SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA DIPLOMOVÁ PRÁCA

Transkript

1 SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA DIPLOMOVÁ PRÁCA 2008 Maroš Bobáľ

2 SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE Rektor: prof. Ing. Mikuláš Látečka, PhD. FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA Dekan: prof. Ing. Dušan Húska, PhD. Ochrana pred povodňami vo vybranom regióne Diplomová práca Katedra európskych štúdií Vedúci katedry: doc. Dr. Pavol Fekete, PhD. Vedúci práce: Ing. Peter Magdolen Maroš Bobáľ 2

3 ABSTRAKT Maroš Bobáľ: Ochrana pred povodňami vo vybranom regióne. Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja. Katedra európskych štúdií. Vedúci diplomovej práce: Ing. Peter Magdolen. Nitra, Tematika diplomovej práce je zameraná na analýzu zabezpečenia regiónu obce Tomášovce v systéme opatrení ochrany pred povodňami. Teoretická časť práce - prehľad o súčasnom riešení problematiky obsahuje výklad pojmov, a všeobecnú charakteristiku systému ochrany pred povodňami. Cieľom diplomovej práce je analýza možnosti vzniku povodní, úroveň legislatívneho zabezpečenia a pripravenosti obce v oblasti ochrany pred povodňami. Výsledky práce sú prezentované v štvrtej kapitole. V podkapitolách sa zaoberáme charakteristikou regiónu obce Tomášovce, analýzou možnosti vzniku povodní na miestnych tokoch, ohrozenie územia pri vzniku mimoriadnej udalosti na vodnej stavbe Ružiná s vyhodnotením potenciálnych škôd. Následne sa v práci venujeme formám opatrení na zabezpečenie regiónu pred povodňami, legislatívnym úpravám, povodňovej dokumentácii a varovaniu a vyrozumievaniu. Piata kapitola obsahuje vyhodnotenie zistených poznatkov s predložením návrhov na ďalšie riešenie. Kľúčové slová: krízová situácia, mimoriadna udalosť, vodný tok, vodná stavba, ohrozenie, ochrana, povodeň, povodňový plán, záplavové územie, varovanie. 3

4 ABSTRAKT Maroš Bobáľ: Der Schutz vor den Hochwassern in der ausgewälten Region. Die slowakische landwirtschaftliche Universität regionaler in Nitra, Fakultät europäischer Studien a Entwicklung. Lehrstuhl europäischer Studien. Leiter der Diplomarbeit: Ing. Peter Magdolen. Nitra, Die Tematik der Diplomarbeit ist auf die Analyse der Sicherung der Region Tomášovce im System der Schutzmassregeln vor den Hochwassern eingestellt. Teoretischer Teil der Arbeit die Übersicht über gegenwärtige Lösung enthält die Erläuterung der Begriffe und allgemeine Charakteristik des Systems vor den Hochwassern. Der Ziel der Diplomarbeit ist die Analyse der Entstehungsmoglichkeit von Hochwassern, der Grad legislativer Sicherung und Vorbereitung der Ortschaft im Gebiet des Schutzes vor den Hochwassern. Die Ergebnisse der Arbeit sind in der dritten Kapitel presentiert. In einzelnen Kapiteln beschäftigen wir uns mit der Charakteristik der Region der Ortschaft Tomašovce, mit der Analyse der Entstehungsmöglichkeit von Hochwassern an den Ortsläufen, mit der Bedrohung des Gebietes bei der Entstehung aussergewöhnliches Vorkommnisses an dem Wasserbau Ružiná mit der Bewertung potenzieler Schaden. In der Arbeit widmen wir uns auch den Formen der Massregeln für die Sicherung der Region vor den Hochwassern, den legislativen Regeln, der Hochwasserdokumentation und der Warnung und der Verständigung. Die fünfte Kapitel enthält die Bewertung der festgestellten Erkenntnisse mit der Präsentation der Vorschläge für weitere Lösung. Schlüsselwörter: Kriesesituation, aussergewöhnliches Vorkommnis, Wasserlauf, Wasserbau, Bedrohung, Schutz, Hochwasser, Hochwasserplan, Hochflutgebiet, Warnung. 4

5 ČESTNÉ VYHLÁSENIE Čestne vyhlasujem, že som diplomovú prácu vypracoval samostatne, a že som uviedol všetku použitú literatúru súvisiacu so zameraním diplomovej práce. Nitra podpis autora DP 5

6 Touto cestou vyslovujem poďakovanie pánovi Ing. Petrovi Magdolenovi. za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej práce. Nitra podpis autora DP 6

7 Použité označenie CO Civilná ochrana K Kríza KM Krízový manažment KS Krízová situácia KK Krízová komunikácia LWS Lokálny varovný systém M Meter Min Minúta M n. m. Metrov nad morom MU Mimoriadna udalosť MV SR Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky MŽ SR Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky NR SR Národná rada Slovenskej republiky SHMÚ Slovenský hydrometeorologický ústav SPA Stupne povodňovej aktivity SR Slovenská republika VS Vodná stavba VÚC Vyšší územný celok Z. z. Zbierka zákonov 7

8 OBSAH Úvod Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky Krízové javy v životnom prostredí, krízové situácie Úloha krízového manažmentu v riešení krízových situácií Záplavy, povodne charakteristika a príčiny ich vzniku Vodné stavby a ich účel v oblasti ochrany pred povodňami Ochrana pred povodňami. Spôsoby, opatrenia a organizácia ochrany Ochrana pred povodňami Opatrenia na ochranu pred povodňami Spôsoby ochrany a prevencie proti povodniam Organizácia ochrany pred povodňami Orgány štátnej správy ochrany pred povodňami Ďalšie orgány na úseku ochrany pred povodňami Úlohy CO obyvateľstva na úseku ochrany pred povodňami Systém prevencie a ochrany pred povodňami Program protipovodňovej ochrany Slovenskej republiky Protipovodňový varovný a predpovedný systém Slovenskej republiky Európsky povodňový a varovný systém EFAS Cieľ práce Metodika práce Výsledky práce Analýza regiónu obce Tomášovce Geografická charakteristika územia obce Tomášovce Hospodárska charakteristika obce Tomášovce Demografická a sociálna charakteristika obce Tomášovce Analýza rizika ohrozenia regiónu obce povodňami a záplavami Riziko vzniku povodní a záplav Vyhodnotenie potenciálnych škôd a následkov pri povodni Povodňová hrozba v prípade rozrušenia vodnej stavby Ružiná Charakteristika vodnej stavby Ružiná Stupne povodňovej aktivity na vodnej stavbe Ružiná Predpokladaný priebeh mimoriadnej udalosti na vodnej stavbe Ružiná Analýza následkov mimoriadnej udalosti na vodnej stavbe Ružiná Celkový prehľad následkov mimoriadnej udalosti Následky spôsobené v regióne obce Tomášovce Zabezpečenie ochrany pred povodňami Legislatívna úprava ochrany pred povodňami Spracovanie a obsah povodňových plánov Vykonávanie povodňových prehliadok Hliadková služba Varovanie obyvateľstva a vyrozumievanie osôb v prípade MU Návrhy na využitie poznatkov Záver Použitá literatúra Prílohy

9 Úvod Voda predstavuje základný činiteľ existencie ľudstva a z hľadiska biologického a spoločenského života je nenahraditeľnou zložkou prírodného a životného prostredia. Človek sa od počiatku svojej existencie snažil využívať prírodné zdroje vo svoj prospech a vytvárať si tým lepšie podmienky pre život a ekonomický rast. Antropogénne zásahy človeka do ekosystému prírody v spojení s aktuálnymi klimatickými zmenami majú za následok výskyt čoraz častejších extrémne intenzívnych zrážok, prudkých dažďov a náhleho roztápania snehu, ktoré sú príčinou vzniku povodní. Povodne sú prírodným fenoménom, ktorému nie je možné zabrániť. Ochrana pred povodňami patrí medzi najstaršie vedomé činnosti človeka, pričom v minulosti bola zameraná hlavne na tvorbu a reguláciu korýt vodných tokov a budovanie vodných nádrží na zadržiavanie a akumuláciu prívalových vôd. Naliehavosť zdokonaľovania systému protipovodňových opatrení rastie úmerne s hospodárskym rozvojom aglomerácií v územiach s možným rizikom vzniku záplavových povodní a územiach pod vodnými stavbami ohrozených v prípade vzniku havárie. 9

10 Až v poslednom období človek postupne začal chápať podstatu prírodných javov. Začal vytvárať systémové opatrenia na monitorovanie rizikových faktorov vzniku povodní, a vytvárať opatrenia na predchádzanie vzniku povodní, prípadne eliminovanie ich ničivých následkov na minimum. Štát sa snaží protipovodňové opatrenia upravovať vo svojich legislatívnych normách, ktoré následne motivujú ekonomické, technické, organizačné a administratívne opatrenia, zaručujúce spoločnosti právnu istotu, rast životnej úrovne, bezpečnosť, ochranu životov, materiálnych a kultúrnych hodnôt pred živelnou pohromou. Tieto hlavné princípy protipovodňovej ochrany musia byť pilierom činnosti zodpovedných orgánov štátnej správy, samosprávy, vlastníkov a správcov vodných tokov a vodných stavieb ako aj ostatných právnických a fyzických osôb podieľajúcich sa na ochrane pred povodňami. 1. Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky 1.1 Krízové javy v životnom prostredí, krízové situácie V dôsledku prírodných procesov, ako aj ľudskou činnosťou dochádza na zemskom povrchu k neustálym zmenám. Ľudia svojou činnosťou ovplyvňujú krajinu čoraz výraznejšie a intenzívnejšie ako sama príroda. Rozvoj ľudskej spoločnosti má na jednej strane priaznivý vplyv na vývoj vo výrobe a rozvoji služieb, na druhej strane prináša so sebou i určité nebezpečenstvá, ktoré vedú k vzniku krízových situácií, mimoriadnych udalostí ohrozujúcich životné prostredie, životy ľudí a v neposlednom rade spôsobujú značné materiálne škody. Človek sa dlho nedokázal účinne brániť ničivým silám prírody. Dnes už ľudské poznanie dokáže objasniť zdroje a zákonitosti pôsobenia prírodných a spoločenských javov, ktoré krízové situácie vyvolávajú, samotné poznanie však nemôže a nedokáže takejto situácii zabrániť. Prevencia vzniku krízových javov si vyžaduje pochopiť nebezpečenstvá spojené s každou ľudskou aktivitou a eliminovať ohrozenia a riziká, ktoré z nich plynú pre samotné 10

11 procesy, pre zúčastnených, ale aj pre celé ľudstvo. Je nevyhnutné vynaložiť maximálne úsilie na správne definovanie a komplexne popísanie krízových javov s dôrazom na príčiny ich vzniku a možnosti ich minimalizovania. Rozpory v prírode, spoločnosti i ekonomickej činnosti, riziká, ktoré sprevádzajú jednotlivé aktivity človeka, ale i samotná príroda a hospodárstvo sú podľa ŠIMÁKA, L. [1] zdrojom kríz, ktoré sa viac či menej negatívne odrážajú na vývoji ľudstva. Pojem kríza je spojený s podstatnou časťou doby existencie ľudstva. V rôznych podobách bol známy od antiky až po novovek. Zameriaval sa na naliehavú potrebu doby, konkrétneho časového úseku, súčasťou ktorého bolo pociťovanie, uvedomovanie si neistoty a tlak na predvídanie vývoja v budúcnosti, pomocou ktorých je možné zabrániť vzniku škôd a strát. REPKA, I. UBREŽIOVÁ, I. [2] uvádzajú, že krízové situácie prírodného charakteru sú v prevažnej miere nezávislé na ľudskom vedomí a vôli. Človek ich väčšinou nemôže predvídať a len čiastočne môže ovplyvniť rozsah ich negatívneho pôsobenia na ľudstvo, životné prostredie a materiálne hodnoty. Kríza (K) predstavuje negatívnu odchýlku od rovnovážneho stavu, rozhodný okamih alebo časový úsek, po ktorom nasleduje obrat vo vývoji. Je to zložitý a nebezpečný stav spoločnosti, v prírode a v technologických procesoch, ktorého negatívne dôsledky môžu vážne ohroziť ich funkciu, prípadne existenciu. NAGYOVÁ, Ľ. [3] Kríza nemôže stavať ľudí do pozície obetí, práve naopak musí ich vyprovokovať k aktívnemu sledovaniu a cieľavedomému konaniu. Práve pozitívne myslenie môže mnohým krízovým situáciám zabrániť. Krízové situácie môžu vznikať tak v hospodárskej sfére, ako aj vo verejnom sektore. K charakteristickým črtám kríz a krízových situácií aj napriek značným odlišnostiam možno priradiť: moment prekvapenia v čase vzniku krízy a to aj v prípade, keď bol sledovaný nárast rizikových faktor a spoločnosť bola o nich informovaná, nedostatok informácií v čase ich najväčšej potreby, preťaženie komunikačného procesu, stres a časovú tieseň, snahu o záchranu ľudských životov, ktorá je zaradená na prvé miesto pred všetky ostatné hodnoty a skutočnosti, narušenie zaužívaných rozhodovacích procesov a pracovných postupov v dôsledku prechodu na zvláštny režim, 11

12 chaos a paniku, výskyt deformovaných informácií nezaložených na pravde a rôznych poplašných správ, rôznorodosť a nárast rozsahu činností sa prejavuje ich obmedzenou sledovanosťou, vopred pripravené opatrenia, z ktorých nie všetky sú v danej situácií využiteľné a účinné, rozhodovanie bez možnosti dôsledného skúmania, intenzívnu kontrolu, medializovanie všetkého, čo súvisí s danou krízovou situáciou. ŠIMÁK, L. [1] charakterizuje Krízový stav ako stav spoločenského, prírodného, technického alebo technologického systému, ktorý sa odlišuje od stabilného stavu a pôsobí degradačne na celý systém, prípadne na niektoré jeho komponenty. Je to právny stav vyhlásený kompetentným orgánom štátnej správy na určitom území na riešenie krízovej situácie v priamej závislosti na jej charaktere a rozsahu ( vojnový stav, výnimočný stav, núdzový stav, mimoriadna situácia, stupeň povodňovej aktivity,...). Je spojená so zlyhaním doterajších mechanizmov riadenia a s potrebou aplikovania špeciálnych postupov, nástrojov a techník. Krízy a krízové javy môžu mať charakter mimoriadnej udalosti, pričom v niektorých prípadoch môže byť mimoriadna udalosť ich spúšťacím mechanizmom. Pre činnosť civilnej ochrany (CO) je pojem mimoriadna udalosť vymedzený zákonom NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov [27]. Na účely tohto zákona sa mimoriadnou udalosťou (MU) rozumie živelná pohroma, havária, katastrofa alebo teroristický útok pričom: Živelná pohroma je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k nežiaducemu uvoľneniu kumulovaných energií alebo hmôt v dôsledku nepriaznivého pôsobenia prírodných síl, pri ktorej môžu pôsobiť nebezpečné látky alebo pôsobia ničivé faktory, ktoré majú negatívny vplyv na život, zdravie alebo na majetok, Havária je mimoriadna udalosť, ktorá spôsobí odchýlku od ustáleného prevádzkového stavu, v dôsledku čoho dôjde k úniku nebezpečných látok alebo k pôsobeniu iných ničivých faktorov, ktoré majú vplyv na život, zdravie alebo na majetok, Katastrofa je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k narastaniu ničivých faktorov a ich následnej kumulácii v dôsledku živelnej pohromy a havárie. Teroristický útok - autor BRZYBOHATÝ, M. [4] terorizmus považuje za cieľavedomé použitie organizovaného násilia proti nezúčastneným osobám za účelom dosiahnutia politických, kriminálnych alebo iných cieľov. 12

13 Mimoriadnou situáciou: sa na účely uvedeného zákona rozumie obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok, ktorá je vyhlásená podľa tohto zákona; počas nej sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti. V dostupnej odbornej literatúre, v rôznych právnych normách, ale aj v odbornej praxi je podľa MIKOLAJA, J. [5] používaný rad pojmov, bez ktorých nie je možné pomenovať určité javy, činnosti alebo procesy súvisiace s krízovým manažmentom vo verejnej správe. Napriek rôznemu výkladu ich obsahu vyjadruje svoj názor k niektorým z nich: Bezpečnosť: obyvateľstva, spoločnosti, štátu je stav, kedy sú odstránené alebo minimalizované riziká a z nich vyplývajúce možné ohrozenia, ktoré môžu vyústiť do kríz (krízových stavov). Bezpečnosť je stav, v ktorom sa daný subjekt necíti byť ohrozený z hľadiska svojej existencie, záujmov a hodnôt. Nebezpečenstvo: je aktuálna možnosť daného systému, jeho komponentov spôsobovať neočakávané negatívne javy, ktoré ohrozujú stabilitu fungovania príslušného systému. Nebezpečenstvo je stav, kedy príslušný subjekt pociťuje ohrozenie svojich záujmov, alebo aj svojej existencie. Korekcia: je komplex organizačných, technických a technologických opatrení, ktorých cieľom je zníženie objemu naakumulovaných hmôt, energií a síl za účelom zmenšenia možného negatívneho účinku predvídanej krízy ( krízovej situácie ) Je potrebné definovať ďalšie dva pojmy, ktorých reálnym naplňovaním sa naša spoločnosť snaží eliminovať následky kríz a krízových situácií, t.j. ochrana a obrana, ktoré sa tiež podieľajú na komplexnej bezpečnosti. Ochrana: je súhrn opatrení na odvrátenie alebo zmiernenie škodlivých vplyvov a následkov živelných pohrôm, prevádzkových havárií, ale aj následkov bojovej činnosti na obyvateľstvo, hospodárstvo a prírodu. Obrana: je aktívna činnosť na odvrátenie napadnutia alebo ohrozenia štátu vonkajším nepriateľom, na udržanie nezávislosti a územnej celistvosti štátu. FILIP, S. [6] v rámci tematiky bezpečnostného systému Slovenskej republiky definuje: Riziko: ako potenciálnu možnosť narušenia bezpečnosti systému, objektu alebo procesu. Je to pravdepodobnosť vzniku krízového javu a jeho dôsledku. 13

14 Ohrozenie: ako stav systému, ktorý vzniká a trvá v dôsledku existencie a uvedomenia si potenciálneho narušenia jeho bezpečnosti. Je to aktivizované riziko, ktoré pôsobí proti záujmom subjektu v konkrétnej situácii, pričom bezprostredne znemožňujú naplnenie jeho záujmov. 1.2 Úloha krízového manažmentu v riešení krízových situácií Existencia obrovského množstva reálnych rizík všade okolo nás, vznik rôznych kríz a krízových situácií, ako aj spájanie ich účinkov do katastrof môže podľa MYKOLAJA, J. [5] v budúcnosti viesť k rozsiahlym negatívnym zmenám na Zemi. Eliminovanie napätia a rizík je dlhodobý proces, ktorý nie je možné účinne zvládnuť bez kvalitne a odborne pripravených ľudí, vybavených príslušnými kompetenciami, založených na účinnej legislatíve. Rad expertov z rôznych vedných odborov sa snaží čoraz intenzívnejšie hľadať cesty, ako zamedziť vzniku negatívnych javov a minimalizovať ich nepriaznivé následky. V nadväznosti na tieto snahy sa začala koncipovať nová špeciálna vedná disciplína, ktorá sa zaoberá riadením v krízových situáciách, nazývaná krízový manažment (KM). Ako uvádza ŠIMÁK, L. [1] pôsobnosť krízového manažmentu siaha do všetkých súčastí spoločenského života a ľudských aktivít, ale je do značnej miery zameraná aj na životné prostredie a rizikové technické zariadenia a technologické procesy. Pri podrobnejšom skúmaní pôsobnosti, úloh, ale aj metód, foriem a nástrojov, ktorými pôsobí KM, je nutné zvýrazniť tieto skutočnosti: KM sa značne systémovo aj organizačne prelína s manažmentom verejnej správy, KM rieši väčšinou úlohy správneho, nie hospodárskeho charakteru, KM plní rozhodujúcu časť úloh v období prevencie, nie počas krízy ( t.j. prevažná väčšina jeho činností má prípravný, a už menej vykonávací charakter ). Krízový manažment je interdisciplinárnym vedným odborom, ktorý sa zaoberá riadením ako cieľavedomou činnosťou ľudí a jeho poslaním je vytvoriť metodológiu riadenia s dôrazom na dosiahnutie efektívnosti tejto činnosti vo vzťahu k vytýčenému cieľu, t.j. obrane ľudského spoločenstva a materiálových hodnôt pred účinkami kríz a počas ich prekonávania. Zároveň je to tiež druh činnosti alebo sústava aktivít, ktorými manažéri dosahujú uvedený cieľ. Má koordinačný charakter, zjednocuje 14 a usmerňuje ľudí rôznych profesií.

