EKONOMICKÁ INFORMÁCIA O TERITÓRIU. Rakúska republika. Všeobecné informácie o krajine

Transkript

1 EKONOMICKÁ INFORMÁCIA O TERITÓRIU Rakúska republika Všeobecné informácie o krajine 1

2 I. Základné ekonomické informácie a) Základná charakteristika hospodárstva Rakúsko patrí medzi najvyspelejšie a najbohatšie štáty na svete. Jeho hrubý domáci produkt dosiahol v roku 2013 hodnotu 322 mld., čo v prepočte na jedného obyvateľa predstavuje vyše 38 tis. (o 25% viac než je priemer EU). Tento ukazovateľ radí Rakúsko medzi prvých desať najvyspelejších krajín sveta. Aj keď rovnako, ako v prípade ostatných vyspelých krajín, má rozhodujúci podiel v národnom hospodárstve sektor služieb, príspevok výrobného sektoru je nadpriemerný a vďaka vysokému priemernému rastu priemyselnej výroby je aj dlhodobo stabilný. Štruktúra priemyslu je podobná ako priemer EU 27, kde sa sekundárny sektor podieľa na HDP 26% a terciárny 72%. Rakúsky ekonomický systém možno označiť ako sociálne trhové hospodárstvo, s pomerne vysokými daňami a štátnymi výdavkami. Hospodársky život je vcelku dôkladne organizovaný, v krajine existuje povinné členstvo živnostníkov a firiem v Rakúskej hospodárskej komore (Wirtschaftskammer) a zamestnancov v Komore zamestnancov (Arbeiterkammer). Rozhodujúci význam má pre krajinu zahraničný obchod, podiel vývozu tovarov a služieb na HDP sa neustále zvyšuje a v roku 2013 dosiahol 57%. Export je široko diverzifikovaný a preto menej náchylný na ekonomické krízy. Dominantným obchodným a investičným partnerom je Nemecko. Po páde železnej opony sa Rakúsko postupne stalo významným investorom v bývalých komunistických krajinách strednej a juhovýchodnej Európy, v rade krajín (najmä na Balkáne) je vôbec najväčším zahraničným investorom. VÝVOJ HOSPODÁRSTVA ZA ROKY Stabilný vývoj v roku V roku 2012 sa navzdory prebiehajúcej kríze v Európe vyvíjalo rakúske hospodárstvo relatívne stabilne. Na rozdiel od ďalších krajín eurozóny nebolo Rakúsko (podobne ako Nemecko) zasiahnuté recesiou. Celkovo za celý rok vzrástol HDP o 0,9% oproti predchádzajúcemu roku. Rakúska ekonomika rástla najmä vďaka silnému exportu hlavne do krajín bývalého SNŠ a USA. Tlmený rast v roku Od začiatku hospodárskej krízy sa rakúske hospodárstvo vyvíjalo relatívne robustne, po výraznej kontrakcii v roku 2009 o 3,8 % sa reálny HDP v roku 2012 dostal na predkrízovú úroveň roka 2008 a prekročil ju o 1,5%. Rakúske hospodárstvo dosiahlo konjunkturálny obrat v 2. štvrťroku 2013, v 4. štvrťroku došlo k badateľnému oživeniu. Napriek tomu však hospodársky rast za celý rok 2013 je iba na úrovni 0,4%. Najmä spotreba domácností klesla, predovšetkým výdavky domácností na tovary dlhodobej spotreby (osobné automobily, zariadenie domácnosti). Naproti tomu export sa vyvíjal dynamicky, čo sa dáva do súvislosti s hospodárskym rastom obchodných partnerov a s oslabením dovozu. Technická recesia koncom roku Oživenie v roku 2014 v Rakúsku brzdia pretrvávajúce štrukturálne problémy eurozóny. Po poklese rastu HDP v 3.Q. dôjde zrejme aj v 4.Q ku spomaleniu. To znamená, že nie je vylúčená tzv. technická recesia, o ktorej sa hovorí v prípade, že hospodársky výkon klesá v dvoch po sebe idúcich kvartáloch. Ani miera nezamestnanosti sa v Rakúsku v 3.Q. neznížila, ako tomu bolo v ostatných ČŠ EÚ. Rakúskemu hospodárstvu chýbajú impulzy na expanziu doma aj v zahraničí. Súkromná spotreba stagnuje, export od 2.Q. klesá. Inflácia je nad priemerom eurozóny, ceny medzimesačne vzrástli o 1,6%. 2

3 HDP, INFLÁCIA, NEZAMESTNANOSŤ HDP. V dôsledku svetovej finančnej a následne hospodárskej krízy došlo v druhej polovici roku 2008 ku zlomu a prepadu do recesie, s dnom v polovici roku Recesia rakúsku ekonomiku zasiahla nepriamo prostredníctvom poklesu exportu v dôsledku celkového poklesu zahraničného dopytu. K jej pozvoľnému rastu však došlo už koncom roku V priebehu roku 2010 s prebiehajúcou konjunktúrou vo svetovej a najmä nemeckej ekonomike rakúska ekonomika postupne rástla (+1,9%). Rastúce tempo si zachovala i v priebehu roku 2011(+3,1%), hoci v druhej polovici roku došlo znova ku jej spomaleniu. V roku 2012 (+0,9%) sa navzdory prebiehajúcej kríze v Európe vyvíjalo rakúske hospodárstvo relatívne stabilne, hoci reálny rast bol podstatne menší ako v roku Spomaľovanie pokračovalo aj v roku 2013 (+0,2%), pre rok 2014 sa prognózy zhodujú na recesii. Statistik Austria uvádza pre 1.Q rast HDP +0,1%, v 2.Q. 0,0% a v 3.Q. pokles -0,3%. Na tvorbe HDP sa poľnohospodárstvo podieľa 1,5%, priemysel 22,3%, stavebníctvo 6,9% a služby 69,3%. Inflácia. Miera inflácie v Rakúsku sa pohybuje nad priemerom EU. V roku 2011 dosiahla 3,2%, za rok ,4% a roku %. V roku 2014 dosiahla vrchol (1,9%) v júni a znižuje sa. Miera nezamestnanosti. V európskom porovnaní má Rakúsko dlhodobo jednu z najnižších nezamestnaností a slúži ako best practice. 5 %-ná nezamestnanosť v roku 2014 je najnižšia v EÚ (priemer EÚ 10,9%). Dlhodobá nezamestnanosť 25,3% je tretia najnižšia (priemer EÚ 47,4%). Nezamestnanosť mladých ľudí 7,1% je tiež nižšia ako priemer EÚ (13,0 %). Zamestnanosť obyvateľstva v produktívnom veku je vysoká (72,3%, priemer EÚ: 61,1%). PLATOBNÁ BILANCIA (BEŽNÝ, KAPITÁLOVÝ, FINANČNÝ ÚČET), DEVÍZOVÉ REZERVY (ZA POSLEDNÝCH 5 ROKOV) Titul/rok Bežný účet 13,757 7,487 9,74 4,081 5,465 8,45 z toho: bilancia tovarov ,444-3,181-7,501-6,93-3,80 bilancia služieb 14,249 12,679 13,176 13,65 14,666 15,40 z toho: cestovný ruch 6,956 6,168 6,36 6,736 6,825 7,476 bilancia výnosov 1,693-1,118 1,574 +0,74 +2,50-0,75 Kapitálový účet -14,965-9,942-3,382-3,63-7,43-5,53 z toho: PZI -15,385-8,18 12,563-22,921 13,373 - portfóliové investície 26,527-7,032-6,943 16,018 5,808 - devízové rezervy 2,37-1,10-0,73-0,94-0,40 Zdroj: Rakúska národná banka, (údaje v mld. ). ZAHRANIČNÁ ZADLŽENOSŤ, DLHOVÁ SLUŽBA Sektor/rok Vládny sektor -140,9-148,6-162,1-169,6-183,352 Rakúska národná banka -25,3 10,9 17,6 24,9 27,454 Bankový sektor 33,4 25,6 9,1 5,1 7,958 Ostatné sektory 68,5 69,7 72,5 64,8 62,694 Úvery na priame investície -16,9-21,8-22,1-5,01 4,52 Celková pozícia -81,3-64,2-84,9-79,8-80,726 Zdroj: Rakúska národná banka, (údaje v mil. ). 3

