Zmeny v spoločnosti a zmeny v rodine kontinuita a zmena Príspevok k diskusii o charaktere rodiny na Slovensku 1

Transkript

1 SOCIOLÓGIA SLOVAK SOCIOLOGICAL REVIEW Časopis Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied Ročník 38, 2006, číslo 1 Zmeny v spoločnosti a zmeny v rodine kontinuita a zmena Príspevok k diskusii o charaktere rodiny na Slovensku 1 Peter Ondrejkovič 2 Jana Majerčíková Katedra sociológie Fakulty sociálnych vied a zdravotníctva UKF Nitra Katedra sociálnej práce a sociálnych vied Fakulty sociálnych vied a zdravotníctva UKF Nitra Changes in Society and Changes in Family Continuity and Change. A Contribution to the Discussion about the Character of Family in Slovakia. All the aspects of current family life that are discussed in the text are undergoing significant changes. We do not refer to these changes as progress, a positive development, or evolution, nor as a crisis, regression, stagnation or pathological development. That is mainly because neither research, nor educational, political, legal, social or any other institutions have enough reliable and complex data available. The other reason is that determining which criteria are needed to assess the current family is still a problem. This paper characterises changes at the social and structural level (demographic trends, changes in education and work, life cycle as a change, the increasing economic standard and its differentiation, general tendencies of liberalisation, changes in woman s self-image and others). The authors deal with the methodological questions in the research of family consisting mainly of the problem of operationalisation. Representations of the changes and structure of family lives are presented from the perspective of parents as well as children. In the conclusion, it is argued that the development of the Slovak family in the last decade reflects both historical continuity and significant changes. The combination of traditional and post-modern attitudes also prevails in young families. This contribution expresses a hypothesis that the life of the Slovak family is situated between continuity and change and it will be necessary not only to identify and verify its aspects and attributes but also to evaluate them. The authors suggest that we witness the first signals of a new rise in marriages, now already free from patriarchal ballast and integrating not only love, life together and sex, but also mutual tolerance, friendship and mutual support which provide strength and rest from the everyday rush, rest from the dictates of competition and sometimes also economic partnership. Sociológia 2006, Vol. 38 (No. 1: 5-30) Kľúčové slová: family; changes in society; changes in family; marriage; demographic trends. Cieľom nasledujúcich riadkov je prispieť k charakteristike centrálnych dimenzií rodiny zo sociologického a čiastočne aj demografického hľadiska, a to za účelom lepšieho pochopenia súčasného stavu, v ktorom sa nachádza problematika života rodiny na Slovensku. Uvedená problematika je však nesmierne rozsiahla. Obsahuje interpretačné možnosti situácie sociálnych zmien rodiny, dlhodobého i aktuálneho demografického správania obyvateľstva, partnerského a rodinného spolunažívania, utvárania rodinných vzťahov, vrátane príbuzenských, medzigeneračných, súrodeneckých, rodičovských, mimomanželských, starorodičovských a pod. Pochopiteľne, k tejto problematike patrí i problematika zakladania rodín, výber manželského (ale i nemanželského) partnera, príchod dieťaťa do rodiny, otázky rozpadu rodiny, rozvodov, opätovného uzatvárania manželstiev, života detí v takýchto rodinách, ekonomická situácia, rodové hľadiská, ľudská sexualita a i. Nie náhodou nazval svojho času René König (2002, s. 541) rodinu spoločensky totálnym fenoménom, pričom analýzy rodiny mali z jeho pohľadu paradigmatický význam pre všeobecnú sociológiu a v mnohých čiastkových sociologických disciplínach zaujímajú strategicky centrálnu pozíciu. Uvedené problémy majú aj svoju hlbšiu, kvalitatívnu dimenziu vnútorného emocionálneho prežívania a dimenziu spoluvytvárajúcu kvalitu života. Všetky naznačené aspekty života súčasnej rodiny 3 prechádzajú už dlhšie obdobie výraznými zmenami. Súvisia i s historickým vývinom rodiny a spôsobov jej života. Na uvedený pohľad však nie je v tomto príspevku dostatočný priestor, a preto sa vývoju rodiny z historického hľadiska nebudeme venovať, hoci si uvedomujeme, že súčasná situácia je značne poznačená práve týmto vývojom, ba mohli by sme trocha zjednodušene povedať, že je jeho výsledkom. Problematika spoločenských zmien a zmien v rodine predstavuje také enormné množstvo aspektov, ktoré nie je možné vzhľadom na ich rozsah naraz a hlbšie analyzovať. K dôkladnej analýze všetkých spoločensky podmienených zmien možno pristúpiť iba postupne, a to nielen v tomto príspevku, ale i v sociologickej reflexii rodiny na Slovensku. Súčasne je však možný pokus o isté fókusové videnie formou prehľadu, v ktorom tak procesy zmien na celospoločenskej úrovni, ako aj na úrovni rodiny predstavujú základné črty, o ktorých je možné diskutovať a hľadať i nachádzať ich súvislosti. Od takéhoto postupu si možno sľubovať diagnostikovanie súčasnej situácie rodín v meniacej sa spoločnosti, prípadne získavať obraz o tom, s akými očakávaniami na svoje funkcie, ale aj s akými protirečeniami je dnes rodina konfrontovaná. 1 Príspevok vznikol v rámci riešenia grantového projektu VEGA 1/1002/04 (Súčasná rodina na Slovensku) 2 Korešpondencia: Prof. PhDr. Peter Ondrejkovič, PhD., Katedra sociológie Fakulty sociálnych vied a zdravotníctva UKF Nitra, Trieda A. Hlinku 1, Nitra, Slovenská republika. Tel.: /56/57. pondrejkovic@chello.sk; PhDr. Jana Majerčíková, PhD., Remeselnícka 6, Bratislava, Slovenská republika. majercik@comergon.sk 3 V príspevku nevenujeme pozornosť inej ako európskej rodine, hoci by sme našli i na území SR nemálo spolužití s prevahou iného ako európskeho spôsobu života, inšpirovaného manželským partnerom alebo niektorým z rodinných príslušníkov. Z uvedeného dôvodu sa opierame prevažne o európsku literatúru o rodine. V budúcnosti s narastajúcim počtov migrantov z rôznych častí sveta bude nevyhnutné venovať osobitnú pozornosť i špecifickým problémom, ktoré vznikajú iným ako európskym spôsobom rodinného života. 5 6