15 V neposlednom rade je krízový manažment riadiacou činnosťou ľudí, ktorí plnia manažérske funkcie v špecifickom prostredí odlišnom od bežného administratívno-správneho a výrobného prostredia. Je to tiež umenie vedieť riešiť konkrétne krízové javy a voliť zodpovedajúce prístupy v konkrétnych podmienkach a prostredí. Pojem Krízový manažment je podľa autora nutné definovať z troch základných pohľadov: a) z funkčného pohľadu: špecifická činnosť manažmentu riadiaceho subjektu alebo riadenej sústavy, zameraná na riešenie vzniknutej krízovej situácie, s použitím špecifických princípov, metód a postupov s cieľom prekonania jej negatívnych následkov a obnovy fungovania daného systému b) z inštitucionálneho pohľadu: sústava inštitúcií (pracovníkov) zaoberajúcich sa analýzou možnosti vzniku kríz v danom systéme, ich príčin a možných následkov a hľadaním opatrení a nástrojov na ich predchádzanie a na eliminovanie negatívnych dôsledkov v prípade ich vzniku, c) z teoretického pohľadu: logicky usporiadaný súbor poznatkov o možných krízach, ich príčinách a dôsledkoch na úrovni zaistenia bezpečnosti štátu, spoločnosti ako celku, hospodárskej činnosti a majetku, o princípoch, možných metódach a opatreniach na ich riešenie. Úlohy krízového manažmentu vo verejnej správe majú odlišný charakter, rozsah aj význam na jednotlivých stupňoch riadenia a v jednotlivých obdobiach riešenia krízovej situácie. FILIP, S. - ŠIMÁK, L. [7] ich rozdeľujú na úlohy plnené v troch obdobiach: prípravné obdobie na riešenie krízových situácií vykonávacie obdobie riešenia krízových situácií obdobie po skončení krízových situácií Fázy krízového manažmentu vo verejnej správe majú odlišný charakter, rozsah aj význam na jednotlivých stupňoch riadenia a v jednotlivých obdobiach riešenia krízového stavu. Fázy teoretického modelu krízového riadenia podľa ŠIMÁKA, L. [1] sú: a) prevencia: je dominantná idea krízového manažmentu a jeho základná úloha, reaguje na analyzované riziká a využíva nástroje na ich minimalizovanie, vytvára systém monitorovania a vyhodnocovania rizikových faktorov, zvyšuje úroveň bezpečnosti systémov, znižuje pravdepodobnosť vzniku kríz, 15

16 redukuje náklady na odstraňovanie negatívnych následkov kríz. b) krízové plánovanie: vytvára podmienky na spracovanie podrobných krízových plánov na riešenie krízy, pripravuje KM na všetky predvídateľné krízové javy (otvorenou otázkou však zostáva príprava na riešenie kríz v danom čase a podmienkach nepredvídateľných), sumarizuje potreby a požiadavky nutné na riešenie kríz a konfrontuje ich s možnosťami štátu, regiónov, prípadne právnických a fyzických osôb, stanovuje sily, prostriedky a zdroje potrebné na riešenie kríz. c) reakcia: predpokladá zavedenie účinného systému varovania a vyrozumenia, má charakter jednoznačného a bez problémov prebiehajúceho procesu vykonávaného na základe kvalifikovaného rozhodnutia, vyžaduje si centralizáciu a koordináciu procesu riadenia počas krízy na najbližšej a najvhodnejšej úrovni (štát, región, objekt), vykonáva sa prostredníctvom záchranných, lokalizačných a likvidačných prác, je charakterizovaná osobnou zodpovednosťou, odvahou a rozhodnosťou výkonných i riadiacich pracovníkov krízového manažmentu. d) obnova: cieľom obnovy je návrat systému do stabilizovaného stavu, väčšinou je vykonávaná v niekoľkých etapách, krízový manažment sa na nej podieľa len čiastočne, umožňuje návrat podmienok, ktoré boli pred krízou, ale zároveň i urýchlenie vývoja. V procese riešenia kríz KM vystupuje ako sféra rozhodných preventívnych a prípravných programov, riadiacich činností a rozhodnutí, profesionálnej zodpovednosti za príslušný úsek a zároveň účinnej a účelnej obnovy - NOVÁK, L. [8]. Pri riešení kríz je podľa autora nutné vychádzať z týchto predpokladov : so vznikom krízových javov je nutné počítať ako s objektívnou realitou, riešenie krízy, ako ktorákoľvek iná riadiaca činnosť, musí mať ešte pred vznikom krízy plánované a pripravené postupy, metódy a technológie, krízový manažment musí byť integrálnou súčasťou každej riadiacej činnosti, rozhodovacích procesov, ale aj rozvojových programov. 16

17 Proces riešenia krízových javov je závislý od využívania týchto základných nástrojov: krízové myslenie, krízová komunikácia, krízové plánovanie, krízový manažment. Krízové myslenie je jedným z najvýznamnejších nástrojov riešenia kríz, ktorý chápe na jednej strane nevyhnutnosť vzniku krízových javov a na strane druhej akceptuje nutnosť vynakladania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ale i od právnických a fyzických osôb na finančné zabezpečenie preventívnych opatrení i odstraňovania negatívnych dôsledkov kríz. Krízová komunikácia (KK) má na jednej strane významnú úlohu pri pravdivom a úplnom informovaní obyvateľov o krízových prípravách a na druhej strane o vzniku krízových javov a ich priebehu. Súčasťou krízovej komunikácie je systém varovania a vyrozumenia, ale tiež komunikačný a informačný systém krízového manažmentu. Veľký význam je dávaný náhradným, prípadne záložným komunikačným a informačným systémom v snahe zachovať kontinuitu procesov v rôznych krízových situáciách, napríklad po narušení energetickej siete. Zvládnuť plnenie úloh a opatrení na znižovanie rizík ohrozenia a postupy na odstránenie následkov mimoriadnych udalostí si podľa PIJÁKA, V. [9] vyžaduje profesionálnu pripravenosť zainteresovaných a vytvorenie komunikačného prostredia, ktoré tokom informácií vytvorí základné podmienky pre činnosť riadiacich orgánov na všetkých stupňoch a nasadených síl a prostriedkov integrovaného záchranného systému, jednotiek CO, profesijných jednotiek a obyvateľstva. KK sa uskutočňuje v čase ohrozenia života a zdravia obyvateľstva, preto musí spĺňať náročnejšie kritériá ako bežná komunikácia. V KK nie je možné šíriť hypotézy, prebraté neoverené informácie a musí sa vyhýbať emóciám. Informácie o vzniknutej situácii by sa nemali nadhodnocovať, ale ani podceňovať a ich reálnosť by mala byť spätne preverená. Základnými požiadavkami na informácie v KK sú : včasnosť, pravdivosť, zrozumiteľnosť, stručnosť, odbornosť, prístupnosť, rozhodnosť (u riadiacich orgánov a veliteľov jednotiek), nepretržitosť (do ukončenia záchranných prác), operatívnosť, pružnosť (pružná reakcia na zmenu vývoja situácie, činnosti a podobne). KK je ovplyvňovaná psychickou záťažou, často prebieha v napätí, v zložitej situácii. 17

18 Krízové plánovanie je ďalším nástrojom určeným na riešenie kríz. Jeho úlohou je na jednej strane sumarizovať všetky potreby a požiadavky, ktoré sú nutné na riešenie kríz, na druhej strane vytvára prehľad o disponibilných zdrojoch a porovnáva ich s požiadavkami. Krízový manažment rieši krízové javy v konkrétnych časovo i obsahovo vymedzených fázach. Úlohou krízových manažérov je pohotovo, rýchlo a úspešne meniť reálne riziko na možné ohrozenie, t. j. na každom mieste posilňovať úlohu preventívnych opatrení. Špičkový krízový manažér by mal byť schopný riešiť krízu ako prostriedok spôsobujúci najmenej očakávanú zmenu systému a zároveň ako vynútený nástroj urýchlenia vývoja. Následky živelných krízových situácií sú podľa VALÁŠKA, J. [10] ovplyvnené organizačnými nedostatkami riadenia a rozhodovania krízových manažérov, čo bezprostredne vedie jednak k vytvoreniu podmienok pre ľudské zlyhanie a taktiež k zhoršeniu následkov tohto zlyhania. Dôležitý okruh problematiky ľudského činiteľa v krízovom riadení predstavuje podľa HORÁČKA, J. [11] samotná osobnosť krízového manažéra, predovšetkým klasifikácia požiadaviek a nárokov na jeho osobnostné kvality, umožňujúce úspešne riešiť krízové situácie a odstraňovať ich následky. S osobnosťou krízového manažéra, s formálnou i obsahovou stránkou činnosti, súvisí jeho štýl riadenia (vedenia) podriadených. So štýlom riadenia krízového manažéra je bezprostredne spojený sociálno-psychologický fenomén autorita, ktorá má nezastupiteľnú úlohu v procese rozhodovania, kde predstavuje prvú základnú fázu riadiaceho procesu. Podľa VIŠŇOVSKÉHO, J. [12] Manažér nesmie podliehať tlaku vnútorných a vonkajších podmienok. Jeho miera odolnosti a tolerancie voči stresovým faktorom musí byť vysoká, musí byť schopný vidieť veci vo vzájomných súvislostiach a perspektívne. Ďalej osvojiť si systémové myslenie a schopnosť kvalitných myšlienkových operácií ako sú analýza, syntéza, dedukcia, indukcia, komparácia a pod. Neoddeliteľnou súčasťou manažérov je tvorivé myslenie. Na vyššom stupni manažmentu sú preferované tieto schopnosti: - schopnosť viesť ľudí, - schopnosť riadiť s prehľadom v turbulentnej klíme, - schopnosť iniciovať zmeny a inovovať, - schopnosť organizovať prácu sebe aj iným, - schopnosť používať informačné systémy pre potreby rozhodovania. 18

19 1.3 Záplavy, povodne - charakteristika a príčiny ich vzniku Voda je neoddeliteľnou súčasťou dejín ľudských civilizácií, ktoré vznikali práve okolo vodných zdrojov. Na Zemi je okolo 1400 miliónov km³ vody v štyroch prostrediach : V moriach a oceánoch voda morí a oceánov pokrýva 70,8% povrchu zeme a tvorí najväčšiu časť až 97,25% objemu všetkej vody na Zemi. Moria a oceány tvoria kľúčovú globálnu termoregulačnú funkciu na našej planéte. Voda na pevninách voda v tuhom skupenstve (ľad, sneh) tvorí 2,05% objemu všetkej vody na Zemi a ukrýva až 70% svetových zásob sladkej vody. Voda v riekach je len 0,0001% a v jazerách 0,01% z objemu všetkej vody na Zemi. Podzemná voda a voda v pôde ako dôležitý zdroj vody tvorí 0,685%. Voda v atmosfére - objem vody v atmosfére vo všetkých troch skupenstvách je približne 10-krát väčší ako objem vody vo všetkých riekach. Ak by teoreticky všetka voda v atmosfére padla naraz v podobe zrážok, vytvorila by na zemskom povrchu vrstvu vody 25mm. Voda v živých organizmoch voda nie je len okolo nás, ale i v nás a všetkých živých organizmoch, pričom tvorí približne 0,0004% objemu všetkej vody na Zemi. Pri vcelku dostatočnom množstve vody na Zemi vznikajú v dôsledku jej nerovnomerného a časového rozdelenia krízové situácie a to buď z jej nedostatku alebo nadbytku. Záplavy znehodnocujú ľudskú prácu a prinášajú škody a utrpenie obyvateľstvu postihnutých oblastí, konštatuje REPKA, I. UBREŽIOVÁ, I. [2] Prvými údajmi o veľkých povodniach na našom území v dávnej minulosti sú len znaky napr. kulminačných hladín na zachovaných budovách a zmienky v archívnych dokumentoch. Hlavným nebezpečenstvom pri záplavách je podľa autorov HLOCH, S. - RADVANSKÁ, A. - BETUŠ, Ľ. [13], ničenie ľudských sídiel, dochádza k utopeniu ľudí, zvierat, je erodovaná alebo naopak, bahnom zanášaná pôda. Záplavy môžu vzniknúť aj v mestách pri náhlom upchatí kanalizačných systémov. Jednoduché záplavy vznikajú po krátkych výdatných dažďoch s intenzitou zrážok niekoľko sto milimetrov zrážok v priebehu niekoľkých dní. Takáto záplava netrvá dlho a jediné maximum prietoku je zaznamenané spravidla len po dobu niekoľkých hodín. Záplavy vznikajú v podstate z troch dôvodov. Prvým sú povodne. Ak koryto rieky nemá dostatočnú kapacitu, aby previedlo povodňovú vlnu, voda sa z koryta vylieva a zaplavuje priľahlé územia. Druhým dôvodom môžu byť vnútorné vody. Vnútorné vody vznikajú na 19

20 určitých územiach zo zrážok alebo z topenia, nemôžu z tohto územia voľne odtekať a vytvárajú záplavy. Takýmito územiami môžu byť napríklad rozsiahle nížiny, ohradzované územia alebo väčšie terénne depresie. Tretím dôvodom vzniku záplav môže byť zvýšenie hladiny podzemnej vody a vystúpenie podzemnej vody na povrch terénu. Z uvedeného teda vyplýva, že záplavy a povodne môžu, ale aj nemusia, spolu súvisieť. Povodne sú z hydrologického, meteorologického, vodohospodárskeho a ekologického hľadiska fenomén, ktorý odjakživa sprevádza ľudstvo. Vznik katastrofálnej povodne podmieňuje súbeh viacerých okolností. Okrem orografických, geologických a geografických pomerov je to takmer vždy zvláštny vývoj počasia, zrážok a teplôt nad veľkým územím povodia. K tomu sa priraďujú ďalšie faktory - nasýtenosť podložia vodou, snehová pokrývka, počiatočné prietoky, prekážky vytvorené stavebnou a inou činnosťou človeka. Povodeň je katastrofický prírodný jav, ktorý sa vyskytuje náhodne v čase a priestore, čo sťažuje možnosť jej dlhodobej predpovede. Slovenský vodohospodársky podnik š.p. Banská Štiavnica [14] Vo vymedzení základných pojmov v 2 Zákona NR SR č. 666/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov o ochrane pred povodňami [28] je uvedená definícia, podľa ktorej povodňou je: a) prechodné výrazné zvýšenie hladiny vodného toku, pri ktorom bezprostredne hrozí vyliatie vody z koryta vodného toku alebo sa voda z koryta vodného toku už vylieva, b) stav, pri ktorom je dočasne zamedzený prirodzený odtok vody zo zrážok do recipienta a dochádza k zaplaveniu územia vnútornými vodami, c) stav, pri ktorom z dôvodu odchodu ľadov, vzniku ľadových zátarás, ľadovej zápchy a iných prekážok v koryte vodného toku hrozí vyliatie vody z koryta toku alebo sa voda z koryta toku už vylieva, d) stav, pri ktorom z dôvodu extrémnej zrážkovej činnosti odchádza k zaplavovaniu územia, alebo e) stav, pri ktorom z dôvodu poruchy alebo havárie vodnej stavby hrozí vyliatie vody z koryta vodného toku alebo sa voda z koryta vodného toku vylieva. Nebezpečenstvo povodne je situácia charakterizovaná najmä: a) dlhotrvajúcimi výdatnými atmosferickými zrážkami a ich rýchlym odtokom do vodných tokov, 20

21 b) varovnou meteorologickou predpoveďou extrémnych zrážok, c) zvýšeným odtokom z topiaceho sa snehu a nebezpečným odchodom ľadov, d) rýchlym vzostupom hladiny vodného toku s predpokladom dosiahnutia stupňov povodňovej aktivity, e) vznikom mimoriadnej udalosti na vodnej stavbe. Povodňová situácia je stav, keď hrozí nebezpečenstvo vzniku povodne alebo povodeň už vznikla. Ide o stav charakterizovaný dosiahnutím jednotlivých stupňov povodňovej aktivity na vodných tokoch alebo na vodných stavbách. Za povodňovú aktivitu sa považuje aj stav, pri ktorom je ohrozená alebo narušená stabilita a bezpečnosť vodnej stavby. Chránené územie je územie, ktoré ochraňuje vodná stavba pred účinkami povodní. Zátopové územie je územie ohraničené zátopovou čiarou, čo je priesečnica umelo vzdutej max. vodnej hladiny s terénom. Vodozádržná plocha v povodí Mokraď je vymedzený priestor na zadržiavanie dažďovej vody zo spevnených plôch pre potreby transformácie povodňovej vlny. Povodne, ako sa uvádza v modrej správe [15] sú samé o sebe prírodné javy, ich účinok je ale sčasti extrémne zosilnený ľudskou činnosťou. Vo väčšine prípadov by sa ich katastrofálne následky mohli obmedziť na minimum za predpokladu zavedenia rozumnej politiky pri budovaní vodnej infraštruktúry vo vzťahu k využívaniu a ochrane vodných tokov a brehov, a zohľadnenia vplyvu na životné prostredie, aby sa zabezpečilo ohľaduplné využívanie vodných zdrojov a ich prirodzená dynamika. Riziko povodní stúplo, čo má v podstate dva dôvody: na jednej strane klimatické zmeny, ktoré vďaka neustálemu otepľovaniu zemskej atmosféry možno spôsobia pribúdanie prívalových dažďov a zvyšovanie hladiny morí, na strane druhej vplyv ľudskej činnosti - výrub lesov v hornej oblasti povodia, vyrovnávanie toku riek a potláčanie prírodných záplavových nížin, neadekvátne postupy, najmä rozsiahla výstavba vo vysoko rizikových záplavových oblastiach. Podľa POLEDŇÁKA, P. [16] vznik a charakter povodní na našom území je daný geografickou polohou, morfologickou stavbou a klimatickými podmienkami. Príčinu povodní môžeme vždy hľadať v meteorologických podmienkach, ktoré povodni predchádzajú. Priebeh povodní a v súvislosti s tým aj odtokové 21 pomery v priebehu nepriaznivej

22 hydrometeorologickej situácie, môžu byť značne ovplyvnené nielen intenzívnymi zrážkami, ale i antropogénnou činnosťou. Podľa príčiny vzniku povodne členíme na : snehové - jarné, vyvolané topením snehu alebo dažďami, dažďové - letné alebo jesenné, vyvolané výdatnými dažďami, ľadové - spôsobené zmenšením prietokového profilu koryta rieky v dôsledku plávajúceho ľadu, vytváranie ľadových bariér a zátarás vzdúvajúcich hladinu vody, zmiešané spolupôsobenie viacerých faktorov (ľad, dážď, sneh). KABINA, P. [17] povodne rozdeľuje podľa toho, či sú spôsobené povodňovou, alebo prielomovou vlnou. Povodňová vlna je spôsobená povrchovým odtokom z vyššie položených miest alebo vybrežením vôd z tokov. V užšom slova zmysle môže ísť o pomerne krátko trvajúcu fázu vyjadrenú v hodinách, alebo i dlhú fázu trvajúcu viac dní alebo týždňov. Najčastejšie sa povodňovou vlnou myslí časový priebeh zvýšenia a následného poklesu prietokov v určitom profile toku. Povodňová vlna je charakterizovaná objemom, vrcholovým (kulminačným) prietokom a tvarom. Prielomová vlna je povodňová vlna spôsobená haváriou hydrotechnickej stavby (priehrady). Z tejto definície vyplýva, že takáto povodeň patrí medzi technické katastrofy. Zvláštnosťou je však skutočnosť, že práve havárie priehrad sú často spôsobené inou prírodnou katastrofou (zemetrasením, pôdnym zosuvom a pod.), ale samozrejme môže byť aj čistá technická porucha. Prielomová vlna teda vzniká pri náhlom enormnom zväčšení prietoku spôsobenom napríklad deštrukciou hrádze, priehrady alebo hate. Väčšinou ide o vlny s veľkými výškami, ktoré sa šíria pomerne veľmi rýchlo po hladine toku, alebo po suchom dne. Priebeh vlny je závislý od tvaru údolia, drsnosti povrchu, množstve vody a výške hladiny nad terénom v počiatočnom časovom úseku, prípadne ďalších faktoroch. Prielomová vlna v porovnaní s povodňovou vlnou spôsobuje najväčšie škody svojou kinetickou energiou, keď naráža obrovskou silou na objekty, ktoré rúca a pohybuje sa tak rýchlo, že záchrana evakuáciou ľudí a zvierat obvykle nie je možná. 1.4 Vodné stavby a ich účel v oblasti ochrany pred povodňami. 22

23 Definíciu a rozdelenie vodných stavieb (VS) nachádzame v 52 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách [29]. Vodnými stavbami sú stavby, prípadne ich časti, ktoré umožňujú osobitné užívanie vôd, alebo iné nakladanie s vodami. V rámci rozdelenia vodných stavieb s problematikou povodní a ochrany pred povodňami súvisia najmä: stavby, ktorými sa upravuje, mení alebo zriaďuje koryto, vrátane terénnych úprav s tým spojených, stavby na ochranu pred povodňami, priehrady, vodné nádrže, rybníky, hate, hrádze a iné stavby potrebné na nakladanie s vodami stavby na zavlažovanie a odvodňovanie pozemkov... Vodné staviteľstvo, teda stavba nádrží, priehrad, ochranných kanálových hrádzí a iných, patrí do najstaršej typologickej skupiny vodných stavieb, uvádzajú LUKÁČ, M. BEDNÁROVÁ, E. [18]. História výstavby priehrad a nádrží na Slovensku i v Čechách má svoje postavenie v európskom a svetovom kontexte. V Čechách sa začalo s výstavbou v storočí (priehrada Dvořište-1367, Jordan-1492), na Slovensku v 16. storočí (priehrada Veľká vodárenská-1510, Turčekovský vodovod). História vodného staviteľstva u nás pokračovala banskoštiavnickou vodohospodárskou sústavou nádrží a priehrad ( storočie), výstavbou nádrží na splavovanie dreva - klazúr (19. storočie) a prvými hydroenergetickými stavbami začiatkom minulého storočia. Stavebný materiál ako sú zeminy či kamenné murivo je najčastejší aj v súčasnosti. Prvé energetické vodné stavby na Slovensku v 2. polovici 20. storočia tvorili betónové priehrady - prevažne gravitačné masívne a vyľahčené. V 20. storočí sa začína používať aj kameň, zabudovaný sypaním, i nové tesniace a filtračné materiály fólie z PVC a PVE, neskôr separačné materiály- geotextílie či asfaltobetón. Prudký rozvoj vodných stavieb z hľadiska akumulovaného objemu i zatopenej plochy či efektov, ktoré plnia možno dokumentovať u nás od polovice minulého storočia najmä v oblasti priehradného staviteľstva. Na Slovensku je vybudovaných viac ako 300 vodných nádrží, ktoré LOBODÁŠ, M. KABINA, P. REPKA, I. [19] rozdeľujú z hľadiska ich veku a významu do troch kategórií: historické priehrady, v počte viac ako 50 malé vodné nádrže lokálneho významu, v počte viac ako 200 stredné a veľké priehrady v registre ICOLD, v počte 50 o celkovom objeme 1,9 mld. m³ vody. 23

