Písmo ako duša katechézy

Transkript

1 Písmo ako duša katechézy Podoby a výzvy súčasnej biblickej katechézy BRANISLAV KĽUSKA Abstrakt: Príspevok poukazuje na Bibliu ako základný prameň katechézy, prostredníctvom ktorého je adresátom katechézy predkladané bohatstvo Božieho zjavenia. Cieľom príspevku je prezentovať jednotlivé modely a formy biblickej katechézy a naznačiť súčasné perspektívy a tendencie biblického vyučovania. Po stručnom historickom prezentovaní miesta a funkcie Biblie v katechéze sú analyzované základné modely súčasnej biblickej katechézy kerygmatická, hermeneutická, problémovo orientovaná a korelatívna katechéza. Zvýrazňujú sa dva kľúčový vektory biblickej katechézy životná skúsenosť katechizovaných a posolstvo Biblie. Podrobnejšia analýza korelatívnej katechézy a jej základných konštitutívnych prvkov umožnila načrtnúť súčasné tendencie biblickej katechézy. Na záver sú predložené tri princípy, naplnenie ktorých je nevyhnutné na dosiahnutie účinnej katechézy: a) načrtnutie životných skúseností katechizovaných musí vychádzať z riadneho empirického výskumu; b) skúsenostná dimenzia biblického posolstva musí byť zistená dôslednou interpretáciou biblického textu; c) biblické posolstvo viery a súčasná ľudská životná skúsenosť musia byť spojené v konštruktívnom rovnocennom procese vzájomnosti. Kľúčové slová: Biblia, katechéza, kerygmatická katechéza, hermeneutická katechéza, problémovo orientovaná katechéza, korelácia Úvod Pápež Benedikt XVI. v apoštolskej exhortácii o Božom slove v živote a poslaní Cirkvi Verbum Domini píše, že Pán vyslovuje svoje Slovo, aby ho prijali tí, ktorí boli stvorení práve týmto Slovom 1. Výpoveď pápeža teologicky nadväzuje na prológ Štvrtého evanjelia (Jn 1,1-18), v ktorom celé dejiny spásy, celé univerzum sú podmienené vzťahom k Božiemu Slovu Logosu. Stvorenie má teda logický charakter, jeho osud, osud každého človeka závisí od toho, či je schopný prijať Slovo Logos. 1 BENEDIKT XVI.: Posynodálna apoštolská exhortácia Verbum Domini o Božom slove v živote a poslaní Cirkvi. Trnava : SSV, 2011, s

2 Cirkev si uvedomuje túto veľkú dôležitosť Božieho slova. Preto od počiatku existencie Cirkvi je Božie slovo centrom jej misie, jej ohlasovania a katechézy. V dejinách Cirkvi, ktorú často sprevádzali spoločenské i nábožensko-teologické premeny, sa v rámci katechézy rozvíjal a menil aj prístup k Božiemu slovu. Vždy však v úsilí o to, aby človek dozrieval vo viere a bol schopný prijať vo svojom živote Ježiša Krista Božie Slovo. Preto i úlohou dnešnej katechézy či jej teoretickej reflexie v podobe katechetiky je hľadať adekvátnu podobu ohlasovania Božieho slova, schopnú osloviť dnešného človeka a viesť ho ku spáse. Rakúsky katechetik Joseph Korherr sa v príspevku s pomenovaním Aká katechéza pre akú Európu? usiluje odpovedať na túto stále aktuálnu otázku slovami:...učiteľ náboženstva vo svojom vyučovaní a vo svojom živote musí uskutočňovať vernosť Bohu i vernosť človeku. (...) Úlohy novej evanjelizácie, ktoré stoja pred nami, splníme len interpretáciou života vo svetle Svätého písma, a zároveň interpretáciou Písma z pohľadu života, nachádzaním ukrytých Božích stôp v našej osobnej histórii i histórii spoločnej. Treba otvoriť oči na problémy a otázky v aspekte spásy, treba byť pripravený dávať svojím vlastným životom znaky lásky a nádeje. 2 V tejto výpovedi je obsiahnutá veľmi dôležitá zásada prítomnosti Písma v katechéze, ktoré má byť čítané vo vzájomnej spojitosti so životom katechizovaných. Predovšetkým v 20. storočí sa katechéza, a najmä biblická katechéza rozvíjala prikláňajúc sa raz k Písmu, inokedy viac k životu katechizovaných, až dospela k modelu korelatívnej katechézy, ktorý je primárne založený na korelácii, to jest organickej súvzťažnosti medzi životom človeka a Božím zjavením. Cieľom nášho príspevku je prezentovať jednotlivé úsilia o jasné určenie miesta Biblie v katechéze a naznačiť súčasné perspektívy a tendencie biblického vyučovania. 1. Od stredovekej katechézy po samostatnú biblickú katechézu a jej formy Počas dvoch tisícročí katechéza nikdy nebola statická, ale naopak, nesmierne dynamická, rozvíjala sa, menila a nadobúdala rôzne podoby a formy. Bola a je taká preto, lebo katechetická služba slova je súčasťou živej Cirkvi a preto musí pružne odpovedať na jej potreby rovnakou vitalitou Obdobie stredoveku a novoveku Stredoveká katechéza bola charakteristická nástrojovým zaobchádzaním so Svätým písmom, ktoré slúžilo podobne ako všeobecne v teológii len na podporu te KORHERR, E. J.: Welche Katechese für welches Europa? In: Christlich-pädagogische Blätter, roč. 4, 1992, s