4 ŠTÁTNY ROZPOČET, HLAVNÉ ČRTY, PROGNÓZY VÝVOJA V súčasnosti je deficit štátneho rozpočtu (podľa maastrichtských kritérií, do ktorého sa zarátavajú jednorazové efekty ako záchrana Hypo Alpe Adria) 1%, v roku 2015 by mal dosiahnuť dlh 0,9%, v 2016 a ,4% HDP per capita. Štrukturálny deficit (bez jednorazových efektov) by mal byť nulový až v r. 2016, čo zrejme vynesie AT zavedenie sankcie zo strany EÚ v roku Záchrana banky Hypo Alpe Adria sa prejaví na zvýšení štátneho dlhu v r na 79,2 % HDP, čo je doteraz v Rakúsku absolútne najvyššia hodnota. Štátny rozpočet Rakúska (maastrichtská metodika), v % HDP Rok/agregát Príjmy Výdavky Saldo Deficit Štátny dlh , ,5 53-4,1-4, ,3 52,8-4,5-4,5 72, ,3 50,8-2,4-2,4 73, ,1 51,6-2,6-2,6 74, ,7 51,2-1,5-1,5 74,5 Zdroj: Statistik Austria LOKÁLNA MENA, VÝMENNÝ KURZ, HISTÓRIA Rakúsko k prešlo na spoločnú menu euro. Pred jeho zavedením bol od roku 1924 do roku 1999 používaný rakúsky šiling /100 grošov (s výnimkou pripojenia k nemeckej ríši, keď bola menou ríšska marka). Výmenný kurz šilingu k euru bol stanovený na 1S=0, Za zavedenie eura sa vyjadrilo 76 % Rakúšanov. Za posledné obdobie dramaticky poklesla dôvera v euro, keď ešte v roku 2010 malo veľkú až veľmi veľkú dôveru 70 % Rakúšanov, dnes to je len 38 %. Počet euroskeptikov ( žiadna alebo takmer žiadna dôvera ) sa pritom zdvojnásobil. HDP NA OBYVATEĽA, HDP V PPP (PARITA KÚPNEJ SILY) HDP na obyvateľa. HDP v r dosiahol 322 miliárd, čo je /obyvateľa. Regionálne disparity sú výrazné: v najbohatšej a najproduktívnejšej spolkovej krajine Viedeň je to na obyvateľa, kým v najchudobnejšom poľnohospodárskom Burgenlande iba /obyvateľa. Výška HDP na obyvateľa zaraďuje Rakúsko na druhé miesto v Európskej únii (po Luxembursku). Na tvorbe HDP sa poľnohospodárstvo podieľa 1,5%, priemysel 22,3%, stavebníctvo 6,9% a služby 69,3%. ŠTRUKTÚRA ZAMESTNANOSTI, POČET OBYVATEĽOV POD HRANICOU CHUDOBY Štruktúra zamestnanosti: poľnohospodárstvo zamestnáva 3% obyvateľstva, priemysel 27% služby 70%. Podľa údajov Rakúskeho štatistického úradu bolo v roku 2009 ohrozených chudobou 993 tis. osôb, z čoho reálne chudobných bolo 488 tis., aj keď definícia chudoby v rakúskych podmienkach dáva široké možnosti interpretácie. V AT sú chudobou ohrození tí, ktorí majú mesačne k dispozícii menej ako 994. Podiel obyvateľov pod hranicou chudoby je 5,9%. NÁKLADOVOSŤ PRACOVNEJ SILY Priemerný hrubý ročný príjem zamestnanca v Rakúsku v roku 2012 dosiahol , naproti tomu čistý príjem dosiahol priemernú výšku Priemerný hrubý ročný dôchodok v roku 2012 dosiahol , čistý dôchodok bol v priemere Priemerný hrubý hodinový zárobok podľa posledných uverejnených údajov Statistik Austria pre rok 2010 dosiahol výšku 12,79. Ženy v priemere dostávali hrubú hodinový mzdu 11,04, čo bolo o 21,1% menej ako muži, ktorí v priemere v hrubom zarábali 13,99. 4

5 b) Hlavné odvetvia hospodárstva CHARAKTERISTIKA HOSPODÁRSTVA Rakúskou zvláštnosťou je delenie hospodárskej činnosti na priemysel (Industrie) a remeslá (Gewerbe). Pod pojmom priemysel sa chápu veľké podniky, ktoré spracovávajú v mechanizovanom procese suroviny a polotovary (vrátane baníctva). Medzi remeslá sa počítajú menšie podniky spracovávajúce základné materiály ako drevo, železo apod. Oba druhy hospodárskych činností možno súhrnne označiť ako výrobný a spracovateľský priemysel. Sem patrí i ťažobný priemysel, energetika a vodohospodárstvo a stavebný priemysel. Pozn: Štatistický úrad Rakúska (Statistik Austria) vychádza z klasifikácie hospodárskych činností ÖNACE 2003 resp. ÖNACE 2008, čo je národná verzia Európskou úniou revidovanej klasifikácie hospodárskych činností NACE. Vlastnú klasifikáciu hospodárskych činností používa i Hospodárska komora Rakúska (WKÖ), čo sa prejavuje v jej organizačnej štruktúre, kde existujú samostatné sekcie pre priemysel a pre remeslá. Príčinou tohto delenia je jednak tradícia, jednak štruktúra rakúskeho výrobného sektoru, charakterizovaná veľkým podielom malých firiem živnostenského typu tak na zamestnanosti, ako aj na pridanej hodnote. PRIEMYSEL Štruktúra. Rakúsky priemysel je z veľkej časti postavený na produkcii malých a stredných podnikov. Viac než 75% všetkých priemyslových podnikov zamestnáva menej než desať zamestnancov a iba 1,0 % priemyslových podnikov má viac než 250 zamestnancov. V priemysle pôsobí približne 20% všetkých rakúskych podnikov a je v ňom zamestnaných 25,2% rakúskych pracovníkov. V priemysle, vrátane ťažobného priemyslu a energetiky, pôsobí podľa údajov Statistik Austria približne firiem, ktoré ku koncu roku 2010 (posledný dostupný údaj) zamestnávali celkom pracovníkov (bez stavebného priemyslu). Najväčší podiel zamestnaných pripadá na strojárenský a kovospracujúci priemysel. Na tvorbe pridanej hodnoty v národnom hospodárstve sa priemysel podieľa podľa štatistiky 22,3% (bez stavebného priemyslu). Priemysel sa koncentruje najmä v mestských oblastiachviedeň + Schwechat, Linec, Graz, Steyr, Salzburg, menej v západnej časti Innsbruck, Bregenz, Dornbirn. Dolné Rakúsko a východná časť štátu sú prevažne poľnohospodárske, v západnej časti sa nachádza predovšetkým turistický priemysel a lesné hospodárstvo. Rakúsky priemysel je silne závislý na exporte, šesť z desiatich zarába Rakúsko v zahraničí. Najväčší podiel vyvezenej produkcie na objeme domácej výroby (exportná kvóta) pripadá na automobilový a strojárenský priemysel. Najvýznamnejším exportným trhom je Nemecko(vyše 30%). Na nemecký trh dodáva Rakúsko predovšetkým subdodávky pre automobilový priemysel. Ďalším významným exportným trhom je Taliansko (7,7%) a USA(5,3%). Nosné odvetvia. Najvýznamnejším priemyselným odvetvím je v Rakúsku oblasť výroby tovarov, s celkovým obratom mil. v roku 2010 (posledné dostupné údaje). V rámci výroby tovarov má najväčší podiel na celkovom obrate tradične strojársky priemysel (obrat 17,148 mld. ), nasledovaný potravinárskym priemyslom (13,287 mld. ). Na tretej pozícii je podľa obratu kovovýroba a obrábanie kovov (12,349 mld. ), tesne pred výrobou chemických tovarov ( mil. ). Na ďalších pozíciách je výroba kovových tovarov (11,998 mld. ) a výroba motorových vozidiel a ich častí (11,827 mld. ). Ďalšie priemyslové odvetvia s veľkým významom sú stavebníctvo (celkový obrat 2010: 40,244 mld. ) a energetický priemysel (29,297 mld. ). Odvetvie zásobovania vodou a odpadového hospodárstva má pomerne malý podiel na celkovom obrate vo výške 4,369 mld.. Baníctvo dosahuje hodnotu 2,100 mld.. 5

