Literárne osobnosti mesta a okresu Zvolen

Transkript

1

2 Banskobystrický samosprávny kraj Krajská knižnica Ľudovíta Štúra vo Zvolene Literárne osobnosti mesta a okresu Zvolen Biografický slovník Zostavila: Mgr. Elena Matisková

3 Realizované s finančnou podporou Mesta Zvolen ISBN

4 ÚVOD V roku 765. výročia obnovenia mestských výsad mestu Zvolen vydáva Krajská knižnica Ľudovíta Štúra vo Zvolene biografický slovník pod názvom Literárne osobnosti mesta a okresu Zvolen. Do slovníka sú zaradení básnici, prozaici, dramatici, prekladatelia, publicisti, tvorcovia literatúry faktu, literárni a kultúrni historici a kritici, ktorí sa na území dnešného okresu Zvolen narodili, pôsobili alebo umreli a knižne vydali minimálne jedno dielo. V snahe priniesť čo najkomplexnejší pohľad na literárne osobnosti spojené s našim regiónom sú do slovníka zaradení aj filológovia, jazykovedci, a tiež autori, ktorí vydali populárno-náučné diela s regionálnou tematikou. Z časového hľadiska boli do slovníka zaradení literárni tvorcovia od polovice 15. storočia až po súčasnosť. Základnými prameňmi pre spracovanie profilov osobností boli monografie, odborná literatúra, literárni sprievodcovia, encyklopédie a slovníky, predovšetkým, 5-zväzkový Slovenský biografický slovník, Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia a publikácia Literárne osobnosti okresu Zvolen od autorky Margity Kokavcovej. Pri žijúcich autoroch sme údaje o biografii a diele v mnohých prípadoch dopĺňali osobnými konzultáciami. Jednotlivé profily sú spracované formou hesiel lexikografickým štýlom. Heslá obsahujú: priezvisko a meno, základnú charakteristiku, dátum a miesto narodenia a úmrtia, slovné pseudonymy, prehľad o štúdiách, pôsobení, činnosti a vzťah k regiónu, prehľad a stručnú charakteristiku literárnej tvorby so zvýraznením literárnych diel, pamiatky spojené s regiónom, výberovú literatúru o osobnosti. Do výberu literatúry o osobnostiach sme zaradili monografické diela, encyklopédie, slovníky a personálne bibliografie s maximálnym počtom sedem titulov. Uprednostnili sme diela nachádzajúce sa v Krajskej knižnici Ľudovíta Štúra vo Zvolene. 3

5 Nedostatok niektorých biografických údajov spôsobil rozdielnosť v rozsahu spracovania hesiel jednotlivých tvorcov. Pri tvorbe hesiel boli použité primárne i sekundárne informačné pramene Krajskej knižnice Ľudovíta Štúra vo Zvolene a Slovenskej národnej knižnice v Martine. Pri tvorbe slovníka nám účinnú pomoc poskytli doc. PhDr. Augustín Maťovčík, DrSc., riaditeľ Národného biografického ústavu Slovenskej národnej knižnice v Martine a promovaný historik Milan Gajdoš, za čo im vyjadrujeme poďakovanie. Veríme, že v budúcnosti doplníme slovník o ďalšie osobnosti, ktoré v tomto období vytvárajú svoje literárne prvotiny a prezentujú ich aj na celoštátnej súťaži Literárny Zvolen. Slovník je určený historikom, kultúrnym pracovníkom, pedagógom, študentom a všetkým záujemcom o literárne osobnosti nášho mesta a jeho okolia. Zostavovateľka 4

6 PROFILY OSOBNOSTÍ BALAŠA, Valentín (Bálint Balassi) básnik, vojak Zvolen Ostrihom (Maďarsko) Narodil sa na Zvolenskom zámku. Pochádzal zo slávneho šľachtického rodu. Jeho predkovia vlastnili viaceré panstvá na území dnešného Slovenska. Detstvo prežil vo svojom rodisku a mladé roky na hrade Liptovský Hrádok, kde si osvojil slovenskú hovorovú reč. Jeho výchovu usmerňovala matka a známy reformátor Peter Bornemisa. Otec sa podieľal na protihabsburskom sprisahaní, bol obvinený z vlastizrady a rodina sa musela ukrývať. Od tej doby žil Balaša veľmi pohnutým životom. Bojoval proti cisárskemu vojsku, neskôr proti Turkom. V boji bol ťažko ranený a na následky zranení v Ostrihome zomrel. Pochovaný je v rodinnej hrobke v Hybiach. Balaša bol obchodník a vojak, ale predovšetkým básnik. Vytvoril originálnu podobu maďarskej renesančnej poézie obohatenú novými veršovými podobami. Je zakladateľom novodobej maďarskej lyriky a prvým tvorcom maďarskej erotickej poézie a drámy. Jeho poézia sa zachovala v Kódexe Jána Jóba Fanchaliho (1959). Venoval sa tiež dramatickej tvorbe. Za najvýznamnejšie dielo sa považuje Krásna maďarská komédia (1959). Jeho diela vyšli v maďarčine v Budapešti. Pamiatky: pamätná tabuľa na Zvolenskom zámku. Balassi Bálint : / prel. V. Kondrót. Dunajská Streda : Lilium Aurum, s. Biografický lexikón Slovenska. Zv. 1. A B. Martin : Slovenská národná knižnica, S Fekete-Apolkin, Ján: Valent Balaša: život, dielo, súvislosti : modrokamenská pocta renesančnému básnikovi. Modrý Kameň : Mestský úrad, s. 5

7 Matisková, Elena: Valentín Balaša Bálint Balassi : výberová regionálna bibliografia. Zvolen : Krajská knižnica Ľ. Štúra, s. Slovenský biografický slovník. Zv. 1. A D. Martin : Matica slovenská, S Szvircsek, Ferenc: Po stopách Bálinta Ballasu = Balassi Bálint nyomában / prel. Vincent Múcska. Bratislava : SNM Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku, s. BÁNIK, Juraj historik, publicista, notár Zvolen Zvolen Pochádzal zo zemianskeho rodu. Ľudovú školu navštevoval v rodisku. Od r študoval na ev. a. v. dištriktuálnom gymnáziu v Banskej Štiavnici. Právnické vzdelanie nadobudol na ev. kolégiu v Prešove. Pôsobil vo Zvolene ako advokát, hlavný mestský notár, začas mešťanosta a po viac desaťročí ovplyvňoval hospodársky, kultúrny a národný život svojho mesta. Výrazne sa prejavil v r. 1847, kedy sa pričinil o zvolenie Ľ. Štúra za poslanca na uhorský snem za slobodné kráľovské mesto Zvolen. Angažoval sa aj pri zakladaní továrne na výrobu plechu a železa Union vo Zvolene. Prispieval článkami do slovenských novín a časopisov. Svoje práce uverejňoval najmä v časopise Obzor. V Časopise Muzeálnej slovenskej spoločnosti vyšli príslovia a porekadlá, ktoré zozbieral. V Národnom kalendári uverejnil v r obsiahlu štúdiu o dejinách Zvolena Slobodné a kráľovské mesto Zvolen (opis historicko-topografický). Je to prvá po slovensky napísaná štúdia o meste. Štúdia mala veľmi dobrý ohlas. Prácu potom rozšíril do samostatnej monografie, ktorá vyšla pod rovnakým názvom Slobodné a kráľovské mesto Zvolen v Martine v r V tom čase patrila medzi ojedinelé a vzácne monografické diela. Materiál, ktorý zozbieral bol podkladom Terézii Vansovej pre napísanie historického románu Kliatba. 6

8 Biografický lexikón Slovenska. Zv. 1. A B. Martin : Slovenská národná knižnica, S Encyklopédia Slovenska. Zv. 1. A D. Bratislava : Veda, S Gajdoš, Milan: Juraj Bánik autor prvej monografie o Zvolene. In: Zvolen v regionálnej historiografii : zborník zo seminára. Zvolen : Lesnícke a drevárske múzeum, S Gajdoš, Milan: Juraj Bánik. In: Kultúrny mesačník. Roč. 10, č. 2 (1986), s Slovenský biografický slovník. Zv. 1. A D. Martin : Matica slovenská, S BARTOŠ, Ondrej spisovateľ, publicista, učiteľ Zvolen Žije vo Zvolene-Môťovej. Narodil sa v rodine železničného avizéra zvolenského Rušňového depa a lesnej robotníčky. Detstvo prežil v Môťovej a po ukončení obecnej školy študoval na gymnáziu vo Zvolene. Prvé literárne pokusy sa viažu k obdobiu štúdia na Obchodnej škole v Krupine. Po ukončení Učiteľskej akadémie v Banskej Štiavnici ako začínajúci učiteľ krátko pôsobil v Detve-Piešti, potom v Zolnej. Po vojenčine pracoval ako redaktor Smeru, Banskobystrického rozhlasového štúdia, Krajského štúdia Čs. televízie v Banskej Bystrici a neskôr riaditeľ krajového štúdia Čs. rozhlasu. Po konsolidačnom procese zostal nezamestnaný. Za pomoci priateľov sa mu po čase podarilo vrátiť do školy a v rodnej Môťovej učil až do odchodu na dôchodok. Voľný čas venoval svojej veľkej vášni poľovníctvu a ochrane prírody. V začiatkoch sa popri redaktorskej práci venoval najmä dramatickej tvorbe pre deti. Známe sú jeho bábkové hry z 50-tych a 60-tych rokov Figliar Miško a Figliar Miško na príučku, Ivan v haluškovom 7

9 kráľovstve, Malý partizán a Muška Svetluška. Bol spoluautorom vlastivednej publikácie Zvolen a okolie (1968). Naplno sa rozpísal až po novembri Napísal stovky poviedok, povestí, čŕt, fejtónov a rôznych príbehov. Knižne mu vyšli diela Okolo Zvolena (1995), Stopy v Javorí (1995), Kopovčiarske príbehy (1997), Moje poľovnícke zážitky (1997), Môťová známa neznáma (1997), Čriepky (1999), Na muške zlato (1999), 33 povestí zvolenských (2003) a Medveďoviny (2004). Pútavou formou opisuje svoje vlastné zážitky a príbehy pričom prevažuje poľovnícka tematika. Bartoš, Ondrej: Čriepky. Zvolen : Bratia Sabovci, s. Bartoš, Ondrej: Moje poľovnícke zážitky. Bratislava : PaR- PRESS, s. Matisková, Elena: Ondrej Bartoš : personálna bibliografia. Zvolen : Krajská knižnica Ľ. Štúra, s. Mázor, Martin: Staroba je ťažká, hovorí spisovateľ Ondrej Bartoš. In: Zvolenské noviny. Roč. 15, č. 30 ( ), s. 6. Ondrej Bartoš. In : Mesačník Zvolena. - Roč. 20, č. 8 (1996), s Pašková, Soňa Matisková, Elena: Súčasní regionálni autori : výberová regionálna bibliografia. Zvolen : Krajská štátna knižnica Ľ. Štúra, S. 4. 8

10 BEL, Matej polyhistor, učenec Očová Bratislava Pseud.: Milovník Bedlivý, Manželův Bedlivý Ctiteľ, Milovník Božích Prikázaní, Milovník Božího slova, Bujdosó Magyarfi, Meliboeus, Mit Beter Po otcovi mal prímenie Funtík. Chodil do súkromných škôl v Lučenci, Kalinove a Dolnej Strehovej. Rodičia ho podporovali v štúdiách, tak sa v r dostal na gymnázium v Banskej Bystrici, neskôr v Bratislave, vo Vespríme a v Pápe. Po maturite v Banskej Bystrici študoval filozofiu a teológiu na univerzite v Halle. Zaujali ho prírodné vedy, jazyky, nové pedagogické smery a medicína. Po štúdiách sa stal evanjelickým rektorom v Banskej Bystrici, potom v Bratislave. Matej Bel, polyhistoricky zameraný bádateľ, organizátor vedeckého života v Uhorsku bol prívržencom pietizmu, ktorý ho ovplyvňoval v náboženskej a pedagogickej činnosti. Zmodernizoval latinsko-humanistickú školu, zaviedol vyučovanie domáceho jazyka a tzv. reálnych predmetov. Pre svoje spoločenské názory mal veľa neprajníkov. Okolo r ho obvinili, že študijné cesty po Uhorsku využíva na špionáž pre cudzie mocnosti. Tomuto obvineniu sa ubránil a svojou vedeckou prácou získal verejné uznanie. Cisár Karol VI. financoval vydávanie jeho vlastivedných prác. Je zakladateľom a hlavným reprezentantom uhorskej vlastivednej školy. Matej Bel je autorom okolo 50 diel, štúdií a článkov v latinčine, nemčine a maďarčine Dielo Hungariae antiquae et novae prodromus (1723, Úvod do dejín dávneho a súvekého Uhorska) je prvým návrhom a plánom na vedecké preskúmanie Uhorska zo zemepisnej, národopisnej, historickej a jazykovej stránky. Vyvrcholením jeho tvorivej činnosti bolo štvorzväzkové dielo Notitia Hungariae novae historicogeographica ( , Historické a zemepisné vedomosti o súvekom Uhorsku). Výťah z Belovho rukopisného materiálu vydal Ján Tomka- Sásky ako Compendium Hungariae geographicum ( , Príprava k dejinám Uhorska). Svoj slovenský pôvod a povedomie prejavil 9

11 v mnohých prácach. V Notíciách vyzdvihol pracovitosť a podnikavosť slovenského ľudu a ocenil schopnosti slovenských vzdelancov. Venoval sa aj básnickej tvorbe, skladal duchovné piesne v bibličtine a príležitostné básne. Rozsiahla bola jeho prekladateľská, vydavateľská a pedagogická aktivita. Vydal latinský preklad Nového zákona. Zásady pietizmu a pedagogického realizmu uplatňoval a rozvíjal v organizácii školstva. Školy v Banskej Bystrici a najmä v Bratislave pozdvihol na vysokú úroveň a vyhľadávali ich žiaci z celého Uhorska. Vydal niekoľko učebníc a štvorjazyčný slovník pre žiakov. Ako uznávaný vlastivedný bádateľ, pedagóg a organizátor bol členom viacerých popredných európskych vedeckých spoločností. Pamiatky: pamätná izba a pomník Mateja Bela v Očovej. Belák, Blažej: Matej Bel Martin : Matica slovenská, s. Kokavcová, Margita: Literárne osobnosti okresu Zvolen. Zvolen : Vlastivedné múzeum, S Matej Bel : doba, život, dielo. Bratislava : Veda, s. Matisková, Elena Chmel, Karol: Matej Bel [výberová personálna bibliografia]. Zvolen : Okresná knižnica, s. Slovenský biografický slovník. Zv. 1. A D. Martin : Matica slovenská, S Tibenský, J: Veľká ozdoba Uhorska : dielo, život a doba Mateja Bela. Bratislava : Tatran, s. 10

12 BEŇO, Ján prozaik, publicista Slatinka Žije v Bratislave. Narodil sa v rodine železničného robotníka. Základnú školu navštevoval v rodisku, gymnázium vo Zvolene. Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave študoval slovenčinu a ruštinu. Po štúdiách pracoval ako asistent na Vyššej pedagogickej škole v Banskej Bystrici. Krátko pôsobil v Čs. rozhlase v Bratislave. V r sa stal redaktorom denníka Smena a r redaktorom novo vzniknutého časopisu Romboid. V r pracoval ako šéfredaktor, neskôr zástupca šéfredaktora vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. V r pracoval na Ministerstve kultúry SR. Knižne debutoval zbierkou poviedok Každý deň narodeniny (1964). Napísal desiatky noviel, poviedok, románov, televíznych a rozhlasových hier. Venuje sa tiež publicistike a literárnej kritike. Vo svojich dielach poukazuje na kladné hodnoty života. Vydal knihu poviedok Nad modrým svetom (1968), novelu Braček Rozum, sestrička Harmónia (1971), knihy poviedok Alej lásky (1975) a Vyberanie hniezda (1982). Je autorom románov Druhý semester (1977), So synom (1978), Predposledný odpočinok (1980), Kým príde veľryba (1986). Vo svojich dielach sa často vracia do rodnej dedinky, približuje svet i portréty dedinských ľudí. V diele Žena v snehu (1994) opisuje trpké osudy žien, v ďalších dielach Maslo na hlave (1997) a Pŕhľava pre speváčku (2000) kriticky poukazuje na spoločenský vývin 90. rokov. Medzi najnovšie diela patrí Kolotoč (2002) a Posledný svedok (2007), kde sa opäť vracia do rodnej dedinky. Obsiahla je tiež tvorba pre deti a mládež. Vydal diela: Jeden granát pre psa (1971), Ondrej Ondrejko a Zeleň kráľ (1973), Škola sa začína v máji (1974), Sneh je môj kamarát (1978), Letná fujavica (1978), Tisíc vymeškaných hodín (1980), Mačací kráľ (1992), Starý husár a nočný čert (1993), Ako sa zajac nestal starostom (1993), O Kubovi najkubovskejšom na svete (1998), Záhada vtáčej záhrady (2001), Chlapec zo sedla a morský Vasko (2004). 11

13 Venoval sa literárnokritickej, fejtónovej a kultúrnopublicistickej tvorbe, z ktorej vyšiel výber pod názvom Na svoj národ nedám dopustiť (1995). Beňo, Ján Kastl, Pavel: Ponor do pravdy : hovoríme so spisovateľom Jánom Beňom. In: Literárny týždenník. Roč. 3, č. 44 (1990), s. 1, 11. Pašková, Soňa: Ján Beňo : výberová personálna bibliografia. Zvolen : Krajská štátna knižnica Ľ. Štúra, s. Pašková, Soňa Matisková, Elena: Súčasní regionálni autori : výberová regionálna bibliografia. Zvolen : Krajská štátna knižnica Ľ. Štúra, S Sliacky, Ondrej: Odhaľovanie záhady. In: Bibiana. Roč. 9, č. 1, (2002), s Slovenský literárny kalendár Bratislava : Vyd. Spolku slov. spis., Nestr. Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava : Spolok slovenských spisovateľov; Martin : Slovenská národná knižnica, S. 35. Slovník spisovateľov pre deti a mládež. Bratislava : Literárne informačné centrum, S BERKY-ĽUBORECKÝ, Ján spisovateľ pre deti, informatik Zvolen Hrubá Borša Občianskym menom Ján Berky. Detstvo prežil v Ľuboreči v rómskej rodine. V r študoval na Vyššej hospodárskej škole v Lučenci, v r popri zamestnaní knihovedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V r pracoval v Ústrednej knižnici SAV, v r v Slovenskej technickej knižnici, v r na Ministerstve zdravotníctva SR. Od r pracoval 12

14 v Ústave vedeckých zdravotníckych informácií ako metodik a neskôr výskumný pracovník. Od r prednášal rómsky jazyk a literatúru na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína filozofa v Nitre. Popri odborných prácach z oblasti knihovníctva a vedeckých informácií sa venoval rómskemu etniku a jeho kultúre. Napísal celý rad odborných a popularizačných článkov. Je autorom vysokoškolskej učebnice Gramatika rómčiny (2000) a spoluautorom Slovníka slovenskorómskeho a rómsko-slovenského (1996). Jeho literárna tvorba bola venovaná najmä deťom. Rozprávky, básničky a dramatizácie uverejňoval v časopisoch Slniečko a Zornička. Samostatne vydal v Mladých letách rozprávky, leporelá a básničky pre deti Tri ohnivé kone (spoluautor O. Sliacky, 1990) a zbierky rozprávok Sny o šťastí (1994). Deťom adresoval dvojjazyčnú básnickú zbierku Predstavujú sa zvieratká (1997). Je autorom smiechot zo života Rómov Dežoviny (1995) a autorských rozprávok s rómskymi motívmi Remešina vernosť (1998). Pre školskú mládež pripravil antológiu Rómska mať (1989). Venoval sa prekladom detskej literatúry do rómčiny. Preložil knihu Moja prvá Biblia v obrázkoch (1999) a rozprávky Eleny Lackovej Husle s tromi srdciami (2003). Berky, Ján Sliacky, Ondrej: Meňušeske nakampel šak maro, de the paťiv (Rozhovor s vysokoškolským pedagógom a spisovateľom Jánom Berkym). In: Bibiana. Roč. 6, č. 3 4 (1999), s Haliena, J.: Osobnosti slovenského knihovníctva. Martin : Matica slovenská, S. 21. Petrík, Vladimír: Rómovia medzi nami. In: Os. Roč. 7, č. 4 (2003), s Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava : Spolok slovenských spisovateľov; Martin : Slovenská národná knižnica, S. 37. Slovník spisovateľov pre deti a mládež. Bratislava : Literárne informačné centrum, S

15 BILY, Jozef humorista, satirik, učiteľ Benkovce Žije vo Zvolene. Narodil sa na východnom Slovensku. V rodných Benkovciach navštevoval základnú školu, vo Vranove nad Topľou Strednú všeobecnovzdelávaciu školu. Po maturite pokračoval v štúdiách na Prírodovedeckej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, odbor fyzika, chémia. Po ukončení štúdia pôsobil ako učiteľ na Vojenskej leteckej škole v Prešove. V r sa oženil a presťahoval za manželkou do Zvolena, kde žije a pracuje dodnes. V tom istom roku začal učiť na zvolenskom gymnáziu. V r vykonával funkciu riaditeľa školy. Písať začal vtipy, fejtóny a aforizmy, ktorým zostal verný až do súčasnosti. Už ako začínajúci autor sa zúčastňoval celoslovenských súťaží humoristov, kde získal viaceré ocenenia. Prvá ucelenejšia kolekcia z jeho tvorby, ktorá vyšla knižne, bola súčasťou zborníka stredoslovenských humoristov Po valasky od zeme. Samostatne vydal rečňovanky pre deti pod názvom Kde je dobre žirafe (1990). Knižne vydal knihu epigramov Čierne na bielom (1998), ďalšiu knihu epigramov A prečo nie? (2001) a knihu aforizmov Drobničky XXL (2003). Medzi jeho novšie diela patria Inobranie (2006), Ihly v kope múzy (2007) a Marfi plus (2008).. Bily, Jozef Gudzová, Anna: Hovorí, že píše a myslí v skratke : humorista Jozef Bily sa inšpiruje životom. In: Direkt. Roč. 1, č. 7 ( ), s. 4. Mojžišová, Ľuba: Humor je vážna vec. In: Zvolenské noviny. Roč. 12, č. 49 ( ), s. 4. Pašková, Soňa Matisková, Elena: Súčasní regionálni autori : výberová regionálna bibliografia. Zvolen : Krajská štátna knižnica Ľ. Štúra, S

16 RNDr. Jozef Bily. In: Mesačník Zvolena. Roč. 19, č. 2 (1995), s Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava : Spolok slovenských spisovateľov; Martin : Slovenská národná knižnica, S. 40. BORNEMISA, Peter náboženský spisovateľ, cirkevný hodnostár, tlačiar Budapešť r Rohožník Pochádzal zo šľachtickej rodiny, ktorá následkom tureckej expanzie prišla o majetky. V detstve prišiel o rodičov, vychovávali ho príbuzní. Študoval v Košiciach a na univerzitách v Taliansku, Francúzsku, Nemecku a Rakúsku. Od r bol pomocníkom tlačiara H. Husára v Košiciach. Už od študentských čias naňho vplývali súveké problémy (vojny s Osmanskou ríšou, vnútorné boje o trón, spoločenská kríza a pod). Musel opustiť Košice, pretože pomohol k úteku z väzenia H. Husárovi. Vyhnali ho aj z Viedne, keď voľne preložil Sofoklovu Elektru s aktualizujúcimi politickými narážkami. Pre svoje politické názory bol vyhnaný aj zo Šintavy. Uchýlil sa na Plavecký hrad a do Rohožníka pod ochranou P. Balašu. Plánoval vydať veľkú maďarskú Postilu. Nepodarilo sa mu však získať finančnú podporu. Napriek stupňujúcemu sa rekatolizačnému tlaku rozvinul reformáciu v širšom uhorskom rámci. Je jedným z priekopníkov kníhtlače na Slovensku. V Šintave, kde pôsobil, založil vlastnú tlačiareň. Vydával vlastné diela, ale aj kalendáre a spevníky. V jeho literárnej tvorbe sa prelínajú prvky svetskorenesančné s reformačnými. Teologická forma jeho spisby len prikrývala sociálne a morálne názory. Uvedomoval si krízu svojej doby a personifikoval ju v diablovi, ktorý pokúšal svet. V maďarčine vydal niekoľko významných diel, patrí k priekopníkom maďarskej literatúry tých čias. 15

17 Biografický lexikón Slovenska. Zv. 1. A B. Martin : Slovenská národná knižnica, S Encyklopédia Slovenska. Zv. 1. A D. Bratislava : Veda, S Kuzmík, Jozef: Slovník autorov slovenských a so slovenskými vzťahmi za humanizmu. Zv. 1. A M. Martin : Matica slovenská, S Slovenský biografický slovník. Zv. 1. A D. Martin : Matica slovenská, S Vaníková, Viera: Zvolen : monografia k 750. výročiu obnovenia mestských práv. Martin : Gradus, S ČERVENÁK, Benjamín Pravoslav spisovateľ, učiteľ Pliešovce Bodony (Maďarsko) Pochádzal z učiteľskej rodiny. Základné vzdelanie mu poskytol otec, potom študoval na lýceu v Banskej Štiavnici, Lučenci a opäť v Banskej Štiavnici. R prišiel do Bratislavy, kde sa hneď zapojil do činnosti v študentskej spoločnosti. Spolu s Vrchovským a Ollíkom sa stal zakladateľom tajného radikálneho spolku Vzájomnosť (1837) a prvým redaktorom ilegálne vydávaných rukopisných novín Vzájomnostné listy. Po skončení štúdií ostal v Bratislave ako námestník profesora Palkoviča. V odpisoch sa zachovali jeho Prednášky o histórii slovanstva. Na jeseň roku 1839 odišiel na dvojročný pobyt do Halle, kde sa venoval najmä pedagogike a štúdiu cudzích jazykov. Začínal príležitostnými veršami, ktoré prednášal na schôdzach Slovanského ústavu. Zredigoval a vydal tlačou Zprávu o Ústavu slovanském. Spis mobilizoval študentské hnutie do nových aktivít. V r mu vyšiel preklad nemeckej príručky Historie církve křesťanské, ktorý doplnil, prepracoval a rozšíril o vlastné poznámky. Červenákovým najvýznamnejším dielom je Zrcadlo Slovenska (1844). Dopisoval ho na smrteľnej posteli a vyšlo dva roky po jeho smrti zásluhou Janka 16