2 Nasledujúce riadky vychádzajú z tvrdenia Francoise de Sinnglyho, ktorý uvádza, že... nechceme nijako popierať existenciu rozdielov medzi krajinami a národmi (...predovšetkým v oblasti rodinnej politiky...), (ale pozn. autorov) tieto rozdiely sa netýkajú troch hlavných čŕt... (ktoré pozn. autorov) ukazujú, že súčasnú rodinu charakterizuje väčšia závislosť od štátu, väčšia nezávislosť od okruhu príbuzných (a) väčšia nezávislosť manželov od rodiny teoretická orientácia... môže byť prínosná pre pochopenie vývoja rodín na Západe od konca 19. storočia. (De Singly, F., 1999, s. 10 a 19). Autori sa nazdávajú, že uvedené tvrdenie možno v plnom rozsahu akceptovať aj z pohľadu života rodín na území Slovenska a že sa v plnom rozsahu týkajú tak rodiny, ako i manželstiev a ostatných foriem partnerského spolužitia 4. Pre samotné označenie javov, o ktorých budeme hovoriť, je veľmi výstižné hovoriť predbežne iba ako o zmene, aby sme sa vyhli ich apriórnemu hodnoteniu. I keď si uvedomujeme, že východisko a axiologický rozmer akejkoľvek analýzy zmien najmä v rodine je neodmysliteľnou súčasťou samotnej reflexie týchto zmien, pokladáme za správne k ich hodnoteniu postupne dospieť, a to podľa Viceníka (2002, s. 93) priraďovaním k teoretickým tvrdeniam tie tvrdenia, ktoré sú bezprostredne spojené so skúsenosťou, teoretickou interpretáciou skúseností a priraďovaním zmyslu buď jednotlivým činnostiam (rodiny), alebo ich výtvorom. Až následne možno pristúpiť k ich hodnoteniu, t.j. až po ich analýze. Takýto postup nás, i keď iba čiastočne, uchráni od toho, aby sme o zmenách v spoločnosti, ale osobitne v rodine nehovorili ako o pokroku, pozitívnom vývoji, evolúcii a pod. na jednej strane, ale rovnako tak ani ako o kríze, regresii, stagnácii či dokonca o patologickom vývoji. Pritom za základný problém pokladáme to, že ani výskumné, ani vzdelávacie, ani politické, právne, sociálne a ďalšie inštitúcie u nás ešte stále nedisponujú dostatočným počtom relevantných a komplexných dát, ktoré by dovoľovali smelšie a rigoróznejšie hodnotenie týchto zmien. K tomu treba ešte dodať i nepoznané možné paradoxné efekty, ktoré často vznikajú ako neúmyselné sociálne spätné pôsobenie úmyselne prijímaných opatrení i hodnotení, ktorých intenzitu i výskyt možno znížiť (nikdy však celkom vylúčiť) väčšinou práve prostredníctvom väčšieho množstva relevantných a komplexných dát o rodine a ich spracovávaním a systematickou reflexiou. Táto skutočnosť je v príkrom rozpore s významom, ktorý pripisujú štátne, politické, vedeckovýskumné i ďalšie inštitúcie rodine. A napokon nie na poslednom mieste je tu aj nedoriešená problematika stanovovania samotných kritérií, podľa ktorých by bolo najvhodnejšie súčasnú rodinu hodnotiť. 4 V sociológii doposiaľ nerozlišujeme striktne medzi sociológiou rodiny a sociológiou manželstva. Sociologické analýzy manželstva sa spravidla subsumujú pod pojmom sociológie rodiny. V najnovších prácach týkajúcich sa sociológie rodiny sa stretávame neraz s požiadavkou na rozlišovanie pojmov spôsob života (Lebensform) a forma rodiny (Familienform). Tieto diskusie (napr. Nave-Herz, R., 1994, 2004; Vaskovics, L. A. Rupp, M. Hofmann, B., 1997; Schneewind, K. A. 1998; Burr, H., Reiss I. & Nye, F. J a i.) vyplývajú z diskusií o dimenziách rodinného života a konštitučných znakoch (nie definícií) rodiny ako systému, ktorý predstavuje generačná diferenciácia a zvláštna kooperácia so znakmi vzťahov emocionality a solidarity v rodine. Takéto chápanie rodiny obsahuje všetky spôsoby života spájajúce minimálne dve generácie prostredníctvom spomínaných kooperačných a solidárnych vzťahov (ako napr. multilokálne trojgeneračné rodiny, tzv. living-apart-together-konštelácie s deťmi, rodiny iba s jedným z rodičov, bezdetné manželstvá a p.). Rodiny však predsa len vznikajú narodením dieťaťa a rozvody alebo rozchody rodičov neznamenajú zánik rodiny, ale zmenu formy jej existencie 5. Empirická spoločenskovedná analýza uvedených javov na Slovensku je doposiaľ veľmi slabo, ba nedostatočne zastúpená. Aj preto je nevyhnutné, aby sme sa opierali aj o zahraničné štúdie. V zásade možno veľmi všeobecne konštatovať: procesy spoločenských zmien majú vplyv na rodiny a sociálne zmeny v rodinách majú svoj vplyv na spoločnosť. Individuálne formy správania sa upevňujú a etablujú v spoločenských štruktúrach, vo formálnych i neformálnych normách, vo vzorcoch správania 6 a spätne pôsobia na individuálne správanie jednotlivcov. Preto je neobyčajne zložité hovoriť tu o kauzalite, prípadne o jasných a jednoznačných príčinách a účinkoch a rozlišovať medzi nimi. Súčasnú situáciu rodín možno interpretovať ako výsledok takéhoto vzájomného pôsobenia. Téma zmena v sociológii rodiny Zmeny v spôsobe života rodín predstavujú jedno z ťažísk v tematickom spektre sociológie rodiny. To, že téma zmeny v sociológii rodiny má zvláštne centrálne postavenie, nie je nič neobyčajné, nakoľko skúmanie zmien je jednou z centrálnych úloh sociológie uvádza Matthias-Bleck vo svojej pozoruhodnej štúdii v časopise Soziale Welt. (Matthias-Bleck, H., 2002, s. 426) Jestvuje však nejednotnosť v tom, ako interpretovať výsledky početných empirických výskumov jednotlivých aspektov života rodín. Práve preto je domnelá alebo 5 Sociologické aspekty rodiny nespočívajú iba v ich orientácii na manželstvo a deti, ale znamenajú okrem rol v jadrovej rodine vznik celkom nových, askriptívnych rol, podmienených prevažne uzavretím manželstva. Tieto roly majú celoživotný charakter a dokonca pretrvávajú aj po rozchode alebo smrti jedného z partnerov. Tak sa napr. stáva manželkina matka svokrou, zo sestry alebo brata sa stávajú švagriná alebo švagor a p. 6 Pokladáme za nevyhnutné uviesť, čo považujeme za vzorce správania: sociálne ustálený spôsob riešenia určitého problému alebo reakcií na určité podnety. Pojem zdôrazňuje, že konanie indivíduí nie je ľubovoľnou improvizáciou, ale že rešpektuje určité pravidelnosti a podlieha mechanizmu napodobneniny (imitácie). Osobitný význam nadobúda napodobnenina neverbálneho správania. 7 8