6 Stavebníctvo. V celom sektore stavebníctva pracuje okolo firiem, ktoré v roku 2010 zamestnávali celkom pracovníkov. V stavebníctve pôsobia predovšetkým malé a stredné podniky, v stavebných profesiách pôsobí i veľký počet SZČO. Podľa Statistik Austria je počet stavebných podnikov, ktoré zamestnávajú menej než desať zamestnancov, približne , kým počet stavebných podnikov s viac ako 250 zamestnancami je iba 71. Po poklese stavebníctva v dôsledku finančnej a hospodárskej krízy došlo v roku 2011 k výraznému rastu vo výške +3,5%. Tento vývoj pokračoval i v roku 2012, kedy sa stavebná činnosť oproti predchádzajúcemu roku ešte zintenzívnila. Celková hodnota produkcie v stavebníctve sa oproti predchádzajúcemu roku zvýšila o 6% na 15,5 mld.. U pozemných stavieb dosiahol rast v priemere 7,8% a u inžinierskych stavieb 4,1 %. K najväčším stavebným firmám patria: STRABAG, Porr, Swietelsky Bau, Habau a Wolf Holding. Krach Alpine Bau v roku 2013 so záväzkami vo výške 3,5 mld. bol najväčším bankrotom v rakúskej histórii a vyčistil preplnený rakúsky stavebný trh. POĽNOHOSPODÁRSTVO V rakúskom poľnohospodárstve prevažujú malé rodinné farmy a kladie sa veľký dôraz na ekologickú formu hospodárenia. Veľká pozornosť sa venuje propagácii domácich regionálnych výrobkov. Podľa ostatného prieskumu štruktúry agrárneho sektora Statistik Austria z roku 2010 hospodári v Rakúsku cca poľnohospodárskych a lesníckych prevádzok. V porovnaní s rokom 1999 sa počet podnikov znížil o 20,3%. V roku 2010 vykonávalo 39% poľnohospodárskych podnikov svoju činnosť ako hlavnú a 54% ako vedľajšiu. Tak podielom na tvorbe HDP ako aj v počte poľnohospodárskych a lesníckych podnikov a v počte zamestnaných zaznamenáva poľnohospodárstvo od päťdesiatych rokov minulého storočia klesajúci trend. Podiel poľnohospodárstva a lesného hospodárstva na tvorbe HDP činil v roku 2010 približne 1,5%. Pokračuje trend zvyšovania priemernej výmery: v r činila priemerná celková plocha obhospodarovanej pôdy 31,5 ha, v roku 2010 už 42,5 ha. Približne podnikov (72%) hospodári na ploche menšej než 30 ha, a iba podnikov (4,4%) na ploche väčšej než 100 ha prevádzok (38,4%) sa nachádza v horských oblastiach. Celková výrobná hodnota rakúskeho poľnohospodárstva v roku 2012 činila podľa Statistik Austria mil.. V živočíšnej výrobe je najvýznamnejším poľnohospodárskym produktom v mlieko, nasleduje hovädzí dobytok a bravčové mäso, potom hydina, vajcia, ostatné zvieratá. V rastlinnej výrobe prispelo k výrobnej hodnote v roku 2012 najviac obilie, strukoviny, zelenina, rastliny a kvety, ovocie, zemiaky. Veľmi významný podiel na produkcii má tiež víno, ktoré sa vyrába najmä vo vinárskych oblastiach v Dolnom Rakúsku a v Burgenlande. Rakúsko zaujíma vo svete popredné miesto v oblasti biologického poľnohospodárstva. Podiel biologicky obhospodarovanej pôdy na celkovej poľnohospodárskej pôde vo výške 13,8% ( prevádzok) je druhý najväčší po Lichtenštajnsku. SLUŽBY Sektor služieb (terciárny sektor) má podielom 70,3% na HDP (Statistik Austria, 2011) významnú úlohu v rakúskom hospodárstve, a to i z hľadiska konkurencieschopnosti a pre celý sektor výroby (priemysel, remeslá). Rakúsko podporuje najmä inovatívne projekty služieb resp. projekty v oblasti výskumu a rozvoje tzv. iniciatívou služieb (Dienstleistungsinitiative). V roku 2012 prispel terciárny sektor hodnotou 193,12 mld. (medziročný rast činil +2,6%) k rakúskemu HDP. Výraznejší rast obratu zaznamenali pohostinské a ubytovacie služby (+3,7%). V porovnaní s rokom 2011 stúpol podiel rakúskych pracovníkov v terciárnom sektore v roku 2012 mierne o 1,3%. V sektore služieb pôsobí približne firiem (bez finančných služieb, firiem spravujúcich nehnuteľnosti a verejných služieb). 6

