žltý Strana 1

Transkript

1 Strana 1

2 Strana 2 žltý Úvodom Strana 1 VYBERÁME PRE VÁS 16 VEDIEŤ TO VZDAŤ! Petr Horký o náhodách a náhlych rozhodnutiach, ktoré môžu zmeniś život HOROLEZCI Èo vedie horolezcov k tomu, aby h¾adali adrenalín na vrcholkoch hôr. Jazykové pobyty zľava 35 Eur na všetky pobyty pre deti, mládež aj dospelých záväzne objednané do Náš TIP: provodom delegáta. Vyberajte práve teraz z najširšej ponuky infolinka S KORUNOU HIMALÁJÍ Rozhovor so svetovou špièkou v horolezectve Radkom Jarošom. 38 JAMAJSKÁ PLÁŽ POKLADOV, GANJE A SUVENÍROV Ako vníma Jamajku a cestovanie vôbec nevidiaca autorka. 44 (NE)VIDITE¼NÁ VÝSTAVA ALEBO AKO SOM POCHOPILA PODSTATU Na vlastnej koži na výstave, ktorá priblíži svet nevidiacich. Časopis Žltý 01/15 EV 5058/14 Šéfredaktorka: Lea Špačková Redakcia: Petra Nováková, Lenka Liška Inzercia: Martin Dejmal reklama@regiojet.sk Grafické práce a sadzba: Marta Dlouhá, Lenka Šturzová a Ráďa Dočkal Obálka: Vítězslav Lyach Mesačník Žltý je zadarmo k dispozícii na autobusových linkách STUDENT AGENCY, Fun&Relax, vlakových linkách InterCity RegioJet a pobočkách STUDENT AGENCY a RegioJet. Vydavateľ: RegioJet a. s., Obchodná 48, Bratislava. Uvítame vaše pripomienky a námety, ktoré môžete zasielať na ovú adresu: zlty@regiojet.sk.

3 Editoriál Strana 3 EDITORIÁL... odlety z Bratislavy, Košíc, Viedne, Brna a pod. zájazdov práve teraz! 02/ Milí čitatelia, nový rok 2015 sa začal. V tomto roku plánujeme mnoho nových aktivít, zmien a rozšírenia našich služieb. Verím, že to bude skvelý rok, minimálne taký dobrý, ako bol ten predchádzajúci. Dúfam, že ste príjemne oslávili Vianoce a mali bujarého Silvestra. Teraz štartujte s plným elánom v ústrety novým (alebo aj tým starým) predsavzatiam. V nedeľu 14. decembra minulého roka spustil RegioJet svoju úplne novú, komerčnú vnútroštátnu linku na trase Bratislava Žilina Košice. Dopĺňa tak ďalšie dve trasy, ktoré RegioJet prevádzkuje na území Českej a Slovenskej republiky: Bratislava Dunajská Streda Komárno, kde zaisťuje dopravu vo verejnom záujme, a Praha Žilina Košice, ktorú dopravca prevádzkuje na vlastné komerčné riziko. Viac o nedeľnom štarte novej linky nájdete v článku Rozbehli sme to na stranách 64 a 65. Naša spoločnosť STUDENT AGEN- CY tiež prehlbuje spoluprácu s Deutsche Bahn. S nemeckými dráhami totiž prevádzkujeme autobusovú linku z Prahy cez Norimberg do Mannheimu. Teraz naši zákazníci môžu cestovať do ďalších dvoch miest Heidelbergu a Štrasburgu. Do oboch miest jazdíme priamym spojom, a to pravidelne, raz denne. Cesta do nemeckého Heidelbergu, tradičného univerzitného mesta, trvá sedem hodín a do Štrasburgu, kde sídli Európsky parlament, deväť. Aj keď spoje jazdia pod hlavičkou Deutsche Bahn, je možné si lístky kúpiť prostredníctvom nášho on-line rezervačného systému na webe STU- DENT AGENCY. Aktuálne je tiež zaujímavé letecky vyraziť s ruskými aerolinkami. Cena leteniek Aeroflotu v eurách totiž výrazne klesla. Hlavnou príčinou je zníženie kurzu rubľa. V reakcii na slabnúcu menu tak v Rusku došlo k zrušeniu leteckých zájazdov, preto sa českému cestovateľovi naskytá príležitosť využiť väčšie kapacity miest za výrazne nižšie ceny. Stačí teda kliknúť k nám na web a môžete letieť. Prajem skvelý štart do nového roka. Váš Radim Jančura

4 Súťaže Strana 5 VÁŠ NOVÝ SLOVENSKÝ DOPRAVCA Fotosúśaž LETO V ZIME 2. miesto: To je Havaj! Alebo Veľká noc na Valašsku má svoj štýl. Pavla Janečková, Zlín, ČR SLOVENSKU 3. miesto: Letná láska v Španielsku Barbora Hulinová, Poprad, SR Výhercom 2. a 3. miesta ďakujeme za krásne fotografie a posielame upomienkové predmety. FOTOSÚŤAŽ Súśaž o otvorený spiatoèný lístok na ¾ubovo¾nú vnútroštátnu trasu autobusov STUDENT AGENCY. Posielajte nám svoje fotografie zamerané na témy nášho mesačníka: Február ROZPRÁVKOVÁ ZIMA (zimná tematika, rozprávky...). Marec SME TO, ČO JEME (jedlo, varenie, kultúra stolovania...). Apríl RÍŠA ZVIERAT (naši miláčikovia, divočina, zoo, safari...). Víťazná fotografia bude uverejnená na dvojstrane 6 7. Fotografie vo formáte na šírku, v čo najväčšom rozlíšení, spolu s krátkym popisom, menom a adresou posielajte na zlty@regiojet.sk. Do predmetu u: Fotosúťaž NÁZOV TÉMY. Vždy do 15. predchádzajúceho mesiaca. # Účasťou v súťaži dávajú autori súhlas s uverejnením svojej fotografie na stránkach časopisu Žltý.

5 Strana 6 žltý Strana 7 TÉMA MA: LETO V ZIME Jún ová letná ulica v zime nezah zahrej e, keď snehová bie la čapica ju celú v ja nuári skr kryje. Mys lel som msi, že sa v Júno novej ulici ohrej ejem, em ale pripa dal som si tu ako v Dec ecembrovej. Jar omír Jindřic h, Plzeň (červen slov. jún)

