SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA

Transkript

1 SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA MOŽNOSTI VYUŽITIA POTENCIÁLU REKREAČNEJ KRAJINY V HORNONITRIANSKOM REGIÓNE 2010 Eva Komžíková, Bc.

2 SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁNEHO ROZVOJA MOŽNOSZI VYUŽITIA POTENCIÁLU REKREAČNEJ KRAJINY V HORNONITRIANSKOM REGIÓNE (Diplomová práca) Študijný program: Študijný odbor: Školiace pracovisko: Školiteľ: Manažment rozvoja vidieckej krajiny a vidieckeho turizmu Verejná správa a regionálny rozvoj Katedra trvalo udržateľného rozvoja Magdaléna Bezáková, RNDr. Nitra, 2010 Eva Komžíková, Bc.

3 Čestné vyhlásenie Podpísaná Eva Komžíková vyhlasujem, že som záverečnú prácu Možnosti využitia potenciálu rekreačnej krajiny v Hornonitrianskom regióne vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry. Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé. V Nitre 22. Apríla 2010 Eva Komžíková

4 Poďakovanie Touto cestou vyslovujem poďakovanie pani RNDr. Magdaléne Bezákovej za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní diplomovej práce.

5 Abstrakt Cieľom diplomovej práce je zhodnotiť prírodný a kultúrno-historický potenciál rekreačnej krajiny v regióne Horná Nitra. Územie regiónu Horná Nitra bolo vymedzené na základe Regionalizácie cestovného ruchu v Slovenskej republike. Obsahom potenciálu krajiny pre cestovný ruch sú všetky využiteľné zdroje, ktorý má daný región k dispozícii pre cestovný ruch. Zložky prírodného potenciálu určujú kvalitu prírodného prostredia a jeho vhodnosť na využívanie v cestovnom ruchu. Sú limitujúcim faktorom rozvoja cestovného ruchu na danom mieste, majú kladný alebo záporný vplyv na ďalší jeho rozvoj. Pri hodnotení prírodných predpokladov krajiny pre rozvoj cestovného ruchu podáme analýzu jednotlivých zložiek prírodného prostredia reliéfu krajiny, klímy, vodstva, rastlinstva a živočíšstva. Z kultúrno-historického potenciálu rekreačnej krajiny v práci hodnotíme kultúrno-historické pamiatky, kultúrne zariadenia a kultúrno-športové podujatia, konajúce sa v regióne Horná Nitra. Hornonitriansky región má celoročnú časovú využiteľnosť s prevládajúcou letnou sezónou. Prevláda krátkodobý cestovný ruch s rekreačnými činnosťami pešia turistika, cykloturistika, vodné športy, návšteva kultúrno-historických pamiatok, lyžovanie, návšteva kultúrnych, športových a iných podujatí a kúpeľný pobyt. Na záver práce navrhujeme na základe analýzy prírodného a kultúrno-historického potenciálu možné a efektívnejšie využitie územia pre cestovný ruch. Kľúčové slová: cestovný ruch, prírodný potenciál pre cestovný ruch, kultúrno-historický potenciál pre cestovný ruch, rekreačné využitie krajiny

6 Zusammenfassung Ziel der vorliegenden Diplomarbeit ist, das Naturpotenzial und das kulturhistorischen Potenzial in der Region Horna Nitra zu beurteilen. Das Gebiet der Region Horna Nitra wurde auf dem Grund des Dokuments Regionalisation des Fremdenverkehrs in der Slowakei definiert. Das Naturpotential hat die große Bedeutung von Standpunkt der funktionellen Ausnutzung eines Raumes. Die Komponenten des Naturpotenzials stellen die Qualität der Naturumwelt und ihre Eignung zur Nutzung im Fremdenverkehr fest. Sie sind ein grenzender Faktor von Entwicklung des Fremdenverkehrs in einem bestimmten Ort und sie haben positiven oder negativen Einfluss auf seinen weiteren Aufstieg. Die Naturhintergrunde sind aus dem Standpunkt des Fremdenverkehrs sehr wichtig. Wir werden zuerst die Komponenten von Naturumwelt analysieren das Relief, das Gewässer, das Klima, die Fauna und die Flora. Aus dem kulturhistorischen Potenzial beurteilen wir die kulturhistorischen Denkmäler, kulturellen Einrichtungen, kulturellen und sportlichen Veranstaltungen, die in der Region Horna Nitra stattfinden. Die Region hat die ganzjährige Ausnutzbarkeit mit der übergreifenden Sommersaison. Hier dominiert kurzlebiger Fremdenverkehr mit Erholungsaktivitäten wie: die Touristik, die Fahrradtouristik, die Wassersportarten, der Besuch der kulturhistorischen Denkmäler, das Skilaufen, Besuch der Badeorten oder der Besuch der verschiedenen Veranstaltungen. Zum Schluss dieser Diplomarbeit schlagen wir auf dem Grund der Analysis des Naturpotenzials und kulturhistorischen Potenzial effektivere Ausnutzung des Gebietes für den Bedarf des Fremdenverkehrs vor. Die Schlüsselwörter: der Fremdenverkehr, das Naturpotential für den Fremdenverkehr, kulturhistorischen Potenzial für den Fremdenverkehr, die Erholungsnutzung der Landschaft

7 Obsah Zoznam skratiek... 9 Úvod Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky Cestovný ruch a rekreácia Formy cestovného ruchu Vidiecky turizmus a agroturistika Ekologický cestovný ruch a ekoturizmus Kúpeľný cestovný ruch Kultúrny cestovný ruch Rekreačný cestovný ruch, turistika a cykloturistika Rekreačný potenciál Prírodný potenciál pre cestovný ruch Reliéf Klíma Vodstvo Rastlinstvo Živočíšstvo Chránené územia Kultúrno-historický potenciál pre cestovný ruch Rekreačná krajina Región Región cestovného ruchu Cieľ práce Metodika práce Výsledky práce Socioekonomická charakteristika územia Hodnotenie prírodného potenciálu rekreačnej krajiny v Hornonitrianskom regióne... 41

8 4.2.1 Reliéf Tríbeč Strážovské vrchy Považský Inovec Žiar Vtáčnik Podunajská pahorkatina Hornonitrianska kotlina Klíma Vodstvo Rastlinstvo Živočíšstvo Ochrana prírody CHKO Ponitrie CHKO Strážovské vrchy PR Buchlov PR Makovište NPP Prepoštská jaskyňa PP Hradisko CHVÚ Strážovské vrchy a CHVÚ Malá Fatra Hodnotenie kultúrno-historického potenciálu rekreačnej krajiny v Hornonitrianskom regióne Kultúrno historické pamiatky Architektonické pamiatky- Hrady, zámky, kaštiele Architektonické mestské historické celky Architektonické pamiatky sakrálne stavby Pamiatky parkovej architektúry Národno-historické pamiatky Pamiatky ľudovej architektúry... 63

9 Archeologické lokality Kultúrne zariadenia Tribečské múzeum v Topoľčanoch Hornonitrianske múzeum Prievidza Múzeum praveku v Bojniciach Apponyiho múzeum v Oponiciach Múzeum kultúry karpatských Nemcov Hornonitrianska hvezdáreň v Partizánskom Kultúrne a športové podujatia Podujatia organizované múzeami Folklórne podujatia Hudobné a divadelné podujatia Športové podujatia Rekreačné využitie Vodná turistika a kúpeľná rekreácia Turistika Cykloturistika Zimný turizmus, lyžovanie Kultúrno - poznávací turizmus Poľovnícky turizmus a rybolov SWOT analýza cestovného ruchu Hornonitrianskeho regiónu Návrhy využitia potenciálu pre cestovný ruch v Hornonitrianskom regióne Vidiecka turistika, agroturistika a ekoturizmus Vidiecky penzión Pozorovanie vtákov (Birdwatching) Cyklotrasa Bicyklom za históriou Vnemový relaxačný park Návrhy na ďalšie využitie Záver... 82

10 Zoznam použitej literatúry Prílohy... 92

11 Zoznam skratiek CHKO CHA CHVÚ PP NPP PR NPR CR SR chránená krajinná oblasť chránený areál chránené vtáčie územie prírodná pamiatka národná prírodná pamiatka prírodná rezervácia národná prírodná rezervácia cestovný ruch Slovenská republika 9

12 Úvod Cestovný ruch je jedno z najsľubnejších a najrýchlejšie sa rozrastajúcich odvetví slovenského hospodárstva. Slovensko má veľmi dobré prírodné podmienky i geografické postavenie pre rozvoj cestovného ruchu. Na relatívne malom území ponúka zachovalé prírodné bohatstvo a zmes niekoľkých kultúr. Viac ako polovicu územia krajiny tvoria horské oblasti, čo dáva dobré predpoklady pre rozvoj horskej turistiky a zimného cestovného ruchu. Vidiecky charakter ponúka takmer ideálne podmienky pre agroturistiku. Ďalším benefitom sú termálne a minerálne pramene, ktorých je vyše tisíc. Podmienky pre celoročný rozvoj kúpeľného i zdravotného cestovného ruchu sú preto taktiež otvorené. Prírodné bohatstvo dopĺňajú kultúrne a historické pamiatky prvok atraktívnosti najmä pre zahraničných turistov. Potenciál cestovného ruchu je dostatočne obsiahly, zahŕňa skoro všetky formy a typy cestovného ruchu. Základnou podmienkou cestovného ruchu je pobyt v zdravom a bioticky vyváženom prostredí, ktoré sa u ľudí vždy spájalo s predstavou voľnej a civilizačnými prvkami neporušenej krajiny. Človek chce realizovať svoj voľný čas ako účinnú protiváhu k svojmu pracovnému času v nehlučnom prostredí s čistým ovzduším. Častejšie vyhľadáva kvalitné životné prostredie, prostredie bez techniky na relaxáciu, odpočinok, pokoj a spätosť s prírodou. Klesá záujem o masové formy cestovného ruchu a do popredia sa dostávajú tiché pokojné miesta, neznečistené životné prostredie, agroturistika, ekologická turistika a trvalo udržateľný cestovný ruch. Rozvoj cestovného ruchu na konkrétnom území je závislý predovšetkým na predpokladoch, ktorými lokalita disponuje. Tieto predpoklady sú buď vyjadrené atraktivitou miestnej prírody a krajiny, alebo kultúrno-historickými pozoruhodnosťami. Prírodné predpoklady majú časovo relatívne nemenný, trvalý charakter a patria k rozhodujúcim činiteľom atraktivity určitého územia. Prírodná atraktivita územia je daná geomorfologickými, klimatickými, hydrologickými a biologickými podmienkami. Z geomorfologického hľadiska sú pre cestovný ruch zaujímavé predovšetkým členité formy povrchu, ako sú skalné veže, skalné mestá, priesmyky, vodopády, skalné okná, ľadovcové doliny a kotle, hlboko zarezané romantické údolia, krasové jaskyne, priepasti a ďalšie formy reliéfu. Z hydrologických javov sú významné vývery a ponory rozličných druhov prameňov, vývery minerálnych vôd, prirodzené tvary vodných tokov jazerá 10

13 a vodné nádrže. Z biologických úkazov sú pre cestovný ruch príťažlivé celistvé a rozľahlé lesné plochy, kosodreviny, rastlinstvo horského rázu, mokrade, rašeliniská a výskyt chránených druhov rastlín, chránené dreviny, lokality reliktných cicavcov a vzácnych vtákov. Pri určovaní konkrétnych prejavov základných funkcií je treba komplexne poznať prírodné a kultúrno-historické prostredie rekreačnej oblasti. Na strane ponuky v cestovnom ruchu dôležitú funkciu plní okrem prírodných podmienok i zachovalá ľudová architektúra a kultúrno-historické pamiatky, kultúrne zariadenia a kultúrno-športové podujatia. Prostredníctvom nich sa účastníci cestovného ruchu oboznamujú s históriou, architektúrou, technickými pamiatkami a kultúrou konkrétnych území. Pri podujatiach je rozhodujúca celková atraktívnosť, pre čo najväčšiu skupinu návštevníkov ako aj dĺžka trvania jednotlivého podujatia a jeho jedinečnosť. Kultúrno-historický potenciál zas podnecuje k rozvoju kultúrno-poznávacieho cestovného ruchu na donom území. 11

14 1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky 1.1 Cestovný ruch a rekreácia Pojem cestovný ruch definovalo mnoho autorov. Medzi prvé pokusy o definovanie tohto pojmu sa pokúsil Borman v roku 1931, ktorý definoval cestovný ruch ako cesty, ktoré sa podnikajú za zotavením, zábavou, obchodom a povolaním alebo z iných príčin, pričom sa dočasne mení miesto bydliska (In: Kopšo, 1992). Mariot (1983) za cestovný ruch pokladá spoločenskú aktivitu, ktorá podmieňuje premiestňovanie obyvateľstva do častí krajinnej sféry, charakterizovaných interakciami krajinných prvkov, schopnými vyvolať dočasnú zmenu miesta pobytu. Kaspar (1995) hovorí, že cestovný ruch predstavuje komplex vzťahov a javov vznikajúcich pri cestách a pobyte osôb, pre ktoré miesto ich pobytu nie je miestom ich stáleho bydliska ani pracoviska. Foret, Foretová (2001) uvádzajú, že za cestovný ruch sa môže pokladať aj služobná, obchodná či inak pracovne motivovaná cesta, ktorej zdroj úhrady vyplýva z pracovného pomeru u zamestnávateľa v mieste bydliska alebo sídla firmy. Podľa Sládeka (2003) je cestovný ruch masový a prevažne systematicky sa opakujúci jav, v rámci ktorého sa cestujúci zdržuje na navštívených miestach prechodne ako spotrebiteľ. Zahraniční autori Mill a Morrison (1998) charakterizujú cestovný ruch ako činnosť. Je to činnosť, ktorá sa uskutočňuje v medzinárodných podmienkach, ľudia prekračujú hranice kvôli voľnému času alebo práci a zotrvávajú na mieste viac ako 24 hodín ale menej ako jeden rok. Podľa Freyera (2006) cestovný ruch zahŕňa vnútroštátne alebo medzinárodné cestovanie, to znamená dopravu cestujúcich (turistov) medzi domovom a cieľom ich pobytu, prechodný pobyt v cieli cestovania ako aj organizáciu a prípravu cesty. Bieger (2008) zase hovorí, že cestovný ruch a turizmus sa v súčasnosti nedefinuje iba ako cestovanie a trávenie voľného času ale aj ako súhrn vzťahov a javov, ktoré sa odohrávajú mimo miesta trvalého pobytu a mimo pracoviska. Definície rekreácie sú rôzne. Rekreácia je to, čo môže človek robiť v rámci jeho voľného času. Je proces ktorého cieľom je obnova telesných a duševných síl človeka, 12

15 prostredníctvom aktívnych, tvorivých a zainteresovaných činností (Buad Bovy, Lawson, 1998). Supuka a Vreštiak (1984) hovoria, že rekreácia sa rovná zotaveniu a to predstavuje súbor dobrovoľných aktivít a činností človeka, ktoré sú spojené s odpočinkom, osviežením, regeneráciou fyzických a duševných síl človeka, s poznávaním zložiek a hodnôt prírody, objektov a zariadení kultúrneho dedičstva spoločnosti. Realizuje sa najčastejšie na čerstvom vzduchu a to zvlášť v prírodnom prostredí, alebo v kultivovanom prírodnom prostredí od parkových kompozícií až po lesné ekosystémy. 1.2 Formy cestovného ruchu Formy cestovného ruchu zohľadňujú klasifikáciu cestovného ruchu na základe rôznych kvalitatívnych charakteristík. Vyjadrujú pôsobenie vonkajších faktorov a vplyvov. Rôzne formy cestovného ruchu sa odvíjajú od rôznych triediacich kritérií resp. hľadísk (Jarábková, 2007). Formy cestovného ruchu vystihujú vlastnú podstatu cestovného ruchu, spôsob jeho realizácie, požiadavky účastníkov i organizátorov pri zabezpečení služieb a uspokojovaní potrieb ( Michalová et al.,1999). Základnými formami cestovného ruchu podľa Kopša (1992) sú rekreačný cestovný ruch, kultúrny a kúpeľný cestovný ruch. Kaspar (1995) rozlišuje formy cestovného ruchu s ohľadom na pôvod, počet, vek účastníkov cestovného ruchu, dĺžku pobytu, ročné obdobie, spôsob ubytovania, použitý dopravný prostriedok, vplyv na platobnú bilanciu, spôsob financovania, spôsob cestovania a sociologický obsah. Michalová et al. (1999) považujú za hlavné nasledovné formy cestovného ruchu: rekreačný, kultúrno-poznávací, kúpeľno-liečebný, športovo-turistický, poľovnícky a lovecký, vidiecky, poľnohospodársky (agroturizmus), incentívny (exkurzie a odborné tematické zájazdy, kongresový, náboženský/religiózny), zážitkový. Formy cestovného ruchu vychádzajú zo zamerania cestovného ruchu na uspokojovanie určitých konkrétnych potrieb účastníkov. Jednotlivé formy cestovného 13

16 ruchu zvyčajne kladú zvláštne požiadavky na spôsob realizácie a zabezpečenie služieb na ich rozsah a kvalitu (Hladká, 1997). Potreby účastníkov cestovného ruchu mávajú špecifický charakter, jednotlivé formy cestovného ruchu obvykle kladú zvláštne požiadavky na spôsob realizácie a zabezpečenie služieb (Toušek, Kunc, Vystoupil et al., 2008 ) sú: Základnými formami cestovného ruchu podľa Touška, Kunca, Vystoupila (2008) Mestský cestovný ruch (kultúrno-poznávací) Letná rekreácia a turistika na vode Zimné športy a rekreácia Kúpeľný cestovný ruch Kongresový a veľtrhový cestovný ruch K ďalším formám cestovného ruchu patrí: Vinársky cestovný ruch Cykloturistika Agroturistika Lovecký cestovný ruch Mototuristický cestovný ruch Incentívny (motivačný) cestovný ruch Priemyslový cestovný ruch 14

17 Tabuľka č. 1: Formy cestovného ruchu Hľadisko triedenia: 1. geografické hľadisko a) domáci b) národný c) medzinárodný d) zahraničný 2. dĺžka pobytu a) krátkodobý b) dlhodobý 3. počet účastníkov cestovného ruchu a) individuálny b) kolektívny c) masový d) ekologický 4. vek účastníkov cestovného ruchu a) mládežnícky b) rodinný c) seniorský 5. ročné obdobie a) celoročný b) sezónny c) mimosezónny Forma cestovného ruchu: 6. spôsob organizovania a) individuálne cesty b) organizované cesty (zájazd) 7. spôsob financovania a) cestovný ruch prostredníctvom predfinancovania b) cestovný ruch prostredníctvom dodatočného financovania 8. vplyv na platobnú bilanciu a) aktívny b) pasívny 9. použitý dopravný prostriedok a) železničný b) lodný c) letecký d) autoturistika 10. spôsob ubytovania a) hotelový b) parahotelový 11. prevažujúce miesto pobytu a) mestský b) prímestský c) vidiecky d) horský e) prímorský Zdroj: Jarábková (2007) 15

18 Niektorým vybraným formám cestovného ruchu, ktoré priamo súvisia s našou prácou sa venujeme v nasledujúcich podkapitolách Vidiecky turizmus a agroturistika Vidiecky cestovný ruch zahŕňa cestovanie do vidieckeho prostredia a zotrvávanie vo vidieckom prostredí ( Vanslenbrouck, Huylenbroeck, 2005). Vidiecky cestovný ruch je charakterizovaný ako dovolenka, ktorá je motivovaná hlavne túžbou po zážitkoch na vidieku, spoznávanie vidieckeho obyvateľstva, dedičstva a tradičného spôsobu života (Hall, Kirkpatrick, Mitchell, 2005). Vidiecka turistika je súborom rekreačných aktivít, ktoré sa viažu na prostredie vidieka, líšia sa od tradičných činností masového turizmu (aj keď mnohé z nich obsahujú plávanie, lyžovanie, a pod.) a znamenajú návrat k prírode a tradíciám. Činnosti sa zvyčajne viažu k pobytu v prírode a ubytovanie je realizované v rodinách, vidieckych domoch a ubytovacích zariadeniach na vidieku (Gondová, Reed, Tvrdoňová, 2000). Vidiecky turizmus, tiež nazývaný zelená turistika, patrí k alternatívnym možnostiam využívania voľného času, rozvíja regióny s malou hustotou obyvateľstva. Turisti navštevujú vidiecke prostredie, spoznávajú pomery a využívajú prírodné zdroje. Cieľovými skupinami zákazníkov sú individuálni turisti, rodiny s deťmi a malé skupinky, ktoré obyčajne cestujú autom. Vidiecky turizmus je založený na aktívnom využívaní vidieckeho osídlenia pre rekreačno-turistický pobyt. Hlavným rekreačným faktorom sa stáva samotný vidiek, ktorý môže slúžiť ako zdroj rekreačného prostredia, ako miesto zabezpečenia alebo uskutočnenia pobytu, ako cieľové miesto rekreácie a poznávania. V agroturistike sa umožňuje turistom zapojiť do poľnohospodárskej a lesníckej výroby. Za vhodných podmienok sa vidiecke sídla môžu stať aj rekreačnými útvarmi strediskami alebo aj rekreačnými obcami (napr. pri chalupárstve ako jednej z foriem individuálnej rekreácie) (Benčič, 2007). Forma realizácie aktivít vidieckeho turizmu znamená určitým spôsobom návrat k prírode, tradíciám a k činnostiam, ktorými sa bezprostredne zaobstarávajú základné potreby na živobytie. Je to osobitná forma rekreácie vo vidieckom prostredí pri využití najrôznejších daností, ktoré toto prostredie poskytuje (lúky, lesy, rybníky, rieky, miestne remeslá, folklór a pod.). Záujemcom o rekreáciu na vidieku sa poskytujú služby s využitím voľnej kapacity vidieckych domov, obchodných, ubytovacích, stravovacích, športových 16

19 a zábavných zariadení a prostredia vidieckej krajiny. Spravidla vhodne dopĺňa poľnohospodársku výrobu a to najmä tým, že popri poskytovaní služieb rekreantom sa využívajú aj poľnohospodárske produkty vlastníkov rekreačných zariadení a voľné kapacity zariadení (Otepka, Habán, 2007). Cieľom skutočnej vidieckej turistiky a agroturistiky je udržať obyvateľov vidieka v ich domovoch, poskytnúť im možnosť dodatočného príjmu, alebo dokonca vytvoriť primárne zdroje príjmu, udržať a oživiť tradície našich predkov, obnoviť súdržnosť a hrdosť obyvateľov obce, ako aj prilákať mladých ľudí, aby sa vrátili k bývaniu na vidieku, kde môžu vytvoriť svojim deťom plnohodnotný život a to všetko bez ničivého dopadu na životné prostredie a kultúru, ktorý je charakteristický pre masové formy cestovného ruchu (Gondová, Reed, Tvrdoňová, 2000). Úspech vidieckej turistiky nezaručuje iba krása okolitej prírody, kultúrne zážitky, ale hlavne vysokokvalitná ponuka, služby na vynikajúcej úrovni a kvalita životného prostredia. Každý región, či obec, si musí preto položiť otázku, čo môže ponúknuť miestny kraj, aké kultúrne a národné tradície. A práve táto pestrosť a nenapodobiteľnosť v ponuke je najväčšou prednosťou vidieckej turistiky, ktorá sa zatiaľ na turistickom trhu neprofilovala (Mach et al., 1993). Vidiecky turizmus má svoje odnože, ako je napríklad agroturistika, ktorá je spojená s poľnohospodárskymi prevádzkami alebo ekoagroturistika, pri ktorej sa poskytujú turistické služby poskytované ekologicky hospodáriacou farmou (Benčič, 2007). Agroturizmus je podnikateľská činnosť, ktorú poskytuje prevádzkovateľ (farmár, s. r. o., obec, región) turistom za účelom oddychu a odpočinku vo vidieckom prostredí. Zahŕňa špecifické činnosti agropodnikateľov a poľnohospodárskych podnikov podľa miestnych ekonomických a prírodných podmienok, zameraných na uspokojovanie rekreačných potrieb turistov (Otepka, Habán, 2007). Agroturuizmus je taký štýl dovolenky, ktorý sa za normálnych podmienok uskutočňuje na farme. Pre turistov to znamená zoznámenie sa s poľnohospodárskou produkciou alebo rekreáciou v poľnohospodárskom prostredí alebo môže zahŕňať možnosť pomáhať na farme počas návštevy (Sznajder, Przezbórska, Scrimgeour, 2009). 17

20 Ide o špecifickú formu vidieckeho turizmu, ktorú popri bezprostrednom využívaní prírody a vidieckeho prostredia charakterizuje priamy vzťah k poľnohospodárskym činnostiam alebo k objektom s poľnohospodárskou funkciou (Otepka, Habán, 2007). Mach et al. (1993) uvádza, že nezanedbateľný je aj spoločenský a kultúrny rozvoj, ktorý agroturistika so sebou prináša. Nejde len o kontakt hostiteľa a hostí, ale aj lepšiu spoluprácu a pocit spolupatričnosti medzi obyvateľmi. Vytváranie rôznych spolkov, ktoré umožňujú prípravu kvalitnejšieho a bohatšieho produktu agroturizmu, predstavuje významný prvok sociálneho rozvoja Ekologický cestovný ruch a ekoturizmus Pod pojomom ekoturizmus rozumieme návštevu relatívne nepoškodenej, prírodnej oblasti s cieľom vidieť, obdivovať a študovať krajinu, rastlinstvo a živočíšstvo a taktiež kultúrne aspekty v danej oblasti ( Ellenberg et al., 1997). Ekologický cestovný ruch znamená zodpovedné cestovanie, ktoré chráni prírodné prostredie a udržiava blahobyt miestneho obyvateľstva. Ekologický cestovný ruch je protipólom masového cestovného ruchu. Netýka sa len návštevníkov, ktorí sa stotožňujú s prírodou a snažia sa ju chrániť, ale týka sa aj ponuky regiónov v cestovnom ruchu a podnikateľov. Nositeľom dopytu po cestovnom ruchu sú ľudia so špeciálnym záujmom o ochranu životného prostredia, prírody a kultúry (Gúčik, 2004) Ekoturizmus znamená ekologický turizmus, ktorý zahŕňa tak environmentálny, ako aj sociálny aspekt cestovania. Vo všeobecnosti sa zameriava na lokálnu kultúru, zážitok z pustatiny, dobrovoľníctvo, osobný rozvoj a hľadanie nových spôsobov života na našej planéte. Ide o cestovanie na miesta, kde flóra, fauna a kultúrne dedičstvo sú primárnymi atrakciami (Borovský, Smolková, Niňajová, 2008). Ekoturizmus je zodpovedné cestovanie do prírodných oblastí, ktoré je ohľaduplné k životnému prostrediu a zlepšuje kvalitu života lokálneho obyvateľstva. Je súčasťou trvalo udržateľného turizmu. Trvalo udržateľný turizmus na rozdiel od ekoturizmu sa realizuje aj v iných ako prírodných oblastiach. (Gúčik, 2004.) Podľa Fenella (2003) je ekoturizmus cestovanie do relatívne nepoškodených a nekontaminovaných oblastí so špecifických dôvodov študovania, užívania si scenérie a jej divokých zvierat a rastlín, ako aj existujúce kultúrne prejavy nachádzajúce sa v tejto 18

