KNIŽNÁ REVUE. Majster šarkanov POZNAŤ A ROZUMIEŤ NAJPREDÁVANEJŠIE KNIHY. Khaled Hosseini. Bratislava, Ikar Preklad Danica Hollá

Transkript

1 XVIII. ročník, 21. máj 2008, č. 11 cena Strana 10 Sk1 Potrebovali by sme aspoň päť vydavateľstiev, ktoré by pravidelne a cieľavedome vydávali vo väčšom množstve pôvodnú literatúru, a to aj takú, ktorá má estetické ambície. Kritici? Spomínate si na to, že by nejaká slovenská kniha vyvolala medzi kritikmi živú polemiku, že by naozaj reagovali jeden na druhého a vymieňali si názory v médiách alebo literárnych časopisoch? Ja nie, hoci takých kníh, ktoré sú na polemiku ako stvorené, je niekoľko... Na anketové otázky Čím žije literatúra odpovedá prozaik Pavol Rankov na strane 11. Dvojtýždenník Zahraničná o nových literatúra knihách KNIŽNÁ REVUE Z OBSAHU 04 Kim EDWARDSOVÁ: Strom v srdci 05 Edita RIHARIOVÁ: Malý tučniak Táňa KELEOVÁ-VASILKOVÁ: Nataša Miroslav BAROŠ: Obíď svoj deň Alojz MEDŇANSKÝ: Malebná cesta dolu Váhom Jana PRONSKÁ: Zlatníkova chovanica 08 Rozhovor s prekladateľkou Katarínou KAROVIČOVOU 09 Poézia Milana RÚFUSA na pražskom Svete knihy 10 Vydavateľstvo Eurostav Sam HOLDEN: Denník zúfalého otca 12 Rozhovor so spisovateľom Ladislavom ŤAŽKÝM NAJPREDÁVANEJŠIE KNIHY SMIŽANSKÁ ANNA, KNÍHKUPECTVO SB ŠAFÁRIKOVO NÁMESTIE, SPIŠSKÁ NOVÁ VES TEL: 053/ Slovenské: 1. D. Podracká: Pani Cogito Sofa 2. D. Podracká: Kazematy Slovenský spisovateľ 3. Pamodaj šťastia, rozprávka Literárne informačné centrum Zahraničné: 1. N. Chomsky: Imperiálne ambície Vydavateľstvo SSS 2. J. J. Millás: Nepozeraj sa pod posteľ Vydavateľstvo Slovart 3. T. Hayden: Spratek Portál KNÍHKUPECTVO LB-STORY MALÝ PRINC HVIEZDOSLAVOVA 41, ZLATÉ MORAVCE TEL: 037/ Slovenské: 1. T. Keleová-Vasilková: Nataša Ikar 2. Ľ. Dobrovoda: Ja Velkáč Ďateľ 3. T. Lucká: Pavučina Ikar Zahraničné: 1. R. Byrneová: Tajomstvo Ikar 2. J. Fieldingová: Zachrániš ma ráno Ikar 3. K. Martinová: Cnostné srdce Ikar KNÍHKUPECTVO BYSTRICKÝ KÁTOVSKÁ 49, HOLÍČ TEL.:034/ Slovenské: 1. V. Drahošová A. Jirouška: Záhorie potulky krajinou 2. F. Buchta: Skalica a Záhorie Formát 3. T. Keleová Vasilková: Nataša Ikar Zahraničné: 1. R. Byrneová: Tajomstvo Ikar 2. A. Esbach: Vyhorení Ikar 3. J. Fieldingová: Zachrániš ma ráno Ikar ZLATÉ MEDAILY SPOLOČNOSTI DANTE ALIGHIERI JOZEFOVI FELIXOVI A VILIAMOVI TURČÁNYMU Tieto vysoké ocenenia udelil prezident Spoločnosti Dante Alighieri (SDA) Bruno Bottai za doslovný preklad do slovenčiny, fundované komentáre a poznámky Danteho Božskej komédie už zosnulému prof. Jozefovi Felixovi a prebásňovateľovi tohto diela Viliamovi Turčánymu. Slávnostné odovzdanie ocenení sa uskutočnilo počas medzinárodného kongresu Vplyv talianskej kultúry vo východnej a strednej Európe, ktorý v Bratislave usporiadala (24. a 25. apríla) významná talianska kultúrna nezisková organizácia Spoločnosť Dante Alighieri pod patronátom ministrov zahraničných vecí SR a Talianska, ako aj ministra kultúry SR. Spoločnosť Dante Alighieri vznikla pred vyše 150 rokmi, pri jej zrode stáli významné osobnosti talianskej kultúry. V súčasnosti má po celom svete vyše 300 pobočiek, na Slovensku vznikla bratislavská pobočka v roku 1992 ako prvá, o niekoľko rokov neskôr pribudli výbory v Košiciach a Nitre. V roku 2005 vydala bratislavská pobočka SDA doplnenú reedíciu Turčányho a Felixovho prekladu prvej časti Božskej komédie Peklo s ilustráciami Mareka Ormandíka. POZNAŤ A ROZUMIEŤ Takmer dvadsať rokov demokracie a trhového mechanizmu vrhlo literatúru, kultúru a spoločnosť do drsnej reality, čo znamená koniec usporiadaných cestičiek, nie však anarchiu. V zdanlivej džungli regulujú chodníčky peniaze... Viacerí zabedákajú, aké je to hrozné. Je to tak veď najväčšia hrôza pochádza z neznámeho. Neznáme však predstavuje aj inakosť, viac ciest, viac východísk. Finančný tlak je zatiaľ taký silný, že všetky cesty smeruje k jednému úspechu na trhu. Platí pravidlo: Ak chceš byť úspešný, píš pre trh. Znie kruto, ale len v kontexte štyroch desaťročí obludného vybočenia, keď sa písalo len pre a proti konštruktu režimu, čiže v zásade pre a proti systému abstrakcií. Teraz nastal čas konfrontovať sa s ľuďmi, ich túžbami, nádejami, idiosynkráziami, predsudkami, ale aj čas, keď treba prekonať či obísť množstvo prekážok a fígľov vytvorených reklamou. Cesta je kľukatá, no o to zaujímavejšia, má mnoho úrovní a na každej z nich nepríjemne konkrétnych adresátov. Azda nebude od veci uvedomiť si, že písať komerčnú literatúru znamená písať pre ľudí, azda sa vyplatí zamyslieť nad tým, že viacúrovňovosť beletrie už rozdelenej na populárnu a problémovú literatúru (pravda s plynulými medzistupňami) by sa mala premietnuť v literatúre náučnej. Ľudia chcú vedieť, no chcú i rozumieť. A publikum sa mení. Ak máme v súčasnosti v populačnom ročníku o tretinu až polovicu menej študentov než pred pätnástimi rokmi a k dispozícii niekoľkonásobne väčší počet vysokých škôl, potom je horizont očakávania zákonite nižší, hoci rovnako naliehavý. Jednoducho nastal čas potreby populárno-náučnej spisby. Prehľadne a stručne napísaná príručka nemusí nevyhnutne znamenať povrchne, ľahkosť štýlu a spracovania nemožno stotožniť s nekvalitou. Aj populárno-náučná knižka môže (a nemusí) byť kvalitná. História má na Slovensku Zamarovského. A noví Zamarovskí sú už na obzore. Milovníci literatúry, trpezliví registrátori, ochutnávači, popularizátori i neohrození pedagógovia... Miloš Ferko Khaled Hosseini Majster šarkanov Bratislava, Ikar Preklad Danica Hollá Debut americko-afganského spisovateľa Khaleda Hosseiniho Majster šarkanov vyšiel roku Takmer okamžite po jeho vyjdení nadlho obsadil prvé priečky rebríčkov amerických bestsellerov a čoskoro si získal milióny čitateľov na celom svete. Dodnes vyšiel v 42 jazykoch a v marci sa na knižnom trhu objavil aj jeho slovenský preklad Danice Hollej. Román bol aj úspešne sfilmovaný. Khaled Hosseini sa narodil roku 1965 v Kábule v rodine diplomata a učiteľky. Po komunistickom prevrate v hlavnom meste Afganistanu a následnej okupácii sovietskymi vojskami sa rodina rozhodla požiadať o azyl v Spojených štátoch. Tu Hosseini vyštudoval medicínu a stal sa lekárom. V súčasnosti sa však naplno venuje literárnej tvorbe. Vlani mu vyšiel jeho druhý román A Thousand Splendid Suns (Tisíc žiarivých sĺnk), ktorý sa rovnako stal bestsellerom. Literárny žáner spomienok na detstvo je pomerne častý a obľúbený najmä medzi začínajúcimi autormi, no čitateľa môže do istej miery tak trochu nudiť. V Hosseiniho prípade to však neplatí. Námetom a čistým, jednoduchým rozprávaním vie navodiť veľmi príjemnú, priam nevinnú atmosféru sveta detí. Napokon značnú časť knihy tvoria spomienky afganského chlapca Amira na detstvo strávené v Kábule so svojím oddaným a chápavým priateľom a sluhom Hasanom. Táto atmosféra a pestvá detí ostro kontrastujú s politickými turbulenciami, ktorými prechádza afganská spoločnosť (zvrhnutie kráľa Záhira Šáha, komunistický puč, brutálna sovietska okupácia, nástup Talibanu a k tomu aj zložité etnické a náboženské vzťahy mnohonárodnostného Afganistanu). Celá kniha je vlastne postavená na výrazných kontrastoch. Hlavný hrdina a rozprávač knihy Amir nevie kráčať v šľapajach svojho odvážneho obdivovaného otca, ktorý v jeho očiach stelesňuje vzor muža. Baba, ako ho všetci volajú, ovdovel pri Amirovom narodení. Syna vychováva sám a ťažko sa zmieruje s jeho občas zbabelým postojom k životu. Babove politické názory sa vymykajú z tradičných predstáv afganskej spoločnosti, obdivuje tri národy: Američanov, Izraelčanov a Angličanov pre ich nesmiernu odvahu. A nebojí sa to verejne priznať v rodovej spoločnosti hrdých Afgancov, veriacich moslimov. No keď v americkom exile