24 Medzinárodná organizácia ICOLD (Internacional Commision On Larde Dams Medzinárodná nevládna komisia veľkých priehrad), bola založená v roku 1931 so sídlom v Paríži. Jej hlavná odborná činnosť je sústredená do technických výborov, medzi ktoré patria aj dva technické výbory, ktorých náplňou činnosti je problematika bezpečnosti priehrad, porúch a havárií priehrad. V rámci tejto problematiky organizácia definuje pojmy: Failure havária, pretrhnutie kolaps alebo taký posun časti priehrady alebo podložia, ktorý neumožňuje akumuláciu vody v nádrži. Incident porucha predstavuje všetky ostatné nehody, anomálie, ktorých výsledkom môžu byť zhoršenie stavu priehrady a ktoré môžu prerásť v haváriu priehrady. Porucha sa môže vyskytnúť tiež počas výstavby, prvého plnenia, alebo v prevádzke. Včasným zistením poruchy a správnymi následnými opatreniami možno predísť tomu, aby porucha prerástla do havárie. Napriek tomu, že vodné nádrže a najmä priehrady slúžia predovšetkým k ochrane pred záplavami, samotné môžu spôsobiť veľkú povodňovú katastrofu. Deštrukciu priehradných hrádzí môžu spôsobiť nasledovné príčiny: nevhodné technologické postupy pri výstavbe, projektové chyby pri konštrukcii hrádze, nevhodný geologický profil pod telesom hrádze, zemetrasenia vyšších stupňov Richterovej stupnice, zosuvy pôd do záchytného priestoru nádrže, vojnové, sabotážne alebo teroristické akcie, starnutie stavieb Pre každú vodnú nádrž je potrebné vypracovať simulovaný priebeh prielomovej vlny, ktorá prebehne údolím pod priehradou. Je potrebné vopred poznať šírkový a dĺžkový dosah tejto vlny v časovej závislosti. Najdôležitejšie sú hodnoty 5 minút, 15 minút, hodina, resp. 2 hodiny po začiatku havárie. Na základe takto zistených údajov o priebehu prielomových vĺn rozdeľujeme vodné stavby na skupiny: Skupina A ktoré ohrozujú dôležité hospodárske a spoločenské centrá, komunikačné spoje medzinárodného významu, zariadenia dôležité z hľadiska obrany štátu alebo objekty, v ktorých sa skladujú nebezpečné škodliviny. Skupina B ktoré ohrozujú hospodárske a spoločenské centrá a veľký počet obyvateľov, dôležité objekty, komunikačné spoje a zariadenia štátneho záujmu. Skupina C ktoré ohrozujú územia iba lokálneho významu a v obmedzenom rozsahu 24

25 V súvislosti s rozsahom škôd, spôsobených narušením vodnej stavby, sú tieto autormi HLOCH, S. - RADVANSKÁ, A. - BETUŠ, Ľ. [13], členené do kategórií: I. kategória odhad možných škôd v miliardách Sk a ohrozených osôb v tisíckach II. kategória odhad škôd v stovkách miliónov Sk a počet ohrozených osôb v stovkách III. kategória odhad možných škôd do 15 miliónov Sk. LOBODÁŠ, M. KABINA, P. REPKA, I. [19] uvádzajú, že ochranou a všetkými plánovaným opatreniami vykonanými na vodnej stavbe sa súčasne vykonáva preventívna ochrana územia pod ním, proti ohrozeniu vznikom prielomovej vlny. Medzi opatrenia pre najdôležitejšie priehrady patriace do skupiny A a B patria: výstavba automatizovaného systému varovania a vyrozumievania o nebezpečenstve vzniku prielomovej vlny, znižovanie hladiny vodnej stavby, vykonávané za mimoriadnych situácií, monitorovanie a vyhodnocovanie parametrov smerujúcich ku vzniku havárie, stráženie a ochrana dôležitých objektov, zabezpečenie náhradných zdrojov el. energie, príprava, materiálno-technické a personálne zabezpečenie základných opatrení. Podľa LUKÁČA, M. BEDNÁROVEJ, E. [18] každá vodná stavba, najmä priehrada s plnou nádržou predstavuje pre nižšie položené územie isté riziko možnej havárie. Tento aspekt je najdôležitejší z hlavných faktorov, ktoré sa zohľadňujú pri návrhu každej priehrady. Bezpečnosť nevyplýva len z rešpektovania hlavných noriem pri návrhu, ale aj zo zásad kontroly bezpečnosti v jednotlivých štádiách - výstavba, prvé plnenie nádrže a trvalá prevádzka prostredníctvom technicko bezpečnostného dozoru. Merania a pozorovania sú najadekvátnejšou formou minimalizácie možného rizika porúch. Význam meraní vykonávaných v rámci dozoru spočíva v: overení výpočtového modelu predchádzaní poruchám (včasné objasnenie anomálií) má výskumný charakter (pri aplikácii nových materiálov, prvkov, technológií) V oblasti predchádzania poruchám a haváriám vodných stavieb majú nezastupiteľné miesto stavebné úpravy ako sanácia a rekonštrukcia. Rekonštrukciou rozumieme napr. obnovenie pôvodného stavu VS, prípadne prestavbu a pretváranie už existujúcich objektov, ktoré už nevyhovujú požiadavkám na spoľahlivosť 25

26 a bezpečnosť. Patria sem aj zmeny vyvolané revíziou noriem, starnutím častí funkčných objektov, zmenou podmienok prostredia, prípadne vodohospodárskej funkcie vodnej stavby. Sanácia je náprava, resp. súbor nápravných opatrení, prestavba, príp. výstavba nových objektov, ktorými sa predchádza poruchám, príp. haváriám konštrukcií. Dôkladná analýza príčin porúch a havárií tvorí dôležitý archív empirických poznatkov a skúseností, ktoré sú spolu s teoretickými znalosťami nepostrádateľnou podmienkou na úspešné zvládnutie sanačných opatrení, prípadne preventívnych opatrení tam, kde porucha ešte nenastala, kde však existujú symptómy signalizujúce riziko jej vzniku. Významné miesto pri analyzovaní porúch má tak monitoring, ktorým sa sleduje správanie konštrukcie a jej podložia v daných podmienkach (empirické poznatky a skúsenosti), ako aj numerické metódy riešenia (teoretické znalosti)., ktoré sú vhodným prostriedkom spätnej analýzy podmienok a predpokladov, za akých mohlo dôjsť k vzniku poruchy či havárie vodnej stavby Zásluhou optimálneho rozsahu meraní a pozorovaní v rámci technicko bezpečnostného dozoru bolo možné objasnením a odstránením príčin anomálií a porúch vo viacerých prípadoch predísť havárii či katastrofe. Dôležitou metódou ochrany pred povodňami je stále výstavba ochranných hrádzí, uvádza ŘÍHA, M. [20]. Hrádze sa stavajú pre úplnú alebo čiastočnú ochranu a nesmú byť dislokované blízko rieky. Výška hrádzí záleží od účelu a na vypočítanej kontrolnej povodni a pohybuje sa od 3 do 10m so skonom na návodnej hrane 1:2 až 1:4. Systém pozdĺžnych hrádzí je niekedy doplňovaný priečnymi hrádzami, ktoré rozdeľujú zátopovú oblasť na rad jednotlivých polí. V ochranných hrádzach môžu byť uzavierateľné priepuste, ktorými sa po povodni voda vpúšťa späť do koryta. Hrádze sú stavané z dostupných materiálov a spevňujú sa tehlami, kameňmi alebo betónom. Provizórne hrádze sa v prípade bezprostredného ohrozenia stavajú pomocou vriec naplnených pieskom alebo aj za použitia prefabrikátov z rôznych materiálov. 1.5 Ochrana pred povodňami. Spôsoby, opatrenia a organizácia ochrany Ochrana pred povodňami 26

27 Ochrana pred povodňami patrí medzi najstaršie vedomé činnosti človeka, ktorými sa snaží systémovými opatreniami predchádzať alebo v prípadoch, kedy vzniku povodne nemožno zabrániť, aspoň redukovať alebo regulovať negatívne dôsledky vplyvu vody ako živlu. Je potrebné neustále analyzovať príčiny vzniku povodní a pokúšať sa ovplyvňovať pohyb vody v prírode a skvalitňovať opatrenia na ochranu pred povodňami. Povodne sú prírodným fenoménom, ktorému nie je možné zabrániť. Ich nepravidelný výskyt a variabilný rozsah nepriaznivo ovplyvňuje vnímanie rizík, ktoré prinášajú, čo komplikuje systematickú realizáciu preventívnych opatrení. Ochrana pred povodňami nikdy nie je úplná, je vždy len čiastočná. Je možné čiastočne obmedziť povodňové kulminačné prietoky, transformovať povodňovú vlnu a tým ovplyvniť časový priebeh povodní, čo umožňuje prijať účinnejšie opatrenia na záchranu životov a majetku. POLEDŇÁK, P. [21] Ochrana pred povodňami, ako uvádza FILIP, S. - ŠIMÁK, L. [7] je chápaná ako súbor technických opatrení a organizačných opatrení orgánov štátnej správy a obcí, povodňových komisií, správcu vodohospodársky významných vodných tokov a správcov drobných vodných tokov, vlastníkov a správcov vodných stavieb, iných právnických osôb a fyzických osôb na predchádzanie vzniku povodne a na zmiernenie jej následkov. Národná rada Slovenskej republiky 27. októbra 2004 schválila zákon č. 666/2004 Z. z. o ochrane pred povodňami s účinnosťou od 1. januára Zákon o ochrane pred povodňami je systémovo začlenený ako súčasť a zároveň nevyhnutný predpoklad komplexnosti právnej úpravy zákona o vodách a v širšom kontexte je včlenený do ochrany životného prostredia, kde bezprostredne nadväzuje na práva deklarované Ústavou Slovenskej republiky - právo na ochranu života a zdravia osôb a majetku pred povodňami. Ustanovuje pôsobnosť a úlohy orgánov štátnej správy, obcí, povodňových komisií a záchranných zložiek na úseku ochrany pred povodňami a práva a povinnosti právnických osôb, fyzických osôb oprávnených na podnikanie a ostatných fyzických osôb pri koordinácii činností súvisiacich s poskytovaním pomoci pri ochrane pred povodňami Opatrenia na ochranu pred povodňami Oparenia na ochranu pred povodňami sa vykonávajú preventívne, v čase nebezpečenstva povodne, počas povodne a po povodni. Zákon NR SR č. 666/2004 Z. z. [28] Opatreniami na ochranu pred povodňami sú najmä: povodňové plány, 27

28 povodňové prehliadky, predpovedná povodňová služba a hlásna a varovná povodňová služba, hliadková služba, povodňové zabezpečovacie práce, povodňové záchranné práce. Povodňový plán je dokument organizačného a technického charakteru, ktorý obsahuje úlohy a povinnosti orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami, správcov vodných tokov, vlastníkov a správcov vodných stavieb a iných právnických a fyzických osôb pri ochrane pred povodňami a skladá sa z: povodňového plánu zabezpečovacích prác vypracúvajú ho správcovia vodných tokov, správcovia produktovodov zasahujúcich do vodného toku, vlastníci, správcovia alebo užívatelia vodných stavieb a zariadení pri vodných tokoch a vodných nádržiach a zhotovitelia vodných stavieb na vodných tokoch počas ich výstavby. Povodňového plánu záchranných prác vypracúva krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru, okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru a obce v nadväznosti na povodňové plány zabezpečovacích prác. Povodňové prehliadky je činnosť zameraná na zisťovanie nedostatkov na vodných tokoch, vodných stavbách objektoch na vodných tokoch a v inundačnom území, ktoré by mohli spôsobiť alebo zvýšiť nebezpečenstvo povodne. Vykonávajú sa aj bezprostredne po povodni za účelom upresnenia rozsahu škôd, zhodnotenie účinnosti vykonaných opatrení v čase povodne a zistenie nedostatkov v inundačných územiach. Predpovedná povodňová služba neodkladne informuje orgány štátnej správy ochrany pred povodňami, správcu vodných tokov a orgány zabezpečujúce hlásnu a varovnú povodňovú službu o nebezpečenstve povodne, o vzniku povodňovej situácie a povodne a o jej ďalšom možnom vývoji, o hydrometeorologických podmienkach, o aktuálnych a očakávaných vodných stavoch alebo prietokoch vo vybraných profiloch vodných tokov. Službu zabezpečuje ju právnická osoba poverená ministrom. Hlásna a varovná povodňová služba varuje obyvateľstvo v mieste vzniku, nebezpečenstva alebo možného vzniku povodne a v miestach nižšie ležiacich na vodnom toku a upozorňuje orgány štátnej správy ochrany pred povodňami a dotknuté právnické osoby na vývoj povodňovej situácie a odovzdáva im hlásenia potrebné na jej hodnotenie a pokyny na riadenie opatrení. Túto službu zabezpečuje ministerstvo vnútra, krajské úrady, obvodné 28

29 úrady, obce, právnické a fyzické osoby, ministerstvo prostredníctvom správcov vodných tokov, krajské a obvodné úrady životného prostredia. Hliadková služba sleduje vývoj povodňovej situácie a zisťuje údaje potrebné na výkon hlásnej a varovnej povodňovej služby a na riadenie a koordináciu opatrení na ochranu pred povodňami. V čase nebezpečenstva povodne a v počas povodne ju zriaďujú správcovia vod. tokov, správcovia, vlastníci a užívatelia vodných stavieb, obce v čase ohrozenia. Povodňové zabezpečovacie práce sú technické a organizačné opatrenia na ochranu pred povodňami na vodných tokoch, na vodných stavbách a na iných objektoch na vodných tokoch, v inundačných a zátopových územiach na uvoľňovanie a obnovovanie voľného prietoku vodného toku. Povodňové záchranné práce - sú technické a organizačné opatrenia vykonávané na záchranu životov, zdravia a majetku v čase nebezpečenstva povodne, počas povodne a po povodni v bezprostredne ohrozených alebo už zaplavených územiach. POLEDŇÁK, P. [22] chápe protipovodňovú ochranu sídelných celkov ako primeranú ochranu osôb, zvierat a majetku pred náhodne sa vyskytujúcim javom. Protipovodňové opatrenia je podľa autora možné rozdeliť na: Preventívne opatrenia: - opatrenia územno-organizačné z ovplyvňovaním územného plánovania v záplavových územiach na základe ich kategorizácie, - opatrenia organizačno-preventívne spočívajú v spracovaní povodňových plánov, v zabezpečení kvalifikovanej hydrologickej predpovedi povodňových situácií, hlásnej povodňovej služby, osvetovej činnosti a príprave zložiek protipovodňovej ochrany pre prípad povodňovej situácie, - opatrenia stavebno-technické s cieľom znížiť kulminačné prietoky a redistribuovať objem povodňovej vlny v priestore a čase. Opatrenia môžu byť stabilné alebo mobilné, - opatrenia ekologické využitie prírodných prvkov s cieľom znížiť kulminačné prietoky posilnením infiltračných a retenčných schopností povodia. Operatívne opatrenia: (realizované v dobe povodne) - opatrenia technické ochrana povodňových hrádzí pred eróziou, preliatím, zachytenie priesakov, výstavba druhotných povodňových línií, provizórnych mobilných konštrukcií zabraňujúcich rozliatiu vody, - opatrenia organizačné organizácia záchranných a evakuačných činností 29

30 Z hľadiska výberu a lokalizácie protipovodňových opatrení platí zásada, že vodu je potrebné v území zadržať a do povodí prepustiť len také množstvo kulminačných prietokov, ktoré nespôsobí škody alebo spôsobí menšie škody než môžu spôsobiť v danom mieste Spôsoby ochrany a prevencie proti povodniam Spôsoby ochrany pred povodňami závisia od faktorov ako sú hospodársky význam a veľkosť chráneného územia, príčiny spôsobujúce povodne. Podľa REPKU, I. UBREŽIOVEJ, I. [2] sa stratégia protipovodňovej ochrany uplatňuje dvoma základnými spôsobmi: urýchlením odtoku pomocou úprav toku (sústredením odtoku ochrannými hrádzami), spomalením odtoku pomocou umelých retenčných priestorov (rozptýlením odtoku v poldroch a nádržiach) Úprava vodných tokov patrí medzi základné technické spôsoby ochrany pred povodňami. Je to súhrn technických opatrení a brehových pozdĺžnych stavieb, ktoré usmerňujú trasu toku, vytvárajú vhodný pozdĺžny profil koryta a zabezpečujú brehy a dno toku vyhovujúcim opevnením a pod. Úprava toku má zabezpečiť neškodný priechod povodne určitej početnosti výskytu podľa požadovaného stupňa ochrany pred záplavami, pričom však nesmie prísť k nepriaznivému ovplyvneniu hladiny podzemnej vody na priľahlých pozemkoch, napr. nadmerným prehĺbením koryta. Návrh úpravy profilu toku sa navrhuje na n-ročný prietok, t.j. na prietok, ktorý sa vyskytuje jeden krát za n-rokov (Qn). POLEDŇÁK, P. [16] Ochranné hrádze sa budujú pozdĺž tokov na ochranu hospodársky významných oblastí. K ich výstavbe sa prikročí vtedy, keď sa územie pred záplavami nedá ochrániť ináč, napr. výstavbou retenčných nádrží v hornej časti toku, alebo zväčšením koryta. Podľa účelu sa rozdeľujú hrádze na úplnú ochranu - hlavné, zimné, neprelievané hrádze (pre veľké prietoky až Q1000) a na čiastočnú ochranu - vedľajšie, letné, prelievané hrádze. Úlohou budovania hrádzí na bystrinách je neškodné prevedenie veľkých vôd v členitom teréne a stabilizácia transportu splavenín na vodnom toku. Ochranné kanály - delíme na: záchytné - zachytávajú cudzie prívalové vody, ktoré na chránené územie pritekajú z okolitých vyvýšenín a vrchov, najmä po náhlom topení snehu a dažďov veľkej 30

31 intenzity a na zachytenie povrchových vôd. Projektujú sa po obvode chráneného územia alebo nad chránenou plochou, odľahčovacie - odvádzajú mimo chránené územie tú časť prívalových vôd, ktorá by spôsobila vyliatie toku. Ochranné (retenčné) nádrže - Cieľom regulovania retenčnou nádržou je zníženie povodňových prietokov na prijateľnú hospodársky zdôvodnenú mieru. Jedná sa teda o zníženie katastrofálneho (návrhového) prietoku, ktorý nevyvolá v údolí pod priehradou väčšie hospodárske škody. V súčasnosti sú, vzhľadom na ekonomické aspekty a s prihliadnutím na efektívne využitie akumulovanej vody, budované viacúčelové nádrže. V nich sa vyčleňuje určitý objem, ktorý plní funkciu retenčného priestoru. Ochranná funkcia nádrže zostáva takto jednou zo zložiek komplexného pôsobenia nádrže. LUKÁČ, M. BEDNÁROVÁ, E. [23] V inundačnom území je vhodné vymedziť všetky hodiace sa úseky pre zriadenie suchých ochranných nádrží poldrov umožňujúcich riadené rozlivy. V 6 ods. 16 Zákona č. 666/2004 je polder definovaný ako vymedzený priestor určený na zaplavenie vodou pre potreby transformácie povodňovej vlny. Oproti predošlej koncepcii sústavných úprav vodných tokov je v súčasnosti snahou obmedziť ochranné opatrenia teda aj úpravy vodných tokov na najnutnejšiu mieru (ochrana sídelných celkov, príp. hospodársky významných lokalít) a ostatné priestory ponechať vode k zaplaveniu. Táto koncepcia môže podľa DUMBROVSKÉHO, M a kol. [24] v rade prípadov prispieť k zníženiu kulminačného prietoku. Skúsenosti z posledných desaťročí ukázali, že snaha spútať povodňové prietoky nemusí viesť k zvýšeniu povodňovej ochrany, naopak prílišnou koncentráciou povodňového prietoku škodlivé účinky mnohokrát narastajú a bezpečnosť povodňových opatrení sa znižuje. Ukazuje sa, že je výhodnejšie nechať povodni priestor tam, kde škodí relatívne menej a potrebné protipovodňové opatrenia orientovať čo najbližšie ku chráneným lokalitám či objektom. Ide o systém riadenej inundácie, ktorý sa z funkčného hľadiska podobá bočnej suchej nádrži. Týmto spôsobom sa môže dosiahnuť zmena časového priebehu povodňovej vlny a zníženie jej kulminácie. Tento typ opatrenia môžeme uplatniť tam, kde je možné vymedziť územia určené pre rozliatie povodní a v nich úpravami terénu zaistiť dočasné zadržanie väčšieho množstva vody, ako sa do tohto priestoru pri povodniach rozlieva prirodzeným spôsobom. Riadenou inundáciou obmedzíme na minimum nepriaznivé dopady rozlievania povodňových prietokov do širokých plôch územia, 31