18 Kadavého a J. M. Hurbana, ktorý k nemu napísal rozsiahlu Předmluvu a Životopis. V tomto politicko-výchovnom spise ukázal Červenák dejinný vývoj slovenského etnika od predhistorických dôb až do súčasnosti, pričom vtedajšia národná problematika tvorí v ňom dominantnú tému. Z ďalších pripravovaných prác vytrhla Červenáka smrť. Ostal len rukopisný náčrt rozvrhu jeho pedagogického spisu. Uverejnil ho J. M. Hurban ako prílohu k Červenákovmu životopisu. Biografický lexikón Slovenska. Zv. 2. C F. Martin : Slovenská národná knižnica, S Encyklopédia slovenských spisovateľov. Zv. 1. Bratislava : Obzor, S Kokavcová, Margita: Literárne osobnosti okresu Zvolen. Zvolen : Vlastivedné múzeum, S. 12. Kultúrnopolitický kalendár Bratislava : Obzor, S Slovenský biografický slovník. Zv. 1. A D. Martin : Matica slovenská, S ČOMAJ, Ján autor literatúry faktu, reportér Radzovce Žije v Bratislave. Narodil sa v rodine poštmajstra. V r rodina ušla pred maďarskými vojskami do Utekáča a neskôr do Kokavy nad Rimavicou. Tu začal chodiť do základnej školy. Základné a stredoškolské štúdia ukončil vo Zvolene, kde sa celá rodina presťahovala. Na zvolenskom gymnáziu v r zmaturoval. Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave literárnu vedu, slovenčinu a žurnalistiku. Pracoval v denníku Smena ako redaktor a vedúci redaktor, inicioval vznik Smeny na nedeľu. V r ho za jeho postoje 17

19 k okupácii vyhodili zo zamestnania. Pracoval ako montážny robotník v Slovšporte, neskôr vo výrobnom družstve Služba ako fotolaborant. Po r pracoval vo funkcii riaditeľa Tlačového a informačného odboru Úradu vlády SR, neskôr redaktor a riaditeľ vydavateľstva Národná obroda. Od r redaktor denníka Slovenská republika a novinár v slobodnom povolaní. Literárne začiatky Jána Čomaja sú spojené s denníkom Smena a týždenníkom Smena na nedeľu. Spolupracoval tiež s mládežníckymi vysielaniami rozhlasu a televízie. Debutoval knihou reportáží Hviezdy spievajú (1963) zo života populárnych spevákov. Rôzne osudy ľudí opísal v knihách reportáží Smrť sedí vpredu (1965) a Počmáraný život (1967). Udalosti roku 1968 zachytil spolu s Jurajom Verešom v diele Čo nebolo v novinách August 68 (1990). Osudy dôstojníkov Slov. armády a veliteľov SNP, ktorý sa po vojne dostali do nemilosti opísal v knihe reportáží Veľký biliardový stôl (1993). Vydal cestopisné reportáže Túlačky (1995) z ciest po Kanade, Grécku, Francúzku a ďalších krajinách. V knihe biografických esejí Kruté osudy (1997) opísal životné príbehy slovenských osobností, ktorých život bol násilne pretrhnutý (Alexander Dubček, Ján Jamnický, Ivan Mistrík). Bol spolupracovníkom Slovenského rozhlasu a televízie, scenárista televíznych filmov (Kakara, Smrť Márie, Kto zavraždil tých Židov, Hodina nad cudzím hrobom, Aprílový žart). Machala, D.: Predslov. In: Čomaj, Ján: Kruté osudy. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, S Slovenský literárny kalendár Bratislava : Vyd. Spolku slov. spisovateľov, Nestr. Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava : Spolok slovenských spisovateľov; Martin : Slovenská národná knižnica, S

20 DAXNEROVÁ, Anna (rod. Fajnorová) spisovateľka, publicistka Zvolen Žilina Pseud.: Nina Wollmanová, Katarína Koreňová, A. Ronjafová Ľudovú a meštiansku školu navštevovala vo svojom rodisku. V r študovala na učiteľskom ústave v Budapešti, v r v Bratislave, kde externe navštevovala prednášky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Po štúdiách pôsobila v Československom rozhlase a súčasne bola redaktorkou Denice. Od r pracovala v oddelení zahranično-politickej redakcie Slovenskej tlačovej kancelárie v Bratislave. Po vojne od r pôsobila v Rimavskej Sobote ako redaktorka regionálnych periodík a v r pracovala ako vychovávateľka v Domove mládeže pri Strednej ekonomickej škole v Rimavskej Sobote, v r žila vo Varíne, od r v Žiline. Venovala sa najmä poviedkovej a básnickej tvorbe, detskej literatúre, pedagogickým a sociologickým témam, publicistike. V r v periodikách Dennica, Živena, Rozhlas, Pravda, Národná obroda, Dieťa, Večery, Nová škola a i. uverejňovala poviedky a rozprávky (Keď pekár zaspí, Štedrý večer, Ždiar, Barko, Tetka Hovorková a i.), básne Zúfalá Psyché, Ponosujem sa zimnej noci, Atmosferický tlak a i., úvahy zamerané na postavenie ženy v rodine a v spoločnosti (Pomer dnešnej ženy k mužovi, Matka tvorkyňa budúcnosti), poskytovala rady pri výchove detí (Premúdrelé deti, Problémy puberty, Životospráva školákov) a iné. Knižne vydala zbierky poviedok Slavko v Tatrách (1936), Slavko spoznáva svet (1938). Články publikované v časopisoch a texty rozhlasových relácií venované ženám spracovala do knihy Ženy ľúbia stopercentných mužov (1946), z r ostali v rukopise niektoré jej básnické zbierky (Oneskorená jar, Márnotratná jeseň), z r verše pre deti (Danuškine veršíky, Danuškine riekanky).v r sa venovala aj prednáškovej činnosti v Slovenskom rozhlase v Bratislave, kde pravidelne prispievala pedagogickými a sociologickými 19

21 témami. Od r členka Umeleckej besedy, členka výboru Živeny a Zväzu slovenských žien v Bratislave. Biografický lexikón Slovenska. Zv. 2. C F. Martin : Slovenská národná knižnica, S Lexikón slovenských žien. Martin : Slovenská národná knižnica, S Sliacky, Ondrej: Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež. Bratislava : Literárne informačné centrum, S Ormis, Ján Vladimír: Odmlčaná literátka. In: Slovenské pohľady. Roč. 100, č. 11 (1984), s DRAGULOVÁ-FAKTOROVÁ, Danuša poetka, prozaička Zvolen Žije v Bratislave. Detstvo prežila v Krupine, odkiaľ začala posielať svoje prvé príspevky do detských časopisov. Ako pätnásťročná sa spolu s rodičmi a mladšou sestrou presťahovala do Bratislavy, kde študovala na Gymnáziu na Vazovovej ulici a po maturite žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Štúdium ukončila v r doktorátom z filozofie a začala pracovať v denníku Práca a Hospodárske noviny. Od r bola šéfredaktorkou časopisu Zornička, od r je šéfredaktorkou časopisu Maxík a od r aj časopisu Zvonček. Ako redaktorka sa podpísala pod stovky novinárskych článkov, za ktoré získala viaceré ocenenia. Píše poéziu a prózu pre deti i dospelých, ktorú uverejňuje v Slovenských pohľadoch, Slniečku, Včielke, Zorničke. Venuje sa aj literárnej kritike. V r získala Cenu Slovenských pohľadov za poéziu. Debutovala zbierkou hraných riekaniek Tramtaríček (1996). V básnických knižkách pre deti sa zamerala na hru s formálnou a významovou 20

22 stránkou jazyka a vytvorila texty typu kaligramov Čáry máry, zmizli čiary (2000), aliterácií Antilopy z Antarktídy (2000), riekaniek a pesničiek Haló leto, haló zima (2000), Rôzničky (2004), hádaniek a veršovaných rozprávok Há? Danky? Hádanky! (2001). Život detí v paneláku opísala v poviedkach, ktoré vyšli pod názvom Princezná z paneláka (2002). Náučný aspekt sleduje v knihe Kto spozná levíka, rád si s ním potyká (2002). Je spoluautorkou antológie (Kalam)búrske oriešky (2003) určenej pre deti. Pre dospelých napísala zbierku poézie Hľadám sa v sebe (1997), Čo vzišlo z mojich pier (2007) a prózy Úpätím času (1998) a Okamihy (ne)času (2001). Dragulová-Faktorová, Danuša: Všetko, čo robím, robím rada. In : Slovenské národné noviny. Roč. 8 (12), č ( ). [Príl. Orol tatranský. Roč. 5 (8), č. 3, s. 11.] Pašková, Soňa Matisková, Elena: Súčasní regionálni autori : výberová regionálna bibliografia. Zvolen : Krajská štátna knižnica Ľ. Štúra, S. 8. Slovník spisovateľov pre deti a mládež. Bratislava : Literárne informačné centrum, S. 63. Šimulčíková, Jana: Od konvencie k invencii. In: Literárny týždenník. Roč. 14, č. 34 (2001), s. 10. Šrank, Jaroslav: Antilopa z Antarktídy. In: Bibiana. Roč. 8, č. 1 (2001), s

23 ĎURÍČKOVÁ, Mária (rod. Piecková) spisovateľka, prekladateľka, scenáristka Zvolenská Slatina Bratislava Občianskym menom Mária Masaryková. Narodila sa v roľníckej rodine. Do ľudovej školy chodila v rodisku, meštiansku školu dokončila vo Zvolene, absolvovala Učiteľský ústav v Lučenci. Učila v Hornom Tisovníku, Žitnej, Šajbe, Omastinej a Bratislave. Popri zamestnaní študovala slovenčinu a ruštinu na Pedagogickej fakulte v Bratislave. V r sa stala šéfredaktorkou časopisu Družba, o rok neskôr časopisu Zornička. Od r bola redaktorkou vydavateľstva Mladé letá a v r šéfredaktorkou obnoveného Slniečka. Od r sa venovala literárnej tvorbe v slobodnom povolaní. Knižne debutovala veršovanou Rozprávkou o dedovi Mrázovi (1954). Nasledovalo leporelo Zajko a líška (1957), zbierka básní Čarovná píšťalka (1958), zbierka krátkych próz pre najmenších čitateľov Zajtra bude pekne (1959). Potom sa zamerala na tvorbu pre žiakov, My z ôsmej A (1960), vyrozprávala zážitky dospievajúcej mládeže, Danka a Janka (1961), príbehy sestier-dvojčiat, O Guľkovi Bombuľkovi (1962). V knihe Jasietka (1963) sa realistická postava pohybuje v rozprávkovej krajine. Do reálneho prostredia školy sa vrátila v knihe Stíhač na galuskách (1963), citlivý svet postihnutého dievčatka zobrazila v diele Majka Tárajka (1965), Útek z gramatiky (1965) je úsmevná kniha veršov pre školákov. V knihách autorských rozprávok Sestričky z Topánika (1969), Danka a Janka v rozprávke, Janček Palček, O Katarínke a túlavom vrchu (1970) zobrazila citový svet detskej duše. V knihách Jožko Mrkvička spáč (1972) a Nie je škola ako škola (1974) humornou formou opísala školské prostredie. Od autorských rozprávok Biela kňažná (1973), a Najkrajšie na svete (1976) prešla k rozsiahlym knihám povestí a bájí o histórii Bratislavy Dunajská kráľovná (1976) a Prešporský zvon (1978). Povesti zo svojho rodného kraja spracovala v knihe Zemský kľúč (1986). Výber z týchto kníh vyšiel pod názvom Panenská veža na Devíne (1980). Ďalej vydala 22

24 knihy autorských rozprávok Jahniatko v batohu (1984) a Čo si hračky rozprávali (1986). Najmladším čitateľom je určená kniha Emčo (1988). Výber z autorkinej rozprávkovej tvorby vyšiel pod názvom Oriešky (1981). Významná je tiež Ďuríčkovej zostavovateľská, editorská a prekladateľská činnosť. Pripravila výbery zo slovenských ľudových rozprávok. Prekladala poéziu a prózu z ruštiny, češtiny a nemčiny. Väčšina jej diel bola preložená do mnohých cudzích jazykov. Encyklopédia slovenských spisovateľov. Zv. 1. Bratislava : Obzor, S Matisková, Elena: Mária Ďuríčková : personálna bibliografia. Zvolen : Krajská štátna knižnica Ľudovíta Štúra, s. Pašková, Soňa Matisková, Elena: Súčasní regionálni autori : výberová regionálna bibliografia. Zvolen : Krajská štátna knižnica Ľ. Štúra, S Sliacky, Ondrej: Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež. Bratislava : Mladé letá, S Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava : Spolok slovenských spisovateľov; Martin : Slovenská národná knižnica, S. 87. Slovník spisovateľov pre deti a mládež. Bratislava : Literárne informačné centrum, S Turan, Ján: Smútok v krajine rozprávky. In: Bibiana. Roč. 11, č. 2 (2004), s

25 FÁBRY, Ján Alexander básnik, náboženský spisovateľ, evanjelický kňaz Vavrišovo Zvolenská Slatina Pseud.: Batizovský, Ján A. F. Batizovský, Janko Alexander, Janko Batizovský, Janko Rodoľúb Podtatranský Ľudovú školu navštevoval v Batizovciach, študoval na gymnáziu v Kežmarku, zmaturoval v Revúcej r Po ročnom vypomáhaní otcovi v batizovskej škole začal študovať teológiu v Prešove. Pre otcovu smrť prerušil štúdiá a poldruha roka pôsobil ako učiteľ v Batizovciach. V školskom roku opäť študoval teológiu v Prešove, kde sa aktívne zapojil do slovenského života a prispel básňami do almanachu Napred (1871). Potom pokračoval v štúdiách na misijnom ústave v bavorskom Neuendettelsau, ďalší rok strávil na univerzite v Lipsku. Po skončení pedagogického štúdia v Miškolci bol profesorom na nižšom gymnáziu v Gemeri, potom kaplánom a od decembra 1876 až do smrti ev. farárom vo Zvolenskej Slatine. Tu vyvíjal mnohostrannú verejnú činnosť a vydal viacero pôvodných a preložených kníh náboženského obsahu. Ako básnik bol Fábry činný najmä v študentských rokoch. Bol aktívnym príslušníkom skupiny okolo almanachu Napred, hoci nevyznával radikálno-liberálne názory svojich generačných druhov. Aj keď nepriniesol zásadne nové témy, jeho sporadicky publikovaná i rukopisná tvorba sa vyznačuje prehĺbeným intimizmom, ktorým preklenul sentimentalizmus postromantickej poézie. Aktívnejší bol na poli redaktorskom a v oblasti vecnej literatúry. Bol spolupracovníkom a redaktorom mesačníka Stráž na Sione, z nemčiny preložil životopis Š. Pilárika, dielo M. Bahila Smutný obraz ev. cirkvi v Uhorsku a vydal ďalšie práce mravno-náboženského charakteru. Pamiatky: pamätná tabuľa a hrob s náhrobníkom v Zvolenskej Slatine. 24

26 Biografický lexikón Slovenska. Zv. 2. C F. Martin : Slovenská národná knižnica, S Čepan, O.: Poézia Jána A. Fábryho. In: Východné Slovensko v dejinách slovenskej literatúry. Martin, S Evanjelická encyklopédia Slovenska. Bratislava : BoPo, S Encyklopédia slovenských spisovateľov. Zv. 1. Bratislava: Obzor, S Kokavcová, Margita: Literárne osobnosti okresu Zvolen. Zvolen : Vlastivedné múzeum, S Slovenský biografický slovník. Zv. 2. E J. Martin : Matica slovenská, S FERIENČÍK, Ján Adolf spisovateľ, redaktor Zvolen Cleveland Pseud.: Fr. Jančík, J. A. F. Hrubý, Alfa-Beta, Hrajnoha Ľudovú školu navštevoval vo Zvolene, rok študoval na gymnáziu v Martine, vyučil sa za farbiara. Po štúdiách učil v Brezinách a neskôr pracoval ako redaktor Slovenských novín v Budapešti. V r emigroval do USA a tam žil až do smrti. Organizoval kultúrny a spoločenský život amerických Slovákov, ako redaktor pôsobil vo viacerých slovenských časopisoch (Amerikánsko-slovenské noviny, Slovenský hlásnik, Slovenská pravda, Slovák v Amerike a ďalšie). Bol tajomníkom Matice slovenskej v Spojených štátoch amerických, pôsobil v rôznych spolkoch. V Clevelande založil časopis Osveta, zozbieral slovenské národné piesne, zostavoval kalendáre. V USA účinkoval najmä ako autor pôvodnej slovenskej detektívky. Publikoval cyklus článkov Zo života amerického, ktoré priniesli cenný materiál o slovenskom vysťahovalectve. Počas 1. sv. vojny pôsobil 25

27 v čsl. zahraničnom odboji. Písal poviedky a romány, ktoré uverejňoval knižne i časopisecky. Väčšina jeho diel vyšla v USA. Napísal poviedky Boží trest, Čím väčší kríž, tým bližšie nebe, Janova Rysuľa, Učiteľ nemčiny, Vianoce v chudobnej chyžke, dramatické diela Boj za slobodu slovenského ľudu, Záletníci a detektívky Siréna, Hriech a trest, Vražda pri ceste a i. Preložil J. Verneho Cesta do ľadového mora. Zozbieral a vydal ľúbostné ľudové piesne Spevy slovenské. Biografický lexikón Slovenska. Zv. 2. Martin : Slovenská národná knižnica, S Encyklopédia Slovenska. Zv. 2. E J. Bratislava : Veda, S. 80. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska. Martin : Matica slovenská, S. 78. Slávik, J.: Dejiny zvolenského evanjelického a. v. bratstva a seniorátu. - Banská Štiavnica, S Slováci vo svete 2. Martin : Matica slovenská, S Slovenský biografický slovník. Zv. 2. E J. Martin : Matica slovenská, S. 78. FERIENČÍK, Mikuláš Štefan spisovateľ, redaktor, dramatik, prekladateľ Zvolen Martin Pseud.: Jančík, Mikuláš z Pohronia, Mladen Pochádzal z remeselníckej rodiny. Strednú školu navštevoval v Jelšave a v Banskej Štiavnici. Na lýceu v Levoči študoval filozofiu a teológiu, v Prešove právo. Počas vysokoškolských štúdií si osvojil štúrovský program, ktorý sa potom snažil presadzovať celý život. R zložil sudcovskú skúšku v Bratislave. Pôsobil na rôznych miestach 26

28 a v rôznych funkciách štátnej služby, od r bol sčítací komisár vo Zvolenskej stolici, potom adjunkt v Banskej Štiavnici a Brezne, štátny úradník v Rimavskej Sobote a redaktor v Martine. Redigoval Pešťbudínske vedomosti, Národné noviny, Národný hlásnik a bol spoluzakladateľom Kníhtlačiarenskeho účastinárskeho spolku v Martine a členom Matice slovenskej. Zúčastnil sa revolúcie v r ako dobrovoľnícky kapitán. V máji 1848 sa zúčastnil na národnom zhromaždení v Liptovskom Mikuláši, po ňom sa niekoľko mesiacov ukrýval pred zatknutím v Očovej. Literárne začal tvoriť počas štúdií, písal do levočských študentských rukopisných časopisov Holubica, Považja a Život. Písal básne, ľúbostné poviedky, spoločenské novely i ľudovýchovnú prózu. Najplodnejšou etapou jeho tvorby bol začiatok 60-tych rokov. Publikoval v Sokole a to prózy Nešťastná rodina, Irma (1860), Filozof a poeta (1861), Jedľovský učiteľ, Žulový rodopeň, Bratia (1862), Sirota a Priatelia (1863). V 60-tych rokoch sa venoval aj dramatickej tvorbe. Napísal frašku Silvester v Kocúrkove, drámu Dobrovoľník a niekoľko veselohier, ktorými sledoval národnobuditeľské ciele. Keď sa stal novinárom, próze sa venoval len sporadicky. Až keď sa stal redaktorom Orla (1878), znova sa vrátil k literárnej tvorbe. Bol prvým prekladateľom Gogoľovho Revízora. Pamiatky: pamätná tabuľa na rodnom dome vo Zvolene. Eliáš, M.: Mikuláš Štefan Ferienčík. Martin : Matica slovenská, Súbor fotogr. Encyklopédia Slovenska. Zv. 2. E J. Bratislava : Veda, S Encyklopédia slovenských spisovateľov. Zv. 1. Bratislava : Obzor, S Kokavcová, Margita: Literárne osobnosti okresu Zvolen. Zvolen : Vlastivedné múzeum, S. 14. Mráz, Andrej: Literárny profil M. Š. Ferienčíka. Bratislava : SAV, s. 27

29 Reprezentačný biografický lexikón Slovenska. Martin : Matica slovenská, S Slovenský biografický slovník. Zv. 2. E J. Martin : Matica slovenská, S FRANK, Otto básnik, študent Zvolen Kováčová Pseud.: Martin Jerguš Pochádzal z rodiny obchodníka. Ľudovú školu a gymnázium navštevoval vo svojom rodisku vo Zvolene. Zapojil sa aktívne do Slovenského národného povstania. V januári 1945 ho zatklo gestapo, vo Zvolene bol väznený. Koncom januára bol odvlečený pravdepodobne na Kováčovú a stal sa obeťou fašistických represálií. Patrí do radu mladých povstaleckých básnikov a literátov, ktorí za aktívnu činnosť v protifašistickom odboji zaplatili životom. Od r spolupracoval so zvolenským redakčným kruhom ilegálneho protifašistického časopisu Hlas národa. Ťažiskom Frankovej povstaleckej publicistiky boli fejtóny, reportáže, črty a politické paródie. Do 24. októbra 1944, keď Hlas národa prestal vychádzať, uverejnil na jeho stránkach viac ako 20 príspevkov. Tu mu vyšla aj lyrická báseň Partizánka Tamara, ktorá ľúbostným ladením tvorí ojedinelú výnimku v pôvodnej povstaleckej poézii. Kasáč, Z.: Slovenská poézia protifašistického odboja Bratislava : Slovenská akadémia vied, S. 61, 63. Portréty padlých povstaleckých básnikov. In: Slovenská literatúra. Roč. 21, č. 3 (1974), s Sliacky, O.: Odpusťte mamička. Bratislava : Mladé letá, S

30 Slovenský biografický slovník. Zv. 2. E J. Martin : Matica slovenská, S FUCHS, Ľudovít básnik, spisovateľ, redaktor Zvolen Žije v Bratislave. Pseud.: Kvetoslav Narodil sa v rodine železničiara. V rodnom meste chodil do základnej školy i do gymnázia, kde v r zmaturoval. Štúdium na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe musel pre vážne zdravotné ťažkosti opustiť. Doplnil si vzdelanie na učiteľskej akadémii v Banskej Bystrici a začal pôsobil ako pedagóg na Strednej chlapčenskej a dievčenskej škole vo Zvolene, neskôr ako osvetový inšpektor, redaktor časopisov a vydavateľstiev. V r ho zvolili do funkcie riaditeľa matičného vydavateľstva Odkaz vo Zvolene. Po násilnej likvidácii vydavateľstva stratil zamestnanie a venoval sa iba spisovateľskej práci. Presťahoval sa do Bratislavy, kde prijal miesto redaktora týždenníka Bojovník. Po spoločenských zmenách v r znovu založil vydavateľstvo Odkaz, ktoré sa orientuje na vydávanie pôvodnej slovenskej literatúry. V r promoval na Filozofickej fakulte UK tretieho veku v odbore psychológia. Venoval sa najmä lyrickej tvorbe. Literárne prvotiny mu vyšli ešte počas stredoškolských štúdií. V tomto období vykonával funkciu predsedu Samovzdelávacieho krúžku Ľ. Štúra pri Štátnom reálnom gymnáziu vo Zvolene, kde ako 18-ročný vydal svoju prvú básnickú zbierku Hľadanie (1946). Ako mladý autor z úcty k Hviezdoslavovi začal používať psesudonym Kvetoslav. Nádych Hviezdoslava cítiť najviac v druhej básnickej zbierke Prúd času, ktorý neodteká (1948). V šesťdesiatych rokoch vydal dve intímne ladené básnické zbierky Ako prší noc (1963). Kvet v čiernom (1967). Ďalšie desaťročia básnikovi nežičili, ale on zostal sám sebou. Vydal básnické zbierky Korene (1985), Chvenie (1990), Listy Bohu (1991), Liečenie milovaním 29

31 (1994), Ponáram sa do tvojich plytčín (1995), Strom vo vás rastie (1996), Som, keď som s tebou (1997), Úskalím duše (1999), Sonety pre môjho anjela (2005). Súborné dielo autora vyšlo v r pod názvom Dotyky ducha V sedemdesiatych rokoch sa venoval textárskej práci a úspešne spolupracoval s hudobnými skladateľmi. Poznáme ho aj ako dramatika. Je autorom komédie Diagnóza 2000 (1988) a veršovanej humoristickej komédie Podvody spod vody (1989), ktorá vyšla aj knižne. Písal knihy pre deti Čo nás naučili zvieratká (1990), Dúha nad riekou (1990), Tajomstvo rybárskeho ostrova (1991) a Ako sa lovia rýmy (1994). Andruška, P.: Moderný tradicionalista našej poézie. In: Fuchs, Ľ.: Som, keď som s tebou. Bratislava: S Andruška, P.: Doslov. In: Dotyky ducha [Bratislava] : Spoločnosť autorov umeleckej literatúry, S Ľudovít Fuchs. In: Mesačník Zvolena. Roč. 19, č. 5 (1995), s Pašková, Soňa Matisková, Elena: Súčasní regionálni autori : výberová regionálna bibliografia. Zvolen : Krajská štátna knižnica Ľ. Štúra, S. 8. Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava : Spolok slovenských spisovateľov; Martin : Slovenská národná knižnica, S