zomrie, svet morálnych postojov a odvaha, s akou Baba pristupoval k životu a svojmu okoliu, strácajú pre jeho syna Amira svoje čaro a silu, keď sa dozvie pravdu o skutočnom Hasanovom pôvode. Jeho najlepší priateľ, ktorého zradil, bol v skutočnosti jeho nevlastným bratom. Ešte bolestnejšie ho však zasiahne, že svojho brata už nikdy neuvidí, lebo ho zastrelili príslušníci vládnuceho Talibanu. Grécky filozof Herakleitos tvrdil, že povaha vecí sa rada skrýva. Zdá sa, že Hosseini mu dáva vo svojom románe plne za pravdu. Navonok klišéovité rozprávanie, ktoré autor otvorene priznáva, chce očami dieťaťa a neskôr dospelého muža ukázať zjavné pravdy, ktoré nepotrebujú komentár. Zlo sa jasne ukazuje ako zlo a dobro zasa ako dobro. Hosseini sa však nevyhýba ani ďalšiemu spoločenskému kontrastu, zásadovému islamu a nepochopiteľným krivdám, ktorých sú moslimovia schopní dopúšťať sa len na základe etnickej príslušnosti či jednoducho odlišného názoru. Hosseiniho Majster šarkanov zaujme univerzálnymi témami viny a jej odčinenia, priateľstva a vzťahu otec syn. Osloví aj priam tradičným uzavretím kolobehu života a udalostí, s ktorým sa možno často stretnúť v islamskej literárnej či filmovej tvorbe. Amir musí nájsť odvahu, aby splatil svojmu bratovi morálny dlh a postaral sa o jeho osirelého syna. Román priťahuje aj prostredím deja afganskou spoločnosťou a mentalitou, na ktorú vplývajú už spomínané dramatické historické udalosti, ale aj farbistým opisom Kábulu a vôbec reálií Afganistanu. Pre Hosseiniho rukopis je typický aj neustály pokoj až fatalistická odovzdanosť, ktorá sa vinie celým textom a pramení z odovzdávania skúseností a poznania z generácie na generáciu už niekoľko storočí. Skrátka Hosseini vie majstrovsky písať o spoločenských tradíciách, múdrosti a rozvahe predkov. Richard Cedzo ISSN , ISSN X

2 Strana 2 KNIŽNÁ REVUE číslo 11 ZRKADLÍME... stráca význam a zmysel akékoľvek normálne ľudské slovo, v ktorom sa skrýva nekonečne veľa slov. Slovo žije, akoby nebolo, stráca obsah i autoritu, závažnosť aj záväznosť. Ľudská reč prestáva svedčiť, živorí bez ozveny v bezcharakternej dobe. Slovo zvápenatelo v mediálnej a politickej fráze a stalo sa titulom na chrbte prázdnej väzby, ktorá je falošným úkrytom bankových šekov. Sériové produkty básnického a prozaického priemyslu a šoubiznisu sú len pragmatickými prostriedkami denného úžitku ako toaletný papier. Kniha je tovar a celé spisovateľovo úsilie zbytočné a márne. Ivan Kadlečík, Sme 12. mája 2008 KDE BOLO Topoľčiansky hrad prezentácia knihy Topoľčiansky hrad Podhradský hrad 19. apríla ZŠ Angely Merici v Trnave beseda s Danušou DRAGULOVOU-FAKTOROVOU 29. apríla Kníhkupectvo Panta rhei v bratislavskom Auparku prezentácia knihy Braňa JOBUSA Až na vrchol 6. mája Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave odborný seminár pre detských knihovníkov Trnavského samosprávneho kraja 12. mája Nitrianska galéria prezentácia knihy o združení nitrianskych výtvarníkov autorky Evy KAPSOVEJ N 89 spojená s besedou 13. mája Aula RKCMBF UK v Bratislave prezentácia kníh Bystrík BUGAN: Svätý Bystrík a Ľubomír BOSÁK a Patrik KÝŠKA: Svätý Gorazd 15. mája Evanjelický kostol Ducha Svätého v Nitre stretnutie s literárnym historikom Milošom KOVAČKOM 15. mája Kostol jezuitov v Bratislave prezentácia knihy Život pod hviezdou 18. mája Staré divadlo v Nitre prezentácia kníh Laco ZRUBEC: Zomrel dvakrát, Andrej ČERVENÁK: Literárne reflexie, Stanislav HÁBER: Štvrťstoročie lásky 20. mája KDE BUDE Mestská knižnica v Piešťanoch festival rozhlasových rozprávok Zázračný oriešok od 21. do 24. mája Mestská knižnica v Piešťanoch vernisáž ilustrátorov mesačníka Slniečko 22. mája Primaciálny palác v Bratislave odovzdanie Ceny cien za rok 2006 časopisu RAK 22. mája o Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave Ako vzniká Klub záhad a iné knihy Tomáša BREZINU stretnutie detí s redaktormi vydavateľstva Fragment 26. mája o Čitáreň U červeného raka prezentácia publikácie Pamodaj šťastia, rozprávka k 180. výročiu narodenia Pavla Dobšinského 3. júna o Bibiana Medzinárodný dom umenia pre deti v Bratislave výstava Najkrajšie knihy Slovenska 2007 do 22. júna Slovenská literatúra v Nemecku Nevyužité myšlienky Aktuálne Vydavatelia aj kníhkupci ho dobre poznajú. Roky prechádzal trpezlivo expozície slovenských vydavateľstiev a inštitúcií na medzinárodnom knižnom veľtrhu Bibliotéka, listoval v takých knihách, čo veru mnohí z návštevníkov ani nezobrali do rúk. Áno, bol to pán Otto Sagner, pevná súčasť nielen Bibliotéky, ale aj ďalších knižných veľtrhoch po celej Európe. Nechýbal ani tento rok v Prahe, hoci má už 88 rokov. Neúnavného propagátora slovenskej literatúry, čestného člena Združenia vydavateľov a kníhkupcov SR za šírenie slovenskej literatúry v Nemecku roku 2004 vyznamenal prezident Rudolf Schuster Radom Bieleho dvojkríža III. triedy. Firmu Kubon & Sagner prevzala r jeho dcéra Sabina Sagner Weiglová. Spoluprácu so Slovenskom má na starosti pani Vilma Waterstradt, s ktorou som sa pri príležitosti nedávneho jubilea firmy porozprávala. Pripomeňte, aké boli začiatky firmy? Vlani uplynulo 60 rokov, čo Georg Kubon a Otto Sagner založili v meste Wald im Wald zásielkové kníhkupectvo a knižný veľkoobchod, ktorého ťažiskom bola francúzska literatúra. Keď sa o dva roky neskôr stal O. Sagner jediným majiteľom firmy, rozšíril obchod o knihy a časopisy v jazykoch južnej a východnej Európy. Túto literatúru ponúkal univerzitným a vedeckým knižniciam v celom Nemecku a neskôr aj v iných krajinách (USA, Austrália, Ázia), ale aj jednotlivcom. Veľkú časť dovozu literatúry kompenzovala firma vývozom nemeckej literatúry. Meno Otta Sagnera nesie aj vydavateľstvo. Kedy vzniklo a čo bolo podnetom na jeho založenie? V roku 1959 sa firma presťahovala do Mníchova. Záujem zákazníkov o slavistiku priviedol O. Sagnera na myšlienku, aby založil aj vydavateľstvo a tak r vzniklo vydavateľstvo, v ktorom vychádzajú doteraz rôzne slavistické edície, reprinty, dizertácie a dva časopisy Welt der Slaven a New Contents Slavistics. Publikácie a periodiká z tohto vydavateľstva sú vďaka bohatej medzinárodnej výmene knižníc známe aj na Slovensku. Úlohy a činnosť firmy so zahraničnou literatúrou si vyžaduje nielen odbornú prácu, ale aj jazykovú zdatnosť i poznanie reálií krajiny. Môžete na svojom príklade povedať, ako sa orientujete na našom knižnom trhu? Konkrétne mám na starosti nákup i predaj odbornej literatúry s ťažiskom na jazykovedu, literárne vedy, históriu, hudbu, pôvodnú slovenskú beletriu. Práve ten nákup literatúry nie je jednoduchý viaceré kníhkupectvá, s ktorými sme spolupracovali, zanikli. Internetové kníhkupectvá nie sú pre nás riešením. Pracujeme systémom dodávateľov (na Slovensku ich máme deväť), ktorí pre nás zabezpečujú požadované tituly a aj tie, ktoré nedistribuujú kníhkupectvá. Vyvrcholením celoročnej práce i odmenou je už tradične návšteva Bibliotéky, kde sme sa v začiatkoch zúčastňovali ako vystavovatelia, teraz už len ako návštevníci. V tejto súvislosti sú pre mňa dôležité dve veci: osobné kontakty, ktoré som nadviazala ešte v spolupráci s pánom Sagnerom na Slovensku a počas návštev ich ďalej budujem a rozširujem, najmä na spomínanej Bibliotéke. A potom Knižná revue, ktorú firma odoberá od jej prvého čísla. Na jej stránkach pozorne sledujem novinky na knižnom trhu, potom podnetné rozhovory s vydavateľmi, prehľad akcií a podujatí, ktoré prezentujú nové tituly. Výbornou pomôckou sú aj adresy a kontakty na vydavateľov. Vzhľadom na moju pasívnu znalosť slovenčiny (som bohemistka) mi uľahčujú život aj anotácie titulov. Dobre sa počúva pochvala, ale čo vám chýba, čo by ste privítali? Veľmi by