32 kde v prípade zaistenia dostatočného akumulačného priestoru vytvára priaznivé podmienky pre riešenie protipovodňovej ochrany v nižšie ležiacich oblastiach povodia. Optimalizácia vodného režimu v ploche povodia musí ovplyvniť predovšetkým rýchlosť pohybu dynamickej zásoby vody v povodí a veľkosť statickej zásoby vody na povrchu povodí. Spomalenie pohybu (odtoku) dynamickej vody z povodia dosiahneme: systémom protieróznej ochrany pôd, t.j. spomalením a znížením plošného povrchového odtoku, retenčným účinkom v systéme hydrografickej siete a mikrosiete a znížením prietokovej rýchlosti vody v nich. Návrhom systému malých vodných nádrží s maximálne veľkým ochranným priestorom a systémom suchých ochranných nádrží poldrov. Možnosti optimalizácie vodného režimu v povodí, vidí DUMBROVSKÝ, M a kol. [24] v nasledovných zložkách hydrologickej bilancie: a) zvýšenie intercepcie a evapotranspirácie Výdaj vody pôdou (evaporácia) a rastlinami (transpirácia) sú procesy, pri ktorých dochádza k ochladzovaniu povrchu výparu, následne ku kondenzácii, zvýšeniu vlhkosti, čím môže dochádzať ku zmene vodnej bilancie posilnenie uzatvoreného kolobehu vody. Opatrenia sú: zmena druhovej diverzity lesných kultúr, zlepšovať a meniť druhové zloženie porastov z ihličnatých na zmiešané lesy zalesňovanie vybraných vhodných plôch za účelom zvyšovania retencie vody v pôde zatrávňovanie vybraných plôch systematické vykonávanie pratotechnických zásahov na trvalo trávnatých porastoch zvýšenie hĺbky a hustoty koreňového systému súčasných trávnatých porastov znižovanie počtu a rozlohy miest bez regeneračnej pokrývky zvyšovanie rozsahu mokradí b) zvýšenie infiltrácie zahŕňa zmenu druhu pozemku z ornej pôdy na trvalo trávnatý porast resp. les, čím by sa prispelo k zvýšeniu retenčnej schopnosti povrchu. c) premena povrchového odtoku na podzemný Týmto opatrením sa zvyšuje objem retardovanej vody v pôde, čo dosiahneme úpravou drenážnych systémov na retardačné resp. drenážne systémy s regulovaným odtokom 32

33 výstavbou priečnych objektov na tokoch. d) zvýšenie možnosti povrchovej akumulácie výstavba objektov slúžiacich k retardácii vody nádrže, suché nádrže, poldry k zachyteniu nekontrolovateľných záplav. Musí ísť o stavby s možnosťou regulácie odtoku. zvýšenie možnosti rozloženia vody v územiach bez zástavby, umožnenie prervedenia vyšších prietokov intravilánom obcí, úprava dimenzií korýt tokov. Navrhuje sa iba v úsekoch, kde korytá tokov prechádzajú zastavanou časťou obce. Mimo zastavaných častí obce sa doporučuje úprava revitalizáciou s vytvorením prirodzených akumulačných zón rozlivu. 1.6 Organizácia ochrany pred povodňami Orgány štátnej správy ochrany pred povodňami riadia a zabezpečujú ochranu pred povodňami v období prípravy na povodňové situácie, organizujú a kontrolujú činnosť účastníkov zapojených do ochrany pred povodňami počas povodne a v období bezprostredne po zániku povodne, kontrolujú plnenie opatrení na odstránenie následkov spôsobených povodňami. Na základe zákona NR SR č. 139/2003 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, a ktorým sa dopĺňa zákon č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je oblasť vodného hospodárstva, a tým aj ochrany pred povodňami, ustanovená do pôsobnosti Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Pri zabezpečovaní ochrany pred povodňami prebieha vzájomná pomoc a spolupráca ako medzi Ministerstvom životného prostredia a Ministerstvom vnútra, tak aj medzi orgánmi verejnej správy, právnickými, fyzickými osobami a podnikateľmi s orgánmi štátnej správy ochrany pred povodňami. KADUBEC, J. [25] Orgány štátnej správy ochrany pred povodňami ministerstvo, krajské úrady životného prostredia, obvodné úrady životného prostredia, obce. 33

34 Na výkon povodňovej ochrany zriaďuje vláda Slovenskej republiky a orgány štátnej správy ochrany pred povodňami povodňové komisie: Ústredná povodňová komisia, krajské povodňové komisie, obvodné povodňové komisie, povodňové komisie obcí. Ústrednú povodňovú komisiu na úseku ochrany pred povodňami zriaďuje vláda Slovenskej republiky, ktorá schvaľuje aj štatút tejto komisie. Jej predsedom je minister životného prostredia SR a podpredsedom minister vnútra SR. Úlohy, zloženie a zásady rokovania komisie určuje štatút, ktorý schvaľuje vláda. Komisia zriaďuje technický štáb - ako odborný, poradný a výkonný orgán na plnenie svojich úloh. Ústredná povodňová komisia koordinuje a kontroluje prípravu a vykonávanie preventívnych opatrení ústredných orgánov štátnej správy, obvodných úradov, VÚC, a obcí na úseku ochrany pred povodňami. V súčasnosti konkrétne zloženie Ústrednej povodňovej komisie a jej štatút určuje uznesenie vlády SR č. 557/2003. Ministerstvo životného prostredia SR predkladá Ústrednej povodňovej komisii správy o vykonávaní povodňových zabezpečovacích prác, o nákladoch na povodňové zabezpečovacie práce a o následkoch povodní a plní ďalšie úlohy na úseku ochrany pred povodňami. Krajské a obvodné povodňové komisie riadia, koordinujú a kontrolujú ochranu pred povodňami. V čase nebezpečenstva povodne a počas povodne vykonávajú riadiacu, koordinačnú a organizačnú činnosť pri záchranných prácach každá v rámci svojej územnej pôsobnosti. Zriaďujú ich krajské a obvodné úrady životného prostredia. Povodňové komisie obcí - riadia, koordinujú a kontrolujú ochranu pred povodňami na území obce. Predsedom povodňovej komisie obce je starosta a je podriadená obvodnej povodňovej komisii Ďalšie orgány na úseku ochrany pred povodňami Ministerstvo vnútra spolupracuje s MŽP SR pri riadení a kontrole prípravy a vykonávaní opatrení na ochranu pred povodňami, riadi a kontroluje činnosť obvodných úradov na úseku ochrany pred povodňami, riadi prípravu a výkon povodňových záchranných prác, riadi spracovanie a postup schvaľovania povodňových plánov záchranných prác a koordinuje organizačnú, odbornú a materiálno-technickú prípravu záchranných zložiek na výkon 34

35 povodňových záchranných prác. Vypracúva zoznam vecných prostriedkov záchranných zložiek. Spracúva a predkladá Ústrednej povodňovej komisii správy o vykonávaní povodňových záchranných prác, o nákladoch na povodňové záchranné práce a o škodách spôsobených povodňami na majetku štátu v správe ministerstva vnútra, obvodných úradov, majetku obcí a fyzických osôb. Vyhodnocuje a overuje škody spôsobené povodňami na majetku v správe obvodných úradov. Spolu s MŽP SR metodicky usmerňuje odbornú prípravu orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami, schvaľuje povodňový plán záchranných prác kraja, ktorý je súčasťou povodňového plánu záchranných prác územia Slovenskej republiky. Obvodný úrad spolupracuje s obvodným úradom životného prostredia vo veciach ochrany pred povodňami, zabezpečuje pracovné sily a prostriedky pre prípad povodne na území obvodu, organizuje výcvik a školenia o povodňových záchranných prácach zamestnancov obcí a ďalších osôb zapojených do výkonu ochrany pred povodňami, informuje bezodkladne ministerstvo vnútra o nebezpečenstve povodne alebo o vzniku povodne vo svojom obvode. Vyhodnocuje následky spôsobené povodňami, opatrenia vykonané na ochranu pred povodňami, vyhodnocuje a overuje škody spôsobené povodňami na majetku právnických, fyzických osôb a náklady vynaložené na výkon záchranných prác o ktorých predkladá správu ministerstvu vnútra. Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru schvaľuje povodňové plány záchranných prác okresov a spracúva povodňový plán záchranných prác kraja a predkladá ho na schválenie ministerstvu vnútra, organizuje a riadi vykonávanie povodňových záchranných prác v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne presahujúcej rámec okresu až do prevzatia riadenia krajskou povodňovou komisiou, ktorú spolu s ministerstvom vnútra bezodkladne informuje o vzniku nebezpečenstva povodne alebo o vzniku povodne na území kraja. Spolupracuje pri výkone povodňových záchranných prác s krajským úradom životného prostredia, zabezpečuje pracovné sily a vecné prostriedky pre prípad povodne a vyhotovuje ich súpis v územnom obvode kraja. Organizuje výcvik a odborné školenie o povodňových záchranných prácach zamestnancov obvodných úradov a ďalších osôb zapojených do výkonu ochrany pred povodňami. Spolupracuje pri výkone povodňových záchranných prác s orgánom územnej samosprávy vyššieho územného celku vo veciach ochrany pred povodňami. 35

36 Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru spracúva povodňový plán záchranných prác okresu, ktorý predkladá na schválenie krajskému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru. Schvaľuje povodňový plán záchranných prác obce, vyhotovuje súpis technických a materiálnych prostriedkov na vykonanie povodňových záchranných prác na území okresu, organizuje a riadi vykonávanie povodňových záchranných prác v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne, až do prevzatia riadenia obvodnou povodňovou komisiou. Bezodkladne informuje obvodnú povodňovú komisiu a Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru o vzniku nebezpečenstva povodne alebo o vzniku povodne na území okresu Úlohy civilnej ochrany obyvateľstva na úseku ochrany pred povodňami Civilná ochrana je systém úloh a opatrení zameraných na ochranu života, zdravia a majetku spočívajúcich najmä v analýze možného ohrozenia a v prijímaní opatrení na znižovanie rizík ohrozenia, ako aj určenie postupov a činností pri odstraňovaní následkov mimoriadnych udalostí. Jej poslaním je v rozsahu ustanovenom zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, chrániť život, zdravie a majetok a utvárať podmienky na prežitie pri mimoriadnych udalostiach a pri vyhlásení mimoriadnej situácie. Úlohy a opatrenia civilnej ochrany: organizovanie, operatívne riadenie a vykonávanie záchranných prác, ktoré spočívajú hlavne v záchrane osôb, poskytnutí predlekárskej a lekárskej pomoci, vyslobodzovaní osôb a v odsune ranených, organizovanie a zabezpečovanie hlásnej a informačnej služby, poskytovanie núdzového zásobovania a ubytovania, zabezpečovanie a vykonávanie ukrytia a evakuácie, vykonávanie protiradiačných, protichemických a protibiologických opatrení, organizovanie, riadenie a vykonávanie prípravy na civilnú ochranu vytváranie a príprava výkonných jednotiek civilnej ochrany, posudzovanie umiestňovania stavieb a využívania územia a dodržovania záujmov civilnej ochrany na teritóriu pri územnom a stavebnom konaní a technických parametrov zariadení civilnej ochrany, 36

37 zabezpečovanie a vykonávanie edičnej, vedeckovýskumnej a vývojovej činnosti v civilnej ochrane. Civilná ochrana zahŕňa aj doplňujúcu činnosť potrebnú na splnenie úloh, vrátane plánovania, organizovania, materiálneho zabezpečenia a kontroly. Za plnenie úloh v CO zodpovedá v rozsahu ustanovenom v zákone vláda, ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy, iné ústredné štátne orgány, samosprávne kraje, krajské a obvodné úrady, obce, právnické osoby a fyzické osoby, ktoré pri plnení úloh spolupracujú v rozsahu stanovenom zákonom s obdobnými inštitúciami iných štátov. REPKA, I. UBREŽIOVÁ, I. [2] Civilnú ochranu obyvateľstva riadi Ministerstvo vnútra SR. Pri plnení úloh civilnej ochrany spolupracuje ministerstvo vnútra so štátnymi orgánmi, samosprávnymi krajmi, s obcami, právnickými a fyzickými osobami a verejnoprávnymi inštitúciami s humanitným poslaním, ktoré v rámci svojej pôsobnosti sú účinné v prípadoch mimoriadnej udalosti alebo mimoriadnej situácie pri záchranných, lokalizačných a likvidačných prácach (toho času záchranné práce), pritom však nesmie byť dotknuté plnenie ich úloh ustanovených osobitnými predpismi. Na ten účel spolupracujú s obdobnými inštitúciami iných štátov pri poskytovaní vzájomnej pomoci. Na riadenie civilnej ochrany si ministerstvo vytvára osobitný útvar (úrad CO, toho času sekcia krízového manažmentu a civilnej ochrany), prostredníctvom ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť na tomto úseku. Vzhľadom na to, že mimoriadna udalosť nepozná hranice, je potrebné, aby pre prípad jej vzniku bola zabezpečená medzinárodná spolupráca. 1.7 Systém prevencie a ochrany pred povodňami 1.8 Program protipovodňovej ochrany Slovenskej republiky Ochrana pred povodňami je vďaka vedeckým a praktickým poznatkom cieľavedomá. Systematickou sa stala až po veľkých povodniach v minulom storočí. Navrhovanými systémovými opatreniami na ochranu pred povodňami a spôsobe financovania následkov spôsobených povodňami sa zaoberá Program protipovodňovej ochrany SR do roku 2010, ktorý schválila vláda SR uznesením č. 31/2000 zo dňa 19. januára

38 Hlavným cieľom programu sú opatrenia na ochranu pred povodňami, ktoré sú vzhľadom k šírke a zložitosti problému kategorizované z časového a vecného hľadiska na: Krátkodobé opatrenia (do roku 2001), zahrňovali predovšetkým legislatívne opatrenia s dôrazom na prevenciu, organizačné a matereriálne budovanie povodňových orgánov a materiálno technické vybavenie jednotiek, Strednodobé opatrenia (do roku 2005), mali umožniť realizovať aktivity na odstraňovanie následkov povodní z posledných rokov a súčasne riešiť rizikové oblasti so zameraním na vytvorenie finančných zdrojov pre správcov vodných tokov na opravy, údržbu a rekonštrukciu objektov a zariadení na vodných tokoch zo štátneho rozpočtu, vybudovanie Povodňového varovného a predpovedného systému SR, vypracovanie plánu protipovodňovej ochrany hlavných tokov SR, preventívnych opatrení na ochranu územia SR vrátane predprojektovej prípravy, Dlhodobé opatrenia (do roku 2010) sú podmienené výskumom a následnou realizáciou prác predovšetkým investičného charakteru, ktorých ochranný účinok sa bude prejavovať postupne. Zvýšenou mierou pôsobiť na vedomie obyvateľstva o rizikách povodní a ochrany pred povodňami. Pre tento účel vypracovať a vydať mapy s vyznačením rizikových oblastí s údajom o pravdepodobnosti výskytu povodňových prietokov; Systematicky zlepšovať výkon varovnej a predpovednej služby s využitím medzinárodnej spolupráce ; Na významných vodohospodárskych tokoch nepripustiť zvýšenie povodňových hladín vo vodných tokoch (do r. 2005), resp. postupne ich v kritických úsekoch znížiť o 30 cm do roku 2010 ; Zvýšiť mieru ovládateľnosti vývoja povodní tým, že sa vybudujú prijateľné ochranné priestory v horných úsekoch povodia riek. Zabezpečiť doplňovanie materiálno-technického vybavenia jednotiek Zboru požiarnej ochrany pre výkon záchranných prác v období rokov po 2,5 mil. Sk ročne. Program bol uznesením vlády č. 990/2001 zo 17. októbra 2001 doplnený o ďalšie opatrenia a to: Vykonávanie povodňových prehliadok na všetkých drobných vodných tokoch, Zabezpečiť plnenie vodoochrannej funkcie lesa 38

39 Zabezpečiť starostlivosť o údržbu korýt vodných tokov, odstraňovať nánosy a rôzne prekážky prietočnosti vôd v nich a v záplavových územiach intravilánoch obcí, v rámci verejno-prospešných prác, Zabezpečiť prehodnotenie svahových deformácií geologicky najzraniteľnejších území flyšového pásma a podľa následkov prehodnotenia určiť preventívne opatrenia proti náhlemu prehradeniu vodného toku v dôsledku zosuvov, Riešiť problematiku zachovania a vytvorenia optimálnej štruktúry ekologicky stabilných plôch prostredníctvom projektov územných systémov ekologickej stability Program protipovodňovej ochrany SR, tak ako bol prijatý, sa plní len čiastočne vzhľadom na nedostatočné prideľovanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, predovšetkým na realizáciu preventívnych protipovodňových opatrení. Celkové náklady na jeho realizáciu boli vyčíslené na 20,99 mld. Sk ale už v roku 2005 zaostávalo plnenie programu o 7,8 mld. Sk. Finančné zdroje protipovodňových opatrení sú: štátny rozpočet na rok 2008 sa navrhuje vyčleniť 1,6 mld.sk, sú určené predovšetkým na riešenie najakútnejších problémov. MŽP SR v rámci Operačného programu životné prostredie na roky vyčlenilo 120 mil. EUR na protipovodňovú ochranu. štrukturálne fondy kohézny fond v súčasnosti je realizovaný projekt Bratislava protipovodňová ochrana vo výške EUR a uvažuje sa realizácia ďalších projektov protipovodňovej ochrany miest Banská Bystrica a Prešov Povodňový varovný a predpovedný systém Slovenskej republiky Na účely včasného informovania povodňových orgánov a správcov vodných tokov o nebezpečenstve pred povodňami a jej možnom ďalšom vývoji je zriadená predpovedná povodňová služba. Túto povinnosť vykonáva odborná organizácia zabezpečujúca hydrologickú a meteorologickú službu - Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ). V roku 2000 bol vládou SR schválený zámer projektu Povodňový varovný a predpovedný systém Slovenskej republiky (POVAPSYS) ako súčasť Programu 39

40 protipovodňovej ochrany v SR do roku 2010 so začiatkom riešenia od roku Uznesením vlády SR č. 31 z boli stanovené povinnosti, ktoré má zabezpečovať SHMÚ. POVAPSYS sa skladá z 12 úloh: Integrovaný informačný systém Sieť pozemných meteorologických staníc Sieť pozemných hydrologických staníc Telekomunikačná sieť Príjem a spracovanie meteorologických družicových dát Sieť meteorologických rádiolokátorov Iné prístroje diaľkového merania Spracovanie a archivovanie údajov (databázy GIS) Meteorologické predpovede a modely Hydrologické predpovede a modely distribúcia informácií k užívateľom lokálny varovný systém (LWS) Hlavným cieľom LWS je poskytovať s dostatočným predstihom miestnym orgánom varovania o vzniku povodní v malých povodiach tak, aby sa eliminovali ich ničivé následky a vylúčili straty na životoch. V rámci projekt POVAPSYS sa rozšíri sieť automatických zrážkomerných staníc z doterajších 27 na 265, bude vybudovaných 350 automatických hydrologických staníc. Významnou zložkou projektu je rozšírenie siete rádiolokátorov tak, aby pokryli svojím signálom celé územie SR. Projekt predpokladá zakúpenie prijímacieho pozemného zariadenia na príjem z polárnych a geostacionárnych meteorologických družíc. Samostatnú skupinu tvoria zrážkoodtokové modely na varovania v najmenších povodiach pre prípady náhlych lokálnych povodní z miestnych búrkových prívalových zrážok Európsky povodňový varovný systém EFAS 40

41 Vytvorenie účinného mechanizmu na predpovedanie extrémnych hydrologických javov závisí najmä od ústretovej medzinárodnej spolupráce. Preto IDA (Intechange of Data and Administration) vyvíja v úzkej spolupráci s JRC DG (Data Group) EÚ v Ispre a s ďalšími medzinárodnými a národnými ústavmi systém na zvýšenie spoľahlivosti prognóz výskytu a priebehu povodní. Základom projektu je zdokonaľovanie kvality meteorologických predpovedí na základe analýzy pohybu atmosferických útvarov. Vyvíjaná európska sústava EFAS (European Flood Alert System) rieši problematiku spojenia meteorologických prognóz jednotlivých národných služieb so systémom predpovedí vydávaných ECMWF (Europen Centre of Medium Range Weather Forecasting). Na zvyšovanie kvality predpovedí povodní je nevyhnutná v reálnom čase prebiehajúca výmena údajov o zrážkach, o prietokoch a o vodných hladinách. Ako ďalej uvádzajú BAČÍK, M. BABIAKOVÁ, G. KADUBEC, J. [26], uvedenie systému EFAS do prevádzky sa predpokladá v roku 2008 pričom hlavným cieľom systému je poskytovať: celkový prehľad predpovedaných prietokov na riekach v Európe, skoré výstrahy národným predpovedným centrám s 3-8 denným predstihom, mieru neistoty meteorologických predpovedí pri riziku vzniku povodní, vzájomné porovnávanie povodňových rizík pri používaní rôznych interpretácií meteorologických predpovedí. 2. Cieľ práce Hlavným cieľom predkladanej diplomovej práce je na základe podkladov získaných z dostupnej literatúry, zákonov, vyhlášok, nariadení a iných legislatívnych noriem a podkladov získaných od pracovníkov obvodného úradu, obecného úradu a od správcu vodných tokov a vodnej stavby Ružiná analyzovať súčasný stav v oblasti ochrany pred povodňami v regióne katastra obce Tomášovce. Ďalším zámerom predkladanej diplomovej práce je: vykonať podrobnejšiu analýzu regiónu obce a stanovenie rizika vzniku podvodní so zameraním na jednotlivé toky pretekajúce obcou Tomášovce s vyhodnotením 41

