1 Profil absolventa bakalárskeho štúdia sociálnej práce... 6

Transkript

1 1 Profil absolventa bakalárskeho štúdia sociálnej práce Kapitoly z histórie - sociálna činnosť v stredoveku Ranný stredovek Benediktíni Ján Almuţník Karol Veľký Templári, kartuziáni, cisterciáti, premonštráti Otázky a cvičenia Ţobravé rády a neskorý stredovek Františkáni Dominikáni Tomáš Aquinský Neskorý stredovek Otázky a cvičenia Slovenské začiatky a charitatívna činnosť Cyril a Metod Štefan, uhorský kráľ Rehole na Slovensku Svätá Alţbeta Otázky a cvičenia Teórie sociálnej práce Paradigmy sociálnej práce Otázky a cvičenia Systémové teórie Otázky a cvičenia Systemický prístup Otázky a cvičenia Organizačné teórie Otázky a cvičenia Teórie konania Otázky a cvičenia Sociálnopsychologické a komunikačné teórie Otázky a cvičenia Kresťanské teórie Otázky a cvičenia Metódy a techniky sociálnej práce Metodológia a metodika sociálnej práce Metodológia a metodika sociálnej práce, základné pojmy... 76

2 Otázky a cvičenia Vývoj metodiky Otázky a cvičenia Klasifikácia metód sociálnej práce Otázky a cvičenia Formy sociálnej práce Sociálna práca s jednotlivcom Otázky a cvičenia Sociálna práca s rodinou Otázky a cvičenia Sociálna práca so skupinou Otázky a cvičenia Sociálna práca s komunitou Otázky a cvičenia Sociálna práca so spoločnosťou Otázky a cvičenia Sociálne inštitúcie Pojem sociálna inštitúcia a kategorizácia sociálnych inštitúcií Otázky a cvičenia Rodina a manţelstvo Rodina ako primárna sociálna skupina Rodina a manţelstvo ako sociálne inštitúcie Funkcie rodiny Základné etapy v historickom vývoji ľudskej rodiny Typológia rodiny Etapy rodinného ţivota Interakcie v rodine a funkčnosť rodiny Manţelstvo Sociologické prístupy k skúmaniu manţelstva a rodiny Kríza rodiny. Súčasná rodina na Slovensku a jej vývojové trendy Otázky a cvičenia Náboţenstvo Náboţenstvo, vymedzenie základných pojmov Sociologické skúmanie náboţenstva Klasifikácia náboţenstiev a základné typologické hľadiská Otázky a cvičenia Výchova a vzdelávanie Výchova a vzdelávanie, vymedzenie základných pojmov Historický vývoj gramotnosti a školského vzdelávania Sociológia výchovy a sociológia vzdelávania Sociologické pohľady na výchovu a vzdelávanie

3 Otázky a cvičenia Politika Politika a moc, rozlišovanie legitímnej a nelegitímnej moci Sociologické prístupy k moci a k rozdeleniu moci v spoločnosti Štát a spoločnosť Otázky a cvičenia Zdravotníctvo Sociológia zdravotníctva, vymedzenie pojmov Zdravie a spoločnosť Zdravotníctvo a etika Sociologické prístupy k zdraviu a zdravotníctvu Otázky a cvičenia Sociálna práca samostatná interdisciplinárna veda Základy psychológie pre sociálnu prácu Základné psychologické pojmy a metódy Otázky a cvičenia Základné psychologické teórie osobnosti a ich moţnosti vyuţitia v sociálnej práci Otázky a cvičenia Sociálno-psychologické aspekty sociálnej práce Otázky a cvičenia Sociálna psychológia osobnosti Interpersonálne vzťahy Otázky a cvičenia Malé sociálne skupiny Otázky a cvičenia Makrosociálne javy a procesy Otázky a cvičenia Osobnosť jej psychologický a osobný rozmer Zdroje, determinanty vývinu a utvárania a formovanie osobnosti Štruktúra osobnosti, jej vlastnosti a vzťahy medzi nimi Otázky a cvičenia Základy práva pre sociálnu prácu Štát ako právna inštitúcia Otázky a cvičenia Právo a základné právne pojmy Otázky a cvičenia Základné ľudské práva a slobody Otázky a cvičenia

4 6.2.4 Právo a spoločnosť Otázky a cvičenia Tvorba a zmeny práva Otázky a cvičenia Prevencia v sociálnej práci a jej význam pre prax sociálneho pracovníka Úvod do problematiky sociálnej prevencie Otázky a cvičenia Prevencia najefektívnejší spôsob boja proti sociálnopatologickým javom Sociálna patológia Vymedzenie súvisiacich pojmov Sociálne inţinierstvo Otázky a cvičenia Prevencia v kontexte sociálnej práce Ciele, determinanty a funkcie prevencie Klasifikácie prevencie Otázka efektívnosti prevencie Právna úprava sociálnej prevencie v Slovenskej republike Otázky a cvičenia Sociálna prevencia v praxi: Harm Reduction zniţovanie škôd spojených s uţívaním drog Drogová problematika a prevencia drogových závislostí Úvod do Harm Reduction História vzniku prístupu Harm Reduction vo svete i na Slovensku Stratégia Harm Reduction v prevencii drogových závislostí Otázky a cvičenia

5 Slovo zostavovateľky Prvotným motívom napísať a zostaviť učebnicu s názvom Sociálna práca teoretické východiská a praktické kontexty bol a je neustále rozširujúci fakt, ţe študentky a študenti vysokých škôl študujú a nadobúdajú vedomosti z nespoľahlivých vedeckých zdrojov, internetu, prípadne z poznámok, ktoré zostavili oni sami z pochybných nevedeckých a nespoľahlivých, vedeckému pokroku nezodpovedajúcich zdrojov, ktoré plnia jednu úlohu sú ľahko dostupné a písané ľahko zapamätateľným štýlom. Myslím, ţe aj iní kolegovia a kolegyne z vysokých škôl na Slovensku pociťujú a vnímajú túto existujúcu skutočnosť, ktorú je potrebné zmeniť. Ostáva na nás, vysokoškolských učiteľov, profesorov a docentov, aby sme nastavili takú úroveň, ktorú si naše vysoké školy zaslúţia. Nie menej významným motívom napísať učebnicu pre vysokoškolákov, súvisiacou s predchádzajúcou skutočnosťou, je dostupnosť zdrojov rôzneho stupňa poţadovaných poznatkov, ktorých formovanie postoja je nemenej dôleţité pre absolvovanie bakalárskeho štúdia sociálnej práce. Rôznorodosť, mnofaktorialita teoretických i metodologických prístupov v sociálnej práci môţe u študentov a študentiek vyvolať ambivalentné reakcie vedúce k ich zjednodušeniu. Je preto na odborníkoch, aby okrem poznatkov sprostredkovali vysokoškoláčkam a vysokoškolákom postoje, názory a stanoviská, komentáre k existujúcim poznatkom a tým ich zorientovali v spleti mnoţstva poznatkov, ktoré sú nevyhnutné na kompetentné vykonávanie svojej budúcej profesie. Tím kolegov a kolegýň pod vedením vedúcej katedry sociálnej práce UPJŠ v Košiciach sa rozhodol napísať učebnicu takéhoto typu pre študentky a študentov sociálnej práce na bakalárskom stupni s cieľom zvýšiť kvalitu dostupných informácií s prepojením na prax so sprostredkovaním postojov a stanovísk k tomu, čo je pre študenta vysokej školy odboru sociálna práca nevyhnutné ako bakalárske minimum. V tomto duchu by malo byť sprostredkované aj pemzum poznatkov v rámci magisterského štúdia sociálnej práce v budúcom akademickom roku. Verím, ţe táto učebnica poslúţi svojmu prvotnému cieľu a bude jedným malým krôčikom k zvyšovaniu kvality štúdia sociálnej práce na Slovensku. Eva Ţiaková