7 Obchod je významnou časťou rakúskeho sektoru služieb, kde tiež prevažujú malé a stredné podniky. V roku 2010 malo 87,6% podnikov menej než 10 zamestnancov. Iba 0,3% rakúskych obchodných podnikov zamestnávalo viac než 250 zamestnancov. Celkovo má mierne rastúcu tendenciu. Automobilový sektor (predaj, opravy, čerpacie stanice) naproti tomu dlhodobo klesá. Potravinársky obchod stagnoval, i keď celkový obrat tohto odvetvia rástol na základe zvýšených cien o 3% (15,1 mld. ). Cestovný ruch a priemysel trávenia voľného času hrajú v rakúskom hospodárstve dôležitú úlohu a majú rozhodujúci vplyv na tvorbu HDP, zamestnanosť a regionálny rozvoj. Cestovný ruch tvorí viac než 8% HDP a zamestnáva vyše 5% celkovej pracovnej sily. Na rozdiel od výrobných sektorov, ako je poľnohospodárstvo alebo priemysel, sa štruktúra cestovného ruchu priamo odvíja od spotrebiteľského správania sa turistov. Turistické aktivity v podstate vznikajú v rôznych oblastiach hospodárstva, resp. výrobky a služby pre turizmus sa vyrábajú v odboroch, ktoré na prvý pohľad nemajú s turizmom nič spoločného. Aby bolo možné lepšie kvantifikovať prínos turistiky pre národné hospodárstvo, bolo zavedené tzv. turistické satelitné konto, ktoré berie do úvahy i nepriame efekty turistiky. Z bezprostredných príjmov z turistiky sú vylúčené služobné cesty. Z tohto pohľadu vytvoril cestovný ruch v r priamo pridanú hodnotu vo výške 16,46 mld.. INFRAŠTRUKTÚRA (DOPRAVA, TELEKOMUNIKÁCIE) Cestná doprava. Rakúsko má 1696 km diaľnic a 416 km rýchlostných ciest, čo spolu predstavuje sieť o dĺžke celkom 2112 km. Od roku 2004 uplatňuje elektronické mýto pre nákladné autá, pojazdné pracovné stroje nad 3,5 t a pre autobusy, ktoré využívajú rýchlostné cesty a diaľnice. Celkový objem prepraveného tovaru rakúskymi dopravnými firmami na ceste dosiahol v roku ,4 mil. ton, čo je pokles oproti roku 2012 o 3,1 %. V cezhraničnej doprave pripadá asi polovica na dopravu medzi Rakúskom a Nemeckom, s Talianskom to je asi štvrtina. Železničná doprava. Po celkom km rakúskych železníc ( km spravuje štátna ÖBB a 568 km súkromné spoločnosti) sa v roku 2011 prepravilo celkom 95,4 mil. ton tovarov. Osobná železničná doprava v roku 2011 prepravila celkom 274,3 mil. cestujúcich. Lodná doprava. V roku 2013 bolo po rakúskej časti Dunaja prepravených celkom 10,6 mil. ton tovarov. Medzi najväčšie prístavy na Dunaji patrí Viedeň (350 ha), Enns (303 ha), Linec (150 ha) a Krems (25 ha). Letecká doprava. Rýchlym tempom rastie osobná letecká doprava, z nej sú cca 90% linkové lety a 10% chartery. V Rakúsku je 6 významnejších letísk, ktoré v roku 2013 využilo približne 26,3 mil. cestujúcich (vrátane tranzitu). Najväčšie letisko vo Viedni (Schwechat) odbavilo v roku 2013 cca 22,0 mil. cestujúcich (vrátane tranzitu), letisko v Salzburgu odbavilo cca 1,7 mil. cestujúcich. Ostatné letiská v Grazi, v Innsbrucku, v Linci a v Klagenfurte zaznamenali pokles počtu cestujúcich. Potrubná preprava. Rakúsko je významnou tranzitnou krajinou v potrubnej doprave plynu a ropy. Import ropy prebieha ropovodom Transalpine Ölleitung (TAL) z Terstu do rakúskej stanice Würmlach, kde sa vetví do Viedne na Adria-Wien-Pipeline (AWP) a do Nemecka. Časť prepravovanej ropy smeruje do rafinérií v Nemecku (Ingolstadt, Vohburg, Neustadt a Burghausen) a do rafinérie v nemeckom Karlsruhe, časť sa spracuje v rafinérii vo Schwechate (AT) a zvyšok je vedený ďalej stredoeurópskym ropovodom do České republiky. Väčšina plynu mieri do Rakúska cez sieťový uzol v Baumgartene, kde sa plynovod ďalej delí na plynovody HAG (Hungaria-Austria-Gasleitung), ktorý vede pozdĺž slovenskej hranice do Maďarska, TAG (Trans-Austria-Gasleitung), ktorý prebieha Rakúskom smerom na juhozápad a 7

8 zásobuje Taliansko, SOL (Süd-Ost-Gasleitung), ktorý odbočuje z TAG do Slovinska a Chorvátska, WAG (West-Austria-Gasleitung), ktorý sa napojuje na nemeckú sieť v bode Oberkappel v blízkosti Passau a PENTA West, čo je odbočka z WAG, ktorá sa v Burghausene napojuje na nemeckú sieť. V roku 2013 bolo v Rakúsku prepravených 73,8 mil. ton ropy a zemného plynu. Telekomunikácie. Telekomunikačná infraštruktúra je na vysokej úrovni a široké používanie telekomunikačnej techniky súvisí s veľmi priaznivou cenovou dostupnosťou i nízkymi prevádzkovými nákladmi. V Rakúsku v roku 2013 bolo 2,6 mil. pevných telefónnych prípojok (klesajúci trend v počte pripojení ako aj v obrate). Miera penetrácie mobilných zariadení dosiahla v r cca 160%. V oblasti telekomunikácií podľa Statistik Austria pôsobilo 336 firiem, ktoré zamestnávali vyše zamestnancov a dosiahli celkový obrat vo výške mil.. Všetky 4 mobilné siete v Rakúsku sú súkromné: T-Mobile Austria, Orange Austria, Hutchison 3G Austria a Telekom Austria. c) Členstvo v medzinárodných organizáciách a účasť v integračných procesoch Európa EU, RE, OBSE/ODIHR, PfP-NATO, EAPC, CERN, CLRTAP, Dunajská komisia, EUREKA, EUROPOL, ESA, EUMESAT, EUTELSAT, IKSD, IKSR OSN CTBTO-PREPCOM, ECE, FAO, IAEO, ICAO, ILO, IMO, ITSO, ITU, OCHA, OMT/WTO, OPCW, PIC, UNCDF, UNCTAD, UNODC, UNDP, UNEP, UNESCO, UNFPA, UN-Habitat, UNHCHR, UNHCR, UNICEF, UNIDO, UNIFEM, UNODC, UNRWA, UNV, UPU, VFTC, WHO, WIPO, WMO iné svetové organizácie IEA, IIASA, IKRK, INTELSAT, IOM, JPO, OECD, NAM, Unidroit, Wassenaar Arrangement, WTO medzinárodné súdne dvory ICTR, ICTY, IStGH, ICC, ITLOS finančné organizácie IBRD, ADB, AfDB, AfDF, CFC, EBRD, EDF, EIB, GEF, IDB, IFAD, IFC, IIC, IMF, MIGA, CGIAR účasť krajiny na mnohostranných zmluvách a dohodách Rakúsko sa stalo členom EÚ k a od je členom Európskej hospodárskej a menovej únie; je súčasťou Európskeho systému centrálnych bánk. Po svojom vstupe do EÚ Rakúsko získalo pozorovateľský štatút v ZEU. V roku 1995 sa podpisom rámcovej dohody pripojilo k programu Partnerstvo za mier (ťažiskom rakúskej účasti sú misie peace-keeping, humanitárne akcie a pomoc pri katastrofách). Aktívnu úlohu hrá Rakúsko aj v rámci OBSE. Rakúsko sa pripojilo k Schengenskej dohode 27. októbra Po novej vlne rozšírenia Schengenu zodpovedá AT od decembra 2007 za bezpečnosť vonkajšej hranice EU už iba na 201,3 km dlhom úseku voči Švajčiarsku a Lichtenštajnsku. Rakúsko má eminentný záujem na zachovaní Viedne ako jedného zo sídel OSN. Vo Viedni sídli IAAE (Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu), UNIDO (Organizácie OSN pre priemyslový rozvoj), UNDCCP (Program OSN pre kontrolu drog a prevenciu kriminality), UN Office for Outer Space (Úrad OSN pre kozmické záležitosti) a regionálne úradovne ďalších organizácií (UNHCR, UNDP). 8

