade so všeobecne záväznými predpismi.

40 40 Časť IV. Starostlivosť o zamestnancov A. Bezpečnosť a ochrana pri práci (1) Zamestnávateľ v rozsahu svojej pôsobnosti a v súlade s ustanoveniami 147 ZP a 6 až 11 zákona č. 124/2006 Z. z. o BOZP a o zmene a doplnení niektorých zákonov je povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a na ten účel vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce. (2) Stav a úroveň BOZP, stav úrazovosti a chorôb z povolania na jednotlivých pracoviskách STU za predchádzajúci rok vrátane návrhov a opatrení smerujúcich k zlepšeniu stavu zhodnotí v zmysle 149 ZP zamestnávateľ v spolupráci s odborovou organizáciou najneskôr do konca marca. B. Zdravotná starostlivosť (1) Zamestnávateľ po dohode s odborovou organizáciou môže v odôvodnených prípadoch a podľa finančných možností prispieť zo sociálneho fondu na kúpeľnú, liečebnú a rehabilitačnú starostlivosť. (2) Zamestnávateľ sa zaväzuje: a) v prípadoch, keď to vyžaduje osobitný predpis, zabezpečiť preventívne lekárske prehliadky zdravotného stavu zamestnanca na náklady zamestnávateľa v prípadoch, keď osobitný predpis vyžaduje zdravotnú spôsobilosť na prácu (napr. noční vrátnici, mladiství, vodiči motorových vozidiel, zamestnanci vykonávajúci rizikové práce, atď.), b) poskytnúť zamestnancom používanie telovýchovných zariadení STU na rekondičné cvičenia podľa stanovených podmienok, c) zabezpečiť sociálne zariadenia pracovísk hygienickými potrebami a stav lekárničiek udržiavať v zmysle platných noriem. C. Starostlivosť o zamestnancov a ich rodinných príslušníkov (1) Zamestnávateľ po dohode s odborovou organizáciou, podľa konkrétnych podmienok a v súlade s vnútroorganizačnými zásadami umožní svojim zamestnancom, ich rodinným príslušníkom a dôchodcom bývalým zamestnancom rekreáciu, vrátane detskej, v zariadeniach STU.

41 41 D. Starostlivosť o bývanie (1) Zamestnávateľ sa zaväzuje informovať výbor UOO STU o poskytovaní ubytovania zamestnancom STU prostredníctvom členstva zástupcu UOO STU v ubytovacej komisii STU. E. Stravovanie (1) Zamestnávateľ sa zaväzuje v zmysle 152 ZP zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie vo vlastných zariadeniach počas celého roka s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu. Túto povinnosť si zamestnávateľ môže splniť vo vzťahu k zamestnancom pracujúcim v druhej a tretej zmene a v ďalších odôvodnených prípadoch poskytovaním gastrolístkov. Na účely stravovania sa za pracovnú zmenu považuje výkon práce dlhší ako štyri hodiny. (2) V prípade, ak zamestnávateľ v dôsledku odstávky jedálne nie je schopný zabezpečiť stravovanie zamestnancov tak, aby bolo realizovateľné vo vymedzenom čase, poskytne zamestnancom na obdobie odstávky jedálne gastrolístky. V Špecifickom doplnku KZ STU 2009 možno znenie tohto bodu upraviť. (3) Zamestnávateľ prispieva na stravovanie z rozpočtu zamestnávateľa sumou vo výške 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. (4) Zamestnávateľ v zmysle 152, ods. 7 Zákonníka práce poskytne stravovanie s príspevkom podľa bodu (3) počas prekážok v práci na strane zamestnávateľa. (5) Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie dôchodcom vo vlastnom stravovacom zariadení. Dôchodcom, ktorí boli ku dňu odchodu do dôchodku v pracovnoprávnom vzťahu k STU nepretržite najmenej 15 rokov, môže vedúci súčasti STU - zabezpečiť stravovanie s príspevkom zo sociálneho fondu zamestnávateľa tak, ako u zamestnancov v zmysle prílohy č. 1, - poskytnúť príspevok podľa bodu (3) z mimodotačných prostriedkov. F. Starostlivosť o kvalifikáciu (1) Zamestnávateľ sa zaväzuje starať sa o prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov na výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve vrátane jazykovej prípravy aj zabezpečením kurzov, seminárov a školení v súlade s finančnými možnosťami v rozsahu najmenej piatich pracovných dní v kalendárnom roku. Účasť na vzdelávaní je výkonom práce. Zamestnávateľ môže od zamestnanca vyžadovať podmienenú finančnú spoluúčasť pri prehlbovaní a zvyšovaní kvalifikácie.