6 1 Profil absolventa bakalárskeho štúdia sociálnej práce Bakalárske štúdium je prvým stupňom univerzitného vzdelania. Predkladaná forma prípravy študentov je špecializovaná na odbor sociálnej práce v širokom spektre teoretického skúmania sociálnej praxe, terénu pomáhajúcich profesií a osobnostného rastu študentov. Bakalárske štúdium má predovšetkým extenzívny záber. Absolvent bakalárskeho študijného programu "Sociálna práca" bude vybavený základmi teórie a praxe sociálnej práce, osvojí si koncepcie, teórie a metodiky sociálnej práce, bude vedieť analyzovať problematiku cieľov, obsahu, metód a foriem pomoci jednotlivcovi, komunite, skupine, pochopí rôznorodosť a komplexnosť príčin sociálnych problémov, dokáţe odborne interpretovať ich sociálno-politicko-ekonomické a kultúrne súvislosti. Okrem toho bude vedieť aplikovať základné poznatky psychologických, sociologických, filozofických, pedagogických, ekonomických, právnych vied pri riešení sociálnych problémov. Nadobudne znalosti o úlohách verejnej správy, štátnej správy, samosprávnych orgánov a neštátnych subjektov v oblasti sociálnej práce a sociálnej politiky. Má také znalosti z oblasti sociálnej práce, psychologických a sociálnych vied a právnych disciplín, napríklad z ústavného práva, trestného práva, rodinného práva, práva sociálneho zabezpečenia a správneho práva, ţe môţe vykonávať sociálnu prácu s osobami, ktorí majú problémy širokého spektra v rôznych sociálnych inštitúciách, ale aj v podnikovej sfére. Bude pripravený pre výkon sociálno-správnych činností, ako aj sociálno-právneho poradenstva prvého kontaktu, sociálnej diagnostiky a prognózovania, sociálnej prevencie, sociálno-právnej ochrany. Absolvent bude taktieţ znalý foriem sociálnej pomoci, ako sú krízová intervencia, terénna práca, resocializácia, vyjednávanie a zastupovanie klienta, pomoc občanom v hmotnej a sociálnej núdzi ap. Bude metodologicky pripravený odborne a kriticky analyzovať problémy a v nadväznosti na to aplikovať primerané metódy, techniky a prostriedky pri práci v sociálnej sfére spoločnosti. Nadobudne tieţ kompetencie zriaďovať, koordinovať a organizovať sociálne sluţby. Cieľom bakalárskeho štúdia je rozvíjať myšlienkový koncept sociálnej práce ako akademickej aplikovanej disciplíny, podporovať schopnosť odborne a kriticky myslieť, chápať problém, analyzovať a implementovať teoretické modely priamo do praxe, osvojiť si zručnosti profesionálnej sociálnej práce, ako aj rozvíjať osobnostný potenciál študentov. 6

7 2 Kapitoly z histórie - sociálna činnosť v stredoveku 2.1 Ranný stredovek Anton Fabian Benediktíni Ján Almuţník Karol Veľký Templári, kartuziáni, cisterciáti, premonštráti Kľúčové pojmy: Benediktíni, Ján Almuţník, Karol Veľký, templári, ciscetriáti, premonštráti. V dejinách sa stredovekom označuje obdobie od pádu Rímskej ríše a vzniku germánskych ríší v 5. stor. po Kr. aţ po objavenie Ameriky (1492). Nedá sa hovoriť o sociálnej práci v zmysle vedného odboru ani študijného programu, ale jestvovala sociálna charitatívna činnosť. Keďţe v Európe bol stredovek kresťanský (kalendár, sviatky, štátne usporiadanie, hierarchia v spoločnosti, školstvo, súdnictvo, zákonodarstvo, atď.) je pochopiteľné, ţe aj sociálnu činnosť vidíme najmä v reholiach. Typické formy stredovekého ţivota určovala jednak kresťanská antika, jednak germánske predstavy a zvyky. Stretnutie germánskych národov s kultúrou neskorej Rímskej ríše viedlo k tomu, ţe Germáni prevzali spolu s kresťanstvom aj cirkevnú organizáciu a latinčinu - jazyk vzdelancov, časť antického vzdelanostného odkazu. Osvojili si aj rímske právo. Ovplyvnili ich mnohé formy hospodárskeho ţivota. V oblasti poľnohospodárstva išlo predovšetkým o obhospodarovanie veľkých latifundií. Germáni priniesli do tohto sveta princíp vazalskej vernosti a spoločenské rozvrstvenie na šľachtu, slobodných a poloslobodných (v postavení podobnom otrokom). Okrem tohopriniesli aj svoj zmysel pre symboliku v kaţdodennom ţivote. Stredovekú feudálnu spoločnosť charakterizuje hierarchické usporiadanie podobné pyramíde, na vrchole ktorej bol cisár alebo kráľ, po ňom nasledovali veľkí vazali a ďalší feudáli aţ po najmenších. Všetci však ţili z práce poddaných, sedliakov, ktorých sa zaviazali chrániť. Feudáli dostávali od kráľa rozsiahle majetky, ktorých výnos mal byť odmenou za sluţby suverénovi. Mnohí menší šľachtici, ale aj slobodní roľníci sa utiekali pod ochranu týchto mocných pánov a stali sa členmi vojenskej druţiny. Udelenie väčšieho 7

8 léna (latinsky feudum) malo slúţiť na pokrytie výdavkov na vojenskú sluţbu, predovšetkým na koňa, výstroj a výzbroj. Mocný lénny pán disponoval veľkým majetkom. Pôsobil aj ako ochranca cirkevného zariadenia a postupne si prisvojoval zemepanské (kráľovské) práva (regálie, napr. právo súdiť, povoľovať stavbu hradu, banské právo, clo, právo raziť mince a povoľovať trhy. Tým dostal určité územie do úplného područia a inštitúcie od neho úplne záviseli. Spory medzi panovníkom a feudálmi sa ťahajú ako červená niť celými stredovekými dejinami Benediktíni Na prelome staroveku a stredoveku veľkú úlohu v sociálnej činnosti zohral Benedikt z Nursie ( ). Zaloţil kláštor Monte Cassino a napísal prvé základné pravidlá rehoľného ţivota (Regula monachorum). Kláštorný ţivot podľa Benediktových zásad sa zakladal na uskutočňovaní hesla ora et labora - modli sa a pracuj! Mnísi sa mali dopracovať ku kvalite ţivota neprestajným spájaním modlitby s prácou a praktickou láskou k blíţnemu. Priznáva práci 3 významy: (a) slúţi na to, aby si mnísi sami zaslúţili svoje ţivobytie; (b) spočíva v sluţbe ľuďom; (c) slúţi na oslavu Boha. Benediktove pravidlá sa týkajú liturgie, kompetencií, správy aj morálky vnútri kláštora. 2 Benedikt chcel zo svojho kláštora vytvoriť centrum, ktoré by ozdravujúco pôsobilo na celú spoločnosť. Opieral sa o zásadu: dať Bohu prvé miesto ( Hľadajte najprv Boţie Kráľovstvo a jeho spravodlivosť a všetko ostatné dostanete navyše Mt 6, 33). poradenstvo). Obr. 1 Svätý Benedikt Na Monte Cassino prichádzali králi, pápeţi, svetské knieţatá a iní hodnostári, ktorí hľadali u Benedikta radu a pomoc. Otvorene im vyčítal nedostatky a predpovedal budúce udalosti (dnes: 1 Porov. HARENBERG, B Kronika ľudstva. Bratislava : Fortuna Print, s Porov. ONDRUŠ, R., Blízki Bohu i ľuďom 2. Ontario (Canada): Priatelia dobrej knihy, s