32 GABAJ, Ferdinand prozaik, prekladateľ, učiteľ Liptovská Porúbka Bratislava Pochádzal z roľníckej rodiny. Vzdelanie získaval v Liptovskej Porúbke, Liptovskom Hrádku, Liptovskom Mikuláši a na učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi. Celý život pôsobil ako učiteľ, najprv v Smrečanoch, potom v r v Ladzanoch, v r v Hájnikoch (dnešný Sliač), v r v Dunajskej Strede a napokon od r až do r. 1969, kedy odišiel do dôchodku, učil v Bratislave. Prvé literárne práce uverejňoval časopisecky. Debutoval knihou noviel z dedinského prostredia Katka a Kata (1934). V knihe noviel Spod šindľovej strechy (1936) a v románoch Otec Timotej (1937), Brnbolčekovci (1940) stvárnil motívy sociálnej biedy roľníckeho človeka. O generačných konfliktoch hovorí v románoch Každý po svojom (1942) a Suchý plač (1948). Prózy Začíname žiť (1950) a Ryžiari (1953) zachytávajú spoločenské pomery pri socializácii dediny. Tematicky pestrejšia je jeho tvorba pre mládež Z chlapčeka vojak (1936). V dobrodružnom príbehu Guľka a Jamka (1937) vytvoril typ modernej rozprávky. V ďalších poviedkových a rozprávkových knihách Kolobežka (1938), Hrk a Frk (1939), Jarabáč (1940), Cirkus Hopsasa (1942) priniesol nové kompozičné postupy v type zvieracej rozprávky. Písal aj pre dospievajúcu mládež Družstevný abecedár (1948), Z kapitánovho zápisníka (1956), Maturantka Eva (1958), Rozprávky o prvákoch (1963). Vydal knihy o deťoch pre rodičov Na prahu života (1946), Moji piataci (1952), Prváci (1954). Je tiež autorom libreta k opere Túžba a spoluautorom Literárnej výchovy pre 9. ročník ZŠ. Prekladal knižky pre deti z poľštiny, maďarčiny a češtiny. Encyklopédia slovenských spisovateľov. Zv. 1. Bratislava : Obzor, S

33 Poliak, J.: Literatúra, mládež a súčasnosť. Bratislava : Mladé letá, Sliacky, Ondrej: Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež. Bratislava : Literárne informačné centrum, S Slovenský biografický slovník. Zv. 2. E J. Martin : Matica slovenská, S Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava : Spolok slovenských spisovateľov; Martin : Slovenská národná knižnica, S GAJDOŠ, Milan publicista, historik, múzejník Banská Bystrica Žije na Sliači. Detstvo prežil na Sliači, kde jeho otec pracoval v kúpeľoch. Vo vtedajších Rybároch (časť Sliača) chodil do ľudovej školy a následne do Meštianskej školy vo Zvolene. Tu ho učil zakladateľ zvolenského múzea Gejza Balaša. V r absolvoval obchodnú školu a maturitný kurz v Banskej Bystrici. Ako člen Československého zväzu mládeže sa zúčastnil budovania Trate mládeže, Trate družby a Novej Huty K. Gottwalda na Ostravsku. V r študoval na Vysokej škole politických a hospodárskych vied, potom na Karlovej univerzite v Prahe, ktorú dokončil ako promovaný historik. Po jednoročnom pôsobení na Krajskom národnom výbore v Banskej Bystrici ako inšpektor pre kultúru pracoval v r v Múzeu Slovenského národného povstania, v r v Slovenskom ústave štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Banskej Bystrici a v r v Lesníckom a drevárskom múzeu vo Zvolene ako historik. Ťažiskom činnosti Milana Gajdoša bola historiografia, publicistika, múzejníctvo, pamiatková starostlivosť. Ako autor, alebo spoluautor sa podieľal na vzniku mnohých libriet, scenárov stálych expozícií, výstav, na zbieraní, ochrane a využití múzejných zbierok, ochrane kultúrnych 32

34 pamiatok národného, spoločenského, literárneho a technického charakteru. Bol pri zrode Stredoslovenského vydavateľstva v Banskej Bystrici, s ktorým viac rokov spolupracoval. Publikoval stovky kratších i dlhších príspevkov, ktoré vyšli v rôznych časopisoch a novinách. Bol dlhoročným prispievateľom do Slovenského rozhlasu. Vo svojej tvorbe venoval značnú pozornosť popularizovaniu vedeckých poznatkov z histórie. Jeho práce sú cenným vkladom do regionálnej histórie. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria: Historické pamiatky okresu Zvolen (1985), Polstoročie múzea vo Zvolene (1992), Z histórie Župy XVIII. so sídlom vo Zvolene (1993), Banská Bystrica medená a povstalecká (1994), Pohľady do minulosti Krupiny (1995), Za hlasom srdca (1997), Svätá Hildegarda a jej kaplnka na Sliači, Tomáš Garrique Masaryk (1997), Príbeh letca Juraja Puškára (2008) a mnohé ďalšie. Pašková, Soňa: Milan Gajdoš : personálna bibliografia. Zvolen : Krajská štátna knižnica Ľ. Štúra, s. Pašková, Soňa Matisková, Elena: Súčasní regionálni autori : výberová regionálna bibliografia. Zvolen : Krajská štátna knižnica Ľ. Štúra, S P. K.: Promovaný historik Milan Gajdoš 60-ročný. In: Kultúrny mesačník. Roč. 15, č. 9 (1991), s Sliacky, Jozef: Chcel byť diplomatom, stal sa historikom. In: Nový Vpred Žurnál. Roč. 14, č. 2 ( ), s. 8. Šípková, Ž.: Životné jubileum Milana Gajdoša. In: Múzeum. Roč. 36, č. 3 (1991), s

35 GRÍGEĽ, Jozef pedagóg, spisovateľ Ústie nad Oravou Budapešť Základné školy navštevoval v Budapešti. V r vstúpil do rehole piaristov v Prievidzi. V r študoval filozofiu v Kečkeméte a v Budapešti, kde získal titul doktor filozofie. Učil na piaristickom gymnáziu v Prievidzi, od r bol profesorom gymnázia v Nitre a vo Zvolene a od r profesor a vicerektor gymnázia v Budapešti. Je autorom latinských učebníc gramatiky, aritmetiky, rétoriky a poetiky, ktoré sa používali na uhorských gymnáziách a vychádzali v početných vydaniach v prvej polovici 19. storočia. Napísal niekoľko latinských ód a príležitostných básní na verejných činiteľov. Vydal filozofický spis O filozofii a jej zhode s inými vecami a latinské príležitostné básne Odae (1795) a Chorus musarum (1800). Snažil sa o vytvorenie spolku, kde by sa venovala pozornosť slovenčine. Encyklopédia Slovenska. Zv. 2. E J. Bratislava : Veda, S Slovenský biografický slovník. 2. zv. E J. Martin : Matica slovenská, S HAGARA, Ladislav básnik, prozaik, redaktor, mykológ Nováky Žije v Bratislave. Študoval na gymnáziu v Prievidzi. V r absolvoval štúdium žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po skončení vysokoškolského štúdia nastúpil ako redaktor denníka Smer v Banskej Bystrici, neskôr časopisu Štúrov odkaz. V r pracoval vo vydavateľskom oddelení družstva Propaga vo Zvolene. Učil v Rabčiciach. Do r pôsobil 34

36 ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine. Po presťahovaní do Bratislavy sa stal redaktorom pôvodnej prózy vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. V r pôsobil vo funkcii riaditeľa vydavateľstva Živena v Bratislave. Teraz pracuje v slobodnom povolaní. Debutoval zbierkou sociálne ladených noviel Kroky času (1979). V románe Arzén (1984) zobrazil devastujúci vplyv tepelnej elektrárne na životné prostredie. V ďalších románoch Slnovrat (1987), Blíženci (1990) a Uzly (1990) riešil medziľudské vzťahy v rozličných prostrediach. Na vydanie pripravil bibliofilské spracovanie Vlastného životopisu Mateja Hrebendu (1976). V oblasti mykológie vydal niekoľko populárno-náučných atlasov húb. Slobodnejšie myslieť a konať. In: Literárny týždenník. Roč. 9, (1996), č. 15, s. 1, 10. Slovenský literárny kalendár Bratislava : Vyd. Spolku slov. spisovateľov, Nestr. Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava : Spolok slovenských spisovateľov; Martin : Slovenská národná knižnica, S Sulík, I.: Vo vleku konvencie. In: Nové slovo. Roč. 29, č. 20 (1987). [Príl.: Nedeľa. Roč. 6, č. 20, s. 21]. HAJDUK, Andrej básnik, prekladateľ, kňaz Laškovce Žije na Sliači. Študoval na gymnáziu v Michalovciach, v r na Slov. ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po štúdiách pôsobil ako seniorálny kaplán v Bratislave, v r biskupský kaplán vo Zvolene, ev. farár v Málinci, biskupský tajomník Západného dištriktu a farár vo Zvolene. Od r prednášal na Ev. bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. 35

37 Básne náboženského charakteru časopisecky publikoval už počas štúdií. Duchovnou poéziou sa prezentoval v zbierkach Na tvoje slovo (1990), Prišiel čas clivý (1991), Domov a kvety (1992), Vrchol dňa (1996), Svetlo v duši (1999), Z nášho kostola (2002), Klonia sa klasy (2003), V Tvojej blizkosti (2006) a Svetlo domova (2008). Je spoluautorom Slovenského evanjelického funebrála (1985) a Evanjelického spevníka (1992). Ako literárny historik sa zaoberal dejinami a osobnosťami evanjelickej literatúry na Slovensku od 16. storočia. Pozornosť vzbudil štúdiou Vzťahy Filipa Melanchtona k Slovensku (1997). Je spoluautorom monografie Filip Melanchton (s D. Š. Veselým, 1997), autorom knihy Leonard Stökel (1999) a početných literárnohistorických a cirkevnohistorických štúdií a príspevkov v slovenských i zahraničných časopisoch. Na rozhranie cirkevnej a literárnej histórie sa zaraďuje publikácia Tri vyznania viery zo 16. storočia (1990). Napísal vysokoškolskú učebnicu Všeobecné cirkevné dejiny po reformáciu (1998). V roku 2004 vydal dielo Ján Krstiteľ a v r Ježiš Nazaretský. Evanjelici a evanjelická teológia na Slovensku : zborník pri príležitosti sedemdesiatky Doc. ThDr. A. Hajduka a doc. ThDr. Š. D. Veselého. Bratislava : EBF UK, s. Lacko, J.: Andrej Hajduk. In: Hajduk, A. : Vrchol dňa. Liptovský Mikuláš, Obálka. Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava : Spolok slovenských spisovateľov; Martin : Slovenská národná knižnica, S

38 HALAJ, Ján dirigent, publicista, učiteľ Zolná Martin Ranné detstvo prežil v rodnej obci. Ľudovú školu navštevoval v Zolnej, meštianku vo Zvolene. Keď mal 15 rokov rodina sa presťahovala do Lučenca. Vysokoškolské štúdiá absolvoval na Pedagogickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave a na Fakulte prírodných vied VŠP v Bratislave. Po štúdiách pôsobil ako učiteľ v Dobrom Potoku, Čiernom Potoku, Vernári, Klenovci a Giraltovciach. Neskôr učil na viacerých stredných školách a prednášal na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici. Už ako študent začal dirigovať žiacke spevokoly. Viac ako tridsať rokov umelecky viedol a dirigoval Robotnícky spevácky zbor vo Zvolene. Z bohatej činnosti so speváckymi zbormi, pedagogického, povstaleckého a ekologického pôsobenia napísal desiatky príspevkov do rôznych odborných, pedagogických a regionálnych časopisov, vedeckých štúdií, monografií a samostatných publikácií. Pozornosť si zasluhujú najmä Prírodné a historické zaujímavosti Zvolenského okresu (1969), Robotnícky spevácky zbor Zvolen (1973), SNP v piesňovej tvorbe ľudu Zvolenského okresu (1978). Výchova k ochrane prírody (1978 a 1980) prvá publikácia v ČSSR z oblasti ekologickej výchovy a Metodická príručka ekologickej výchovy (1987). Do monografie Zvolena k 750. výročiu mesta napísal obsiahlu stať o zvolenskom školstve. Napísal a pripravil do tlače monografiu Povstalecká obec Zolná, časť Zvolena (1994). (cky): Ján Halaj bude mať deväťdesiat : Zvolenský spevokol viedol a dirigoval 33 rokov. In: Nový Vpred Žurnál. Roč. 12, č ( ), s. 7. Docent PhDr. PaeDr. Ján Halaj, CSc. In: Halaj, Ján: Povstalecká obec Zolná časť Zvolena. Bratislava : Odkaz, Obálka. 37

39 Halaj, Ján Mako: PhDr. Ján Halaj, CSc. In: Mesačník Zvolena. Roč. 18, č. 4 (1994), s Pašková, Soňa Matisková, Elena: Súčasní regionálni autori : výberová regionálna bibliografia. Zvolen : Krajská štátna knižnica Ľ. Štúra, S. 15. HORNÁKOVÁ, Viktória (rod. Hašpelová) prekladateľka, učiteľka Zvolen Bratislava Základnú školu navštevovala vo Zvolene. V r študovala na gymnáziu v Banskej Bystrici, v r slovenský a nemecký jazyk na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V r absolvovala študijný pobyt v Rakúsku. Po štúdiách v r učila nemecký jazyk na gymnáziách v Bratislave a na učiteľských ústavoch v Banskej Štiavnici a v Turčianskych Tepliciach. V r bola na dočasnom invalidnom dôchodku. V r pôsobila ako odborná asistentka na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Trnave, od r žila na dôchodku v Bratislave. Externe prednášala na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. Venovala sa nemeckému jazyku a kultúre. Prekladala nemeckú a rakúsku literatúru 19. a 20. storočia. Preložila romány B. Travena Loď mŕtvych (1935), Vzbura vyvesencov (1949), Lekár banditov (1957), G. Kellera Zelený Heinrich (1953), J. W. Goetheho Učňovské roky Wilhelma Meistra (1954) a Výberové príbuznosti (1965), A. Bebela Žena a socializmus (so Š. Jeníkovou, 1956), E. Kästnera Lietajúca trieda (1957), umelecký cestopis A. Medňanskeho Malebná cesta dolu Váhom (1962), T. Fontaneho Pani Jenny Treibelová (1966), T. Manna Príbehy života a smrti (s N. Krausovou 1976), monografiu H. Heitzera NDR včera a dnes (1979), a i. Pre Čs. televíziu preložila drámu G. Hauptmanna Pred západom slnka. Autorka vysokoškolskej učebnice Deutsche Geschichte (1971). 38

40 Lexikón slovenských žien. Martin : Slovenská národná knižnica, S. 90. Slovenský biografický slovník. Zv. 2. E J. Martin : Matica slovenská, S HRANKO, Martin spisovateľ, učiteľ Žibritov Zvolen Pseud.: Marcinek Do základnej školy chodil v rodisku a v Krupine, ev. lýceum absolvoval v Banskej Štiavnici. Po vysokoškolských štúdiách na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe a Univerzity Komenského v Bratislave bol stredoškolským profesorom histórie, filozofie a zemepisu na gymnáziách v Bratislave a v r vo Zvolene. Je autorom próz pre dospelých i pre deti a mládež. Úvahy, črty a poviedky s námetmi zo sociálneho prostredia a malomesta uverejňoval od r v regionálnych časopisoch. Výber z tvorby vyšiel v knihe Bodliaky (1929). Jeho najrozsiahlejším dielom je humoristicko-satirický román Marta-hríbel, ktorý vychádzal na pokračovanie v nedeľných číslach slovenského denníka A-Z ( ). V 30. rokoch sa zaradil medzi popredných spisovateľov pre deti a mládež. Prózy uverejňoval v časopise Slniečko. V prvej knihe pre deti Ježkovci (1930) stavia čistý svet prírody proti špekulatívnej morálke sveta ľudskej spoločnosti. Hoci sú Ježkovci autorovou prvou knihou pre deti, umelecky prevyšujú jeho nasledujúce zvieracie rozprávky Burko Vrabčiak Ťulko (1931) a Rosnička (1935). K poetike Ježkovcov sa vrátil v knihe Kukučka (1935). Realistickým videním prírody vytvoril zaujímavý príbeh, cez ktorý sa vinie večný kolobeh života. Pokúšal sa aj o dramatickú tvorbu. V časopise Naše divadlo vyšla r krátka žartovná hra Čas sú peniaze a r paródia Pán šéf. 39

41 Encyklopédia Slovenska. Zv. 2. E J. Bratislava : Veda, S Encyklopédia slovenských spisovateľov. Zv. 1. Bratislava : Obzor, S Sliacky, Ondrej: Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež. Bratislava : Literárne informačné centrum, S Slovenský biografický slovník. Zv. 2. E J. Martin : Matica slovenská, S Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava : Spolok slovenských spisovateľov; Martin : Slovenská národná knižnica, S HRONSKÝ, Jozef Cíger spisovateľ, učiteľ, redaktor Zvolen Luján (Argentína) Vlastným menom Jozef Cíger. Ľudovú školu navštevoval vo Zvolene, meštiansku školu v Krupine, učiteľský ústav absolvoval v Leviciach. Učil v Horných Mladoniciach, v Senohrade, v Krupine, v Kremnici a v Martine. R prešiel do služieb Matice slovenskej, kde sa stal tajomníkom a potom správcom (1940). Šestnásť rokov redigoval časopis pre deti Slniečko. Po r emigroval do Rakúska, potom do Talianska a Bavorska. V r odišiel do Argentíny. Usadil sa v meste Luján. Pracoval v textilnej továrni ako kreslič. Bol vynikajúcim organizátorom kultúrneho života na Slovensku, najmä na pôde Matice slovenskej, zaslúžil sa o vybudovanie tlačiarne Neografia. V emigrácii bol funkcionárom SNR v zahraničí, čestný predseda Spolku slovenských spisovateľov a umelcov, zakladateľ zahraničnej Matice slovenskej. Venoval sa aj výtvarnej tvorbe. Literárne debutoval zbierkou U nás (1923) a v literatúre pre deti prózou Najmladší Závodský (1924). Humorný charakter majú zbierky 40

42 poviedok Domov (1925) a Medové srdce (1929), v ktorých sa však podobne ako v jeho prvom románe Žltý dom v Klokoči (1927) odzrkadľovalo hľadanie novej výrazovej formy. V románe Chlieb (1931) zobrazil povojnovú slovenskú dedinu s jej sociálnou a mravnou biedou. Vyvrcholením Hronského tvorivých schopností a novátorským prínosom v tom období pre slovenskú prózu bol román Jozef Mak (1933). Po zbierke Kremnické povesti (1925) a zborníku Pod Kozúbkom (1928) vydal úsmevné dobrodružné rozprávky Smelý Zajko (1930), Smelý Zajko v Afrike (1931), Budkáčik a Dubkáčik (1932), Tri múdre kozliatka (1940), povesti a historické novely Zakopaný meč (1931), Sokoliar Tomáš (1932), Budatínski Frgáčovci a rozprávkové knižky Brondove rozprávky (1932), Zlatý dážď (1933), Zlatovlasá sestra (1937), spomienkové prózy Zlaté hodinky (1934), podnetné návodové knižky Zábavky strýka Kurkovského (1932), Strýcovo vrtielko (1935). Posledným významným dielom napísaným vo vlasti je román z mestského prostredia Pisár Gráč (1940). Pamiatky: busta v Parku Ľ. Štúra vo Zvolene. Cabadaj, Peter: Herold slova, krásy a lásky. Martin : Matica slovenská, s. Encyklopédia slovenských spisovateľov. Zv. 1. Bratislava : Obzor, S Maťovčík, Augustín: Jozef Cíger Hronský. Martin : Osveta, s. Matuška, Alexander: J. C. Hronský. Bratislava : Slovenský spisovateľ, s. Slovenský biografický slovník. Zv. 2. E J. Martin : Matica slovenská, S Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava : Spolok slovenských spisovateľov; Martin : Slovenská národná knižnica, S

43 CHMEL Karol básnik, prekladateľ, redaktor Zvolen Žije v Bratislave. Po maturite na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Krupine študoval v r výchovu a vzdelávanie dospelých na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Prešiel viacerými zamestnaniami. Bol redaktorom vydavateľstva Smena a časopisu OS, redigoval časopis Fragment. V súčasnosti pracuje vo vydavateľstve Kalligram v Bratislave. Písal básne, ktoré uverejňoval v Novom slove mladých, Romboide, Lit. měsíčníku. Po dlhšom období časopiseckého publikovania knižne debutoval zbierkou básní Máš, čo nemáš (1985). Jeho básne boli zaradené do zborníka Druhý dych (1985). Vo svojich básniach analyzuje zložitosť protirečivej reality. V podobnom duchu vyšla kniha veršov Ovocnejší strom (1989). Aj tretia básnická zbierka Spray, modrá mentalita (1998) je subjektívnou výpoveďou o zložitosti ľudského bytia. Štvrtá básnická zbierka vyšla pod názvom O nástrojoch náradí a iných veciach vypustených z ruky (2004). Do roku 2008 preložil 60 titulov z poľskej, srbskej chorvátskej a slovinskej beletrie, poézie a esejistiky. Prekladal diela Tadeusza Rózewica, Marcina Swietlického, Ewy Lipskej, Ryszarda Krynickeho, Jerzyho Kronholda, Bronislawa Maja, Jacka Podsiadla, Marcina Barana, Adama Zagajewského, Tadeusa Konvického, Olgy Tokarczuk, Natasze Goerke, Andreja Sapkowskeho, Aleša Debeljaka, Andreja Blatnika a i. Jeho verše vyšli v antológiách v angličtine, francúzštine, nemčine, španielčine, slovinčine, poľštine, ruštine, ukrajinčine, a bulharčine. Chmel, Karol Kollár, J. : Záujem o Johanidesa, ale aj o Pišťánka. In: Nový čas. Roč. 4, č. 1 ( ), s Chmel, Karol: Zostávam verný zlyhávaniu. In: Romboid. Roč. 34, č. 1 2 (1999), s

44 Karol Chmel. In: Literárny týždenník. Roč. 2, č. 16 (1989), s. 7. Pašková, Soňa Matisková, Elena: Súčasní regionálni autori : výberová regionálna bibliografia. Zvolen : Krajská štátna knižnica Ľ. Štúra, S. 17. Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava : Spolok slovenských spisovateľov; Martin : Slovenská národná knižnica, S CHORVÁTH, Michal literárny kritik, básnik, prekladateľ Slovenské Pravno Bratislava Pseud.: Fero Pánik, Ján Lányi, Maco Zajac, Mišo, Pavel Klokoč V r študoval na gymnáziu vo Zvolene, v r na Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, v r na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V r pracoval ako redaktor Štátneho nakladateľstva a vydavateľstva SAVU. Bol redaktorom povstaleckého denníka Pravda v Banskej Bystrici. V r žil v ilegalite vo Zvolene. Po vojne bol pracovníkom Povereníctva školstva a osvety a súčasne poslancom SNR, šéfredaktorom časopisu Kultúrny život, docentom slovenskej literatúry na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity, redaktor denníka Pravda a Slovenského vydavateľstva krásnej literatúry a neskôr spisovateľ v slobodnom povolaní. Popri písaní poézie a prózy sa aktivizoval v oblasti literárnej kritiky. Svoje kultúrno-spoločenské názory prezentoval v úvahe Romantická tvár Slovenska (1939), literárno-kritické v knihe Za nové obzory (1953) a ďalšie zhrnul do 2. zv. súboru Cestami literatúry (1960). V 60. rokoch sa vrátil k básnickej tvorbe, v zbierke Hlas tejto chvíle (1964) sa pokúsil rehabilitovať davistov. Davistickej problematiky sa týkala i posmrtne vydaná monografia Davisti a film (1983). Počas obrodného procesu polemizoval s nastupujúcimi nemarxistickými smermi, čo dokumentoval v dielach Z prelomu (1970), a O literatúre 43

45 (1977). Väčší význam majú jeho portréty osobností slovenskej literatúry. Je autorom monografií Básnické dielo Jána Kostru (1962) a Literárne dielo Jána Poničana (1972). Prekladal z francúzskej literatúry. Encyklopédia slovenských spisovateľov. Zv. 1. Bratislava : Obzor, S Choma, B.: Významná osobnosť našej kultúry. In: Slovenské pohľady. Roč. 96, č. 1 (1980), s Rosenbaum, K.: Tvorivá a plodná cesta Michala Chorvátha. In: Slovenské pohľady. Roč. 93, č. 12 (1977), s Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava : Spolok slovenských spisovateľov; Martin : Slovenská národná knižnica, S KAČKA, Jozef literát, prekladateľ, kňaz Likavka Sliač Pseud.: Jozef Podholský, Ružoslav, Sielnický Ľudovú školu navštevoval v Likavke, gymnázium v Ružomberku, v Levoči a v Egri, teológiu v Banskej Bystrici. Ako rímsko-katolícky kaplán pôsobil na viacerých miestach, v Čiernom Balogu, Brezne a Ladzanoch, ako farár tiež v Ladzanoch a na Donovaloch. V r stredoškolský profesor v Žiline, v r farár na Sliači. Aktivizoval sa v ľudovej strane, vytvoril vlastnú štátnopolitickú koncepciu spoločného štátu Čechov, Slovákov a Poliakov ako tzv. západoslovanskú úniu. Organizoval národné podujatia, zbieral muzeálne zbierky. V r bol väznený v Leopoldove za národné presvedčenie a protivojnovú agitáciu. V r Slovenská národná strana rozpútala kampaň za jeho oslobodenie. Spoločne s Andrejom Hlinkom vytvoril koncepciu Slovenskej národnej strany, ale pre 44

46 chorobu sa už do politického života nezapájal. Je autorom prác Dejiny literatúry slovenskej (Ružomberok 1921), Rozpomienky na moje utrpenie (1926). Prekladal z nemčiny a francúzštiny. Encyklopédia Slovenska. Zv. 3. K M. Bratislava : Veda, S. 19. Gajdoš, Milan: Jozef Kačka. Kňaz a oduševnelý národovec. In: Nový Vpred Žurnál. Roč. 7, č. 21 ( ), s. 6. Hambor, Jozef: Jozef Kačka verejný činiteľ a slovenský martýr. In: Slovenské národné noviny. Roč. 6, č. 8 ( ), s. 8. Kokavcová, Margita: Literárne osobnosti okresu Zvolen. Zvolen : Vlastivedné múzeum, S. 19. Slovenský biografický slovník. Zv. 3. K L. Martin : Matica slovenská, S KATINA, Andrej Ľudovít spisovateľ, redaktor, evanjelický biskup Zvolen Myjava Pseud.: Podlipný Ľudovú školu a gymnázium navštevoval vo Zvolene, ev. teológiu v Bratislave a vo Viedni. V r bol ev. farárom v Badíne a v r v Hronseku. Od r bol biskupom Západného dištriktu. Zahynul pri autohavárii. Pochovaný je vo Zvolene. Už počas štúdií písal básne a uverejňoval ich v študentských časopisoch. R vydal zbierku básní Ozveny času, so sociálnymi a náboženskými motívmi. Potom sa venoval najmä prozaickej tvorbe. Vo svojich poviedkach a románoch zobrazuje sentimentálne príbehy zo súčasnosti a minulosti. V Zachránenej rodine (1940), kreslí životnú cestu demoralizujúceho individua. V historickom románe Slnečné ráno (1940) kronikársky spracúva epizódy 45