som privítala, keby nechýbali ceny publikácií. Lýdia Čelková Stretnutie so spisovateľom Jozefom Kollárom Deti zo Základnej školy Pezinok Bielenisko sa v apríli stretli so spisovateľov Jozefom KOLLÁROM a jeho najnovšou knižkou pre deti Majusov najobľúbenejší gombík z vydavateľstva Regent. Deti príbeh chlapca, ktorý stratil mamičku, zaujal. Ich originálne otázky, nielen o knižke, pohotové aj vtipné odpovede autora, vytvorili vzácnu atmosféru, s ktorou sa deti aj autor len neradi lúčili. -eh- Detská kniha a Detský spisovateľ roka 2007 V čísle 9 sme na druhej strane nepresne informovali o ankete Detská kniha roka Najlepšiu detskú knihu vyberali deti, ktoré poslali 1679 vyplnených anketových lístkov, platných bolo 1531 hlasov. Na ich základe prvé tri priečky obsadili tieto knihy: 1. Roman Brat: Môj anjel sa vie biť, Il. Miroslava Regitko, SPN Mladé letá 2007; 2. Gabriela Futová: Keby som bola bosorka, Il. Martin Šutovec, SPN Mladé letá 2003; 3. Mária Ďuríčková: Danka a Janka, Il. Božena Plocháňová, SPN Mladé letá Správne poradie na prvých troch miestach v knihovníckej ankete Detský spisovateľ roka 2007 je: 1. Gabriela Futová, 2. Ľubica Kepštová, 3. Roman Brat. Za chyby sa ospravedlňujeme. Nahý sa nemusí báť, že ho prepadnú. Finalisti Anasoft litera 2008 Porota Anasoft litera 2008 v zložení Kornel Földvári, Michal Habaj, Martin Porubjak, Zora Prušková a Marta Součková vybrala do finále súťaže tituly: Zuzana CIGÁNOVÁ: Šampanské, káva, pivo, VSSS Vladimír HAVRILLA: Filmové poviedky, Petrus Inge Hrubaničová: Láska ide cez žalúďok, Aspekt Viliam KLIMÁČEK: Námestie kozmonautov, KK Bagala Ján LITVÁK: Bratislavské upanišády, F.R.&G. Víťo STAVIARSKY: Kivader, VISTA Milan ZELINKA: Teta Anula, Slovenský spisovateľ Víťaz literárnej ceny Anasoft litera bude vyhlásený 2. októbra v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave. V tento deň sa začína aj štvordńový literárny festival Anasoft litera fest. Internet zasahuje Kníh rozhovorov o divadle a o ľuďoch okolo neho vraj nie je nikdy dosť. Kniha NetHovory o divadle je navyše prvou slovenskou publikáciou, ktorá vznikla na základe on-line komunikácie, teda živých moderovaných rozhovorov s divadelníkmi na internete. Knižne ňou debutuje publicistka, šéfredaktorka I. slovenskej divadelnej domény Divadlo.sk a moderátorka spomenutých rozhovorov Katarína DUCÁROVÁ. A keďže stretnutia vo virtuálnom svete internetu neboli ešte v roku 2000, keď s projektom začínala, na Slovensku samozrejmosťou, podaktorí divadelníci sa možno aj cítili zaskočení: Mysleli si, že vytiahnem diktafón, položím sériu otázok a nie, že ich posadím pred počítač... Kliknúť si za oponu považuje autorka dodnes za isté dobrodružstvo. Jeho osviežujúcu príchuť cítiť aj vo výbere 29 rozhovorov. Sú tu zastúpení herci z rôznych slovenských divadiel, ale i režiséri, dramaturgovia, operný spevák či scénograf. Navyše autorka rozhovory kultivovane upravila, aktualizovala a doplnila nielen krátkou charakteristikou svojho hosťa, ale aj výberom z divadelných či filmových postáv, prípadne názvov inscenácií, na ktorých sa dotyčný podieľal. A keďže dodržala zásadu autorizácie, v závere jestvujú vždy dva dátumy. Napríklad nethovor s prvým hosťom herečkou Soňou Valentovou sa uskutočnil v septembri roku 2000 a jeho autorizácia v septembri roku Stretnutie s herečkou Adelou Gáborovou z októbra 2000 však v roku 2007 už mohol autorizovať iba jej syn-režisér Peter Gábor. Knihu vydalo Združenie slovenských divadelných kritikov a teoretikov a Kabinet divadla a filmu SAV. V utorok 6. mája ju v priestoroch bratislavského Artteatra predstavila známa teatrologička PhDr. Dagmar Podmaková, CSc., a symbolicky bublifukom ju do života uviedli herci Eva Pavlíková a František Kovár. Elena Ťapajová Robin Cook na Slovensku Americký spisovateľ Robin Cook (1940) pricestoval na pozvanie vydavateľstva Ikar 19. mája na Slovensko. Dovedna u nás vyšlo 26 jeho kníh a predalo sa ich takmer 700 tisíc výtlačkov. Debutoval roku 1972 príbehom o živote čerstvých absolventov medicíny. Kniha sa však nepredávala tak, ako očakával. Jeho ďalšia kniha Kóma (1977) o nelegálnom obchode s ľudskými orgánmi sa už stala bestsellerom a vznikol podľa nej aj úspešný film. Potom nasledoval jeden bestseller za druhým. Cookove knihy boli preložené do vyše štyridsiatich jazykov a vo svete sa predalo vyše sto miliónov výtlačkov. Robin Cook v svojich trileroch ponúka aktuálne a problematické medicínske témy, ako umelé oplodnenie, biologické zbrane, etika vedeckých pokusov, rozlúštenie ľudského genómu, klonovanie... Autor sa popri literárnej tvorbe venuje aj medicíne, ktorú vyštudoval. V Ikare vyšli jeho knihy: Známky života, Muž, ktorý sa hral na boha, Slepota, Horúčka, Blízky koniec, Sfinga, Zlý úmysel, Smrteľný hriech, Deformácia, Zelenáč v bielom, Osudná liečba, Mozog, Mutácia, Nákaza, Kóma, Epidémia, Chromozóm 6, Invázia z galaxie, Toxín, Infekcia, Únos, Šok, Záchvat, Osudný gén, Kríza, Únosné riziko. Tento mesiac vyšla najnovšia Kritický stav. Spomienka na Simone de Beauvoir V stredu 30. apríla sa na pôde Francúzskeho inštitútu v Bratislave uskutočnilo podujatie pri príležitosti stého výročia narodenia významnej francúzskej spisovateľky a filozofky Simone de Beauvoirovej. S príspevkami o živote a tvorbe autorky vystúpili Etela Farkašová, Lenka Krištofová a Miroslav Marcelli. Po prednáškach nasledovala diskusia, v ktorej si prítomní zaspomínali a návštevu Beauvoirovej a Sartra v Bratislave v 60. rokoch minulého storočia. -ef- Čitáreň v Medickej záhrade v Bratislave V pondelok 2. júna otvorí Staromestská knižnica siedmy raz letnú čitáreň pri východnej bráne Medickej záhrady (vchod z Cintorínskej ulice). Verejnosti bude slúžiť do 31. augusta v pracovných dňoch od hod., v sobotu od hod. V prípade nepriaznivého počasia čitateľom poslúži novovybudovaný drevený krytý altánok. V ponuke bude cca 70 titulov slovenských, českých, maďarských, nemeckých, ruských, poľských, anglických, francúzskych denníkov a časopisov vrátane časopisov pre deti. Návštevníci tu tiež nájdu propagačné materiály o kultúrnom dianí v Bratislave Zdenka Vysloužilová Knižné novinky Literárneho informačného centra Michal Hvorecký: Pastiersky list, Marenčin PT 2008

3 Strana 3 KNIHA ROKA 2008 Stav k 6. máju KNIHA ROKA Monografie Trewin Copplestone: Michelangelo Praha, Fortuna Libri Preklad Dušan Zbavitel O veľkosti Michelangelovho tvorivého ducha svedčia tak zachované diela, ako aj najrozsiahlejšia bibliografia, akú nenájdeme v pozostalosti nijakého s ním porovnateľného génia. Tri podrobné životopisné diela vyšli už za dlhého a plodného Michelangelovho života (nar. 6. marca 1475 v Caprese neďaleko Florencie, dnes Caprese Michelangelo, zomrel 18. februára 1564 v Ríme), za štyri storočia od jeho smrti k nim pribudli ďalšie biografie a množstvo monografií. Práve kvantitu písomných zdrojov o renesančnom sochárovi, mysliteľovi, architektovi a básnikovi mal na zreteli autor tejto publikácie. Nechce opakovať už napísané, ani prehodnocovať už zhodnotené a ďalším množstvom strán len dezorientovať čitateľa alebo odrádzať ho, aby sa s Michelangelovým dielom a životom bližšie zoznámil. Pokúša sa len nájsť odpoveď na zdanlivo jednoduchú otázku v čom spočíva genialita Michelangelovho diela? Prečo boli jeho diela rovnako pôsobivé pre jeho súčasníkov, ako sú aj pre našich? Chápeme správne posolstvo jeho diel, o ktorých sa už toľko popísalo? Jeho súsošiu Piety alebo freskám na strope DEBUT ROKA VYDAVATEĽSTVO ROKA a na západnej stene Sixtínskej kaplnky nemožno ani zďaleka prisúdiť dekoratívnu funkciu, hoci ich vytvoril na objednávku na dotvorenie interiérov chrámu sv. Petra a vatikánskej kaplnky. Postavy