9 V nasledujúcich storočiach mala benediktínska rehoľa vedúcu úlohu aj v ošetrovaní chorých. V Regula monachorum S. Benedicti sa na dvoch miestach pripomína starosť o chorých ako povinnosť opáta. Z kláštora v St. Gallena (vznikol r. 820) máme zreteľné svedectvo, ţe nemocný človek - či uţ domáci mních, ale aj susedia a cudzí pútnici - ostáva v kláštornom spoločenstve, nevylučujú ho z mníšskej spoločnosti. Kaţdý nemocný je prijatý a nachádza v kláštore ošetrenie a prípadne uzdravenie. Starostlivosť o chorých sa prejavuje v stavebných plánoch a pôdorysoch hlavne benediktínskych a cisterciatskych kláštorov. Integrálnou časťou baziliky bol nielen kláštor, ale aj nemocnica, kúpeľňa, dom lekárov a záhrada pre pestovanie liečivých bylín. Išlo o premyslený komplex stavieb. Neskôr, v stredoveku, okrem kláštorných nemocníc vznikajú aj mestské nemocnice. 3 Na Slovensku mali benediktíni kláštory na Skalke pri Trenčíne, na Zobore v Nitre, v Hronskom Beňadiku a v Krásnej pri Košiciach. Slovenskí benediktíni sú aj v USA v Clevelande od r Z rádu benediktínov vzišlo do 18. storočia 42 pápeţov, 200 kardinálov, takmer 6000 biskupov a arcibiskupov, svätcov, spisovateľov a učencov Ján Almuţník Iným príkladom širokej sociálnej činnosti bol Ján Almuţník. Narodil sa okolo roku 560 na Cypre. Jeho pôvodným ţivotným cieľom nebolo duchovné povolanie. Bol ţenatý a mal deti. Keď mu však zomrela ţena a deti, rozhodol sa predať majetok a celkom sa venovať Boţej sluţbe a dobročinnosti. Jánov hlboký duchovný ţivot a jeho charitatívna činnosť ho preslávili a stal sa melchitským patriarchom v Alexandrii, v Egypte. Za nekonečné skutky dobročinnosti ho začali nazývať almuţníkom. Dbal o to, aby duchovenstvo viedlo príkladný ţivot (iba osobným Obr. 2 Svätý Ján Almuţník príkladom je moţné motivovať iných k skutkom milosrdenstva a dobročinnosti). 3 Porov. FABIAN, A., Nevyliečiteľné choroby vyliečiteľní ľudia. In: Človek v núdzi. Zborník z medzinárodného sympózia. Košice, Teologická fakulta KU, 2006, s ISBN X. 9

10 Vydal svojim kňazom príkaz, aby zrátali všetkých ţobrákov, čo vysvetlil slovami: Tých, čo vy voláte ţobrákmi a chudobnými, ja volám pánmi. Naozaj ich za takých povaţujem, lebo oni nám môţu pomôcť do neba. Po zrátaní bolo v Alexandrii sedem tisíc chudobných, ktorým Ján rozdeľoval svoje príjmy. Jeho zásluhou boli vybudované viaceré sirotince, nemocnice a pôrodnice pre chudobné ţeny. Dal vybudovať aj viacero nových kostolov. staral sa aj o utečencov, ktorí prišli zo Sýrie. Zomrel okolo roku 620. Pochovali ho v Carihrade. V roku 1632 boli jeho ostatky uloţené v Bratislave v Dóme sv. Martina, kde je vybudovaná aj náhrobná kaplnka Karol Veľký Okolo roku 800 za vlády Karola Veľkého, franského kráľa a neskôr cisára rímskej ríše ( ; býval v Achene v Nemecku), bol vydaný súbor zákonov a kráľovských nariadení nazývaných kapitulare, v ktorých sa ukladá povinnosť všetkým lénnym pánom starať sa o svojich poddaných za všetkých okolností. Išlo o jeden z prvých pokusov upraviť starostlivosť o najchudobnejších občanov štátnym predpisom. Karol Veľký zaloţil nové biskupstvá, nové kláštory a školy, veľmi napomohol rozvoju Cirkvi, ale zároveň Obr. 3 Franský kráľ Karol Veľký sa staral aj o obsah. Preto prikázal diakonovi Pavlovi v r. 799 zostaviť Homiliár (kazateľská príručka) pre menej schopných kňazov a biskupov. Treba vedieť, ţe vtedy kňazi neabsolvovali univerzitu. Ľudia nemali k dispozícii Bibliu ako dnes, lebo ešte nebola tlač. Knihy sa prepisovali v kláštoroch. Kto vedel čítať a písať, bol magister. 5 Za jeho vlády sa začalo písať čitateľne upraveným písmom karolínskou minuskulou. V kláštoroch sa opisovali diela klasických autorov, ktoré slúţili ako vzor pre správnu latinčinu. Karol povolal na svoj dvor najlepších európskych učencov. 6 4 Porov. KOŠČ, S. - ANTOLOVÁ, V Teória, prax a metódy charitatívnej činnosti. Ruţomberok : PF KU, Porov. RUSCONI, R Predicazione e vita religiosa nella società italiana da Carlo Magno alla Controriforma. Torino : Loerscher, s Porov. HARENBERG, B Kronika ľudstva. Bratislava : Fortuna Print, s

11 V trestnom práve (podľa Kódexu kráľa Euricha okolo 476 po Kr.) sa stanovovala za vraţdu peňaţná pokuta. Výška odstupného, ktoré sa platilo ako odškodné rodu zavraţdeného (wergeld) sa určovala podľa spoločenského postavenia a ocenenia mŕtveho Templári, kartuziáni, cisterciáti, premonštráti Sústavnejšie charitatívne aktivity boli v stredoveku záleţitosťou Cirkvi. Niektoré rády sa špecializovali na pomoc chudobným a hendikepovaným ľuďom. Svoju činnosť tieto rády rozvíjali celé storočia a niektoré v nej pokračujú dodnes. 7 Francúzski rytieri a kriţiaci zaloţili v Jeruzaleme rád templárov na ochranu pútnikov a ošetrovanie chorých v roku Príslušníci templárskeho rádu sa zaviazali k chudobe, čistote, poslušnosti a k pomoci pri vykupovaní väzňov. V roku 1084 zaloţil sv. Bruno z Kolína prvý kartuziánsky kláštor blízko pri Grenobli vo Francúzsku v skalnatej oblasti Cartúsia. Zaväzoval členov ţiť v askéze a samote. V roku 1098 začala platiť regula cisterciátskeho rádu Charta caritatis, (Listina lásky). Zakladateľom bol sv. Bernard. Vyţadoval ţivot v chudobe a askéze (sebazaprení). Sv. Norbert v tom čase zaloţil premonštrátov v údolí Prémontré. Odtiaľ pochádza názov Pratum monstratum - Praemonstratum (z latinčiny pratum - lúka, monstratum - ukázaná; alebo z francúzštiny prémontré - "pred-ukázaná", predurčená - podľa videnia, ktoré zakladateľ mal). Na Obr. 4 Svätý Norbert Slovensku majú kláštor v Jasove, Košiciach, v Lelesi. V Čechách v Prahe na Strahově. Venovali sa pastorácii vo farnostiach. Ako prví uskutočnili myšlienku tretieho rádu - spojenie laikov mimo kláštora s duchovným ţivotom bratov a sestier. Činnosť rehoľníkov dodnes je zameraná na rozvíjanie vedeckej a výchovnej práce pôsobením na školách všetkých stupňov. Od svojich počiatkov rád vynikal aj v oblasti hospodárskeho podnikania. Medzi členmi rádu pôsobili a pôsobia mnohí významní teológovia, pedagógovia, lekári, ekonómovia a učenci z ďalších vedných odborov. 7 Porov. KOVÁČIKOVÁ, D Vybrané kapitoly z dejín sociálnej práce. In: TOKÁROVÁ, A.: Sociálna práca. Prešov : FF PU, s