42 potenciálnych následkov spôsobených obyvateľom postihnutých ulíc, podnikom a organizáciám, spracovať charakteristiku vodnej stavby Ružiná a možnosti vzniku mimoriadnej udalosti na tejto vodnej stavbe, charakterizovať predpokladaný priebeh prielomovej vlny s analýzou celkových následkov a potenciálnych škôd spôsobených v regióne obce, zhodnotiť úroveň a zabezpečenie preventívnych opatrení v ochrane pred povodňami so zameraním najmä na spracovanie povodňových plánov, výkon povodňových prehliadok a hliadkovej služby a systému varovania obyvateľstva a vyrozumievania osôb 3. Metodika práce Pre spracovanie diplomovej práce s tematikou ochrany pred povodňami vo vybranom regióne sme si ako objekt záujmu vybrali región katastra obce Tomášovce. V uvedenej obci môže nastať mimoriadna situácia v prípade vzniku povodní na tokoch Krivánskeho, Viešťanského potoka a potoka Ľubetník. Ďaleko vážnejšie následky by mala mimoriadna udalosť spôsobená haváriou na vodnej stavbe Ružiná, kde by došlo k devastácii takmer celej obce ničivou silou prielomovej vlny. Pri spracovaní diplomovej práce budeme vychádzať najmä: z preštudovania dostupnej literatúry s problematikou vzniku kríz, krízového riadenia, krízového manažmentu, príčin vzniku povodní, spôsobu ochrany pred povodňami 42

43 a opatreniach proti povodniam, vodné stavby a ich účel v ochrane pred povodňami, organizácia ochrany pred povodňami, možnosti protipovodňovej prevencie a systémov prevencie. Zdrojmi na získanie teoretických podkladov budú odborné publikácie, vysokoškolské skriptá, zborníky z vedeckých konferencií, články, legislatívne normy z analýzy dotknutého regiónu, pričom využijeme materiály z obecného úradu Tomášovce, obvodného úradu Lučenec, dostupných médií a manažmentu podnikov v regióne z definovania možností vzniku záplav a povodní v regióne, pričom sa zameriame postupne na všetky toky v regióne obce a jednotlivo vyhodnotíme vznik možných škôd a ohrození. Budeme sa opierať o materiály, poznatky a skúsenosti kompetentných zamestnancov miestnej samosprávy, v problematike povodňovej hrozby pri mimoriadnej udalosti na vodnej stavbe Ružiná sa zameriame v úvode na charakteristiku vodnej stavby s určením stupňov povodňovej aktivity, prezentujeme potenciálnych celkový priebeh mimoriadnej udalosti s vyhodnotením škôd spôsobených prielomovou vlnou. Ako podklad využijeme dokumentáciu a povodňové plány z Obecného úradu Tomášovce, Obvodného úradu Lučenec, správcu VS Ružiná SVP š.p. Banská Štiavnica, plán prevádzky VS Ružiná a platné legislatívne normy, v závere vykonáme analýzu a hodnotenie úrovne ochranných opatrení regiónu obce Tomášovce proti povodniam so zameraním na spracovanie a obsah povodňových plánov, výkon povodňových prehliadok a hliadkovej služby a zabezpečenie hlásnej a varovnej povodňovej služby. V prípade zistených nedostatkov podáme návrhy na ich odstránenie a ďalšie využitie a aplikáciu získaných poznatkov. 4. Výsledky práce 4.1 Analýza regiónu obce Tomášovce Analýza územia predstavuje posúdenie nebezpečenstva pre prípad vzniku mimoriadnej udalosti s ohľadom na zdroje ohrozenia. Pre potreby civilnej ochrany obyvateľstva sa vyhotovuje vo forme súboru dokumentov. Obec Tomášovce sa nachádza v južnej časti stredného Slovenska na území Banskobystrického kraja. Z hľadiska geomorfológie je Banskobystrický kraj mnohotvárny od vysokohorských polôh hrebeňov Nízkych Tatier na severe, cez členitú strednú časť so striedaním horských masívov a údolí, po mierne zvlnené až rovinné nížinné polohy na južnom 43

44 okraji územia. Kvalitou krajinného a prírodného prostredia patrí k najvýznamnejším regiónom Slovenska. Ide o oblasť s najväčšou výmerou chránených území na Slovensku z celkovej rozlohy kraja tvoria chránené územia 34,82 %. Územie kraja spadá do povodia riek Hron, Ipeľ a Slaná. Zásoby povrchových vôd sú kumulované vo vodných nádržiach Ružiná, Teplý vrch, Málinec, Klenovec, Kurinec a Hriňová. Z charakteru územia vyplývajú aj pestré klimatické podmienky. Severná časť kraja s horským charakterom (oblasť Nízkych Tatier, Slovenského rudohoria, Štiavnické vrchy) patrí do chladnej klimatickej oblasti. Južná časť patrí do teplej klimatickej oblasti, ostatná, prevažne kotlinová časť územia a okrajové časti priľahlých pohorí, patria do miernej teplej klimatickej oblasti. Kraj pozostáva z 13 okresov, v ktorých sa nachádza 516 obcí (z toho 24 obcí má štatút mesta). Okres Lučenec je prirodzeným geografickým centrom južnej časti stredného Slovenska. Jadro jeho územia tvorí Lučenecká kotlina ohraničená zo severu a severovýchodu Slovenským rudohorím, zo severozápadu z časti výbežkom Javoria, zo západu Krupinskou vrchovinou, z juhu a juhozápadu Fiľakovskou vrchovinou. Patrí do povodia Ipľa a v porovnaní s inými oblasťami Slovenska sa vyznačuje nízkou vodnatosťou povrchových tokov s extrémnou rozkolísanosťou prietokov. Okres má teplú a pomerne suchú klímu. Toto územie sa vyznačuje pomerne malou lesnatosťou. Rozloha okresu je 826 km2. V 57 obciach okresu obyvateľov. Prvá historická zmienka o obci Tomášovce pôvodne s názvom Tamassien sa nachádza v listine Belu IV. Vydaná je vo Zvolene 3.augusta roku Je zachovaný aj hodnoverný opis vydaný prepoštom Filipom a Ostrihomskou kapitulou po Geografická charakteristika územia obce Tomášovce Obec sa rozprestiera sa v Novohradskom regióne severnej časti Lučenskej kotliny s katastrálnou rozlohou obce 14,1 km². Od mesta Lučenec je obec vzdialená severozápadným smerom vo vzdialenosti 5 km popri železničnej trati v smere na Zvolen. Chotár obce je rovinný až pahorkatinný s výškovým rozdielom m n.m. Stred obce dosahuje výšku 216 m. Väčšia časť obce je situovaná na pravej strane povodia Krivánskeho potoka pozdĺž ktorého môžeme sledovať širokú aluviálnu nivu. Z pravej strany obce sa tiahnu menšie pahorkatiny, ktoré v juhozápadnom smere prechádzajú v les, končiaci masívom Sedem chotárov. Z geomorfologického hľadiska územie tvoria štrky a piesky poltárskej formácie a malé plochy kryštalických bridlíc a čadičov. Pôdny pokrov územia je zložený z ilimerizovaných a nivných komponentov. Teplotné pomery ovplyvňuje zemepisná šírka a 44

45 vertikálna členitosť. Podľa priemerných dlhodobých ročných teplôt, Lučenskú kotlinu zaraďujeme medzi mierne teplé oblasti (resp. oblasti mierne suché), s chladnou zimou. Priemerná ročná teplota vzduchu v Tomášovciach sa pohybuje okolo 8-9 oc. Teplota obce, ako aj celej kotliny je ovplyvňovaná intenzitou kotliny (silné mrazy a veľké horúčavy) pričom ročné maximum je 34,1 oc a minimum 21,4 oc. Priemerný ročný úhrn zrážok sa pohybuje okolo 600 mm, z toho v teplom hydrologickom polroku cca 350 mm a v zimnom 250 mm. V Lučenskej kotline je prevládajúci severozápadný vietor Hospodárska charakteristika obce Tomášovce. Celé územie Novohradu patrí do povodia Ipľa. Cez Tomášovce preteká Krivánsky potok a Viešťanský potok a potok Ľubetník ktoré sú v správe SVP š.p. o.z. Banská Bystrica. V katastri obce sa nachádza malá vodná nádrž Tomášovce napájaná z Krivánskeho potoka. Určená je na chov rýb a je v správe Slovenského rybárskeho zväzu. Lesné hospodárstvo katastra obce je v správe podniku Lesy SK š.p. Kriváň a časť v súkromnom vlastníctve. Pôdny fond regiónu obce je obhospodarovaný niekoľkými súkromne hospodáriacimi roľníkmi a podnikom AGROTOM Tomášovce a.s. Obec Tomášovce sa radí medzi stredne veľké strediskové obce s rozvinutou infraštruktúrou. Dopravná a komunikačná sieť je zastúpená miestnymi komunikáciami a štátnou cestou III. triedy ktorá je dopravným uzlom medzi štátnymi cestami I/50 Lučenec - Zvolen a I/75 Lučenec - Veľký Krtíš. Na uvedenej ceste sa v obci nachádza dôležitý most cez Krivánsky potok v dĺžke 17,6 m. Obcou prechádza významný železničný južný ťah Bratislava - Košice so zastúpením osobnej a nákladnej dopravy. Na trati v úseku Tomášovce Podrečany sa nachádza masívny železničný most v dĺžke 9,26 m. Priemyselnú a hospodársku oblasť regiónu obce v súčasnosti prezentujú podniky: - AGROTOM Tomášovce s.r.o ( poľnohospodárska a chovateľská činnosť) - Agrochemický podnik a.s. ( distribúcia priemyselných hnojív) - ORIGTOLAGUS FARM s.r.o. Tomášovce (chov a predaj zajacov) - BBH Slovakia (drevospracujúci podnik) - MOBILES s.r.o (drevospracujúci podnik) - KERKO KAMENINA a.s. (ťažba keramických a kameninových ílov) - PCE Svediak (výroba kartónov) - Podnik služieb obce Tomášovce (stavebná a technická činnosť) - Pekáreň KLAS Tomášovce ( potravinársky priemysel) 45

46 - Predajne potravín - UNICONZUM, CBA, Marton V súčasnosti je pozornosť orgánov obce zameraná na prípravu a realizáciu vytvorenia podmienok na vybudovanie Priemyselného parku Tomášovce časť Dolná Kopáň, kde je spracovaná potrebná územnoplánovacia dokumentácia, geologický prieskum oblasti výstavby s výmerou 32 HA a projektová dokumentácia. Stavba technickej infraštruktúry územia je umiestnená na severovýchodnej strane od zastavaného územia obce na ľavom brehu Krivánskeho potoka. Územie je v súčasnosti nezastavané, nenachádzajú sa na ňom žiadne lesné porasty, druh pozemkov je vedený ako orná pôda Demografická a sociálna charakteristika obce Tomášovce Celkový počet obyvateľov obce Tomášove je 1479 z toho starších ako 15 rokov mužov: 616, žien: 651 a chlapcov: 117, dievčat: 95. Priemerný vek obyvateľov obce je 39,97 z toho mužov - 38,09 a žien - 41,78. V správe obci je základná škola z celkovým počtom žiakov 50 a materská škola s počtom 31 detí. V obci je zriadené zdravotnícke stredisko, kde vykonáva prax obvodný lekár. V kultúrnej oblasti obec spravuje obecné kultúrne stredisko, komplex športového ihriska a rekreačnú oblasť v okolí chovného rybníka s možnosťou letného kúpania. Pohľad na územie obce Tomášovce obsahuje príloha č Analýza rizika ohrozenia regiónu obce povodňami a záplavami Riziko vzniku povodní a záplav Územie obce Tomášovce je ohrozené vznikom povodní hlavne v dôsledku výrazného stúpnutia hladiny vody tokov Krivánskeho a Viešťanského potoka a potoka Ľubetník kedy môže dôjsť k vyliatiu vody s koryta pri prívaloch vody po extrémnych zrážkach prípadne pri náhlom topení ľadu a snehu v jarnom období. Povodňová situácia v povodí Krivánskeho potoka sa výrazne zlepšila po vybudovaní vodnej stavby Ružiná, ktorá akumuluje prívalové vody a reguluje prietok množstva vody korytom potoka pod vodnou stavbou. Význam tejto stavby v oblasti ochrany pred povodňami potvrdila aj povodeň v obci Tomášovce, kedy 46

47 v roku 1973 tesne pred uvedením vodnej stavby do prevádzky v dôsledku prívalových dažďov došlo k enormnému zvýšeniu hladiny Krivánskeho potoka, jeho následnému vybreženiu a zaplaveniu časti obce po ľavej stane toku. Krivánsky potok Krivánsky potok, niekedy označovaný tiež ako Lučenský potok je pravostranný prítok Ipľa s dĺžkou 48,2 km a plochou povodia 204,89 km². Tok preteká katastrálnym územím Lučenec, Mikušovce, Malá Ves, Opatová, Vidiná, Tomášovce, Podrečany, Lovinobaňa, Mýtna, Podkriváň. Je tokom III. rádu s vejárovitou riečnou štruktúrou a regulovaným korytom. Pramení v oblasti obce Budiná vo výške 670 m n. m. Potok preteká hornatým územím pod Budinskou skalou, cípom Zvolenskej a Detvianskej kotliny, obcou Podkriváň pod Veporskými Vrchmi kde rozširuje svoje koryto priberaním tokov Bzovského, Martinovského a Bzovského potola. Vstupom do Revúckej vrchoviny sa napája na vodnú nádrž Mýtna. Z ľava priberá významný Dobročský potok a ďalej Salajku, Budinský a Uderinský potok a vstupuje do Lučenskéj kotliny. Pred obcou Tomášovce sprava priberá prítok Psoty. Pri obci sa od hlavného koryta oddeľuje bočné rameno na pravom brehu, kým na ľavej strane cez stavidlo na r.km 13,55 tečie okolo vodnej nádrže Tomášovce. V obci sa obe ramená spájajú, z pravej strany priberá dva prítoky pritekajúce od Gregorovej viesky (Ľubetník, Viešťanský), sprava priberá prítok vznikajúci severovýchodne od obce Halič a okrajom intravilánu obce Vidiná vteká na katastrálne územie mesta Lučenec. Nebezpečné miesta vybreženia a následnej tvorbe povodni na Krivánskom potoku predstavujú úseky v obci Tomášovce nad mostom a pod mostom pri železničnom prejazde. Úprava toku Krivánskeho potoka je v katastrálnom území obce Tomášovce prevedená len v úseku Tomášovce - Vidiná s dĺžkou 2,27 km a v obci Tomášovce v dĺžke úseku 1,022 km, pričom úsek toku Tomášovce - Podrečany v dĺžke 7,80 km je neupravený. Ochranu pred povodňami na toku Krivánskeho potoka organizačne zabezpečuje SVP š.p., OZ Banská Bystrica, Správa povodia horného Ipľa Lučenec. Úsek toku pretekajúci katastrom obce Tomášovce je v povodňovom pláne zabezpečovacích prác zaradený do IX. povodňového úseku. o Viešťanský potok a potok Ľubetník Sú potoky s celkovým malým ročným prietokom, ktoré pritekajú v smere od obci Gregorova Vieska, prechádzajú západnou časťou obce a napokon sa vlievajú do koryta Krivánskeho potoka. V normálnych podmienkach nepredstavuje ani jeden z uvedených tokov 47

48 priame nebezpečenstvo pre obyvateľov. K mimoriadnej situácii by mohlo dôjsť pri extrémnych a dlhotrvajúcich zrážkach pri výkyvoch počasia hlavne naakumulovaním veľkého množstva vody z hornatých oblastí vo vyšších polohách tokov, resp. pri náhlom topení snehov a ľadov. Problematickou stránkou uvedených tokov je aj nedostačujúca úprava povodia, kde sú toky znečistené nánosom naplavenín a odpadmi. Tieto aspekty spolu s prírodnými činiteľmi tak môžu spôsobiť nebezpečenstvo vzniku povodne na relatívne neškodnom toku, čo je preukázané aj príkladmi z minulosti, kedy došlo na uvedených tokoch k záplavám, ktoré našťastie spôsobili len malé škody. S možnosťou vzniku povodni na Viešťanskom potoku a Ľubetníku je rátané aj v povodňovom pláne obce Tomášovce Vyhodnotenie potenciálnych škôd a následkov pri povodni Potenciálne škody sa týkajú hmotného aj nehmotného majetku, rôzne definovaných prírodných a krajinných hodnôt v inundačnom území. Vykonáva sa posudzovanie a vyhodnocovanie reálnych alebo potenciálnych škôd hlavne na: bytových domoch, bytoch, rodinných domoch a ich vybavení na občianskej vybavenosti ( školy, zdravotnícke zariadenia, kultúrne stánky, historické pamiatky, športoviská) na dopravnej infraštruktúre a doprave ( cesty, železničné trate, stanice, mosty, parkoviská, doprané prostriedky) na systémoch inžinierskych sietí na vodnom hospodárstve (vodné toky, vodné stavby, čistiarne odpadových vôd, kanalizácia, vodárenské systémy) v poľnohospodárstve (objekty, rastliny, chov hospodárskych zvierat...) v lesnom hospodárstve (porast, uhynutá zver) o Viešťanský potok Vybrežením Viešťanského potoka by došlo k zaplaveniu časti obce Ostredky I a Ostredky II kadiaľ potok prechádza. Vzhľadom k charakteru a značnej rozlohe územia predpovedané škody na majetku obyvateľov a obce nie sú veľkého rozsahu. Došlo by k zaplaveniu dvorov obydlí a záhrad s nízkou výškou záplavovej vlny. Posudzovanie škôd na majetku obyvateľstva by bolo viac - menej individuálne. V zaplavenej oblasti sa nenachádzajú objekty 48

49 a budovy obce dôležitého významu. Pri veľkej intenzite prietoku vody by však mohlo dôjsť k porušeniu cesty v úseku, kde je vozovka vedená ponad koryto potoka malým mostom. o Potok Ľubetník Potok Ľubeník podobne ako Viešťanský potok v prípade mimoriadnej udalosti predstavuje relatívne mierne ohrozenie. Zasiahnuté povodňou budú ulice Mlynská, Závadská a SNP s možným vznikom škôd na majetku zaplavením priestorov rodinných domov a záhrad, bez ohrozenia života a zdravia obyvateľstva a chodu obce. Pri obzvlášť veľkom prietoku vody by mohlo dôjsť k podmytiu časti cesty v oblasti mostu na Viešťanskej križovatke. o Krivánsky potok Vzhľadom na svoju veľkosť predstavuje pre obec Tomášovce z pretekajúcich tokov najväčšiu hrozbu. Pri vzniku mimoriadnej udalosti povodní na toku Krivánskeho potoka je najmä ohrozené územie ľavej strany toku. Postihnuté územie záplavovou vlnou začína v úseku nad mostom zaliatím plochy s trávnatým porastom pod príjazdovou komunikáciou k vyššie položenej vodnej nádrži Tomášovce, s prechodom na Ulicu Riečna I. a súbežne Ulicu Riečna II. V úseku povodia pod mostom by ďalej boli postupne zaplavené Družstevná ulica, Ulica SNP a Železničná ulica. Ďalej by došlo k čiastočnému zaplaveniu ornej pôdy v časti Tomášovce Dolná Kopáň po ľavej strane toku a po pravej strane toku by bol zaplavený športový areál, závod KERKO-Kamenina a.s., Agrochemický podnik a.s. Tomášovce a f. MOBILES s.r.o.. Ulica Riečna I. Počet rodinných domov: 21 Počet obyvateľov: 65 Objekty: budovy areálu skladov obce Následky: zaplavenie prístupovej cesty, materiálne škody vzniknuté poškodením budov obecného areálu skladov, súkromných rodinných domov a hospodárskych budov zaplavením ich častí a pozemkov, škody na osobnom majetku, možný úhyn domácich a hospodárskych zvierat, zaplavenie odpadových nádrží (žúmp),znečistenie zdrojov podzemnej vody Ulica Riečna II. 49

50 Počet rodinných domov: 5 Počet obyvateľov: 14 Následky: Ide o slepú ulicu, kde sa nachádza 5 obývaných novostavieb, 1 neobývaný rodinný dom a 5 stavebných pozemkov s provizórnou sypanou príjazdovou cestou. Vzhľadom k nízkemu položeniu ulice a malej vzdialenosti k povodiu je predpoklad vzniku značných škôd na majetku obyvateľov pôsobením záplavovej vlny, ale aj nánosmi zaplavenín zo záhrad domov z Ulice Riečna I. Ide o územie kde je predpoklad vyššej kumulácie vody so zatopením domov, budov, pozemkov a príjazdovej cesty. Družstevná ulica Počet rodinných domov: 16 Počet bytoviek 11 Počet obyvateľov 398 Objekty: budova pohostinstva, budova kotolne, komplex 52 súkromných garáží Následky: okrem už spomenutých následkov je potrebné vziať do úvahy, že sa jedná o najosídlenejšiu časť obce. Najväčšie škody by boli spôsobené zaplavením rodinných domov v tesnej blízkosti toku, možné škody na majetku obyvateľov spodných podlaží bytoviek a na nebytových priestoroch, zaplavením garáží, kanalizačnej siete a prístupových komunikácií. Rodinné domy na Družstevnej ulici sú situované najbližšie k ľavému brehu toku Krivánskeho potoka a tiež najbližšie k miestu predpokladaného vybreženia toku, čím je ich potenciálne ohrozenie záplavovou vlnou najvyššie. Ulica SNP a Zelená ulica Počet rodinných domov: 20 Počet obyvateľov: 57 Objekty: budova a priestory materskej školy, Potraviny a pohostinstvo Márton Následky: materiálne škody na rodinných domoch, prístavbách, záhradách, zaplavenie železničnej trate a priecestia. Zaplavenie priestorov baru He-3ck, budovy potravín a pohostinstva Márton, priestorov budovy a detského ihriska materskej školy v závislosti na intenzite a rozsahu povodni. Železničná ulica Počet rodinných domov: 17 Počet obyvateľov: 67 50

