Masarykova univerzita DIZERTAČNÁ PRÁCA

Transkript

1 Masarykova univerzita Filozofická fakulta Ústav klasických studií DIZERTAČNÁ PRÁCA 2014 Anabela Katreničová

2 Masarykova univerzita Filozofická fakulta Ústav klasických studií Latinská medievistika Anabela Katreničová Tractatulus pulcherrimus de custodia quinque sensuum Rozbor traktátu o strážení piatich zmyslov Dizertačná práca Vedúci práce: prof. PhDr. Jana Nechutová, CSc. Brno 2014

3 Prehlasujem, že som predloženú prácu vypracovala samostatne s využitím uvedených prameňov a literatúry. V Košiciach,

4 Moje poďakovanie patrí prof. PhDr. Jane Nechutovej, CSc., mojej školitelke, za jej vzácne rady, pomoc a trpezlivé vedenie pri písaní tejto práce. Veľká vďaka patrí aj doc. PhDr. Františkovi Šimonovi, CSc. a Mgr. Richardovi Psíkovi, PhD. za ich cenné a podnetné pripomienky.

5 Obsah 1. ÚVOD SÚČASNÝ STAV PROBLEMATIKY VŠEOBECNÝ PREHĽAD SEKUNDÁRNA LITERATÚRA KOMPOZÍCIA GERARDIHO KÓDEXU PISÁR TRAKTÁTU JÁN GERARDI OBSAH KÓDEXU ROZBOR TEXTU TRAKTÁTU ROZDELENIE TRAKTÁTU JAZYK A ŠTÝL TEXTU DATOVANIE TRAKTÁTU JÁN JAMBOR Z ROŽŇAVY A PROBLÉM STANOVENIA AUTORSTVA TRAKTÁTU O STRÁŽENÍ PIATICH ZMYSLOV HISTORICKO KULTÚRNE POZADIE VZNIKU TRAKTÁTU PÄŤ ZMYSLOV V TRAKTÁTE DE CUSTODIA QUINQUE SENSUUM V REDAKCII JÁNA JAMBORA Z ROŽŇAVY MORÁLNA NÁUKA PREZENTOVANÁ V TRAKTÁTE ZVLÁŠTNE A CHARAKTERISTICKÉ MIESTA JAMBOROVEJ REDAKCIE TRAKTÁTU Zmienka o divadelných hrách Zmienka o reformnom hnutí v Čechách Zmienka o súdobých literárnych dielach POHĽAD CIRKEVNÝCH OTCOV A KRESŤANSKÝCH SPISOVATEĽOV NA PÄŤ ZMYSLOV ČLOVEKA ZMYSLY V STREDOVEKEJ FILOZOFII ÚVOD DO EDÍCIE DE CUSTODIA QUINQUE SENSUUM ZÁVER... 85

6 ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK ZOZNAM CITOVANÝCH BIBLICKÝCH MIEST ZOZNAM CITOVANÝCH AUTOROV A ICH DIEL BIBLIOGRAFIA

7 1. Úvod Stav uhorskej stredovekej literatúry s väzbami k územiu dnešného Slovenska je podrobne popísaný najmä profesorom Júliusom Sopkom a literárnymi historikmi, medzi ktorými môžeme spomenúť Jozefa Minárika, Stanislava Šmatláka a Jozefa Kuzmíka. Odbornej verejnosti však ešte stále chýbajú podrobnejšie štúdie, rozbory a textovo kritické vydania jednotlivých diel, ktoré by viedli k lepšiemu poznaniu kultúrneho bohatstva stredovekej uhorskej literatúry, z ktorej vychádza aj slovenská kultúra a spoločnosť. Touto prácou by sme k tomu chceli prispieť aspoň malým dielom a pokúsiť sa predstaviť verejnosti moralistický traktát o strážení piatich zmyslov s názvom Tractatulus pulcherrimus de custodia quinque sensuum v redakcii uhorského teológa pôsobiaceho na Spiši Jána Jambora z Rožňavy. Neskorostredoveká morálna náuka o strážení piatich zmyslov, s ktorou sa stretávame v tomto traktáte, vychádza z filozoficko teologického učenia, ktoré hľadí na telo človeka zastúpené piatimi zmyslami ako na pôvodcu všetkého zla ľudskej duše. Telesné zmysly sa stávajú jediným prostredníkom medzi dušou človeka a vonkajším svetom, ktorý ju obklopuje. Cez ne môže do duše človeka preniknúť zlo v podobe hriechu a nerestí, rovnako ako dobro. Práve preto sa na ich stráženie kladie čo najväčší dôraz už od dôb patristiky. Cirkevní otcovia a kresťanskí spisovatelia vyzývajú veriacich, aby sa mali na pozore pred akoukoľvek formou hriechu, ktorý by mohol vojsť do duše človeka a spôsobiť jej duchovnú smrť či zatratenie. V traktáte pripisovanom Jánovi Jamborovi z Rožňavy o strážení piatich zmyslov, ktorého textovo kritickú edíciu prinášame v tejto práci, môžeme sledovať učenie stredovekej morálnej teológie týkajúce sa hriešnosti človeka, ktorá vyplýva z nedbanlivého ba až hriešneho prístupu k ľudskej telesnosti. Navyše tu badáme isté charakteristické prvky stredovekého asketizmu s odkazmi na stav dobovej morálky. Cieľom predkladanej práce nie je a ani nemôže byť podaný ucelený pohľad na zmienenú problematiku: spracovanie takejto náročnej úlohy by si vyžiadalo omnoho dlhšie časové obdobie. Rovnako účelom tejto práce nie je ani predstaviť verejnosti 7

8 vyčerpávajúce informácie o živote a diele doteraz málo známeho stredovekého autora Jána Jambora z Rožňavy. Našim zámerom je sprostredkovať odbornej verejnosti pohľad na stredoveké učenie o piatich zmysloch v podobe vytvorenia textovo kritickej edície aspoň jedného z mnohých traktátov uhorskej proveniencie venujúceho sa problematike stráženia piatich zmyslov. Nami vybraný traktát uhorského teológa Jána Jambora z Rožňavy z 15. storočia nám umožní aspoň čiastočne nahliadnuť na toto stredoveké morálne učenie. V druhej časti našej práce sa pokúsime rozobrať predložené dielo s poukázaním nielen na základné charakteristické črty textu traktátu týkajúce sa jeho vnútorného členenia, redaktora či pisára, ale bližšie sa zameriame predovšetkým na jeho obsahovú stránku. V centre našej pozornosti preto bude stáť analýza textu traktátu Jána Jambora z Rožňavy. V neposlednom rade sa budeme snažiť pozrieť na teologické východiská, ktoré boli použité pri zostavovaní tohto traktátu a na samotnú náuku o strážení piatich zmyslov, ktorá je nám predkladaná v tomto nami študovanom traktáte. Pri obsahovej analýze textu sa budeme opierať aj o citáty z diel cirkevných otcov a kresťanských spisovateľov, ktoré preberáme z Migneovej Patrologia Latina. V prípade ich ľahšej dostupnosti uvádzame edície Corpus scriptorum ecclesiasticorum Latinorum a Corpus christianorum. V našej dizertačnej práci budeme Jána Jambora z Rožňavy označovať ako autora traktátu o strážení piatich zmyslov, hoci si plne uvedomujeme, že mu toto označenie právom neprislúcha, ako si ukážeme neskôr v kapitole venovanej autorstvu Jána Jambora z Rožňavy. K takémuto kroku sme dospeli po dôkladnom zvážení problematického užívania, a to najmä z hľadiska štylistiky, iných vhodnejších výrazov označujúcich Jamborov prístup k tomuto dielu. V skutočnosti však nemôžeme hovoriť o Jánovi Jamborovi z Rožňavy ako o autorovi v dnešnom chápaní tohto slova, keďže, ako neskôr ukážeme, Ján Jambor vytvoril len akúsi redakciu traktátu Tomáša Ebendorfera z Haselbachu či Mikuláša z Dinklesbühlu. Naša práca neponúka ani zhodnotenie prípadného originálneho prínosu Jána Jambora z Rožňavy do tejto tématiky oproti pôvodným traktátom Tomáša Ebendorfera z Haselbachu a Mikuláša z Dinklesbühlu. Dôvodom takéhoto rozhodnutia je skutočnosť, že doposiaľ nejestvujú textovo kritické edície traktátov Tomáša Ebendorfera z Haselbachu a Mikuláša z Dinklesbühlu. Ich absencia tak veľmi sťažuje prácu so študovanými textami. Proces vytvorenia ich textovo kritických edícií, ktoré by následne viedli k štúdiu Jamborovho eventuálneho prínosu do obsahovej a štylistickej roviny textu traktátu, by bol nielen 8