12 Sociálny význam stredovekých kláštorov a reholí spočíva v rozvoji pokroku proti dovtedajším poverám. Dôvera v amulety, čarodejníctvo, bosoráctvo, veštenie, hádanie osudu z Biblie - boli vtedy na dennom poriadku. K najošklivejším stredovekým pomýleniam patria boţie súdy (ordálie), podľa ktorých boţstvo musí zasiahnuť v prospech nevinných a na vyjavenie zločinu. Germánske a slovanské národy v nedokonalom súdnictve a primitívnej viere, pri nedostatku dôkazných prostriedkov povaţovali Boţie súdy za náhradné dôkazné prostriedky. Medzi ne patril aj súboj (so zbraňami očistenými exorcizmom), kríţová skúška, ktorá spočívala v tom, ţe protivníci stáli cez omšu pri oltári s rukami vystretými a skríţenými. Komu ruky skôr klesli, ten bol pokladaný za vinníka. Skúška pri márach - upodozrievaný vrah sa musel dotknúť mŕtvoly zavraţdeného; keď sa mŕtvola pohla, alebo začala krvácať, vrah bol usvedčený z viny. Skúška horúcou vodou, pri ktorej mal obţalovaný s holou rukou vybrať voľajaký predmet z kotla, naplneného vriacou vodou. Skúška ohňom - prejsť boso po ţeravom uhlí, alebo strčiť ruky do rozţeravenej ţeleznej rukavice. Keď sa nepopálil bol pokladaný za nevinného. Rozšírenými chybami tej doby boli pästné právo (právo silnejšieho), lúpeţníctvo, pomstychtivosť, ukrutnosť, pudovitosť, surová zmyselnosť, bojovnosť a opilstvo. V ustavičných vojnách ľud zosurovel. Cirkev (kláštory a rehole) sa snaţili odstrániť vyššie spomínané nešváry a zaviesť spravodlivejšie riešenie sporov. Dôkazom toho je boţí mier (Treuga Dei). Myšlienka pochádza z kláštora v Cluny vo Francúzsku. Pozostávala v tom, ţe od stredy večera do pondelka rána zbrane museli odpočívať. Neskôr sa k tomu počítal aj čas adventný, pôstny a niektoré sviatky svätých. Tým sa zmierňovala vojenská surovosť a prenasledovaný sa mohol ukryť. Boţí mier sa ujal v celom Francúzsku, Nemecku, Anglicku a Španielsku. 8 Otázky a cvičenia 1. Prečo sa hovorí o pyramíde spoločenského poriadku v stredoveku? 2. Na akom princípe postavil svoju inštitúciu Benedikt z Nursie? 3. Charakterizujte spiritualitu Jána Almuţníka! 4. Aké sú zásluhy Karola Veľkého? 5. Vymenujte niektoré stredoveké rehole a sociálny význam kláštorov! 8 Porov. ŠPIRKO, J Cirkevné dejiny I. Martin : Neografia, s

13 2.2 Ţobravé rády a neskorý stredovek Františkáni Dominikáni Tomáš Aquinský Neskorý stredovek Kľúčové pojmy: František, Dominik, Tomáš Aquinský, prvá apoštolská charita, laické bratstvá Františkáni Dejiny sociálnej činnosti sú o ľuďoch, ktorí veľkodušne urobili niečo pre druhých. František z Assisi ukazoval ľuďom slobodu od majetku. Od pradávna bol majetok príčinou sociálnej nerovnosti, nespravodlivosti a konfliktov. Františkovo riešenie chudoby nespočívalo v boji proti majetným, ale v uchopení väčších hodnôt ako je majetok: kráľovstvo Boţie. Slobodu od majetku môţe mať iba ten, kto - ako František - objaví nadčasové, večné hodnoty. Vďaka tejto spiritualite môţe človek slúţiť núdznym. Ľudia sa väčšinou snaţia chudobu odstrániť. Sv. František z Assisi prišiel s myšlienkou, ţe najprv si ju treba osvojiť, stať sa chudobným a potom ju odstraňovať u iných. Zaloţil rehoľu, ktorá má viac vetiev: františkáni, kapucíni, minoriti. Narodil sa v roku 1181 v rodine assiského obchodníka. Obdobie dospievania a roky mladosti boli plné mladíckych roztopašností. Nie nadarmo ho volali "kráľom assiskej mládeţe". Ako jeho vrstovníci túţil František po rytierskej sláve. Príleţitosť sa mu naskytla, keď v roku 1202 začalo Assisi vojnu s Perugiou. Bitka sa pre Assisi skončila neúspechom a František sa dostal do Obr. 5 Svätý František zajatia. Väzenie a liečenie z následkov zranenia ho prinútili zamyslieť sa nad sebou. Je to prvá etapa jeho obrátenia. Tri roky po vojne s Perugiou sa vyberá na ďalšiu vojenskú výpravu organizovanú pápeţom proti cisárovi do Apúlie. Po ceste pri Spolete začul tajomný hlas: "František, komu je lepšie slúţiť: pánovi, alebo sluhovi?" Tu František zanecháva svoju výzbroj a vracia sa do rodného mesta. Pri dlhých prechádzkach po okolí nachádza polozrúcaný 13

14 kostol sv. Damiána, kde ho Pán z kríţa vyzýva slovami: "František, poď a oprav môj dom, lebo sa rozpadá." Jeho rozhodnutie je radikálne. Zrieka sa doterajšieho spôsobu ţivota a dáva sa na cestu nasledovania Jeţiša Krista. Takto sa začína Františkovo dobrodruţstvo. Zanechal všetko, rodičov, slávu, majetok, aby mohol v slobode ducha vykročiť za tým, ktorý nemal kde hlavu skloniť. Píše sa rok 1206 a František má takmer 26 rokov. Svoj ţivot zasvätil starostlivosti o malomocných, chorých a biednych. O dva roky k nemu prichádzajú prví bratia. V roku 1209, keď má Františkovo spoločenstvo 12 bratov, pápeţ Inocent III. ústne schvaľuje Prvú regulu. Bratia nevlastnia nič a cítia sa bratmi všetkého stvorenia (dnes ekológovia). Všade rozsievajú pokoj a dobro. Pôsobia najmä medzi chudobnými v mestách. Chcú, aby ich volali menšími. Ľudia ich nazývali kajúcnikmi z Assisi. Jedni ich prijímali s radosťou a pod ich vplyvom menili svoj ţivot, iní ich povaţovali za heretikov. V roku 1212 prichádza za Františkom Klára - assiská šľachtičná, ktorá túţi kráčať za Kristom v jeho šľapajach. Spolu s Františkom zakladá Rád chudobných panien, ktoré sa neskôr nazvú klariskami. Pre ľudí ţijúcich vo svete (laikov) zakladá sv. František Svetský tretí rád. Na Vianoce 1223 prvýkrát pripravil ţivý betlehem, a takto dal základ dnešnej vianočnej tradícii. Bolo to v talianskom Grecciu. Rovnako je autorom aj kríţovej cesty. Dva roky pred smrťou bol obdarovaný stigmami znakmi Jeţišovho umučenia. František v tom čase takmer oslepol a zdrţiaval sa pri kostole sv. Damiána. Tu skladá Pieseň "brata Slnka". Pozemský ţivot sv. Františka sa končí 3. októbra 1226 v Porciunkule, na mieste, ktoré František zvlášť miloval. Zomiera obklopený bratmi, poţehnáva aj tých, ktorí ešte len vstúpia do rehole. Dva roky po smrti ho pápeţ Gregor IX. vyhlásil za svätého a v roku 1939 ho pápeţ Pius XII. vyhlásil za patróna Talianska. V roku 1980 ho Ján Pavol II. vyhlásil za patróna ekológov Dominikáni V 12. stor. sa ukázalo, ţe nestačilo byť len vzdelancom v kláštore, ale treba ísť medzi ľudí a učiť ich. Nestačí byť ochrancom klasickej kultúry a vďaka kláštornému skriptóriu, kniţnici a dielni opisovačov (kopistov) a iluminátorov znalcom čítania a písania. Niektorí mnísi odlúčení od sveta ţijúci za múrmi kláštorov, neboli na 9 Porov. ţivotopis dňa 17. nov