3 skutočná zmena v rodine neustále predmetom často veľmi intenzívnych debát a polemík. V otázkach teórií jestvuje názor, s ktorým možno iba súhlasiť, názor, podľa ktorého o problematike zmien v rodine ešte stále nedisponujeme teoreticky dostatočne fundovanými explanáciami. (Vaskovics, L. A., 1994) Početné publikácie k viac či menej komplexným problémom rodiny síce značne zúžili priestor, ktorý by sme mohli nazvať teoretickými medzerami (v českej, slovenskej a prekladovej literatúre napr. Možný, I, 1999, 2002; Rabušic, L., 2001; De Singly, F., 1999; Sullerotová, E., 1998; Koteková, R. Šímová, E. Gecková, A., 1998; Fialová, L, a kol., 2000; Maříková, H., 2000; Kovařík, J. Šmolka, P. 1996; Weiss, P. Zvěřina, J.,2001; Matoušek, O., 1997; Guráň, P., 1993; Filadelfiová, J. 1997; Lenczová T. 1994, 2001 a i.), no doposiaľ stále chýbajú štrukturálnofunkcionálne analýzy (ťažká, ba prakticky v súčasných podmienkach temer nemožná verifikovateľnosť hypotéz o funkciách súčasnej rodiny), chýbajú i systémové teórie (v období konca veľkých narácií, ktorého sme svedkami a ktorý prežívame). Chýba dokonca i odvaha pokúsiť sa o komplexnejšiu teóriu, chýbajú teórie i výskumy na báze symbolického interakcionizmu, ktoré by analyzovali prežívanie rodinného života, krízu identity, interakcie členov rodiny a rol nielen v stavoch, ktoré si vyžadujú krízovú intervenciu (ako východisko príp. diagnóza pre sociálnu prácu v rodine), rovnako tak absentujú i konštrukcionistické teórie a teórie vychádzajúce z tzv. kvalitatívnej paradigmy, každodennosti, Lebenswelt-u a Alltag-u. Foucaultova teória moci, epistémé pri každej udalosti, resp. hľadanie výpovedi o nej na základe špecifických podmienok jej vzniku, existencie, transformácie a rozptylu doposiaľ nenašli v empirických výskumoch rodiny na našom území svoj odraz. Ani tzv. feministická reflexia rodiny nie je komplexná, všíma si viac postavenie žien v rodine než rodinu samotnú, polaritu rodov a pohlaví, príp. zdôrazňovanie sociokultúrnych rozdielov. Zdanlivo banálna otázka vyplýva z toho, že spoločenský účinok súčasného spôsobu života rodín pozostáva vlastne zo sumy miliónov jednotlivostí. Rodina ako taká (o sebe) nejestvuje. Máme do činenia s množstvom jednotlivých rodín najrôznejších foriem, ktoré sa usilujú riešiť a zvládať rôzne problémy svojho života. Sopóci (2000, s. 195) uvádza, že sociálne zmeny sa odohrávajú v mnohých oblastiach života spoločnosti, pričom rodinu kladie na prvé miesto. Zmeny, o ktorých hovorí, sa odohrávajú buď simultánne, alebo následne, často bývajú navzájom závislé a prepojené, vzájomne sa ovplyvňujú, prípadne aj podmieňujú. V rodine si treba všímať...premeny špecifických skutočností, napríklad výber manželského partnera (kto ho vyberá, z akej sociálnej skupiny či vrstvy), spôsob vzniku manželstva a rodiny, zmeny funkcií rodiny,...vzťahu manželských partnerov,...preferovaného bydliska..., vývoj počtu detí,...rozvodovosti a pod. Sopóci. (2000, s. 196) K uvedeným zmenám však možno pristupovať skutočne z najrôznejších hľadísk, perspektív a zámerov 7. K pojmu rodina Ak hovoríme o zmene rodiny, odvodzujeme zmeny od obrazu tzv. tradičnej normálnej rodiny. Predstava tradičnej normálnej rodiny vyzerá neraz ako obdivuhodne homogénna, vyznačujúca sa formami rodinného života, v ktorej sú obaja rodičia detí manželmi žijúcimi so svojimi deťmi v spoločnej domácnosti. Roly sú v takejto rodine podľa vžitej predstavy rodovo špecificky rozdelené, otec v rodine spravidla vykonáva zamestnanie mimo rodiny spojené s dochádzkou do zamestnania, do práce. Matka sa stará o výchovu detí a o domácnosť. Jej rola sa spája s expresívnym správaním (emocionalitou, citlivosťou a chápajúcou orientovanosťou na potreby ostatných členov rodiny). Deti navštevujú školu a pripravujú sa na svoje budúce povolanie, podieľajú sa na prácach v domácnosti podľa svojich možností. Tento spôsob života nie je poznačený konfliktmi, každý prijíma v rodine svoju rolu, čo je základom prevládajúcej harmónie v rodine. Skutočnosť je však taká, že uvedený model rodiny bol i na Slovensku už od konca 60-tych a počiatku 70-tych rokov skôr výnimkou, a to vo vzťahu ku všetkým členom rodiny. Narastajúca zamestnanosť žien, stúpajúci počet rozvodov i mimo manželstva narodených detí ľahko dokážu narušiť uvedenú predstavu. Zmeny v rodine, o ktorých sa hovorilo, boli však vzťahované práve k takémuto harmonickému obrazu rodiny, čo vyústilo k početným konštatovaniam krízy rodiny ako inštitúcie, alebo dokonca ako konštatovanie jej skorého zániku. Vzhľadom na uvedené odporúčame pojem rodiny chápať ako varianty intímnych vzťahových systémov, ktoré môžu obsiahnuť tak intra-, ako aj intergeneračné konštelácie (zoskupenia) osôb. (Voľne podľa Schneewind, K. A., 1994, s. 439) Pritom pokladáme za nevyhnutné kvôli rozlíšeniu pomenovať špecifické zoskupenia osôb v rodine, aby bolo možno rozlíšiť tie vzťahové rámce, na ktoré možno túto definíciu vzťahovať, ale ktoré pritom nemožno označiť ako rodinné. Takto ponímaný pojem rodiny pokladáme za najvhodnejší pre jeho naplnenie obsahom tradičných i netradičných foriem života rodinného charakteru a súčasne za vhodný pre zachytenie súčasnej rodinnej reality 8. Z hľadiska sociológie by bolo možné takto definovať rôzne formy rodiny (podľa spôsobu vzniku rodiny, podľa počtu 7 Príkladom môže byť Guráň, P. Filadelfiová, J. Ritomský, A., Jadrová rodina (nuclear family) je dvojgeneračnou rodinou. Spravidla hovoríme o manželskej rodine (conjugel family), i keď uzavretie manželstva nie je podmienkou jej existencie. Možno ju diferencovať ako orientačnú rodinu (family of orientation), význam ktorej budeme odvodzovať z procesu socializácie v nej, a reprodukčnú rodinu (family of procreation), význam ktorej budeme odvodzovať z jej biologického poslania. 9 10