9 II. Podpora obchodu a podnikania a) Podnikateľská legislatíva SYSTÉM RIADENIA ZAHRANIČNÉHO OBCHODU, INŠTITÚCIE, LEGISLATÍVNE NORMY Zahraničný obchod v Rakúsku riadi Spolkové ministerstvo vedy, výskumu a hospodárstva BMWFW BMWFW rozpracovalo a na webovom sídle v časti Aussenwirtschaft sprístupnilo koncepciu, najdôležitejšie legislatívne normy v oblasti zahraničného obchodu, kontrolu exportu, obchodnú politiku, internacionalizačnú iniciatívu, investičnú politiku, otázky trvalo udržateľného zahraničného obchodu a podnikateľskej zodpovednosti ako aj Nation Brand Austria. Najdôležitejšie legislatívne normy v oblasti zahraničného obchodu sú: - Zákon o zahraničnom obchode ( Außenhandelsgesetz 2005) Au3HG Zahranično obchodné nariadenie ( Außenhandelsverordnung 2005) Au3HV Zákon o obchodnej štatistike (Handelstatistisches Gesetz 1995) - Notifikačný zákon (Notifikationsgesetz 1999 ) v zmysle Smernice EP a EK 98/34/EG - Zákon na podporu boja proti mzdovému a sociálnemu dumpingu (Lohn- und Sozialdumping-Bekämpfungsgesetz, LSDB). Podpora investícií. Rakúsko podporuje medzinárodný obchod a obchod bez bariér a snaží sa vytvárať priaznivé podmienky pre zahraničných investorov. Pod BMWFW bola založená štátna agentúra na podporu prílevu zahraničných investícií do Rakúska Austrian Business Agency ktorá je pendantom slovenského SARIO. Zamestnanci ABA nie sú štátnymi úradníkmi, ale sú v zamestnaneckom pomere. Hlavným cieľom ABA je podpora zahraničných investorov pri ich etablovaní sa na rakúskom trhu. Služby ABA sú bezplatné a poskytované nielen veľkým, ale aj malým a stredným spoločnostiam. Vychádza sa z predpokladu, že etablovanie sa na rakúskom trhu, napríklad formou odbytovej organizácie, napomôže rozvoju vzájomného obchodu. Približne 25 zamestnancov spracováva projekty z Európy, USA, Kanady a Ázie. ABA má zastúpenie v New Yorku a v Tokiu a regionálne zastúpenia v jednotlivých spolkových krajinách. Poskytuje potenciálnym zahraničným investorom informácie, podporu a poradenstvo, hlavne v oblastiach: - hľadanie a výber vhodného miesta v Rakúsku pre začatie pôsobenia - hľadanie vhodného sídla firmy a nehnuteľností, - poradenstvo pri výbere vhodnej právnej formy spoločnosti - otázky spojené so zakladaním firmy a právne poradenstvo - podpora a možnosti financovania - pracovnoprávne a daňové otázky - v spolupráci so špecializovanými personálnymi firmami personálne poradenstvo pri výbere konateľa, príp. zamestnancov firmy - vyhľadávanie rakúskych partnerov a spoločníkov. DAŇOVÝ SYSTÉM, DANE, ODVODY, SOCIÁLNE ZAŤAŽENIE, MZDY Daňový systém v Rakúsku je dvojpilierový. Hlavným zdrojom zdanenia v prvom pilieri sú príjmy a zisky fyzických a právnických osôb, teda priame dane. Tie majú u fyzických osôb konkrétnu podobu dane z príjmu, u firiem dane zo zisku. Druhým zdrojom zdanenia (druhým pilierom) sú rôzne formy transakčných daní. Najznámejšia daň v tejto skupine je daň z pridanej hodnoty. 9

10 Vzhľadom na zložitosť problematiky daní a odvodov a na to, že zodpovednosť za výpočet, podanie a odvedenie dane má vo väčšine prípadov daňovník, odporúča sa využiť služby daňových poradcov. Daň z príjmu (Einkommensteuer, ESt). Právnym základom je zákon o dani z príjmu (Einkommensteuergesetz/EStG, BGBl. č. 400/1988, v platnom znení). Dani z príjmu podliehajú fyzické osoby, ktoré majú v tuzemsku bydlisko nebo obvyklý pobyt, so všetkými tuzemskými i zahraničnými príjmami (neobmedzená daňová povinnosť). Osoby, ktoré v tuzemsku nemajú bydlisko ani obvyklý pobyt, podliehajú dani z príjmu iba časťou svojich príjmov (obmedzená daňová povinnosť). Ide napr. o daň z príjmov zo živnostenského podnikania, pre ktoré v tuzemsku majú zriadenú prevádzku, o príjmy z kapitálového majetku zo zahraničných kapitálových spoločností, o príjmy z predaja účastí (podielov) na tuzemskej kapitálovej spoločnosti a pod. Po pobyte v tuzemsku presahujúcom 6 mesiacov sa mení obmedzená daňová povinnosť na neobmedzenú. Osobné spoločnosti (Offene Handelsgesellschaft OHG a Komanditengesellschaft KG) nie sú daňovými subjektmi a nepodliehajú ako také dani z príjmov ESt; zisk sa spoločníkom prirátava priamo. Predmetom dane z príjmu je príjem dosiahnutý v kalendárnom roku, po odrátaní straty a zákonom definovaných zvláštnych výdavkov, mimoriadnych nákladov a nezdaniteľných položiek. Do príjmu sa zarátavajú iba tie príjmy, ktoré výslovne spadajú pod zákonom vymenovaných sedem druhov príjmov. Určité výkony sú zákonom stanovené ako nezdaniteľné. Pre určenie príjmu zákon stanovuje (predpokladá) spôsoby určenia zisku, zásady bilancovania a predpisy pre oceňovanie. Na určenie výšky dane z príjmu sa požíva progresívna priemerná tarifa: pri výške ročného príjmu do ,0 %; do ,5 %; do ,214% a nad ,0 %. Daň z príjmu právnických osôb (Körperschaftssteuer, KSt). Právnym základom je zákon o dani z príjmu právnických osôb. KSt je výnosová (príjmová, dôchodková) daň právnických osôb (spoločností). Podliehajú jej právnické osoby súkromného práva (najmä akciové spoločnosti, s. r. o., spolky, spoločnosti, súkromné inštitúcie), podniky živnostenského typu korporácií verejného práva ako aj združenia osôb s právnou subjektivitou, ak sa ich príjem nezdaňuje u iných daňových poplatníkov. Osobné spoločnosti ako verejná obchodná spoločnosť (offene Handelsgesellschaft, OHG) a komanditná spoločnosť (Kommanditgesellschaft, KG) nepodliehajú KSt, pretože ich príjem je zdaniteľný na úrovni spoločníkov, jedná sa o tzv. prienikový princíp (Durchgriffsprinzip). Stanovenie príjmu korporácie ako vymeriavacieho základu sa v zásade riadi podľa zákona o dani z príjmu (Einkommensteuergesetz, EStG), na zaplatenie a určenie dane z príjmu právnických osôb je treba podľa účelu použiť predpisy zákona o dani z príjmu (EStG). Daňová sadzba je 25 %. U akciových spoločností a u s.r.o. existuje minimálna daň z príjmu právnických osôb (Mindestkörperschaftssteuer) vo výške 5 % zo zákonnej minimálnej výšky základného a kmeňového kapitálu, t.j ročne pre s.r.o. a ročne pre a.s.. Pre banky a poisťovne platí zvýšená sadzba ročne, pre tzv. európsku spoločnosť (SE) platí minimálna daň vo výške V rámci tzv. skupinového zdanenia", zavedeného v roku 2005, túto minimálnu daň platí každý člen skupiny, ak celkový prijem podnikateľskej skupiny nie je dostatočne pozitívny (kladný). Pre nové firmy platí v prvom roku ich existencie znížená jednotná sadzba vo výške Podiely na zisku tuzemskej korporácie (materská spoločnosť) z inej tuzemskej spoločnosti (dcérska spoločnosť) všeobecne nepodliehajú dani, zo zahraničnej dcérskej spoločnosti však zásadne iba vtedy, ak činí účasť na nej minimálne 10 % a táto (účasť) existuje najmenej jeden rok. Okrem toho musí byť zahraničná dcérska spoločnosť porovnateľná s tuzemskou kapitálovou spoločnosťou. 10