15 pôsobenie v novom prostredí dostatočne pripravení. Bolo jasné, ţe sa uţ nestačí za všetkých kresťanov len modliť a postiť, ale treba ísť medzi nich a venovať sa ich ľudskej a morálnej výchove. To bola výzva pre sformovanie nových hnutí. Zakladateľom Rehole kazateľov (Ordo praedicatorum) je Dominik Guzman. Narodil sa 1173 v Španielsku, Caleruege v kastílskej diecéze Osma v rodine šľachtica. Študoval v Palencii septem artes (sedem umení) a roku 1200 sa stal členom reformovanej kapituly v Osme. Zásadný význam malo pre Dominika stretnutie s albigéncami (bludári na juhu Francúzska) a s neúspešnou misiou cistercitských mníchov, ktorá sa snaţila obrátiť ich. Okolo roku 1207, začína ţiť podľa vzoru apoštolov a prvotnej cirkvi, aby slovom i príkladom priviedol späť na cestu. pravovernosti albigénskych kacírov. Obr. 6 Svätý Dominik Nová rehoľa ako prvá obsahovala v názve svoju orientáciu na kazateľskú činnosť. Spojili sa v nej originálne staré tradície s novými potrebami a tendenciami rozvíjajúcich sa európskych spoločenstiev. To, čím sa pred tým v mníšskej tradícii tak opovrhovalo poznanie sveta sa Dominikovi stalo základnou úlohou. Toto všetko a mnohé iné s pomocou novej rehole podmienilo, ţe došlo k hlbokej zmene v podmienkach evanjelizácie. Definitívne potvrdenie názvu novej rehole Rád kazateľov a aj jeho univerzálneho privilégia kázať po celom svete vpísal Honorius III. do buly z 11. februára 1218, čím napomohol jej rýchle rozšírenie. Rehoľa sa šírila veľmi rýchlo a v roku 1358 mala spolu okolo 630 muţských a 157 ţenských kláštorov a domov. Moţno povedať, ţe hromadné zakladanie konventov sa končí v prvých desaťročiach 14. storočia. 10 Dominik a jeho nasledovníci v Reholi kazateľov ukázali, ţe spása uţ nie je tak podmienená opovrhnutím svetom, ako snahou o jeho premenu. Takto sa dovtedajšie kresťanstvo chápané neraz ešte dosť elitársky zmenilo z náboţenstva kňazov na náboţenstvo všetkých ľudí. Poslanie dominikánov v dejinách zostávalo vo všeobecnosti nezmenené a rehoľníci trávili rovnakú dobu na cestách ako v kláštoroch na rozdiel od mníšskych 10 Porov. dňa 17. nov

16 reholí pridŕţajúcich sa prísne svojho zavretého kláštora. Neboli závislí na jednom mieste a v ich činnosti existovali rôzne regionálne špecifiká. V oblasti Stredomoria sa dominikáni viac angaţovali v boji proti rôznym herézam. V týchto krajinách a v Anglicku začali najskôr pôsobiť na univerzitách, kde sa stali spolutvorcami scholastického myslenia a vzdelávacieho systému počas stredoveku. Veľkou mierou prispeli k tomu, ţe sa kniţnica kresťanstva obohatila o Aristotela. V strednej a východnej Európe, kde univerzity vznikli neskôr a vieroučné problémy mali iný rozmer ako v uvedených krajinách, bolo ťaţisko dominikánskej aktivity v oblasti vnútorných a vonkajších misií. V niektorých krajinách prispeli k rozvoju latinského písomníctva a vzdelania, ktoré tu nebolo tak rozvinuté ako na Západe. Ani dnes v modernom svete ich pôsobenie nestráca na aktuálnosti a stále je dosť tých, ktorí chcú svojím ţivotom nasledovať tento ideál Tomáš Aquinský Obr. 7 Svätý Tomáš Aquinský Narodil sa 1225 neďaleko Neapola v rodine d Aquino. Študoval filozofiu a vstúpil do dominikánskej rehole. Neskôr študoval v Ríme, Bologni a Paríţi, kde na návrh svojho učiteľa Alberta Veľkého sa stal vedúcim katedry filozofie. Zakomponoval Aristotelovu filozofiu do svojho filozoficko-teologického systému. Nazývajú ho anjelským učiteľom (doctor angelicus). Napísal mnoho diel v duchu scholastiky. Význam scholastickej filozofie pre sociálnu prácu tkvie v odpovedi na otázku, nakoľko je oprávnené súkromné vlastníctvo, či by sa teda sociálne konflikty nedali vyriešiť rovnosťou: zobrať bohatým a dať chudobným. Základ Tomášovho učenia prevzal v roku 1891 Lev XIII do sociálnej encykliky Rerum novarum a pri bohatstve rozlišuje oprávnené vlastníctvo a oprávnené pouţívanie. Súkromné vlastníctvo dobier je prirodzeným právom človeka. A vykonávať toto právo je, obzvlášť v spoločenskom ţivote, nielen dovolené, ale absolútne nevyhnutné. "Je dovolené", hovorí svätý Tomáš, "ba nevyhnutné pre ľudský ţivot, aby človek vlastnil dobrá." AQUINSKÝ, T Summa Theologiae, II-II, q. 66, a. 2. Olomouc : Krystal. 16