6 Téma mesiaca LETO V ZIME Strana 8 žltý Téma mesiaca LETO V ZIME Strana 9 ZIMA V TEPLÝCH KRAJOCH Zaèiatkom októbra už u nás zaèala byś celkom zima, a tak sme boli radi, že sa priblížil zaèiatok nášho cestovate¾ského projektu Z kanclu okolo sveta. Myšlienka precestovať viac ako 20 krajín do dvoch rokov vznikla o rok skôr, keď sme si uvedomili, že nechceme stráviť najlepšie roky života zatvorení v kancelárii. Chceli sme uskutočniť náš sen a precestovať ďaleké krajiny Oceánie a Latinskej Ameriky a navštíviť kamarátov v Číne, Austrálii, Argentíne či Ekvádore. Odsťahovali sme sa z bytu, predali nábytok, vzali všetky peniaze, ktoré sme našetrili, a vyrazili do sveta. Prvá zastávka v púšti Prvou zastávkou na našej ceste okolo Mrakodrapy v Hongkongu. TEXT a FOTO: Karel ŠTĚPÁNEK sveta boli Spojené arabské emiráty. Čože? Tu je 30 stupňov i v noci? pozastavili sme sa nad ukazovateľom teploty pri polnočnom prílete na letisko v Dubaji. Keď sme však zaspávali na zemi dubajského preklimatizovaného letiska, boli sme radi za naše teplé spacáky. Dubaj bol iba našou jednodňovou zastávkou pred mesačnou cestou po Číne a Taiwane, a preto sme sa hneď skoro ráno vydali do mesta na najvyššiu budovu sveta Burj Khalifu. Hovorili sme si, že by nemala na našej ceste chýbať. Prešli sme nekonečným obchodným centrom Dubai Mall, kde okrem luxusných obchodov majú tiež ľadové klzisko. Neuveriteľné! V púšti sa korčuľuje! podivili sme sa nad zahalenými arabskými ženami s korčuľami na nohách. Pokochali sme sa pohľadom na mrakodrapy a púšť z výšky a vlastne prvýkrát vykročili von z klimatizovaných priestorov. Ihneď sme dostali facku od horúceho vzduchu. Prechody medzi klimatizovanými a vonkajšími priestormi boli naozaj zákerné, pretože rozdiel teplôt presahoval i 20 stupňov. Život tu v tomto období prúdi predovšetkým večer alebo pekne v chládku vnútri budov. Spotení a spálení sme sa preto vydali k ďalšiemu obchodné- mu centru Mall of Emirates. Pozri! Tamto sa lyžuje! Neveriacky sme sa bežali pozrieť na to, ako sa miestni obyvatelia spúšťali na lyžiach po umelo vybudovanej zjazdovej dráhe, zatiaľ čo vonkajšia teplota dosahovala na poludnie už 40 stupňov. Za jeden deň v Dubaji sme sa stihli i vykúpať v mori, ktoré nás však príliš neosviežilo, pretože bolo teplejšie ako čaj podávaný v lietadle. Po odlete z Dubaja na nás už čakala Čína. Zelený Hongkong brána do Čínskej ľudovej republiky Po príjazde do Hongkongu nás uchvátili okolité zelené kopce, krásne pláže a príjemná teplá klíma. Aj keď ide o mesto mrakodrapov, všade okolo sa nachádza množstvo zelene. Namiesto zimných búnd sme opäť vytiahli kraťasy a vyrazili spoznávať krásy miestnej prírody a niekoľkých ostrovov, z ktorých sa Hongkong skladá. Ide skutočne o parádne miesto, kde tráviť zimu. Okrem výletov do okolia tu objavíte pestrú Ľadové klzisko v púšti. Dubaj. kultúru a skvelé jedlo na každom kroku. Český občan sem na rozdiel od Číny nepotrebuje vízum, pretože Hongkong je mestským štát s vlastnou samosprávou a menou, ktorou je hongkonský dolár. Hranica s Čínskou ľudovou republikou sa začína na severe mesta na stanici v Shenzhene, kam sme sa po piatich dňoch v Hongkongu vydali. Po prejdení mnohými bezpečnostnými procedúrami sme sa konečne ocitli v pravej Číne. Nasadli sme do nočného spacieho vlaku a pokračovali za ďalším dobrodružstvom do Juhočínskej krasovej oblasti. Na Novom Zélande, kde sa od decembra začína letná sezóna, si chceme zarobiť na ďalšie cestovanie. Ročné obdobia sa nám tak na naše potešenie pozmenia na jar, leto, jeseň, leto! A kam vyrazíte na zimu vy? Necháte sa inšpirovať a tiež vyrazíte niekam za teplom? #

7 Tip na výlet Strana 10 žltý Tip na výlet Strana 11 VIDA! Príïte do Brna do zábavného vedeckého parku pre celú rodinu. TEXT: Lea ŠPAČKOVÁ FOTO: VIDA! science centrum Doska so zemetrasením, oceán vo fľaši, bicykel na lane, rotujúca miestnosť, simulátor povodne, model ľudského srdca v nadživotnej veľkosti, spoločenstvo mravcov Atta, archeologické pieskovisko, vodná tlačiareň to sú ukážky exponátov VIDA! science centra, ktoré je po novom od minulého decembra otvorené v Brne na výstavisku. V bývalom pavilóne D na ploche takmer m 2 čaká na hravých objaviteľov bez rozdielu veku 150 interaktívnych exponátov, vďaka ktorým môžu lepšie porozumieť svetu okolo nás. Unikátna expozícia je rozdelená do štyroch hlavných tematických sekcií: Planéta, Civilizácia, Človek a Mikrosvet. Samostatná časť, Detské science centrum, je venovaná deťom od 2 do 6 rokov. Dotýkať sa exponátov je tu viac ako odporučené. Objavujete tu nielen očami, ale všetkými zmyslami. I zložité prírodné javy predstavujeme formou hry a zábavy, hovorí Lukáš Richter, riaditeľ spoločnosti Moravian Science Center Brno, ktorá VIDA! science centrum prevádzkuje. A prečo práve názov VIDA!? No predsa ako zvolanie, keď objavíte niečo prekvapivé VIDA!, to som nevedel. Vo vedeckom parku si môžete na vlastnej koži vyskúšať, aké to je, zažiť zemetrasenie, ako vzniká a čo ho spôsobuje, alebo si môžete úplne bezpečne vyskúšať jazdu na lane na bicykli len pár metrov nad zemou bez toho, aby ste spadli na zem. VIDA! science centrum má otvorené každý deň od do hod. vrátane vybraných sviatkov. Školské skupiny, ktoré si objednajú, niektorý zo špeciálnych programov, môžu VIDA! science centrum navštíviť v pracovných dňoch už od 9.00 hod. Všetky programy prebiehajú pod vedením VIDÁtorov lektorov VIDA! science centra. # VIDA! science centrum Otvorené je každý deò od 10. do 18. hodiny spôsobov ako poznávať svet okolo nás stála interaktívna expozícia VIDA! parku. SÚŤAŽ Súśažte s nami o 6 vstupeniek do VIDA! science centra: Ako sa hovorí lektorovi èi animátorovi, ktorý pracuje vo VIDA! science centre? a) Koumes b) VIDÁtor c) Vševìd Svoje odpovede posielajte do na zlty@studentagency.cz. Do predmetu u napíšte: VIDA. Každá 20., 30. a 40. správna odpoveï vyhráva dve vstupenky do VIDA! science centra.

8 Zápisník zahraničných spravodajcov Strana 12 žltý Zápisník zahraničných spravodajcov Strana 13 ZA D ARTAGNANOM MUSÍTE ÍSŤ DO LUPIACU V GASKONSKU, ale nebuďte prekvapení, že hovorí po nemecky Viete, odkia¾ pochádzal d Artagnan? Z malej dedinky v Gaskonsku, ktorá má iba 300 obyvate¾ov. Ale vïaka slávnemu rodákovi má i múzeum. TEXT a FOTO: Jan ŠMÍD Pomník štyroch mušketierov na námestí v neďalekom mestečku Condom. V miestnom múzeu môžete vidieť aj kostýmy z filmu. A práve pred ním teraz stojím. Nájdeme ho len kúsok od námestia v Lupiacu. Administratívna budova je prilepená na kostol, ktorý vraj staval strýc známeho mušketiera. Múzeum je otvorené od júla 1998, môžete tu vidieť dokumenty o skutočnom živote d Artagnana i o románovej postave, vrátane videa a ukážok z filmov Traja mušketieri, fotografie, ale i kostýmy mušketierov. A prečo ma mušketieri tak zaujímajú? Do d Artagnana som sa zamilovala už v mladosti je to napokon prvá kniha, ktorú sme museli v škole čítať, vysvetľuje mi Marjorie, sympatická riaditeľka múzea, a chváli sa tým, že šabľa figuríny d Artagnana je vyrobená v Čechách. S pýchou ukazujem Marjorie na smartfóne obálku Troch mušketierov s nádhernými ilustráciami Adolfa Borna. Rozprávame sa o tom paradoxe elitnú skupinku mušketieri kráľa vytvoril Ludvík XII. v roku O viac ako dve storočia neskôr, v roku 1844, objavili čitatelia časopisu Století vôbec prvýkrát románovú verziu, ktorú napísal Alexander Dumas. Ale tu v Lupiacu sa nezrodila románová postava, tu sa narodil skutočný d Artagnan. D Artagnan sa narodil v Lupiacu na zámku Castelmore, ktorý je kúsok odtiaľ, je v súkromných rukách, takže nemôžete dovnútra, snažili sme sa s majiteľom rokovať, ale nechcel na zámku vytvoriť stálu expozíciu a otvoriť ho verejnosti, dodáva Marjorie. Múzeum je skromné, sú to vlastne dve väčšie miestnosti, ale je celkom nápadité. Kostýmy, plagáty, ale i figurína mušketiera so šabľou vyrobenou v Českej republike. Cestou do samotného múzea sa musíte zastaviť v predajni suvenírov, pretože práve tam sa predávajú i vstupenky. A odtiaľ vás deti len tak nepustia budú chcieť kúpiť repliku šable, klobúk miestneho hrdinu či aspoň maľovanky s mušketiermi. Nájdete tu i DVD s filmami, do dnešných dní bolo natočených niekoľko desiatok snímok o Troch mušketieroch