4 generácií v rodine, podľa deľby rol a ich obsadzovaní v rodine, podľa miesta bývania, podľa zamestnanosti členov rodiny a i.) Aspekty celospoločenských procesov zmien Celospoločenský kontext rodiny so vzťahmi, ktoré tento kontext riadi a ovplyvňuje, vrátane rodiny ako inštitúcie spoločnosti, predstavuje významné faktory, ktoré podmieňujú ďalší vývoj rodiny. Súčasne je však vývoj rodiny podmienený aj vývojom spoločnosti, ktorý sama ovplyvňuje, ako sme sa už o tom zmienili. Najprv sa pokúsime stručne uviesť najdôležitejšie zmeny, ktoré majú rámcový charakter pre rodinu na spoločenskej úrovni, ako aj iné procesy spoločenských zmien, ktoré sú v interakcii s rodinou ako systémom. Máme pritom na mysli tak dlhodobý vývoj a trendy, ako aj udalosti a vymoženosti v istých oblastiach, ktoré zmeny vyvolali a ktoré by sme mohli v SR označiť ako determinanty spoločenských zmien. I keď sa nazdávame, že tak dlhodobý vývoj a jeho trendy, ako i determinanty spoločenských zmien sa netýkajú len rodín žijúcich na území SR, empiricky doložiť tento predpoklad bude možné iba na základe komparatívnych výskumov. O jeden z takýchto výskumov sa pokúšame v rámci projektu VEGA ( ) v spolupráci so Sliezskou univerzitou Katovice, univerzitou v Szegede, univerzitou v Hradci Královém a od roku 2006 aj s viedenskou univerzitou. 1. Procesy zmien na sociálnej a štrukturálnej úrovni: Demografické trendy Pôrodnosť Od roku 1989 sa i na Slovensku reprodukcia spomaľuje, rodí sa stále menej detí, ak neberieme do úvahy nepatrný nárast v r a Potvrdzujú to všetky sledované ukazovatele natality. Signifikantným ukazovateľom ovplyvňujúcim pôrodnosť je i počet a veková štruktúra reprodukčnej základne. Maximálna fertilita sa u nás sústreďuje od r do vekovej skupiny ročných žien. Počet potencionálnych rodičiek sa od roku 1990 do roku 2003 výrazne zvýšil, úhrnná plodnosť žien sa v dôsledku vyššej pôrodnosti zvýšila na 1,247. Predpokladaný populačný nárast zaznamenáva prvé signály, je však otázne, či istý nárast v r dáva záruku významnejších zmien. V reprodukčnom správaní globálne nastali trvalé a zásadné zmeny. Porovnanie so západoeurópskymi krajinami ukazuje, že pôrodnosť na Slovensku sa z vysokého nadštandardu v roku 1990 dostala na štandardnú európsku úroveň v roku 1996, ale rok 2001 znamenal pokles Slovenska medzi krajiny s najnižšími hodnotami, kým v posledných 2 9 Podľa Informatívnej správy ŠÚ SR z 27. júna 2005 v r sa narodilo viac živých detí (o 2000) ako v r. 2003, druhý rok za sebou, v r zaznamenalo Slovensko po trojročnom úbytku obyvateľstva znovu prirodzený prírastok, keď počet živonarodených bol vyšší ako počet zomretých. rokoch zaznamenávame mierny vzostup. Priemerný vek žien pri prvom sobáši aj pri prvom pôrode je 25,3 roka, čo je podľa SŠÚ SR v povojnovom období Slovenska najvyššia hodnota. Pokles pôrodnosti u nás bol a je determinovaný aj mnohými subjektívnymi okolnosťami a príčinami. Je to predovšetkým politicko ekonomická transformácia a s ňou súvisiaca nestabilita krajiny, zlá bytová situácia niekde nedostatok bytov, inde finančná neschopnosť mladých ľudí zabezpečiť si bývanie, zrušenie výhodných mladomanželských pôžičiek, v niektorých regiónoch vysoká nezamestnanosť, spomínané vysoké ceny spotrebného tovaru a služieb. V tomto kontexte je zaujímavá aj pozícia ženy matky a jej širšie možnosti realizovať sa i v profesionálnej kariére. Nesmieme zanedbať ani vplyvy aktívnejšej, otvorenejšej a intenzívnejšej výchovy v oblasti sexuálnych vzťahov, antikoncepcie, ako i výchovy k rodičovstvu, možností viac cestovať a vzdelávať sa, vplyvy širokého prístupu k informáciám rôzneho druhu, nových prúdov v starostlivosti o fyzické i psychické zdravie a zovňajšok, ataky masmédiami predkladaného konzumného životného štýlu, pri realizovaní ktorého môžu byť už dve deti prekážkou. Kombinácia týchto faktorov spolu s intenzívnou individualizáciou sa tiež podieľajú na tvorbe nových vzorcov reprodukčného správania. Sobášnosť S klesajúcou pôrodnosťou veľmi úzko súvisí aj sobášnosť. Manželstvo je stále uprednostňované pred mimomanželským spolužitím ako prostredie s väčšími zárukami komplexnej starostlivosti, do ktorého je vhodnejšie priviesť dieťa. V súčasnosti sú u nás vo fertilnom veku ženy silných populačných ročníkov prvej polovice 70-tych rokov. Aj napriek zvyšovaniu počtu a podielu osôb v sobášnom veku sa počet nových manželstiev zvyšuje od r len pozvoľna, keď sa predtým od polovice 90. rokov stabilizoval na hladine približne 5 promile do roku 2000, v roku 2001 to bol pokles na 4,4 promile, ale v r už 4,7, v r ,8 a v r už 5,2 promile. V r bolo v SR uzavretých už nových manželstiev. (Informatívna..., 2005, s. 3) Príčiny uvedeného predchádzajúceho poklesu môžeme hľadať v analógii s príčinami poklesu pôrodnosti. Okrem uvedených problémov však mladí ľudia disponujú i výhodami, ktoré rovnako determinujú ich rozhodovanie o vstupe do manželstva. Sú to nové možnosti vo vzdelávaní a následnom zvyšovaní kvalifikácie doma i v zahraničí, pracovné pobyty v zahraničí, možnosti cestovať a popri tom sa vzdelávať a zarábať, čo je atraktívne predovšetkým pre študentov. Pri odklade manželstva je nezanedbateľným faktom i snaha vybudovať a udržať si isté pracovné postavenie, ako i konkurencia na trhu práce a potreba vopred sa finančne zabezpečiť. Tieto okolnosti môžeme označiť ako pozitíva vo vzťahu k stabilite potencionálneho manželstva. Patríme medzi európske krajiny s nižším sobášnym vekom a spomínané faktory sa môžu podieľať na jeho zvýšení, čo by 11 12

5 mohlo znamenať i zodpovednejší prístup mladých ľudí k manželstvu a rodičovstvu. Z celkového počtu narodených detí sa napríklad v roku 1950 narodilo mimo manželstva každé dvadsiate dieťa, v roku 2001 už každé piate dieťa (medzi nimi bola viac než polovica prvorodených). V r vzrástol počet detí narodených mimo manželstva až k hodnote 25%. (s. 2) I keď je rodina na Slovensku stále vysoko cenená a aj väčšina mladých ľudí si predstavuje, že prežije svoj budúci život v manželstve s deťmi, nepredpokladáme, že by sa tento nárast napriek poklesu pôrodnosti zastavil. Na tomto mieste sú skôr zaujímavé úvahy o nových modeloch rodiny nastupujúceho storočia, medzi ktoré bude podľa predpokladov patriť stále viac rodín bez legalizovaného manželského zväzku. Partnerstvá bez sobášneho listu sú a zrejme budú, v kontraste s ich odmietaním v 60-tych a 70- tych rokoch minulého storočia, široko akceptované. Rozvodovosť Počet rozvodov pomaly a pomerne rovnomerne stúpa, roky 1995 až 1998 priniesli dokonca ustálenie sa počtu rozvedených manželstiev. Rozvodovosť v roku 2001 predstavovala ukončených konaní, v r už (s. 3) Problematicky sa dnes javia predovšetkým psychologické dôsledky rozvodov na partnerov a predovšetkým deti, ktorých prítomnosť je v rozvádzajúcich sa manželstvách prevládajúca. Deti ostávajú vo väčšine prípadov v starostlivosti matky a stávajú sa súčasťou neúplnej rodiny 10, ktorá môže byť v súčasných sociálno ekonomických podmienkach zdrojom frustrácií pre všetkých jej členov. Máme na mysli hlavne nedostatok finančných prostriedkov na živobytie, nezamestnanosť, osobné problémy rodiča plynúce z neschopnosti samostatne zabezpečovať starostlivosť o deti, nového partnera, prípadne jeho deti ako súčasť novej úplnej rodiny, nezvládanie výchovy jedným rodičom a pod. Dostupnosť rozvodov, legislatíva určujúca jeho podmienky môžu byť faktormi ovplyvňujúcimi hodnoty pre porovnanie počtu rozvodov medzi jednotlivými európskymi krajinami, podľa hrubej miery rozvodovosti sa však radíme ku krajinám s nižšou mierou rozvodovosti. (Guráň, P. Filadelfiová, J., 1997b, s. 565) Dnes platí, že spoločenská stigma ako dôsledok rozvodu už nie je aktuálna, takéto riziko sa pri rozhodovaní rozviesť sa neberie do úvahy. Treba však poznamenať, že mnohonásobne stúpa riziko byť postihnutý rozvodom alebo rozchodom partnerov. 