17 Ak sa však pýtame, aké má byť pouţitie týchto dobier, odpovedá Tomáš: "čo sa toho týka, človek nemá mať vonkajšie dobrá ako svoje vlastné, ale ako spoločné, aby ich ľahko mohol rozdeľovať v čase núdze druhých. Apoštol totiţ hovorí: Nariaďuj bohatým tohto sveta, aby ľahko dávali a zdieľali to, čo vlastnia." 12 Istotne nikto nie je povinný prispievať druhým tým, čo je nevyhnutné pre neho a pre jeho rodinu, ba ani tým, čo nevyhnutne prislúcha a vyjadruje dôstojnosť vlastného postavenia, "pretoţe nik nemá ţiť neprístojne." 13 Avšak po zabezpečení svojich potrieb a poţiadaviek je povinnosťou - tým, čo zvýši, prispieť na pomoc núdznym. "Čo zvyšuje, rozdajte ako almuţnu." (Lk 11, 41) Je pravda, ţe okrem prípadu krajnej nevyhnutnosti toto nie sú prikázania spravodlivosti, ale kresťanskej lásky, ktorej naplnenie určite nemoţno vymáhať právnou cestou. Avšak nad ľudskými zákonmi a súdmi stojí Kristov zákon a súd, ktorý mnohorako vštepuje zvyk štedrého dávania; učí, ţe "blaţenejšie je dávať ako prijímať" (Sk 20, 35) a bude povaţovať za vec vykonanú alebo odopretú sebe samému lásku prejavenú alebo neprejavenú voči núdznym: "Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili." (Mt 25, 40) O povinnosti vládcov Tomáš píše, ţe ríša je harmonickou jednotou, ktorá objíma rovnako tak najspodnejšie ako i horné triedy. Ide o spoločenský organizmus, pri ktorom nie je moţné starať sa o jednu časť občanov a zanedbávať druhú. Je striktnou povinnosťou vládcov vziať si na starosť blahobyt všetkých. Ak by to neurobili, bolo by to uráţkou spravodlivosti, ktorá vyţaduje dať kaţdému, čo mu patrí. Ako múdro pripomína svätý Tomáš: "Keďţe časť a celok tvoria v určitom zmysle jedno, potom to čo patrí celku, patrí v určitom zmysle aj časti." 14 A tak medzi mnohými a váţnymi povinnosťami vládcov, ktorí majú na starosti spoločné dobro, na prvom mieste je povinnosť postarať sa rovnakou mierou o všetky vrstvy spoločnosti, zachovávajúc s neotrasiteľnou nestrannosťou distribučnú spravodlivosť Neskorý stredovek Podporu praktickej sociálnej činnosti, pre ktorú sa pouţívajú predovšetkým termíny charitatívna práca alebo misijná činnosť, môţeme nájsť obsiahnutú aj v oficiálnych pápeţských dokumentoch. Patria k nim napr. pápeţská bula Innocenta III. 12 AQUINSKÝ, T Summa Theologiae, II-II, q. 65, a. 2. Olomouc : Krystal. 13 AQUINSKÝ, T Summa Theologiae, II-II, q. 32, a. 6. Olomouc : Krystal. 14 AQUINSKÝ, T Summa Theologiae, II-II, q. 61, a. 1, ad 2. Olomouc : Krystal. 17

18 ( ), ktorá obsahuje informáciu o špecifickom cirkevnom úrade pre charitu, neskôr počas pontifikátu Gregora X. bola formálne zostavená prvá apoštolská charita - Elemosineria apostolica a pápeţskou bulou Alexandra V., v roku 1409 boli upravené jej ciele a stanovy. 15 V roku 1347 postihla Európu čierna smrť - morová epidémia z Orientu. Do polovice 15. stor. zasiahol mor viac ako tretinu obyvateľstva, vyľudnil celé dediny a úrodnú pôdu zmenil na pustatinu. Poľnohospodárstvo sa dostávalo do hlbokej krízy zavinenej zníţeným odbytom a poklesom cien. Mnohí roľníci sa usilovali uniknúť do miest. Zemepáni reagovali na to neraz tak, ţe ešte silnejšie pripútavali svojich sedliakov k pôde a obmedzili im právo voľného pohybu. Bieda a preľudnenosť v mestách podnecovali sociálne konflikty. Preto v roku 1349 v Anglicku - po epidémii vznikol zákon zákaz opustiť územie a povinnosť pracovať. Na druhej strane vidíme vznik mnohých inštitúcií motivovaných kresťanskou láskou: nemocnice, chudobince, nálezince. V samotnom Francúzsku v 13. stor. bolo útulkov pre chudobných a 2000 nemocníc. Mnohé cechy sa pretekali v charitatívnej činnosti. Náboţenský duch, ktorý prenikal verejný, súkromný, vedecký i umelecký ţivot budil všade tvorivé energie. 16 Pozoruhodnou inštitúciou boli na konci stredoveku a v renesančnej dobe cirkevné bratstvá, čo boli laické zdruţenia veriacich. Bratstvo bolo akýmsi spoločenským a náboţenským klubom, obvykle spojeným s určitým kostolom. Tieto dobrovoľné zdruţenia laikov sa rozšírili počas 14. a 15. storočia, keď ich bolo len v severnom a strednom Taliansku zaloţených asi 420. Ich hlavnou úlohou bolo nasledovanie Krista. Členovia mali účasť na siedmych skutkoch milosrdenstva: nemocných navštevovať, hladných sýtiť, smädných napájať, nahých odievať, väzňov utešovať, mŕtvych pochovávať, a pocestným poskytovať prístrešie. Bratstvá sa špecializovali na určité funkcie. Napríklad Rímske bratstvo Šťastia svätého Jána sa staralo o odsúdených zločincov (jeho členom bol aj Michelangelo); atď. Otázky a cvičenia 1. Ako riešil chudobu František z Assisi? 2. Čo je prínosom Dominikánov? 3. Aká je náuka Tomáša Aquinského o vlastníctve a zodpovednosti vládcov? 4. Čo znamená apoštolská charita? 5. Vymenujte sedem skutkov milosrdenstva! 15 Porov. LEVICKÁ, J Náčrt dejín sociálnej práce. Trnava : FzaSP, s Porov. ŠPIRKO, J., Cirkevné dejiny I. Martin : Neografia, s

19 2.3 Slovenské začiatky a charitatívna činnosť Cyril a Metod Štefan, uhorský kráľ Rehole na Slovensku Svätá Alţbeta Kľúčové pojmy: cyrilometodská tradícia, Štefan - uhorský kráľ, Alţbeta Uhorská Cyril a Metod Začiatky sociálnej činnosti na území Slovenska sa úzko viaţu na pôsobenie kresťanstva. Cyril a Metod pochádzali z Byzantskej ríše, zo Solúna (okolie bolo slovanské) a v roku 863 prišli na Veľkú Moravu. Konštantín - Cyril zloţil slovanské písmo, hlaholiku a preloţil do staroslovienskej reči Evanjelium svätého Jána. Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Toto sú prvé slová napísané v staroslovienskej reči. Tým sa stali zakladateľmi našej kultúry. Neskôr preloţil aj potrebné bohosluţobné knihy. Ten istý jazyk zaviedli aj do bohosluţieb, so súhlasom pápeţa Hadriána II. v roku 867. (dovtedy sa hlásalo trojjazyčníctvo - ţe iba v latinčine, gréčtine a hebrejčine moţno chváliť Boha). Na Veľkej Morave zaloţili Vyššiu dvornú školu pre prípravu domáceho kňazstva. Obr. 8 Svätí Cyril a Metod Po smrti Cyrila sa Metod stal arcibiskupom a pápeţským legátom pre slovanské národy. Sociálny aspekt ich činnosti je v rozvoji vzdelania Štefan, uhorský kráľ Skoro tisíc rokov Slovensko bolo súčasťou štátu, ktorý sa volal Uhorsko (patrili tam aj Chorváti, Srbi, Slovinci, Rumuni atď.). Svätý Štefan, uhorský kráľ ( ) bol inteligentný panovník: najprv zjednotil maďarské kmene a donútil ich usadiť sa. 17 Porov. ONDRUŚ, R Blízki Bohu i ľuďom. Ontario (Canada) : Priatelia dobrej knihy, s