9 Zápisník zahraničných spravodajcov Strana 14 žltý Letenky Strana 15 Na slávneho hrdinu narazíte na každom kroku. Rodisko d Artagnana však asi najviac pripomínajú letné slávnosti. V Lupiacu prebieha každú druhú nedeľu v auguste festival a takmer celá dedina je prestavaná do podoby zo sedemnásteho storočia, ľudia sú v dobových kostýmoch, šermiari sú dobrovoľníci, omša je v gaskončine. Celkovo sa do všetkých akcií zapojí viac ako päťdesiat dobrovoľníkov a do Lupiacu prichádzajú na festival zhruba štyri tisícky návštevníkov. A to najlepšie nakoniec. Prezident asociácie d Artagnana Maxime Fillos mi prezrádza, že d Artagnanom je už dlhé roky istý Thomas Samek. Je to nemecký lekár, pôvodne vôbec nevedel, že d Artagnan naozaj žil, poznal len toho z románu Alexandra Dumasa a bol jeho veľkým fanúšikom, ale potom sem začal pravidelne cestovať a na svojej klinike v Hamburgu sa kvôli deťom každý rok počas slávností prezliekal za d Artagnana. Stal sa tam takým slávnym, že mnohí pacienti, ktorí sú privážaní na pohotovosť, volajú: Chcem, aby sa ma ujal a liečil ma d Artagnan. # Každý sa rád hrá na d Artagnana Janovi Šmídovi sa preto nemôžeme diviť. JAN ŠMÍD Spravodajca Českého rozhlasu vo Francúzsku, autor kníh z francúzskych regiónov (Obrázky z Paríža, Provence, Bretónsko, Normandia), gastronomickej knihy z reštaurácií Tridsať dní v Paríži a televízneho cyklu Postrehy odinakiaľ. Má rád nielen Francúzsko, ale i Francúzov, čo nebýva úplne obvyklé. Žije v Paríži, na Eiffelovke bol za sedem rokov iba raz na klzisku na prvom poschodí. ZÁPISNÍK ZAHRANIČNÝCH SPRAVODAJCOV jedinečný rozhlasový magazín, ktorý nemá v českom rozhlasovom éteri obdobu. Ponúka nové pohľady na známe dejiny, rozprávanie o obdivuhodných príbehoch a osudoch, a to doslova zo všetkých kútov planéty. NAŽIVO VO VAŠOM MOBILE A NA RADIOZURNAL.CZ 02/

10 Cestospisy Petra Horkého Strana 16 žltý Cestospisy Petra Horkého Strana 17 VEDIEŤ TO VZDAŤ! Ustúpiś sa dá i kvôli väèšiemu rozbehu. Poèul som to azda pred pätnástimi rokmi a v priebehu rokov som sa nad tým mnohokrát zamyslel. Kedy to je výhovorka slabocha, kedy snaha zaprieś vlastné zlyhanie a kedy to je ve¾ká pravda. TEXT a FOTO: Petr HORKÝ Ide o to vedieť, kedy plávať s vetrom a kedy proti. Človek nikdy nevie o tragédii, o probléme, ktorý ho nestretne. Keby som šiel autom inou cestou, než som sa nakoniec rozhodol, možno by som už bol mŕtvy. Ale nešiel som. Keby som dnes nezaspal, ale prišiel na dôležitú schôdzku skôr, mohol by ma omylom zastreliť ten človek, o ktorom dnes písali v novinách, že strieľal na Václavskom námestí. Ale neviem to. Je zvláštne, že len keď sa niečo pokazí, môžeme si do smrti opakovať prečo som tam len šiel, prečo som to len urobil, prečo som si len nedal poradiť Je to hlúpe, že sa len veľmi zriedka dozvieme, kedy naša schopnosť ustúpiť alebo dokonca niečo vzdať bola tým najmúdrejším riešením. Žijeme v dobe, ktorá je orientovaná na výkon, na úspech, hovorieva sa, ale myslím, že to tak bolo vždy. Najčastejšie sa velebia ľudia, ktorí niečo významné urobia. To nie je žiadna novinka. O tých, čo niečo neurobia, sa hovorí málokedy. A pritom nemusí ísť o žiadne bezvýznamné neurobenie Kennedy a Chruščov v šesťdesiatom druhom počas kubánskej krízy nezačali jadrovú vojnu, a bola veľmi blízko. Obaja mali vo svojich poradných zboroch dosť odborníkov, ktorí ich navádzali na útok. Chruščova to asi stálo kariéru. Ďalší príklad: Gorbačov o pár desiatok rokov neskôr nepritvrdil komunistický režim v Sovietskom zväze, a naopak, začal perestrojku, projekt, ktorý pravdepodobne odštartoval historické zmeny, na ktorých konci bola i naša Nežná revolúcia. Možno by sme pár ďalších osobností, ktoré niečo neurobili, a tým pomohli svetu, ešte našli, ale mne teraz nenapadajú.

11 Cestospisy Petra Horkého Strana 18 žltý Cestospisy Petra Horkého Strana 19 Lietajte s nami do celého sveta letenka vrátane všetkých poplatkov BANGKOK od 428 EUR * S týmto fárom sme prišli na kubánske pláže v St. Maria pár dní po hurikáne. Všetci hovorili, že tam nemáme chodiť. Ale bolo tam krásne. Pokoj po búrke. letenka vrátane všetkých poplatkov MALDIVY od 406 EUR * poistenie víza Myslím, že to bolo v roku 1999, keď som mal letieť natáčať do Izraela. Kúpená letenka ležala na mojom písacom stole, termín odletu sa blížil. Nemal som dobrý pocit. Ešte nikdy predtým som to nezažil, a keď teraz premýšľam, ani nikdy potom. Veľmi zvláštny pocit, ktorý sa opakoval v bdelom stave i v spánku. Pocit, že tam nemám ísť, že tam nemám v danom termíne čo robiť. Nakoniec som zvážil, čo všetko sa pokazí a môžete sa mi smiať cestu som zrušil, letenky prepadli. Stálo ma to peniaze a u niekoľkých ľudí reputáciu o mojom zdravom rozume. To zasa nie je taká strašná strata. Pravdepodobne sa nikdy nedozviem, či som vtedy bol len strachopud, alebo či som si zachránil život alebo zdravie. Myslím, že na túto tému môžu veľmi dlho hovoriť horolezci. Aké to je, zvažovať počasie, čas a zostávajúcu energiu, kým padne rozhodnutie o nasledujúcich dňoch: lezieme ďalej, alebo balíme a ideme domov? Horolezca Jožka Rakoncaja si najviac vážim nie preto, že bol ako jeden z mála na svete dvakrát na vrchole K2, ale preto, že dokázal dvakrát vzdať výstup na Everest. Kúsok pod vrcholom takmer na konci unikátnych výstupových ciest sa dokázal otočiť. V tých strašných podmienkach nad osemtisíc metrov bolo (asi hlavne druhýkrát) ľahšie dôjsť na vrchol (na to by sily ešte stačili) a potom cestou dole zomrieť. Vstúpil by do dejín ešte zreteľnejšie ako teraz a všetci by na neho spomínali