10 Čoraz častejšie sa upúšťa od pojmu neúplná rodina a tento termín býva nahrádzaný pojmom rodina s jedným rodičom, ale i otcovská rodina alebo materská rodina čo je u nás ešte nepoužívaným pojmom (Vater-Familie oder Mutter-Familie). Potratovosť Demografia rozlišuje spontánny potrat a umelé prerušenie tehotenstva, t.j. interrupciu, ktorá ako demografická udalosť bola na Slovensku ešte koncom 80-tych rokov problémom číslo jeden vo sfére reprodukčného správania a dodnes je jednou z najdiskutovanejších tém demografického vývoja. (Filadelfiová, J., 2001, s. 729) Žena, ktorá sa rozhodla a i dnes rozhoduje o umelom prerušení tehotenstva, má okolo 30 rokov, je vydatá, zamestnaná, materiálne priemerne zabezpečená, vychováva už svoje jedno, prípadne dve deti a týmto spôsobom chce zabrániť tretiemu alebo vyššiemu materstvu. Hlavne pred rokom 1989 plnili potraty funkciu iných, menej dostupných foriem antikoncepcie, boli prejavom nedostatočnej sexuálnej výchovy a celkovej kultúry reprodukčného správania nášho obyvateľstva. Najvyššiu hodnotu potratovosti sme zaznamenali v roku 1988, počty potratov v 90-tych rokoch sú dôkazom zodpovednejšieho sexuálneho správania žien na Slovensku. Výrazný pokles v porovnaní s rokom 1988 predstavuje priaznivý vývoj, ktorý však nepostihuje všetky vekové kategórie rovnomerne. Pokles potratov u najmladších budúcich matiek nebol vôbec taký výrazný ako u spomínaných žien vo veku rokov. Keďže počet narodených detí klesá, pozoruhodné je, že napríklad v roku 2001 pripadlo na 100 narodených detí až 45 potratov, ale v r sa tento počet zmenšil na 43,4, v r na 40,7 a v 2004 dokonca už len na 37,2 na 100 narodených. (Informatívna..., 2005, s. 2) Zmeny v oblasti vzdelania a vo svete práce Od čias expanzie vzdelávania (približne od začiatku 60-tych rokov minulého storočia) sa výrazne predĺžila dĺžka vzdelávania a zvýšila sa aj jeho úroveň. To malo za následok nielen presah obdobia školskej dochádzky a inštitucionálneho vzdelávania z obdobia detstva do obdobia mladosti (adolescencie), ale presah dokonca i do obdobia dospelosti. Najvýznamnejšou zmenou je však vyrovnanie vzdelávacích možností medzi ženami a mužmi, ale v zásade i medzi príslušníkmi rôznych sociálnych vrstiev, čo malo za následok zvýšenie potenciálnej, ale aj reálnej sociálnej mobility. Systém vzdelávania, najmä školstvo ako celok platí ako alokačný systém orientovaný na výkon, čím sa stal centrálnym zariadením získavania a prideľovania životných šancí. Táto skutočnosť enormne zvyšuje tlak predovšetkým na deti a mládež. Zvýšila sa aj intergeneračná mobilita: mnoho mladých ľudí disponuje aj formálne vyšším vzdelaním ako ich rodičia, čo často vyúsťuje do pracovných a zamestnaneckých činností, ktoré sa významne líšia od sociálnej, ako aj regionálnej príslušnosti (pôvodu) príslušnej rodiny

6 Nové technológie a ekonomický vývoj majú za následok aj významnú reštrukturalizáciu sveta práce, ako aj neustále sa meniace požiadavky na kvalifikáciu. Čoraz výraznejšie sa prejavujú diverzifikácie v procese získavania zamestnania. Samotné zamestnanie sa stáva čoraz nestabilnejším, ale aj všestrannejším. Pretechnizovaný svet práce, ktorý je určovaný princípmi ekonomickej racionality, je charakterizovaný čoraz viac ako abstraktný, zmyslu zbavený a čoraz neprehľadnejší, vyžadujúci si skôr inštrumentálnu a strategickú orientáciu konania. Skracovanie dennej, týždennej a ročnej pracovnej doby má za následok zvyšovanie voľného času Zmeny v sebahodnotení ženy Za markantné možno považovať zmeny v ženskom spôsobe života. Emancipačné procesy v 60-tych a najmä v 70-tych rokoch minulého storočia mali za následok zmeny nielen v postojoch, ale i v možnostiach v oblasti vzdelávania a práce a následne spôsobili i všeobecne vyšší podiel žien vo všetkých mimorodinných oblastiach života. Priestor na typicky ženské konanie sa neustále rozširoval. Zvýšená vzdelanostná úroveň žien a vysoký podiel na vzdelávaní, ako i podiel na zamestnaneckom živote vo svete práce mali za následok viac duševnej a ekonomickej nezávislosti, ale i zvyšovanie počtu rozvodov. Odbúravaním tradičných zabezpečení žien a tradičných obmedzení priebehu ženského života sa otvorili nové možnosti, ktoré si často navzájom aj protirečia, keďže neraz ide o dilemu orientácie na povolanie alebo rodinu. Tvrdenie Kaufmanna (1990), ale i početných ďalších autorov, ktorí upozorňujú na to, že ženy napriek čoraz vyššej kvalifikácii sú ešte stále na trhu práce znevýhodňované, pričom typicky ženské povolania sú horšie platené, muži sú pre trvalý pracovný pomer uprednostňovaní pred ženami a ženy sa preto častejšie zamestnávajú na neistých miestach s menšími možnosťami zamestnaneckej kariéry, platí dodnes. Ešte stále platí, že čím je nejaká pracovná oblasť pre spoločnosť centrálnejšia, čím je nejaká skupina mocnejšia, tým menej sú v nej zastúpené ženy a naopak, čím je nejaká oblasť marginálnejšia, čím menej je vplyvná nejaká skupina, tým väčšia je pravdepodobnosť účasti žien v tejto sfére. (Beck, U., 2004, s. 166) K podobným záverom dospela Steindlová (2002) vo svojej dizertačnej práci o rakúskych ženách, obhajovanej na bratislavskej Filozofickej fakulte UK. Treba však uviesť aj to, že pokiaľ vytváranie domova prestáva ženám prinášať sociálny status a sociálne uznanie, je len málo pravdepodobné, že by na sociálne uznanie rezignovali. (Lindnberg, S., 1989, podľa Hamplová, D., 2003) Práve preto sa snažia získavať spoločenské uznanie mimo rodiny, v zamestnaneckej kariére, spravidla na úkor počtu detí. Vznikol i pojem, ktorého obsahom je úsilie oboch (manželských) partnerov uskutočniť vo svojom povolaní kariéru, tzv. Dual-Career-Family Priebeh ľudského života ako inštitúcia zmeny V procese deštrukturalizácie a rozpadu pôvodných sociálnych vrstiev