9 veľmi zdĺhavý a náročný, ale zároveň by vysoko prekračoval rámec zadania obsahu dizertačnej práce. Považujeme si však za povinnosť upozorniť recipientov tejto práce na túto skutočnosť hneď v úvode, aby neskôr nemohlo dôjsť k mylnej interpretácii skutočnosti. Zároveň si však uvedomujeme, že sa zodpovedne nemôžeme vyjadriť ani v otázke Jamborovho autorstva, lebo takýto počin by si vyžadoval ďalšie veľmi podrobné bádanie. 9

10 2. Súčasný stav problematiky Všeobecný prehľad Tractatulus pulcherrimus de custodia quinque sensuum je jedným z traktátov, ktorého autorstvo sa mylne prisudzuje Jánovi Jamborovi z Rožňavy (Johannes Roznawiensis Jambor), ako si ukážeme v tejto práci; jeho text z druhej polovice 15. storočia napísaný rukou Jána Gerardiho nachádzame v tzv. Gerardiho kódexe, Národná knižnica Budapešť Cod. Lat. 73, ff. 189r 206r. 1 Je to doteraz jediný známy rukopis pripísaný Jánovi Jamborovi venujúci sa problematike piatich zmyslov. Traktát doposiaľ nebol vydaný a naša edícia je prvým pokusom predstaviť odbornej verejnosti pohľad stredovekej morálky na telesné zmysly človeka v podaní textu Jana Jambora z Rožňavy. Ako sme však zistili, traktát De custodia quinque sensuum nie je originálnym dielom tohto autora. Stretávame sa tu s kompilátom, prípadne len s jeho redakciou. Autor ako predlohu pre svoj traktát používal niektorý z existujúcich rukopisov textu Mikuláša z Dinkelsbühlu 2 s názvom Tractatus octo de quinque sensibus alebo Tomáša 1 Porov.: MÉZEY, L.: Codices latini medii aevi bibliothecae Universitatis Budapestinensis. Budapest s Novšie prepracované vydanie porov.: TÓTH, P.: Catalogus codicum latinorum medii aevi bibliothecae Universitatis Budapestinensis. Budapest s O Mikulášovi z Dinkelsbühlu sa dozvedáme prostredníctvom publikácie nemeckého medievalistu Aloisa Madreho, ktorý v roku 1965 publikoval svoju štúdiu venovanú tomuto rakúskemu teológovi pod názvom Nikolaus von Dinkelsbühl, Leben und Schriften: Ein Beitrag zur theologischen literarurgeschichte. Nikolaus z Dinkelsbühlu sa narodil v roku 1360 v meste Dinkelsbühel a zomrel v roku 1433 v Mariazelli. Aj on študoval na Viedenskej univerzite, kde od roku 1390 prednášal ako magister slobodných umení filozofiu, matematiku a fyziku. Od roku 1397 bol dekanom filozofickej fakulty. Venoval sa aj štúdiu teológie, z ktorej získal v roku 1400 titul bakalár, v roku 1408 licenciát a nakoniec o rok neskôr titul magister teológie. V rokoch , rovnako ako v roku 1409 bol zvolený za rektora Viedenskej univerzity. V 1405 sa stal kanonikom katedrály sv. Štefana. Mikuláš z Dinkelsbühlu bol vybratý vtedajším panovníkom Albertom V., aby ho sprevádzal na cirkevnom koncile v Kostnici ( ), kde sa aktívne zapájal do rokovaní. Predniesol tam svoju známu reč proti schizme: Sermo de unione ecclesiae in concilio Constantiensi, zúčastnil sa na voľbe nového pápeža Martina V. a bol osobne poverený spolu s Jánom, konštatnínopolským patriarchom, viesť vyšetrovanie vo veci Hieronyma Pražského. Po koncile sa vrátil naspäť do Viedne, kde ďalej pokračoval vo svojich prednáškach. V tomto období bol jedným z prednášajúcich učiteľov aj Tomáša Ebendorfera z Haselbachu a s istou pravdepodobnosťou aj Jána Jambora z Rožňavy. V roku 1418 sa Mikuláš z Dinkelsbühlu podujal okrem iného na veľkú reformu mníšskeho rádu sídliaceho v kláštore Melk. Panovník Albert V. ho ustanovil za svojho osobného spovedníka a chcel ho vymenovať za biskupa v Passau, čo sa mu však nepodarilo. Mikuláš z Dinkelsbühlu sa nepriamo zúčasnil aj koncilu v Bazileji, na ktorý pripravoval schémy na prejednanie. Tu sa o ňom však zmienky končia. S istotou môžeme tvrdiť, že bol veľmi 10