51 Objekty: budova železničnej stanice, športový areál, podnik KERKO-Kamenina a.s, prevádzka f. MOBILES s.r.o. Následky: Okrem uvedených škôd na majetku osôb, zaplavením územia po pravej strane toku môže dôjsť k poškodeniu železničnej trate a budov železníc s ochromením jej prevádzky, ďalej k zaplaveniu a znehodnoteniu plochy športového areálu obce s prevádzkovou budovou. Vo f. MOBILES s.r.o by boli spôsobené škody na strojnom zariadení píl a skladovanom materiály. Podniku KERKO-Kamenina a.s. by vznikli škody hlavne na administratívnej budove a zariadení opravárenskej dielne nakoľko značné priestory podniku sú prázdne skladové priestory. Pri záplave sa nepredpokladá únik nebezpečných a ropných látok nakoľko v minulosti prevádzkovaná podniková čerpacia stanica s nádržami pod povrchom zeme a sklady ropných produktov v podniku sú v súčasnosti nefunkčné. Ako ďalšie škody vzniknuté pri mimoriadnej udalosti na toku Krivánskeho potoka môžeme spomenúť prípadné straty v poľnohospodárstve v dôsledku zaliatia lúk a ornej pôdy v záplavovom území, ktoré by vznikli jednak súkromným vlastníkom časti polí a podniku Agrotom s.r.o. Tomášovce. Nezanedbateľné škody by vznikli aj samotnej obci či už možným poškodením miestnych komunikácií, chodníkov, obecných verejných priestorov, rozvodnej energetickej siete, odtokovej a kanalizačnej sústavy samotnou mechanickou deštrukciou prípadne nánosmi bahna a zaplavenín. Ku kontaminácii vody a pôdy chemickými látkami pri záplavách by však hrozila pri narušení skladových priestorov Agrochemického podniku Tomášovce a.s. kde sa nachádzajú priemyselné hnojivá pevné a tekuté, prípravky na ochranu rastlín a ropné látky. Vzhľadom k dobre chráneným a zabezpečeným skladovým priestorom by k tomuto ohrozeniu došlo iba pri mimoriadnej intenzite ničivého pôsobenia povodni s vysokou hladinou záplavovej vlny. Možnosť znečistenia menšieho rozsahu chemikáliami odpadových vôd môže nastať v prípade zaplavenia odpadového systému záchytnej šachty umývacej rampy, kde sa umýva dopravná a postreková technika. Podnik má vypracovaný havarijný plán so stanovenými postupmi činností a opatrení na odstránenie príčin a následkov úniku nebezpečných látok. V prípade ohrozenia vodného toku je nevyhnutné okamžite zabrániť roztekaniu chemikálií navŕšením valov použitím zeminy a piesku, ochrannou hrádzou, vybagrovaním ochranných rigolov. 51

52 4.3 Povodňová hrozba v prípade rozrušenia vodnej stavby Ružiná Charakteristika vodnej stavby Ružiná Vodné stavby - vodné nádrže sú schopné zadržať zvýšený objem vody vo vodnom toku. Svojím regulovateľným priestorom dokážu zadržať veľký objem vody, ktorým splošťujú priebeh povodňovej vlny, takže objem akumulovanej vody kontrolovane odtečie v oveľa dlhšom časovom intervale, než do nádrže pritiekol. Napriek nezastupiteľnej funkcii vodných nádrží v oblasti ochrany pred záplavami, samotné môžu spôsobiť povodňovú katastrofu. Takéto ohrozenie pre obec Tomášovce predstavuje vodná stavba Ružiná, ktorá sa nachádza v katastroch obcí Divín a Ružiná a od Tomášoviec je vzdialená približne 9 km. Vodná stavba Ružiná je zaradená do skupiny "C". Vlastníkom, správcom a prevádzkovateľom vodnej stavby je Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. OZ Banská Bystrica. Stavba bola vybudovaná za účelom zabezpečenia vody na závlahu pozemkov a pre priemysel v rokoch ako sústava vodných stavieb Ružiná - Mýtna, pričom akumuluje vodu z Krivánskeho potoka s priemerným prietokom 460 l/s a jeho pravostranného prítoku Budinského potoka s menším prietokom 190 l/s. Nakoľko Budinský potok má lepší morfologický tvar údolia, ktorý umožňuje väčšiu akumuláciu vody bola na ňom vybudovaná hlavná akumulačná nádrž Ružiná, s gravitačným prevodom vody Krivánskeho potoka zachytenej v nádrži Mýtna s objemom 0,144 mil. m³ vody. Úlohou prevodu vody je zlepšiť hydrologické pomery Budinského potoka. Priehrada Mýtna pritom plní funkciu vzdúvacieho objektu. o Účel a využitie vodnej stavby Ružiná akumulácia vody pre zabezpečenie potrebného odberu vody pre priemysel (56 l/s) vyrovnávanie nerovnomerných prietokov Budinského a Krivánskeho potoka v profile cca 14 km nad Lučencom zmiernenie a sploštenie povodňovej vlny- pri max. prevádzkovej hladine na kóte 255,00m n. m. a príchode povodňového prietoku Q100 = 30 m3s-1v trvaní 19 hodín, hladina v nádrži sa zdvihne o 37 cm a z nádrže prepadom bude odtekať 17 m3s-1. využitie hydroenergetického potenciálu odberanej vody malými vodnými elektrárňami MVE Ružiná využíva potenciál vody sanitárneho prietoku na ľavom 52

53 brehu Budinského potoka pod nádržou MVE Mýtna využíva vodu z privádzača VN Mýtna Ružiná rekreácia - je to jediná nádrž svojho druhu v okrese Lučenec, ktorá vzhľadom na hydrologické, klimatické a morfologické pomery poskytuje veľmi dobré podmienky pre rekreáciu. chov rýb vodná stavba je v zmysle zákona vyhlásená za rybársky revír č. 557 Základné údaje a parametre vodnej nádrže Ružiná: Kóta koruny hrádze 257,00 m n. m. Výška hrádze nad údolnou nivou 22,00 m Dĺžka / šírka hrádze v korune 267,00 / 6,00 m Kubatúra telesa hrádze m3 Dno nádrže 236,00 m n. m. Minimálna prevádzková hladina 242,00 m n. m. Objem nádrže m3 Zatopená plocha 45 ha Maximálna prevádzková hladina m n. m. Objem nádrže m3 Zatopená plocha 170 ha Maximálna dovolená hladina 255, 60 m n. m. Objem nádrže m3 Zatopená plocha 176 ha Dĺžka plnej nádrže 2,27 km Hydrologické údaje o Plocha povodia 30,5 km2 Špecifický odtok 6,25 l/s/km² Dlhodobý priemerný prietok 0,190 m3s-1 Q (storočná voda) 35,00 m3s-1 Priemerné ročné odtečené množstvo 13,25 mil. m³ Hlavné objekty stavby: - hrádza s príslušenstvom - združený funkčný objekt 53

54 o - zariadenie na meranie a kontrolu hladín - prevádzková budova - malá vodná elektráreň - privádzač Mýtna - Ružiná Hrádza s príslušenstvom Skalné horniny v podloží hrádze sú tvorené kvarcitickými horninami s prechodmi do chloritických kremitých fylitov s hrubou kvartérnou pokrývkou zo zahlinených štrkov. Hrádza má homogénny profil budovaný z málopriepustných ílovitých a piesčitých hlín, ktoré sa ťažili v zátopovej oblasti. Vzhľadom na geologické podmienky bolo pri výstavbe treba rátať až z desaťnásobne väčším sadaním. Preto má priečny profil hrádze neobyčajne výrazne kombinovanú aktívnu aj pasívnu protipriesakovú ochranu a mimoriadne mierne sklony svahov: na návodnej strane 1:3,5, 1:6 až 1:12 a na vzdušnej strane 1:2,75 až 1:10. Do telesa hrádze je zapracovaných takmer m³ zeminy. o Protipriesakové opatrenia Na návodnú pätu hrádze je napojený predložený tesniaci koberec z ílovitých zemín, ktorý siaha do skalného podložia a pravého svahu údolia. Na ľavom svahu údolia je podložie utesnené clonou vytvorenou injektovaním ílovocementovou suspenziou. Prvky aktívnej ochrany tvorí pod vzdušným svahom zvislý plošný drén s hrúbkou 1,5m, napojený na vodorovný drenážny systém, ukončený zberným drénom pri päte hrádze. Do drénu sa odvádza voda z 13 odľahčovacích studní, ktoré odvádzajú priesakové aj povrchové vody do vývaru združeného objektu. Dlhodobé pozorovanie technicko-bezpečnostného dozoru dokazuje, že napriek nepriaznivým podmienkam bola stavba vybudovaná kvalitne, pričom sa starostlivými zákrokmi podarilo profil a podložie priehrady utesniť tak, že celkový priesak nepresahuje 2 l.s-1. o Zdužený funkčný objekt Funkčné zariadenie tvorí združený vežový funkčný objekt, ktorý má vtokovú časť so šachtovým priepadom, ďalej odpadovú štôlňu a vývar. Vtoková časť združeného objektu sa skladá zo šachtového priepadu a strojovne spodných výpustov. Vlastný šachtový priepad s polomerom prepadovej hrany 6,5 m je nehradený. Dolnú časť vežového objektu tvorí 54

55 strojovňa. V nej sú potrubia spodných výpustov: 2 x Ø 800 mm a odberné potrubie Ø 250 mm na vypúšťanie minimálnych prietokov. Každé potrubie je vybavené dvoma uzávermi. o Zariadenie na meranie hladín a prietokov Na meranie prítokov do nádrže slúži vodočet a limnigraf SHMÚ /profil Divín/ na Budinskom potoku pri vtoku do nádrže. Privádzač z vodnej stavby Mýtna Privádzač s celkovou dĺžkou 4,49 km je v dĺžke 2,96 km riešený ako oceľové potrubie s priemerom 1020 mm a ďalej ako železobetónový privádzač s voľnou hladinou. Privádzač sa otvorí ak hladina vody v nádrži VS Ružiná klesne 0,5 m pod korunu šachtového priepadu, za dodržania podmienky minimálneho stáleho prietoku v koryte Krivánskeho potoka. Naopak pri zvýšených prietokoch môže po zvážení situácie privádzač slúžiť na odľahčenie prietokov Krivánskeho potoka do nádrže Ružiná. Manipulácia na vodnej stavbe za veľkých vôd Šachtový prepad je určený na prevádzanie povodní. Bude vo funkcii, keď hladina dosiahne jeho korunu. Pri nižšej hladine treba povodeň prepúšťať dnovými výpusťami, aby nedochádzalo k rýchlemu stúpaniu hladiny. Pri prevádzaní vody šachtovým prepadom sa uzatvárajú dnové výstupy ako aj stály prietok. Prepad bez ohrozenia prevedie 34 m3s-1=q100. Hladina v nádrži stúpne o 37 cm, cez prepad bude prepadať transformovaný prietok Q 100=17 m3s-1. Pri hladine nižšej ako 255,0 sa voda prepúšťa dnovými uzávermi a vypúšťa sa také množstvo, aby hladina zostala na tej istej úrovni resp. maximálne stúpla 50 cm/deň. Pri prítoku rovnom alebo väčšom ako kapacita dnových výpustí a hladiny pod kótou 255,0 otvoria sa dnové uzávery naplno. Dôjde k neovládateľnému akumulovaniu pretekajúcej vody do nádrže. Po dosiahnutí vyrovnania prítoku a odtoku treba regulovať odtok tak, aby hladina v nádrži neklesala. Po prebehnutí povodne na základe meraní správca rozhodne, či akumulovaný objem vody vypustiť alebo ponechať. Pri normálnych prevádzkových podmienkach, t.j. po prvom naplnení nádrže je možné v nádrži zachytiť aj prietoky povodne Q 1 %, ktorá má objem 1,2 mil. m3 a trvanie aspoň 19 hod. Pri max. hladine 255,0 pri uzatvorených dnových výpustiach využije sa pre zníženie pôvodu retenčný prietok nádrže. Hladina sa zdvihne o 37 cm nad uvedenú kótu a 10-ročný povodňový prietok 35 m3s-1, ktorý preteká šachtovým prepadom. V prípade, že by z dôvodov 55

56 bezpečnosti VN bolo treba vypúšťať nádrž dnovými výpusťami, je potrebné tieto otvárať postupne v priebehu 1/2 až 1 hodiny, aby nevznikla povodňová vlna Stupne povodňovej aktivity na vodnej stavbe Ružiná. Mieru nebezpečenstva vzniku povodne charakterizujú stupne povodňovej aktivity (SPA). V ich závislosti sa uvádzajú do činnosti jednotlivé zložky ochrany pred povodňami. V povodňových plánoch sa určujú tieto stupne povodňovej aktivity: I. stupeň - stav bdelosti nastáva pri dosiahnutí vodného stavu určeného v povodňovom pláne a stúpajúcej tendencii hladiny vody na vodnom toku. Spravidla je to stav, keď voda vystúpi z koryta toku a dosiahne pätu hrádze, na neohrádzovaných vodných tokoch, ak hladina vody stúpa a blíži sa k brehovej čiare, pri očakávaní zvýšenia odtoku z topiaceho sa snehu podľa meteorologických predpovedí, pri vnútorných vodách, ak hladina vody v priľahlých vodných tokoch vyššia, ako hladina vnútorných vôd. II. stupeň - stav pohotovosti vyhlasuje sa pri dosiahnutí vodného stavu určeného v povodňovom pláne a stúpajúcej tendencii hladiny vody vo vodnom toku, na neohrádzovaných vodných tokoch, ak voda v koryte dosiahne brehovú čiaru a má stúpajúcu tendenciu, na začiatku odmäku, ak podľa predpovede možno očakávať rýchle stúpanie hladín vodných tokov, alebo pri očakávanom odchode ľadov, pri vnútorných vodách, ak nepretržitým prečerpávaním vody sa dodrží maximálna hladina vnútorných vôd určená manipulačným poriadkom vodnej stavby. III. stupeň - stav ohrozenia vyhlasuje sa pri dosiahnutí vodného stavu alebo prietoku určeného v povodňovom pláne, pri nižšom stave vody, ak na ohrádzovanom vodnom toku stav pohotovosti trvá 20 dní, alebo ak začne premokať hrádza, prípadne ak nastanú iné nepredvídané okolnosti, ktoré môžu spôsobiť škody väčšieho rozsahu, na neohrádzovaných vodných tokoch, ak voda vystúpi z koryta a môže spôsobiť značné škody. 56

57 pri odchode ľadov, ak je priame nebezpečenstvo tvorby ľadových zátarás, alebo ak sa zátarasy začali tvoriť, pri výskyte vnútorných vôd, ak pri plnom využití kapacity čerpacej stanice a pri jej nepretržitej prevádzke voda stúpa nad maximálnu hladinu určenú manipulačným poriadkom vodnej stavby, pri prívalových vodách spôsobených extrémnou zrážkovou činnosťou a pri očakávanom postupe povodňovej vlny, záplave územia pod vodnou stavbou, ktorú spôsobila porucha alebo havária zariadení VS Povodňová aktivita na vodnej stavbe Ružiná I. stupeň PA bdelosť 255,30 m n.m. II. stupeň PA pohotovosť 255,50 m n.m. III. stupeň PA ohrozenie 255,70 m n.m. Povodňová aktivita pod vodnou stavbou Ružiná I. stupeň PA 100 cm II. stupeň PA 125 cm III. stupeň PA 150 cm Pri dosiahnutí stupňov PA sa služby na vodnej stavbe riadia podľa povodňového plánu. Počas povodne a zotrvania zvýšenej hladiny v nádrži musí byť zhustené pozorovanie a meranie hladiny v nádrži a zariadení slúžiacich na kontrolu funkcie a bezpečnosti VS. Stav bdelosti zaniká pri dosiahnutí vodného toku určeného v povodňovom pláne, ak voda klesá, na neohrádzovaných vodných tokoch, ak voda klesne pod brehovú čiaru, pri vnútorných vodách, ak hladina vody v priľahlých vodných tokoch je nižšia ako hladina vnútorných vôd a vnútorné vody možno odvádzať samospádom. Stav pohotovosti a stav ohrozenia sa odvoláva, ak stav vody vo vodnom toku klesne pod hladinu určenú v povodňovom pláne, alebo ak pominú skutočnosti, na základe ktorých sa vyhlásil stav pohotovosti alebo stav ohrozenia, voda, ktorá zaliala chránené územie je v prevažnej miere odvedená do vodného toku a ak sa vykonali potrebné technické opatrenia na zamedzenie vzniku škôd 57

58 Stav pohotovosti a stav ohrozenia vyhlasuje a odvoláva na návrh správcu vodného toku alebo z vlastného podnetu: starosta obce - pre územie obce, prednosta obvodného úradu životného prostredia - pre územie viacerých obcí a pre územie obvodu, prednosta krajského úradu životného prostredia na vodných tokoch, ktoré pretekajú dvoma a viacerými územnými obvodmi kraja ak ich pred tým nevyhlásili prednostovia obvodných úradov životného prostredia, minister životného prostredia Slovenskej republiky na hraničných úsekoch vodných tokov, ak tým nepoveril iný orgán štátnej správy ochrany pred povodňami Predpokladaný priebeh mimoriadnej udalosti na vodnej stavbe Ružiná Každá vodná stavba vybudovaná za účelom vzdúvania alebo zadržiavania vody, vytvára okrem úžitkov pre spoločnosť aj nebezpečenstvo pre život, zdravie a majetok ľudí žijúcich pod ňou. Toto nebezpečenstvo vyplýva: - zo samotnej existencie vodnej stavby, najmä z obavy zo vzniku jej poruchy, - z technického stavu vodnej stavby z hľadiska bezpečnosti, z čoho vyplýva pravdepodobnosť vzniku jej poruchy, pretrhnutia alebo prelomenia, - z možnosti zničenia vodnej stavby. Poruchu vodnej stavby definujeme ako jav, ktorý predstavuje ukončenie prevádzkyschopného stavu vodnej stavby či jej objektu. Poruchy na VS môžeme ďalej rozdeliť podľa hierarchie na: - kritická porucha, s následkom na životoch, majetku a zdraví - porucha dožitím, kombinácia postupnej a úplnej poruchy - havarijná porucha, pretrhnutie, zrútenie, havária, katastrofa Vďaka enormnému rozvoju súvisiacich vedných odborov a pokroku v príprave, výstavbe a prevádzke vodných stavieb vznik mimoriadnej situácie najvážnejšieho charakteru ako havária VS je v súčasnosti veľmi zriedkavým javom, no nemožno ho úplne vylúčiť. Pre každú vodnú stavbu je preto potrebné vypracovať simulovaný priebeh prielomovej vlny. Za uvedeným účelom Ministerstvo životného prostredia SR vydalo Smernicu pre výpočet prielomovej vlny z vodnej stavby č. 1/ z 30. apríla 2007, ktorej predmetom je zjednotenie zásad pre vypracovanie štandardnej dokumentácie účinkov prielomovej vlny 58

59 z vodnej stavby za účelom zabezpečenia podmienok na účinnú ochranu života, zdravia a majetku. Vypracovanie dokumentácie prielomových vĺn je povinný zabezpečiť prevádzkovateľ vodnej stavby u oprávnenej organizácii. Predmet a spracovanie výpočtov prielomovej vlny pre jednotlivé vodné stavby je priamo závislý od kategorizácie vodnej stavby a od odhadu faktora rizika, ktorý je daný súčtom všetkých priamych a následných škôd, ku ktorým by došlo pri havárii. Veľkosť potenciálneho nebezpečenstva závisí od hustoty osídlenia, hospodárskej a priemyselnej zástavby a hospodárskeho významu územia ovplyvneného vodnou stavbou. V súvislosti s problematikou ohrozenia územia a analýzy možných následkov pôsobením prielomovej vlny pod VS Ružiná sa vychádza zo stavu katastrofy, čiže úplného zničenie priehrady. Opis priebehu prielomovej vlny: Priebeh čela a tela prielomovej vlny sa počítal podľa smerníc pre výpočet prielomovej vlny, pričom sa predpokladalo okamžité a úplné zničenie hrádze Ružiná až po rastlý terén v celom priehradnom profile. Výpočet kritického prietoku v priehradnom profile predpokladá idealizovaný profil / obdĺžnik / a idealizovanú kótu dna údolia. Prielomová vlna je počítaná pri maximálnej hladine v nádrži na kóte 255,00 a priemerom prítoku do nádrže. Prítok z povodia Kriváňa do nádrže Ružiná sa neuvažoval, lebo privádzacie potrubie a teda i prítok z nádrže Mýtna možno odstaviť. Prielomová vlna zasahuje do povodia potoka Kriváň, Tuhárskeho potoka a povodia Ipľa, do ktorého sa Kriváň po sútoku s Tuhárskym potokom vlieva ako pravostranný prítok. Údolie, ktorým sa prielomová vlna šíri, má preto pestrý charakter. Priebeh čela vlny: Pri úplnom náhlom zničení hrádze na kóte hladiny v nádrži Ružiná 255,00 m n. m. vznikne v profile priehrady kritický prietok 16,100 m3. s 1, výška čela vlny 5,25 m nad terénom, rýchlosť vlny 20,65 m/s. Čelo vlny dosiahne cestu Lovinobaňa Ružiná za 2 minúty pri rýchlosti čela 13,42 m/s a výške 2,60 m a preleje ju a zničí v dĺžke cca 400 m. Podobne bude zasiahnutá aj železničná trať č.410, ktorá sa nachádza cca 300 m od cesty. Železnica bude priamo zasiahnutá čelom v dĺžke 800 m. Čelo bude ďalej postupovať, hlavne po ľavej strane železnice a čiastočne aj po jej pravej strane, až do Podrečian a ohrozí ju bočnou eróziou. V obci Podrečany bude čelo ešte 1,10 m vysoké a bude mať rýchlosť cca 8,5 m/s a zničí miestnu komunikáciu a domy medzi potokom Uderiná a Krivánskym potokom. Podstatná časť čela bude postupovať Krivánskym potokom a menšia časť potokom Uderiná. Pod 59