21 oblasti. Ekoturizmus sa snaží minimalizovať negatívne ekologické, sociálne a kultúrne vplyvy na ľudí žijúcich v cieľovom regióne, prispieva k financovaniu ochraňovaných oblastí, vytvára ekonomické zisky ľudom žijúcim v regióne (Strasdas, 2001) Kúpeľný cestovný ruch Kúpeľný cestovný ruch predstavuje zdravotno-preventívne a liečebné činnosti pod odborným dohľadom. Podmienkou rozvoja kúpeľného cestovného ruchu je existencia prírodného liečivého zdroja, ktorý ovplyvňuje zameranie kúpeľnej liečby. V súčasnosti sa kúpeľná liečba na báze prírodných liečivých zdrojov kombinuje s medikamentóznou liečbou, diétnym stravovaním a psychofyzikálnou rehabilitáciou. Kúpeľnou liečbou sa sleduje prevencia proti chorobám, zlepšenie zdravotného stavu, a tým aj znižovanie práceschopnosti obyvateľstva. V kúpeľných mestách sa rozvíja aj spoločenský a kultúrny život, ktoré spolu tvoria produkt kúpeľného cestovného ruchu (Gúčik, 2004). Kúpeľný CR je formou cestovného ruchu, ktorá vyžaduje existenciu kúpeľných zariadení, využívajúcich prírodné liečivé zdroje - liečivé vody, žriedelné plyny a emanácie, peloidy a klimatické podmienky. Pôsobia na ľudský organizmus svojou teplotou, chemickým zložením a mechanickým tlakom. Okrem prírodných liečivých zdrojov sú však potrebné aj fyziatrické prostriedky, liečebná výživa, tiež vhodné estetické prírodné prostredie a spoločensko-kultúrny život kúpeľného miesta (Orieška, 1998). Podľa Kaspara (2000) je kúpeľný cestovný ruch súhrn vzťahov a fenoménov vyplývajúcich z ciest a pobytu ľudí, ktorých hlavným motívom je udržanie a podpora ich zdravia. Zostávajú v špecializovaných hoteloch, ktoré poskytujú vhodné profesionálne know-how a individuálnu starostlivosť. Hotely poskytujú kompletné služby a balík služieb zahŕňajúci fyzický tréning, starostlivosť o krásu, zdravú výživu, relaxáciu, meditáciu a aj mentálnu aktivitu a vzdelávanie. Henderson (2004) charakterizuje kúpeľný cestovný ruch ako cestovanie, kde primárna príčina cestovania je liečenie a zlepšenie zdravia cestujúcich. Nahrstadt (1997) hovorí, že kúpeľný cestovný ruch je návšteva kúpeľov a kúpeľných miest domácimi turistami alebo turistami zo zahraničia, ktorý využívajú ponuku zdravotnej starostlivosti na základe vlastného rozhodnutia. 19

22 1.2.4 Kultúrny cestovný ruch Kultúrny cestovný ruch poskytuje rozličné spôsoby uspokojovania duchovných potrieb človeka (vzdelávanie, poznávanie, poučenie, rozptýlenie a zábavu). Realizuje sa návštevou kultúrnych pamiatok, festivalov, výstav, politických a spoločenských podujatí, pritom sa zaraďuje do programov organizovaných zájazdov a pobytov. Prostredníctvom kultúrneho cestovného ruchu sa zvyšuje spoločenská, kultúrna a odborná úroveň ľudí (Kopšo, 1992). Kultúrny cestovný ruch má veľa foriem a stupňov intenzity. V praxi má podobu návštev múzeí, galérií, kultúrnych pamätihodností, archeologických nálezísk, hudobných, divadelných a filmových festivalov, výstav, spoločenských a náboženských podujatí. Súčasťou kultúrneho cestovného ruchu je vzdelávanie. Jeho účastníci sa oboznamujú nielen s históriou, kultúrou ale aj sociálnou a ekonomickou situáciou navštíveného štátu (Gúčik, 2004). Kultúrno-poznávací cestovný ruch, zameraný na poznávanie histórie, kultúry, tradícií a zvykov vlastného aj iných národov, zahŕňa návštevu kultúrnych zariadení (múzeá, galérie, knižnice atd.), historických a architektonických pamiatok (hradov, zámkov), spoločenských akcií (divadlá, festivaly), prírodných zaujímavostí (jaskyne, vodopády, púšte) a tzv. kultúrnej krajiny (parky) (Čertík, Sysel, Vitáková, 2000) Rekreačný cestovný ruch, turistika a cykloturistika Rekreačný cestovný ruch, ktorý sa všeobecne chápe ako rekreácia, predstavuje najširšiu účasť obyvateľstva na cestovnom ruchu. Realizuje sa vo vhodnom rekreačnom prostredí, využívajú sa jeho prirodzené účinky v záujme reprodukcie fyzických a duševných síl človeka. Účinnosť rekreačného prostredia sa zvyšuje aktívnou činnosťou prostredníctvom športových hier, rekreačných aktivít, záujmov a záľub ( zbieranie lesných plodov, liečivých rastlín, chatárenie, chalupárstvo) (Kaspar, 1995). Rekreačný cestovný ruch je odpočinok, ktorý umožňuje fyzické zotavenie a psychické uvoľnenie v priaznivom prostredí, kde možno vykonávať rekreačné činnosti ako je pešia turistika, turistika, cykloturistika, mototuristika, plávanie a vodné športy, lyžovanie, sánkovanie, korčuľovanie, prechádzky a loptové hry. Pre turistiku je typická 20

23 zmena miesta, takže pri premiestňovaní musí človek vynakladať fyzické sily (Kopšo, 1992). Pojem turistika má užší význam ako turizmus, je používaný pre aktivity priamo spojené s pohybom a pobytom v prírode (Michalová et al., 2001). Lobozewicz opisuje turistiku ako najvyššiu formu cestovného ruchu, ktorej vykonávanie predpokladá špeciálnu psychickú prípravu, zručnosti v orientácii v prírode, v objektoch cestovného ruchu a v niektorých prípadoch aj zručnosti pri používaní turistického náradia, hlavne pohybového (bicykel, plachetnica, lyže). (In: Jarábková, 2007). Turistiku charakterizujeme ako špecifickú formu cestovania spojenú s aktívnym pohybom, konanú za účelom poznávania, zaisťovanú pomocou odborných technických znalostí a vedomostí. Obsah turistiky tvorí zložka pohybová, kultúrno-poznávacia a zložka odborno-technických vedomostí a zručností. Pohybová činnosť v turistike súvisí s pestrou škálou rozmanitých telesných cvičení. K nim patria: turistická chôdza, lezenie (spojené so základnou horolezeckou technikou istenia), jazda na lyžiach (bežeckých, zjazdových, skialpinistických), jazda na bicykli, rôznych plavidlách, prípadne ďalšie telesné cvičenia spojené s aktívnym presunom a pobytom v prírode (Junger, 2002). Cieľom turistiky je zotavenie, rekreácia, upevnenie zdravia, fyzická relaxácia, všestranné poznanie prírody. To je možné dosiahnuť zvyčajne vykonávaním pešej turistiky, lyžiarskej turistiky, cykloturistiky, mototuristiky a speleoturistiky (Feczko, Kantyka, 2001). Cykloturistika, tiež turistika na bicykli je druh turistiky, pri ktorej sa na cestovanie využíva bicykel. Predpokladá zvládnutie techniky jazdy na bicykli, vedomosti taktiky jazdy (voľba vhodného prevodu a štýlu jazdy za rôznych klimatických podmienok a v rôznom teréne) a dopravných predpisov. Rekreačná forma cykloturistiky nevyžaduje špeciálnu telesnú prípravu, prevládajú v nej krátkodobé akcie zamerané predovšetkým na kultúrno-poznávaciu činnosť. Výkonnostná cykloturistika vyžaduje špeciálnu telesnú prípravu a vybavenie bicyklov. K výkonnostným formám cykloturistiky patria dlhodobé putovania a krátkodobé súťažné akcie ako cyklorely, cyklistické orientačné preteky (Junger, 2002). 21

24 1.3 Rekreačný potenciál Podobne, ako nie je jednotný pojem krajina, tak nie je jednoznačne vymedzený ani pojem potenciál krajiny, ktorý je výsledkom dlhodobého vývoja prírodných zložiek a vplyvu človeka. Existuje viac foriem interpretácie tohto pojmu, ktoré zodpovedajú odvetvovým a odborovým hľadiskám (ekonomickému, priemyslovému, geografickému, ekologickému) (Kopšo, 1992). Rekreačný potenciál je schopnosť krajiny poskytnúť návštevníkovi adekvátne podmienky pre rekreačné využitie (Supuka, 1984). Potenciál krajiny pre cestovný ruch sa hodnotí z aspektu socioekonomickej aktivity. Vzťahuje sa vždy na konkrétne, rôzne veľké územie. Vyjadruje spôsobilosť tohto územia poskytnúť podmienky pre rozvoj cestovného ruchu ( Mariot, 1983). Obsahom potencie krajiny pre cestovný ruch sú všetky využiteľné zdroje, ktoré v danom regióne má k dispozícii cestový ruch. V praxi sa až doposiaľ viacej uplatňovali tzv. čiastkové potenciály krajiny hodnotené vždy z hľadiska vhodnosti danej krajiny pre určité formy cestovného ruchu. Konkrétne hodnotenie kvalitatívnych i kvantitatívnych znakov prírodného a socioekonomického potenciálu krajiny pre cestovný ruch ústi do syntetického hodnotenia. Jeho výsledkom je komplexný pohľad na potenciálne možnosti vybranej krajiny pre cestovný ruch. Na syntetické vyjadrenie rôznych predpokladov v rôznych častiach územia pre rozvoj cestovného ruchu sa vo všeobecnosti používajú metódy hodnotenia pomocou bezrozmerných veličín kategórii, stupňov. Veličinami sa hodnotia krajinné prvky, ktoré sa najviac zúčastňujú na formovaní potenciálu pre cestovný ruch (Kopšo, 1992). Ekonomický pohľad na potenciál krajiny uvádza Jarábková (2007). Podľa autorky prírodný a kultúrno-historický potenciál spolu s organizovanými podujatiami tvoria primárnu ponuku cestovného ruchu. Prírodný potenciál primárnej ponuky tvoria : geomorfologické pomery (reliéf), klimatické podmienky (klíma), hydrologické podmienky (vodstvo), biogeografické podmienky ( rastlinstvo, živočíšstvo). 22

25 1.3.1 Prírodný potenciál pre cestovný ruch Prírodné podmienky majú primárny význam pri určovaní funkčného využitia určitého priestoru. Komponenty prírodného prostredia v komplexných väzbách určujú kvalitu prírodného prostredia a jeho vhodnosť na využívanie v cestovnom ruchu (potenciál krajiny pre cestovný ruch). Prírodné podmienky sú limitujúcim faktorom rozvoja cestovného ruchu na danom mieste. Majú kladný alebo záporný vplyv na ďalší jeho rozvoj. Prírodné činitele majú relatívne nemenný, trvalý charakter. Proti činiteľom socioekonomického charakteru poskytujú objektívny obraz a potenciu krajiny pre cestovný ruch (Kopšo, 1992). Pri hodnotení prírodných predpokladov krajiny pre rozvoj cestovného ruchu podáme najprv analýzu jednotlivých zložiek prírodného prostredia reliéfu krajiny, vodstva, rastlinstva a živočíšstva. Zložky prírodného prostredia určujú kvalitu prírodného prostredia a vhodnosť prírodného prostredia na využívanie v cestovnom ruchu. Kvalita prírodného prostredia je a bude aj v budúcnosti faktorom, ktorý v značnej miere ovplyvní ďalší vývin cestovného ruchu. Najvýznamnejšie oblasti cestovného ruchu vznikli na miestach, kde sa súčasne vyskytujú najpriaznivejšie hodnoty viacerých zložiek prírodného prostredia. Viac ako 10% územia Slovenskej republiky má výnimočne priaznivé prírodné predpoklady pre rozvoj CR (Mariot, 2000). Prírodné podmienky sú regionálne diferencované. Tieto okolnosti zohrávajú významnú úlohu v typológii oblastí cestovného ruchu a ich rekreačných priestorov. Pri analýze jednotlivých komponentov prírodného prostredia, ktoré sa najviac podieľajú na formovaní potenciálu krajiny pre cestovný ruch, musíme brať do úvahy aj ich ovplyvnenie človekom v kladnom alebo zápornom zmysle. Z hľadiska cestovného ruchu antropogénne faktory ovplyvňujú v pozitívnom a negatívnom zmysle atraktívnosť krajiny (Kopšo, 1992) Reliéf Reliéf, ktorý tvorí súbor všetkých povrchových foriem prírodného prostredia, je jednou z hlavných prírodných podmienok formujúcich atraktívnosť krajiny z hľadiska cestovného ruchu. Je výsledkom pôsobenia exogénnych a endogénnych síl. V súčasnom období ho intenzívne modeluje človek. Z aspektu cestovného ruchu je prvkom pozitívnym, lebo priaznivo ovplyvňuje tento druh ľudskej aktivity. Pri potenciáli krajiny z hľadiska cestovného ruchu významnú úlohu zohrávajú aj psychologicko-estetické vlastnosti reliéfu. 23

26 Jeho rôznorodosť, popri rešpektovaní ďalších faktorov určuje oblasti cestovného ruchu. Pri hodnotení krajiny z hľadiska morfologických predpokladov pre rozvoj cestovného ruchu môžeme reliéf charakterizovať podľa prvkov kritérií: nadmorská výška, výšková členitosť, horizontálna členitosť, sklon a geomorfologické prvky ( Kopšo, 1992). Povrchové tvary reliéfu umožňujú rôznorodé funkčné využitie pre rekreáciu a cestovný ruch. Reliéf naviac podmieňuje výskyt a lokalizáciu ostatných prírodných rekreačných prvkov ako riečnej siete, vegetačného krytu, hospodárskeho využitia zeme a rozmiestnenia sídel (Toušek, Kunc, Vystoupil, 2008). Nadmorská výška je dôležitý faktor, ktorý ovplyvňuje charakter jednotlivých krajinných celkov, a tým je možnosť ich funkčného využitia. Poznávanie výškových pomerov príslušného územia má pre cestovný ruch praktický význam. V rámci jednotlivých výškových stupňov sú predpoklady pre cestovný ruch z morfologického aspektu značne diferencované (Hamarnehová, 2008). Členitosť reliéfu - význam a vplyv reliéfu pri hodnotení potenciálu krajiny a jej celkovej využiteľnosti pre cestovný ruch rastie so zvyšujúcou sa vertikálnou a horizontálnou členitosťou územia. Patrí k dôležitým ukazovateľom vhodnosti územia pre turistiku a zimné športy. Členitosť územia ovplyvňuje ostatné zložky prírodného prostredia, ako aj všetky ľudské aktivity viazané na toto prostredie. Každá rekreačná aktivita má odlišné nároky na relatívnu výškovú členitosť reliéfu. Športy a rekreačné činnosti, ktoré uprednostňujú terén s vysokými hodnotami disekcie, sú lyžovanie, vysokohorská turistika a horolezectvo. Najvýznamnejšími zložkami reliéfu, ktoré sú veľmi atraktívne pre cestový ruch, sú horské oblasti poskytujúce optimálne prostredie na rozvoj letnej a zimnej turistiky a športu. Pestrosť morfologických tvarov ovplyvňuje horské oblasti a tým aj celkový vzhľad krajiny (Kopšo, 1992). Od geologickej stavby horských oblastí a ich geomorfologického vývoja závisí vznik, charakter a rozmiestnenie niektorých geologicko-morfologických prvkov reliéfu, ktoré sa označujú ako formy reliéfu. Z hľadiska cestovného ruchu sú atraktívne, zvyšujú príťažlivosť daného územia. Záujem účastníkov cestovného ruchu o prírodné osobitosti sa realizuje turistikou. Sú to hlavne turisticky atraktívne doliny (Mariot 1983). Prevažná väčšina spomínaných geomorfologických prvkov z nášho územia patrí do chránených prírodných útvarov. Tieto geomorfologické prvky reliéfu hodnotíme podľa 24

27 šiestich znakov, ktorými sú turistický význam, plošný výskyt útvaru, jeho rozloha, maximálna výška, najťažší horolezecký stupeň a tvar a estetické pôsobenie v krajine (Papánek, 1977). Medzi formy reliéfu, ktoré využíva súčasný cestovný ruch, patrí hlavne krasový reliéf. Krasové oblasti z mohutným systémom jaskýň patria vo všeobecnosti k najatraktívnejším miestam cestovného ruchu (Kopšo, 1992). Na základe uvedených kritérií, podľa predpokladov využitia reliéfu, z hľadiska cestovného ruchu rozoznávame reliéf málo atraktívny, reliéf čiastočne atraktívny, reliéf atraktívny. Reliéf málo atraktívny reprezentuje väčšinu našich nížinných oblastí. Je charakterizovaný krajinou monotónnosťou, bez výraznejších výškových rozdielov. Krajina sa v maximálnej miere využíva pre hospodársku činnosť na poli. Cestovný ruch využíva zdroje termálnych vôd a dobré podmienky pre rybolov. Reliéf čiastočne atraktívny pre cestovný ruch je charakterizovaný väčšou členitosťou terénu. Miestami sa v ňom vyskytujú menšie doliny, ojedinele i atraktívne chránené prírodné útvary a výdatné minerálne pramene. Reliéf sa využíva pre prímestské a vidiecke rekreácie. Reliéf, atraktívny pre cestovný ruch nájdeme vo všetkých vysokých pohoriach. Tento typ má najvyššie potenciálne predpoklady pre rozvoj letnej turistiky a zimných športov. S prírodovedného hľadiska sa vyznačuje vyššími hodnotami reliéfovej energie. Nájdeme v ňom značne príťažlivé prírodné útvary a tvary pre cestovný ruch. ( Mariot, 1983) Klíma Klíma je zákonitá následnosť procesov ovzdušia, ktoré sú dlhoročným výsledkom vzájomného pôsobenia slnečnej radiácie, cirkulácie ovzdušia a povrchu Zeme na danom mieste. Pri hodnotení rekreačných predpokladov určitého regiónu je treba zohľadniť hlavne klímu, ako jednu z najvýznamnejších zložiek prírodného prostredia. Klimatické podmienky sú dôležitým lokalizačným faktorom pri výbere strediska cestovného ruchu, ovplyvňujú dĺžku letnej a zimnej sezóny, ovplyvňujú rozmiestnenie stredísk cestovného ruchu, v horských oblastiach vyžadujú určité bezpečnostné opatrenia (Kopšo, 1992). 25

28 Klimatické pomery sú jednou z hlavných podmienok realizácie a rozmiestnenia cestovného ruchu, na ktorý pôsobí prostredníctvom pozitívnych hodnôt svojich prvkov (teploty, množstva zrážok a ich rozdelenia, dĺžky slnečného svitu, vlhkosti vzduch). Klimatické predpoklady konkrétnej oblasti sú dané predovšetkým ich polohou v niektorom z ich podnebných pásiem (Hamranehová, 2008). Klimatické pomery patria taktiež medzi základné prírodné predpoklady pre rekreáciu. Vplyv podnebia na rekreačné využitie územia je možné posudzovať z dvoch základných hľadísk, a to ako pôsobnosti horizontálnej a vertikálnej zonálnosti podnebia na Zemi a pôsobenia klimatických prvkov v konkrétnom území či lokalite, čiže pôsobením mikroklimatických resp. mezoklimatických podmienok (priemerná teplota, počet letných a tropických dní, zrážkové pomery a ich sezónny a denný chod, počet dní so snehovou pokrývkou, výška snehovej pokrývky, dĺžka slnečného svitu, relatívna vlhkosť vzduchu, inverzia, oblačnosť, vietor, výskyt hmiel) (Toušek, Kunc, Vystoupil, 2008). Rozhodujúcim klimatickým prvkom pre širokú využiteľnosť daného miesta alebo oblasti sú teplotné pomery, ktoré v lete ovplyvňujú cestovný ruch priamo a v zime cez snehový režim. Teplota vzduchu je limitujúcim faktorom hlavne pre letnú rekreáciu pri vode a do istej miery aj pre zimné športy (Michal - Nosková, 1970). Zrážkové pomery ako kladný klimatický prvok sa prejavujú v cestovnom ruchu iba výškou snehovej pokrývky. Za najdôležitejšie kritérium využitia daného miesta na zimnú rekreáciu sa pokladá počet dní so snehovou pokrývkou vhodnou na lyžovanie a výška snehovej pokrývky. Ďalší pozitívny klimatický prvok z hľadiska cestovného ruchu je slneční svit. Čím sú vyššie hodnoty slnečného svitu, tím priaznivejšie sú podmienky pre rozvoj cestovného ruchu. (Kopšo, 1992). Okrem klímy ovplyvňuje cestovný ruch aj počasie. Počasie je momentálny stav klimatických prvkov v určitom regióne. Silne ovplyvňuje hlavne krátkodobú a víkendovú rekreáciu, hlavne v letnom období, kedy turistika vrcholí. Z hľadiska potenciálnych možností pre rozvoj cestovného ruchu rozoznávame počasie mimoriadne priaznivé pre cestovný ruch, počasie vhodné pre cestovný ruch, počasie málo vhodné pre cestovný ruch (Hensel Petrovič, 1976). 26

29 Vodstvo Hydrologické podmienky majú jeden z rozhodujúcich vplyvov na lokalizáciu, určenie rozsahu, intenzity a smeru turistických prúdov a rekreačných pobytov. Rieky a vodné plochy sú využívané prevažne pre krátkodobú rekreáciu. Stojaté a tečúce vody umožňujú okrem kúpania aj prevádzkovanie rôznych vodných športov, rybolovu, vodnú turistiku. Rozvoj dlhodobej rekreácie a turistiky s pomerne vyrovnaným ročným priebehom návštevnosti podmieňujú minerálne pramene (Toušek- Kunc- Vystoupil, 2008). Podzemné vody ovplyvňujú využívanie krajiny v okolí miest svojím výstupom na povrch (prameňmi). Na koncentráciu cestovného ruchu sa uplatňuje v priamej závislosti mineralizácie a liečebné účinky prameňov. Podzemné vody sú podmienené geologickou stavbou a minerálnym zložením. Pramene môžeme charakterizovať chemickým zložením, teplotou, liečivými účinkami, výdatnosťou prameňa v litroch za sekundu, stálosťou vyvierania a formou vyvierania podzemní vody. Najväčší vplyv na rozvoj cestovného ruchu majú termálne minerálne pramene, ktorých hospodárske využitie podnietilo rozvoj špecifického druhu cestovného ruchu kúpeľníctva. Minerálne a termálne pramene sú balneologicky hodnotné. Predmetom záujmu cestovného ruchu sa stávajú tiež pramene vyvierajúce zo zeme atraktívnym spôsobom (gejzíry v sopečných oblastiach, vyvieračky v krasových územiach, vývevy minerálnych vôd v travertínových kopách, umelo navŕtané artézske studne atď.) (Kopšo, 1992). Využitie povrchových vôd cestovným ruchom predstavujú aj jazerá, rieky a rybníky. Jazerá sú prirodzené vodné plochy rôzneho tektonického, krasového, sopečného alebo iného pôvodu. Najväčšiu frekvenciu majú v zázemí veľkomestských aglomerácií pre víkendovú rekreáciu, vodné športy a rybolov. Niektoré sú dôležité aj z hľadiska dlhodobej rekreácie, čo ovplyvňuje ich geografická poloha, priaznivé klimatické pomery, prírodné krásy a ich celková atraktívnosť. Umelé vodné nádrže majú značný význam pre cestovný ruch vnútrozemských štátov. Z hľadiska vzniku a funkčnosti ich delíme na priehradné nádrže a rybníky. Priehradné nádrže vybudované s cieľom rôzneho hospodárskeho využitia (energetické, dopravné, zavlažovacie, retenčné) majú veľký význam na rozvoj dlhodobej, ale tiež krátkodobej (víkendovej) rekreácie s výnimkou vodných nádrží vybudovaných na účely zásobovania pitnou vodou. Priehradné nádrže tohto typu patria k najatraktívnejším 27