42 42 G. Sociálny fond a doplnkové dôchodkové sporenie (1) Zamestnávateľ tvorí sociálny fond ako úhrn povinného prídelu vo výške 1 % a ďalšieho prídelu najmenej vo výške 0,25 % zo základu. Základom na určenie ročného prídelu do sociálneho fondu je súhrn platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Zásady tvorby a použitia prostriedkov sociálneho fondu tvoria prílohu č. 1 tejto KZ. (2) O príspevkoch zo sociálneho fondu sa rozhoduje v zmysle zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov. Ak je na zložke STU zriadená sociálna komisia, je jej členom aj zástupca zamestnancov, ktorého stanovisko reprezentuje stanovisko príslušnej odborovej organizácie. (3) Doplnkové dôchodkové sporenie a) Výška príspevku zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie v zamestnávateľských zmluvách uzatvorených počas roka 2009 je najmenej 2 % z objemu zúčtovaných platov zamestnancov. b) Výška platenia príspevkov na doplnkové dôchodkové poistenie, alebo doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré je pokryté kolektívnou zmluvou uzatvorenou v predošlých rokoch, zostáva zachovaná na dohodnutej úrovni, to nevylučuje možnosť zvýšenia príspevku. Zásady poskytovania príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie tvoria prílohu č. 2 tejto KZ. (4) Zamestnávateľ sa zaväzuje odvádzať príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie na účet v tej inštitúcii, s ktorou má zamestnanec uzavretú zmluvu. Časť V. Záverečné ustanovenia (1) Zmluvné strany sa dohodli hodnotenie plnenia záväzkov a práv tejto KZ vykonávať polročne písomnou formou protokolu o vyhodnotení plnenia kolektívnej zmluvy. Za I. polrok najneskôr do 15. septembra a za celý rok do 15. februára nasledujúceho roka. (2) Táto KZ je vyhotovená v štyroch exemplároch. Každá zo zmluvných strán obdrží po dvoch podpísaných exemplároch. (3) Táto zmluva sa uzatvára na obdobie od do Účinnosť záväzkov, z ktorých vznikajú nároky zamestnancom, trvá až do uzavretia novej KZ. (4) Zmluvné strany uchovajú túto KZ po dobu 5 rokov od ukončenia jej účinnosti.

43 43 (5) Zmluvné strany vyhlasujú, že túto kolektívnu zmluvu si prečítali, súhlasia s jej obsahom a preto ju na znak toho podpisujú. V Bratislave, 22. decembra 2008 Ing. Vladimír Kovár, PhD. predseda výboru UOO STU prof. Ing. Vladimír Báleš, DrSc. rektor STU Príloha č.1 ZÁSADY TVORBY A POUŽITIA PROSTRIEDKOV SOCIÁLNEHO FONDU Podľa zákona Národnej rady SR č. 152/1994 Z.z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov na STU sa prijali nasledujúce zásady tvorby a čerpania sociálneho fondu. I. Všeobecné ustanovenia (1) Tieto zásady sú neoddeliteľnou súčasťou KZ prijatej na rok Nadobúdajú platnosť dňom podpísania KZ a platia do podpisu novej KZ. (2) V priebehu roka sa môže rozpočet sociálneho fondu v jednotlivých položkách upravovať podľa potrieb zamestnancov po odsúhlasení zamestnávateľom a odborovou organizáciou. (3) Súčasťou týchto zásad je rozpočet peňažných prostriedkov na rok 2009 každej fakulty a Rektorátu STU. Rektorátny rozpočet zahrňuje rektorát, univerzitné pracoviská, ÚZ ŠDaJ a ÚZ v Gabčíkove. (4) V prípade legislatívnych zmien, alebo iných závažných ekonomických a sociálnych zmien sa môžu tieto zásady upraviť a doplniť na základe vzájomného súhlasu zmluvných strán formou doplnku ku KZ. II. Tvorba sociálneho fondu (1) Zamestnávateľ tvorí sociálny fond ako úhrn povinného prídelu vo výške 1 % a ďalšieho prídelu najmenej vo výške 0,25 % zo základu. Základom na určenie