a triednej štruktúry dochádza k socializácii nielen mládeže, ale aj mladých dospelých a dospelej populácie prostredníctvom novej inštitúcie priebehu ľudského života. Na miesto tried a vrstiev nastupujú kategórie životných a rodinných cyklov, ktoré boli spočiatku v jasne definovanom časovom priebehu a ktoré boli definované prechodmi. Štruktúra priebehu ľudského života bola tvárnená predovšetkým vzťahom k svetu práce a pozostávala z fázy vzdelávania, získavania a vykonávania zamestnania a dôchodkom. (Mayer, K., 1990, 1995) V súvislosti so zmenami v tejto oblasti sa neraz hovorí ako o de-inštitucionalizácii (Kohli, M., 1986) alebo o individualizácii priebehu života. (Ondrejkovič, P., 2002) Pre uvedené termíny je spoločná rezignácia na možnosť nachádzania jednotného významu priebehu ľudského života, zdôrazňovanie plurality a významu prchavosti, krátkodobosti a efemérnosti jednotlivých udalostí v živote človeka. (Derrida, J., 1993, 1999) V tejto súvislosti možno konštatovať pokles rodinnej perspektívy v priebehu života ako samozrejmosti. Ako dôsledok vzdelanostnej expanzie vznikla nová fáza postadolescencie, ktorá priniesla so sebou markantné váhanie a oneskorenie tranzície ako prechodu a modulácie života v (manželskej) dvojici za účelom rodičovstva. Okrem toho sa tu prejavila aj predĺžená dĺžka ľudského života. Priemerná očakávaná dĺžka života súčasných 60-ročných žien v SR sa odhaduje na 82 rokov, očakávaná dĺžka života rovnako starých mužov na 78 rokov 11. Priebeh ľudského života je tak poznačený rôznou dĺžkou jeho niektorých fáz, osobitne fázou poslednou. Ale i tzv. rodinná fáza, resp. spolužitie rodičov a detí sa predovšetkým v dôsledku menšieho počtu detí v rodine skrátila. Rodinná fáza života človeka vo význame spolužitia rodičov a detí tvorí dnes iba asi štvrtinu z celkového života človeka. Pred asi 100 rokmi predstavoval spoločný život, ktorý prežila rodina s deťmi, približne polovičku ľudského života. (Nave-Herz, R., 2002) Rastúci ekonomický štandard a diferenciácia Kým v 60-tych a 70-tych rokoch minulého storočia možno v Európe zaznamenať stúpajúcu tendenciu materiálnej úrovne života rodín, kde rástli možnosti konzumného spôsobu života a realizácie osobných prianí, v podmienkach života rodín na území dnešného Slovenska k výraznejším zmenám nedošlo. Až počiatkom 90- tych rokov zaznamenávame výrazné zmeny, ktoré sú charakteristické predovšetkým ekonomickou diferenciáciou. Na rozdiel od klasickej štrukturalizácie spoločnosti sa typickým javom stáva redukcia strednej spoločenskej vrstvy, čo 11 Podľa ústneho podania demografických expertov autorovi tohto príspevku v júni

7 nachádza svoj odraz i v rodine na Slovensku 12. Pritom sociálne štatistiky MPSVaR SR už adekvátne neodrážajú chudobu na Slovensku a pomoc v hmotnej núdzi už nedosahuje výšku životného minima. (Rybárová, S., 2004, s. 30) Táto situácia súvisí jednak s fenoménom nezamestnanosti, ale aj tzv. zamestnaneckej chudoby, ohrozenosťou vidieka chudobou a pod. I podľa U. Becka (2004) sa dynamika vývoja pracovného trhu masívne zrýchlila. Štrukturálne zmeny hospodárstva vedú čoraz zriedkavejšie k celoživotnému zamestnaniu a k normálnemu pracovnému pomeru. Následkom je ustavičné narastanie hospodárskej neistoty, čo nadobúda globálny charakter a trvalo sa udomácňuje i v SR. I v SR jestvuje preto rastúca vzájomná súvislosť systému rodinného života s hospodárskym systémom, čo nadobúda neustále väčší existenčný význam pre rastúci počet obyvateľstva Sociálny štát a demokratické štruktúry Štát dnes preberá, príp. organizuje usporiadanie mnohých funkcií, ktoré patrili v minulosti rodine. Zabezpečovanie v starobe, ochrana a starostlivosť o deti a mládež od samotného vzniku gravidity až po ukončenie školskej dochádzky, starostlivosť o voľnočasové aktivity, ba i talentovanú mládež. Patrí sem i ochrana pred negatívnym sociálnym vplyvom na verejnosti, na pracovisku, ba i v samotnej rodine. Kvalita tejto starostlivosti a ochrany je neraz predmetom kritiky, podstatná je však existencia preberania uvedených funkcií štátom ako dôsledok inštitucionalizácie demokratických hodnôt a vzniku nových sociálnych noriem, často i v legislatívnej podobe. Keďže vládna moc a exekutíva je v značnej miere závislá od rozhodnutí svojich voličov, predstavuje rozsah a kvalita preberania uvedených funkcií významný participačný potenciál obyvateľstva a tým aj zodpovednosť za riešenie problémov spojených s preberaním a výkonom funkcií pôvodne prislúchajúcim rodine Technologický a sociálny pokrok Technické výdobytky ostatných desaťročí vyvolali nielen hlboké zmeny v oblasti práce, ale významne zmenili aj každodenný život ľudí. V rodine znamenali nástup strojov a mechanizmov, bielej elektroniky, spojovej a informačnej techniky, ktoré prispeli k novej štrukturácii a uľahčeniu domácich prác, k zmene využívania voľného času (domáce dielničky, kutilstvo a p.), rozvoju automobilizmu (dochádzka do práce, nákupy, dovolenky, voľný čas a pod.). Ich masové rozšírenie a využívanie v rodine významne prispelo k rozvoju fenoménu informačnej 12 Podrobnejšie pozri o tom Správa o sociálnej situácii obyvateľstva SR v r. 2001, MPSVR SR, 2002 a Správa o sociálnej situácii obyvateľstva SR v r. 2002, MPSVR SR, spoločnosti, rozvoju masovej (masmediálnej) kultúry a následne i k významnému ovplyvňovaniu hodnotových orientácií, vzorcov správania a výchovy detí v rodine. Pokroky v medicíne a lekárskej starostlivosti prispievajú k predlžovaniu strednej dĺžky ľudského života pri narodení (life expectancy), k znižovaniu chorobnosti, ba i k znižovaniu nechcenej bezdetnosti. Z hľadiska rodiny a rodinného života predstavuje osobitný prínos hormonálna antikoncepcia, možnosť plánovaného rodičovstva, ale aj liberalizácia sexuality. Vznikla možnosť definitívneho oddelenia sexuálneho života a plodenia potomstva, následne i partnerského bezdetného spolunažívania Princípy racionalizácie Princíp racionalizácie a jeho prienik do procesov modernizácie má podľa Maxa Webera hlboké korene, ktoré poznačili naše myslenie a všetky oblasti spoločenského života. Kto chce byť úspešným, musí svoje stratégie konania orientovať na logiku racionality. (Huinink, J., 1995, s. 347) V ostatnom období zaznamenávame významné protestné hnutia ako výraz nesúhlasu s uvedeným vývojom. Radikálnej kritike býva podrobovaná osobitne tzv. rozumná