11 Ebendorfera z Haselbachu 3 s názvom Tractatus de quinque sensibus. Ak totiž hľadáme v databáze In principio, 4 zistíme, že traktát s rovnakým incipitom sa nachádza u dvoch autorov Jána Jambora z Rožňavy a Tomáša Ebendorfera z Haselbachu. Autorstvo traktátu s takýmto incipitom im pripisuje aj Peter Tóth, maďarský literárny historik, ktorý zrevidoval Mézeyho súpis budapeštianskych rukopisov. Podľa neho je text Jána Jambora z Rožňavy prepracovaným kompilátom výňatkov z traktátu o piatich zmysloch Tomáša Ebendorfera z Haselbachu. Zároveň upozorňuje aj na dielo Mikuláša z Dinkelsbühlu s názvom Tractatus octo de quinque sensibus, ktoré považuje za prvú vydanú verziu traktátu o strážení piatich zmyslov. 5 plodným autorom mnohých diel, ktoré boli pod jeho menom už aj publikované. Z najznámejších sú to zbierky jeho kázní: Postilla cum sermonibus evangeliorum dominicalium, Sermones. Z ďalších diel môžeme citovať: Commentarius in libros physicorum Aristotelis, Collecta et praedicata de passione Christi, Concordantia in passionem Dominicam, De dilectione Dei et proximi sermones XI, De praeceptis decalogi, De oratione Dominica, De tribus partibus poenitentiae, De octo beatitudinibus, De 7 peccatis mortalibus et virtutibus oppositis, Confessionale, De 5 sensibus, a mnohé ďalšie. 3 Tomáš Ebendorfer z Haselbachu patrí medzi popredných historikov a teológov dnešného Rakúska. Životopisné údaje o tomto autorovi nachádzame hneď v niekoľkých zdrojoch, ktoré sa odvolávajú na edíciu Alphonsa Lhotskeho s názvom Thomas Ebendorfer, Chronica Austriae, ktorá vyšla v rámci projektu Monumenta Germaniae historica. Lhotsky uvádza, že Tomáš Ebendorfer sa narodil 10. augusta v roku 1388 v meste Haselbach v hornom Rakúsku. Vzdelanie získal na Viedenskej univerzite, kde v roku 1409 získal titul bakalár, v roku 1412 licenciát a titul magister slobodných umení a v roku 1428 doktor teológie počas obdobia, kedy bol dekanom teologickej fakulty Mikuláš z Dinkelsbühelu. Od roku 1416 sa súbežne venoval vyučovaniu latinskej gramatiky a Aristotelovej filozofie. Súčasne pokračoval v štúdiu teológie a stal sa dekanom, neskôr v rokoch 1423, 1429 a 1445 rektorom Teologickej fakulty, na ktorej pôsobil až do svojej smrti v roku V roku 1421 bol vysvätený za kňaza a o šesť rokov neskôr sa stal jedným z kanonikov dómu sv. Štefana a správcom farností v Perchtoldsdorfe a vo Fankelsteine blízko Viedne. V rozmedzí rokov zastupoval Viedenskú univerzitu na XVII. všeobecnom cirkevnom koncile v Bazilei, kde sa horlivo angažoval vo všetkých diskusiách. Po koncile bol vyslaný riešiť husitské povstania do uhorských miest, medzi ktorými navštívil aj mesto Spišská Nová Ves. Medzi rokmi sa Tomáš Ebendorfer zdržiaval v Ríme, kde sa snažil získať pápežské potvrdenie privilégii Viedenskej univerzity. Koniec jeho života poznačila búrlivá a vyhrotená situácia medzi Rakúskom a Českom pod vládou Juraja z Poděbrad. V dejinách literatúry je Tomáš Ebendorfer z Haselbachu známy predovšetkým svojimi historiograficky zameranými dielami. Najvýznamnejšiou z nich je kronika Rakúska s názvom Cronica Austriae, v ktorej podáva veľmi podrobné dejiny Rakúska až do roku Udalosti koncilu v Bazileji zhrnul vo svojom diele Diarium gestorum concilii Basileensis pro reductione Bohemorum. Okrem týchto sa mu pripisuje aj autorstvo ďalšich historiografických diel s názvami Cronica Rerum Romanorum, Cathalogus presulum Laureacensium, Tractatus de schismatibus, Historia Jerusalemitana a Cronica pontificum Romanorum. Zachovala sa nám aj jeho dosiaľ nepublikovaná zbierka kázní Sermones Dominicales. Pripisuje sa mu aj autorstvo filozoficko moralistického traktátu s titulom Tractatus de quinque sensibus. 4 In principio: Incipit Index of Latin Texts, [databáza online]. Dostupné z URL: 5 Porov.: TÓTH, P.: Catalogus. s Navyše Július Sopko vo svojej monografii Stredoveké latinské kódexy slovenskej proveniencie v Maďarsku a v Rumunsku preberá názor Jána Mišianika, ktorý poukazuje na totožné znenie incipitu traktátu Jána Jambora z Rožňavy s traktátom všeobecne pripisovaným Tomášovi Ebendorferovi z Haselbachu s názvom Tractatus de quinque sensibus. Porov.: SOPKO, J.: Stredoveké latinské kódexy slovenskej proveniencie v Maďarsku a v Rumunsku. Matica slovenská s MIŠIANIK, J.: Pohľady do staršej slovenskej literatúry. Bratislava s

12 Zmienky o diele Tractatulus pulcherrimus de custodia quinque sensuum rovnako ako údaje o jeho domnelom autorovi Jánovi Jamborovi z Rožňavy nachádzame u viacerých slovenských, rumunských i maďarských literárnych historikov. Informácie, ktoré podávajú o autorovi a o diele sú však veľmi stručné, v niektorých prípadoch dokonca mylné. Dosiaľ sa ešte žiaden literárny historik alebo medievalista nevenoval podrobnejšiemu výskumu traktátu o strážení piatich zmyslov pripisovanú Jánovi Jamborovi z Rožňavy. Zo slovenských autorov stručné informácie o Jamborovi a tomto traktáte nachádzame v monografiách venovaných stredovekej uhorskej literatúre. Vo všetkých je Ján Jambor z Rožňavy mylne považovaný za autora traktátu o strážení piatich zmyslov. Najobsiahlejšie o Jánovi Jamborovi z Rožňavy vo svojom diele s názvom Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi 6 pojednáva historik Jozef Kuzmík, ktorý venuje pozornosť predovšetkým existencii nami študovaného traktátu o strážení piatich zmyslov. Jozef Minárik vo svojich Dejinách slovenskej literatúry 1 7 spomína Jána Jambora z Rožňavy práve v súvislosti s traktátom o strážení piatich zmyslov. O Jánovi Jamborovi nám nepodáva žiadne bližšie informácie. V centre jeho pozornosti stoja Jamborove zmienky o súvekom čítaní, ktoré môžeme nájsť v texte traktátu o strážení piatich zmyslov. Minárikova identifikácia postáv hrdinských eposov a samotných diel je však chybná. 8 Vo svojom ďalšom diele s názvom Stredoveká literatúra svetová, česká, slovenská spomína Jána Jambora z Rožňavy a jeho traktát o strážení piatich zmyslov práve v súvislosti so stredovekou tendenciou odsudzovať svetské povesti a rozličné piesne, ktoré si získavali veľkú obľubu u prostého ľudu. 9 Jozef Minárik Jána Jambora zaraďuje aj medzi tvorcov kázní 10 a domnieva sa, že Ján Jambor z Rožňavy je autorom diela s názvom Concordantiae Veteris et Novi Testamenti, ktorého autorstvo sa 6 KUZMÍK, J.: Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. Martin s. 7 MINÁRIK, J.: Dejiny slovenskej literatúry 1. Bratislava s. 63, o. c., s. 63. Pri našom štúdiu Jamborovho traktátu sa nám podarilo identifikovať spomínané diela. Porov. ďalej s Porov.: MINÁRIK, J.: Stredoveká literatúra svetová, česká, slovenská. Bratislava s. 148, o. c., s. 225,

13 však má správne pripisovať Konrádovi z Halberstadtu. 11 Minárik sa ďalej zmieňuje o existencii kódexu Jána Jambora z Rožňavy s názvom Opera theologica. 12 Parciálne informácie o Jánovi Jamborovi z Rožňavy nám poskytuje aj slovenský literárny historik Stanislav Šmatlák vo svojej monografii s názvom Dejiny slovenskej literatúry. 13 Ako väčšina slovenských autorov, aj on sa obmedzuje len na krátku zmienku o traktáte o strážení piatich zmyslov, pričom dáva čitateľovi do pozornosti zmienky o súvekom čítaní odvolávajúc sa na maďarského literárneho historika Sándora V. Kovácsa. 14 Profesor Július Sopko, ktorý zozbieral informácie o stredovekých kódexoch slovenskej proveniencie, uvádza Jána Jambora z Rožňavy ako autora dvoch traktátov. Oba sa nachádzajú v tzv. Gerardiho kódexe a sú to Tractatulus pulcherrimus de custodia quinque sensuum a Pro adulteriis. 15 Július Sopko Jána Jambora uvádza aj ako autora a zároveň pisára prevažnej časti kódexu, ktorý je toho času umiestnený v Rumunskej Albe Iulii pod signatúrou R III 71. Tento kódex obsahuje kázne na nedele a sviatky a podľa tvrdenia profesora Sopka je to dielo domácich, teda spišských pisárov. Dokonca jedna pisárska ruka kódexu je totožná s rukopisom Jána Gerardiho. 16 Okrem Sermones de tempore (42v 379v) v ňom môžeme nájsť: Auctoritates patrum. Dicta Gregorii Magni, Augustini de templo Dei, de Ascensione Domini (ff. 1r 2v), Sermones de corpore Christi (4r 11v), Concordantiae Veteris et Novi Testamenti od Konráda z Halberstadtu (13r 29v) a Notae ad vitam Iesu Christi pertinentes (39r 42r). 17 Jána Jambora z Rožňavy však vo svojich dielach spomínajú aj maďarskí autori. Maďarský historik Sándor V. Kovács spomína Jána Jambora z Rožňavy v spojitosti s dielami, ktoré Jambor vo svojom traktáte odsudzuje a ich počúvanie, či šírenie považuje za hriešne. Súčasne vyzýva k potrebe hlbšieho preskúmania týchto diel, 11 o. c., s o. c., s ŠMATLÁK, S.: Dejiny slovenskej literatúry. Bratislava s. 14 o. c., s Porov.: SOPKO, J.: Stredoveké latinské kódexy v Maďarsku a v Rumunsku. s o. c., s o. c., s