44 44 ročného prídelu do sociálneho fondu je súhrn platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. (2) Základom na určenie mesačného prídelu do fondu je súhrn platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Fond sa tvorí v deň dohodnutý na výplatu platu. Prevod finančných prostriedkov sa uskutoční do päť dní po dni dohodnutom na výplatu platu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca. (3) Zúčtovanie prostriedkov fondu za kalendárny rok vykoná STU najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka roka. (4) Nevyčerpaný zostatok prostriedkov fondu sa prevádza do nasledujúceho III. Použitie prostriedkov sociálneho fondu (1) Príspevky na stravovanie na jedno hlavné jedlo bude zamestnávateľ prispievať sumou 0,35. Počet stravných lístkov, na ktoré sa poskytuje príspevok, bude minimálne súčtom odpracovaných dní. (2) Príspevok na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v 7 ods. 5 zákona o sociálnom fonde. Zamestnávateľ poskytne príspevok vo výške 50 % preukázaných výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v 7 ods. 5 zákona o sociálnom fonde, s podmienkou využitia zvýhodnenej tarify zamestnancom (napr. týždenné, mesačné cestovné lístky a pod.), ak prepravca zľavy poskytuje. (3) Príspevky na sociálnu výpomoc a ostatné príspevky Poskytujú sa: a) mladým zamestnancom v sociálnej núdzi (napr. pri narodení dieťaťa, kúpe bytu a pod.) do výšky 700,- po odsúhlasení výborom základnej odborovej organizácie b) zamestnancovi STU pri úmrtí rodinného príslušníka (manžel, manželka, nezaopatrené dieťa) do výšky 350,-. Za nezaopatrené dieťa sa považuje dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do 25 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, alebo ak sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz; ďalej dieťa do dovŕšenia plnoletosti, ktoré je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie štúdiom a vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. c) pri úmrtí zamestnanca STU pozostalým vo výške: c1) pri jednom nezaopatrenom dieťati 210,- c2) pri dvoch nezaopatrených deťoch 280,-

45 45 c3) pri troch a viac nezaopatrených deťoch 350,- d) pri úmrtí zamestnanca STU, ktorý žil v dvojčlennej domácnosti, pozostalému manželovi alebo dieťaťu do výšky 350,-, e) pri úmrtí osamelo žijúceho zamestnanca pozostalým zabezpečujúcim pohreb do výšky 350,-, f) na zakúpenie venca pri úmrtí zamestnanca, ak sa poslednej rozlúčky zúčastní zástupca zamestnávateľa alebo odborového orgánu do výšky 35,-, g) pri pracovnej neschopnosti dlhšej ako 3 mesiace do výšky funkčného platu a maximálne 2x do roka; o jej výške rozhodne zamestnávateľ v spolupráci s odborovou organizáciou podľa sociálnych pomerov v rodine; priznanie sociálnej výpomoci je podmienené dobrými pracovnými výsledkami zamestnanca a neprizná sa zamestnancovi, ktorý v príslušnom kalendárnom roku porušil pracovnú disciplínu a bol za toto porušenie preukázateľne postihnutý, h) na regeneráciu bezplatným darcom krvi, plazmy a krvných derivátov po dosiahnutí každých 5 odberov realizovaných po ; príspevok 70,- je podľa finančných možností sociálneho fondu možné poskytnúť na základe žiadosti darcu a dokladu o bezplatnom odbere do 1 roka po splnení stanovených podmienok, maximálne však 1 x v kalendárnom roku. (4) Zamestnávateľ prispeje zo sociálneho fondu na úhradu nákladov UOO STU vynaložených na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania medzi UOO STU a zamestnávateľom sumou do 0,02 % z vymeriavacieho základu pre tvorbu sociálneho fondu. Jednotlivé súčasti STU, na ktorých sa tvorí sociálny fond, sa budú na úhrade týchto nákladov podieľať pomerom vyplývajúcim z vymeriavacieho základu týchto súčastí. (5) O ďalších možnostiach použitia prostriedkov sociálneho fondu pridelených na pracovisko môžu rozhodnúť dekani fakúlt, resp. kvestor v spolupráci s príslušnou odborovou organizáciou formou špecifického doplnku k tejto KZ. (6) Nevyčerpaný zostatok SF k bude vyplatený zamestnancom, ktorí boli v pracovnom pomere s STU po celý kalendárny rok, rovnakým dielom, najneskôr vo výplatnom termíne za december 2009, ako príspevok na individuálnu regeneráciu duševných a fyzických síl. Zamestnancom s kratším pracovným časom alebo zamestnancom, ktorí odpracovali aspoň 6 mesiacov v kalendárnom roku, bude vyplatená alikvotná čiastka. Príspevok bude vyplatený zamestnancom, ktorí sú k v pracovnom pomere a v evidenčnom stave. Bratislava, 22. december 2008