Piety napriek zobrazenej dokonalej fyzickej kráse nevyjadrujú nijakú telesnosť, z fyzicky až takmer ideálnych tvárí vyžaruje duchovnosť, okamih zachytávajúci nesmrteľnosť, krásu a večnú mladosť ľudského ducha. Podarilo sa mu vyjadriť silu viery v ľudského ducha. Na freskách v Sixtínskej kaplnke Michelangelo zasa prejavil svoje hlboké poznatky z biblickej histórie, kresťanstva a filozofie. Autor publikácie sa pokúša objasniť význam a posolstvo jednotlivých sochárskych, architektonických, maliarskych a básnických diel tohto renesančného génia. Nepristupuje k nim ako rigorózny historik umenia, ani nefabuluje ako Michelangelov životopisec. Východiskom každého jeho výkladu je oboznámenie s duchom doby a konkrétnymi podmienkami vzniku diela. Jeho opisy niekedy pôsobia tak M. Hansteinová: Botero Praha, Taschen/Slovart Preklad Irena Ellis Fernando Botero (1932), ktorý je spolu s Gabrielom G. Márquezom najslávnejším protagonistom súčasnej kolumbijskej kultúry, má výrazne čitateľný rukopis. Nie, nemaľujem tučných ľudí, hovorí azda najčastejšie. Jeho obrazy sú však charakteristické práve zámernými deformáciami proporcií ľudských tiel, ich predimenzovaním paradoxne dosahuje zvláštny pokoj a harmonickú náladu. Jeho cesta na výslnie novodobej výtvarnej kultúry začala v kolumbijských Andách, v Medellíne, kde pre miestne noviny realizoval svoje prvé ilustrácie. V roku 1951 odišiel do hlavného mesta Bogoty, kde sa úspešne prezentoval na výstavách a vďaka peniazom získaným z predaja, mohol cestovať do Európy. Tu po návštevách Barcelony, Madridu a Paríža odchádza do Florencie, kde sa zapísal na štúdium na Accademia San Marco. V najslávnejších galériách starého kontinentu objavuje majstrov renesancie Piera della Francesca, Leonarda da Vinciho, Andrea Mantegnu a maliarov 17. storočia najmä Diega Velázqueza. Renesancia ho zaujme svojím zmyslom pre jednoduchosť, geometrickú kompozíciu, symetriou a pokojom. Aj vďaka jej princípom, ktoré si osvojoval vytrvalým štúdiom Bernarda Berensona pochopil, že najmä pomocou dokonalej maliarskej techniky je možné priblížiť sa k ideálu maľby. Botera poznáme ako majstra parafrázy. Jeho zaujatie, možno až posadnutosť starými majstrami mu napodiv umožňuje, a to mimo hlavných prúdov výtvarného umenia, vytvoriť špecifickú, vysoko uznávanú platformu latinskoamerického maliarstva. Svoje princípy využíva aj v sochárstve, jeho typické bronzové figúry, ktoré boli vystavené na Champs-Elysées v Paríži, pozdĺž Park avenue v New Yorku alebo na Piazza della Signoria vo Florencii, tvoria súčasť výtvarného umenia našej doby. Botero žije striedavo v Paríži, New Yorku, Monte Carle a v talianskej Pietrasante. Patrí k najznámejším žijúcim výtvarným umelcom na svete. Počet hlasov 1. J. Pronská: Zlatníkova chovanica Slovenský spisovateľ Ľ. Jurík D. Šuhajda: Slovenský bigbít Vydavateľstvo Slovart 5 3. P. Macsovszky: Hromozvonár Kalligram 3 4. J. Čomaj: Návraty Arpáda Račka Perfekt 2 5. D. Fulmeková: Jedy Ikar 2 5. R. van Gulik: Slávne prípady sudcu Ti Slovenský spisovateľ 2 1. J. Pronská: Zlatníkova chovanica Slovenský spisovateľ 3 2. M. Rajec: Po stopách konfliktov Ikar 2 1. Slovenský spisovateľ Vydavateľstvo Slovart 6 3. Ikar 5 4. Vydavateľstvo Spolku slov. spisovateľov 3 4. Vydavateľstvo Matice slovenskej 3 dôveryhodne, akoby sme sledovali pohyb dláta či uhla v Michelangelovej ruke. Presakuje z nich nálada, s akou povahovo zložitý umelec, vo svojej podstate samotár, pristúpil k mramorovému bloku či k skicáru. Podobne plasticky vykresľuje jeho rodinné, pracovné a spoločenské vzťahy. Najmä v súvislosti s Michelangelovým spoločenským postavením odkrýva zložitý vzťah medzi ním a pápežom Júliusom II., ktorý nebol len objednávateľom umeleckých diel, a tým štedrým mecénom, ale častými návštevami priamo v sochárskej dielni uňho, kde s ním rád ANKETOVÝ LÍSTOK KNIHA ROKA Na knihu roka navrhujem: 2. Za debut roka navrhujem: 3. Za vydavateľstvo roka navrhujem: Meno a adresa odosielateľa: (autor, názov, vydavateľstvo) (autor, názov, vydavateľstvo) viedol dlhé rozhovory o umení, dejinách a filozofii, prejavoval obdiv k jeho talentu. Samozrejme, takýto vzťah vzbudil žiarlivosť u Bramanteho, čím sa vyostrila rivalita medzi uznávanými umelcami. Pre lepšie porozumenie čitateľov vo vyčlenených rámčekoch uvádza krátke portréty významných Michelangelových súčasníkov, ktorí ovplyvnili jeho životnú dráhu. Fakty a precízny rozbor jednotlivých diel zbavujú Michelangela nánosov legendy či akéhosi klišéovitého vysunutia na piedestál géniov, o ktorých sa v lepších rodinách patrí čo-to vedieť, prípadne vlastniť nejakú knihu o nich. Navonok by ste k takým výstavným publikáciám možno priradili aj túto, veď má veľký formát, je vložená v kartónovej kazete, navyše obsahuje krásne farebné aj čierno-biele reprodukcie. Nedajte sa pomýliť jej krásnym vzhľadom. Rovnako ako Michelangelova Pieta jej vonkajšia krása je len prostriedok na vyjadrenie veľmi obsažného a zrozumiteľného obsahu. Marta Bábiková Ian G. Kennedy: Tizian Praha, Taschen/Slovart Preklad Kristina Čermáková Tizianovi, benátskemu maliarovi, narodenému v Pieve di Cadore vo Friuli pravdepodobne medzi rokmi 1487 a 1490, sa ešte za života podarilo získať medzinárodnú slávu. Môžeme povedať, že sa stal prvým výtvarným umelcom, známym po celej kultúrnej Európe. Pracoval na objednávkach pre vtedy najrušnejšiu križovatku Európy pre mesto Benátky, pápeža Júliusa III. a pre cirkev. Pri plnej sile tvoril dlhšie ako tri štvrtiny storočia (zomiera počas morovej epidémie v Benátkach roku 1576, v úctyhodnom veku okolo 90 rokov) a za jeho prácu mu boli udelené nielen významné pocty, ale dokázal sa ňou aj veľmi slušne uživiť. Mal šťastie na učiteľov, najprv sa dostáva k Giovannimu Bellinimu, zakladateľovi maliarskej benátskej školy a neskôr spolupracoval s Giorgionom, ktorý ho ovplyvnil natoľko, že autorstvo viacerých ich diel sa stalo predmetom dlhotrvajúcich odborných polemík. Odlišnosť Tizianovej maľby od jeho slávnych súčasníkov Michelangela a Raffaela znalci a diváci pociťovali už v ich dobe. V prvom rade spočíva v používanej technike. Jej základom nebola kresba, ale formujúca farba, ktorá mu umožnila presne zachytiť meniacu sa náladu krajiny alebo odtiene ľudských citov. Práve ním dokonalo využívaná expresivita farebnosti podstatne ovplyvnila nasledujúce generácie maliarov, okrem iných Rubensa, van Dycka, Poussina... Tizian zanechal celú galériu portrétov. Dokázal vytvoriť nové princípy kompozície, ktorými sa neskôr riadila portrétna tvorba. K najznámejším dielam patrí Karol V. v bitke pri Mühlbergu alebo klasické dielo Pápež Pavol III. s vnukmi Alessandrom a Ottaviom Farnese. Ale Tizian, to sú aj obrazy nádherných žien a ich tajomných príbehov Venuše z Urbina, Danae, Flóry, Ženy so zrkadlom... Našinec sa s jeho dielami môže najbližšie stretnúť vo viedenskom Umelecko-historickom múzeu alebo v susedných Čechách v Kroměříži s obrazom Apollón a Marsyas a s obrazom Toaleta mladej ženy v Obrazárni pražského hradu. Ľubica Pavlovičová (podpis) KNIŽNÁ REVUE Svoje hlasy do ankety KNIHA ROKA 2008 posielajte na anketových lístkoch, NIE NA XEROXOVÝCH KÓPIÁCH. Platné sú anketové lístky obsahujúce aspoň jednu odpoveď na jednu anketovú otázku, ktoré majú čitateľnú adresu odosielateľa s PSČ a vlastnoručným podpisom. Hlasy posielajte len knihám, ktoré vyšli v roku Uzávierka ankety je 15. marca BIBLIOGLOSÁR Anne Marie Pol TANCUJ! PRVÉ VYSTÚPENIE Senica, Arkus 2008 Preklad Jela Mlčochová V predošlých dvoch častiach sa Nina musela vyrovnať so stratou mamičky, otcovou nezamestnanosťou a tým súvisiacou finančnou tiesňou, ako aj s s otcovou novou priateľkou. Mala však aj šťastie, dostala