30 miestam letnej rekreácie pri vode, kde mimo vodnej plochy ich zaujímavosť umocňuje okolitá zalesnená krajina (Hamarnehová, 2008). Mnohostranne sa využívajú v cestovnom ruchu aj vodné toky. Boli vždy centrom rekreačného tlaku v blízkosti veľkých miest. Stále viac strácajú tieto tradičné formy rekreácie svoj význam pre vysoký stupeň znečistenia vôd (Kopšo, 1992) Rastlinstvo Rastliny sú dôležitou zložkou prírodného prostredia, ktoré významným spôsobom ovplyvňuje fyziológiu krajiny. Význam rastlinstva na rozmiestnenie cestovného ruchu nie je tak výrazný. Pre funkčné využitie krajiny má z tohto aspektu celkovo pozitívny vplyv (Hamarnehová, 2008). Rastlinstvo má z hľadiska cestovného ruchu a rekreácie takisto nezastupiteľnú rolu. Dotvára celkový charakter krajiny. K základným prírodným rekreačným prvkom patrí les. V zázemí veľkých miest sú zalesnené plochy dominantným rekreačným prvkom s veľmi intenzívnym využitím pre rekreačnú turistiku (Toušek- Kunc- Vystoupil, 2008). Les je výrazným krajinným prvkom, hlavne v morfologicky členitom teréne. V oblastiach, ktoré nevynikajú inými prírodnými pozoruhodnostiami, je les jediným predpokladom pre ich rekreačné využitie. Les je komponentom pri určovaní prírodných krajinných typov z hľadiska rekreačného potenciálu územia. K základným funkciám lesa vodohospodárskej a klimatickej patrí aj funkcia rekreačná. Závisí na jeho druhovej a vekovej skladbe, nadmorskej výške a rozlohe ( Kopšo, 1992). Z hľadiska cestovného ruchu sa môže les v niektorých konkrétnych prípadoch prejaviť i ako činiteľ negatívny. Na svahoch s vhodnou expozíciou a priaznivým sklonom na lyžovanie je zalesnenosť územia negatívnym prvkom. Atraktívnosť lesa a jeho flóry sa mení podľa lesných typov. Podľa rozšírenia lesných typov z aspektu vhodnosti pre cestovný ruch ich môžeme rozdeliť na tri skupiny: mimoriadne vhodné lesné spoločenstvo pre cestovný ruch, vhodné lesné spoločenstvo pre cestovný ruch, menej vhodné lesné spoločenstvo pre cestovný ruch (Mariot, 1983). 28

31 Živočíšstvo Živočíšstvo má pre rekreáciu z uvedených prírodných predpokladov najmenší význam. Uplatňuje sa hlavne pre špeciálne rekreačné činnosti, predovšetkým ako možnosť lovu zvery a rybolovu. Pri hodnotení rekreačnej využiteľnosti územia sa spravidla vymedzujú lovecké a rybárske revíry, prípadne s určením období povoleného odstrelu či rybolovu (Toušek, Kunc, Vystoupil, 2008). Druhová skladba fauny, jej kvalita a kvantita je určujúcim faktorom pri hodnotení potencionálnych predpokladov daného územia pre cestovný ruch. Z hľadiska predpokladov tykajúcich sa fauny pre cestovný ruch v nadväznosti na druhovú skladbu majú jednotlivé oblasti charakter: celoštátny, regionálny a lokálny. K javom, ktoré negatívne ovplyvňujú niektoré rekreačné činnosti, ako napríklad turistiku, patria lokality zvýšeného výskytu kliešťov. Ďalším negatívnym javom je výskyt komárov, ktoré negatívne ovplyvňujú chatárčenie, športové rybárčenie a vodnú turistiku. Komáre sa vyskytujú hlavne v oblasti rybníkov, vodných tokov a v územiach lužných lesov (Kopšo, 1992) Chránené územia Chránené územia sú chránené pre svoju zachovalosť z hľadiska ochrany prírody, kultúry a biodiverzity. Nachádzajú sa tu významné biotopy a krajinné prvky. Práve z týchto dôvodov sú chránené územia významné a atraktívne aj z hľadiska cestovného ruchu. Ochrana prírody zriaďovaním chránených území sleduje úplné alebo čiastočné vylúčenie ľudskej činnosti a udržanie ich zachovalej alebo málo narušenej prírody pre potreby vedeckého štúdia a na ostatné celospoločensky prospešné ciele. Ochrana území je najúčinnejšou formou, ktorá zabezpečuje zachovanie rastlín, živočíchov, ich spoločenstiev, prirodzeného krajinného rázu a estetického vzhľadu krajiny. V týchto územiach je často úplne vylúčený vplyv človeka a vývoj sa ponecháva prírodnému dianiu (Vavríková, 1983). Ochranou prírody a krajiny sa v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny rozumie obmedzovanie zásahov, ktoré môžu ohroziť, poškodiť alebo zničiť podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny, znížiť jej ekologickú 29

32 stabilitu, ako aj odstraňovanie následkov takých zásahov. Ochranou prírody sa rozumie aj starostlivosť o ekosystémy. Základným legislatívnym dokumentom ochrany prírody a krajiny Slovenskej republiky, je zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 543/2003 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Tento zákon rozlišuje 5 stupňov ochrany prírody. Národné parky a chránené krajinné oblasti sa označujú ako veľkoplošné chránené územia. Chránené areály, prírodné rezervácie, národné prírodné rezervácie, prírodné pamiatky, národné prírodné pamiatky a chránené krajinné prvky sa označujú ako maloplošné chránené územia. Chránená krajinná oblasť (CHKO) je rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad ha, s rozptýlenými ekosystémami, významnými pre zachovanie biologickej rozmanitosti a ekologickej stability, s charakteristickým vzhľadom krajiny alebo so špecifickými formami historického osídlenia. Na území CHKO platí 2. stupeň ochrany, ak nie je ustanovené inak. Národný park (NP) je rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad ha, prevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou, alebo v prirodzenej krajinnej štruktúre, tvoriace nadregionálne biocentrá a najvýznamnejšie prírodné dedičstvo, v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti. Na území NP platí 3. stupeň ochrany, ak nie je ustanovené inak. Chránený areál (CHA) je lokalita, spravidla s výmerou do ha, na ktorej sú biotopy európskeho alebo národného významu alebo ktorá je biotopom druhu európskeho alebo národného významu a kde priaznivý stav týchto biotopov záleží na obhospodarovaní človekom. Na území CHA platí 3., 4. alebo 5. stupeň ochrany. Prírodná rezervácia (PR) a národná prírodná rezervácia (NPR) sú lokality, spravidla s výmerou do ha, ktoré predstavujú pôvodné alebo ľudskou činnosťou málo pozmenené biotopy európskeho alebo národného významu alebo biotopy druhov európskeho alebo národného významu. Na území PR a NPR platí 4. alebo 5. stupeň ochrany. Prírodná pamiatka (PP) a národná prírodná pamiatka (NPP) je bodový, líniový alebo iný maloplošný ekosystém, jeho zložky alebo prvky, spravidla s výmerou do 50 ha, ktoré majú vedecký, kultúrny, ekologický, estetický alebo krajinotvorný význam. Na území PP a NPP platí 4. alebo 5. stupeň ochrany. 30

33 Chránený krajinný prvok (CHKP) je významný krajinný prvok, ktorý plní funkciu biocentra, biokoridoru alebo interakčného prvku najmä miestneho alebo regionálneho významu. Na území CHKP platí 2., 3., 4. alebo 5. stupeň ochrany. Chránené vtáčie územia (CHVÚ) sú biotopy druhov vtákov európskeho významu a biotopy sťahovavých druhov vtákov. Účelom vyhlásenia CHVÚ je zabezpečenie prežitia a rozmnožovania týchto druhov. CHVÚ sú súčasťou súvislej európskej sústavy chránených území NATURA Kultúrno-historický potenciál pre cestovný ruch Kultúrno-histroické predpoklady zahŕňajú také aktivity cestovného ruchu, ktoré svojou hodnotou priťahujú určitý okruh návštevníkov, pričom samy o sebe vystupujú ako súčasť potenciálu krajiny a určujú smery ich funkčného využívania.. Na rozdiel od areálového alebo líniového usporiadania prírodných aktivít je pre túto skupinu aktivít charakteristické bodové rozmiestnenie. Kultúrno-historické predpoklady sa svojím charakterom odlišujú od prírodných predpokladov, pretože vznikli činnosťou človeka. Sú významné pre rozvoj cestovného ruchu, najmä z aspektu jeho výchovnej a kultúrnopoznávacej funkcie. Predstavujú zdroj poučenia, poznania histórie a súčasnosti národov a slúžia taktiež i praktickým potrebám (Hamernehová, 2008). Podľa Toušeka, Kunca, Vystoupila (2008) kultúrno-historický potenciál možno rozdeliť do troch skupín : 1) Kultúrno-historické pamiatky majú v motivácii cestovného ruchu špecifické miesto. Patria k tým faktorom, ktoré majú významný vplyv na migračné pohyby za poznávaním a poučením v medzinárodnom a domácom cestovnom ruchu. Ich prostredníctvom sa účastníci cestovného ruchu zoznamujú s históriou, architektúrou, technickými pamiatkami a kultúrou konkrétnych území. Najpríťažlivejšími kulturnohistorickými pamiatkami sú najmä architektonické diela (umelecko-historické pamiatky ako sú mestské historické celky, hrady, zámky, sakrálne stavby). 2) Kultúrne zariadenia a kultúrne akcie tieto komponenty sú veľmi pestré a ich úloha v cestovnom ruchu je rozdielna. Podľa charakteru ich môžeme rozdeliť na tri kategórie a to múzeá a galérie, divadlá, koncerty, festivaly a folklórne slávnosti, kongresy a sympózia. 31

34 3) Športové akcie zaujímajú stále väčšie miesto v cestovnom ruchu. Sú významné nielen z hľadiska cestovného ruchu, ale aj z aspektu rozvíjania priateľských vzťahov medzi národmi a jednotlivými kultúrami. Podľa Jarábkovej (2007) kultúrno-historický potenciál primárnej ponuky tvorí : architektonické pamiatky svetského a sakrálneho typu, technické pamiatky, umelecko-výtvarné diela, archeologické náleziská, pamiatky parkovej architektúry, folklór (hmotný a duchovný), miesta odboja a bojov, kultúrno-osvetové zariadenia. Primárnu ponuku dopĺňajú organizované podujatia, ktoré možno vzhľadom na ich zameranie členiť : kultúrne podujatia športové udalosti medzinárodného a národného významu politicko-spoločenské udalosti obchodné podujatia Podľa Hamarnehovej (2008) sa kultúrno- historický potencál člení na : Kultúrno-historické pamiatky tieto môžeme ďalej deliť na : - architektonické pamiatky : k nim zahrňujeme mestské historické celky, hrady, zámky, sakrálne stavby. - technické pamiatky : sú najčastejšie členené podľa výrobného odvetvia. Mnohé z technických pamiatok sú skutočne jedinečné a všetky dokopy dávajú svedectvo o vývoji a úrovni techniky v rôznych obdobiach svetových dejín. - národno-historické pamiatky : sú úzko spojené s históriou národa, s postavami národnej kultúry, s významnými historickými udalosťami, s vojnovými udalosťami 1. a 2. svetovej vojny. 32

35 - pamiatky ľudovej architektúry : tie reprezentujú obytné domy, najmä drevené, ktoré sa vyznačujú stavebným štýlom príslušného regiónu. K ľudovej architektúre zaraďujeme aj drevené sakrálne stavby a rôzne typy hospodárskych budov. Ide o múzea v prírode tzv. skanzeny. Okrem vlastných stavieb je predmetom záujmu návštevníkov aj výzdoba (sochárska, maliarska či rezbárska), prípadne aj ďalšie objekty výtvarného umenia, ktoré v nich spravidla bývajú sústredené. Kultúrne zariadenia, kultúrne akcie : tvoria súbor atraktivít diferencovaného určenia a funkcie a rozdielneho významu pre cestovný ruch. Väčšina z nich vystupuje ako doplnok iných pamiatok. Iba tie zariadenia, ktoré sústreďujú a predvádzajú výnimočné ukážky a akcie, tvoria profilujúcu atraktivitu danej oblasti. Objekty a prevádzkové zariadenia majú síce stabilnú lokalizáciu, ale veľa akcií, ktoré sú v nich organizované, sú buď jenorázové alebo sezónne. Podľa charakteru sa delia na : 1, zariadenia sústreďujúce zbierky rôzneho druhu najväčší význam pre cestovný ruch majú múzea a galérie 2, zariadenia, ktorých prostredníctvom sa realizujú kultúrne a iné akcie ako napríklad divadelné predstavenia, koncerty, hodobné a iné festivaly, folklórne a ďalšie slávnosti, kongresy a sympóziá 3, cirkevné pamiatky a akcie súvisiace s náboženskyými slávnosťami a púťami tieto akcie boli formou mobility obyvateľstva, ktorá predchádza rozvoju moderného cestovného ruchu. Športové a zábavné akcie sem patria športové štadióny a haly, folklórne a historické predstavenia, zábavné a tématické parky - sú to miesta, kde sa koncentrujú rekreačné a zábavné atrakcie a aktivity pre dospelých aj deti, s určitým zjednocujúcim zábavným, historickým alebo iným tématom a poskytujúce ďaľšie služby ako ubytovacie, stravovacie, sprievodcovské, nákupné. 1.4 Rekreačná krajina Oťahel a Feranec (2001) definujú krajinu ako reprezentujúcu časť povrchu Zeme s priestorovým systémom a konkrétnou polohou v rámci georeliéfu, ktorý vytvárajú 33

36 vzájomne interagujúce prvky substrát, voda, ovzdušie, pôda, rastlinstvo, živočíšstvo ako aj človekom modifikované a vytvorené objekty. Rekreačná krajina je systémovo vymedzený priestor s prioritne rekreačnou funkciou (využívaním) s homogénnymi prírodnými podmienkami a technickou vybavenosťou. V zmysle uvedeného funkčného členenia, ako tiež z hľadiska ekologických nárokov človeka, je možné za rekreačnú krajinu považovať tú časť územia, prípadne prírodného prostredia, ktorá má geograficky, bioklimaticky a esteticky vhodné a optimálne predpoklady na rekreáciu a človek ju intenzívne nevyužíva inou hospodárskou činnosťou (Jůva Zachar, 1981). Pod rekreačnou krajinou teda vždy rozumieme prirodzenú, alebo účelovo vymedzenú časť územia, v ktorom prírodné prvky krajinného systému, hlavne reliéf, klíma, vodstvo a vegetácia tvoria základný potenciál pre rekreačné vyžívanie. Využívať tento potenciál krajiny je možné až po dosiahnutí určitého stupňa spoločenského rozvoja, charakterizovaného výskytom priaznivých sociologických, ekonomických a niektorých technických činiteľov. Na potenciáli krajiny závisí stupeň rekreačných možností a zároveň i funkčnosť využívania rekreačných priestorov v jednotlivých formách a druhoch cestovného ruchu (Kopšo, 1992). Vzhľadom k tomu, že rekreačná funkcia vstupuje do teritoriálnych štruktúr, ktoré prešli historickým vývojom a plní už určitú funkciu v rámci teritoriálnej deľby práce, vo väčšine typov rekreačnej krajiny (hlavne v ekonomicky vyspelých oblastiach) sa prestupujú záujmy cestovného ruchu, poľnohospodárstva, priemyslu, bývania a dopravy. Rekreačná krajina tak patrí k najmladším výsledkom interakcií prírodných a socioekonomických prvkov v krajinnom systéme, kde tvorba a teritoriálny rozvoj neustále pokračuje (Kele Mariot, 1983). 1.5 Región Pojem región má mnoho definícií. Stal sa súčasťou diskusií politikov, ekonómov a tento pojem sa používa v rôznych vedných odboroch. Okolo koncepcie regiónu sa vedú 34

37 spory súvisiace s vymedzením jeho podstaty a kritérií pre geografické ohraničenie, typológie a ďalšími kvalitatívnymi vlastnosťami. Belajová (2004) uvádza, že región je z pohľadu regionálnej ekonomiky priestorovým podsystémom krajiny, ktorý charakterizuje určitá priestorová štruktúra a úroveň ekonomického a sociálneho rozvoja. Región je teda nielen priestorovou ale aj ekonomickou a sociálnou jednotkou. Buček (1992) hovorí o regióne ako o geograficky ohraničenom území, ktoré disponuje súborom kvalitatívnych a kvantitatívnych podmienok na sformovanie diverzifikovaného, územno-hospodárskeho a sociálneho systému, v ktorom je vysoká intenzita ekonomických a sociálnych vnútorných väzieb, rozvíja optimálne väzby s inými územiami a je schopné reprodukovať rastové potreby prevažne z vlastných zdrojov. Tvrdoň (1995) charakterizuje región ako dynamický prvok väčšieho celku, ktorého skutočné rozmery nie sú navždy dané, a skutočná veľkosť je daná intenzitou pôsobenia ekonomických síl. Región je priestorovo zviazaný systém, pričom systém znamená množstvo premenných, ktoré sú medzi sebou v silnejšej interpedencii, ako sú iné premenné. Maier, -Todling (1996) chápu pod pojmom región časť jedného štátu alebo jedného národného hospodárstva, ktorá obvykle nie je oddelená od ostatných oblastí formálnymi hranicami a zvyčajne s nimi spojenými ekonomickými bariérami. Pre úplnosť je vhodné ešte uviesť definíciu pojmu región ako ho definuje zákon 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja: región je územne vymedzený priestor na tvorbu a uskutočňovanie regionálnej a štrukturálnej politiky na úrovni druhého stupňa alebo tretieho stupňa podľa klasifikácie štatistických územných jednotiek Región cestovného ruchu Z hľadiska cestovného ruchu možno pod pojmom región cestovného ruchu chápať každú územnú jednotku, rôznej veľkosti, ktorá disponuje predpokladmi pre rozvoj cestovného ruchu (Jarábková, 2007). Podľa Touška, Kunca, Vystoupila (2008) je región cestovného ruchu jeden z typov regiónov, ktorý môže byť vymedzený ako homogénny región (územie relatívne homogénne z hľadiska predpokladov pre realizáciu cestovného ruchu typov atraktivít 35

38 cestovného ruchu, dostupnosti a úrovne infraštruktúry cestovného ruchu) alebo heterogénny región. Región cestovného ruchu je región Slovenska vymedzený na účely cestovného ruchu v roku 2004 dokumentom Regionalizácia cestovného ruchu v Slovenskej republike. Podľa regionalizácie cestovného ruchu Slovenskej republiky región predstavuje vymedzenú časť územia, ktorá sa vyznačuje relatívne homogénnymi podmienkami pre rozvoj turizmu a možnosťami ich využitia. Pri ich vymedzení sa brali do úvahy nasledovne kritéria: podobnosť podmienok (prírodných, vytvorených) pre turizmus geograficko-prírodne hranice spoločný vývoj historické vymedzenie územia analogické funkcie územia pre turizmus (i v zmysle potenciálu) určitá minimálna veľkosť územia vnútorne väzby v rámci regiónu, ktoré sú silnejšie ako väzby smerom mimo územia regiónu predpoklad stotožnenia sa miestnych aktérov s takto vymedzeným regiónom spoločný pristúp a infraštruktúra spoločná turistická ponuka (Weiss, Jankovičová, Kurčová, 2005). 36

39 2 Cieľ práce Cieľom diplomovej práce je zhodnotiť prírodný potenciál a kultúrno-historický potenciál rekreačnej krajiny v Hornonitrianskom regióne CR, zhodnotiť jeho rekreačné využitie a navrhnúť možnosti jeho využitia. Prírodný potenciál má veľký význam z hľadiska funkčného využitia určitého priestoru. Prírodné predpoklady patria k rozhodujúcim činiteľom rozvoja cestovného ruchu. Pri hodnotení prírodných predpokladov krajiny pre rozvoj cestovného ruchu musíme poznať jednotlivé zložky prírodného prostredia: reliéf, klímu, vodstvo, rastlinstvo, živočíšstvo. Tieto zložky určujú kvalitu prírodného prostredia a vhodnosť prírodného prostredia na využívanie v cestovnom ruchu. Ďalšou zložkou, ktorá pozitívne vplýva na rozvoj rekreácie v danom území sú aj chránené územia. Kvalita prírodného prostredia je a bude aj v budúcnosti faktorom, ktorý v značnej miere ovplyvní ďalší vývin cestovného ruchu. Pri analýze jednotlivých činiteľov prírodného prostredia, ktoré sa podieľajú na rozvoji potenciálu krajiny pre cestovný ruch budeme brať do úvahy aj faktory, ktoré z hľadiska základných rekreačných predpokladov negatívne pôsobia na rekreačnú hodnotu územia. K rozhodujúcim činiteľom rozvoja cestovného ruchu na donom území patrí aj kultúrno-historický potenciál. Kultúrno-historický potenciál sa svojím charakterom odlišuje od prírodného potenciálu, pretože vznikol činnosťou človeka. Z kultúrnohistorického potenciálu budeme hodnotiť najvýznamnejšie kultúrno-historické pamiatky, kultúrne zariadenia, ktoré sa nachádzajú v Hornonitrianskom regióne a kultúrno-športové podujatia, ktoré sa konajú na Hornej Nitre. Do tohto potenciálu sa zahŕňajú tie atraktivity cestovného ruchu, ktoré svojou hodnotou priťahujú určitý okruh návštevníkov. Sú významné pre rozvoj cestovného ruchu, najmä z aspektu jeho výchovnej a kultúrnopoznávacej funkcie. Predstavujú zdroj poučenia, poznania histórie a súčasnosti národov. Po zhodnotení prírodného aj kultúrno-historického potenciálu nachádzajúcom sa na území riešeného regiónu analyzujeme rekreačné využívanie tohto potenciálu a v závere práce navrhneme možnosti a možné riešenia využívania existujúceho prírodného a kultúrnohistorického potenciálu. 37

40 3 Metodika práce Hodnotenie možností využitia potenciálu rekreačnej krajiny spočíva v analyzovaní prírodného a kultúrno-historického potenciálu daného územia a v jeho rekreačnom využití. Cieľom hodnotenia a stanovenie návrhov možného využitia rekreačného potenciálu je územie Hornonitrianskeho regiónu CR. Hornonitriansky región bol vymedzený v rámci Regionalizácie cestovného ruchu v Slovenskej republike. Tvoria ho okresy Topoľčany, Partizánske, Bánovce nad Bebravou a Prievidza. Región sa rozprestiera okolo horného toku rieky Nitra, ktorá spája jeho najsevernejšie a najjužnejšie časti. Územie regiónu je súčasťou mohutného horstva Západných Karpát. Hornonitrianska kotlina, rozprestierajúca sa v povodí horného toku rieky Nitry, tvorí jadro regiónu a je obkolesená vencom pohorí - na západe a severozápade Strážovskými vrchmi a tiež pohoriami Žiar na severovýchode, Vtáčnik na juhu a Tribeč na juhozápade. Práca je rozdelená na dve časti: na teoretickú časť a na praktickú časť. Do teoretickej časti patrí úvod, prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky, cieľ práce a metodika práce. Praktická časť pozostáva z výsledkov práce a zo záveru. Metodický postup bakalárskej práce vychádza z cieľa tejto práce a bol rozčlenený na niekoľko častí: 1. hľadanie a preštudovanie príslušnej literatúry 2. spracovanie poznatkov z literatúry 3. zber informácií, dát a podkladov 4. vyhodnotenie získaných údajov 5. návrhy rekreačného využitia Zdroje a materiály potrebné k spracovaniu bakalárskej práce sme čerpali zo Slovenskej poľnohospodárskej knižnice, z Krajskej knižnice Karola Kmeťka V Nitre, z Hornonitrianskej knižnice v Prievidzi, z Mestskej knižnice v Partizánskom. Jedným z hlavných zdrojov pre napísanie diplomovej práce bola odborná literatúra z oblasti geografie cestovného ruchu a cestovného ruchu, a podkladové materiály týkajúce sa riešeného územia. Významným zdrojom bol aj internet s aktuálnymi informáciami o hodnotenom území a taktiež komunikácia prostredníctvom elektronickej pošty. Metódy práce: 38

41 V práci budeme využívať metódu analýzy, syntézy, riadeného rozhovoru a SWOT analýzu. V teoretickej časti interpretujeme informácie, ktoré sme nadobudli štúdiom dostupnej odbornej literatúry. V časti Výsledky práce analyzujeme prírodné podmienky a kultúrno-historický potenciál a taktiež predpoklady pre rozvoj cestovného ruchu v Hornonitrianskom regióne CR, ktorý je vymedzený v rámci Regionalizácie cestovného ruchu v Slovenskej republike. V tejto časti najskôr zhodnotíme prírodný potenciál rekreačnej krajiny na základe ukazovateľov reliéf, klíma, vodstvo, rastlinstvo a živočíšstvo a následne zhodnotíme kultúrno-historické pamiatky, kultúrne zariadenia a kultúrno-športové podujatia konajúce sa na území Hornej Nitry. Zhodnotíme taktiež chránené územia Hornej Nitry, ktoré sú vhodné na rekreáciu a sú zaujímavé z pohľadu človeka, turistu. Po zhodnotení rekreačného potenciálu, analyzujeme rekreačné využitie potenciálu a následne na základe vypracovanej SWOT analýzy navrhneme možnosti rekreačného využitia potenciálu pre Hornonitriansky región CR. 39

42 4 Výsledky práce 4.1 Socioekonomická charakteristika územia Hornonitriansky región cestovného ruchu sa nachádza na Západnom Slovensku. Pozostáva zo štyroch okresov: Bánovce nad Bebravou, Partizánske, Prievidza, ktoré patria k Trenčianskemu samosprávnemu kraju a z okresu Topoľčany ktorý patrí do Nitrianskeho samosprávneho kraja. Rozlohou najväčší je okres Prievidza, ktorý má výmeru 959,8 km 2. Tvorí ho 54 obcí, z toho 4 sú mestá. Počet obyvateľov v okrese Prievidza je Rozlohou druhý najväčší okres je okres Topoľčany, ktorý má rozlohu 597,7 km 2 a tvorí ho 54 obcí, z toho je len jedno mesto. Žije tu obyvateľov. S rozlohou 461,9 km 2 je tretím najväčším okresom, okres Bánovce nad Bebravou. Počet obyvateľov v tomto okrese je Okres Bánovce nad Bebravou má 43 obcí, z toho jednu so štatútom mesta. Rozlohou najmenším okresom je okres Partizánske s celkovou výmerou 301,2 km 2. Tento okres tvorí 23 obcí, z toho jedna so štatútom mesta. Počet obyvateľov žijúcich v okrese Partizánske je Okres Partizánske je okres s najväčšou hustotou v Hornonitrianskom regióne. Miera evidovanej nezamestnanosti v okrese Partizánske je najvyššia a to 11, 92%. Druhá najvyššia miera nezamestnanosti 10,13% je v okrese Prievidza. Za ním nasleduje okres Topoľčany s mierou nezamestnanosti 9,7% a najmenšia miera nezamestnanosti je v okrese Bánovce nad Bebravou a to 9,41%. Celková rozloha Hornonitrianskeho regiónu je 2319,6 km 2 s počtom obyvateľov Tvorí ho 174 obcí, z toho je sedem so štatútom mesta. Priemyselné odvetvia v regióne sú rozmanité. Dominantné postavenie má ťažobný priemysel. V Hornonitrianskych baniach sa ťaží a upravuje hnedé uhlie a lignit. Ostatné podniky v regióne sú zamerané na výrobu stavebných materiálov, spracovanie dreva, textilný a elektrotechnický priemysel. Podobne ako na celom Slovensku, aj v regióne Hornej Nitry dochádza k poklesu poľnohospodárskej výroby. Rastlinná produkcia je rôznorodá. V údolí rieky Nitra sa pestuje najmä pšenica a jačmeň, na úbočiach pohorí sa pestujú krmoviny, zemiaky a ľan a v teplejších častiach okresu má svoje miesto i ovocinárstvo, pestujú sa najmä jablone a slivky. 40