46 46 Príloha č. 2 ZÁSADY POSKYTOVANIA PRÍSPEVKU NA DOPLNKOVÉ DÔCHODKOVÉ SPORENIE (1) Výška príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie (ďalej len DDS) v zmluvách uzavretých na rok 2009 je najmenej 2 % z objemu zúčtovaných platov zamestnancov. (2) Zamestnávateľ prispieva na DDS tým zamestnancom, ktorí majú uzatvorenú zamestnaneckú zmluvu s niektorou DDS. Ak k uzavretiu zamestnaneckej zmluvy dôjde v priebehu roka, zamestnávateľ poskytuje príspevok od toho mesiaca, v ktorom bola zamestnanecká zmluva uzatvorená. Zúčtovaný plat zamestnanca sa započítava do základu na určenie príspevku zamestnávateľa na DDS tiež od toho mesiaca (čiže nezapočítava sa celoročný objem zúčtovaného platu). (3) Výška príspevku zamestnávateľa je maximálne 2 % zo zúčtovaného funkčného platu zamestnanca vrátane náhrad platu. V prípade, ak zamestnanec má uzatvorenú zmluvu na nižšiu sumu ako sú 2 % z jeho zúčtovaného platu, zamestnávateľ poskytuje príspevok len vo výške rovnajúcej sa príspevku zamestnanca. (4) V prípade neodpracovaného času z dôvodu PN dlhšej ako 10 dní, OČR a pod., za ktoré patria dávky nemocenského poistenia, platí, že z týchto dávok sa neurčuje výška príspevku na DDS, pretože nejde o plat ani o náhradu platu podľa pracovnoprávnych predpisov. (5) Príspevky zrazené z platu zamestnancov sa poukazujú každý mesiac spolu s príspevkami zamestnávateľa na účet sporiteľne jednou platbou a súčasne sa sporiteľni zasiela Rozpis platby príspevkov na DDS a Výkaz príspevkov v termíne určenom príslušnou inštitúciou. Odvody príspevkov vykoná a výkazy vypracuje príslušná mzdová učtáreň. Bratislava, 22. december 2008 ================================================================ Mladý, sympatický, dobre zabezpečený muž s vysokoškolským vzdelaním a dobrými kontaktmi. Mám dve autá, rodinný dom a vilu v Karibiku. Zn.: nehľadám nič, len sa chválim. Úradník budí spiaceho kolegu: - Ideš na obed, alebo budeš pracovať bez prestávky?

47 47 Stretnutia dôchodcov Stretnutie s dôchodcami FCHPT STU Svoj príspevok by som rada začala mottom: Mladosť má krásnu tvár, staroba má krásnu dušu. Pravdivosť tejto myšlienky sa mi znovu potvrdila na tohtoročnom stretnutí s našimi bývalými kolegami. Hoci posedenie začínalo 11. novembra o hodine, mnohí prišli skôr, aby sa mohli stretnúť so svojimi mladšími kolegami na pracoviskách. Tohtoročného stretnutia sa zúčastnilo viac ako 150 našich bývalých kolegýň a kolegov, dnes už dôchodcov, ktorí svoje najkrajšie roky života venovali práci na fakulte. Boli sme veľmi milo prekvapení hojnou účasťou hlavne tých najstarších, ktorí prišli aj napriek zdravotným ťažkostiam. Po úvodnom privítaní predsedníčkou odborovej organizácie, prítomných pozdravil a privítal dekan fakulty, prof. D. Bakoš. Vo svojom príhovore ich oboznámil s novinkami ohľadne štúdia na fakulte ako aj o zmenách, ktoré sa pripravujú v štruktúre fakulty, pripomenul aj problémy týkajúce sa chodu fakulty. V neformálnej časti stretnutia sa živo diskutovalo, dôchodcovia sa zaujímali nielen o súčasné dianie, ale spomínali aj na svoje prežité roky na fakulte. Aktívne sa zapájali do diskusie s vedením fakulty, mnohí prišli osobne poďakovať za pozvanie. Bolo dojemné pozerať sa na to, ako ožili, keď sa pri stole stretli so svojimi bývalými kolegami.