štipendium na vysnívanej tanečnej škole. Tieňom na jej radostných dňoch sa však stala ockova nová práca. Dostal ju totiž v ďalekom Egypte. Po dlhom prehováraní súhlasil, že Nina môže zostať študovať tanec v Paríži. Usilovne sa pripravuje na prvé vystúpenie v naozajstnom divadle, ale nečakané prekážky jej do cesty stavia spolužiačka Júlia závistlivá intrigánka. Spolu s obavami z vystúpenia prichádza aj úzkosť z ockovho odchodu do cudziny. -bi- ODČÍTANIE SČÍTANIE Bratislava, Vydavateľstvo Fragment 2007 Knižky z edície Obrázkové počty pomôžu deťom od štyroch rokov hravou formou osvojiť si základy matematiky. Každá strana je rozdelená na tri časti s obrázkami a číslami: najmenšie deti ukladajú pod seba rovnaké symboly a staršie sa naučia počítať. Vždy sa postupuje z hornej tretiny strany, aby ste dostali správnu odpoveď. Knižka zároveň inšpiruje rodičov k vymýšľaniu rôznych príbehov. Uvidíte, naozaj je to matematika hrou. -lč- Katarína Perliková SOĽ SLZY Bratislava, Juraj Mrocek 2008 Útla knižôčka básní poetky Kataríny Perlikovej (vl. menom Katarína Jablokovová), je druhou v poradí, ktorú literárni kritici po prvej zbierke Živý prameň a slnko prezieravo zaradili k novej slovenskej katolíckej moderne. Autorka, dcéra slovenského spisovateľa Antona Habovštiaka, hudobníčka-huslistka, má päť synov-huslistov a dcéru klaviristku. Hudba farebných obrázkov slov zapĺňa aj jej novú. Básne sú ako malé slniečka či kvapky nôt, esencie empatie, smútku i radosti zo života. Zbierka je určená najmä veriacim, no fascinujúca úprimnosť výpovede a provokačná či tajomná erotická nálada určite dokáže pritiahnuť aj ďalších čitateľov. Autorka sa nebojí konfrontácie viery v Boha, dobra a lásky s krutosťou, nenávisťou či ľahostajnosťou a nezostáva pasívna ani k vibráciám medzi nebom a zemou, ktoré sa dotýkajú nás všetkých. Poézia, ktorú píše, je vrúcnym vyznaním sa Bohu, určitému okamihu, konkrétnej chvíli, ale aj hlbokého zamyslenia nad zmyslom ľudského bytia. Ostáva len čakať, o čom bude ďalšia knižka... Eva Kováčová

4 Strana 4 KNIŽNÁ REVUE číslo 11 Vychádza Kim Edwardsová: Strom v srdci Strom v srdci je príbehom rozdelených dvojčiat s nerovnakým osudom a s nerovnakým štartom do života, ktoré vyrastajú v dvoch rozdielnych rodinách, a predsa sú spojené istým nepolapiteľným fluidom. Tajomstvo, s ktorým doktor Henry žije, zanecháva stopy na jeho vzťahu k manželke a k synovi, vytvára bariéru, cez ktorú sa nevie dostať. Strom v srdci je emotívny román, plný dejových zvratov, ktorý rozpráva o životnom šťastí a utrpení. V Spojených štátoch amerických vyvolal čitateľský ošiaľ hneď po svojom vyjdení a odmenou mu bola pozícia číslo jeden v rebríčku bestsellerov New York Times. Bol nominovaný na cenu Barnes and Noble Discovery Award. Slovenský preklad románu práve vychádza vo Vydavateľstve Tatran. Marec 1964 Rozsnežilo sa niekoľko hodín pred začiatkom jej pôrodných bolestí. Najprv to bolo len zopár vločiek prilietajúcich z fádne sivej podvečernej oblohy, a potom sa spustila divá fujavica, vetrom hnaná bieloba svišťala okolo stĺpov ich širokej prednej verandy. Stál vedľa nej pri okne, sledoval ostré nárazy víchrice, zvírený a klesajúci sneh. Všade na okolí sa zažínali svetlá a nahé konáre stromov obeleli. Po večeri zakúril, vyšiel von do nevľúdneho počasia po drevo, ktoré na jeseň navŕšil pri garážových dverách. Na tvári cítil ostrý a studený vzduch. Zobral polená, striasol z nich jemné biele čiapočky a odniesol ich dovnútra. Triesky sa v železnom kozube hneď rozhoreli. Chvíľu sedel pred ním so skríženými nohami, prikladal a pozoroval vyskakujúce plamene, hypnotizujúce, s modrými okrajmi. Vonku ticho, husto a jasne snežilo vo svetle pouličných lámp. Keď vstal a pristúpil k oknu, z ich auta stojaceho na rohu ulice bol jemný biely kopec. Aj odtlačky jeho nôh tam vonku sa zaplnili a zmizli. Striasol si z rúk popol a usadil sa na pohovku vedľa manželky. Nohy mala podoprené vankúšmi, opuchnuté členky skrížené a o brucho opretý výtlačok Dr. Spocka. Pohrúžená do čítania si pri každom obrátení stránky neprítomne oblizla ukazovák. Ruky mala štíhle, prsty krátke a pevné, sústredila sa na text a zľahka si hrýzla spodnú peru. Pozoroval ju a cítil nával lásky a úžasu z toho, že je jeho manželkou a čoskoro, o tri týždne, sa má narodiť ich prvé dieťa. Boli manželmi ešte len rok. Zakryl jej nohy dekou a ona naňho s úsmevom pozrela. Vieš, som zvedavá, aké to je, povedala. Myslím predtým, ako sa narodíme. Škoda, že sa na to nepamätáme. Rozopla si župan a vyhrnula pulóver, odhaliac brucho okrúhle a tvrdé ako melón. Prešla dlaňou po jeho hladkom povrchu, svetlo kozuba sa pohrávalo s jej pokožkou a vlasy nadobudli odtieň červenkastého zlata. Myslíš, že je to ako byť vnútri veľkého lampáša? V knihe píšu, že mi svetlo prestupuje cez pokožku a bábätko už vidí. Neviem, odvetil. Zasmiala sa. Prečo nie? Si doktor. Bola od neho o jedenásť rokov mladšia. Po prvý raz ju uvidel pred pätnástimi mesiacmi, v sivý novembrový deň, keď si kupoval kravaty a ona sa viezla na pohyblivých schodoch v obchodnom dome. Mal tridsaťtri rokov a do Lexingtonu v štáte Kentucky prišiel len nedávno. Vynorila sa z davu ako vidina, blond vlasy začesané dozadu do elegantného uzla, na krku i v ušiach sa jej ligotali perly. Na sebe mala tmavozelený vlnený kabát, jej pokožka bola čistá a bledá. Nastúpil na pohyblivé schody a pretlačil sa cez dav dopredu, aby ju nestratil z dohľadu. Vyšla na štvrté poschodie, kde bolo oddelenie so spodnou bielizňou. Pokúšal sa ju sledovať v uličkách plných jemne sa lesknúcich podprseniek a nohavičiek. A vtedy ho s úsmevom zastavila predavačka v tmavomodrom kostýme s bielym golierom a spýtala sa, či mu môže poradiť. Župan, povedal, uprene prezerajúc uličku, kým znova nezahliadol jej vlasy, tmavozelený chrbát a sklonenú hlavu odhaľujúcu ladné biele hrdlo. Župan pre moju sestru, ktorá býva v New Orleanse. Samozrejme, nemal sestru ani inú žijúcu rodinu, ku ktorej by sa hlásil. O jedenástej vstala a išla si ľahnúť. On zostal dolu a čítal najnovšie číslo časopisu o kostnej a kĺbovej chirurgii. Mal povesť veľmi dobrého lekára, talentovaného diagnostika a zručného chirurga. Absolvoval s najlepším prospechom v ročníku. Bol však ešte mladý a hoci to starostlivo skrýval neistý. V každej voľnej chvíli študoval a dosiahnuté úspechy mu postupne upevňovali sebadôveru. Sám seba vnímal ako odchýlku. Narodil sa s láskou k poznaniu v rodine zápasiacej zo dňa na deň o prežitie, ktorá vzdelanie vnímala ako zbytočný luxus, míňanie prostriedkov na neistý cieľ. Zobudil sa, keď stála pri posteli a triasla ho za plece. Jej župan a vlasy boli v zvláštnom snežnom svetle napĺňajúcom izbu takmer biele. Pomohol jej obliecť si tmavozelený vlnený kabát, ktorý mala na bruchu rozopnutý. Našiel aj kožené rukavice, čo mala na sebe, keď ju po prvý raz uvidel. Pripadalo mu dôležité, aby boli tieto detaily v poriadku. Chvíľu stáli spolu na verande, ohúrení jemným bielym svetom. Počkaj tu, povedal, zišiel dolu schodmi a vyšliapal v závejoch cestičku. Dvere starého auta boli zamrznuté a trvalo mu niekoľko minút, kým ich otvoril. Keď sa vynoril z auta, jeho manželka sa opierala o stĺp verandy, čelo si zabárala do dlaní. V tej chvíli pochopil, že jej bolesti sú skutočne silné a bábätko naozaj príde na svet ešte v tú noc Sestrička im vyšla v ústrety. Vo chvíli, keď ju uvidel, si uvedomil, že niečo nie je v poriadku. Jej bledá tvár mohla byť tvárou dvadsaťpäťročnej ženy i štyridsiatničky a dominovali na nej veľké modré oči. Keď vedela, že niečo nie je v poriadku, na čele medzi nimi sa vytvorila zvislá čiara. Bola tam aj teraz, keď im oznamovala, čo sa stalo: Bentleyho auto sa