11 Skupinové zdanenie (Gruppenbesteuerung, od roku 2005). Pretože korporácie podliehajú tzv. princípu oddelenia (Trennungsprinzip), nemôžu sa v zásade straty vyrovnať medzi materskou a dcérskou spoločnosťou. Výnimočne však zákon pripúšťa vyrovnanie v prípade, keď sú materská a dcérska spoločnosť spojené finančne. Kým doteraz sa v tomto smere považovalo za podstatné, či existuje tzv. organizačný princíp (finančné, hospodárske a organizačné začlenenie), môžu byť podľa nového skupinového zdanenia zúčtované zisky a straty vo vnútri jednej podnikateľskej skupiny tiež vtedy, keď sú spoločnosti spojené jen finančne. Daň z výnosu kapitálu (Kapitalertragssteuer, KESt). KESt je svojím charakterom daň z príjmu a je tiež upravená v zákone o dani z príjmu. Dani z výnosu kapitálu podliehajú tuzemské a v tuzemsku získané zahraničné výnosy z kapitálu, najmä podiely na zisku z akcií a podielov na s.r.o., zisky z typicky tichých spoločností, úroky z výnosov bankových vkladov a cenných papierov. Výška KESt je 25 % a vyberá sa odpočítaním z kapitálového výnosu. Daň z obratu / daň z pridanej hodnoty (Umsatzsteuer, USt). Daň z obratu je to isté ako daň z pridanej hodnoty, v Rakúsku sa používa historický názov Umsatzsteuer. Na základe zákona o dani z obratu (Umsatzsteuergesetz, UStG) je upravené zdanenie obratu - tržby" podnikateľa, čo znamená že podnikateľ zistí daň z obratu zo svojej tržby a odráta z nej čiastky dane z obratu, ktoré sú mu vystavené na faktúrach, ako zálohovú daň (Vorsteuer). Finančnému úradu dlhuje iba rozdiel medzi obnosom z dane z obratu a započítanou zálohovou daňou. Daň z obratu je tak pre podnikateľa priebežnou položkou a je účinná až u osoby, ktorá nepodniká a nemôže si uplatniť odpočet zálohovej dane. Dani z obratu podliehajú predovšetkým odplatné dodávky tovarov a poskytnutie služieb v tuzemsku v rámci obchodného styku ako aj dovoz tovarov z tretích krajín (mimo EU). Na výkony medzi podnikmi z dvoch rôznych štátov EÚ alebo medzi podnikmi a súkromnými osobami dvoch rôznych štátov EÚ platia špeciálne postupy pre odvod dane z obratu. Obvyklá sadzba dane z obratu je v Rakúsku 20 %. Pre určité dodávky a výkony platí znížená daňová sadzba vo výške 10 % zo zdaňovacieho základu (daňovým základom je spravidla odplata za dodávky nebo služby). Pre určité obraty predpokladá zákon oslobodenie od dane z obratu, a to na jednej strane pri cezhraničnom vývoze tovarov, ale tiež pri výkonoch, ktoré sú určené pre tuzemsko (ako napríklad peňažné a bankové obchody, poisťovacie zmluvy, a pod.). Pre drobných podnikateľov vzniká povinnosť na registráciu na DPH pri obratu nad ročne. Na základe princípu krajiny určenia je pri medzinárodnom tovarovom styku medzi podnikmi vývoz vždy nezdanený. Naproti tomu dovoz vždy podlieha dani z obratu u príjemcu - buď ako dovozná daň z obratu pri dovoze z tretích krajín, alebo ako daň z obratu pri dodaní tovaru z iného členského štátu EÚ. Podnikateľ je povinný viesť na účel dane z obratu účtovné záznamy a odovzdať pre určenie dane prehlásenie o dani z obratu (s výnimkou podnikov s ročným obratom do za určujúce obdobie). Ďalej si podnikateľ musí pravidelne sám vypočítavať zálohové platby dane z obratu a odvádzať ich finančnému úradu. DPH zahraničných osôb (platba/vrátenie rakúskej DPH, registrácia platcu v Rakúsku) vybavuje Finančný úrad v Grazi. Ďalšie dane. Ide napr. o spotrebnú daň, ktorá sa vyberá tak na tovary v tuzemsku vyrobené, ako aj na tovary dovezené. Tejto dani podliehajú tabakové výrobky, výrobky s obsahom liehu, pivo, šumivé víno, výrobky z ropy a nové automobily (tzv. NOVA - Neuwagen Verbrauchsabgabe). Okrem toho existujú ešte ďalšie daňové tituly ako napr. komunálna daň za pracovníkov a spoločníkov - konateľov, minerálna daň, energetická daň a napr. povinné príspevky hospodárskej komore a celý systém poplatkov. Neexistuje daň dedičská a darovacia. Daň z nehnuteľností patrí medzi najnižšie na svete. 11

12 Príspevky na sociálne zabezpečenie. Pred zdanením odvádza zamestnanec i zamestnávateľ stanovené percentá hrubej mzdy na rôzne sociálne účely; strop pre poistenie je stanovený pri mesačnom hrubom plate Typ poistenia zamestnávateľ v % zamestnanec v % celkom v % Zdravotné zabezpečenie 3,7 3,95 7,65 Nezamestnanosť Dôchodkové zabezpečenie 12,55 10,25 22,8 Úraz a nehoda 1,4 0 1,4 Rôzne 1,05 1 2,05 Celkom 21,7 18,2 39,9 Zdroj: Viedenská okresná zdravotná poisťovňa, 2012 Okrem uvedených poistení platí zamestnávateľ ešte ďalšie poplatky za zamestnancov. Príspevok 4,5% z hrubej mzdy sa odvádza do tzv. Fondu pre vyrovnávanie rodinnej záťaže, vo výške 3% sa platí miestna daň, 0,4% z objemu miezd činí povinný príspevok do Rakúskej hospodárskej komory. Za zamestnancov, ktorí nastúpili do zamestnania po sa platí príspevok 1,53% do zamestnaneckého dôchodkového fondu. Mzdy. V roku 2013 priemerne mesačne brutto (muži), resp (ženy), vrátane príplatkov, dovoleniek a vianočných príplatkov. b) Programy podpory zahraničného obchodu, technickej a finančnej pomoci, projekty regionálnej spolupráce INŠTITÚCIE, KTORÉ REALIZUJÚ PODPORU, PROEXPORTNÉ PROGRAMY, HLAVNÉ PROJEKTY Rakúsky hospodársky servis (Austria Wirtschaftsservice GmbH - aws) je federálna banková inštitúcia, ktorá poskytuje zvýhodnené úvery, záruky a garancie, informácie, know-how, poradenské a servisné služby pre MSP od prípravnej fázy pred založením firmy cez založenie firmy až po internacionalizačný zámer. Aws má štyri finančné nástroje: ERP-fond (prostriedky v ňom združené pochádzajú z Marshallovho plánu), Fond aws pre stredne veľké podniky (awsmittelstandsfonds), dotovaný 80 mil., Národnú nadáciu pre výskum, technológie a vývoj (Nationalstiftung für Forschung, Technologie und Entwicklung) a Nadáciu Marshallovho plánu (Marshallplan-Stiftung) Rakúska kontrolná banka (Die Oesterreichische Kontrollbank Aktiengesellschaft, OeKB) je ústredným orgánom poskytujúcim finančné a informačné služby pre zahraničný obchod a kapitálový trh a zároveň Export Credit Agency (ECA). Poskytuje služby pre export a zahraničné investície, akými sú poistenie rizika a refinancovanie vývozu a zahraničných investícií. Bilančná suma OeKB ku koncu r bola 38 mld., pracovalo v nej 393 zamestnancov, poskytla záruky za 37 mld. z celkového záručného rámca 50 mld.. Pre financovanie exportu je rámcovo k dispozícii 45 mld., z toho do roku 2014 bolo využitých 34 mld., najmä pre vývoz do krajín ako Turecko, Rusko a Čína. Rakúsky exportný fond poskytuje rámcové úvery s úročením 1,55 p. a. pre prebiehajúce vývozné operácie a pohľadávky a pre dodatočné zabezpečenie likvidity. Je partnerom pre banku poskytujúcu úver a preberá časť rizík. Jeho vlastníkmi sú Rakúska kontrolná banka OeKB (70%) a Rakúska obchodná komora WKO (30%). Bilančná suma fondu ku koncu roka 2011 bola 828 mil.. Aktuálne eviduje okolo 1600 klientov. Okrem financovania exportu a pohľadávok ho možno využiť aj na financovanie vstupu na trhy mimo EÚ (prieskum trhu, 12