48 48

49 49 Najväčším zadosťučinením pre nás všetkých, ktorí sme sa podieľali na zorganizovaní tohto stretnutia, boli ich slová pri rozlúčke: Ďakujeme a tešíme sa na stretnutie o rok. B. Papánková predsedníčka výboru FOO FCHPT STU ================================================================ V čom sú psi lepší ako ženy: Rodičia vášho psa vás nikdy nenavštívia. Pes vám nikdy netelefonuje. Pes miluje, keď sa vaši priatelia zastavia na pohárik. Pes neočakáva, že mu zavoláte, keď sa niekde zdržíte. Pes nenakupuje. Pes nemá záujem o kvetiny, blahoželania a šperky. Pes nikdy nie je nespokojný so svojim telom. Pes nedovolí, aby nejaký časopis riadil jeho život. Psa pobavíte, ak trpíte plynatosťou. Pes vás nikdy nekritizuje. Na psa nemusíte nikdy čakať, je pripravený okamžité ísť von. Čas, ktorý pes strávi v kúpeľni, je obmedzený na rýchle napitie. Pes si nenosí desiatu na vás pracovný stôl. Pes si nikdy nepožičiava vaše košele. Pes vám nevypne televízor, ak sa pozeráte na futbal. Pes nechce vedieť o každom psovi, ktorého ste kedy mal. Môžete mať legálne niekoľko psov. Pes nevie hovoriť. Čím neskôr prídete domov, tým radostnejšie vás víta. V čom sú psi a ženy rovnaké: Sú schopní zjesť kilo čokolády na posedenie. Nerozumejú futbalu. Výborne dokážu predstierať, že rozumejú každému vášmu slovu. Vyžadujú, aby ste ich škrabkal na chrbte. Nemôžete im zveriť platobnú kartu. Nikdy nemôžete vedieť, čo si skutočne myslia. V čom sú ženy lepšie než psi: Ženy vyzerajú lepšie vo svetri. Prsia ženy, hoci sú len dve, sú oveľa zaujímavejšie. Je spoločensky akceptovateľnejšie mať sexuálny vzťah so ženou. "Boli ste už na Štrbskom plese?" "Nie, my chodíme na hasičský."

50 50 Predvianočné stretnutie dôchodcov FEI STU Začiatkom decembra minulého roku sa uskutočnilo Predvianočné stretnutie dôchodcov bývalých zamestnancov FEI STU. Názov Predvianočné stretnutie dôchodcov zaviedol v r predseda odborovej organizácie I. Gáži a dal stretnutiu podobu ako má doteraz. Tradične pozýva odborová organizácia začiatkom decembra na stretnutie okolo 130 dôchodcov fakulty. Dôchodcovia sa stretnú pri slávnostnom obede v zamestnaneckej jedálni fakulty. Stretnutie sa koná v spolupráci s vedením fakulty. Na stretnutie vo štvrtok 4. decembra 2008 o hod. prišlo 80 dôchodcov. Prítomných privítal podpredseda odborovej organizácie J. Kardoš a požiadal dekana fakulty doc. J. Vajdu o príhovor. Dekan fakulty informoval prítomných o súčasnom stave FEI, o strategickom vývoji fakulty a tiež o zmenách, ktoré na fakulte nastali. Po dekanových slovách si dôchodcovia vypočuli novinky aj z odborovej organizácie. Okrem iného bolo spomenuté, že na základe rozhodnutia konferencie ZOO pri FEI zo dňa sme požiadali o vstup do Univerzitnej odborovej organizácie (UOO STU), ktorý sa aj následne realizoval. Vďaka tomuto členstvu majú členovia odborovej organizácie informácie nielen z OZ PŠaV a združenia VŠ a PRO, ale aj zo zasadnutí Kolégia rektora a Akademického senátu STU. Prítomní získali pritom aj informáciu, že UOO vydáva v elektronickej forme časopis Odborárske OKO, kde sú uverejnené aktuálne informácie z diania na STU a aj z diania v odborovom hnutí.

51 51 Po skončení slávnostného obeda zablahoželali jubilantom, ktorí sa dožili okrúhleho jubilea, členovia Výkonného výboru ZOO pri FEI.