20 Potom sa dal do budovania občianskej a cirkevnej organizácie svojej krajiny. Cirkevnoprávne rozdelil celé územie na desať diecéz, z čoho boli dve arcibiskupstvá: Ostrihom a Kalocsa. Na vidieku dal postaviť pre kaţdých desať obcí jeden kostol. Okrem toho zakladal kláštory, aby poloţil základy kresťanskej kultúry. Najbliţšími spolupracovníkmi mu boli benediktíni. Od pápeţa dostal titul: apoštolský kráľ. Sociálny význam rozšírenia kresťanstva bol v budovaní kláštorov, škôl a kostolov, čo znamenalo rozvoj kultúry a humanity. Dovtedy pohanským zvykom bola krvná pomsta - naproti tomu kresťanstvo učilo povinnosť odpustiť, tak ako Boh odpúšťa nám. Obr. 9 Svätý Štefan, uhorský kráľ Pohanské bolo prinášanie ľudských obetí - v kresťanských bohosluţbách sa pouţíva chlieb a víno. Polygamia bola pohanská - kresťanstvo hlása manţelstvo monogamické a nerozlučiteľné, teda postavené na partnerstve (nedívať sa na ţenu pohansky ako na vec). Proti vojnovým výpravám, spojeným s plienením a vypaľovaním iných kmeňov uhorský kráľ Štefan podobne ako Karol Veľký v kresťanskom duchu zavádza stabilitu - usadiť sa, mať pôdu a zveľaďovať hospodárstvo. Povinnosť svätiť nedele a sviatky znamenala zvyšovať kvalitu vnútorného osobného ţivota. Preto pokresťančenie znamenalo pokrok. skultúrnenie a malo sociálny rozmer - rozvoj úcty k ľudskej osobe Rehole na Slovensku Na začiatku druhého tisícročia na území dnešného Slovenska začali vznikať rehoľné rády: medzi prvými benediktíni, johaniti, františkáni, klarisky. K najstarším záznamom u nás patrí informácia z roku 1095 o zaloţení pravdepodobne prvej nemocnice na Slovensku. Nemocnicu, čiţe špitál zaloţili v Bratislave antoniti a dodnes je známy ako špitál sv. Ladislava. Pôvodné špitále, ktoré boli aj predchodcami dnešných nemocníc, slúţili vo svojej dobe ako útulky pre chudobných, chorých, starých, vdovy a siroty. 20

21 V priebehu storočia na Slovensku bol otvorený pomerne veľký počet kláštorov (vo vzťahu k územnej rozlohe Slovenska): r Trnava, zaloţenie františkánskeho kláštora, r františkáni zaloţili kláštor aj v Bratislave, r Spišské Dravce, antoniti postavili veľký kláštor s nemocnicou, ktorému podliehali všetky nemocnice v Uhorsku. 18 Františkáni sa zaoberali starostlivosťou o deti v domovoch, ako aj o deti v elementárnych a vyšších školách. Františkáni denne rozdávali chudobným obedy a chlieb. Podľa dochovaných záznamov len v meste Trnava františkáni rozdali ročne okolo 2,5 tony chleba a aţ do obedov. Klarisky sa spolupodieľali na zabezpečovaní tejto sluţby chudobným všade tam, kde sa čo aj na chvíľu pristavili Svätá Alţbeta Alţbeta ( ) - patrónka mesta Košice a miestnej katedrály - bola dcérou uhorského kráľa Ondreja II. z rodu Arpádovcov. Z Bratislavy odišla ako štvorročná na dvor durínskeho vládnuceho knieţaťa Hermana. Neskôr sa vydala za jeho syna Ľudovíta. Obaja, Ľudovít i Alţbeta, boli vzornými panovníkmi, ktorí zakladali chudobince, pomáhali chudobným a chorým, zamestnávali ich pri svojom dvore. Snaţili sa o odstránenie sociálnej nerovnosti zmenou medziľudských vzťahov, rešpektovaním ľudskej dôstojnosti a priznaním práv kaţdému Obr. 10 Svätá Alţbeta človeku. Alţbeta je známa ako krstná matka durínskych chudobných, ako opatrovateľka chorých a opustených. Vlastnoručne ich umývala a ošetrovala. V čase malomocenstva chorým dokonca poskytovala vlastnú posteľ. Dnes by sme jej činnosť pomenovali: domáca ošetrovateľská sluţba. Alţbeta po smrti manţela musela opustiť durínsky dvor, bola vydedená a vzali jej aj deti, ktoré zostali na hrade. Pomocou biskupa z Magdeburgu si vybojovala aspoň 18 porov. ŠMÁLIK, Š Boţí ľud na cestách. Cirkevné dejiny. Samizdat. In: archív autora. 21

22 tretinu dedičstva a za to postavila nemocnicu. Napriek pozvaniu otca, Ondreja II., sa do Bratislavy nevrátila, ale aj naďalej sa venovala starostlivosti o chudobných a chorých. Odkázala mu, ţe vo svojej dobrovoľnej chudobe je šťastnejšia, ako on na kráľovskom dvore. Pred smrťou poprosila spovedníka aby rozdal všetko, okrem chudobných šiat v ktorých chcela byť pochovaná. Zomrela ako 24 ročná v r Tieto príklady môţeme vnímať nielen ako ilustráciu vývoja sociálneho cítenia niektorých predstaviteľov vládnucej vrstvy, ale predovšetkým si je treba uvedomiť silu osobného príkladu, ktorý sa prostredníctvom Cirkvi šíril predovšetkým medzi ostatnými kresťanmi tej doby. Nazvať dejiny stredoveku temným obdobím je málo objektívne a veľmi jednostranné. Otázky a cvičenia 1. Aký sociálny význam má misia Cyrila a Metoda na Veľkej Morave? 2. Porovnajte kresťanstvo a zvyky pohanské za kráľa Štefana. 3. Prvé stopy sociálnej činnosti na Slovensku? 4. Svätá Alţbeta - prečo dobročinnosť a milosrdenstvo? Zoznam literatúry AQUINSKÝ, T Summa Theologiae, II-II, q. 66, a. 2. Olomouc : Krystal. FABIAN, A Nevyliečiteľné choroby vyliečiteľní ľudia. In: Človek v núdzi. Zborník z medzinárodného sympózia. Košice, Teologická fakulta KU, 2006, s HARENBERG, B Kronika ľudstva. Bratislava : Fortuna Print, s KOŠČ, S. - ANTOLOVÁ, V Teória, prax a metódy charitatívnej činnosti. Ruţomberok : PF KU,. 26. KOVÁČIKOVÁ, D Vybrané kapitoly z dejín sociálnej práce. In: TOKÁROVÁ, A.: Sociálna práca. Prešov : FF PU, s. 80. LEVICKÁ, J Náčrt dejín sociálnej práce. Trnava : FzaSP, s. 18. ONDRUŠ, R Blízki Bohu i ľuďom 2. Ontario (Canada): Priatelia dobrej knihy, s RUSCONI, R Predicazione e vita religiosa nella società italiana da Carlo Magno alla Controriforma. Torino : Loerscher, s. 30. ŠPIRKO, J Cirkevné dejiny I. Martin : Neografia, s ŠMÁLIK, Š Boţí ľud na cestách. Cirkevné dejiny. Samizdat. In: archív autora. OLÁH, M., SCHAVEL, M Sociálna práca - vybrané kapitoly z dejín, teórie a metód sociálnej práce. Bratislava : VŠZaSP sv. Alţbety, s dňa 17. nov dňa 17. nov Porov. OLÁH, M., SCHAVEL, M Sociálna práca - vybrané kapitoly z dejín, teórie a metód sociálnej práce. Bratislava : VŠZaSP sv. Aalţbety, s