3 ologických definícií. 3 Zlomovým obdobím pre rozvoj katechézy a rolu Biblie v nej bolo obdobie reformácie. Teologické spory si vyžiadali precízne definované pravdy, ktoré bolo treba obhajovať. 4 A na to bolo treba vypracovať čo najúčinnejší nástroj, ktorým sa stal katechizmus 5. Prvé takéto kompendium vtedajšieho teologicko-filozofického poznania o Bohu, Kristovi a človekovi napísal Martin Luther. Katolíckou odpoveďou boli katechizmy sv. Petra Kanízia a Roberta Bellarmina, ktoré však do katechézy voviedli špekulatívny model, podľa ktorého sa učili dogmy, no nečítalo sa Písmo. 6 Racionalizmus a antropocentrizmus vytlačili z katechézy potrebu svedectva viery, ktoré pochádza z osobného stretnutia sa s Ježišom Kristom. 7 Statické ponímanie zjavenia ako súboru právd viery malo svoje katechetické dôsledky. Katechéza sa obmedzila na odovzdávanie poznatkov o pravdách viery, a tak získala informatívny a apologetický charakter. Sväté písmo plnilo v takejto katechéze rolu argumentu potvrdzujúceho dogmatickú tézu, alebo rolu ilustrácie katechizmovej pravdy. Napríklad perikopa o utíšení búrky na mori (Lk 4,35-41) slúžila ako ilustrácia učenia o božsko-ľudskej prirodzenosti Ježiša. Vysvetľovalo sa, že Ježiš spí v lodi ako človek, no ako Boh tíši búrku. 8 V období osvietenstva, charakteristickom racionalizáciou takmer všetkých oblastí života, a teda aj viery, sa náboženská výchova stala jedným z povinných školských predmetov. 9 Popri náuke katechizmu sa začala vyučovať aj tzv. biblická história, ktorú tvorili vybrané biblické perikopy. Bola chápaná ako pomoc pri učení sa katechizmových otázok a mala výrazne moralizátorský charakter. 10 Katechéza obdobia osvietenstva až do 19. storočia využívala teda Sväté písmo trojakým spôsobom: a) z textu boli abstrahované pravdy viery, pričom bol vyberaný 3 Porov. KUDASIEWICZ, J.: Wymiar biblijny. In: MAJEWSKI, M. (ed.): Podstawowe wymiary katechezy. Kraków : Inspektorat Towarzystwa Salezjańskiego, 1991, s ; MAREK, Z.: Biblia w katechetycznej posłudze słowa. Kraków : Wydawnictwo WAM, 1998, s ; KOSTELANSKÝ, A.: Katechetika. Ružomberok : PF KU, 2008, s Porov. EICHER, P.: Das Offenbarungsdenken in seiner katechetischen Konsequenz : Ein theologischer Prospekt. In: Katechetische Bläter, roč. 101, 1976, s Termín katechizmus sa najpravdepodobnejšie po prvý raz objavil vo Francúzsku v r Ide o celistvý výklad právd kresťanskej viery a použil ho arcibiskup Yorku John Thoresby vo svojom diele Lay Folk s Catechism. Katechizmus bol publikovaný najprv v latinskom jazyku a neskoršie po anglicky. Porov. KOSTELANSKÝ, A.: Katechetika, s. 28. V 16. stor. vzniklo veľké množstvo protestanských i katolíckych katechizmov. Prehľadovú tabuľku podáva: KUTARŇA, J.: Iďte a ohlasujte... : Úvod do katechetiky. Bratislava : Saleziánske katechetické stredisko, 1994, s. 47. Ako autor výstižne poznamenáva, vznik katechizmov nebol náhodný, ale bol dôsledkom komplexnej situácie, a to náboženskej, politickej, sociálnej i intelektuálnej tohto obdobia. 6 Porov. LANGER, W.: Schriftauslegung im Unterricht. Zürich; Einsiedeln; Köln : Benziger, 1968, s Porov. BLACHNICKI, F.: Od antropocentrycznej do teocentrycznej katechezy. In: Katecheta, roč. 9, 1965, s Porov. KUSZ, G.: Biblia w katechezie wczoraj i dzisiaj. In: KUDASIEWICZ, J. (ed.): Biblia w nauczaniu chrześcijańskim. Lublin : KUL, 1991, s Povinnú školskú dochádzku zaviedla panovníčka Mária Terézia najskôr tzv. Všeobecným školským poriadkom (1774) a potom Ratio Educationis (1777). Vyučovanie náboženstva bolo zavedené ako povinný školský predmet. Porov. DLUGOŠ, F.: Historia Ecclesiae Christi 3 : Novovek. Levoča : Milan Tejbus MTM, 2007, s Porov. DREHER, B.: Die biblische Unterweisung im heutigen Religionsunterricht. Leipzig : St. Benno-Verlag, 1967, s

4 len jeden verš ako citát potvrdzujúci katechizmovú pravdu; b) z celého biblického rozprávania sa často obracala pozornosť len na psychické prežívanie postáv; c) z textu sa čerpalo morálne ponaučenie Kerygmatická katechéza Devätnáste storočie bolo počiatkom návratu k Biblii. V prvej polovici toho storočia sa teologická škola v Tübingene 12 usilovala o to, aby sa celé teologické štúdium opieralo predovšetkým o Sväté písmo a malo kerygmatickú orientáciu. 13 V dielach teológov z Tübingenu (J. M. Seiler, B. H. Overberg, Ch. von Schmidt, B. Galura, J. B. von Hirscher, A. Grüber) stretávame termín dejiny spásy, ktorý bol neskôr použitý v dokumentoch Druhého vatikánskeho koncilu. 14 Namiesto biblickej histórie, ktorá bola v skutočnosti históriou náboženstva, sa mali začať vyučovať dejiny spásy. 15 Výrazným impulzom kerygmatickej obnovy v katechéze bolo dielo J. A. Jungmanna. 16 Podľa neho katechetická služba slova nemá byť popularizáciou a zjednodušeným podávaním teológie, ale autentickým ohlasovaním blahozvesti v duchu Božieho zjavenia. Predstavitelia hnutia vo všeobecnosti pripomínali, že kresťanstvo neprišlo na svet ako teologický systém, ale ako dobrá zvesť o Božom kráľovstve. V prvotnej Cirkvi nebol nijaký rozdiel medzi katechézou a kerygmou. Kerygma, ktorej centrom je Kristus a jeho spásne dielo, bola vlastne jadrom katechézy. 17 Aj súčasná katechéza a náboženské vyučovanie by mali namiesto abstraktného učenia ohlasovať reálne posolstvo blahozvesti, t. j. kerygmu obsiahnutú vo Svätom písme Porov. KUSZ, G.: Biblia w katechezie wczoraj i dzisiaj. In: KUDASIEWICZ, J. (ed.): Biblia w nauczaniu chrześcijańskim, s Paralelne s obnovou teologického myslenia, ktorú naštartovala tübingenská škola, sa v tomto období rozvíjalo i katechetické hnutie známe ako tzv. mníchovská škola, pre ktoré bola príznačná pedagogicko-psychologická orientácia. Porov. KUTARŇA, J.: Iďte a ohlasujte... : Úvod do katechetiky, s Porov. ARNOLD, F. X.: Pastoraltheologische Durchblicke : Das Prinzip des Gott-Menschlichen und der geschichtliche Weg der Pastoraltheologie. Freiburg : Herder, 1965, s Môžeme však povedať, že tento pokus bol pribrzdený znovuzrodenou scholastikou. 14 Porov. CHARYTAŃSKI, J.: Rola i miejsce Pisma Świętego w katechezie po Soborze Watykańskim drugim. In: KUC, L. (ed.): Chrystus wzywa i uczy. Warszawa : Akademia Teologii Katolickiej, 1971, s Základné zásady kerygmatickej obnovy so zvýraznením dejinno-spásneho obsahu jej katechézy sformuloval Johann Baptist von Hirscher. Porov. GREINACHER, N.: Johann Baptist Hirscher : Reform der Kirche damals und heute. In: Theologische Quartalschrift, roč. 168, 1988, č. 2, s Na podrobnejšie predstavenie princípov kerygmatickej obnovy porov. KĽUSKA, B.: Komunikačný princíp biblickej katechézy : Habilitačná práca (rukopis). Ružomberok : Pedagogická fakulta Katolíckej univerzity v Ružomberku, 2013, s Porov. JUNGMANN, J. A.: Die Frohbotschaft und unsere Glaubensverkündigung. Regensburg : Pustet, 1936; PRANJIĆ, M.: Jungmann Josef Andreas. In: GEVAERT, J. (ed.): Dizionario di Catechetica. Torino : Elle Di Ci, 1987, s ; ZIMMERMANNOVÁ, M.: Josef Andreas Jungmann a kérygmatický přístup ke katechezi. In: Cesty katecheze : Revue pro katechetiku a náboženskou pedagogiku, roč. 3, 2011, č. 1, s Porov. SCHURR, W.: Kerygmat i dogmat. In: Concilium : Międzynarodowy Przegłąd Teologiczny, roč. 6, 1965, s Porov. KUSZ, G.: Biblia w katechezie wczoraj i dzisiaj. In: KUDASIEWICZ, J. (ed.): Biblia w nauczaniu chrześcijańskim, s. 94.