43 4.2 Hodnotenie prírodného potenciálu rekreačnej krajiny v Hornonitrianskom regióne Reliéf Rôznorodosť krajiny a jej príťažlivosť pre cestovný ruch závisí od pestrosti reliéfu. Pestrý reliéf má väčšie predpoklady pre využitie v cestovnom ruchu. Reliéf Hornej Nitry má dosť výraznú výškovú členitosť. Údolné nivy Nitry a Nitrice majú nadmorskú výšku 200 až 260 m nad morom, výšiny na severe a na juhu regiónu dosahujú 900 až 1300 m nad morom, na východe 700 až 900 m nad morom. Územie má prevažne južnú a juhozápadnú orientáciu, čo predstavuje jeho celkove priaznivú klimatickú a obytnú polohu. Najsevernejšiu časť ohraničenia územia Hornej Nitry tvoria južné svahy Lúčanskej Malej Fatry s vrcholom Kľak, ktorý je zároveň aj najvyšším vrchom Hornej Nitry s výškou 1351 m, ktorý sa síce z geomorfologického hľadiska nachádza mimo hranice regiónu, ale všeobecne sa pokladá za súčasť hornej Nitry. Na území Hornej Nitry sa rozprestierajú pohoria Vtáčnik, Tríbeč, Strážovské vrchy, Považský Inovec, Žiar, Podunajská pahorkatina a Hornonitrianska kotlina. Okrajovo zasahujú do tohto územia geomorfologické celky Malá Fatra, Turčianska kotlina a Kremnické vrchy, ktoré sme v práci nehodnotili. Pre západné úbočie Vtáčnika je charakteristický stupňovitý reliéf. V pohorí Tríbeč sa vyskytujú dva paralelné pásy naklonených vrstvových vrchov na kremitých pieskovcoch. Tieto lokality sú atraktívne pre turistov a vyhľadávané. Najväčší vplyv na využitie územia pre turistiku a zimné športy má reliéfna výšková členitosť, ktorá významne ovplyvňuje celkový vzhľad krajiny. Podľa relatívnej výškovej členitosti sú najatraktívnejšie pohoria Strážovské vrchy a Vtáčnik, ktoré patria k vyšším hornatinám. K vyšším vrchovinám, ktoré sú taktiež z pohľadu relatívnej výškovej členitosti atraktívne patri Považský Inovec a Tríbeč. Podunajská pahorkatina a Hornonitrianska kotlina, ktorá má len nepatrne zvlnený reliéf nepatria z hľadiska reliéfu k atraktívnym celkom Hornej Nitry. Oblasť vyšších vrchovín je vhodná na pešiu turistiku, cykloturistiku ale môže sa využiť aj na lyžovanie, ak má väčší sklon. Vyššie hornatiny Vtáčnik a Strážovské vrchy sa môžu z hľadiska cestovného ruchu využiť na turistiku, lyžovanie alebo horolezectvo. 41

44 Tríbeč Tríbeč patrí do Fatransko-tatranskej oblasti. Tvoria ho oddiely Jelenec, Veľký Tríbeč a Rázdiel. Pohorie je budované kryštalickými horninami. Nachádzajú sa tu preň charakteristické tzv. kremencové hôrky. Jeho kryštalické jadro tvoria predovšetkým hlbinné magmatické a premenené horniny. Obal tohto kryštalického jadra tvoria usadené horniny. Tríbeč zasahuje do Hornonitrianskeho regiónu iba pri južnom ukončení oblasti oddielom Rázdiel. Má stredohorský charakter s nadmorskou výškou od 400 do 829 m.n.m (najvyšší vrch Veľký Tríbeč). Sklon pohoria Tríbeč je od 6 do 14, čo vytvára predpoklady pre zjazdové lyžovanie. Má veľmi pestrú geologickú stavbu. Najviac sú zastúpené vápence a dolomity, bridlice, slieňovce a melafýry. Tríbeč z prevažnej časti patrí do CHKO Ponitrie. Oblasť je známa výskytom vyvinutých krasových javov. Turisticky najzaujímavejšie lokality sú výhľadové vrchy a zrúcaniny hradov. Tríbeč má dobré predpoklady pre zimnú aj pre letnú turistiku. Pre zimnú turistiku vytvárajú podmienky zimné lyžiarske strediská, pre letnú turistiku sú to rekreačné strediská, vodné plochy, turistické chodníky Strážovské vrchy Strážovské vrchy sú súčasťou krajinného celku vo Fatransko-tatranskej oblasti. Je to rozsiahle horstvo ležiace na východ od Považského podolia, na rozmedzí Západného a Stredného Slovenska. Reliéf Strážovských vrchov je mimoriadne členitý, od pahorkatín cez vrchoviny, hornatiny až veľhornatiny. Uhol sklonu kolíše od 2 do 29. Najväčšiu plochu však zaberá územie so sklonom 14-19, ktorý je vhodný pre zjazdové lyžovanie. Toto pohorie je atraktívne aj z hľadiska nadmorskej výšky, ktorá je v rozmedzí m.n.n. Najvyšší vrch je Strážov a dosahuje výšku 1213 metrov. Strážovské vrchy tvoria západnú časť regiónu a sú zastúpene troma oddielmi: Zliechovská hornatina, Nitrické vrchy a Malá Magura. Vzhľadom na svoju pestrú geologickú stavbu sa Strážovské vrchy môžu pýšiť 6 prístupnými jaskyňami, nachádzajúcimi sa v regióne Horná Nitra a to: Bojnická hradná jaskyňa, jaskyňa Brloh, Košútovská jaskyňa, Hájska jaskyňa, Žernovská jaskyňa a Čerešňovú jaskyňu. Sú tu vhodné podmienky na letnú aj zimnú turistiku. Časť územia je vyhlásená za chránenú krajinnú oblasť so snahou uchrániť unikátne bralové a krasové formy reliéfu. Je tu vybudovaných viacero malých turistických a lyžiarskych stredísk. 42

45 Považský Inovec Považský Inovec sa nachádza v západnej časti Slovenska a patrí do Fatranskotatranskej oblasti. Je 48 km dlhý s premenlivou šírkou 15 až 25 km. Pohorie je najmohutnejšie vo svojej severnej časti, susediacej so Strážovskými vrchmi. Geomorfologicky sa delí na Vysoký Inovec, Nízky Inovec, Krahulčie vrchy a Inovecké predhorie. Považský Inovec v rámci Hornonitrianskeho regiónu zasahuje do okresov Topoľčany a Bánovce nad Bebravou. Najvyšší vrch Nízkeho Inovca je Marhát s nadmorskou výškou 748 m.n.m. Členitosť reliéfu sa pohybuje v rozmedzí m.n.m., čo radí pohorie medzi vyššie vrchoviny a priemerný uhol sklonu je od Smerom na juh pozvoľna klesá do Podunajskej nížiny, ktorá ho obklopuje. Geomorfologicky sa delí na Vysoký Inovec, Nízky Inovec, Krahulčie vrchy a Inovecké predhorie. Považský Inovec v rámci Hornonitrianskeho regiónu zasahuje do okresov Topoľčany a Bánovce nad Bebravou. Z pohľadu cestovného ruchu stojí za zmienku jaskyňa Čertova pec v ktorej sa našlo najstaršie jaskynné osídlenie Slovenska. V oblasti sa nachádza niekoľko desiatok kilometrov značených trás, ktoré sú väčšinou nenáročné alebo mierne náročné. Na území Považského Inovca sa nachádzajú turisticky atraktívne výhľady ako Palúch pod Inovcom, Vtáčí vŕštek, Topoľčiansky hrad a Skalka nad Hubinou. Väčšina trás je priechodná aj pre horské bicykle s peknými zjazdmi. V zimnom období je pohorie vhodné na bežkovanie. Pre lezcov je určené hlavne Beckovské hradné bralo, ale aj niekoľko cvičných terénov pri hrade Tematín alebo v Sokolích skalách Žiar Pohorie Žiar predstavuje horský prah, ktorý oddeľuje Hornonitriansku kotlinu od Turčianskej. Je to jadrové pohorie na Slovensku, geomorfologický celok Fatranskotatranskej oblasti. Pohorie je dlhé 30 kilometrov. Žiar sa člení na tri pododdiely: Vyšehrad, Horeňovo a Rovnie. Najvyšším vrchom je vrch Vyšehrad s nadmorskou výškou 829 m.n.m. Najnižšie miesto v pohorí je 375 m.n.m. Vertikálna členitosť reliéfu je 454 metrov, čím sa pohorie zaraďuje k nižším hornatinám. Atraktívne formy reliéfu sú jaskyne, ktoré sa tu nachádzajú Hájska skala a Skalná diera. Turisticky najnavštevovanejšie je územie okolo vrchu Vyšehrad s chráneným náleziskom, lyžiarske strediská a náučné trasy, ktoré sa tu nachádzajú. 43

46 Vtáčnik Vtáčnik je sopečné pohorie stredného Slovenska oddeľujúce Hornonitriansku kotlinu od Žiarskej kotliny. Geologickú stavbu pohoria tvoria zväčša bazaltické, amfibolické a pyroxenické andezity. Nadmorská výška Vtáčnika je v rozhraní od 320 do 1346 m. n. m. Najvyšším bodom územia je vrchol Vtáčnik (1346 m n. m). Má charakter horskej lesnatej krajiny s výraznými vrcholmi a hrebeňmi. Turisticky najvýznamnejšia a najvyššia je centrálna časť s výrazným hlavným hrebeňom. Prevažná časť pohoria je taktiež chránená v rámci chránenej krajinnej oblasti Ponitrie. Z hľadiska cestovného ruchu poskytuje pohorie Vtáčnik dobré možnosti lyžiarskej turistiky a zjazdového lyžovania. Pre pohorie Vtáčnik sú typické strmé skalné steny s balvanitými sutinami, ktoré poskytujú dobré možnosti pre horolezectvo Podunajská pahorkatina Podunajská pahorkatina patrí k najrozľahlejším turistickým oblastiam Slovenska. Je to krajinný celok, ktorý zaberá časť Podunajskej nížiny a susedí s pohoriami Malé Karpaty a Krupinskou planinou. Na severu do nej zasahuje Považský Inovec, Strážovské vrchy, Tribeč a Štiavnické vrchy. Podunajská pahorkatina je mierna hornatá, pomerne členitá s nadmorskou výškou od 200 do 300 metrov. Najvyššie vrcholy pahorkatiny sú Široká (330 m), Slanec (297 m), Dlhý vrch (287 m) a Vápnik (274 m). Vzhľadom na nadmorskú výšku Podunajská pahorkatina nepatrí medzi najvhodnejšie oblasti pre zjazdové lyžovanie. Ak sú v zime dobré snehové podmienky, sú tu dobré podmienky pre bežecké trate. V letnom období môžu turisti využiť turistické chodníky alebo cyklistické trasy Hornonitrianska kotlina Hornonitriansku kotlinu zaraďujeme medzi stredne vysoké kotliny a ohraničuje ju pohorie Vtáčnik, Tribeč, Strážovské vrchy a Žiar. Môžeme ju rozdeliť na dve časti. Pozdĺž rieky Nitra sa tiahne časť rovinatá, od rieky Nitry smerom severným a západným sa ráz krajiny mení v pahorkatinu. Nadmorská výška kotliny je v rozmedzí od 199 m.n.m. do 750 m.n.m. Hornonitrianska kotlina je malé územie okolo prameňa a horného toku rieky Nitra. Na severe susedí s Malou Fatrou a Turčianskou kotlinou, na východe s Kremnickými vrchmi a pohorím Vtáčnik, na juhu s vrchovinou Tríbeč a na západe so Strážovskými vrchmi. Hornonitrianska kotlina je tvorená štvrtohornými sedimentmi ako sú spraše, 44

47 sprašové hliny, štrky a piesky. Podložie tvoria vápence. Hornonitrianska kotlina tvorí jadro územia a člení sa na štyri pododdiely: Prievidzská kotlina, Oslianská kotlina, Rudnianská kotlina a Handlovská kotlina. Hornonitrianska kotlina má dobré podmienky pre letnú turistiku, cykloturistiku a turistiku pri vode Klíma Územie Hornej Nitry patrí do klimatickej oblasti miernych zemepisných šírok a je po celý rok pod prevládajúcim vplyvom kontinentálnej polárnej a morskej polárnej vzduchovej hmoty. Občasný prílev arktickej alebo tropickej vzduchovej hmoty má za následok extrémne teploty vzduchu. Na území sú zastúpené tri klimatické oblasti: teplá, mierne teplá a studená. Nižšia časť kotliny patrí do teplej klimatickej oblasti, stráne pohorí do mierne teplej a najvyššie polohy do chladnej klimatickej oblasti. Teplá oblasť sa rozprestiera do výšky 300 m.n.m. Má viac ako 50 letných dní s maximálnou teplotou +25 C a vyššou. Mierne teplá oblasť zaberá územie vrchovín a hornatín s výškovým rozmedzím od 300 do 800 m.n.m. Má menej ako 50 letných dní v roku. Priemerná teplota v júli je nad + 16 C. Chladná oblasť s priemernou teplotou vzduchu v júli pod + 16 C sa vyskytuje v najvyšších polohách územia Hornej Nitry. Priemerné mesačné teploty v letných mesiacoch sa pohybujú od 16,9 C do 22,0 C a v zimných mesiacoch od 5,3 C do 1,7 C. Z ročného chodu priemernej relatívnej vlhkosti je zrejmé, že najväčšia hodnota je dosahovaná v zimných mesiacoch, najnižšia v letných mesiacoch. Priemerná ročná hodnota vlhkosti sa pohybuje okolo hodnoty 76 %. Priemerné ročné zrážky dosahujú hodnotu 610 mm a priemerná hodnota výparu je 526 mm. Ročný priemer zrážok sa na tomto území pohybuje od 550 do 1000 mm. Charakteristické je, že množstvo zrážok stúpa s nadmorskou výškou. Približne 60% zrážok spadne v letnom období a asi 40% v zimnom období, čo je výhodné pre prírodu. Mesiacmi s najvyšším priemerným mesačným množstvom zrážok sú mesiace jún, júl a august a najmenej zrážok pripadá na február. Snehová pokrývka sa udrží 70 až 120 dní, a v najvyšších častiach pohoria Vtáčnik až 160 dní. Hrúbka snehovej pokrývky sa zväčšuje so stúpajúcou nadmorskou výškou a dosahuje priemernú hrúbku okolo 30 cm. Najviac dní so snehovou pokrývkou pripadá na január a február. 45

48 Prevládajú severozápadné až severné vetry. Približne 2/3 dní roka je oblačnosť, pričom najmenej oblačné dni sa vyskytujú koncom leta a začiatkom jesene. Do roka je tu priemerne 50 jasných dní a 25 až 30 dní s búrkou. Oblačnosť pribúda so stúpajúcou nadmorskou výškou a ubúda k východu, vplyvom kontinentality. Na horách je najväčšia na jar a v lete a najmenšia v zime. Prevažná časť územia má okolo 100 až 140 dní bez mrazu, na Vtáčniku je to približne 80 dní. Obdobie s výskytom teplôt pod bodom mrazu trvá 80 až 120 dní, vyššie položené miesta majú okolo 200 dní pod bodom mrazu. Od členitosti a charakteru reliéfu závisí aj výskyt slnečnej inverzie. Región Hornej Nitry patrí do skupiny kotlinových geomorfologických celkov Slovenska, ktoré majú pomerne nepriaznivé klimatické podmienky s častým výskytom inverzií, čo spôsobuje zvýšenú koncentráciu cudzorodých látok a emisných komponentov v ovzduší. Mierna klíma Hornej Nitry je vhodná hlavne na pešiu turistiku, cykloturistiku, vodnú turistiku a vodné športy, mierne podnebie Bojníc bez veľkých výkyvov poskytuje vhodné podmienky pre rozvoj kúpeľníctva. Najvyššie polohy územia Hornej Nitry poskytujú podmienky pre nenáročnú zimnú turistiku, lyžovanie a bežkovanie. Tabuľka č. 2 : Priemerné mesačné teploty zo stanice Topoľčany ( C) I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII ,8 2,3 5,1 14,0 16,9 19,8 18,6 21,5 14,9 13,4 8,6 1, ,6 1,7 5,9 9,4 16,6 16,9 21,0 21,7 13,5 12,7 2,9-5, ,2 3,7 6,3 10,7 18,5 19,8 22,1 20,7 14,5 8,6 7,7-1, ,3-1,7 5,2 9, ,5 7,7 7,1 0, ,9 1,3 4,6 11,5 13,8 18,1 19,9 20,2 15,1 11,6 5,4 1,0 Zdroj: Ročenky poveternostných pozorovaní meteorologických staníc na území SR v roku , SHMÚ Vodstvo Hodnotenie hydrologických podmienok z hľadiska cestovného ruchu sa zameriava na možnosti využitia povrchových a minerálnych vôd. Os územia okresu tvorí rieka Nitra, 46

49 ktorá z pravej strany priberá Nitricu a z ľavej strany Handlovku. Nitra pramení v Malej Fatre a jej celková dĺžka je 197 km. Nitrica pramení v Strážovských vrchoch a má dĺžku 51 km. Handlovka pramení na svahoch Vtáčnika a je dlhá 32 km. Hlavný zdroj vodnatosti rieky sú zrážky a zásoby podzemných vôd. Rieka Nitra patrí k stredoeurópskym typom riek. Najvyššie vodné stavy sú v jarnom období (marec, apríl) v čase topenia sa snehu a najnižší vodný stav je v lete. Rieka Nitra patrí medzi najznečistenejšie rieky nielen na Slovensku, ale aj v Európe. Rieka má na pomerne krátkom úseku veľa znečisťovateľov, mestá vypúšťajú do rieky organické znečistenie z čistiarní odpadových vôd. Na znečistení sa však najviac podpísala havária v tepelnej elektrárni v Zemianskych Kostoľanoch. Do rieky bolo vypustené obrovské množstvo ťažkých kovov, ktoré sú usadené až do dnešného dňa v sedimentoch na dne rieky. Rozbory vody stále vykazujú menšie množstvo arzénu, kobaltu, niklu a ortuti. Ďalšia havária sa stala v chemických závodoch v Novákoch, keď do rieky vytiekol alkisulfonan sodný. Tieto skutočnosti majú nepriaznivý vplyv na rozvoj cestovného ruchu, najmä rybárstva a vodných športov. Z vodstva majú pre tento región rozhodujúci význam minerálne a termálne pramene. Bojnické liečivé termálne pramene hydrouhličitanové a vápenatohorečnaté s teplotou C a výdatnosťou 24l/s sa stali základom rozvoja kúpeľov v Bojniciach. Regionálny význam majú kúpele Chalmová so sadrovcovou vodou. Kúpele miestneho významu sú v Malých Bieliciach s výdatnosťou l/s a s teplotou vody 38 C. Perspektívny rozvoj ponúkajú aj termálne vody v Koši. Prameň v Koši bol vyvŕtaný v rámci riešenia ochrany bojnickej žriedlovej oblasti vo vzťahu k ťažbe uhlia na nováckom ložisku. Výdatnosť prameňa je 810 l/min. K ďalším minerálnym prameňom, ktoré sa doposiaľ nevyužívajú, patria I. a II. prameň pri východnej šachte, ktoré sa nachádzajú v Handlovských hnedouhoľných baniach, vrt v Opatovciach nad Nitrou a tri zdroje minerálnej vody v Chalmovej. Vodné plochy patria k najatraktívnejším miestam letnej rekreácie pri vode, kde okrem vodnej plochy ich zaujímavosť umocňuje okolitá zalesnená krajina. Majú viacúčelové využitie. Sú zásobárňami pitnej a úžitkovej vody, zadržiavajú prívalové vody, majú funkciu rekreačno-zdravotnú a slúžia na chov rýb. Najvýznamnejšie vodné nádrže sú Duchonka, Nitrianske Rudno, Prusy, Veľké Uherce, Tesáre a Jerichov. 47

50 4.2.4 Rastlinstvo Vegetačný kryt spolu s reliéfom a vodstvom dotvára celkový vzhľad krajiny. Morfologická členitosť Hornej Nitry podmienila rozšírenie dvoch fytogeografických prvkov: teplomilných a suchomilných druhov panónskych, premiešaných s karpatskými podhorskými až horskými druhmi. Kým na juhu prevládajú zástupcovia panónskej flóry, najvyššie polohy Strážovských vrchov (Reváň, Rokoš) a Vtáčnika hostia karpatské druhy prealpínske a dealpínske. V údoliach v blízkosti tokov a na vlhkých, podmáčaných miestach sa vyvinuli významné mokraďové spoločenstvá. V predhoriach lemujúcich kotliny, najmä v oblasti južných a juhovýchodných výbežkov Strážovských vrchov, dochádza k výraznému zostepneniu terénov. Na týchto miestach našla uplatnenie suchomilná a teplomilná flóra s mnohými ponticko-panónskymi a mediteránnymi druhmi, medzi ktorými sa nachádza mnoho chránených a ohrozených rastlín. Komponentom pri určovaní prírodných krajinných typov z hľadiska rekreačného potenciálu územia je les. K základným funkciám lesa vodohospodárskej a klimatickej patrí aj funkcia rekreačná. Závisí od jeho druhovej a vekovej skladby, nadmorskej výšky a rozlohy. Výraznou hodnotou Strážovských vrchov sú teplomilné spoločenstvá, pre ktorých vývoj zohrala významnú úlohu severojužná orientácia oblasti. Najrozšírenejšou drevinou je buk. Nachádzame tu však aj dubiny s prítomnosťou duba plstnatého. Bohatosť druhovej skladby dokladajú aj niektoré druhy endemického charakteru. Veľkú časť Tríbeča pokrývajú listnaté lesy, ktoré sú už len zlomkom pôvodných lesných komplexov. Lesy sú prevažne dubovo-hrabové, niekde s prímesou buka. Dominantnou drevinou je dub- prevláda dub zimný, dub plstnatý, dub cerový a dub letný, ďalej hrab obyčajný, javor poľný. Dubovo-hrabové lesy a zmiešané lesy zaraďujeme do lesných spoločenstiev mimoriadne vhodných pre cestovný ruch. Lesy tejto oblasti okrem vzácnej vegetácie oplývajú aj bohatstvom húb. Hubári najviac zbierajú hríb dubový, hríb bronzový, suchohríby, masliaky, kozáky, pečiarky, či kuriatko jedlé. Zo vzácnych teplomilných húb tu nájdeme napríklad hríb kráľovský, hríb satanský alebo rýdzik krvavý. 48

51 Buk má dominujúce postavenie vo všetkých vyššie položených stanovištiach Vtáčnika, Žiaru i Strážovských vrchov. Bučiny sú na Hornej Nitre rozšírené nad pásmom dúbrav. Bučiny a zmiešané porasty buka a jedle bielej sú typické pre pohorie Vtáčnik. Lokálne sa v lesných porastoch regiónu vyskytujú ihličnaté dreviny, najmä smrek, jedľa a borovica. Kým jedľa s bukom tu má prirodzené stanovištia a miestami vytvára prirodzené spoločenstvá jedľových bučín, v prípade smreka a borovice ide prevažne o monokultúrne porasty Živočíšstvo Na Hornej Nitre sa vyskytuje pásmo listnatých a pásmo ihličnatých lesov. Pre obidve pásma sú typické určité druhy živočíchov. V pásme listnatých lesov sa vyskytuje napríklad srnec hôrny, sviňa divá, kuna hôrna, jazvec obyčajný. V pásme ihličnatých lesov sa vyskytuje mnoho živočíchov spoločných s pásmom listnatých lesov, ako sú vlk obyčajný, sova obyčajná, líška obyčajná, výr skalný. Horský charakter lesných porastov s nepriepustnými miestami vytvára vhodné podmienky pre rysa ostrovida a mačky divej. Charakteristické je prelínanie sa na nížinách žijúcich druhov a druhov viazaných na horské oblasti. Vďaka pestrosti typov prírodných formácií sa v Strážovských vrchoch môžeme stretnúť s početnými zástupcami vtáctva. V horských komplexoch, hlavne na civilizáciou neporušených miestach, žijú niektoré dravé vtáky. Vyskytuje sa tu jastrab, myšiak hôrny a zriedkavejšie druhy ako sokol rároh a sokol sťahovavý. V Strážovských vrchoch ja bohatá aj skupina poľovnej zveri, ktorá je zaujímavá z hľadiska cestovného ruchu. Žijú tu predstavitelia srnčej aj jelenej zveri, diviak, medveď a v niektorých oblastiach aj muflón. V pohorí Tríbeč, v letných horúcich dňoch znepríjemňujú rekreačný pobyt v prírode ovad letný, bzivka dažďová a dotieravé komáre, ktoré sa vyskytujú aj na pastviskách domácich zvierat a okolo vôd. V letnom období dosahujú maximálny výskyt zdraviu nebezpečné kliešte a pijaky. Má to nepriaznivý vplyv najmä na rozvoj turistiky, cykloturistiky a hubárčenia v mesiacoch apríl, máj a jún. Vyskytujú sa tu aj mimoriadne vzácne druhy dravého vtáctva ako orol kráľovský a orol krikľavý. Žijú tu všetky druhy poľovnej zveri srnce, jelene, daniele, muflóny a diviaky. 49