47 z kandidatúry Ľudovíta Štúra do uhorského snemu. Zbierka poviedok Z drevených chalúp (1944) prináša anekdoticko-humorné skice zo zážitkov dedinského farára. Románová rozprava Panstvo (1946) je obrazom vzťahov dvoch dožívajúcich svetov. Rozsiahla je aj Katinova publicistická činnosť venovaná cirkevným a kultúrnohistorickým problémom. V r spoluredigoval časopis Evanjelický posol spod Tatier. Venoval sa aj dramatickej tvorbe, napísal hru Magnát Fekete (1933). Encyklopédia slovenských spisovateľov. Zv. 1. Bratislava : Obzor, S Chabada, J.: Za biskupom A. Ľ. Katinom. In: Cirkevné listy. Roč. 81 (92), č. 11 (1968), s Kokavcová, Margita: Literárne osobnosti okresu Zvolen. Zvolen : Vlastivedné múzeum, S. 19. Koštial, R.: Päť rokov od smrti biskupa Katinu. In: Evanjelický posol spod Tatier. Roč. 63, č. 20 (1973), s Slovenský biografický slovník. Zv. 3. K L. Martin : Matica slovenská, S. 49. Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava : Spolok slovenských spisovateľov; Martin : Slovenská národná knižnica, S KMEŤ, Ladislav publicista, historik, železničiar Zvolen Žije vo Zvolene. Narodil sa v rodine železničiara. Vo Zvolene navštevoval ľudovú i strednú školu. Po ich ukončení pokračoval v štúdiách na Vyššej priemyselnej škole strojníckej v Banskej Bystrici a od r na Vysokej škole železničnej v Prahe. Po ukončení štúdia v r sa vrátil do Zvolena a nastúpil 46

48 do práce v Opravovni vozňov ČSD-Vozňového depa Zvolen. V r pracoval v ČSD Dielni pre opravu vozidiel vo Zvolene, kde prešiel rôznymi funkciami. Od r pracoval opäť v ČSD-Vozňovom depe Zvolen až do odchodu na dôchodok. Desiatky rokov sa venuje najmä histórii železníc. Už v 50-tych rokoch sa zaoberal osudom a obnovou pancierových vlakov. Neskôr sa venoval histórii železničnej dopravy na strednom Slovensku, zdokumentoval históriu Železničných opravovní a strojární a Rušňového depa vo Zvolene. Podrobné štúdium tém, výsledky bádania, získavanie dokumentácie zhmotnil do podoby mnohých článkov a štúdií, ktoré publikoval v regionálnych i ústredných novinách a časopisoch. Knižne vydal diela: ČSD Dielňa na opravu vozidiel Zvolen (1972), Povstalecké pancierové vlaky (1974), 125 rokov Rušňového depa Zvolen (1997), 125 rokov ŽOS Zvolen (1997), Uhorská severná železnica (1998), Trať mládeže Hronská Dúbrava Banská Štiavnica (1999), Banská Bystrica Dolná Štubňa (2000), Rušňové depo (2002), Úzkorozchodná železnica Banská Štiavnica Hronská Breznica (2002), Železničná trať Zvolen Banská Bystrica (2003), Železničná trať Zvolen Šahy (2004), Železničná stanica Zvolen (2006). Týmito dielami položil základy pre poznanie histórie železníc v stredoslovenskom regióne. Matisková, Elena: Ing. Ladislav Kmeť : personálna bibliografia. Zvolen : Krajská knižnica Ľudovíta Štúra, s. Pašková, Soňa Matisková, Elena: Súčasní regionálni autori : výberová regionálna bibliografia. Zvolen : Krajská štátna knižnica Ľ. Štúra, S. 19. Sliacky, Jozef: Štyridsať rokov po stopách histórie pancierových vlakov. In: Nový Vpred Žurnál. Roč. 9, č. 6 ( ), s

49 KOLENIČ, Ivan básnik, prozaik Zvolen Žije v Bratislave. Absolvoval Strednú umeleckopriemyselnú školu v Bratislave. Krátko navštevoval Literárny inštitút M. Gorkého v Moskve. Pracoval ako robotník na archeologických vykopávkach, skladník v knižnici, technik, vychovávateľ, výtvarný lektor a redaktor. V súčasnosti sa venuje literárnej tvorbe profesionálne, pôsobí v Bratislave. Knižne debutoval básnickou zbierkou Prinesené búrkou (1986), kde sa prejavil ako nepokojný a rebelantský autor. Buričský rozmer a úsilie popierať zaužívané sa prejavili aj v zbierke Rock and roll (1990). Ďalšie básnické zbierky Pôvabné hry aristokracie (1991), Slasti anarchie (1993), Korienky neviditeľnosti (1994) a Nespíš a nežne zapieraš (1997) znamenajú istý posun v jeho tvorbe. V románe Mlčať (1992) sleduje životné situácie človeka z periférie spoločnosti. Hrdinovia trojnovely Porušenie raja (1994) sú osamotení ľudia, ktorí rezignovali na možné perspektívy života. Rozsiahla novela Ako z cigariet dym (1996) je bizarným príbehom o hľadaní veľkej a osudovej lásky na pozadí určitých situačných absurdít a životných paradoxov. Určité paralely s predchádzajúcou prózou možno nájsť aj v novele Jeden úsmev stačí (1999). Novšie autorove básne vyšli v r pod názvom Na výslní, o rok neskôr sa prezentoval zbierkou noviel Daj zbohom básneniu a v r prózou Nožnice. Kasarda, M. : V útrobách lásky. In: Kolenič, I.: Ako z cigariet dym. Bratislava : ARS LITERA, S Mojík, I.: Keď mlčať neznamená mlčať. In: Večerník. Č. 37 ( ), s. 5. Pašková, Soňa Matisková, Elena: Súčasní regionálni autori : výberová regionálna bibliografia. Zvolen : Krajská štátna knižnica Ľ. Štúra, S

50 Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava : Spolok slovenských spisovateľov; Martin : Slovenská národná knižnica, S KORBAČKA, Jozef dramatik, organizátor ochotníckeho divadla Zvolen Martin Detstvo prežil vo Zvolene, kde navštevoval ľudovú školu a gymnázium. Po maturite pracoval v r ako úradník Mestskej správy vo Zvolene. Krátko pôsobil v Martine. Stal sa spoluzakladateľom ochotníckeho divadelného združenia Detvan, bol jeho tajomníkom, zapisovateľom, režisérom a dramaturgom. Organizoval divadelné kurzy pre režisérov a hercov, umelecké vystúpenia na národopisných slávnostiach vo Zvolene, na Sliači a v Banskej Bystrici. Literárne bol činný od študentských čias. Písal poéziu, je autorom teoretických a kritických článkov o divadelnom ochotníctve. Propagoval moderné formy v práci amatérskeho divadla. Jeho dramatickou prvotinou bola hra Tri vrecia zemiakov (1935), napísaná so zmyslom pre situačnú komiku. Celovečerná hra Zostaň s nami Pane... (1940) zobrazuje udalosti na našich južných hraniciach po viedenskej arbitráži. V ďalšej veselej aktovke Madlena (1941) čerpá z malomeského prostredia. Encyklopédia dramatických umení Slovenska. Zv. 1. A L. Bratislava: Veda, S Encyklopédia Slovenska. Zv. 3. K M. Bratislava : Veda, S Encyklopédia slovenských spisovateľov. Zv. 1. Bratislava : Obzor, S

51 Kokavcová, Margita: Literárne osobnosti okresu Zvolen. Zvolen : Vlastivedné múzeum, S. 20. Mako: Jozef Korbačka : z galérie zvolenských rodákov. In: Mesačník Zvolena. Roč. 22, č. 1 (1998), s Slovenský biografický slovník. Zv. 3. K L. Martin : Matica slovenská, S KOŠTIAL, Rudolf historik, prekladateľ, dramatik, biskup Stará Turá Bratislava V r študoval na gymnáziu v Novom Meste nad Váhom, v r teológiu na Slov. ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave a na teologickej fakulte univerzity v Štrasburgu. R odišiel do USA, kde pôsobil ako ev. farár medzi americkými Slovákmi v Detroite. Po návrate bol v r farárom vo Veľkej, r v Hrušove, r v Bratislave a v Mysleniciach, r v Prahe, r v Skalici a napokon v r vo Zvolene, zároveň od r biskup Západného dištriktu ev. a. v. cirkvi na Slovensku, v r redigoval Cirkevné listy. Rudolf Koštial je významný teológ a cirkevný historik, autor teologických monografií, úvah a štúdií. Širší kultúrno-literárny záber mala monografia Biblia u nás (1989) mapujúca dejiny prekladania a šírenia Biblie na Slovensku. Napísal súbor biografických profilov Slovenskí evanjelici v zahraničí (1992). Popri odbornej a populárnonáučnej teologickej spisbe sa venoval dramatickým žánrom a prekladateľstvu. Znalec a prekladateľ anglickej a americkej literatúry, z angličtiny preložil viacero prozaických diel (H. Walpone, D. Defoe, A. Marshal, S. Lewis, Th. Hardy, M. Twain, S. Maugham, A. Hitchcock a i.), z drámy Shawovho Pekelníka (1944) a so S. Blahom Shakespearovu komédiu Mnoho kriku pre nič (1961). Príležitostne prekladal z nemčiny (H. A. Förster, M. Luther). Ako dramatik v období rokov písal rozhlasové pásma o slovenských i svetových osobnostiach. 50

52 Eliáš, Michal: Historik a publicista Rudolf Koštial ( ). In: Historický zborník 13, č Martin : Matica slovenská, S Filc, J.: Rozlúčka s bratom biskupom ThDr. Rudolfom Koštialom. In: Evanjelický posol spod Tatier. Roč. 81, č. 47 (1991), s Nandránsky, K. : Literárna činnosť br. biskupa R. Koštiala. In: Cirkevné listy. Roč. 96, č. 4 (1983), s Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava: Spolok slovenských spisovateľov; Martin: Slovenská národná knižnica, S KRÁLIK, Štefan dramatik, lekár Závodie (teraz súčasť Žiliny) Bratislava Narodil sa v rodine železničného úradníka. Do školy začal chodiť v Žiline, potom sa s rodičmi presťahoval do Nitry, kde v r zmaturoval na gymnáziu. Lekárske štúdiá absolvoval na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Samostatnú lekársku prax vykonával vo Važci, Kojetíne, potom bol obvodným lekárom v Detve a v Robot. soc. poisťovni vo Zvolene. Po návrate do Bratislavy pôsobil ako revízny lekár Sociálnej poisťovne a závodný lekár Československej plavby dunajskej. Pre zhoršený zdravotný stav odišiel predčasne do dôchodku. Patrí medzi výrazných predstaviteľov slovenskej dramatickej tvorby. Využíva vlastné zážitky z lekárskej praxe. V jeho dielach sa objavujú obrázky z dedinského života, historické námety, ale aj osobné a spoločenské problémy. Spočiatku spolupracoval s ochotníkmi. Na javisku SND sa začali jeho hry uvádzať až po oslobodení. Hru Mozoľovci (1942), ktorá je Králikovou prvotinou, inscenoval 51

53 Slovenský spevokol v Martine. Aj ďalšia, pôvodne veršovaná hra Veľrieka, prepísaná do prózy, mala premiéru na ochotníckom javisku. Uviedol ju r divadelný krúžok Detvan vo Zvolene (nákladom toho istého krúžku vyšla i knižne r. 1944). V r uviedlo Slovenské divadlo v Prešove Králikove Trasovisko (knižne 1945). Hra Posledná prekážka mala premiéru na javisku SND (1946, vtedy vyšla aj knižne), ďalšie dramatické diela Hra bez lásky (1946, knižne 1947), Hra o slobode (1948, knižne 1949), Buky podpolianske (1949, knižne 1950), Horúci deň (1951, knižne 1952), Svätá Barbora (1953). Počas zotavovania sa z dlhoročnej choroby napísal Králik Mikromemoáre (1962). Sú nevyhnutné pre vysvetlenie mnohých autobiografických motívov v jeho tvorbe i jej zvláštností. Vojenský kabát Jura Jánošíka (1970) predstavuje nový, literárnymi konvenciami nezaťažený pohľad na túto tému rovnako ako Rebel (1975). Margaret zo zámku (1974) je odvážny pokus o modernú tragédiu, ktorej titulnou postavou je talianska herečka angažujúca sa za sociálny pokrok. Hra Krásna neznáma (1976) je drámou ideí a súčasne podobenstvom o dozrievaní k rozhodnému činu na pozadí udalostí SNP. Bola to posledná hra, ktorú Štefan Králik napísal. Všetky jeho hry vyšli ako samostatné knižné vydania. Bol menovaný zaslúžilým umelcom (1967) a národným umelcom (1974). Encyklopédia dramatických umení Slovenska. Zv. 1. A L. Bratislava: Veda, S Encyklopédia Slovenska. Zv. 3. K M. Bratislava : Veda, S Encyklopédia slovenských spisovateľov. Zv. 1. Bratislava : Obzor, S Kokavcová, Margita: Literárne osobnosti okresu Zvolen. Zvolen : Vlastivedné múzeum, S. 21. Slovenský biografický slovník. Zv. 3. K L. Martin : Matica slovenská, S Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava : Spolok slovenských spisovateľov; Martin: Slovenská národná knižnica, S

54 Šimková, Janette: Smutný rytier slovenského divadla. In: Verejná správa. Roč. 62, č. 10 (2007), s KRAUS, Dušan prozaik, dramatik Martin Bratislava Detstvo prežil v Necpáloch v Turci. V r sa presťahoval s rodičmi do Zvolena, kde vyštudoval Vyššiu priemyslovú školu strojnícku a stavebnú. Od r pracoval ako výrobný dispečer v Západoslovenských plynárenských závodoch v Bratislave, od r spisovateľ v slobodnom povolaní v Bratislave. Do literatúry vstúpil v r poviedkami publikovanými v Slovenských pohľadoch. Knižne debutoval románom Životy unikajúce (1979). Prostredie moderného priemyselného podniku, osudy robotníkov a učňov zobrazil v zbierkach poviedok Pred odchodom (1983), Plynárenské poviedky (1999), Klingerova kolónia, Dulovo námestie a iné novely (obidve 2000), ako aj v románoch Tvrdosť vody a Druhý domov (obidva 1993), pričom čerpal z vlastných skúseností. Druhý tematický okruh jeho prozaickej tvorby je pohľadom na mestské a dedinské prostredie s úsilím zachytiť proces rozkladu inteligencie počas totalitného režimu po r. 1948, čo dokumentujú zbierky poviedok Zo zvolenskej mozaiky (1995) a Z ábelovských dní (1997) i román Osvetľovač. Vojnovou tematikou a holokaustom sa zaoberal v románe Plynojem smrti (1995). V oblasti literatúry pre deti a mládež sa predstavil prozaickou knižkou Petrov mlyn (1988), detský svet na sídliskách Bratislavy priblížil v zbierke poviedok Môj domov na predmestí (1992), zážitky z vlastného detstva v ďalšom poviedkovom súbore Posledná pošta Ábelová (1994). Z predlôh svojich prác vychádzal i ako dramatický spisovateľ, napísal rozhlasové hry Spojovateľka (1980), Precedens (1981), Tvrdosť vody (1982). Bol autorom scenárov televíznych 53

55 filmov Klenovič Ján (1980), Jozef Urbančok (1981) a Nočný spev (1989). Spolupodieľal sa na tvorbe textov v portrétnych brožúrach Milan Rastislav Štefánik a Vladimír Clementis (obe 1990). Gajdoš, Milan: Osvetľovač Oto : aj v dejinách Zvolena je veľa námetov na literárne spracovanie. In: Nový Vpred Žurnál. Roč. 8, č. 4 ( ), s. 6. Pašková, Soňa Matisková, Elena: Súčasní regionálni autori : výberová regionálna bibliografia. Zvolen: Krajská štátna knižnica Ľ. Štúra, S. 21. Päť otázok prozaikovi Dušanovi Krausovi. In: Tvorba T. Roč. 9 (18), č. 2 (1999), s Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava: Spolok slovenských spisovateľov; Martin : Slovenská národná knižnica, S KRUDY, Daniel (Crudy) cirkevný spisovateľ a hodnostár Zvolen Bratislava Navštevoval školu v Ostrej Lúke, študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Kremnici, v Bratislave a na univerzite v Jene a Altdorfe. Ako evanjelický farár pôsobil v Cerove, Banskej Bystrici a Bratislave, kde zároveň prednášal cirkevné právo na ev. lýceu. Písal teoretické práce z cirkevného práva, ktoré si študenti opisovali ako učebnú pomôcku. Zostavil zbierku kráľovských rezolúcií, intimátov, žiadostí protestantov, ktorá slúžila neskorším bádateľom ako prameň k dejinám protestantských cirkví. Písal tiež polemickú náboženskú literatúru, príležitostné kázne a verše. Medzi jeho najznámejšie dielo patrí spis Práva cirkevní evangeliků obojího vyznání v Uhřích. Encyklopédia Slovenska. Zv. 1. A D. Bratislava : Veda, S

56 Slávik, J.: Dejiny zvolenského ev. a. v. bratstva a seniorátu. Banská Štiavnica, S Slovenský biografický slovník. Zv. 3. K L. Martin : Matica slovenská, S KUKA, Pavol historik, publicista Dekýš Žije na Kováčovej. Pseud.: Peter Sitniansky V rodisku navštevoval v r ľudovú školu. Po jej absolvovaní sa prihlásil na gymnaziálne štúdium v Banskej Štiavnici, ktoré ukončil maturitou v r V tom istom roku začal študovať archeológiu a národopis na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po štúdiách pracoval v Slovenskom národnom múzeu v Martine, kde dostal dobré základy z múzejníctva. Po ročnom pôsobení vyhral konkurz do Okresného vlastivedného múzea vo Zvolene. Tu pracoval do roku Urobil si doktorát z archeológie. Na rady niektorých Štiavničanov odišiel pracovať do tamojšieho Slovenského banského múzea, ale po jednoročnom pôsobení sa vrátil do Zvolena. Absolvoval ašpirantské štúdium z národopisu a získal vedeckú hodnosť kandidáta vied. Pre svoje ideové presvedčenie musel zmeniť pracovisko. Nastúpil do Múzea mincí a medailí v Kremnici, ale jeho ideová orientácia bola aj tu nežiadúca. Prijal miesto vychovávateľa. Rehabilitovali ho až v r V dôchodkovom veku pracoval v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici. Viac ako 40 rokov písal kroniku mesta Zvolen. Pavol Kuka napísal stovky populárnych a populárnovedeckých článkov zameraných najmä na Zvolen a stredné Slovensko. Zozbieral desiatky povestí, ktoré boli publikované v časopisoch, ale vyšli aj knižne Ľudové povesti zo stredného Slovenska (1995), Galko (1995). Národopisnú publikačnú činnosť reprezentuje monografia rodnej obce Dekýš 1. Poľnohospodárstvo a Dekýš 2. Mimoroľnícke zamestnanie 55

57 (1987). Najaktívnejšia publikačná činnosť je spojená so 60-tymi a 70- tymi rokmi. Vydal publikácie Andrej Kmeť, Pustý hrad, Štúr a Zvolen, Zvolen 725 rokov mestom, Poznámky o živote a diele Dr. Jozefa Kozačeka, 80 rokov Robotníckeho spevokolu vo Zvolene. Spracoval históriu Zvolena v publikáciách Zvolen, Zvolen a okolie. Spolupodieľal sa na monografiách Zvolena. S Jánom Mieroslavom Pinkom spracoval povesti a históriu obcí. Dielo vyšlo pod názvom Pod Poľanou a v Honte v dvoch zväzkoch v r. 1992, Spracoval monografie obcí Čekovce, Tŕnie, Čabradský Vrbovok, Senohrad, Devičie, Kráľovce-Krnišov, Sása, Lackov, Lieskovec. Veľký význam majú jeho archeologické práce. Gajdoš, Milan: Archeológ, etnograf dr. Pavol Kuka, CSc. In: Kultúrny mesačník Zvolen. Roč. 15, č. 8 (1991), s Pašková, Soňa: Pavol Kuka : personálna bibliografia. Zvolen : Krajská štátna knižnica Ľ. Štúra, s. Pašková, Soňa Matisková, Elena: Súčasní regionálni autori : výberová regionálna bibliografia. Zvolen : Krajská štátna knižnica Ľ. Štúra, S Regionálny historik a mestský kronikár Pavol Kuka slávi sedemdesiatiny. In: Zvolenské noviny. Roč. 10, č. 26 ( ), s. 3. KUNIK, Jozef František spisovateľ pre deti a mládež, prozaik, dramatik Stará Huta Bratislava Pseud.: Jozef Hutár, -nik- Vyučil sa za typografa vo Zvolene, kde po vyučení pracoval ako sadzač, korektor a správca tlačiarne. V r bol redaktorom a grafickým upravovateľom v nakladateľstve O. Trávnička v Žiline, v r pracoval v nakladateľstve Práca v Bratislave, potom v propagačnom oddelení závodu Bučina vo Zvolene a vo vydavateľstve 56

58 Osveta v Martine. Bol tiež redaktorom časopisu Čitateľ. V r bol vedúcim propagačného oddelenia vydavateľstva Alfa v Bratislave. Publikovať začal v r krátke prózy a príležitostné básne. Knižne debutoval rozprávkou s dobrodružným príbehom z ríše vtákov Zbojník Fit (1944). Dobrodružnosť príbehu ešte viac vynikla v románe Šukar Čajori (1945) a v jeho voľnom románovom pokračovaní Do videnia v Amerike (1946). V prvom románe načrtol osudy dievčaťa uneseného cigánmi, v druhom chlapca s podobnou skúsenosťou. V románe Hrdinovia (1945) sa vrátil k SNP a partizánskemu hnutiu. V tomto období vznikla autobiografická štylizovaná próza o vrchárskom chlapcovi Samko Kukučka (1946). V poslednom románe pre deti Opustené hniezdo (1948) riešil dobové protirečenia. Po r prestal načas tvoriť. Až v r časopisecky publikoval humorne ladenú jednoaktovku z vrchárskeho prostredia Mátoha. Problematiku socializácie dediny stvárnil v hre Na krížnych cestách (1958), povstaleckú tematiku v hrách Inej cesty nieto a Októbrové dni (obidve 1959). V rukopise ostala dráma Hana (1960). Po opätovnej odmlke až r vydal zbierku humoristických poviedok Vrchári-Beťári. Encyklopédia dramatických umení Slovenska. Zv. 1. A L. Bratislava : Veda, S Encyklopédia slovenských spisovateľov. Zv. 1. Bratislava : Obzor, S Pifko, H.: Slovenská próza pre deti a mládež po roku In: Tridsať rokov slovenskej socialistickej literatúry pre deti a mládež Bratislava : Mladé letá, S Sliacky, Ondrej: Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež. Bratislava : Literárne informačné centrum, S Slovenský biografický slovník. Zv. 3. K L. Martin : Matica slovenská, S Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava : Spolok slovenských spisovateľov; Martin : Slovenská národná knižnica, S

59 KUTNÝ, Pavel (Koutný) spisovateľ, prekladateľ a redaktor Zvolen Praha Vyrastal vo Zvolene. Ľudovú školu a gymnázium navštevoval vo svojom rodisku. V r študoval na priemyslovej škole v Košiciach, v r na divadelno-estetickom oddelení Štátneho konzervatória v Prahe a od r na vysokej škole estetickej v Paríži. Pracoval ako umelecký poradca a dramaturg Východoslovenského národného divadla v Košiciach, prednášal na Akadémii dramatického umenia vo Varšave. Desať rokov bol vedúci Slovenskej tlačovej kancelárie. V povojnovom období pracoval ako redaktor vydavateľstva Urbánek, Svobody, Zemědelských novín, Čs. dopraváka, Mladej fronty a vedúci tlačového odd. KNV v Prahe. Literárne tvoril od r. 1938, písal českú prózu sociálneho a psychologického zamerania, zväčša však romány populárneho typu. Napísal prózy Dům ve stínu (1941), Všední život (1942), Veľký nález (1943), Mecenáš (1944), Kolébka s jasanu (1945),...jen obyčejná žena (1946), Hory žalujú (1952). Do rodného kraja sa vrátil v diele Chlapci od Hronu (1948). Písal tiež poéziu, divadelné hry a prekladal z maďarčiny. Slovenský biografický slovník. Zv. 3. K L. Martin: Matica slovenská, S Vaníková, Viera: Zvolen : monografia k 750. výročiu obnovenia mestských práv. Martin : Gradus, S

60 KUZMÁNY, Karol spisovateľ, prekladateľ, cirkevný hodnostár Brezno Turčianske Teplice Bol synom literárne činného ev. farára Jána Kuzmányho. Vzdelanie získal v rodisku, na gymnaziálnych štúdiách v Dobšinej a v Gemeri si osvojil znalosť latinčiny, gréčtiny a maďarčiny. V r odišiel do Bratislavy na ev. lýceum. Ovplyvnilo ho učenie Jána Kollára o slovanskej vzájomnosti. Po skončení teologických štúdií sa stal vychovávateľom u Pronayovcov v Romhányi. R odišiel na univerzitu do Jeny, kde študoval okrem teológie aj filozofiu a dejiny. Po návrate v r bol vychovávateľom v Kežmarku u Cékušovcov a krátko na to sa stal profesorom na tamojšom lýceu. Od novembra 1830 pôsobil poldruha roka vo Zvolene ako farár evanjelickej cirkvi. V r si ho banskobystrický cirkevný zbor zvolil za farára. Tu sa naplno rozvinula jeho literárna činnosť. Patrí medzi iniciátorov a organizátorov literárneho života v 1. polovici 30. rokov 19. storočia, v ktorom významnú úlohu zohral ním vydávaný literárny časopis Hronka ( ), kde okrem vlastných prác vydal známu Kollárovu úvahu O literárnej vzájomnosti, Chalupkovu poviedku Kocúrkovo a iné. Od jesene 1849 bol profesorom teológie vo Viedni. Od roku 1860 pôsobil ako superintendant v Banskej Bystrici, ale pre útoky zo strany maďarských buržoáznych nacionalistov sa vrátil do Viedne. O dva roky neskôr prešiel do Martina a stal sa prvým podpredsedom Matice slovenskej. Bol členom výboru spolku Tatrín, predsedom Spolku všeobecnej vzdelanosti v Banskej Bystrici, člen slovenskej deputácie u Františka Jozefa. Svojím vstupom do literatúry v tridsiatych rokoch ukázal smer novej generácii, ktorá sa len ťažko odpútavala od klasicistických foriem. Napísal lyrický epos Běla (1936), ktorý má v slovenskej literatúre osobitné postavenie námetom, zobrazením sveta tichej pohody a blaženosti i sentimentálnym ladením. V románe vo forme listov Ladislav (1838) si všímal problematiku súčasného života, uvažoval 59