5 Týmto inšpirovaná kerygmatická katechéza si kládla základné otázky: Čo sa má ohlasovať? Čo má byť jadrom obsahu katechetického ohlasovania? 19 Podľa J. A. Jungmanna obnova katechézy, o ktorú sa usiloval, sa musí zamerať na jej obsah, pretože hlavný dôvod jej neúčinnosti spočíval podľa neho v nepochopení jadra kresťanského posolstva. 20 Vďaka týmto postulátom Sväté písmo v kerygmatickej katechéze znovu získalo svoje pravé miesto, prestalo byť len ilustráciou či príkladom pomáhajúcim osvojiť si ohlasovanú pravdu viery, ale skutočným prameňom katechézy. Kerygmatická katechéza bola tak vlastne prvou formou samostatnej biblickej katechézy. 21 Zároveň však francúzsky katechetik Joseph Colomb ako predstaviteľ kerygmatického hnutia bol jedným z prvých, ktorý sa neobmedzil len na obnovu obsahu katechézy, na vernosť Bohu, ale vnímal potrebu katechézy otvoriť sa voči svojim adresátom. On ako prvý vypracoval a predstavil zásadu vernosti Bohu a človeku v katechéze. Kľúčové termíny fi delité à Dieu a fi delité à l homme použil prvýkrát vo svojom referáte, ktorý predniesol na katechetickom kongrese v Paríži v r Požiadavka fi delité à Dieu podľa J. Colomba znamená, že katechéza má byť kristologická, trinitárna a má mať ekleziálny i sviatostný charakter. Nadväzujúc na zameranie kerygmatickej obnovy na obsah katechézy však J. Colomb zdôrazňoval, že o podstate kerygmy rozhoduje duch, a nie obsah. 23 Bázou katechézy sú fakty z dejín spásy, ktorých zmysel ukázal Duch Svätý vo viere Cirkvi. No druhú podstatnú časť tejto bázy predstavujú aj udalosti zo života človeka, ktoré treba tiež vysvetliť vo svetle Krista a Ducha Svätého. 24 To je základ pre druhú zásadu fi delité à l homme. Boh ako zdôrazňoval J. Colomb túži byť pochopený a prijatý človekom. Táto zásada postuluje rešpektovanie reálnych záujmov poslucháčov a ich mentality. Joseph Colomb vyžadoval dodržiavanie didaktickej zásady postupnosti v katechéze a zohľadňovanie psychiky aktuálneho adresáta. Podľa neho katechéza nebude účinná, kým nebude prispôsobená adresátovi. 25 Najväčším pozitívom kerygmatickej obnovy je fakt, že vrátila katechéze Sväté písmo, ktoré prestalo byť len ilustráciou alebo príkladom, ale stalo sa skutočným 19 Porov. LANGER, W.: Kerygma und Katechese : Theologische und didaktische Neubegründung des Bibelunterrichts. München : Kösel-Verlag, 1966, s Porov. JUNGMANN, J. A.: Die Frohbotschaft und unsere Glaubensverkündigung, s. 25; ZIMMERMAN- NOVÁ, M.: Josef Andreas Jungmann a kérygmatický přístup ke katechezi. In: Cesty katecheze : Revue pro katechetiku a náboženskou pedagogiku, roč. 3, 2011, č. 1, s Porov. OTT, R.: Lernen in der Begegnung mit der Bibel. In: GOTTFRIED, A., et al. (ed.): Bibeldidaktik : Ein Lese- und Studienbuch. Berlin : LIT Verlag, 2009, s Porov. PANUŚ, T.: Zasada wierności Bogu i człowiekowi we współczesnej katechezie. In: Analecta Cracoviensia, roč. 32, 2000, s Porov. COLOMB, J.: Le service de l Evangile : Manuel catéchétique. T. 1. Paris : Desclée, 1968, s. 6. Ce qui définit le kérygme c est plus in esprit qu un contenu. 24 Porov. PANUŚ, T.: Zasada wierności Bogu i człowiekowi we współczesnej katechezie. In: Analecta Cracoviensia, roč. 32, 2000, s Porov. BAGROWICZ, J.: Uwarunkowania skuteczności katechezy : Studium pastoralno-katechetyczne w oparciu o dorobek Josepha Colomb. Włocławek : Ateneum Kapłańskie, 1993, s

6 prameňom katechézy. Na druhej strane kerygmatické hnutie ustrnulo v pietistickom prístupe ku Svätému písmu 26 a v často paraliturgickej podobe vyučovania. V kerygmatickej katechéze často chýbalo teologické prehĺbenie ohlasovaných právd a zohľadňovanie výsledkov práce vtedajšej biblickej vedy. 27 Štruktúra katechézy zostala monologická a až príliš obsahovo i formálne zviazaná s kerygmou. Svet a problémy katechizovaných boli vnímané len ako sekundárne dodatky. Zameranie na adresáta postulované J. Colombom zostalo vlastne len teoretickou požiadavkou. Percepčné schopnosti katechizovaných boli preceňované a príliš sa spoliehalo na účinnú moc Božieho slova Hermeneutická katechéza Na požiadavku racionalizácie a objektivizácie katechézy reagovala hermeneutická katechéza. Dynamický rozvoj biblických vied v 20. storočí spôsobil, že aj v biblickej katechéze sa začala obracať pozornosť na potrebu využívať výsledky exegézy textov Svätého písma. Heslo od exegézy do katechézy 29 sa začalo používať najskôr v protestantskej katechéze. V katolíckom prostredí základy takto chápanej biblickej katechézy položil Bruno Dreher, 30 ktorý inkorporoval vedecké metódy používané vtedajšou biblistikou do postupov vyučovania. Dovtedajšie didaktické dôrazy skopus metóda, moralizátorstvo, psychologizujúce ponímanie biblických príbehov prestali zodpovedať najnovším biblicko-teologickým postupom a výsledky exegézy odhalili, že ich ponímanie biblického textu často nezodpovedalo jeho literárnemu zmyslu. Na biblický text zameraná hermeneutická katechéza začala preberať výsledky a potupy historicko-kritickej metódy (napr. synoptické porovnanie) a vďaka tomu začala lepšie chápať štruktúru biblického vyjadrovania a biblických literárnych foriem. 31 Princípy historicko-kritickej metódy si vyžadovali, aby skúsenosť viery, výzvy a povzbudenia obsiahnuté v biblických textoch boli predkladané v súlade s ich vlastnou literárnou podobou. 26 Porov. HALBFAS, H.: Der Religionsunterricht : Didaktische und psychologische Konturen. Düsseldorf : Patmos, 1965, s Porov. DREHER, B.: Die biblische Unterweisung im heutigen Religionsunterricht, s Porov. OTT, R.: OTT, R.: Lernen in der Begegnung mit der Bibel. In: GOTTFRIED, A., et al. (ed.): Bibeldidaktik : Ein Lese- und Studienbuch, s Na detailnejšie predstavenie negatív a nedostatkov kerygmatického hnutia porov. KĽUSKA, B.: Komunikačný princíp biblickej katechézy, s FRANKEMOLLE, H.: Von der Exegese zur Katechese. In: Theologische Revue Münster, roč. 75, 1979, č. 2, s Porov. DREHER, B.: Die biblische Unterweisung im katholischen und evangelischen Religionsunterricht : Eine theologisch-kerygmatische Gegenüberstellung. Freiburg; Basel; Wien : Herder, Porov. OTT, R.: Lernen in der Begegnung mit der Bibel. In: GOTTFRIED, A., et al. (ed.): Bibeldidaktik : Ein Lese- und Studienbuch, s. 12. Na podrobnejšie predstavenie hermeneutickej katechézy a charakteristiky jej jednotlivých predstaviteľov porov. KĽUSKA, B.: Komunikačný princíp biblickej katechézy, s Podoby a formy hermeneutickej katechézy bližšie charakterizoval KUSZ, G.: Formy katechezy biblijnej. In: Roczniki Teologiczno-Kanoniczne, roč. 36, 1989, č. 6, s