predieralo po neodhrnutej vidieckej ceste, dvakrát sa otočilo na ľade pod snehom a skončilo v priekope. Vravíte, že doktor Bentley nepríde? spýtala sa jeho manželka. Sestrička prikývla. Bola vysoká, taká chudá a kostnatá, až sa zdalo, že sa jej kosti môžu každú chvíľu predrať cez kožu. Z vážnych modrých očí vyžarovala inteligencia. Celé mesiace ľudia hovorili a žartovali o tom, že je doňho asi zaľúbená. Bral to ako obyčajnú klebetu, znechucujúcu, no prirodzenú, keď muž a slobodná žena denne pracujú v takej tesnej blízkosti. Na prvé dieťa to ide rýchlo, poznamenala. Hej, odvetil. Zatiaľ je to v poriadku. Takto prešla polhodina. Jeho žena sa vzdúvala, stonala a tlačila, a keď mal pocit, že má dosť alebo keď kričala od neznesiteľnej bolesti, naznačil sestričke, aby jej podala plyn. Okrem tichých inštrukcií sa nezhovárali. Vonku naďalej padal sneh, zakrýval cesty. Doktor sedel na antikorovej stoličke a sústredil sa len na to podstatné. Keď bol na praxi ako medik, priviedol na svet päť bábätiek, všetky pôrody boli úspešné a deti zdravé. Lovil z pamäti podrobnosti, pričom mu manželka s nohami v strmeňoch a s bruchom zdvihnutým tak, že jej nevidel tvár, pomaly splývala s ostatnými ženami. Jej okrúhle kolená, hladké úzke lýtka, členky, to všetko bolo pred ním, dôverne známe a milované. No nezišlo mu na um pohladkať jej pokožku či položiť upokojujúco dlaň na koleno. Keď tlačila, držala ju za ruku sestrička. On sa sústredil na to, čo bolo bezprostredne pred ním, a vnímal viac ako len ju samu; telo ako iné telá, pacientku, pri ktorej musí uplatniť všetky svoje technické zručnosti. Bolo viac ako zvyčajne nevyhnutné, aby mal emócie pod kontrolou. S plynúcim časom sa vrátil čudný pocit, ktorý zažil v ich spálni. Akoby bol v istom zmysle vzdialený od scény tohto pôrodu, síce na mieste, no zároveň akoby sa vznášal inde, pozoroval všetko z bezpečného odstupu. Vnímal sám seba, ako starostlivo robí presný nástrih hrádze. Je dobrý, pomyslel si, lebo krv sa objavila v čistej línii. Nepripustil si myšlienky na chvíle, keď sa tých istých miest vášnivo dotýkal. Ukázala sa hlavička. Po troch ďalších zatlačeniach sa vynorila, potom bábätko vykĺzlo do jeho čakajúcich rúk a zaplakalo, sinavá pokožka zružovela. Bol to chlapec, tmavovlasý s červenou tváričkou, živými očkami, ktoré privieral pred svetlom, a nepáčil sa mu studený a ostrý dotyk vzduchu. Doktor zaviazal pupočnú šnúru a prestrihol ju. Môj syn, pripustil si myšlienku. Môj syn. Je krásny, povedala sestrička. Čakala, kým dieťa prezrie, skontroluje rýchly a rovnomerný rytmus jeho srdiečka, ruky s dlhými prštekmi a tmavovlasú hlavičku. Potom ho vzala do druhej miestnosti, aby ho vykúpala a nakvapkala mu do očí dusičnan strieborný. Doliehali k nim tiché výkriky a jeho manželka sa pohniezdila. Zostal tam, kde bol, s rukou na jej kolene, zhlboka sa nadychoval a očakával pôrod placenty. Môj syn, pomyslel si znova. Kde je dieťa? spýtala sa, keď otvorila oči a odhrnula si vlasy zo zrumenenej a spotenej tváre. Je všetko v poriadku? Je to chlapec, povedal s úsmevom. Máme syna. Uvidíš ho, keď bude čistý. Je absolútne dokonalý. Ženina tvár, zjemnená od úľavy a vyčerpania, sa odrazu skrivila pri ďalšej kontrakcii, a doktor, očakávajúci pôrod placenty, sa vrátil na stoličku medzi jej nohami a zľahka jej stlačil brucho. Vykríkla a v tej chvíli pochopil, čo sa deje. Znepokojilo ho to tak, akoby sa náhle v betónovej stene objavilo okno. Je to v poriadku, povedal. Všetko je fajn. Sestra, zavolal, keď nastala ďalšia kontrakcia. Prišla hneď. Na rukách mala bábätko, už zavinuté v bielej deke. Apgar skóre má deväť, oznámila. To je veľmi dobré. Jeho manželka sa načiahla po bábätku a začala hovoriť, zmocnila sa jej však bolesť a klesla naspäť. Sestra? Potrebujem vás tu. Hneď teraz. Po chvíli zmätenosti položila na dlážku dva vankúše, uložila na ne bábätko a pridala sa k doktorovi pri stole. Ďalší plyn, povedal. Videl jej prekvapenie a potom rýchle, chápavé prikývnutie. Ruku mal na ženinom kolene. Cítil, že plyn zapôsobil a svalové napätie povolilo. Dvojčatá? spýtala sa sestra. Doktor, ktorý sa po pôrode chlapca uvoľnil, bol teraz roztrasený a schopný len prikývnuť. Pokojne, vravel si, keď sa ukázala ďalšia hlavička. Je to ako akýkoľvek iný pôrod. Toto bábätko bolo menšie a vyšlo ľahko, vykĺzlo mu do rúk tak rýchlo, že sa naklonil dopredu, aby ho hruďou ochránil pred pádom. Je to dievčatko, povedal. Držal ho v rukách dolu tvárou a tľapkal po chrbte, kým nezačalo plakať. Potom ho obrátil a uvidel tváričku. Na jemnej pokožke malo krémovo biely maz a bolo klzké od plodovej vody a krvi. Modré očká boli zahmlené, vlásky výrazne čierne, to si však sotva všimol. Pozeral na neklamné črty, kútiky očí zdvihnuté nahor ako pri smiechu, kožný záhyb na vnútorných očných kútikoch, sploštený nos. Klasický príklad, povedal jeho profesor, keď pred rokmi prezerali podobné dieťa. Mongoloid. Viete, čo to znamená. A on poslušne odrecitoval symptómy, ktoré sa naučil z knihy: svalová slabosť, oneskorený rast a mentálny vývin, možné srdcové komplikácie, včasná smrť. Profesor prikývol a priložil stetoskop na hladkú nahú hruď bábätka. Chúďa dieťa. Nemôžu robiť nič iné, len sa ho usilovať udržať v čistote. Mali by sa toho ušetriť a dať ho do ústavu. Doktor cítil, akoby sa preniesol späť v čase. Jeho sestra sa narodila so srdcovým defektom a rástla veľmi pomaly. Kedykoľvek sa pokúsila bežať, sťažka lapala dych. Mnoho rokov, až do prvej návštevy kliniky v Morgantowne, nevedeli, čo je vo veci. Potom sa to dozvedeli, a nemohli nič robiť. Mama sústredila všetku pozornosť na ňu, no aj tak zomrela ako dvanásťročná. On mal šestnásť a už býval v meste, kde navštevoval strednú školu. Chystal sa študovať medicínu v Pittsburghu a pripravoval sa na život, aký viedol teraz. No aj tak sa pamätal na mamin hlboký a pretrvávajúci zármutok, na to, ako každé ráno, v akomkoľvek počasí, chodila k hrobu na kopci. Sestrička pozerala na bábätko. Je mi to ľúto, doktor. Držal dieťa a zabudol, čo by mal robiť ďalej. Drobné rúčky boli perfektné. No medzi palcami na nohách a ostatnými prstami bola medzera ako po chýbajúcom zube, a na očných dúhovkách drobné a výrazné Brushfieldove škvrny. Predstavil si srdce veľkosti slivky a s veľkou pravdepodobnosťou defektné, a myslel na detskú izbu, starostlivo vymaľovanú, s plyšovými zvieratkami a jedinou postieľkou. Pripomenul si, ako stáli s manželkou na chodníku pred svietiacim domom a ona povedala: Náš svet už nikdy nebude rovnaký. Rúčka bábätka sa dotkla jeho ruky a on mimovoľne začal vykonávať rutinné úkony. Prestrihol pupočnú šnúru a skontroloval srdce, pľúca. Celý čas myslel na sneh, strieborné auto rútiace sa do priekopy, hlboké ticho tejto prázdnej kliniky. Neskôr, keď uvažoval o tejto noci a v nasledujúcich mesiacoch a rokoch na ňu myslel často: ako na bod zvratu vo svojom živote, chvíle, od ktorých sa odvíjalo všetko ostatné pripomínal si ticho v izbe a sneh, sústavne padajúci tam vonku. Ticho bolo také hlboké a pohlcujúce, až mal pocit, že sa vznáša niekde vysoko, nad miestnosť a potom mimo nej, kde splýval so snehom a miestnosť bola v inom živote, živote, ktorého bol náhodným svedkom, scénou zahliadnutou za vysvieteným oknom z tmavej ulice. Tak si to zapamätal. Pocit nekonečného priestoru. Doktor v priekope a svetlá jeho vlastného domu žiariace kdesi ďaleko. V poriadku. Očistite ju, prosím, povedal a podal ľahučké dieťa sestričke. Ale držte ju v druhej miestnosti. Nechcem, aby to manželka vedela. Nie hneď. Sestrička prikývla. Odišla a potom sa vrátila, aby uložila jeho syna do prenosnej postieľky, čo priniesli so sebou. Doktor sa už vtedy sústredil na pôrod placent, ktoré