52 V chovných rybníkoch a jazerách sa pre výlov a športový rybolov chovajú hlavne kapry, liene, šťuky, zubáče a sumce. Od najnižších polôh až po horské vrcholy sa vyskytujú desiatky rozličných druhov motýľov, medzi ktorými nechýbajú ani chránené vzácne a ohrozené jedince ako jasoň červenooký i chocholačkový, pestroň vlkovcový, vidlochvost feniklový. 4.3 Ochrana prírody Na území Hornonitrianskeho regiónu je veľký počet chránených území. Z veľkoplošných chránených území sa tu nachádzajú 2 chránené krajinné oblasti a to CHKO Ponitrie a CHKO Strážovské vrchy. Ďalej sa tu nachádza 6 národných prírodných rezervácií, 16 prírodných rezervácií, 1 národná prírodná pamiatka, 6 prírodných pamiatok, 5 chránených areálov a 2 chránené vtáčie územia (príloha č. 11). K turisticky najatraktívnejším chráneným územiam patria CHKO Ponitrie, CHKO Strážovské vrchy, NPP Prepoštská jaskyňa, NPR Vtáčnik, PR Buchlov, PR Makovište, NPP Prepoštská jaskyňa, PP Hradisko, CHVÚ Strážovské vrchy a CHVÚ Tríbeč CHKO Ponitrie Územie bolo v roku 1985 vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť. Má rozlohu hektárov. Rozprestiera sa na rozhraní západného a stredného Slovenska. Zasahuje do dvoch okresov Hornonitrianskeho regiónu do okresu Partizánske a Prievidza. V tomto chránenom území sú vzácne najmä súvislé lesné porasty. Charakteristické dubovohrabové, dubové ale aj bukové lesy. Vzácnym prvkom je aj výskyt lesostepnej a stepnej flóry a fauny. Faunu zastupuje 5162 druhov bezstavovcov a 220 druhov stavovcov. Špecifická je muflónia zver, ktorá sa vyskytuje v pohorí Tríbeč a bola sem dovezená v roku CHKO Strážovské vrchy CHKO Strážovské vrchy sa viaže na dva orografické celky, Strážovské vrchy a Súľovské vrchy. Pestrú a zložitú geologickú stavbu predstavuje zastúpenie viacerých subtatranských príkrovov, v dôsledku čoho na území vystupujú najmä vápence a dolomity. Typickými horninami Súľovských skál sú bazálne zlepence. Prevládajúcimi lesnými 50

53 spoločenstvami sú bučiny, vo vyšších polohách sú to jedľovobukové spoločenstvá s vyšším zastúpením ihličnatých drevín. Rastlinstvo územia sa vyznačuje bohatou a pestrou vápencovou flórou so zastúpením náročných teplomilných i horských a vysokohorských druhov. Živočíšstvo oblasti predstavujú prevažne druhy zóny listnatých lesov, menej stepného bezlesia. Z veľkých šeliem sa v oblasti vyskytuje medveď i rys a žije tu aj poľovná zver NPR Vtáčnik NPR Vtáčik je najstaršia prírodná rezervácia CHKO Ponitrie, zriadená v roku Pre toto územie je vymedzené aj ochranné pásmo, ktoré tvorí 200 m široký pás. Najvyšší bod rezervácie je na vrchole Vtáčnika 1345,6 metra, najnižší vo výške 1150 m. Výmera NPR Vtáčnik je 256,62 hektárov. Vyskytuje sa tu pralesová bučina s jedľou, sutinová javorina, smrečina a kosodrevina. V najvyšších polohách sa vyskytujú rôzne zakrpatené a deformované formy buka lesného PR Buchlov Územie bolo zriadené v roku Nebolo narušené vážnejšou ľudskou činnosťou a predstavuje zaujímavé vedecky hodnotné územie. Z lesných porastov azonálne spoločenstvá duba dosahujú na niektorých miestach výšky 1000 m. Územie reprezentuje viac ako 30 druhov mäkkýšov, motýľov, chrobákov, obojživelníkov a vtákov PR Makovište Územie bolo vyhlásené v roku 1970 za prírodnú rezerváciu. Nachádza sa v katastri obce Kamenec pod Vtáčnikom s celkovou rozlohou 24,11 ha. Tvoria ho typické produkty vulkanickej činnosti tejto oblasti. Je tu veľké množstvo esteticky pôsobivých skalných stien, veží a bášt. Les tu má prevažne ochranný charakter a tvoria ho netvárne bučiny. V skalných puklinách sa ojedinele vyskytuje krovitá forma zelene. Členitosť skalných útvarov poskytuje vhodnú možnosť hniezdenia dravcov. V chránenom území je trvale povolená horolezecká činnosť s výhradou, že v prípade hniezdenia dravcov sa zliezanie osídlených skál zakazuje na obdobie od znášky až po vyletenie mláďat. 51

54 4.3.6 NPP Prepoštská jaskyňa Toto územie bolo v roku 1964 vyhlásené za národnú prírodnú pamiatku. Nachádza sa na území mesta Bojníc s celkovou rozlohou 0,52 ha. Jaskyňa má dĺžku 8 m, bola vyhlodaná pradávnymi termálnymi prameňmi. Jaskyňa mala výhodnú polohu s juhovýchodnou expozíciou. Blízkosť termálneho prameňa ( 45 C ) podnietili osídlenie miesta pračlovekom neandertálskeho typu, ktorý tu sídlil na sklonku stredného paleolitu. Prepoštská jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie paleolitické lokality v rámci Slovenska PP Hradisko Územie bolo vyhlásené v roku 1973 za prírodnú pamiatku. Rozprestiera sa v katastri mesta Prievidza, v časti Hradec, s celkovou rozlohou 1,71 ha. Pre toto územie bolo určené aj ochranné pásmo s výmerou 11,24 ha. Hradisko reprezentujú morfologicky výrazné skalné formy na kopci Hradec ( 514 m ). Výskumami sa zistili stopy osídlenia z mladšej doby železnej a z obdobia Slovanov. Odolné andezitové skalné bralá dosahujúce až 12 metrovú výšku a mohutné balvany sú sčasti zakryté netvárnym hrabovým porastom s primiešaním buka, duba, brezy a zakrpateného smreka CHVÚ Strážovské vrchy a CHVÚ Malá Fatra Obidve tieto chránené vtáčie územia sú územiami navrhovanými. Strážovské vrchy sú jedným z troch najvýznamnejších území na Slovensku pre hniezdenie druhov sokol sťahovavý a výr skalný. Územie je tvorené prevažne lesnými a skalnými biotopmi. Je významné pre hniezdenie druhov dravcov a sov. CHVÚ Malá Fatra zasahuje do okresu Prievidza. Ide o štvrté najväčšie CHVÚ na Slovensku s celkovou výmerou ,06 ha. Zaberá celú Krivánsku aj Lúčanskú časť pohoria Malá Fatra. Malá Fatra je jedným z troch najvýznamnejších území na Slovensku pre hniezdenie druhov sokol sťahovavý, orol skalný, výr skalný, žlna sivá, kuvik kapcavý a jedným z piatich pre hniezdenie skaliara pestrého. 52

55 4.4 Hodnotenie kultúrno-historického potenciálu rekreačnej krajiny v Hornonitrianskom regióne Región Horná Nitra disponuje aj bohatým kultúrnym potenciálom, ktorý je historicky spojený s Bojnickým zámkom, baníckymi tradíciami a pamiatkami z obdobia osídľovania územia. Horná Nitra bola už v dávnej minulosti významnou križovatkou a obchodným centrom. V čase Rímskej ríše tadiaľto viedla obchodná cesta, ktorá sa napájala na významnú Jantárovú cestu, smerujúcu zo severu na juh. V tomto období tu vznikli viaceré hradiská. Nachádza sa tu takisto mnoho kultúrnych pamiatok. Ide predovšetkým o hrady, zámky, múzeá, pamiatky sakrálnej architektúry Kultúrno historické pamiatky Architektonické pamiatky- Hrady, zámky, kaštiele Na území Hornonitrianskeho regiónu sa nachádza velké množstvo kultúrnych a historických pamiatok ako sú hrady, zámky a kaštiele. Tieto pamiatky majú rôzny význam z hľadiska využitelnosti pre cestovný ruch. Niektoré sú zachovalé a dodnes využívané pre potreby cestovného rucha ako napríklad Bojnický zámok, ktorý je jedným z najnavštevovanejších zámkov na Slovensku vôbec. Z mnohých sa zachovali už len ruiny. Za zmienku stojí najmä Uhrovecký hrad, ktorý sa v súčasnosti rekonštruuje. Mnohé sú však vo veľmi zlom technickom stave a nie sú prístupné pre verejnosť. Hrad Uhrovec Pomerne zachovalé zrúcaniny hradu Uhrovec sa nachádzajú neďaleko obce Uhrovské Podhradie v okrese Bánovce nad Bebravou. Tento neskororománsky hrad postavili v šesťdesiatych rokoch 13. storočia. Hrad bol využívaný aj ako väznica. V priebehu 18. storočia teda strácal svoju pôvodnú funkčnosť. Neskôr bol hrad podpálený, rozkradnutý aj jeho vzácne zbierky a hrad začal nezadržateľne pustnúť. Z interiéru hradu dominuje interiér kaplnky, ktorá je jednou z najzachovalejších románskych hradných kaplniek v Uhorsku. Zaujímavé sú aj zachovalé profilované okná v konštrukciách palácov, portály, časti klenieb, bašty opevnenia a miestami aj pôvodné povrchy a omietky budov. Vďaka odľahlosti hradu od komunikácií sa zachovala 53

56 kompaktná ruina s peknými ukážkami vzájomného prerastania jednotlivých slohových období. V dnešnom období sa o záchranu zrúcanín hradu zaujíma Nadácia pre záchranu kultúrneho dedičstva, hrad je čiastočne prístupný pre turistov. Topoľčiansky hrad V pohorí Považský Inovec stojí nad obcou Podhradie zrúcanina Topoľčianskeho hradu. Jeho dominantou je zachovaná strážna obytná veža z 13. storočia ku ktorej patrí obytná hradba, ktorá vymedzovala veľký oválny polkruh horného hradu. Staviteľom tohto hradu bol pravdepodobne Matúš Čák, a po roku 1321 kráľ pridelil hrad šľachtickým rodom. Neskôr došlo k prestavbám na hrade - v 15. storočí bol pristavaný obytný palác a v 16. storočí pravidelné predhradie a celý hrad bol opevnený. Na ruinách v 19. storočí dal posledný majiteľ postaviť romantické veže v štýle nemeckých zámkov. Bojnický zámok Bojnický zámok je Národnou kultúrnou pamiatkou a zároveň sídlom múzea, ktoré je súčasťou Slovenského národného múzea. Patrí medzi najkrajšie pamiatkové objekty na Slovensku a vyhľadávajú ho návštevníci z celého sveta. Je jedným z najstarších a najvýznamnejších slovenských hradov. Stojí na travertínovej kope nad mestom. Prvá písomná zmienka o existencii hradu je z roku 1113 v listine zoborského opátstva. Najskôr to bol drevený hrad, no neskôr bol prestavaný na kamenný. Pôvodným majiteľom bol Matúš Čák Trenčiansky. Po jeho smrti sa stal majetkom viacerých kráľov. Posledný majiteľ Bojnického zámku bol Ján Pálffy. Po druhej svetovej vojne bol zámok zoštátnený. V päťdesiatych rokoch bola spravené celková rekonštrukcia zámku, pretože zámok bol značne zničený požiarom. Takisto sa rozhodlo, že zámok bude sprístupnený verejnosti. K Bojnickému zámku patrí aj priľahlý zámocký park, v ktorom rastie veľa rôznych exemplárov stromov a vzácna, približne sedemstoročná lipa. Táto lipa je pravdepodobne najstarší strom na Slovensku. Súčasťou zámockého parku je aj zoologická záhrada, v ktorej sa nachádzajú vzácne exempláre cudzokrajných živočíchov. Kaštieľ v Šimonovanoch Kaštieľ nazývaný Vodný hrad sa nachádza v mestskej časti v Partizánskeho. Je to pravdepodobne najstaršia stavba svojho druhu na Slovensku. Partizánske je jedným z najmladších slovenských miest a naopak Šimonovany, ktoré sú jeho mestskou časťou sú 54

57 veľmi staré. Ich história siaha až do 13. storočia. Simonyiovský kaštieľ prečkal postupne vojny, povodne aj požiare a zachoval sa ako najstaršia stavba svojho druhu na Slovensku. Miestni obyvatelia ho nazývajú Vodný hrad, pretože kedysi bol skutočne stavbou tohto druhu. Kaštieľ bol v roku 1998 rekonštruovaný. Rekonštrukcia sa snažila zachovať jeho podobu z obdobia renesancie. Tento kaštieľ patrí mestu Partizánske a nie je využívaný. Kaštiele v Klátovej Novej Vsi V tejto obci nachádzajúcej sa neďaleko Partizánskeho sa nachádzajú tri kaštiele, ktoré sú v pomerne dobrom technickom stave. Najstarší z nich je renesančný, druhý novobarokový a tretí ležiaci v miestnej časti Janova Ves je secesný. Renesančný kaštieľ je najstaršia budova v obci. Bola to tvŕdza, kde sa vyberalo mýto od obchodníkov a kupcov. Zvláštnosťou tejto budovy sú dômyselné prieduchy a strelne na ochranu tvŕdze. Po vpáde Turkov bola budova vypálená a chátrala. Neskôr slúžila ako sýpka pre majiteľa kaštieľa z Továrnik. Neskôr slúžil kaštieľ aj ako sklad. V rokoch bola budova zrekonštruovaná. Od roku 1985 slúži táto budova ako obradná sieň. Barokový kaštieľ sa nachádza uprostred parku, je prestavaný na novo-barokový. Niekdajší kaštieľ uprostred obce bol okolo roku 1800 prestavaný a vytvoril tak reprezentačné sídlo pre panovníkov. Neskôr v roku 1892 prešiel kaštieľ dôkladnou prestavbou a bola k nemu pristavaná veľká dvoranu v neobarokovom štýle a zimná záhradu. Bezprostredné okolie kaštieľa bolo upravené ako park a ohradou sa celý komplex oddelil od ostatnej dediny. Koncom druhej svetovej vojny bol kaštieľ vyplienený obyvateľmi obce. Boli zničené a rozkradnuté cenné historické pamiatky a aj bohatá cudzojazyčná literatúra. V povojnových rokoch kaštieľ postupne chátral, neskôr sa využíval na rôzne účely - bola tu umiestnená škola, hrávalo sa tu divadlo, usporadúvali sa tu zábavy, ale na opravu kaštieľa neboli finančné prostriedky. Až v roku 1969 sa začalo s generálnou opravou kaštieľa, ktorá trvala celkom 16 rokov. Novým majiteľom tohto objektu sa stal Slovenský štatistický úrad, a zachovala sa tak cenná historická pamiatka. V roku 1986 v zrenovovaných priestoroch kaštieľa zahájilo svoju činnosť Školiace stredisko Slovenského štatistického úradu v Bratislave. Secesný kaštieľ sa nachádza v Janovej Vsi, ktorá je časťou obce Klátova Nová Ves. Dali ho postaviť vtedajší majitelia Bošányovci. Bol to veľký štvorkrídlový renesančný 55

58 kaštieľ s ústredným nádvorím a štyrmi nárožnými okrúhlymi vežami. V roku 1905 bola ku kaštieľu postavená poschodová secesná vila. Taktiež bol rozšírený pôvodný park okolo kaštieľa a vybudované rybníky. Park pri secesnom kaštieli má veľký krajinársky význam. Jedinečná tvarová a farebná kompozícia použitých ihličnatých a listnatých drevín predstavuje vzorovú krajinársku úpravu. V súčasnosti kaštieľ slúži ako detská ozdravovňa. Kaštieľ v Brodzanoch Brodzany sú známe najmä renesančným kaštieľom zo 17. storočia, ktorý bol postavený na starších základoch. Dvojposchodový štvorkrídlový kaštieľ má výrazné hranolové veže a romanticky upravené nádvorie s arkádami. V kaštieli je od roku 1979 Literárne múzeum A. S. Puškina. Je okrem Moldavska jediné múzeum mimo územia Ruskej federácie venované Puškinovi. Na prízemí kaštieľa je expozícia o slovenskoruských literárnych vzťahoch, je tu aj miestnosť venovaná dielam A.S.Puškina a jeho vplyvu na slovenský literárny život. Na poschodí je pôvodný interiér kaštieľa. V historických salónoch je zaujímavý dobový nábytok, osobné predmety príslušníkov rodiny a bohatá obrazová výzdoba. Súčasťou pamiatkového areálu brodzianskeho kaštieľa je aj anglický park s vodnými kaskádami potoka Geradza. V parku môžeme obdivovať pomník A.S.Puškina a busty viacerých významných osobností slovenskej a ruskej literatúry od popredných slovenských výtvarníkov. V hore nad dedinou sa nachádza evanjelická kaplnka s hrobkou majiteľov brodzianskeho kaštieľa. Neďaleko od nej je letohrádok Babylon, ktorý slúžil ako letné sídlo Architektonické mestské historické celky Na území Hornonitrianskeho regiónu sa nenachádzajú žiadne mestské pamiatkové rezervácie, sú tu však štyri pamiatkové zóny a jedna navrhovaná pamiatková zóna. 56

59 Tab. č. 3 : Pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny v Hornonitrianskom regióne Kategória pamiatkovo chráneného územia Sídlo / Názov Legislatívny stav 1. Pamiatková zóna vyhlásená 1. Bojnice Vyhl Lazany Vyhl Nitrianske Pravno Vyhl Topoľčany Vyhl Pamiatková zóna navrhovaná Zdroj: PÚ SR Partizánske Navrhnutá na vyhlásenie Nitrianske Pravno Centrom pamiatkovej zóny obce je renesančne ladené štvorcové námestie, ktorého dominantou je Stará radnica. V obci je pamiatková zóna mestskej architektúry. Zachovali sa tu sochy svätých, Venantinum, neogotický Kostol Šťastia sv. Jána Krstiteľa, Kostol Božského srdca. Pamiatková zóna je plošne vymedzená námestím SNP, Dlhou ulicou, Prievidzskou ulicou, Mlynskou ulicou a Turčianskou ulicou. Lazany Nachádza sa tu pamiatková zóna so starými rodinnými domami a starým mlynom. Táto zóna zahŕňa územie pôvodného historického jadra - námestia, smerujúceho od severozápadu na východ. Komunikačnou osou zóny sú paralelné cesty obslužného a miestneho významu. Ochranné pásmo zahŕňa širšie územie vidieckej pamiatkovej zóny - zadné časti záhrad. Bojnice Pamiatková zóna Bojnice, bola vyhlásená Všeobecným záväzným nariadením Okresného úradu v Prievidzi zo dňa , je stále platná v celom svojom rozsahu. Jej hranicu tvorí hradobný múr okolo historického jadra Bojníc. Zahŕňa Hurbanovo námestie, Hviezdoslavovu ulicu, Ulicu Zámok a okolie, Sládkovičovu ulicu, Podzámockú ulicu, 57

60 Bernolákovu ulicu a spojnicu medzi námestím a Podzámockou ulicou. Podmienky činnosti v tomto území usmerňujú Zásady pamiatkovej starostlivosti - Bojnice, vypracované v novembri Topoľčany Pamiatková zóna v Topoľčanoch bola vyhlásená v roku Tvorí ju stred centrálnej časti pôvodného historického jadra mesta- Námestie M. R. Štefánika, na ktorom sa nachádzajú tri kultúrne pamiatky: kostol, fara a radnica. Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie je najvýznamnejšou a dominantnou kultúrno-historickou pamiatkou mesta. Na námestí je popri kostole druhým dominantným objektom budova radnice. Partizánske Bývalé Baťovany, terajšie Partizánske má v rámci architektonického dedičstva na Slovensku jedinečné postavenie. Ide o dobre zachovaný súbor modernej architektúry, dokumentujúci jednak internacionálny rozmer zlínskeho architektonického modelu, ale aj štruktúru miestnych vplyvov, ktoré do veľkej miery určili ráz tohto sídla. Partizánske predstavuje prekvapivo živý organizmus, ktorý síce prešiel celým radom zmien, avšak stále si uchoval pôvodného ducha "mesta v záhradách" Architektonické pamiatky sakrálne stavby Sakrálnych pamiatok je v Hornonitrianskom regióne veľmi veľa. V každom meste a obci sa nachádza aspoň jedna sakrálna pamiatka, preto sa v práci venujeme len tým najvzácnejším pamiatkam. Tou najvzácnejšou je Kostol sv. Mikuláša v Porube, ktorý je Národnou kultúrnou pamiatkou. Kostol sv. Mikuláša v Porube Kostol je ukážkou stredovekého komplexu opevnenej sakrálnej stavby s cintorínom. Kostol je gotický, z 1. polovice 14. Storočia. Stavba je jednoloďová so štvorcovým presbytériom, zo severu prepojeným gotickým lomeným portálom so sakristiou. V západnej časti je situovaná veža so štvorcovým pôdorysom. Zachovali sa tu 58

61 gotické nástenné maľby zo začiatku 15. a 16. storočia a radia sa k úplnej špičke gotickej nástennej maľby na Slovensku. Pomaľovaný drevený strop lode je z roku Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov v Sádku Predpokladá sa, že kostol vznikol na mieste hradiska zvaného Čížik, ktoré nadviazalo na staršie osídlenie z obdobia lengyelskej kultúry doložené nálezmi keramiky. Mladšie stredoveké archeologické nálezy z tejto lokality a nedávny výskum identifikujúci viacero románskych etáp vývoja kostola umožňujú očakávať vznik jeho najstarších častí najneskôr v 12. storočí. Kostol vo Veľkom Klíži Veľký Klíž je obec v okrese Partizánske. Na miestnom cintoríne sa nachádza jednoloďový kostolík z 12. storočia s polkruhovou apsidou a valcovitou vežou. Postavený je charakteristickým románskym spôsobom z kvádrového, do riadkov usporiadaného muriva. V literatúre sa uvádza, že interiér je tiež ukážkou zoskupenia geometrických telies typických pre románske obdobie. Kostol Božského Srdca Ježišovho v Partizánskom Kostol sa nachádza v meste Partizánske, v mestskom parku, v centre mesta. Je to význačná architektonická stavba, príklad čistého funkcionalistického štýlu. Jeho interiér je unikátne umelecké dielo vypracované národným umelcom Tiborom Bártfayom. Kostol bol dostavaný a vysvätený v roku Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Topoľčanoch Medzi najvýznamnejšie kultúrno-historické pamiatky v Topoľčanoch patrí rímskokatolícky kostol. Ako jeden z najdôležitejších objektov života mesta bol postavený v centre historického jadra - na námestí. Najstaršia zachovaná písomná zmienka o kostole je z roku Kostol a faru v priebehu 13. až 15. storočia spravovali benediktíni. Nie je presne známe, komu bol kostol pôvodne zasvätený. Kostol sv. Mikuláš Biskupa v Bánovciach nad Bebravou Gotický kostol sv. Mikuláša Biskupa sa nachádza na návrší severovýchodnej časti mesta. Tento kostolík je veľmi starobylý a pevný. Bol odňatý katolíkom, a v roku 1709 im 59

62 bol znovu navrátený. Predpokladá sa, že jeho predchodcom bol starší románsky sakrálny objekt. Kostol je vo svätyni klenutý. Na gotickú dispozíciu upozorňuje hlavná loď, prestavaná veža, vstupný portál, sedílie a ďalšie sprievodné prvky. Z obdobia renesancie pochádza murovaná kazateľňa a z baroka prístavba sakristie. Vo vnútornom vybavení je pozoruhodný klasicistický oltár sv. Mikuláša z konca 18. storočia, ďalej baroková polychrómová drevená plastika Ukrižovaného Krista z 18. storočia a na chóre sa nachádza malý štvorregistrový organ. Pivničné priestory kostola vypĺňajú dobové krypty. Kostol sv. Mikuláša bol celkovo rekonštruovaný. Rotunda sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici Rotunda sa nachádza na malom skalnom ostrohu v katastri obce Nitrianska Blatnica na vrchu Marhát. Najstaršie stopy osídlenia pochádzajú z neskoršej doby kamennej. Podľa výsledkov archeologického výskumu v rokoch , najstaršia podoba rotundy s podkovovitou apsidou vznikla už v 9. Storočí. Rotunda sa v rýchlo zalesňujúcom prostredí pozvoľna menila na ruiny. I tak však v roku 1530 bol kostolík upravený, aj po tejto renovácii začal skoro pustnúť. Roku 1655 ho upravili prakticky do dnešnej barokovej podoby, na západnej strane k nemu pristavali vežu a z južnej tzv. pustovňu. Od 16. storočia sa stala Rotunda sv. Juraja s priľahlou lúkou Púšť miestom tradičných jarných pútí v nedeľu po sviatku sv. Juraja. Po roku 1990 táto tradícia opäť zosilnila a z náboženského, kultúrneho a historického hľadiska sa obohatila o poznatok, že kostol sv. Juraja vo svojich základoch patrí k najstarším architektúram na Slovensku a komplex archeologických zistení má veľký význam pre poznanie starších slovenských dejín Pamiatky parkovej architektúry Pamiatkovo chránené parky sú súčasťou chránených areálov kultúrnych pamiatok najmä zámkov, kaštieľov, kúrií, kláštorov, kostolov ale aj kúpeľných centier. Keďže sa v Hornonitrianskom regióne nachádza mnoho kultúrnych pamiatok nachádza sa tu aj mnoho chránených parkov, ktoré sú ich súčasťou. Ich zoznam uvádzame v tabuľke č. 4. K tým najznámejším patrí Zámocký park v Bojniciach, park vo Dvorci, park v Továrnikoch, Hájnej Novej Vsi, Brodzanoch a park v Klátovej Novej vsi. 60