12 Cestospisy Petra Horkého Strana 20 žltý Cestospisy Petra Horkého Strana 21 Mám za sebou niekoľko tisíc ponorov. Keď sme hľadali potopené lode v severných teritóriách Maldív, pribúdalo to po desiatkach. V potápaní platí také pravidlo, že riskujúcich potápačov sú plné cintoríny. Hrdina nie je ten, kto dokáže pokračovať v ponore, i keď mu hapruje technika. Nie. Hrdina je ten, kto dokáže prípadne i v polovici prerušiť krásny, jedinečný ponor, pokiaľ niečo nie je v poriadku. Len tak totiž s istotou zachráni seba a pri prípadnej záchrannej akcii neohrozí ani svojich kolegov a priateľov pod vodou. Iste, nakoniec sa môže ukázať, že o nič nešlo, ale konzervatívnosť je namieste. Minulý rok v apríli mal mať premiéru film o Miroslavovi Zikmundovi. Bolo to hotové, dokonca už vyšli i prvé inzeráty v časopisoch (pokiaľ neveríte, vyhľadajte si National Geographic z marca minulého roka). Zohľadnil som skoro všetky pripomienky od ľudí, ktorých som si pozval do strižne. Bolo to schválené na distribúciu. Ale nemal som z toho dobrý pocit. Keď sa potom pridali ďalšie komplikácie ešte v ďalších dvoch procesoch, ktoré sme pre film museli mať vybavené, povedal som si do tretice všetko dobré, pozbieral odvahu a premiéru posunul. Vzdal som ju, môžeme povedať. Na tri týždne som odišiel do polárnej oblasti a potom začal strihať znovu. A omnoho viac som si dával pozor, aby to bolo (ako by povedal drvoštep v rozprávke Lotrando a Zubejda) po mojemu. Ten samovražedný krok s odkladom mi nejako dodal silu dotiahnuť do konca Jožka Rakoncaja si cením najviac preto, že dvakrát dokázal vzdať Everest. všetko, čo som v zostrihu považoval podľa seba za dôležité. Nakoniec sme ten film so strihačom Petrom Slobodom skladali celkom šesťdesiatštyri dní. To je dvojnásobok obvyklého času. Na odloženej premiére v septembri som potom mal trému ako maturant. Či sme sa toľko nadreli Dokázali by ste prerušiť aj taký ponor, keď máte okolo seba toľko priateľských podmorských profíkov? Po generácie ostáva tá istá otázka: Počkať na lepší vietor, alebo už vyplávať? ako na hrdinu. Myslím však, že jeho najbližší by to videli inak. Spomenúť si hore na tom šialenom kopci na nich a pozbierať silu na návrat muselo byť veľmi ťažké. Dokonca si myslím, že jeho úloha v rodine bola dôležitejšia ako tá pomyselná posmrtná, hrdinská, verejná. A pritom za uskutočnený návrat je pre mňa hrdinom. Sú chvíle, keď je ťažšie prežiť, ako zomrieť. A nie sú to len chvíle na expedíciách, sú to i obyčajné ťažké chvíle v živote, keď kdekto premýšľa, či mu taký život vôbec stojí za to. Myslím, že množstvo ľudí niekedy pomyslelo na samovraždu a našťastie ju nedotiahlo do konca. Tá sladká ilúzia, že by sa tým všetko skončilo, našťastie nebola taká omamná, aby rozhodla. Ono pozbierať sa, pomaly sa postaviť a zase sa prihlásiť sám k sebe so všetkým, čo k tomu patrí, je ťažšie.

13 Cestospisy Petra Horkého Strana 22 žltý Cestospisy Petra Horkého Strana 23 Byť v správnom čase na správnom mieste... O pol roka odložená premiéra. A napokon sa svet nezastavil (aj keď to tak najskôr vyzeralo). Foto Štěpán Rusňák....alebo naopak, nebyť v určitý čas na nesprávnom mieste. Ktovie, či sa sopka neprebudí práve dnes. zbytočne? Či som ten ukrutný balík peňazí, koľko to odloženie stálo, vyhodil do vzduchu? Či tá hanba nakoniec nebude dvojnásobná? Nakoniec si hovorím, že som urobil dobre. Už dvakrát som mal letieť na Aljašku na najvyššiu horu Severnej Ameriky Mount Denali. Dvakrát som to musel zrušiť a raz mi dokonca prepadla letenka. Okolnosti v mojom živote sa vtedy zbehli tak, že to jednoducho nešlo inak. Čo ja viem, možno to tak bolo dobre. Ale pozor! Tu sa dostávame do veľmi zaujímavej situácie, ako keď na šachovnici jedna súperova figúrka ohrozuje hneď dve moje dôležité polia: čo som mal správne neurobiť? Bolo dobré, že som nechal plávať horolezectvo alebo som naopak mal hodiť za hlavu existenčné povinnosti? Zatiaľ sa mi javí, že čo som urobil, bolo správne, ale je to viac vec dojmu a rozhodnutia, než že by som pre to mal nejaký jasný dôkaz. Dovolím si porozprávať krátky, skoro novoročný príbeh. Žila raz mamička s dvoma dcérami. Z času na čas si mamička prezerala staré fotky a trošku pri nich plakala. Hlavne keď bol na obrázku malý chlapec. Dve sestry vyrástli na dospelé dámy a jedného dňa mamičku presvedčili, aby im porozprávala, prečo jej býva tak smutno. A dozvedeli sa, že ten chlapec na fotke je ich brat, o ktorom nikto nič nevie. Dievčatá sa dohodli a potajomky začali pátrať. Prechádzali menné zoznamy, evidencie i len tak naverímboha internet. A raz, podľa pravidla, že náhoda môže byť

14 Cestospisy Petra Horkého Strana 24 žltý Cestospisy Petra Horkého Strana 25 Kamarát tvrdil, že skočiť do stáda delfínov je kravina. Blbosť, bolo to skvelé! Ešte stúpať alebo ísť späť? Koľko síl ostáva? blbec i génius, na nich vyskočila podobnosť s jedným z ľudí okolo akéhosi filmového festivalu. Napísali tam, ozvali sa a bol to on! Minulý rok krátko pred Vianocami sa prvýkrát všetci stretli. S priateľmi usporadúvame české zastavenia svetového festivalu horských filmov BANFF. Vždy v decembri. Už štyri roky. Zatiaľ nás to každý rok stojí len peniaze, keď z vlastných vreciek platíme stratu, ktorú tá prehliadka urobí. Ale filmy sú krásne, a tiež sa zídeme s ľuďmi, ktorých máme radi. A tohto roku navyše áno, je to tak, ako si myslíte. Fakt sa stalo, že i vďaka nášmu českému BANFF-u sa zišla jedna rodina. Odrazu akoby malo zmysel, že sme v predchádzajúcich rokoch neurobili to najrozumnejšie, čo sa ponúkalo že sme to nezrušili. Každý rok premýšľame, či do toho nabudúce pôjdeme zas. Tohto roku sme mali jasno. Predsa to teraz nezabalíme! vás niečím dôležité, i keby ste na nich strácali, i keby ste mali len naverímboha listovať internetovými stránkami a hľadať podobnosť mien. Niekedy sa mi zdá, že svet je celý iracionálny. A tak sa mi žije lepšie, keď verím svojej intuícii (i keď som chlap a tí ju údajne nemajú) a konám i podľa toho, čo cítim. V najhoršom budem vedieť, že si za problémy môžem sám. PF 2015! # Tak mi dovoľte, aby som vám do roku 2015 poprial schopnosť ustúpiť kvôli väčšiemu rozbehu, keď treba. Schopnosť nechať plávať, neurobiť, vzdať projekty, z ktorých nemáte dobrý pocit. A naopak, prajem vytrvalosť pri akciách, ktoré sú pre Mongolsko. Foto Pavel Otevřel. PETR HORKÝ Polárnik a režisér Petr Horký sa narodil päťdesiat rokov po vynáleze chladničky, teda v roku 1973 (zhodou okolností i 75 rokov po tom, čo Jaroslav Kříženecký premietol prvé české filmy). Od detstva ho zaujímalo cestovanie a filmárčina, a tak po Nežnej revolúcii nezačal podnikať, ale cestovať a natáčať. Navštívil asi stovku krajín a natočil rovnaký počet filmov. Došiel na severný pól, po svojich prešiel Grónsko, objavil potopené lode na Maldivách atď. Vydal osem kníh, niektoré sa stali bestsellermi. Minulý rok vstúpil do kín jeho asi najslávnejší film Století Miroslava Zikmunda. Viac na alebo na fcb.