14 pretože by to mohlo viesť k lepšiemu spoznaniu stredovekej literárnej tradície v Hornom Uhorsku. 18 Csontosi János, maďarský historik a knihovník, ktorý encyklopedicky spracoval a zozbieral základné informácie o stredovekých autoroch, ktorých diela sa nachádzajú v maďarskej národnej knižnici, sa vo svojom diele zaoberá aj Jánom Jamborom z Rožňavy. 19 Okrem všetkých už vyššie spomenutých informácií, ktoré každopádne uvádzajú všetci autori, sa Csontosi zamýšľa aj nad prídomkom Jambor, ktorý bol udelený pôvodne Jánovi z Rožňavy. Na základe tohto prídomku potom prisudzuje Jánovi Jamborovi z Rožňavy aj ďalšie dielo obsiahnuté v kódexe Jána Gerardiho a to Ira secundum Damascenum. 20 Ján Jambor z Rožňavy figuruje ako autor traktátu o strážení piatich zmyslov aj v súpise kódexov maďarskej národnej knižnice Codices latini medii aevi bibliothecae Universitatis Budapestinensis, ktorý vypracoval Ladislav Mézey ešte v roku Zmienku o Jamborovom traktáte nachádzame aj v modernejšej a prepracovanej verzii Mézeyho súpisu z pera maďarského literárneho historika Petra Tótha pod názvom Catalogus codicum Latinorum medii aevi. 22 Obaja autori nám však podávajú len základné informácie o kódexe a jeho posesorovi, type písma, incipite a explicite údajného traktátu Jána Jambora z Rožňavy. Rumunská historička slovenského pôvodu Eva Selecká Mârza, ktorá sa venovala súpisu kódexov v Batthyányho knižnici v Albe Iúlii, označuje Jána Jambora z Rožňavy za autora alebo pisára zbierky kázní Sermones de tempore 23 podobne ako to urobil už Július Sopko. 24 Ako to vyplýva zo samotného zamerania jej diela, ani ona nám nepodáva podrobné informácie o autorovi alebo samotnom jeho diele. Autorka sa zameriava výlučne na kodikologický popis traktátu, v ktorom autorstvo neprávom prisudzuje Jánovi Jamborovi z Rožňavy. Samotný rukopis tejto zbierky kázní vo 18 Porov.: KOVÁCS, S. V.: K otázke stredovekej slovenskej svetskej literatúry. In: Slovenská literatúra VIII, 3. Bratislava s Porov.: CSONTOSI, J: Rozsnai Jámbor János 1470 körül. In: Magyar Könyv szemle. Budapest s Porov.: SOPKO, J.: Stredoveké latinské kódexy v Maďarsku a v Rumunsku. s MÉZEY, L.: Codices. s TÓTH, P.: Catalogus. s Porov.: SELECKÁ MÂRZA, E.: A Középkori Lőcsei Könyvtár. Szeged s Porov.: SOPKO, J.: Stredoveké latinské kódexy v Maďarsku a v Rumunsku. s

15 svojom prológu obsahuje zmienku, že kázne boli prednesené Tomášom Ebendorferom z Haselbachu. 25 Na poslednej fólii rukopisu je uvedené meno pisára, ktorým bol nezmámy Juraj Haller. 26 Otázkou naďalej zostáva, prečo jednotliví literárni historici považujú Jána Jambora z Rožňavy za autora vyššie zmienených diel, hoci na prvý pohľad o tom nič nesvedčí s výnimkou uvedenia Jamborovho mena pod rukopisom traktátu o strážení piatich zmyslov. Je nepochybné, že všetky hore uvedené zmienky a informácie o Jánovi Jamborovi z Rožňavy, overenie ich pravosti, by si vyžadovali ešte hlbšie a podrobnejšie štúdium, čo však nebolo našim primárnym cieľom v tejto práci. S určitosťou však môžeme povedať, že Ján Jambor z Rožňavy nie je autorom kázní s názvom Sermones de tempore a Concordantiae Veteris et Novi Testamenti. Nevylučujeme však skutočnosť, že Ján Jambor z Rožňavy mohol byť pisárom týchto diel a autorstvo mu bolo mylne prisúdené len na základe paleografického rozboru rukopisov. V neprospech autorstva Jána Jambora z Rožňavy traktátu De custodia quinque sensuum stojí aj veľká rozšírenosť rukopisov traktátu o piatich zmyslov pripisovaných Tomášovi Ebendorferovi z Haselbachu. Nachádzame ich niekoľko desiatok umiestnených v archívoch a knižniciach v niekoľkých rakúskych a nemeckých miest. 27 Z dôvodu ich množstva a nedostupnosti sme v našej edícii na porovnanie použili z nich najstarší a nám dostupný prepis Ebendorferovho Tractatus de quinque sensibus z roku 1417, rukopis Österreichische Nationalbibliothek Wien, Codex Vindobonensis Palatinus 20864, ff. 89va 132va. Jestvujú totiž aj mladšie rukopisy traktátu Tomáša 25 Porov.: Sermones de tempore. f Ibidem, f Traktáty o piatich zmysloch od Tomáša Ebendorfera z Haselbachu nachádzame zaevidované v nasledujúcich knižniciach: Universitätsbibliothek Graz, kódex Ms 578, f. 289r; Universitätsbibliothek Graz, kódex Ms 610, f. 265v; Universitätsbibliothek Graz, kódex Ms 682, f. 58r; Universitätsbibliothek Graz, kódex Ms 978, f. 253r; Augustiner-Chorherrenstift Herzogenburg, kódex Cod. 56, ff. 283r-305r a kódex Cod. 71, ff. 2r-55v; Augustiner-Chorherrenstift Sankt Florian, kódex Cod. XI 88, ff. 179r-222r; Österreichische Nationalbibliothek Wien, kódex Cod. 3909, Nr. 4; Österreichische Nationalbibliothek Wien, kódex Cod. 3993, Nr. 1; Österreichische Nationalbibliothek Wien, kódex Cod. 4218, Nr. 17; Österreichische Nationalbibliothek Wien, kódex Cod. 4419, Nr. 10; Österreichische Nationalbibliothek Wien, kódex Cod. 4745, Nr. 7; Österreichische Nationalbibliothek Wien, kódex Cod. 4886, Nr. 3; Benediktinerstift Lambach, kódex Ccl 35, ff. 110r-117r; Augustiner-Chorherrenstift Klosterneuburg, kódex Cod. 426, ff. 131r-174r; Augustiner-Chorherrenstift Klosterneuburg, kódex Cod. 514, ff. 289r- 325v; Benediktinerstift Seitenstetten, kódex Cod. 207, ff. 256r-277r; Benediktinerstift Seitenstetten, kódex Cod. 283; Schottenstift Wien, kódex Archiv, Hs. 147 (Hübl 235), Nr. 10; Schottenstift Wien, kódex Archiv, Hs. 412 (Hübl 327), ff. 8r-22v. 15