60 Podrečanmi je čelo prielomovej vlny už iba cca 1,0 m vysoké. Čelo vlny vysoké 0,66 m dosiahne odbočkou štátnej cesty č.50 v úseku Vidiná Lučenec za 15 min. od zničenia priehrady v rýchlosti 7,00 m/s a prietoku 280 m3/s. Čelo vlny sa zastaví na cestnom telese odbočky štátnej cesty č.50 v úseku Lučenec Opatová, kde prietok v čele bude 65 m3/s, rýchlosť 6,60 m/s a výška čela bude 0,64 m, pretože cestné teleso je to cca 3 m nad terénom.čelo na tejto ceste zničí štátnu cestu Zvolen Lučenec a teplovodné potrubie LUTE a.s. Lučenec.V ďalšom úseku už bude menší ako Q 1%, preto sa už ďalej nesleduje. Celkový pohľad na zaplavené územie s vyznačením priebehu prielomovej vlny je znázornený na mapách prílohy č. 2, 3 Tabuľka č.1: Prehľad ohrozených obcí v zaplavenom území pod VS Ružiná Zdroj: OÚ Lučenec, Odbor krízového riadenia: Plán ochrany obyvateľstva pod VS Ružiná Vzdial. od Výška PV nad Rýchl.PV Názov obce VS (km) Kulm.PV Zaplav. Počet obyv. - brehom v obci v obci (m/s v obci (min.) obce (%) 1 (m).) Lovinobaňa 1,35+0,60 0,0-6,8 spät.vzd.v 12 Podrečany 4,6 6,5 5,3 17 Tomášovce 9,0 4,0 2,9 49 Vidiná 11,5 3,5 2,76 56 Lučenec-Opatová 15,5 3,5 2,3 83 Lučenec 15,5 3,5 2,3 83 Lučenec-Malá Ves 16,4 3,5 2,3 84 Mikušovce 19,5 1,8 1,5 120 Krutkova Samota 20,0 1,7 1,5 123 Trebeľovce 21,0 1,6 1,4 130 Rapovce 23,8 2,3 1, Kalonda 29,0 1,5 0,9 210 Veľká n. Ipľom 33,0 1,4 0, Trenč 39,0 2,5 0, Tabuľka č.2: Predpokladaný časový a priestorový vývoj MU na VS Ružiná okrajovo 50 Počet v obci ohrozen obyvat Zdroj: OÚ Lučenec, Odbor krízového riadenia: Plán ochrany obyvateľstva pod VS Ružiná Predpokladaný časový a priestorový vývoj mimoriadnej udalosti: Čas kulminácie prielomovej vlny (min.) Názov obce Lovinobaňa Podrečany Tomášovce Vidiná Lučenec Mikušovce Krutkova Samota Trebeľovce Láza Rapovce 60

61 Kalonda Veľká nad Ipľom Trenč Analýza následkov mimoriadnej udalosti na vodnej stavbe Ružiná Celkový prehľad následkov mimoriadnej udalosti Predpokladaný rozsah ohrozenia: - Lovinobaňa : zaplavené územie spätnou vodou - Podrečany : zaplavené územie 90 % - zničených 80 % domov - Tomášovce : zaplavené územie 80 % - zničených 50 % domov - Vidiná : zaplavené územie 50 % - zničených 30 % domov - Opatová : zaplavené územie 60 % - zničených 40 % domov - Lučenec : zaplavené územie 10 % - zničených - Malá Ves : zaplavené územie 80 % - zničených 50 % domov - Mikušovce : zaplavené územie 10 % - zničených - Krutkova Samota : zaplavené územie100 % - zničených100 % domov - Trebeľovce-Láza : zaplavené územie 10 % - zničených 10 % domov - Rapovce : zaplavené územie 30 % - zničených 15 % domov - Kalonda : zaplavené územie 50 % - zničených 20 % domov - Veľká n/ipľom : zasiahnutá okrajovo - zničených 10 % domov - Trenč : zaplavené územie 50 % - zničených 25 % domov cca 10 % 5 % domov 6 % domov Ohrozené objekty : - Tomášovce : Agrochemický podnik a.s. - zničený - Tomášovce : ORYKTOLAGUS FARM s r.o. - zničený - Tomášovce : KERKO Kamenina a.s. - zničený - Lučenec : Bloomsbury Pacific Slovakia a.s. - zničený - Mikušovce : Tranzitný plynovod - zničený - Lučenec : GiLUTE a.s. - zničený Ohrozené cestné mosty : - Lovinobaňa : na potoku Teplica - zničený - Lovinobaňa : na potoku Kriváň - poškodený - Tomášovce : na potoku Kriváň - zničený 61

62 - Vidiná : na potoku Kriváň - zničený - Opatová : na potoku Kriváň - zničený - Malá Ves : na potoku Kriváň - zničený - Malá Ves : na potoku Kriváň - štátna - Lučenec : na Tuhárskom potoku - poškodený - Rapovce : štátna cesta - zničený Ohrozené železničné trate: - úsek Lovinobaňa Tomášovce v km 95 trať úplne zničená na úseku 1,5 km, na ostatnom úseku značne poškodená - úsek Lučenec Holiša zničená v dĺžke 500 metrov a poškodená na úseku 4 km - úsek Lučenec Opatová trať úplne zničená v dĺžke 500 metrov a ďalších 500 metrov poškodených - Lučenec silne poškodená v dĺžke 800 metrov, zvršok zničený na 50 % - úsek Mikušovce Rapovce trať preliata v dĺžke 2,5 km pri stanici Rapovce podplavený železničný násyp, na ostatnom úseku zničený železničný vršok Ohrozené železničné mosty : - Lovinobaňa : úplne zničený - Lučenec : úplne zničený - Opatová : úplne zničený - Rapovce : úplne zničený Vychádzajúc z analýzy vyhodnotenia následkov pri rozrušení vodnej stavby Ružiná vypracovanej Obvodným úradom v Lučenci uvádzame nasledovné údaje: Závažnosť ohrozenia Počet ohrozených obyvateľov: obyvateľov v 9 obciach, 2 poľn. objekty (HD ks, OŠ 2782 ks, hydina ks), 2 ZŠ, 2 MŠ, 8 OBT. Na životné prostredie: Devastácia postihnutého územia. Časové faktory ohrozenia Pri rozrušení VS Ružiná príde k ohrozeniu územia okresu s časovým oneskorením cca 2 h, so strednodobými až dlhodobými následkami. Následkom zaplavenia územia dochádza k znehodnoteniu domov, mostov, komunikácií, zaplaveniu studní a následnému znehodnoteniu pitnej vody. Môže prísť k ohrozeniu životov, úhynu zvierat, poškodeniu vegetácie a znehodnoteniu úrody na poliach a záhradách. Závažnosť a rozsah následkov by v podstatnej miere ovplyvnilo urýchlené zavedenie a realizácia ochranných opatrení. V predpokladanom rozsahu mimoriadnej udalosti by došlo 62

63 v postihnutých oblastiach k celkovému narušeniu chodu života, výroby, zásobovania obyvateľstva a devastácii životného prostredia. Je predpoklad výpadku a prerušenia dodávky elektrickej energie, prerušenia dopravy po miestnych komunikáciách, prerušenia železničnej prepravy na trati Lovinobaňa Vidiná. V zaplavených oblastiach následkom znehodnotenia pitnej vody, hrozí nebezpečenstvo zhoršenia epizootickej a epidemickej situácie a premnoženie komárov Následky spôsobené v regióne obce Tomášovce Ako vyplýva z vypracovania analýzy možných následkov spôsobených prielomovou vlnou pri mimoriadnej udalosti na vodnej stavbe Ružiná, katastrálne územie obce Tomášovce bude zaplavené na 80 % pričom až 50% domov v záplavovom území by bolo zničených. Nakoľko sú Tomášovce od vodnej stavby vzdialené len 9 km postupujúca prielomová vlna bude mať ešte značnú rýchlosť 2,9 m/s-1 a výšku 4 metre. Vzhľadom na značný ničivý účinok prielomovej vlny a geografický charakter postihnutého územia je potrebné počítať veľkým počtom ohrozených obyvateľov. Predpokladaný priebeh prielomovej vlny prechádza prakticky skoro celým územím obce, pričom predpokladaná kulminačná doba prívalovej vlny v obci je 49 minút. V inundačnom pásme sa nachádza 17 ulíc s celkovým počtom obyvateľov1164. Mimo ohrozenia sú len najvyššie položené časti ulíc Haličská, Poľná, Školská a Budinská, objekty Agrotomu a.s., budova evanjelického kostola a cintorín a priestory základnej školy. Najväčší dopad ničivého účinku prielomovej vlny by bol citeľný na uliciach Ostredky I. a II., Riečna I. a II., Viešťanská, Partizánska, Školská, Železničná. Doprava v regióne obce by bola ochromená jednak zaplavením všetkých miestnych komunikácií s možným poškodením alebo zanesením vozovky naplaveninami, pričom hlavný cestný most cez Krivánsky potok by bol prívalovou vlnou úplne zničený. Paralyzovaná by bola aj železničná doprava, kde by bol úsek trate Lovinobaňa Tomášovce v km 95 pôsobením prívalovej vlny úplne zničený v dĺžke 1,5 km. Vychádzajúc z prognóz možných následkov tejto mimoriadnej udalosti, uvedených v pláne ochrany obyvateľstva pod vodnou stavbou skupiny C - Ružiná, ktorý vypracoval Odbor krízového riadenia Obvodného úradu v Lučenci je ťažké posúdenie celkového rozsahu poškodenia ohrozených budov a objektov. V pláne sú zaradené do ohrozených objektov len podniky - Agrochemický podnik a.s., ORIKTOLAGUS FARM s.r.o. Tomášovce, KERKO KAMENINA a.s. pričom sú označené ako zničený následkami mimoriadnej udalosti. 63

64 ORIKTOLAGUS FARM s.r.o. Tomášovce Tento podnik sa zaoberá veľkochovom brojlerových šľachtených plemien králikov. Chov pozostávajúci z ks králikov je prevádzkovaný na rozlohe 0,8 ha v dvoch prísne hygienicky zabezpečených, klimatizovaných staniciach s najmodernejším plnoautomatickým systémom prevádzky. Ak by v prípade mimoriadnej udalosti došlo k zničeniu, resp. iba k zaplaveniu priestorov prevádzky, škody by predstavovali na samotnom chove približne 3,5 až 4 milióny korún, na uskladnenom krmive 0,5 mil. korún a na technologickom zariadení 1,5 mil. korún. KERKO KAMENINA a.s. Priemysel regiónu bol v minulosti zameraný na bohatosť výskytu kameninových ílov. V rokoch bol v obci vybudovaný závod Kamenina Tomášovce na výrobu kameniny, so zameraním na výrobu kanalizačnej kameniny. V súčasnosti už výrobná časť podniku zanikla a terajší majiteľ podniku KERKO a.s. Košice transformoval svoju činnosť len na ťažbu a transport keramických, kameninových a žiaruvzdorných ílov. Nakoľko sú v súčasnosti značné priestory podniku v likvidácii, v prípade MU by došlo k prípadnému poškodeniu administratívnej budovy, prázdnych skladových priestorov, materiálového vybavenia mechanizačnej dielne a dopravnej techniky podniku. Agrochemický podnik a.s. Tomášovce Podnik sa zaoberá obchodnou činnosť v oblasti priemyselných hnojív, pevných a tekutých chemických ochranných prostriedkov na ochranu rastlín, predajom pohonných látok a ropných produktov a je tiež kontrolnou stanicou pre testovanie postrekovačov a iných mechanizačných prostriedkov na ochranu rastlín. Vzhľadom ku charakteru činnosti uvedený podnik pri vzniku MU predstavuje pre región obce, ale aj pre ďalšie zátopové územie v prípade rozrušenia vodného diela Ružiná značné nebezpečenstvo. Pri deštrukcii skladových priestorov podniku pôsobením prívalovej vlny, by mohlo dôjsť k úniku nebezpečných látok Prehľad množstva a druhu skladovaných nebezpečných látok Priemyselné hnojivá pevné (liadok amónny, močovina, amofos, dasa) v objeme 7000 ton uskladnené v zabezpečenom betónovom sklade priemyselných hnojív. Priemyselné hnojivá tekuté (DAM 390) uskladnené v dvoch jednoplášťových nadzemných oceľových nádržiach s objemom cca ton. 64

65 Motorová nafta uskladnená v dvoch nadzemných dvojplášťových nádržiach s objemom litrov. Ropné oleje uskladnené v 200 litrových sudoch v objeme litrov, opotrebované ropné oleje v objeme litrov Chemické prípravky na ochranu rastlín skladovacia kapacita je 1 tona v regáloch na paletách podľa druhu a toxicity (jedovaté, veľmi jedovaté, žieravé, zdraviu škodlivé, dráždivé a senzibilizujúce). Jedy sú látky spôsobujúce otravu už v malom množstve, preto ich únik do povrchových či podzemných vôd v akomkoľvek množstve by mal závažné následky. Ak berieme do úvahy polohu uvedených podnikov tak za zničené musíme označiť aj ostatné podniky, prevádzky a objekty, ktoré v pláne ochrany obyvateľstva uvedené nie sú. Ide najmä o podniky - BBH Slovakia a PCE Svediak ( majú sídlo v areály bývalého hydinárskeho podniku tak ako ORIGTOLAGUS FARM s.r.o), MOBILES s.r.o ( má sídlo vedľa areálu podniku KERKO KAMENINA a.s.), Podnik služieb obce Tomášovce, Pekáreň KLAS Tomášovce, Predajne potravín- UNICONZUM, CBA, Marton, Budova škôlky. Priestory podniku AGROTOM Tomášovce a.s. by v prípade mimoriadnej udalosti boli zaplavené len v spodnej časti pod administratívnou budovou, kde sa nachádzajú 4 hospodárske budovy, ktoré v súčasnosti nie sú využívané na chovné účely. Značná škoda by podniku vznikla najmä zaplavením a devastáciou úrody na obhospodarovanej pôde a znehodnotením trávnatého porastu lúk v záplavovom území, ak by ku vzniku mimoriadnej udalosti došlo v čase sezónnej výsadby. 4.5 Zabezpečenie ochrany pred povodňami v regióne obce Tomášovce Legislatívna úprava ochrany pred povodňami Právo na ochranu pred povodňami štát garantuje zákonom NR SR č.666/2004 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov, ktorý je systémovo začlenený ako súčasť a zároveň nevyhnutný predpoklad komplexnosti právnej úpravy zákona 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a v širšom kontexte je včlenený do ochrany životného prostredia, kde bezprostredne nadväzuje na práva deklarované Ústavou Slovenskej republiky. Tak, ako má človek právo na život, zdravé životné prostredie a podmienky, tak má mať právo aj na jeho ochranu, vrátane 65

66 ochrany toho čo svojou činnosťou vytvára, teda majetku. Toto právo mu deklaruje Ústava Slovenskej republiky a je dominantným predmetom ochrany všetkých vyspelých štátov. Zákon v 3 deklaruje každému právo na poskytnutie primeranej pomoci zodpovedajúcej možnostiam ovládania povodne ak je účinkami povodne ohrozený jeho život, zdravie alebo majetok a nie je schopný vykonať ochranu vlastnými silami a prostriedkami. Zákon ustanovuje pôsobnosť a úlohy orgánov štátnej správy, obcí povodňových komisií a záchranných zložiek na úseku ochrany pred povodňami a práva a povinnosti právnických a fyzických osôb pri koordinácii činností súvisiacich s poskytovaním pomoci pri ochrane pred povodňami. Predmetom úpravy zákona je aj poskytovanie osobnej pomoci a vecných prostriedkov na ochranu pred povodňami a sankcie za porušovanie povinností vyplývajúcich zo zákona Spracovanie a obsah povodňových plánov Povodňové plány sú prioritnými dokumentmi organizačného a technického charakteru, ktoré obsahujú postupy, úlohy a povinnosti orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami, správcov vodných tokov, vlastníkov a správcov vodných stavieb a iných právnických a fyzických osôb pri ochrane pred povodňami. Príprava ochrany pred povodňami je zahrnutá do povodňových plánov. Tieto vyhotovujú orgány štátnej správy na všetkých stupňoch (Ministerstvo životného prostredia, Krajský úrad životného prostredia, Obvodný úrad životného prostredia) a obsahujú povodňový plán zabezpečovacích prác (predkladá správca vodného toku) a povodňový plán záchranných prác (predkladá obec a Hasičský záchranný zbor). Povodňový plán zabezpečovacích prác V zmysle zákona ich vypracúva správca vodných tokov, vlastník, správca alebo užívateľ vodných stavieb a zariadení pri vodných tokoch vodných stavbách a ich zhotovitelia. V zmysle 3 vyhlášky MŽP SR č. 384/2005 [30] správca vodohospodársky významného vodného toku predkladá povodňový plán zabezpečovacích prác krajskému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru na účely vypracovania povodňového plánu záchranných prác a krajskému a obvodnému úradu životného prostredia na účely vypracovania povodňových plánov vo svojom územnom obvode. Vodné toky a vodné stavby v regióne obce Tomášovce spadajú pod správu Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p. Banská Štiavnica, Odštepný závod Banská Bystrica, Správa povodia horného Ipľa Lučenec (SVP š.p.) a sú zaradené do IX. povodňového úseku. Správca 66

67 v zmysle zákona vypracúva, každoročne prehodnocuje a aktualizuje obsahovú štruktúru povodňového plánu zabezpečovacích prác Povodňový plán zabezpečovacích prác obsahuje: organizáciu ochrany pred povodňami: opis povodňových zabezpečovacích prác, ktoré bude správca toku vykonávať, štruktúru orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami a systém riadenia, opis a schému organizácie ochrany pred povodňami, práva a povinnosti jednotlivých funkcií a správcu vodných tokov rozčlenenie povodňových úsekov: stručný opis celej oblasti, opis povodňových úsekov (všetky vodné toky, všetky objekty, stavby a zariadenia) stupne povodňovej aktivity: opis a rozčlenenie stupňov povodňových aktivít, postup ich vyhlasovania a odvolávania, zoznam rozhodujúcich vodomerných staníc s údajmi o vodných tokoch, zoznam pomocných vodomerných staníc, vodné stavby pri ktorých treba varovať užívateľov objektov na vodných tokoch technicko - organizačné opatrenia: spôsob nástupu zamestnancov zaradených do ochrany pred povodňami, spôsob vyrozumenia a zvolania, opatrenia rozdelené podľa úsekov a organizačného členenia, nadväznosť spojenia, harmonogram prehliadok podľa úsekov, zoznam vodných stavieb a objektov na vodných tokoch, konkrétne údaje o vodných tokoch (názov, km vodného toku, povodňový úsek...), stupne povodňovej aktivity pre vodné stavby, výber potrebných údajov z manipulačných poriadkov VS spolupráca s povodňovými službami susedných štátov na hraničných tokoch: podrobnosti o zabezpečení povinností vyplývajúcich z medzivládnych a medzištátnych dohôd a zmlúv, zoznam mien a adries: mená, adresy, spôsob spojenia orgánov ochrany pred povodňami Povodňový plán záchranných prác obce Obec má povinnosť v nadväznosti na povodňové plány zabezpečovacích prác spracúvať a aktualizovať povodňový plán záchranných prác obce, ktorý predkladá na schválenie okresnému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru do 31. októbra. Povodňový plán obce Tomášovce obsahuje tieto časti: Všeobecné ustanovenia, Štatút povodňovej komisie, Orgány a útvary povodňovej ochrany Povodňový plán - časť záchranné práce Hlásna a varovná služba Povodňový denník 67

68 Plán ochrany obyvateľstva pod vodnou stavbou Ružiná Je ako plán ochrany obyvateľstva súčasťou vypracovanej dokumentácie odboru civilnej ochrany a krízového riadenia Obvodného úrad v Lučenci. Podkladom pre jeho spracovanie je vydanie rozhodnutia k uskutočneniu evakuácie obyvateľstva pred prielomovou vlnou, vykonanie záchranných prác a evakuácie po zaplavení územia. Plán ochrany obyvateľstva pod v okolí vodných stavieb má obsahovať najmä: Textová časť: charakteristika vodnej stavby, plán varovania a vyrozumenia obyvateľstva o vzniku mimoriadnej udalosti, plán evakuácie obyvateľstva, prehľad evakuovaných osôb a hospodárskych zvierat plán záchranných prác, plán ochrany, vyvezenia dôležitých zariadení, režimové opatrenia pre objekty a obyvateľstvo výpis z výpočtu prielomových vĺn Grafická časť: mapa v mierke 1:50000 so zakreslením prielomovej vlny s uvedením času príchodu, výšky, doby kulminácie prielomovej vlny, údaje o počte ohrozených obyvateľov obce, trasy evakuácie z ohrozeného územia a priestory, do ktorých bude evakuované obyvateľstvo a hospodárske zvieratá sústredené, prehľad o dislokácii síl a prostriedkov k vykonaniu záchranných prác, zdroje materiálno technického zabezpečenia Vykonávanie povodňových prehliadok Povodňové prehliadky na úsekoch vodných tokov prechádzajúcich katastrom obce Tomášovce a na vodnej stavbe Ružiná vykonáva v zmysle 7 zákona NR SR č.666/2004 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov ich správca SVP š.p. v súčinnosti s orgánmi štátnej správy ochrany pred povodňami čo je Obvodný úrad životného prostredia. OÚ ŽP v rámci územného obvodu zabezpečuje vykonávanie povodňových prehliadok na tokoch pretekajúcich územnými obvodmi dvoch a viacerých obcí, so zameraním na zistenie závad a nedostatkov na vodných tokoch a vodných stavbách a objektoch v inundačnom území, ktoré by mohli spôsobiť alebo zvýšiť nebezpečenstvo povodne. V prípade zistených nedostatkov pri prehliadke, OÚ ŽP rozhodnutím ukladá povinnosť vlastníkovi, správcovi 68