7 Podľa prívržencov exegetickej katechézy biblická didaktika, ktorá sa opiera o zásady exegézy, musí teda odhaliť a vysvetliť podstatnú výpoveď biblického textu, ktorá sa stane aktuálnou v živote katechizovaných. 32 Rovnako ako kerygmatická katechéza, aj hermeneutický model kládol dôraz predovšetkým na Božie zjavenie, a teda mohli by sme povedať na vernosť Bohu, no na rozdiel od kerygmatického hnutia nie z obsahovej stránky, ale zo strany prístupu k obsahu, jeho interpretácie. Pre hermeneutickú katechézu bola teda kľúčová otázka metódy. Tento model vychádzal z predpokladu, že správny interpretačný prístup je schopný vydobyť z bohatstva Božieho zjavenia pre katechézu to podstatné. Kľúčovým teda stále zostávalo Božie zjavenie a ľudská skúsenosť, aj keď pokladaná za dôležitú a vyzdvihovaná v požiadavke aktualizácie bola vnímaná ako sekundárna. Takáto pozícia je obsiahnutá aj v rétorickej otázke Klausa Wegenasta: Mali by to byť životné otázky katechizovaných, ich prítomnosť a očakávaná budúcnosť, ktoré budú určovať kritériá usporiadania katechetického obsahu, alebo by sme sa mali najskôr pýtať, čo od nás tradícia viery vyžaduje? 33 Hermeneutická katechéza stále teda prízvukovala, čo hovorí a vyžaduje Božie zjavenie. Napriek týmto nesmierne cenným ideám, ktoré nestrácajú svoju platnosť a aktuálnosť, hermeneutické postupy v skutočnosti našli v katechetickej praxi len malé uplatnenie a odozvu. Ich realizácia bohužiaľ len nedostatočne zodpovedala aktuálnym podmienkam katechézy, ktorá uviazla v exegetizme a metodickej strnulosti. 34 Napríklad aktualizujúca interpretácia písma, ktorá sa usilovala o zohľadňovanie existenciálnych skúseností mladých ľudí, dosiahla len málo z toho, čo si sama zaumienila Problémovo orientovaná katechéza Ku koncu šesťdesiatych rokov minulého storočia sa i v reakcii na hermeneutickú katechézu zrodil v náboženskej pedagogike smer problémovo orientovanej katechézy (Problemorientierte Katechese 36 ), ktorý sa usiloval vyjsť naproti existenciálnej situácii a očakávaniam katechizovaných. Predpokladom tohto typu biblickej katechézy je téza, že súčasný človek sa otvára na Božie slovo predovšetkým tam, kde pod ťarchou nevyriešených problémov a konfliktných situácii sa rúca jeho hermeticky uzavretý malý svet. Katechéze je veľmi potrebné poznanie týchto boľavých miest ľudskej existencie, tým viac, že do nej v momente vtelenia definitívne 32 Porov. KUSZ, G.: Formy katechezy biblijnej. In: Roczniki Teologiczno-Kanoniczne, roč. 36, 1989, č. 6, s WEGENAST, K.: Der biblische Unterricht zwischen Theologie und Didaktik. Gütersloh : Gütersloher Verlagshaus G. Mohn, 1965, s Porov. STACHEL, G.: Die unerledigte Hermeneutik : Bibelunterricht als Auslegung der Schrift unter heutigen Menschen. In Religionspädagogische Beiträge, roč. 1, 1978, s Porov. OTT, R.: Lernen in der Begegnung mit der Bibel. In: GOTTFRIED, A., et al. (ed.): Bibeldidaktik : Ein Lese- und Studienbuch, s V slovenskom prostredí je tento druh katechézy známy pod pojmom antropocentrická katechéza. Porov. KOSTELANSKÝ, A.: Katechetika, s

8 a navždy vstúpil Ježiš Kristus. Ľudský život tak získal nový rozmer, ktorý je nevyhnutné mať na zreteli pri realizovaní katechézy, aby sme neuviazli v druhoradých a diskutabilných problémoch biblického vyučovania. 37 Katechéza je zacielená na človeka, jeho dobro a spásu. Ako výstižne píše Ján Pavol II., katechéza je vždy láskou a zodpovednosťou zodpovednosťou, ktorá sa rodí z lásky pre tých, ktorých stretávame na ceste 38. Obsahové zameranie na problém orientovanej katechézy sa v porovnaní s hermeneutickou katechézou radikálne zmenilo: Cieľom a východiskom vyučovania náboženstva už nie je viac Biblia, ale nasmerovanie katechizovaného na jeho aktuálne ťažkosti zoči-voči množstvu spoločenských požiadaviek a problémov v čase narastajúceho sociálneho odcudzenia, aby sme mu tak pomohli rozvíjať»hermeneutiku bytia«(hermeneutik des Daseins). 39 Koncept tematickej problémovej katechézy obrátil pozornosť najskôr na životné skúsenosti a záujmy dospievajúcich, ako i na ich konflikty, problémy a výzvy, s ktorými sa musia vyrovnať. 40 Viac než poznanie interpretačných metód sa stali dôležité poznatky psychológie a sociológie, pretože v katechetickom procese ide o príspevok osobnej viery do procesu hľadania vlastnej identity, ako i formovania spoločenstva. 41 V prípade tohto druhu biblickej katechézy existoval veľký problém, pokiaľ ide o otázku, aké miesto a funkciu má v nej zastávať Biblia. Krajná pozícia síce nechcela principiálne biblické texty vylúčiť z katechézy, ale predsa len si kládla otázku, či je vôbec nevyhnutné zaoberať sa priamo biblickými textami, keď chceme osvetliť problémy katechizovaných. 42 Napätie medzi zameraním na životnú skúsenosť a na biblickú tradíciu nebolo vyriešené ani iným návrhom realizovania dvoch paralelných katechéz zároveň popri samostatnej katechéze zameranej na ľudské ťažkosti uskutočňovať aj ďalšiu katechézu zameranú na biblické posolstvo. 43 V tomto druhu katechézy tak Sväté písmo opäť ustúpilo do úzadia a bolo inštrumentalizované ako prostriedok riešenia existenciálnych problémov. Vzhľadom na prioritu existenciálnych tém bola Biblia často podriaďovaná vopred určenej problematickej tematike (napr. Dávid ako model odvážneho muža), čo prirodzene sťažovalo autentické odhalenie skutočného významu biblických textov. Pri takomto 37 Porov. KĽUSKA, B.: Komunikačný princíp biblickej katechézy, s JÁN PAVOL II.: Vstaňte, poďme! Trnava : Spolok sv. Vojtecha, 2004, s NEUENZEIT, P.: Bibel und Exegese im Religionsunterricht. In: Katechetische Blätter, roč. 95, 1970, s Porov. KAUFMANN, H. B.: Problemorientierter thematischer Religionsunterricht. In: ZILLESSEN, D. (ed.): Religionspädagogisches Werkbuch. Frankfurt am Main : Diesterweg, 1972, s ; KAUFMANN, H. B.: Muß die Bibel im Mittelpunkt des Religionsunterrichts stehen? In: ESSER, W. G. (ed.): Die religionspädagogische Grundfrage nach Gott. Freiburg : Herder, 1969, s Porov. NIPKOV, K. E.: Schule und Religionsunterricht im Wandel. Heildelberg; Düsseldorf : Quelle & Meyer; Patmos Verlag, 1971, s Porov. OTTO, G.: Neues Handbuch des Religionsunterrichts. Hamburg : Patmos, 1972, s Porov. NIPKOV, K. E.: Schule und Religionsunterricht im Wandel, s