63 Tab. č. 4: Pamiatkovo chránené parky zapísané v ÚZ KP Okres Bánovce nad Bebravou Partizánske Prievidza Topoľčany Zdroj: PÚ SR Zámocký park v Bojniciach Sídlo 61 Plocha (ha) Dvorec 0,53 Šišov 5,20 Uhrovec 8,39 Bošany 0,53 Brodzany 6,72 Klátová Nová Ves 3,86 Klátova Nová Ves- Janova Ves 10,68 Partizánske-Šimonovany 0,66 Veľké Uherce 6,38 Bojnice-zámok 14,90 Bojnice-Kúpeľný ostrov 1,04 Bystričany-Chalmová 5,38 Bystričany - Čereňany 1,05 Zemianske Kostoľany 1,25 Park v Hájnej Novej Vsi 11,7 Park v Tesároch 2,0 Park v Továrnikoch 16,7 Zámocký park je súčasťou areálu Bojnického zámku. V parku sa nachádza veľa vzácnych druhov stromov. Je to aj vyše 700 rokov stará lipa, ktorá sa nachádza pred vstupom do Bojnického zámku. Je to najstarší strom na Slovensku. Tento park nadväzuje na Zoologickú záhradu v Bojniciach, kde je množstvo vzácnych živočíchov a pokračuje lesoparkom v Strážovských vrchoch. Park vo Dvorci Park vznikol okolo kaštieľa, hneď po výstavbe kaštieľa. Podľa spomienok starších obyvateľov Dvorca existovala v parku gaštanová aleja, v severnej časti jazierko a na terase prístavby pri kaštieli bola zriadená kvetinová záhrada a studňa. Hlavný vstup do parku

64 viedol cez veľkú, umelecky kovanú bránu. V súčasnosti patrí kaštieľ aj park súkromnému majiteľovi, ktorý začal s obnovou parku. Park v Továrnikoch V obci Tovarníky sa nachádza historický park. Rozprestiera sa na ploche cca 16 ha. Prvá písomná zmienka o Tovarníkoch je z čias kráľa Belu IV. a pravdepodobne už vtedy existovala v Tovarníckom panstve záhrada. V areáli sa nachádza barokový kaštieľ. Celý park spolu so všetkými druhmi drevín bol zaradený medzi chránené areály. Ide o mimoriadne celoslovensky, architektonicky a biologicky významný historický park, patriaci k najdôležitejším historickým sadovníckym objektom na Slovensku. Park v Hájnej Novej Vsi Je to anglický park, ktorý je situovaný v blízkosti kaštieľa v Hájnej Novej Vsi. V parku sa nachádza 43 druhov rôznych vzácnych drevín. Park v Brodzanoch Je to anglický park, ktorý sa nachádza pri Brodzianskom kaštieli, kde sídli Múzeum A.S. Puškina. Nachádza sa tu mnoho významných drevín. Stredom parku preteká potok Geradza, ktorý je zregulovaný do efektných kaskád (príloha č. 18). Park v Klátovej Novej Vsi časť Janova Ves Park sa rozprestiera v okolí kaštieľa, ktorý majitelia viackrát upravovali a zväčšovali. Spolu s kaštieľom prebiehala aj obnova parku. Ten rozšírili najmä južným smerom až k lúkam pod lesom, čím dosiahol park celkovú rozlohu okolo 10 ha. Hneď za kaštieľom na okraji lúk bol založený väčší rybník a pokračujúc južným smerom boli postupne vybudované ďalšie tri menšie, napájané z Hradského potoka. Vznikol tak neobyčajne pôsobivý prírodno-krajinársky anglický park vytvárajúci malebné zákutia s priehľadmi do okolitej krajiny. Z parkovej architektúry sa dodnes zachoval mostík s kovaným zábradlím a k zaujímavostiam patrila aj vodná turbína na sútoku potokov, určená na výrobu elektriny pre kaštieľ. 62

65 Národno-historické pamiatky Tieto pamiatky sú úzko spojené s históriou národa, s postavami národnej kultúry, s významnými historickými udalosťami a takisto s udalosťami prvej a druhej svetovej vojny. Medzi takéto pamiatky, ktoré sú spojené s postavami národnej kultúry patrí Rodný dom Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka. Rodný dom Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka Uhrovec Rodný dom Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka v Uhrovci je druhou národnou kultúrnou pamiatkou na území Hornonitrianskeho regiónu. Bola vyhlásená v roku 1970 a patrí pod správu Trenčianskeho národného múzea. Expozícia zachytáva život a dielo Ľudovíta Štúra( ) a Alexandra Dubčeka( ) Pamiatky ľudovej architektúry K pamiatkam ľudovej architektúry zaraďujeme rôzne dobové stavby, sakrálne stavby, hospodárske budovy, skanzeny, ktoré sa vyznačujú stavebným štýlom príslušného regiónu. V Hornonitrianskom regióne sa nachádza Hornonitriansky banský skanzen. Hornonitriansky banský skanzen Hornonitriansky banský skanzen sa nachádza v bani Cígeľ. Pre návštevníkov je pripravené fáranie do hnedouhoľnej bane. Prehliadka trvá 3 hodiny a v programe je zahrnutá doprava originálnym banským vláčikom do podzemia, 566 metrov dlhá pešia prehliadka a odborný výklad Archeologické lokality Slovensko je krajina bohatá na historické pamiatky nielen z obdobia nášho letopočtu, ale aj pred naším letopočtom. Na jeho území možno napočítať množstvo hradísk s pozostatkami valov a opevnení, dvorcov či obydlí, ktoré vznikli v rôznych historických obdobiach. Takisto územie Hornonitrianskeho regiónu je bohaté na archeologické náleziská (príloha č. ). Z tých najvýznamnejších sú to Bojná, Hradisko Šiance a hradisko Kostrín v Klátovej Novej Vsi, jaskyňa Čertova pec v Radošine a hradisko Vyšehrad. 63

66 Bojná Bojná je známa vďaka archeologickej lokalite veľkého a významného hradiska z doby Nitrianskeho kniežatstva. Najzaujímavejšie sú objavy pamiatok svedčiacich o spoločenstve kresťanov už pred príchodom historicky známej byzantskej misie Konštantína a Metoda v období Veľkej Moravy. Od roku 2004 tu archeologický ústav SAV v Nitre uskutočňuje výskum, počas ktorého sa podarilo nájsť mimoriadne dôležité pamiatky z obdobia našich dejín. Svedčia o tom, že hradisko Valy pri Bojnej bolo v 9. storočí dôležitým výrobným, obchodným a misijným strediskom. V priestoroch kultúrneho domu je zriadená stála expozícia vybraných archeologických nálezov z uvedenej lokality. Najdôležitejšími objavmi v Bojnej je súbor pozlátených reliéfnych plakiet a bronzový zvon. Ďalej sa tu našli stovky kovových predovšetkým železných predmetov, kovanie opaskov, konský postroj, ostrohy, potreby pre domácnosť a rôzne náradie. Klátova Nová Ves Halštatské hradisko Šiance sa nachádza južne od Klátovej Novej Vsi. Bolo vybudované v praveku, v období lužickej kultúry, čo bolo 700 až 400 rokov pred Kristom. Má rozlohu 9,35 hektárov a radí sa medzi najväčšie halštatské hradiská v Karpatskej kotline. Našli sa tu stopy ľudskej činnosti ako ohniská a sídliskové jamy, nálezy keramiky z neskorej doby bronzovej a staršej doby železnej. Našiel sa aj materiál, ktorý dokazuje neskoršie slovanské osídlenie hradiska. Hradisko Kostrín sa nachádza takisto v obci Klátova Nová Ves. Na kopci Kostrín je praveké hradisko, kde sa našli nálezy keramiky. Jeho vznik sa predpokladá v staršej dobe kamenej halštatskej kultúre, 700 až 400 rokov pred Kristom. Radošina Jaskyňa Čertova pec Jaskyňa, ktorá je úvodom do starobylého Ponitria. Archeológovia tu objavili predmety a stopy ľudí, ktorí tu mali dielňu na nástroje a šperky alebo v jaskyni aj nejakú dobu pobudli. Nálezy, ktoré sa našli najhlbšie v jaskyni, sú z obdobia spred rokov. Hradisko Vyšehrad Hradisko Vyšehrad je archeologicky skúmaná lokalita od roku Hradisko bolo osídlené v dobe železnej až dobe laténskej. Vyšehrad bol oddávna predovšetkým strategicky významnou pevnosťou na rozhraní Turca a Ponitria. Prvoradou úlohou hradiska 64

67 bola kontrola významnej diaľkovej cesty. Archeologické pramene dosvedčujú, že svoju funkčnosť si hradisko udržalo i v priebehu 10. a 11. storočia Kultúrne zariadenia Tribečské múzeum v Topoľčanoch Tribečské múzeum v Topoľčanoch je regionálna kultúrna inštitúcia vlastivedného typu s vedecko-výskumným a kultúrno-výchovným zameraním. Zhromažďuje prírodovedný, archeologický, historický a etnografický materiál. Jeho zbernou oblasťou je územie okresu Topoľčany. Zbierkový fond múzea tvorí zbierkových predmetov z archeológie, histórie, geológie, zoológie, botaniky a etnografie. Tribečské múzeum v Topoľčanoch má stálu expozíciu s prírodovednou tematikou, prostredníctvom ktorej prezentuje najzaujímavejšie exponáty z paleontologického, geologického, botanického a zoologického zbierkového fondu. Verejnosti je prístupná aj odborná knižnica. Činnosť tohto múzea bola od začiatku poznamenaná nedostatkom vhodných priestorov. V súčasnosti sídli v čiastočne zrekonštruovanej historickej budove, takmer v centre mesta. Špecialitou tohto múzea je zbierka výrobkov sklárne v Uhrovci a expozícia chmeliarstva, sladovníctva a pivovarníctva Hornonitrianske múzeum Prievidza Hornonitrianske múzeum Prievidza patrí medzi najmladšie múzeá na Slovensku, pretože pôsobí od roku Vzniklo odčlenením regionálnych vlastivedných zbierok z Múzea v Bojniciach. Hornonitrianske múzeum sa počas svojej existencie etablovala ako špecifický a nezastupiteľný prvok kultúrno-spoločenského diania mesta Prievidze a celého regiónu Hornej Nitry. Súčasťou múzea je bohatý zbierkový fond, v ktorom sa nachádzajú aj mnohé skvosty európskeho významu. K unikátom patrí napríklad paleolitická štiepaná industria, strieborný poklad z rímskeho hrobu, románsky meč z 11.-teho storočia, zbierka zlatých mincí, doklady tradičného odievania, súbor malieb na skle, strieborné šperky z regiónu a ďalšie. Európsky význam má rozsiahla zbierka bezstavovcov a jedinečné paleontologické nálezy treťohornej flóry a fauny. 65

68 Múzeum praveku v Bojniciach Múzeum praveku Slovenska vzniklo v lokalite Prepoštská jaskyňa v roku Ide o náučnú expozíciu v prírode, priamo na vzácnom mieste, kde žil neandertálsky pračlovek na území Slovenska. Návštevníci sa môžu oboznámiť s dobou, v ktorej žil, aký viedol spôsob života v rámci svojho rodu (skupiny), aké si zhotovoval nástroje i ktoré nástroje boli objavené, aké zvieratá žili na území Bojníc, akým spôsobom tieto zvieratá lovil a kosti ktorých zvierat sa tu našli. Pred Prepoštskou jaskyňou je pod mohutným travertínovým jaskynným previsom vytvorená dioráma znázorňujúca život pravekých ľudí Apponyiho múzeum v Oponiciach Apponyiho múzeum v Oponiciach vzniklo v roku 1993 a mapuje stopy šľachtickej rodiny Apponyiovcov. Rodina najskôr bývala na tunajšom hrade a potom v kaštieli v obci. Zanechali množstvo významných sochárskych a umeleckých diel, z ktorých niektoré vystavuje práve tunajšie múzeum. Významnou a zachovalou zbierkou je Apponyiovská knižnica, ktorú návštevníci môžu vidieť počas prehliadok kaštieľa. Zbierka pozostáva aj z empírového dobového nábytku, loveckých trofejí, sakrálnych predmetov z tunajšieho kostola sv. Petra a Pavla a portrétov členov rodu. Na prízemí kaštieľa je umiestnená tematická výstava zachytávajúca letecké artefakty z konca druhej svetovej vojny a príbehy pádov amerických lietadiel, ktoré skončili svoju púť v tunajšom Tribečskom pohorí Múzeum kultúry karpatských Nemcov Po dvoch rokoch bolo znovu otvorené Múzeum kultúry karpatských Nemcov. Jedná sa o trvalú výstavu kultúry karpatských Nemcov z Bratislavy s názvom Dejiny a kultúra karpatských Nemcov v Hauerlande Hornonitrianska hvezdáreň v Partizánskom Hornonitrianska hvezdáreň v Partizánskom je špecializované kultúrno výchovné, vzdelávacie a prírodovedné zariadenie. Hvezdáreň sa nachádza v mestskej časti Partizánskeho v Malých Bieliciach. Toto zariadenie je zamerané na oblasť astronómie a príbuzných prírodných a technických vied. Uskutočňujú sa tu aj cykly prednášok, besied, seminárov a audiovizuálnych pásiem. Vo vedecko-výskumnej oblasti sa delí činnosť na pozorovacie programy pre širokú verejnosť a na odborné pozorovateľské programy pre profesionálnych astronómov i astronómov amatérov. 66

69 4.4.3 Kultúrne a športové podujatia V regióne Horná Nitra sa každoročne organizujú mnohé podujatia, či už kultúrne alebo športové. Podujatia organizujú mestá, obce alebo múzeá. Z múzeí je to najmä Slovenské národné múzeum v Bojnickom zámku a Tríbečské múzeum v Topoľčanoch Podujatia organizované múzeami Bojnický zámok organizuje každoročne podujatia: Medzinárodný festival duchov a strašidiel, Rytierske dni, Valentínsky víkend, Vianoce na zámku a Rozprávkový Bojnický zámok. Tieto podujatia lákajú návštevníkov a aj vďaka nim je Bojnický zámok najnavštevovanejší zámok na Slovensku. Veľa podujatí a výstav organizuje aj Tríbečské múzeum v Topoľčanoch, Múzeum A.S. Puškina v Brodzanoch, kde sa konajú hudobné a recitačné súťaže alebo besedy s rôznymi osobnosťami kultúrneho a spoločenského života Slovenska Folklórne podujatia Na hornej Nitre majú svoju tradíciu aj folklórne podujatia a podujatia, ktoré patria k histórii Slovenska. Tradičným folklórnym podujatím sú Fašiangové slávnosti v Topoľčanoch pochovávanie basy, Folklórny festival v Bánovciach nad Bebravou, Vynášanie moreny, Hornonitrianske folklórne slávnosti, Zimné slávnosti Hornonitria, Deň majstrov Hornej Nitry festival ľudového umenia a remesla, Dožinkové slávnosti - sprievod do kostola, dožinkové obrady a zvyky. Taktiež obľúbené sú každoročné tradičné jarmoky, hody alebo vianočné trhy. Mestá a obce usporadúvajú každoročne oslavy sviatkov ako Medzinárodný deň žien, Deň matiek, Stavanie mája či oslavy svätého Mikuláša a Silvestra. Na deň detí sa v Partizánskom každoročne organizuje podujatie Cesta rozprávkovým lesom Hudobné a divadelné podujatia Hudobné festivaly organizované na Hornej Nitre sú Bojnické kultúrne hudobné leto, Divertimento musicale v Topoľčanoch, Topoľčianske hudobné leto, Country festival v Bánovciach nad Bebravou, Bánovský čurbes, Dni dychovej hudby v Prievidzi, ROCK - regionálny festival rockových skupín okresov Prievidza a Partizánske známy a obľúbený hudobný festival Orange Summer Music Duchonka, Letná Pauza Bojnice- multižánrový letný hudobný festival, Kúpeľné hudobné leto v Bojniciach, Jazzový festival v Prievidzi, 67

70 Kultúrne leto v Partizánskom alebo Zlatá črievička Slovakia Fest, ktorá sa koná každoročne v Partizánskom. Je to celoslovenská súťaž začínajúcich spevákov populárnej piesne. Medzi najznámejšie divadelné podujatia patrí Thalia pod Bojnickým zámkom malá krajská scénická žatva ochotníckeho divadla, Ochotnícke javisko v Bojniciach, Rozprávkové javisko v Bojniciach, Bábkové divadlo v Topoľčanoch, Divadelná jar Jána Roháča v Nitrianskom Pravne. Mestá Bánovce nad Bebravou a Prievidza každoročne usporadúvajú Dni mesta. V Prievidzi sa okrem toho koná aj podujatie Deň otvorených dverí mesta Prievidza Športové podujatia Konajú sa tu takisto aj rôzne športové podujatia alebo turistické výstupy na vrchy, ktoré majú svoju tradíciu. Sú to skôr podujatia oblastného významu Polomaratón v Topoľčanoch, Dni cykloturistiky na Hornej Nitre, Výstup na Vtáčnik, Memoriál A. Schuta súťaž v basketbale, Baníckou krajinou turistický pochod, Štúrovský výstup na Rokoš. Významnejším podujatím je podujatie automobilového športu Preteky automobilov do vrchu Uhrovec Jankov vŕšok, kde sa konajú každoročne v lete Majstrovstvá Slovenska. Významnou politicko-spoločenskou udalosťou sú oslavy SNP, ktoré sa konajú každoročne koncom augusta na Jankovom Vŕšku, v okrese Bánovce nad Bebravou a spojené s rekonštrukciou bojov z druhej svetovej vojny. 4.5 Rekreačné využitie Hornonitrianska oblasť má výmeru 2319,6 km 2 s celoročnou časovou využiteľnosťou. Po zhodnotení prírodného potenciálu z hľadiska reliéfu, klimatických pomerov, hydrologických pomerov, rastlinstva a živočíšstva a kultúrnohistorického potenciálu z hľadiska pamiatok, ktoré sa nachádzajú v tomto regióne analyzujeme rekreačné využitie Hornonitrianskeho regiónu. Táto oblasť má zo strednodobého horizontu nadregionálny význam a z dlhodobého horizontu má národný význam. Formy turizmu, ktoré sa môžu v Hornonitrianskom regióne rozvíjať sú najmä kúpeľný turizmus s liečebnou funkciou, turistika a cykloturistika, vodná turistika, vidiecka turistika, poznávací turizmus a pri dobrých klimatických podmienkach aj zimný turizmus a lyžovanie. Aktivity rozvinuté 68

71 v tomto regióne ako sú pobyt a rekreácia pri termálnej vode, pobyt v lesnom a horskom prostredí a pešia turistika môžu mať dlhodobý charakter Vodná turistika a kúpeľná rekreácia Hornonitriansky región nemá vhodné podmienky pre masovejší rozvoj vodnej turistiky. Jediným splavným tokom je rieka Nitra. Splavná je z Prievidze, aj to len za zvýšeného vodného stavu. Z toho dôvodu ju využívajú v obmedzenej miere len vyspelí vodáci. V rámci ponuky cestovného ruchu regiónu Horná Nitra zohrávajú významnú úlohu areály termálnych kúpalísk a vodné nádrže. Z areálov termálnych kúpalísk je to termálne kúpalisko Čajka v Bojniciach, termálne kúpalisko Pažiť v Bánovciach nad Bebravou, a termálne kúpalisko v Chalmovej. Vodné nádrže využívané na vodnú turistiku sú Nitrianske Rudno, Duchonka a Prusy. Ostatné vodné nádrže majú z hľadiska cestovného ruchu len miestny význam a to pre rybolov a chov rýb, prípadne slúžia na iné účely. Nitrianske Rudno leží vo výbežku Hornonitrianskej kotliny pri úpätí Strážovských vrchov. Vodná nádrž bola vybudovaná ako zásobáreň vody pre priemyselné účely. Jej rozloha je približne 96 ha. Problémom vodnej nádrže je predovšetkým čistota vody. Okrem rekreačného využitia nádrže, je tiež významný rybolov (pstruhový a kaprový revír). K najčastejšie vykonávaným rekreačným aktivitám na vodnej nádrží patria plávanie, vodné bicykle, windsurfing a rybolov. Vodná nádrž Duchonka je hradená vodná nádrž viacúčelová s rozlohou vodnej plochy okolo 13,9 ha, s neorganizovanou formou rekreácie, ktorú využíva väčšie množstvo ľudí. Západná časť vodnej nádrže je lemovaná piesočnatou plážou. Rekreačná oblasť Duchonka leží 17 km severozápadne od okresného mesta Topoľčany, v nadmorskej výške 275 m, vo venci pohoria Považského Inovca. Je vyhľadávaným miestom letných rekreantov. Ponúka možnosť člnkovania, surfovania, bicyklovania na vodných bicykloch a rybolov. Voda však nevyhovuje požiadavkám na kúpanie v tejto nádrži. Vodná nádrž Prusy sa nachádza na území okresu Bánovce nad Bebravou. Využíva sa aj v letno aj v zimnom období hlavne na rôzne druhy vodných športov. V letnom období to je plávanie, člnkovanie, športový rybolov. V zimnom období, keď plocha zamrzne je využívaná na korčuľovanie a hokej. 69

72 Územie Hornej Nitry je bohaté na výskyt minerálnych prameňov, nie však všetky sú využívané. Nachádzajú sa tu Kúpele Bojnice, ktoré majú významné postavenie v rámci Slovenska. Ležia v Hornonitrianskej kotline, na východnom úpätí Malej Magury vo výške 297 metrov nad morom. Sú obklopené z troch strán pohoriami s bohatými listnatými a ihličnatými lesmi, preto majú priaznivé klimatické podmienky. Základom liečebných procedúr v kúpeľoch Bojnice je prírodná, liečivá, hydrogén-uhličitanovo-síranová, vápnikovo-horčíková hypotonická akratoterma s teplotou od ºC. Akratoterma zlepšuje látkovú výmenu a imunologické reakcie v bunkách, funkčnosť tkanív, ich zásobovanie kyslíkom a tým celkový stav organizmu. Liečivá voda účinkuje pozitívne na vegetatívny nervový systém. V súčasnosti sa kúpele vďaka rozsiahlym investíciám a rekonštrukcii stávajú cieľovým miestom aj pre zahraničnú klientelu. Kúpele Malé Bielice sa nachádzajú v okrese Partizánske. Nový komplex kúpeľov vyrástol priamo v miestach, kde prirodzene vyviera teplá minerálna voda bez farby a zápachu, dosahujúca teplotu až 43 stupňov Celzia. Objavili tu tri rôzne pramene, ktoré majú veľmi priaznivé účinky najmä na pohybové ústrojenstvo, nervovú sústavu, rehabilitáciu a regeneráciu organizmu. Areál je rozdelený do niekoľkých vzájomne prepojených častí, tak aby ich mohli využiť všetci návštevníci. Kúpeľno-relaxačným komplexom vedie promenáda príjemným parkom Turistika V regióne hornej Nitry sa nachádza pomerne hustá sieť turistických chodníkov. Celková dĺžka značených turistických chodníkov je 527 km. Turistické chodníky prechádzajú viacerými pohoriami. Ide najmä o časť Strážovských vrchov v severozápadnej časti regiónu a pohorie Vtáčnik na juhovýchode regiónu. Viaceré z atraktivít chránených území sú sprístupnené náučnými chodníkmi ako napríklad na Vtáčnik, Buchlov, školský náučný chodník Kľačno, náučný chodník na Vyšehrad, ktorý je tiež významnou archeologickou lokalitou. Náučné chodníky sú u turistov stále viac obľúbené o čom svedčí aj fakt novootvorených náučných chodníkov Považský Inovec či otvorenie turisticko-náučného chodníka Po stopách kultúrnohistorických pamiatok obce v Klátovej Novej Vsi. 70

73 Náučný chodník Vtáčnik je zameraný prírodovedne, ochranársky a historicky. Východiskom sú Kamenec pod Vtáčnikom, Gepnárová dolina alebo Bystričianska dolina. Celková trasa je dlhá 7,8 km, je na nej 11 zastávok s informačnými tabuľami a vedie náročným terénom. Náučný chodník nadväzuje na turistické chodníky so žltou a modrou značkou. Náučný chodník Buchlov je zameraný prírodovedne a ochranársky, vybudovaný na území CHKO Ponitrie v prírodnej rezervácii Buchlov. Celková trasa je dlhá 5,3 km, je na nej 8 zastávok s informačnými tabuľami. Vlastná trasa je nenáročná, prístup k náučnému chodníku je náročnejší. Školský náučný chodník Kľačno má východisko v Nitrianskom Pravne zo železničnej stanice. Trasa sa začína severovýchodne od obce Kľačno a je dlhá 3,5 km. Zameranie trasy je prírodovedné a environmentálne. Na trase je 6 zastávok a je nenáročná. Ako jediný je využiteľný aj v zimnej sezóne. Náučný chodník Vyšehrad sa nachádza na území NPR Vyšehrad. Dĺžka trasy je 2 km a na trase je 6 zastávok s informačnými tabuľami. Terén je nenáročný až stredne náročný a trasa je prírodovedne, historicky a archeologicky zameraná. Turisticko-náučný chodník Po stopách kultúrno-historických pamiatok obce v Klátovej Novej Vsi bol otvorený v roku Trasa chodníka má 10 zastávok. Náučný chodník prispieva nielen k turistike ale aj k poznaniu histórie a všetkých pamiatok obce Klátova Nová Ves (príloha č. 16). Náučný chodník Považský Inovec má prírodovedné, ale aj kultúrno-historické zameranie. Terén je nenáročný až stredne náročný. Má tri zastávky: Nitrianska Blatnica Maharát- rotunda sv. Juraja. Chodník bol otvorený v roku Cykloturistika Región Horná Nitra má dobré podmienky na rozvoj cykloturistiky hlavne vzhľadom na mierne zvlnený terénny reliéf. Je tu vybudovaná sieť cykloturistických chodníkov ale nie je dostačujúca na celom území tohto regiónu. Je vybudovaná najmä v okrese Prievidza. Skladá sa z Cyklookruhu Medzihorie, Bojnického cyklookruhu a Hornonitrianskej cyklomagistrály ako základných cyklotrás a 11 cyklospojok a radiál, ktoré umožňujú cykloturistom navštíviť najzaujímavejšie a najpríťažlivejšie miesta 71