61 o národe a jeho kultúre, o charaktere a zmysle národnej prezentácie i o kontaktoch so svetovou kultúrou. V 40. až 60. rokoch sa Kuzmány venoval predovšetkým cirkevnej spisbe. Ozval sa počas revolúcie r známou hymnickou piesňou Kto za pravdu horí. V 60-tych rokoch vytvoril niekoľko originálnych lyricko-meditatívnych básní. Je autorom a vydavateľom kázní, modlitieb, ev. funebrálu, katechizmu, životopisu M. Luthera a i. Brtáň, Rudo: Postavy slovenskej literatúry. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, S Encyklopédia slovenských spisovateľov. Zv. 1. Bratislava : Obzor, S Kokavcová, Margita: Literárne osobnosti okresu Zvolen. Zvolen : Vlastivedné múzeum, S. 23. Kuzmány, Karol život, dielo, odkaz. In: Petrík, J.: Kapitoly z domácich cirkevných dejín. Bratislava, S Sliacky, Ondrej: Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež. Bratislava : Literárne informačné centrum, S Slovenský biografický slovník. Zv. 3. K L. Martin : Matica slovenská, S Pamiatky: pamätná tabuľa na evanjelickej fare vo Zvolene. LACIAKOVÁ, Irena (rod. Slančíková) spisovateľka Polichno Zvolen Pochádzala z rodiny Slančíkovcov, bola staršou sestrou Boženy Slančíkovej Timravy. Základné vzdelanie získala u otca, ev. farára a rok chodila do meštianskej školy v Banskej Bystrici. R sa vydala za ev. farára Michala Laciaka do Žibritova. R prešli spolu do Horného Tisovníka a po r na odpočinok do Lučenca. 60

62 Jej literárne úsilie nie je vnútorne jednotné. V rodičovskom dome bola iniciátorkou založenia rukopisného časopisu Ratolesť. Ako autorka začínala prózou z panského prostredia. Jej novela Spoločnica (1895), ktorou prenikla do Slovenských pohľadov bola charakterizovaná ako romanticko-sentimentálna. Druhú novelu Oko za oko, zub za zub, uverejnila v Slovenských pohľadoch až r Potom sa znova odmlčala. Po prvej svetovej vojne prispievala najmä do Živeny. Popri poviedkach, novelách a dramatických pokusoch (hra Nie roveň, 1922) začína sa rozvíjať aj realistická línia jej talentu. Vychádza zo skúseností ženy dedinského farára a vecne drobnokresbou opisuje život cez vojnu a v prvých rokoch buržoáznej republiky. Túto cestu nastúpila prácou Na súmraku (Živena ). Je to voľne spojený rad čŕt, reportážnych postrehov a fejtónov. Encyklopédia slovenských spisovateľov. Zv. 1. Bratislava : Obzor, S Kokavcová, Margita: Literárne osobnosti okresu Zvolen. Zvolen : Vlastivedné múzeum, S Kusý, I.: Pramene k životu a dielu Timravy. In: Literárny archív Martin : Matica slovenská, 1965 S Lexikón slovenských žien. Martin : Slovenská národná knižnica, S Slovenský biografický slovník. Zv. 3. K L. Martin : Matica slovenská, S

63 LASICA, Milan humorista, dramatik, prozaik, textár, herec Zvolen Žije v Bratislave. Študoval na gymnáziu v Bratislave, kde v r zmaturoval. Štúdium dramaturgie absolvoval v r na VŠMU v Bratislave. Od r vystupoval so spolužiakom Júliusom Satinským ako dvojica intelektuálnych komikov vo vlastných autorských programoch. V r bol dramaturgom Slovenskej televízie, v r člen Divadelného štúdia (Divadlo na korze), člen divadla Večerní Brno, od r člen Novej scény a neskôr riaditeľ Štúdia S. Na javisku vytvoril celý rad komediálnych postáv. Účinkoval vo filmoch. Je autorom a spoluautorom humoristických scénok a textov k piesňam. Rovnocennou súčasťou jeho tvorby je literárna činnosť. Je spoluautorom scénok, dialógov a celovečerných programov (Večery pre dvoch, Nečakanie na Godota, Radostná správa, Ako vzniká sliepka). Samostatne mu vyšli dve knihy satirických textov Bolo nás jedenásť (1985) a Piesne o ničom (1989), v ktorých si všíma charakteristické stránky našej národnej povahy. Spoločne s J. Satinským vydali knižne viacero hier Nečakanie na Godota (1968), Lasica, Satinský a vy (1969), Tri hry (1988) so S. Štepkom hru Kam na to chodíme (1991) s. M. Horníčkom Trialóg (1997), r a 1998 vyšlo ich dvojzväzkové Súborné dielo. Originálne prepracoval Solovičovu veselohru Žobrácke dobrodružstvo na hru s pesničkami Plné vrecká peňazí (1975), zdramatizoval Mináčov román Výrobca šťastia (1985), s T. Janovicom pripravil a vydal knihu Zoči voči (1999). Prekladal z češtiny a poľštiny a upravil niekoľko zahraničných divadelných hier, podieľal sa na mnohých televíznych, filmových, rozhlasových a hudobných projektoch. Encyklopédia dramatických umení Slovenska. Zv. 1. A L. Bratislava : Veda, S

64 Kto je kto na Slovensku Bratislava : Konzorcium Encyklopédia, S Lasica, Milan: Jeden za dvoch, dvaja za všetkých. In: Literárny týždenník. Roč. 3, č. 1 (1990), s. 1 a 12. Pašková, Soňa Matisková, Elena: Súčasní regionálni autori : výberová regionálna bibliografia. Zvolen : Krajská štátna knižnica Ľ. Štúra, S. 25. Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava : Spolok slovenských spisovateľov; Martin : Slovenská národná knižnica, S MALIAKOVÁ, Marína (rod. Ormisová) spisovateľka, publicistka, osvetová pracovníčka Nižná Slaná Zvolen Pseud.: Celý mešťan, Horniačka, Zdychovská Dcéra pedagóga a spisovateľa Samuela Ormisa. Vyrastala v Revúcej, kde skončila ľudovú školu. V r absolvovala Vychovávací dievčenský ústav v Revúcej, v r sa zdokonaľovala v nemeckom jazyku v Matejovciach. V Banskej Bystrici sa vyučila za krajčírku a vo Viedni a v Prahe absolvovala krajčírske kurzy. Ako sirota prežila osem rokov u Daxnerovcov v Tisovci. R sa vydala za Jozefa Maliaka do chorvátskeho Iloku, kde sa r pokúsila založiť súkromnú dievčenskú školu. Od konca roku 1938 žila na Slovensku. Literatúre sa venovala príležitostne. Beletristický charakter má jej próza Orgovánová besiedka (Slovenské pohľady 1901) pohybujúca sa medzi sentimentalizmom a dokumentárnym realizmom. Podobný ráz majú i cestopisné črty Výlet do chorvátsko-dalmátskeho prostredia (Denica 1904, 1905). Uverejnila niekoľko spomienkových čŕt. Avšak jej rozsiahle rozpomienky, dokumentujúce najmä kultúrne a spoločenské pomery v Revúcej v poslednej tretine 19. storočia uverejnil J. V. Ormis až r pod názvom Marína Ormisová spomína. Pokúsila sa aj o prekladanie z chorvátčiny (J. Kozarac, Živena 1925). 63

65 Encyklopédia slovenských spisovateľov. Zv. 1. Bratislava : Obzor, S. 47. Kokavcová, Margita: Literárne osobnosti okresu Zvolen. Zvolen : Vlastivedné múzeum, S. 26. Lexikón slovenských žien. Martin : Slovenská národná knižnica, S Ormis, J. V.: Marína Ormisová spomína. Martin, S Slovenský biografický slovník. Zv. 4. M Q. Martin : Matica slovenská, S. 47. MARKOVIČ, Matej osvietenský filozof, veršovec Dobrá Niva 1762 Sarvaš Do školy chodil v novohradskej Dobroči ( ), Banskej Štiavnici ( a ), Dvorníkoch ( ), Banskej Bystrici ( ), Bratislave ( ), teológiu študoval v Jene ( ). Po návrate z Nemecka bol vychovávateľom v rodine Podmanickovcov, ev. kazateľom v Štítniku a napokon farárom v Sarvaši. Za hlavnú náplň svojho kazateľského pôsobenia pokladal ľudovýchovnú činnosť a popularizáciu vedeckých poznatkov. Zaujímal ho predovšetkým zemepis a dejepis Uhorska a do povedomia širokých vrstiev sa usiloval vnášať ideológiu slovenskej národnosti. Vo veršovanej Kratičkej histórii království uherského, ktorú koncipoval pôvodne ako učebnicu dejepisu pre ľudové školy, si osobitne všímal veľkomoravské obdobie a kráľa Svätopluka. Všetky kmene, ktoré prešli cez naše územie pokladal za Slovanov predchodcov dnešných Slovákov. Podobne zveršoval i zemepis Uhorska Vypsání stolic království uherského (rukopis), kde opisuje najmä slovenské stolice. Ľudovýchovný a popularizačný charakter má i jeho knižka modlitieb Sloup ohnivý (1756), ktorú venoval rozličným spoločenským vrstvám ( pocestným, zvláště pak kupcům, handlířům, řemeselníkům ). Svoj vzťah k ľudu vyjadril v preklade nemeckej básne Píseň na chválu 64

66 stavu sedláckého (1752), v ktorej vyzdvihol kladné vlastnosti sedliakov a nabádal každého, aby si vážil ich prácu. Skladbu nachádzame vo viacerých odpisoch. Encyklopédia Slovenska. Zv. 3. K M. Bratislava : Veda, S Encyklopédia slovenských spisovateľov. Zv. 1. Bratislava : Obzor, S Kokavcová, Margita: Literárne osobnosti okresu Zvolen. Zvolen : Vlastivedné múzeum, S Mišianik, J.: Antológia staršej slovenskej literatúry. Bratislava : Veda, 1981 S Slovenský biografický slovník. Zv. 4. M Q. Martin : Matica slovenská, S. 78. MAZAR, Krištof barokový básnik a prozaik okolo r Tomášovce Zolná Pôvodným menom Krištof Mažár. Pochádzal z evanjelickej učiteľskej a kňazskej rodiny. Študoval v Prešove, v Lipsku a Wittenbergu. V Lipsku získal hodnosť magistra. Pôsobil ako farár vo Zvolene ( ). Po vyhnaní zo zvolenskej fary r žil istý čas vo svojej zemianskej kúrii na Veľkej Lúke. V r pôsobil ako farár v Lovinobani a v r v Zolnej. Bol barokovým básnikom a prozaikom. Písal latinskú a slovenskú príležitostnú poéziu, najmä oslavné panegyriky oslavné reči a gratulačné oslavné enkómiá oslavné básnické skladby Vinšování slovenské (1676) a Slovenský madrigal (1677). Je autorom prírodovednej a filozofickej dišputy. Väčšina jeho prozaickej tvorby sa týkala udalostí okolo súdnych procesov s protestantskou inteligenciou a jej odchodu na galeje. Patrí sem polemický spis o pravde a najmä literárne vyspelé elegické prózy o osude otca, ktorý zahynul v r na galejách. 65

67 Encyklopédia slovenských spisovateľov. Zv. 1. Bratislava : Obzor, S Kokavcová, Margita: Literárne osobnosti okresu Zvolen. Zvolen : Vlastivedné múzeum, S. 29. Mišianik, J.: Antológia staršej slovenskej literatúry. Bratislava : Veda, 1981 S , 703. Slávik, J.: Dejiny zvolenského ev. a. v. bratstva a seniorátu. Banská Štiavnica, S Slovenský biografický slovník. Zv. 4. M Q. Martin : Matica slovenská, S Vaníková, Viera: Zvolen : monografia k 750. výročiu obnovenia mestských práv. Martin : Gradus, S MÁZOR, Martin novinár, publicista, fotograf Praha Žije vo Zvolene. Pseud.: Marek Podoba, Podobienka, Miro Ďuriš, Tarzan, Marko Pančák Študoval na Strednej všeobecnovzdelávacej škole vo Zvolene a Strednej knihovníckej škole v Bratislave. V štúdiách pokračoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde získal titul magistra za absolvovanie štúdia žurnalistiky, špecializácia rozhlas a televízia. V r pracoval v Okresnom osvetovom stredisku vo Zvolene ako redaktor a zástupca vedúceho redaktora Okresného rozhlasu, v r v Kultúrnom a spoločenskom stredisku mesta Zvolen ako vedúci oddelenia informačných médií a šéfredaktor Okresného rozhlasu a spravodajca Slovenského rozhlasu Banská Bystrica. V r bol redaktorom týždenníka Nový Vpred Žurnál, v r programovým riaditeľom Rádia Family a spravodajcom Rádia Twist. 66

68 Od r pôsobí ako redaktor opäť najmä v printových médiách, v denníkoch Večerník (Banská Bystrica), Smer Dnes a Večerník-Korzár, Pohronský večerník, v regionálnych týždenníkoch Zvolenské noviny, Nový Vpred Žurnál, Piatkový večer, Priekopník, ďalej v Kultúrnom mesačníku Zvolen. Spolupracoval s denníkmi Smer, Smena, SME, s časopismi Mladý svět (Praha), Osvetová práca, Univerzitné noviny Technickej univerzity (Zvolen), Slovak Heritage (Kanada), Hlas ľudu (Nový sad), Život. Publikoval niekoľko tisíc článkov na rôzne aktuálne témy. Pre viaceré periodiká a rozhlasové vysielania pripravil vyše tisíc článkov a spravodajských materiálov o dianí v meste Zvolen. Píše aj prózu, poéziu a piesňové texty. V súčasnosti pracuje ako redaktor Zvolenských novín. Je šéfredaktorom celoslovenského internetového časopisu Premeny. Spracoval a vydal publikácie Zornička 25 (1992) k výročiu Detského folklórneho súboru železničiarov Zornička, Robotnícky spevácky a podporný spolok pre Zvolen a okolie 125 rokov (2007) o histórii spolku a Zornička 40 rokov na folklórnom nebi (2007) o histórii Detského folklórneho súboru železničiarov Zornička. Je spoluautorom publikácie Moja škola (2008) o histórii ZŠ, P. Jilemnického 1035/2 vo Zvolene. Mgr. Martin Mázor. In: Mázor, Martin: Zornička 40 rokov na folklórnom nebi. Zvolen : Mgr. Martin Mázor, Obálka. Slovo o autorovi. In: Mázor, Martin: Robotnícky spevácky a podporný spolok pre Zvolen a okolie 125 rokov. Zvolen : Mgr. Martin Mázor, S

69 MEDVECKÝ, Samuel Štefan publicista, právnik Zvolenská Slatina Zvolen Pochádzal zo známej rodiny Medveckovcov. Jeho sestra bola spisovateľka Terézia Vansová. Základy vzdelania získal v rodine. R začal navštevovať gymnázium v Lučenci, od roku 1857 pokračoval v Banskej Štiavnici, kde aj zmaturoval. Tu bol členom Slovenského kola a prispievateľom časopisu Sitno. Právnické štúdiá absolvoval vo Viedni a v Budapešti. Po skončení štúdia vykonával advokátsku prax u Ľ. Thurzu-Nosického v Banskej Bystrici a po zložení advokátskych skúšok pôsobil od r ako advokát vo Zvolene. Bol prívržencom Slovenskej národnej strany, organizátorom národno-kultúrnej práce vo Zvolene a okolí a v r spoluzakladateľ a správca zvolenskej sporiteľne. Zomrel iba päťdesiatročný. Literárne sklony prejavil už v čase banskoštiavnických štúdií, keď zapisoval ľudové piesne a pokúšal sa o verše. Písal básne príležitostného a rodinného charakteru, výraznejšie sa prejavil v básniach s národnou tematikou. Uverejňoval ich v časopise Junoš, Orol a v almanachu Napred. Viac jeho básní zostalo v rukopisoch. Popri básnickej tvorbe sa venoval publicistike, tvorbe aforizmov. Literárnohistoricky cenným dielom sú jeho Rozpomienky na Sama Chalupku. Kokavcová, Margita: Literárne osobnosti okresu Zvolen. Zvolen : Vlastivedné múzeum, S Slovenský biografický slovník. Zv. 4. M Q. Martin : Matica slovenská, S Rezník, Jaroslav: Túry do literatúry : po literárnych stopách Slovenska. Bratislava : Slovart, S

70 MILOV, Ján básnik, spisovateľ Veľké Janíkovce Zvolen Pseud.: M. J. Milov, Marián Ján Milov Vlastným menom Ján Milo. Narodil sa ako najstarší z piatich detí chudobného maloroľníka. Študoval na gymnáziu v Nitre. V r absolvoval teologickú fakultu a neskôr v r Právnickú fakultu UK v Bratislave. V r bol kaplánom v Považskej Bystrici a v Trenčíne. V r zanechal kňazský stav a oženil sa s Mariannou Sekáčovou, ktorá v tom čase žila s rodičmi v Trenčíne. Presťahovali sa do Bratislavy, kde od r pracoval. Za katolícku a národnú angažovanosť bol v r odsúdený a väznený. Po prepustení z väzby odišiel do Vyhní za rodinou, ktorá tam bola násilne vysťahovaná. Ešte pred r bol politicky rehabilitovaný. V r sa presťahoval do Zvolena a pracoval vo výrobnom družstevníctve. Naposledy pracoval v Krajskom zväze výrobných družstiev vo Zvolene. Cestoval po výrobných družstvách v Stredoslovenskom kraji. Už v mladých rokoch bol literárne činný. Písal básne, kde sa prejavila jeho obrazotvornosť a cit pre prírodu. Vydal básnické zbierky Rovnobežky (1938), Závetrie (1940), Rovina (1945). Okrem verša inklinoval k dramatickej tvorbe (hry Junácke srdce, Môj syn, Salaš v bukovej doline), napísal libreto k opere Matúš Trenčiansky, ktoré zhudobnil Dr. Jozef Kresánek. Napísal text k družstevnému pochodu. Prispieval do viacerých novín a časopisov. Aj po 2. sv. vojne poznačila jeho tvorbu myšlienka združstevňovania. Venoval sa histórii jednotlivých družstiev. Spracoval niekoľko pamätníc. Ján Milov zomrel vo Zvolene a na tunajšom cintoríne je aj pochovaný. Cabadaj, P.: Ján Milov. In: Slovenské národné noviny. Roč. 5 (9), č. 24 (1994), s

71 Kováčik, P.: Návrat M. J. Milova. In: Smer. Roč. 21 ( ). [Príl. (1969), s. 6.] Pm: Ján Milo : z galérie významných Zvolenčanov. In: Zvolenské noviny. Roč. 17, č. 9 ( ), s. 13. Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava : Spolok slovenských spisovateľov; Martin : Slovenská národná knižnica, S MIŠÍK, Mikuláš publicista, historik, kňaz Liptovský Mikuláš Spišské Podhradie-Spišská Kapitula Pseud.: Vystrkovčan V rodnom meste absolvoval gymnázium. V r študoval teológiu v Banskej Bystrici. Po štúdiách pôsobil ako rímsko-katolícky kaplán v Hronci, v Novej Bani, vo Vrútkach a vo Zvolene, ako farár v Šimonovanoch. V r bol kultúrnym referentom v Spolku sv. Vojtecha v Trnave. V r farár v Handlovej, neskôr v Kláštore pod Znievom a od r pôsobil vo Zvolene a napokon v Prievidzi. Zaoberal sa problematikou husitského hnutia na Slovensku, osídľovaním Hornej Nitry, Zvolena, ale najmä dejinami Prievidze. Publikoval rozsiahle štúdie v zborníkoch a odborných periodikách. Z literárnohistorického hľadiska je cenná štúdia o zástoji banskobystrických bohoslovcov v slovenskom národnom živote. Spracoval dejiny Kláštora pod Znievom a viaceré biografické príspevky. Venoval sa otázkam osídlenia Zvolena. Redigoval prechodne časopis Kultúra. Prispieval do periodík Duchovný pastier, Náš kraj, Nástup, Slovák a Rozvoj. Knižne vydal diela Husiti na Slovensku (1928), Prievidza v dobách husitských (1930) a obsiahlu monografiu Prievidza (1971). Gajdoš, Milan: V guli veže kostola je vďaka nemu ukrytá listina. In: Nový Vpred Žurnál. Roč. 6, č. 47 ( ), s

72 Slovenský biografický slovník. Zv. 4. M Q. Martin : Matica slovenská, S OKRUCKÁ, Božena (rod. Kompišová) spisovateľka Martin Zvolen Pseud.: Elena Petrovská, Elena Petrovská-Okrucká Navštevovala ľudovú školu v Martine. Študovala na obchodnej škole vo Velkom Meziříči. Drobné črty a poviedky uverejňovala od r v časopisoch (najmä v Živene). V poviedkach zobrazovala dedinské, zriedkavejšie i malomestské prostredie, v prevažnej miere zachytávajúce tragický osud protagonistiek, ako aj poviedky s vojenskou tematikou. Ako jedna z prvých používala paralelne dve dejové línie, celkovo však jej literárna tvorba nepresiahla priemernú literárnu úroveň. Knižne debutovala v r knihou próz Slovenské rozprávky (s bratom Petrom Kompišom), v tom istom roku s poviedkou Anka vyhrala literárny súbeh Živeny. Nasledovali poviedky V žatve, Kamaráti (obidve 1919), Maliarova žena (1921), Obrázky z Lučenca (1922), Macocha, Spoločnosť (1923), História zo života, Konkurencia (obidve 1924). V r sa aktivizovala v dobročinnej americkej misii sociálnej starostlivosti v Lučenci, tajomníčka tamojšej Živeny. Lexikón slovenských žien. Martin : Slovenská národná knižnica, S Slovenský biografický slovník. Zv. 4. M Q. Martin : Matica slovenská, S

73 PARASSIN, Alexander (Paraššín) básnik, publicista, verejný činiteľ Brezno Bratislava Pseud.: Dobromil Ľudovú a meštiansku školu navštevoval v Brezne. Po štúdiách verejnej správy v Debrecine bol praktikantom obecného notariátu v Pohronskej Polhore, v r podnotár v Pliešovciach a v r v Ostrej Lúke, v r slúžny vo Zvolene, v r zástupca župana v Šahách, v r okresný náčelník vo Zvolene, neskôr v Komárne. Všestranne sa zúčastňoval na rozvoji Zvolena. Zaslúžil sa o elektrifikáciu, reguláciu vodných tokov, budovanie železničnej trate Krupina-Zvolen, podporoval rozvoj školstva, prakticky riešil problematiku slovensko-maďarských národnostných vzťahov, bol organizátorom charitatívnej činnosti. V Pliešovciach založil divadelný ochotnícky krúžok, pre ktorý poslovenčoval hry z maďarčiny a češtiny. Je autorom desiatok administratívnych článkov a stručných poučení o verejnej správe uverejňovaných v rôznych časopisoch. Písal príležitostnú poéziu. Knižne ju vydal v troch zbierkach Decenium (1928), Krásy naše (1930), Letmé skoky (1938). V rukopise zostali diela Dejepis okresu zvolenského a Úvahy o slovenskej hymne s vlastnou hudobnou i textovou kompozíciou. Slovenský biografický slovník. Zv. 4. M Q. Martin : Matica slovenská, S Vaníková, Viera: Zvolen : monografia k 750. výročiu obnovenia mestských práv. Martin : Gradus, S

74 PÁRTOŠOVÁ, Štefánia (rod. Žabkayová) poetka, publicistka Trenčín Bratislava Narodila sa v rodine finančného radcu. Vzdelanie získala v Čadci, Opave a Žiline. V r študovala na Medzinárodnom agrárnom inštitúte v Moskve a v r na Prírodovedeckej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Pracovala v redakcii Ľudového denníka a Slovenských zvestí, v r bola oblastnou tajomníčkou v lekárňach a laboratóriách v Žiline a v Bratislave, vedúcou lekárnického oddelenia, neskôr zástupkyňou vedúceho odboru na Povereníctve zdravotníctva v Bratislave. Pre chorobu zamestnanie prerušila. Žila v Lučivej, Prednej Hore Muráni, na Sliači, v Žiari nad Hronom a v r sa natrvalo presťahovala do Bratislavy. Písať začala pomerne neskoro. Knižne debutovala básnickou zbierkou Starým priateľstvám (1956). Stálou témou jej zbierok sa stali osobné skúsenosti zo SNP. Jej básne majú často podobu mravného apelu, najmä v zbierkach Vlny a brehy (1958), Tepané časom (1961), Krídlo padajúcim (1964). V zbierke básní komorného charakteru Deväťdesiat deväť sonetov (1985) vyjadrila pocity individuálneho zániku, pokory a životnej vyrovnanosti. Venovala sa tiež tvorbe pre deti. V zbierke Rozsypané korálky (1967), Svet stvorený pre sny (1967) a Svätojánske mušky (1968) približuje deťom okolitý svet. Prekladala z maďarčiny, češtiny a nemčiny. Andruška, P.: Verše spomienok. In: Slovenské pohľady. Roč. 99, č. 10 (1983), s Lexikón slovenských žien. Martin : Slovenská národná knižnica, S Rosenbaum, K.: Doslov. In: Pártošová, Štefánia: Váha nehy. Bratislava : Slovenský spisovateľ, S

75 Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava : Spolok slovenských spisovateľov, Martin : Slovenská národná knižnica, S PAULINY, Eugen jazykovedec, literárny vedec Zvolen Bratislava Základnú školu a Reformné reálne gymnázium navštevoval v r vo Zvolene. Neskôr študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po štúdiách pôsobil v r ako stredoškolský učiteľ vo Zvolene, neskôr asistent na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, korektor vydavateľstva Práca, redaktor Pedagogického nakladateľstva a profesor slovenského jazyka na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Všestranne orientovaný slovakista a jazykovedec. Analyzoval umelecké diela slovenských autorov J. Kalinčiaka, M. Kukučína, B. S. Timravy, J. G. Tajovského, Ľ. Ondrejova, pričom vychádzal z komunikačného aspektu literárneho diela a autorský zámer chápal v semiotickej väzbe so štýlom O jazyku a štýle slovenskej prózy (1983). R edične pripravil Kollárove Spievanky, 1954 Dobšinského ľudové príslovia a 1958 Prostonárodné slovenské povesti. Spoluautor knihy Život a dielo Metoda (1985). Je autorom početných jazykovedných monografií, štúdií a učebníc. Eugen Paulíny patrí medzi významných slovakistov a slavistov. Pracoval v oblasti súčasného slovenského jazyka (fonológia, morfológia, štylistika), historického vývinu a dejín slovenčiny, dialektológie a všeobecnej jazykovedy. Za svoje celoživotné dielo bol ocenený viacerými našimi i medzinárodnými vyznamenaniami. Dvonč, Ladislav: Slovenskí jazykovedci : súborná personálna bibliografia slovenských slovakistov a slavistov. Bratislava : Veda, S