16 Ebendorfera z Haselbachu o strážení piatich zmyslov: v kódexe EL 19, ff. 199vb 220rb Archív hlavného mesta SR Bratislavy je zapísaný traktát De quinque sensibus všeobecne pripisovaný Tomášovi Ebendorferovi z Haselbachu, keďže celý kódex obsahuje okrem tohto traktátu jeho kázne pod názvom Sermones de tempore. Pars estivalis. Mladšie sú aj kódexy z farskej knižnice v Kremnici, v ktorých sa nachádzajú hneď dva traktáty pripisované Tomášovi Ebendorferovi z Haselbachu. Prvý je datovaný rokom 1465 a nachádza sa v kódexe pod signatúrou Cx IX na fóliách 388ra 419rb. 28 Druhý so signatúrou Cx XI, napísaný na fóliách 231ra 255va, nie je datovaný, avšak charakter jeho písma ho posúva až do druhej polovice 15. storočia. 29 Pre potreby našej edície sme použili z nám dostupných textov len hore uvedený rukopis traktátu Tomáša Ebendorfera z Haselbachu z roku 1417 z Rakúskej národnej knižnice a to len v nevyhnutnom prípade, ak si nezrozumiteľnosť textu Jána Jambora z Rožňavy vyžadovala emendáciu. Pri vytváraní edície sme nebrali do úvahy ani traktát Mikuláša z Dinkelsbühlu, ktorý, ako sme zistili, je možné čítať v edícii zriadenej už v roku 1516 Jánom Schottom. 30 Porovnanie Jamborovho traktátu s dielom Mikuláša z Dinkelsbühlu nám slúžilo z obsahového hľadiska len na určenie jeho závislosti na pôvodnom texte. Budapeštiansky Gerardiho rukopis, ktorý sme si zobrali v tejto edícii za základ, v porovnaní s vyššie zmienenými traktátmi vykazuje značné rozdiely v obsahu látky rovnako ako aj v jej rozsahu a usporiadaní. Avšak, ako sme už povedali, zhoda jednotlivých častí rukopisov Jána Jambora z Rožňavy a Tomáša Ebendorfera z Haselbachu a rukopisov Tomáša Ebendorfera z Haselbachu a paleotyp Mikuláša z Dinkelsbühlu je neopominuteľná. Pre potreby našej edície sme preto brali do úvahy rukopis Jána Jambora z Rožňavy, ktorý považujeme za základný a označujeme ho skratkou J a pri nevyhnutných emendáciách text Tomáša Ebendorfera z Haselbachu, ktorý označujeme skratkou E. 28 Porov.: SOPKO, J.: Stredoveké latinské kódexy v Maďarsku a v Rumunsku. s o. c. s Porov.: SCHOTTUS, J.: Nycholai Dünckelspühel Tractatus octo. Strasbourg ra 163vb. 16

17 2. 2. Sekundárna literatúra Na bližšie oboznámenie sa s témou chápania piatich zmyslov v stredovekom myslení, náboženstve a morálke nám poslúžili okrem iných štyri veľmi cenné monografie venované tématike ľudskej telesnosti. Hneď prvou je kniha od známeho profesora histórie na Univerzite v Princetone Petra Browna, ktorá nesie názov The body and society. 31 Táto kniha sa vo všeobecnosti venuje predstaveniu sveta mužov, žien a ich vzájomných stretov v ranom kresťanstve a v stredoveku. Východiskovým bodom je pre Browna poukázať na vývoj sexuality a zrodenie sexuálnej zdržanlivosti v ranom kresťanstve, ktorá ovplyvnila celú stredovekú morálku. Na jednotlivých dejinných etapách, počnúc antikou, Brown predstavuje ľudské telo v optike dobových názorov a prevládajúcich filozofických smerov. Telo sa tak nielen pod vplyvom kresťanstva, ale aj ostatných prevládajúcich myšlienkových smerov, ako bol judaizmus, stoicizmus, platonizmus, aristotelizmus, manicheizmus a iné gnostické systémy, dostáva do priamej opozície s ľudskou dušou a smeruje k záhube rovnako ako všetko, čo z tela pochádza. Brown na mnohých príkladoch veľmi plasticky opisuje, ako sa od druhého storočia začala uctievať pohlavná zdržanlivosť a čistota srdca, ktorá jediná mohla človeka priviesť bližšie k Bohu. Telo sa stáva len nedokonalou schránkou ľudskej duše, ktorá je miestom prebývania vnútorného človeka. V prvých dvoch kapitolách svojej knihy Brown na pozadí diel cirkevných otcov a kresťanských spisovateľov vykresľuje situáciu prvých storočí, kedy sa veľmi horlivo riešila otázka telesnej a mravnej čistoty. Podľa Petra Browna to bol práve Tertullianus, ktorý ako prvý stotožnil telo so sexualitou a vyzdvihol potrebu jeho stráženia pomocou kontroly ľudských zmyslov. V tretej a štvrtej kapitole Peter Brown poukazuje aj na postavenie žien. Tak ako telo malo byť podriadené rozumu, aj žena sa musela podriadiť svojmu manželovi, ktorý mal bdieť nad jej správaním, myslením a formovaní. Telo sa začína dostávať do konfliktu s duchovným svetom, voči ktorému stojí v ostrom protiklade. Táto opozícia duše voči telu sa ukázala ako nepreklenuteľná 31 BROWN, P.: The body and society. Men, Women, and Sexual Renunciation in Early Christianity. New York s. Existuje aj český preklad tejto knihy: BROWN, P.: Tělo a společnost. Muži, ženy a sexuální odříkání v raném křesťanství. Brno

18 najmä v gnostických hnutiach, ktorým je pozornosť venovaná v piatej kapitole. Jediným riešením tejto situácie, ako opisuje Peter Brown v šiestej kapitole, bolo prijatie stoického stavu apatheie, ako navrhoval Klement Alexandrijský, ktorá v nasledujúcich storočiach prerástla do tvrdého asketizmu. 32 V siedmej, ôsmej a deviatej kapitole sa Peter Brown opiera o názory Origena, pre ktorého telo predstavuje miesto pokušenia a bolesti. Podľa neho sa užívanie tela pri sexuálnom akte stáva niečím zvráteným. Riešením je preto trvalý stav zasvätenia sa Bohu prostredníctvom panenstva parthenie, pojem ktorého odvodzuje od gréckeho výrazu para ton theion stáť vedľa Boha, v jeho blízkosti a prítomnosti. 33 Peter Brown v desiatej kapitole svojej monografie poukazuje aj na chápanie tela ako mikrokozmu, ktoré sa prejavuje najmä v myšlienkach Cypriána. Telo musí byť držané v stave svätosti bez akejkoľvek poškvrny hriechu a biedy. U púštnych otcov, filozofiu ktorých nachádzame rozpísanú na stránkach jedenástej kapitoly, si Brown všíma veľkú pozornosť, ktorú venovali práve ľudskému telu. Podľa ich učenia je človek pokúšaný predovšetkým po telesnej stránke. Jedinou zbraňou proti pokušeniu je pôst a bdenie, osvedčené formy sebaumŕtvovania a askézy. Práve v tomto prostredí sa žena a najmä jej telo, stáva pokušením pre muža, čo púštni otcovia nazývajú ohňom. 34 Vychádzajú totiž zo starej rabínskej rady, že ženy sa netreba nielen dotýkať, ale ani na ňu hľadieť, či počúvať ju. V dvanástej kapitole svojej knihy Peter Brown opisuje ako kláštorná askéza postupne začala prechádzať z kláštorov do života manželských párov. Od manželov sa totiž požadovala pravidelná sexuálna abstinencia a to najmä v dňoch štyridsaťdenného pôstu, sobôt, nediel, stried, piatkov a vigílií jednotlivých sviatkov. Tento čas mal byť totiž venovaný duchovnej príprave tela na prijatie sviatosti eucharistie. 35 Trinásta kapitola je ďalej venovaná pohľadu na askézu praktikovanú v prvých kresťanských komunitách. 32 o. c., s o. c., s o. c., s o. c., s