74 v regióne. Na príprave a značkovaní cyklotrás sa podieľa Regionálne združenie cestovného ruchu Horná Nitra v spolupráci so Slovenským cykloklubom a Klubom slovenských turistov. V lete 2002 vydali za finančnej podpory Nadácie otvorenej spoločnosti informátor Cykloturistické trasy Horná Nitra (Príloha č. 12) Zimný turizmus, lyžovanie Zimný turizmus a lyžovanie nemá dobré podmienky v Hornonitrianskom regióne. Lyžiarske strediská majú len miestny význam a nemajú dobré klimatické podmienky pre ich rozvoj. Jediným lyžiarskym strediskom, ktoré má dobré podmienky a podmienky pre technické zasnežovanie je SKI TMG Remata. Ostatné lyžiarske strediská v Hornonitrianskom regióne sú: Poruba pri Prievidzi, Valaská Belá - Homôlka, SKI Kľačno, Fačkovské sedlo/kľak, SKI Závada pod Čiernym Vrchom, Cigeľ Priedavky, Podhradie v okrese Topoľčany. Stredisko Remata sa nachádza v doline na rozhraní pohorí Vtáčnik a Kremnické vrchy. Katastrálne patrí do obce Ráztočno. Nachádza sa v nadmorskej výške od 520 do 900 m.n.m. Lyžiarom sú k dispozícií 4 zjazdovky a 4 vleky. Kapacita vlekov spolu je osôb/hod. Na umelé zasnežovanie sú k dispozícií 2 snežné delá. V letnom období sú k dispozícií pásové lyže na trávu, požičovňa bicyklov, letné kúpalisko, jazdecká škola. Zimné stredisko cestovného ruchu Fačkovské sedlo sa nachádza po oboch stranách horského sedla oddeľujúceho Strážovské vrchy a Lúčanskú Malú Fatru, v katastrálnom území obce Kľačno. Nachádza sa v nadmorskej výške od 830 do m.n.m. Z hľadiska morfológie terénu a prevýšenia má jedny z najlepších podmienok pre rozvoj zjazdového, ako aj bežeckého lyžovania. Stredisko má k dispozícii pre lyžiarov 5 zjazdoviek a 4 vleky. Stredisko nemá umelé zasnežovanie (problém s prívodom vody) a nedostatočne sú tiež vyznačené lyžiarske trate, čo spôsobuje problémy lyžiarom najmä v prípade zníženej viditeľnosti (napr. hmla). Taktiež tu nie je možnosť večerného lyžovania. Lyžiarske stredisko Poruba leží v pohorí Strážovské vrchy v nadmorskej výške 620 až 850 m n. m. v katastri obce Poruba. Od centra Prievidze je vzdialené 12 km, od kúpeľov Bojnice 10 km. Poskytuje dobré podmienky pre zjazdové i bežecké lyžovanie. Lyžiarom sú k dispozícií 4 vleky 4 zjazdovky, nemá však technické zasnežovanie. Stredisko má miestny až regionálny význam. 72

75 Lyžiarske stredisko Valaská Belá - Homôlka sa nachádza v nadmorskej výške 900 m.n.m. Celková prepravná kapacita je 1750 osôb/hodinu. Stredisko má 3 zjazdovky a 3 vleky a na zjazdovkách je povolené večerné lyžovanie. Celková dĺžka zjazdoviek 1,30 km. Lyžiarske stredisko SKI Kľačno sa nachádza 20 kilometrov od mesta Prievidza, v Hornonitrianskej kotline. Leží vo výške m.n.m. a sneh tu vydrží 70 dní v roku. V lyžiarskom stredisku sú 2 vleky, nie je tu technické zasnežovanie ale je tu možnosť večerného lyžovania. Lyžiarske stredisko Závada pod Čiernym vrchom leží v Strážovských vrchoch. Je vzdialené 20 kilometrov od Bánoviec nad Bebravou. Stredisko má dve zjazdovky, je však závislé od prírodného snehu, nemá technické zasnežovanie. Lyžiarske stredisko Cigeľ sa nachádza v okrese Prievidza. Lyžiarom je k dispozícii jeden vlek. Stredisko sa nachádza 630 m.n.m. v ponuke tohto strediska je aj večerné lyžovanie. Od roku 2009 sa používa v tomto stredisku umelé zasnežovanie. V obci Podhradie, sa pod zrúcaninou Topoľčianskeho hradu nachádza lanovkový vlek. Vrcholový bod lanovky je vo výške 500 m nad morom. Tento vlek sa využíva iba keď je priaznivá snehová situácia a to iba počas víkendov Kultúrno - poznávací turizmus Na základe hodnotenia kultúrno-historického potenciálu Hornonitrianskeho regiónu v kapitole 4.3 by sa dalo povedať, že región je regiónom zámkov, hradov a kaštieľov. Turisti môžu navštíviť zrúcaninu Uhroveckého hradu, Topoľčianskeho hradu, Oponického hradu a zrúcaninu hradu Sivý kameň. Môžu navštíviť Bojnický zámok, v ktorom sídli múzeum, ďalej Múzeum A.S. Puškina sídliace v Brodzianskom kaštieli aj Apponyiho poľovnícke múzeum. V tomto regióne sa nachádza veľa kaštieľov, ktoré sa však nevyužívajú vzhľadom na ich technický stav. Všetky tieto kultúrno-historické objekty majú potenciál pre využitie, avšak problémom je nedostatok finančných prostriedkov na opravu a rekonštrukciu kaštieľov alebo vlastnícke vzťahy. Mnoho kaštieľov nepatrí obciam ale sú v súkromnom vlastníctve, kde ich majitelia využívajú na rôzne účely. Ku kultúrnemu cestovnému ruchu patrí aj návšteva múzeí a galérií. Tie fungujúce kultúrne zariadenia sme charakterizovali v podkapitole Pre návštevníkov Hornonitrianskeho 73

76 regiónu budú určite zaujímavé aj mestské pamiatkové zóny a sakrálne pamiatky, ktoré sa tu nachádzajú Poľovnícky turizmus a rybolov Na území Hornonitrianskeho regiónu je množstvo poľovných revírov a vodných nádrží, ktoré vytvárajú vhodné podmienky na rozvoj poľovníckeho turizmu a rybolovu. V Strážovských vrchoch ja bohatá aj skupina poľovnej zveri, ktorá je zaujímavá z hľadiska cestovného ruchu. Žijú tu predstavitelia srnčej aj jelenej zveri, diviak, medveď a v niektorých oblastiach aj muflón. Špecialitou športového poľovníctva je odstrel kačice divej, ktorej biotop sa viaže na areál rybníkov a mŕtvych ramien zarastajúcich trstinou. Športový rybolov patrí medzi obľúbené rekreačné aktivity na Slovensku. Priaznivé podmienky pre rybolov na Hornej Nitre poskytujú vodné toky, priehradné nádrže a rybníky. Len v čistých pásmach horských potokov alebo rybníkoch môžeme nájsť pstruha potočného, pstruha dúhového so sprievodnými druhmi ako sú hlaváče a jalce. Vodná nádrž Nitrianske Rudno bola zarybnená hlavátkou, pstruhom, zubáčom, šťukou, lienom a kaprom. V chovných rybníkoch a jazerách po ťažbe štrkopieskov sa pre výlov a športový rybolov chovajú hlavne kapry, liene, šťuky, zubáče a sumce. 74

77 4.6 SWOT analýza cestovného ruchu Hornonitrianskeho regiónu Silné stránky Dobrá poloha regiónu Atraktívne prostredie Výskyt, intenzita a chemické zloženie geotermálnych vôd Teplá a suchá nížinná klíma, s vysokým stupňom vhodnosti pre letný turizmus Sieť vodných tokov, umelých kanálov a vodných nádrží vhodných na rybárstvo Dopravná infraštruktúra a dobrá dostupnosť územia Lokalizácia športovo-rekreačných areálov Existujúce cyklotrasy Chránené územia Veľký počet pamätihodností, kultúrnych a historických pamiatok Hustá a kvalitne označená sieť turistických chodníkov Bohatá flóra a fauna Vysoká lesnatosť regiónu Veľmi dobré možnosti nemasových foriem turistiky Slabé stránky Nedostatočná kvalita ubytovacích a stravovacích zariadení Nedobudovaná infraštruktúra športových objektov Nevyužité možnosti a nízka úroveň vidieckeho turizmu Zlý technický stav kultúrnych a historických zariadení Slabá návštevnosť kultúrnych podujatí Zlý technický stav športových zariadení Absencia siete turistických informačných kancelárií (TIK-ov) a slabá propagácia územia pre účely turizmu Neexistujúca spolupráca medzi subjektmi cestovného ruchu Slabá informovanosť o regióne na území Slovenska ako aj v zahraničí Nevhodná klíma pre rozvoj zimnej turistiky Chýbajúci marketing regiónu Nízka kvalifikácia zamestnancov a jazyková bariéra Príležitosti Prílev zahraničných investícií Využitie voľného bytového fondu Ohrozenia Slabý záujem domácich podnikateľov podnikať v oblasti cestovného ruchu 75

78 určeného pre rekreačné účely Nebezpečenstvo úpadku záujmu o Využitie voľného bytového fondu turistiku v obciach pre rozvoj agroturistiky v dôsledku objektívnych príčin(klíma, a vidieckeho turizmu konkurencia) Podpora rozvoja špecializovaných Zložité presadenie sa v dôsledku silnej stravovacích zariadení, zameraných na konkurencie iných regiónov na trhu ponuku miestnych gastronomických Odchod obyvateľstva z regiónu za prácou špecialít (husacie, rybie a iné miestne do iných regiónov špeciality) Podceňovanie údržby kultúrnych Dobudovanie značkovaných turistických chodníkov a cyklotrás a technických pamiatok využiteľných pre CR Vypracovanie informačného systému pre cestovný ruch Nedostatok v oblasti CR finančných prostriedkov Propagácia cestovného ruchu (účasť na Podcenenie významu koordinácie veľtrhoch cestovného ruchu, propagačné spoločného postupu štátnych orgánov, materiály, masmédiá) orgánov samosprávy, regionálnych Rast podnikateľskej aktivity a vytvorenie rozvojových agentúr, regionálnych pracovných miest Možnosť získania finančných prostriedkov združení cestovného ruchu a záujmových profesných združení cestovného ruchu na rozvoj cestovného ruchu zo Nízka priemerná mzdová úroveň v štrukturálnych fondov Európskej únie službách CR Dostatok vyučených odborníkov v odbore cestovného ruchu Poškodzovanie a znečistenie prírody Rozvoj požičovní a servisov bicyklov, zriadenie úschovní bicyklov pri významných turistických objektoch 76

79 4.7 Návrhy využitia potenciálu pre cestovný ruch v Hornonitrianskom regióne Pri návrhoch na rozvoj cestovného ruchu v Hornonitrianskom regióne CR je dôležité prihliadať na silné a slabé stránky, ale aj na príležitosti a ohrozenia cestovného ruchu na území Hornej Nitry, ktoré sú formulované v SWOT analýze cestovného ruchu Hornonitrianskeho regiónu. Vychádzajúc zo súčasného stavu prírodných a kultúrnohistorických predpokladov cestovného ruchu v Hornonitrianskom regióne, je možné navrhnúť možnosti rozvoja cestovného ruchu na skúmanom území Vidiecka turistika, agroturistika a ekoturizmus Hornonitriansky región môžeme označiť za vidiecky región, z celkového počtu 174 obcí je len sedem so štatútom mesta. Preto sú tu vhodné podmienky na rozvoj vidieckej turistiky, agroturistiky a ekoturizmu. V súčasnom období sa do popredia dostávajú najmä individuálne formy cestovného ruchu, orientované na tiché a pokojné miesta, kde si turisti môžu oddýchnuť a regenerovať svoje sily. Dôležitý je i priamy kontakt s prírodou resp. s vidieckym prostredím. Pre rozvoj vidieckej turistiky sú dôležité aj doplnkové aktivity, ktoré región ponúka ako turistické trasy, cyklotrasy, kultúrnohistorické pamiatky. Atraktivitu vidieckej krajiny zvyšujú zrúcaniny hradov Oponice, Topoľčany či Uhrovec. V tomto regióne sú dobré podmienky aj pre cykloturistiku, a to vzhľadom na nížinný, mierne zvlnený terén Tribečského pohoria a Považského Inovca. Veľmi zaujímavá ponuka z pohľadu budúcnosti cestovného ruchu je v podobe rozbiehajúceho sa projektu Náučného chodníka Považský Inovec, ktorý sa bude tiahnuť od Duchonky až po Piešťany a ponúkne krásnu prírodu so zaujímavými chránenými územiami, archeologické náleziská (Bojná) alebo vyhliadky do okolia z vrchu Marhát. Atraktívne sú z pohľadu vidieckej turistiky aj náučné chodníky, vodné nádrže a rybníky, množstvo chránených území s chránenými druhmi rastlinstva a živočíšstva. Pre turistov, ktorí majú záujem o vidiecku turistiku sú dôležité aj typické vidiecke prostredie, ľudia, zvyky a tradície, ktoré sa v Hornonitrianskom regióne stále dodržiavajú aj prostredníctvom rôznych folklórnych podujatí. 77

80 Vidiecky penzión Tento región je vhodný na rozvoj vidieckej turistiky, agroturistiky a ekoturizmu, avšak nie sú tu v dostatočnej miere zastúpené podniky cestovného ruchu poskytujúce služby takéhoto druhu. Preto sme pripravili možný návrh využitia Hornonitrianskeho regiónu CR pre vidiecku turistiku. Penzión by sa mal nachádzať v obci Brodzany, ktorá je vzdialená 4 km od mesta Partizánske. Hlavný účelom a cieľom vzniku penziónu bude poskytovanie kvalitných ubytovacích a stravovacích služieb cieľovej skupine obyvateľstva, ktorou budú rodiny s deťmi, starší občania a zahraniční turisti. Títo zákazníci penziónu môžu prísť za účelom dovolenky, alebo spoznávania regiónu. Poloha penziónu je situovaná v atraktívnom prostredí, v strede obce. Nachádza sa v horskom prostredí, oproti objektu sa nachádza Literárne múzeum A.S. Puškina. Neďaleko penziónu sa nachádza letohrádok Babylon a v hore za ním je kaplnka kniežacej rodiny. Penzión by mal byť architektonicky navrhnutý tak, aby bol v súlade s architektúrou múzea. Penzión by mal mať celoročnú využiteľnosť s dôrazom na letnú turistiku. Za penziónom by sa mal nachádzať sad ovocných stromov. Hostia budú mať možnosť využitia rôznych služieb v rámci vidieckeho a prírodného prostredia v ktorom sa penzión nachádza. Penzión bude ponúkať ubytovacie, stravovacie aj doplnkové služby. Ubytovacie služby budú poskytované v apartmánoch alebo izbách. Celková kapacity penziónu je 25 lôžok. Stravovanie bude zabezpečené formou raňajok, prípadne výberom z jedálneho lístka. Hora, pod ktorou sa penzión nachádza oplýva množstvom húb, lesných plodov a liečivých rastlín. Hostia budú mať možnosť zakonzervovania, zavarenia húb, lesných plodov prípadne sušenia liečivých rastlín. Penzión bude ponúkať hosťom možnosť zapojiť sa do prác v sade, či už pri zberaní ovocia, prípadne štepení a ošetrovaní stromčekov. V okolí sa nachádza množstvo historických pamiatok, turistických chodníkov, náučných chodníkov a cyklistických trás. V penzióne bude možnosť požičania si bicykla. V areáli parku múzea sa nachádzajú kaskády potoka Gerazda kde sú nasadené kapry. Milovníci rybolovu majú možnosť požičania si udice v penzióne. Milovníci vody sa môžu ísť kúpať do neďalekých kúpeľov v Malých Bieliciach, vzdialených len 2 km a kúpaliska vzdialeného približne 3 km. V obci sa nachádzajú tenisové kurty ktoré môžu využiť hostia, tenisové vybavenie poskytne penzión. V pivničných priestoroch penziónu sa bude nachádzať vínna pivnička s typickými kamennými stenami. Prídu si tu na svoje nielen znalci vín ale všetci návštevníci. Okrem 78

81 archívnych vín z celého sveta tu budú ponúkané aj slovenské vína a budú propagované vína vyrábané v tomto regióne. V obci sa konajú každoročne podujatia spojené s zvykmi a tradíciami, do ktorých sa samozrejme môžu zapájať aj hostia penziónu Pozorovanie vtákov (Birdwatching) V poslednom období sa do popredia dostávajú také formy cestovného ruchu, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu. Hitom posledných turistických sezón je pozorovanie vtákov alebo aj bird-watching a ornitopozorovanie či iných chránených druhov zvierat. Je súčasťou ekologického cestovného ruchu a agroturistiky. Laici sa podieľajú najmä na sčítavaní vtáctva a mapovaní ich pohybu na našom území. Pomáhajú so stavaním hniezd, búdok a kŕmením. Môžu sa zúčastňovať aj na úpravách terénu, čistení a budovaní chodníkov, zazeleňovaní oblastí, výstavbe umelých ostrovčekov pre hniezdenie vodného vtáctva. Na území Hornej Nitry sa vyskytuje niekoľko druhov chránených zvierat a dve chránené vtáčie územia, ktoré sme priblížili v kapitole Dôležité je pre rozvoj tejto formy cestovného ruchu, aby boli turisti informovaný o možnostiach pozorovania vtákov, o druhoch vtákov, ktoré sa na území vyskytujú a najmä o vzácnych a chránených druhoch vtákov. Preto navrhujeme osadiť informačné tabule na miesta, kde je možné tieto druhy vtákov pozorovať Cyklotrasa Bicyklom za históriou V Hornonitrianskom regióne CR sa nachádza mnoho kultúrno-historických pamiatok. Cieľom návrhu tejto cyklotrasy je prepojiť tieto pamiatky cyklotrasami a vytvoriť náučnú cykloturistickú trasu, ktorá by nebola náročná a bola by bezpečná. Táto trasa povedie obcami v okrese Partizánske, v ktorých sa zachovali pamiatky v podobe prírodného, spoločenského alebo kultúrneho významu. Táto trasa bude mať 5 zastávok a bude v dĺžke 19 km. Navrhujeme, aby pri každej pamiatke boli osadené náučné tabule s popisom každej pamiatky a základnými informáciami o obci. Začiatok trasy bude v meste Partizánske, kde sa nachádza kaštieľ Vodný hrad s priľahlým parkom, ktorý prešiel výraznou rekonštrukciou. Druhá zastávka bude v obci Brodzany, ktorá je známa renesančným kaštieľom s anglickým parkom, v ktorom sídli Múzeum A. S. Puškina. Tretia zastávka bude v obci Klátova Nová Ves, kde sa nachádzajú dva kaštiele, z ktorých jeden slúži ako obradná sieň a druhý kaštieľ 79

82 s parkom je školiacim strediskom Štatistického úradu SR. Štvrtá zastávka bude v obci Janova Ves, kde je kaštieľ, ktorý v súčasnosti slúži ako detská ozdravovňa. Okolo kaštieľa je rozľahlý park s jazerom a veľkým krajinárskym významom. Posledná zastávka bude v obci Klížske Hradište, kde sa nachádza románsky kostolík sv. Michala z 11. storočia. Celá cyklotrasa pôjde po cestách II. triedy, ktoré nie sú také frekventované a bude sa napájať už na existujúce cyklotrasy Vnemový relaxačný park Na základe zhodnotenia prírodných a kultúrno-historických daností regiónu Horná Nitra sme navrhli vytvoriť vnemový park, ktorého realizácia nie je finančne náročná a nie je náročná na úpravu. Nevýhodou vnemového parku je, že ho možno využívať iba pri peknom počasí. Podstatou takýchto parkov je, že návštevníci chodia bosý po rôznych substrátoch a materiáloch ako je voda, bahno, piesok, drevo, kameň, štrk či tráva, ktoré sa obmieňajú. Cieľom týchto parkov je stimulovať naše nohy. Chodenie na boso je zdravé, podporuje krvný a obehový systém, podporuje krvný obeh, koncentráciu, posilňovanie svalovej a kostrovej sústavy a podporovanie spracovania vonkajších vnemov. V okolí historických kaštieľov sa nachádzajú rozľahlé parky zelene a zelené plochy, ktoré nie sú využívané, hoci majú rekreačný potenciál. Navrhujeme preto na týchto plochách vytvoriť vnemové relaxačné parky, ktoré budú slúžiť na oddych a pre všetky generácie turistov. Tieto parky by mali byť ďalej doplnené o mobiliár ako odpadkové koše, lavičky a detské ihrisko Návrhy na ďalšie využitie Na základe zhodnotenia prírodného a kultúrno-historického potenciálu sme navrhli aj ďalšie možné riešenia: vypracovanie marketingovej koncepcie cestovného ruchu, ktorá by mala pomôcť tomu, aby sa región Horná Nitra presadil na trhu cestovného ruchu prezentácia regiónu na výstavách a workshopoch 80

83 vytvorenie dobrého imidžu cestovného ruchu v hornonitrianskom regióne a zlepšenie služieb v oblasti poskytovania informácií a poradenstva v oblasti cestovného ruchu vymyslieť regiónu logo a heslo, pod ktorým bude región známy Horná Nitra Región hradov a kaštieľov vydať informačné materiály, brožúry, letáky a CD o možnostiach rekreačného využitia v hornonitrianskom regióne Vybudovanie turistických informačných centier a kancelárií, ktoré budú previazané na národnú sieť v meste Partizánske a Bánovce nad Bebravou podpora a zotrvanie organizácií kultúrnych podujatí a tradičných jarmokov a oslava tradičných slovenských zvykov a folklórnych slávností propagácia prírodného potenciálu a prírodných atraktivít ako súčasti regionálneho produktu cestovného ruchu, zlepšenie propagácie a značenia prírodných atraktivít vybudovanie nových cyklotrás a turistických chodníkov, ktoré budú značené a propagované využiť doposiaľ nevyužívané termálne pramene nachádzajúce sa v hornonitrianskom regióne na kúpeľné účely osadenie informačných tabúl pri pamiatkach rekonštrukcia kaštieľov, ktoré sú v zlom technickom stave a možnosť využitia kaštieľov na reprezentačné účely, múzeá, výstavy alebo kongresové podujatia možnosť získania finančných prostriedkov z Eurofondov spolupráca subjektov podieľajúcich sa na rozvoji cestovného ruchu a to na miestnej, regionálnej i celoštátnej úrovni propagovanie regiónu Horná Nitra ako celku podľa spracovanej Regionalizácie cestovného ruchu 81

84 Záver Cestovný ruch nadobúda v celom svete čoraz väčší ekonomický i sociálny význam. Hornonitriansky región cestovného ruchu je známy predovšetkým kúpeľným mestom Bojnice. Prírodný a kultúrno-historický potenciál regiónu Horná Nitra je rozhodujúcim faktorom, ktorá ovplyvňuje atraktívnosť tohto regiónu na trhu cestovného ruchu. Vysokú atraktívnosť dávajú tejto oblasti práve Bojnice ako známe kúpeľne mesto. Taktiež sa tu nachádza aj Bojnický zámok s rozsiahlym parkom, v ktorom sa nachádza chránená lipa, zoologická záhrada a národná prírodná pamiatka Prepoštská jaskyňa. Bojnický zámok je najnavštevovanejším miestom turistov na Slovensku. Región turistom ponúka aj ďalšie rekreačné a turistické možnosti, vzácne pamätihodnosti a prekrásnu okolitú prírodu, kvalitné služby, širokú paletu zaujímavosti a atraktivít, s cieľom udržať návštevníkov čo najdlhšie v regióne. Región Horná Nitra má veľký prírodný aj kultúrno-historický potenciál pre rozvoj cestovného ruchu, nie je však dostatočne využívaný. Cieľom diplomovej práce bolo zhodnotiť prírodný a kultúrno-historický potenciál rekreačnej krajiny v Hornonitrianskom regióne CR. Hodnotili sme prírodné a kultúrne podmienky, ktoré určujú kvalitu a vhodnosť regiónu pre využívanie v cestovnom ruchu. Analyzovali sme zložky prírodného prostredia - reliéf, klíma, vodstvo, živočíšstvo a rastlinstvo a takisto kultúrno-historické pamiatky, kultúrne zariadenia a kultúrnošportové podujatie, konajúce sa v tomto regióne a dospeli sme k záveru, že región má celoročnú časovú využiteľnosť s prevládajúcou letnou sezónou. Prevláda krátkodobý cestovný ruch s rekreačnými činnosťami ako pešia turistika, cykloturistika, vodné športy, kúpeľný pobyt, návšteva pamiatok, lyžovanie, návšteva kultúrnych, športových a iných podujatí. Najskôr sme zhodnotili tento región podľa jednotlivých ukazovateľov. Z hľadiska výškovej členitosti je táto oblasť vhodná na pasívny odpočinok, turistiku, poľovníctvo a lyžovanie, môžeme teda konštatovať, že z hľadiska reliéfu je región Hornej Nitry atraktívny. Z hľadiska klímy je táto oblasť vhodná pre letnú rekreáciu, turistiku, vodné športy a v zime taktiež pre lyžovanie, zimné športy a zimnú rekreáciu. Hodnoty slnečného svitu na Hornej Nitre priaznivo pôsobia na rozvoj cestovného ruchu. Aj z hľadiska vodstva, má táto oblasť priaznivé podmienky. Nachádzajú sa tu vodné nádrže, ktoré sú vyhľadávané na vodné športy, rekreáciu pri vode a športový rybolov. Taktiež sa tu nachádzajú bohaté zásoby termálnych a minerálnych prameňov, ktoré ovplyvňujú letnú turistickú sezónu regiónu. Kúpele Bojnice, ktoré sa tu nachádzajú sú kúpele 82