9 prístupe existuje reálne nebezpečenstvo zaslepenia daného textu vopred určenými významovými dôrazmi. 44 Nedostatkom problémovo orientovanej katechéze je i to, že napriek nespochybniteľnému úsiliu neodpovedala na otázku miery a spôsobu spojenia Biblie so životnými skúsenosťami katechizovaných Korelatívna biblická katechéza Reakciou na jednostrannosť predchádzajúcich modelov biblickej katechézy bolo sformulovanie konceptu korelatívnej katechézy. Dlhší čas hľadali katechetici a teológovia vo všeobecnosti katechetický model, ktorý by čo najlepšie teologicky správnym spôsobom (a nielen antropologicky výstižne) poňal a aplikoval spojitosť medzi zjavením a životnou skúsenosťou človeka. Už Druhý vatikánsky koncil svojím otvorením na svet a jeho problémy, ako i prijatím koncepcie Cirkvi ako kvasu vo svete, ktorý má svojím posolstvom prekvasiť, preniknúť celý svet, dal výrazný impulz na hľadanie pochopenia vzájomného vzťahu posolstva Cirkvi a problémov ľudí žijúcich vo svete. 46 A o to sa usiluje koncept korelácie. 47 Jej základnou požiadavkou je, aby si katechizovaní neosvojovali biblické posolstvo len tak popri riešení ľudských problémov a zaoberaní sa aktuálnymi životnými skúsenosťami, ale aby sa posolstvo a životné skúsenosti didakticky i hermeneuticky navzájom prelínali Pojem korelácie Termín korelácia prenikol do katechézy zo systematickej teológie, najmä z diela Paula Tillicha. 49 Programový význam získal korelatívny prístup vďaka zasadnutiam a uzáverom Synody biskupov o katechéze (1977). 50 V roku 1979 korelácia v katechéze bola hlavným predmetom kongresu Nemeckého spolku katechétov (Deu ts cher Katechetenverein), ktorý sa uskutočnil v meste Brixen. Základnou plenárnou prednáškou, ktorá bola východiskom pre celú diskusiu, ako i pre prácu v te- 44 Porov. STOCK, A.: Thematische Analyse. In: STACHEL, G. (ed.): Bibelunterricht dokumentiert und analysiert : Eine Untersuchung zur Praxis des Bibelunterrichts. Zürich : Benziger, 1976, s Porov. OTT, R.: Lernen in der Begegnung mit der Bibel. In: GOTTFRIED, A., et al. (ed.): Bibeldidaktik : Ein Lese- und Studienbuch, s Porov. PANUŚ, T.: Współczesne kierunki katechetyczne. In: STALA, J. (ed.): Historia katechezy i katechetyka fundamentalna. Tarnów : Biblos, 2010, s Porov. WERBICK, J.: Correlazione (Principio della). In: GEVAERT, J. (ed.): Dizionario di Catechetica. Torino : Elle Di Ci, 1987, s Porov. ZILLESSEN, D.: Glaube und Erfahrung. In: ZILLESSEN, D. (ed.): Religionspädagogisches Werkbuch, s Porov. POWELL, J. C.: Was heißt Korrelation bei Paul Tillich? In: Katechetische Blätter, roč. 105, 1980, s Porov. OTT, R.: Lernen in der Begegnung mit der Bibel. In: GOTTFRIED, A., et al. (ed.): Bibeldidaktik : Ein Lese- und Studienbuch, s

10 matických sekciách, bola prednáška Eduarda Schillebeeckxa na tému vzťahu medzi Božím zjavením a ľudskou skúsenosťou. Schillebeeckx sformuloval tézu, že Boh hovorí prostredníctvom ľudskej skúsenosti, ale jej zmysel môžeme odhaliť len vo svetle Božieho zjavenia. 51 Odvtedy sa pojem korelácie udomácnil najmä v katechetike nemeckej oblasti na pomenovanie vzájomného vzťahu medzi odovzdávaním posolstva spásy a ľudskou skúsenosťou Biblický, hermeneutický a nábožensko-pedagogický princíp korelácie Koncepcia korelatívnej katechézy má jasný biblicko-teologický fundament. Pretože už od prvej strany Svätého písma môžeme vidieť vzájomnú závislosť medzi Božím posolstvom a ľudským životom. Boh biblickej viery koná v prospech ľudí a v ich živote a ľudia sú vo svojich problémoch a ťažkostiach odkázaní na Boha. Už história izraelského národa, ako ju predstavuje Starý zákon, ukazuje, že Jahve je Bohom pre ľudí. Toto posolstvo prijal taktiež Nový zákon, keď očakávaný Mesiáš dostáva meno Emmanuel, to jest Boh s nami. Takto sa stalo úplne jasným, že Boh, ktorý sa zjavil v biblicko-kresťanských dejinách viery, nie je Bohom, ktorý by nemal nijaký vzťah k človeku. Ten Boh tak hlboko preniká do ľudskej histórie, že Jánovo evanjelium môže vyhlásiť: Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. (Jn 1,14) Táto vzájomná závislosť sa prejavuje taktiež v samotnom vznikaní ústnej a nato i písomnej podoby posolstva zjavenia. Biblia nespadla z neba, ale nám bola daná ľuďmi v dlhom procese histórie. To práve prostredníctvom ľudského slova, slova veriacich ľudí Boh vyjadril svoje spásne plány s ľuďmi. Preto ak chceme hovoriť o Bohu, musíme hovoriť aj o človeku, a naopak, ak chce niekto bližšie poznať človeka, poznať jeho podstatu, musí poznávať Boha a jeho veľké diela. 52 Ak prijímame, že ľudská existencia a biblické posolstvo sa nachádzajú vo vzťahu vzájomnej spojitosti, teda korelácie, a ak postavíme na tejto teologickej zásade osvojovanie si biblického posolstva, uskutočňujúce sa prostredníctvom biblickej katechézy, tak ak chceme, aby biblické posolstvo bolo pochopené, prijaté a prinášalo ovocie viery, musíme ho v každom čase a v každej ľudskej situácii čítať a vysvetľovať na novo. No tento vzťah je vzájomný, to znamená, že má aj opačné zameranie každé obdobie histórie, každá ľudská situácia môže vždy na novo nachádzať v Božom zjavení, vo Svätom písme, primerané sebapochopenie Porov. SCHILLEBEECKX, E.: Offenbarung, Glaube und Erfahrung. In: Katechetische Blätter, roč. 105, 1980, s Porov. MURAWSKI, R.: Katecheza korelacji. In Communio : Międzynarodowy Przegląd Teologiczny, roč. 1, 1983, s Porov. BITTER, G.: Was ist Korrelation? : Versuch einer Bestimmung. In: Katechetische Blätter, roč. 106, 1981, s. 344.