vyšli ľahko, tmavé a hrubé, každá mala veľkosť malého taniera. Dvojvaječné dvojčatá, chlapec a dievča, on v poriadku a ona poznačená jedným chromozómom navyše v každej bunke svojho tela. Aká je pravdepodobnosť takéhoto pôrodu? Jeho syn ležal v prenosnej postieľke, občas pohol rúčkami, napodobňujúc rýchle pohyby plodovej vody v lone. Injekčne podal manželke sedatívum a sklonil sa, aby zošil nastrihnutú hrádzu. Bol takmer úsvit, spoza okien žiarilo mdlé svetlo. Sledoval pohyb vlastných rúk a sústredil sa na stehy, jemné ako tie na jej výšivke, rovnako úhľadné a pravidelné. Vypárala celý kus výšivky pre jedinú chybu, ktorú on nepostrehol. Keď bol hotový, našiel sestričku sedieť v hojdacom kresle v čakárni s dievčatkom v náručí. Bez slova naňho pozrela a on si pripomenul noc, keď ho pozorovala spiaceho. Je isté miesto, povedal a napísal jej názov a adresu na zadnú stranu obálky. Bol by som rád, keby ste ju tam zobrali. Napíšem rodný list a zavolám tam, že prídete. Ale vaša žena, ozvala sa sestrička a on zo svojho vzdialeného miesta počul prekvapenie a nesúhlas v jej hlase. Pomyslel si na svoju sestru, bledú a chudú, lapajúcu po dychu, a mamu, ktorá sa odvracala k oknu, aby skryla slzy. Nevidíte? spýtal sa ticho. To úbohé dieťa má veľmi pravdepodobne vážnu srdcovú chybu. Smrteľnú. Usilujem sa ušetriť ju pred veľkým žiaľom. Vravel to s presvedčením. Veril vlastným slovám. Sestrička sedela a pozerala naňho s prekvapeným, no inak nečitateľným výrazom tváre. Usiloval sa nájsť v jej očiach súhlas. V tomto rozpoložení mu nezišlo na um, že si môže myslieť niečo iné. Neuvedomoval si, ako tým všetko ohrozuje. Pochopil to až neskôr v tú noc a niesol to so sebou po celý ďalší život. V tej chvíli ho však znervózňovala jej pomalosť a cítil sa odrazu veľmi unavený. Dôverne známa klinika mu pripadala neskutočná, akoby sa pohyboval vo sne. Sestrička naňho skúmavo pozrela. Neústupčivo opätoval jej pohľad, až napokon zľahka, takmer nebadateľne prikývla. Sneh, zamrmlala a sklopila zrak.

5 Strana 5 Recenzie Knižka na povzbudenie Edita Rihariová: Malý tučniak. Ako Pán Boh stvoril zvieratká, Bratislava, Don Bosco 2008 Edita Rihariová je autorkou rómskeho pôvodu. Žije vo Veľkých Bieliciach pri Partizánskom. Píše, maľuje, kreslí. V roku 2003 vo vydavateľstve Tranoscius debutovala knižkou O Ježiškovi a jeho priateľoch s vlastnými ilustráciami. V najnovšej publikácii zostala v drobných príbehoch pri tematike jemných odtieňov vzťahu medzi nebeským a pozemským svetom. V hlavnom zábere jej príhod sú zvieratká zamerala sa na sledovanie stvoriteľského princípu. Hovorí o Bohu, ktorý stvoril zvieraciu ríšu a aj o tom, ako stvoriteľský zámer pokračuje. Charakter zvierat nie je totiž Bohom nemenne daný, ale dotvára sa v životnom procese v reakciách zvierat na životné výzvy a situácie. Medzi zvieratkami a Stvoriteľom prebieha preto neprestajná interakcia a vzájomne dôverný dialóg. Nepriamo položená detská otázka prečo sa vynára v kritických a v skúmavých postojoch zvieracích hrdinov. Vzácnosťou je, že autorka pri hľadaní odpovedí nevychádza z poznatkov zoológie, ale z poznania srdca komentuje publikáciu vydavateľ. Naznačuje, že sila knižky pramení v rýdzosti vyjadrenia, v autorkinej prirodzenosti a autenticite. Štýl zaostáva za jej vnútorným potenciálom. Nie vždy sa podarí autorský zámer, vtipnú a prenikavú myšlienku či prekvapivý postreh brilantne sformulovať. Na prvý pohľad môže text pôsobiť i kostrbato. Bola by však škoda odložiť knižku bokom. Pripomína dávne mytologické príbehy, needitované, neprikrášlené, naivne rozprávkové, a práve v tom aj hlboké. Niektoré rozprávania stoja len na hravom nápade, za inými príhodami cítiť filozofickejší zámer. Autorka vníma jedinečnosť každého zvieracieho druhu nielen v tých na prvý pohľad najpríťažlivejších vlastnostiach. Odkrýva hodnotu a pozadie aj zaznávaných Nataša a fenomén čítavosti Táňa Keleová-Vasilková: Nataša, Bratislava, Ikar 2008 Prišvinovská rosa života Miroslav Bartoš: Obíď svoj deň, Bratislava, PB-ART 2007 Stredoškolský pedagóg a výtvarník Miroslav Bartoš vydal štyri zbierky poézie (V letokruhu, S vami, Kto ťa pohladí a Anna), žije v Turčianskych Tepliciach, kúpeľnom mestečku s malebnou okolitou prírodou. Práve jej blízkosť, autorov každodenný kontakt s ňou vo fyzickom i duchovnom ponímaní, stoja pri zrode prozaických prírodných reflexií knihy Obíď svoj deň, zloženej z dvoch denníkových zápiskov: Len dopoly, potom von a Dobieha ťa kameň. Ich čítanie mi od prvého zápisu o prebúdzajúcej sa jarnej prírode a prvej potulke s psíkom Dášou, evokovali ruského spisovateľa Michaila Prišvina, jeho rosu života, súčasťou ktorej sú lyricky ladené záznamy o prírode, prestúpené úvahami o živote. Rovnakú skladbu majú aj Bartošove texty: zhodnocuje v nich skúsenosť pedagóga, občana, otca a manžela, ktorý stráca milujúcu ženu. Prechody od lyrických záznamov potuliek prírodou plynulo prechádzajú do opisu prozaických udalostí a často tvoria neoddeliteľný významový celok. Tak deň CITUJEME... Sotili ma pod gilotínu, prinútili kľaknúť a vzápätí padala sekera rýchlosťou blesku... Otváram oči a hľadím na svoju vlastnú sťatú hlavu, nepočujem si biť srdce... Moja tvár je biela ako vápno, oči zažmurkali a hľadia uprene na mňa; ústa v bielej tvári sú doširoka rozďavené a nemý výkrik nie a nie zmĺknuť. Ľudia naokolo sa vzrušene mrvili, ktosi kvalít. Príkladom je príbeh o kukučke a jej znášaní vajec do cudzích hniezd. Autorka má naporúdzi nečakané vysvetlenie: Pán Boh ochraňuje kukučkino potomstvo pred diabolským hadom, ktorý sa chce pomstiť kukučke na deťoch. Príbeh končí porozumením, z ktorého vychádza i riešenie problému. Podnetné sú rozprávania o identite a o poslaní živých tvorov. O ich zápase so životnými potrebami, charakterom a o dozrievaní v používaní vlastných darov. Žirafa túži po chutných listoch z vrcholcov stromov. Nedokáže sa ovládať a zneužíva priateľku opicu. Opica predkladá svoj problém Bohu. Stvoriteľ rieši situáciu spravodlivo a s príznačným pochopením. Obdarí žirafu dlhým krkom a vyrieši tým aj ich vzťahový problém. Odlišné hodnotové priority sa stali príčinou rozdielneho vzhľadu a životného štýlu labutí a husí. Ušľachtilá labuť zostáva kráľovnou srdcom i výzorom. Lenivá prízemná hus sa uspokojí s kráľovským miestom na dvore, spokojná, že ju kŕmia priamo do gágora. Rozprávka o vytrvalosti slávika a jeho túžbe po najkrajšom hlase, je podobenstvom o ľudskom povolaní. Stvoriteľ vidí, ako sa slávik prediera nebeskými sférami vyššie a vyššie až na hranicu nebezpečenstva smrti, len aby dosiahol Kráľovstvo Božie, v ktorom má získať vytúžený hlas. Nedopustí, aby úsilie vtáčika bolo márne. Posiela anjelov, a tí pomôžu slávikovi skôr, než by ho cesta za vlastným poslaním stála život. Krása slávičieho hlasu potom nespočíva len vo virtuozite, ale aj v skúsenostiach na ceste za životným poslaním. Autorka spolu s ilustrátorom Jurajom Martiškom vytvorili harmonickú knižku, ktorá deti nielen poučí, ale aj povzbudí. Timotea Vráblová Venujem všetkým, ktorí ma majú radi, dedikuje autorka najnovšiu už sedemnástu knihu. A že je tých, ktorí ju majú radi neúrekom, dosvedčujú počty predaných exemplárov. Darmo, ženskej literatúre sa u nás v posledných rokoch mimoriadne darí a ona patrí asi k súčasným najplodnejším i k najčítanejším slovenským autorkám v tejto oblasti. I keď sa vždy bránila označeniu slovenská Steelová ako pejoratívnemu, ani najprísnejší kritici nemôžu poprieť, že jej najväčšou prednosťou je čítavosť. Táňa Keleová-Vasilková je dobrá rozprávačka a ľahko fabuluje príbehy našich súčasníčok, ktorých spoločným menovateľom je večná túžba po láske, ale rezonujú v nich aj aktuálne