76 Encyklopédia slovenských spisovateľov. Zv. 2. Bratislava : Obzor, S Paulíny, E.: Kedy som sa rozhodol stať lingvistom. In: Slovenský jazyk a literatúra v škole. Č. 19 (1972), s Števček, J.: Lingvista ako literárny vedec. In: Pauliny, E.: O jazyku a štýle slovenskej prózy. Bratislava: Slovenský spisovateľ, S Slovenský biografický slovník. Zv. 4. M Q. Martin : Matica slovenská, S Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava : Spolok slovenských spisovateľov; Martin : Slovenská národná knižnica, S PAVELKOVÁ, Alexandra spisovateľka fantasy a sci-fi literatúry, publicistka, prekladateľka Zvolen Žije vo Zvolene. Vzdelanie získavala na gymnáziu vo Zvolene, neskôr na nadstavbovej ekonomickej škole v Banskej Bystrici. V ďalších rokoch si rozšírila znalosti ruštiny a nemčiny o ďalšie jazyky esperanto na súkromnej jazykovej škole v Poprade a angličtinu na štátnej jazykovej škole v Banskej Bystrici. Vyštudovala publicistiku na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a potom masmediálnu komunikáciu na Univerzite Sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Pracovala ako učiteľka, ekonómka, vedúca recepcie či prevádzkarka v hoteli. V súčasnosti žije vo Zvolene a pracuje na Technickej univerzite vo Zvolene. Hovorí piatimi jazykmi. Píše vedecko-fantastické knihy, fantasy, jej poviedky vyšli vo vedecko-fantastických výberoch, zborníkoch či časopisoch. Je knižnou a filmovou recenzentkou, prednáša a píše články o filmovej tvorbe a produkcii a vedie literárnu dielňu pre začínajúcich autorov. Je redaktorkou časopisu Fantázia. Okrem vlastnej tvorby sa venuje prekladom. Jej knihy vychádzajú v slovenskom, ale i českom a poľskom jazyku. 75

77 Debutovala zbierkou sci-fi poviedok SF 001 (1996), po ktorej nasledoval román žánru fantasy Piesok vo vetre (1999), ktorý v roku 2005 vyšiel v českom preklade. So Štefanom Konkolom spolupracovala na prvej slovenskej fantasy trilógii Miešanci ( ). V r vyšla Pavelkovej v češtine zbierka poviedok Prokletá přísaha. Pokračovanie tejto slovanskej fantasy s názvom Zlomená přísaha vyšlo v r V r vydala v kolibričom formáte novelku Desítka. Cyklus príbehov o vedme Vimke bol v slovenčine vydaný pod názvom Prísaha v r a v poľskom jazyku vyšiel v roku 2007 pod názvom Opowieści o Vimce. Za svoje diela bola dva razy pasovaná za Rytiera fantázie, je dvojnásobnou nositeľkou titulu Lady Fantasy a prvou slovenskou víťazkou v najprestížnejšej česko-slovenskej literárnej súťaži, ktorou je Cena Karla Čapka. V roku 2002 sa jej dostalo ocenenia The Encouragement Award od European Science Fiction Society. Konečná, Andrea: Diagnóza spisovateľka. In: Eva. Č. 6 (2007), s Pavelková, Alexandra: Prísaha. Bratislava : Vydavateľstvo spolku slovenských spisovateľov, Obálka. Pavelková, Alexandra Badániová, Jaroslava: Saša a jej SF 001 : to, čo nosíme v sebe je jediné súkromie, čo ešte máme. In: Nový Vpred Žurnál. Roč. 5, č. 3 ( ), s. 6. Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava : Spolok slovenských spisovateľov; Martin : Slovenská národná knižnica, S

78 PAVLÍK-GAJDOŠÍK, Ján prozaik Zvolenská Slatina 1986 Banská Bystrica Pochádzal z roľníckej rodiny a sám bol celý život roľníkom. V rodisku vychodil štyri triedy ľudovej školy a vo Zvolene štyri triedy meštianskej školy. Hospodáril najprv ako súkromný roľník, potom ako družstevník, agronóm i predseda Jednotného roľníckeho družstva vo Zvolenskej Slatine až do r Od r žil v Banskej Bystrici. Prvé poviedky a fejtóny uverejnil v novinách a časopisoch (Roľnícke noviny, Pravda a i.) v r , hoci písať začal už pred druhou svetovou vojnou. Bol literárnym samoukom. Jeho spôsob písania ovplyvnili diela slovenského literárneho realizmu. Zdrojom námetov mu boli zážitky a skúsenosti z bojov v Slovenskom národnom povstaní a vo väčšej miere bohaté skúsenosti z priekopníckej práce pri zakladaní jednotných roľníckych družstiev. Zaujali ho najmä problémy premien vzájomných ľudských vzťahov. Z tohto okruhu je i šesť poviedok v jeho knižnom debute Prvé brázdy (1960). Píše aj poviedky ladené humoristicky. Jeho prózy sú autentickým umeleckým svedectvom o prvých rokoch kolektivizácie u nás. Je autorom sprievodných textov k pásmam ľudových piesní a tancov, ktoré sa inscenovali na folklórnych slávnostiach vo Východnej a v Detve. Na motívy jeho poviedok bol nakrútený film Tri razy svitá ráno (1961). Encyklopédia slovenských spisovateľov. Zv. 2. Bratislava : Obzor, S. 20. Pavlík-Gajdošík, Ján: Prvé brázdy. Bratislava : Slovenský spisovateľ, Obálka. 77

79 PHILADELPHY, Emil prozaik, učiteľ Zvolen Martin Po absolvovaní učiteľského ústavu v Lučenci bol učiteľom vo Zvolenskej Slatine. Po maturite na reálnom gymnáziu vo Zvolene absolvoval Strojnícku fakultu Vysokého učení technického v Brne. Pracoval ako technický referent v Prahe, potom na Štátnom ústave pre zveľaďovanie živností v Martine, vedúci učňovského strediska v Závodoch ťažkého strojárstva a nakoniec profesor Priemyselnej školy strojníckej v Martine. V medzivojnovom období napísal pre Slniečko náučný seriál, v ktorom sa podujal zábavnou formou sprostredkovať malým čitateľom náučné informácie o modernej spojovacej technike, dopravných prostriedkoch, typografii, filme, armáde a pod. Seriál vyšiel v dvoch zväzkoch pod názvom Traja chlapci-mudráci ( ). V knihe Čierny poklad (1948) sa pokúsil zoznámiť deti s čiernym uhlím a jeho významom pre rozvoj technickej civilizácie. Vzdelávacími rozprávkami o technických vymoženostiach Traja chlapci-mudráci aj v detskom románe Veľká premena (1952) zostal popularizátorom prírodných a spoločenských javov. Písal aj odborné práce. Poliak, Ján: Veľká premena. In: Slovenské pohľady. Č (1952), s Jurčo, Milan: Zákruty a míľniky na štvrťstoročnej ceste slovenskej literatúry faktu I. In: Zlatý máj. Roč. 19, č. 8 (1975), s Slovník spisovateľov pre deti a mládež. Bratislava : Literárne informačné centrum, S

80 PILÁRIK, Štefan spisovateľ, kazateľ, farár 1615 Očová pred Neusalza Spremberg Pochádzal z rodiny evanjelického farára. Do školy chodil v Očovej, v Slovenskej Ľupči, v Bardejove a v Banskej Bystrici. Pôsobil ako učiteľ a kazateľ v Ilave, kaplán v Očovej, a ev. farár v Dolnej Strehovej, Spišskej Teplici, v Liptovskom Ondreji, Trenčíne, Beckove a Senici. V Senici sa v septembri 1663 dostal do tureckého zajatia. Počas náboženského prenasledovania sa skrýval vo Veľkých Levároch, v r emigroval do Vratislavi a Žitavy, napokon v r pôsobil ako kazateľ a farár v hornolužickej exulantskej obci Neusalza. Do literatúry vstúpil prekladmi nemeckej protestantskej teologickej literatúry a ako zostavovateľ knihy modlitieb Favus distillans (1648). Pokúsil sa aj o latinskú príležitostnú poéziu. Ťažiskom jeho literárneho diela sú však autobiografické práce inšpirované osobnými zážitkami z tureckého zajatia a z obdobia náboženského prenasledovania. V epicko-reflexívnej básni Sors Pilarikiána vykreslil svoje osudy v dvojmesačnom tureckom zajatí. Skladba sa vyznačuje verným epickým zobrazením skutočnosti a má aj z literárneho hľadiska najväčší význam. Je napísaná silne slovakizovanou češtinou. Autor k nej pripojil nábožensko-historickú báseň Píseň o zemi uherské a nábožensko-reflexívnu báseň Rozjímaní. V oboch básniach vyzýva k náprave sveta. V próze Currus Jehovae mirabilis podal obraz svojho života na pozadí súvekých náboženských pomerov. V memoárovej próze Turcico-Tartarica crudelitas (1684) sú opäť ústredným motívom zážitky z tureckého zajatia. Encyklopédia Slovenska. Zv. 4. N Q. Bratislava : Veda, S Encyklopédia slovenských spisovateľov. Zv. 2. Bratislava : Obzor, S

81 Kokavcová, Margita: Literárne osobnosti okresu Zvolen. Zvolen : Vlastivedné múzeum, S. 33. Minárik, J.: Život a dielo Štefana Pilárika. In: Pilárik, Štefan: Výber z diela. Bratislava, S Slávik, J.: Dejiny zvolenského ev. a. v. bratstva a seniorátu. Banská Štiavnica, S. 499, 622. Slovenský biografický slovník. Zv. 4. M Q. Martin : Matica slovenská, S PINKA, Ján Mieroslav redaktor, publicista, učiteľ Rimavská Sobota Zvolen Narodil sa v Rimavskej Sobote, ale od útleho detstva žil vo Zvolene. Študoval na gymnáziu vo Zvolene a na učiteľskej akadémii v Banskej Bystrici, kde v r zmaturoval. Diaľkovo vyštudoval slovenčinu a výtvarnú výchovu na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici. Medzitým v r pôsobil ako učiteľ na strednej škole vo Zvolene, v r bol inšpektorom Oblastnej správy povereníctva, od r redaktor Smeru a Smeny v Banskej Bystrici, neskôr vedúci študijnopedagogického oddelenia Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene. Spočiatku uverejňoval verše v prílohách dennej tlače. Od r začal písať bábkové hry: Ako sa Anička naučila jesť halušky, Sirota Janko (obidve 1948), Nezbedníci (1951), Našli vtáčiu pieseň, Prečo bola Micka smutná (obidve 1964). Pre bábkové divadlo upravil Kukučínovu poviedku Keď báčik z Chochoľova umrie (1951) a zdramatizoval Rysavú jalovicu (1954). Pre rozhlas napísal pôvodnú rozprávkovú hru Čarovný mlynček (1965). S Pavlom Kukom vydal povesti a históriu obcí pod názvom Pod Poľanou a v Honte v dvoch zväzkoch ( ). Napísal autobiografické dielo Štúrov Zvolen spomienky 80

82 k 40-tim rokom prebúdzania národného povedomia (2006). Založil na Slovensku prvé mládežnícke Divadlo poézie vo Zvolene. Bol autorom projektu Štúrov Zvolen (1964), šéfredaktorom mesačníka pre mladú slovenskú a slovanskú literatúru Štúrov odkaz a autorom scenárov ročeniek a skladačiek o slovenských spisovateľoch, organizátor a popularizátor literárneho života vo Zvolene. Mázor, Martin: Odišiel tvorca a zakladateľ Štúrovho Zvolena Ján Mieroslav Pinka. In: Zvolenské noviny. Roč. 16, č. 31 ( ) s. 6. Pašková, S. Matisková, E.: Súčasní regionálni autori : výberová regionálna bibliografia. Zvolen : Krajská štátna knižnica Ľ. Štúra, S Pinka, Ján Mieroslav: Štúrov Zvolen - spomienky k 40-tim rokom prebúdzania národného povedomia. Zvolen : Občianske spoločenstvo Štúrov Zvolen, s. Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava : Spolok slovenských spisovateľov; Martin : Slovenská národná knižnica, S PONICKÁ, Hana prozaička, spisovateľka, prekladateľka Halič Banská Bystrica Do ľudovej školy chodila v rodisku, gymnázium navštevovala v Košiciach a v Bratislave, kde v r zmaturovala. V r študovala na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Zúčastnila sa Slovenského národného povstania, pracovala v povstaleckej nemocnici v Martine. V štúdiu už nepokračovala. Krátko pracovala ako ošetrovateľka Červeného kríža. V r žila v Ríme, kde bol jej manžel Štefan Žáry dopisovateľom Československej tlačovej 81

83 kancelárie. Neskôr pracovala ako redaktorka zdravotníckych publikácií v Ústave zdravotníckej osvety v Bratislave, v r sa venovala vlastnej literárnej práci i prekladateľstvu. Od r bola redaktorkou Smeny na nedeľu. Za svoj postoj proti okupácii krajiny vojskami Varšavskej zmluvy však musela z redakcie odísť. Stiahla sa do úzadia. Od r žila v starom mlyne v Lukavici a vyvíjala disidentské aktivity. Bola signatárkou Charty 77. Z politických dôvodov ju v r vylúčili zo Zväzu slovenských spisovateľov a jej meno bolo vymazané zo slovenského kultúrneho života. V tom čase začala spolupracovať s českými disidentmi, a tiež s rozhlasovou stanicou Slobodná Európa. Po novembri 1989 sa stala aktivistkou hnutia Verejnosť proti násiliu, členkou Slovenského helsinského výboru, Konfederácie politických väzňov. V r sa stala hovorkyňou Charty 77. Do literatúry vstúpila už ako stredoškolská študentka. Kratšie prózy uverejňovala v Národných novinách, v Živene, v denníku Slovák a v študentskom časopise Cesta. Do literatúry vstúpila ako autorka knižiek pre deti Slávikove husličky (1953), Medvedí rok (1955), Zimná rozprávka (1961), O parádnici lienke (1972), O Štoplíkovi... (1961). Venovala sa tiež prekladateľskej práci z klasickej i modernej francúzskej, maďarskej i talianskej literatúry. Je autorkou zbierky próz Halúzky (1955), Ábelovský dom (1959), poviedok Prísť, odísť (1964), noviel Bosými nohami (1968). V období nedobrovoľného mlčania začala písať knihu Lukavické zápisky, ktorá najskôr vyšla v kanadskom Toronte (1987) a po novembri 1989 aj u nás (1992). Je autorkou biografickej knihy Milan Rastislav Štefánik Hrdina sa vracia (1991). Dominik Tatarka a ti druzí : Informace o zamlčované slovenské literatuře. Brno : Státní vědecká knihovna, S Kovačka, Miloš: Nezávislá knižnica Hany Ponickej v Podrečanoch alebo slovenská spisovateľka buduje pamäť svojej doby. In: Knižnica. Roč. 8, č. 9 (2007), s Sliacky, Ondrej: Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež. Bratislava : Literárne informačné centrum, S

84 Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava : Spolok slovenských spisovateľov; Martin : Slovenská národná knižnica, S Slovenský literárny kalendár Bratislava : Vyd. Spolku slov. spis., Nestr. PONIČAN, Ján spisovateľ, publicista, dramatik, prekladateľ Očová Bratislava V r študoval na gymnáziách v Banskej Bystrici a v Lučenci, v r na Českom vysokom učení technickom v Prahe, v r na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Vyštudoval zásluhou strýka, župného úradníka v Banskej Bystrici, ktorý ho podporoval najmä finančne, pretože od 13-tych rokov bol úplná sirota. Po štúdiách pôsobil v r ako advokátsky koncipient v Bratislave, v r vo Zvolene, v r v Bratislave, v r bol majiteľom advokátskej kancelárie, v r verejným notárom, v r notárom, v r riaditeľom Slovenského vydavateľstva krásnej literatúry v Bratislave. Príslušník skupiny ľavicovo orientovaných intelektuálov, spoluzakladateľ časopisu DAV. R sa stal tajomníkom, neskôr podpredsedom Spolku slovenských spisovateľov, v r predseda slovenskej sekcie Zväzu československých spisovateľov. Bol menovaný zaslúžilým umelcom (1963) a národným umelcom (1971). Debutoval básnickou zbierkou Som, myslím, cítim a vidím, milujem všetko, len temno nenávidím (1923). V ďalšej zbierke Demontáž (1929) protestoval proti ochudobňovaniu Slovenska. Básne z knihy veršov Večerné svetlá (1932) sú inšpirované Bratislavou. Dojmy z ciest po Sovietskom zväze zhrnul v zbierke Angara (1934). Básnická zbierka Póly je odrazom autorovho vzťahu k rodnému kraju. Ďalej vydal poému Divný Janko (1940) a výber z lyrickej tvorby Sen na medzi 83

85 (1942), poému z autobiografickými črtami Ivan Klas (1946).Ťažisko Poničanovej literárnej tvorby spočíva v poézii, no význam má aj jeho próza a dráma. Životnosť si zachovali jeho romány Pavučina (1934), Stroje sa pohli (1935), Z čias-nečias (1949) a najmä próza Jánošíkovci (napísaná v roku 1939, vyšla v r. 1974). Poničanove prvé dramatické práce majú zjednodušenú podobu. Také boli hry Dva svety (1924), Iskry bez ohňa (1935), Boj (1935), Vzbura na rozkaz, Stávka (1931, vydané v pokrokovom krajanskom vydavateľstve v Toronte r. 1936). Výraznejšiu umeleckú hodnotu má veršovaná hra Jánošík (1941). Umelecky najzrelšou bola Čistá hra (SND 1942, Bratislava 1949), satirický komediálne svieži obraz malomeštiackej spoločnosti a hra Štyria (1942). Ján Poničan sa počas celej svojej literárnej činnosti venoval prekladaniu svetových dramatických autorov (Moliér, Schiller), ruských (Puškin) a sovietskych básnikov (Majakovskij, Jesenin, Blok, Pasternak). Výber z Poničanovej básnickej zbierky vyšiel pod názvom Básne (1954), výber z diela v štyroch zväzkoch ako Vybrané spisy ( ). Pamiatky: rodný dom v Očovej. Encyklopédia dramatických umení Slovenska. Zv. 2. M Ž. Bratislava : Veda, S Encyklopédia Slovenska. Zv. 4. N Q. Bratislava : Veda, S Encyklopédia slovenských spisovateľov. Zv. 2. Bratislava : Obzor, S Kokavcová, Margita: Literárne osobnosti okresu Zvolen. Zvolen : Vlastivedné múzeum, S Rosenbaum, Karol: Ján Poničan. Martin : Matica slovenská, s. Slovenský biografický slovník. Zv. 4. M Q. Martin : Matica slovenská, S

86 RIEČANSKÝ, Edmund básnik, novinár Zvolen Košice Pseud.: Riavin Vo Zvolene navštevoval základnú školu i gymnázium. V štúdiách pokračoval na univerzite v Montpellier. Pracoval v úradníckych funkciách, bol tajomníkom na francúzskom konzuláte, referentom účtovnej spoločnosti DOVUS v Bratislave a súčasne aj redaktorom časopisu Budovateľ. Po vojne žil v Košiciach. Už ako stredoškolský študent prispieval básňami do rôznych časopisov. Debutoval básnickou zbierkou V okovách života, ktorá vyšla v r vo Zvolene. Námety čerpal z antických predlôh a z výjavov otrokárskej spoločnosti. Druhá zbierka Spevy kladiva (1930) obsahuje verše so sociálnou problematikou. Pranieruje spoločnosť pre nezamestnanosť, vykorisťovanie ženskej práce a pod. Podobný obsah mala aj pripravovaná básnická zbierka Momenty (1932), ktorá zostala v rukopise. Básne, krátke lyrizované poviedky a publicistické príspevky týkajúce sa najmä mládežníckeho ev. kresťanského hnutia uverejňoval v periodikách Mladé prúdy, Nový rod, Pluh, Robotnícke noviny a iné. Edmund Riečanský patrí medzi vedúcich predstaviteľov druhej epigónskej vlny poprevratovej slovenskej poézie. Dejiny slovenskej literatúry. Bratislava : Obzor, S Slovenský biografický slovník. Zv. 5. R Š. Martin : Matica slovenská, S

87 ROŽNAY, Samuel básnik, prekladateľ, učiteľ Zvolen Banská Bystrica Pseud.: N Slovák Pochádzal z remeselníckej rodiny. Študoval v Banskej Bystrici a na lýceu v Bratislave. V r pôsobil ako pedagóg v Sobranciach a v r sprevádzal syna Gedeóna Pongrácza na štúdiách v Prešove. Po dvojročnom štúdiu na univerzite v Tübingene sa stal vychovávateľom u Ľ. Kolbenheyera a konrektorom gymnázia v Banskej Bystrici. Od. r pôsobil ako ev. farár v Hornej Mičinej, neskôr v Banskej Bystrici. Patrí medzi priekopníkov umeleckého prekladu. Už r v Hlasateli českém uverejnil prvé preklady Anakreónových básní a r vydal zbierku prekladov pod názvom Písně Anakreonovy z řeckého přeložené. Zbierka obsahuje 60 prekladov z Anakreóna a preklady diel gréckych a antických básnikov (Sapfó, Mimnermos, Tyrtaios a iní). Usiloval sa o poetické pretlmočenie originálu, čo sa prejavuje najmä v epitetách, rýmoch a stavbe veršov. Písňami Anakreonovými chcel Rožnay rozšíriť repertoár klasicistickej poézie o nové dimenzie a inšpiračné žriedla. Pod názvom Mišiada preložil osem z desiatich spevov Krásického eposu. Preklad vychádzal na pokračovanie v Hromádkových Prvotinách pěkného umění (1815). Predčasná smrť mu zabránila dielo dokončiť. Ostatné jeho preklady vyšli až po smrti v Týdeníku (1816) pod názvom Zabití Hektora, preklad 22. spevu Homérovej Iliady, v Týdeníku (1817) Kyklops, Idyllion, Teokrýtovo jedenácté, v Hlasateli českém (1819) Naříkaní nad manželkou Asan Agy a v Květoch (1834) pod názvom Žabomyšoválka preklad starogréckej Batrachomyomachie. Aj tieto preklady sa v dobovom kontexte radia medzi najvýznamnejšie prekladateľské činy. Encyklopédia slovenských spisovateľov. Zv. 2. Bratislava : Obzor, S

88 Kokavcová, Margita: Literárne osobnosti okresu Zvolen. Zvolen : Vlastivedné múzeum, S Kultúrnopolitický kalendár Bratislava : Obzor, S Slovenský biografický slovník. Zv. 5. R Š. Martin : Matica slovenská, S Vaníková, Viera: Zvolen : monografia k 750. výročiu obnovenia mestských práv. Martin : Gradus, S SARVAŠ, Juraj dramatik, publicista, herec Radvaň nad Hronom Žije v Bratislave. Ľudovú školu a gymnázium navštevoval v Banskej Bystrici. Študoval na VŠMU v Bratislave odbor herectvo. V r pôsobil ako herec v Divadle J. G. Tajovského vo Zvolene a v r v činohre Slovenského národného divadla v Bratislave. V r bol generálnym riaditeľom Stredoslovenského divadla vo Zvolene. Od r prednášal na Akadémii umení v Banskej Bystrici. V r bol vedúcim tajomníkom Zväzu slovenských dramatických umelcov v Bratislave. Ochotníckej činnosti sa venoval už počas gymnaziálnych štúdií v Mestskom divadelnom združení v Banskej Bystrici. Hereckým naturelom, impozantným mužným zjavom a príjemne zafarbeným melodickým hlasom bol výrazným predstaviteľom rozmanitých typov mužov v repertoári zvolenskej i bratislavskej činohry. Vytvoril desiatky nezabudnuteľných postáv. Popri hereckej práci sa venuje umeleckému prednesu, ale i publikačnej, režijnej a scenáristickej činnosti. Vo Zvolene napísal satirické pásmo Začalo to v múzeu, vlastné zážitky z obdobia SNP spracoval v knižočke Príbehy kamelota a v rozhlasovej hre Havrani. Najznámejšie scénické kompozície sú: Nám noc spať nedala (o Matici 87

89 slovenskej), Cestou života tŕnistou, Cez búrky a skálie (o Ľ. Štúrovi), Vyplnená žiadosť vrúcna (k 150. výr. Slovenských národných novín), Pravde žil som (o S. Chalupkovi), Čarodejný prút (o A. Bernolákovi) a mnohé iné. Všetky boli inscenované vo vlastnej réžii. V r mu vyšla knižka Moje najmilšie, do ktorých vybral básne J. Smreka, a M. Haľamovej. Píše o osobných stretnutiach s ich tvorcami. V knihe Spoza kulís (1996) prináša úsmevné príhody z javiska i mimo neho, ale i spomienky na veľkých slovenských hercov, ktorí už nie sú medzi nami. Encyklopédia dramatických umení Slovenska. Zv. 2. M Ž. Bratislava : Veda, S Encyklopédia Slovenska. Zv. 5. R Š. Bratislava: Veda, S Pašková, S. Matisková, E.: Súčasní regionálni autori : výberová regionálna bibliografia. Zvolen : Krajská štátna knižnica Ľ. Štúra, S. 34. Sarvaš, Juraj: Spoza kulís. Bratislava : Print Servis, s. Šovčíková, Darina: Kto bol kto v Banskej Bystrici v roku Banská Bystrica : Štátna vedecká knižnica, S SEVER, Peter prozaik, dramatik, kritik Rimavská Sobota Bratislava Vlastným menom Jozef Bobok. Narodil sa v učiteľskej rodine. Do ľudovej školy a prvých tried gymnázia chodil v rodnom meste. V gymnaziálnych štúdiách pokračoval v Banskej Bystrici a vo Zvolene, kde aj zmaturoval. Vysokoškolské štúdiá absolvoval na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Ešte v rokoch vysokoškolských štúdií 88