19 Vychádzajúc z učenia Gregora z Nyssy Peter Brown v štrnástej kapitole rovnako poukazuje aj na príčinu jestvovania dvojakého pohlavia ľudského tela. Panenstvo sa stáva jediným možným spôsobom ako sa vyhnúť hriešnemu používaniu tela vedúceho k smrti s cieľom získať pôvodnú čistotu Adama v raji, kde sexualita nezohrávala žiadnu úlohu. Brown o niečo ďalej, v pätnástej a šestnástej kapitole, zdôrazňuje Cypriánom vyslovenú myšlienku, že telo sa spája s pádom človeka presne tak, ako sa s telom spájajú hriechy pýchy a lakomstva. 36 Svoju úvahu nad postavením ľudského tela Peter Brown zakončuje predstavením učenia trojice cirkevných predstaviteľov obdobia patristiky. V sedemnástej kapitole upriamujúc našu pozornosť na učenie Ambróza zdôrazňuje skutočnosť, že telo bolo považované za príliš slabé na to, aby dokázalo prekonať akékoľvek pokušenie. Preto v tomto období zaznievajú časté a naliehavé výzvy prijať stav neporušenosti, tzv. integritas. Pod týmto pojmom Ambróz chápal neporušenosť tela nielen z hľadiska fyzického, ale predovšetkým morálneho. Vzorom takejto neporušenosti je podľa neho stále panenské telo Panny Márie. 37 Brown zo svojho výpočtu kresťanských spisovateľov nevynecháva ani Hieronyma, ktorému venoval celú osemnástu kapitolu. On stotožnil telo s temným lesom hemžiacim sa divými zvermi a zdôraznil, že iba prísny pôst môže zmierniť každé telesné pokušenie. 38 Brownovo rozprávanie završuje v devätnástej kapitole Augustín, ktorý stále pod vplyvom manicheizmu videl v sexuálnom akte rozmáhajúce sa kráľovstvo temma a zla. 39 Týmto Peter Brown končí svoju knihu v 5. storočí poukazujúc na to, že telo a telesnosť zohrávala už od počiatku kresťanstva veľkú úlohu v dielach kresťanských spisovateľov, filozofov a učencov. Druhá referenčná kniha z pera francúzskeho historika Jacquesa Le Goffa s názvom Une histoire du corps au Moyen Age 40 svojím obsahom priamo nadväzuje na Brownovu monografiu. Pokračuje totiž v Brownovej rozprave počnúc 6. storočím. Podľa Le Goffa práve v tomto období bol prvý hriech človeka spojený s nezriadenou 36 o. c., s o. c., s o. c., s o. c., s LE GOFF, J.: Une histoire du corps au Moyen Age. Paris s. Český preklad je známy pod menom: LE GOFF, J.: Tělo ve středověké kultuře. Praha

20 sexuálnou túžbou. Telo sa pod vplyvom platonistického dualizmu stáva väzením ducha. Askéza rovnako mení svoju podobu a predstavuje sa ako totálne zrieknutie sa telesných pôžitkov a boj proti pokušeniu. 41 Jacques Le Goff v prvej kapitole svojej knihy ukazuje ako sa aj vo vrcholnom stredoveku pri riešení tejto problematiky používali myšlienky cirkevných otcov, medzi učením ktorých si popredné miesto vydobyl najmä Hieronym, Ambróz, Ján Zlatoústy a Augustín. Podľa ich učenia sa telo môže používať len za účelom spásy. Prevládajú tu asketické praktiky prevzaté z kláštorného života, ktoré si nachádzajú svoje miesto aj v manželskom živote. Jacques Le Goff poukazuje na prechod asketizmu až k jeho drastickým formám v podobe sebatrýzniacich telesných trestov. 42 Autor tu rovnako zdôrazňuje aj celú radu skutočností, najmä stredovekú interpretáciu Pavlových listov, ktoré viedli k zdémonizovaniu ženského tela, ktoré vyvrcholilo v presvedčení prezentovanom Tomášom Akvinským o nedokonalosti ženského tela. 43 V druhej kapitole svojej štúdie o ľudskom tele v stredoveku sa Jacques Le Goff zaoberá prezentovaním tela v rôznych súvislostiach závisiacich na veku a zdravotnom stave človeka. Autor sa tu venuje stravovacím návykom, spôsobu odievania stredovekého človeka a jeho každodenným úkonom, ktoré sa týkajú starostlivosti o telo, ako sú kúpele, gestá atď. 44 Jacques Le Goff poukazuje aj na chorobu človeka, ktorá bola v tomto období chápaná metaforicky ako hriech, kým uzdravenie bolo stotožňované s Kristovým vykúpením človeka. 45 Choré telo predstavuje požehnané miesto Božieho navštívenia a je prejavom jeho milosrdnej lásky k človeku. Smrť sa chápe ako prirodzený jav, ktorý nevzbudzuje veľkú pozornosť stredovekej spoločnosti. Záujem vzbudzuje len smrť ducha, ktorá predstavuje pre človeka stredoveku najväčšiu hrozbu. 46 V tretej kapitole poukazuje Jacques Le Goff na telo ako na predmet záujmu človeka. Kladie si otázku, v čom spočíva stredoveký ideál krásy. 47 Zaujímavý je aj 41 o. c., s o. c., s o. c., s o. c., s o. c., s o. c., s o. c., s

21 opačný extrém a to pojem škaredosti, či nadobúdania obludných tvarov ľudského tela, ktorý si nachádza svoje miesto v stredovekej kultúre. 48 V poslednej štvrtej kapitole Jacques Le Goff vysvetľuje ako sa ľudské telo stáva metaforou. 49 Do hry vstupujú jednotlivé časti tela, ktoré sa stávajú symbolom. Ján zo Salisbury stotožňuje telo so štátom 50 a to spôsobí chápanie ľudského tela a človeka ako mikrokozmu, ktorý má dve hlavné časti, hlavu a srdce, kde podľa názoru Augustína sídli vnútorný človek. 51 Hlavnou časťou tela sa však stáva hlava, pretože v nej majú sídlo všetky zmysly a do nej ústia všetky nervy. 52 Jacques Le Goff opisuje aj skutočnosť, že v 14. storočí sa do popredia dostáva otázka piatich zmyslov, z ktorých prvé miesto získava zrak, no bližšie túto problematiku nerozvádza. 53 Veľmi cenným zdrojom poznatkov v problematike piatich zmyslov sa stáva aj kniha britského historika a archivára Christophera Woolgara s názvom The Senses in Late Medieval England, ktorá vyšla v roku Autor sa v nej venuje prezentácii piatich zmyslov na pozadí spovedných príručiek v rozmedzí 12. až 16. storočia, pričom poukazuje na veľký nedostatok sekundárnej literatúry v tejto téme. Woolgarovu knihu možno rozdeliť do dvoch častí, z ktorých prvá sa venuje predstaveniu jednotlivých názorov stredovekých učencov na päť zmyslov. Vychádzajúc z prameňov Christopher Woolgar poukazuje predovšetkým na praktické užívanie zmyslov v živote človeka a v starostlivosti o domácnosť. Svoju pozornosť s detailným opisom venuje nielen témam, s ktorými sme sa stretli už vo vyššie zmienených knihách týkajúcich sa piatich zmyslov ako je spôsob hygieny a užívanie kozmetických prípravkov, 55 ale svoj výklad obohacuje aj rozprávaním o význame farieb, o optických klamoch či o spôsobe varenia. Poodhaľuje nám aj ľudové chápanie tela a jeho piatich zmyslov, pričom vychádza z rozboru a analýzy označenia piatich zmyslov v jazykoch a nárečiach používaných v stredovekom Anglicku. 48 o. c., s o. c., s o. c., s o. c., s o. c., s o. c., s WOOLGAR, CH.: The Senses in Late Medieval England. Yale University Press s. 55 o. c., s