racionalita, myslenie využívajúce tzv. účelové prostriedky, ktoré je neraz považované za základ technického pokroku, ktorý obsahuje v sebe ako svoju integrálnu súčasť ovládanie prírody a jej ničenie, ba až zničenie. Protestné hnutia, vrátane vedeckých smerov sú sprevádzané novými formami zmyslovosti, emocionality, celostného vnímania života a pod. Výstižne o nich pojednáva Gunjons. (Gunjons, H., 1994, s. 188) Keďže sa uvedené protesty koncentrujú skôr na privátnu sféru života rodiny, dochádza k novým konfliktom a inkompatibilite logiky privátneho a verejného života. Pokusy o zosúlaďovanie noriem, platných v privátnej a verejnej sfére v každodennom živote, končia neúspechom a zdá sa, že sú už vopred odsúdené na neuskutočniteľnosť. Hovoríme o anómii už i v rodine ako o negatívnych aspektoch individualizácie. (Ondrejkovič, P., 2002) Všeobecné tendencie liberalizácie Dnes možno hovoriť o všeobecnej tendencii kultúrnej liberalizácie najmä vo vzťahu ku kultúrnym normám, čo sa prejavuje v požiadavkách v individuálnej biografii (požiadavky na vierovyznanie, sexuálnu orientáciu, voľbu spôsobu života a i., osobitne v urbánnom prostredí). (Chorvát, I., 2002) Súčasne klesá rozsah tabuizovaných foriem života, ktoré sa začínajú hodnotiť už ako alternatívne. Proces individualizácie má za následok oslabovanie záväznosti tradičných noriem a hodnôt, pokles významu morálnych a náboženských zákonov. To všetko je úzko spojené s rastúcou anonymitou v mestách, oslabovaním sociál

8 nej kontroly, ale aj so vznikom nových závislostí (od trhu práce, od vzdelávacieho systému, od systému zdravotného poistenia a pod.). Stúpajú tak individuálne možnosti človeka, ale aj jeho neistota, osobné riziko, ktoré nedosahovalo nikdy dnešné rozmery, osobitne v prípade mladých ľudí. (Ondrejkovič, P, 2002) Výskumy a diskusie o otázkach zmien hodnotových orientácií sa týkajú predovšetkým pripravenosti podriadiť sa normám, ale aj hodnotám ako disciplína, poslušnosť, ochota a pripravenosť preberať a niesť zodpovednosť za seba i za iných, skromnosť a náročnosť voči sebe, sebarozvoj a všeobecná vzdelanosť (kultivovanosť). K problémovým hodnotovým orientáciám patria aj nároky na neoprávnenú nadvládu nad inými a problematické postoje k ľudským právam (iných). K podobným záverom dospieva okrem Ulricha Becka mnoho ďalších autorov (Baumann (2002), Hradil (2002), Burkart (1997), Welter-Enderlin (1992), Kaufmann (1990) a i.. 2. Pokus o analýzu zmien v rodine K metodologickým otázkam výskumu rodiny Ak by sme sa pokúsili operacionalizovať pojem patriarchálna a liberálna rodina, teda pojmy, ktoré tvoria jednu z centrálnych otázok zmien v rodine, pravdepodobne by sme museli vypracovať celý systém ukazovateľov, pomocou ktorých by bolo možné empiricky skúmať prevažujúci spôsob života priemernej slovenskej rodiny. Výber indikátorov by musel dokázať pokryť jednotlivé dimenzie príslušného pojmu. Tu je dôležité zdôrazniť, že aj keď vo výskume rozkladáme pojem na jednotlivé indikátory, tieto nemajú zmysel jednotlivo, ale len ako súbor vzťahujúci sa na príslušný pojem. Preto sa často v operacionalizácii pracuje s priamymi i nepriamymi indikátormi. (Ondrejkovič, P., 2005, s. 50 a nasl.) K takejto operacionalizácii sme doposiaľ nedospeli. Určite by sme si v súčasnom období vedeli do istej miery vypomôcť čiastkovými poznatkami Inštitútu pre verejné otázky o odkladaní sobášov, spolužití mužov a žien bez zámeru uzavrieť manželstvo, rastúcej tolerancii k homosexuálnemu spolunažívaniu partnerov, a to mužov i žien, k miere akceptácie interrupcií a pod. Pozoruhodné sú i empiricky doložené zistenia o tom, že v ČR ľudia narodení po roku 1970 majú nižšiu pravdepodobnosť, že začnú žiť s partnerom než staršie kohorty. (Hamplová, D., 2003, s. 26) Najnovšie poznatky zo SRN zdôrazňujú (dokonca) centrálny význam spoločenských makroštruktúr pre vývoj rodiny s osobitným dôrazom na zmenené roly mužov v rodine. (Tölke, A., 2005) Najnovšie švajčiarske a francúzske výskumy (Höpflinger, F., 2005) 13 uvádzajú klesajúci počet permanentne samostatne žijúcich žien i mužov a na úrovni všeobecných 13 Autor však zdôrazňuje, že individualizácia nie je univerzálnym trendom. hodnôt uvádzajú vysoké pozície rodinného života, osobitne u mladých ľudí. Uvedené ukazovatele však jednak nemožno zovšeobecniť, lebo jestvujúce poznatky pochádzajú z čiastkových zisťovaní a často nemajú reprezentatívny charakter, ale podstatnou otázkou je to, či vskutku vyčerpávajú charakteristiku patriarchálnosti a liberálnosti, príp. modernosti v spôsobe rodinného života. Príkladom môže byť široká interregionálnna varieta podielu nemanželských pôrodov v Európe v r od 4% v Grécku až po 55% vo Švédsku. Rovnako tak variabilný je i počet bezdetných manželstiev v Európe vo Fínsku, Veľkej Británii, Holandsku, Rakúsku a Švajčiarsku sa pohybuje približne na úrovni 20% manželstiev, v južnej Európe, Francúzsku a Belgicku je toto percento podstatne nižšie (približne 5 až 10%). (Pinelli, A., et al. 2001) Indikátory patriarchálneho a liberálneho spôsobu života rodiny môžu byť súčasťou sociálneho javu, jeho prienikom, ale aj širším symptómom. Tu sa stretávame jednak s nebezpečenstvom labelingu a halo-efektu. Pri interpretácii uvedených ukazovateľov bude potom bezvýhradne záležať na východiskovej axiologickej pozícii výskumníka, vzájomnom ovplyvňovaní teórie a empírie, čoho výsledkom bude vždy skresľovanie skutočnosti. Ani z výskumu rodiny sa nesmie stratiť indexikalita, súčasná situácia rodiny a jej kontexty, bez ktorých môže ľahko dôjsť k znásilneniu skutočnosti cestou vedeckého poznania. Porozumenie, empatiu a hermeneutické prístupy je tu nevyhnutné kombinovať s nomologickým a kvantitatívnym prístupom. Rodinu a spôsob jej života totiž nemožno sledovať a skúmať rovnakou optikou ako jednotlivé aspekty života, z ktorých sa skladá spôsob jej života. Tento tvorí syntézu celej sústavy ukazovateľov, ktoré doposiaľ nemáme operacionalizovane definované. Je to cesta, ktorá je podmienená transformovaním do jednotlivých kategórií vedeckého diskurzu 14. V nasledujúcich riadkoch sa pokúsime preto iba o predbežnú analýzu zmien v rodine. K diferenciácii foriem z hľadiska štrukturálno-funkcionalnej perspektívy spoločnosti dochádza nielen v spoločnosti ako celku (systému), ale aj v jej jednotlivých častiach, príp. subsystémoch. K nim patria aj partnerstvo a rodina. V literatúre jestvuje veľké množstvo radikálne sa líšiacich teórií, ktoré sa týkajú tak zmien demografického správania obyvateľstva, ako i rodinného života. Patria sem normatívne teórie, ďalej v podstate ekonomizujúce teórie racionálnej voľby, globalizačné teórie, ako i teórie pokúšajúce sa o integráciu jestvujúcich teórií. Za premenné znakov diferenciácie rozdielnych foriem rodiny budeme v našom prístupe považovať predovšetkým znaky ako zloženie domácnosti, spôsob a status partnerských životných foriem rodičov, ako i počet a status detí a medzigeneračné vzťahy. Zmeny možno prezentovať z perspektívy (z pohľadu) 14 Giddens, A.: New Rules of Sociological Method. Hutchinson: 1976, s. 53, cit. podľa Buriánek, J.: Systémová sociologie. Praha: Acta Universitatis Caroline, Monographia CXLVII, 1993, s