15 Strana 26 žltý Cestospisy Petra Horkého Strana 27 Tiež možnosť leta v zime objavovanie vrakov potopených lodí na Maldivách. Fotografie z knihy Cestospisy. CESTOSPISY Výber najúspešnejších èlánkov z magazínu Žlutý, kam Petr Horký už štyri roky pravidelne píše a vyvoláva búrlivé reakcie medzi cestujúcimi spoloènosti STUDENT AGENCY a RegioJet. Petr Horký precestoval celý svet, bol na severnom póle, objavil potopené lode v okolí Maldív, pešo prešiel Grónsko, potápal sa so žralokmi a stúpal i na horské vrcholy. Všade mal so sebou kameru a hlavu plnú svojského pohľadu na svet. Nečakajte čítanie, ktoré bude ladiť so zažitým klišé, ani nečakajte, že s autorom budete vždy súhlasiť. Ale často sa zasmejete a občas možno zamyslíte. Hlavně to nesmí prdět mramor, vraví Petr Horký v obave, aby sám seba nezačal brať príliš vážne. V tomto roku, keď sa do kín dostal jeho film Století Miroslava Zikmunda, si prácou na knihe prořezával zadřené mozkové závity a dofukoval duši, ako sám hovorí. Cestospisy kúpite v kníhkupectvách alebo objednávajte na # V Albánsku po stopách krvnej pomsty. Fotografie z knihy Cestospisy. SÚŤAŽ O KNIHU Správne odpovede na súśažné otázky: 1) V ktorej krajine sa nachádza najchladnejšie obývané miesto na svete? a) v Republike Sacha (Jakutsko) b) v Grónsku c) na Buffinovom ostrove (Kanada) 2) Môže èlovek vlastným behom uštvaś antilopu? a) áno b) nie 3) V ktorej krajine spoluobjavili Èesi najväèší jaskynný systém sveta? a) v Egypte b) vo Venezuele c) vo Francúzsku Prvá kniha urèená kompletne na spotrebu! Podrobnosti vnútri Ïakujeme za zaslané odpovede. Zo správnych odpovedí knihu CESTOSPISY vyhráva: 20. odpoveï Anna Škopíková, Velká nad Vel. 30. odpoveï Martina Vaòková, Praha 40. odpoveï Jakub Dobrovolný, Albrechtice

16 Adrenalín Strana 28 žltý Adrenalín Strana 29 Basecamp pod Piz Badile (Bergell, Švajčiarsko). HOROLEZCI Horolezci dobrodruhovia, èudáci, blázni šplhajúci sa do miest, kam v podstate vôbec nemusia. Z poh¾adu prakticky zmýš¾ajúceho èloveka nepochopite¾né hore neèaká ani potrava, ani vhodné miesto na život. Napriek tomu sa neustále púšśajú do riskantných akcií, v ktorých ide èasto o život a èasto život v horách konèí, aj keï by vôbec nemusel Èo teda v horách h¾adajú? TEXT a FOTO: Martin KULAJTA Vrchol skalnej ihly Petit Clocher du Portalet (Švajčiarsko). Na otázku, ktorá každému normálnemu človeku napadne Prečo lezieš na hory? nevie väčšina z nás sofistikovanejšie odpovedať. Niekto na ňu kedysi odpovedal: Pretože tu sú Taká odpoveď však nemôže uspokojiť človeka, ktorý aspoň trochu túži vedieť, prečo ľudia také riziká dobrovoľne podstupujú. Ani ja som najprv nevedel, čo ma do výšok ťahá, keď z nich mám od narodenia strach. Lezenie všeobecne sa začalo ako objaviteľská záležitosť a paradoxne šiel vývoj zostupne z veľkých hôr cez skalky až po lezenie po balvanoch a dokonca aj mestských stavbách a múroch. Na skalách, ktoré začali horolezci využívať na tréning do hôr, vznikli samostatné vážne výstupy. V týchto skalných cestách, ktorých náročnosť sa neustále zvyšuje, môžeme naraziť na sekvencie extrémne ťažkých krokov. Aby boli lezci na tieto pasáže pripravení, začali cvičiť údernú silu na balvanoch, z čoho sa potom vyvinula samostatná disciplína dnes taký obľúbený bouldering. Liezť sa dá teda prakticky všade a po všetkom. Záleží na každom, či chce zažiť už len radosť z pohybu, výhľadov, zakúsiť rozmarné podmienky veľhôr, ladiť techniku na malých stupoch v kolmých či položených holých platniach, preveriť vytrvalosť v previsnutých líniách, alebo sa vybiť na krátkych silových cestách na zmienené balvany. V ceste Comici-Dimai v severnej stene Cima Grande (Tre Cime, Taliansko).

17 Strana 30 žltý Adrenalín Strana 31 Lanová dvojica pri výstupe juhovýchodnou hranou Petit Clocher du Portalet (Švajčiarsko). Prvé skúsenosti som získal na malých skalách, kde sú línie väčšinou osadené bezpečným fixným istením. V horách už býva situácia iná a istenia je tu oveľa menej. Zo začiatku som to nechápal veď to je predsa nebezpečné! Až časom som pochopil, prečo práve také cesty dajú človeku do naozajstného života najviac. Lezenie je totiž len a iba hra a pri tom to tiež musí zostať. Nikto nikam liezť nemusí, je to len na ňom a jeho zvážení, či sa na tú-ktorú cestu cíti a či do nej nastúpi. Učí sa tým odhadnúť svoje možnosti a načúvať intuícii. Pri samotnom lezení je potom hlavné zvládnutie strachu, ktorý ho môže paralyzovať aj v normálnom živote. A keď potom vzdá cestu, do ktorej sa síce odvážil nastúpiť, ale strach mu nedovolil pokračovať ďalej, dostáva porciu tak veľmi potrebnej pokory. Sú cesty, okolo ktorých človek chodí roky, než sa odváži na nich nastúpiť. Musí na ne dozrieť a vyčkať na ten správny deň. To človeka naučí, že v živote nič nie je hneď, ako si zaumieni. Postupne som zistil, že hory ma okrem všetkého krásneho priťahujú práve preto, aby som sa v nich týmto veciam učil. Z expedícií, kde sme sa klepali od zimy vo vlhkých spacákoch, dochádzalo nám jedlo, čakali sme dlhé dni na dobré počasie, vystrašení utekali z nebezpečných ciest, ktoré sme tak veľmi chceli vyliezť, ale až v stene sme zistili, že na ne nemáme, som sa vždy aspoň na chvíľu vracal s tým, že nepotrebujem najlepší mobil a značkové oblečenie. Vracal som sa s vyrovnanými prioritami, vážil si zdravie, teplé jedlo a suchú posteľ. I toto môže človeku dať hra nazvaná lezenie. To svoje si v nej každý nájde sám... # MARTIN KULAJTA (* 1983, Brno) Kúzlo hôr a skál objavil pri štúdiu na vysokej škole. Jeho reportáže a fotografie z výstupov môžete nájsť napr. na Lezec.cz. Túžba poznať hlbší zmysel lezenia sa rozvinula v túžbu poznať všeobecne fungujúce princípy vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti. V súčasnosti sa zaoberá samoštúdiom psychosomatických príčin chorôb, úrazov, nehôd atď. Viac článkov a fotografií nájdete na FB: Martin Kulajta. Zlaňovanie skalnej platne. (Höllental, Rakúsko).