22 Druhá časť jeho štúdie je už venovamí predovšetkým predstaveniu každodenných zvykov viažúcich sa na telesnosť človeka predstavenú jeho zmyslovosťou. Túto tému autor rozvíja na prezentácii podrobností každodenného života v troch spoločenských triedach reprezentovaných duchovenstvom, vysokou šľachtou a nižšou aristokraciou. Záverečná časť knihy je už venovaná predstaveniu slávností a rituálov, na ktorých sa zúčastňovala šľachtická spoločnosť. Veľmi detailne popisuje priebeh jednotlivých slávností a prípravy ich účastníkov. 56 Značná časť Woolgarovej štúdie je venovaná aj ženskej problematike, keďže poukazuje na postavenie a miesto žien v domácnosti v stredovekej spoločnosti. 57 Napriek množstvu zaujímavých informácií, ktoré nepochybne táto kniha so sebou prináša, však musíme konštatovať, že je skôr orientovaná na opis stredovekého spôsobu života, než na pojednanie o chápaní piatich zmyslov v stredovekej spoločnosti a morálke. Ďalšia štúdia priamo venovaná téme piatich zmyslov, z ktorej v našej práci vychádzame, a ktorá nám poskytuje hneď niekoľko zaujímavostí o percepcii piatich zmyslov, pochádza z pera švédskeho historika Carla Nordenfalka s nadpisom The Five Senses in Late Medieval and Renaissance Art. 58 Štúdia primárne venovaná predstaveniu piatich zmyslov v stredovekom a renesančnom umení upriamuje svoju pozoronosť na personifikáciu piatich zmyslov v ikonografickej tradícii. 59 Poukazujúc na stredoveké penitenčné knihy Carl Nordenfalk opisuje ako bolo päť telesných zmyslov stotožňovaných so siedmimi hlavnými hriechmi, ktoré človek pácha prostredníctvom zmyslov. 60 V druhej časti svojej štúdie sa Carl Nordenfalk venuje alegorickému znázorneniu piatich zmyslov v stredovekej ikonografii pozostávajúcej z ich zobrazenia ako jednotlivých údov tela. 61 Tretiu časť svojej práce Carl Nordenfalk vymedzuje samotnej personifikácii piatich zmyslov, ktoré boli v stredovekom umení až do roku 1500 zobrazované v podobe 56 o. c., s o. c., s NORDENFALK, C.: The Five Senses in Late Medieval and Renaissance Art. In: Journal of the Warburg and Courtlauld Institutes. Warburg s o. c., s o. c., s o. c., s

23 muža. 62 Ostatné dve časti Nordenfalkovej štúdie sa zameriavajú na alegorické znázornenie piatich zmyslov v období renensancie, čo je pre našu prácu už nepodstatné. V tejto kapitole sme si predstavili hlavné sekundárne zdroje, z ktorých čerpáme mnohé informácie a na ktoré sa v našej práci odvolávame. Samozrejme, do rúk sa nám pri štúdiu problematiky piatich zmyslov dostali aj iné, z hľadiska našej práce viac či menej užitočné publikácie týkajúce sa nami študovanej témy, ktoré však svojim obsahom neboli natoľko výrazné a objavné ako vyššie zmienené štúdie, ktoré sme tu uviedli. Ich zoznam však uvádzame v závere našej práce, kde predstavujeme bibliografické údaje v práci použitej literatúry. 62 o. c., s

24 3. Kompozícia Gerardiho kódexu Traktát o strážení piatich zmyslov v redakcii Jána Jambora z Rožňavy je súčasťou tzv. Gerardiho kódexu z druhej polovice 15. storočia. Samotný kódex obsahujúci 402 fólií bol napísaný na papieri v rozmedzí rokov Kódex bol zviazaný na konci 15. storočia, prípadne na začiatku 16. storočia do drevených dosák obtiahnutých tmavočervenou kožou. Dosky kódexu sa vyznačujú vtlačenou výzdobou spočívajúcou v rámovej kompozícii s rastlinnými motívmi. Uprostred sa nachádza štylizovaná kytica. Zadná doska je ozdobená kosoštvorcovým erbom s orlicou a dvoma nápismi Maria. Celý kódex sa uzatvára dvomi sponami. Väzba kódexu je v súčasnosti zreštaurovaná Pisár traktátu Ján Gerardi O Jánovi Gerardovi môžeme hovoriť ako o pisárovi traktátu o strážení piatich zmyslov v redakcii Jána Jambora z Rožňavy na základe poznámky, ktorú nachádzame na f. 206r. Poznámka sa týka datovania vzniku traktátu, jeho editora a pisára. Na riadku Jamborovho traktátu totiž čítame: 1470 per Iohannem Roznawiensem editum et Gerardum scriptum. 63 Zaujímavosťou celého kódexu sú poznámky vytvorené rukou pisára Jána Gerardiho, ktoré sa vzťahujú na jeho život a pôsobenie. Ján Gerardi z obce Aranyas (spišský majer Zlatné) je známy v uhorskej stredovekej literatúre predovšetkým ako pisár. Nachádzame o ňom pomerne veľa informácií nielen v sekundárnej literatúre a prameňoch, ale aj od neho samého. Maďarský historik Peter Tóth o ňom uvádza, že v roku 1437 bol zapísaný na Viedenskú univerzitu a že pôsobil ako kňaz v Spišskej diecéze. 64 Záznam o jeho zápise na univerzitu sme však nenašli v matrikule Viedenskej univerzity. 65 Minárik vo svojej Stredovekej literatúre dopĺňa údaje o Jánovi Gerardim 63 ROZNAWIENSIS, J. J. : De custodia quinque sensuum, f. 206r. 64 TÓTH, P.: Catalogus. s MAISEL, T., MATSCHINEGG, I.: Wiener Artistenregister 1416 bis Wien

25 a udáva, že bol v roku 1462 rektorom v Spišskom Štvrtku, neskôr kazateľom v Spišskej Novej Vsi a od roku 1469 kňazom v Levoči. 66 Ján Gerardi nám však sám o sebe zanechal nejaké informácie v podobe zápiskov na konci traktátov, ktoré si zaznačil do svojho kódexu. Najstaršiu zmienku z pera Jána Gerardiho nachádzame na f. 389r. V závere spovednej príručky Confessionale môžeme nájsť krátku Gerardiho poznámku, že v roku 1462 bol ešte tzv. scholastikom v Spišskom Štvrtku. Čítame tam totiž: Finitur sabbato ante Margarethe anno 1462 per Iohannem Gerhardi de Araniasch, pro tunc scolasticum in Quintoforo. Laus Deo Na f. 181r v explicite traktátu De doctrina clericorum nachádzame poznámku Jána Gerardiho už ako kňaza svedčiacu o jeho prvej slúženej omši: Sub anno domini 1469 in Leutschaw per Iohannem Gerhardi de Aranyas scripta, feria IIII Quatuor temporum Penthecosten finite, anno eciam, quo idem Iohannes novam missam in Dei nomine decantavit. Z tohto záznamu nám teda vyplýva, že Ján Gerardi bol naozaj v roku 1469 vysvätený za kňaza, keďže 24. mája slúžil svoju prvú omšu v Levoči. Poslednú poznámku od Jána Gerardiho nachádzame na f. 400r, v závere traktátu s názvom De regimine pestilencie. Z jeho zmienky: Scriptus in Leutschaw feria quinta in festo Dimisionis apostolorum per Iohannem Gerardi hospitalensem, qui venerat de predicatura Igloensi aput honorabilem fratrem suum predulcem commorans sa dozvedáme, že Ján Gerardi tento traktát napísal 15. júla ako nemocničný kaplán, ktorý prišiel zo Spišskej Novej Vsi do Levoče. 67 Je pravdepodobné, že Gerardi v čase spísania vyššie zmieneného traktátu prebýval u svojho brata Martina Gerardiho, ktorý v Levoči zastával úrad notára. Slovenský literárny historik Stanislav Šmatlák uvádza Jána Gerardiho aj ako autora odborného medicínskeho spisu o more v Uhorsku s názvom Tractatus de regimine pestilenciae (ff. 392r 400r Gerardiho kódexu), v ktorom vychádzajúc z učenia Avicennu považuje morovú nákazu za prírodný jav, ktorý sa dá prírodnými prostriedkami liečiť a vyhýbať sa mu. 68 Jozef Minárik a Július Sopko sa však pridŕžajú názora Josefa Tříšku a hľadia na Jána Gerardiho nie ako na tvorcu vyššie spomenutého 66 MINÁRIK, J.: Stredoveká literatúra. s Zoznam stredovekých názvov spišských miest uvádza ŠTEVÍK, M.: Zoznam názvov sídiel Spiša. In.: HOMZA, M., SROKA, S. A.: Historia Scepusii. Vol. I. Bratislava: Krakow s ŠMATLÁK, S.: Dejiny slovenskej literatúry. s