90 sa stal redaktorom časopisu Národná obroda a Náš film. Ako redaktor pracoval v časopisoch Život, Kultúrny život, Československý voják, Film a divadlo a v denníku Pravda. Od r sa profesionálne venoval literatúre a kultúrnej publicistike. Do literatúry vstúpil zbierkami poviedok Vojenským krokom (1954) a Šesť mesiacov (1955). Nasledoval román pre mládež Malí partizáni (1961). Námety čerpal z vojenského prostredia a protifašistického odboja. Román Malá slávobrána (1961) zobrazuje príbehy ľudí rôznych profesií a charakterov, ktorých spojila veľká stavba. Román pre dospievajúcu mládež Priateľka Jana (1979) je obrazom citového sveta mladých ľudí. S ďalším románom Celkom slušná kapela sa prihlásil až po desaťročiach (1989) napriek tomu tu dominuje téma protifašistického zápasu. Po roku 1989 vydal diela Najlepšie roky môjho života (1989), Herecké lásky (1996), Šťastie novinára (2003). Ťažiskom tvorby Petra Severa sú divadelné, rozhlasové a televízne hry. Je autorom divadelných hier Hviezdičky, Zálety kráľa Mateja. Napísal text muzikálu Študentská romanca. Pre rozhlas napísal hry: Doktorka Dana, Vrátený život, To sa volá víťazstvo, 1:0, Ten veľký návrat, Jadranská romanca, Do konca, Všetko v poriadku mamička, Škola pre Antigonu, Taká nádherná mladosť, Motokára, Talentová skúška, Potlesk, Dvojka z chovania, Prísna skúška, Papierový mesiac, Sestry, Vec dôvery, Kotúľ, Šťastný deň, Júlia a starý pán, Záhrada, Najkrajšie roky môjho života, Vraník vo vysokých vodách, Falošne, Rozhodnutie, Prvý koncert posledný, Blázni, Dôstojníci, Anjel strážny, Zrodenie autorky, Tmavomodrý svet, Nijaká študentská láska. Pre televíziu napísal hry: Tvrdé mantinely, Súci chlapi, Príbeh Verony Tkáčovej, Kytica ruží, Sneh a hviezdy, Iskrenie, Rok v Bystrici, Návrat, Kamarátka Jana, Postup, Dobrodružstvo v hoteli,...a teraz sa rozhodni. Prekladal prózu z maďarčiny a angličtiny. Sústavne sa venoval kultúrnej publicistike a literárnej recenzistike. Encyklopédia dramatických umení Slovenska. Zv. 2. M Ž. Bratislava : Veda, S

91 Sever, Peter: Šťastie novinára. Bratislava : Vydavateľstvo spolku slovenských spisovateľov, s. Slovenský literárny kalendár Bratislava : Vyd. Spolku Slovenských spisovateľov, Nestr. Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava : Spolok slovenských spisovateľov; Martin : Slovenská národná knižnica, S SLÁDKOVIČ, Andrej básnik, publicista, prekladateľ Krupina Radvaň Pseud.: Andrej Braxatoris-Sládkovič, Ondřej Krasyslav Sládkovič Vlastným menom Ondrej Braxatoris. Bol synom krupinského učiteľa a literáta. Základy vzdelania získal v rodnej Krupine, kde študoval na piaristickom gymnáziu. Za ďalším vzdelaním odchádza na lýceum do Banskej Štiavnice, neskôr do Bratislavy. Po štúdiách teológie a filozofie v Halle bol vysvätený za kňaza. Počas štúdií učil ako pomocný učiteľ v Ladzanoch, potom vychovávateľ v Hodruši a v rodine tabulárneho sudcu Petra Bezegha v Rybároch. (dnes súčasť Sliača). V r pôsobil ako evanjelický farár na Hrochoti a v r v Radvani. K jeho prvým básnickým dielam patrí filozofická básnická skladba Sôvety v rodine Dušanovej. K napísaniu básnickej skladby Marína ho inšpirovala nešťastná láska k Maríne Pišlovej, dcére štiavnického mešťana Pavla Pišlu. Ľúbostným námetom si vytvoril priestor pre výpoveď o najrozličnejších osobných a spoločenských problémoch. Láska k žene sa spája s láskou k vlasti. Hneď po napísaní ju Sládkovič poslal v máji 1845 spolku Tatrín do Liptovského Mikuláša na vydanie, ale s dielom nepochodil. Mládež zapálená Štúrovými ideami pre veci národné odmietla Marínu pre jej ľúbostný a intímny charakter. Našiel sa však priateľ krásy. Bol ním milovník slovenskej literatúry Ján Kadavý, pôvodom Čech, učiteľ v Budapešti. Marínu vydal vlastným 90

92 nákladom na jeseň r pod názvom Marína. Spevi Andreja Sládkoviča. Po dokončení Maríny sa svojou tvorbou rozhodol výraznejšie reagovať na vtedajší spoločenský život. Básnickú skladbu Detvan písal Sládkovič v Rybároch. Prvýkrát ako celok bola uverejnená v r v 5. ročníku Nitry. Marína a Detvan sú považované za vrcholy jeho básnického diela, uzatvorili významnú epochu vo vývine jeho poézie. Dôležitou súčasťou jeho tvorby boli lyricko-reflexívne básne, v ktorých zaujímal stanovisko k aktuálnym problémom slovenského národného života. Venoval sa aj prekladom, písal publicistické články, recenzie a posudky, ale ťažiskom jeho literárneho účinkovania bola poézia, ktorá výrazne ovplyvnila vývin slovenskej poézie v období romantizmu a nadväzovali na ňu nasledujúce generácie. Pamiatky: pamätník pred základnou školou a pamätná tabuľa na bývalom dome šľachtica Petra Bezegha v Sliači. Encyklopédia slovenských spisovateľov. Zv. 2. Bratislava : Obzor, S Hudák, Štefan: Andrej Sládkovič a Sliač. Sliač : Československé štátne kúpele, s. Kokavcová, Margita: Andrej Sládkovič : Zvolen : Vlastivedné múzeum, s. Medzihradská Faklová, Daniela: Čas rozdelenia : epilóg Sládkovičovho života. Liptovský Mikuláš : Tranoscius, s. Na vlastný čas sa odvolaj : na 150. výročie narodenia Andreja Sládkoviča. Bratislava : Obzor, s. Slovenský biografický slovník. Zv. 5. R Š. Martin : Matica slovenská, S

93 SLÁVIK, Ján historik, publicista, cirkevný hodnostár Dačov Lom Banská Bystrica Pseud.: Ktosi Ľudovú školu navštevoval v Dačovom Lome, študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici a v Revúcej a teológiu vo Viedni a v Erlangene v Nemecku. Ako kaplán pôsobil v Sennom a u Sama Chalupku v Hornej Lehote. V r bol farárom a v r zvolenský senior v Dobrej Nive, od r žil na dôchodku v Banskej Bystrici. Národné povedomie získané v rodinnom prostredí si upevňoval účasťou na národnom kultúrnom živote. V r sa aktívne zúčastnil na pokuse o založenie SNR, národné záujmy obhajoval v zastupiteľstve Zvolenskej župy, v ktorej bol jediným Slovákom. Bol všestranným národnokultúrnym dejateľom. Prispieval do školských, cirkevných a hospodárskych novín a časopisov. V Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti a v Slovenských pohľadoch uverejnil niekoľko umenovedných statí Príspevky k dejinám umenia na Slovensku (1901), Zachráňme pamiatky dávnej doby (Slovenské pohľady, 1922), ale najväčší význam z jeho tvorby majú historické štúdie Dejiny dobronivskej evanjelickej cirkve... (1898), Slovenské povstanie v Krupine roku 1614 (Slovenské pohľady, 1909) a rozsiahle dielo Dejiny zvolenského evanjelického a. v. bratstva a seniorátu (1921), ktoré je cenným prameňom k slovenským kultúrnym a literárnym dejinám. Okrem toho vydal niekoľko náboženských publikácií a pod pseudonymom Ktosi zbierku žartovných príbehov a anekdot pod názvom Smiechoty (1909). V niektorých vystupovali konkrétne postavy napr. J. Maróthy, S. Medvecký. Encyklopédia Slovenska. Zv. 5. R Š. Bratislava: Veda, S

94 Kokavcová, Margita: Literárne osobnosti okresu Zvolen. Zvolen : Vlastivedné múzeum, S Slávik, J.: Dejiny zvolenského evanjelického a. v. bratstva a seniorátu. Banská Štiavnica, S Slovenský biografický slovník. Zv. 5. R Š. Martin : Matica slovenská, S SLÁVIK, Juraj básnik, prekladateľ, politik, diplomat Dobrá Niva Washington Pseud.: Neresnický Ľudovú školu navštevoval v Dobrej Nive. V r študoval na gymnáziach v Těšíne, Banskej Bystrici a Bratislave, v r právo na univerzitách v Budapešti, v Berlíne a v Paríži. Pracoval ako advokátsky koncipient v Liptovskom Mikuláši, neskôr vládny komisár pre východné Slovensko, v r zvolenský župan, minister poľnohospodárstva, minister vnútra a delegát čs. vlády v Medzinárodnej únii pri Spoločnosti národov. Po r žil v zahraničí. Bol ministrom vnútra a školstva čs. emigrantskej vlády v Londýne a čs. vyslanec v USA. Po r sa už do vlasti nevrátil, žil v USA. Obhajoval ideológiu čechoslovakizmu. Patril k mladej generácii hlasistov. Svoje básne uverejňoval v časopise Prúdy, ktorý v r aj redigoval. Je autorom literárno-kritických statí o slovenských literátoch. Prekladal z francúzštiny a poľštiny. Po dlhšej odmlke sa k literárnej tvorbe vrátil až počas pobytu v londýnskej emigrácii. Zostavil výber poézie Pred ohnivým drakom (1941), Odbojová poézia Čechov a Slovákov v zahraničí (1947). Tematicky bohatá je jeho publicistika. Posmrtne vyšli jeho memoáre Moja pamäť živá kniha (1955). V r bol vydaný Výber z poézie Juraja Slávika Neresnického a rozsiahla monografia o jeho živote pod názvom Juraj Slávik Neresnický. 93

95 Michálek, Slavomír: Juraj Slávik Neresnický : od politiky cez diplomaciu po exil ( ). Bratislava : Prodama, s. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska. Martin : Matica slovenská, S Slovenský biografický slovník. Zv. 5. R Š. Martin : Matica slovenská, S Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava : Spolok slovenských spisovateľov; Martin : Slovenská národná knižnica, S SLIACKY, Jozef publicista, novinár Sliacka Poľana Žije vo Zvolene. Narodil sa v horskej osade, ktorá je v súčasnosti súčasťou Starej Huty. Otec bol lesníkom. Vyrastal v horárni Ľubica pri Vígľašskej Hute-Kalinke, potom v horárni Blýskavica pri Starej Hute. Po neúspešnom štúdiu na gymnáziu a po dvojročnej základnej vojenskej službe pracoval v rokoch vo zvolenských tlačiarňach. V ďalších rokoch sa venoval publikačnej činnosti. Pracoval ako redaktor regionálnych novín Nový Vpred Žurnál a spolupracoval s redakciou Zvolenských novín. Od r žije a pracuje vo Zvolene. S publikačnou činnosťou začal v r Venoval sa najmä oblasti turistiky a vlastivedy. Spolupracoval so Slovenským rozhlasom (Rádiovíkend, Kompas, Pozor, zákruta!), prispieval do novín a časopisov Práca, Život, Slovenská republika, Smer, Lidé a země. Zostavil turistických sprievodcov Zvolen a okolie (1992), Hriňová a okolie (1993) a Zvolenský Pustý hrad a jeho okolie (2008). Od r sa venuje aj literárnej tvorbe, s poviedkou Prehraté sny sa stal laureátom celoarmádnej prehliadky Novomestské slovo Ďalšie poviedky a fejtóny odvysielal Slovenský rozhlas, resp. boli 94

96 publikované vo Zvolenských novinách, Slovenskej republike, v Telepluse a iných periodikách. Od r bol členom Slovenského syndikátu novinárov. Pašková, S. Matisková, E.: Súčasní regionálni autori : výberová regionálna bibliografia. Zvolen : Krajská štátna knižnica Ľ. Štúra, S. 35. SLOBODNÍK, Dušan literárny vedec, kritik, prekladateľ Pezinok Bratislava Ľudovú školu a gymnázium navštevoval vo Zvolene. Pred maturitou v r ho pri prechode frontu zatkli príslušníci sovietskej vojenskej organizácie Smerš a odsúdili na pätnásť rokov nútených prác v stalinských pracovných táboroch. Domov sa vrátil po Stalinovej smrti na základe amnestie. Zmaturoval a v r študoval slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Ako politicky nespoľahlivý bol zo štúdia vylúčený. Doštudoval na Karlovej univerzite v Prahe. Pracoval ako úradník v Banskej Bystrici a Bratislave. V r bol odborným pracovníkom Ústrednej knižnice SAV, v r vedecký pracovník a neskôr riaditeľ v Ústave svetovej literatúry a jazykov SAV, v r poslanec Federálneho zhromaždenia ČSFR, v r minister kultúry a neskôr poslanec Národnej rady SR. Zaslúžil sa o vznik Slovenskej republiky. Písal literárnokritické štúdie, state a recenzie. Knižne vydal práce Vzťah knižnej vedy a informatiky (1969), Súčasná slovenská poézia a próza (s V. Čerevkom, 1975), Cesty k poézii (1976), Autori, diela, problémy (1977), Genéza a poetika science-fiction (1980), Cesty k próze (1981), Na ceste k syntéze (1983), Kontext slovenskej poézie (1985), Súradnice poézie (1986), Vedecké a literárne poznanie 95

97 (1988), Teória a prax básnického prekladu (1990). Písal tiež diela autobiografického charakteru a polytologické úvahy Paragraf: Polárny kruh (1991), Proti sedemhlavému drakovi. Z dejín zápasu o Slovensko (1998), Hra o Slovensko (2000). Preložil vyše šesťdesiat prozaických, dramatických, básnických a literárnovedných diel z angličtiny, francúzštiny a ruštiny. Ďurišin, D.: Dušan Slobodník šesťdesiatročný. In: Slavica slovaca. Roč. 22, č. 4 (1987), s Hvišč, J. : Cenná chvála súvahy. In: Slovenské pohľady. Roč. 103, č. 4 (1987), s Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava : Spolok slovenských spisovateľov; Martin : Slovenská národná knižnica, S SOKOL, Štefan dramatik, publicista Zvolenská Slatina Žije v Bratislave. Pseud.: Štefan Martin Sokol V r študoval na priemyselnej škole v Banskej Bystrici, v r na Filmovej fakulte Akademie múzických umení v Prahe. R technický úradník v Považských strojárňach v Považskej Bystrici, v r pedagóg na Filmovej fakulte Akadémie múzických umení v Prahe, v r dramaturg v Slovenskom filme v Bratislave, v r referent pre film na Ústrednom výbore KSS v Bratislave, v r dramaturg slovenského filmu v Bratislave, od r vedúci tvorivej skupiny v Slovenskom filme. Debutoval hrou Rodinná slávnosť (1971), ktorá patrí medzi jeho najúspešnejšie. Hra mala premiéru vo zvolenskej činohre Divadla J. G. Tajovského. Ďalej napísal hru Antónia a vojna alebo Niet mieru 96

98 pod jedľami (1974), situovanú do obdobia po druhej svetovej vojny uvedenú v Divadle J. G. Tajovského vo Zvolene a hru Samotár (1975). Autor a spoluautor filmových scenárov Jerguš Lapin, (1958), Tri razy svitá ráno (1961), Stratená stopa (1972), Očovské pastorále (1973), Desať percent nádeje (1976), Riaditeľ (1986) a iné. Napísal rozhlasové hry Obyčajný život, Loď pre dvoch, Medveďovci. Bol tiež kultúrnym publicistom a esejistom. Encyklopédia dramatických umení Slovenska. Zv. 2. M Ž. Bratislava : Veda, S Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava : Spolok slovenských spisovateľov; Martin : Slovenská národná knižnica, S SOLOVIČ, Ján dramatik Pliešovce Žije v Bratislave. Narodil sa v rodine železničiara. Do základnej školy a do gymnázia chodil vo Zvolene, kde v r zmaturoval. V r študoval dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Po štúdiách pracoval ako dramaturg a neskôr ako umelecký šéf Čs. rozhlasu v Bratislave. V 70- -tych a 80-tych rokoch bol vedúcim tajomníkom a predsedom Zväzu slovenských spisovateľov. Od r zároveň prednášal televíznu a filmovú dramaturgiu na VŠMU. Žije na dôchodku v Bratislave. Ťažisko literárnej tvorby J. Soloviča je v dramatických žánroch. Prvú rozhlasovú hru o živote M. Koperníka Torunský génius (1953) i divadelnú hru Posledná hrmavica (1955) napísal ako vysokoškolák. Po nich nasledovali divadelná komédia Nepokojná mladosť (1957) a dráma z prostredia protialkoholickej liečebne Súhvezdie draka (1958). Vo 97

99 veselohre U nás taká obyčaj (1960) sa tematicky vrátil do dedinského prostredia. Veselohra Strašne ošemetná situácia (1968) čerpá námet zo študentského prostredia. V tragikomédii Žobrácke dobrodružstvo (1970) poukázal na stratu ľudskej dôstojnosti pri úmysle získať peniaze aj za cenu vraždy. Veselohra Veža nádeje (1972) je príbehom ľudí, ktorí hľadajú šťastie v krátkodobých úspechoch. Triptych Meridián (1974), Strieborný jaguár (1975) a Zlatý dážď (1976) je generačnou ságou železničiarskej rodiny. Veselohra Pozor na anjelov (1978) je kritikou byrokratizmu funkcionárov. V dráme Právo na omyl (1981) a veselohre Kráľovná noci v kamennom mori (1983) nastolil ekologické problémy. Život učenca Mateja Bela stvárnil v hre Zvon bez veže (1984). Komédia Peter a Pavel hovorí o pobyte ruského cára Petra Veľkého v Bratislave. Publicistickou drámou zo súčasnosti je hra Príliš odvážny projekt (1987). Pre televíziu napísal J. Solovič hry Kar na konci roku, Kde leží naša bieda, Zhasnuté slnko, triptych Traja z desiateho poschodia, seriál Straty a nálezy, triptych Dobrí ľudia ešte žijú a literárny scenár celovečerného filmu Dosť dobrí chlapi. Pre rozhlas napísal hry Prešporská predohra, Polnoc bude o päť minút, Ako budeme žiť, Ruky pre Luciu, Prvý dialóg s vami, Druhý dialóg s vami a Rekomando. Viaceré jeho hry vyšli aj knižne. Literárny profil J. Soloviča dopĺňa ešte kniha autorských rozprávok pre deti Výlet nad oblaky (1963) a zborník scénok pre deti Zradná čapica (1964). Kotrbanec, M.: Vzťah Jána Soloviča k televíznemu divákovi. In: Slovenské divadlo. Č. 19 (1971), s Pašková, S. Matisková, E.: Súčasní regionálni autori : výberová regionálna bibliografia. Zvolen : Krajská štátna knižnica Ľ. Štúra, S Slovenský literárny kalendár Bratislava : Vyd. Spolku slov. spis., Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava : Spolok slovenských spisovateľov; Martin : Slovenská národná knižnica, S

100 STADTRUCKER, Ivan scenárista, filmový teoretik, prozaik Krupina Žije v Bratislave. Do ľudovej školy chodil v rodisku, zmaturoval na zvolenskom gymnáziu v r Študoval odbor rozhlasovej, filmovej a televíznej techniky na Českom vysokom učení technickom v Prahe. Po štúdiách pracoval ako televízny technik, neskôr vedúci zvukovej výroby v Slovenskej televízii. V r prešiel v rámci televízie na miesto redaktora vo Filmovom vysielaní, neskôr ako dramaturg do Hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania a zároveň začal prednášať na VŠMU v Bratislave. Po vymenovaní za univerzitného profesora v r sa venoval pedagogickej práci na VŠMU v Bratislave. R bol vymenovaný do funkcie ústredného riaditeľa Slovenskej televízie. Neskôr dekan Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, v súčasnosti vedúci Katedry filmovej dramaturgie a scenáristiky Akadémie umení v Banskej Bystrici. Jeho tvorba zahŕňa odborno-pedagogické a literárno-umelecké diela. Debutoval scenárom hraného filmu Každý týždeň sedem dní (1964). Písal scenáre k dokumentárnym filmom. R bola realizovaná jeho televízna hra Únava materiálu a scenár televíznej inscenácie Za frontom. V jeho dramaturgii Slovenská televízia uviedla vyše päťdesiat inscenácií. Je autorom desiatok scenárov, podľa ktorých vznikli televízne inscenácie Posledné interview s Dr. Schweitzerom (1975), Poslední parlamentári (1977), Jablčná Siska (1981), A ako Alžbeta, Tam je hviezda Sírius (obidve 1983), Oddychový čas pre sudcu, Pod cudzím nebom (1984), Medik (1985). Ako producent pracoval na mnohých televíznych filmoch. Film Miliónový chlap reprezentoval ČST na festivale Prix Italia (1989). V oblasti umeleckej literatúry knižne debutoval zbierkou poviedok Belasý jantár (1980), nasledoval román Chuť jabĺk (1983), neskôr cestopis Amerika na vlastnej koži (1992). Je tiež autorom drámy Ohne vo vinohradoch (1989) a románu Kto zhasol svätojánsku mušku? 99

101 (1998). V oblasti odbornej literatúry knižne vydal estetiku filmového umenia Krása tmy (1971), odborné publikácie Zvukový majster vo filme a televízii (1972), Čas projektívnej kultúry (1983), Videozáznam v umení a kultúre (1983) a teoretickú prácu Dramaturgia hraného filmu (1991). Encyklopédia dramatických umení Slovenska. Zv. 2. M Ž. Bratislava : Veda, S Pašková, S. Matisková, E.: Súčasní regionálni autori : výberová regionálna bibliografia. Zvolen : Krajská štátna knižnica Ľ. Štúra, S. 38. Polák, M.: Osobnosti Slovenska Ivan Stadtrucker. In: Slovenské národné noviny. Roč. 6, č. 4 (1995), s. 4. Slovenský literárny kalendár Bratislava : Vyd. Spolku slov. spis., Nestr. Šovčíková, Darina: Kto bol kto v Banskej Bystrici v roku Banská Bystrica : Štátna vedecká knižnica, S ŠENŠEL, Ľudovít publicista, cirkevný hodnostár Očová Liptovský Hrádok Pseud.: Redaktor, Zodpovedný redaktor Detstvo prežil v Očovej, kde bol jeho otec učiteľom. V rodisku navštevoval ľudovú školu. Gymnázium absolvoval v Banskej Bystrici, neskôr v Šoproni, kde i maturoval. V r absolvoval teologické štúdium v Šoproni a v Lipsku. Vysokoškolské štúdium si prehĺbil študijným pobytom v škótskom Edinburghu, kam sa dostal spolu s Martinom Rázusom zásluhou novinára a publicistu, zástancu Slovákov Setona Watsona. V r sa stal kaplánom v Dačovom Lome. Krátky čas pôsobil ako kaplán v Príbovciach a od r ako farár a neskôr senior v Liptovskej Porúbke. Po prevrate externe vyučoval slovenčinu na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši, pričom v r

102 študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po smrti Jura Janošku pokračoval v jeho redakčnej činnosti, redigoval Tranovského kalendár, časopis Cirkevné listy a vykonával funkciu správcu spolku Tranoscius. Po oslobodení bol poslancom SNR. R vydal Slovenskú štylistiku, prvú slovenskú prácu tohto zamerania, o ktorú sa opierali neskoršie učebnice poetiky a štylistiky. Táto učebnica vychovala celú generáciu neskorších literátov a profesorov slovenčiny a cibrila cit a zmysel pre jazyk. Vo svojej rozsiahlej publicistickej činnosti reagoval na aktuálne dobové problémy. Uverejňoval príspevky z cirkevnej histórie, o evanjelických spisovateľoch i o cirkevných podujatiach. Zredigoval Zobrané spisy Jura Janošku. Za jeho vedenia Tranoscius sústavnejšie vydával diela súčasných autorov a preklady zo svetovej literatúry. Založil a redigoval edíciu Z našej stariny, v ktorej vychádzali monografické práce o staršej slovenskej literatúre. Zostavil a vydal publikácie k 30. a k 50. výročiu založenia Tranoscia a k oslavám 300. výročia Juraja Tranovského. Encyklopédia slovenských spisovateľov. Zv. 2. Bratislava : Obzor, S Martuliak, Pavol: Významné osobnosti Očovej. In: Očová : história a súčasnosť. Žilina : Knižné centrum, S Slovenský biografický slovník. Zv. 5. R Š. Martin : Matica slovenská, S

103 ŠIMIAK, Andrej básnik Očová Zvolen Ako vojak absolvoval vojenskú politicko-osvetovú školu, ktorú skončil r. 1951, potom v štúdiách pokračoval na osvetovej škole v Bratislave, kde r zmaturoval. V r osvetový pracovník v armáde, v r pracovník Zväzarmu, v r tajomník Okr. výboru Matice slovenskej vo Zvolene, od r pracovník Okresného vlastivedného múzea vo Zvolene. Debutoval básnickou zbierkou Lámanie bleskov (1968). Základné ľudské hodnoty konfrontoval s realitou a s problémami sa vyrovnával iróniou a sebairóniou. V zbierke Jadrá (1973) rozšíril tematický i výrazový okruh svojej poézie. Je tiež autorom literárnodramatických scenárov V srdcovej krajine, Večerné rondo, Tŕním korunovaní. Kubiš, P.: Iskry Andreja Šimiaka. In: Smer. Roč. 21, ( ), s. 7. Zomrel Ondrej Šimiak. In: Literárny týždenník. Roč. 2, č. 37 (1989), s. 2. Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava : Spolok slovenských spisovateľov; Martin : Slovenská národná knižnica, S

104 ŠTRAUSS, Tomáš (Strauss) umenovedec, kritik a historik Budapešť Žije v Bratislave. Vyrastal vo Zvolene a v Košiciach. Študoval na Filozoficko-historickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Docent teórie a dejín umenia a riaditeľ Kabinetu estetiky na Univerzite Komenského v Bratislave. Predseda sekcie teoretikov a kritikov umenia Zväzu slovenských výtvarníkov. Po r mal zákaz vykonávať pedagogickú a publikačnú činnosť. Venoval sa alternatívnej kultúre. Na pozvanie vydavateľstva DuMont sa v r vysťahoval do Nemecka, kde pôsobil ako zástupca riaditeľa Múzea sochárstva 20. storočia v Duisburgu a vo Východoeurópskom kultúrnom centre v Kolíne nad Rýnom Bol spolupracovníkom oddelenia kultúry bratislavskej Pravdy, potom časopisu Frankfurter Allgemeine Zeitungu. Hosťoval na viacerých zahraničných univerzitách. Stal sa členom Medzinárodnej únie kritikov umenia (AICA) v Paríži a exilového PEN-Klubu po nemecky hovoriacich krajín. V r sa definitívne vrátil do vlasti a usídlil sa v Bratislave. Je členom Klubu nezávislých spisovateľov. Jeho najdôležitejšie knižné publikácie Umelecké myslenie (1962), A. Jasusch a zrod východoslovenskej avantgardy (1966), Umenie dnes (1968), Op-art. ABC umenie (1969), Neoplasticizmus (1970), Kassák Ungarischer Beitrag zum Konstruktivizmus (1975), Slovenský variant moderny (samizdat 1979, knižne 1992), West-Ostkunst. Absonderung oder Integration (1991), Od 50. k 80. rokom (1993), Und trotzdem, die Ostkunst (1994), Von der Avantgarde zur Postmoderne (1995), Kritické pohľady od Dunaja a Rýna (1996), Od predstavy k dielu. Príspevky k metateórii umenia (1998), Utajená korešpondencia (1999), Metamorfózy umenia 20. storočia (2001), Zo seba vystupujúce umenia. K stratifikácii stredoeurópskych avantgárd (2003), Toto posrané 20. storočie (2007). 103