11 Z hermeneutického hľadiska princíp korelácie vychádza zo základnej kognitívnej štruktúry. Zmyslové vnímanie nového predmetu je porovnávané s niečím už poznaným, čo je už pevnou súčasťou skúsenosti danej osoby. Z kritickej súvzťažnosti starého a nového vyrastá ľudské poznávanie. Horizont poznávania je teda vybudovaný premostením úrovne nového s úrovňou toho už zažitého. 54 Nábožensko-pedagogický princíp korelácie je veľmi výstižne vyjadrený v slovách Všeobecného direktória pre katechizáciu: Ježiš Kristus je živý, dokonalý vzťah Boha k človeku a človeka k Bohu. Od neho pedagogika viery prijíma základný zákon pre celú Cirkev, a teda aj pre katechézu: Byť verný Bohu a človeku v tom istom postoji lásky. (...) Táto skutočnosť ukladá katechéze úlohu nikdy dosť zavŕšenú nachádzať reč schopnú sprostredkovať Božie slovo a Krédo Cirkvi, ktoré je z neho odvodené, v tých najrozličnejších podmienkach poslucháčov Štruktúra korelácie a jej podoby Podstata korelácie spočíva v súvzťažnosti jej dvoch základných elementov Božieho zjavenia a ľudskej skúsenosti. Základná štruktúra koncepcie korelácie je preto dvojdimenzionálna a uskutočňuje sa vzájomným spojením týchto dvoch prvkov. 56 V závislosti od toho, ktorá z tých dvoch základných dimenzií je východisková a aký je medzi ľudskou skúsenosťou a Božím zjavením vzťah, Stefan Heil apriórne (no výstižne a prehľadne) definuje tri základné typy korelácie rekonštruktívnu, produktívnu a normatívnu. 57 Prvý typ (rekonštruktívna korelácia) vychádza z faktu, že samotná korelácia je už obsiahnutá v samotnom biblickom posolstve a úlohou katechézy je ju len zrekonštruovať, ukázať to, čo už je. 58 Úlohou je vlastne ukázať, že Božie zjavenie, viera v Boha, spása je organicky obsiahnutá v ľudskej skúsenosti zachytenej v textoch Písma, ktorá je však aktuálna i dnes. Druhý typ produktívna korelácia sa usiluje o nastolenie korelácie, o jej utvorenie. Nejde teda o odhaľovanie už existujúceho vzťahu, ale vychádzajúc z dnešného života o utvorenie vzťahu k biblickej viere a posolstvu. Korelácia sa utvára na základe analógií, ktoré je 54 Porov. MENDL, H.: Korrelation und Bibeldidaktik. In: ZIMMERMANN, M., ZIMMERMANN, R. (ed.): handbuch Bibeldidaktik. Tübingen : Mohr Siebeck, 2013, s KONGREGÁCIA PRE KLERIKOV. Všeobecné direktórium pre katechizáciu. Trnava : SSV, 1999, čl Avšak vzhľadom na to, že nie vždy existuje priame spojenie Božieho zjavenia s ľudskou skúsenosťou, alebo Božie zjavenie v jeho výpovedi a kultúrnom, politickom, či náboženskom kontexte je vzdialené súčasnej životnej skúsenosti, preto niekedy je pridávaný tretí prvok ako istý prostriedok korelácie. Trojdimenzionálna korelácia môže mať napríklad podobu: jedinečná individuálna ľudská skúsenosť; spoločná ľudská životno-náboženská skúsenosť; biblické posolstvo vypovedané v kontexte vtedajšej skúsenosti a sveta. Porov. BAUDLER, G.: Korelation von Glaube und Leben. In: BITTER, G., et al. (ed.): Neues Handbuch religionspädagogischer Grundbegriffe. München : Kösel, 2002, s Porov. HEIL, S.: Korelation. In: ZIMMERMANN, M., LINDNER, H. (ed.): Wissenschaftlich-Religionspädagogischen Lexikon. ( ). 58 Porov. KALLOCH, Ch., LEIMGRUBER, S., SCHWAB, U.: Lehrbuch der Religionsdidaktik : Für Studium und Praxis in ökumenischer Perspektive. Freiburg : Herder, 2009, s

12 možné vidieť medzi týmito dvoma prvkami. To, čo je spoločné, podobné, pomáha prekonať priepasť medzi ľudskou skúsenosťou teraz, v 21. storočí, a Božím zjavením, ktoré zaznelo v konkrétnom svete a kultúre pred minimálne dvoma tisícmi rokmi. 59 Normatívna katechéza ako tretí typ vychádza z odvrátenej perspektívy, východiskom je biblické posolstvo, viera a jej pravdy obsiahnuté v biblickom texte. Vychádza teda z biblického náboženstva a poukazuje na to, čo z neho dnešné ľudské skúsenosti potvrdzuje, osvetľuje, kritizuje alebo vyvracia. Tento typ korelácie vychádza z myšlienky, že viera je tým, čo formuje ľudský život, formuje jeho hodnoty alebo privádza k ich odmietnutiu. Je normou. Normatívna korelácia predstavuje to biblické také, ako ho treba prijať. Tieto tri základné štrukturálne typy korelácie našli v priebehu posledných už viac než tridsiatich rokov rozmanité stvárnenia a podoby, z ktorých ako hlavných zástupcov chceme vymenovať nasledujúce: abduktívna korelácia 60, symbolická katechéza 61, dekonštruktivistická katechéza 62, biblicko-teologická didaktika 63, pedagogický konštruktivizmus 64, naratívna katechéza 65, performatívna katechéza 66, antropo-kerygmatická katechéza Zhodnotenie a perspektívy korelatívnej biblickej katechézy Ako vidieť na základe predstavených typov korelácie uplatňovaných v biblickej katechéze, postulát vzájomného prelínania sa, spojitosti alebo pôsobenia Božieho zjavenia a ľudskej skúsenosti zostal v biblickej katechéze príliš všeobecný a nejednoznačný. V skutočnosti neexistuje jeden ucelený koncept korelácie a je vhodnejšie hovoriť skôr o rozmanitých koreláciách. 68 Od počiatku veľkým problémom konceptu bola otázka, ako didakticky štrukturovať vzájomný vzťah skúsenosti a posolstva. Psychologicky, sociologicky alebo 59 Ku produktívnemu typu korelácie môžeme zaradiť tzv. antropo-kerygmatickú katechézu. Porov. KOSTELAN- SKÝ, A.: Katechetika, s Porov. PROKOPF, A., ZIEBERTZ, H. G.: Abduktive Korrelation eine Neuorientierung für die Korrelationsdidaktik? In: Religionspädagogische Beiträge, roč. 44, 2002, s Porov. BUCHER, A.: Symbol Symbolbildung Symbolerziehung : Philosophische und entwicklungspsychologische Grundlagen. St. Ottilien : EOS Verlag, 1990; Muchová, L.: Úvod do náboženské pedagogiky. Olomouc : MCM, 1994, s , Porov. KROPAČ, U.: Dekonstruktion: ein neuer religiosnpädagogischer Schlüsselbegriff? : Ein Beitrag zur Diskusion um das Korrelationsprinzip. In: Religionspädagogische Beiträge, roč. 48, 2002, s Porov. SCHAMBECK, M.: Bibeltheologische Didaktik. Göttingen : Vandenhoeck & Ruprecht, Porov. BÜTTNER, G., et al.: Lernen mit der Bibel : Jahrbuch für konstruktivistische Religionsdidaktik 1. Hannover : Siebert Verlag, Porov. PIKOR, W.: Narracyjny model katechezy biblijnej : Część I Kontekst biblijno-katechetyczny. In: Katecheta, roč. 55, 2011, č. 2, s Porov. KLIE, T., SILKE, L. (ed.): Performative Religionsdidaktik : Religionsästhetik Lernorte Unterrichtspraxis. Stuttgart : Verlag W. Kohlhammer, Porov. KOSTELANSKÝ, A.: Katechetika, s Porov. HEIL, S.: Korelation. In: ZIMMERMANN, M., LINDNER, H. (ed.): Wissenschaftlich-Religionspädagogischen Lexikon. ( ).