18 Interview Strana 32 žltý Interview Strana 33 S KORUNOU HIMALÁJÍ V sobotu 26. júla 2014 zdolal èeský horolezec Radek Jaroš najśažšiu horu sveta K2. Uzavrel tak projekt Koruna Himalájí teda zvládol vystúpiś na všetkých 14 osemtisícoviek. TEXT: Michael POKORNÝ FOTO: Radek JAROŠ Navyše výstupy absolvoval bez umelého kyslíka, čo výkon posúva ešte oveľa vyššie Radek je ešte len 15. človek na svete, ktorý najvyššie vrcholy planéty zdolal týmto štýlom. Kedy sa ti zrodil v hlave plán, že Koruna Himalájí je cieľ, ktorý by si chcel v lezení dosiahnuť? Ten plán sa rodil postupne, do Himalájí som začal chodiť liezť na osemtisícovky, pretože ma to bavilo. Je pravda, že najskôr padla myšlienka vyliezť na tri najvyššie hory sveta. Po vylezení na Nanga Parbat to navrhol jeden môj sponzor a ja, i keď som to nahlas odmietal, som o tom v duchu začal premýšľať. To stopercentné rozhodnutie prišlo na vrchole Namaslu, kde som stál sám v deň svojich narodenín a bola to moja deviata dosiahnutá osemtisícovka. Ktorý výstup si najviac ceníš? Ktorý ti najviac utkvel? Otázka, ktorá neustále padá, a v podstate len preto som na ňu vymyslel odpoveď. Alpský výstup južnou stenou Shisha Pangmy vo štvorici je určite nádherný počin. Je pravda, že keď sme sa nasledujúci rok vydali len vo dvojici spolu s Petrom Maškom do Diamirskej steny Nanga Parbatu, šlo tiež o krásny a odvážny čin. Ak sa nemýlim, od tvojho prvého výstupu na osemtisícovku ubehlo 20 rokov. Je to v dnešnej rýchlej dobe ešte bežné, sústrediť sa na jeden projekt tak dlho? Zaujíma vôbec Koruna Himalájí dnešnú generáciu horolezcov? Každý jednotlivec má svoje vnímanie sveta a tým i svoj rebríček hodnôt a preferencií. Koruna Himalájí zaujímala v každej dobe iba pár desiatok ľudí, ktorí boli ochotní obetovať svoj čas, finančné prostriedky a trpieť kvôli jej dosiahnutiu. To sa však podarilo len niekoľkým jednotlivcom. Napokon, ja som ešte len pätnásty na svete. Ostatní svoj cieľ buď vzdali, alebo sa nedožili jeho naplnenia, keď zahynuli na niektorej z hôr. Teraz, keď máš všetkých týchto velikánov vo vrecku, aká je tvoja ďalšia motivácia pre Vrcholovku s českou vlajkou mám všade tam, kde mi to počasie dovolilo. Aj keď som všade bol bez podpory zväzu a štátu, som hrdý na to, že som Čech. Nikto na svete nemá zdokumentované všetky osemtisícovky vlastnoručne ako ja. Doba sa mení. Z väčšiny výstupov som si priniesol autoportrét. Z tohtoročného výstupu mám selfíčko, kde sme spolu s Trávom.

19 Interview Strana 34 žltý Interview Strana 35 I keď som ateista, tak v horách ctím miestne zvyky a cítim v sebe posvätnú úctu. výškové lezenie? Budeš pokračovať alebo sa pustíš podobne ako napríklad Reinhold Messner do iných, napríklad i viac horizontálnych outdoorových projektov? V lezení ako takom budem, samozrejme, pokračovať ďalej. Lezeckých cieľov počínajúc skalkami sú na svete tisíce. Samozrejme, že sa pustím i do iných aktivít, keď na ne mám teraz čas. Pre radosť z cestovania sa ešte pravdepodobne pokúsim pridať Korunu sveta. Z výstupu do CIII, m na K2. Pohyb v zóne smrti vyžaduje obrovské úsilie. Na dvadsať krokov je potrebné sa zastaviť a štyridsaťkrát nadýchnuť. Ohromne dôležitú úlohu hrajú vo veľkom horolezectve partneri. Ako si si ty osobne vyberal kolegov na druhý koniec lana? Máš na to nejaký kľúč? Partia je pre úspech expedície to najdôležitejšie. Mne sa začalo dariť, až keď som mal za sebou tri neúspešné expedície a rozhodol som sa začať si tvoriť tím sám. Dali sme sa dohromady s pár lezcami, s ktorými sme sa poznali z predchádzajúcich expedícií a vedeli sme, že si sedíme. Zdeněk Hrubý, Martin Minařík a Petr Mašek boli v tom čase naši najlepší himalájski lezci a Petr ním zostáva podľa mňa doteraz. Pravda je, že žiadny kľúč nemám a i ja som sa pri výbere partnerov občas splietol. I Honza Trávníček bol pre mňa vcelku neznámy človek, ale perfektne sa osvedčil. Lezenie je dosť riskantná vec, v Himalájach a vysokých horách obzvlášť. Navyše, expedície predstavujú i týždne mimo domova. Ako to berie tvoja partnerka? Alebo vlastne je možno namieste skôr otázka, ako to máš so ženami v horách? Patria do lezeckých tímov? Pravda je, že nehráme šachy a o krk občas ide. S tým do hôr všetci chodíme, i keď si myslíme, že práve nás ten problém nestretne. Moja partnerka ma spoznala ako horolezca a pravdepodobne tuší, ako by to dopadlo, keby ma chcela prerobiť. Našťastie sa o to nesnaží. Ženy v lezeckých tímoch sú, samozrejme, do istej miery rušivý element, ktorý dokáže atmosféru v expedícii rozvrátiť. Najviac záleží na jej prístupe k ostatným. Napríklad Lucka Výborná (i keď nebola členkou lezeckého tímu) sa k tomuto postavila ako chlap a vďaka tomu, naopak, k pohode v tíme veľmi prispela. Himaláje, to je pestrá zmes náboženstva, legiend, mýtov Ako vnímaš božstvá ty? Ja, i keď som ateista, si v horách, a predovšetkým v Himalájach, ctím miestne zvyky a vnímam, že predovšetkým budhizmus pomáha miestnym ľuďom v ťažkých podmienkach prežiť. I v sebe cítim posvätnú úctu. Ku každej našej himalájskej expedícii patrí budhistický obrad Puja a základný tábor zdobí kamenný čorten. Bol som rád, že sme i pod K2 Autodokumentácia pri čakaní na parťákov v m. Chlapov spálilo ranné slnko, ktoré v týchto výškach má neuveriteľnú silu a zvyšuje únavu a vyčerpanie. objavili lámu, ktorý nám tohto roku požehnal. Minulý rok sa odohral na Evereste ostrý konflikt medzi šerpami zaisťujúcimi výstupovú trasu pre komerčné expedície a dvojicou horolezcov lezúcich alpským štýlom. Aký vzťah máš k šerpom ty? Využívaš ich služby? Ja šerpov nikdy nevyužívam, mojou prioritou je liezť bez kyslíka i bez pomoci výškových nosičov. Mám medzi nimi množstvo kamarátov, ale tiež došlo k situácii, keď medzi nami pri budovaní výškových táborov vznikol konflikt. To, čo sa deje na Evereste, sa bude pravdepodobne časom opakovať, či už ide o spomínaný konflikt, alebo tohtoročnú tragédiu ľadopádu Kumbu. Jeho prechod si vyžaduje