9 rodičov alebo z pohľadu detí. V takomto prípade sa dostávame k nasledujúcim obrazom zmien a k možnému súčasnému členeniu spôsobov života rodiny: Manželská rodina. Veľká väčšina detí na území Slovenska vyrastá tak ako doposiaľ u svojich vlastných rodičov a v manželskej rodine. Predpokladáme, že v súčasnom období žije takýmto spôsobom života približne 85% detí a rodín. Rozvodovosť (pozri časť 1.1.) v súčasnom období mierne stúpa. Podľa nášho odhadu zostáva o niečo viac ako ¾ detí ušetrených rozvodu, resp. oddeleného života svojich rodičov minimálne až do 18. roku svojho života. Osobitnú pozornosť by si zaslúžila problematika mužov vo vzťahu k zakladaniu rodín, ako i problematika otcovstva, ktorá sa z okruhu nášho záujmu až na malé výnimky (napr. Chorvát v SR, Maříková v ČR) postupne vytráca. Za významné považujeme najnovšie zistenie, podľa ktorého muži v nezávislých (nie v zamestnaneckom pomere) a slobodných povolaniach (v SRN) signifikantne menej často uzatvárajú manželstvá a menej často sa stávajú otcami v porovnaní s mužmi v robotníckych povolaniach, zamestnancami a úradníkmi. (Tölke, A. Hank, K. 2005) Nemanželské spolunažívanie s deťmi. Počet rodín s deťmi žijúcich bez uzavretia manželstva sa za uplynulé desaťročie síce zväčšil, ale v porovnaní s väčšinou vyspelých európskych štátov predstavuje zanedbateľné percento (predpokladáme, že cca 0,5%). Istý počet prvorodených detí rodičov, ktoré sa narodia bez uzavretia manželstva rodičov, sa napokon ocitá v rodine, ktorej rodičia dodatočne manželstvo (po narodení dieťaťa) uzavreli. Presnejšie a podrobnejšie údaje o tomto vývoji na území SR zatiaľ absentujú. Isté poznatky o kohabitácii ako jednej z foriem partnerského spolužitia v SR uvádzajú Mládek a Širočková, ktorí vychádzajú zo sčítania obyvateľstva, domov a bytov v r Hovoria o náraste kohabitácií na , 1,65 kohabitantov na 100 zosobášených osôb. Podľa uvedených autorov počet kohabitantov rýchlo narastá a maximum dosahuje vo vekovej kategórii ročných, najmä u slobodných a rozvedených (Mládek, J. Širočková, J., 2004, s ) Rodiny iba s jedným z rodičov. Počet rodín, v ktorých vychováva, resp. stará sa o dieťa iba jeden z rodičov, značne narástol. Pritom pokladáme za druhoradé, či v starostlivosti o dieťa iba jedným z rodičov dochádza z dôvodov neplnenia si rodičovských povinností, z dôvodu rozvodu, oddeleného spôsobu života rodičov, smrti jedného z rodičov, výkonu trestu odňatia slobody a i. Mnoho rodičov, predovšetkým žien má skúsenosti života minimálne s dočasným, viac či menej krátkodobým samostatným staraním sa o dieťa (deti). Značné percento rodín iba s jedným rodičom (odhadujeme cca 10% ) nemá absolútne žiadne kontakty s druhým z rodičov. Rodiny s nevlastnými deťmi (aspoň jedného rodiča) a tzv. pokračovacie rodiny (s uzavretím manželstva po smrti jedného z rodičov alebo po rozvode). Mnoho maloletých detí so svojimi sociálnymi rodičmi nemá príbuzenský vzťah. Sú to rodiny, v ktorých z najrôznejších dôvodov nejestvuje biologický vzťah medzi deťmi a rodičmi. Určité percento detí (cca 6%) počas svojho života aspoň dočasne prežije takýto vzťah. Počet detí v rodine. Aj keď sa celkove priemerný počet detí v rodine znížil, predsa len väčšina detí vyrastá v rodine so súrodencami. Pritom narastá počet jednodetných rodín, ale model dvojdetnej rodiny si udržal svoje dominantné postavenie. (Informatívna..., , s. 5) Z makrosociologického pohľadu možno celkove konštatovať, že pokles plodnosti už nie je pod hranicou čistej reprodukcie obyvateľstva. Medzigeneračné vzťahy. V dôsledku predlžovania strednej dĺžky ľudského života a znižovania počtu detí v rodine majú ľudia dnes viac vertikálnych a menej horizontálnych rodinných vzťahov, čo znamená, že spôsob rodinného života zahŕňa čoraz častejšie viac generácií, ale čoraz menej členov (príslušníkov) tej istej generácie. Tak sa neraz stáva, že príslušníci viacerých generácií (dokonca i štyroch) žijú súčasne (v rôznych rodinách). Pri dospelom človeku, ktorý sa musí starať tak o svojich vlastných rodičov, ako aj o svoje vlastné deti (niekedy aj vnukov), hovoríme ako o sendvičovej generáciii ( Sandwich-Generation ). Ani tento fenomén nie je v našej populácii dostatočne zmapovaný, vo vyspelých štátoch Európy sa týka cca 7 až 8% obyvateľstva. (Peuckert, R., 2002) Predlžovanie ľudského života má však za následok aj dlhšie trávenie spoločného života generácií a medzigeneračných vzťahov v rámci jednej rodiny. Odpoveď na charakter týchto vzťahov očakávame i od súčasne prebiehajúceho už spomínaného empirického výskumu o slovenskej rodine na prahu tretieho tisícročia v medzinárodnom porovnaní. Mnohí autori (Nave-Herz, Neumenn, Höpflinger, ale aj De Singly) sa nazdávajú, že tézu o izolovanej jadrovej rodine je nevyhnutné v ostatnom čase odmietnuť. Hoci žije istá časť starších ľudí v domove dôchodcov a z dôvodov zvýšených požiadaviek na intimitu v rodine sa stretávame s dvojgeneračnou rodinou v jednej domácnosti, predsa ani trojgeneračné rodiny nie sú v SR žiadnou výnimkou. Sledované štatistické ukazovatele v SR sú v tomto smere nevhodné pre mapovanie uvedeného fenoménu a ak by sme sa o ne chceli oprieť, sú zavádzajúce, nevalidné, vypovedajúce o inej skutočnosti. Nevypovedajú vôbec nič o kvalite medzigeneračných vzťahov, ba ani o ich kvantite Zmeny v rodinnej každodennosti Každodenný život v rodine sa významne zmenil predovšetkým vo vzťahu k deťom. Zmenou kultúrnych a štrukturálnych podmienok organizácie rodinného spolužitia dochádza k zmene mocenských pomerov medzi rodičmi a súčasne i 21 22