rodinno-spoločenské témy. V tomto prípade ide o domáce násilie psychické týranie žiarlivým manželom Vojtom. To doženie hrdinku, štyridsiatničku Natašu, až k myšlienke na rozvod. Navyše, keď je na obzore nová láska: Jakub. Lenže zasiahne osud, Vojto príde pri autonehode o nohy a ona cíti morálny záväzok. I keď záver naznačuje, že Jakub zostane jej milencom. Ospravedlňuje sa tým, že bez neho by citovo a sexuálne iba živorila. Takže autorka nemoralizuje, ale nechá Natašu nech sa stúli k jeho roztancovanému srdcu... Pôsobí to trochu gýčovito, ale to už patrí k tomuto žánru. Rovnako ako osobnostné, citové a ďalšie vzťahové peripetie hrdinky. Viac ma zaujala Natašina túžba po pracovnej sebarealizácii ako fotografky. Mimochodom, i keď autorka zdôrazňuje, že postavy i dej sú vymyslené a podobnosť je čisto náhodná, aj sama podľahla čaru fotografovania a obálku knihy dotvorila vlastnou fotografiou: šípkami, ktoré sa symbolicky predierajú snehom za slnkom. Autoriek, ktoré stavili na žáner ženskej literatúry ako akejsi psychologizujúcej rozprávky pre súčasníčku, pribúda. Bez ohľadu na umelecké kritériá tu vyhráva fenomén čítavosti. A tou Táňa Keleová-Vasilková opäť vysoko boduje. Elena Ťapajová búrlivého jarného počasia zároveň odráža pohnuté a napäté mysle maturujúcich dievčat. Konferencia v Bratislave podnieti autora k úvahe o postavení učiteľa v spoločnosti, či o hyper super maxi mega obchodoch, ktoré vyrástli na bývalých kapustniskách. Obnažovaním nervov nášho spoločenského bytia s evokáciou prírodného diania pripomínajú tieto Bartošove záznamy reflexívne a epištolárne texty iného vidiečana v našej súčasnej literatúre, Ivana Kadlečíka. Bartošov prístup k našich mínusom je však milosrdnejší. Možno to súvisí s jeho pedagogickou profesiou, s nachádzaním pozitívnejších stránok života, lebo pamiatka na zosnulú manželku Annu je pre neho výzvou nedať sa zavaliť kameňom bolesti, ale vykročiť do ďalšieho dňa. P.S. Až príliš skromné vydanie tejto cennej knižky nech vás neodradí od jej čítania. Pre mňa bolo zážitkom, ktorý v súčasnej slovenskej próze možno označiť za výnimočný. Anton Baláž vzdychol a nejaká žena skríkla vysokým piskľavým hlasom. Potom mätež, hučanie ľudských hlasov... Kat dvíha odťatú hlavu, moju hlavu, telo skopáva z dosiek do slamou pokrytej pristavenej káry... Miroslav Šustek: Nie ste vy náhodou ten chýrny pán Rafin? Žilina, Artis Omnis 2007 Znalosti, ktoré Váh neodplavil Alojz Medňanský: Malebná cesta dolu Váhom, Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov Preklad Viktória Hornáková Do rúk sa nám dostáva už štvrté vydanie historicky cennej a čitateľsky úspešnej knihy Alojza Medňanského ( ). Prvýkrát vyšla až v roku 1962, čo bolo vyše sto rokov po dvoch nemeckých vydaniach. Dôvod spočíval v spoločenskom postavení baróna Alojza Medňanského, ktorý sa síce na Slovensku narodil a prežil tu celý život, bol však príslušníkom vládnucej uhorskej šľachty, krajinským hodnostárom a politikom, a patril aj medzi prvých hlásateľov a teoretikov maďarizácie. Presadzoval však nenásilnú maďarizáciu a ako vzdelaný aristokrat sa venoval materiálnej a duchovnej kultúre slovenského ľudu. Na zhromaždení spolku Tatrín v roku 1845 slovenskí národovci plánovali vydať v preklade výber z jeho povestí; tento plán sa však neuskutočnil. Prvý slovenský preklad Malebnej cesty dolu Váhom tak vyšiel až v roku V roku 1974 nasledoval preklad jeho Dávnych povestí o hradoch. V roku 2005 Dávne povesti o hradoch vydalo aj Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov. Alojz Medňanský patril začiatkom 19. storočia medzi najplodnejších spisovateľov-publicistov v Uhorsku z prostredia vyššej šľachty. Venoval sa národopisu, hospodárstvu, histórii, geografii a štatistike. Postupne v jeho tvorbe začali prevládať vlastivedné rozpravy. Niektoré mali charakter serióznych vedeckých článkov, iné zase popularizačných až zábavných. Jeho spisovateľská aktivita sa stupňovala, výsledkom bol zrod kníh: Dávne povesti o hradoch, v origináli Erzählungen, Sagen und Legenden aus Ungarn Vorzeit (Rozprávky, povesti a legendy z uhorského dávnoveku, 1829) a najmä Malebná cesta dolu Váhom (Malerische Reise auf dem Waagflusse in Ungarn, 1826), ktorá v knižnej podobe s ilustráciami rytín predstavuje skutočné umelecké dielo. Bol to práve cisársky komorný medirytec, rakúsky maliar Jozef Fischer, kto dal bezprostredný podnet na vznik tohto významného diela. Niekoľkokrát absolvoval umeleckú cestu do Haliče a po Považí a roku 1818 vydal vo Viedni zbierku akvarelových medirytín Malebná cesta dolu Váhom. Dielo vyšlo bez slovného sprievodu a nemalo veľký ohlas, preto Fischer požiadal baróna Medňanského o sprievodný text. Medňanský sa začiatkom leta 1822 plťou plavil dolu Váhom. Malebnú cestu dolu Váhom potom vydal vlastným nákladom a pod svojím menom. Podľa doslovu J. Tibenského sa autor v diele predstavuje ako kultivovaný spisovateľ, človek hĺbavý a mysliaci, človek s romantickým citom pre krásy prírody a zároveň v tom čase nesporne najlepší znalec dejín Považia. Michaela Geisbacherová Trochu vychladnutá l/k/áva Jana Pronská: Zlatníkova chovanica, Bratislava, Slovenský spisovateľ 2008 Pronská napísala román, ktorý patrí, nepekne povedané, do žánru tzv. poklesnutej literatúry. Ale kvôli tomu sa nečertime, spomeňme si na vydarené a so všetkými sympatiami podané vety v pôvabnom spise Karla Čapka Marsyas, a sme doma. Máme teda knihu, ktorá by mala predovšetkým zabaviť, potešiť. A možno v tom je jej problém. V Pronskej nie sú motívy štylisticky vyrovnané, niečoho je primálo, niečoho zas priveľa; autorka má zvyk všetko dopovedať, prípadne aj niečo pridať, takže na čitateľovi nezostáva už celkom nič. Veľa, keď sme už začali tým, je začatých a dôsledne dokončených dejových nití, ktoré v dôsledkoch nie sú ani hodnoverné, čitateľ im len ťažko uverí. Taký je príbeh Michaela a Júlie, postavený len na plachosti a kláštornej výchove mladého dievčaťa, ale Michael si bol už teraz istý. Potvrdili sa jeho slová, keď sa jedného dňa rozprávali o ženách s otcom. Júlia patrila do kategórie manželiek, ktoré sa počas plnenia manželských povinností budú utiekať k modlitbe (s. 95). Pritom dievča len videl a z deja nemohlo byť jasné, že by sa z nej nevykľula riadna čertica, keby na to mala podmienky. Je to len vôľa autorky, ktorú by nemalo byť v texte tak cítiť, dej by mal plynúť bez týchto zásahov a dosahov, najmä v literatúre tohto druhu. Ďalší bod, kde Pronská výrazne prestrelila, je sám záver románu, keď nádejný (inak už ozajstný) svokor pritláča dýku na zaťov chrbát, len aby si vzal jeho práve rodiacu dcéru. Ako inak, vysvitne, že už rok sú manželia, no záhadne to nikto nevedel, hoci predtým sa čitateľ dozvedel o každej podrobnosti. A ak je niečoho v tejto nevyrovnanej zmesi málo, sú to reálie. Len z drobučkých poznámočiek je jasné, že príbeh sa odohráva v Ľubovni či v Krakove, román by sa dal teda určiť ako ľúbostný v historickom šate. Román je označený ako romantický, všetko musí dobre dopadnúť, ale až zázračná dobrota každej postavy nepôsobí dôveryhodne, prirodzene, ľudsky. Nehovoriac už o dojímavej scénke v krakovskom kostole, keď Viliam dáva Ariene slobodu, no zároveň žobroní: Pobozkaj ma, Ariena. Len jediný raz ma pobozkaj, akoby som bol Michael. Chcel by som zažiť ten pocit, že som milovaný... ako on (s. 175). Pochopiteľne, aby vznikla ďalšia dejová zápletka, svedkom bozku bol Michael, ktorý však nevedel o zrušení manželstva. Znova presolené, prekorenené, presladené, všetko dokopy. Bolo by dobré, keby si aj autori tohto druhu literatúry uvedomili, že žáner má svoje presné zákonitosti a treba sa ich držať. A že menej je vždy viac. Viera Prokešová