85 s medzinárodným významom a privádzajú do tohto regiónu aj zahraničných hostí. Horná Nitra má pestré zloženie flóry a fauny. Les je jedným z určujúcich faktorov výzoru krajiny a plní dominantnú funkciu. V tomto regióne sa vyskytujú hlavne listnaté lesy a lokálne aj ihličnaté. Lesy sú taktiež bohaté na huby. Spomínané lesné spoločenstvá sú vhodné pre cestovný ruch, najmä pre turistiku, cykloturistiku a hubárčenie. Čo sa týka prírodného ukazovateľa živočíšstvo, je atraktívna pre cestovný ruch najmä poľovná zver a rybolov. Vyskytuje sa tu viacero poľovných revírov a špecialitou je odstrel kačice divej. V regióne Hornej Nitry sa nachádza aj mnoho chránených území, ktoré sú cenné pre svoje prírodné bohatstvo. Nachádza sa tam aj množstvo chránených druhov rastlín a živočíchov. Chránené územia sú preto atraktívne z hľadiska cestovného ruchu. K atraktivite tohto regiónu prispievajú predovšetkým hrady, zámky a kaštiele, ktoré sú tu situované a taktiež mnohé kultúrne zariadenia ako múzeá, hvezdárne a galérie a mestské pamiatkové zóny. Kultúrno-historický potenciál prispieva najmä k rozvoju kultúrneho, poznávacieho a mestského cestovného ruchu. Negatívom Hornonitrianskej oblasti je, že sa tu na malom území, nachádza veľa znečisťovateľov. Je tu nadmerná koncentrácia priemyselnej výroby. Výroba znečisťuje hlavne ovzdušie ale aj povrchové a podzemné vody a celkovo devastuje životné prostredie. K rozvoju turistiky a rekreácie neprispieva ani fakt že v Hornonitrianskej oblasti, najmä v pohoriach Tríbeč a Strážovské vrchy, sa vyskytuje vo veľmi veľkej miere kliešť, ktorý spôsobuje choroby encefalitídu a boreliózu. Na záver môžeme konštatovať, že Hornonitriansky región CR má dobré podmienky a predpoklady pre rozvoj cestovného ruchu. No len existujúce prírodné a kultúrnohistorické podmienky nezaručujú tomuto regiónu rozvoj a úspech v tejto oblasti. Dôležité je, aby sa dostatočne využíval existujúci prírodný a kultúrno-historický potenciál tohto regiónu v súlade s trvalo-udržateľným rozvojom. Dôležitá je taktiež účasť miestneho obyvateľstva na propagácii regiónu, vpracovanie marketingovej stratégie a aby sa zohnali finančné prostriedky potrebné na rozvoj cestovného ruchu. Propagovať by sa mal najmä trvalo-udržateľný a ekologický rozvoj cestovného ruchu v regióne Horná Nitra, ktorý vytvára podmienky pre rozvoj cestovného ruchu aj v budúcnosti a obmedzí negatívny vplyv zvýšenej návštevnosti v regióne. Mali by sa vytvoriť podmienky pre poskytovanie kvalitných služieb cestovného ruchu v regióne. Kvalita služieb je hlavným strategickým faktorom rozvoja cestovného ruchu v budúcnosti. Prostredníctvom cestovného ruchu by sa 83

86 malo prispieť aj k ekonomickému rozvoju regiónu, predovšetkým znížiť vysokú mieru nezamestnanosti a zvýšiť životnú úroveň jeho obyvateľstva. Tieto čiastkové všeobecné ciele možno dosiahnuť tým, že sa vytvoria v regióne Horná Nitra postupne podmienky pre širšie využitie ako už existujúcej, tak aj potenciálnej ponuky cestovného ruchu. Aby sa toto dosiahlo, vyžaduje si to spoluprácu všetkých subjektov cestovného ruchu v tomto regióne. Rozvoj cestovného ruchu by mal postupne prinášať finančné prostriedky, ktoré umožnia ďalej skvalitňovať najmä materiálno-technické predpoklady a tiež umožnia ich využitie pre zlepšenie životných podmienok obyvateľov regiónu. Nezanedbateľným prínosom by malo byť zlepšenie imidžu regiónu medzi návštevníkmi a pritiahnutie ďalšej potenciálnej klientely z domova i zo zahraničia. 84

87 Zoznam použitej literatúry BÁRTA, V. DVOŘÁKOVÁ, V Národné kultúrne pamiatky Slovenska. Bratislava: AB Art Press, ISBN BAUD-BOVY, M LAWSON, F Tourism and recreation handbook of planning and design. Oxford: The BAth Press, ISBN BELAJOVÁ, A. - FÁZIKOVÁ, M Regionálna ekonomika. Nitra: SPU Nitra, s. ISBN BENČIČ, S Agroturistika a ekoturistika. Bratislava: Progressus Slovakia, ISBN BIEGER, T Management von Destinationen. München: Oldenbourg, ISBN BOROVSKÝ, J. - SMOLKOVÁ, E. - NIŇAJOVÁ, I Cestovný ruch, trendy a perspektívy. Bratislava: Iura Edition, ISBN BUČEK, M. a i Priestorová ekonomika. Bratislava: Ekonomická univerzita, ISBN ČERTÍK, M. - SYSEL, J. - VITÁKOVÁ, M Cestovní ruch: vývoj, organizace a řízení. 1.vyd. Praha: OFF, s. ISBN DRGOŇA, V. - KRAMÁREKOVÁ, H Predpoklady trvaloudržateľného rozvoja v podmienkach CHKO Ponitrie. In: Rosalia, Spravodaj ochrany prírody okresu Nitra a CHKO Ponitrie, Správa CHKO Ponitrie, Nitra, ISBN ELIÁŠ, M Kúpele Bojnice. Martin: Vydavateľstvo Matice Slovenskej, s. ISBN ELLENBERG, L. - SCHOLZ, M. - MEIER, B Ökoturismus Reisen zwischen Ökonomie und Ökologie. Berlin: Spektrum, TUM UMW, 299 s. FECZKO, J KANTYKA, J Telesná kultúra a cestovný ruch. In: Ekonomická revue cestovného ruchu, roč. 34, č.3, s. 171 FENELL, D. A Ecotourism. In introduction.routledge, London, New York, TUM GEO, 2003, s. 236 FORET, M. - FORETOVÁ, V Jak rozvíjet místní cestovní ruch. Praha: Grada Publishing, s. ISBN X 85

88 FREYER, W Einfuhrung in die Fremdverkehrsokonomie. München: Oldenbourg, Wissenschaftverlag GmbH, ISBN X GONDOVÁ, M. REED, T. TVRDOŇOVÁ, J Rozvoj podnikania vo vidieckej turistike a agroturistike (Praktický sprievodca pre podnikateľov). Nitra: Agentúra pre rozvoj vidieka, ISBN GÚČIK, M Cestovný ruch pre hotelové a obchodné akadémie. Bratislava: SPN, ISBN HABÁN, M. - OTEPKA, P Agroturistika. Nitra: SPU, s. ISBN HALL, D. - KIRKPATRICK, I. - MITCHELL, M Aspects of Tourism: Rural Tourism and Sustainable Business. Oxford: Cromwell Press, ISBN HAMARNEHOVÁ, I Geografie cestovního ruchu Evropa. Plzeň: Vadavateľstvo Aleš Čeňek, s.r.o s. ISBN HENDERSON, J.C Healthcare Tourism in Southeast Asia. In: Tourism Review International, 2004, č. 7, s HLADKÁ, J Technika cestovného ruchu. Praha: Grada Publishing, ISBN JARÁBKOVÁ, J.2007.Vybrané kapitoly z cestovného ruchu, Nitra: SPU, s. ISBN JUNGER, Ján a kol Turistika a športy v prírode. Prešov: Fakulta humanitných a prírodných vied PU, ISBN JUVA, K. ZACHAR, D Tvorba krajiny ČSSR. Praha Bratilava: Academia Veda, KARÁSEK, P Slovensko. Bratislava: Simplicissimus, s. ISBN KASPAR, C In: Gesundheitstourismus im Trend, Berlin, ISBN KASPAR, C Základy cestovného ruchu. Banská Bystrica: Ekonomická fakulta UMB, s. ISBN

89 KELE, F. MARIOT, P Krajina, ľudia, životné prostredie. Bratislava: Veda, KOPŠO, E. a i Geografia cestovného ruchu. Bratislava: SPN, s. ISBN KOLLÁR, D. NEŠPOR, J Hrady a najkrajšie zrúcaniny. Bratislava: Dajama, s. ISBN LACIKA, J.- ONDREJKA, K Prírodné krásy Slovenska Chránené krajinné oblasti. Bratislava: Dajama, s. ISBN LACIKA, J Kultúrne krásy Slovenska Kaštiele. Bratislava: Dajama, ISBN LENOVSKÝ, L. a kol Cestovný ruch a kultúrne dedičstvo. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa, s. ISBN MACH, F Vidiecky turizmus a agroturizmus na Slovensku. Bratislava: Réka, s. ISBN X. MAIER, G. - TODTLING, F Regionálna a urbanistická ekonomika. Bratislava: Elita, s. ISBN MARIOT, P Geografia cestovného ruchu. Bratislava: Veda, s. MARIOT, P Geografia cestovného ruchu. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, ISBN MICHAL, I. NOSKOVÁ, J Hodnocení přírodních přdpokladu pro rekreaci In: Sborník pro ochranu a tvorbu životního prostředí, Řada E, MICHALOVÁ, V. a kol Služby a cestovný ru.ch, súvislosti, špecifiká, cesta rozvoja. Bratislava: Sprint, s. ISBN MILL, R. MORRISON, A The Tourism System. Durbuque: Kendell/Heust Publishing Co. ISBN NAHRSTEDT, W Wellness im Kurort : Mehr Qualität für den Gesundheitstourismus in Europa?! In: Spektrum Freizeit, II s ORIEŠKA, J Služby cestovného ruchu. Bratislava: Ekonomická univerzita, s. ISBN OŤAHEL, J. FERANEC, J Krajinná pokrývka Slovenska. Bratislava: Veda, ISBN

90 OTEPKA, P. HABÁN, M Vidiecky turizmus a agroturizmus. Bratislava: NOI, s. ISBN PATÚŠ, P Manažment regiónu a strediska cestovného ruchu. Banská Bystrica: Cestovateľ. 159 s. ISBN PLAČEK, M. - BÓNA, M Encyklopédia Slovenských hradov. Bratislava: Slovart, s. ISBN SLÁDEK, G Podnikanie v pohostinstve a hotelierstve. II. časť. Bratislava : EPOS, 2003, 541 s. ISBN X. SLÁMKA, M. - MATEJKA, M Zrúcaniny hradov. Bratislava: Slovenský skauting, s. ISBN STRASDAS, W Ecotourism in Development Cooperation. In: Ecotourism and Sustainability, Industry and Environment, Vol. 24, No , Paris SZNAJDER, M. - PRZEZBÓRSKA, L. - SCRIMGEOUR, F Agritourism. London: CAB International, ISBN SUPUKA, J.- VREŠTIAK, P Základy tvorby parkových lesov. Bratislava: Veda, TOUŠEK,V. - KUNC, J. - VYSTOUPIL, J. a kol Ekonomická a sociální geografie. Plzeň: Vydavateľstvo Aleš Čeňek, s.r.o s. ISBN TVRDOŇ HAMALOVÁ - ŽÁRSKA Regionálny rozvoj. Bratislava: Ekonomická univerzita, s. ISBN UHLÁR, V Okres Topoľčany. Bratislava: Obzor, VANÍČEK, V Ochrana životního prostředí. Brno: VŠZ, VANSLENBROUCK, I. - HUYLENBROECK, G Landscape Amenities: Economic Assessment Of Agricultural Landscapes. Drodrecht: Springer, ISBN VAVRÍK, B. VAVRÍKOVÁ, E. a i Turistický sprievodca ČSSR: Strážovské vrchy. Bratislava: Šport, VAVRÍKOVÁ, E. a i Turistický sprievodca ČSSR: Tríbeč, Pohronský Inovec. Bratislava: Šport, WEISS, P. a i Turistický sprievodca Slovenskom. Bratislava: Elita, ISBN 80-88

91 Zákony Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny Zákon č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja WEISS, P. JANKOVIČOVÁ, M. KURČOVÁ, E Regionalizácia cestovného ruchu v Slovenskej republike. Bratislava: MH SR, s. ZUSKINOVÁ, I Skanzeny. Bratislava: Dajama, s. ISBN Internetové zdroje: Archeologické lokality [online]. [citované ]. Dostupné na: < &region=7&stav=0&pristup=0> Cykloturistika Horná Nitra [online]. [citované ]. Dostupné na: < Cykloturistika Partizánske [online]. [citované ]. Dostupné na: < Historická zeleň [online]. [citované ]. Dostupné na: < Horná Nitra [online]. [citované ]. Dostupné na: < Hornonitriansky banský skanzen [online]. [citované ]. Dostupné na: < Hrady a zámky [online]. [citované ]. Dostupné na: < stup=0> Charakteristika územia Hornej Nitry [online]. [citované ]. Dostupné na: < 89

92 Chránená krajinná oblasť Ponitrie [online]. [citované ]. Dostupné na: < Chránené územia a časti prírody okresu Prievidza [online]. [citované ]. Dostupné na: < Chránené územia okresu Partizánske [online]. [citované ]. Dostupné na: < Informačná databáza o potenciáli regiónu ( okres Prievidza, Bánovce nad Bebravou a Partizánske [online]. [citované ]. Dostupné na: < > Kaštiele a kúrie [online]. [citované ]. Dostupné na: http: <// &region=7&stav=0&pristup=0> Kostoly [online]. [citované ]. Dostupné na: < &region=7&stav=0&pristup=0> Kultúrne dedičstvo v kraji a jeho ochrana [online]. [citované ]. Dostupné na: < Kultúrne pamiatky [online]. [citované ]. Dostupné na: < Ľudová architektúra [online]. [citované ]. Dostupné na: < Lyžiarske strediská [online]. [citované ]. Dostupné na: < Náučné chodníky v okrese Prievidza [online]. [citované ]. Dostupné na: < Náučné chodníky [online]. [citované ]. Dostupné na: < Ochrana prírody a krajiny [online]. [citované ]. Dostupné na: < 90

93 Prepoštská jaskyňa[online]. [citované ]. Dostupné na: < Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Partizánske [online]. [citované ]. Dostupné na: < Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Prievidza ( ) [online]. [citované ]. Dostupné na: < Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Bánovce nad Bebravou [online]. [citované ]. Dostupné na: < Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Topoľčany na roky [online]. [citované ]. Dostupné na: < > Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bojná [online]. [citované ]. Dostupné na: < Stratégia rozvoja cestovného ruchu v regióne Horná Nitra [online]. [citované ]. Dostupné na: < 91

94 Prílohy 92

95 Príloha č. 1: Regióny cestovného ruchu Zdroj: Regionalizácia cestovného ruchu v SR,

96 Príloha č. 2: Nosné skupiny aktivít v jednotlivých regiónoch Zdroj: Regionalizácia cestovného ruchu,

97 Príloha č. 3: Kategorizácia regiónov CR v dlhodobom horizonte Zdroj: Regionalizácia cestovného ruchu,

98 Príloha č. 4: Prehľad počtu kultúrnych pamiatok podľa okresov Zdroj : 96

99 Príloha č. 5: Riečna sieť Hornonitrianskeho regiónu CR Zdroj: Vlastné spracovanie

100 Príloha č. 6: Poloha Hornonitrianskeho regiónu CR v rámci SR Zdroj: vlastné spracovanie

101 Príloha č.7 : Zoznam hradov Hornonitrianskeho regiónu Zoznam hradov Využitie/ stav Okres/Obec Bánovský hrad Zaniknutý Bánovce nad Bebravou/ Bánovce nad Bebravou Bojnický zámok NKP/ najnavštevovanejší v Prievidza/ Bojnice SR Bošany Zaniknutý Partizánske/ Bošany Diviaky nad Nitricou Zaniknutý Prievidza/Diviaky nad Nitricou Diviacka Nová Ves Zaniknutý Prievidza/Diviacka Nová Ves Dlžín Zaniknutý Prievidza/ Dlžín Laskár V roku 2000 zbúraný Prievidza/ Nováky Michalov hrad Zaniknutý Partizánske/ Partizánske Oponický hrad Zrúcanina Topoľčany/Oponice Prievidzský hrad Zaniknutý Prievidza/ Prividza Vodný hrad Šimonovany Zrekonštruovaný/ Partizánske/ Partizánske nevyužívaný Sivý Kameň Zrúcanina Prievidza/ Podhradie Topoľčiansky hrad Zrúcanina Topoľčany/Podhradie Uhrovecký hrad Zrúcanina Bánovce nad Bebravou/ Uhrovské Podhradie Strážna veža v Žabokrekoch nad Nitrou Obytný dom Zdroj : +Vlastné spracovanie Partizánske/Žabokreky nad Nitrou

102 Príloha č. 8: Zoznam kaštieľov Hornonitrianskeho regiónu Zoznam kaštieľov Využitie/Stav Okres/ Obec Bánovecký kaštieľ Zbúraný Bánovce nad Bebravou/Bánovce nad Bebravou Kaštieľ v Bošanoch Využívaný na spoločenské účely obce Partizánske/Bošany Brodzany Múzeum A.S. Puškina Partizánske/Brodzany Čereňany Súkromné vlastníctvo Prievidza/Čereňany Chalmová Reedukačný domov pre mládež Prievidza/Chalmová Diviacka Nová Ves Súkromné vlastníctvo Prievidza/Diviacka Nová Ves Dvorec Súkromné vlastníctvo Bánovce nad Bebravou/Dvorec Dolné Ozorovce Súkromné vlastníctvo Bánovce nad Bebravou/Dolné Ozorovce Hajná Nová Ves Schátraný Topoľčany/Hajná Nová Ves Horná Ves Zaniknutý Prievidza/Horná Ves Horné Obdokovce Slúži ako Ústav sociálnej starostlivosti Topoľčany/Horné Obdokovce Horné Ozorovce Majetok mesta Bánovce nad Bebravou/Horné Ozorovce Janova Ves Detská ozdravovňa Partizánske/Janova Ves Klátova Nová Ves - renesančný Klátova Nová Ves - barokový Obradná sieň Školiace stredisko Slovenského štatistického úradu v Bratislave Partizánske/ Klátova Nová Ves Partizánske/Klátova Nová Ves Kamanová Schátraný Topoľčany/Kamanová Kokošová Súkromné vlastníctvo Topoľčany/Tesáre Kovarce Domov sociálnych služieb Topoľčany/Kovarce Krušovce Rekonštruovaný, sídli tu ZŠ Topoľčany/Krušovce Látkovce Uzavretý, nevyužívaný Bánovce nad Bebravou/Uhrovec Malé Bielice Nesprístupnený, zlý stav Partizánske/ Malé Bielice Malé Uherce Nevyužívaný, v zlom stave Partizánske/ Malé Uherce Nitrianska Blatnica V súkromnom vlastníctve Topoľčany/Nitrianska Blatnica Nitrianska Streda V súkromnom vlastníctve Topoľčany/Nitrianska Streda Nováky Sídli tu ZŠ Prievidza/Nováky

103 Oponice Apponyiho poľovnícke múzeum Topoľčany/Oponice Ostratice Nevyužívaný, v dezolátnom stave Partizánske/Ostratice Pravenec Súkromné vlastníctvo Prievidza/Pravenec Radošina Sídlo Komunity Kráľovnej pokoja Topoľčany/Radošina Šalgovce Súkromné vlastníctvo Topoľčany/Šalgovce Šišov Súkromné vlastníctvo Bánovce nad Bebravou/Šišov Solčany Nevyužívaný, v dezolátnom stave Topoľčany/Solčany Tovarníky Verejne prístupný Topoľčany/Tovarníky Uhrovec Nesprístupnený, zlý stav Bánovce nad Bebravou/Uhrovec Veľké Uherce V súkromnom vlastníctve pôvodných majiteľov Topoľčany/Veľké Uherce Vítkovce Schátraný Topoľčany/Kuzmince Vysočany Zemianske Kostoľany V dezolátnom stave Školské účely Bánovce nad Bebravou/Vysočany Prievidza/Zemianske Kostoľany Zdroj: + Vlastné spracovanie

104 Príloha č. 9: Archeologické lokality Hornonitrianskeho regiónu Názov archeologickej lokality Vznik Umiestnenie Okres/Obec Hradisko Halštat Vrch Skala Bánovce nad bebravou/ruskovce Hradisko Halštat Chotár Sianica Partizánske/Klátova Nová Ves Hradisko Halštat Vrch Kostrín Partizánske/ Klátova Nová Ves Hradisko Halštat Kóta Michalov vrch Hradište Včas. Doba Predná Hôrka dejín Partizánske/Klíž Partizánske/Jasenica Hrádok Dlžín Stredovek Kóta 560 Prievidza/Dlžín Kostol Hôrka Stredovek Hôrka Prievidza/Horné Vestenice Hradisko Hradec Včas. doba Kóta 514 Prievidza/Prievidza dejín Vyšehrad Všehradné k. 829,9 Prievidza/Nitrianske Pravno Hrádok Veľká Lehôtka Pravek Kóta Prievidza/ Veľká Lehôtka Hrádok Hradisko Veľká Morava Chotár Trhovisko Topoľčany/Bojná Mohylnik Veľká V poli Topoľčany/Kamanová Morava Hradisko Halštat Vrch Tibec Topoľčany/Kovarce Kostol Základy Halštat Pri lesnej ceste do ZM Topoľčany/Práznovce Opidum Halštat Na kóte Uhrad Topoľčany/Podhradie pri Duchonke Jaskyňa Čertova Pec Paleolit Topoľčany/ Radošina Kostol Základy Paleolit Záhradná ulica Topoľčany/ Závada pri Duchonke Refúgium Paleolit Záhradná ulica Topoľčany/ Závada pri Duchonke Zdroj: + vlastné spracovanie

105 Príloha č. 10 : Význam a rozvojové priority Hornonitrianskeho regiónu Kategória / význam Strednodobý horizont Nadregionálny Dlhodobý horizont Národný Subregión, lokalita špecifická Strednodobý horizont Bojnice a okolie (kúpele) Dlhodobý horizont Druh turizmu Najmä domáci turizmus, Príjazdový turizmus najmä v kúpeľoch Bojnice Pobytový turizmus viac dlhodobé ako krátkodobé pobyty Pasantská domáca návštevnosť Formy turizmu - Kúpeľný turizmus s liečebnou funkciou - Poznávací turizmus (poznávanie kultúrneho dedičstva) - Nenáročný pobytový v prírode - Zimný turizmus lyžovanie Aktivity s najvyšším - dlhodobým potenciálom - Pobyt / rekreácia pri termálnej, mineralizovanej vode - Pobyt v lesnom / horskom prostredí - Pešia turistika Pozícia na slovenskom trhu Počet lôžok 4047 Podiel na lôžkovej kapacite SR (v %) 3,4 Počet hostí celkom Podiel zahraničných hostí (v %) 20,2 Podiel na počte hostí v SR celkom (v %) 2,6 Podiel na počte zahraničných hostí v SR (v %) 1,4 Počet prenocovaní celkom Podiel prenocovaní zahraničných hostí (v %) 28,1 Podiel na počte prenocovaní v SR celkom (v %) 3,2 Priemerný počet prenocovaní celkom 4,6

106 Zdroj: Regionalizácia cestovného ruchu v SR, 2004 Chránená krajinná oblasť Národná prírodná rezervácia Prírodná rezervácia Národná prírodná pamiatka Ponitrie Rokoš Biely kameň Prepoštská jaskyňa Strážovské vrchy Veľká skala Prírodná pamiatka Hradisko Chránený areál Brodziansky park Buchlov Kobylince Okšavské duby Vtáčnik Makovište Končitá Park Navrhované CHVÚ CHVÚ Malá Fatra CHVÚ Strážovské vrchy Príloha č. 11: Ochrana prírody

107 Vyšehrad Temešská skala Zdroj: + vlastné spracovanie Prielom Nitrice Bradlo Čepušky Belanov kút Hrdovická Holé brehy Čermiansky močiar Kovarská hôrka Prieľačina Solčiansky háj Veľký vrch Chynoriansky luh Dobrotínske skaly Jankov vŕšok Jedlie Kňaží stôl Ľutovský Drieňovec v Hájnej Novej Vsi Park v Tesároch Park v Továrnikoch Príloha č. 12 : Cyklotrasy Hornonitrianskeho regiónu Názov cyklotrasy Dĺžka cyklotrasy Farba cyklotrasy Cyklookruh Medzihorie 44 km zelená Hornonitrianska cyklomagistrála 27 km + 25 km červená

108 Bojnický cyklookruh 162 km modrá Pravnianska radiála 26 km červená Rokošská radiála 27,5 km zelená Žiarska radiála 17,5 km zelená Lehotská radiála 14 km žltá Hradecká radiála 8 km žltá Cigeľská spojka 8 km zelená Belianska spojka 13 km zelená Chvojnická spojka 15 km žltá Chalmovská spojka 2,5 km žltá Fačkovské sedlo- spojka 8 km zelená Rematská spojka 3 km zelená Cyklomagistrála: Oslany- Partizánske - Žabokreky Nad Nitrou 13 km červená Brodzany - Horná Ves 18,5 km žltá Partizánske - Vrchhora - Klížske Hradište - Partizánske 25 km modrá Oslany križovatka - Veľké Uherce žel.stanica - Veľké Uherce vodná nádrž - Drahožická dolina Šaloviny - sedlo pod Veľkou Ostrou - Millerov štál - Penhýbel sedlo pod Rajtokom - Cerová - Rudica - Oslany - Oslany križovatka 30 km zelená Topoľčany -Podhradie 19,3 km červená Jacovce Tesáre-Duchonka-Nemečky 35 km modrá Záhrady - Mačacia skala -Holé brehy- Bojnianka- Prieseky- Podhradie 16 km zelená Topoľčany Krušovce- Veľké Bedzany -Kuzmice 11,5 km žltá Zdroj: + vlastné spracovanie

109 Príloha č. 13 : Cyklotrasy v okrese Topoľčany

110 Zdroj: Príloha č. 14 : Cyklotrasy v okrese Prievidza

111 Zdroj: Príloha č. 15 : Turisticko-náučný chodník Klátova Nová Ves

112 Zdroj: Príloha č. 16 : Kaštieľ v Klátovej Novej Vsi

113 Autor: Eva Komžíková Príloha č. 17 : Kaštieľ v Brodzanoch Autor: Eva Komžíková

114 Príloha č. 18 : Chránený areál park v Brodzanoch Autor: Eva Komžíková Príloha č. 19 : Bojnický zámok Autor:

115 Príloha č. 20: Geomorfologická stavba Hornonitrianskeho regiónu CR Zdroj: vlastné spracovanie