13 pedagogicky formulované kategórie životnej skúsenosti len v malej miere zodpovedali mentalite a logike biblického posolstva, a tak nakoniec zostali ciele a zásady korelácie v katechetickom procese veľmi neurčité. 69 Mnohí autori poukazovali na to, že korelatívna katechéza je jednostranne racionalisticky založená, pričom katechéza vo všeobecnosti, ako i biblická katechéza špecificky, je zacielená na celú osobnosť katechizovaného, nie len na jej kognitívnu dimenziu, ale aj na afektívnu a volitívnu. Ďalej sa korelatívnej katechéze vyčíta, že človeka poníma len v abstraktne všeobecných kategóriách; konkrétny človek, jeho témy, životné skúsenosti a problémy sa v navrhovaných konceptoch katechézy vyskytujú len zriedkavo. 70 Štruktúra korelácie je vnímaná ako súvzťažnosť staticky ponímaných pólov, nie ako dynamická udalosť a skutočnosť, a preto je korelatívna katechéza schopná len pomenovať spoločné prvky biblického posolstva a životnej skúsenosti, nie je schopná riešiť životné problémy, meniť životné pohľady alebo prehĺbiť pochopenie ľudských skúseností. Cieľom biblických textov však nie je len opisovať ľudský život, ale ho pretvárať a formovať. Najviac absentuje definovanie korelácie v procese lektúry Písma. Tak je vzťahovanie životnej skúsenosti len dôvetkom k odhaľovaniu posolstva Biblie, alebo naopak dodatočne sa pokúša adaptovať prvky daného biblického posolstva k ľudskej skúsenosti. Tieto kritické úvahy vedú k pálčivej potrebe zodpovedného vypracovania skúsenostno-interpretačného postupu (postupov), pri ktorom je potrebné dbať na tri bazálne princípy: 1. Životná situácia a skúsenosti súčasných adresátov katechézy nemôžu byť unáhlene a nerozvážne teologicko-deduktívne hodnotené a charakterizované, ale musia vychádzať zo solídnych sociálno-empirických zistení, ktoré sú ďalej kontextualizované pre konkrétnu skupinu (triedu). 2. Skúsenostný kontext obsiahnutý v biblických textoch a dosvedčený ich posolstvom musí vychádzať z dôslednej interpretácie biblického textu a potom má byť konštruktívne spojený s dnešnými životnými situáciami, a to nielen v pozitívnom zmysle, ale i v negatívnom (ako výzva k pokániu a obráteniu). 3. Biblické posolstvo viery a súčasná ľudská životná skúsenosť musia byť navzájom spojené v konštruktívnom rovnocennom procese vzájomnosti. Keďže ide o proces, korelácia nie je statická a presne definujúca, v čom spočíva daná vzájomnosť, ale nanovo ju odkrýva a definuje Porov. OTT, R.: Lernen in der Begegnung mit der Bibel. In: GOTTFRIED, A., et al. (ed.): Bibeldidaktik : Ein Lese- und Studienbuch, s Porov. OTT, R.: Lernen in der Begegnung mit der Bibel. In: GOTTFRIED, A., et al. (ed.): Bibeldidaktik : Ein Lese- und Studienbuch, s Porov. MENDL, H.: Korrelation und Bibeldidaktik. In: ZIMMERMANN, M., ZIMMERMANN, R. (ed.): handbuch Bibeldidaktik, s

14 Záver Hoci je Biblia primárnym nositeľom a svedkom Božieho zjavenia, jej postavenie v katechéze nezodpovedalo vždy jej hodnote. Po stredovekom a osvietenskom služobnom používaní sa v 19. stor. vyformovala kerygmatická katechéza, ktorá prinavrátila Písmu jeho hlavné miesto v katechéze. Obsah katechézy bol určovaný kerygmou obsiahnutou v Písme, ktorú však katechéza nebola schopná patrične sprostredkovať adresátom, aj keď sa o to teoreticky usilovala. Na nedostatočnú biblicko-teologickú úroveň kerygmatickej katechézy zareagovala hermeneutická katechéza, ktorá sa usilovala o racionálne hodnoverné a literárnemu zmyslu biblického textu verné vyučovanie. Uviazla však v exegetizme a aktualizácia textu zostala len postulátom. Problémovo orientovaná katechéza koncom 60. rokov 20. storočia sa postarala o zmenu katechézy z dovtedy zaužívaného zjednodušeného teologického vyučovania na katechézu, v centre ktorej stoja konkrétne existenciálne problémy človeka. Slabinou tohto modelu katechézy sa stalo nejasné postavenie Biblie, ktoré podliehalo pragmatizmu a antropologickej inštrumentalizácii. Na jednostrannosť predchádzajúcich koncepcií zareagovala katechetika vypracovaním modelu korelatívnej katechézy, ktorá sa usiluje o organickú súvzťažnosť Božieho zjavenia a ľudských existenciálnych problémov. Je to model, ktorý má jasné biblicko-teologické, hermeneutické i pedagogické zdôvodnenie, a ktorý bol rozpracovaný do viacerých foriem biblickej katechézy. Bibliografia Primárna literatúra BENEDIKT XVI.: Posynodálna apoštolská exhortácia Verbum Domini o Božom slove v živote a poslaní Cirkvi. Trnava : SSV, s. ISBN JÁN PAVOL II.: Vstaňte, poďme! Trnava : Spolok sv. Vojtecha, s. ISBN KONGREGÁCIA PRE KLERIKOV: Všeobecné direktórium pre katechizáciu. Trnava : SSV, s. ISBN Sekundárna literatúra ARNOLD, Franz Xaver: Pastoraltheologische Durchblicke : Das Prinzip des Gott- -Menschlichen und der geschichtliche Weg der Pastoraltheologie. Freiburg : Herder, s. BAGROWICZ, Jerzy: Uwarunkowania skuteczności katechezy : Studium pastoralno-katechetyczne w oparciu o dorobek Josepha Colomb. Włocławek : Ateneum Kapłańskie, s.

15 BAUDLER, Georg: Korrelation von Glaube und Leben. In: BITTER, Gottfried, et al. (ed.): Neues Handbuch religionspädagogischer Grundbegriffe. München : Kösel, 2002, s BITTER, Gottfried: Was ist Korrelation? : Versuch einer Bestimmung. In: Katechetische Blätter, roč. 106, 1981, s BLACHNICKI, Franciszek: Od antropocentrycznej do teocentrycznej katechezy. In: Katecheta, roč. 9, 1965, s BUCHER, Anton: Symbol Symbolbildung Symbolerziehung : Philosophische und entwicklungspsychologische Grundlagen. St. Ottilien : EOS Verlag, s. ISBN BÜTTNER, Gerhard, et al.: Lernen mit der Bibel : Jahrbuch für konstruktivistische Religionsdidaktik 1. Hannover : Siebert Verlag, s. ISBN COLOMB, Joseph: Le service de l Evangile : Manuel catéchétique. T. 1. Paris : Desclée, s. [s. ISBN] DLUGOŠ, František: Historia Ecclesiae Christi 3 : Novovek. Levoča : Milan Tejbus MTM, 2007, 663 s. ISBN DREHER, Bruno: Die biblische Unterweisung im heutigen Religionsunterricht. Leip zig : St. Benno-Verlag, s. DREHER, Bruno: Die biblische Unterweisung im katholischen und evangelischen Religionsunterricht : Eine theologisch-kerygmatische Gegenüberstellung. Freiburg; Basel; Wien : Herder, s. EICHER, Peter: Das Offenbarungsdenken in seiner katechetischen Konsequenz : Ein theologischer Prospekt. In: Katechetische Bläter, roč. 101, 1976, s FRANKEMOLLE, Hubert: Von der Exegese zur Katechese. In: Theologische Revue Münster, roč. 75, 1979, č. 2, s GREINACHER, Norbert: Johann Baptist Hirscher : Reform der Kirche damals und heute. In: Theologische Quartalschrift, roč. 168, 1988, č. 2, s HALBFAS, Hubertus: Der Religionsunterricht : Didaktische und psychologische Konturen. Düsseldorf : Patmos, s. HEIL, Stephan: Korelation. In: ZIMMERMANN, M., LINDNER, H. (ed.): Wissenschaftlich-Religionspädagogischen Lexikon. stichwort/100015/ ( ). CHARYTAŃSKI, Jan: Rola i miejsce Pisma Świętego w katechezie po Soborze Watykańskim drugim. In: KUC, Leszek (ed.): Chrystus wzywa i uczy. Warszawa : Akademia Teologii Katolickiej, 1971, s JUNGMANN, Joseph Andreas: Die Frohbotschaft und unsere Glaubensverkündigung. Regensburg : Pustet, s. KALLOCH, Christina, LEIMGRUBER, Stephan, SCHWAB, Ulrich: Lehrbuch der Religionsdidaktik : Für Studium und Praxis in ökumenischer Perspektive. Freiburg : Herder, s