23 3 Teórie sociálnej práce 3.1 Paradigmy sociálnej práce 3.2 Systémové teórie 3.3 Systemický prístup 3.4 Organizačné teórie 3.5 Teórie konania 3.6 Sociálnopsychologické a komunikačné teórie 3.7 Kresťanské teórie Dušan Šlosár 3.1 Paradigmy sociálnej práce Kľúčové pojmy: paradigma, terapeutická paradigma, reformná paradigma, poradenská paradigma. Paradigma (gr. príklad, vzor) sa charakterizuje ako systém základných vedeckých poznatkov (teórii) a metód, podľa vzoru ktorých sa uskutočňujú výskumy v danej oblasti poznania (disciplíne) v určitom historickom období. Paradigma je to vlastne spôsob myslenia a základná orientácia výskumu. 20 Znakom vedy je, ţe vedci spresňujú a členia aktuálnu paradigmu. Vedci sa vo vedeckom výskume paradigmy zaujímajú najmä o: - fakty, ktoré paradigma ukázala ako zvlášť podstatné pre poznanie povahy veci, - fakty, ktoré (aj keď nie sú príliš zaujímavé) môţu byť porovnané s predpoveďami paradigmatickej teórie, - empirické úsilie v oblasti problémov, ktoré ustanovila paradigma, resp. v nich zaručila existenciu pevného riešenia. Thomas Samuel Kuhn 21 prichádza s tzv. paradigmatickým modelom vedeckého poznania. Veda v kaţdom období si vytvára určité modely, ktoré následne ovplyvňujú realizáciu výskumu, vedecké predstavy, postupy, ale tieţ hodnotové normy. Zároveň poukazuje na premenlivosť paradigmy podľa historického vývoja vedy. Ţiadna paradigma nie je natoľko univerzálna, aby mohla uspokojivo vysvetliť všetky problémy. Táto skutočnosť vedie nutne k vzniku nových paradigiem. Kaţdá paradigma tvorí v určitom období vedecký základ poznania. 20 JANDOUREK, J Sociologický slovník. Praha : Portál, s.r.o., 285 s. ISBN KUHN, Thomas S The structure scientific revolutions. Chicago: University of ChicagoPress. 23

24 Jürgen Hochmeier za paradigmu sociálnej práce označuje predovšetkým samotnú zmenu paradigmy, pričom túto zmenu chápe ako prirodzený dôsledok spoločenských zmien. V 60. rokoch dominovala paradigma kuratívno segregatívna (terapeutickoliečebná), ktorá bola charakteristická autoritatívnym a disciplinárnym prístupom, silnými autoritami, orientáciou na jednotlivca a pod. Pracovné metódy v tomto období boli orientované na dosiahnutie zmeny správania. Za základné paradigmy boli označené terapeuticko-liečebné programy. Je to obdobie, kedy sociálna práca maximalizovala svoje úsilie o dosiahnutie profesionálneho prístupu v riešení sociálnych problémov. Po roku 1970 vystriedala kuratívno - segregatívnu, alebo tieţ terapeutickoliečebnú paradigmu paradigma, ktorá je známa ako pedagogická alebo tieţ agogická paradigma. Táto paradigma znamenala orientáciu, ako v praxi tak i v teórii sociálnej práce na kaţdodenný ţivot, na problémy spojené so všednosťou beţného dňa. Táto orientácia je známa ako teória kaţdodennosti, alebo aj teória ţivotného sveta. Sociálna práca sa v tomto období orientovala najmä na budovanie potenciálu svojpomoci. V teoretickej rovine sa objavuje nový spôsob skúmania problémov. Sociálny pracovník je označovaný tieţ aj ako politický činiteľ, ktorý disponuje celou škálou kompetencií a podľa typu pracovného poľa, v ktorom sa pohybuje, je pripisovaný jeho práci rôzny význam. Malcolm Payne 22 dochádza k záveru, ţe sociálna práca zatiaľ nedisponuje tzv. veľkou paradigmou, ktorá by zjednocovala teoretické, výskumné a praktické postupy do jedného konzistentného celku. Podľa neho je zmysluplné hovoriť o tzv. troch malých paradigmách, ktoré zodpovedajú trojici typov sociálnej práce, ktoré sa v dejinách sociálnej práce ustálili. Podľa Payna sa v priebehu 20. storočia vykryštalizovali tri odlišné prístupy sociálnej práce, ktoré Payne označoval ako malé paradigmy. Odlišujú sa ako svojimi filozofickými východiskami, tak praktickými postupmi. 23 Terapeutická paradigma 24 Prvú z týchto paradigiem označuje ako terapeutickú pomoc (skrátene terapeutická paradigma). Za hlavný faktor sociálneho fungovania je tu povaţované 22 PAYNE, Malcolm What is professional social work? Birmingham: Venture. 23 PAYNE, Malcolm What is professional social work? Birmingham: Venture. 24 NAVRÁTIL, P Úvod do teórií a metód sociální práce. Národní centrum pro rodinu. Brno 24

25 duševné zdravie a pohoda človeka. Treba správne diagnostikovať sociálne ťaţkosti klientov. Sociálna práca je potom v tomto ponímaní chápaná ako terapeutická intervencia, ktorá si kladie za cieľ pomoc jednotlivcom, skupinám i komunitám zabezpečiť psychosociálnu pohodu. Prostriedkom je podpora a uľahčovanie ich rozvoja. Principiálny dôraz je kladený na komunikáciu a budovanie vzťahov. Vychádza sa z toho, ţe proces interakcie s druhými je tvorivý proces, ktorý obohacuje všetkých zúčastnených. Komunikácia je povaţovaná za prostriedok, ktorým ľudia môţu získať viac kontroly nad vlastnými pocitmi a spôsobom ţivota. Príkladom tohto ponímania je Rogersová humanistická koncepcia. 25 Profesionálna výbava sociálneho pracovníka sa tu opiera o psychologické znalosti a tieţ o terapeutický výcvik. Reformná paradigma Druhú paradigmu sociálnej práce označuje ako úsilie o reformu spoločenského prostredia (skrátene reformná paradigma). V tejto paradigme sa predstava sociálneho fungovania spája s víziou spoločenskej rovnosti v rôznych dimenziách spoločenského ţivota (s ohľadom na spoločenské triedy, vekové skupiny atď.). Predstavitelia tohto ponímania sociálnej práce zdieľajú predstavu, ţe podporou spolupráce a solidarity v rámci určitej spoločenskej skupiny pomôţu utláčaným získať vplyv na vlastné ţivoty. Sociálny pracovník sa preto zameriava na zmocňovanie jednotlivcov i skupín, usiluje o zvýšenie podielu klientov na tvorbe a zmenách spoločenských inštitúcií. V rámci tohto konceptu sa hovorí o elitách, ktoré akumulujú a obnovujú spoločenskú moc a zdroje vo svoj prospech. Tak vzniká v spoločnosti útlak jedných druhými. Sociálna práca sa potom snaţí o budovanie spoločnosti na pokiaľ je to moţné princípoch rovnosti. Osobný, alebo sociálny rozvoj (ako o ne usilujú stúpenci terapeutického a poradenského ponímania práce s klientom) sa nedá podľa predstaviteľov tohto smeru za nerovných spoločenských podmienok dosiahnuť. Aby sa sociálny a osobný rozvoj mohol uskutočniť, musí prísť ku spoločenskej zmene. Poradenská paradigma 26 Tretiu paradigmu sociálnej práce označuje ako sociálno-právnu pomoc (poradenská paradigma). Sociálne fungovanie tu závisí na schopnosti zvládať problémy 25 ROGERS, C. R Encountrove skupiny. 1.vyd. Modra : Inštitút Rozvoja Osobnosti. 146 s. ISBN NAVRÁTIL, P Úvod do teórií a metód sociální práce. Národní centrum pro rodinu. Brno 25