13 honorár pre poradenské služby, účasť na veľtrhoch, cesty do cieľovej krajiny, preklady, jazykové kurzy, registračné poplatky, posudky, atď.) Aussenwirtschaft Austria (AWO) je zahraničný servis WKÖ. Pracuje ako predĺžená ruka rakúskeho hospodárstva na cca 110 miestach v zahraničí, opierajúc sa o 75 delegátov rakúskeho hospodárstva vyslaných ako diplomatov s ekonomickou agendou, ktorí sa operatívne zaoberajú podporou exportu, investícií, inovácií a internacionalizáciou MSP. go international! proexportná iniciatíva Rakúskej obchodnej komory WKÖ a Spolkového ministerstva vedy, výskumu a hospodárstva, v rámci ktorej sa poskytuje poradenstvo, podujatia a dotácie a iné podporné opatrenia, ktoré uľahčujú vstup na nové trhy, prioritne mimo EÚ. Iniciatívu go international! administratívne uskutočňuje WKO prostredníctvom svojej zahraničnej služby AWO a má ročne k dispozícii cca 15 mil., poskytnutých z rozpočtu BMWFW. Podpora internacionalizácie na regionálnej úrovni sa poskytuje vo všetkých spolkových krajín a spravidla znamená príspevok na náklady na vstup na trh - finančný príspevok do výšky na náklady na účasť na medzinárodnom veľtrhu, na vydanie viacjazyčných prospektov a katalógov, alebo na náklady na poradenské služby v zahraničí, na coaching akreditovaným poradcom pre export pre hľadanie obchodných partnerov, vstup do zahraničnej firmy, alebo založenie firmy v zahraničí. REGIONÁLNA SPOLUPRÁCA Program cezhraničnej spolupráce Slovensko Creating the future. Región je výnimočný tým, že zahŕňa v tesnej blízkosti ležiace dve hlavné mestá. Má potenciál, aby bol jedným z najrýchlejšie ekonomicky rozvíjajúcich sa regiónov v EÚ. Program cezhraničnej spolupráce sa zameriava na tri hlavné priority: 1. znalostný región a hospodársku konkurencieschopnosť, 2. dostupnosť a trvalo udržateľný rozvoj, 3. technickú pomoc. Dôležitým prvkom v budovaní cezhraničnej dopravnej infraštruktúry je využívanie prostriedkov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Regionálne iniciatívy. Slovensko a Rakúsko sú členmi niekoľkých regionálnych iniciatív. Najdôležitejšie z nich sú Stredoeurópska iniciatíva, Vyšehradská štvorka, Regionálne partnerstvo a Stratégia EÚ pre Dunajský región, skrátene Dunajská stratégia. Obe krajiny sa aktívne podieľali na príprave Stratégie EÚ pre Dunajský región, ktorá bola schválená V rámci určenia koordinátorov pre 11 prioritných oblastí akčného plánu Dunajskej stratégie zo strany Európskej komisie sa Rakúsko profiluje v pridelených troch oblastiach: zlepšenie mobility a multimodality na vnútorných vodných cestách (koordinuje Rakúske spolkové ministerstvo dopravy), investície do ľudí a zručností (koordinuje Rakúske spolkové ministerstvo práce, sociálnych vecí a ochrany spotrebiteľa a Rakúske spolkové ministerstvo pre vyučovanie, vedu a kultúru) a zlepšenie inštitucionálnej kapacity a spolupráce. Slovensko považuje spoluprácu s Rakúskom v rámci Dunajskej stratégie za dôležitú súčasť cezhraničnej spolupráce s možnosťou zlepšenia ochrany životného prostredia a podpory hospodárskeho rozvoja. Spoločné projekty s Rakúskom by mali byť zamerané na rozvoj základnej infraštruktúry. Dobrým príkladom úspešnej spolupráce je dohoda s Rakúskom o spoločnom monitorovaní kvality vody, ktorá bola podpísaná v roku Asociácia dunajských hospodárskych komôr (DCCA) vznikla v júni roku 2010 ako súčasť Dunajskej stratégie - podľa vzoru spolupráce v rámci Baltickej rady. Stratégiou DCCA je stať sa cezhraničnou makroregionálnou inštitúciou na podporu malých a stredných podnikov s lobbingom smerom k národným koordinátorom a k Európskej komisii. Sídli v Budapešti. 13

14 Euroregióny a ďalšie formy medziregionálnej spolupráce. Dĺžka spoločnej slovensko-rakúskej hranice (107 km) predurčuje aj počet eurooregiónov, respektíve ďalších foriem medziregionálnej spolupráce. Za určité špecifikum týchto foriem spolupráce na spoločnej hranici možno považovať ich multilaterálny charakter. Popri iniciatíve Euroregión Weinviertel Jižní Morava Záhorie, ktorá združuje pohraničné regióny Českej republiky, Rakúska a Slovenska, bola po rozšírení EÚ v roku 2004 na báze trojuholníka Bratislava Viedeň Györ vytvorená iniciatíva s názvom CENTROPE, zahŕňajúca takisto český prihraničný región Jižní Morava vrátane Brna. Viedeň zohráva v oblasti zahraničnopolitických aktivít pre Bratislavu zásadný význam. Hoci vzťah Viedne a Bratislavy je do značnej miery asymetrický, čo vyplýva nielen z rozdielnej veľkosti oboch miest, ich geografická blízkosť a v mnohom i podobnosť cieľov vytvára priestor na užšiu vzájomnú spoluprácu. Zosobnením tohto prístupu bolo vytvorenie značky Twin City Viedeň Bratislava. Iniciatívy, ktoré sa pod ňou realizujú (bilaterálne stretnutia zástupcov magistrátov, odborné semináre, spoločné aktivity v oblasti vedy a výskumu, kultúrno-spoločenské podujatia a pod.), majú popri zdôraznení spolupatričnosti oboch miest vyzdvihnúť aj potenciál rozvoja oboch metropolitných regiónov. Vzájomnú spoluprácu rámcujú dohody medzi oboma mestami, konkrétne Dohoda o spolupráci medzi TWIN CITY či Dohoda o spolupráci v oblasti ochrany pred katastrofami a krízového manažmentu. Rozvoju kontaktov medzi oboma mestami pomáha aj priame zastúpenie miesta Viedeň v Bratislave prostredníctvom kancelárie COMPRESS, poskytujúce kompletný informačný servis. Najviditeľnejším projektom prepojenia miest Bratislava a Viedeň je pravidelná linka lodnej dopravy Twin City Liner s miliónom návštevníkov. c) Verejné obstarávanie PODMIENKY, LEGISLATÍVA, ZÁKLADNÉ PRAVIDLÁ, PRAX Vstupom do platnosti zmluvy o Európskom hospodárskom priestore ( ) je v Rakúsku verejné obstarávanie riadené zákonom príslušný zákon prešiel rozsiahlou novelizáciou (BGBI.1996/776). Spolkový zákon o verejnom obstarávaní bol opätovne novelizovaný v roku 1999 (BGBI 1999/120) vstúpil v Rakúsku do platnosti nový zákon o verejnom obstarávaní (Bundesvergabegesetz, BVerG) uverejnený v zbierke zákonov pod označením BGBl I 17/2006, novelizovaný BGBl 86/2007 ( Kompetencie vo verejnom obstarávaní sú rozdelené medzi spolok a spolkové krajiny, pričom existuje deväť zákonov o verejnom obstarávaní jednotlivých spolkových krajín a jeden zákon o verejnom obstarávaní spolku, ktoré sú prispôsobené zákonodarstvu Európskej únie. Rakúsky zákon o verejnom obstarávaní rozlišuje tri oblasti realizácie verejného obstarávania dodávky tovarov, realizácia služieb a stavebníctvo, pričom vypísanie verejnej súťaže je podmienené tzv. hraničnou hodnotou zákazky. Verejná správa (spolok, spolkové krajiny, obce) vystupujú ako verejný zadávateľ, pričom si plnia úlohy vyplývajúce zo zákona, alebo úlohy národohospodárskeho charakteru. V rámci verejného obstarávania ide predovšetkým o zákazky v oblasti: výstavba a údržba ciest, výstavba verejných objektov (školy, administratívne budovy), výstavba alebo rozširovanie telekomunikačných zariadení, dodávky tovarov (napr. príslušenstvo pre školy a administratívne objekty), dodávky techniky do budov (klimatizačná technika, kúrenie, sanitárne príslušenstvo), služby (plánovanie, poradenstvo, finančné služby). Pri stavebných prácach a výstavbe zákon stanovuje zverejnenie zákazky v prípade, že rozsah prác presahuje hodnotu 5 mil., pri dodávkach tovarov a služieb je zákonom určená hodnota 200. tis.. 14