16 288 KAUFMANN, Hans Bernhard: Muß die Bibel im Mittelpunkt des Religionsunterrichts stehen? In: ESSER, Wolfgang Gerold (ed.): Die religionspädagogische Grundfrage nach Gott. Freiburg : Herder, 1969, s KAUFMANN, Hans Bernhard: Problemorientierter thematischer Religionsunterricht. In: ZILLESSEN, Dietrich (ed.): Religionspädagogisches Werkbuch. Frankfurt am Main : Diesterweg, 1972, s KLIE, Thomas, SILKE, Leonhard (ed.): Performative Religionsdidaktik : Religionsästhetik Lernorte Unterrichtspraxis. Stuttgart : Verlag W. Kohlhammer, s. ISBN KĽUSKA, Branislav: Komunikačný princíp biblickej katechézy : Habilitačná práca (rukopis). Ružomberok : Pedagogická fakulta Katolíckej univerzity v Ružomberku, s. KORHERR, Edgar Josef: Welche Katechese für welches Europa? In: Christlich- -pädagogische Blätter, roč. 4, 1992, s KOSTELANSKÝ, Alojz: Katechetika. Ružomberok : PF KU, s. ISBN KROPAČ, Ulrich: Dekonstruktion: ein neuer religiosnpädagogischer Schlüsselbegriff? : Ein Beitrag zur Diskusion um das Korrelationsprinzip. In: Religionspädagogische Beiträge, roč. 48, 2002, s KUDASIEWICZ, Józef: Wymiar biblijny. In: MAJEWSKI, Mieczysław (ed.): Podstawowe wymiary katechezy. Kraków : Inspektorat Towarzystwa Salezjańskiego, 1991, s KUSZ, Gerard: Biblia w katechezie wczoraj i dzisiaj. In: KUDASIEWICZ, Józef (ed.): Biblia w nauczaniu chrześcijańskim. Lublin : KUL, 1991, s KUSZ, Gerard: Formy katechezy biblijnej. In: Roczniki Teologiczno-Kanoniczne, roč. 36, 1989, č. 6, s KUTARŇA, Jozef: Iďte a ohlasujte... : Úvod do katechetiky. Bratislava : Saleziánske katechetické stredisko, s. ISBN LANGER, Wolfgang: Kerygma und Katechese : Theologische und didaktische Neubegründung des Bibelunterrichts. München : Kösel-Verlag, s. LANGER, Wolfgang: Schriftauslegung im Unterricht. Zürich; Einsiedeln; Köln : Benziger, s. MAREK, Zbigniew: Biblia w katechetycznej posłudze słowa. Kraków : Wydawnictwo WAM s. ISBN MENDL, Hans: Korrelation und Bibeldidaktik. In: ZIMMERMANN, Miriam, ZIMMERMANN, Ruben (ed.): Handbuch Bibeldidaktik. Tübingen : Mohr Siebeck, 2013, s MUCHOVÁ, Ludmila: Úvod do náboženské pedagogiky. Olomouc : MCM, s. MURAWSKI, Roman: Katecheza korelacji. In: Communio : Międzynarodowy Przegląd Teologiczny, 1983, č. 1, s

17 NEUENZEIT, Peter: Bibel und Exegese im Religionsunterricht. In: Katechetische Blätter, roč. 95, 1970, s NIPKOV, Karl Ernst: Schule und Religionsunterricht im Wandel. Heildelberg; Düsseldorf : Quelle & Meyer; Patmos Verlag, s. ISBN OTT, Rudi: Lernen in der Begegnung mit der Bibel. In: Gottfried A., et al. (ed.): Bibeldidaktik : Ein Lese- und Studienbuch. Berlin : LIT Verlag, 2009, s OTTO, G.: Neues Handbuch des Religionsunterrichts. Hamburg : Patmos, s. ISBN X PANUŚ, Tadeusz: Współczesne kierunki katechetyczne. In: STALA, Józef (ed.): Historia katechezy i katechetyka fundamentalna. Tarnów : Biblos, 2010, s PANUŚ, Tadeusz: Zasada wierności Bogu i człowiekowi we współczesnej katechezie. In: Analecta Cracoviensia, roč. 32, 2000, s PIKOR, Wojciech: Narracyjny model katechezy biblijnej : Część I Kontekst biblijno-katechetyczny. In Katecheta, roč. 55, 2011, č. 2, s POWELL, John Clayton: Was heißt Korrelation bei Paul Tillich? In: Katechetische Blätter, roč. 105, 1980, s PRANJIĆ, Marko: Jungmann Josef Andreas. In: GEVAERT, Joseph (ed.): Dizionario di Catechetica. Torino : Elle Di Ci, 1987, s PROKOPF, Andreas, ZIEBERTZ, Hans Georg: Abduktive Korrelation eine Neuorientierung für die Korrelationsdidaktik? In: Religionspädagogische Beiträge, roč. 44, 2002, s SCHAMBECK, Miriam: Bibeltheologische Didaktik. Göttingen : Vandenhoeck & Ruprecht, s. ISBN SCHILLEBEECKX, Edward: Offenbarung, Glaube und Erfahrung. In: Katechetische Blätter, roč. 105, 1980, s SCHURR, Wiktor: Kerygmat i dogmat. In: Concilium : Międzynarodowy Przegłąd Teologiczny, roč. 6, 1965, s STACHEL, Günter: Die unerledigte Hermeneutik : Bibelunterricht als Auslegung der Schrift unter heutigen Menschen. In: Religionspädagogische Beiträge, roč. 1, 1978, s STOCK, Alex: Thematische Analyse. In: STACHEL, Günter (ed.): Bibelunterricht dokumentiert und analysiert : Eine Untersuchung zur Praxis des Bibelunterrichts. Zürich : Benziger, 1976, s WEGENAST, Klaus: Der biblische Unterricht zwischen Theologie und Didaktik. Gütersloh : Gütersloher Verlagshaus G. Mohn, s. WERBICK, Jürgen: Correlazione (Principio della). In: GEVAERT, Joseph (ed.): Dizionario di Catechetica. Torino : Elle Di Ci, 1987, s ZILLESSEN, Dietrich: Glaube und Erfahrung. In: ZILLESSEN, Dietrich (ed.): Religionspädagogisches Werkbuch. Frankfurt am Main : Diesterweg, 1972, s

18 ZIMMERMANNOVÁ, Marie: Josef Andreas Jungmann a kérygmatický přístup ke katechezi. In: Cesty katecheze : Revue pro katechetiku a náboženskou pedagogiku, roč. 3, 2011, č. 1, s