105 Cabadaj, Peter: Literárny exil Martin : Matica slovenská, S Je nevyhnutné pochopiť nestálosť. (Rozhovor). In: Literárny týždenník. Roč. 10, č, 21, (1997), s. 1 a 10. Štrauss, Tomáš: Toto posrané 20. storočie. - Bratislava : Kalligram, Obálka. ŠTRIC, Ernest dramatik, publicista, pedagóg Zvolen Bratislava Pseud.: Peter Srieň Detstvo, školské i študentské roky prežil vo Zvolene. Štúdium na Právnickej fakulte v Bratislave ukončil v r Viac ako právnická prax ho lákala novinárska práca. Pôsobil ako redaktor Obrany ľudu, Smeny, Dukly, Obrany lidu, Predvoja, Kulturní tvorby. V r bol šéfredaktorom Nového slova a v r šéfredaktorom časopisu Film a divadlo. Od r bol pedagógom na VŠMU v Bratislave, od r dekanom Divadelnej fakulty VŠMU v Bratislave. V publicistike sa venoval predovšetkým divadelnej a filmovej kritike. Ako dramatik debutoval pásmom piesní a skečov Pozor na bodľač (1962). Je autorom desiatok rozhlasových hier Očistec (1963), Prebúdzanie do rána (1964), Partitúra pre toho, kto padá (1966), Návrat legendárneho hrdinu (1968), Noc za križovatkou (1970), Komu vonia červený smrek (1971), Muž v najlepších rokoch (1973), Štvrté husle (1974), Hniezdo (1976), Dočkaj do rána (1978) a televíznych hier Prvá nočná (1964), Čakanie Ceinok (1965), Úder pod pás (1969), Zrodenie syna (1970), televíznych a filmových scenárov a divadelných hier Golfský prúd (v Divadle J. G. Tajovského vo Zvolene pod názvom Brigita a drozdi 1972), Všetci sa nevracajú (1974), Zálety kráľa Mateja (spolu s J. Bobokom, 1978). Napísal populárne rozprávanie o televízii 104

106 Dobrý večer telka (1965) a publikáciu o hranom filme s tematikou SNP Návraty k živému (1979). Od r sa výrazne podieľal na profilovaní rozsiahleho slovenského rozhlasového rodinného seriálu Čo nového Bielikovci? Vydal obsiahlu monografiu Národný umelec Paľo Bielik (1984). K historickej regionálnej téme sa vrátil v divadelnej freske Ohnivé slnko (1981), námet čerpal z prostredia továrne na plech Union. Uviedlo ju Divadlo J. G. Tajovského vo Zvolene. Encyklopédia dramatických umení Slovenska. Zv. 2. M Ž. Bratislava : Veda, S MAKO: Doc. JUDr. Ernest Štric CSc. In: Mesačník Zvolena. Roč. 17, č. 7 (1993), s ŠTÚR, Ľudovít novinár, jazykovedec, politik Uhrovec Modra Narodil sa v rodine učiteľa Samuela Štúra. Študoval na nižšom gymnáziu v Rábe, od r na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde bol členom literárneho krúžku. V dôsledku finančných ťažkostí musel v r opustiť prechodne lýceum a stal sa úradníkom na panstve grófa Zaya vo svojom rodisku. V septembri 1834 sa vrátil do Bratislavy a po ukončení lyceálnych štúdií sa stal zástupcom profesora F. Palkoviča na Katedre reči a literatúry československej. Postupne vzrastala jeho aktivita v študentskom hnutí. Po návrate zo štúdií na univerzite v Halle začína popri vedeckej a výchovnej práci vyvíjať aj intenzívnu vedeckú činnosť. Spolu s M. M. Hodžom a J. M. Hurbanom po konzultáciách s bernolákovcami kodifikovali v júli 1843 v Hlbokom nový spisovný jazyk na báze stredoslovenských nárečí. Jeho ideové zdôvodnenie podal v spise Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí (1846) a kodifikoval v práci Náuka reči slovenskej 105

107 (1846). Vypracoval návrh na vytvorenie prvej celonárodnej kultúrnej inštitúcie Tatrín a ujal sa vydávania a redigovania Slovenských národných novín a ich literárnej prílohy Orla Tatranského. Pod vplyvom článkov Ľ. Štúra zakladali štúrovci spolky, nedeľné školy pre mládež, vydávali literárne diela a knihy a zbierali ľudové povesti a piesne. V októbri 1847 sa stal poslancom uhorského snemu za mesto Zvolen. Voľba sa konala vo Zvolene. Revolúciu privítal v Paríži a zúčastňoval sa na akciách, ktoré predchádzali revolučným udalostiam r Po porážke revolúcie žil pod policajným dozorom v Modre, kde sa venoval literárnej a vedeckej tvorbe. Zomrel na následky poranenia pri poľovačke. Vydal básnickú zbierku Spevy a piesne (1853) a prácu O národních písních a pověstech plemen slovanských (1853). Predstavy o budúcnosti Slovákov v Európe podal v diele Slovanstvo a svet budúcnosti. Pamiatky : busta v Parku Ľ. Štúra a pamätná tabuľa na budove na Námestí SNP č. 31 vo Zvolene. Horváth, Pavel: Rodokmeň a osudy rodiny Štúrovcov. Bratislava : Tatran, s. Hučko, Ján: Život a dielo Ľudovíta Štúra. Martin : Osveta, s. Hurban, Jozef Miloslav: Ľudovít Štúr : rospomienky. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, s. Ľudovít Štúr 170. výročie narodenia : výberová personálna bibliografia. Zvolen : Okresná knižnica, Vlastivedné múzeum, s. Matisková, Elena: Ľudovít Štúr a Zvolen : výberová personálna bibliografia. Zvolen : Krajská knižnica Ľ. Štúra, s. Slovenský biografický slovník. Zv. 5. R Š. Martin : Matica slovenská, S Sojková, Zdenka: Skvitne ešte život : kniha o Ľudovítovi Štúrovi. Bratislava : Obzor, s. 106

108 TRUCHLÝ, Andrej básnik, prekladateľ, kritik, kňaz Antol Sása Pseud.: A. Sytniansky, Andrej Sitniansky, Andrej M. Sitniansky, Andrej Truchlý-Sytniansky, Argus, Slávomil Lipovský Bol synom banského úradníka. Šesť tried gymnázia absolvoval v Banskej Štiavnici, katolícku teológiu v biskupskom bohosloveckom seminári v Banskej Bystrici. Po vysviacke za kňaza ho prekladali z miesta na miesto. Bol kaplánom v Tajove, v Prievidzi, v Oslanoch, v Detve, v r sa stal správcom fary v Bacúrove, odtiaľ prešiel v r za farára do Sásy, kde pôsobil až do smrti. Do literárneho diania vstúpil ako epigónsky básnik doznievajúceho romantizmu. Básne publikoval časopisecky. Jediná zbierka spevov a piesní pod názvom Vesna zostala v rukopise. Ťažisko jeho literárnej práce spočívalo vo vydavateľskej, organizátorskej, redakčnej a kritickej činnosti. V r redigoval a vydával časopis Orol s literárnou prílohou Slovesnosť. Zostavil almanach Tábor, do ktorého prispievali známi slovenskí spisovatelia. Napísal viacero životopisných portrétov (K. H. Borovského, J. Kollára, B. Němcovej, J. Palárika, Ľ. Štúra a i.). Prekladal ruskú, poľskú a juhoslovanskú poéziu a svetovú realistickú prózu. Významný zástoj mal v súvekej náboženskej spisbe. Sám spracoval posledných 8 zväzkov rozsiahlej biografickej práce Legenda Čili čítanie o svätých ( ). Pozoruhodné sú aj jeho Dejiny sv. Cirkve 1 2 ( ). Jeho Cirkevný dejepis vyšiel až v r a používal sa ako učebnica pre meštianske školy. Pamiatky: hrob s náhrobníkom v Sáse. Encyklopédia dramatických umení Slovenska. Zv. 2. M Ž. Bratislava : Veda, S

109 Encyklopédia Slovenska. Zv. 5. R Š. Bratislava: Veda, S Encyklopédia slovenských spisovateľov. Zv. 2. Bratislava : Obzor, S Kokavcová, Margita: Literárne osobnosti okresu Zvolen. Zvolen : Vlastivedné múzeum, S. 44. Slovenský biografický slovník. Zv. 6. T Ž. Martin : Matica slovenská, S URBAN, Jozef básnik, textár, publicista Košice Zvolen Do základnej školy a do gymnázia chodil v rodnom meste. V štúdiách pokračoval na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. Krátko pracoval v redakcii Literárneho týždenníka, potom ako redaktor novovzniknutého časopisu Dotyky a r sa stal jeho šéfredaktorom. V r bol redaktorom obrázkového týždenníka pre mladých Mladé rozlety a v r riaditeľom Medzinárodného domu umenia pre deti Bibiana v Bratislave. V r sa presťahoval do Zvolena. V slobodnom povolaní sa venoval literárnej tvorbe. Od r bol opäť redaktorom Literárneho týždenníka. V čase glasnosti písal buričskú poéziu. Debutoval básnickou zbierkou Malý zúrivý Robinson (1985) ešte v čase vysokoškolských štúdií. Prejavil sa ako básnik kontrastného videnia sveta citlivo vnímajúci jeho neustále narastajúcu dynamiku. Jednotlivé básne sa vyznačujú schopnosťou nenápadného humoru, ale aj zjavnej irónie a sarkazmu. V druhej básnickej zbierke Hluchonemá hudba (1989) si ešte viac uvedomil rozporuplnosť sveta a jeho negatívne prejavy. Kniha Výstrel z motyky Správa o prievane (1990), ktorá je zbierkou textov populárnych piesní trojice autorov J. Urbana, M. Bančeja a J. Litváka, kde J. Urban dominuje. V básnickej 108

110 zbierke Kniha polomŕvych (1992) vyslovil skepsu nad súčasným stavom spoločnosti, ale zároveň aj nádej, že ešte nie je všetko stratené. V r vydal knihu pre deti Dobrodružstvá Vranky Danky a o rok neskôr knihu básní Snežienky & biblie (1996). Adeptom básnického umenia je určená kniha Utrpenie mladého poeta (1999). V tom istom roku vyšlo prvé vydanie piesňových textov pod názvom Voda, čo ma drží nad vodou. Jeho prvotiny pod názvom Dnes nie je Mikuláša vyšli až v r V tom roku vyšli aj reportáže Blízko, ale čoraz ďalej. Jozef Urban je tiež autorom rozhlasovej hry Poznáme svojich ľudí (1990). Napísal libreto muzikálu Kráľ Dávid. Spracoval ho moderne s aktuálnym posolstvom. Matisková, Elena: Jozef Urban ( ) : bibliografický leták. Zvolen : Krajská knižnica Ľ. Štúra, Zvolen. Nestr. Pašková, S. Matisková, E.: Súčasní regionálni autori. Zvolen: Krajská štátna knižnica Ľ. Štúra, S. 41. Rezník, Jaroslav: Túry do literatúry. Bratislava : Slovart, S Slovenský literárny kalendár Bratislava : Vyd. Spolku slov. spis., Nestr. Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava : Spolok slovenských spisovateľov; Martin : Slovenská národná knižnica, S Troligová, Zlata: Špecializované vyučovacie hodiny v múzeu so zameraním na osobnosť Jozefa Urbana. In: Stredné Slovensko 11 : spoločenské vedy. Banská Bystrica : Stredoslovenské múzeum, S

111 URBAN, Peter ekológ, publicista Brezno Žije na Sliači. Základnú a strednú školu navštevoval v rodisku. Po skončení gymnázia študoval na Lesníckej fakulte VŠLD (dnes Technická univerzita) vo Zvolene. V r absolvoval externé doktorandské štúdium na Ústave ekológie lesa SAV vo Zvolene v odbore ekológia. Po skončení vysokej školy pracoval krátko na Lesnom závode v Čiernom Balogu. Od r pracuje v organizáciách štátnej ochrany prírody. Najskôr pôsobil na správe Chránenej krajinnej oblasti Biosférickej rezervácie Poľana vo Zvolene ako zoológ ( ), neskôr v Slovenskej agentúre životného prostredia Banská Bystrica ( ) a od r v Štátnej ochrane prírody Slovenskej republiky v Banskej Bystrici v rôznych funkciách, tiež ako námestník generálneho riaditeľa pre odborno-metodické riadenie. V r externe učil viaceré predmety na Fakulte prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Venuje sa najmä ochrane prírody. Odborné príspevky zo zoológie, ekológie a ochrany prírody publikoval vo viacerých odborných (domácich aj zahraničných) periodikách a zároveň je editorom, resp. spolueditorom niekoľkých zborníkov a časopisov (napr. Bulletin VY- DRA, Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku I-VII, Ochrana prírody, Biodiverzita hypogeických húb). Je autorom množstva populárnych príspevkov uverejnených v rôznych periodikách a vysielaných v Slovenskom rozhlase. Publikačnú činnosť zameriava aj na osobnosti zoológie, ochrany prírody i lesníctva. Je spoluautorom knihy Rozšírenie vtákov na Slovensku. S otcom Emilom Urbanom sú autormi dvoch dielov Slovníka významných prírodovedcov so vzťahom k mestu Brezno. Prvé povesti publikoval v osemdesiatych rokoch v krajskom denníku Smer. V r mu vyšla vo Vydavateľstve Matice slovenskej kniha Čertova svadba Povesti zo stredu Slovenska a v r Kamenná žena Povesti rozprávky a príbehy z Krupinskej planiny. 110

112 O autoroch : Peter Urban. In: Urban, Peter - Urban, Emil: Slovník významných prírodovedcov so vzťahom k mestu Brezno. Brezno : Peter Urban, Emil Urban, S. 57. VANSOVÁ, Terézia spisovateľka, redaktorka, publicistka Zvolenská Slatina Banská Bystrica Pseud.: Johanka Georgiadesová, Milka S., Milka Žartovnická, Nemophila, Neznáma veličina, P. Kronikár, P. Rokytovský, Reseda, Terézka M. Ľudovú školu navštevovala vo Zvolenskej Slatine, dievčenské školy v Banskej Bystrici a v Rimavskej Sobote, kde sa zdokonaľovala v jazykoch, najmä v nemčine. Vzdelanie si potom dopĺňala samoštúdiom. V r žila u rodičov vo Zvolenskej Slatine, u vydatých sestier vo Zvolene, v Nižnom Skálniku a v Drienčanoch. Po vydaji za Jána Vansu žila v Lomničke, v Rimavskej Píle, a nakoniec v Banskej Bystrici. Po začiatočníckych sentimentálnych veršoch Moje piesne (Orol 1875) uverejňovala nemecké prózy a básne s motívmi smrti syna v časopise Karpatenpost, ale pobyt v Rimavskej píle ju vrátil k slovenskej literatúre. Pre ženy vydávala časopis Denica, ktorý nadobudol celoslovenský význam. V r redigovala v Banskej Bystrici časopis Slovenská žena. Čitateľsky najúspešnejší bol jej román Sirota Podhradských (Ružomberok 1889), ďalej napísala román Sestry (1930) a historický román Kliatba (1927). Pokúsila sa aj o dramatickú tvorbu V salóne speváčky (1889), Ľúbezní hostia (1901), Môj Jožko (1906), Svedomie (1897). Trvácnejší význam mali Vansovej práce, ktoré písala na základe vlastných spomienok a počutých rozprávaní. S dôkladnou drobnokresbou v nich zachytila život dedinských, školských farských domov a malomesta v 19. storočí. Východiskom k pomerne voľnej beletrizácii bola sprvu skutočná príhoda Julinkin prvý bál, 111

113 (1888), Ohlášky (1892), neskôr zvýraznila dokumentárne črty. Hoci prvou prózou tohto druhu bola reportáž Pani Georgiadesová na cestách ( ) o návšteve Prahy, jej rozvoj je spojený s účinkovaním v Denici. Uverejnila viacero biografických obrazov Terézia Medvecká, rod. Lange (1900), Milku dajú na edukáciu (1919). Vyvrcholením bola biografia jej manžela Ján Vansa. Syntézou vernosti životu a umeleckého stvárnenia boli jej prózy pre mládež Paľko Šuška ( ) a Danko a Janko (1905). Terézia Vansová je poprednou predstaviteľkou spisovateľov prvej vlny slovenského literárneho realizmu. Pamiatky: rodný dom s pamätnou tabuľou a bustou vo Zvolenskej Slatine. Červenáková, Katarína: Terézia Vansová : výberová personálna bibliografia. Banská Bystrica : Literárne a hudobné múzeum, s. Encyklopédia slovenských spisovateľov. Zv. 2. Bratislava : Obzor, S Kokavcová, Margita: Literárne osobnosti okresu Zvolen. Zvolen : Vlastivedné múzeum, S. 45. Lexikón slovenských žien. Martin : Slovenská národná knižnica, S Slovenský biografický slovník. Zv. 6. T Ž. Martin : Matica slovenská, S Václavíková Matulayová, Margita: Život Terézie Vansovej. Bratislava : Nakladateľstvo Slovenskej ligy, s. 112

114 WEIS, Jozef výtvarník, publicista Senohrad Žije vo Zvolene. Pochádza z vidieckeho prostredia. Vyrastal v Senohrade. Po stredoškolských štúdiách pracoval v štátnej správe, neskôr ako redaktor Kultúrneho mesačníka a týždenníka Vpred. Publikoval v denníku Smer a v Osvetovej práci. Študoval filozofiu a výtvarné umenie na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Bol členom Slovenského syndikátu novinárov. Spolupracoval so Slovenským rozhlasom v Banskej Bystrici, kde mu odvysielali dramatizované poviedky : Smrť prišla ráno, Hudecov prípad, S vypätím síl, Život na hranici, ktoré zhrnul do rukopisu pod pracovným názvom Dni búrok. Poviedky boli publikované v týždenníku Nový Vpred Žurnál. Od r publikoval reportáže zo svojich expedičných ciest po africkom kontinente, Ázii a po krajinách Európy. V cestopisoch zobrazuje naturel tamojších obyvateľov, život domorodých Nomádov na najväčšej púšti Sahare, ale i prírodné krásy, historické pamiatky osobností, ktoré modelovali kultúru krajín navštívených autorom. Spomínané reportáže vydal pod názvom Po cestách dvoch kontinentov (1995). Podobný charakter má tiež kniha reportáží Ozveny ciest (1999) a do tlače odovzdané reportáže z Afriky a z Britských ostrovov pod názvom Nové cesty (2008). V r vydal básnickú zbierku Spomienky v nás. Svoje diela sám ilustruje a tým pokračuje vo výtvarnej tvorbe. Pravidelne sa zúčastňuje medzinárodných výtvarných sympózií. Jedno z jeho diel zdobí Pápežský palác vo Vatikáne. V posledom období sa viac venuje písaniu scenárov a tvorbe dokumentárnych filmov s umeleckou tematikou. V r získal na Medzinárodnom festivale ARTS film Kroměríž 2. miesto za film Kniplom a dlátom, na celoštátnej súťaži SINEAMA v r miesto za filmovú reportáž Výsadkový deň a v r miesto za film Deň otvoreného letiska. 113

115 Pašková, S. Matisková, E.: Súčasní regionálni autori. Zvolen : Krajská štátna knižnica Ľ. Štúra, S. 42. Weis, J. Šípová, D.: S dušou výtvarníka a cestovateľa. In: Zvolenské noviny. Roč. 5, č. 47 ( ), s. 3. ZELIENKA, Ľudo spisovateľ, redaktor, prekladateľ, ľudový rozprávač Zvolen Bratislava Pseud.: Ľudo Zelienka-Akela, Ľudo Zelienka-Detvan, Ľudo Zelienka- Hron, Ľudovít Radimovský, Ujo z Detvy, Zvolenský Základnú školu a reálne gymnázium navštevoval vo Zvolene. V r študoval na učiteľskej akadémii v Banskej Bystrici. Externe absolvoval štúdium etnografie na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V r bol učiteľom v Zolnej, v r riaditeľom školy v Budči. Krátko pôsobil na školskom inšpektoráte a ako učiteľ na meštianskej škole vo Zvolene. V r bol prednostom oddelenia, neskôr odboru na Povereníctve školstva a kultúry. Od konca roku 1950 až do svojej smrti pracoval v Slovenskom pedagogickom nakladateľstve, najprv ako redaktor, od r ako šéfredaktor oddelenia časopisov. Ľ. Zelienka bol všestranne umelecky zameraná osobnosť, autor hier, scénok, prozaických prác so silným humoristickým akcentom. Spočiatku sa zameral na tvorbu pre deti Detvanček a Hopsasa, vo svete nestratia sa (1950) s tradičnou tematikou boja proti zlu. Hlavné postavy i niektoré motívy prešli aj do ďalšej hry so spevmi Figliari spod Poľany (kniž. 1952) s hudbou J. Matušku. Podľa nej vytvoril libreta na prvú slovenskú detskú operu (skladateľ J. Kowalski) Rozprávka pri praslici (kniž. 1954). Didaktickú funkciu majú zbierky bábkových a divadelných scénok, dramatizácie rozprávok a piesní Ohnivko slávností (1953), Hráme maličkým (1955), Scénky pre malých, menších 114

116 a najmenších (1968). Kniha Detvianska nátura (1962) je humornou mozaikou života podpolianskeho ľudu od začiatku storočia až po súčasnosť. Knihy Poľovnícke smiechoty (1972) a Rybárske smiechoty (1974) ťažia humor z rozprávačského zveličovania poľovníckych a rybárskych príbehov. Už začiatkom 40. rokov sa pokúsil o dramatický žáner scénkami i kriminálnou hrou Vo vyšetrovacej väzbe. Umelecky náročnejšia je jeho veselohra so spevmi a tancami Žinčica kontra infarkt (1975). Je autorom niekoľkých celovečerných kabaretov Smiechom k srdcu (1953), Letisko Bratislava nepríjma (1970), päťdielneho televízneho humoristického seriálu Chválenkári a i. Zostavil zborníky satirických próz zo sovietskej a maďarskej satiry. Encyklopédia dramatických umení Slovenska. Zv. 2. M Ž. Bratislava : Veda, S Encyklopédia slovenských spisovateľov. Zv. 2. Bratislava : Obzor, S Kokavcová, Margita: Literárne osobnosti okresu Zvolen. Zvolen : Vlastivedné múzeum, S Melicherčík, A.: Doslov. In: Zelienka, Ľ.: Detvianska nátura. Bratislava : Obzor, S Slovenský biografický slovník. Zv. 6. T Ž. Martin : Matica slovenská, S

117 ZOZNAM OSOBNOSTÍ B BALAŠA, Valentín BÁNIK, Juraj BARTOŠ, Ondrej BEL, Matej BEŇO, Ján BERKY-ĽUBORECKÝ, Ján BILY, Jozef BORNEMISA, Peter Č ČERVENÁK, Benjamín Pravoslav ČOMAJ, Ján D DAXNEROVÁ, Anna DRAGULOVÁ-FAKTOROVÁ, Danuša ĎURÍČKOVÁ, Mária F FÁBRY, Ján Alexander FERIENČÍK, Ján Adolf FERIENČÍK, Mikuláš Štefan FRANK, Otto FUCHS, Ľudovít G GABAJ, Ferdinand GAJDOŠ, Milan GRÍGEĽ, Jozef H HAGARA, Ladislav HAJDUK, Andrej HALAJ, Ján HORNÁKOVÁ, Viktória HRANKO, Martin HRONSKÝ, Jozef Cíger CH CHMEL Karol CHORVÁTH, Michal K KAČKA, Jozef KATINA, Andrej Ľudovít KMEŤ, Ladislav KOLENIČ, Ivan KORBAČKA, Jozef KOŠTIAL, Rudolf KRÁLIK, Štefan KRAUS, Dušan KRUDY, Daniel (Crudy) KUKA, Pavol KUNIK, Jozef František KUTNÝ, Pavel (Koutný) KUZMÁNY, Karol L LACIAKOVÁ, Irena LASICA, Milan M MALIAKOVÁ, Marína MARKOVIČ, Matej MAZAR, Krištof MÁZOR, Martin MEDVECKÝ, Samuel Štefan 116

118 MILOV, Ján MIŠÍK, Mikuláš O OKRUCKÁ, Božena P PARASSIN, Alexander (Paraššín) PÁRTOŠOVÁ, Štefánia PAULINY, Eugen PAVELKOVÁ, Alexandra PAVLÍK GAJDOŠÍK, Ján PHILADELPHY, Emil PILÁRIK, Štefan PINKA, Ján Mieroslav PONICKÁ, Hana PONIČAN, Ján ŠTRIC, Ernest ŠTÚR, Ľudovít T TRUCHLÝ, Andrej U URBAN, Jozef URBAN, Peter V VANSOVÁ, Terézia WEIS, Jozef Z ZELIENKA, Ľudo R RIEČANSKÝ, Edmund ROŽNAY, Samuel S SARVAŠ, Juraj SEVER, Peter SLÁDKOVIČ, Andrej SLÁVIK, Ján SLÁVIK, Juraj SLIACKY, Jozef SLOBODNÍK, Dušan SOKOL, Štefan SOLOVIČ, Ján STADTRUCKER, Ivan Š ŠENŠEL, Ľudovít ŠIMIAK, Andrej ŠTRAUSS, Tomáš (Strauss) 117

119 Názov: Podnázov: Zostavila: Zodp. red.: Návrh obálky: Fotografie: Vydavateľ: Literárne osobnosti mesta a okresu Zvolen Biografický slovník Mgr. Elena Matisková Mgr. Katarína Ďurovcová Pavel Albert Archív literatúry a umenia Slovenskej národnej knižnice v Martine Archív Krajskej knižnice Ľudovíta Štúra vo Zvolene Banskobystrický samosprávny kraj Krajská knižnica Ľudovíta Štúra vo Zvolene Tlač a grafická úprava: Vydavateľstvo TU vo Zvolene Rok vydania: 2008 Náklad: 150 ex. ISBN

120 ISBN