15 Krajiny Európskej únie sa môžu uchádzať o verejné zákazky vo všetkých troch oblastiach. Ostatné krajiny sa môžu uchádzať len o zákazky vo forme dodávania tovarov, ktoré sú plne liberalizované. V oblasti stavebníctva a služieb je možná len forma subdodávok. Povinnosť vypisovať tendre platí len pre verejný sektor na všetkých stupňoch. Zverejňované sú v tzv. Úradnom liste Amtsblatt. V súkromnej sfére sa pri väčších zákazkách praktizuje forma nepriameho oslovenia výzva viacerých firiem, ktoré predložia svoje ponuky u ktorých si zadávateľ vyberie najvýhodnejšiu. ANKÖ (Auftragnehmerkataster) je spoločnosť vo vlastníctve spolku, spolkových krajín, hospodárskej komory a komory pracujúcich. Spoločnosť disponuje obsiahlou databázou firiem, ktoré majú záujem zúčastňovať sa na verejnom obstarávaní v rámci EÚ. Spoločnosti, ktoré sú zalistované v databáze musia spĺňať kritéria podľa smerníc EÚ (zverejňovanie hospodárskych výsledkov, bezúhonnosť, platenie všetkých odvodov do jednotlivých fondov, platenie daní, dodržiavanie pracovného práva atď.). Ročný poplatok za zalistovanie je 50. Spoločnosť disponuje základnými údajmi o všetkých aktuálnych verejných súťažiach v rámci krajín EÚ, čím umožňuje firmám informovať sa o možnosti účasti na tendroch. Elektronický systém dokáže vybrať, na základe uvedenia kritérií, tie verejné súťaže, o ktoré má firma konkrétne záujem (dodávka tovarov, služieb, stavebné práce, atď.). KONTAKTY NA HLAVNÉ INŠTITÚCIE V oblasti nad maximálnymi hodnotami musí pred uverejnením v Rakúsku prebehnúť odpovedajúca publikácia na Úrade pre verejnú súťaž v Luxemburgu ( resp. ). Verejné obstarávania sú uverejňované: - (pokračovať na "Amtsblatt" a "Ausschreibungen") v oblastiach pod maximálnymi hodnotami - (prístup za úhradu, testovací prístup zdarma) je možno objednať si službu zasielania aktuálnych tendrov podľa zadaných kritérií nebo použiť vyhľadávač (poplatok ročne) Niektoré ministerstvá príp. centrálne zásobovacie miesta uverejňujú svoje verejné súťaže priamo na internete: Ďalšie dôležité média na publikovanie verejných súťaží spolku, spolkových krajín a obcí sú: - (Viedeň) - (Viedeň) - (Dolné Rakúsko) - (Horné Rakúsko) - (Burgenland) - (Štajersko) Bližšie informácie k téme verejného obstarávania sú na portáli Rakúskej hospodárskej komory: 15

16 d) Zmluvná základňa ZMLUVA O PRISTÚPENÍ K EÚ A JEDNOTNÝ TRH sa Slovenská republika na základe zmluvy o pristúpení k EÚ stala plnoprávnym členom EÚ. Výmena tovaru medzi Slovenskou republikou a každou z členských krajín EÚ, ktorá sa koná v rámci jednotného vnútorného trhu, sa riadi pravidlami stanovenými právnymi predpismi spoločenstva. Tzv. intrakomunitárny obchod je až na malé výnimky plne liberalizovaný, inými slovami, sú zrušené všetky colné a necolné prekážky pohybu tovaru a tovar sa cez vnútorné hranice EÚ prepravuje voľne. Na celom území vnútorného trhu má všetok slovenský tovar bezplatný prístup bez ciel a/alebo poplatkov vyberaných v súvislosti s dovozom alebo vývozom tovaru, bez kvantitatívnych obmedzení, kontrolných systémov a iných administratívnych opatrení vrátane colnej kontroly. Obchodované tovary podliehajú dani z pridanej hodnoty a spotrebným daniam, ktoré sú legislatívne upravené vnútroštátnymi ustanoveniami členských štátov v súlade s príslušnými smernicami ES. Štatisticky je obchod registrovaný v rámci systému INTRASTAT. Obchodné subjekty sú povinné vyplniť výkazy predpísané na účely štatistiky. Právom spoločenstva sa riadia aj ostatné podmienky správania sa obchodujúcich subjektov v rámci spoločného trhu. Jedná sa hlavne o spoločné technické normy, jednotnú úpravu zodpovednosti za výrobky, jednotnú úpravu hospodárskej súťaže, jednotnú úpravu poskytovania dotácií a subvencií, alebo ochrany duševného vlastníctva, a ďalších menej dôležitých oblastí. VYBRANÉ EKONOMICKÉ A HOSPODÁRSKE ZMLUVY MEDZI SR A RAKÚSKOM 1. Dohoda medzi Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky a Spolkovým ministerstvom dopravy, inovácií a technológií Rakúskej republiky o výstavbe železničného prepojenia Bratislava - Viedeň ( ) 2. Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Republiky Rakúsko o vedecko-technickej spolupráci ( ) 3. Rámcová zmluva medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami alebo orgánmi ( ) 4. Dohoda medzi Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Spolkovým ministerstvom pre poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo Rakúskej republiky o spolupráci v oblasti poľnohospodárstva a lesníctva ( ) 5. Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Rakúskej republiky o spolupráci v oblasti kultúry, vzdelávania a vedy ( ) 6. Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Rakúskej republiky o leteckej doprave ( ) 7. Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Rakúskej republiky o medzinárodnej nákladnej doprave ( ) 8. Pracovná dohoda medzi Spolkovým ministerstvom financií Rakúskej republiky a Ministerstvom financií Slovenskej republiky o zintenzívnení spolupráce v oblastiach obojstrannej pôsobnosti ( ) 9. Dohoda medzi Rakúskou spolkovou vládou a vládou Slovenskej republiky o hospodárskej, priemyselnej, technickej a vedecko-technickej spolupráci ( ) Pri uplatňovaní medzinárodných zmlúv medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou sa nevyskytujú žiadne problémy. Stav bilaterálnej zmluvnej základne po sukcesii Slovenskej republiky do zmlúv bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky bol potvrdený 25. novembra 1994 nadobudnutím platnosti Zmluvy medzi SR a Rakúskou republikou o sukcesii do dvojstranných medzištátnych zmlúv uzatvorených medzi bývalou ČSFR (ČSSR, ČSR) a Rakúskou republikou, dojednanej výmenou nót v Bratislave 14. januára Úplný zoznam všetkých zmlúv medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou je na webovej stránke politika/medzinarodne_zmluvyzoznam_zmluv_podla_statov&cstate=rakusko). 16