20 Interview Strana 36 žltý Interview Strana 37 výroba kníh a kalendárov, distribúcia Vďaka tomu som sa naučil veľa nových vecí, marketing, PR, prácu s ľuďmi. Pri lezení sa však necítim zviazaný povinnosťami a neustále mi prináša radosť a naplnenie. Členovia expedície: Petr Mašek, Honza Trávníček, Lucie Výborná, Radek Jaroš a Martin Havlena. nielen horolezecké schopnosti, ale i dávku šťastia. Tú šerpovia tento rok nemali. Horolezectvo ťa už dosť dlho živí. Dá sa povedať, že ideš do Himalájí ako do práce. Neprebíja zodpovednosť k sponzorom povinnosť zdolať kopec a priviezť fotky a filmy tú zábavnú a do istej miery voľnomyšlienkársku radosť zo samotného lezenia? Zostáva čas na zábavu? Niekoľko rokov som pracoval ako robotník v továrni a i vďaka tomu si uvedomujem, aký sen dnes žijem. Je pravda, že lezenie je len špička ľadovca, ktorý vyčnieva nad vodu, a to, čo je pod hladinou, nie je vidieť. Je to mnoho práce, cestovania, prednášok, Aká je vlastne tvoja pôvodná profesia? Chceš sa k nej napríklad ešte niekedy vrátiť? Celá moja životná anabáza je popísaná v knihe Hory, má panenko. Chcel som byť záhradný architekt, ale komunisti mi to prekazili. Po učilišti som vyštudoval strojnícku priemyslovku. Chcel som pokračovať na FTVS, ale komunisti tomu opäť nepriali. Pracoval som ako robotník a ešte za komančov som bol rok a pol nezamestnaný. To už som však robil výškové práce a potom sme so spolulezcami založili stavebnú firmu HCS, s. r. o., Nové Město na Moravě, ktorá funguje dodnes a ja som tam stále spoločníkom. Návrat späť do firmy? To sa ešte uvidí. # GO KAMERA Príïte si vypoèuś Radka Jaroša naživo! Spolu s ïalšími významnými hosśami vystúpi poèas 18. roèníka cestovate¾ského festivalu GO KAMERA, , Brno, Kongresové centrum BVV. RADEK JAROŠ (* 1964, Nové Město na Moravě) Je spoločníkom v stavebnej firme, fotografom, kameramanom a predovšetkým profesionálnym horolezcom. Za záchranu života niekoľkých horolezcov dostal v roku 2009 hlavnú cenu Fair Play. Je autorom niekoľkých výstav veľkoplošných fotografií. O jeho výstupoch na skalné i ľadovcové vrcholy štyroch kontinentov sa dočítate v knihách Hory zhora, Hory zhora 2 a Hory, má panenko a vo filmoch z jednotlivých expedícií. Tohto roku sa chystá do kín celovečerný dokument Cesta hore, ktorý je prierezom jeho horolezeckej kariéry. Pohľad na Mt. Everest jeden z vrcholov Koruny Himalájí. Foto Shutterstock.

21 Po vlastnej osi Strana 38 žltý Po vlastnej osi Strana 39 JAMAJSKÁ PLÁŽ POKLADOV, GANJE A SUVENÍROV Šesś mí¾ jemného piesku, rozbúrené more a vôòa marihuany to je Treasure Beach, na ktorú cez krkolomné pohorie Santa Cruz Mountains mieria turisti túžiaci zazrieś ešte kúsok pôvodnej Jamajky. I my sme chceli vidieś tento neporušený èriepok jamajskej kultúry. Je však pravda, že v mojom prípade sa viac než vidieś hodí sloveso zažiś, èo je spôsobené tým, že už viac ako desaś rokov nevidím, a tak svoje cesty skôr prežívam, než sledujem. TEXT a FOTO: Jana ZLÁMALOVÁ Osviežujúci kúpeľ vo vodopádoch. Treasure Beach je z pohľadu masového turizmu nie príliš zaujímavá oblasť ležiaca na juhu Jamajky neďaleko mesta Black River. Väčšina návštevníkov tohto karibského ostrova ju pozná len vďaka rovnomennej rieke, na ktorú sa pod dohľadom turistických agentúr vydávajú na návštevu za krotkými krokodílmi. Tých niekoľko málo cestovateľov, ktorí jamajské cesty brázdia na vlastnú päsť, však často skôr než na rieku mieri z mesta Black River smerom na východ, aby zakotvili práve na Treasure Beach a užívali si tu plnými dúškami autentickú Jamajku. Tam na konci sveta Keď sa po takmer štvorhodinovej ceste z Kingstonu dostaneme na miesto zasľúbené, začína nám byť dosť zrejmé, prečo na Treasure Beach ešte nedorazili žiadne all inclusive rezorty. Geografická odľahlosť miesta, absencia turistických lákadiel, nepokojné more a fádna krajina asi máloktorého turistu túžiaceho po odpočinku a troške rozptýlenia presvedčí, aby tu strávil celú svoju dovolenku. Po vysledovaní vysokého pomeru organizovaných turistov voči tým individuálne cestujúcim a po zistení, že cesta z Kingstonu na Treasure Beach samostatného cestovateľa bez auta vyjde na Kč, nám rýchlo dochádza, prečo tunajšie ubytovacie kapacity zívajú z viac ako polovice prázdnotou a prečo každý novoprichádzajúci turista v dedine spôsobí menší rozruch. Unavení cestou a hľadaním ubytovania sa ukladáme na spánok, aby sme ráno zistili, že naše obavy z toho, ako sa nám bude spať za oknami bez sklenených výplní vybavených iba moskytiérou, boli úplne zbytočné, pretože pri šumiacom oceáne sa spí

22 Strana 40 žltý Strana 41 Jamajské jedlo ackee and saltfish. azda ešte lepšie ako u babičky na vidieku. Na raňajky si v reštaurácii priamo na pláži objednávame jamajské národné jedlo ackee and saltfish. Bojujeme s výslovnosťou a servírka nám s úsmevom vysvetľuje, že meno tohto žltooranžového ovocia, ktoré z dôvodu zvláštneho vplyvu na vstrebávanie cukru v tele môže spôsobiť v nezrelom stave hypoglykémiu a ktoré z rovnakých dôvodov milujú miestni šprintéri, sa vyslovuje akí. Jeme teda smažené akí so sušenou treskou, zapíjame to ovocným smoothie, kocháme sa výhľadom na ľudoprázdnu pláž omývanú mohutnými vlnami a v sprievodcovi si čítame o Treasure Beach. Tá sa okrem dedinky Frenchman s Bay, kde sa práve nachádzame my, skladá ešte z Calabas Bay, Great Pedro Bay a Billy s Bay. Srdcom celej oblasti je však práve Frenchman s Bay, kde tiež sídli nezisková organizácia BREDS. Táto spoločnosť založená v roku 1988 Jasonom Henzellom z tunajšieho hotela Jake s podporuje komunitný život na Treasure Beach a jej cieľom je udržateľný rozvoj oblasti tak, aby bol prospešný celej komunite a nie iba jednotlivcom. BREDS sa stará o školy, vyškolila dobrovoľníkov prvej pomoci, buduje športové parky, podporuje miestnych farmárov a rybárov a v obchodíku hotela Jake s predáva výrobky miestnych obyvateľov. Prázdninové lásky Keď sa neskôr dopoludnia vydávame na prieskum tých pár cestičiek, ktoré tvoria Frenchman s Bay, naozaj nám tu ľudia pripadajú takí nejakí milší, domy upravenejšie a túlavé psy vykŕmenejšie ako na zvyšku Jamajky. S komunitným životom a s podporou miestnych rybárov nám však veľmi nesedí vysoký výskyt predajcov suvenírov a majiteľov lodí, ktorí sa nás snažia prehovoriť na výlet po mori. Mierime preto radšej do kostola, kde práve prebieha nedeľná bohoslužba. No zvyknutí na ponurú atmosféru katolíckych omší zo strednej Európy sme uchvátení miestnou energickosťou, v ktorej celý obrad prebieha. Zvuk bubnov, klávesov a gitary hlasno sprevádza živelnú reč miestnej kazateľky. Čoskoro po tomto extatickom zážitku na nás však padá rozčarovanie z idylického vidieckeho života. Sledujeme hŕstku ostatných turistov pohybujúcich sa po Treasure Beach a zisťujeme, že sme asi jedni z mála cestovateľov, ktorí sem nezamierili kvôli marihuane alebo zoznamovaniu sa s Jamajčanmi opačného pohlavia. Pláž i reštauráciu, kde sme ráno raňajkovali, totiž obklopuje silná aróma ganje, ktorá vychádza z jointov v rukách miestnych dredových mladíkov v sprievode ich bielych obdivovateliek! Napriek pohľadu na páry, kde dvadsať- až tridsaťroční miestni muži bavia jednu či dve biele turistky a tie ich nežne hladia po rukách alebo ich bozkávajú, si nechceme tvoriť žiadne unáhlené závery. Tento odstup nám však vydrží do tej chvíle, kým si v sprievodcovi i v článkoch prevzatých z cestovateľských magazínov prečítame, že Jamajka je cieľom mnohých Európaniek túžiacich po sexe s rastafariánom a že túto slabosť využívajú miestni muži, ktorí si nechávajú narásť dredy ani nie tak kvôli viere, ako kvôli týmto turistkám a ich peniazom. Večerná párty Večer na Treasure Beach pôsobí ako jedna veľká párty. V USA práve prebieha športová udalosť roka Super Bowl, a preto i tu, 600 míľ ďaleko od amerického kontinentu, beží v jednom z troch otvorených barov televízia s priamym prenosom tohto futbalového sviatku. Miestna mládež posedáva v záhrade baru na zemi a za sprievodu jamajského piva Red Zátoka pri Kingstone. Stripe sa dobre baví športovým prenosom, ako aj živou diskusiou medzi sebou. Dopíjame tu jedno božsky chutiace banánové daikiry a vydávame sa do našej reštaurácie na večeru. Na tých niekoľkých stovkách metrov, ktoré od seba delia tieto dva podniky, však musíme odmietnuť ešte aspoň desať ponúk marihuany Pláž i reštauráciu obklopuje silná aróma ganje. a nadobúdame dojem, že tí, ktorí cez deň predávali drevené ozdoby, so súmrakom len vymenili sortiment, aby uspokojili túžbu turistov po ľahko dosiahnuteľnej ganji. A naozaj je vidieť, že jointy sa predávajú omnoho rýchlejšie a ľahšie ako gýčovité suveníry! Rozľahlú záhradku reštaurácie Frenchman s Reef okrem už dôverne známej vône marihuany zapĺňajú i rytmy reggae, ktoré má na starosti mladý rastaman za mixážnym pul-