52 52 Dúfame, že si všetci dôchodcovia odniesli pocit príjemne stráveného popoludnia so starými priateľmi kolegami a tiež si odniesli kalendár na nový rok dar fakulty. Tradícia stretnutí odborovej organizácie s dôchodcami, bývalými zamestnancami fakulty sa začala už v čase vtedajšej odborovej organizácie ROH (všetci zamestnanci boli členmi ROH). Odborová organizácia organizovala športové akcie, spoločenské akcie, zájazdy a rekreácie. Táto odborárska činnosť sa vykonávala v komisiách (sociálnej, BOZP, športovej, rekreačnej) a finančné prostriedky sa čerpali z FKSP (fondu kultúrnych a sociálnych potrieb). Starostlivosť o dôchodcov spadala do úloh sociálnej komisie. V r zaniklo ROH a vznikla nástupnícka organizácia Základná odborová organizácia pri Elektrotechnickej fakulte STU. Keďže sociálnu politiku prevzal zo zákona zamestnávateľ, postupne zanikli komisie a namiesto FKSP vznikol sociálny fond. Spolurozhodovanie o čerpaní prostriedkov zo sociálneho fondu má zamestnávateľ a odborová organizácia. Hlavnou činnosťou odborovej organizácie sa stalo kolektívne vyjednávanie. Členská základňa sa postupne znížila na približne 25 %. Jediným príjmom odborovej organizácie sa stali členské príspevky. Z programu starostlivosti o zamestnancov sa zachovali príspevky členom odborovej organizácie podľa Zásad hospodárenia a akcie ako exkurzie pre zamestnancov aj dôchodcov a stretnutie dôchodcov. Pôvodne sa na stretnutie dôchodcov pozývali len členovia odborovej organizácie, ale od r odborová organizácia po dohode s vedením fakulty pozýva všetkých dôchodcov bývalých zamestnancov fakulty. O. Valentová predsedníčka výboru ZOO pri FEI STU

53 53 Predvianočné stretnutie s dôchodcami na Strojníckej fakulte Obdobie Vianoc je čas, ktorý nás akosi poľudšťuje. Dotýka sa nás svojou atmosférou, v ktorej sa častejšie skloňujú slová zdravie, láska, šťastie, domov, rodina,... Bielosť snehovej periny a predvianočná atmosféra premieňa cesty a ulice na oázy pokoja a čistoty. Stávame sa o čosi lepšími, oživujeme tradíciu našich predkov a snažíme sa čo najviac spríjemniť tých pár krátkych chvíľ. Rovnako čistota našich myšlienok harmonizuje s tichom Vianoc. Uvedomíme si, že dokážeme byť slušní, ohľaduplní a tolerantní. Akosi ľahšie znášame pomyslenie na blízku budúcnosť... Vieme sa pozastaviť, porozmýšľať, poďakovať aj za tú najmenšiu pomoc, za prácu, tešiť sa z každej maličkosti, z každého úprimného úsmevu. Každoročne, s dlhodobou tradíciou, sa práve v tomto predsviatočnom období koná na Strojníckej fakulte STU stretnutie zástupcov odborov a vedenia fakulty s bývalými zamestnancami našej fakulty, dnes dôchodcami. V roku 2008 to bolo 18. decembra. Pozvanie od dekana fakulty doc. Ľ. Šooša a od odborovej organizácie dostalo asi 200 bývalých pracovníkov, z ktorých sa 84 na stretnutí aj zúčastnilo. Stretnutie sa začalo o 14:00 hod. privítaním prítomných dekanom fakulty, ktorý ich zároveň informoval o činnostiach a aktivitách fakulty v roku 2008 a načrtol v krátkosti ďalšie plány a smerovanie v roku Krátky pozdrav a želanie pokojných sviatkov, dobrého zdravia a pohody zaželal potom aj podpredseda Základnej odborovej organizácie na SjF STU A. Červeňan. Po oficialitách a krátkych vzájomných rozhovoroch nasledoval v aule A. Stodolu vianočný kultúrny program v podaní speváka P. Hammela. Táto časť programu bola spojená aj so všetkými súčasnými pracovníkmi našej fakulty. Všetci prítomní sa však najviac tešili na možnosť stretnúť sa s bývalými aj súčasnými kolegami pri malom občerstvení, kde sa mohli navzájom porozprávať

54 54 o tom, čo sa u nich udialo za posledný rok. O príjemnú zábavu sa starala aj cimbalová hudba Nebantuj a detský folklórny súbor Dolina. Toto tradičné predvianočné stretnutie s dôchodcami je pre každého z nás veľmi príjemné. Najviac sa naň však tešia naši dôchodcovia. S uistením, že táto milá tradícia bude aj naďalej pokračovať, sme sa postupne rozlúčili. Zaželajme si teda ešte raz spoločne do nového roka všetko dobré, a aby bol lepší, ako sa v súčasnej dobe ukazuje. I. Součková predsedníčka výboru FOO SjF STU