69 a užívateľovi pozemkov, vodných stavieb a iných objektov na vodných tokoch a inundačnom území vykonať nápravu alebo odstrániť zistené nedostatky. Povodňové prehliadky správca vykonáva raz ročne podľa harmonogramu spracovaného v povodňovom pláne zabezpečovacích prác. Harmonogram povodňových prehliadok obsahuje: označenie povodňového úseku názov toku a riečny kilometer mesiac a číslo týždňa vykonania povodňovej prehliadky Hliadková služba Hliadková služba sleduje vývoj povodňovej situácie a zisťuje údaje na výkon hlásnej a varovnej povodňovej služby a na riadenie a koordináciu opatrení na ochranu pred povodňami. Hliadkovú službu je povinný zriaďovať v čase nebezpečenstva povodne a počas povodni správca vodných tokov a vodných stavieb. SVP š.p. nasadzuje hliadky na povodňové úseky tokov a na vodnej stavbe Ružiná od času vyhlásenia stavu pohotovosti podľa povodňového plánu zabezpečovacích prác. Hliadky počas vyšších vodných stavov plnia úlohy a povinnosti hrádzového strážnika stanovené povodňovým plánom. Obec v rámci preneseného výkonu štátnej správy v čase ohrozenia vykonáva hliadkovú službu na svojom území a ak ju nie je schopná samostatne vykonávať, spolupracuje so správcom vodného toku, Hasičským a záchranným zborom pri jej organizácii Varovanie obyvateľstva a vyrozumievanie osôb v prípade mimoriadnej udalosti. Hlásna a varovná povodňová služba zabezpečuje varovanie obyvateľstva pred nebezpečenstvom v mieste vzniku alebo možného vzniku povodne, v mieste nebezpečenstva povodne a v miestach nižšie ležiacich na vodnom toku a upozorňuje orgány štátnej správy ochrany pred povodňami a dotknuté právnické osoby na vývoj povodňovej situácie a odovzdáva im hlásenia potrebné na jej hodnotenie a pokyny na riadenie opatrení na ochranu pred povodňami. Hlásnu a varovnú povodňovú službu zabezpečuje ministerstvo vnútra, obvodné úrady, obce, iné právnické osoby a fyzické osoby podnikatelia v rozsahu a spôsobom, ktorý pre varovanie obyvateľstva a vyrozumievanie osôb pri vzniku mimoriadnej 69

70 udalosti stanovuje v 3a zákon NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. Varovanie obyvateľstva sa vykonáva varovnými signálmi: OHROZENIE VODOU šesťminútovým stálym tónom sirén pri ohrození ničivými účinkami vody, KONIEC OHROZENIA dvojminútovým stálym tónom sirén bez opakovania sa vyhlasuje koniec ohrozenia alebo koniec pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti. Varovný signál a signál koniec ohrozenia sa následne dopĺňajú hovorenou informáciou prostredníctvom informačných prostriedkov. Na zabezpečenie funkčnosti a prevádzkovej spoľahlivosti sa vykonáva preskúšavanie systému varovania obyvateľstva dvojminútovým stálym tónom sirén, ktoré je koordinované ministerstvom vnútra. Vyrozumievanie a varovanie obyvateľov obce Tomášovce Vyrozumievanie a varovanie obyvateľstva obce Tomášovce sa v prípade vzniku krízových situácií zabezpečuje prostredníctvom sirény miestneho rozhlasu, telefonickým spojením resp. všetkými dostupnými formami dorozumievania a spojkami. Na obývanom území obce neozvučenom poplachovými sirénami ani miestnymi informačnými prostriedkami obce sa varovanie a vyrozumenie obyvateľstva zabezpečuje vyhlasovaním dohovorených signálov pomocou verejnej telefónnej siete, alebo pomocou pohyblivého prostriedku, ktorý môže byť motorové vozidlo upravené rozhlasovým zariadením. Tabuľka č.3: Varovanie obyvateľov obce Tomášovce prostredníctvom sirén Zdroj: Obecný úrad Tomášovce Adresa objektu na, Obec Počet ktorom je siréna Typ sirény Majiteľ sirény nainštalovaná AGROTOM, s.r.o. DS 977 AGROTOM, s.r.o. Tomášovce Tomášovce ZŠ Školská ulica, Tomášovce varovaných Druh obyvateľov ovládania manuálne 1479 manuálne Tomášovce DS 977N Obecný úrad Tomášovce Postup pri varovaní a vyrozumení obyvateľov po rozrušení VS Ružiná: 70

71 Obec Tomášovce je v prípade vzniku mimoriadnej udalosti na vodnej stavbe Ružiná vyrozumená v pracovnej dobe Obvodným úradom v Lučenci zamestnancom v služobnej pohotovosti odboru civilnej ochrany a krízového riadenia. V čase mimo pracovnej doby o vzniku mimoriadnej udalosti na vodnej stavbe Ružiná obec Tomášovce spolu s ostatnými prioritnými obcami Lovinobaňa, Podrečany, Vidiná, Lučenec vyrozumieva priamo prevádzkovateľ vodnej stavby prostredníctvom stálej služby. Obec Tomášovce následne vyrozumieva Obecný úrad Gregorova Vieska a Obecný úrad Vidiná. Skôr ako obec Tomášovce vyrozumie spádové obce, hodnovernosť signálu prijatého od Obvodného úradu v Lučenci obratom overuje telefonicky správnosť správy. Schéma vyrozumenia: Obvodný úrad v L Obec Tomášovce Vidiná Gregorova Vieska Krízový štáb obce Agrotom Tomášovce s.r.o 5. Návrhy na využitie poznatkov Agrochemický podnik a.s. Tomášovce V práci sme sa zaoberali analýzou problematiky ochrany pred vznikom povodní v regióne katastra obce Tomášovce. Samotnú ochranu pred povodňami musíme chápať ako zložitý dlhodobý proces presadzovania a vytvárania účinného systému nástrojov na riešenie preventívnych opatrení smerujúcich k predchádzaniu povodniam respektíve k zmierňovaniu ich následkov. Na základe preštudovania, spracovania a vyhodnotenia podkladových materiálov na vypracovanie diplomovej práce, považujeme za potrebné v rámci zlepšenia protipovodňovej ochrany regiónu obce Tomášovce, poukázať na niektoré nedostatky a navrhnúť možnosti ich riešenia v rámci jednotlivých oblastí. V oblasti personálneho a organizačného zabezpečenia 71

72 základným predpokladom úspešného zvládnutia akejkoľvek krízovej situácie je dôsledne odborne pripravený krízový manažment. Je preto nevyhnutné, aby sa venovala väčšia pozornosť zdokonaľovaniu odbornej fundovanosti riadiacich orgánov obce formou pravidelných školení, prednášok a praktických cvičení so zameraním na krízové riadenie v procese protipovodňovej ochrany, civilnej ochrany pri mimoriadnych udalostiach, zabezpečiť pravidelné oboznamovanie ďalších zamestnancov samosprávy s analýzou možnosti vzniku mimoriadnej udalosti v regióne. skvalitniť spracovanie a rozsah povodňového plánu obce a vykonať aktualizáciu údajov (znenia právnych noriem, mená, funkcie, adresy, spojenie, názvy orgánov štátnej správy, samosprávy, podnikov, organizácií) a zosúladiť ho s povodňovým plánom zabezpečovacích prác a dokumentáciou odboru civilnej ochrany a krízového riadenia Obvodného úradu v Lučenci, V oblasti preventívnych opatrení zlepšiť informačnú, osvetovú činnosť a opatrenia týkajúce sa verejnej informovanosti a uvedomenia povodňovej hrozby na všetkých úrovniach, za tým účelom vykonávať verejné prednášky, besedy v spolupráci s odborom civilnej ochrany a krízového riadenia a správcom vodných tokov a vodnej stavby Ružiná a iných odborníkov z oblasti, formou dostupných a ľahko pochopiteľných informácií, napr. na oznamovacích tabuliach obce alebo poskytnutím jednoduchých povodňových máp, zvýšiť podvedomie verejnosti v oblasti zabezpečenia sebaochrany a minimalizovania následkov pôsobenia prielomovej vlny pri vzniku mimoriadnej udalosti na vodnej stavbe Ružiná. zaviesť systematické vykonávanie technicko bezpečnostného dohľadu na regionálnej úrovni prostredníctvom bezpečnostných prehliadok povodia a o zistených nedostatkoch informovať správcu toku, vlastníkov pozemkov a stavieb v inundačnom území za účelom ich odstránenia, v zmysle zákona NR SR č. 42/1994 Z.z. vyžadovať od dotknutých podnikov a prevádzok havarijné plány ako podklad na vypracovanie podrobnejšej analýzy možných rizík, následkov a škôd na majetku občanov, podnikov a organizácií v regióne. Tieto údaje zapracovať do protipovodňovej dokumentácie obce, v rámci schvaľovania výstavby v územiach s možným vznikom povodní informovať stavebníka o možnosti vzniku rizika a apelovať na odporúčania aby obytné podlažia budov boli situované 0,5 0,6 m nad hladinou návrhovej povodne. Výstavbu objektov priemyselnej, alebo inej výroby s produkciou, využitím a skladovaním nebezpečných 72

73 látok povoliť len pri zabezpečení opatrení proti ich zaplaveniu povodňou a následnému úniku škodlivých látok. V oblasti správy vodných tokov skvalitniť činnosti udržiavania čistoty a úprav korýt vodných tokov, so zameraním na zlepšenie prietočnosti korýt Viešťanského potoka a potoka Ľubetník, zlepšiť údržbu brehových porastov na toku Krivánskeho potoka a odstrániť naplaveniny a prekážky v koryte potoka, vykonať údržbu nápustného kanálu vodnej nádrže Tomášovce a drevenej výplne stavidla na Krivánskom potoku, v rámci lepšieho zabezpečenia starostlivosti prehodnotiť v zmysle 51 zákona NR SR č. 364/2004 o vodách v znení neskorších predpisov možnosť prevodu správy potoka Ľubetník a Viešťanského potoka na obec. V oblasti finančného zabezpečenia Realizácia preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami je dlhodobou a ekonomicky náročnou záležitosťou. V súčasnosti je v rámci prioritnej 2. osi operačného programu Životné prostredie Ochrana pred povodňami z Kohézneho fondu vyčlenených 25 mil. eur na ochranu pred povodňami. Dotácia je určená pre správcov vodných tokov (SVP š.p., alebo iné štátne organizácie, mestá a obce ktoré vykonávajú správu ucelených úsekov), ktorý v predkladaných projektoch ochrany pred povodňami riešiaproblematiku technických a biotechnických opatrení na spomalenie odtoku vôd z povodia, úpravy, opravy, údržbu tokov a budovanie poldrov, výstavbu retenčných nádrží a ochranných hrádzí, zabezpečenie prirodzenej akumulácie vody revitalizáciou povodí. 6. Záver Povodne sú prírodným fenoménom sprevádzajúci ľudstvo od jeho vzniku. Aj keď sa človek nedokáže vyhnúť a zabrániť niektorým prírodným katastrofám, vecou jeho najvyššej dôležitosti musí byť zabezpečenie ochrany života, zdravia a zamedzenie potenciálnych škôd. Povodne v súčasnosti predstavujú objektívnu hrozbu pre veľkú časť Slovenskej republiky, pričom nimi spôsobené škody sa nepriaznivo odzrkadlia vo všetkých oblastiach nášho každodenného života. Zámerom úvodnej časti vypracovania diplomovej práce bolo oboznámenie s teoretickou problematikou krízových situácií a mimoriadnych udalostí v podobe povodní. Poukázať na 73

74 príčiny vzniku povodní v regióne na vodných tokoch pretekajúcich obcou Tomášovce, ako aj na povodeň spôsobenú prielomovou vlnou pri rozrušení hrádze vodného diela Ružiná. Je nepochybné, že vodná stavba Ružiná má nezastupiteľné miesto v protipovodňovej ochrane územia ležiaceho pod ňou. Stabilizáciou prietoku Krivánskeho potoka s možnosťou jeho regulácie sa eliminovala možnosť vzniku záplavových vĺn na jeho toku. Na druhej strane však samotná vodná nádrž predstavuje vysokú mieru ohrozenia územia pod ňou v prípade jej havárie a vzniku prielomovej vlny. Podstatným faktom je, že obec Tomášovce patrí medzi najpostihnutejšie územia, čo vyplýva z povodňového plánu zabezpečovacích prác a aj z výsledkov nami vypracovanej analýzy následkov mimoriadnej udalosti. V analýze zabezpečenia regiónu v ochrane pred povodňami sme sa zamerali hlavne na výkon preventívnych opatrení ako spracovanie povodňových plánov v procese krízového plánovania, zabezpečenie a vykonávanie povodňových prehliadok, hliadkovej služby a na systém varovania obyvateľstva a vyrozumievania osôb v prípade mimoriadnej udalosti. Cieľom našej diplomovej práce bolo poukázať na problematiku povodní, ktorá sa v posledných rokoch dostáva do popredia, analyzovať systém existujúcich protipovodňových opatrení a možnosti ich zefektívnenia. Na základe dosiahnutých záverov práce a návrhov na riešenie zistených nedostatkov v zabezpečení ochrany pred povodňami orgánmi miestnej samosprávy obce Tomášovce možno konštatovať, že spracovanie problematiky riešenia protipovodňovej ochrany územia je v súlade s platnými predpismi. Jej dôslednejšie vypracovanie a odstránenie konštatovaných nedostatkov by však prispelo k lepšej pripravenosti kompetentných orgánov v prípade reálnej hrozby vzniku povodne. 7. Použitá literatúra 1 ŠIMÁK, L.: Krízový manažment vo verejnej správe, FŠI ŽU, Žilina, 2001, ISBN , 46 s. 2 REPKA, I. - UBREŽIOVÁ, I.: Manažment krízových situácií, Nitra SPU, 2002, ISBN , s.5,8-9, 49-57, 127s. 3 NAGYOVÁ, Ľ.: Význam komunikácie pre úspešnom zvládnutí krízových situácií, Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie, SPU Nitra, 2000, ISBN , 145 s. 4 BRZYBOHATÝ, M. Terorizmus a aktuálne otázky výcviku protiteroristických jednotiek. Bratislava: Akadémia policajného zboru, 2000, ISBN , s

75 5 MIKOLAJ, J. a kol.: Krízový manažment ako spoločensko-vedný problém, FŠI ŽU Žilina, 2000, ISBN , 32 s. 6 FILIP, S.: Bezpečnostný systém Slovenskej republiky, SPU Nitra 2006, ISBN X, s. g. FILIP, S. - ŠIMÁK, L.: Manažérstvo rizík a krízových situácií vo verejnej správe. Vysoká škola Manažmentu verejnej správy v Bratislave, Bratislava, 2006, 208s., s. 60,94,163 ISBN NOVÁK, L. a kol.: Krízové plánovanie, FŠI Žilina, 2005, ISBN ,151s. 9 PIJÁK, V.: Krízová komunikácia pri zabezpečovaní ochrany obyvateľstva, CIVILNÁ OCHRANA, 8.ročník/december 2006, ISSN , 54-55s. 10 VALÁŠEK, J.: Rizika v oblasti lidského selhání, 7 medzinárodná vedecká konferencia, Riešenie krízových situácií v špecifickom prostredí, FŠI ŽU, Žilina, , 191s. 11 HORÁČEK, J.: Ľudský činiteľ v krízovom riadení, 7 medzinárodná vedecká konferencia, Riešenie krízových situácií v špecifickom prostredí, FŠI ŽU, Žilina, , 48-49s. l. VIŠŇOVSKÝ, J.: Manažment ľudských zdrojov. Nitra: FEM SPU 2003, ISBN HLOCH, S.- RADVANSKÁ, A. - BETUŠ, Ľ.: Civilná ochrana, Technická Univerzita v Košiciach, Prešov 2002, ISBN , 22, 23 s. 14 SVP š.p. Banská Štiavnica Povodne. (online) Dostupné na internete: 15 MODRÁ SPRÁVA (online) spracovateľ VÚVH, vydalo MŽP SR. Voda v Slovenskej republike. Dostupné na internete: 6E70FEFC3D2531DC12571DF00374E86/$FILE/Zdroj.html 16 POLEDŇÁK, P.- Civilná ochrana - revue pre civilnú ochranu obyvateľstva, Ochrana pred povodňami, 3/2006,. Úrad civilnej ochrany MV SR, s , ISSN KABINA, P.: Ochrana proti prírodným katastrofám, Edícia : Ochrana biodiverzity, SPU Nitra, 2001, ISBN LUKÁČ, M. BEDNÁROVÁ, E.: Navrhovanie a prevádzka vodných stavieb, Sypané priehrady a hrádze, Bratislava 2006, ISBN s.9, s

76 19 LOBODÁŠ, M. - KABINA, P. - REPKA, I. - Riešenie krízových situácií ako súčasť ochrany územia pred prielomovými vlnami, Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie, SPU Nitra, 2001, ISBN , s. 20 ŘÍHA, M. Živelní pohromy, ARMEX PUBLISHING s.r.o., prvé vydanie 2006, 95s,s.22, ISBN POLEDŇÁK, P.: Ochrana pred povodňami, Žilinská Univerzita v Žiline, Fakulta špeciálneho inžinierstva, Krízový manažment 2/2005, s POLEDŇÁK, P.: Protipovodňová ochrana sídelných celkov, Zborník z 9. vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou, Žilina, Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta špeciálneho inžinierstva, 2004, ISBN X, s LUKÁČ, M. BEDNÁROVÁ, E.: Priehrady navrhovanie a výpočty sypaných priehrad. Bratislava : SvF SVŠT, 1989, 220 s. ISBN DUMBROVSKÝ, M.: Metodická doporučení pro optimalizaci vodního režimu v ploše povodí. VUT FAST Brno. Ústav vodního hospodářství krajiny. EKOTOXA OPAVA s.r.o s. 25 KADUBEC, J.: Legislatíva v oblasti ochrany pred povodňami, VODOHOSPODÁRSKY SPRAVODAJCA č. 3-4/2005, s.21-23, Dostupné na internete: 26 BAČÍK, M. BABIAKOVÁ, G. KADUBEC, J.: K implementácii akčného programu trvalo udržateľnej ochrany pred povodňami v povodí Dunaja VODOHOSPODÁRSKY SPRAVODAJCA č. 3-4/2005, s.19, Dostupné na internete: 27 Zákon NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov 28 Zákon NR SR č. 666/2004 Z. z. - o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov, 28s. 29 Zákon NR SR č. 364/2004 Z.z. o vodách, v znení neskorších predpisov, 2004 čiastka 153, strana Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 384/2005, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obsahu povodňových plánov, o ich schvaľovaní a aktualizácii. 76

77 8. Prílohy 77

78 Príloha č.1: Celkové pohľady na obec Tomášovce 78

79 Príloha č. 2: Pohľad na celé územie ohrozené prielomovou vlnou z VS Ružiná 79

80 Príloha č. 3 : Pohľad na ohrozené územie obce Tomášovce 80

81 Príloha č. 4: Rozdelenie povodňových úsekov a stanovíšť na VS Ružiná 81

82 úsek č. IX Funkcia Úsek Stanovište /č.tel./ Priezvisko a meno Poznámka nástup pri PA Vodná nádrž RUŽINÁ I. a RUŽINÁ II. /MÝTNA/ vedúci hrádzny hrádzny hrádzny hrádzny hrádzny hrádzny hrádzny hrádzny IX. IX. IX. IX. IX. IX. IX. IX. I., II.,III. VN Ružiná I. VN Ružiná, prevádzková budova 047 / , VN Ružiná II. VN Ružiná II. 047 / , I., II., III. I., II., III. I., II., III. I., II., III. I., II., III. I., II., III. I., II., III. Príloha č. 5: Rozdelenie povodňových úsekov a stanovíšť Krivánsky potok úsek č. IX Priezvisko a meno Poznámka nástup pri PA Funkcia Úsek Stanovište /č. tel./ hrádz. dozor IX/ A1 Krivánsky p., r.km 0,0 35,09 SVP, š.p., SphI Lučenec 047 / I., II., III. zástupca detto - II - II., III. hrádz. strážnik IX/A5 Krivánsky p., r.km 8,66 35,09 OcÚ Mýtna, I., II., III. zástupca detto - II- II., III. hrádz. strážnik IX/ A6 Krivánsky p., r.km 0,0 8,66 Hať Opatová I., II., III. zástupca detto - II - II., III. Príloha č. 6: Príklad ochrany pred povodňami úpravou toku revitalizáciou. 82

83 Príloha č. 7: Príklad ochrany pred povodňami vybudovaním suchej nádrže 83