23 Po vlastnej osi Strana 42 žltý Letenky Strana 43 Jerkey center kuchyňa. tom a obrími reproduktormi. Mixuje Boba Marleyho s ďalším reggae a tiež s hiphopom a čisto elektronickými efektmi. Ostatní mladí muži si spolu s reprodukovanou hudbou vyspevujú a občas i tancujú, čo ich euroamerické priateľky sprevádzajú veselým potleskom. Pozorujeme dvoch miestnych chlapcov, ktorí si do baru prišli zahrať karty a nič si neobjednali. Obdivujeme túto jamajskú pohodu, pretože u nás by určite nikomu neprešlo si v pohostinstve si len tak posedieť bez objednávky. Po hodine čakania na obsluhu nám však dochádza, že oní mladíci si možno chceli niečo i objednať, ale obsluha na nich, rovnako ako na nás, zabudla. Ideme teda priamo k baru opýtať sa na možnosť večere, aby sme zistili, že žiadne z jedál, ktoré sme si chceli objednať, reštaurácia práve nemá. No nič, jeme na priedomí našej plážovej chatky jamajský čedar a premietame o tom, aký zvláštny hybrid to na Treasure Beach vznikol miesto odtrhnuté od civilizácie, ktoré však nie je izolované natoľko, aby ho nezasiahli nešváry turizmu, ako je snaha získať z cudzincov čo najviac dolárov, a zároveň miesto, ktoré sa ešte nenaučilo, že turisti za svoje doláre vyžadujú i určitý komfort. # TIPY NA CESTU Najjednoduchšia cesta na Jamajku je letecky, minimálne s dvoma prestupmi. Spiatoèná letenka sa dá zohnaś od 765 EUR. Aj keï informácie pre turistov odrádzajú od jazdy autom, ide asi o najrýchlejší a najlacnejší spôsob dopravy po ostrove. Vypožièanie auta na letisku vyjde na cca 50 USD /deò. Komplikáciou však môže byś jazda v¾avo, nebezpenèý stav niektorých ciest i agresívny štýl jazdy jamajských vodièov. Jamajka nemá príliš kvalitnú sieś verejnej dopravy a taxi na vzdialenosti cca 20 km stojí približne15 USD. Ceny izieb na noc sa pohybujú od cca 30 USD až k astronomickým sumám v all inclusive rezortoch. Za cenu okolo 50 USD sa však dá zohnaś už pohodlné ubytovanie s vlastným sociálnym zariadením. Jamajka disponuje tak reštauráciami európskeho štýlu, kde veèera stojí od 15 do 40 USD, ako aj jedálòami, kde je možné dobre sa najesś i za 4 USD. Okrem toho sú jamajské cesty lemované stánkami s ovocím a s ve¾mi populárnym grilovaným mäsom jerky. JANA ZLÁMALOVÁ (* 1984, Nové Město na Moravě) Nevidím, nešoférujem, v mapách sa nič nedozviem, a napriek tomu cestujem. Často sa ma ľudia pýtajú, čo z tých ciest mám, keď nevidím nič z tých okolitých krás. Ja však verím tomu, že exotické vône, netradičné chute, dotyk neznámych predmetov, slová cudzích ľudí a pocit nekonečných púští či strmých hôr mi dokážu zrak plne nahradiť. Nič z toho by však nikdy nemalo ucelený zmysel bez sprievodu a opisu môjho priateľa, bez ktorého by som nevidela nič z toho, čo som na svojich cestách dokázala vidieť. LEŤTE S NAMI DO JAPONSKA Krajina vychádzajúceho slnka sa môže chváliś nielen zaujímavou históriou. Japonské cisárstvo je krajinou kontrastov, kde sa mieša charakter tamojšej spoloènosti, ktorý je utváraný dávnymi tradíciami, s Japonskom, ktoré je teraz synonymom vedeckého pokroku a technologických vymožeností. TOKIO hlavné mesto Japonska, ktoré je rozdelené na tri časti. V centrálnom Tokiu stojí Tokijská veža, Cisársky palác a v oblasti Ginza nájdete moderné galérie a obchodné domy. V severnom Tokiu leží štvrť Ueno, ktorej dominuje rozľahlý park a dve múzeá. Ďalej tu nájdeme tiež štvrť Asakuse, v ktorej stojí najposvätnejší chrám v Tokiu Sensódži. Západné Tokio predstavujú dve moderné štvrte Sindžuku a Šibuja. KJÓTO mesto sa nachádza v západnom Honšú a je z troch strán obklopené horami a do roku 1868 nieslo pozíciu hlavného mesta Japonska. Nájdete tu cisársky palác Kjóto Gošo, hrad Nidžó, chrámy Nanzendži a Ginkakudži. OSAKU je tretím najväčším mestom Japonska a je jedným z najdôležitejších priemyselných a obchodných centier Japonska, ako aj dôležitým prístavom. V centre mesta nájdeme výškové budovy i najstarší budhistický chrám Japonska Shitennó-ji či šintoistickú svätyňu. NIKKÓ mesto ležiace v horách prefektúry Tochigi v severnom Honšú, kde nájdete tri svätyne, ktoré sú na zozname svetového dedičstva UNESCO. FUDŽI hora Fudži je najvyššou horou Japonska a tiež symbolom krajiny. Na úpätí hory sa rozkladá oblasť piatich jazier. MACUŠIMU skupina asi 260 ostrovčekov ležiaca v prefektúre Mijagi je po Fudži najkrajším prírodným miestom Japonska. KJÚŠÚ ostrov, ktorý predstavuje najjužnejšiu časť Japonska. Krajinu ostrova charakterizuje sopečná činnosť a hora Aso s najväčším sopečným kráterom sveta. HIMEDŽI hradný komplex 83 budov, známy tiež ako Biela volavka, sa nachádza v rovnomennom meste. # CENY LETENIEK TOKIO od 396 EUR* * Tam aj späť, vrátane všetkých poplatkov. Cena je platná v čase tlače.