26 traktátu, ale ako na šikovného kompilátora textu traktátu pražského arcibiskupa Žigmunda Albíka z Uničova MINÁRIK, J.: Stredoveká literatúra. s Dejiny slovenskej literatúry 1. Bratislava s. 67. SOPKO, J.: Stredoveké latinské kódexy v Maďarsku a v Rumunsku. s

27 3. 2. Obsah kódexu Samotný kódex pozostáva pravdepodobne z 13 zložiek fólií, keďže nám jeho pevná väzba neumožňuje zistiť prítomnosť ďalších zložiek. Za f. 211 chýbajú 2 listy a za ff. 276 a 304 chýba jeden list. Text je v celom kódexe zapísaný v jednom stĺpci. Ff. 188v, 210v 211v, 218v 219v, 262v 263v, 268r 271r, 271r 275r, 303v, 390r 391r a 401r sú prázdne. V kódexe môžeme nájsť tri typy písma pochádzajúce od troch pisárov. Kódex, ako sme už vyššie spomenuli, spísal Ján Gerardi. Okrem jeho písma, gotickej bastardy a gotickej kurzívy, v kódexe nachádzame krátke zápisky z neskoršieho obdobia, pravdepodobne z konca 15. a začiatku 16. storočia pochádzajúce od dvoch neznámych pisárov. V kódexe je zapísaných viacero diel od rozličných autorov. Na prednej predsádke sú umiestnené dva výňatky, jeden z Petrarkovho diela: Excerpta ex opere Francisci Petrarchae De vita solitaria a druhý: He sunt virtutes Agni dei. Ff. 1r 38v sú v kódexe zapísané dielom: Ordinarius Strigoniensis ad usum Praepositurae Scepusiensis. Na ff. 39r 57v nasleduje traktát Matúša z Krakova s názvom Tractatus de arte moriendi, ďalej Nota de Symbolo maiori, quando cantari aut legi debeat ex collectali antiquiori Capituli Scepusiensis scripta na ff. 58r 60r. Ďalšie dva texty sú venované Spišským synodálnym ustanoveniam. Prvé sa nachádza na ff. 60v 81 a pochádza od Jána Stocka: Iohannis Stock Constitutiones synodales Praepositurae Scepusiensis, a. d Druhý záznam na ff. 82r 108v je od spišského kardinála a arcibiskupa Demetera z Kaply: Demetrii de Kapla cardinalis et archiepiscopi Strigoniensis Constitutiones synodales archidioeceseos Strigoniensis de a Ff. 109r 125r sú venované anonymnej kazateľskej príručke Modus predicandi. Text s rovnakým názvom, avšak od autora Róberta z Basevonu sa nachádza na nasledujúcich fóliách, konkrétne ff. 125r 144v. Na ff. 145r 167r nasledujú Notae diversae, maxime de re morali, ascetica, iure canonico et de praedicationibus. Fólio 167v je venované krátkemu traktátu proti heréze: Contra hereticos. Na f. 167v pokračuje ďalší krátky text s názvom: De contrahentibus sponsalia. Pseudo Bonaventúrove De doctrina clericorum sa nachádza na nasledujúcich fóliách 169r 181r. Ff. 182r 184v nám zas poskytujú text sv. Bernarda: S. Bernardi Instructio sacerdotis. Excerpta. List sv. Hieronyma pod názvom: Epistola Hieronimi ad Paulinum 27

28 presbiterum sa nachádza na ff. 185r 187v. F. 188r je opäť venovaná krátkym zápiskom: Nota brevis de ordinando officio infra octavam s. Iohannis Baptistae. Fólie 189r 207v už obsahujú diela pripisované Jánovi Jamborovi z Rožňavy. Na ff. 189r 206r môžeme nájsť traktát o strážení piatich zmyslov: De custodia quinque sensuum. Jamborov kompilát o cudzoložstve s názvom Tractatus pro adulteriis per Iohannem Roznawiensem collectus môžeme čítať na troch nasledujúcich fóliách, konkrétne ff. 206v 207v. Nasledujúce fóliá obsahujú kratšie zápisky a poznámky pisára Jána Gerardiho a sú venované rôznym témam. Na ff. 208r 209v tak nachádzame Excerpta, notae de confessione, de fornicacione presbiteri a magistro Valentino rescriptae. F. 210r obsahuje Nota de quadragena. Mravoučný text o morálke duchovenstva s názvom De moribus clericorum môžeme čítať na ff. 212r 218r. Fóliá 220r 248v a 256r 262r už obsahujú výňatok z traktátu Henricha z Odendorffu s názvom: Omnis ustriusque sexus. Nasledujúce fóliá obsahujú krátke výňatky z rozličných textov. Na ff. 249r 255v sú to výňatky z textu Mikuláša z Blonie s názvom: Sacramentale. Za nimi nasleduje Summa de poenitentia od Tomáša z Chabhamu (ff. 257r 261v), Notae de utilitate psalmorum, de modo orandi, de hora intrandi balneum, medicamen pro podagra, de modo confitendi, de ira et alia (ff. 264r 268v), Ex tractatu super Omnis utriusque sexus excerptum (ff. 267v), Tabula numerorum aureorum pro annis (ff. 271v), Adagia orationesque Germanica et Latina lingua scriptae (f. 275v) a Notae breves ex operibus Hugonis a S. Victore (f. 276r). Ďalej nasledujú diela, ktoré sa už vyznačujú uceleným charakterom. Môžeme tu čítať Glossae Germanica lingua in epistolis et evangeliis dominicarum et festorum addictae (ff. 277r 292r), Aurora cum commentariis Aegidii Parisiensis (ff. 293r 355v) Petra z Rigy a Confessionale (ff. 356r 389r). F. 389r je už venované krátkemu exemplu s názvom: Exemplum de virgine impatienti. Na ff. 392r 400r môžeme čítať krátky traktát Žigmunda Albíka z Uničova De regimine pestilencie, 70 ktorého autorstvo Josef Tříška prisudzuje práve 70 Postave Žigmunda Albíka z Uničova a jeho literárnej činnosti sa podrobne venujú českí literárni historici a medievalisti. Porov.: ŠMAHEL, F.: Mistři a studenti pražské lékařské fakulty do r AUC HUCP 1980; ŘÍHOVÁ, M.: Regimen sanitatis M. Havla ze Strahova a regimen sanitatis M. A. z Uničova. In: Časopis lékařů českých 1985, Biografický slovník pražské lékařské fakulty I II. 1988, 1993; ŘÍHOVÁ, M.: K obsahu studia na pražské lékařské fakultě v době působení A. z Uničova. In Škola a město, Documenta Pragensia XI. 1993, Dějiny UK I. 1995; ŘÍHOVÁ, M.: Dvorní lékař posledních Lucemburků : Albík z Uničova, lékař králů Václava IV. a Zikmunda, profesor pražské univerzity a krátký čas i arcibiskup pražský. Praha